ročník VIII., jún 2006 - Slovenská lekárnická komora

DEŇ LEKÁRNÍ + INZERCIApovolania a včas odhaľovať a zneškodnovať,prípadne tlmiť denno-denne sa objavujúcenové nebezpečenstvá pre tvorivýa slobodný výkon povolania. O našej realitesa veľa vyjadrovať nemusím, všetci judobre poznáme. Lekárnici nie sú schopníčastokrát ani reagovať na nepravdy a lži,ktoré naši protivníci o nás rozširujú, nietoviesť aktívnu a pozitívnu kampaň zanaše práva a slobody. Veľakrát nás na rôznychfórach zastupujú nelekárnici – majitelialekární, ktorí s nadobudnutímvlastníckych práv na lieky akoby získaliautomaticky aj diplom našej alma mater.Posledné štyri roky boli toho až príliš realistickoudemonštráciou.Chcem sa vkrátkosti venovať ešte dvomoblastiam marketingu: a to sú reklamnéaktivity a Public Relations a vzdelávanie.Aj u nás existujú dnes lekárne, kde podielvoľnepredávaných liekov a doplnkovéhotovaru finančným objemom prevyšujeobrat liekov na recepty. Za pätnásť rokovsa sortiment voľnopredajných položiek rozšírilešte viac, ako počet registrovanýchliekov. Pridružuje sa k tomu aj nejasná legislatíva,ktorá stanovenie šírky tohto sortimentuhodila radšej na plecia komory(keby niečo) a tak mnohé lekárne sa viaca viac podobajú na drogérie alebo supermarketovévšeličo. K tomu sa pridružujepodpora takýchto tovarov v podobe reklamnýchprospektov, plagátov, pútačov,stojanov. Všimli ste si, aké sú naše lekárneprepchaté takýmito vecami? A všimliste si, či im pacienti aj venujú pozornosťa v lekárni neslúžia len na to,aby zakryli starú a poškodenú táru aleboaby sa lekárnik mal kam schovaťpred zrakom pacienta? Dnešný zákazníklekárne sa už v takomto návalevôbec nevie zorientovať. Pýtate sa,veď firmy nám to dali. Moja odpoveďznie – sami sme im dovolili, aby námpchali bez ladu a skladu toľko reklamnýchmateriálov a nenútime ich,aby porozmýšľali nad sofistikovanejšímistratégiami, aké dnes používajúvšade v západnej Európe. Tam si lekárnevyberajú, akú reklamnú kampaňpodporia a na ako dlho. Dbajú nato, aby ich v lekárni naraz nebolotoľko, že budú rušivo pôsobiť a hľadajú ajnové, netradičné formy komunikácie s pacientom.Takisto lekárnici vyhľadávajú svojehlavné cieľové skupiny pacientov aktívnea formou rôznych prednášok, klubov,stretnutí s nimi, vedú intenzívny a dlhodobýdialóg. Veľké lekárne napríkladv Nemecku niekedy vedú až desať rôznychklubov, napríklad stomikov, alergikov,reumatikov, astmatikov, ktoré sa podpatronátom lekárne pravidelne stretávajúa vedú obojstranný dialóg. Je to oveľa účinnejšítyp reklamy pre lekáreň ako sto plagátov.Je samozrejme aj oveľa náročnejší naodborné a ľudské kvality lekárnika a na jehovoľný čas.Aby lekárnik všetky tieto aktivity moholvykonávať, musí mať dostatok najnovšíchpoznatkov z celého spektra vied,ktoré sa tak rafinovane stretávajú v jednejmalej tabletke. Celoživotné vzdelávaniemá byť aktívne a vykonávané s pocitom,že robím niečo nielen pre seba, ale aj premôjho pacienta či zákazníka. Dnes už anitak nejde o to, aby si všetky vedomosti človekudržal stále v hlave, ale aby ich vedelaktívne zhromažďovať (dnes už najčastejšiepomocou počítača) a aby ich vedelaktívne využiť pri svojej každodennej práci.Súvisí s tým iste aj dostupnosť informácií– mám na mysli vytváranie databázvedomostí. Španielska lekárnická komo-