Otvoriť - EUROREPORT plus

ReportážHOREHRONSKÝ ZAČAROVANÝ KRUHPoetické zdôvodnenie jeho existenciečelí nepoetickej realite. Vybrali smesa na „Horehron“ ako vravia miestni „hugáni“– s cieľom zistiť, čo znamená pojem„regionálny rozvoj“ v živote stáročia ťažkoskúšaných miestnych obyvateľov. Čo sa tuzmenilo v posledných rokoch? V čom je tuživot lepší oproti minulosti, keď po zamatovejrevolúcii zanikol prakticky celý nosnýpriemysel regiónu? Na kolená padla veľkábreznianska mostáreň, strojárne v Piesku,zlievareň v Hronci, Sigma v Závadke a drevokombinátv Polomke, Strojsmalt v Pohorelej...„Zakapalo“ množstvo poľnohospodárskychdružstiev, podniky potravinárskejvýroby, dokonca množstvo miestnych píl!Výrobu na plný výkon tak udržali vlastnelen podbrezovskí oceliari... A čo sa zmeniloodvtedy?„Značne nepriaznivý...“Človek nemusí byť presvedčením skeptik,aby nadobudol dojem, že celé Horehronie bytakú poriadne veľkú PLŤ ešte stále potrebovalo.Podľa analýzy miestnych potenciálova zdrojov, ktorú vypracoval Banskobystrickýsamosprávny kraj, celý Brezniansky okres satypologicky radí do kategórie „značne nepriaznivého“regiónu, keď horšie je na tomvlastne už len susedný Gemer, lebo sem neprišielnijaký väčší investor. Odtiaľto je všadeďaleko a miestne zdroje akosi nikoho nezaujali,nezamestnanosť (často latentná) je tustále najväčším problémom...„Keď nejakému vodičovi poviem, že sidolámal nápravu auta na ceste I/66, nechceveriť, že je to taká dôležitá komunikácia, “ťažká si riaditeľ Obvodného oddelenia Policajnéhozboru v Pohorelskej Maši mjr. MilošKapajčík. Podľa neho je stav ciest jednýmz vážnych dôvodov, prečo sa sem veľkí podnikatelianehrnú. A nielen... Vysoký podielRómov, ktorí jediní majú zvýšenú pôrodnosť,tiež nepridá na atraktivite regiónu.Rómovia síce boli na Horehroní odjakživa,ale väčšina z nich pracovala pre obce, robiliv technických službách, v lese... Dnes nepracujú,osady sa neustále zväčšujú a miestnipolicajti dodávajú: kradnú si už aj medzisebou, a to nebývalo... V menších obciach saich počet blíži k polovici obyvateľov.Mladí, najmä kvalifikovanejší ľudia odtiaľtoutekajú. „Ľudia vravia, že na Šumiacije to už ako za Povstania – ostali len deti,ženy a starci,“ trpko poznamenáva jedenz pracovníkov občianskeho združenia PLŤDušan Čupka.Peter OnderaJedno z občianskych združení, pôsobiacich na Horehroní, má pôvabný názov. Volá sa Plť. Prečo? Zdôvodnenie tvorcov je tiež pôvabné– aktivity združenia majú nadľahčovať problémy obyvateľov Horehronia, pomáhať v ich riešení, umožniť im (aj neplavcom)prejsť ponad hlbiny, využiť príležitosti dané prostredím a skúsenosťami predkov, skracovať vzdialenosti, tlmiť nárazy a silu vĺn.Navyše: plť je nepotopiteľná...Opakuje sa tak situáciaz dvadsiatych rokovminulého storočia,keď spolu s Oravcamia Kysučanmi tvoriliHorehronci najväčšiumasu vysťahovalcov „zkraja“. V rokoch 2002až 2004 len v Banskobystrickomkrajizaniklo desaťtisíc pracovnýchmiest. Hocisa nové neutvorili, oficiálnanezamestnanosťklesla! Jeden zo „štatistickýchzázrakov“ mápritom jednoduchévysvetlenie – ľudia idúpracovať do iných regiónov,najmä však do zahraničia, nehlásia sateda na úrady práce... I tak je však v Breznianskomokrese dlhodobo bez roboty vyšeštyritisíc ľudí a poberajú dávky v hmotnejnúdzi. Malí podnikatelia v obchode a v službáchsa zasa ponosujú na nízke tržby, pretožeje tu malá kúpna sila, niet peňazí na rozvojpodnikania...“ Tak vzniká začarovaný kruh,z ktorého niet úniku, kým sa nezvýši početpracovných príležitostí priamo v regióne.58 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiIdylická príroda v okolí Pohorelskej Maše. Ani pekný lyžiarsky svah nemusíešte stačiť k obžive.Aká mobilita?Mobilita pracovnej sily? Nuž hej, ľudia idúrobiť von, ale nepredávajú domy,“ potvrdilinám chlapi v breznianskej pivárni zvanej Televízor.Ceny sú tu pomerne nízke, a tak je tuv podvečer plno. Statní päťdesiatnici pri jednomstole našťastie majú robotu, ale všetkyich deti robia v zahraničí, len z času na časzájdu domov, vravia. Ale oni? Kde by chodili?A ako? Veď aj tu v Brezne predáte veľkýbyt za maximálne 400-tisíc korún, za to sitrebárs v Bratislave nekúpite ani garsónku!A rodinné domy na horehronských dedináchdostanete aj za menej ako dvestotisíc. A ktoby ich chcel? pýtajú sa rečnícky.Najhoršie sú na tom dôchodcovia, osamelíľudia v malých dedinských domčekoch. Nevládzuplatiť plyn na kúrenie, potvrdzujúnám zo všetkých strán. A tak sa na dedináchkúri všetkým, čo horí. Okolo domov pribudlidlho nevídané haldy siahovíc dreva. Lanskávíchrica tak mala aspoň tú výhodu, že saľudia relatívne lacno zásobili kalamitnýmdrevom.Kalamita mala ešte jeden prínos. I keď tieždvojsečný... Medzi najväčších zamestnávateľovv okrese (už zas) patria lesné závody. Bývalívyučení vysokokvalifikovaní sústružníci,frézari a zámočníci chytili do rúk motorovépíly. Vybavili si živnostenské listy, likvidujúkalamitné drevo. Keďže im chýba zručnosť,nemajú skúsenosť s prácou v lese, pribúdajúpracovné úrazy vrátane smrteľných. „O tomsa veľmi nehovorí, ale aj vlani sme mali taképrípady,“ potvrdzuje mjr. Kapajčík.Boli časy...Drevo je na Horehroní tradičnou surovinou,ktorej je dostatok. Kdeže sú tie časy,keď tu na každom kroku dymili míle, akopopisuje slávny Baločan Ladislav Ťažkýa drevené uhlie z Horehronia putovalo docelého sveta? Viaceré väčšie (aj zahraničné)projekty na zhodnotenie horehronskéhodreva v uplynulých rokoch zlyhali. Ako-takbeží iba výroba štiepok a ekobrikiet, miestnemalé firmičky vyrábajú nábytok a polotovaryna parkety. Stačí sa však postaviť nanámestie v Brezne – hlavný dopravný ťahakurát cez stred mesta upchávajú kamióny,odvážajúce krásnu nespracovanú guľatinukamsi preč. Ďalší priemysel? Relatívne dobresa darí niekoľkým výrobcom, napríklad firmeBartoš v areáli bývalej Sigmy v Závadkes asi dvoma stovkami zamestnancov, funguješpedičná doprava, miestne strojárska výroba– ale maximálne s pár desiatkami robotníkova zväčša na živnosť.Ak v Banskobystrickom kraji až 95 percentsídiel má podľa analýzy VÚC vidieckycharakter, veľký význam nadobudla miestnasamospráva. Obecné úrady žijú všednýmistarosťami, tešia sa každému podnikateľovi,ktorého si udržia, niektoré včas zachytilitrend a začínajú celkom slušne žiť z cestov-