Otvoriť - EUROREPORT plus

DizajnériNAJSKÔRMUSÍME BYŤ NA SEBA HRDÍDizajn má vo svete dôležité miesto predovšetkým ako ekonomický nástroj. Vnímaniedizajnu na Slovensku má v tomto smere rezervy, no jeho akceptovanie sa postupnezačína meniť. Napriek neľahkej pozícii tohto odvetvia sa viacerým slovenským dizajnérompodarilo preniknúť do sveta. Predstavujeme troch z nich, ktorí odpovedali narovnaké otázky.1. Mohli by ste bližšie opísať, čomu sa venujete?2. Bolo ťažké presadiť sa? Čo všetko tomu predchádzalo?3. Čo by ste poradili svojim kolegom na ceste k uznaniu?4. Má slovenský dizajn perspektívu realizovať sa v Európe, prípadne vo svete? Ako?TONO BENDIS1. Venujem sa predovšetkým návrhomsvietidiel, elektroniky, nábytku. Usilujemsa ponúknuť komplexnú službu – mojapráca na budúcom výrobku sa začne koncepčnýmnávrhom na základe marketingovýchpredstáv klienta a technologickýchmožností výrobcu. Končí sa prípravoua rozbehnutím výroby. Niekedy sa eštepodieľam aj na prípadných nasledujúcichinováciách výrobku.2. Myslím si, že najťažšie bolo vydržaťv branži. Pracovať som začal rok pred revolúciou– najhoršie časy podľa mňa boliv období, keď socialistické „podniky“ končilis výrobou a nové firmy ešte neexistovali.V podstate ich málo existuje dodnes,konkrétne mám na mysli podniky, ktorýchprodukcia vzniká na Slovensku nielen povýrobnej stránke.3. Neviem, či som ten správny radca, alepodľa mňa je hľadanie cesty k uznaniu doslovastratený čas. Treba skôr hľadať spôsoby,ako naplniť predstavy klienta alebo– ešte lepšie – konečného spotrebiteľa, prípadnetieto jeho predstavy prekročiť. Potom,možno, príde aj to uznanie.4. Dúfam že áno, aj keď globalizáciaa vznik čoraz zložitejších výrobkov, naktorých vývoji sa podieľajú celé tímy marketingovýchodborníkov, konštruktérov,technológov aj dizajnérov, to veľmi neumožňujú.Skôr vidím šancu realizovať saprostredníctvom jednoduchých výrobkovvyužívajúcich aspoň sčasti remeselné techniky,prírodné materiály. Aj keď je možnénájsť aj príklady relatívne zložitých produktovzo Slovenska, ktoré si cestu dosveta aj vďaka, alebo práve pre svoj dizajnnašli.ĽUDMILA BOLEŠOVÁ1. Som akýmsi kreatívnym konceptorommódnej značky Lifeline, ktorý udáva smerdizajnérkam značky na základe módnychTONO BENDIS pôsobí v oblasti produktového dizajnu.Prvá firma, s ktorou spolupracoval, bolamníchovská firma Klem Products. Doteraz sana Slovensku pre túto firmu vyrábajú svietidlápodľa návrhov našich dizajnérov, ktoré vznikliv spolupráci s pánom Kierulfom. Niekoľko realizovanýchnávrhov pripravil tiež do Nemecka,Francúzka, Južnej Afriky a ďalších krajín.trendov, ale aj z pohľadu cieľovej kategórie,ktorú má značka stanovenú. Tedačiastočne „strážim“ aj obchodnú stratégiuz pohľadu štruktúry a cenotvorby. Spočiatkusom pre značku pracovala ako jedinýdizajnér. Po troch rokoch však práce natoľkopribudlo, že nebolo možné ju zvládať,tak sme začali rozširovať dizajnérskytím. Vtedy som sa, asi celkom prirodzene,stala šéfdizajnérkou. Dnes moja kreatívnačasť spočíva v stanovení línie kolekciena začiatku sezóny, na jej základe potomdizajnérky pripravujú svoje návrhy na sezónnemódne témy a farebnicu. Až potomsa pristupuje k vytváraniu konkrétnychmodelov a procesu napĺňania štruktúrykolekcie. Som, samozrejme, zodpovednáza celkový výsledok, hoci to, čo nakoniecv predajniach nájdete, nie je práve môjnávrh. Pri tvorbe spolupracujeme s mnohýmidizajnérskymi ateliérmi v zahraničí,predovšetkým v Dánsku a Číne. Firmy,ktorým tieto ateliéry patria, kreujú módnenávrhy pre známe značky ako Vero Moda,Mango, Only, či H&M. Takže mám úžasnúmožnosť vidieť celkom zblízka, ako tátopráca funguje na skutočne medzinárodnejúrovni.2. Odjakživa som inklinovala k umeleckejtvorbe. Rozhodnutie pre štúdiummódneho návrhárstva na Strednej priemyselnejškole textilnej v Brne bolo pretopre mňa celkom prirodzené. Neuvažovalasom nad tým, či to bude ťažké, skôr, žema to veľmi baví. V tom čase bola celkominá doba, odevný priemysel sa javil akocelkom ideálne a perspektívne odvetvie.Módny dizajn mal z môjho pohľadu blízkok umeniu, ktoré som milovala, a zároveňaj svoju praktickú stránku, ako sahovorí – do života. Po ukončení strednejškoly sa mi podarilo dostať na Vysokúškolu výtvarných umení v Bratislave,kde práve na Katedre textilnej tvorbyotvárali odbor módne návrhárstvo. Prvétri roky som mala to šťastie študovať vateliéri módneho návrhára, akademickéhomaliara Jozefa Ťapťucha. Prichádzalk nám priamo z Paríža, kde žije, a dnesmôžem povedať, že mi do profesionálnehoživota mnoho dal. Hlavne preto, žepracujem pre komerčnú módnu značkua on vedel jasným spôsobom vysvetliť,ako aj v módnych trendoch fungujú určitécykly, ako pripravovať módne témy, či sezónnufarebnicu. Magisterskú prácu somobhajovala v ateliéri akademickej maliarkyJúlie Sabovej, ktorá sa na navrhovaniedíva omnoho benevolentnejšie. Tu somsa naučila nevnímať módu kŕčovito cez80 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii