August 2009 - ŽSR

cestujte s namiZubačkou za KristomBrazílske Rio de Janeiro je množstvom pahorkova rozsiahlym zálivom považované za najkrajšie mestosveta. Milióny ľudí pritiahne socha Krista či Cukrováhomoľa, veľkosťou očarí nádherná pláž Copacabana, aleaj štadión Maracana. Náhoda chcela, aby si tieto atrakciehlavného mesta samby v júni prezreli aj Ing. PeterZgebura zo Železničných telekomunikácií a Jozef Horváthzo Sekcie OZT Košice.Od stanice metra vedie mimoúrovňový ohradenýchodník až ku vchodu štadióna Maracana.Fanúšikovia sa tak vyhnú kontaktu s verejnosťoua obchodmi. Pamätná tabuľa uvádza,že po rekonštrukcii sa znížila kapacitahľadiska z 200-tisíc na súčasných 87-tisícmiest. Sprievodcovia zavedú návštevníkov dovšetkých častí štadióna. Vidno, že Brazílčaniadávajú do futbal všetko. Nielen obdiv, aleaj finančné a materiálne zázemie.Neodmysliteľnou dominantou Ria je aj Cukrováhomoľa. Žulový kopec nesmie chýbať nažiadnom zábere. Z vrcholu, na ktorý vás dovezielanovka, sa otvára úžasná panorámazátoky, mora, ale aj domčekov na svahochpahorkov.Obaja páni sa pred cestou poznali lenpo profesijnej stránke. – Pri jednomnašom stretnutí Peťo spomenul, že hľadáspolucestujúceho do Talianska. Podpicholsom ho, že to je už príliš tuctové,že by to chcelo čosi exotické. O týždeňdošiel s ponukou prehliadky Ria. Nemoholsom odmietnuť,– usmieva sa Jozef Horváthnad výberom lokality.Poznávací výlet ich spriatelil a leteckysa cez Mníchov a Madrid dostalido Ria. Rýchlo sa dostali do hotela,veď hneď na druhý deň čakalaatrakcia najzvučnejšieho mena – sochaKrista. – K majestátnemu dieluna vrch Corcovado premáva zubačka,podobná tej tatranskej.Na vyhliadkovej terasesa tlačilo množstvoľudí z celého sveta. Lakťamisme bojovali o kúsokmiesta, aby sme sazvečnili so sochou. Alescenéria Ria je nádherná.Nemali sme pocit,že tam žije 6 miliónovľudí. Mesto to veľmičlenité, rozdelenéIng. Peter Zgebura pod sochouKrista. Majestátne dielo je postavenéna 700 metrov vysokom vrchuCorcovado a je naozaj viditeľnéz každého miesta Ria.Copacabana nie je iba preslávená rozsiahlapláž s kremičitým bielym pieskom, ale ajpevnosť vybudovaná v roku 1914. Betónovýbunker skrýval delo s dostrelom 22 kilometrov,ktoré chránilo bývalé hlavné mesto Brazíliepred vstupom nepriateľov do Guanabarskejzátoky.žulovými kopcami s pôvodnými pralesmi,– opisuje zážitok z výšin Peter Zgebura.Cestovateľov očaril ajpohľad z Cukrovej homolena zátoku a malé domčekykrčiace sa na zelených svahoch.Teploty v rozmedzí 21 až 27 °C,krátke rukávy domorodcov a slniacesa čokoládové Brazílčanky na preslávenejCopacabane vôbec nenasvedčovalitomu, že tam práve vládnezima. Centrum mesta zasa pripomínalNew York. Plno bánk a firiem,na chodníkoch sa tlačili ľudia.Sila peňazí je však natoľkoveľká, že historickédomy zatieňujú vysokémrakodrapy. Slováci sivšimli aj pohodu miestnychobyvateľov a ichnezávislosť od času.Napriek obrovskej rozlohemesta neexistovalcestovný poriadokmestskej dopravy. Na autobus ste jednoduchozakývali a šofér sa v hustej premávkeprekľučkoval až na zastávku. Niekedybola označená len číslom linky a smerom,inokedy ste ju spoznali len podľa hlúčikaosôb so zdvihnutými rukami. – Z ľudíbolo cítiť ochotu pomáhať. Keď námniekto na ulici nevedel poradiť, neodbilnás. Oslovil inú osobu, ktorá si nás prebralaa tak to šlo, až kým sme získali potrebnúinformáciu. V autobuse sa zasado riešenia nášho problému ihneď zapojilivšetci cestujúci. Široký úsmev vodičaa jeho kývnutie hlavou bol zasa znak,že sme už v cieli cesty a máme vystupovať.A vztýčeným palcom ešte naznačil,že nám všetko vysvetlil, – opisuje búraniekomunikačných bariér Jozef Horváth.Našich kolegov prekvapil aj počin domorodca.Považoval za povinnosť doviesť cudzincovna príslušné miesto, hoci tým prišielo 20 minút svojho času. Brazílčaniasíce navonok vyzerajú zamračene, ale priprvom oslovení sa im rozjasní tvár spontánnymúsmevom.(balky)Foto: Ing. Peter ZGEBURA, Jozef HORVÁTHNa opačnom konci zátoky, v meste Niteróistojí UFO. Je to múzeum súčasného umenia,ktoré naprojektoval významný brazílsky architektOscar Niemeyer. Pri prehliadke umeleckýchdiel človek žasne, že za umenie sapovažuje aj zavesené ľanové vrecko s pečivom.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 8/200914