Otvoriť - EUROREPORT plus

■ Na rozdiel od mnohých ostatných slovenských miest sa Pezinoknebude uberať cestou rozvoja vo forme budovania priemyselnýchzón. Čo bude motorom ekonomického rozvoja mesta? V čom vidítejeho hlavné potenciály hospodárskeho rastu v budúcnosti?Pezinok v období socializmu profitoval najmä z tehliarskeja drevárskej výroby, baníctva a v poľnohospodárstve z vinohradníctvaa vinárstva. Prvé tri spomínané odvetvia upadli postupnepo roku 1989, zostalo to, čo tu bolo skoro tisíc rokov,a to je pestovanie viniča a výroba vína. Táto oblasť dosiahla zaostatných pätnásť rokov taký rozmach ako žiadna iná. Motoromrozvoja mesta je dlhodobo obchod, služby, drobná strojárskavýroba a spomínaná výroba vína.Čo sa týka priemyselných zón, naše mesto nemá také rozľahlépozemky, aby spĺňali podmienky pre budovanie priemyselnýchparkov alebo logistických centier. Možno je to ajdobré, lebo o to viac sa snažíme preraziť v oblastiach, kde jeväčšia, ako sa hovorí, pridaná hodnota. Mám na mysli právecestovný ruch a služby spolu s obchodom a drobnou výrobou.Miera nezamestnanosti je dnes v Pezinku 3,5 percenta. Ktochce pracovať, prácu si nájde. Tu tiež treba konštatovať, že ajv prípade pracovných príležitostí pozitívnu úlohu hrá práveblízkosť Bratislavy. To čo by sme potrebovali máme presnevyšpecifikované. Pomohla by nám väčšia potravinárska alebofarmaceutická výroba pre ženy stredného veku a stredoškolskéhoči učňovského vzdelania. Aby nemuseli pracovaťlen v hypermarketoch a podobne. Chýbajú nám tiež všetkystavebné profesie, pretože učňovské školstvo už niekoľko rokovtieto odbory nemá a v našom regióne sa buduje tak, akonikdy predtým.■ Spomenuli ste orientáciu mesta na turizmus a kultúru – podľavás má Pezinok ambíciu stať sa istým kultúrnym satelitom Bratislavy,respektíve kultúrnym centrom Bratislavského kraja. Akým spôsobomchce mesto tento ctižiadostivý cieľ dosiahnuť?Slovo satelit v tomto prípade nie je adekvátne a my, Pezinčania,ako hrdí lokálpatrioti, sme neradi, keď sa o Pezinkuhovorí ako o predmestí Bratislavy. Na druhej strane však ajja pri každej príležitosti pripomínam dôležitosť našej polohyblízko hlavného mesta a neodškriepiteľné množstvo výhod,ktoré z toho plynú. Som rád, že Bratislavčania si našli cestudo nášho mesta nielen na chaty a chalupy, ale aj do reštauráciía obchodov. Stále viacej sa ich sem sťahuje najmä kvôli kvalitebývania, životného prostredia a infraštruktúry.Atmosféra mesta definovaná pojmom „genius loci“ je to,čo vnímavý a citlivý človek dokáže oceniť, a preto sme užv minulom roku zaznamenali prírastok obyvateľstva. Noa ešte treba konštatovať, že mnohí z prisťahovaných eštestále nemajú v Pezinku trvalý pobyt, a tak je štatistika nepresná.Ak hovoríme o kultúrnom centre regiónu či kraja, tak s týmsúhlasím. Je to výsledok dlhoročnej cieľavedomej práce mnohýchobčanov mesta v rôznych oblastiach. Ak by som zašieldo histórie, môžeme konštatovať, že Pezinok mal vždy šťastiena tvorivých, múdrych a obetavých ľudí. Bohatý kultúrny,športový a spoločenský život má svoje korene už v devätnástomstoročí a nové dimenzie nabral najmä po roku 1989.Ostatné štyri roky sme pridali ešte ďalšie festivalové podujatia,alebo sme jestvujúce akcie rozšírili a spojili s inými.Vždy sa snažíme, aby popri kultúre tela (dobrom víne a gastronómii)bola všadeprítomná aj kultúra ducha – teda hudbaa umenie vôbec. A ak sa pokúsime na to všetko ešte pozrieťočami ekonóma, zistíme že v Pezinku počas troch dní Vinobraniapri návšteve 150 – 170 tisíc ľudí „zostane“ približne 30– 50 miliónov korún.Dnes je atmosféra v meste, medzi ľuďmi veľmi pozitívnaa naši občania vnímajú to, do istej miery výnimočné, postaveniePezinka v rámci porovnateľných slovenských miest. Ajpre mňa samotného je to, po štyroch rokoch vo funkcii primátora,isté zadosťučinenie a aj prísľub do budúcnosti. ■Október 200647