Otvoriť - EUROREPORT plus

OsobnostiSkúsenosť každého bankára je spojenáso zásadami obozretného podnikania. Keďteda Belica zasadol do županského kresla,nemohol byť zbavený obozretnosti. Tá bolaa je súčasťou jeho osobnosti – možno ajpreto sa županom stal opäť. Keď sa objavilikauzy s domami sociálnych služieb, spozornel.Hrozilo, že sa skupina poslancovrýchlo zmocní pomerne veľkého majetkua relatívne výnosného biznisu. „Najhoršiena veci bolo, že išlo o biznis s jeseňou životaľudí, s dôchodcami, ktorí sa už nedokážubrániť. Zaslúžia si pokoj, nie trhový rozruch,ktorý ich čakal,“ spomína nitrianskyžupan a dodáva: „Bol som preto veľmi miloprekvapený, koľko vitality sa skrývalo zavšetkými tými protestnými listami, ktoré sami objavovali na stole. Vlievali mi energiu.Zostalo mi presvedčenie, že morálka a zodpovednosťmusia zvíťaziť, a to sa aj potvrdilo.“Ako to bolo?–––––––––––––––––Pozadie privatizačných káuz máva rovnakúpodobu, pretože ciele sú ekonomické.Kto vlastní, ten má peniaze aj moc. Preto tenposlanecký pohon na majetok nitrianskychsociálnych služieb a zároveň pokrytecky vystrúhanáskromná tvár ľudí,z ktorej iba navonok trčí altruizmus– nezištná láskak blížnym. Opak je pravdou.Dobrosrdečnosť bola hraná.Išlo o veľký biznis, nieo pomoc bezmocným. Veďiba v sociálnych službáchnitrianskej samosprávy saročne točili desiatky miliónovkorún z rozpočtu župya štátu, ale tiež z príspevkovdôchodcov.„Každé takéto zariadenieje napojené na sieť servisnýchslužieb, ako sú práčovnealebo stravovanie atď.Zbytočne niekto hovoril, žeo nič nejde, lebo ide iba o neziskovéorganizácie, pretožeposkytované služby nie súneziskové. A kto objednávaslužby, rozmieňa tie spomínanémilióny. O ne išlo. Byť pri koryte a kupovaťslužby od svojich. Dlho. Veď zmluvymali byť podpísané na 30 rokov,“ povedalžupan Milan Belica a zdôraznil: „Dôchodcoviasa zľakli. Báli sa zvyšovanie cien zaslužby, aj toho, že ich noví vlastníci vysťahujú.Toho istého som sa bál aj ja. Ak by sao sociálne služby zaujímala cirkev, prosím,bol by som za. No za projektom, ktorý odkleplozastupiteľstvo stáli dobre situovanídraví ľudia a zároveň poslanci. Prečo sa onineobrátili na cirkev? Nemohli! Išli za svojímzištným cieľom tvrdo a bezohľadne, a pretosom zasiahol – v ich konaní nebol ani gramaltruizmu. Skôr opak – bezmedzný egoizmus.To by ste tie zmluvy museli vidieť. Povedalsom si, božemôj, kam sa to rútime...Postavil som sa proti. Musel som. Zo zmlúvtrčala nevýhodnosť pre kraj aj pre ľudí, ktoríFoto: M. NemecČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiv sociálnych zariadeniach žili. Išlo o tridsaťzariadení s veľmi vysokou hodnotou a malibyť predané za facku ľuďom, o morálke ktorýchsom si myslel a myslím svoje.“Postup bol a zostal rovnaký. Na zasadanízastupiteľstva sa objaví návrh, ktorý často,nepoznajúc zámer, podporia aj nezainteresovaníposlanci. Zastupiteľstvo však, našťastie,vedie župan, ktorý skúma pozadienávrhov takrečeno úplne dokonale poznačenýbankárskou deformáciou: quo bono!Komu mali veci prospieť, bolo jasné odzačiatku. Námestník nič nenechal na náhodu.Prišiel so zmluvou o vlastníctve neexistujúcejbudovy a mámil od župana podpis:„Musíš to podpísať, lebo zastupiteľstvo takrozhodlo! A ak niečo schváli zastupiteľstvo,je to ako vôľa božia,“ radil Námestník a pridalsa aj jeden z poslancov: „Aj keby si porušilslovenské právo, aj tak to musíš podpísať,lebo tak ti to ukladá zákon!“Bohužiaľ. Na Slovensku je to tak – legislatívanaozaj je slabou časťou prácezákonodarcov. Zákony sa dajú vykladaťrôzne, ale v prípade neexistujúcej budovyišlo o zmluvu o zmluve, až tak ďalekodomýšľal veci Námestník. Župan nepodpísala posunul vec prokurátorovi. Výsledok– zastupiteľstvo si odmietlo vypočuť stanoviskoprokurátora.Bola to zvláštna situácia. Prokurátor prichádzaoboznámiť zastupiteľský zbor, žepochybil, ale ten si odhlasuje, že je všetkov poriadku, a preto nepotrebuje počuť –nič! Skrátka v poslaneckej snemovni môžebyť dva plus dva – päť.Župan oboznamuje zastupiteľstvo, ženemôže prijať uznesenie nad úroveň zákona,ale politická väčšina vie lepšie: akniečo schváli zastupiteľstvo, je to ako vôľabožia...Námestník sa aj v tomto prípade ukázalako „viťúz“. Vyčíhal si deň dovolenkyžupana, využil to a podpísal množstvo prekraj nevýhodných zmlúv, pretože, ako sámhovoril, v ten deň, keď má župan dovolenku,je štatutárom on. Mýlil sa, pretože právev ten istý deň svojej dovolenky, teda 17.augusta 2005, prišiel župan Belica do úradua podpísal významnú zmluvu so zahraničnoufirmou. A zároveň posunul prokurátorovicelú tú tridsiatku zmlúv, ktoré podpísalNámestník. Kto teda bol štatutárom a ktonie? Námestník od župana žiadne poverenienemal!„Posledné diskusie na túto tému sú miúsmevné,“ hovorí Milan Belica, „pretožeposlanci sa tvária, akoby o kauzách nevedeli.Našťastie, zápisnice sú vedené dôsledne,čo som poslancom povedal rovno. Taktiežaj to, že išlo o podpisy pod mimoriadne nevýhodnézmluvy. Nitriansky samosprávnykraj má totiž veľmi vysoký rating, čiže bankymu poskytnú služby na najvyššej úrovni,no samosprávny kraj podpíše pokornúzmluvu, kde ručí biancozmenkou bez protestu.Čiže kto získa takúto zmenku, iba sidopíše ľubovoľnú sumu a inkasuje. Mimochodom,takáto zmenka má hodnotu exekučnéhopríkazu s neznámou sumou. Myslím,že je každému jasné, prečo bola podpísaná.Otázne je iba jedno: bola podpísanáaj banková záruka v hodnote 60-miliónovkorún a ja sa pýtam – prečo?Aký bol motív? Odpoveď jeprostá – ktosi chcel s istotousiahnuť na hotovosť krajaa vyvinúť tlak, aby sme túbudovu museli napokon nevýhodnekúpiť.“–––––––––––––––––Príbeh má pokračovanie.Námestník nedávno cez televízneobrazovky ohlasoval,že Nitrianskemu samosprávnemukraju vzniknepokuta 60 miliónov korún,ak budovu nekúpi. Zabudoluviesť, že to bol práve on,kto nevýhodné dokumentypodpísal.–––––––––––––––––Aj majster tesár sa utne,ako učí príslovie. Niekedysa uťal aj strýc Opold. Vtedyzaťal svoju tešlu, ako sahovorí širokej tesárskej sekere, do tvrdejdubovej klady a hovorí synovcovi otrávene:„Chlapče, akosi mi tie čapy nevychádzajú,prerátaj to.“ Vtedy mal študent Belica dobrúpríležitosť ukázať, čo sa naučil v škole.Našťastie, matematiku miloval vždy. Siaholteda do montérok po hranatú tesársku ceruzua rátal a rysoval rovno na drevo. Nebolito jednoduché počty. Išlo o zložitejšiu geometriu,no čo bolo podstatné – pri zlom výpočteby mohlo dôjsť k veľkej škode. „Dajsi dobrý pozor, chlapče, nie že sa pomýliš,“upozorňoval študenta Belicu strýc Opold,no nemusel sa namáhať – jeho synovecuž dávno stavil na dôslednosť, zodpovednosťa fortieľ, a keď rysoval nové krížikyna miesta, kde budú podkrovné čapy, starýtesár Opold akoby mimochodom utrúsil:„Nie je nad rozum, ak sa vydarí...“ ■Október 200657