Otvoriť - EUROREPORT plus

Podpredseda vlády SRURČUJÚCOU PRIORITOU JEROZVOJ VZDELANOSTNEJSPOLOČNOSTIS vicepremiérom Dušanom Čaplovičom sa o cieľoch Národnéhostrategického referenčného rámca zhovára Milan Blaha.■ Konečný návrh Národného strategickéhoreferenčného rámca pripravilo až mimoriadnezasadanie vlády v nedeľu 8. októbra 2006,čo niektorí opoziční politici a novinári okamžiteposúdili ako mocenský boj Smeru-SDo zásadný vplyv na rozdeľovanie europeňazí.Mohlo to byť inak?Isteže mohlo a aj bolo. Nešlo o žiadenboj, ale o odbornú diskusiu. Čiže niektoríoponenti a žurnalisti úplne účelovo navodilinenávistnú atmosféru, akoby naozajišlo len o boj o peniaze a moc. Je to inak.Na spomínanom mimoriadnom rokovanívlády išlo prioritne o to, aby bol Národnýstrategický referenčný rámec pripravenýkvalitne, zodpovedne a kvalifikovane, abysme v budúcnosti pri čerpaní prostriedkovzo štrukturálnych fondov nemuselidoplácať na zbytočné chyby, ako sa tostalo predchádzajúcej vláde, a teda, abysme radšej trikrát merali a iba raz strihali.Zvonku však peniaze, ktoré majú prísť naSlovensko z Európskej únie v rokoch 2007– 2013, môže niekto vnímať ako zlatýdážď či manu nebeskú, a tomu prispôsobiťsvoje videnie a účelové povrchné hodnotenie.Samozrejme, dodám však, že pritakýchto rokovaniach padajú protichodnéargumenty a každý ich môže podať podľavlastného temperamentu, no čo je natom zlé?■ Isteže nič, veď rokovanie vlády nie je modleniesa v kostole. Otázka však znie, či bolnávrh ministerstva výstavby a regionálnehorozvoja až taký nezrelý, že museli nastať zmeny?Ministerstvo výstavby podľa mňa nenavrhlorozvoj vedomostnej spoločnosti,poznatkovej ekonomiky a informatizácieaž tak cielene, ako si to vyžaduje Lisabonskástratégia, a preto sme sa dohodli nazmenách. To je celé. Opäť v tom nevidímžiaden problém. O návrhoch sa, napokon,vždy diskutuje a vždy sa dopĺňajú a potvrdzujú.Navyše, v tomto prípade išlo o zmeny,ktoré určujúco podporia takú priorituEurópskej únie, akou jeobnovená Lisabonská stratégia.Jej ciele, ako si všetciveľmi dobre pamätáme, užprv, v januári 2005, bolipre Slovensko rozpracovanév programe Minerva, kuktorému sa vtedy prihlásilaaj vtedajšia opozícia. Prečo by ho tedanemala forsírovať teraz, keď je vo vláde?A prečo by si nemala jasne povedať, čo súpriority tejto vlády aj vo väzbe na Národnýstrategický referenčný rámec?Foto: M. Nemec■ A čo sú jej priority?Je to vzdelanostná spoločnosť a kompletnáinfraštruktúra.■ Prečo kompletná...?Ako sa bol vyjadril bývalý eurokomisárpre vedu a výskum pán Bisquen, svetlá budúcnosťkrajiny nespočíva iba v tom, žesa postavia perfektné diaľnice ako cestnételesá, ale že sa vybudujú aj rýchlofrekvenčnéinformačné diaľnice a že podobnedôležito, ako napríklad autostráda, budevnímaná aj vybavenosť laboratórií a prenosvedy a výskumu do vývoja.■ Ak už sme aj pri Minerve, asi treba povedať,že ani za minulej vlády sa jej ciele nenapĺňaliľahko.Bohužiaľ. Zo 62 akčných plánov Minervysa naplnila iba ak tretina, čiže väčšinatýchto úloh prešla na Ficovu vládu, a tedanaďalej sú súčasťou Národného programureforiem, ktorý pripravila ešte predchádzajúcavláda. No bolo nevyhnutné zapracovaťdo Minervy aj ďalšie úlohy. O to väčšiaje naša zodpovednosť.■ Spomínali ste Lisabonskú stratégiu. Určitenie je náhoda, že ste pred mimoriadnym zasadanímvlády akurát vy, ako vicepremiér prevzdelanostnú spoločnosť, strávili tri dni v Lisabonena rokovaní o excelentnosti a význameinovácií pre Európsku úniu a o národnýchprogramoch reforiem.Naozaj to nebola náhoda, pretože naspomínanom lisabonskom zasadaní sa zajednotlivé štáty zúčastnili všetci národníkoordinátori Lisabonskej stratégie. A tása zmenou Cookovej agendy v roku 2004,ako je všeobecne známe, zúžila na určitépriority, ktoré treba realizovať do roku2010, keď bude vrcholiť úspešnosť či neúspešnosťnárodných programov reforiema Lisabonskej stratégie.■ Mohli by ste tie priority pomenovať?Zjednodušene povedané, ide o rozvojvedy a výskumu a ich prepojenie na inovácie;o úspešnosť pri aplikácii inováciía vývoja do praxe cez malý a stredný podnikateľskýstav; o rozvoj informačnej spoločnostia kvalitu prenosu informačnýchdát, a napokon, no nie v poslednom rade,ide samozrejme o rozvoj vzdelanosti akobazálneho fundamentu pre zásadné zmenyv spoločnosti...■ ... a je úplne samozrejmé, že ste toto posolstvolisabonského rokovania tlmočili aj namimoriadnom zasadaní vlády.Samozrejme.■ Ako už je známe, v Lisabone ste sa na bilaterálnomrokovaní stretli aj so šéfom Európskejkomisie José Manuelom Barrosom a generálnousekretárkou Katrin Dayovou. O čomste rokovali?Stručne povedané, hovorili sme najmäo zabezpečovaní Národného programureforiem a nadväznosti na Národný strategickýreferenčný rámec, ale aj o vyváženostioboch dokumentov. Ubezpečil sompána Barrosa, že pôjde o analyzujúci dokument,ktorý bude obsahovať konkrétnepriority, čiže to, na čom bude vláda bazírovaťa kto jej priority bude realizovať. Trebavšak zdôrazniť, že už samotná prípravastretnutia s pánom Barrosom bola mimoriadnymúspechom slovenskej diplomacie.Mal totiž iba dve bilaterálne rokovania,a to s nemeckou a so slovenskou delegáciou,na ktorej sa zúčastnil aj štátny tajomníkministerstva financií Paľko.■ Obrazne povedané, čo Slovensku odkázalpán Barroso?Prečo obrazne, ak pán Barroso doslovapovedal, že ako kvalitne pripravíme svojdokument, ktorý by mal byť v novembrina stole Európskej únie, takí môžemebyť úspešní v budúcnosti pri čerpaníprostriedkov zo štrukturálnych fondov.■ Možno mal na mysli práve to, že aj o Slovensku,hoci na tom nie je až tak zle, predsalen platí, že v tomto roku určite už nedo-6 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii