Otvoriť - EUROREPORT plus

poľnohospodári, pretože dopyt po ňom ichdostal na plochy pokryté samonáletmi. Reálnea úspešne drevnú štiepku realizujú natrhu. Sami vidia, že po ňu chodia stále hlbšiea ďalej. To ďalej je až tam, kde má už svoje teritórium„Fero“, čiže nemôžu sa donekonečnazháňať po nejakom samonálete a ak chcúbyť partnermi pre energetikov, ich dodávkymusia byť vo väčších množstvách s dlhodobejšímvýhľadom.Našou snahou je spojiť energetikov s producentmidrevnej štiepky v danom regióne.Pričom najlepšiu a najférovejšiu vidíme tútospoluprácu už hneď na začiatku pri zakladaníenergetickej farmy. Tak aj poľnohospodáriaj energetici sa vzájomne cenia a vedia, žejedni bez druhých nič nezmôžu.■ Ide o nový a všestranne prospešný druhpodnikania?Zdieľam názor, že každé podnikanie jevšestranne prospešné, keďže samo nedokážefungovať bez vstupov, ktoré mu poskytujedaný región. Či už ide o ľudskýkapitál, infraštruktúrualebo subdodávateľov. Myponúkame možnosť začaťpodnikanie, alebo diverzifikovaťsúčasné podnikaniesubjektom v regiónoch privyužívaní tých výrobnýchfaktorov, ktoré sa tam nachádzajú.To je hlavný motív,poskytnúť príležitostitam, odkiaľ všetci utekajú„za lepším“. Pár príkladov naobjasnenie. Poľnohospodárdiverzifikuje svoju produkciu,ktorú okrem samotnejprodukcie drevnej štiepkyobohatí jej ďalším zhodnotenímv produkcii peliet alebolen uzatvorí s energetikmidlhodobý kontrakt na dodávkudrevnej štiepky. Starostaobce, prípadne mikroregiónposkytne v spolupráci s miestnymi občanmisurovinu na príchod investora, ktorý by inakneprišiel. Samospráva môže vyprodukovaťenergiu pre vlastné potreby v rámci sieteverejných budov (škola, zdravotné stredisko,obecný úrad, kultúrny dom), čo im výrazneušetrí účty za energie. Takto ušetrené financiepoužijú v prospech obce. Takže áno, naslovenskom vidieku sa vytvára priestor nanový biznis, ktorý pomôže spotrebiteľovinižšími cenami za energie a najmä poskytneekonomické príležitosti v regiónoch.■ To chce pomerne zásadnú zmenu myslenia?Všetci sa snažíme myslieť, či už ide o zásadnúzmenu neviem, pretože zmeniť myslenieani tak nie je problémom, ako ním jezmeniť zvyk. Zvykom je, že pestujeme určitéplodiny, aby sme zarobili. Na niečo potrebujemetechnológie, v našom prípade považujemeza technológie sadbový materiál, ktoréčosi stoja. Avšak táto technológia je oprotiZber trojročnej energetickej vŕbyiným charakteristická pomalším štartom,keďže prvé „ovocie“ zbierame až o tri roky,ale investícia je o to stabilnejšia, lebo vykazujerezistenciu voči energetickým krízam čipovodniam. To čo je na koreni, kopíruje cenyna trhu energií, hoci vy ste svoju investíciuurobili za súčasných podmienok, so súčasnýminákladmi. Či už bude stáť barel ropy90 dolárov alebo 200 dolárov, vaša cena drevnejštiepky porastie s ňou, pričom váš profitbude o to väčší, keďže ste investovali pricene ropy 60 dolárov.■ Kvôli čomu to trvá tri roky?Z hľadiska prírastku dendromasy sú jejproducenti každý rok na tom rovnako, výnosje okolo 20 ton. Problém je v nákladochna samotný zber. Kombajn (klasickýsilážny kombajn s adaptérom na vŕbu) námpri zbere tvorí náklady, ktoré by pri každoročnomkosení boli príliš veľké vzhľadomna vyprodukovanú drevnú štiepku. Ideálnypomer nákladov a výnosov sa dosahuje pritroch rokoch. To neznamená, že budememať teplo raz za tri roky, ale len to, že našupotrebu drevnej štiepky vysadíme počas prvýchtroch rokov. Potom sa jednotlivé plochykosia každý tretí rok, a my máme čo robiťkaždú zimu.■ Sú subjekty v regiónoch dostatočne silnéna takéto investície?Sami poľnohospodári na takéto investícieprostriedky len ťažko nazbierajú, hoci mámaj takéto skúsenosti. Tu práve vidím priestorpre spoluprácu energetikov, finančnéhosektora a samotných poľnohospodárov.Veľa závisí od samotných energetikov, akoČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiveľmi túžia sa pozerať z okna svojho podnikuna energetickú plantáž, ktorá rastievýhradne pre ich kotle. Takíto energeticiuž existujú vo Švédsku a najnovšie sa k nimpridal aj nemecký energetický gigant E.ON,ktorý v tesnom okolí svojej prevádzky zakladáenergetickú farmu na rozlohe 3700hektárov. Čo sa týka financovania takýchtoprojektov finančným sektorom, to už je debataúplne iná a banka sa pozerá na poľnohospodárova energetikov ako na uzavretýsystém. Uvidíme sami, čím a akými možnýmiformami spolupráce nás slovenské regiónyprekvapia. A to je na tom to čarovné, žepráve tam, v regióne vedľa vášho televíznehoprijímača, vznikne hodnota.■ Môžete nám tieto hodnoty priblížiť?Energetická farma by mala v našom podnebía podmienkach produkovať v priemere60 ton drevnej štiepky z jedného hektárakaždý tretí rok. Čo sa týka kvality suroviny,najlepšie sa to dá charakterizovať jej výhrevnosťou,ktorá sa pohybujeokolo 8 – 9 GJ/tonu privlhkosti 50 percent. Nevyžadujesi kvalitné pôdy anipôdy, ktoré sú permanentnepod vodou. Znesie beznegatív dočasné zaplaveniea pretože sa zber konáv zimnom období, keď jezem zmrznutá, dokážetevyužiť aj plochy, ktoré niesú prístupné alebo ťažkoprístupné pre poľnohospodárskuvýrobu. Je známe,že vŕba potrebuje vodu,avšak na jej dostatočnýrast stačia priemerné ročnézrážky okolo 650 mmalebo spodná voda nie jehlbšie ako 3 metre. Vhodnýmvýberom odrôd viemevyužívať dané podmienkyv regióne. Napočítaný ziskz jedného hektára sa pohybuje okolo 18-tisícSk ročne, treba si pritom uvedomiť, že pestujetecielene energiu.Foto: archív■ Ako môžu subjekty v regiónoch s týmtopodnikaním začať?No, ako som na začiatku povedal, začaťtreba pôdou, pričom nemusíme hľadaťvo svojom okolí existujúceho energetikas technológiou na spaľovanie štiepky. Akbudete mať dostatok suroviny, verte tomu,že energetici si vás nájdu, alebo im troškupomôžeme. Treba sa pozrieť aj na významoznačenia energetik v tomto rozhovore.Každá obec, každý podnik, každý bytovýkomplex, každý rodinný dom a, samozrejme,aj každá tepláreň sa dá považovaťza energetika schopného premeniť drevnúštiepku na teplo, prípadne elektrinu.Ak si človek pospája tieto informácie, mámožnosť začať reálne uvažovať o jeho regionálnomrozvoji v rámci svojich možností.A o to nám ide.■Október 200643