Otvoriť - EUROREPORT plus

Naše dejinyutpold napadol nič netušiacich starých Maďarov,ktorí predtým strašne poplienili krajinuaž po rieku Enžu (v Hornom Rakúsku),„pri prvom útoku tisícdvesto nahnal, zvrhola utopil v Dunaji a ostatných zahnal na útek,porazil a pobil až pri Bratislave, terajšom prvommeste v Uhorsku“.Pozoruhodná informáciaAventinove anály sú rozsiahlym sedemzväzkovýmdielom o dejinách Bavorov doroku 1460. Pokiaľ ho možno kontrolovať,je napísané ako-tak spoľahlivo (aj preto saAventinus niekedy označuje za „otca nemeckejhistoriografie“) na základe pôvodnýchprameňov, z ktorých dnes viaceré nejestvujú,stratili sa, poznáme ich len z neskoršíchodpisov a výpiskov. Aj v Aventinových análochje však kopa výmyslov, nitriansky Pribinasa v nich napríklad nazýva Brinno a podľatoho sa tvrdí, že vraj založil Brno.Bádatelia, ktorí obhajovali hodnovernosťAventinových údajov, predpokladali, žeAventinus našiel miesto bitky v niektorej zostarších kroník; kritici takýto argument neuznávali.Už v roku 1888 Nemec E. Dümmlerrozobral uvádzaný menoslov a spochybnilho. Opačný názor mal bratislavský historikTivadar Ortvay, Aventinov opis ho uchvátil.Náš Sasinek označil Aventina za tlčhubu,Jozef Škultéty ho obvinil, že Bratislavu „zatrúsil“do dejepisu, a pochybnosti prejavilaj Štefan Krčméry. Treba však povedať, že típoslední rozmýšľali tendenčne, predpojato,v úsilí poprieť síce tradičný, ale nemilý predpoklad,že touto bitkou zanikla Veľkomoravskáríša. Nad jej skazou žialila štúrovská pieseňBratislava, Bratislava, tam zapadla Slávovsláva, a akoby aj nie, keď Pavel Jozef Šafárikpredpokladal, že v bitke zahynul Mojmír II,.a podobný názor mal aj František Palacký.Lenže Aventinus v bavorských šíkochnespomenul nijaké meno, ktoré by sa dalovykladať ako veľkomoravské, preto sa napokonustálil názor, že v čase bratislavskej bitkyVeľká Morava nejestvovala, zanikla skôr,azda po inej neznámej bitke niekedy v rokoch902 – 904, v ktorej zahynul Mojmír II.a ďalší ústrední veľmoži. Ríša sa rozpadla namenšie celky a ich vládcovia už ako nezávislípanovníci bojovali pri Bratislave na straneMaďarov alebo, naopak, medzi Bavormi, každýpodľa vlastnej vôle, neviazaný poslušnosťouk ústrednému kniežaťu.Je to len špekulácia, postavená na nepríjemnomfakte, že presný dátum zániku VeľkejMoravy naozaj nepoznáme. V roku 899Mojmír II. ešte vládol; pokúšal sa pokoriťvzbúreného brata, ako to vyplýva zo správyFuldských análov z roku 899, že totiž Bavori„oslobodili aj chlapca Svätopluka, synaniekdajšieho vojvodu Svätopluka, a jeho ľudíz obkľúčeného hradiska, v ktorom boli uväznení.Samo hradisko potom zapálili a vyslobodenýchzajatcov z milosrdenstva odviedliso sebou do vlasti“. Opát Regino dokončilsvoju kroniku v roku 908, neskôr teda zápisvzniknúť nemohol, a keďže Mojmírovusmrť nikde nespomína, azda v čase bitky priBratislave ešte žil, a teda mohla jestvovať ajjeho ríša. Nepriame svedectvo o jestvovaníVeľkej Moravy krátko pred bitkou pri Bratislaveponúka aj Predpis o spravodlivých colnýchmiestach a o spravodlivom vyrubovanícla (vznikol v Raffelstettene v rokoch 903 až906), v ktorom sa hovorí o obchode so Slovanmia na jednom mieste dokonca s Moravanmi:„Ak by však chceli prejsť na trh k Moravanom,podľa ohodnotenia obchodného tovarunech vtedy zaplatia od lode jeden solidusa nech sa slobodne preplavia.”Istoty teda niet, viaceré správy však upozorňujúna možnosť, že aspoň časť slovanskýchveľmožov skutočne bojovala na stranestarých Maďarov. Patrí medzi ne napríkladsvedectvo staromaďarských bojovníkov, zajatýchv roku 942 Arabmi v Andalúzii, ktorípri výsluchu uviedli, že prichádzajú z krajinyMorabija. Aj kronikár Liudprand v dieleOdplata (začal ho písať na dvore cisára Ota I.okolo roku 958) menuje ako maďarských náčelníkovDursaka a Bugata, zrejme Slovanov,DCCCCVII Bellum pessimum fuit apud Brezalauspurc quarto nonas iuli – Zápis Salzburských análovo bratislavskej bitke.lebo Bugat by mal byť Bogat a Dursac Jursak,azda Jursa. Jeho svedectvo nie je jediné, užskôr, na začiatku 10. storočia, sa aj bavorskíbiskupi sťažovali pápežovi, že niektorí podunajskíSlovania prijali spôsob života starýchUhrov a zúčastňujú sa na ich lúpežných výpravách.Na druhej strane spojeniu starých Slovanova starých Maďarov odporuje svedectvoarabského geografa Gardíziho, ktorý eštev 11. storočí napísal, že Slovania majú vozvyku stavať si hrady, „lebo Maďari k nimčasto vtrhnú a prepadávajú ich”.Sám spor o Bratislavu sa napokon vyriešilprekvapujúcim spôsobom. Roku 1921 sanašli Salzburské anály, ktoré sa pokladaliza stratené, a v nich k roku 907 krátka poznámka:„DCCCCVII Bellum pessimum fuit apudBrezalauspurc quarto nonas iuli.“„V roku 907 bola veľmi nešťastná bitka priBratislave 4. júla.“S Aventinom teda nápadná zhoda v rokua takmer úplne aj v mene, keďže koncovkapurc a purch označuje to isté: burg, mesto,hrad.Iste aj táto poznámka má háčik. PôvodnéSalzburské anály sa nezachovali, zostaliČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiz nich len stručné výťahy; preto sa v objavenomrukopise uvádza namiesto podrobnéhoopisu, aký poznáme z Aventina, iba jedensuchý riadok, ale aj ten nad všetky pochybnostipreukázal jestvovanie slovanskej Bratislavya tým aj tvrdenie o bitke „apud Brezalauspurc“.Pri Bratislave...Lenže kde pri Bratislave?*Pokúsme sa o rekonštrukciu franskéhopochodu a určenia miesta bitky v bratislavskomzemepise, hoci je to pokus riskantnýa neistý.Podľa Aventina sa franské vojsko rozdelilona tri časti a potom tiahlo po oboch brehochDunaja. To je nápadná okolnosť. Starí Maďarisa zmocnili nížinnej časti Karpatskej kotlinya z nej podnikali výpady do okolitých krajín,na západ do Franskej ríše najľahšie cezDevínsku bránu. Karpatskú kotlinu oddeľujeod západu alpská bariéra, určite je prekonateľnáaj na iných miestach, ale Devínskabrána sa priamo ponúka ako pohodlný vstupdo Dolného Rakúska a potom ďalej do bohatéhoNemecka. Vedeli to už Avari a zrejme ajďalší kočovníci, ktorí do stredoeurópskehopriestoru prenikali z juhovýchodu.Ako píše Aventinus, Teodomar putoval napravom brehu, dá sa takmer s istotou predpokladať,že išiel od niekdajšieho Carnuntaku Gerulate po starej rímskej ceste.Liutpold šiel po ľavom brehu, nemoholsa teda vyhnúť Devínu. Od Devína po Bratislavutečie Dunaj asi desať kilometrovv uzavretom skalnom koryte, ktoré sa končíaž priamo v meste; kade teda putovalaľavobrežná časť franského vojska, môžemelen hádať, lebo to záviselo od výšky vodnéhotoku a ďalších okolností, o ktorých neviemecelkom nič. Pravdepodobne však tiesňavuobišla popod Devínsku Kobylu smerom naDúbravku a do Bratislavy vošla Lamačskoubránou; možné je aj to, že z Lamača sa ťahalapozdĺž Vydrice cez Mlynskú dolinu priamok brodu.Tretia časť franského vojska postúpilak Bratislave, lenže Aventinus neuvádza kade,možno na lodiach, lebo potom sa preplavilana miesto bitky. Myslím si, že takmer naistoto bolo na petržalskom brehu, ktorý patrilstarým Maďarom, najskôr v okolí Gerulaty,lebo Liutpolda (na ľavom brehu) zabili až poporážke hlavného vojska, keď starí Maďaripotajomky preplávali Dunaj. Aj v tomto prípadesa ponúka Gerulata s dosiaľ nie celkomjasným priechodom cez Dunaj na východnépredmestia dnešnej Bratislavy.Možno sa to všetko odohralo inak, ťažkopovedať. Aventinova správa potvrdenáSalzburskými análmi je však tak či tak prvoupísomnou zmienkou o Bratislave a rok 2007prvou príležitosťou pripomenúť si okrúhle1100. výročie udalosti, ktorá dala Bratislavejej dnešné meno...(Úryvok z Prvej knihy o Bratislave, ktorávyjde v novembri 2006 pri príležitosti najstaršejpísomnej zmienky o Bratislave. ■Foto: Jakub DvořákOktóber 200671