Otvoriť - EUROREPORT plus

Zväz stavebnýchpodnikateľov Slovenskapriemyslu. Zväz sa zapája do pripomienkovéhokonania v legislatívnom procese vládySR. Tieto aktivity priamo prenášajú prakticképoznatky a požiadavky našich členov dolegislatívy, je to rozhodujúca úloha ZSPS.■ Základným právnym dokumentom prestavbárov je stavebný zákon, pripravuje sajeho novelizácia. Rezort ministerstva výstavbyna tomto zákone pracoval už v minulomvolebnom období, ale nakoniec do legislatívnejrady vlády predložený nebol.Musím povedať, že práve v procese pripomienkovéhokonania bola tvorba zákonaspomalená a narazili sme na množstvo niejasne definovaných pravidiel a normatívov.Problematika je zložitá práve kvôli kódexovejpodobe stavebného zákona a želáme si,aby zákon jasne stanovoval pravidlá a nediskriminovalžiadneho účastníka v procesevýstavby. Chceme, aby tento zákon, a na tomsme sa zhodli všetci, napomohol procesu výstavby,samozrejme, so zreteľom na dodržaniekvality a zodpovednosti. MVRR SR poveriloZSPS koordinovaním odborných skupín,ktoré pracovali na samostatných kapitoláchzákona, a takto prepracovaná legislatívnaúprava znova prejde pripomienkovým konaníma veríme, že sa v prvom polroku budúcehoroka dostane do parlamentu.■ Do stavebného procesu vstupuje množstvoúčastníkov výstavby, ale predsa, aké sú hlavnézásady, s ktorými pristupuje ZSPS k tvorbetohto zákona?Výstavba potrebuje zjednodušenie a zrýchleniestavebného konania, preto usilujemev celej štruktúre stavebného konaniao zapracovanie princípu zjednodušovaniapovoľovacích konaní. Chceme, aby bola zavedenádostatočne podrobná kategorizáciastavieb a diferencovať vo vzťahu k nej procesnúa administratívnu náročnosť stavebnéhokonania. Znamená to rozšíriť doterajšiuskupinu stavieb, ktoré nevyžadujú stavebnépovolenie, ako aj skupinu stavieb bez ohlasovacejpovinnosti. Chceme, aby bol zavedenýinštitút stavebného povolenia, ktorý umožníza zákonom stanovených okolností vykonávanieprípravných a stavebných prác eštepred vydaním stavebného povolenia.Foto: archív■ Veľmi často je kritizovaná nedostatočnáúzemná príprava stavieb, ktorá spomaľujeproces výstavby...Aj v tomto prípade má stavebný zákon plniťfunkciu efektívneho nástroja. Stavebnékonanie a zrýchlenie procesu získania stavebnéhopovolenia je podmienené dobrouúzemnoplánovacou prípravou. Na všetkýchstupňoch vytvárania územnoplánovacej dokumentácie,t.j. na celom území SR, regiónu,obce i časti obce je potrebné jednoznačneriešiť príslušnú podrobnosť priestorovéhousporiadania a funkčného využívania územia.Kladieme akcent na zabezpečovanieúzemnoplánovacej dokumentácie najmä naúrovni častí obce (zonálna úroveň) cieľomdefinovania parametrov (regulatívov) umiestňovaniastavieb a určenia zastavovacích podmienokna stavebných pozemkoch.Stavebný zákon musí jasne identifikovaťaj vykonávaciu projektovú dokumentáciupotrebnú na zhotovenie stavby v príslušných„Stavebníctvo je už tretí rok vofáze výrazného konjunkturálnehorastu. Od roku 2000 sa začalobjem stavebnej produkcie postupnezvyšovať a tento trendpokračuje v ostatných troch rokochv dvojcifernom náraste.“kategóriách, ktorá vychádza z projektovejdokumentácie pre ohlasovanie a povoľovaniestavby. Tento druh projektovej dokumentácieje nevyhnutný pre zhotoviteľa stavby,ako aj pre stanovenie nákladov a uzavieraniepríslušných zmlúv.■ Takmer si zvykáme, že solventný investorčasto núti do realizácie stavby zhotoviteľaešte pred získaním stavebného povoleniaa určite to vyplýva z ekonomickej prijateľnostisankcií.Aj v tomto systéme naším zámerom jepresnejšie vymedziť správne delikty a priestupky,pričom treba vychádzať zo zákonnejzodpovednosti všetkých účastníkovprocesu povoľovania, výstavby, používaniači prevádzkovania stavby (stavebníka, projektanta,zhotoviteľa, používateľa). Pokutynavrhujeme odstupňovať podľa závažnostipriestupku, v princípe tak, aby výška pokutyodrádzala od jej zakalkulovania do nákladovna stavbu. V prípade hrubého porušenia zákona,napríklad v prípade uskutočňovaniastavby bez stavebného povolenia výšku pokutystanoviť ako vysoký podiel celkovýchnákladov na stavbu, bez ohľadu na to, či saČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniineskôr v konaní preukáže, že je možné stavbudodatočne povoliť. Aj samotné konanieo možnosti dodatočného povoľovania stavbytreba spresniť a striktne viazať na preukázanie,že nie je ani v najmenšom rozpore s verejnýmzáujmom.Naše odborné skupiny pracovali aj naspresnení terminológie a pojmoslovia, abyzákon bol interpretovaný jasne a zrozumiteľnea zamedzil svojvoľnému výkladu jednotlivýmúčastníkom stavebno-povoľovaciehoprocesu a výstavby. Spomeniem len potrebupresných definícií pomenovania základnýchpartnerov v procese výstavby: generálnehoprojektanta stavby, generálneho zhotoviteľastavby a stavebníka.■ V praxi sa často stretávame aj s nekvalitnýmirealizáciami a problematickou vymožiteľnosťoupráva.Hľadáme primerané nástroje aj na systémovejšieriešenie týchto javov, hoci nikdysa nebudeme môcť zaručiť za konkrétnustavebnú spoločnosť, pretože sa dosť častovyskytuje, že investor často hľadá lacnejšiecesty a núti zhotoviteľa používať materiálya technológie, ktoré nenavrhol projektant.V stavebnom zákone usilujeme o zakomponovaniea vytvorenie systému kvalifikáciea certifikácie stavebných dodávateľov,čo podľa nás pozitívne ovplyvní transparentnosťverejného obstarávania a kvaliturealizácií v celej oblasti stavebníctva. V novomstavebnom zákone navrhujeme vytvoriťpríslušné ustanovenie vyžadujúce, abyzhotovovanie (najmä stavieb v stavebnomkonaní a realizácie v sprísnenom režime)bolo podmienené dokladovaním príslušnéhocertifikátu.■ Spomenuli ste zákon o verejnom obstarávaní,ktorý pravdepodobne tiež vyžaduje novelizáciu,aby sa nestal bariérou účasti našichstavebných spoločností v tendroch na verejnézákazky.Naozaj, podmienky tendrov na investičnúvýstavbu sú v mnohých prípadoch nastavenétak, že stredne veľká spoločnosť sao zákazku ani nemôže uchádzať. Unikajútak zdroje, ktoré by domáce stavebné firmymohli investovať do rozvoja. Slovenskýstavebný trh ovládli veľkí európski lídri sosilnou kapitálovou účasťou a naša legislatívanás automaticky vyraďuje z hospodárskejsúťaže vo vlastnej krajine. Problémommnohých našich stavebných spoločností jenízka kapitálová sila, to však neznamenáže spoločnosť kvalitne a včas nezrealizujestavbu. Potrebujeme, aby boli podrobnešpecifikované stavby, vrátane vyjadreniainvestičných objemov a príslušne certifikovanéfirmy sa môžu bez obmedzenia hlásiťdo verejnej súťaže. Veríme, že obdobie živelnéhostavebného trhu sme prekonali, slovenskéstavebníctvo prežilo turbulencie privatizáciea nízkeho dopytu po stavebnýchprácach. Teraz sa sústreďujeme na kvalitu,spravodlivú hospodársku súťaž a transparentnépodnikateľské prostredie.■Október 200629