Otvoriť - EUROREPORT plus

Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja SRPROBLÉMOM SLOVENSKA JE, ŽENEDOSTATKY RIEŠI NESKOROŠtátny tajomník ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Daniel Ács odpovedána otázky Milana Blahu.■ Už pred mimoriadnym zasadaním vládyo ministerskom návrhu Národného strategickéhoreferenčného rámca bolo jasné, že tendostatočne nezohľadňuje potreby znalostnejekonomiky, pretože prioritou a základnoufilozofiou navrhovateľa tohto strategickéhodokumentu bol regionálny rozvoj, presnejšieznižovanie rozdielov medzi rozvinutými a zaostalýmiregiónmi za pomoci europeňazí. Vládatento nedostatok odstránila. Otázka znie,či si vaše ministerstvo dostatočne neuvedomovalo,aký dokument má pripraviť, aleboči mu z vlastnej koncepcie vyšlo, že je trebaprioritne rozvíjať zaostalé regióny...Treba hneď na úvod povedať, že pokiaľtu neboli prostriedky EÚ, Slovenskárepublika nijakú koncepciu regionálnehorozvoja nemala. Národný strategický referenčnýrámec je takýmto dokumentom,ktorý však nevychádza zo skutočnýchexaktných potrieb regiónov. Prvoradouúlohou teda malo byť vypracovanie vízierozvoja regiónov, a potom reálnej koncepcieich potrieb, ktorá by však nemala byťzávislá len na štrukturálnych fondoch.■ Prečo?Pretože tie sú iba nástrojom na naplnenienašej vlastnej regionálnej politiky, niepolitiky Európskej únie, ktorá iba v hrubýchrámcoch niečo načrtla. My musímepresne povedať, čo chceme robiť a čo potrebujeme.Keďže čosi podobné chýba,nemohlo sa to objaviť ani v Národnomstrategickom referenčnom rámci, pretožeto sa nedá urobiť za dva týždne. Naozaj sitreba v prvom rade uvedomiť, čo je kohéznapolitika Európskej únie a čo má za cieľ,a čo my sami chceme dosiahnuť. Či ideo vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmiv rámci Európskej únie alebo medzi našimiregiónmi.■ Jedno aj druhé, pochopiteľne.Práve to mal na mysli návrh ministerstva.Foto: M. Nemec■ Aj keď nekládlo dôraz na znalostnú ekonomiku?Znalostná ekonomika je určite veľmipotrebná vec, o tom netreba diskutovať,ale nezabúdal na ňu ani návrh ministerstva.Iba jej konkrétne prejavy. Ministerstvovychádzalo z toho, že treba zachovaťpostupnosť krokov a že dôrazom navýstavbu infraštruktúry ich zachováva.Je totiž veľký rozdiel medzi Slovenskoma napríklad Francúzskom, ktoré už mávybudovanú infraštruktúru, a teda môžeísť k pridaným hodnotám – k životnémuprostrediu, ku kvalite života, aj k informatizáciiako k osobitnému programu. Mypotrebujeme vybudovať základňu. Potommôžeme dávať prostriedky do pridanejhodnoty, a teda prioritne do vzdelania. Podotýkamvšak, že koncepčne.■ Chcete tým naznačiť, že Slovensko nemázmysluplnú koncepciu rozvoja znalostnejekonomiky?Chcem tým povedať, že ani znalostnáekonomika na Slovensku nemá dostatočneprepracovanú stratégiu. Čo máme presnena mysli, ak hovoríme o poznatkovejspoločnosti, pýta sa veľa veľmi vzdelanýchľudí? Isteže, každý si doplní sám, no to jena koncepciu málo. Pochopiteľne, že je topozdvihnutie vzdelania na vyššiu úroveň,no kde začať? Deťmi? Dospelými? Celoživotnýmvzdelávaním? Začneme dodávaťmoderné inovatívne techniky, internet,počítače, na východ, kde nie je dobrá infraštruktúra?Tých otáznikov je oveľa viac.■ A vaše odporúčanie?Skočiť do pridanej hodnoty, ktorú staráeurópska pätnástka už dávno využíva, nieje také jednoduché. Ona totiž bude hľadaťnástroje vhodné pre ňu, nie pre nás. A mynamiesto toho, aby sme Európskej komisiipresne povedali, čo potrebujeme, iba využívame,čo nám ponúka v rámci vlastnéhoregionálneho balíka. Treba to zmeniť a ponúkaťvlastné riešenia.■ Chodíte do Bruselu, prečo s tým niečo nerobíte?Na pohľad to vyzerá tak, akoby ministerstvovýstavby iba hrabalo europeniazek sebe, namiesto toho, aby sa na rezortevýstavby ani neohriali a ihneď putovali tam,kde ich potrebujú najviac, teda do regiónov...Naše ministerstvo je koordinačný orgán,teda by nemalo byť jeho cieľom mať najväčšíbalík prostriedkov. Problém je však indea je veľmi konkrétny. Každé ministerstvo bytotiž malo mať dobre prepracovanú vlastnúkoncepciu, ktorú by konfrontovalo s kvalitnýmiregionálnymi koncepciami, a to taks obecnými, ako aj mikroregionálnymi, a ažpotom by mali prísť na rad peniaze.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Myslel som, že po predvlaňajšej výzve županovdvoch východoslovenských regiónovje už otázka subsidiarity, teda aj prideľovaniaeuropeňazí, uzavretá. Župani žiadali, aby sao peniazoch na úrovni NUTS 2 nerozhodovalov Bratislave, ale v regiónoch.Ak by išlo iba o Prešovský a Košickýsamosprávny kraj, nebol by to problém.Neplatí to však o všetkých regiónochrovnako. Jedna vec je teda dať právomoci,a druhá vec je naozaj spĺňať odborné,administratívne a metodické náležitosti,čo si vyžaduje dostatok vyškolených ľud,ktorí by mali úspešne implementovať ponúkanéprojekty a riadiť tento proces.Bez pripravených ľudí a kvalitne spracovanýchprojektov, a to aj po formálnejstránke, nedá Brusel, ako je všeobecneznáme, jediné euro. Nuž a ministerstvovýstavby dbá najmä o to, aby bolo všetkozadministrované správne a nemuselosa priveľa prostriedkov vracať alebo nečerpať.A čo sa týka subsidiarity, aj tu saveci pohli. Niektoré prioritné osi už pôjdupriamo do regiónov, teda do priamejkompetencie vyšších územných celkov,no niektoré iba čiastočne alebo vôbecnie. Všetko podľa kvality akčných plánov.Aby sa nepostupovalo tak, že jednuškolu zateplíme a do druhej dáme počítačebez ohľadu na to, či má škola deravústrechu. Aby sa to nestávalo – to je úloharegiónov.■ Slovensko určite má s čerpaním europeňazívážne problémy, ak berieme do úvahyzačínajúci rok 2004, ktorý práve tohto rokudobieha. Čo s tým?Je to problém a hovorili sme o ňom nedávnov Bruseli s pani eurokomisárkou,ktorá sa oprávnene pýtala aj na čerpanieeurofondov. Bohužiaľ, situácia je taká, ženevyčerpáme rok 2004, no treba povedaťaj to, že nie sme na tom až tak zle. Čo satýka nami koordinovaných vecí, musímpovedať, že „sopky“, teda sektorové operačnéprogramy, vyzerajú veľmi dobre,hoci istý problém môže nastať s využívanímpeňazí z kohézneho fondu, ale o tomrokujeme. Žiadnej krajine sa však nepodariloúplne vyčerpať fondy. Neznamenáto však robiť tie isté chyby, aby sa nevyčerpalieuropeniaze aj o rok. Ukazovák všakmusí byť vztýčený oveľa skôr ako v septembri,to je už neskoro. Pozrime sa tedana rok 2005 a už teraz hľadajme riešenia,ako mu pomôcť. Problémom Slovenska je,že nedostatky s čerpaním eurofondov riešineskoro.■Október 200611