Otvoriť - EUROREPORT plus

Hlavný architekt BratislavyBRATISLAVA SI ZACHOVÁVAĽUDSKÚ MIERKU„Bratislava je mesto, ktoré sa v uplynulom storočí vyvíjalo veľmi dynamicky, veďkeď si uvedomíme, že v roku 1919 mala 79-tisíc obyvateľov, a koncom storočiadosiahol počet okolo 450-tisíc, išlo o rozvoj neobyčajne prudký vo všetkých rovinácha prinášajúci nespočetné množstvo nových situácií a problémov,“ takto začal svojerozprávanie o plusoch a mínusoch a perspektívach našej metropoly jej hlavný architektprofesor Štefan Šlachta. O rozhovor ho požiadala redaktorka Beata Vrzgulová.■ Bratislava mení obraz, svoju panorámu, noaj doterajšiu mierku. Je to premena, ktorá jeplusom alebo mínusom?Prudký rozvoj akéhokoľvek mesta poprinespornom pozitívnom rozmere prináša ajmnožstvo rozmanitých problémov. Terajšíobraz Bratislavy veľmi výrazne ovplyvnilisídliská – Ružinov, Petržalka, Karlova Ves– ktoré vznikli, všeobecne povedané akomonotónne, bezfarebné, priam bezduché„spiace“ mestá, kde chýbala vybavenosť,poznamenala ich kriminalita, anonymita. Poroku 1990 sa situácia začala meniť, v niečomk lepšiemu, v niečom k horšiemu. Ako architektisme počítali s tým, že našou hlavnouúlohou sa stane humanizácia týchto sídlisk,no po 16 rokoch môžeme konštatovať, žek humanizácii takmer nedošlo. Na druhejstrane vyrástla relatívne bohatá zeleň, konečnesa začína s renováciou fasád, na scénuvstúpila farba – niekde až príliš výrazne.Vďaka novým bytovým alebo administratívnymobjektom, ktoré si tu začínajú hľadaťmiesto, sú sídliská rozmanitejšie, rozširujesa vybavenosť, a to všetko mení obraz siveja smutnej Petržalky. Tým sa však mení obrazBratislavy ako takej. Musíme si uvedomiť, žeBratislava nie je len historické jadro, ale je toúzemie od letiska po Slovnaft, od DevínskejNovej Vsi až po Rusovce...■ Obyvatelia i návštevníci Bratislavy všakpredsa len najväčšmi vnímajú premenu historickéhojadra. Ako ju vidíte?Premenu centra a jeho objektov by somzaradil k najväčším plusom rozvoja, a pohľadby som rozšíril ďalej než len na užšie historickéjadro. Rekonštrukcie na 99 percent prebehlikvalitne, v mnohých prípadoch prinavrátilihistorickým objektom pôvodnú tvár,Foto: archívpamätalo sa na farebnosť i detaily. Samozrejme,nájdu sa aj menej vydarené postupy, novo veľkej väčšine bola práca všetkých zúčastnenýchveľmi dobrá.■ Čo teda možno pokladať vo vývoji Bratislavyza najvypuklejšie mínusy?Za nepochybné mínusy jej premeny pokladámzásahy v oblasti vilovej štvrte Hausberg,ktorá bola nepochybne pýchou mesta. Menísa tu mierka, pôvodné vily sa nadstavujú,prestavujú a do tejto časti veľmi razantnevstúpila doprava s nespočetným množstvomáut zaparkovaných na chodníkoch. Postavilosa viacero objektov pôsobiacich doslovaako päsť na oko, ktoré nemožno hodnotiťkladne.■ Spomínali ste, že plusom mesta je posunv riešení dopravy. Avšak tí, čo sa denne ocitávajúna bratislavských komunikáciách, majúzväčša iný názor...Fungujúca doprava je podstatou životakaždého mesta. Bratislava sa v tomto smerenaozaj posunula dopredu – vyrástli novémosty, diaľničný obchvat, dokončuje sa tunelna Patrónke a podobne. Na druhej stranenapriek týmto investíciám dopravná situáciazaostáva a nestíha sa prispôsobovať enormnémunárastu dopravy. Tu však treba mať nazreteli, že v Bratislave od roku 1990 stúpolpočet áut 4-násobne. Za najväčší problémvšak považujem to, že sa veľmi málo urobilovo verejnej hromadnej doprave. Metro, obľúbenátéma politikov, zostane na papieri ešteporiadne dlho. Dnes sa ako o nosnom systémeMHD hovorí o električke z Petržalky, jemi ľúto, že sa nezdôrazňuje zavedenie tzv.S-bahn, teda prepojenie električkovej dopravyso železnicou. Zastávam názor, že ak byv blízkej budúcnosti táto možnosť nabralareálne kontúry (napríklad aj s tunelom podcentrom mesta), bolo by to konečne pozitívnerazantné riešenie v meste s dosahom navšetkých. Azda by aj chronickí motoristi presedlalina MHD a odbremenili Bratislavu odprebytku automobilov.Doprava je skutočne limitujúci faktor privývoji mesta, čo si však, žiaľ, dostatočne neuvedomujeme.A ak nám to bude dlho trvať,aj všetky tie nadštandardné byty v exkluzívnychvysokých budovách stratia hodnotu,keď sa z nich jednoducho nebude dať dostatočnepohodlne dostať na iné miesto mesta.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ A sme pri problematike výškových budova nových veľkých projektov, ktoré sa v Bratislavepripravujú a v krátkom čase výraznezasiahnu nielen do obrazu mesta, ale najmäživota jeho obyvateľov.Áno, problém výškových budov je obyvateľstvomvnímaný veľmi citlivo. V Bratislavevyrastajú tieto objekty skutočne náhodne,bez ohľadu na okolie. Toto vidím ako moment,ktorý ohrozí budúci vzhľad Bratislavy,pretože nejde len o panorámu mesta,ale najmä o všetko súvisiace so životoma praktickým fungovaním veľkého a vysokéhoobjektu – parkovacie priestory, ochrannéopatrenia, zdravotnícke zabezpečenie,odvoz odpadkov atď. Najmä toto ovplyvníkvalitu budúceho života, nehovoriac o tom,že prvou obeťou takejto výstavby býva zeleň.Pritom nesúhlasím celkom s tvrdením, že sanaše mesto mení na betónovú džungľu, ajkeď práve v jeho srdci na Hlavnom námestí,sme ukázali, ako sa to robiť nemá.Rád sa zmienim o nových projektoch,ktoré tvár nášho hlavného mesta výraznezmenia. Dúfam však, že nezmenia jejmierku. Najvýraznejším už realizujúcim saprojektom je Eurovea v lokalite Pribinovejulice a nového SND, ktorý pokladám zaveľmi kultivovaný, svojím spôsobom skromný.Vytvorí zaujímavé priestorové vzťahy nanábreží Dunaja so širokým parkom, ktorý samôže stať pre Bratislavčanov veľmi príťažlivý.Eurovea je akýmsi začiatkom nového riešeniadunajského nábrežia, kde súbežne trebaspomenúť aj projekt Riverpark pod PKO.Oba by mali tvoriť akúsi výkladnú skriňuBratislavy a nájdu pokračovanie vo výstavbev ďalších blízkych častiach i na druhombrehu Dunaja.Veľmi významným projektom, ktorýzaiste zmení tvár Bratislavy v centre, jezámer prestavby Kamenného námestia.Pozoruhodný a atraktívny projekt prinášado centra rad nových, potrebných a doterazabsentujúcich funkcií, aké má hlavnémesto svojim obyvateľom a návštevníkomposkytnúť. Mám na mysli predovšetkýmkultúrne, spoločenské, čiastočne športovémožnosti, doplnené komerčnými aktivitamia zeleňou. Neobyčajne veľkorysý projektby mohol významne obohatiť možnostispoločenského vyžitia do centra mesta, čonašu Bratislavu opäť posunie bližšie do rodinyeurópskych metropol.■Október 200617