Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja SRMINISTERSTVO AKOPREDĹŽENÁ RUKA ŠTÁTUIBA VYTVÁRA PODMIENKY„Naším cieľom je zvýšiť počet nájomných bytov, ktoré mladším ľuďomumožnia osamostatniť sa a založiť si vlastnú rodinu,“ hovorí ministervýstavby a regionálneho rozvoja SR Ing. Marian Janušek. Otázky kládlaDagmar Krištofičová.■ S akými pocitmi ste nastupovali do funkcie– dokázali ste odhadnúť, čo vás na ministerstvečaká a čomu budete musieť čeliť? Máteprávomoc vymeniť riaditeľov v organizáciáchpodriadených ministerstvu? Už ste tak urobili?Funkcia ministra je, samozrejme, premňa novinkou, ak to porovnávam s predošlýmiskúsenosťami. Riadenie a verejnáfunkcia však už tak celkom nie. Na predchádzajúcichpostoch som sa v podstates podobnými problémami, postupmi a dokoncaaj akýmisi nástrahami stretával. Pokiaľide o právomoci, tie, samozrejme, zozákona funkcií ministra prislúchajú. Ministerstvomá však len dve organizácie vosvojej pôsobnosti. Štátny fond rozvoja bývaniaa Slovenskú stavebnú inšpekciu.■ V jednom z prvých rozhovorov ste povedali,že Žilina môže ísť ostatným mestám príkladom,Čo sa skrýva za významným rozvojommesta?Myslím si, že osoba primátora, či starostuje v tomto prípade kľúčová, ale veľmidobrá a ústretová komunikácia medzi níma zastupiteľstvom je taktiež podstatná.V neposlednom rade sú to ľudia akokoľvekzainteresovaní do chodu mesta či obce,pretože len spoločný a všeobecne prospešnýpostoj spomínaných elementov možnopri naozaj náročnej práci neskôr pretaviťdo úspechu. V tomto smere sú vlastne, sícelen transformovane, tí najdôležitejší voliči,pretože volebný systém samospráv je nekompromisnýa zároveň spravodlivý.■ Pod ministerstvo patria aj Agentúry regionálnehorozvoja. Ako hodnotíte ich činnosť?Sú dostatočne aktívne v pomoci mestáma obciam pri administratívnom, pravdupovediacbyrokratickom schvaľovacom procesepri čerpaní financií z eurofondov?V prvom rade – financie, ktoré čerpámez fondov EÚ predstavujú verejné zdrojezískané od daňových poplatníkov jednotlivýchštátov únie. Projekty sú vo väčšineprípadov podporené formounenávratného finančnéhopríspevku, ktorý spravidlapredstavuje hlavnú časť preinvestovanýchprostriedkov.Je pochopiteľné, že žiadateliamusia splniť všetky predpísané podmienky,čo musia doložiť aj potvrdeniami. Jednoduchopovedané, pokiaľ chce žiadateľzískať prostriedky – ktoré nemusí vrátiť– tak musí splniť určené podmienky. Podmienkyvšak nemôžu byť stanovené samoúčelne,administratívna náročnosť celéhoprocesu nesmie žiadateľa odrádzať od realizáciesamotného zámeru. Aj do budúcnostisa preto budeme snažiť jednotlivéprocesy zjednodušovať a racionalizovať,čo sa pozitívne prejaví aj odbúraním časti„byrokracie“.Ak ide o regionálne rozvojové agentúry,tie na lokálnej a regionálnej úrovni predstavujúmiesto prvého kontaktu pre subjekty,ktoré sa uchádzajú o financie naprojekty. Popri príprave projektov a koncepčnýchmateriálov na úrovni samospráva regiónov sa agentúry podieľajú aj navzdelávaní konečných prijímateľov. PrácuRRA celkovo hodnotím pozitívne a verím,že aj v budúcom programovom obdobíbudú predstavovať jeden z dôležitých prvkovpri využívaní pomoci únie.Foto: M. Nemec■ V čom vidíte najväčšie problémy regionálnehorozvoja? Napriek tomu, že v minulostimali regióny pred Bratislavou vo využívaníeurofondov prednosť, ešte stále sú značnérozdiely medzi regiónmi, ich potenciál sa využívaslabšie. Je predpoklad, že v najbližšíchrokoch sa situácia zmení?Medzi najväčšie problémy jednotlivýchregiónov, ale lepšie povedané takmer celéhoSlovenska, jednoznačne patrí nedostatočnáinfraštruktúra. Pre celkový rozvoja zníženie regionálnych rozdielov musímepokročiť predovšetkým vo výstavbedopravnej infraštruktúry, ako aj v obnovejestvujúcej školskej, zdravotnej, sociálnej,či kultúrnej vybavenosti. Infraštruktúravšak predstavuje iba jednu z podmienokpre zlepšenie situácie. Ak to s rozvojomspoločnosti myslíme vážne, musíme investovaťdo vedy, výskumu a predovšetkýmdo vzdelania, pretože kvalifikovaná a odbornespôsobilá populácia predstavujenajlepšie zhodnotenie vynaložených investícií,ktoré sa nám v budúcnosti mnohonásobnevrátia. Pre harmonický rozvojspoločnosti však treba výraznejšou mieroupodporovať aj projekty, ktoré prispievajúk zlepšeniu životného prostredia.■ Zasadzujete sa o výstavbu malometrážnychbytov a rozvoja výstavby nájomnýchbytov. Čo je chvályhodné, pretože týchto bytovje stále, napriek obrovskému rozmachuvýstavby, nedostatok. Avšak na druhej stranepodporujete výstavbu v tých lokalitách,kde o takéto byty nie je záujem. Napríkladv okresných mestách – tam za cenu garsónkyv Bratislave možno dostať dvoj- trojizbovýbyt. Preto vaši kritici argumentujú, žeprogram rozvoja bývania sa bude míňať účinkom.Tejto otázke celkom nerozumiem. Najednej strane správne uvádzate, že námchýbajú menšie byty, na strane druhejhovoríte, že o ne nie je záujem. Záujempredsa nie je vecou ministerstva. Ministerstvo,ako predĺžená ruka štátu, vytvárapodmienky. Iniciatíva je však potom užna mestách, obciach, či samotných konečnýchžiadateľoch.Je pravda, že najvyšší dopyt po bytochsa koncentruje do oblastí, v ktorých je najviacpracovných príležitostí, teda do Bratislavya do krajských miest. To však neznamená,že ľudia žijúci v menších mestáchalebo obciach záujem o bývanie nemajú.V programovom vyhlásení vlády sav časti bytová výstavba sa uvádza aj to,že „Súčasná situácia v oblasti bývania vykazujeveľké problémy, ktoré sa dotýkajúnajmä mladých rodín, ktoré si zo svojichpríjmov nedokážu v dostatočnej mierezabezpečiť vlastné bývanie. Byty, ktorésa v súčasnosti stavajú, sú síce na vyššejkvalitatívnej úrovni, ale zároveň nie súdostupné pre široké vrstvy obyvateľstvaa najmä pre mladé rodiny. Pre túto skupinuobyvateľstva je nevyhnutné vytváraťpodmienky na výstavbu menších nájomnýchbytov, tzv. štartovacie byty.“Naším cieľom je zvýšiť počet dokončovanýchnájomných bytov, ktoré mladšímľuďom umožnia osamostatniť sa a založiťsi vlastnú rodinu, pretože – ako vie-8 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja SRme – práve absencia dostupného bývaniapredstavuje jeden z hlavných problémov,ktorý má ďalekosiahle následky na samotnúštruktúru spoločnosti a jej demografickývývoj. Dostupnejšie nájomné bývaniezároveň zvyšuje mobilitu ľudí pri hľadanípracovných príležitostí.Samozrejme, s ohľadom na obmedzenémožnosti štátneho rozpočtu, musíme, akchceme za rovnaký objem prostriedkovpostaviť viac bytov, podporu štátu primárnesmerovať do výstavby menších bytovako tomu bolo doposiaľ.■ Podporili ste rozpočet Štátneho fondu rozvojabývania práve na výstavbu nájomnýchbytov, avšak obce a mestá na tieto stavbynemajú dostatok peňazí a ŠFRB zase nemádostatok prostriedkov aby uspokojil všetkýchzáujemcov...Podľa Programu rozvoja bývania, ktorýschválila vláda SR na svojom zasadaní 13.septembra, bude bytový dom s menšoupriemernou podlahovou plochou bytov (do50 m 2 ) môcť získať štátnu dotáciu až do výšky30 % oprávnených nákladov. Pre bytovýdom s priemernou podlahovou plochou bytovdo 65 m 2 bude možné získať dotáciu do25 % a pre bytový dom s väčšou priemernoupodlahovou plochou bytov (max. do80 m 2 ) bude možné získať dotáciu do 20 %,pričom však limit oprávnených nákladovna m 2 podlahovej plochy bude nižší v porovnanís menšími bytmi. Takže že vytváramepodmienky na obstarávanie väčšiehopočtu menších nájomných bytov.Čo sa týka teritoriálneho smerovaniapodpory, tá odráža dopyt v regiónoch, pričommusím dodať, že ani po uvedenýchzmenách nie je v možnostiach štátu plneuspokojiť všetky požiadavky.■ Nemal by štát podporovať priamo nielenvýstavbu, ale aj kúpu bytov napríklad nižšímiúvermi, podporou hypotekárnych úverov,stavebného sporenia?Bývanie v súčasnosti štát podporuje ajposkytovaním zvýhodnených pôžičiek zoŠtátneho fondu rozvoja bývania, podporusmeruje do hypotekárneho úverovania(MF SR pracuje na návrhu 1,5% bonifikáciezo strany štátu) a stavebného sporenia(št. prémia k stavebnému sporeniu). Vládasa zaviazala vytvoriť podmienky pre podporumladých rodín, obnovu bytovéhofondu s cieľom zefektívniť jeho prevádzku,ako aj na výstavbu zariadení sociálnychslužieb pre starších občanov, osoby s ťažkýmzdravotným postihnutím a pre marginalizovanéskupiny obyvateľov.Pripravujeme nariadenie upravujúcepodrobnosti o druhoch a výškach poskytovanýchpodpôr z prostriedkov Štátnehofondu rozvoja bývania. Od budúceho rokaby sa tak mladí ľudia do 35 rokov mali dostaťk pôžičkám so zvýhodnenou úrokovousadzbou. Našou snahou je aj naďalejzachovať výhodné podmienky pre obnovubytového fondu, ktorá predovšetkým smerujedo zníženia energetickej náročnosti.V neposlednom rade bude potrebné zlepšiťpodmienky pre obstaranie zariadenísociálnych služieb, ktorých obstarávanievýrazne zaostáva za potrebami. Našímzámerom je vytvoriť podmienky na súkromnéinvestície, ktoré by smerovali aj dovýstavby nájomných bytov.Samozrejme, pokiaľ chceme s disponibilnýmiprostriedkami hospodáriť racionálne,nemôžeme ignorovať vývoj, ktorýmv posledných rokoch prešiel celý bankovýsektor. V súčasnosti – aj napriek miernemuzvýšeniu úrokových sadzieb – sú všetkytypy úverov oveľa dostupnejšie, akotomu bolo v minulosti. Nie tak dávno bolotakmer nemožné získať hypotekárny úver,v súčasnosti je jeho dostupnosť pre strednúvrstvu samozrejmosťou.„Ak to s rozvojom spoločnostimyslíme vážne, musímeinvestovať do vedy, výskumua predovšetkým do vzdelania.“■ Jednou z prvých a zrejme aj najťažšíchúloh ministerstva pod vaším vedením bolopripraviť Národný strategický referenčný rámecSR. Skrýva sa za ním využívanie eurofondov.V čom ste oproti minulému rámcu, ktorýpredkladala bývalá vláda urobili zmeny?Na rokovanie vlády SR sme pripraviliaktualizáciu Národného strategickéhoreferenčného rámca. Ide o strategickýdokument, podľa ktorého budeme počasnasledujúcich sedem rokov zo štrukturálnychfondov a Kohézneho fondu čerpaťpribližne 11 miliárd eur.Zmeny sa týkajú nastavenia priorít, akoaj zefektívnenia štruktúry a počtu operačnýchprogramov.V programovom období 2007 – 2013 saposilní aj miera zapojenia regiónov do procesuimplementácie. V rámci implementácieRegionálneho operačného programubude v porovnaní s programovým obdobím2004 – 2006 výrazne posilnená úlohaa právomoci regionálnych orgánov. Zvýšenímkompetencií regiónov očakávame posilnenieintegrovaného prístupu k riešeniuteritoriálnych problémov, koncentráciuzdrojov a zvýšené možnosti koordináciekomplexných veľkých projektov, ktorémajú širší dopad na územie.Skvalitnenie procesu implementáciebude, samozrejme, vyžadovať aj dobudovanieadministratívnych kapacít na zodpovednýchorgánoch. Navyše, jednotlivériadiace či sprostredkovateľské orgánypre programové obdobie 2007–2013 majús implementáciou operačných programovrôznu mieru skúsenosti a v prípade regiónovsa budujú nové sprostredkovateľskéorgány na úrovni NUTS 2 alebo 3.Pre zlepšenie čerpania disponibilnýchprostriedkov v budúcom programovomČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiobdobí musíme zlepšiť aj mieru koordinácieinformačných aktivít a zvýšiť tak ichúčinnosť.■ Už váš predchodca mi tvrdil, že úroveň žiadostíje dobrá a mohol by rozdeliť oveľa viacfinancií ako má k dispozícii, napriek tomu saeurofondy nevyčerpali... Je to tou byrokraciou,administratívnou náročnosťou?Jednotlivé operačné programy majú svoješpecifiká. Napríklad v rámci Operačnéhoprogramu Základná infraštruktúra,ktorého riadiacim orgánom je naše ministerstvo,sme pre veľký záujem zo stranyžiadateľov a vysokú kvalitu predkladanýchprojektov museli pristúpiť k vytvoreniutzv. zásobníkov projektov. V zásobníkochsú zaradené projekty, ktoré splnili všetkypožadované podmienky a uspeli v procesehodnotenia. Bohužiaľ, výška prostriedkov,ktoré má program k dispozícii, neumožňuje,aby boli zrealizované v súčasnomprogramovom období.■ V minulých rokoch bol najviac preferovanýprogram Poľnohospodárstvo a rozvojvidieka, Ako odhadujete budúcnosť, ktorýprogram má podľa vás záujem istý, v ktoromsa očakáva najviac projektov?V budúcom programovom období oblasťpoľnohospodárstva bude financovanázo zdrojov, ktoré sú mimo balíka spomínaných420 miliárd.Pri príprave alokácií pre jednotlivé operačnéprogramy sme vychádzali z prioríta potrieb, ktoré chceme riešiť, ale aj možnostírealizácie plánovaných zámerov budúcichžiadateľov.Najviac prostriedkov – až vyše 3 miliardyeur – by k dispozícii mal mať Operačnýprogram Doprava, takmer 2 miliardy eurby malo ísť na budovanie environmentálnejinfraštruktúry a ochranu životnéhoprostredia prostredníctvom OP Životnéprostredie a na výstavbu či obnovu regionálnejinfraštruktúry (Regionálny operačnýprogram) navrhujeme alokovať takmer1,5 miliardy eur. Samozrejme, konečná podobaalokácií predstavuje kompromis medzipotrebami a možnosťami.■ Národný rámec podporila vláda SR, terazvás čakajú rokovania v EÚ.V minulých rokochsa preferencie Slovenska a únie odlišovali,priority Európskej únie boli iné ako naše. Daliste ich v novom programe do súladu, aleboočakávate tvrdé rokovania o prioritách?Medzi priority Slovenskej republikyna roky 2007 – 2013 patrí budovanie infraštruktúrya zvýšenie regionálnej dostupnosti,budovanie znalostnej spoločnosti,vzdelávanie, zamestnanosť a sociálnainklúzia. Medzi horizontálne prioritypatrí trvalo udržateľný rozvoj, rovnosťpríležitostí, informačná spoločnosť a riešeniesituácie marginalizovaných rómskychkomunít. Medzi našimi prioritami a prioritamispoločenstva preto nevidím žiadnyrozpor.■Október 20069