ročník VIII., jún 2006 - Slovenská lekárnická komora

a vydala na niekoľkých CDsúhrn základných legislatívnychnoriem a poznatkov zovšetkých relevantných odborovvedy, ktoré by lekárnikmal stále mať k dispozícii.Podobné činy oznamujúkaždoročne všetky komoryzápadnej Európy – od zdravotníckychportálov cezkompendiá a príručky praktickyna všetko. U nás je udalosťouroka už jedna učebnica.Špeciálnou časťouvzdelávania je počítačovágramotnosť. Dnes ešte prevažnáväčšina lekárnikovpoužíva počítač ako inteligentnúpokladňu. Tvorivé využitie výpočtovejtechniky v slovenských lekárňachje skôr vzácnou lastovičkou. Očakávajúnás však zásadné zmeny v činnosti slovenskýchlekární, ktoré budú vyvolanézavedením elektronického zdravotníctvado každodennej praxe. Pripravuje sa európskadirektíva o e-zdraví (e-health),ktorá by mala odstrániť papier ako hlavnémédium pre informácie v zdravotníctve.Ani Slovensko sa tomuto vývoju nevyhnea bude musieť takisto reagovaťa prispôsobiť sa tomuto trendu. Jednouz hlavných častí tejto koncepcie je aj elektronickýrecept. Minulý týždeň som bolvymenovaný za člena Ministerskej komisiepre e-health a súčasne poverený vytvorenímkomisie, ktorá má vypracovaťa zaviesť elektronický recept na Slovensku.Máme na to lehotu asi päť rokov, toznamená, že každý z nás v tejto sále budetýmto vývojom priamo postihnutý. Iste,veľa z vecí bude vypracované centrálnebez toho, aby ste museli mať vedomostio tom, ako to funguje, používaťbudete musieť vedieť počítač s takýmtovybavením sami. Ten, kto to nezvládne,bude stáť vedľa cesty. Času nám už veľanezostáva.Veľmi krátko sa chcem venovať ajotázkam správneho psychologického postojak nášmu pacientovi. Najprv použijemtakýto príklad: V Berlíne skrachovalaluxusná ruská reštaurácia. Napriektomu, že pripravovala skutočne originálneruské jedlá, kaviár priamo z Astrachane,široký výber jedál, ohromné ceny, naktoré však mala prebytok bohatých ruskýchzákazníkov a vždy bolo plne obsadené,skrachovala. Príčinou bolo to, že nemeckíčašníci nevedeli, od koho vlastnekasírovať peniaze. Široká ruská duša postogramových pohároch najčistejšej ruskejvodky nezostala totiž sedieť pri jednomstole, ale hneď sa podružila so spolustolovníkmipri vedľajšom stole, potomďalšom, objednávala, jedla a na tento druhhodovania nemali nemeckí čašníci výchovu.Keď nevedeli, od koho vziať peniaze,tak ich ani nebrali. Reštauráciarýchlo zavrela.Rozdiely v národných mentalitách obyvateľovEurópy sú veľké, takisto existujúrozdiely v natureli a vedomostiach obyvateľovmiest a dedín, staršej či mladšej generácie,mužov a žien. Lekárnik by mal poznaťtieto rozdiely a vždy aspoň zhrubazhodnotiť svojho zákazníka a pacientaa podľa toho zvoliť správny prístup k nemu.Aj o teórii prístupu lekárnika k pacientoviexistujú mnohé štúdie, otázkou je,ako ďaleko sú závery takýchto štúdií u náspoužiteľné. Občas si to mýlia aj farmaceutickéfirmy vo svojich reklamných kampaniach,ktoré častokrát vznikajú nielenžemimo nášho územia, ale aj mimo regiónustrednej Európy a predpokladajú inýtyp pacienta, ako u nás existuje. Aj širokýprofesionálny úsmev lekárnika, pre násniekedy až umelý, zrejme u nás nie je prílišvhodný. Takisto ale nie sú vhodné anizachmúrené tváre a názor, že aj tak pacientovinič iného neostáva, len vyčkať nasvoj liek. V tomto smere však už konkurenciaaj u nás asi dosť zmenila.Lekárnik bude musieť čoraz viacčasu stráviť v dialógu s pacientom. Najednej strane budeme musieť dokázať,že táto aktivita prinesie ovocie nielensamotnému pacientovi v lepšejfarmakovigilancii, ale aj poisťovni, akliek skutočne lepšie pomôže odstrániťpacientove ťažkosti a túto skutočnosťpoisťovna vynahradí lekárnikoviv podobe zvýšenej marže. Na druhejstrane tak budeme musieť dokázať svojepevné miesto v terapeutickom tíme,z ktorého sme dnes stále viac a viacposúvaní do úlohy maloobchodus liekmi. Takisto lekárnik bude musieťzvládnuť aj skutočnosť, že lekáreňnebude primárne vyhľadávať len chorýpacient, ale aj zdravý zákazník,ktorý si chce udržať svoje zdravie.S potešením konštatujem, že prvélastovičky v podobe štúdií o prístupelekárnika k pacientovi sa už v našej tlačiobjavili, chýba mi však diskusia, v ktorejby sa viacerí (a možno aj všetci) malipodeliť o svoje skúsenosti.Na samotný záver len stručné konštatovanie.To všetko, o čom som dnes hovoril,už v západných krajinách je preštudovanéa uplatňované v praxi. Asi nič novéhonevymyslíme, máme najvyšší čas,aby sme sa o tieto veci začali tiež cielenezaujímať a tvorivo využívať v našej každodennejpráci pri rešpektovaní našich, slovenskýchreálií. PharmDr. Štefan KRCHŇÁK(prednáška pripravená ku Dňu lekární 2006)