DEŇ LEKÁRNÍ + INZERCIApovolania a včas odhaľovať a zneškodnovať,prípadne tlmiť denno-denne sa objavujúcenové nebezpečenstvá pre tvorivýa slobodný výkon povolania. O našej realitesa veľa vyjadrovať nemusím, všetci judobre poznáme. Lekárnici nie sú schopníčastokrát ani reagovať na nepravdy a lži,ktoré naši protivníci o nás rozširujú, nietoviesť aktívnu a pozitívnu kampaň zanaše práva a slobody. Veľakrát nás na rôznychfórach zastupujú nelekárnici – majitelialekární, ktorí s nadobudnutímvlastníckych práv na lieky akoby získaliautomaticky aj diplom našej alma mater.Posledné štyri roky boli toho až príliš realistickoudemonštráciou.Chcem sa vkrátkosti venovať ešte dvomoblastiam marketingu: a to sú reklamnéaktivity a Public Relations a vzdelávanie.Aj u nás existujú dnes lekárne, kde podielvoľnepredávaných liekov a doplnkovéhotovaru finančným objemom prevyšujeobrat liekov na recepty. Za pätnásť rokovsa sortiment voľnopredajných položiek rozšírilešte viac, ako počet registrovanýchliekov. Pridružuje sa k tomu aj nejasná legislatíva,ktorá stanovenie šírky tohto sortimentuhodila radšej na plecia komory(keby niečo) a tak mnohé lekárne sa viaca viac podobajú na drogérie alebo supermarketovévšeličo. K tomu sa pridružujepodpora takýchto tovarov v podobe reklamnýchprospektov, plagátov, pútačov,stojanov. Všimli ste si, aké sú naše lekárneprepchaté takýmito vecami? A všimliste si, či im pacienti aj venujú pozornosťa v lekárni neslúžia len na to,aby zakryli starú a poškodenú táru aleboaby sa lekárnik mal kam schovaťpred zrakom pacienta? Dnešný zákazníklekárne sa už v takomto návalevôbec nevie zorientovať. Pýtate sa,veď firmy nám to dali. Moja odpoveďznie – sami sme im dovolili, aby námpchali bez ladu a skladu toľko reklamnýchmateriálov a nenútime ich,aby porozmýšľali nad sofistikovanejšímistratégiami, aké dnes používajúvšade v západnej Európe. Tam si lekárnevyberajú, akú reklamnú kampaňpodporia a na ako dlho. Dbajú nato, aby ich v lekárni naraz nebolotoľko, že budú rušivo pôsobiť a hľadajú ajnové, netradičné formy komunikácie s pacientom.Takisto lekárnici vyhľadávajú svojehlavné cieľové skupiny pacientov aktívnea formou rôznych prednášok, klubov,stretnutí s nimi, vedú intenzívny a dlhodobýdialóg. Veľké lekárne napríkladv Nemecku niekedy vedú až desať rôznychklubov, napríklad stomikov, alergikov,reumatikov, astmatikov, ktoré sa podpatronátom lekárne pravidelne stretávajúa vedú obojstranný dialóg. Je to oveľa účinnejšítyp reklamy pre lekáreň ako sto plagátov.Je samozrejme aj oveľa náročnejší naodborné a ľudské kvality lekárnika a na jehovoľný čas.Aby lekárnik všetky tieto aktivity moholvykonávať, musí mať dostatok najnovšíchpoznatkov z celého spektra vied,ktoré sa tak rafinovane stretávajú v jednejmalej tabletke. Celoživotné vzdelávaniemá byť aktívne a vykonávané s pocitom,že robím niečo nielen pre seba, ale aj premôjho pacienta či zákazníka. Dnes už anitak nejde o to, aby si všetky vedomosti človekudržal stále v hlave, ale aby ich vedelaktívne zhromažďovať (dnes už najčastejšiepomocou počítača) a aby ich vedelaktívne využiť pri svojej každodennej práci.Súvisí s tým iste aj dostupnosť informácií– mám na mysli vytváranie databázvedomostí. Španielska <strong>lekárnická</strong> komo-
a vydala na niekoľkých CDsúhrn základných legislatívnychnoriem a poznatkov zovšetkých relevantných odborovvedy, ktoré by lekárnikmal stále mať k dispozícii.Podobné činy oznamujúkaždoročne všetky komoryzápadnej Európy – od zdravotníckychportálov cezkompendiá a príručky praktickyna všetko. U nás je udalosťouroka už jedna učebnica.Špeciálnou časťouvzdelávania je počítačovágramotnosť. Dnes ešte prevažnáväčšina lekárnikovpoužíva počítač ako inteligentnúpokladňu. Tvorivé využitie výpočtovejtechniky v slovenských lekárňachje skôr vzácnou lastovičkou. Očakáva<strong>jún</strong>ás však zásadné zmeny v činnosti slovenskýchlekární, ktoré budú vyvolanézavedením elektronického zdravotníctvado každodennej praxe. Pripravuje sa európskadirektíva o e-zdraví (e-health),ktorá by mala odstrániť papier ako hlavnémédium pre informácie v zdravotníctve.Ani Slovensko sa tomuto vývoju nevyhnea bude musieť takisto reagovaťa prispôsobiť sa tomuto trendu. Jednouz hlavných častí tejto koncepcie je aj elektronickýrecept. Minulý týždeň som bolvymenovaný za člena Ministerskej komisiepre e-health a súčasne poverený vytvorenímkomisie, ktorá má vypracovaťa zaviesť elektronický recept na Slovensku.Máme na to lehotu asi päť rokov, toznamená, že každý z nás v tejto sále budetýmto vývojom priamo postihnutý. Iste,veľa z vecí bude vypracované centrálnebez toho, aby ste museli mať vedomostio tom, ako to funguje, používaťbudete musieť vedieť počítač s takýmtovybavením sami. Ten, kto to nezvládne,bude stáť vedľa cesty. Času nám už veľanezostáva.Veľmi krátko sa chcem venovať ajotázkam správneho psychologického postojak nášmu pacientovi. Najprv použijemtakýto príklad: V Berlíne skrachovalaluxusná ruská reštaurácia. Napriektomu, že pripravovala skutočne originálneruské jedlá, kaviár priamo z Astrachane,široký výber jedál, ohromné ceny, naktoré však mala prebytok bohatých ruskýchzákazníkov a vždy bolo plne obsadené,skrachovala. Príčinou bolo to, že nemeckíčašníci nevedeli, od koho vlastnekasírovať peniaze. Široká ruská duša postogramových pohároch najčistejšej ruskejvodky nezostala totiž sedieť pri jednomstole, ale hneď sa podružila so spolustolovníkmipri vedľajšom stole, potomďalšom, objednávala, jedla a na tento druhhodovania nemali nemeckí čašníci výchovu.Keď nevedeli, od koho vziať peniaze,tak ich ani nebrali. Reštauráciarýchlo zavrela.Rozdiely v národných mentalitách obyvateľovEurópy sú veľké, takisto existujúrozdiely v natureli a vedomostiach obyvateľovmiest a dedín, staršej či mladšej generácie,mužov a žien. Lekárnik by mal poznaťtieto rozdiely a vždy aspoň zhrubazhodnotiť svojho zákazníka a pacientaa podľa toho zvoliť správny prístup k nemu.Aj o teórii prístupu lekárnika k pacientoviexistujú mnohé štúdie, otázkou je,ako ďaleko sú závery takýchto štúdií u náspoužiteľné. Občas si to mýlia aj farmaceutickéfirmy vo svojich reklamných kampaniach,ktoré častokrát vznikajú nielenžemimo nášho územia, ale aj mimo regiónustrednej Európy a predpokladajú inýtyp pacienta, ako u nás existuje. Aj širokýprofesionálny úsmev lekárnika, pre násniekedy až umelý, zrejme u nás nie je prílišvhodný. Takisto ale nie sú vhodné anizachmúrené tváre a názor, že aj tak pacientovinič iného neostáva, len vyčkať nasvoj liek. V tomto smere však už konkurenciaaj u nás asi dosť zmenila.Lekárnik bude musieť čoraz viacčasu stráviť v dialógu s pacientom. Najednej strane budeme musieť dokázať,že táto aktivita prinesie ovocie nielensamotnému pacientovi v lepšejfarmakovigilancii, ale aj poisťovni, akliek skutočne lepšie pomôže odstrániťpacientove ťažkosti a túto skutočnosťpoisťovna vynahradí lekárnikoviv podobe zvýšenej marže. Na druhejstrane tak budeme musieť dokázať svojepevné miesto v terapeutickom tíme,z ktorého sme dnes stále viac a viacposúvaní do úlohy maloobchodus liekmi. Takisto lekárnik bude musieťzvládnuť aj skutočnosť, že lekáreňnebude primárne vyhľadávať len chorýpacient, ale aj zdravý zákazník,ktorý si chce udržať svoje zdravie.S potešením konštatujem, že prvélastovičky v podobe štúdií o prístupelekárnika k pacientovi sa už v našej tlačiobjavili, chýba mi však diskusia, v ktorejby sa viacerí (a možno aj všetci) malipodeliť o svoje skúsenosti.Na samotný záver len stručné konštatovanie.To všetko, o čom som dnes hovoril,už v západných krajinách je preštudovanéa uplatňované v praxi. Asi nič novéhonevymyslíme, máme najvyšší čas,aby sme sa o tieto veci začali tiež cielenezaujímať a tvorivo využívať v našej každodennejpráci pri rešpektovaní našich, slovenskýchreálií. PharmDr. Štefan KRCHŇÁK(prednáška pripravená ku Dňu lekární <strong>2006</strong>)