Otvoriť - EUROREPORT plus

OsobnostiNIE JE NADROZUM, AK SAVYDARÍ...Milan BlahaO dvoch kôrkach županského chlebíkas predsedom Nitrianskeho samosprávnehokraja Milanom Belicom.Foto: M. NemecFoto: archívje nad rozum, ak sa vydarí...“ vra-strýc Opold synovcovi vždy,„Nvievalkeď dokončili krov na dome alebo kostolea gymnazista Milan Belica, ktorý si po sobotácha cez prázdniny práve takto so starýmtesárom privyrobil, lebo tak to na dedinechodí, zopakoval to isté: „Nie je nad rozum,ak sa vydarí...“Bolo to dôležité konštatovanie, pretože vovýškach striech, pri stavbe kostolov až tridsaťmetrových,mohol byť každý nerozumnýkrok tým posledným pre oboch: dubovúkladu, balansujúc na hrane (doslova životaa smrti), niesli obaja. Obaja teda niesli ajzodpovednosť za toho druhého, a tak strýkoOpold ani nemusel zdôrazňovať, čo mládencovipripomínal už cestou autobusomz rodných Hostí do Zlatých Moraviec, a potomďalej po okolí, že rozvaha, zodpovednosť,fortieľ, dôslednosť a trpezlivosť nie jedôležitá iba vo výškach, ale najmä v živote.Milan Belica to pochopil rýchlo a zo zásadstrýca Opolda rýchlo urobil svoje vlastné,čo sa mu vyplatilo už na Vysokej školepoľnohospodárskej v Nitre. Stavil na rozvážnosť,zodpovednosť, fortieľ, dôslednosťa trpezlivosť. Patril k najlepším študentomaj ašpirantom, hoci ani dizertačnú prácunespojil čisto s pôdou, čo by sa od chalanaz roľníckej rodiny čakalo, ale s financiamia účtovníctvom: kde inde by malo platiťväčšmi, ako pri peniazoch, že nie je nadrozum, ak sa vydarí...Ten Belicov sa vydaril. Kandidatúru získalako 27-ročný, v Kristových rokoch sahabilitoval za docenta a prijal aj funkciuprodekana. Črtala sa dlhá a úspešná akademickákariéra, no prišla nežná revolúciaa s ňou zmeny súvisiace aj s peniazmia peňažníctvom. Docent Ing. Milan Belica,CSc., prijíma ponuku Poľnobanky, hocinaďalej a dodnes prednáša na svojej almamater finančníctvo. Ako by povedal strýcOpold, „nie je nad rozum, ak sa vydarí...“–––––––––––––––––Pred ôsmimi rokmi prišla prvá ponukakandidovať na post župana v Nitrianskomsamosprávnom kraji a bankár Milan Belicaju prijal. Zvíťazil s náskokom, napokon, takako aj vo vlaňajších regionálnych voľbách,no to, čo zažil v malej politike s malými politikminajsilnejšieho politického zoskupenianitrianskej samosprávy, teda s poslancamizastupiteľstva za SMK, to bola veľkáučebnica. Zastupiteľstvo bez problémov odhlasovalopredaj komárňanskej historickejbudovy ľuďom záujmovo spätých s BelicovýmNámestníkom, teda s SMK, no županbol proti a uznesenie nepodpísal. Námestníkuž na rokovaní zastupiteľstva vykrikovalžupanovi, „ty nie si demokrat, inak by sivedel, že musíš podpísať všetko, čo zastupiteľstvoschváli...“„Musím podpísať iba to uznesenie zastupiteľstva,ktoré sa neprieči zákonu. Žiadneuznesenie zastupiteľstva sa nesmie priečiťzákonu, rozumieš? To by si ako demokratmal vedieť,“ vracal župan požičané Námestníkovia dodal ešte čosi: „Nech rozhodnesúd.“Súdy u nás rozhodujú dlho, no ako savraví, aj Božie mlyny melú pomaly, ale spravodlivo.Krajský súd tiež rozhodol iba nedávno,po rokoch, no zato spravodlivo: išloo protizákonné uznesenie zastupiteľstvaa každý, kto by ho bol podpísal, postupovalby protizákonne. Výsledok? Komárňanskáhistorická budova polikliniky jednoduchonepoputuje za smiešnu cenu 3,5 miliónakorún do rúk záujmovej poslaneckej skupinkyna čele s bývalým Námestníkom,ktorá ju, navyše, ani nechcela kúpiť keš,teda peniaze na drevo, ale zápočtovo – zastaré štátne dlhy!Župan Belica dnes hovorí: „Nebola tojediná aktivita spomínanej skupiny poslancov,bola to však určite nechutná ságaúplne zištných a nekalých záujmov, za ktorou,bohužiaľ, väčšinou stál podpredsedasamosprávneho kraja zo Strany maďarskejkoalície, a s tou to nebolo vždy jednoduché– v minulom volebnom období malav zastupiteľstve výraznú väčšinu. Chcelo toteda často silnú náturu – stráviť jej kroky.Ja som musel konať inak. Nepodpísal somžiadne uznesenie, z ktorého čo iba náznakomtrčal nesúlad so zákonom a posunulsom veci orgánom činným v trestnom konaní...No vždy som si kládol otázku – máto význam...?“Malo to význam. Belica skazil aj inú skazenúzáujmovú akciu. To keď si tá istá záujmováskupinka poslancov zastupiteľstvanitrianskej samosprávy zaumienila postupneskonzumovať a napokon získať majetoksociálnych služieb. Bola to nechutná, no ibaďalšia z káuz, ktoré sa kopili jedna za druhou,pretože – politika, to sú záujmy! Iné je,že záujmy by v politike mali byť prospešnépre celú občiansku verejnosť, nie iba prezištné záujmy zopár chamtivých politikov.–––––––––––––––––56 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii