Otvoriť - EUROREPORT plus

1+1TO JE MÔJ NÁZORČo si predstavujete pod milionárskou daňou, lebo v tlači sa písalo, že poslancov obíde. Ichhrubý plat je 51 800 korún (ročne btto 621 600 Sk) a s paušálnymi náhradami to môže byť vrajaj 93 420 korún (ročne btto 1 121 040 Sk). Nezaujíma nás ani tak politický rozmer tejto otázky(i keď aj to je pozoruhodné), ale skôr, či by nezaškodilo, vrátane novinárov, podaktorým znovuzasadnúť do školských lavíc? Alebo nám politici len odvádzajú pozornosť od závažnejších vecí?Diskusia o tzv. milionárskej dani odhaľuje v našej hierarchii hodnôt váhubankoviek v sume až 1500 Sk mesačne, o ktoré v pripravovanom zákoneide. Čiastočne sa týka aj polmilionárov, ktorí usilovne pracujú na vedľajšieúväzky, po večeroch.Z rovnostárstva smevyzreli pred pár rokmi– niektorí, so silnou motiváciu„mať“, sa chopilipríležitosti železnourukou – ich bohatstvovšak prýšti aj zo zmenenýchekonomických,spoločenských pravidiel.V ich dôsledku sa všakiná časť obyvateľstvadostala do sociálnejsiete, prípadne po nejiba závistlivo pokukuje,z ktoréhosi vyhrievanéhokanála. Asi 5 %obyvateľstva má menejako 2 USD denne.Chudoba neťaží najviacdôchodcov, ale najmädeti, mládež do 24 rokov,mladé rodiny.Ešte nedávno sme bolina tom so susednýmiPhDr. Eva Jaššová, PhD.,vedecká pracovníčkaÚstavu politických vied SAVČechmi bratsky podobne,dnes sme sa ocitlina opačných koncochpriečky EÚ. Kým chudobahrozí až 21 percentámSlovákov, čím smutne „vedieme“, v Čechách sa týka iba 8 percentľudí. Je pri tomto porovnaní možné, že chudoba nášho človeka je vecou jehozlyhania, alebo sú na vine aj celospoločenské faktory?Aj preto štát by mal byť oporou tým, ktorí sa stali obeťou systému ekonomických,sociálnych pravidiel. Sebalepšie opatrenia, môžu mať až príliš dlhú latenciu– prvá pomoc vo forme núteného daru od 60-tisíc lepšie situovaných spoluvo výške asi 2 miliárd korún hladným môže byť rýchlou, prvou pomocou.Okrem kladného dopadu na ich životnú úroveň, či až prežitie, má podľa môjhonázoru milionárska daň aj psychologický efekt – až príliš totiž zdôrazňujemehodnotu materiálneho bohatstva, obdivujeme majetných, a možno onisami neraz potrebujú duševnú inšpiráciu, aby si uvedomili hoc s básnikom V.Mihálikom, že „ľudia sú od peňazí studení“.Štát, ktorý robí mocných a motivovaných spoluzodpovednými za bezmocnýchinšpiruje k humanite, učí ľudské bytosti zhromažďovať svoje poklady nie ibav skriniach a trezoroch, ale i v nebi.Istý psychológ povedal, že intelektuála od mentálne retardovaného človeka čikreténa, delí neraz iba genetika či malé množstvo tyroxínu v štítnej žľaze. Bohatímateriálne by si nemali nechať svoje srdcia obrásť tukom, altruizmus bymal byť súčasťou ich výbavy človeka s väčším množstvom energie. Schopnosťmať a zarobiť by nemala mať ďaleko od ochoty pomôcť, dať. Milionárska daňučí vnímavosti voči blížnemu – malá škola ľudskosti za pár šušťavých papierovtým, ktorým sa osud v ich rukách vzpiera možno už od narodenia. ■Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVprvom rade si treba uvedomiť silu symbolov používaných v politike. Zatakýto symbol možno považovať aj označenie „milionárska daň“. Samozrejme,z pohľadu ekonóma či matematika je v súvislosti s navrhnutou úpravoudaňového zaťaženia „nadštandardne“ zarábajúcich príjmových skupínobyvateľstva hovoriť o „milionárskej“ dani nezmyselné a nepatričné, pretožesa naozaj netýka „milionárov“, t. j. minimálne ľudí s ročnými príjmami presahujúcimijeden milión korún.Miroslav Kollár,analytik Inštitútu pre verejné otázkyNavyše ak sa detailnejšie pozrieme na štruktúru navrhovaného opatrenia, tienajvyššie príjmové skupiny postihne nepatrne, v dôsledku zrušenia odpočítateľnejpoložky sa ich daňové náklady zdvihnú o zanedbateľných cca 18 000Sk, čo – uznajte – skutočného milionára nechá chladným. Reálny dopad mátoto opatrenie na síce nie veľkú, ale významnú časť spoločnosti – lepšie situovanúčasť strednej triedy, ktorá je v každom fungujúcom spoločenskommechanizme motorom napredovania.Samozrejme, toto nie je primárne voličská skupina súčasnej vládnej koalície,preto ju nová vláda „obetovala“ na vytváranie dojmu o dôslednom plnenísvojich volebných sľubov. Aj z tohto dôvodu je významná oná symbolická rovina,preto treba hovoriť o „milionárskej“ dani, preto treba vytvárať zdanie,že „trestáme“ nie úspešných, ale podozrivých – t. j. bohatých.Takáto stratégia, navyše keď jej význam je naozaj len v symbolickej rovine,keďže reálny ekonomický prínos takéhoto opatrenia vzhľadom na potenciálneriziká nie je významný, je však z pohľadu dlhodobého rozvoja krátkozrakáa nebezpečná. Na štátom vynucovanú solidaritu (už toto je „protimluv“,jednou z podstatných čŕt solidarity je jej dobrovoľnosť, vynucovaná solidaritanie je solidarita, ale nátlak) bude potrebných čoraz viac zdrojov. A tie vytvorianajmä aktívni a úspešní. Ak ich budeme trestať za aktivitu a za úspech,ak z nich budeme vytvárať podozrivú a nedôveryhodnú časť populácie, ichaktivita bude klesať, čo sa negatívne odrazí aj na rozvoji spoločnosti.A pokiaľ ide o novinárov: nemajme na nich vyššie nároky ako na zvyšok spoločnosti.Isteže, privítal by som, keby bežný novinár dokázal odhaliť túto nievždy korektnú politickú hru symbolov a pomenúvať veci pravými menami.Slovenská žurnalistika aj politika sú však dve sféry, ktoré sa v sebe navzájomvýznamným spôsobom reflektujú – obraz jednej je len odrazom druhej– a naopak. ■Október 200677