Otvoriť - EUROREPORT plus

Bratislavský hradBRATISLAVSKÝ HRAD POTREBUJEREKONŠTRUKCIU AKO SOĽText a foto Danica JaniakováAk ste sa počas tohtoročnej turistickej sezóny vydali na Bratislavský hrad schodmiod Domu dobrého pastiera, mali ste vojsť do hradného areálu Žigmundovoubránou. Mali, ale nevošli ste, pretože brána bola z technických príčin uzatvorená.Vrchnú časť múru opevnenia podopierali drevené stĺpy, ktoré ju stabilizovali kvôlistatickej poruche. Opravy stáli takmer milión korún a v týchto dňoch by už mali byťukončené. Takmer rok zatvorená Žigmundova brána však znovu otvára tému nutnejrekonštrukcie Bratislavského hradu.s vyčlenenými prostriedkami zabezpečiliaspoň chod hradu, ale je to z roka na rokťažšie,“ pripomína Miroslav Šarišský. V priebehurokov sa tu vyskytli dosť vážne haváriekanalizácie, presakovala voda, bolo nutnéopraviť prasknuté potrubie. Na komplexnúobnovu čaká nevyhovujúce osvetlenie,ústredné kúrenie aj požiarny systém. Ten,kto sa zúčastnil na niektorej z akcií štátnejreprezentácie, na vlastnej koži pocítil, akénepríjemné teplo je schopná vytvoriť kombináciaväčšieho počtu ľudí a osvetlenia miestnosti,ak nefunguje vzduchotechnika. Aj muzeálnezbierky trpia kvôli zlým klimatickýmpodmienkam v expozíciách a depozitároch.Od rekonštrukcie spred štyridsiatich rokovsa na hrade realizovali len tri „veľké“akcie. Roku 1988 pribudla nová expozíciaKlenoty dávnej minulosti Slovenska. O deväťrokov musela byť vymenená strechahradného paláca. Jej stav ohrozoval návštevníkovhradu a vlhko a plesne ničili zbierkymúzea. Zrekonštruované priestory na Západnejterase slúžia ako kancelárie poslancov,informačné centrum pre návštevníkovNR SR a galéria.Návštevníci hradu, dominanty hlavnéhomesta a jedného zo symbolov našej republiky,ktorý bude aj na eurominciach, sivšímajú viditeľné znaky ošarpanosti, poškodenúdlažbu nádvoria i trhliny v interiéroch.Hradný palác volá po obnove aj kvôli inému:„Zastaraná infraštruktúra, zhoršujúci sa stavinžinierskych sietí, narušená statika, podmáčaniea vlhnutie muriva... Áno, problémy tusú. Vyplývajú z toho, že hrad bol kompletnezrekonštruovaný v 60. rokoch 20. storočiaa odvtedy sa takmer nič neurobilo. Rozvodyelektriny, kúrenia a vody dávno prekročilistanovenú dobu životnosti,“ konštatuje MiroslavŠarišský, riaditeľ odboru komunikácies médiami a verejnosťou Kancelárie Národnejrady SR. Národná rada SR ako správcaBratislavského hradu má totiž na starostijeho prevádzku, údržbu a teda aj obnovu.O rekonštrukcii hradného paláca sa hovoríod polovice 80. rokov. Konečný zámer obnovyhradného paláca spracovaný KanceláriouNR SR a schválený Pamiatkovým úradomnesie dátum 13. augusta 2001. Okrem novejtechnickej infraštruktúry počíta aj s architektonickouprestavbou tých interiérov, ktoréboli v minulosti upravené na úrovni dobovéhovkusu – z dnešného hľadiska necitlivo –a s komplexnou úpravou priestorov, ktoréslúžia na štátnu reprezentáciu i na muzeálnučinnosť. Plán je pripravený, stavebné prácerozdelené do troch etáp, ktoré majú trvať päťrokov. Zatiaľ sa však nič nedeje. V roku 2001boli náklady vyčíslené na 837 517 000 korún.Aj keď vláda túto investičnú akciu zaradilamedzi priority verejných prác, dodnes na ňunevyčlenila potrebné prostriedky. Keďže medzitýmuplynulo takmer päť rokov, treba počítaťs tým, že náklady by za súčasných cenovýchrelácií predstavovali už miliardu korún.„Uvedomujeme si, že rekonštrukcia kladienemalé požiadavky na štátny rozpočet. Idevšak o jednu z najvýznamnejších národnýchpamiatok Slovenska, ktorá navyše slúži naštátnoreprezentačné účely. Stačí sa pozrieťk najbližším susedom, aby sme videli, akoskvele udržiavajú pamiatky porovnateľnéhovýznamu vo Viedni, v Budapešti či v Krakove,“zdôrazňuje Miroslav Šarišský.Nevyhovujúci stavSpráva NR SR zamestnáva päťdesiat ľudí,ktorí sa starajú o údržbu a prevádzku hradnéhopaláca. „Robíme všetko preto, aby smeVšetko zlé je na niečo dobréVäčšiu časť priestorov hradného palácaprenajíma NR SR dvom múzeám patriacimpod Slovenské národné múzeum – Historickémua Hudobnému. Obe múzeá tu majúexpozície, depozity a pracovne. Aj keď NRSR i SNM sú štátne inštitúcie, múzeá platiasprávcovi objektu nájomné, čím len prelievajúpeniaze z jedného štátneho vrecka dodruhého s argumentom, že udržiavajú prehľado finančných tokoch. „Nuž platíme,keď sú také pravidlá. Vlani to bolo 946 000korún, čo je desatina z rozpočtu múzea,“hovorí Branislav Pánis z Historického múzea.„Keď spočítame všetky náklady, odvodya odpisy, vrátane poplatkov za energie, daňz nehnuteľnosti, strážnu službu, tlač vstupeniek,musíme ročne na vstupnom zarobiťpäť miliónov, aby sme boli v pluse.“ Hrad zarok síce navštívi okolo sedemstotisíc ľudí, aleväčšina z nich sa len prejde po nádvorí a parku,do expozícií nevojde. Platiacich návštevníkovje asi 120-tisíc. Treba počítať s nárastomich počtu.A ako by ovplyvnila prácu múzea rekonštrukciapriestorov? „Táto minca má dvestránky. Lebo pre múzeum a jeho zbierkyje každé sťahovanie katastrofa. Múzeumčosi podobné, ale v menšom, zažilo už v roku1996, keď sa opravovala strecha. V priebehupár mesiacov presťahovalo 150-tisícpredmetov z jedného poschodia na druhé.Na druhej strane, vďaka tomu máme novédepozitáre a vyčistených 120-tisíc predmetov.Takže všetko zlé je na niečo dobré. Vieme,že nás čaká náročná robota na päť – šesťrokov, prinesie však zrenovované priestory,návštevníci uvidia kvalitnejšie výstavya expozície, bude tu klimatizácia a stabilnéprostredie pre zbierkové fondy. Napríkladtextil by mal byť uložený pri teplote 20°C,no v lete je v depozitároch 25 – 26°C. Bude34 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii