Otvoriť - EUROREPORT plus

EuroposlanciSPOLOČNÁ POLITIKAZLACNELA POTRAVINYPeter Baco bol zvolený do Európskeho parlamentu za Ľudovú stranu-Hnutie za demokratickéSlovensko. Po ukončení Poľnohospodárskej strednej ekonomickej školyštudoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Po roku 1992 sa angažovalv politike ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, minister pôdohospodárstvaSR a poslanec NR SR. V Európskom parlamente pôsobí v Klube nezávislých poslancov.Je členom Výboru pre poľnohospodárstvo a v Delegácii pri Spoločnom parlamentnomvýbore EÚ – Chorvátsko. Súčasne je náhradníkom vo Výbore pre regionálny rozvoj.O rozhovor ho požiadal náš spolupracovník Marián Babic.■ Poľnohospodárstvo patrí k oblastiam,ktorým Európska únia venuje najväčšiu pozornosť.Ktoré doterajšie výsledky spoločnejpoľnohospodárskej politiky sú podľa vás najvýznamnejšie?Na začiatku, v období studenej vojny,keď bol nedostatok potravín a boli drahé,bolo hlavným cieľom Európskej únie dosiahnuťpolitickú nezávislosť od dovozu odprotivníkov. Tento cieľ sa podarilo dosiahnuťza 15 – 20 rokov. Začal byť však prebytokpotravín. Na jeho zníženie sa pridávaliďalšie ciele, napr. konkurencieschopnosť,tlačilo sa na ekologickú stránku ich produkciea kvalitu. Tento proces vyvrcholilrozdelením financovania spoločnej poľnohospodárskejpolitiky do dvoch fondov– na podporu poľnohospodárstva a rozvojvidieka. Najväčší efekt však vidím v tom,že vďaka spoločnej poľnohospodárskej politikedošlo k výraznému zlacneniu potravín.Po vojne vydávali občania na potravinyokolo 50 percent svojich príjmov. Dnes tonie je ani 15 percent. Preto najväčší efektnemajú farmári, ale spotrebiteľ, lebo mástabilizovaný trh potravín za dobré cenya stále sa zvyšujúcu kvalitu.■ A v čom sú najväčšie slabiny spoločnej poľnohospodárskejpolitiky Európskej únie?Týkajú sa ekonomickej a obchodnej konkurencieschopnosti.Posledné desaťročie satotiž používané nástroje skôr zameriavali naneprodukčnú oblasť, ako je ekológia, kvalita,ale nie na znižovanie nákladov a lepší marketing,ktoré išli do úzadia. Výsledkom je,že hlavní konkurenti, ako USA, vyrábajú potravinyasi o tretinu lacnejšie než Európskaúnia. Austrália a Nový Zéland dokonca eštelacnejšie.■ A čo ďalej? Ako vidíte budúcnosť spoločnejpoľnohospodárskej politiky Európskejúnie do roku 2013 a po ňom?Do roku 2013 sa nepredpokladajú nejakéveľké zmeny. Finančný plán je totiž schválenýa poľnohospodárska politika tam másvoje miesto. Fond na podporu poľnohospodárstvamá klesnúť z pôvodných 60 percentpod tretinu celkových výdavkov a vyše10 percent má mať podpora rozvoja vidieka.Teda spolu to bude vyše 40 percent. Predpokladása, že po dôslednej analýze terajšíchreforiem by sa v rokoch 2011 – 2012 malasformulovať nová politika na obdobie poroku 2013. Zatiaľ len niektoré členské štátyrobia svoje prognózy agrárnej politiky.Európska únia sa im bráni. Je to málo ambiciózne,pretože trh s potravinami budepodľa prognostikov najrýchlejšie rastúcimna celom svete. Navyše poľnohospodárstvosa bude orientovať aj na produkciu energetickýchzdrojov, čo je krásna výzva a na toEurópska únia nereaguje dostatočne na rozdielod našich konkurentov, najmä USA. Jevšak aj možnosť, že spoločná poľnohospodárskapolitika po roku 2013 nebude. Teda,že to bude ako v iných odvetviach, že každýštát si bude riešiť poľnohospodársku politikusamostatne.■ Spoločná poľnohospodárska politika únievyvoláva veľa kontroverzií. Existuje dokoncamýtus, že ak by sa nedotovalo poľnohospodárstvo,bolo by dostatok peňazí na vedu,výskum, školstvo či zdravotníctvo.Nie je to tak. V prípade poľnohospodárskejpolitiky vložili členské štáty peniazedo spoločnej pokladnice v Bruseli a odtiaľju financujú. Potom to vyzerá, že ide o veľapeňazí. Členské štáty sa však do pokladniceEurópskej únie skladajú jedným percentomhrubého domáceho produktu a napoľnohospodárstvo ide z toho tretina, takžeje to oveľa menej než na iné odvetvia.Hospodársku, vedecko-technickú, školskúči zdravotnú politiku si financujú jednotlivéčlenské štáty samé. Ak to spočítame zacelú úniu, zistíme, že na ne ide oveľa viacpeňazí než na poľnohospodárstvo.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Pred naším vstupom do Európskej únie sačasto hovorilo o tom, že poľnohospodárstvonových členských štátov, vrátane slovenského,je zaostalé a nie je konkurencieschopné.Je to úplne falošný mýtus, manipulácias faktmi. Slovenskí poľnohospodári majúvýrobné náklady o 25 až 30 percent nižšienež je priemer v únii. Je to podľa komodít.Obilie produkujeme až o polovicu lacnejšienež je priemer EÚ. Hovädzie, mliekoprodukujeme o štvrtinu lacnejšie. Rovnakénáklady máme pri ošípaných a hydine.Celkovo v 75 – 80 percentách produkcie vyrábamelacnejšie, čo je základný faktor konkurencieschopnosti.V čom však nie smekonkurencieschopní, a za to nemôžu poľnohospodári,to sú napäté rozpočty novýchčlenských štátov, vrátane Slovenska. Už privstupných rokovaniach sa dohodlo, že začnemeso štvrtinovou podporou ako majústaré členské štáty, pričom vlády mohli doplatiťzo štátnych rozpočtov do polovice.V iných nových členských štátoch to urobili,u nás predchádzajúca vláda nie. Postupnesa však podmienky vyrovnávajú a novávláda sľúbila, že dorovná finančné dotáciedo tej výšky ako naši susedia v Českej republike,Poľsku a Maďarsku, aby celkovobola na úrovni aspoň 50 percent podporyv starých členských štátoch. Inou vecouje, že podmienky starých členov v rámciprístupových rokovaní sa formulovali nazáklade obchodných záujmov ich agrárnehobiznisu, ktorého zámerom bolo obsadiťnajmenej tretinu trhu potravín novýchčlenských krajín svojimi prebytkami. Pretosa na Slovensko zvýšil za dva roky členstvav EÚ dovoz potravín o 70 percent.■ Vaším významným prínosom pre budúcnosťslovenského poľnohospodárstva je projektPrognóza vývoja slovenského pôdohospodárstvado roku 2030 – 2050. Čo od nehoočakávate?Pri strategickom rozhodovaní nestačí krátkodobýa strednodobý pohľad. Treba mať aspoň20- až 30-ročnú víziu. Pôda, les, vidieksú naše hodnoty, ktoré sú naším jedinýmzdrojom. Celé naše bohatstvo vyplýva z vidieka.Prognózy nám ukazujú, že Slovenskoje schopné uživiť 10 miliónov ľudí. Pred 15rokmi živilo 5,5 milióna obyvateľov, dnesto nie sú ani štyri milióny. Teda musíme siv rámci spoločnej poľnohospodárskej politikynájsť také miesto, aby sme sa vrátili minimálnena úroveň, ktorá bola.■Október 200685Foto: archív