Otvoriť - EUROREPORT plus

JEHO SEN – USMIATATVÁR HLOHOVCAKolízie áut na stiesnenom priestore predbudovou firmy IBSC v Bratislave nie súzvláštnosťou. Skôr naopak. Ako v to ráno,keď džíp vytlačil malý Matiz na obrubník,pričom sa mu roztrhla pneumatika. Z Matizavystúpila bezradná žena a prv ako začalabedákať, stál pri nej usmievavý muž. „Máterezervu?“, spýtal sa. „Vymeníme to.“ O štvrťhodinkubolo autíčko opäť v poriadku. Ženasi chystala slová poďakovania, ale už nebolokomu. Muž, ako sa zjavil, tak aj zmizol.Tí, čo sa prizerali vedeli , že nešlo o dobréhoducha, ale ústretového človeka. Bol to DušanĎurkáč, riaditeľ pre obchod, marketinga stratégiu nakladateľstva IBSC, a.s.Pomoc iným je preňho prirodzená a v spokojnostidruhých, ku ktorej môže prispieť,nachádza zmysel života. Pri tom tento „dobrýduch“ nie je iba anjelom spasiteľom, aleaj tvrdým biznismenom. Viackrát ho zavolalido krachujúcej firmy, aby dal veci do poriadku.Dal. Raz dokonca v priebehu troch dní.Stalo sa tak v roku 1991, keď podnik Keramikav Hlohovci bol na spadnutie. Na skladetovar za dva milióny korún a nikde nijakíkupci. Dušan Ďurkáč vzal miesto riaditeľaa za tri dni, len od stola, telefonovaním, tovarpredal.Problémy berie ako výzvyRiešenie mu nikdy netrvá dlho. Vyťahovaťkrachujúce firmy z ťažkostí nie je preňhonepríjemná úloha, ale výzva, ktorá mu dvíhaadrenalín a on sa s chuťou pustí do práce.Hovorí s ľuďmi, presviedča, argumentuje.A dokonca aj tí, čo by inak pri odchode z jehokancelárie riadne tresli dvermi, odídu pokojne,bez hnevu. Pochopili, že spravili chybu.A že výpoveď si zaslúžili.Stal sa riaditeľom atraktívneho časopisu,ktorý bol neustále v dlžobách. Podvoch mesiacoch malo vydavateľstvo zisk.„Viem nastaviť šetriaci program, ale nerušímpritom to, čo je kvalitné. Dôkladne sana vec pozriem a je mi jasné, kde sú chyby,“hovorí.Jeho život má jednoduché a jasnékontúry. Práca, domov, rodina.Doma, v Hlohovci, vidí rád nielensvojich najbližších ale dokonca – ajfúrik a lopatu. „Je to pre mňa skvelýrelax. Napokon, záleží na tom,ako sa na vec pozeráte a pre mňaje fyzická práca niečo ako šport.Ponamáham svaly a vidím za sebouvýsledok. Rodinný dom v Hlohovcisme si s manželkou postavilisami. Robil som všetko, od betónovaniaaž po elektrinu. Trvalo námto tri roky a dnes sme všetci šťastní– manželka Gabriela, dcéry Lindaa Silvia, a iste aj preto, že za každou tehlou čikachličkou vidíme vlastnú prácu.Foto: M. NemecVízia šťastného HlohovcaŠtyridsaťšesťročný Dušan Ďurkáč kandidujena post primátora Hlohovca. „Uvažovalsom a povedal som si – viem získať peniaze,mám kontakty, manažérske skúsenosti.Vždy sa mi darilo položiť medzi výdavkya príjmy prinajmenšom znamienko rovnása. Ale väčšinou na druhej strane bolo výraznéplus.“Hlohovec mu prirástol k srdcu a kam sapozrie tam vidí, čo a ako zlepšiť, aby ľudiažili zo dňa na deň krajšie. „Rozmýšľam, čoim chýba, čo možno napraviť alebo priniesťcelkom nové. Prečo by mal niekto z obyvateľovHlohovca trpieť, keď nemusí? Prečo bynašich ľudí mal trápiť dopravný ruch a smogz tranzitného prechodu áut a kamiónov? Veďto ide aj inak. Postaviť obchvat pre dopravu,nový most, keďže starý je len semeniskomproblémov. Často ho opravujú, doprava viazne,problémy sa kopia.“Hlohovec je najmä tranzitným mestoma Dušan Ďurkáč by bol rád, keby bolo ajcieľovým. Vie, že ľudí sem pritiahne nejakáatrakcia, alebo možnosti športovať. Zaujímavosťouby sa mohol stať starý zámok Erdödyovcov,pravdaže, po generálnej oprave.Keby sa doň z múzea presťahovali zaujímavéexponáty a pôvodný nábytok, keby sa skultivovalookolie, mohol by sa stať vyhľadávanýmmiestom.Dušan Ďurkáč mal k športu vždy blízko,ako chlapec pretekársky plával, ako mládenechral stolný tenis a nevyhýbal sa ani posilovni,hoci za najlepšiu záťaž pre svaly považujefyzickú prácu. Hlohovec však potrebujeviac príležitostí na šport a on na to častomyslí. Kontúry plánu sú jasné – postaviť krytúplaváreň, zastrešiť zimný štadión a využiťdar prírody – rieku Váh. „Splavovanie je dnesobľúbený šport a Váh môže vodákom poskytnúťveľa radosti.“ Medzi víziami Dušana Ďurkáčaje nielen lodenica ale aj loď, ktorá by naČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniirieke kotvila a bola zároveň hotelom, kaviarňoui reštauráciou.Menej starostí viac radostiDušan Ďurkáč si všíma ľudí, ich starostii radosti. Chcel by spríjemniť život starýmľuďom, ľúto mu je, že nemajú priestor naintenzívnejšiu zábavu. „Mohli by sa na peknommieste stretávať pri hudbe, zatancovaťsi, posedieť, porozprávať sa, zoznámiť. A tovšetko za veľmi prijateľné ceny. Ich jedinouterajšou radosťou často je prechádzka sopsom a pár zastavení so susedmi. Prečo bymali takto žiť? Prečo im nedopriať viac potešenia?“Chce zrušiť poplatky za psov, nadruhej strane však sprísniť disciplínu v zodpovednostiza čisté priestranstvo.Pozornosti Dušana Ďurkáča neunikajú aniženy so smutným osudom, ktoré si užili týrania,a myslí aj na osamelé matky. Pomoc – toneznamená len miesto, kde prenocujú, alebokde ich na dlhšie prichýlia. Potrebujú odborníkov,psychológov, lekárov aj právnikov. Odžien je blízko k deťom a pre tie má ĎušanĎurkáč veľkolepý projekt. Hlohovec potrebujecentrálny park, kde by rodičia s deťmitrávili nielen pár hodín, ale hoci celé popoludnieaj cez víkend. O bezstarostný oddychrodičov by sa staral odborný dozor, ktorý bydetičky nespustil z očí. Malí i veľkí by tu našliobčerstvenie a pestrú zábavu.Dušan Ďurkáč, ktorý vlastnými rukamipostavil dom, problémy mladých rodín pozná.Spoločným menovateľom riešení súbyty. Mohli by poslúžiť zrekonštruovanéstaré budovy, ale Dušan Ďurkáč myslí aj navýstavbu nových.Sľuby sa sľubujú...Ale Ďurkáč vie, ako na to...Kto má fantáziu a vnímavo sa okolo sebapozerá mohol by toho veľa nasľubovať. DušanĎurkáč vie, že jedného dňa príde účtovanie.Čo sľuboval a čo dal. On však položil naľavú stranu rovnice finančné možnosti a nadruhú výdavky. A po zodpovednom zvažovaníusúdil, že môže dať „rovná sa“. „Viemako získať zo štrukturálnych fondov EÚ 70%potrebných finančných prostriedkov, ale ajkde získať ďalších 30%. Už teraz viem, že odzahraničných investorov dostanem 4 miliónykorún. Poznám reálne možnosti, ako zvýšiťzamestnanosť a pritiahnuť zahraničný kapitál..Hlohovec by získal nové podniky a možnoaj charakter priemyselného parku.„Viem, čo je zbytočné, čo je iba márnosť.Viem, že to najlepšie, čo môžete so svojímživotom spraviť je pomáhať druhým. Neviemsi predstaviť nič krajšie, ako spoločnúradosť,“ hovorí.■Október 200645