Otvoriť - EUROREPORT plus

ReportážV cudzom...„My sme už hádam z najhoršieho vonku,“bez úsmevu hovorí starosta PohorelejJán Šulej. Už druhý rok žijú prakticky bezdlhov. Pohorelá sa však v uplynulých rokochstala neslávne známou tým, že veľkáčasť obecného hnuteľného i nehnuteľnéhomajetku padla do rúk exekútorovi. Ešte ajbudova obecného úradu! Príčinou boli zleodhadnuté príjmy a „veľké oči“ v budovateľskýchzámeroch predchádzajúcehovedenia. Tak obec síce už má v skúšobnejprevádzke čističku odpadových vôd,ale len 1,5 kilometra kanalizácie, čo je asipätina potrebnej dĺžky. Dva a pol tisícovádedina však nemá veľa šancí na rozvoj.Bývalý Strojsmalt živorí, robí v ňom vari50 ľudí, nezamestnanosť stále tvorí 16percent a tunajšiemu lyžiarskemu areáluchýba zázemie služieb, ubytovanie, stravovanie– skrátka všetko to, čo by z neho urobiloozajstné stredisko. „Stále vymierame,narodí sa nám tak 14 detí do roka, zomrie40. Mladí chodia robiť von a v najbližšíchrokoch to ani nevyzerá, že by sa tu na Horehroníusadil väčší výrobca,“ uzatvára starosta.„Najväčšie šance má zrejme cestovnýruch a plnšie využitie miestnych surovín,v tomto duchu sa spracúva aj programrozvoja nášho mikroregiónu Horehron,ktorý tvorí deväť obcí od Braväcova horeHronom.“nú ruku... Tak sa aj v dialógu s predstaviteľombreznianskeho Centra prvého kontaktua zároveň predsedom už spomenutého občianskehozdruženia PLŤ Mgr. Jánom Milanomdostávame k téme eurofondov a ostatnýchforiem pomoci regionálnemu rozvoju.Najviac je cítiť Európsky sociálny programs nosnou myšlienkou, že rast zamestnanostije najúčinnejším spôsobom boja proti chudobe.V obciach fungujú komunitní pracovnícipre „sociálne vylúčených občanov“, naHorehroní pôsobí viacero nadácií pre rôzneoblasti života. Väčšinu príspevkov dostávajúpráve z európskych zdrojov. Silnejšie obcedokážu využiť eurofondy najmä na budovanieinžinierskych sietí – a keď sa tie peniazespočítajú, nie je ich málo. „Centrum prvéhokontaktu štyri roky pomáhalo malýma stredným podnikateľom, vzdelávali smea radili, naše aktivity pomohli priniesť do regiónuokolo 30 miliónov korún, väčšinou voforme grantov vo výške jeden až štyri miliónykorún,“ vysvetľuje Ján Milan.Ďalšie aktivity sú z prostredia sociálnejpomoci, ktoré v rámci tzv. Partnerstva sociálnejinklúzie usilovalo o sociálne začlenenie„znevýhodnených“. Podľa Milana všakkomunikácia medzi zainteresovanými a ministerstvamiodhalila viaceré slabiny veľkejčasti podobných projektov, prameniacichv subjektivizme, nekompetentnosti a neschopnostiširšieho pohľadu. Podľa nehoregionálny rozvoj by mal fungovať na systémezdola nahor budovaných partnerstiev:„Schopnosť intersektorálne (štátna správa,samospráva, podnikatelia, tretí sektor) spolupracovaťna spoločnom regionálnom rozvojije dosť obmedzená – samospráva menízloženie a štátna sprava nestráca predstavu,že už má vo všetkom jasno a ostatní majú lenrobiť to, čo oni považujú za dobré,“ poznamenal.„Podnikatelia sa zúčastňujú minimálne– pri každom pokuse zistia, že ich ostatnésektory vnímajú ako, zdroje peňazí – ichzáujmy však takmer nikto nepovažuje zadôležité a mimovládky sa stávajú nevládnymi– väčšinou pracujú na základe nadšeniaa viery v možnosť zmeniť okolie, a tu je relatívnemálo úspešných výsledkov,“ konštatuje.„Trpíme na to, že každý chce rozvinúťregión sám a smerom, ktorý sa mu zdá podstatný.My nie sme výnimkou, partnerstvoRiaditeľ OO PZ v Pohorelskej Maši mjr. MilošKapajčíkStarosta Pohorelej Ján ŠulejCez stred Brezna sa valí jeden kamión s guľatinouza druhým.ného ruchu, veď lyžovať sa tu dá praktickyvšade, vznikajú gazdovské dvory s možnosťoujazdenia, cykloturistiky...Koniec koncov, aj početné štúdie o možnostiachrozvoja tohto či podobných „zapadnutých“kútov hovoria o rozvoji cestovnéhoruchu, ako o najdostupnejšej možnosti rastuzamestnanosti a zvýšenia príjmov regiónu.Lenže dnes už nestačí postaviť k lyžiarskemuvleku unimobunku. Kúpiť „ratrák“ na úpravulyžiarskych svahov, delá na zasnežovanie, vybudovaťinfraštruktúru služieb okolo lyžiarskychareálov – to už je reč o mnohých miliónochkorún, a na to veľa samospráv nemá.Sú radi, ak udržia pri živote malé základnéškoly, verejné osvetlenie či odvoz smetí. Napriektomu dokážu priťahovať záujemcovz celého Slovenska i zo zahraničia nielenkrásou tunajšej prírody, ale aj vďaka najrozmanitejšímpodujatiam, ktoré organizujú– na festivaly folklórnej či populárnej hudby,jarmoky, prehliadky ľudových remesiel či súťažefurmanov, jazdy na krňačkách... Nie jeto všeliek, ale je to lepšie ako nič.Pomocná rukaNuž, ako vlastne vníma Hohrehronie svojuprítomnosť v Európskej únii? Cíti ju, prijímapomoc? Čo bude ďalej s Horehroním?Nestačí predsa len kľačať a natŕčať proseb-Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiv horeuvedenych podstatách je viac brzdou,než motorom rozvoja,“ uzatvoril.Každý teda robí, čo môže a na čo má peniazez projektov. Napríklad školia nezamestnanýchv abecede podnikania a následneim PLŤ sprostredkúva prax u miestnychremeselníkov, kde sa učia základom ľudovýchumeleckých remesiel. Z ich rúk vychádzajúkrásne čipky, drotárske výrobky, tkanékoberce... ale dá sa tým dnes uživiť?Málo optimizmu?Naše krátke putovanie po Horehroní sanenaplnilo veľkým optimizmom. Veľa sarobí pre zlepšenie, efekty je vidieť menej.Napokon, Horehron nie je v takejto situáciisám. Podobne sú na tom iné mikroregiónyna východe, na juhu i na severe Slovenska.Problém je, že všetci sa nemôžu odsťahovaťkdesi do priemyselného parku pri Bratislavea spávať tam pod stanom...Neúnavný obhajca práva slovenského vidiekuna dôstojný život, predseda Vidieckeho parlamentuPeter Rusnák na základe verejnýchdiskusií veľmi fundovane dal na papier i nainternet všetko, čo je potrebné pre rozvoj slovenskéhovidieka v rokoch 2007 až 2013. Pozoruhodné,pravdivé čítanie. Aká bude realita?„Asi 45% obyvateľov Slovenska žije na vidiekua zhruba 80 % nášho územia má vidiecky charakter,“zdôrazňuje Rusnák „a aj napriek tomunemáme ústredný orgán štátnej správy zodpovednýza komplexný rozvoj vidieka, nemámeani žiadne finančné nástroje pre podporu veľmišpecifických potrieb slovenského vidieka,ba dokonca ani nemáme patričnú definíciua vymedzenie, čo je vidiek.“Slovenský vidiek však žije, aj keď legislatívneneexistuje. Od kvality života však mátento spôsob existencie ešte ďaleko. ■Foto: autorOktóber 200659