Fondy Európskej únieNETREBA SA OBÁVAŤ O POMOCZ FONDOV EURÓPSKEJ ÚNIEVláda Slovenskej republiky sa zaoberá návrhom Ministerstva výstavby a regionálnehorozvoja SR na prerozdelenie 11 miliárd eur, ktoré má Slovensko čerpať v rokoch 2007 –2013 z fondov Európskej únie. Či a za akých podmienok je možné meniť minulou vládouschválené rozdelenie sa publicistka Mária Šišuláková opýtala štátneho tajomníkaMinisterstva financií Ing. Františka Palka, podpredsedu výboru Národnej rady SR preverejnú správu a regionálny rozvoj Ivana Šaška a exministra Lászlóa Gyurovszkého,súčasného člena výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu.■ Podľa návrhu, ktorým sa zaoberá VládaSR, by v porovnaní so schváleným rozdelenímmal ísť takmer dvojnásobok prostriedkovz eurofondov do regionálnej infraštruktúrya podobne do životného prostredia s ohľadomna to, že tieto oblasti sú podľa vládnehoprogramu prioritou. Ako sa to dá realizovať?Foto: M. NemecFrantišek Palko László Gyurovskzký Ivan ŠaškoF. Palko: Obidve vyššie spomínané oblastisú z pohľadu EK považované za prioritua Európska komisia považuje napríklad oblasťživotného prostredia za podhodnotenú.V Zmluve o pristúpení SR k EÚ boli pre SRvynegociované prechodné oblasti, na ktorýchsplnenie je potrebné vyčleniť vyšší objemfinančných prostriedkov.Slovenská republika v rámci rokovaník Finančnej perspektíve (rozpočtový rámecEurópskeho spoločenstva na obdobie 2007– 2013) pre programové obdobie 2007 –2013 získala trojnásobne väčší obnosprostriedkov ako pre aktuálne programovéobdobie. Na druhej strane nám vyplynulapovinnosť zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚsplniť si niektoré podmienky, medzi inýmaj v oblasti životného prostredia, ktorá jeinvestične mimoriadne náročná. Ako ďalšiaz priorít, ktoré si uvedomovala už ajpredchádzajúca vláda je rozvoj infraštruktúry,ktorá nám zabezpečí rovnomernejšíregionálny rast a vyrovnávanie disparít medziregiónmi. Vzhľadom na silnú podporuzo strany EK pre tieto 2 oblasti nevidímžiadny problém pri takomto zvýšení zdrojovpre spomínané oblasti a naopak si myslím,že EK prijme uvedenú zmenu v rámciNárodného strategického referenčnéhorámca pozitívne.L. Gyurovszky: Minulá vláda v súlades harmonogramom odovzdala do Bruselu referenčnýrámec. K tomuto rámcu mala pripomienkyEurópska komisia, ktoré ich sem poslalaa teraz očakáva na ne odpoveď od slovenskejvlády. Ak zmeny, ktoré chce súčasnávláda robiť v počte operačných programov,v rozdelení finančných prostriedkov prípadneobsahovú zmenu, budú v súlade s pripomienkamiEurópskej komisie, tak negociáciabude pokračovať a oba orgány v istom bodedospejú k zhode.Ak by Vláda SR chcela zásadným spôsobomzmeniť referenčný rámec, tak touž nie odpoveď na pripomienky z Bruselu,ale je to nový referenčný rámec, čo znamená,že rokovania budú začínať znova, leboEurópska komisia musí návrh preštudovaťa negociácie sa začnú od nového bodu. Teraznie je jasné, či pokračuje negociačnýproces v súlade s pripomienkami Európskejkomisie alebo chceme robiť niečo iné.V oboch prípadoch je postup rozdielny.V prvom prípade, ak budú negociácie pokračovať,je predpoklad, že do konca rokaby mohol byť dohodnutý referenčný rámecaj operačné programy, lebo tie ešte budetreba vypracovať.Ak by sme chceli všetko zásadne zmeniť,znamenalo by to, že Slovensko začneprostriedky z Európskej únie čerpať neskôr.I. Šaško: Samozrejme, všetky zmeny samusia uskutočniť po dohode s Európskoukomisiou. Aj ona má svoju predstavu o tom,ako sa budeme navzájom rešpektovať. Pripohľade na minulou vládou schválený referenčnýrámec si treba všímať, čo je preSlovensko najprospešnejšie, akou cestou sanám prichodí uberať. Krátkodobo a tiež dlhodobo.Treba posúdiť súčasný stav a porovnať hos potrebami, nie je to problém. Ministerstvána tom teraz pracujú. Musíme si vedieť povedať,či je celkom správne to, čo sa doterazpripravilo a preorientovať to kam treba.Náš parlamentný výbor má pripravenúcestu do Bruselu, ktorá by sa mala uskutočniťv nasledujúcich týždňoch s cieľomvykonzultovať si otázky a potreby regionálnehorozvoja. Pôjdeme do Bruselu pripravení,pretože veci práve diskutujemes ministerstvami výstavby a regionálnehorozvoja i pôdohospodárstva a so ZMOS.Hľadáme možnosti čo najväčšej efektívnosti.Ide o to, aby informácie boli jasnéa nie skreslené. Samozrejme, potom saešte tomu budeme venovať aj vo výbore.■ Podľa publikovaných informácií mala Európskakomisia pripomienky práve k nedostatočnémuvyrovnávaniu rozdielov medzijednotlivými regiónmi, nedostatočnej dopravnejinfraštruktúre, no tiež k nízkemupočtu komunálnych čistiarní odpadovýchvôd, nedostatočnej sieti kanalizácií a starostlivostio chránené územia.F. Palko: Rovnako ako EK aj my si myslíme,že práve rozvojom regionálnej infraštruktúryako prostriedku rýchlej dostupnosti,sa podporuje rýchlejšie vyrovnávaniedisparít medzi regiónmi. Prostriedky,ktoré SR získalo v rámci finančnej perspektívysú limitované a je potrebné uvážiť ichproporcionálne rozdelenie vzhľadom napotreby krajiny, ako aj prioritné oblastiz pohľadu politiky vlády. Napríklad v sektoreživotného prostredia sa Slovenská republikazaviazala v Zmluve o pristúpení SRk EÚ splniť určité oblasti, v ktorých nespĺňamesmernice EK a dohodli sme si prechodnéobdobia. Tieto prechodné obdobia,52 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Fondy Európskej úniedo kedy musíme naplniť znenie smerníc, sabudú končiť práve v nasledovnom programovomobdobí, a preto je potrebné aj tejtooblasti venovať zvýšenú pozornosť.I. Šaško: Nie sú to len čističky, ale životnéprostredie ako také, prírodu si musíme chrániť,ide aj o lesy. V ochrane prírody mámeveľké resty.Nepochybne je potrebné investovať peniazez eurofondov do infraštruktúry, alei do vzdelania, ktoré je tiež vážna oblasť.Treba brať do úvahy, aby sme smerovali investícietiež tam, odkiaľ sa budú rýchlo vracať.Teda dopravná infraštruktúra je z tohtohľadiska veľmi dôležitá. Musíme zvažovať,že tam sa uberá obchod. Okrem toho Slovenskoje exponovaná tranzitná krajinaa máme veľký deficit nie len diaľnic, noi ostatných komunikácií.Z celosvetového trendu vyplýva pre náspotreba investovať do rozvoja cestovnéhoruchu, na ktorý tiež súčasný návrh pamätá,a to je v súlade s požiadavkami Európskejkomisie. Rovnako treba myslieť na rozvoj vidieka,aby odtiaľ ľudia neutekali, ale aby satam vytvárali pracovné miesta a nevytratilasa starostlivosť o pôdu.L. Gyurovszky: Predložený návrh, ktorý jev pripomienkovom konaní, je návrhom Slovenskejnárodnej strany, ktorá riadi ministerstvovýstavby a regionálneho rozvoja. To znamená,že ide o posilnenie rezortov v kompetenciitejto strany na úkor ostatných oblastí.Z môjho pohľadu ešte nie je nič rozhodnuté,ale čo považujem za horšie, návrh rozdrobujeznalostnú ekonomiku do malýchprogramov. To nie je v súlade s pripomienkamiEurópskej komisie a ak by boli návrhy nazásadné zvyšovanie či znižovanie čísel alebona zásadnú zmenu charakteru operačnýchprogramov, je potrebné odôvodniť, prečoje to tak a treba o tom rokovať s Európskoukomisiou. Ja však predpokladám, že konečnýnávrh bude po pripomienkovom konaníiný. Ide o politické ciele, veď rezorty vedenéstranou Smer a HZDS majú podľa návrhudostať menej.I. Šaško: Nemyslím si, že je to tak, hociide o rezorty, ktoré má Slovenská národnástrana pod gesciou, ale bude to posudzovaťkoalícia. Ona určí priority. Musíme konaťtak, aby peniaze, ktoré sú pre Slovenskonaplánované, sme aj dostali. treba robiťtiež kompromisy.■ Máme na Slovensku dostatočné množstvokvalitných projektov, ktoré by umožnili prípadnúurýchlenú zmenu referenčného rámcaa všeobecne prospešné čerpanie peňazíz fondov Európskej únie?F. Palko: Skúsenosti s čerpaním finančnýchprostriedkov zo štrukturálnych fondova Kohézneho fondu v skrátenom programovomobdobí 2004 – 2006, keď celkovo bolopredložených 12 229 projektov a schválených4 500 projektov nasvedčujú tomu, žeprojektov je dosť. Problémom je kvalita,hlavne čo sa týka samotného zámeru, ekonomicko-finančnejanalýzy a reálneho nastaveniaindikátorov. Boli aj mnohé projekty,ktoré vyhoveli kritériám, ale vzhľadomk nedostatku finančných prostriedkov rámcijednotlivých operačných programov bolizaradené do zásobníkov projektov, aleboneboli podporené vôbec. Úlohu zohráva potomnielen samotné programovanie zo stranyriadiacich orgánov, ale aj nastavenie podmienoka definovanie kritérií pomoci.I. Šaško: Projektov je dostatok. Vzťahujesa to tiež na životné prostredie ako i na ostatnéoblasti potrieb našej krajiny a jej obyvateľov.Bolo by skvelé, keby sa dali všetky dobréprojekty podporiť, čo nie je, žiaľ, možné.Hovorí sa, že touto pomocou sa veľmi veľapodarilo zmeniť v Portugalsku po jeho vstupedo Európskej únie. Preto by som sa tamrád pozrel a videl, ako to urobili. Nepochybujemo tom, že aj európskemu spoločenstvuzáleží na to, aby sa podarilo uskutočniť zmenyaj u nás, ktoré by nás čo najskôr zdvihlina úroveň aká je v Európskej únii bežná.■ Keby ste z bývalej pozície ministra výstavbya regionálneho rozvoja mali možnosťovplyvniť delenie peňazí z eurofondov, ostaliby ste pri pôvodných návrhoch?L. Gyurovszky: Návrh, ktorý predložiloministerstvo ešte pod mojím vedením dopripomienkového konania, bol podľa môjhonázoru optimálny. Zmeny, ktoré sa v ňomudiali, mali skôr kozmetický charakter. Myslímtým vytvorenie maličkého operačnéhoprogramu zdravotníctva, alebo presunutiastredných škôl spod regiónov pod ministerstvoškolstva. To bola skôr daň za to, aby vládanávrh schválila, hoci tieto návrhy zásadnenezmenili charakter pôvodného referenčnéhorámca, ktorý bol zameraný na infraštruktúrua na vzdelanostnú ekonomiku. Totozákladné zameranie je podľa mojej mienkypotrebné zachovať. Ak by sa tieto maléprogramy rozdelili podľa pôvodného návrhuČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniido tých väčších operačných programov, boloby to, nazdávam sa, ideálne riešenie, ktoréby vyhovovalo potrebám Slovenska ako i pohľaduEurópskej komisie.Ak by súčasný návrh išiel týmto smerom,je to, samozrejme, dobrý návrh. Aleak by došlo k ďalšiemu rozkúskovaniuprogramu znalostnej ekonomiky, považujemto za väčší problém.■ Reagovala Slovenská republika nejako, čiuž predbežne alebo prípadne inak na pripomienkyEurópskej komisie a je ona ochotnánačúvať našim hlasom?F. Palko: Samozrejme, komunikácia medziSR a EK tu je. V prípade prípravy aktualizovanéhoNárodného strategického referenčnéhorámca pre obdobie 2007 – 2013,ako ústredného strategického dokumentu,bola EK informovaná o jednotlivých prioritáchSR už v pôvodnej verzii a zmeny,ktoré sa v súčasnosti v tomto dokumentefinalizujú, budú rovnako predložené EKna pripomienky. Z tohto pohľadu sa mi javíkomunikácia s EK ako dobrá, a ako potvrdenietoho slúži aj množstvo problémov, ktoréjednotlivé rezorty priamo komunikujú s EK,aby nebolo ohrozené čerpanie prostriedkovEurópskeho spoločenstva.To ostatne dokazuje aj čerpanie SR v aktuálnomskrátenom programovom období,kedy oproti roku 2004 vzrástli príjmy SRvoči rozpočtu EÚ o 222,4 mil. eur, kýmnaše odvody do rozpočtu EÚ sa zvýšilio 139,4 mil. eur.Keďže viac ako 60 % príjmov krajín EÚ10 pochádza zo štrukturálnych fondov a Kohéznehofondu, meradlom zlepšenia využívaniatýchto zdrojov je ich medziročnýnárast pri porovnaní príjmov medzi rokmi2004 a 2005. V roku 2004 prevažnú väčšinuzdrojov pridelených na štrukturálne fondya Kohézny fond predstavovali zálohové platby(bez potreby čerpania), ale v roku 2005 užišlo prevažne o reálne čerpania (tzv. priebežnéplatby), tento ukazovateľ sa považuje zanajobjektívnejší.V rámci porovnania na úrovni krajín EÚ10 sa SR umiestnilo na 4. mieste a v rámcikrajín Visegrádskej štvorky na 2. mieste.Slovensko patrí do lepšieho priemerukrajín EÚ 10 pri využívaní fondov EÚ,k čomu prispeli viaceré systémové opatreniazamerané na zefektívnenie realizáciea finančného riadenia projektov. Tietoopatrenia by sa mali prejaviť aj pri zúčtovaníza rok 2006, kedy očakávame výraznézlepšenie čerpania v porovnaní s rokom2005. Ambíciou SR je postúpiť na prvé trimiesta v tomto rebríčku, prípadne zachovaťsúčasné postavenie.Ministerstvo financií pripravilo zásadnéstrategické materiály už aj na nasledujúceprogramové obdobie 2007-2013, v ktorombudeme mať možnosť využiť až 11,586 mld.eur zo štrukturálnych fondov a Kohéznehofondu. Ministerstvo navrhuje kroky, ktorénaďalej smerujú k vyššej efektivite a zjednodušeniufinančného riadenia fondov EÚ. ■Október 200653