Otvoriť - EUROREPORT plus

Slovenská ekonomikaná až s mesačným oneskorením, avšak prázdninové mesiacezvyčajne prinášajú sezónne zhoršenie bilancie v dôsledku slabšiehoexportu. Tento krát však celozávodné dovolenky nezasiahlinegatívne vývoz, ktorý začína dostávať podporu z nábehunových výrob. Na druhej strane sa však vysoká cena komodítpremietla do zvýšenia dovozov, pričom svoj diel do mozaiky sizrejme zobrala aj zvyšujúca sa spotreba domácností. Dvanásťmesačnýkumulatívny schodok zahraničného obchodu tak naďalejnarastá a viditeľné zlepšenie bilancie by malo začať zrejmeaž od septembra, keď najmä „trnavský“ Peugeot začne pridávaťdo kroku. Vplyv automobilového priemyslu ilustruje aj fakt, žeVolkswagen bol za prvých šesť mesiacov tohto roka tak najväčšímvývozcom ako aj dovozcom. A „žilinská“ automobilka Kiauž obsadila medzi dovozcami desiate miesto.Aktuálne silný ekonomický rast nachádza odozvu aj v zlepšovanístavu trhu práce. Za druhý štvrťrok 2006 vzrástol početpracujúcich medziročne o takmer 98 tisíc resp. o 4,5 percenta.Ide však o údaj podľa tzv. výberového zisťovania pracovných síl,ktoré zahŕňa aj pracujúcich v zahraničí. Podľa vyjadrení Štatistickéhoúradu by nárast zamestnanosti dosiahol stále slušných2,7 percent v prípade očistenia o tých , ktorí najmä po vstupe doEÚ odišli za prácou do zahraničia. Neprekvapuje preto, že následneaj miera nezamestnanosti za druhý štvrťrok zaznamenalavýrazné zlepšenie. S hodnotou 13,5 percenta ide o najnižšie číslood konca roku 1998, pričom dosiahnutá miera nezamestnanostipredstavuje medziročný pokles o 2,7 percentuálneho bodu.Ešte lepšie číslo prinieslo zverejnenie miery nezamestnanosti,ktorá vychádza z údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny(a je zverejňovaná mesačne). Táto miera nezamestnanosti dosiahlaza august 9,9 percenta, čím poklesla pod hranicu 10 percentpo prvý krát v histórií Slovenska (hoci celý časový rad nieje úplne konzistentný). I keď´ za augustovým zlepšením stoja ajsezónne práce, úroveň nezamestnanosti je zároveň o celý percentuálnybod nižšia ako v rovnakom období minulého roka.Ďalší viditeľný pokles však už je zrejme limitovaný narážajúcna štrukturálne problémy. A pokiaľ Slovensko uskutoční zásahydo Zákonníka práce v smere menšej pružnosti, je navyše akékoľvekzlepšenie v strednodobom horizonte dokonca otázne.Tempo ekonomického rastu a jeho štruktúra predstavuje jedenz faktorov, na ktoré prihliada centrálna banka pri rozhodovanío nastavení základných úrokových sadzbách prioritnesledujúc splnenie svojho inflačného cieľa. Konsenzus trhu ohľadomnajbližšieho zvýšenia úrokových sadzieb bol nastavený,kvôli termínu predloženiu návrhu štátneho rozpočtu a novýmprognózam centrálnej banky, na október. Banková rada centrálnejbanky však napokon prekvapila, aspoň čo do načasovania,a zvýšila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodovuž koncom septembra. Hlasovanie nebolo jednoznačné, keďskončilo v pomere 5 ku 3 v prospech zvýšenia sadzieb. Stojí zazmienku, že v tomto roku tak došlo k pritiahnutiu brzdy už štvrtýkrát, a to celkom o jeden a tri štvrte percentuálneho bodu.Sprievodný komentár predostrel pretrvávanie inflačných rizík.Podľa NBS, pokračujúci rast nominálnych i reálnych miezd,spolu so zvyšovaním zamestnanosti, podporuje spotrebný dopytdomácností. Hoci dochádza k miernemu poklesu sklonu domácnostík spotrebe a naopak nárastu sklonu k úsporám (akoodraz doterajšieho sprísnenia úrokovej zložky menovej politikys následným miernym rastom klientskych úrokových mier), tlakna cenovú hladinu pretrváva. Inflačné riziká navyše zvýrazňujúaj zhoršujúce sa ukazovatele vo väzbe na rast produktivity práce.Podľa názoru NBS, naďalej pretrvávajú doterajšie inflačnériziká nákladového charakteru, predovšetkým neistota vo vývojiregulovaných cien, ako aj dopytového charakteru prejavujúce sanajmä stále vysokou dynamikou spotreby domácností podporovanouprírastkami úverov. Súčasne aj naďalej pokračoval dynamickýrast konečnej spotreby verejnej správy. Suma sumárom,v budúcnosti sa zvyšuje pravdepodobnosť negatívneho vplyvuspomínaných rizík na cenový vývoj, a preto je podľa NBS potrebnéďalšie postupné sprísňovanie menovej politiky. ■can only speculate that imports of fuels were behind, supportedalso by higher consumption. In addition, foreign trade deficitover summer months are usually deeper due to holiday seasonand weaker exports respectively. Nevertheless, this time somegeneral factory holidays did not hit the Slovak exports whichhas begun to show signs of automobile boom. As a result, thecumulative 12-month deficit deepened again, but should improvetowards the end of the year on stronger exports (particularly newproduction in PSA Peugeot, KIA and VW). The influence of automanufacturing is proved by a position of Volkswagen factorybeing the biggest exporter as well as importer in the country.Moreover, the factory of KIA in the northern part of Slovakiaranked the tenth as far as ranking of importers is concerned.The strong economy growth has reflected positively in thelabour market. In the second quarter of the year, the numberof employees increased by nearly 98 thousand or 4.5 percentrespectively. The data is based on methodology of labour forcesample survey, which includes also persons working abroad.Nevertheless, according to Statistical Office the employmentgrowth reached a decent 2.7 percent dynamics if it is adjustedby people who found a job abroad, particularly after the EUaccession. Hence, it is not surprising that rate of unemploymentposted a significant improvement in the second quarter of theyear. Standing at 13.5 percent, the level has been lowest since1998 and its annual improvement reached as much as 2.7percentage points.Even a more favourable reading was conveyed by themethodology, which stems from regional labour offices and ispublished on monthly basis. The rate of unemployment reached9.9 percent in August declining below a 10 percent level for thefirst time in the history (albeit the time line is not consistent).Although seasonal works were behind the August improvement,the unemployment rate is by one percentage point lower thana year ago. However, a further improvement is likely limitedfacing structural problems. In addition, if Slovakia implementsadjustments into valid Labour Code, rendering it less flexible,any improvement will hardly show up.The economy growth dynamics (together with its structure)represents one of the factors, which are closely observed by thecentral bank. The reading influences the NBS´s setting of itskey interest rates to meet inflation targets for respective years.Based on consensus, the market participants expected a hike inOctober, due to unknown details over state budget draft for 2007and macroeconomic predictions of the central bank. However, theNBS´s bank board surprised the market, at least as far as timingis concerned, raising its key rates by 25 basis points already atthe end of September. The voting rate was quiet tight standingat 5 to 3 in favour of the hike. It worth to note, the hike has beenthe fourth upward change in a row this year, representing thetightening by 1.75 percentage points together.The accompanied statement of the central bank conveyed apersistence of inflationary risks. According to the central bank,ongoing growth in nominal as well as real wages together withemployment rise support household consumption. A pressure ofconsumption on inflation persists, despite a mild decline in thepropensity of households to consumption and, in contrast, inthe increase in households’ savings. These tendencies probablyreflected the recent tightening of the interest rate component inthe monetary policy, with a subsequent mild growth in the client’sinterest rates. In addition, inflationary risks are highlighted also byindicators in relationship to labour productivity. According to theNBS, existing cost-pushed inflationary risk persist, above all theuncertainty in the regulated prices developments, as well as thedemand-pulled risks, which are evident in the continuing growinghouseholds consumption supported by credit increases. Moreover,strong growth of government consumption might create unwantedpressures on the total price level. Summing up, in order toeliminate the mentioned inflationary risks, further strengtheningof the monetary policy is needed, the NBS added finally. ■84 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii