Otvoriť - EUROREPORT plus

VŔBA SA NÚKAAKO ZDROJ RADOSTI ZOSEBESTAČNOSTI REGIÓNOVRegionálny rozvoj Slovenskej republiky je jednou z priorít Európskej únie, ktoré námpripomenula pri príprave referenčného rámca na čerpanie prostriedkov zo svojichfondov na programovacie obdobie rokov 2007 – 2013. Vyrovnávanie rozdielovmedzi regiónmi si ako prvoradú úlohu v Programovom vyhlásení vytýčila aj súčasnávláda premiéra Roberta Fica. Zároveň ide tiež o zachovanie trvalo udržateľnéhoživota a jeho skvalitňovanie. Mnohostranné riešenie, ako u nás možno napĺňaťtieto ciele, ponúka spoločnosť FORGIM, s.r.o. EUROREPORT plus oslovil jej konateľaIng. Miroslava Forgáča.Ing. Miroslav Forgáč pri jednoročnejenergetickej vŕbe■ Čo také zaujímavé môžu naše regióny ponúkať,aby dokázali urýchliť vlastný rozvoj privyužití existujúcich zdrojov príjmov?Budete sa asi čudovať, ak poviem stručne– pôdu. Je to najdostupnejší výrobnýfaktor v regiónoch. Prostriedok obživy početnýchgenerácií našich predkov.■ Ale holá pôda ani im celkom nestačila?Na vtedajšie životné podmienky to bolodostatočné. Ak berieme do úvahy nárast životnýchnárokov, potreby spoločnosti, môžebyť aj dnes pôda veľmi vhodným a efektívnymprostriedkom, ktorý sa osvedčil napríkladvo Švédsku, Anglicku, Nemecku, Poľsku,Dánsku, Litve, Írsku, a pevne verím,že sa osvedčí aj na Slovensku. Treba sa námiba obzerať za možnosťami, najmä v danomregióne, kde si človek hovorí, že je doma, pričomdoma neznamená celý čas čakať na televíznealebo iné spravodajstvo o tom, koľkopeňazí sa naleje práve do môjho regiónu, čiskôr rovno pred moje dvere.■ S akým návrhom teda prichádzate?Riešenie som našiel v pestovaní energie napoliach. Dostatočný príjem z tejto činnostiponúka zdroje na všemožné aktivity v danomregióne a dáva finančnú stabilitu pre rozvojovéprojekty. Ponúkame možnosť diverzifikáciepoľnohospodárskej činnosti poľnohospodároma energetikom vstupnú surovinu v príslušnomregióne podľa jeho požiadaviek.■ V období, keď poľnohospodári nariekajúnad nízkou efektívnosťou svojej výroby a veľkýchstratách na jednej strane a energeticibijú na poplach, lebo nám už v najbližších rokochhrozí nevyhnutnosť dovozu elektrickejenergie, pričom ceny energií sústavne rastú,Foto: archívznie vaša ponuka zaujímavo. Čo je v skutočnostipodstatou myšlienky?Ide o cielené pestovanie energie, podobnéropným vrtom. To znamená jedenkrát vysadiťa potom 20 – 30 rokov zbierať v trojročnýchcykloch, bez potreby každoročnéhozasahovania do tohto porastu. Pričom tentosystém si nevyžaduje nové investície dostrojového parku, dostatočnými kapacitamidisponujú už teraz samotní poľnohospodári,a samotný zber sa vykonáva v zimnomobdobí, keď všetci, čo podnikajú na pôde,sú mimo sezóny a majú voľné kapacity. Užlen zostáva dúfať, že ťažká práca poľnohospodárovpočas sezóny nevyčerpala natoľko,aby neboli schopní pracovať a produkovaťokrem potravín aj drevnú štiepku. Dostatočnoumotiváciou by pre nich mal byť samotnýzisk z produkcie drevnej štiepky.■ Prečo hovoríte o poľnohospodároch a nieo lesných podnikoch?Pri termíne drevná štiepka sa väčšine z násvybaví predstava o nejakom štiepkovači v lesealebo v jeho blízkosti. Málokto však vie, žedrevná štiepka sa dá produkovať aj na ornejpôde. Švédi vyvinuli technológiu od samotnejvýsadby, zberu, distribúcie drevnej štiepky ažpo vrátenie produkčnej plochy pri zachovanívšetkých kvalitatívnych parametrov pôdy.Ukazuje sa, že pôda sa touto technológioudostáva do lepšej kondície ako bola pred začiatkomvýsadby, vzhľadom na tvorbu humusupri padaní listov, protieróznym účinkom,menším zhutňovaním, a v neposlednom radeaj väčším výskytom vtáctva a divožijúcej zveri.Pestovatelia by sa nikam nedostali aj prisplnení uvedených argumentov, ak by čas navrátenie pôdy do stavu schopného produkovaťpotraviny bol príliš dlhý. Prechod z jednéhosystému do druhého a späť sa uskutočňujev rámci jedinej sezóny, a to v ktoromkoľvekveku energetickej farmy. Pri takomto postupesa nemusia obávať ani naši starí otcovia, žeim ukradneme čo i len kôrku chleba.■ A tak ste začali realizovať svoj projekt?Keďže aj samotní poľnohospodári hľadajúmožnosti diverzifikácie, dá sa povedať,že sme sa myšlienkovo stretli. Tí, čo hľadajúalternatívy a tí, čo im tú alternatívu ponúkajú.Samozrejme, zavážili skúsenosti a technológiešvédskeho partnera LantmännenAgroenergi.Pri Trnave, Šali, Komárne, Poprade a Košiciachtejto jari sme založili prvých 75hektárov energetických plantáží švédskoutechnológiou, avšak ani ona nepomôže, akv prvom roku rastu nedostane rastlinka podporuod samotného pestovateľa. Tie úspechysú striedavé, pretože myslieť si, že vŕba ježivel, čo si v prvom roku sám poradí, je ťažkýmomylom.Po zoznámení sa energetikov s takýmitomožnosťami v ich regióne, oni sami prejavilivážny záujem o túto surovinu a v spoluprácis lokálnymi poľnohospodármi si zabezpečujúdostatočné množstvo vstupnej suroviny.Momentálne sú ich požiadavky vyčíslené na1500 hektárov. Otázkou zostáva, či si nájdupartnerov v regióne, ktorý budú chcieť diverzifikovaťpoľnohospodársku výrobu.■ Poľnohospodári však ťažko dôverujú novým,podľa nich neistým projektom. Čo ichpresvedčilo?Nemyslím si, že sme vševediaci, pretosa vždy radíme s odborníkmi. V tomtoprípade výrobné náklady na pestovaniešvédskej vŕby sme si nechali prepočítať voVýskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstvaa potravinárstva. Tieto údaje neustálekonfrontujeme s poľnohospodármiz celého Slovenska. Zatiaľ sme nezaznamenalivážnejšie chybné čísla, takže musímpochváliť Výskumný ústav ekonomikypoľnohospodárstva a potravinárstva, že ichvýpočty týkajúce sa výrobných nákladovv slovenskom poľnohospodárstve, sú reálne.Trhové ceny štiepky sme podhodnotili o 20percent. Čísla nás prekvapili.■ To však asi nie je celkom dostatočný argument?Ľudia, ktorí podnikajú v regiónoch Slovenskavedia, že drevo je pre nich vynikajúcimomentálny zdroj príjmu. Drevo je surovina,s ktorou majú skúsenosti aj samotní42 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii