Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

R E V U EKto je autor vírusov?Niektorí ich oznaèujú zagéniov, iní ich radia medzizloèincov a teroristov. Ale ktovlastne sú ¾udia, skrývajúci saza virtuálnymi maskami, kto súautori vírusov?Od éry najväèšej slávy jednotlivých autorov v 90.rokoch a po masové infekcie v poslednýchmesiacoch sa v médiách neustále pretriasaotázka, èo motivuje autorov vírusov k ich deštrukènejèinnosti? A hoci samotní autori sa do centrapozornosti médií dostávajú èoraz menej, grafy zaposledné roky ukazujú, e poèet rôznych vírusova èervov narastá neúnosným tempom.Na internete sa objavilo ve¾a materiálov a štúdií,ktoré sa snaia poodhali dôvody a hlavne motiváciu,preèo sa èasto zdatní programátori dajú nadráhu autorov vírusov. Pokúsme sa teda spoloènenájs k¾úè, pod¾a ktorého by dalo èo najjednoduchšievysvetli poèínanie autorov vírusov.Prvým krokom k vysvetleniu ich konania je nájdeniemotivácie, ktorá ich vedie k tomu, aby sa dotvorby vírusu vôbec pustili. Väèšina autorov priznáva,e k napísaniu prvého vlastného „diela“ ichvedie jeden z nasledujúcich štyroch faktov: Sociológia – mnohí autori sú jednoducho odnarodenia zdrojom problémov a ináè to nie je anipri tejto èinnosti. Písanie vírusov je tak moné prirovnanapríklad ku graffiti... Pomsta – mnoho vírusov a èervov vznikne lenna základe osobného vybavovania úètov, napr.medzi nespokojným zamestnancom a firmou. Výzva – mnohí autori berú vytváranie novýchprogramov ako formu súboja s antivírusovými spoloènosami,ktorých produkty sa môu chválièoraz vyššou úspešnosou. Vzdelanie – keïe ide o programovanie,mnoho autorov pokladá napísanie kvalitného vírusus nièivým obsahom za zvládnutie akej programátorskejúlohy, ktorá znamená posun k vyššejprofesionalite.Od polovice devädesiatych rokov je najvýraznejšouzmenou na poli vírusov forma infekcie systému.Zatia¾ èo pred pár rokmi sa väèšina vírusova èervov dostala do systému pod hlavièkou inéhoprogramu (väèšinou nelegálne, crackované verziesoftvéru, hier) bez vedomia pouívate¾a, dnes zaväèšinou infiltrácií stojí práve nevedomos alebo¾ahkovános pouívate¾a. Autori vírusov èorazèastejšie majú len jednoduchú úlohu, spoèívajúcuv tzv. sociálnom ininierstve – presvedèi pouívate¾a,aby spustil vírus alebo èerv. Na to je vhodnépoui falošnú, resp. dvojitú príponu, do e-mailuvloi jednoduchý text, ktorý s¾ubuje a zaruèujeexkluzivitu prílohy správy, a desiatky tisíc infekciísú na svete. Autori vírusov si u zvykli na štandard,e nech sa vo svete udeje akáko¾vek udalos, jemoné pod jej hlavièkou skry vírus a vyai zozvedavosti ¾udí maximum. Tak to fungovalo priWTC, pri údajných exkluzívnych fotografiáchcelebrít a najèerstvejším príkladom je vírus SARS,ktorý opä nasadzuje sociálne ininierstvo.Experti sa takisto zhodujú, e dnešné vírusy unie je moné povaova za tie pravé. Dôvod je jednoduchý– v minulosti sa autor vírusu musel zahåbido jeho naprogramovania od zaèiatku do konca,existovali len minimálne pomocné zdroje. Dnes súna internete vo¾ne dostupné celé databázy vírusov,ktoré si môe ktoko¾vek uloi na svoj poèítaè a následne¾ubovo¾ne modifikova, dokonca aj ïalej distribuova.Je jasné, e takáto práca znamená lenzlomok námahy v porovnaní s minulosou, keï takmerkadý vírus vznikal nanovo, doslova „na kolene“autora. Pominul sa tak mýtus, ktorý kra¾ovalešte v roku 1996 a autorov vírusov vyzdvihoval naúroveò programátorských polobohov, ktorí lenvïaka svojmu umu, šikovnosti a nekoneènému štúdiudokázali vytvori také programy, ktoré sa samyšíria, replikujú a napádajú cudzie systémy.Dnes je písanie vírusov také jednoduché ako zadávaniemakier v Exceli. Kdeko¾vek na internete nájdetedoslova tony materiálu, chce to len pár minút h¾adania.Niet sa potom èo èudova, e celý internet jedenne zaplavovaný desiatkami nových modifikácií,ktoré však èasto nie sú schopné ani len prei, pretoeich autor zle upravil. Stále sa však nájdu aj takí jedinci,ktorých diela narobia starosti aj antivírusovýchspoloènostiam, nielen pouívate¾om poèítaèov.Zodpovedajme si však hlavnú otázku – kto jepriemerným autorom vírusov? Pod¾a štatistík ide omua vo veku od 16 do 30 rokov so slabším sociálnymcítením, bez partnerky a s mierne nadpriemernýmIQ. Takto by sme mohli vo všeobecnostidefinova skupinu, ktorá sa v hlavnej miere podie¾ana záplave nových vírusov a èervov. Analytici idúvšak ešte ïalej a medzi autormi vírusov stanovilijasné hranice, ktoré ich zadelili do štyroch skupín.Prvou sú tzv. adolescenti. Táto skupina pisate¾ovvírusov sa nièím neodlišuje od bených ¾udí, nebadaiadne rozdiely v sociálnom vnímaní, nerozlišujúvšak rozdiel medzi dobrom a zlom, a pretonie sú ochotní pripusti si zodpovednos za škody,ktoré ich dielo napácha na cudzích systémoch.Druhú skupinu tvoria tzv. vysokoškoláci. Na rozdielod prvej skupiny si uvedomujú, e ich èinnosje v rozpore so zákonom, stále si však neuvedomujúnásledky, ktoré môe prinies.Tretiu skupinu tvoria dospelí autori vírusov. Tí siplne uvedomujú aj následky, aj rozsah svojej èinnosti,a preto aj keï tvoria najmenšiu skupinu zo všetkýchštyroch, dajú sa ako jediní oznaèi za skupinu,ktorá sa vymyká normálu v sociálnom správaní.Poslednú skupinu potom tvoria bývalí autorivírusov. Tí si uvedomili nesprávnos svojho konania,a tak je miera ich správania opä v normále.Ako najèastejší dôvod na ukonèenie práce s vírusmisa udáva nedostatok vo¾ného èasu, spojenýs úpadkom záujmu o túto èinnos.Takto by sa teda dali zaradi autori vírusov. Ajkeï názory odborníkov sa líšia, všeobecne panujenázor, e všetci autori vírusov sa nakoniec dostanúdo štvrtej, u neaktívnej skupiny. Napriek tomuv ostrom kontraste s týmto potešujúcim faktommôeme v najbliších troch a piatich rokoch poèítas enormným nárastom výskytu vírusov.Martin Turoò8/2003 PC REVUE 43