Otvoriť - EUROREPORT plus

Podpredseda vlády SRbehne resty z roku 2004 pri čerpaní europeňazí.Je to pravda, ale zároveň tiež určite platí,že v tomto smere nebola stopercentneúspešná žiadna krajina. No faktom ostáva,že aj Slovensko čerpá peniaze z eurofondovpomaly.■ Na škodu veci, pravdaže. Najmä ak ideo naše vlastné chronické nedostatky. Mohliby ste ich pomenovať?Niekedy projekty neboli úspešné,a teda ani prefinancované, pretože obsahovalimnohé formálne nedostatky,alebo si žiadatelia nedali námahu ani lenpreštudovať zmluvy, čo však nesvedčío ničom inom, ako o ich veľmi nízkomprávnom vedomí. Pochopiteľne, že v takýchtoprípadoch europeniaze pri známejbruselskej byrokracii neprišli. Inokedyzasa nemalo dostatok prostriedkovna kofinancovanie samotné ministerstvofinancií. Ale zdĺhavý bol často aj výberfiriem, ktoré pre obce a regióny realizovaliich projekty, odhliadnuc od toho, žesa aj investori často dopúšťali finančnejnedisciplinovanosti, čím flagrantne porušovaliprísne predpisy únie. Spomaľovalitým prísun europeňazí aj samotnúvýstavbu. To sú, pravdaže, iba niektoréz problémov, ktoré treba odstrániť. Rozhodnetotiž treba zlepšiť aj činnosť implementačnýchagentúr, ale tiež zrýchliťproces kontroly a preplácanie výkonov.No najmä sa nevyhovárať no Brusel.Naopak, je namieste oceniť prístup Európskejúnie, ktorá sa už bude podieľaťna financovaní projektov 85 percentami,čiže štát zaplatí desať percent a regiónyči mestá a obce päť, a že pri realizáciiprojektov sa pôjde podľa zásady N + 3,čo znamená dokončiť projekty do trochrokov po schválení, a teda nie do dvoch,ako to bolo doposiaľ.■ Financovanie europrojektov cez NUTS 2z Bratislavy veľmi tvrdo narážal na nevôľuregiónov. Župani sa domáhali subsidiarity,až to pred dvoma rokmi vyvrcholilo do známejVýchodoslovenskej výzvy Prešovskéhoa Košického samosprávneho kraja, ktorájednoznačne hovorila o tom, že financovaniecez NUTS 2 treba zásadne zmeniť a preniesťna regióny, pretože tie lepšie vedia, čopotrebujú. Aký je váš názor?Sám som zástancom toho, aby peniazeurýchlene putovali do regiónov. No základomje kvalitná príprava, čo musia uznaťaj župani. Vyžaduje si to množstvo pripravenýchľudí a ďalšie schopné implementačnéjednotky, ktoré by namieste, tedauž v samospráve dokázali odbremeniťjednotlivé ministerstvá najmä v oblastikvalitnej koordinácie.■ Vráťme sa k príbehu Národného strategickéhoreferenčného rámca. Jeho prvý dielzačala písať ešte Dzurindova vláda. Aké bolostanovisko Bruselu?Ak máte na mysli, čo konštatovala Európskakomisia 12. a 13. júna, keď sa tentodokument v Bruseli prerokúval, tak jejstanovisko bolo jednoznačné: áno, analýzatohto materiálu je správna a dobrá, alenastavenie jednotlivých priorít výsledkytejto analýzy nezohľadňuje.■ Dôvod?Povedal by som, že dôvod bol jasný.Priority, aby som sa vyjadril ľudovo, bolizbúchané narýchlo a nezodpovedne, pretožebolo pred voľbami a každá splnenáúloha mohla pomôcť. Inými slovami, akbudeme pri moci, veci vylepšíme, ak nebudeme,aspoň novej vláde skomplikujemeriešenia. Toto bol ten najpravdivejšíodkaz predchádzajúcej vlády tej súčasnej,a preto sa mnohé veci museli prepracovávaťzásadne.■ Napríklad aj postavenie informatizácie,o ktorú ste, prečo to tajiť, mali ako vicepremiéreminentný záujem, no informatizáciasa ako samostatný operačný program v Janušekovomnávrhu neobjavila. Ministerstvovýstavby akoby nadviazalo na videnie exministraGyurovszkého.Pravdou zostáva, že ani pán Gyurovszkynepochopil dostatočne Lisabonskústratégiu, pretože nevnímal vzdelanosťa vedu prioritne. No ani Minervu nechápalako dôležitý faktor a určitý predstupeňrealizácie Lisabonskej stratégie, a isteaj preto tlačil svoj návrh Národného strategickéhoreferenčného rámca väčšmi dopodnikateľskej oblasti ako do vedomostnejspoločnosti. Aj predchádzajúca vládateda viedla spor, pokiaľ si ministri za SMKa SDKÚ-DS vyjasnili pozíciu. Zaujímavé,že sa vtedy nepísalo o ľútom boji o moc.Osobne mi to však neprekáža. Sám zastávamnázor, že boj nie je to správne slovopre politiku, že správnejšie je – viesť spor.Nuž, a ja som viedol spor, správne ste topostrehli, o informatizácii ako samostatnomoperačnom programe a chcel sombyť jeho koordinátorom.■ Určite ste na to mali dôvod.Pravdu povediac mal, a to veľmi závažný.Vychádzal som zo skúsenosti Rakúska,ktoré malo informatizáciu v minulom obdobípod krídlami predsedu vlády a určiteaj preto bolo v tejto oblasti také úspešné.Bol to inšpirujúci príklad. Je to totiž úloha,ktorá sa dotýka každého rezortu, a pretomusí byť koordinovaná nadrezortne. Právepreto ani slovenský operačný programinformatizácie spoločnosti nemôže byťzverený konkrétnemu rezortu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Otázka znie, či táto filozofia nenaráža naliteru kompetenčného zákona.Aj preto bude treba kompetenčný zákonnovelizovať.■ Určite áno, veď ide o správu miliardy eur.No koľko z tých 11,3 miliardy eur pôjde naprioritný cieľ, teda na vzdelanostnú spoločnosť?Celkovo až 3,4 miliardy eur. Čiže akzoberieme všetky tieto zdroje, teda celýchtých 420 miliárd korún, ktoré bolirozdelené v balíku Národného strategickéhoreferenčného rámca, tak je veľkýmúspechom mimoriadneho rokovania vládya šťastím pre Slovensko, že sa viac akotretina z europeňazí dostala práve na rozvojvedomostnej spoločnosti. Výrazne sato podpíše aj pod rozvoj ekonomiky a jejkonkurenčnej schopnosti, pretože prioritneide o rozvoj ľudských zdrojov. Akopozitívum treba však brať aj to, že Ficovavláda vložila do vienka vzdelanostnej spoločnostiviac prostriedkov ako vláda predchádzajúca.■ Úspešnosť informatizácie spoločnosti sivyžaduje veľmi kvalitnú prípravu operačnéhoprogramu. Spýtam sa teda rovno: mátena to ľudí?„Niekedy projekty neboli úspešné, a teda ani prefinancované,pretože obsahovali mnohé formálne nedostatky, alebo si žiadatelianedali námahu ani len preštudovať zmluvy, čo však nesvedčío ničom inom, ako o ich veľmi nízkom právnom vedomí.“Ak sa pýtate, o koho sa budem pripríprave operačného programu Informatizáciaopierať, tak môžem odpovedaťjednoznačne, že o odborníkov z rezortudopravy, ale aj o ľudí, ktorí tieto veci rozpracúvalina ministerstve financií ešte zapána Mikloša. Chcem týchto odborníkovsústrediť a koordinovať, čiže dať im príležitosť,aby sa mohli realizovať v oblasti,kde Slovensko zatiaľ ešte nie je až takébohaté. Som však otvorený aj verejnémusektoru či mimovládnym inštitúciám,čiže Slovenskej akadémii vied a vysokýmškolám, kde tiež pôsobia veľmi kvalitnía skúsení informatici, ale, pravdaže, ajsúkromnému sektoru. Úloha totiž znie,predstaviť tento operačný program v Bruseliuž koncom novembra, čiže veľa časunemáme.■ Mimoriadne rokovanie vlády rozšírilo Národnýstrategický referenčný rámec o ďalšietri operačné programy, čiže je ich jedenásť.Jeden z nich, informatizáciu, ste získali vy,ďalší, konkurenciu a hospodársky rast vrátanerozvoja cestovného ruchu bude riadiťminister hospodárstva, no svoj operačnýprogram získal aj rezort zdravotníctva. Nieje tých operačných programov priveľa?Určite nie, pretože záleží na kvalite, niena kvantite.■Október 20067