Otvoriť - EUROREPORT plus

KomentárZvolenie za nestáleho člena BR OSN priniesloSlovenskej republike nový rozmerspoluzodpovednosti za riešenie doslova globálnychproblémov bezpečnosti a stabilizácieregiónov, ktoré boli postihnuté ozbrojenýmikonfliktmi. Jedným z takýchto regiónov jeZápadný Balkán. Jeho dlhodobá stabilizáciaa plnohodnotná integrácia do európskycha transatlantických štruktúr sa na začiatkunového storočia zaradila medzi priority slovenskejzahraničnej politiky.Prejavilo sa to o.i. v tom, žeSrbsko a Čierna Hora sa stalihlavnými adresátmi oficiálnejrozvojovej pomoci,ktorú SR začala poskytovaťpo jej vstupe do OECD. Záujemo stabilizáciu regiónupreukázala SR aj tým, žedo Kosova vyslala početnývojenský kontingent v rámcijednotiek KFOR. Súčasťoutohto záujmu je aj dlhodobépôsobenie mimovládnychorganizácií v tomto regióne,ktoré sa zameriavajú napodporu demokracie a odovzdávanieslovenských skúsenostíz oblasti transformáciespoločnosti a prípravykrajiny na integráciu do EÚa NATO. Vďaka tejto dlhodobej angažovanostiv regióne disponuje Slovensko a jehodiplomacia často unikátnymi poznatkamia skúsenosťami.S týmto know-how a a politickým zázemímsa Slovenská republika ako nestályčlen BR OSN zúčastní aj na rozhodovanío štatúte Kosova. Aj keď jej možnostiovplyvniť konečné rozhodnutie, ktoré sabude týkať aj je národných záujmov, súznačne obmedzené, bude za toto rozhodnutieniesť medzinárodnopolitickú zodpovednosť.Dnes, keď je pevne ukotvená v EÚa NATO, sa prístup k riešeniu tohto problémustáva pre jej diplomaciu významnýmtestom zodpovednosti a zrelosti.Realistický pohľad na vývoj situácie prinášapoznanie, že Kosovo smeruje k istejforme nezávislosti, akokoľvek bude skrytá čiobmedzená. Napriek tomu, že je stále platnárezolúcia č. 1224/99 BR OSN, v zmyslektorej sa Kosovo považuje za itegrálnu súčasťSrbskej republiky, de facto po ukončeníkosovskej krízy a po príchode medzinárodnejcivilnej misie UNMIK Belehrad stratilnad touto svojou provinciou akúkoľvek moca kontrolu. Toto vedomie je silne prítomnéaj u srbskej politickej elity. Srbské vedenievšak nielen z vnútropolitických dôvodov,ale aj a najmä z medzinárodnoprávnych dôvodova kvôli neprípustnosti zmeny hraníca je destabilizačných účinkov na región ZápadnéhoBalkánu odmieta akceptovať, abysa Kosovu udelil štatút nezávislého suverénnehoštátu, ako to nekompromisne požadujepolitická reprezentácia kosovskýchAlbáncov a ako je tomu naklonená najmäamerická a britská diplomacia.KOSOVO –SLEDUJME AJSVOJ ZÁUJEMPeter WeissO sile tohto postoja svedčí konsenzusmedzi srbskými politickými silami a svedčíaj jednomyseľné prijatie uznesenia srbskéhoparlamentu z novembra 2005, že Srbsko nemôžeakceptovať riešenie, že mu proti jehovôli bude odňaté Kosovo, ako aj skutočnosť,že 12. septembra 2006 poslanci srbskéhoparlamentu 221 hlasmi z 250 schválili postupsrbských vyjednávačov o štatúte Kosovaa 219 hlasmi prijali rozhodnutie, abydo textu pripravovanej novej ústavy bolazačlenená pasáž o tom, že Kosovo je súčasťSrbska a aby sa práce na ústave ukončili v čonajkratšom čase. Na svojom rokovaní o 2dni neskôr srbská vláda prijala uznesenie,že v preambula návrhu ústavy bude zmienkao Kosove ako integrálnej súčasti Srbskaso širokou autonómiou.Vzhľadom na skutočnosť, že pozíciasrbského vedenia a a reprezentácie kosovskýchAlbáncov v otázke štatútu Kosova sústále diametrálne odlišné, je správne, že SRzotrváva na stanovisku, že konečné riešeniemá byť výsledkom kompromisu, ktorýbude výsledkom dohody oboch zainteresovanýchstrán. Ak by sa tak nestalo, bolo byto nielen v rozpore so životnými záujmamisporiacich sa strán a celého regiónu, ale ajv rozpore so záujmami SR.Slovensko, ktoré podporilo intervenciuNATO v roku 1999 proti ZRJ vedenej Miloševičom,zameranú na riešenie humanitárnejkrízy, v ktorej sa ocitli kosovskí Albánci, taktotiž neurobilo s cieľom, aby jej výsledkombol vznik etnického miništátu na ZápadnomBalkáne. Treba to zdôrazňovať tým skôr, ženávrat k multietnickému Kosovu sa v dôsledkuneefektívnej postkonfliktnej konsolidáciezo strany medzinárodného spoločenstvaneuskutočnil. Slovensko by sa teda nemalopripojiť k politike, ktorá fakticky nanucujeBelehredu proti jeho vôli nejaké riešenie.Veď ak BR OSN prijme rozhodnutie, ktoréhozákladom nebude kompromis, odsúhlasenýtak srbským vedením, ako aj politickou reprezentácioukosovských Albáncov, výsledkombude trpký historický paradox : dôjdek odňatiu územia demokratickému štátu,ktorého súčasný režim nijakoneublížil kosovskýmAlbáncom. Nové politickévedenie Srbska bude potrestanéza chyby a zločiny Miloševičovhorežimu, ktorýdemokratickým spôsobomporazilo za potlesku a podporypolitických elít členskýchkrajín NATO a EÚ.Akokoľvek vyjednávačiOSN zdôrazňujú, že ideo špecifické a neopakovateľnériešenie konkrétnejsituácie, ak z rozhodnutiaBR OSN a ďalších medzinárodnýchorganizácií, najmävšak s priamym či nepriamymsúhlasom EÚ, dôjdek tomu, že v čase mieru demokratickýštát príde o časťsvojho územia na základe uznania sebaurčovaciehopráva jedného etnika, ktoréhoväčšia časť už realizovala toto právo v samostatnom,navyše susednom štáte, bude sa tonielen v Európe, ale aj vo svete chápať nielenako politický, ale aj medzinárodnoprávnyprecedens.SR by sa na vzniku takéhoto precedensunemala svojím hlasom podieľať. Veď sa homôžu chytiť nielen Kurdi či niektoré kaukazskéetniká, nehovoriac o čečenskýchseparatistoch. Tento precedens môže byťzo strednodobého a dlhodobého hľadiskapríťažlivý a inšpiratívny aj pre politickýchreprezentantov niektorých národnostnýchmenšín, a to nielen tzv. autochtónnych, aleaj tých, ktoré vznikli migráciou za pracovnýmipríležitosťami – v členských krajinách EÚa NATO. Už vo februári t. r. to v Budapeštidemonštroval podpredseda SMK M. Duray,keď svoju sťažnosť, že celý svet upiera Maďaromto, čo iným priznáva – právo na sebaurčeniea že tohto práva sú zbavení aj Maďarina Slovensku, zavŕšil slovami: „Kosovskí Albánciho budú mať skôr, držíme palce“.Základným záujmom Slovenska v medzinárodnejkauze „štatút Kosova“ nie je zapáčiťsa niekomu – či už Srbsku, USA, Veľkej Británii,EÚ alebo kosovským Albáncom. Životnýmzáujmom SR je vytvoriť si svojím postupomakúsi strategickú poistku, aby sa niekedyv budúcnosti nestala sama obeťou vnútropolitickýcha zahraničnopolitických postupovvoči jej vlastnému vnútornému usporiadaniua voči jej územnej integrite, ktoré sa budú odvolávaťna kosovský príklad. Aj preto by saSR nemala zasadzovať za urýchľovanie rozhodnutiao štatúte Kosova.■78 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii