Otvoriť - EUROREPORT plus

Slovenská ekonomikaEKONOMICKÉUDALOSTI POHĽADOMANALYTIKAPavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosťNeistota – tak by sa jedným slovom dal charakterizovať pohľadna najbližší vývoj slovenskej ekonomiky. Neistotaje spojená najmä s vývojom verejných financií, keď na jednejstrane sú sľuby novej vlády a na druhej strane cieľ vstupu doeurozóny v roku 2009. Práve naplnenie predvolebných sľubov,v podobe vyšších výdavkov do poľnohospodárstva, školstva, čisociálnej sféry znamená riziko neplnenia maastrichtského rozpočtovéhokritéria pre prijatie eura, podkopávajúc následne ajsplnenie kritéria inflačného cez fiškálny impulz. Ani opakujúcasa rétorika vlády, že prijatie eura v roku 2009 je stále platný cieľ,nič nemení na fakte, že dôsledné plnenie predvolebných sľubova členstvo v eurozóne (podmienené plnením maastrichtskýchkritérií) si navzájom odporujú.Na neistotu ohľadom fiškálnych priorít novej vlády a potrebuznížiť infláciu upozorňuje aj správa o konvergencií z pera medzinárodnejratingovej agentúry Fitch Ratings. I keď agentúrav prípade Slovenska, ako jedného z mála „čakateľov“ na euro,naďalej považuje pôvodný termín (t.j. rok 2009) za najpravdepodobnejšídátum vstupu do eurozóny. Väčšine ostatným kandidátomna spoločnú menu však termín prijatia eura posunula pozapôvodne plánované horizonty. Tento posun však nebol prekvapením,a to kvôli nedostatku politickej ctižiadosti v jednotlivýchkrajinách. Posledný vývoj v Maďarsku či Česku je jasným a zároveňvarovným príkladom aj pre Slovensko, ak by sa vydalocestou fiškálnej rozšafnosti.Vyššie rozpočtové výdavky by mohli nepriaznivo zmeniť aktuálnystav, keď domáci dopyt zatiaľ len čiastočne tlačí na celkovúcenovú hladinu. Podľa údajov Štatistického úradu sa cenováhladina za august medzimesačne nezmenila. Medziročne saposunula o jednu desatinku nahor na 5,1 percenta predstavujúcnové tohtoročné maximum. Najmä oneskorený dopad zvýšeniaspotrebných daní na tabakové výrobky či zdraženie bankovýchpoplatkov tlačili na rast celkovej inflácie. Naopak sezónny poklesv cenách zeleniny a ovocia či odevov a obuvi držali infláciuna uzde. Dá sa povedať, že rast spotrebiteľských cien je stabilizovaný,hoci na úrovni tohtoročných maxím, avšak s tendenciupoklesu v jesenných mesiacoch kvôli bázickému efektu. Navyše,tlak vlády na ceny energií a monopoly samotné, napriekexistencií formálne nezávislého regulačného úradu, môže priniesťúľavu inflačným tlakom. Lenže takéto zníženie rastu spotrebiteľskýchcien nemusí byť zo strany príslušných európskychinštitúcií považované za udržateľné plnenie maastrichtského inflačnéhokritéria.Inflačné riziká či dokonca otázku rizika prehrievania ekonomikynastoľuje aj aktuálne silné tempo rastu domáceho hospodárstva.V prípade Slovenska však zatiaľ nemožno hovoriťo prehrievaní ekonomiky, hoci uháňa najvyššiu rýchlosťouspomedzi európskej 25-ky (s výnimkou pobaltských štátov,ktoré šliapu na plyn ešte silnejšie). Domáce hospodárstvo sícesvižne rastie, avšak infláciu majú na svedomí skôr nákladovétlaky v podobe cien energií, ako zatiaľ nevýrazné tlaky dopytové.Zároveň sa vysoké ceny ropy a zemného plynu podpisujúaj pod zahranično-obchodnú nerovnováhu, ktorým sekundujedovoz technologických celkov, hoci efekt spotreby je taktiežprítomný. Na pozadí silného rastu zamestnanosti a miezd všakriziko prehrievania existuje, najmä ak by súčasná vláda nepokračovalav už aj tak málo ambicióznom pláne znižovania fiškálnejnerovnováhy.ECONOMIC EVENTSIN SLOVAKIA ATA GLANCEPavol Ondriska, ING d.s.s.Uncertainty – this is the right word, which might be usedto asses the current prospect of the Slovak economydevelopment. The uncertainty is linked mainly to public finance.On the one hand, there are promises of the new governmentboosting expenditures. On the other hand, there is the plannedtarget of Eurozone accession in 2009. If the government honoursa majority of pre-election promises, particularly in the form ofhigher budget expenditures in agriculture, education and healthcare system, it could imply a risk that the country will not meetthe Maastricht budget criterion. At the same time, fiscal impulsewill make pressures on inflation imposing a risk of inflationcriterion breach. Despite a permanent pro-euro rhetoric of thegovernment there is a contradiction. Slovakia will be hardlyable to meet the majority of pre-election promises as well asMaastricht criteria.The uncertainty over fiscal priorities was highlighted by ratingagency Fitch Ratings, which published its report on convergencein September. Nevertheless in case of Slovakia, the agency stillregards the scheduled date of accession into Eurozone (2009) asthe most probable. However, the agency postponed the timetablesbehind scheduled dates for many regional peers. The lag does notrepresent a surprise, because it results from insufficient politicalambitions in individual countries. The recent development inHungary and the Czech Republic have proved the case andrepresents a warning signal also for Slovakia, if the countryimplements a fiscal profligacy.Higher budget expenditures would affect negatively the currentstatus, that domestic demand has pushed consumer prices onlypartially. According to Statistical Office data, headline inflationdid not change in August (month-on-month comparison).Annual inflation moved up by one decimal point to 5.1 percentrepresenting a new year-to-day high. Mainly a delayed effect ofhigher excise tax rates on tobacco products or rise in bank feespushed inflation higher. On the other hand, seasonal decline inprices of vegetables and fruit as well as clothing and footwearpulled the price level down. One can say, that headline inflationis stabilised, albeit near this year highs, but with a tendency ofa deceleration due to basis effect. In addition, a pressure of thegovernment on prices of energy and utilities themselves (despitean existence of the independent regulatory body) might providea relief in inflationary pressures. However, such decelerationin inflation might be regarded as unsustainable by EuropeanCommission representing a breach of the inflation criterion.Inflationary risks or even risks regarding overheating of theeconomy are imposed also by strong growth of the domesticeconomy at present. However, one can hardly labelled it asoverheating, albeit Slovakia experienced the highest GDP growthamong the EU countries (small Baltic states - Estonia, Lithuania,Latvia - represent an exemption) in the first half of the presetyear. The domestic inflation is attributable to cost factors inthe form of prices of energy rather than demand pressures (notsignificant so far). By the same mail, high prices of crude oil andnatural gas (together with imports of technological equipment)reflects also in deep foreign trade deficit, albeit an effect of strongconsumption has become more visible recently. However, againstthe backdrop of strong growth dynamics of employment andwages, the risk of overheating exists, particularly if the currentgovernment does not continue in fiscal consolidation.82 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii