KomentárSÚ NOVÍ ČLENOVIA BRUSELU LEN NA OŠTARU?Soňa MotusováBulharsko a Rumunsko sa konečne dočkali.Koncom septembra padlo v Bruselirozhodnutie, že obe balkánske krajiny samôžu stať od 1. januára 2007 novými členskýmikrajinami Európskej únie, a tak saspoločenstvo európskych krajín s 12 hviezdičkamina svojej vlajke stane už 27-člennýmzoskupením.Prvé komentáre západnej tlače však nehýrilinadšením. Väčšina mienkotvornýchperiodík vyslovovala nahlas pochybnostio tom, či sú tieto dve krajiny už dostatočnepripravené na vstup. Napokon o tom, že tietopochybnosti nie sú celkom neoprávnené,hovoria aj podmienky vstupu a následnéhomonitorovania oboch krajín, ktoré sú „takétvrdé, ako ešte pri žiadnom pristupujúcomčlenovi“. Obom krajinám sa vyčíta najmävysoká miera korupcie, a to aj na vysokýchpolitických miestach a nízka intenzita bojaproti organizovanému zločinu. Na druhejstrane však treba priznať, že práve vstup doúnie môže pomôcť pri riešení oboch týchtozávažných problémov spoločnosti. Široko sazačalo diskutovať aj o prístupe pracovníkovz týchto najnovších krajín únie na pracovnétrhy pôvodnej „pätnástky“, ale aj celej „dvadsaťpäťky“.Napríklad krajiny Visegrádskejštvorky, ktoré teraz tlačia na úniu, aby neodkladaladátum ich vstupu do schengenskéhopriestoru, by rozhodne nemali Bulharom, čiRumunom odmietnuť vstup na svoje pracovnétrhy. Bol by to smerom k Bruselu veľminegatívny signál, ktorý by napokon moholaj blokovať úsilie V4 vkročiť do Schengenuv pôvodne sľubovanom termíne.Všetky problémy súvisiace so vstupomdvoch balkánskych krajín do EÚ však zatieniliudalosti v štátoch, ktoré sú už dvaaj pol roka takmer plnoprávnymi členmi.Veľké problémy sa objavili takmer zároveňvo všetkých krajinách Visegrádskej štvorky.Maďari a reformyMožno bez preháňania tvrdiť, že u našichjužných susedov išiel vývoj vždy osobitýmsmerom, a to dokonca aj v časoch budovania„reálneho socializmu“. Maďari sa ako jedniz prvých postavili proti diktátu Moskvy a ajpotom čo bola maďarská revolúcia z roku1956 utopená v krvi sa stála krajinu mnohonajlepších mozgov únikom do emigrácie, siJános Kádár uvedomoval, že sú hodnoty, ktorénehodno týmto ľuďom brať. V Maďarskusa teda zrodil osobitný typ spoločenskéhozriadenia, ktorému sa hovorilo „gulášový socializmus“.Spotreba na rozdiel od ostatnýchkomunistických krajín tu nebola natoľko potieraná,veď aj Slováci chodili nakupovať doGyöru, či Budapešti, kde bola ponuka tovaruoveľa širšia a tovar sám omnoho kvalitnejšínež u nás. Ťažko bolo Maďarom siahať aj naFoto: archívich príslovečnú národnú hrdosť, na históriua jej hrdinov, ktorá v konfrontácii s proletárskyminternacionalizmom vysoko na bodyvyhrávala. Isté výsady si teda Maďari zachovaliaj v časoch radostného budovania komunizmua nemienili sa ich vzdať ani po jehopáde. Tým skôr, že emigrácia z roku 1956nezanevrela na svoju vlasť, iba na jej dočasnýchvládcov a naďalej pracovala po celomsvete v prospech svojej rodnej hrudy. A takje tomu dodnes - maďarský lobing je prepracovanýa veľmi účinný, no predstaviteliainých krajín Visegrádu sa len začínajú učiťako presadzovať záujmy svojich krajín namedzinárodnej pôde. V Maďarsku bolo tedarozhodne ťažšie pre nové vlády presadzovaťreformy, ktoré bolia, ktoré postihnú značnúčasť národa. A tak sa teda s reformami otáľalo,až situácia dospela do súčasného stavu.Rozbuškou budapeštianskych udalostí sastali slová socialistického premiéra FerencaGyurcsánya, ktoré vonkoncom neboli určenépre uši širokej verejnosti, ale napriek tomusa dočkali zverejnenia. Gyurcsány, ktoréhoMaďarská socialistická strana (MSZP) lenv apríli dostala od voličov mandát na ďalšieštyri roky, v zverejnenej nahrávke priznal,že pred voľbami jeho strana klamala voličomo stave maďarskej ekonomiky, vylepšovalačísla v snahe o čo najvyšší volebný zisk.Odhliadnuc od skutočnosti, že premiérovprejav bol prešpikovaný vulgárnosťami, aksa zamyslíme, bol vlastne apelom premiérana jeho kabinet, aby začal konečne s reformami,ktoré dostanú maďarskú ekonomikudo lepšieho stavu. Maďari vyšli do ulíc nievtedy, keď predseda vlády klamal, ale vtedy,keď konečne povedal pravdu. A pravdaje pre Maďarov veľmi, veľmi nepríjemná.Skutočnosť, že predchádzajúce kabinety sav tomto smere „flákali“, nič nemení na skutočnosti,že rôzne predvolebné ekonomickéúľavy sú pre Maďarov minulosťou. Ani Gyurcsánynemal pravdu, keď v inkriminovanomprejave vyhlásil, že „ešte sa môžemechvíľu flákať, ale nie veľmi dlho“. Flákanieje už passé, nech bude pri moci v Budapeštiakýkoľvek kabinet, bude musieť značne zabrať.Protesty v uliciach a hlasné volanie poodstúpené, či odvolaní súčasného premiérasa snažil využiť vo svoj prospech predsedaMaďarského občianskeho zväzu (FIDESZ)bývalý premiér Viktor Orbán a možno povedať,že táto kalkulácia mu pri komunálnychvoľbách na prelome septembra a októbra ajvyšla. Vládni socialisti utrpeli v nich porážkua Orbán vyhlásil, že „voliči zosadili premiéraGyurcsánya“. Ozval sa dokonca aj prezidentLászló Sólyom, ktorý nepriamo vyzval parlamentnúväčšinu, aby premiéra odvolala.V uliciach Budapešti sa naďalej protestuje,oranžová farba Fideszu obsadila väčšinuradníc, maďarská vláda dokonca požiadalagenerálneho tajomníka NATO Jaapa Hoopade Scheffera, aby kvôli pouličným demonštráciámodvolal návštevu Budapešti, a takby sa zdalo, že osud Gyurcsányovej vládyje spečatený. Navyše 50. výročie maďarskejprotikomunistickej revolúcie 23. októbersa blíži, a jeho oslavy ako vždy mohutné samôžu zmeniť na výraz odporu k súčasnémukabinetu. Demonštranti aj opozícia však74 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Komentárpodcenili pevnosť premiérových nervov. Zakaždú cenu hodlá pokračovať vo svojej politickejkariére a presadzovať reformy, čo si dalposvätiť aj hlasovaním o dôvere. Podržal hoaj predseda Parlamentného zhromaždeniaRady Európy René van der Linden, keď namargo maďarských udalostí vyhlásil, že legitimitudemokraticky zvolenej vlády principiálnenemožno spochybniť na základe výsledkovkomunálnych volieb.Pražské ušiNa rozdiel od Gurcsányovho kabinetu tenčeský hlasovanie o dôvere neprežil. Zo 195prítomných poslancov českého parlamentuhlasovalo za vyslovenie dôvery len 96 zákonodarcov,99 bolo proti. Takéto hlasovaniesa očakávalo a je v podstate výsledkom patovejsituácie, ktorá vznikla v krajine po júnovýchparlamentných voľbách. Rozloženiesíl v 200-člennom parlamente bolo nanajvýšzaujímavé - ľavica disponovala 100 hlasmia trojica pravo-stredných strán mala rovnakýpočet. Už samotné zostavovanie vlády trvalotri mesiace, pričom záujem o jej vytvorenieoznámil ako bývalý expremiér, sociálny demokratJiří Paroubek, ako aj vodca Občianskejdemokratickej strany Mirek Topolánek.Vo funkcii predsedu vlády sa však ohrialsotva mesiac a stal sa tak prvým premiéromČeskej republiky od roku 1993, ktorý hlasovanieo dôvere svojmu kabinetu neprežil.Topolánek teda musí spolu so svojou vládoupodať demisiu. Napokon, mala to byť aj taklen akási preklenovacia vláda na deväť mesiacovdo predčasných parlamentných volieb.Teraz má Česko viacero možností. Keďžeprezidentovi ústava nepredpisuje, dokedymusí demisiu prijať, môže súčasná situáciatrvať aj niekoľko týždňov. Môžu byť vypísanépredčasné voľby a mohli by byť ešte„predčasnejšie“ než sa rátalo. A napokon jetu možnosť prijať ústavný zákon o skrátenívolebného obdobia. Ešte stále však majúčeskí politici dva platné pokusy o zostavenievlády, predčasné voľby môžu byť vypísanéaž po treťom neúspešnom pokuse o zostavenievlády.Predčasné voľby ako jediné východiskovidia viacerí politici, ktorí už českú politickúscénu opustili, v obdobnom duchu sa vyjadrujúaj politológovia a uznávaní politickíkomentátori. Napokon dnešný stav 100 : 100dáva tie najlepšie predpoklady na to, aby sahlavné politické sily uchýlili k „odkupovaniu“poslancov druhej strany, aby nachýlilimisku váh vo svoj prospech. Svedčí o tomaj prípad sociálnodemokratického poslancaPavla Ploca, ktorý podobnú ponuku dostal.Spomínaný rovnovážny stav dvoch hlavýchpolitických síl je známy aj z tradičných demokracií,ibaže vtedy sa vždy našiel akýsi„jazýček na váhe“, menšia politická sila, ktorása stala žiaducou nevestou pre oba hlavnébloky. Stalo sa - a aj v českom parlamente,že osud hlasovania závisel od jediného poslanca.Tak sa zrodila aj myšlienka veľkýchkoalícií, keď v snahe ovplyvňovať dianie sadohodnú dva najzávažnejšie politické subjektyna povolebnej spolupráci. Zdá sa však,že v súčasných podmienkach Českej republikyje tento model nepriechodný. Pri takejtokonštelácii totiž musia obe strany zľaviť zosvojho volebného programu a navyše „spájanies nepriateľom“ môžu pociťovať voličitoho-ktorého subjektu ako zradu.Prezident Václav Klaus už oznámil, že sanového premiéra nebude ponáhľať vymenovať.Na konci druhej dekády októbra čakajúČechov komunálne a senátne voľby, no dôverav súčasnú politickú scénu natoľko klesá,že ak by sa v krátkom časovom horizontekonali ešte aj predčasné parlamentné voľby,možno očakávať veľmi nízku volebnú účasť.K tomuto trendu prispela aj aféra s odpočúvanímpolitikov z ODS a novinárov.Poľské nákupyAni poľská politická scéna nezostalaušetrená pred škandálmi. Tu mali pokusyo kupovanie poslancov dokonca zdokumentovanéna videonahrávke. Potom, čo sapremiér Jaroslaw Kaczynski zo strany Právoa spravodlivosť (PiS) rozišiel s Lídrom SebaobranyAdrzejom Lepperom, stratila jehovláda väčšinu v poľskom Sejme. PiS v 460--člennom Sejme disponuje len 154 mandátmi,s 25 hlasmi Poľskej ľudovej strany a 29poslancami koaličnej nacionalistickej Ligypoľských rodín je stále ďaleko od parlamentnejväčšiny. Jaroslaw Kaczynski sa teda začalpohrávať s myšlienkou menšinovej vlády,v čom ho podporil aj jeho brat – dvojča LechKaczynski, ktorý je v súčasnosti poľskýmprezidentom. Podľa hlavy štátu „občania nemajúžiaden dôvod obávať sa“ a v súčasnostiby nebola schopná fungovať žiadna iná vládanež súčasný kabinet. Väčšinu v parlamentesa zrejme vládna PiS rozhodla zabezpečiť sisvojrázne – kupovaním poslancov z opozície.Napokon, zdá sa, že v stredoeurópskychpomeroch nie je toto riešenie straty väčšinyv parlamente, zdá sa, už ničím mimoriadnym.Vyzerá to skôr na bežne používanýprostriedok vo vysokej politike. Len sa nedaťchytiť.A Právo a spravodlivosť sa chytiť dalo. Pocelom Poľsku začalo kolovať video s nahrávkouako sa podpredseda PiS Adam Lipinskipokúsil podplatiť poslankyňu opozičnejSebaobrany Renatu Bergerovú, aby prešlado vládneho tábora. Keď sa aféra prevalila,Lipinski dokonca vyhlásil, že jeho ponukyboli súčasťou „štandardných politických rokovaní“.Nuž za štandard považuje zrejmekaždý niečo iné. Poľskí voliči si podľa prvýchpoškandálových prieskumov žiadajúvypísanie predčasných parlamentných volieb.Za odchod súčasného kabinetu sa vysloviloaž 59 percent Poliakov, ich zotrvaniepri moci si želá sotva osem percent voličov.Jaroslaw Kaczynski ešte stále hľadá možnýchkoaličných partnerov, no väčšina predstaviteľovopozičných strán sa domnieva, žesa už vlastne začala predvolebná kampaň.Z celej tejto situácie profituje opozičnáObčianska platforma (OP), ktorá máv prieskumoch až 36-percentnú podporu, čoČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiznamená, že predbieha PiS o 16 percentuálnychbodov. Opozícii by teda predčasné voľbynanajvýš vyhovovali, tým skôr, že zdokumentovanékupovanie poslancov zďaleka nemusíbyť jediným nečistým trikom v poľskejvysokej politike. Hoci sa Jaroslaw Kaczynskipoľskému národu ospravedlnil, nedá sa konštatovať,že Poliaci mu odpustili. Horšie všakje, že všetci títo stredoeurópski politici anitak nepociťujú vinu, ako skôr hnev nad tým,že boli odhalení, prichytení, usvedčení. Parlamentnádemokracia totiž predpokladá istýstupeň politickej kultúry u všetkých, čo dopolitiky vstupujú. Ak sa objaví čo i len tieňpodozrenia, že politik používa nekalé, nemorálne,neetické praktiky, znamená to jehopolitickú smrť. Ale „nové“ členské krajinyvrátane V4 priniesli do európskej politikynový fenomén. Ak sa prichytený politik zatnea vyhlási „A neodstúpim!“, nikto s nímnepohne. A najhoršie je, že týmto metódamsa od našich začali učiť aj európski politiciv starých demokraciách. Týmto naším príspevkomk európskej demokracii sa nemámeveľmi čo hrdiť.Slovensko nezaostávaAk by sme hľadali typického predstaviteľasystému „A neodstúpim“ nájdeme ho aju nás. Starosta bratislavskej Rače, podozrivýz prijímania úplatku sa rozhodol za žiadnucenu neopustiť svoje miesto a dokoncakandidovať na ďalšie. Nepomohlo si s nímani jeho materské Kresťanskodemokratickéhnutie, hoci práve kvôli jeho prípadusa rozhodlo meniť aj svoje stanovy. Nielenstanovy politických strán, ale napríklad ajpríliš široká imunita poslancov z nich robínedotknuteľné bytosti, ktoré môžu praktickyvšetko a nikdy nie sú postihnuteľné. Aniza skutky vyslovene kriminálneho charakteru.Hoci sa čas od času objavujú iniciatívyna zúženie imunity len na činnosť týchto„polobohov“ v parlamente a na politickejscéne, vždy to závisí od samotných poslancov,os ich hlasovania, a tak možno ťažkopredpokladať, že to budú práve oni, ktorí sizlikvidujú svoje výsady.Slovensko na rozdiel od ostatných krajínV4 zatiaľ nečelí vládnej kríze. Ale čo nebolo,môže byť. Európe sa neveľmi páči koalícia,ktorá vzišla z júnových parlamentnýchvolieb. S Ľudovou stranou-Hnutímza demokratické Slovensko a najmä s jehočelným predstaviteľom Vladimírom Mečiarommá už Európa svoje skúsenosti, nodnes je na programe predovšetkým účasťSlovenskej národnej strany vo vláde. Stranaeurópskych socialistov (PES) dokoncahrozí vládnemu Smeru - SD premiéra RobertaFica, že ho vylúči zo svojich radov.A to by Fico rozhodne nechcel, tým skôr,že sa spájal s inou ľavicovou stranu vlastnelen preto, aby sa do PES dostal aj Smer.Môže teda ľahko nastať situácia, že PES akceptujeSmer len v tom prípade, že sa vzdáspolupráce so SNS, ktorú Európa vinouveľkohubosti jej šéfa považuje za nebezpečnúnacionalistickú silu.■Október 200675