Otvoriť - EUROREPORT plus

EsejNAJDLHŠÍ EURÓPSKY DEŇPOD TRENČIANSKYM HRADOM72 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: M. NemecAnton HykischVybrať Trenčín za dejisko výročnéhostretnutia Paneurópskej únie na Slovenskubolo neobyčajne šťastné rozhodnutie.Nielenže bol ten víkend koncom septembrapríjemne prehriaty slnkom. Podslávnou trenčianskou skalou, do ktorej vyrylsvoj nápis veliteľ rímskych legionárov,čo prenikli až na sever od Dunaja pri rozširovanírímskeho impéria, zišli sa – nie náhodou– veľmi zaujímaví ľudia. Kto tam nebol,môže ľutovať. Iskrilo to myslením, a tonie hocijakým. Tešili sa slovenskí i zahraničníPaneurópania, prominenti z domovai zo zahraničia, slovenskí europoslanci, početnínávštevníci, a nakoniec i trenčianskyprimátor a obetaví trenčianski organizátori.Bol to pre mnohých najdlhší deň tohtoslnečného víkendu. Začal sa pracovnýmránom v konferenčných priestoroch hotelaTatra a skončil kedysi o polnoci pohľadomz Trenčianskeho hradu.Témou bola Európa, pojem pre mnohýchešte prednedávnom akýsi abstraktnevzdialený a netýkajúci sa našej každodennosti.Nebolo to iba stretnutie politikov.Bolo to stretnutie občanov Slovenska a iných európskych krajíno problémoch narastajúceho európskeho domu. Prívetivý deňslovenského babieho leta bol spoločným dielom profesionálovi amatérov.Celé dopoludnie naplnila pracovná konferencia s atraktívnoutémou: Európska únia ako globálny aktér. Konferenciu organizovaloZastúpenie Európskej komisie v SR (ZEK), Informačná kanceláriaEurópskeho parlamentu v SR (IK EP) v spolupráci so Slovenskouspoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Paneurópskouúniou na Slovensku v rámci projektu Národný konvent o Európskejúnii.Ak vám tieto názvy a skratky hovoria pomerne málo, chcem vásubezpečiť, že všetky tieto organizácie vyjadrujú značnú mieru angažovanostiobčanov na osude nášho európskeho domu, konkrétnena Slovensku. Na príklad, zastúpenie Európskej komisie. Kýmsme neboli členmi EÚ, bola to niečo ako normálne veľvyslanectvocudzieho štátu u nás. Dnes sme plnoprávnym členom EÚ. Smetakpovediac, „vnútri“, v dome a nie vonku. Na vzájomný kontakts bruselskou centrálou sú nasmerované všetky naše vládne orgány.Už stačí mať iba ZEK – zastúpenie Európskej komisie v Bratislave.Na čele nie je nejaký dôležito sa tváriaci superdiplomatz nejakej záhadnej krajiny, ale príjemná mladá dáma, prototypúspešnej Slovenky 21. storočia – pani Andrea Elscheková.Keďže Slováci už prekonali aj prvé voľby do Európskeho parlamentu(o ktorom veľa nevedia), majú k dispozícii v Bratislavekrásny Dom EÚ, kde je aj Informačná kancelária na čele s riaditeľom,bývalým spravodajcom z Bruselu Róbertom Hajšelom.Keď som bol diplomatom v Kanade, vždy ma udivovalo, akúdôležitosť prikladalo kanadské ministerstvo zahraničných vecíširokej verejnosti pri koncipovaní svojej zahraničnej politiky. My,odchovaní socializmom, kde politika bola vecou výlučne straníckejelity a jej bombastických zjazdových uznesení, sme si ťažkomohli predstaviť, aby sa nejaký minister pýtal na mienku nejakéhoobčana z ulice. V Kanade som zažil prvé semináre rôznychobčianskych združení, kde rozšafní dôchodcovia a bojovné univerzitnéštudentky sa veľmi autoritatívnevyslovovali k jadrovému potenciálu či použitiurakiet pri analýze kanadskej zahraničnejpolitiky.Medzitým sa aj Slovensko stalo demokratickýmštátom a v SFPA, čiže Slovenskejspoločnosti pre zahraničnú politiku,už debatujú sebavedomí mladí Slovácia Slovenky o problémoch, ktoré eštenedávno si nechávali pre sebat iba ministrizahraničia.Posledným, ale nie bezvýznamnýmorganizátorom konferencie bola Paneurópskaúnia Slovenska, kde už pár rokovmám česť byť v predstavenstve. Na osvieženiepamäti iba toľko, že Paneurópania sútakí čudáci, čo hlásali nutnosť európskehozjednotenia dávno pred vznikom EÚ, predChurchillom a inými politikmi, dokoncauž po prvej svetovej vojne. Dnes, keďEurópska únia má 25 členských štátov,Paneurópania stále tvrdia, (často napriekBruselu), že „Paneurópa je celá Európa“a v rozširovaní treba pokračovať, kým nebudemevšetci „vnútri“. Kto má byť v domea kto nie, o tom podľa Paneurópanov rozhodujú nie ani takekonomické ukazovatele, ale skôr vernosť základným hodnotámeurópskej civilizácie a kultúry. Sme presvedčení, že Európa je skôrspojenectvo myslí a sŕdc, než uhlia a ocele (i keď európska integráciazačala práve od uhlia a ocele...).Vráťme sa však k trenčianskej konferencii. Téma je fascinujúca.Fascinujúce je aj to, že takouto témou sa zaoberáme v tienistredovekého feudála Matúša Čáka, ktorému sa podarilo mečomuchvátiť temer celé dnešné Slovensko na zlosť anjuovského kráľa,ktorý sa usiloval krajinu zjednotiť a vytrhnúť z rúk miestnychmagnátov. Trenčín a Matúš Čák je tak trochu symbolom rozdrobenejstredovekej Európy, rozsekanej medzi stovkami bojujúcichfeudálov.Čo dnes znamená pre svet zjednocujúca sa Európa? V naháňačkeza európskou integráciou sme takmer zabudli, čo týmto zjednocovanímvytvárame. Zabudli sme čo Európa znamenala (a znamená)pre svet svojimi hodnotami individuálnej slobody, dôstojnostičloveka, gréckej demokracie, kresťanskej rovnosti pred Bohom,ale aj svojim umením, vedou, vynálezmi, technológiami, politickýmikoncepciami.Zabúdame však aj na dnešnú realitu sveta. V médiách sa častonerozmyslene tára o globalizácii, ale málokto vie, čo sa za týmskrýva? Len všadeprítomná coca cola, Macdonaldy a Pizza huty?Sme a musíme byť naozaj a naveky iba v tieni jedinej superveľmocialebo ustráchaní pred výbuchmi islamského extrémizmu?Sme naozaj takí bezmocní, v tomto konglomeráte štátov zvanomEurópska únia?Ján Figeľ, eurokomisár Európskej komisie pre kultúru, školstvoa multilingválnosť v úvodnom príhovore uviedol niekoľko faktov.Hoci EÚ predstavuje iba 8 % obyvateľov zemegule, vyrába 25 %produktov na svete, podieľa sa 21 % na svetovom exporte a poskytujeaž 50 % pomoci rozvojovým krajinám sveta. Európska únia jednes najväčším vnútorným trhom planéty. Mnohé európske normysa stávajú globálnymi normami (napríklad sféra intelektuálnehovlastníctva, vyspelé technológie a iné). Spoločný európsky