Otvoriť - EUROREPORT plus

Naše dejinyV LETE BUDÚCEHO ROKU OSLÁVIBRATISLAVA 1100. VÝROČIEPRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKYVeľmi strašná bitkapri Preslavovom mestePriebeh tej bitky poznáme celkom presne:Na vyhnanie Maďarov z ríše Bavorov bolipozbierané vojenské zbory zo všetkých provinciía vytiahli proti nim s tromi vojskami.Ľudovít, kráľ Germánie a Bavorska, keďvykonal odvody z celého Bavorska, uchýlilsa do novej bavorskej osady Ennsburg.V pätnásty deň pred júlovými kalendami(17. júna) roku kresťanskej spásy deväťstosiedmeho boli prítomní biskupi, predstavenímníchov a bavorskí veľmoži. Tu bolo za ichsúhlasu rozhodnuté, že Maďarov treba vyhnaťz ríše Bavorov. Zozbierali sa teda vojskázo všetkých bavorských provincií, spomedziNariskov, Boetov, Chamavov, Vindelikov,Noričanov, Vennonov, Atesinov, Štajerčanov,Vendov, Charinov, Korutáncov; MaďaromPavel Dvořákale o meste Brezalauspurch). Odtiaľ previezliloďami cez Dunaj vojenské zbory Sighard,knieža senonský, príbuzný kráľa, Rathold,Hottochus, Meginwardus a Eysengrin, veľmožibavorskí.Len čo Maďari zbadali, že po toľkých prípraváchsa na nich chystá útok, nelenili a neoddávalisa nečinnosti. Najprv si pripravilivšetko, čo bolo potrebné, zbrane, chlapov,kone, a odhodlaní bojovať už nie pre slávu,lež pre záchranu tvrdo sa stavali na odpor.Medzitým rozkázali niekoľkým jazdcomvyprovokovať ostatné bavorské oddiely.Obidvaja králi s nespočetnou jazdou, ktorámala vtedy najväčšiu prevahu, vytiahli protivojsku biskupov, s veľkou presilou zaútočili,akoby rýchlymi koňmi chceli preraziť šík,spustili veľmi hustý dážď striel, Bavorov zasypališípmi, čo vrhali zo svíbových lukov,Bola v nich taká veľká ľstivosť, taká prudkárýchlosť a taká značná skúsenosť v boji, žesa s istotou nevedelo, či sú nebezpečnejší,keď sú vzdialení či prítomní, keď sú na útekuči v pätách, keď predstierajú bojové ticho,či keď vedú vojnu.Keď sa teda silným útokom prihnali, popchnúckoňa, znova im (Bavorom) boli v pätácha dvojakým spôsobom vrhali oštepy,hádzali kopije, útočili sprava, zľava, spredua zozadu a našich vysilili; potom sa zovšetkých strán privalili, zo všetkých stránnapadli unavených Bavorov, premohli, porazilia pobili ich v piaty deň pred augustovýmiidami [9. augusta]. V noci potajomky preplávalicez Dunaj a Liutpolda, Ľudovítovho vyslanca,a Eysengrina, stolníka, so všetkýmizbormi a s 15 veľmožmi v tábore zavraždili.Na druhý deň potom, čiže v tretí deň predaugustovými idami [11. augusta], tých, ktoríboli pri lodiach, strachom vydesených ľahkoa bez námahy podobne porazili.“Stratenú bitku opísal renesančný spisovateľAventinus, vlastným menom Ján Turmaier,vo svojom diele Anály Bavorov. Narodilsa v Bavorsku, pravda, až roku 1477, tedaskoro šesť storočí po bitke; niektorí historicipreto brali jeho anály ako výmysel, inísa nazdávali, že bol posledným čitateľomkroník, ktoré sa potom kdesi stratili, a bolteda posledný, čo sa dozvedel o podrobnostiachbitky.Obr. 1: K odhaleniu totožnosti Bratislavy prispel aj prekvapujúci nález pokladu mincí zo začiatku 11. storočia vo Švédsku. Jeho súčasťou bola minca s trocha poškodenýmnápisom, z ktorého však na jednej strane zostalo celkom zreteľné EPHANUS REX, čo stačilo na jej určenie – denár uhorského kráľa svätého Štefana, a nadruhej ...RESLAVA CIV. Asi pred dvoma desaťročiami pri spracúvaní mincí z 9. – 11. storočia ulúpených Vikingmi v juhošvédskom Skĺne sa našli ďalšie mince, tentorazs jasným a zreteľným nápisom SPHANVS REX a veľkým rovnoramenným krížom v strede averzu, na reverze s nápisom PRESLAVVA CIV. v strede so schematickoupodobou kresťanského chrámu. Nepochybný dôkaz o jestvovaní svätoštefanskej mincovne v Bratislave, ktorá sa aj v časoch Štefana I. nazývala Preslavovoalebo Braslavovo mesto.Obr. 2: Pri rekonštrukcii Academie Istropolitany narazili robotníci na ľudskú lebku, za ktorou sa spod zeme vynorila spleť ľudských kostier. Ležali v neprirodzenýchpolohách, tak ako ich ktosi nahádzal do starej studne, ktorá bola starostlivo rituálne upravená. Mala vyčistené a vypálené dno a po obvode boli okolo mŕtvych vencovitouložené ako milodary sekerovité hrivny z 10. storočia. To je nápadná okolnosť, nie je vylúčené, že jama s mŕtvymi súvisí s bitkou pri Bratislave.Obr. 3: Omietka s freskami z veľkomoravského kostola na Bratislavskom hrade, pravdepodobne kostola, ktorý poznáme z mince kráľa Štefana I.bola vypovedaná vojna a bavorskí veľmožitiahli s bojachtivým a na útok pripravenýmvojskom po obidvoch brehoch Dunaja protinepriateľom. Potom boli všetky vojenskézbory vycvičené v boji rozdelené na tri vojská.Liutpold, markgróf rakúsky, na severnombrehu, na južnej časti zasa Teodomar,veľkňaz salzburský, Zacharias Säbenský, OtoFrizinský s predstavenými mníšskych reholíGumboldom, Hartvikom a Helmprechtompostúpili až k Bratislave a tam postavili tábor(v latinskom texte sa nepíše o Bratislave,a opäť ustúpili. Boli rýchlejší ako naše vojskovystrojené ťažkou výzbrojou. Keď sa verilo,že sa vzdialili, prišli znova, takou istou rýchlosťouaj prenasledovali, aj sa dávali na útek.Zatiaľ čo by si myslel, že ty si zvíťazil, bol siv najväčšom nebezpečenstve. Maďari zďalekašípom zasahovali nepriateľov. Vtedy totižešte nevedeli útočiť v otvorenom boji, útokompechoty, šíkom, bojovať mečom chlapproti chlapovi, obsadzovať hradby, obliehaťtvrdze, dobýjať pevnosti; zvykli si však bojovaťraz ústupom, raz náporom a nástrahami.To, že sa bitka Bavorov s Maďarmi naozajodohrala, o tom nemohlo byť sporu, spomínasa aj v ďalších dobových alebo mladšíchprameňoch, sanktgallenské anály napríkladpíšu, že v roku 908 „Maďari zničili celé bavorskévojsko”, no iba Aventinus uvádza miestobitky, menuje Bratislavu (Brezalauspurch)a odlišuje sa od ostatných aj v datovaní.Historickú úlohu Bratislavy zrejme dobrechápal, spomína ju aj v inej (predchádzajúcej)stati, v ktorej opisuje, ako bavorskývojvoda a veliteľ cisárskej telesnej stráže Li-70 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii