Otvoriť - EUROREPORT plus

Slovenské centrum dizajnuFoto: M. NemecPRIDANÁHODNOTA: DIZAJNOd nástupu Mgr. Kataríny Hubovej v októbri 2003 na post riaditeľkySlovenského centra dizajnu (SCD) sa pohľad na význam dizajnuzačína meniť. Posun nastal najmä po začlenení Slovenskado EÚ. Svet akcentuje síce predovšetkým dôležitosť dizajnu v ekonomickejoblasti, ale vníma aj jeho kultúrne hodnoty. Významnouambíciou SCD, ktorá sa v poslednom čase darí napĺňať, jeprepojiť dizajnérov s výrobcami. S riaditeľkou SCD sa pozhováralaredaktorka Beata Vrzgulová.■ Ako by ste charakterizovali hlavné úlohySCD, ktoré vzniklo v roku 1991, a po pätnástichrokoch činnosti by už malo byť vyprofilovanouinštitúciou? Darí sa mu ich plniť?Slovenské centrum dizajnu vzniklo podMinisterstvom kultúry SR, čo od počiatkuvýrazne ovplyvňovalo jeho orientáciua činnosť. Sledovalo sa predovšetkým kultúrneposlanie dizajnu, čo celkom nenapĺňakomplexné vnímanie dizajnu v celosvetovommeradle. Západná Európa dizajnvyužíva predovšetkým ako ekonomickýnástroj. Aj toto je jeden z dôvodov, prečosa na Slovensku z času na čas vynorí otázkao opodstatnenosti existencie našej inštitúciepod ministerstvom kultúry. Za 15 rokovpôsobenia a práce si SCD určite našlopevnú pozíciu najmä v kultúrnom prostredí.Rada konštatujem, že v poslednom časesa nám začína dariť aj v prepájaní dizajnus priemyslom a výrobou.■ Rozmeňme si to na drobné – v čom spočívahlavná náplň činnosti SCD?Centrum vzniklo s informačno-dokumentačnýmposlaním, a táto úloha je dodnesnajdôležitejšia. Kriticky však musímpovedať, že pred mojím nástupom do roku2003 aj napriek vynakladaným finančnýmprostriedkom nebola táto úloha napĺňanádôsledne. Informačný systém stagnovalnapriek tomu, že záujem o jeho zabezpečeniebol požadovaný z najvyššíchvládnych miest. Pri svojom nástupe somsa preto zamerala predovšetkým na tútooblasť, ktorá je základom úspešného realizovaniavšetkých ostatných aktivítSCD. Proces informačného projektu jednes naštartovaný veľmi dobre, pôsobímev jednom softvérovom prostredí pre všetkyoblasti, ktoré zastrešujeme – teda odšpecializovanej knižnice až po adresár, dizajnérskeosobnosti, aktivity SCD – a smekompatibilní aj s medzinárodným informačnýmprostredím.Jedinečnosť nášho SCD spočíva v tom, žeide o jedinú inštitúciu, ktorú môže štát využívaťako nástroj na podporu dizajnu právevďaka našim špecifickým informáciám z tejtooblasti.■ Ovplyvnil vstup Slovenskej republiky doEurópskej únie aktivity Slovenského centradizajnu? V akom smere?Situácia v našej oblasti sa po vstupe do EÚdoslova veľmi radikálne zmenila najmä v požiadavkáchna informácie, ktoré prichádzalido SCD zo zahraničia, a zároveň aj u nás začaldizajn zohrávať významnú úlohu aj v oblastiinovácie produktov.Zmenená situácia sa premietla aj do aktivítSCD. S cieľom užšej spolupráce sme osloviliNárodnú agentúru pre stredné a malé podnikaniea pripravili spoločný projekt na priamupodporu konkurencieschopnosti výrobnýchfiriem prostredníctvom dizajnu. Ďalší projektbol spätý so zásobníkom projektov na MHSR a zahŕňal podporu a rozvoj malých dizajnérskychštúdií. Popri trvalej a čoraz podrobnejšejinformačno-dokumentačnej činnostiSCD, budovaní archívu dizajnu a podobnesa usilujeme hľadať cesty lepšej spolupráces priemyslom. Očakávame, že spektrum našejčinnosti sa rozšíri smerom k výrobe a praxi,čo považujem za rovnako dôležité, ak niedôležitejšie, ako kultúrne hodnoty dizajnu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Má dizajn na Slovensku dobré podmienkytakpovediac „na existenciu?“ Vieme oceniťjeho miesto v každodennom živote a esteticképoslanie? V čom môže SCD našich dizajnérovpodporiť?Pri svojom nástupe do SCD som pokladalaza veľmi dôležitú mnohostrannú spoluprácua vzájomnú informovanosť dizajnérov. Pretosme vytvorili poradný orgán SCD – RaduSCD so zastúpením všetkých oblastí (školstvo,dizajnéri z praxe, firmy, združenia dizajnérov)a viaceré rozhodnutia a postupykonzultujeme spoločne. Popri tom, že vediemeadresár a databázu dizajnérov, už vyše 10rokov vychádza časopis DESIGNUM, ktorýsa venuje a propaguje predovšetkým slovenskýdizajn. Je jediným periodikom podobnéhozamerania na Slovensku, zahŕňa všetkyoblasti dizajnu. Priama podpora spočívav tom, že dnes vieme priamo sprostredkovaťinformáciu medzi dizajnérmi a výrobnýmifirmami. Keď istá firma pocíti potrebu spolupracovaťs dizajnérom – akéhokoľvek zamerania– vieme kontakt odporučiť a zabezpečiť.Takúto pomoc sprostredkúvame čorazčastejšie. Aj firmy sú v tomto smere čoraz aktívnejšie,čo je veľmi pozitívne. O európskejintegrácii svedčí aj to, že pri realizácii väčšíchprierezových alebo tematických výstav sa organizátoriobracajú špeciálne na SCD, abysme im poradili buď našich dizajnérov, alebofirmy, kde vznikajú zaujímavé produkty.Keby SCD nejestvovalo, takéto informácie bynemali kde inde získať.Za istú významnú formu podpory (ajv celospoločenskom meradle) možno jednoznačnepokladať udeľovanie Národnej cenyza dizajn (každé dva roky). Aj vďaka tejtoaktivite má SCD ako jediné na Slovenskuveľmi podrobne zmapovaný stav výrobcov,ktorí vyrábajú slovenský produkt. Prostredníctvomocenení sa dostávajú do povedomiaúspechy dizajnérov a formuje sa aj ich pozíciav rámci spoločnosti. Národná cena máviacero kategórií, priamu podporu ministrovkultúry, školstva a hospodárstva, ktorí udeľujúsvoje ceny, čím sú nepriamo vtiahnutíaj do problematiky slovenského dizajnu.Informácie zhromažďujeme prostredníctvomveľtrhov, výstav, prezentácií. Slovensko nieje na dobrých dizajnérov také bohaté, aby sak nám dobrý chýr nedostal...■ Ako sú hodnotení slovenskí dizajnéri a akosú prijímané ich návrhy a realizácie v Európe?Môžeme – prípadne – hovoriť o svetovostinášho dizajnu?Podľa môjho názoru má slovenské školstvovychovávajúce dizajnérov veľmi dobrúúroveň. Mnohí zahraniční hostia nám „závidia“štruktúru VŠVU, kde úzko spolupracujúateliéry voľného umenia a úžitkového umeniaa dizajnu, navzájom sa ovplyvňujú a dopraxe odchádzajú všestranne tvoriví ľudia.Veľmi prezieravo sa už na škole hľadá spojenies potrebami praxe. Hlavná však, samozrejme,je kreativita, pevná vôľa, usilovnosť,rozhľadenosť, ochota neprestajne sa vzdelávaťzo strany samotných dizajnérov. Mohlaby som spomenúť veľa mien, ktoré majúminimálne európsky, ak nie svetový zvuk:Štefan Klein, Ľudmila Bolešová, Adriana Poláková,Juraj Mitro, Ivan Čobej, Milan Bíroš,Anton Bendis.■Október 200679