Otvoriť - EUROREPORT plus

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii Október 200669,– SkVÝSTAVBAA REGIONÁLNYROZVOJISSN 1336-8796

Využite výhodugarantovaného úrokupočas celej doby splácaniaV Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., vám garantujemestavebný úver s úrokom len 2,9 % ročne počas celej dobysplácania úveru.Využite výhody stavebného sporenia:10 % ročná štátna prémia až do výšky 2 000 Skpre každého člena vašej rodiny,garantované úroky k vašim vkladom aj štátnej prémiivo výške 2 % ročne,stavebný úver až do 1 milióna Sk bez skúmaniavášho príjmu a bez záložného objektu,výhodné úvery s poistením,Karta výhod na nákup so zľavami až 30 % vo viac ako1 000 firmách a predajniach na celom Slovensku.Navštívte najbližšiu kanceláriu obchodných zástupcovPSS, a. s., alebo zavolajte do Centra telefonických služiebPSS, a. s., na telefónne číslo 02 / 58 55 58 55.Jednotka v stavebnom sporení

ObsahMINISTERSTVOAKO PREDĹŽENÁRUKA ŠTÁTUIBA VYTVÁRAPODMIENKYRozhovors M. JanuškomOBSAHVEĽKOLEPÝPROJEKTORGANICKÉHOROZŠÍRENIAHISTORICKÉHOCENTRARozhovors M. Pilkom8 18 68DON QUIJOTE,AKÉHO STEEŠTE NEVIDELIRozhovor s R. Martinezom– Teatro WüstenrotVýstavba a regionálny rozvoj (Ľ. Jurík) ...................................................................4Ritro Finance, spol. s r.o. ........................................................................................5Určujúcou prioritou je rozvoj vzdelanostnej spoločnosti(Rozhovor s D. Čaplovičom) ..........................................................................................6Ministerstvo ako predĺžená ruka štátu iba vytvára podmienky(Rozhovor s M. Januškom) ............................................................................................8Z krajín Visegrádskej štvorky sme v čerpaní fondov najúspešnejší(Rozhovor s M. Glváčom) ............................................................................................10Problémom Slovenska je, že nedostatky rieši neskoro(Rozhovor s D. Ácsom) ...............................................................................................11Zmeny až po dôkladnej diskusii (Rozhovor s T. Cabajom) .....................................12Hrivis holding, s.r.o. ...............................................................................................13Hlavná ťarcha obnovy bytov na pleciach vlastníkov(Rozhovor s P. Černegom) ..........................................................................................14Ide o podporu 11 miliárd eur z Európskej únie (Rozhovor s J. Rudolfom) ...........15Dobrá vôľa – dobrý model (Rozhovor s A. Ďurkovským) ........................................16Bratislava si zachováva ľudskú mierku (Rozhovor so Š. Šlachtom) .......................17Veľkolepý projekt organického rozšírenia historického centra(Rozhovor s M. Pilkom – Lordship Estates, spol. s r.o.) ................................................18Technologies Ltd.: Innovative Solutions For the New Millennium(Rozhovor s P. Marianim) ...........................................................................................20Technologies, s.r.o. ................................................................................................21NATURE4EVER, a.s. ................................................................................................22Spoločnosť nie iba s úspešnou minulosťou, ale aj s veľkými ambíciami(Rozhovor s I. Šestákom – Doprastav, a.s.) ..................................................................23Naším produktom je región ako celok(Rozhovor s M. Mrníkom – HRIVIS holding, s.r.o.) .......................................................24Reding, a.s. .............................................................................................................25Condominium renaissance(Rozhovor s D. Malým – GEOSAN DEVELOPMENT SK, a.s.) .........................................26Prosperujúci stavebný trh potrebuje dobrý stavebný zákon(Rozhovor s J. Majerským) ..........................................................................................28Kvalita, bezpečnosť a farebná nápaditosť – produkty firmy Celox(Rozhovor s I. Fischerom – Celox, s.r.o.) ......................................................................30Výhodné je využívanie stavebného odpadu – ViOn, a.s. ..................................31Kto chce vidieť príklad, nech navštívi Opatovskú Novú Ves(Rozhovor s I. Štefanovom) .........................................................................................32Bratislava potrebuje novú víziu i politiku(Rozhovor s M. Flašíkovou-Beňovou) ..........................................................................33Bratislavský hrad potrebuje rekonštrukciu ako soľ (D. Janiaková) ....................34Nové Slovenské národné divadlo a divák: spoločné čakanie na úspech(Rozhovor s M. Vajdičkom) .........................................................................................36Incoma Slovakia, s.r.o. ..........................................................................................37Starostlivosť o zachovanie hodnoty pokladu každej firmy(Rozhovor s R. Dvorčákom – Ritro Finance, spol. s r.o.) ...............................................38Eurofondy sú iba príspevok, nie riešenie (Rozhovor s M. Sýkorom) .....................39Najlepšia cesta k efektívnosti firiem a cestovaniu bez stresu(Rozhovor s K. Noskovičom – Infocar, a.s.) .................................................................40Vŕba sa núka ako zdroj radosti zo sebestačnosti regiónov(Rozhovor s M. Forgáčom – Forgim, spol. s r.o.) ..........................................................42Bionafta už aj na Slovensku – Slovnaft, a.s. ..........................................................44Jeho sen – usmiata tvár Hlohovca(Profil kandidáta na starostu Hlohovca D. Ďurkáča) .....................................................45Pezinok – kultúrne centrum regiónu(Rozhovor s O. Solgom) ..............................................................................................46Media Tech, spol. s r.o. .........................................................................................47Komunikácia je základ porozumenia(Rozhovor s P. Langom – Datalock, a.s.) .....................................................................48Cetus, spol. s r.o. ....................................................................................................49Nový operačný systém Microsoftu – Windows Vista (Ľ. Jurík) ...........................50Netreba sa obávať o pomoc z fondov Európskej únie(Rozhovor s F. Palkom, I. Šaškom a L. Gyurovszkým) ...................................................52Od dopravnej infraštruktúry sa odvíja rozvoj regiónov(Rozhovor s P. Chudíkom) ..........................................................................................54EÚ sa stane globálnym hráčom iba spoločnou zahraničnou politikou(Rozhovor s R. Hajšelom a J. Figeľom) .........................................................................55Nie je nad rozum, ak sa vydarí (Profil M. Belicu) ...................................................56Horehronský začarovaný kruh (P. Ondera) ............................................................58Celosvetovou úlohou je najviac pomáhať zaostalým regiónom(Ž. Chrenková) ...........................................................................................................60Občianske združenie VOKA pomáha zlepšiť životné podmienky(Rozhovor s J. Tvrdoňovou) .........................................................................................61Divácka voľba: Reklama!(Rozhovor s J. Banyákom – Televízia TVA – Panonia Media Production, s.r.o.) .............62Agentúra Aurum, s.r.o. ..........................................................................................63Na krídlach večnosti(J. Štaffa o novej knihe T. Huszára) .............................................................................64Don Quijote, akého ste ešte nevideli(Rozhovor s R. Martinezom – Teatro Wüstenrot) .........................................................68V lete budúceho roku oslávi Bratislava 1100. výročieprvej písomnej zmienky (P. Dvořák) .......................................................................70Najdlhší európsky deň pod Trenčianskym hradom (A. Hykisch) .........................72Sú noví členovia Bruselu len na oštaru? (S. Motusová) .......................................74Ľudia a udalosti (T. Jaglová) ....................................................................................76To je môj názor (E. Jaššová – M. Kollár) ..................................................................77Kosovo – sledujme aj svoj záujem (P. Weiss) .......................................................78Pridaná hodnota: dizajn (Rozhovor s K. Hubovou) ..................................................79Najskôr musíme byť na seba hrdí(Rozhovor s T. Bendisom, Ľ. Bolešovou a J. Mitrom) ....................................................80Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska) .....................................82Spoločná politika zlacnela potraviny (Rozhovor s P. Bacom) ...............................85Európsky parlament ...............................................................................................86Infoservis prezidentskej kancelárie .....................................................................87Infoservis Úradu vlády SR .....................................................................................88Infoservis NR SR .....................................................................................................90Summary .................................................................................................................92Október 2006Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: IBSC, a.s., v spolupráci s Kanceláriou prezidenta SR, Vládou SR, NR SR, KanceláriouEurópskeho parlamentu v SR a VÚC • Adresa redakcie: Jégého 2, 821 08 Bratislava, tel.: 02/50 10 25 50 – 54, fax: 50 10 25 55, e-mail:redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • Reg. č. MK 2718/2002 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík (ljurik@euroreportplus.sk)Zástupkyňa šéfredaktora: Emília Kincelová (ekincelova@euroreportplus.sk) • Summary: Mária Vrabcová • Vedúca odd. marketingu:Eva Juríková (marketing@euroreportplus.sk), Dušan Ďurkáč (ddurkac@euroreportplus.sk) • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, BanskáBystrica • Cena jedného výtlačku: 69 Sk • Ročník: IX • Obálka: REPUBLICA • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov.Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 20063

ÚvodníkVÝSTAVBA A REGIONÁLNY ROZVOJsú hlavnými témami tohto čísla časopisu EURORE-PORT plus.Pod významom slova výstavba však rozumieme –okrem výstavby bytov, rodinných domov či polyfunkčnýchcentier a priemyselných stavieb - aj architektúru,urbanistiku, nové mestské strediská, dizajn, stavebnémateriály a technológie, stavbu diaľnic, nábytok,stavebné úvery a hypotéky, legislatívu v tejto oblasti,katastre a podobne. Čiže záber je to vskutku široký,bohatý a sľubujúci primerané množstvo tém a najmäproblémov.Výstavba bytov, respektíverodinných domov je podmienenánajmä poskytovanímúverov, predovšetkým tých hypotekárnychpre mladé rodiny.Platilo pravidlo – a nepochybneje platné aj v súčasnosti –že keď sa stavia, tak je to odrazdobrej ekonomickej situáciecelej spoločnosti. Čiže stavbárisú indikátorom úspešnostihospodárstva. Na Slovenskusa síce stavia veľa, ťažko všakpovedať, že je to najmä dôsledokhospodárskeho rastu: je toskôr potreba, až nevyhnutnosťmladých rodín mať strechunad hlavou, pretože bytovýfond mal v minulosti vážnydeficit. A ľudia prosto musianiekde bývať – tak sa rozhodnúpre úvery, ktoré ich zaťažiana celý život.Nemajú však inú možnosť, a tak priamo i nepriamopodporujú rozmach stavebníctva. Tento proces výstavbyje vo svojej podstate pozitívny, no verejnosť (odbornícii laici) čoraz častejšie upozorňuje na živelnosť ažchaotickosť postavených bytových či polyfunkčnýchobjektov, ktoré vznikajú bez koncepcie, bez jednotnéhourbanistického zámeru, bez ohľadu na kompozíciuurbanistického celku. Mestské i obecné orgány sú vystavenéveľkým tlakom investorov, ktoré si presadzujútaké projekty, ktoré vyhovujú najmä ich zámerom a ichziskom – ignorujú pritom estetický vzhľad mesta, ignorujúvýškovú hladinu mestskej lokality, ignorujú zeleňči pamiatkovú zónu. Takáto ignorancia (a arogancia)má však nedozerné dôsledky, pretože deformuje nacelé desaťročia – priam stáročia – vzhľad mesta. Kameňnie je papier, nemožno ho pokrkvať a nanovo popísať.O to viac je namieste prísny a kvalifikovaný dozor kompetentnýchmestských, štátnych či samosprávnych orgánov.Mestá sa menia, rastú do výšky i do šírky, osobitneto platí o Bratislave. Na programe dňa je jedna z najväčšíchinvestícií v centre mesta: kompletná prestavbaKamenného námestia. Jeto projekt, ktorý sa zrejmevymyká všetkým doterajšímzmenám a investíciám v Bratislave.Na mieste hotela Kyjeva obchodného domu by malvyrásť avantgardný objekt,ktorý zásadne zmení podobucentra, celej Bratislavy. Ajo tom je reč v časopise, ktorédržíte v rukách.Aby sme však nezostali ibav Bratislave. Rozvoj regiónov jezávažná téma, pretože s týmtorozvojom súvisí stabilita v sociálnejoblasti, podpora lokálnychprogramov, rast či stagnáciaživotnej úrovne. Zmysluplnéprojekty a následné prerozdeľovaniefondov z Európskejúnie sa častokrát ukazujú akonezvládnutá úloha. Nezvládnutá,ale zvládnuteľná. Pravdouje skutočnosť, že vypracovať projekt je neraz bojoms byrokratickými drakmi, no na druhej strane trebatento fakt chápať ako prílišnú dôslednosť orgánov EÚ,aby sa zdroje používali naozaj tam, kde je to potrebnéa možné. Ukazuje sa však, že tam, kde je dostatok vôle,nápaditosti a vytrvalosti, sa napokon darí zdroje získaťa projekty pre osoh a prospech obcí, firiem, regiónov ajrealizovať.Treba si ustavične pripomínať, že túto robotu za násnikto neurobí – ak ju neurobíme my, zdroje prepadnú.Tak to pripomíname.ĽUBOŠ JURÍKšéfredaktorTÉMA BUDÚCEHO ČÍSLA:Ozbrojené sily Slovenskej republiky,zbrojársky priemysel, zahraničná politika4 Október 2006Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Podpredseda vlády SRURČUJÚCOU PRIORITOU JEROZVOJ VZDELANOSTNEJSPOLOČNOSTIS vicepremiérom Dušanom Čaplovičom sa o cieľoch Národnéhostrategického referenčného rámca zhovára Milan Blaha.■ Konečný návrh Národného strategickéhoreferenčného rámca pripravilo až mimoriadnezasadanie vlády v nedeľu 8. októbra 2006,čo niektorí opoziční politici a novinári okamžiteposúdili ako mocenský boj Smeru-SDo zásadný vplyv na rozdeľovanie europeňazí.Mohlo to byť inak?Isteže mohlo a aj bolo. Nešlo o žiadenboj, ale o odbornú diskusiu. Čiže niektoríoponenti a žurnalisti úplne účelovo navodilinenávistnú atmosféru, akoby naozajišlo len o boj o peniaze a moc. Je to inak.Na spomínanom mimoriadnom rokovanívlády išlo prioritne o to, aby bol Národnýstrategický referenčný rámec pripravenýkvalitne, zodpovedne a kvalifikovane, abysme v budúcnosti pri čerpaní prostriedkovzo štrukturálnych fondov nemuselidoplácať na zbytočné chyby, ako sa tostalo predchádzajúcej vláde, a teda, abysme radšej trikrát merali a iba raz strihali.Zvonku však peniaze, ktoré majú prísť naSlovensko z Európskej únie v rokoch 2007– 2013, môže niekto vnímať ako zlatýdážď či manu nebeskú, a tomu prispôsobiťsvoje videnie a účelové povrchné hodnotenie.Samozrejme, dodám však, že pritakýchto rokovaniach padajú protichodnéargumenty a každý ich môže podať podľavlastného temperamentu, no čo je natom zlé?■ Isteže nič, veď rokovanie vlády nie je modleniesa v kostole. Otázka však znie, či bolnávrh ministerstva výstavby a regionálnehorozvoja až taký nezrelý, že museli nastať zmeny?Ministerstvo výstavby podľa mňa nenavrhlorozvoj vedomostnej spoločnosti,poznatkovej ekonomiky a informatizácieaž tak cielene, ako si to vyžaduje Lisabonskástratégia, a preto sme sa dohodli nazmenách. To je celé. Opäť v tom nevidímžiaden problém. O návrhoch sa, napokon,vždy diskutuje a vždy sa dopĺňajú a potvrdzujú.Navyše, v tomto prípade išlo o zmeny,ktoré určujúco podporia takú priorituEurópskej únie, akou jeobnovená Lisabonská stratégia.Jej ciele, ako si všetciveľmi dobre pamätáme, užprv, v januári 2005, bolipre Slovensko rozpracovanév programe Minerva, kuktorému sa vtedy prihlásilaaj vtedajšia opozícia. Prečo by ho tedanemala forsírovať teraz, keď je vo vláde?A prečo by si nemala jasne povedať, čo súpriority tejto vlády aj vo väzbe na Národnýstrategický referenčný rámec?Foto: M. Nemec■ A čo sú jej priority?Je to vzdelanostná spoločnosť a kompletnáinfraštruktúra.■ Prečo kompletná...?Ako sa bol vyjadril bývalý eurokomisárpre vedu a výskum pán Bisquen, svetlá budúcnosťkrajiny nespočíva iba v tom, žesa postavia perfektné diaľnice ako cestnételesá, ale že sa vybudujú aj rýchlofrekvenčnéinformačné diaľnice a že podobnedôležito, ako napríklad autostráda, budevnímaná aj vybavenosť laboratórií a prenosvedy a výskumu do vývoja.■ Ak už sme aj pri Minerve, asi treba povedať,že ani za minulej vlády sa jej ciele nenapĺňaliľahko.Bohužiaľ. Zo 62 akčných plánov Minervysa naplnila iba ak tretina, čiže väčšinatýchto úloh prešla na Ficovu vládu, a tedanaďalej sú súčasťou Národného programureforiem, ktorý pripravila ešte predchádzajúcavláda. No bolo nevyhnutné zapracovaťdo Minervy aj ďalšie úlohy. O to väčšiaje naša zodpovednosť.■ Spomínali ste Lisabonskú stratégiu. Určitenie je náhoda, že ste pred mimoriadnym zasadanímvlády akurát vy, ako vicepremiér prevzdelanostnú spoločnosť, strávili tri dni v Lisabonena rokovaní o excelentnosti a význameinovácií pre Európsku úniu a o národnýchprogramoch reforiem.Naozaj to nebola náhoda, pretože naspomínanom lisabonskom zasadaní sa zajednotlivé štáty zúčastnili všetci národníkoordinátori Lisabonskej stratégie. A tása zmenou Cookovej agendy v roku 2004,ako je všeobecne známe, zúžila na určitépriority, ktoré treba realizovať do roku2010, keď bude vrcholiť úspešnosť či neúspešnosťnárodných programov reforiema Lisabonskej stratégie.■ Mohli by ste tie priority pomenovať?Zjednodušene povedané, ide o rozvojvedy a výskumu a ich prepojenie na inovácie;o úspešnosť pri aplikácii inováciía vývoja do praxe cez malý a stredný podnikateľskýstav; o rozvoj informačnej spoločnostia kvalitu prenosu informačnýchdát, a napokon, no nie v poslednom rade,ide samozrejme o rozvoj vzdelanosti akobazálneho fundamentu pre zásadné zmenyv spoločnosti...■ ... a je úplne samozrejmé, že ste toto posolstvolisabonského rokovania tlmočili aj namimoriadnom zasadaní vlády.Samozrejme.■ Ako už je známe, v Lisabone ste sa na bilaterálnomrokovaní stretli aj so šéfom Európskejkomisie José Manuelom Barrosom a generálnousekretárkou Katrin Dayovou. O čomste rokovali?Stručne povedané, hovorili sme najmäo zabezpečovaní Národného programureforiem a nadväznosti na Národný strategickýreferenčný rámec, ale aj o vyváženostioboch dokumentov. Ubezpečil sompána Barrosa, že pôjde o analyzujúci dokument,ktorý bude obsahovať konkrétnepriority, čiže to, na čom bude vláda bazírovaťa kto jej priority bude realizovať. Trebavšak zdôrazniť, že už samotná prípravastretnutia s pánom Barrosom bola mimoriadnymúspechom slovenskej diplomacie.Mal totiž iba dve bilaterálne rokovania,a to s nemeckou a so slovenskou delegáciou,na ktorej sa zúčastnil aj štátny tajomníkministerstva financií Paľko.■ Obrazne povedané, čo Slovensku odkázalpán Barroso?Prečo obrazne, ak pán Barroso doslovapovedal, že ako kvalitne pripravíme svojdokument, ktorý by mal byť v novembrina stole Európskej únie, takí môžemebyť úspešní v budúcnosti pri čerpaníprostriedkov zo štrukturálnych fondov.■ Možno mal na mysli práve to, že aj o Slovensku,hoci na tom nie je až tak zle, predsalen platí, že v tomto roku určite už nedo-6 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Podpredseda vlády SRbehne resty z roku 2004 pri čerpaní europeňazí.Je to pravda, ale zároveň tiež určite platí,že v tomto smere nebola stopercentneúspešná žiadna krajina. No faktom ostáva,že aj Slovensko čerpá peniaze z eurofondovpomaly.■ Na škodu veci, pravdaže. Najmä ak ideo naše vlastné chronické nedostatky. Mohliby ste ich pomenovať?Niekedy projekty neboli úspešné,a teda ani prefinancované, pretože obsahovalimnohé formálne nedostatky,alebo si žiadatelia nedali námahu ani lenpreštudovať zmluvy, čo však nesvedčío ničom inom, ako o ich veľmi nízkomprávnom vedomí. Pochopiteľne, že v takýchtoprípadoch europeniaze pri známejbruselskej byrokracii neprišli. Inokedyzasa nemalo dostatok prostriedkovna kofinancovanie samotné ministerstvofinancií. Ale zdĺhavý bol často aj výberfiriem, ktoré pre obce a regióny realizovaliich projekty, odhliadnuc od toho, žesa aj investori často dopúšťali finančnejnedisciplinovanosti, čím flagrantne porušovaliprísne predpisy únie. Spomaľovalitým prísun europeňazí aj samotnúvýstavbu. To sú, pravdaže, iba niektoréz problémov, ktoré treba odstrániť. Rozhodnetotiž treba zlepšiť aj činnosť implementačnýchagentúr, ale tiež zrýchliťproces kontroly a preplácanie výkonov.No najmä sa nevyhovárať no Brusel.Naopak, je namieste oceniť prístup Európskejúnie, ktorá sa už bude podieľaťna financovaní projektov 85 percentami,čiže štát zaplatí desať percent a regiónyči mestá a obce päť, a že pri realizáciiprojektov sa pôjde podľa zásady N + 3,čo znamená dokončiť projekty do trochrokov po schválení, a teda nie do dvoch,ako to bolo doposiaľ.■ Financovanie europrojektov cez NUTS 2z Bratislavy veľmi tvrdo narážal na nevôľuregiónov. Župani sa domáhali subsidiarity,až to pred dvoma rokmi vyvrcholilo do známejVýchodoslovenskej výzvy Prešovskéhoa Košického samosprávneho kraja, ktorájednoznačne hovorila o tom, že financovaniecez NUTS 2 treba zásadne zmeniť a preniesťna regióny, pretože tie lepšie vedia, čopotrebujú. Aký je váš názor?Sám som zástancom toho, aby peniazeurýchlene putovali do regiónov. No základomje kvalitná príprava, čo musia uznaťaj župani. Vyžaduje si to množstvo pripravenýchľudí a ďalšie schopné implementačnéjednotky, ktoré by namieste, tedauž v samospráve dokázali odbremeniťjednotlivé ministerstvá najmä v oblastikvalitnej koordinácie.■ Vráťme sa k príbehu Národného strategickéhoreferenčného rámca. Jeho prvý dielzačala písať ešte Dzurindova vláda. Aké bolostanovisko Bruselu?Ak máte na mysli, čo konštatovala Európskakomisia 12. a 13. júna, keď sa tentodokument v Bruseli prerokúval, tak jejstanovisko bolo jednoznačné: áno, analýzatohto materiálu je správna a dobrá, alenastavenie jednotlivých priorít výsledkytejto analýzy nezohľadňuje.■ Dôvod?Povedal by som, že dôvod bol jasný.Priority, aby som sa vyjadril ľudovo, bolizbúchané narýchlo a nezodpovedne, pretožebolo pred voľbami a každá splnenáúloha mohla pomôcť. Inými slovami, akbudeme pri moci, veci vylepšíme, ak nebudeme,aspoň novej vláde skomplikujemeriešenia. Toto bol ten najpravdivejšíodkaz predchádzajúcej vlády tej súčasnej,a preto sa mnohé veci museli prepracovávaťzásadne.■ Napríklad aj postavenie informatizácie,o ktorú ste, prečo to tajiť, mali ako vicepremiéreminentný záujem, no informatizáciasa ako samostatný operačný program v Janušekovomnávrhu neobjavila. Ministerstvovýstavby akoby nadviazalo na videnie exministraGyurovszkého.Pravdou zostáva, že ani pán Gyurovszkynepochopil dostatočne Lisabonskústratégiu, pretože nevnímal vzdelanosťa vedu prioritne. No ani Minervu nechápalako dôležitý faktor a určitý predstupeňrealizácie Lisabonskej stratégie, a isteaj preto tlačil svoj návrh Národného strategickéhoreferenčného rámca väčšmi dopodnikateľskej oblasti ako do vedomostnejspoločnosti. Aj predchádzajúca vládateda viedla spor, pokiaľ si ministri za SMKa SDKÚ-DS vyjasnili pozíciu. Zaujímavé,že sa vtedy nepísalo o ľútom boji o moc.Osobne mi to však neprekáža. Sám zastávamnázor, že boj nie je to správne slovopre politiku, že správnejšie je – viesť spor.Nuž, a ja som viedol spor, správne ste topostrehli, o informatizácii ako samostatnomoperačnom programe a chcel sombyť jeho koordinátorom.■ Určite ste na to mali dôvod.Pravdu povediac mal, a to veľmi závažný.Vychádzal som zo skúsenosti Rakúska,ktoré malo informatizáciu v minulom obdobípod krídlami predsedu vlády a určiteaj preto bolo v tejto oblasti také úspešné.Bol to inšpirujúci príklad. Je to totiž úloha,ktorá sa dotýka každého rezortu, a pretomusí byť koordinovaná nadrezortne. Právepreto ani slovenský operačný programinformatizácie spoločnosti nemôže byťzverený konkrétnemu rezortu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Otázka znie, či táto filozofia nenaráža naliteru kompetenčného zákona.Aj preto bude treba kompetenčný zákonnovelizovať.■ Určite áno, veď ide o správu miliardy eur.No koľko z tých 11,3 miliardy eur pôjde naprioritný cieľ, teda na vzdelanostnú spoločnosť?Celkovo až 3,4 miliardy eur. Čiže akzoberieme všetky tieto zdroje, teda celýchtých 420 miliárd korún, ktoré bolirozdelené v balíku Národného strategickéhoreferenčného rámca, tak je veľkýmúspechom mimoriadneho rokovania vládya šťastím pre Slovensko, že sa viac akotretina z europeňazí dostala práve na rozvojvedomostnej spoločnosti. Výrazne sato podpíše aj pod rozvoj ekonomiky a jejkonkurenčnej schopnosti, pretože prioritneide o rozvoj ľudských zdrojov. Akopozitívum treba však brať aj to, že Ficovavláda vložila do vienka vzdelanostnej spoločnostiviac prostriedkov ako vláda predchádzajúca.■ Úspešnosť informatizácie spoločnosti sivyžaduje veľmi kvalitnú prípravu operačnéhoprogramu. Spýtam sa teda rovno: mátena to ľudí?„Niekedy projekty neboli úspešné, a teda ani prefinancované,pretože obsahovali mnohé formálne nedostatky, alebo si žiadatelianedali námahu ani len preštudovať zmluvy, čo však nesvedčío ničom inom, ako o ich veľmi nízkom právnom vedomí.“Ak sa pýtate, o koho sa budem pripríprave operačného programu Informatizáciaopierať, tak môžem odpovedaťjednoznačne, že o odborníkov z rezortudopravy, ale aj o ľudí, ktorí tieto veci rozpracúvalina ministerstve financií ešte zapána Mikloša. Chcem týchto odborníkovsústrediť a koordinovať, čiže dať im príležitosť,aby sa mohli realizovať v oblasti,kde Slovensko zatiaľ ešte nie je až takébohaté. Som však otvorený aj verejnémusektoru či mimovládnym inštitúciám,čiže Slovenskej akadémii vied a vysokýmškolám, kde tiež pôsobia veľmi kvalitnía skúsení informatici, ale, pravdaže, ajsúkromnému sektoru. Úloha totiž znie,predstaviť tento operačný program v Bruseliuž koncom novembra, čiže veľa časunemáme.■ Mimoriadne rokovanie vlády rozšírilo Národnýstrategický referenčný rámec o ďalšietri operačné programy, čiže je ich jedenásť.Jeden z nich, informatizáciu, ste získali vy,ďalší, konkurenciu a hospodársky rast vrátanerozvoja cestovného ruchu bude riadiťminister hospodárstva, no svoj operačnýprogram získal aj rezort zdravotníctva. Nieje tých operačných programov priveľa?Určite nie, pretože záleží na kvalite, niena kvantite.■Október 20067

Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja SRMINISTERSTVO AKOPREDĹŽENÁ RUKA ŠTÁTUIBA VYTVÁRA PODMIENKY„Naším cieľom je zvýšiť počet nájomných bytov, ktoré mladším ľuďomumožnia osamostatniť sa a založiť si vlastnú rodinu,“ hovorí ministervýstavby a regionálneho rozvoja SR Ing. Marian Janušek. Otázky kládlaDagmar Krištofičová.■ S akými pocitmi ste nastupovali do funkcie– dokázali ste odhadnúť, čo vás na ministerstvečaká a čomu budete musieť čeliť? Máteprávomoc vymeniť riaditeľov v organizáciáchpodriadených ministerstvu? Už ste tak urobili?Funkcia ministra je, samozrejme, premňa novinkou, ak to porovnávam s predošlýmiskúsenosťami. Riadenie a verejnáfunkcia však už tak celkom nie. Na predchádzajúcichpostoch som sa v podstates podobnými problémami, postupmi a dokoncaaj akýmisi nástrahami stretával. Pokiaľide o právomoci, tie, samozrejme, zozákona funkcií ministra prislúchajú. Ministerstvomá však len dve organizácie vosvojej pôsobnosti. Štátny fond rozvoja bývaniaa Slovenskú stavebnú inšpekciu.■ V jednom z prvých rozhovorov ste povedali,že Žilina môže ísť ostatným mestám príkladom,Čo sa skrýva za významným rozvojommesta?Myslím si, že osoba primátora, či starostuje v tomto prípade kľúčová, ale veľmidobrá a ústretová komunikácia medzi níma zastupiteľstvom je taktiež podstatná.V neposlednom rade sú to ľudia akokoľvekzainteresovaní do chodu mesta či obce,pretože len spoločný a všeobecne prospešnýpostoj spomínaných elementov možnopri naozaj náročnej práci neskôr pretaviťdo úspechu. V tomto smere sú vlastne, sícelen transformovane, tí najdôležitejší voliči,pretože volebný systém samospráv je nekompromisnýa zároveň spravodlivý.■ Pod ministerstvo patria aj Agentúry regionálnehorozvoja. Ako hodnotíte ich činnosť?Sú dostatočne aktívne v pomoci mestáma obciam pri administratívnom, pravdupovediacbyrokratickom schvaľovacom procesepri čerpaní financií z eurofondov?V prvom rade – financie, ktoré čerpámez fondov EÚ predstavujú verejné zdrojezískané od daňových poplatníkov jednotlivýchštátov únie. Projekty sú vo väčšineprípadov podporené formounenávratného finančnéhopríspevku, ktorý spravidlapredstavuje hlavnú časť preinvestovanýchprostriedkov.Je pochopiteľné, že žiadateliamusia splniť všetky predpísané podmienky,čo musia doložiť aj potvrdeniami. Jednoduchopovedané, pokiaľ chce žiadateľzískať prostriedky – ktoré nemusí vrátiť– tak musí splniť určené podmienky. Podmienkyvšak nemôžu byť stanovené samoúčelne,administratívna náročnosť celéhoprocesu nesmie žiadateľa odrádzať od realizáciesamotného zámeru. Aj do budúcnostisa preto budeme snažiť jednotlivéprocesy zjednodušovať a racionalizovať,čo sa pozitívne prejaví aj odbúraním časti„byrokracie“.Ak ide o regionálne rozvojové agentúry,tie na lokálnej a regionálnej úrovni predstavujúmiesto prvého kontaktu pre subjekty,ktoré sa uchádzajú o financie naprojekty. Popri príprave projektov a koncepčnýchmateriálov na úrovni samospráva regiónov sa agentúry podieľajú aj navzdelávaní konečných prijímateľov. PrácuRRA celkovo hodnotím pozitívne a verím,že aj v budúcom programovom obdobíbudú predstavovať jeden z dôležitých prvkovpri využívaní pomoci únie.Foto: M. Nemec■ V čom vidíte najväčšie problémy regionálnehorozvoja? Napriek tomu, že v minulostimali regióny pred Bratislavou vo využívaníeurofondov prednosť, ešte stále sú značnérozdiely medzi regiónmi, ich potenciál sa využívaslabšie. Je predpoklad, že v najbližšíchrokoch sa situácia zmení?Medzi najväčšie problémy jednotlivýchregiónov, ale lepšie povedané takmer celéhoSlovenska, jednoznačne patrí nedostatočnáinfraštruktúra. Pre celkový rozvoja zníženie regionálnych rozdielov musímepokročiť predovšetkým vo výstavbedopravnej infraštruktúry, ako aj v obnovejestvujúcej školskej, zdravotnej, sociálnej,či kultúrnej vybavenosti. Infraštruktúravšak predstavuje iba jednu z podmienokpre zlepšenie situácie. Ak to s rozvojomspoločnosti myslíme vážne, musíme investovaťdo vedy, výskumu a predovšetkýmdo vzdelania, pretože kvalifikovaná a odbornespôsobilá populácia predstavujenajlepšie zhodnotenie vynaložených investícií,ktoré sa nám v budúcnosti mnohonásobnevrátia. Pre harmonický rozvojspoločnosti však treba výraznejšou mieroupodporovať aj projekty, ktoré prispievajúk zlepšeniu životného prostredia.■ Zasadzujete sa o výstavbu malometrážnychbytov a rozvoja výstavby nájomnýchbytov. Čo je chvályhodné, pretože týchto bytovje stále, napriek obrovskému rozmachuvýstavby, nedostatok. Avšak na druhej stranepodporujete výstavbu v tých lokalitách,kde o takéto byty nie je záujem. Napríkladv okresných mestách – tam za cenu garsónkyv Bratislave možno dostať dvoj- trojizbovýbyt. Preto vaši kritici argumentujú, žeprogram rozvoja bývania sa bude míňať účinkom.Tejto otázke celkom nerozumiem. Najednej strane správne uvádzate, že námchýbajú menšie byty, na strane druhejhovoríte, že o ne nie je záujem. Záujempredsa nie je vecou ministerstva. Ministerstvo,ako predĺžená ruka štátu, vytvárapodmienky. Iniciatíva je však potom užna mestách, obciach, či samotných konečnýchžiadateľoch.Je pravda, že najvyšší dopyt po bytochsa koncentruje do oblastí, v ktorých je najviacpracovných príležitostí, teda do Bratislavya do krajských miest. To však neznamená,že ľudia žijúci v menších mestáchalebo obciach záujem o bývanie nemajú.V programovom vyhlásení vlády sav časti bytová výstavba sa uvádza aj to,že „Súčasná situácia v oblasti bývania vykazujeveľké problémy, ktoré sa dotýkajúnajmä mladých rodín, ktoré si zo svojichpríjmov nedokážu v dostatočnej mierezabezpečiť vlastné bývanie. Byty, ktorésa v súčasnosti stavajú, sú síce na vyššejkvalitatívnej úrovni, ale zároveň nie súdostupné pre široké vrstvy obyvateľstvaa najmä pre mladé rodiny. Pre túto skupinuobyvateľstva je nevyhnutné vytváraťpodmienky na výstavbu menších nájomnýchbytov, tzv. štartovacie byty.“Naším cieľom je zvýšiť počet dokončovanýchnájomných bytov, ktoré mladšímľuďom umožnia osamostatniť sa a založiťsi vlastnú rodinu, pretože – ako vie-8 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja SRme – práve absencia dostupného bývaniapredstavuje jeden z hlavných problémov,ktorý má ďalekosiahle následky na samotnúštruktúru spoločnosti a jej demografickývývoj. Dostupnejšie nájomné bývaniezároveň zvyšuje mobilitu ľudí pri hľadanípracovných príležitostí.Samozrejme, s ohľadom na obmedzenémožnosti štátneho rozpočtu, musíme, akchceme za rovnaký objem prostriedkovpostaviť viac bytov, podporu štátu primárnesmerovať do výstavby menších bytovako tomu bolo doposiaľ.■ Podporili ste rozpočet Štátneho fondu rozvojabývania práve na výstavbu nájomnýchbytov, avšak obce a mestá na tieto stavbynemajú dostatok peňazí a ŠFRB zase nemádostatok prostriedkov aby uspokojil všetkýchzáujemcov...Podľa Programu rozvoja bývania, ktorýschválila vláda SR na svojom zasadaní 13.septembra, bude bytový dom s menšoupriemernou podlahovou plochou bytov (do50 m 2 ) môcť získať štátnu dotáciu až do výšky30 % oprávnených nákladov. Pre bytovýdom s priemernou podlahovou plochou bytovdo 65 m 2 bude možné získať dotáciu do25 % a pre bytový dom s väčšou priemernoupodlahovou plochou bytov (max. do80 m 2 ) bude možné získať dotáciu do 20 %,pričom však limit oprávnených nákladovna m 2 podlahovej plochy bude nižší v porovnanís menšími bytmi. Takže že vytváramepodmienky na obstarávanie väčšiehopočtu menších nájomných bytov.Čo sa týka teritoriálneho smerovaniapodpory, tá odráža dopyt v regiónoch, pričommusím dodať, že ani po uvedenýchzmenách nie je v možnostiach štátu plneuspokojiť všetky požiadavky.■ Nemal by štát podporovať priamo nielenvýstavbu, ale aj kúpu bytov napríklad nižšímiúvermi, podporou hypotekárnych úverov,stavebného sporenia?Bývanie v súčasnosti štát podporuje ajposkytovaním zvýhodnených pôžičiek zoŠtátneho fondu rozvoja bývania, podporusmeruje do hypotekárneho úverovania(MF SR pracuje na návrhu 1,5% bonifikáciezo strany štátu) a stavebného sporenia(št. prémia k stavebnému sporeniu). Vládasa zaviazala vytvoriť podmienky pre podporumladých rodín, obnovu bytovéhofondu s cieľom zefektívniť jeho prevádzku,ako aj na výstavbu zariadení sociálnychslužieb pre starších občanov, osoby s ťažkýmzdravotným postihnutím a pre marginalizovanéskupiny obyvateľov.Pripravujeme nariadenie upravujúcepodrobnosti o druhoch a výškach poskytovanýchpodpôr z prostriedkov Štátnehofondu rozvoja bývania. Od budúceho rokaby sa tak mladí ľudia do 35 rokov mali dostaťk pôžičkám so zvýhodnenou úrokovousadzbou. Našou snahou je aj naďalejzachovať výhodné podmienky pre obnovubytového fondu, ktorá predovšetkým smerujedo zníženia energetickej náročnosti.V neposlednom rade bude potrebné zlepšiťpodmienky pre obstaranie zariadenísociálnych služieb, ktorých obstarávanievýrazne zaostáva za potrebami. Našímzámerom je vytvoriť podmienky na súkromnéinvestície, ktoré by smerovali aj dovýstavby nájomných bytov.Samozrejme, pokiaľ chceme s disponibilnýmiprostriedkami hospodáriť racionálne,nemôžeme ignorovať vývoj, ktorýmv posledných rokoch prešiel celý bankovýsektor. V súčasnosti – aj napriek miernemuzvýšeniu úrokových sadzieb – sú všetkytypy úverov oveľa dostupnejšie, akotomu bolo v minulosti. Nie tak dávno bolotakmer nemožné získať hypotekárny úver,v súčasnosti je jeho dostupnosť pre strednúvrstvu samozrejmosťou.„Ak to s rozvojom spoločnostimyslíme vážne, musímeinvestovať do vedy, výskumua predovšetkým do vzdelania.“■ Jednou z prvých a zrejme aj najťažšíchúloh ministerstva pod vaším vedením bolopripraviť Národný strategický referenčný rámecSR. Skrýva sa za ním využívanie eurofondov.V čom ste oproti minulému rámcu, ktorýpredkladala bývalá vláda urobili zmeny?Na rokovanie vlády SR sme pripraviliaktualizáciu Národného strategickéhoreferenčného rámca. Ide o strategickýdokument, podľa ktorého budeme počasnasledujúcich sedem rokov zo štrukturálnychfondov a Kohézneho fondu čerpaťpribližne 11 miliárd eur.Zmeny sa týkajú nastavenia priorít, akoaj zefektívnenia štruktúry a počtu operačnýchprogramov.V programovom období 2007 – 2013 saposilní aj miera zapojenia regiónov do procesuimplementácie. V rámci implementácieRegionálneho operačného programubude v porovnaní s programovým obdobím2004 – 2006 výrazne posilnená úlohaa právomoci regionálnych orgánov. Zvýšenímkompetencií regiónov očakávame posilnenieintegrovaného prístupu k riešeniuteritoriálnych problémov, koncentráciuzdrojov a zvýšené možnosti koordináciekomplexných veľkých projektov, ktorémajú širší dopad na územie.Skvalitnenie procesu implementáciebude, samozrejme, vyžadovať aj dobudovanieadministratívnych kapacít na zodpovednýchorgánoch. Navyše, jednotlivériadiace či sprostredkovateľské orgánypre programové obdobie 2007–2013 majús implementáciou operačných programovrôznu mieru skúsenosti a v prípade regiónovsa budujú nové sprostredkovateľskéorgány na úrovni NUTS 2 alebo 3.Pre zlepšenie čerpania disponibilnýchprostriedkov v budúcom programovomČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiobdobí musíme zlepšiť aj mieru koordinácieinformačných aktivít a zvýšiť tak ichúčinnosť.■ Už váš predchodca mi tvrdil, že úroveň žiadostíje dobrá a mohol by rozdeliť oveľa viacfinancií ako má k dispozícii, napriek tomu saeurofondy nevyčerpali... Je to tou byrokraciou,administratívnou náročnosťou?Jednotlivé operačné programy majú svoješpecifiká. Napríklad v rámci Operačnéhoprogramu Základná infraštruktúra,ktorého riadiacim orgánom je naše ministerstvo,sme pre veľký záujem zo stranyžiadateľov a vysokú kvalitu predkladanýchprojektov museli pristúpiť k vytvoreniutzv. zásobníkov projektov. V zásobníkochsú zaradené projekty, ktoré splnili všetkypožadované podmienky a uspeli v procesehodnotenia. Bohužiaľ, výška prostriedkov,ktoré má program k dispozícii, neumožňuje,aby boli zrealizované v súčasnomprogramovom období.■ V minulých rokoch bol najviac preferovanýprogram Poľnohospodárstvo a rozvojvidieka, Ako odhadujete budúcnosť, ktorýprogram má podľa vás záujem istý, v ktoromsa očakáva najviac projektov?V budúcom programovom období oblasťpoľnohospodárstva bude financovanázo zdrojov, ktoré sú mimo balíka spomínaných420 miliárd.Pri príprave alokácií pre jednotlivé operačnéprogramy sme vychádzali z prioríta potrieb, ktoré chceme riešiť, ale aj možnostírealizácie plánovaných zámerov budúcichžiadateľov.Najviac prostriedkov – až vyše 3 miliardyeur – by k dispozícii mal mať Operačnýprogram Doprava, takmer 2 miliardy eurby malo ísť na budovanie environmentálnejinfraštruktúry a ochranu životnéhoprostredia prostredníctvom OP Životnéprostredie a na výstavbu či obnovu regionálnejinfraštruktúry (Regionálny operačnýprogram) navrhujeme alokovať takmer1,5 miliardy eur. Samozrejme, konečná podobaalokácií predstavuje kompromis medzipotrebami a možnosťami.■ Národný rámec podporila vláda SR, terazvás čakajú rokovania v EÚ.V minulých rokochsa preferencie Slovenska a únie odlišovali,priority Európskej únie boli iné ako naše. Daliste ich v novom programe do súladu, aleboočakávate tvrdé rokovania o prioritách?Medzi priority Slovenskej republikyna roky 2007 – 2013 patrí budovanie infraštruktúrya zvýšenie regionálnej dostupnosti,budovanie znalostnej spoločnosti,vzdelávanie, zamestnanosť a sociálnainklúzia. Medzi horizontálne prioritypatrí trvalo udržateľný rozvoj, rovnosťpríležitostí, informačná spoločnosť a riešeniesituácie marginalizovaných rómskychkomunít. Medzi našimi prioritami a prioritamispoločenstva preto nevidím žiadnyrozpor.■Október 20069

Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja SRZ KRAJÍN VISEGRÁDSKEJŠTVORKY SME V ČERPANÍFONDOV NAJÚSPEŠNEJŠÍ„Vieme v čom sme dobrí, čo sa dá zlepšiť a kde máme rezervy,“ hovorí štátny tajomníkMinisterstva výstavby a regionálneho rozvoja SR JUDr. Martin Glváč. Rozhovor pripravilaDagmar Krištofičová.■ Slovensko vraj môže čeliť sankciám za to,že dostatočne nečerpalo finančné prostriedkyzo Štrukturálnych fondov (eurofondov).Koľko financií zostalo v balíku, ktorý „obhospodaruje“Ministerstvo výstavby a regionálnehorozvoja SRNajprv by som chcel zdôrazniť, že žiadenštát únie v minulosti, v súčasnosti a aniv budúcnosti nevyčerpá všetky alokovanéprostriedky. Stopercentne vyčerpať všetkyfinančné prostriedky jednoducho nie jemožné. Reálnu mieru čerpania j ovplyvňujeobrovské množstvo faktorov. Niektoré projektovézámery, ktoré v procese hodnoteniauspeli sa v skutočnosti ani nepodarí uskutočniť.Napríklad preto, že v procese realizácieprojektu môže dôjsť pri verejnom obstarávaník zníženiu celkových nákladov a podobne.Aj krajiny ako Nemecko, Francúzsko, čiŠpanielsko preto dosahujú úroveň čerpaniaokolo 85 až 95 percent.■ Takže v podstate môžeme byť spokojní, čosme v prvých rokoch dosiahli?To som nepovedal. Samozrejme, to neznamená,že sme so súčasnou mierou čerpaniaspokojní. S najväčšími problémami sme sastretli pri programoch JPD 2 – BratislavaCieľ 2 a Cieľ 3, ako aj pri programoch cezhraničnejspolupráce Interreg III A. Napríkladv rámci programu JPD 2 – Bratislava Cieľ 2sa opatrenia programu primárne určené napodporu malého a stredného podnikania,rozvoj podnikateľských aktivít a služiebv cestovnom ruchu nestretli s očakávanýmzáujmom. Časť prostriedkov z týchto opatreníbola preto realokovaná v prospech opatreniaurčeného na obnovu a rozvoj obcí a zachovaniekultúrneho dedičstva, kde o tietoprostriedky záujem je.■ Ako sme na tom v porovnaní s inými štátmi,ktoré takisto len nedávno vstúpili doúnie?Podľa Európskej komisie je Slovenskov súčasnosti – aj vďaka prijatým opatreniam– na štvrtom mieste z nových členských krajínv čerpaní eurofondov, pred nami je lenSlovinsko, Estónsko a Lotyšsko. S čerpanímna úrovni 28 percent sme na tom z krajínV4 najlepšie.Foto: M. Košírer■ Získať prostriedky z eurofondov znamenápre žiadateľov nekonečnú administratívnutortúru. Dokonca vraj v SR máme ešte navyšenadlimitné praktiky a kontroly. Pripravujú sanejaké zmeny, ktoré by pomohli žiadateľom?Máte pravdu, pri niektorých programochidú naše podmienky nad rámec požiadaviekstanovených v iných krajinách. Každý štátvšak musí vychádzať zo svojich špecifickýchpotrieb a možností. Ak sa preukáže, že podmienkynie sú stanovené optimálne, tak jepotrebné revidovať ich.V minulosti sa napríklad žiadatelia priprogramoch kofinancovaných z Európskehosociálneho fondu stretali s niektorými podmienkami,ktoré sa ukázali ako nepotrebnéalebo zbytočne prísne. Pristúpilo sa pretok ich prehodnoteniu, čo by malo prispieť ajk celkovému urýchleniu čerpania.■ V Národnom strategickom referenčnomrámci má váš rezort pod palcom viacero operačnýchprogramov a takisto zodpovednosťza riadenie a implementáciu. Znamená tonapríklad, že zvýšite počet ľudí, úradníkov,ktorí budú mať v agende eurofondy?Na nasledujúce 7-ročné obdobie bude maťSlovensko z fondov EÚ k dispozícii približne11 miliárd eur, čo je takmer 6-násobne viacako máme k dispozícii v súčasnosti. Zodpovednápríprava na programové obdobie2007 – 2013 vyžaduje aj dobudovanie personálnycha technických kapacít na zodpovednýchriadiacich a sprostredkovateľskýchorgánoch. Napríklad pre potreby implementácieRegionálneho operačného programu naúrovni regiónov NUTS 2 treba vybudovaťnové sprostredkovateľské orgány a podobne.■ Takisto ste si v tomto dokumente vzali nastarosť technickú podporu, teda mali by stesa snažiť, aby boli financie čerpané efektívnea účelne. Ako to chcete dosiahnuť, keďani balík financií, ktoré Slovensko dostalov predchádzajúcom období s nevyčerpal...Predovšetkým znova opakujem, že súčasnéskrátené programové obdobie 2004– 2006 ešte nie je uzavreté. Prostriedky, ktorémáme k dispozícii budeme môcť fyzickyčerpať až do konca roku 2008. Hovoriť pretoo tom, že sme nevyčerpali „toľko alebo toľko”prostriedkov je predčasné.Miera čerpania závisí od množstva faktorov– od záujmu o jednotlivé operačnéprogramy, doby, keď boli schválené programovédokumenty (napríklad pre programcezhraničnej spolupráce INTERREG IIIA boliprogramové dokumenty zo strany EK schválenéso sklzom približne 9 mesiacov), štádiarealizácie projektov a podobne. Reálne čerpaniesa preto začalo podstatne zvyšovať v 3.štvrtine roku 2005 a rovnakým tempom pokračujeaj v roku 2006.Zároveň si treba uvedomiť, že v máji2004 sme naším vstupom do EÚ nasadaliuž do “rozbehnutého vlaku, ide o naše prvé„programové obdobie” a získané skúsenostinám významnou mierou umožňujú kvalitnesa pripraviť na nasledujúcich 7 rokov.■ Čoraz viac odborníkov predpovedá, že anisedemročné obdobie, ktoré sa pripravuje nezvládneme.Súhlasíte s nimi?Osobne našu situáciu nevidím tak pesimisticky.Skúsenosti, ktoré sme nadobudlipočas súčasného programového obdobianám neoceniteľne pomáhajú v príprave naďalších sedem rokov. Vieme, v čom sme dobrí,vieme, kde máme rezervy a čo sa dá zlepšiť.Som presvedčený, že všetky podmienkypripravíme tak, aby sme boli v čo najväčšejmiere schopní využiť možnosti, ktoré sa námponúkajú.■ Boli ste riaditeľom úradu Bratislavskéhosamosprávneho kraja. Tento kraj má vlastnýoperačný program. Ktoré investície a projektyby ste bratislavskému kraju odporúčalia dopriali?Bratislava a Bratislavský samosprávny krajboli svojím spôsobom v minulosti značnehendikepované subjekty v rámci možnostíčerpania prostriedkov v jednotlivých programoch.Vedenie Bratislavského samosprávnehokraja si uvedomuje svoje možnosti v rámcinového operačného programu a cieľavedomesa pripravuje na čerpanie prostriedkov. Súvytipované jasné priority a BSK je aj vhodnepersonálne pripravený na kvalitné čerpanietýchto prostriedkov v rámci priorít vychádzajúcichz volebných programov predsedui jednotlivých volených zástupcov.■ Ste za to, aby sa príjemcovia finančnýchprostriedkov z eurofondov zverejňovali, aleboje to aj podľa vás tajná informácia?V prípade, že by sa nenašli žiadne právneani iné prekážky, ktoré by spôsobovali problémyprijímateľom, ja osobne by som bol zazverejňovanie.■10 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja SRPROBLÉMOM SLOVENSKA JE, ŽENEDOSTATKY RIEŠI NESKOROŠtátny tajomník ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Daniel Ács odpovedána otázky Milana Blahu.■ Už pred mimoriadnym zasadaním vládyo ministerskom návrhu Národného strategickéhoreferenčného rámca bolo jasné, že tendostatočne nezohľadňuje potreby znalostnejekonomiky, pretože prioritou a základnoufilozofiou navrhovateľa tohto strategickéhodokumentu bol regionálny rozvoj, presnejšieznižovanie rozdielov medzi rozvinutými a zaostalýmiregiónmi za pomoci europeňazí. Vládatento nedostatok odstránila. Otázka znie,či si vaše ministerstvo dostatočne neuvedomovalo,aký dokument má pripraviť, aleboči mu z vlastnej koncepcie vyšlo, že je trebaprioritne rozvíjať zaostalé regióny...Treba hneď na úvod povedať, že pokiaľtu neboli prostriedky EÚ, Slovenskárepublika nijakú koncepciu regionálnehorozvoja nemala. Národný strategický referenčnýrámec je takýmto dokumentom,ktorý však nevychádza zo skutočnýchexaktných potrieb regiónov. Prvoradouúlohou teda malo byť vypracovanie vízierozvoja regiónov, a potom reálnej koncepcieich potrieb, ktorá by však nemala byťzávislá len na štrukturálnych fondoch.■ Prečo?Pretože tie sú iba nástrojom na naplnenienašej vlastnej regionálnej politiky, niepolitiky Európskej únie, ktorá iba v hrubýchrámcoch niečo načrtla. My musímepresne povedať, čo chceme robiť a čo potrebujeme.Keďže čosi podobné chýba,nemohlo sa to objaviť ani v Národnomstrategickom referenčnom rámci, pretožeto sa nedá urobiť za dva týždne. Naozaj sitreba v prvom rade uvedomiť, čo je kohéznapolitika Európskej únie a čo má za cieľ,a čo my sami chceme dosiahnuť. Či ideo vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmiv rámci Európskej únie alebo medzi našimiregiónmi.■ Jedno aj druhé, pochopiteľne.Práve to mal na mysli návrh ministerstva.Foto: M. Nemec■ Aj keď nekládlo dôraz na znalostnú ekonomiku?Znalostná ekonomika je určite veľmipotrebná vec, o tom netreba diskutovať,ale nezabúdal na ňu ani návrh ministerstva.Iba jej konkrétne prejavy. Ministerstvovychádzalo z toho, že treba zachovaťpostupnosť krokov a že dôrazom navýstavbu infraštruktúry ich zachováva.Je totiž veľký rozdiel medzi Slovenskoma napríklad Francúzskom, ktoré už mávybudovanú infraštruktúru, a teda môžeísť k pridaným hodnotám – k životnémuprostrediu, ku kvalite života, aj k informatizáciiako k osobitnému programu. Mypotrebujeme vybudovať základňu. Potommôžeme dávať prostriedky do pridanejhodnoty, a teda prioritne do vzdelania. Podotýkamvšak, že koncepčne.■ Chcete tým naznačiť, že Slovensko nemázmysluplnú koncepciu rozvoja znalostnejekonomiky?Chcem tým povedať, že ani znalostnáekonomika na Slovensku nemá dostatočneprepracovanú stratégiu. Čo máme presnena mysli, ak hovoríme o poznatkovejspoločnosti, pýta sa veľa veľmi vzdelanýchľudí? Isteže, každý si doplní sám, no to jena koncepciu málo. Pochopiteľne, že je topozdvihnutie vzdelania na vyššiu úroveň,no kde začať? Deťmi? Dospelými? Celoživotnýmvzdelávaním? Začneme dodávaťmoderné inovatívne techniky, internet,počítače, na východ, kde nie je dobrá infraštruktúra?Tých otáznikov je oveľa viac.■ A vaše odporúčanie?Skočiť do pridanej hodnoty, ktorú staráeurópska pätnástka už dávno využíva, nieje také jednoduché. Ona totiž bude hľadaťnástroje vhodné pre ňu, nie pre nás. A mynamiesto toho, aby sme Európskej komisiipresne povedali, čo potrebujeme, iba využívame,čo nám ponúka v rámci vlastnéhoregionálneho balíka. Treba to zmeniť a ponúkaťvlastné riešenia.■ Chodíte do Bruselu, prečo s tým niečo nerobíte?Na pohľad to vyzerá tak, akoby ministerstvovýstavby iba hrabalo europeniazek sebe, namiesto toho, aby sa na rezortevýstavby ani neohriali a ihneď putovali tam,kde ich potrebujú najviac, teda do regiónov...Naše ministerstvo je koordinačný orgán,teda by nemalo byť jeho cieľom mať najväčšíbalík prostriedkov. Problém je však indea je veľmi konkrétny. Každé ministerstvo bytotiž malo mať dobre prepracovanú vlastnúkoncepciu, ktorú by konfrontovalo s kvalitnýmiregionálnymi koncepciami, a to taks obecnými, ako aj mikroregionálnymi, a ažpotom by mali prísť na rad peniaze.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Myslel som, že po predvlaňajšej výzve županovdvoch východoslovenských regiónovje už otázka subsidiarity, teda aj prideľovaniaeuropeňazí, uzavretá. Župani žiadali, aby sao peniazoch na úrovni NUTS 2 nerozhodovalov Bratislave, ale v regiónoch.Ak by išlo iba o Prešovský a Košickýsamosprávny kraj, nebol by to problém.Neplatí to však o všetkých regiónochrovnako. Jedna vec je teda dať právomoci,a druhá vec je naozaj spĺňať odborné,administratívne a metodické náležitosti,čo si vyžaduje dostatok vyškolených ľud,ktorí by mali úspešne implementovať ponúkanéprojekty a riadiť tento proces.Bez pripravených ľudí a kvalitne spracovanýchprojektov, a to aj po formálnejstránke, nedá Brusel, ako je všeobecneznáme, jediné euro. Nuž a ministerstvovýstavby dbá najmä o to, aby bolo všetkozadministrované správne a nemuselosa priveľa prostriedkov vracať alebo nečerpať.A čo sa týka subsidiarity, aj tu saveci pohli. Niektoré prioritné osi už pôjdupriamo do regiónov, teda do priamejkompetencie vyšších územných celkov,no niektoré iba čiastočne alebo vôbecnie. Všetko podľa kvality akčných plánov.Aby sa nepostupovalo tak, že jednuškolu zateplíme a do druhej dáme počítačebez ohľadu na to, či má škola deravústrechu. Aby sa to nestávalo – to je úloharegiónov.■ Slovensko určite má s čerpaním europeňazívážne problémy, ak berieme do úvahyzačínajúci rok 2004, ktorý práve tohto rokudobieha. Čo s tým?Je to problém a hovorili sme o ňom nedávnov Bruseli s pani eurokomisárkou,ktorá sa oprávnene pýtala aj na čerpanieeurofondov. Bohužiaľ, situácia je taká, ženevyčerpáme rok 2004, no treba povedaťaj to, že nie sme na tom až tak zle. Čo satýka nami koordinovaných vecí, musímpovedať, že „sopky“, teda sektorové operačnéprogramy, vyzerajú veľmi dobre,hoci istý problém môže nastať s využívanímpeňazí z kohézneho fondu, ale o tomrokujeme. Žiadnej krajine sa však nepodariloúplne vyčerpať fondy. Neznamenáto však robiť tie isté chyby, aby sa nevyčerpalieuropeniaze aj o rok. Ukazovák všakmusí byť vztýčený oveľa skôr ako v septembri,to je už neskoro. Pozrime sa tedana rok 2005 a už teraz hľadajme riešenia,ako mu pomôcť. Problémom Slovenska je,že nedostatky s čerpaním eurofondov riešineskoro.■Október 200611

Národná rada SRZMENY AŽ PODÔKLADNEJ DISKUSIIS predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnúsprávu a regionálny rozvoj Tiborom Cabajom (Ľudová strana-Hnutie zademokratické Slovensko) hovoril publicista František Meliš.■ Váš predchodca na predsedníckej stoličkeMilan Hort zo Slovenskej demokratickeja kresťanskej únie-Demokratickej strany šéfovaliba výboru pre verejnú správu. Vy steako predseda výboru dostali do názvu výboruaj regionálny rozvoj.Uvedomujem si rozšírenie pôsobnostinášho výboru aj o túto oblasť, ktoráv predchádzajúcom volebnom obdobípatrila do pôsobnosti iného samostatnéhovýboru. Členovia nášho výboru sa už poodbornej stránke pripravujú aj na zvládnutietejto problematiky. Absolvovali užstáž v Bruseli. V rokoch 2007 – 2013 prídez eurofondov na Slovensko vyše 400miliárd korún na regionálny rozvoj. Pretoposlanci výboru pre verejnú správu a regionálnyrozvoj by mali byť prví, ktorí samajú oboznámiť so základnými krokmiv tejto problematike a na ich základe potompokračovať ďalej.■ Ako hodnotíte reformu verejnej správyv jej súčasnej podobe?Mal som úplne opačný názor na reformuverejnej správy ako bývalý splnomocnenecvlády pre decentralizáciu verejnej správyViktor Nižňanský. Súčasná vládna koalíciasi predsavzala, že bude v decentralizáciiverejnej správy pokračovať. Po zhodnotenísúčasného stavu vravím, že ťažko sa dá stavaťna tom, s čím sme v minulosti nesúhlasili.Preto určitú dobu potrvá, kým situáciukomplexnejšie zhodnotíme. Aj v našomvýbore sme vytvorili priestor na diskusiuo tejto otázke. Absolvovali sme trojdňovéstretnutie členov výboru so zástupcami samospráv.kde sme situáciu podrobne analyzovalia prijali sme isté východiská.■ Bude výbor v tejto oblasti rozvíjať aj nejakúlegislatívnu aktivitu?Sme iba na začiatku volebného obdobia.Najskôr príde tzv. cestovná mapa, ktorúpripraví ministerstvo spravodlivosti, pretožeono sumarizuje všetku legislatívnučinnosť vlády. Potom nastane priestor prevýbor, aby sa takýmito otázkami zaoberal.Lenže legislatívne ťažisko by nemalo byťna výbore, ale na vláde, ktorejpovinnosťou je pripraviť kvalitnénávrhy, ktoré prejdú legislatívnympokračovaním a ažpotom sa výbor ako gestorskýbude touto otázkou zaoberať.Nevylučujem však, že ak by bolopotrebné pripraviť niektoré malénovely, tak by sa to riešilo cez výbor. Lenželegislatívne riešenie cez parlament je vozvláštnej polohe, pretože ide o urýchlenékonanie a takto sa dá vyhnúť medzirezortnémupripomienkovému konaniu. Častoposlanci v dobrej viere urobia chyby. Užsa stalo, že parlament návrh prijal, alepotom sa začal v jednotlivých rezortochprehodnocovať a zistilo sa, čo všetko sanemalo schváliť. Naším pomníkom budeto, ak sa nám za štyri roky v súčinnostis exekutívou podarí pripraviť legislatívneprostredie tak, že budú občania spokojní.Napríklad, že prídu na úrad a vybaviavšetko, čo potrebujú. Nikto nedelí ľudí natých, čo pracujú v samospráve alebo v štátnejspráve. Jedno je však jasné: všetci žijúz peňazí daňových poplatníkov.Foto: M. Nemec■ V diskusii k programovému vyhláseniu vládyste kritizovali predchádzajúcu koalíciu, ževytvorila šestnásť štátnych správ, pričom ľudiasa nedokážu v nich orientovať.Mám možno šťastie, alebo to nazvemskúsenosťou, že som poznal aj systém národnýchvýborov. Bol založený na tom, ževláda fungovala od hora až po poslednúdedinku. Isteže, boli aj niektoré deformácie,ale k tomu sa nechcem vracať, pretožemedzičasom sa uskutočnilo rozdelenie nasamosprávu a štátnu správu. V roku 1996,keď sa robilo nové územné a správne členenieSlovenskej republiky, tak sme hľadalispôsob, aby sa štátna správa čo najviacpriblížila k občanom. Preto sa aj z pôvodnýchtroch krajov vytvorilo osem. Prišlisme aj s takým návrhom, aby bolo vytvorených79 okresných úradov. Predchádzajúcavládna koalícia okresné úrady zrušila,vytvorila päťdesiat obvodných úradov. Jednovšak nemôžem predchádzajúcej koalíciiodpustiť. V roku 1996 sme vytvorili integrovanúštátnu správu. Bolo zaužívanýmspôsobom, ak ktokoľvek v dedine alebov mestečku nedokázal vyriešiť svoj problém,tak išiel to vybaviť na okresný úrad.Okresné úrady boli nahradené obvodnýmia štátnu správu rozdelili podľa jednotlivýchrezortov. A zrazu tu máme rôzneúrovne od obvodnej, cez krajskú až po ministerskú.Vytvorilo sa až šestnásť špecializovanýchštátnych správ v jednotlivýchokresoch. Toto rozdelenie bolo nešťastné,pretože každé ministerstvo si hľadalo svojepriestory, aby si vytvorilo vlastnú špecializovanúštátnu správu. Tým občania začalichodiť nie od dverí k dverám, ako to bolopredtým, ale od budovy k budove.■ Na rôznych úrovniach sa otvára diskusiao zrušení terajších krajských úradov a o ichnahradení troma vyššími krajskými úradmi.Zdá sa, akoby išlo o návrat k niekdajším tromkrajom a Bratislava ako samostatný územnýcelok.Osobne by som nemal problém so zrušenímkrajských úradov, pretože, keď smev roku 1996 vytvárali nový systém územnéhoa správneho usporiadania Slovenskejrepubliky, už vtedy sme uvažovali, že postupnýmvytváraním vyšších územnýchcelkov zanikne na úrovni krajov štátnaspráva. Lenže v tomto procese sa nepokračovaloa prerozdeľovaním sa to všetkoposunulo niekde inde. Budeme sa musieťzaoberať myšlienkou, ako to bude s krajskýmúradmi. Otázkou však ostáva, nakoho presunúť ich kompetencie. Pre mňaje najmenej prijateľné vytvorenie vyššíchštátnych úradov, ktoré by zasa kopírovaliminulosť. Ak už sa prijal systém ôsmichvyšších územných celkov, tak nemávýznam vytvárať štyri rôzne varianty, ktorésa budú prekrývať. Pretože systém trochkrajov plus Bratislava prekrýval územiezápadoslovenského regiónu. Napríkladniekdajší Západoslovenský kraj je v súčasnostiv štyroch vyšších územných celkoch.■ Vláda rozhodla, že vyššie položené obcea mestá dostanú od štátu viac peňazí ako doteraz.Nižšie položené sídla naopak dostanúmenej. Ich zástupcovia v tom však vidia diskrimináciu,pretože aj oni majú vo svojichprogramoch rozvoj regiónov.Opäť je to otázka do diskusie, pretože sanedá riešiť od zeleného stola. Otázkou je,ako pomôcť samospráve, aby bola funkčnáa aby finančné prostriedky išli tam,kde ich skutočne potrebujú. Ak sú veľkéregionálne rozdiely, tak úlohou štátu je ichriešiť. Je tu priestor na diskusiu, pretože sapripravuje štátny rozpočet a predpokladám,že na budúci rok sa už budú robiťkonkrétne kroky.■12 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja SRHLAVNÁ ŤARCHAOBNOVY BYTOV NA PLECIACHVLASTNÍKOVFinančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ sa v súčasnosti čerpajú hlavne nazákladnú infraštruktúru miest a obcí Slovenska. Obyvateľov bytových domov, najmäpanelákov zaujíma, či a odkiaľ získajú peniaze na ich obnovu. O tejto téme hovorilas generálnym riaditeľom sekcie stavebníctva a bytovej politiky Ministerstva výstavbya regionálneho rozvoja SR Ing. Petrom Černegom redaktorka Tatiana Jaglová.■ Slovensko dostane z eurofondov 4,2 miliardykorún na obnovu sídlisk, kam patrí ajobnova bytových domov. Neplatí to však preBratislavu. Prečo padlo také rozhodnutie?Na základe nariadenia Európskeho parlamentua Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla2006 o Európskom fonde regionálnehorozvoja sú v článku 7 „Oprávnenosť výdavkov“definované aj výdavky na bývanie.Tie sa programujú v rámci integrovanejoperácie mestského rozvoja aleboprioritnej osi pre oblasti, ktoré sú fyzickyzničené, alebo sociálne vylúčené. Výdavkysa tak obmedzujú na bývanie pre viacerérodiny, alebo budovy, ktoré vlastnia orgányverejnej správy, či neziskoví prevádzkovateliaa používajú ich na bývanie určenépre domácnosti s nízkym príjmom, aleboľudí s osobitnými potrebami. Nevyplývaz toho, že finančné alokácie na obnovusídlisk sú viazané len na čerpanie v rámciCieľa 1 (všetky regióny okrem Bratislavskéhokraja).Text nariadenia umožňuje čerpaťfinančné prostriedky zo štrukturálnychfondov EÚ aj pre Bratislavu. Vzhľadomna nízku výšku zdrojov, určených na revitalizáciupanelákových bytov nie je v tejtochvíli jasné, či sa bude v nasledujúcomprogramovom období 2007–2013 podporovaťaj Bratislava. Možnosť čerpania zdrojovna bývanie aj pre Bratislavu bude vyplývaťaž z ustanovenia finálnej verzie dokumentu„Národný strategický referenčný rámecna roky 2007–2013“, o ktorom sa teraz diskutuje.■ V Bratislave je však najviac panelovýchdomov z celého Slovenska. V nich žijú ľudia,ktorí väčšinou nemajú na to, aby si sami nechalidomy opraviť a obnoviť.Odborný odhad hovorí, že finančný deficitna bytovom fonde, spôsobený absenciouvkladania finančných prostriedkovdo údržby a opráv je okolo 400 mld. Sk.Značná časť bytového fondu sa pritombudovala z panelových prefabrikátov. Napraviťdlhodobo zanedbávanú údržbu domovbude trvať dlho. Dôležité sú aj štátneFoto: M. Košírerfinančné zdroje. Hlavná ťarcha pri obnovebytového fondu bude však vždy na vlastníkoch,bez ohľadu na ich príjmy.■ Bratislavský samosprávny kraj má v Bruseliuž štvrtý rok kanceláriu pre styk s EÚ. Vieteo tom, že by jej členovia lobovali za vyriešeniespomínaného problému?Podľa informácií, ktoré mám, o tom neviem.O problematike bývania sa hovorilona spoločnom stretnutí predsedu BSK sozástupcami MVRR SR v júli 2006, ktorésa konalo z iniciatívy kancelárie pre styks EÚ a predsedu BSK na tému zvýšenia finančnýchalokácií pre Operačný programBratislavský kraj (OPBK). Uvažovalo saaj o možnosti začlenenia opatrenia na regeneráciusídiel do Operačného programuBratislavský kraj (v rámci opatreniaby bolo možné financovať aj výdavkyna bývanie). Na spoločnom stretnutí EK,MVRR SR a BSK nevzniesli zástupcoviaEurópskej komisie námietky voči tomutoopatreniu, ako ani proti začleneniu výdavkovna bývanie do OPBK. Implementačnénariadenie Európskej komisie, v ktorombude stanovený zoznam kritérií na určenieoblastí oprávnených na financovanievýdavkov na bývanie ešte nie je schválené.Po jeho schválení a po určení výškyfinančných alokácií pre OPBK, o ktorýchrozhodne vláda SR v októbri 2006, sa dozvieme,či z Operačného programu Bratislavskýkraj bude možné čerpať finančnéprostriedky aj na bývanie.■ O tejto téme sa malo hovoriť aj v rámcispolupráce krajín V4...Na mnohých stretnutiach V4, od expertnejaž po vládnu úroveň sa postupne formovaloúsilie, ktoré v roku 2005 na Sliači, a to nastretnutí ministrov krajín V4 zodpovednýchza bývanie, vyústilo do oficiálneho uznaniapotreby riešenia obnovy panelových sídliska podpory spoločnej snahy otvoriť možnostičerpania prostriedkov z európskych fondovdo oblasti bývania. Ukázalo sa, že najprijateľnejšímriešením bude snaha o čerpanieprostriedkov pre úzko špecifikovanú oblasťbytového fondu, a to len pre krajiny, ktorépristúpili k EÚ 1. mája 2004. Proces rokovaníkrajín V4 o tejto téme ešte stále prebieha.■ Stále aktuálna je aj otázka nájomných bytov.Aký je váš názor?Aplikáciou zákona č. 182/1993 Z. z.o vlastníctve bytov a nebytových priestorovv znení neskorších predpisov sa naSlovensku výrazne znížil počet nájomnýchbytov. Prieskum z roku 2005 týkajúcisa obcí s počtom nad 2000 obyvateľovukázal, že ku koncu roku 2004 bolo vovlastníctve obcí len asi 51-tisíc nájomnýchbytov, čo predstavovalo asi 3% z celkovéhoodhadovaného bytového fondu. Preto jeotázka výstavby nájomných bytov naďalejveľmi aktuálna, a to najmä na zabezpečeniebývania domácnostiam s nízkymipríjmami. Doterajšia pomoc zo stranyMVRR SR, a to najmä dotácie na obstaranienájomných bytov s limitovaným plošnýma cenovým štandardom, určenýchna bývanie sociálne slabších skupín obyvateľstvapodnietili výstavbu nájomnýchbytov a postupne sa zvýšilo ich zastúpeniena celkovom počte dokončených bytov.K podpore výstavby, najmä menšíchnájomných bytov sa prihlásila aj súčasnávláda vo svojom Programovom vyhlásenívlády SR. Schválila Program rozvoja bývaniana najbližšie roky a uložila vydať všeobecnezáväzný právny predpis, upravujúcipodmienky pre poskytovanie dotáciína rozvoj bývania, ktorého súčasťou je ajvýstavba nájomných bytov.■ Čo sú v súčasnosti priority pre Štátny fondrozvoja bývania?Zámery vlády v oblasti rozvoja bývania,vyjadrené v jej Programovom vyhlásení sapremietnu aj do priorít Štátneho fondu rozvojabývania. Základnou prioritou pritomzostáva podpora výstavby nájomných bytov,osobitne menších, tzv. štartovacích bytov premladé rodiny. Mladé rodiny (do 35 rokov)budú zvýhodnené aj pri poskytovaní podporyna obstaranie bytu v bytovom dome dovlastníctva fyzických osôb. Ďalšou prioritoubude poskytovanie podpory na obnovu bytovejbudovy a na výstavbu zariadenia sociálnychslužieb. Uvedené priority sa zohľadniavo výškach podpôr a úrokových sadzieb zaposkytnuté úvery z prostriedkov fondu tak,že budú podstatne výhodnejšie oproti podporámna ostatné účely.■14 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Primátor hlavného mesta SRDOBRÁ VÔĽA – DOBRÝ MODELPrimátora hlavného mesta SR Bratislavy Ing. Andreja Ďurkovskéhooslovil náš spolupracovník JUDr. Jaroslav Gründler.■ Nové územnosprávne členenie Slovenskasa stáva témou dňa stále častejšie. V tomtosmere sú známe vaše aktivity týkajúce saBratislavského samosprávneho kraja a návrhuna odčlenenie hlavného mesta. Aké súprimárne argumenty tejto iniciatívy?Návrh na postavenie Bratislavy ako vyššiehoúzemného celku tak, aby sa Bratislavadostala do postavenia okolitých hlavnýchmiest, akými sú Viedeň, Budapešť, čiPraha má nielen moju podporu, ale aj podporuostatných starostov bratislavskýchmestských častí. Ak má Bratislava plniťvšetky funkcie, ktoré sa od hlavného mestaočakávajú, musí mať aj dostatok zdrojov.Prioritou je, aby finančné prostriedky,ktoré sa v hlavnom meste vyprodukujú,v Bratislave aj zostali, napríklad daň z motorovýchvozidiel a podobne. Konkrétnedaň z motorových vozidle je príjmomVÚC, pričom najviac áut v Bratislavskomsamosprávnom kraji je evidovaných v Bratislavea, samozrejme, denne do Bratislavyprúdia autá z celého BSK. Napriek tomuo využití týchto prostriedkov rozhodujeVÚC. Dôkazom nesystematickosti takéhotoriešenia je posledný prípad, keď neschválila40 miliónov korún na rozšírenieRačianskej ulice, hoci túto komunikáciuminimálne na 50 percent využívajú obyvateliaokresu Pezinok, ktorí denne dochádzajúdo Bratislavy za prácou.Foto: M. Košírer■ Na danú tému ste mali predbežné rozhovoryso starostami jednotlivých obcí patriacichdo Bratislavského samosprávneho kraja. Podľanašich informácii, obce sa viac prikláňajúk názoru ponechať väzby na Bratislavu v súčasnomstave. Čím svoju snahu odôvodňujú?So starostami obcí bratislavského samosprávnehokraja som rokoval zatiaľ lenčiastočne, pretože nemám pocti, že mojouúlohou je rozhodovať o ich postavení. Jasa snažím len dosiahnuť, aby Bratislavaako mesto mala štatút samostatného vyššiehoúzemného celku, nedovolil by somsi však rozhodovať o osude iných okresov.Som si vedomý, že to automaticky ovplyvňujeaj tieto obce, ale nikdy som nepovedal,že majú byť pričlenené k Trnavskémusamosprávnemu kraju. Vôbec sa ako primátorBratislavy nebránim tomu, aby ichadministratívne centrum zostalo v Bratislave.■ Je kameňom úrazu ponechania väzieb naBratislavu iba problém nedostatočného financovaniaúloh hlavného mesta? Niektoríposlanci navrhujú vytvoriť samostatnú kapitoluv štátnom rozpočte pre hlavné mesto,respektíve zabezpečiť starostlivosť o komunikácie1. a 2. triedy, o ktoré sa doterazstará hlavné mesto zo svojich prostriedkov,prostredníctvom BSK. Aká je realita?Samozrejme, že najväčším problémomje financovanie hlavného mesta, ale nielento. Vami spomínané komunikáciesú tiež problematické, pretože VÚC sav meste nestará o žiadne komunikácie,ale v ostatných obciach spravuje hlavnékomunikácie, ktoré nimi prechádzajú.V hlavnom meste akoby chýbala jednaúroveň starostlivosti o komunikácie a Bratislavaju musí financovať z vlastnýchzdrojov. Problematické je aj školstvo.Mestské časti sa starajú o základné, materskéškoly, ale o stredné školy a gymnáziána území Bratislavy sa stará VÚC. Akby sa teda Bratislava stala vyšším územnýmcelkom zjednotila by sa starostlivosťo celé základné a stredné školstvo. Hlavnémesto SR by privítalo, ak by štátny rozpočetvyčlenil finančné prostriedky na zabezpečeniejeho niektorých funkcií, abyobčania Bratislavy nemuseli platiť všetkyzo svojich daní. Preferujem však riešeniestanovením presného percenta zo štátnehorozpočtu, čím by bola zabezpečená primeranávalorizácia úmerná rastu štátnehorozpočtu, do ktorého Bratislava prispievanajvýraznejšou čiastkou. Kapitola v štátnomrozpočte by nezaručovala, že peniazezo štátneho rozpočtu by sa nepoužiliv prípade potreby na iné účely. Za hlavnériziko považujem fakt, že každoročne bybola v parlamente diskusia prevažne „Nebratislavčanov“o tom, koľko finančnýchprostriedkov by mala dostať Bratislava.Prioritou je, aby finančné prostriedky,ktoré sa v hlavnom meste vyprodukujú,v Bratislave aj zostali.■ Predseda BSK Vladimír Bajan považujevaše kroky za nešťastne zvolenú súčasť predvolebnejkampane. Čo vy na to?Návrh zákona o Bratislave sa pripravujeuž dva roky, niekoľkokrát som zrozumiteľnedeklaroval, že návrh zákonao Bratislave bol v predchádzajúcom parlamentenepriechodný a že mám záujemnávrh predkladať v novom volebnomobdobí parlamentu. Aj preto som v čonajkratšom termíne, od zvolenia novéhoparlamentu a od nástupu novej vlády,inicioval stretnutie s prezidentom,predsedom NR SR a premiérom, abysom sa ubezpečil, že návrh nového zákonao Bratislave sa môže dostať na rokovacístôl. Prezident Ivan Gašparovič mapodporil a predseda NR SR Pavol Paškaubezpečil, že môžem predložiť nový zákondo parlamentu a je to možné už naoktóbrovej schôdzi. Stretnutie s premiéromRóbertom Ficom sa pripravuje a dúfam,že bude už čoskoro. Nemyslím sipreto, že by sa moja iniciatíva dala posudzovaťako predvolebná kampaň aj preto,lebo zákon, ktorý mienim predložiť,môže ovplyvniť až voľby v roku 2009,respektíve 2010.■ Pred voľbami zvyknú politici vyhlasovať,čo všetko pre svojich voličov urobia. Ako naprahu skončenia volebného obdobia vyzerajúvaše kolónky – mal dať a dal?Veľmi dobre si uvedomujem svoju osobnúzodpovednosť pred obyvateľmi Bratislavy,a preto som pripravený na odpočetvlastnej práce. Veľká časť môjho volebnéhoprogramu a programu politických strána hnutí v mestskom zastupiteľstve 2002 –2006 sa premietla v základnom dokumente,ktorý prijalo mestské zastupiteľstvo nasklonku roku 2003 ako Program prioríta rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy naroky 2004 – 2006. V septembri som predposlancami a verejnosťou prostredníctvommédií urobil odpočet. Zo 69 úloh, ktorésme si stanovili v našom programe, je 40už splnených, ďalších 9 projektov bude realizovanýchdo konca roka 2006, ostatnébudú ukončené v nasledujúcich rokoch,prevažne v roku 2007, čo bolo v prioritáchpresne definované. Osem úloh z programurozvoja sa napokon nebude realizovať,najmä pre zložitý stav vlastníckych pomerovk pozemkom a mimoriadnej finančnejnáročnosti alebo nárokov reštituentov. Pritomto odpočte by som však chcel pripomenúť,že Bratislava po prvý raz od roku1990 dostala program svojho rozvoja nadlhšie ako len jednoročné obdobie, ktorýjej umožňuje efektívnejšie plánovať investičnéprojekty financované z rozpočtua úverových zdrojov.■16 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Hlavný architekt BratislavyBRATISLAVA SI ZACHOVÁVAĽUDSKÚ MIERKU„Bratislava je mesto, ktoré sa v uplynulom storočí vyvíjalo veľmi dynamicky, veďkeď si uvedomíme, že v roku 1919 mala 79-tisíc obyvateľov, a koncom storočiadosiahol počet okolo 450-tisíc, išlo o rozvoj neobyčajne prudký vo všetkých rovinácha prinášajúci nespočetné množstvo nových situácií a problémov,“ takto začal svojerozprávanie o plusoch a mínusoch a perspektívach našej metropoly jej hlavný architektprofesor Štefan Šlachta. O rozhovor ho požiadala redaktorka Beata Vrzgulová.■ Bratislava mení obraz, svoju panorámu, noaj doterajšiu mierku. Je to premena, ktorá jeplusom alebo mínusom?Prudký rozvoj akéhokoľvek mesta poprinespornom pozitívnom rozmere prináša ajmnožstvo rozmanitých problémov. Terajšíobraz Bratislavy veľmi výrazne ovplyvnilisídliská – Ružinov, Petržalka, Karlova Ves– ktoré vznikli, všeobecne povedané akomonotónne, bezfarebné, priam bezduché„spiace“ mestá, kde chýbala vybavenosť,poznamenala ich kriminalita, anonymita. Poroku 1990 sa situácia začala meniť, v niečomk lepšiemu, v niečom k horšiemu. Ako architektisme počítali s tým, že našou hlavnouúlohou sa stane humanizácia týchto sídlisk,no po 16 rokoch môžeme konštatovať, žek humanizácii takmer nedošlo. Na druhejstrane vyrástla relatívne bohatá zeleň, konečnesa začína s renováciou fasád, na scénuvstúpila farba – niekde až príliš výrazne.Vďaka novým bytovým alebo administratívnymobjektom, ktoré si tu začínajú hľadaťmiesto, sú sídliská rozmanitejšie, rozširujesa vybavenosť, a to všetko mení obraz siveja smutnej Petržalky. Tým sa však mení obrazBratislavy ako takej. Musíme si uvedomiť, žeBratislava nie je len historické jadro, ale je toúzemie od letiska po Slovnaft, od DevínskejNovej Vsi až po Rusovce...■ Obyvatelia i návštevníci Bratislavy všakpredsa len najväčšmi vnímajú premenu historickéhojadra. Ako ju vidíte?Premenu centra a jeho objektov by somzaradil k najväčším plusom rozvoja, a pohľadby som rozšíril ďalej než len na užšie historickéjadro. Rekonštrukcie na 99 percent prebehlikvalitne, v mnohých prípadoch prinavrátilihistorickým objektom pôvodnú tvár,Foto: archívpamätalo sa na farebnosť i detaily. Samozrejme,nájdu sa aj menej vydarené postupy, novo veľkej väčšine bola práca všetkých zúčastnenýchveľmi dobrá.■ Čo teda možno pokladať vo vývoji Bratislavyza najvypuklejšie mínusy?Za nepochybné mínusy jej premeny pokladámzásahy v oblasti vilovej štvrte Hausberg,ktorá bola nepochybne pýchou mesta. Menísa tu mierka, pôvodné vily sa nadstavujú,prestavujú a do tejto časti veľmi razantnevstúpila doprava s nespočetným množstvomáut zaparkovaných na chodníkoch. Postavilosa viacero objektov pôsobiacich doslovaako päsť na oko, ktoré nemožno hodnotiťkladne.■ Spomínali ste, že plusom mesta je posunv riešení dopravy. Avšak tí, čo sa denne ocitávajúna bratislavských komunikáciách, majúzväčša iný názor...Fungujúca doprava je podstatou životakaždého mesta. Bratislava sa v tomto smerenaozaj posunula dopredu – vyrástli novémosty, diaľničný obchvat, dokončuje sa tunelna Patrónke a podobne. Na druhej stranenapriek týmto investíciám dopravná situáciazaostáva a nestíha sa prispôsobovať enormnémunárastu dopravy. Tu však treba mať nazreteli, že v Bratislave od roku 1990 stúpolpočet áut 4-násobne. Za najväčší problémvšak považujem to, že sa veľmi málo urobilovo verejnej hromadnej doprave. Metro, obľúbenátéma politikov, zostane na papieri ešteporiadne dlho. Dnes sa ako o nosnom systémeMHD hovorí o električke z Petržalky, jemi ľúto, že sa nezdôrazňuje zavedenie tzv.S-bahn, teda prepojenie električkovej dopravyso železnicou. Zastávam názor, že ak byv blízkej budúcnosti táto možnosť nabralareálne kontúry (napríklad aj s tunelom podcentrom mesta), bolo by to konečne pozitívnerazantné riešenie v meste s dosahom navšetkých. Azda by aj chronickí motoristi presedlalina MHD a odbremenili Bratislavu odprebytku automobilov.Doprava je skutočne limitujúci faktor privývoji mesta, čo si však, žiaľ, dostatočne neuvedomujeme.A ak nám to bude dlho trvať,aj všetky tie nadštandardné byty v exkluzívnychvysokých budovách stratia hodnotu,keď sa z nich jednoducho nebude dať dostatočnepohodlne dostať na iné miesto mesta.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ A sme pri problematike výškových budova nových veľkých projektov, ktoré sa v Bratislavepripravujú a v krátkom čase výraznezasiahnu nielen do obrazu mesta, ale najmäživota jeho obyvateľov.Áno, problém výškových budov je obyvateľstvomvnímaný veľmi citlivo. V Bratislavevyrastajú tieto objekty skutočne náhodne,bez ohľadu na okolie. Toto vidím ako moment,ktorý ohrozí budúci vzhľad Bratislavy,pretože nejde len o panorámu mesta,ale najmä o všetko súvisiace so životoma praktickým fungovaním veľkého a vysokéhoobjektu – parkovacie priestory, ochrannéopatrenia, zdravotnícke zabezpečenie,odvoz odpadkov atď. Najmä toto ovplyvníkvalitu budúceho života, nehovoriac o tom,že prvou obeťou takejto výstavby býva zeleň.Pritom nesúhlasím celkom s tvrdením, že sanaše mesto mení na betónovú džungľu, ajkeď práve v jeho srdci na Hlavnom námestí,sme ukázali, ako sa to robiť nemá.Rád sa zmienim o nových projektoch,ktoré tvár nášho hlavného mesta výraznezmenia. Dúfam však, že nezmenia jejmierku. Najvýraznejším už realizujúcim saprojektom je Eurovea v lokalite Pribinovejulice a nového SND, ktorý pokladám zaveľmi kultivovaný, svojím spôsobom skromný.Vytvorí zaujímavé priestorové vzťahy nanábreží Dunaja so širokým parkom, ktorý samôže stať pre Bratislavčanov veľmi príťažlivý.Eurovea je akýmsi začiatkom nového riešeniadunajského nábrežia, kde súbežne trebaspomenúť aj projekt Riverpark pod PKO.Oba by mali tvoriť akúsi výkladnú skriňuBratislavy a nájdu pokračovanie vo výstavbev ďalších blízkych častiach i na druhombrehu Dunaja.Veľmi významným projektom, ktorýzaiste zmení tvár Bratislavy v centre, jezámer prestavby Kamenného námestia.Pozoruhodný a atraktívny projekt prinášado centra rad nových, potrebných a doterazabsentujúcich funkcií, aké má hlavnémesto svojim obyvateľom a návštevníkomposkytnúť. Mám na mysli predovšetkýmkultúrne, spoločenské, čiastočne športovémožnosti, doplnené komerčnými aktivitamia zeleňou. Neobyčajne veľkorysý projektby mohol významne obohatiť možnostispoločenského vyžitia do centra mesta, čonašu Bratislavu opäť posunie bližšie do rodinyeurópskych metropol.■Október 200617

VEĽKOLEPÝ PROJEKT ORGANICKÉHOROZŠÍRENIA HISTORICKÉHO CENTRACentrum Bratislavy v krátkom čase zmení tvár. Nepôjde len o „facelift“, ale doslova o úplnúpremenu. Architektonickú aj urbanistickú. Hlavné mesto si zaslúži dôstojnú centrálnu dominantu– a tá práve dostáva reálnu podobu. Zoznámte sa s návrhom Centre Plaza, čo je zatiaľ pracovnýnázov veľkého projektu s ambíciou rozšíriť „hranicu“ historického jadra a ponúknuť Bratislavčanomi návštevníkom nášho mesta príjemné vyžitie. S Ing. Martinom Pilkom, riaditeľom spoločnostiLordship pre ČR a SR sa zhovárala Beata Vrzgulová.priestory, multikino... Pod spomínanou zastrešujúcoukopulou plánujeme zriadiť veľkúskleníkovú záhradu s výhľadom na dominantyBratislavy, aby sa návštevníci skutočnecítili ako v jej srdci.Popri odpočinkových a zábavných aktivitáchnávštevníkom ponúkneme asi dve poschodiana komerčné využitie a služby, abyobyvatelia neboli z centra mesta „vyháňaní“za službami do okrajových častí s veľkými nákupnýmistrediskami, ale všetko našli poruke(pričom hlavným nájomcom zostáva Tesco).Súčasťou objektu bude hotel, v suterénebude veľké množstvo parkovacích miest (cca2 000), čo vyrieši terajšiu úplne nevyhovujúcusituáciu parkovania v tejto časti mesta.V tejto otázke sme úzko spolupracovali s odborníkmina dopravu a komunikácie. Realizáciaprojektu teda významne pomôže aj pririešení dopravnej situácie v centre Bratislavy.■ Pripravujete obrovský projekt, ktorý dokonalezmení tvár centrálnej časti Bratislavyk lepšiemu. Čo vás viedlo k rozhodnutiu odstrániťsúčasný komplex stavieb na Kamennomnámestí? Prosím, vyjadrite sa k zámeru z architektonickéhoaj urbanistického hľadiska.Bratislavu pokladám za krásne mesto a zatie roky, čo tu pracujem, mi prirástla k srdcu.Je však špecifická tým, že centrálna časťhistorického jadra je priestorovo stiesnenáa malá, nemá kam expandovať. Práve oblasťvymedzená Kamenným námestím, Tescom,Dunajskou, Rajskou a Špitálskou ulicou jeideálnou na rozšírenie pôsobnosti historickéhocentra. Keď sme vytvárali koncept, oslovilisme architektov, ktorí mali skúsenosti s realizáciouprojektov v historických centrách– napr. v Glasgowe, Manchestri, Belfaste,Dubline a iných. Cieľom zmeny uvedenéhopriestoru v Bratislave je nie je postaviť ďalšienákupné centrum, tých je v okrajových častiachBratislavy dostatok, ale organicky rozšíriťpešiu zónu historického centra formouvýstavby nových ulíc, ktoré budú charakteromi architektúrou príbuzné terajšiemu centru.Chceme poskytnúť ľuďom taký priestor,kde budú môcť pobudnúť, stráviť príjemnéchvíle, poprechádzať sa, posedieť si... Ideo veľký projekt, cítime značnú zodpovednosť,aby sme pripravili ľuďom to, čo zodpovedádôležitosti tohto miesta, čo tu v centredoteraz chýba.Konkrétne ide o vytvorenie dvoch novýchulíc, ktoré budú v konečnej podobe prekrytéveľkým skleným zastrešením, chrániacimpriestor pred nepriazňou počasia. Ulice v prvomrade splnia komunikačnú funkciu preverejnosť s tým pravým uličným ruchoma množstvom zelene. Túto funkčnosť podčiarknui materiály, ktoré použijeme privýstavbe, pretože štruktúrou i farebnosťoubudú evokovať uličný priestor a ľudia nebudúmať pocit, že sa pohybujú vo vyleštenomnákupnom centre.Kamenné námestie je relatívne veternéa vystavené nepriazni počasia, čo architektizohľadnili pri koncepcii priestoru. Vstupvytvára námestie, povedal by som nástupnýostrov, ktorý by mal upútať a pozvať ľudíďalej. Je rozčlenený na tri zóny – verejnú,kultúrnu a nástupnú. Mierne sa zvažujeprostredníctvom schodov, kde si možno posedieť,pozrieť si napríklad kultúrne vystúpenie,verejnoprospešné aktivity a podobne.Ďalšiu časť tvoria rôzne priestory na rozmanitévyžitie – kaviarne, reštaurácie, športovéFoto: M. Nemec■ Niekedy sa obávame nazvať veci pravýmmenom, najmä ak ide o citlivé veci. Nebudevšak prehnané, ak nazveme súčasnú atmosféruokolia Hotela Kyjev a obchodného komplexuTesco hanbou nášho hlavného mesta – veďsa tu zhromažďujú ľudia z okraja spoločnosti,donedávna tu bol doslova raj vekslákov, o reprezentačnomnámestí teda nemôže byť anireči. Bude nový projekt základom novej atmosféry,zmení sa duch tohto priestoru? Čím?Čo prinesie Bratislavčanom a hosťom nášhomesta?Neprislúcha mi spoločensky hodnotiť momentálnystav a návštevníkov tohto námestia.Podľa mňa je každé miesto v meste charakteristickétým, čo na ňom stojí. A práve tozasa vytvára zázemie na to, čo sa v tej ktorejlokalite odohráva. Práve tu sa vlastne nedaloočakávať niečo iné, ako spomínate v otázke,veď v týchto miestach bolo sústredených priveľazmenární, nepekných stánkov a podobne,čo nezodpovedalo funkcii námestia. Pretoľudia týmto priestorom po nákupe v Tescubez zastavenia doslova preleteli, bez záujmupobudnúť tu.Je pravdou, že kým sme pred dvoma rokmikúpili Hotel Kyjev, nebol bez problémov,no usilovali sme ich eliminovať a mnohé sanám podarilo. Práve skutočnosť, že na istémiesto ľudia neradi chodia, je znamením, ženiečo nie je v poriadku a dozrel čas na zmenu.Túto zmenu sme sa rozhodli ponúknuťhlavnému mestu Slovenska. Nezvolili sme18 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Foto: M. Nemeccestu úpravy existujúcej stavby, ale idemepodstatne ďalej.Venovali sme sa asi piatim štúdiám s využitímjestvujúcich stavieb hotela i Tesca, nožiadna rekonštrukcia – navyše veľmi nákladná– by nesplnila požiadavky nášho zámeru,ktorým je priniesť mestu rozšírenie a oživeniecentra a dať mu to, čo mu chýba. To boldôvod nahradiť jestvujúce budovy stavbaminovými. Očakávame teda, že nové ponúkanéaktivity úplne zmenia „duch“ námestia.Veríme, že príjemnú atmosféru vynovenéhopriestoru nebude vytvárať len samotná výstavba,ale tiež profesionálna správa novýchpriestorov, ako aj poriadanie kultúrnych, spoločenskýcha verejnosti prospešných podujatív centrálnom bode námestia i okolí.■ Priblížte konkrétny zámer projektu, ako hoplánujete prepojiť s najbližším a nadviazať naširšie okolie?Centrum projektu bude tvoriť časť preverejnosť so spomínanými službami, možnosťamikultúrneho a športového vyžitia,komerčnými aktivitami a podobne. Do obklopujúcichulíc Rajská, Dunajská a Špitálskabudú smerovať fasády kancelárskychbudov, ktoré im zabezpečia život. Vonkoncomsme nepripustili možnosť, aby boli doulíc obrátené múry bez okien a podobne.Ulica prosto musí žiť. Pri dotváraní fasádbudeme rešpektovať názor pamiatkarova prispôsobíme ich celkovému súčasnémuvzhľadu a atmosfére. Nechceme meniťjestvujúce okolie, chceme sa doň organickyvčleniť.Čo sa týka nadviazania na okolie, počítameaj s eventualitou podzemného spojenias Námestím SNP, ak sa takáto možnosťpri jeho pripravovanej rekonštrukcii,respektíve revitalizácii ukáže ako potrebnáa prospešná.■ Bude realizácia znamenať koniec poskytovaniaslužieb, na ktoré sme v tejto lokalitezvyknutí, alebo plánujete zachovať kontinuitufungovania jednotlivých prevádzok?Pre nás ako realizátorov projektu je veľmipríjemné, že vytvárame niečo, čo prinášamestu nielen niečo nové, ale aj dobréa hodnotné. O dobrom návrhu svedčí popriústretovom prístupe najvyšších predstaviteľovmesta aj ohlas množstva obchodných zástupcova prevádzkovateľov, ktorí sa už terazzaujímajú o možnosti budúcej prezentáciesvojej ponuky. To znamená, že centru naozajchýba široké spektrum služieb.Ak mám byť úplne konkrétny, Bratislavčaniasa nemusia báť, že by sme ich pripravilio možnosti nákupu v Tescu, na ktoré súzvyknutí. S touto obchodnou spoločnosťousme sa dohovorili na kontinuálnom zabezpečeníjej presťahovania do nových priestorov.Znamená to, že postavíme novú budovupre Tesco so všetkými náležitosťami, čo siprevádzkovanie takého obchodného kolosuvyžaduje (zásobovanie, dopravný prístup,parkovanie...), a potom sa pustíme do ďalšejvýstavby námestia. Ide o veľkú technickúvýzvu, no bez výziev – a tých je viacero– sa takýto obrovský projekt stavať nedá.Popri Tescu bude v projekte zastúpený radrenomovaných predajcov a rozmanitých služieb,z ktorých mnohí budú mať v Bratislavesvoju premiéru. Myslím si, že sa máme načo tešiť.■ Bratislavčania sú už skeptickí, keď počujúo architektonických zmenách v svojom meste,lebo najmä centrum už viac rokov pripomínaskôr stavenisko – hoci dokončené realizáciesú hodnotené zväčša pozitívne. Akúmáte predstavu o časom harmonograme?Budú sa stavebné práce realizovať v etapách?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiRozsah a náročnosť projektu si vyžadujepočítať s viacerými alternatívami, ktorésa môžu vyskytnúť a ovplyvniť priebeh výstavby.Naša spoločnosť má už skúsenostis veľkými stavbami v centrách, napríkladv Prahe máme za sebou realizáciu kancelárskychbudov, obchodného centra i prípravustavieb hotelov, takže pri bratislavskej výstavbepolyfunkčného objektu máme z čohočerpať skúsenosti. Výstavbu máme pripravenúv niekoľkých časových variantoch, ktorézávisia od dokončenia práve prebiehajúcejprípravnej fázy. Realizácia vlastnej stavbyje po získaní všetkých potrebných povoleníotázkou približne roka a pol. Naším cieľomje – a veríme, že sa to podarí –, aby sme CentrePlaza otvárali pred Vianocami 2009.■ Terajšia štúdia je výsledkom dlhých konzultácií.Okrem iných netradičných postupov zaujmeaj tým, že jej súčasťou nie je žiadna výškovádominanta. Objavuje sa však istý vertikálny prvok,ktorý by sa mal stať symbolom, akcentomtohto centra. Môžete ho bližšie predstaviť?Ide o návrh našich architektov, ktorí sas podobnými horizontálnymi prvkami v svojejpraxi stretávajú a cítia, že každé mesto bymalo mať svoj orientačný bod, symbolizujúcistred mesta. Bratislava ho vlastne doterazmala v budove Manderláku, ale táto pôvodnevýšková budova je dnes už ponorená podúroveň okolitej výstavby. Nový orientačnýbod by mal byť viditeľný zo širšieho okoliaa pomáhať pri pohybe v meste. Zároveň bysa stal významným výtvarným prvkom vlastnejtváre námestia. Jeho konkrétny vzhľadvšak ešte nie je určený, predpokladám, žebude tou povestnou čerešničkou na tortea spolu so zeleňou, osvetlením, drobnýmiarchitektonickými prvkami dotvorí celkovýpríjemný a príťažlivý vzhľad nového bratislavskéhocentra.■Október 200619

TECHNOLOGIES LTD.:INNOVATIVE SOLUTIONS FOR THENEW MILLENNIUMTechnologies Ltd. provides the top electronic building control systems. It uses the latest technologies.Following the great success of its partners and its affiliates, Technologies Ltd. focuses on three basicpillars of distinction: product and service innovation, world-class manufacturing, and operationexcellence. About the activities of Technologies Ltd., a member of Mariani Group Co., EUROREPORTplus spoke with Pavol Mariani, who is the CEO of the company?■ Technologies Ltd. is a strong name, directand easy to remember. When creatinga brand name for the company, what imagesdid you wish to convey?The company name, Technologies Ltd.,is designed to convey leadership and a solidpresence within the market it serves.Looking forward with vision towardsa long-term future, the company will cometo represent excellence and expertise,specifically in the field of integrated technologiesand communications. The nameTechnology Ltd. also reflects leading-edgetechnology, intelligence, security and synergy.Today’s world requires a companythat provides an exceptionally effectivecombination of knowledge, professionalism,dedication and imagination to addressthe needs and challenges of securityand convenience. Such a notion is not aneasy task.■ How do you successfully manage thewell-known complexities of integrated solutions?A unique custom-design for each clientis our priority. Each system is designedaround the specific needs of each customer,so the solution becomes clear. Ourdesigners are well trained in the diverseoptions available, creatively putting togethersolutions for our clients who applythe latest technology in the most effectiveway. In addition, we also educate our clients,until they feel competent and familiarwith our products. We provide supportat each stage during this process. The goalis to supply our customers with the bestsolution possible. As a result of involvingthe customer in this way, we function astrue partners between Technologies Ltdand its clients. We are there for them, eagerto help them at any point, so at the endof the day our clients can relax with totalpeace of mind.■ In designing and constructing, intelligenthouses”, you are known to apply so-calledcomprehensive solutions. Why are comprehensivesolutions important?Concerning building security and itsmanagement, every customer has differentneeds.Technologies Ltd. has become a dominantleader in the Slovakian market forresidential and commercial security systems,providing customized solutions forindividuals as well as large corporations.Technologies Ltd. operates in the SlovakRepublic and is proud to be an officialpartner of the GE Industrial Systems. Weprovide custom-built service packagesin various types of security, includingCCTV, access control, smart cards, fire,intrusion detection, structured cablingsystems, information technologies andsystems, and integrated systems. TechnologiesLtd. works in close collaborationwith partners who have comprehensiveknowledge of the local markets. Together,we design high-quality, cost-efficient integratedsolutions that can adjust to thegrowth of our partners.■ You stress the importance of a close relationshipwith your customers. Based onpersonal experience, has the understandingof the client-company relationship been beneficialto both sides?Dedication to the customer definesthe difference between an average companyand a great one. Developing a closeworking relationship with each and everycustomer is vital in order to offer the bestadvice and guidance for our clients to realizetheir goals. Understanding a client’sneeds and objectives allows us to directthem in choosing the best possible solution.In my experience, this approachhas been highly, if not always, successful,whether our customers are in telecom,computing, banking, education or anyother industry. Over the years, dedicationto our clients has earned us the reputationfor being true leader in the industry – anaccomplishment of which we are veryproud.■ Given the subjectivity of a customer’sneeds, how do you arrive at the best solutions,drawing from normative analysis foreach case?Expertise and experience of over thirteenyears, across many markets andsectors, as well as partnering with GEIndustrial Systems give us the credibilityto be reliable for finding the best solutions.Our knowledge has developed tothe point where we are now considereda benchmark for security and buildingcontrol, exceeding far beyond that of ourcompetitors. Thanks to our partnershipwith the General Electric, we have accessto the latest technologies available,thereby assembling the best solutionpossible for each customer’s subjectiveneeds.■ Could you name some of the essentialmain ingredients for a company that wantsto achieve top results?Talent, dedication and expertise areall essential ingredients for EnterpriseSolutions, which we implement to thefullest. Our company is well establishedwith outstanding service support alreadyin place. Our clients hire us because oursystem is easy to use and has higher performance.We have designed and supportedsome extremely demanding installationsthat have involved multipletime zones, hundreds of transactionsa year, and hundreds of doors online. Theintegrated system may involve using severaldifferent platforms, which may seeminitially daunting for our clients; however,we offer guidance to our customersthrough different platforms, maximizingtheir operational process and identifyingany critical bottlenecks. Our goalis to build on our previous and currentachievements and to remain at the forefrontof technology and design. Protectingour clients and their assets againstthe unexpected is what we do.■ Enterprise Solutions has been very popularamong corporate clients. Can you tell usabout it?Enterprise Solutions is not for everyone;it offers innovative, expandable and adaptablesolutions to our corporate customers.It is indeed one of our best products. Butwhat equally matters is the fact that thisproduct has outstanding service togetherwith carefully selected local partners.From what we know about our product,we feel confident that our clients will benefitfrom Enterprise Solutions.■20 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Technológie Riadenia BudovINTELLIGENT_BUILDINGSDesign_Implementácia_ServisINFRAŠTRUKTÚRAštrukturované kabelážne systémypriemyselné zbernice RS 232, RS 485, profi bus, londátove siete pre technológie LAN, WAN– metalické siete CAT 5,6,7 do 600 MHz– optické single módove a multimódove 9/125-50/125-62,5/125 siete vrátane výkopovych prác prisieťach WANdátové rozvody technológie pre ISDN, DSLdátové satelitné rozvody do frekvencie 5GHzanalógové rozvody pre audio, video systémy a okruhyCCTVostatné dátové riadiace zbernicesilnoprúdové rozvodyOBCHODNÉ A TECHNICKÉ ODDELENIEPupavová 75841 04 Bratislava IVTel : +421 2 60 10 14 14Fax: +421 2 60 10 14 10www.technologies.skSYSTÉMYETHERNET siete pre intranet, internet-switche, routre,firewallsatelitné systémy pre príjem digitálneho vysielaniaa HDTVhome cinema a hi-fi and hi-end solutionCCTVpočítače do automobilov na báze Windows XP,CE,2000 (internet, GPS, tv, radio, motor tunning)elektronický požiarny systémelektronický zabezbpečovaci systémkamerový digitálny systémkontrola vstupumar kúrenia, chladenia, výmeny vzduchuchladenie vetraniedetekcie a monitorovanie plynovsystém riadenia svetiel a žalúziítelefónne ústredne ISDN a Voice over IP (internettelefonia)inteligentné osvetleniewifi siete 2,4 GHzenergetické systémy UPS, dieselgenerátory, predpäťoveochranysystémy ochrany proti bleskomdomáce a priemyselné videotelefónySLUŽBYspráva budov a ich technológii (technologies facilitymanagment /tfm/)poskytovanie tel. a dátových služiebhlasové služby tp a isdn– voliteľné volacie programy business partner– služby s pridanou hodnotou 0800 a 0850– dial internet– DSL prístup, DSL internet– vysokorýchlostný internet– internet slovakia IP– business internet– analógové a digitálne okruhy– frame relay– ATM– business net– business citynet– MPLS– hlas cez internet– IP office– virtual voicenet– dial VPN– transaction net– komplexné telekomunikačné riešenia

NATURE4EVER, a.s.Firma NATURE4EVER, a.s., patří mezi důležité zpracovatele kovového šrotu a barevnýchkovů na území ČR. Společnost byla založena roku 2004 dohodou firem zabývajících sezpracováním a prodejem surovin.Hlavní činnosti NATURE4EVER, a.s.,a společností, kterých jsou akcionáři:• demontáže a likvidace zařízení, strojírenskýchcelků, továren, budov a hotelů.Mezi největší projekty patří demontážbudovy Českého rozhlasu v roce 2005• obchod a zpracování papírového odpadu.Samostatný provoz v Libenicích u Kutnéhory• obchod a zpracování kovového odpadua barevných kovů• likvidace vojenského materiálu, licenceministerstva a prověrky MBU• likvidace nebezpečných odpadů• dlouhodobý a krátkodobý pronájem kontajnerů• nákladní doprava a kontajnerová přeprava• poradenství v oblasti ekologie a odpadovéhohospodářství.NATURE4EVER vlastní moderní svozovoutechniku a speciální stroje na úpravumateriálu. Nejmodernější přístroje naanalýzu materiálu umožňují rychlé a přesnéprovedení rozboru daného materiálu,správnou kalkulaci nákupní ceny a zaručujívysokou kvalitu tříděného materiálu.Poskytované služby nejsou směřoványjen do výrobní sféry. Disponujeme rozlehlýmiskladovacími prostory, dostatečnýmmnožstvím dopravní a manipulačnítechniky.NATURE4EVER, a.s., úzce spolupracujes tuzemskými, ale i zahraničními hutěmi,slévárnami a spalovnami. Pro některéjsme se stali klíčovými dodavateli.Obchodním partnerem NATURE4E-VER, a.s., nabízíme maximální zhodnoceníjejich odpadu nebo laciné likvidacenebezpečných a ostatních odpadů. Vedletoho zároveň nabízíme servis v podoběvedení zákonem předepsané evidence,osazení sběrných míst našimi automobilovýmikontajnery, sběrnými nádobamia smluvní převzetí rizik, která s odpadysouvisejí.Společnost NATURE4EVER, a.s., seúčastní mezinárodních kongresů se zaměřenímna mezinárodní legislativu a novétrendy ve zpracování odpadu. Spolupracujemes pořadateli těchto kongresů, např.www.isri.org a www.bir.org. Naši manageřise v tomto roce účastnili konferencev hotelu Mandalay Bay v Las Vegas, konferenceve World Trade Hotelu v Pekingua připravují se na konferenci, která se koná30. – 31. října 2006 v Bruselu.Na Slovensku spolupracujeme se společnostmiSigma Trading, s.r.o. a BusinessDevelopment Slovakia (BDSK), které zastupujejednatel Václav Noska. Společnostiprovádějí činnosti v oblasti stavebnictví,informačních technologií, facilitymanagemantu a zahraničních investicí. ■Zbyněk Bartošík, předseda představenstvawww.nature4ever.eutel.: +420 720 28 26 28, fax: +420 222 075 235Národní 9, Praha 1, Česká republikaVáclav Noska, konateľnoska@bdsk.sktel.: +421 2 60 10 14 44, fax: +421 2 60 10 14 00Bratislava, Slovenská republika22 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

SPOLOČNOSŤ NIE IBAS ÚSPEŠNOU MINULOSŤOU,ALE AJ S VEĽKÝMI AMBÍCIAMIDoprastav, a. s., vedený predsedom predstavenstva a prezidentom DDM Group Ing.Ivanom Šestákom je najväčšou stavebnou spoločnosťou na Slovensku, ktorá si zauplynulých 53 rokov získala renomé kvalitnými cestnými a mostnými stavbami.Euroreport plus oslovil predsedu predstavenstva spoločnosti v súvislosti s jej plánmi dobudúcnosti.■ V súčasnosti dokončujete rýchlostnú komunikáciuR1 Rudno nad Hronom – Žarnovica,diaľnicu D1 v úseku Ladce – Sverepeca pracujete aj na výstavbe diaľnice A6 Bratislava– Viedeň. Ako sa Doprastavu spolupracujea súperí so zahraničnými stavebnýmispoločnosťami najmä v tom poslednom prípade?Rýchlostná komunikácia R1 Rudnon/Hronom – Žarnovica bude odovzdanámotoristickej verejnosti do užívania v najbližšíchdňoch. Taktiež práce na úseku D1Vrtižer – Hričovské Podhradie finišujú vovysokom tempe.Informácie o našej účasti na diaľnici A6Bratislava – Viedeň nie sú presné. I keďcenovo sme konkurencieschopní, ako ukázalovýberové konanie, ochranárske opatreniarakúskej strany účasť nových členovEurópskej únie v tejto krajine praktickyvylučujú. Okrem zákazu pohybu pracovnejsily tu platia ďalšie nepriame opatrenia,ktoré sú administratívne praktickyneprekonateľné.Foto: archív■ V ostatných rokoch zaznamenávame stavebnýboom. Vznikajú priemyselné parky a početnéiné priemyselné stavby. Zúčastňuje sa nanich aj Doprastav, máte takúto ambíciu?Už viac ako šesť rokov je Doprastav,a.s., členom DDM Group, ktorej členom jei Metrostav, a.s., Praha. Práve na základereferencií tejto spoločnosti sa nám podarilopreniknúť do oblasti pozemného staviteľstva.Postavili sme viacej obchodnýchdomov a taktiež participujeme na výstavbepriemyselných parkov na Slovensku. V tejtooblasti vidíme priestor na našu ďalšiuexpanziu. Naopak Metrostavu, a.s., sa nazáklade referencií Doprastavu, a.s., podarilúspešný prienik do cestného a mostnéhostaviteľstva na území Českej republiky.■ Už aj na Slovensku nachádza uplatnenietrend výstavby polyfunkčných objektov. Čoby ste vedeli ponúknuť investorom pri ich výstavbe?V tejto oblasti sa snažíme uspieť nielenako dodávateľská organizácia, ale pripravujemev tejto oblasti aj vlastné developersképrojekty. Verím, že už v roku 2007 sanám podarí začať výstavbu prvého z nich.■ Znamená to, že chcete rozšíriť svoje aktivityaj na zakladanie a realizáciu budov?Určite áno. Veď segment bytovej výstavbya priemyselných stavieb je najdynamickejšiesa rozvíjajúcim segmentom stavebníctvana Slovensku. V rámci DDM Groupsme posilnili svoje kapacity pre zakladaniekúpou Terafin Group (Zakládaní staveb,a.s., Praha) – 50% a majoritným podielomv Geostatik, a.s., Žilina.■ Hoci opeknieva a modernizuje sa celé Slovensko,predsa vari najvýraznejšie sa rozrastáHlavné mesto Slovenska Bratislava.Spomeňme len výstavbu na oboch brehochDunaja a celkovú zmenu tváre mesta. Mátezáujem participovať na týchto zmenách?Doprastav sa výrazne podieľal na výstavbeBratislavy v uplynulých viac ako 50rokoch, a preto nevidíme dôvod prečo bysme sa nesnažili v tomto trende pokračovaťi naďalej. Konkurencia je mimoriadnetvrdá, pretože na území Bratislavy sa snažiauchytiť prakticky všetky veľké európskefirmy. Treba povedať, že slovenská legislatívaim vytvára omnoho priaznivejšiepodmienky, než máme my v zahraničí.Napriek tomu veríme, že nezostanemedoma iba v pozícii subdodávateľov týchtofiriem, ale dokážeme, že spolu s ostatnýmispoločnosťami DDM Group sme plnekonkurenčnou firmou týmto významnýmfirmám vo všetkých parametroch. ■■ Vytýčili ste si do budúcnosti cieľ „..staviamerýchlejšie, kvalitnejšie, dokonalejšie“.Kvalitu aj dokonalosť ovplyvňujú ľudia, aleo rýchlosti to nemožno celkom jednoznačnepovedať. Čo, ak sa ukážu nepredvídateľnéokolnosti?Keďže naše stavby sa realizujú v neľahkýchpodmienkach, samozrejme, žesa vyskytujú i nepredvídateľné okolností.Veľa sa dá zvládnuť sústredením kapacíta dokonalou koordináciou realizovanýchprác. Horšia situácia nastáva pri územnejnepripravenosti, respektíve nepredvídanýmizmenami, vyvolanými príčinami, ktorénie sú v rukách dodávateľa. Napriek tomusi myslím, že i rýchlosť výstavby diaľnicna Slovensku je porovnateľná s vyspelýmištátmi sveta.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200623

NAŠÍM PRODUKTOM JEREGIÓN AKO CELOKSlovensko v uplynulých sedemnástich rokoch prechádza prudkými zmenami, ktoré súdôsledkom našich snáh byť rovnocennou krajinou, vyspelejším susedom v Európe. Toznamená prispôsobovať aj podmienky našim životným nárokom. Po rokoch letargiea útlmu vo viacerých pracovných odvetviach sa situácia rapídne mení, zaznamenávameprudký rozmach stavebníctva a vznik nových pracovných miest v celkom novýchpracovných odboroch. Na tomto „boome“ má svoj podiel HRIVIS holding, spoločnosť,ktorá realizuje komplexnú priemyselnú i občiansku výstavbu. EUROREPORT plus oslovilmanažéra obchodnej skupiny priemyselné parky Ing. Michala Mrníka.■ Je o vás známe, že ste si v širokej verejnostizískalo meno vybudovaním celého radupredajní obchodných reťazcov Lidl a Kaufland,ako aj ich logistických centier. Pokračujetestále vo výstavbe nákupných centier?Trend zvyšovania počtu obchodných jednotiekniektorých obchodných reťazcov pocelom Slovensku stále trvá a podľa našichodhadov a podľa skúseností z okolitých štátovbude trvať ešte niekoľko rokov. V ostatnomobdobí však zaznamenávame zvýšenýzáujem investorov, či už domácich alebozahraničných, o skladovacie priestory alebocelé logistické centrum. Smerovanie a užšiezameranie časti spoločnosti na priemysela logistiku je teda nielen logickým vyústenímudalostí v oblasti zahraničných investícií naSlovensku – vstup strategických investorov,definovanie pravidiel štátnej pomoci, alei znalosťou konkrétnych požiadaviek od našichklientov na vyhľadanie a prípravu lokalityna priemysel respektíve logistiku.■ Ako prebieha samotný proces prípravyúzemia pre investora a ako sa na územie pozerátepri jeho výbere? Zaujíma vás napríkladhistória priemyslu v danom okrese?Pri výbere a samotnej príprave sa musímena lokalitu pozerať pohľadom investora– záujemcu o vstup do priemyselného parku.Jeho prvé otázky sú: rozloha, vlastníctvo, infraštruktúra,obyvateľstvo, školstvo a mnohéiné. Toto však už nie sú iba údaje o pozemku,„zelenej lúke“, sú to informácie o celejoblasti v širšom ponímaní. Dá sa povedať,že investora zaujíma celý región. Naším produktomje teda región ako celok, a tak sav prípravnej fáze na pozemky aj pozeráme.Samozrejme aj nás, aj samotného investorazaujíma, aký priemysel má v danom regiónetradíciu, koľko obyvateľov pracuje v jednotlivýchodvetviach priemyslu.■ Pri výbere lokality spolupracujete aj s miestnousamosprávou? Existujú vôbec nejaké kritériána výber lokality?Samozrejme, že pri výbere lokality spolupracujemes miestnou samosprávou. Primátormesta alebo starosta obce je jeden z prvých,ktorého informujeme o výbere lokality.Aj keď nejde o pozemok mesta, samosprávamá záujem pripraviť pozemok pre investora.Spoločnosť, ktorá má skúsenosti s prípravouúzemia až po stavbu, je pre mesto ideálnympartnerom. Pokiaľ ide o kritériá, určite by sadalo hovoriť o množstve technických a inýchpožiadaviek investorov. Prioritnou je pre náspoloha – nielen voči diaľnici, a rozloha predmetnéhoúzemia by nemala byť menšia ako3 hektáre.■ Čo považujete za najväčšiu prekážku pripríprave lokality pre investora na Slovenskua čo robí vaša spoločnosť, aby túto bariéruzmiernila, v lepšom prípade odstránila?Rozdrobené vlastníctvo, a to nielen my považujemeza najväčší problém, s ktorým sapotýkame pri príprave územia na Slovensku.Spoločnosť HRIVIS holding prostredníctvomsvojej spoločnosti HRIVIS dealing, ktorá sašpecializuje práve na výkup pozemkov, máuž 14-ročné skúsenosti v majetkovoprávnomvysporiadaní. Táto skutočnosť, rovnako akopožiadavky potenciálnych investorov, násmotivovali k príprave priemyselných parkovbez konkrétneho záujemcu. V praxi toznamená, že vytipujeme vhodné územie napriemysel alebo logistiku a majetkovoprávneho vysporiadame, pripravíme potrebnú technickúinfraštruktúru, potrebné povoleniaa takto pripravenú lokalitu ponúkame v kontexteregiónu, kde sa nachádza.■ Pri pohľade na mapu Slovenska, ktorá znázorňuje,kde teraz práve v oblasti budovaniapriemyselných parkov HRIVIS holding pôsobí,sa na prvý pohľad zdá, ako keby človeku blikalisvetielka na obrovských územiach. Ako jeto teda?Je pravda, že v priebehu niekoľkých mesiacovsa nám podarilo dostať do stavu pripravenostiviac ako 15 lokalít po celom územíSlovenska. Celkovo však pracujeme napribližne 30 lokalitách, ktoré sú v rôznomštádiu prípravy. Väčšinou ide o lokality, kdeje možné ich využitie na priemysel a logistikusúčasne.■ Znamená to, že v Hurbanove, Leopoldovealebo Michalovciach ste už prípravu praktickydokončili?Áno. Fáza prípravy územia je dokončená.Pozemky sú vlastnícky vysporiadané. Je známatechnická infraštruktúra, kapacity jednotlivýchmédií i body napojenia, to všetko po rokovaníso správcami sietí. Rovnako je vopreddojednané dopravné napojenie a o pozemkuje pripravená rozsiahla štúdia. Regióny, v ktorýchsa tieto lokality nachádzajú, sme pripraviliako „produkt“ pre investora. Takto pripravenýchlokalít, respektíve regiónov mámeuž viac ako spomínané tri. Uvedomujeme sivšak, že mať pripravený produkt, akokoľvekdobre, nestačí. Pomocou podrobného marketingovéhoplánu na tento i budúci rok plánujemenaše produkty prezentovať a propagovať.Najbližšie nás čaká prestížna výstavadeveloperov a nehnuteľností ExpoReal 2006v nemeckom Mníchove, kde sa zúčastnímeako vystavovateľ. Naša expozícia bude zameranána prezentáciu pripravených priemyselnýchparkov a regiónov, kde sa nachádzajú.■ V porovnaní s výstavbou obchodných prevádzokje budovanie priemyselných parkovoveľa náročnejšou záležitosťou. Môžetepriblížiť v čom je to, ak odhliadneme od samotnejvýšky preinvestovaných finančnýchprostriedkov?Ak vezmeme do úvahy iba časové hľadisko,rozdiel je veľmi veľký. Pri obchodnom reťazcipočítame od nájdenia pozemku k jehoúplnej príprave priemerne 4 – 5 mesiacov,avšak pri priemyselnom parku ide niekedyo obdobie viac ako jedného roka. Skorokaždý investor pritom požaduje pripravenúlokalitu vo veľmi krátkom čase, preto lokality,ktoré máme pripravené spolu s regiónomv predstihu sú pre investora veľmi zaujímavé.Zahraničný investor považuje takto pripravenúlokalitu ako investičných stimul, čoho motivuje investovať na Slovensku, a týmpomáha aj regiónu, kde sa etabluje. ■Foto: archív24 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ArchitektúraBývanie bez kompromisov26 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ArchitektúraBývanie bez kompromisovČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200627

Zväz stavebnýchpodnikateľov Slovenska■ Prešiel rok od vášho zvolenia do funkcieprezidenta ZSPS, určite to nie je dosť dlhéobdobie na presadenie všetkých zámerov,ale realita poznania a skúseností nás dennodenneposúva ďalej a navyše nám umožňujeprehodnocovať aj rozhodnutia. S akými pocitmiste nastúpili do tejto funkcie a ako tovnímate teraz?Musím zdôrazniť, že predovšetkým pocitveľkej zodpovednosti za prejavenú dôverupretrváva. Reprezentovať slovenské stavebníctvo,ako jedno z rozhodujúcich odvetvíje pocta a zároveň veľká zodpovednosť,a to nielen v možnosti aktívne sa podieľaťna tvorbe podnikateľského prostredia prestavbárov, ale je to hlavne zodpovednosť zaviac ako 153-tisíc zamestnancov, ktorí priamopracujú v stavebníctve, hoci nie všetci súzamestnancami našich členských spoločností,ale zväz svojimi aktivitami vystupuje naochranu záujmov celého stavebného sektora.Z toho pramenia aj moje predsavzatia a cielevo funkcii prezidenta ZSPS: presadzovaťzáujmy slovenských stavbárov doma a v zahraničí.Potrebujeme mať vytvorené podmienkypre zabezpečenie stability, primeranéhoprogresívneho ekonomického rastua reprodukcie všetkých, ktorí na Slovenskuv stavebníctve podnikajú.PROSPERUJÚCI STAVEBNÝTRH POTREBUJE DOBRÝSTAVEBNÝ ZÁKONZväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) bol zaregistrovaný 14. 9. 1990 na základezakladajúcej zmluvy členov o združení z 23. 8. 1990. ZSPS je nezávislé, dobrovoľné,nepolitické a záujmové združenie podnikateľských subjektov v oblasti stavebnej výroby,výroby a predaja stavebných látok, projektovania, inžinieringu, vývoja, výskumu,dopravy a mechanizácie. ZSPS presadzuje a ochraňuje záujmy svojich členov a všetkýchslovenských stavebných podnikateľov v dialógu s orgánmi národnej rady, vlády, štátnejsprávy, samosprávy, odbormi, politickými stranami a hnutiami, chráni kolektívnea individuálne záujmy svojich členov a poskytuje členom služby pre ich podnikateľskéaktivity, pomáha členom ZSPS v presadzovaní ich podnikateľských zámerov a reprezentuječlenov v hospodárskom a sociálnom okolí spoločnosti, usiluje o vytváranie optimálnychpodmienok pre rozvoj prosperujúceho stavebného trhu, zabezpečuje informovanosťčlenskej základne. Rozhovor pre EUROREPORT plus poskytol prezident Zväzustavebných podnikateľov Slovenska Ing. Ján Majerský, PhD.■ ZSPS na stavebnom trhu pôsobí 16 rokov,zmenilo sa ekonomické prostredie, mení satrh. Aká je pozícia zväzu v obraze progresívnychzmien?Postavenie Zväzu stavebných podnikateľovSlovenska v stavbárskej pospolitostije jasne formulované potrebami záujmovejskupiny, ktorú reprezentujeme a našou úlohouje identifikácia problémov, komunikáciaa ich riešenie v spolupráci so všetkýmizainteresovanými partnermi. Poslanie, cielea úlohy ZSPS sa v zásade nemenia. Je len nanašom aktívnom prístupe, ako sa tieto úlohypodarí napĺňať. Vyvíjame iniciatívy na odbornédiskusie s orgánmi národnej rady,vlády, štátnej správy, odbormi, politickýmistranami a hnutiami, profesijnými združeniami,školami, poukazujeme na obmedzujúcefaktory v podnikaní, monitorujeme vývoja potreby stavebného trhu.■ Aká je súčasnosť a perspektíva stavebnéhotrhu na Slovensku?Stavebníctvo je už tretí rok vo fáze výraznéhokonjunkturálneho rastu. Od roku 2000sa začal objem stavebnej produkcie postupnezvyšovať a tento trend pokračuje v ostatnýchtroch rokoch v dvojcifernom náraste. Stavebníctvoza sedem mesiacov tohto roka oprotivlaňajšku opätovne vzrástlo viac ako o 15 %.Očakávam, že podiel stavebníctva na HDPbude v najbližších rokoch ešte vyšší. Medzihlavné dôvody vzostupu stavebníctva patríprílev zahraničných investícií, výrazné zvýšenievýdavkov na výstavbu diaľnic a železníc,ustálenie investícií do bytovej výstavbya čerpanie prostriedkov z eurofondov. Nanajbližšie roky tiež nazerám optimisticky,hoci tempo rastu bude pomalšie, predpokladáme7-9 % vzrast s postupnou stabilizáciounárastu okolo 3,5-5 % už v roku 2009.■ Štruktúra stavebných spoločností na Slovenskuje vyprofilovaná a okrem veľkých stavebnýchspoločností pôsobia na trhu aj maléa stredné spoločnosti a živnostníci. Má zväzvybudované kontakty, prípadne prehľad ajo malých spoločnostiach a živnostníkoch?Ambíciou ZSPS je, aby reprezentoval celýstavebný sektor. Podľa štatistických výsledkovživnostníci predstavujú takmer polovicuvšetkých zamestnancov v stavebníctve. Podstatnéje, aby sme zvolili vhodnú komunikáciuosobitne pre živnostníkov v stavebníctve,malé a stredné firmy a veľké stavebné firmy.Je nevyhnutné, aby v štruktúrach ZSPS bolizastúpené všetky skupiny, ktoré kopírujústavebný sektor, čo v súčasnosti nie je, a takabsentujú informácie hlavne o potrebách riešeniaproblémov získané od živnostníkov.■ Myslíte si, že stavebné spoločnosti si dostatočneuvedomujú možnosti a silu, ktorúZSPS má, prípadne môže mať napríklad prilobingu a komunikácii so štátnou správou?Myslím si, že pôsobenie ZSPS nie je prevšetky stavebné subjekty čitateľné. Pri osobnýchnávštevách som si všimol aj inú skutočnosť.Väčšina predstaviteľov stavebnýchfiriem síce dokáže identifikovať a formulovaťproblém, ktorý pociťuje ako prekážku,no nie dosť jasne si uvedomuje, že práve cezzväz môžu tento problém aj riešiť. Našousilou je možnosť, a zároveň je to povinnosť,priamo ovplyvňovať legislatívu Slovenskejrepubliky, a tým pôsobiť na transparentnosťtrhového prostredia a rozvoj stavebnéhoFoto: archív28 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Zväz stavebnýchpodnikateľov Slovenskapriemyslu. Zväz sa zapája do pripomienkovéhokonania v legislatívnom procese vládySR. Tieto aktivity priamo prenášajú prakticképoznatky a požiadavky našich členov dolegislatívy, je to rozhodujúca úloha ZSPS.■ Základným právnym dokumentom prestavbárov je stavebný zákon, pripravuje sajeho novelizácia. Rezort ministerstva výstavbyna tomto zákone pracoval už v minulomvolebnom období, ale nakoniec do legislatívnejrady vlády predložený nebol.Musím povedať, že práve v procese pripomienkovéhokonania bola tvorba zákonaspomalená a narazili sme na množstvo niejasne definovaných pravidiel a normatívov.Problematika je zložitá práve kvôli kódexovejpodobe stavebného zákona a želáme si,aby zákon jasne stanovoval pravidlá a nediskriminovalžiadneho účastníka v procesevýstavby. Chceme, aby tento zákon, a na tomsme sa zhodli všetci, napomohol procesu výstavby,samozrejme, so zreteľom na dodržaniekvality a zodpovednosti. MVRR SR poveriloZSPS koordinovaním odborných skupín,ktoré pracovali na samostatných kapitoláchzákona, a takto prepracovaná legislatívnaúprava znova prejde pripomienkovým konaníma veríme, že sa v prvom polroku budúcehoroka dostane do parlamentu.■ Do stavebného procesu vstupuje množstvoúčastníkov výstavby, ale predsa, aké sú hlavnézásady, s ktorými pristupuje ZSPS k tvorbetohto zákona?Výstavba potrebuje zjednodušenie a zrýchleniestavebného konania, preto usilujemev celej štruktúre stavebného konaniao zapracovanie princípu zjednodušovaniapovoľovacích konaní. Chceme, aby bola zavedenádostatočne podrobná kategorizáciastavieb a diferencovať vo vzťahu k nej procesnúa administratívnu náročnosť stavebnéhokonania. Znamená to rozšíriť doterajšiuskupinu stavieb, ktoré nevyžadujú stavebnépovolenie, ako aj skupinu stavieb bez ohlasovacejpovinnosti. Chceme, aby bol zavedenýinštitút stavebného povolenia, ktorý umožníza zákonom stanovených okolností vykonávanieprípravných a stavebných prác eštepred vydaním stavebného povolenia.Foto: archív■ Veľmi často je kritizovaná nedostatočnáúzemná príprava stavieb, ktorá spomaľujeproces výstavby...Aj v tomto prípade má stavebný zákon plniťfunkciu efektívneho nástroja. Stavebnékonanie a zrýchlenie procesu získania stavebnéhopovolenia je podmienené dobrouúzemnoplánovacou prípravou. Na všetkýchstupňoch vytvárania územnoplánovacej dokumentácie,t.j. na celom území SR, regiónu,obce i časti obce je potrebné jednoznačneriešiť príslušnú podrobnosť priestorovéhousporiadania a funkčného využívania územia.Kladieme akcent na zabezpečovanieúzemnoplánovacej dokumentácie najmä naúrovni častí obce (zonálna úroveň) cieľomdefinovania parametrov (regulatívov) umiestňovaniastavieb a určenia zastavovacích podmienokna stavebných pozemkoch.Stavebný zákon musí jasne identifikovaťaj vykonávaciu projektovú dokumentáciupotrebnú na zhotovenie stavby v príslušných„Stavebníctvo je už tretí rok vofáze výrazného konjunkturálnehorastu. Od roku 2000 sa začalobjem stavebnej produkcie postupnezvyšovať a tento trendpokračuje v ostatných troch rokochv dvojcifernom náraste.“kategóriách, ktorá vychádza z projektovejdokumentácie pre ohlasovanie a povoľovaniestavby. Tento druh projektovej dokumentácieje nevyhnutný pre zhotoviteľa stavby,ako aj pre stanovenie nákladov a uzavieraniepríslušných zmlúv.■ Takmer si zvykáme, že solventný investorčasto núti do realizácie stavby zhotoviteľaešte pred získaním stavebného povoleniaa určite to vyplýva z ekonomickej prijateľnostisankcií.Aj v tomto systéme naším zámerom jepresnejšie vymedziť správne delikty a priestupky,pričom treba vychádzať zo zákonnejzodpovednosti všetkých účastníkovprocesu povoľovania, výstavby, používaniači prevádzkovania stavby (stavebníka, projektanta,zhotoviteľa, používateľa). Pokutynavrhujeme odstupňovať podľa závažnostipriestupku, v princípe tak, aby výška pokutyodrádzala od jej zakalkulovania do nákladovna stavbu. V prípade hrubého porušenia zákona,napríklad v prípade uskutočňovaniastavby bez stavebného povolenia výšku pokutystanoviť ako vysoký podiel celkovýchnákladov na stavbu, bez ohľadu na to, či saČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniineskôr v konaní preukáže, že je možné stavbudodatočne povoliť. Aj samotné konanieo možnosti dodatočného povoľovania stavbytreba spresniť a striktne viazať na preukázanie,že nie je ani v najmenšom rozpore s verejnýmzáujmom.Naše odborné skupiny pracovali aj naspresnení terminológie a pojmoslovia, abyzákon bol interpretovaný jasne a zrozumiteľnea zamedzil svojvoľnému výkladu jednotlivýmúčastníkom stavebno-povoľovaciehoprocesu a výstavby. Spomeniem len potrebupresných definícií pomenovania základnýchpartnerov v procese výstavby: generálnehoprojektanta stavby, generálneho zhotoviteľastavby a stavebníka.■ V praxi sa často stretávame aj s nekvalitnýmirealizáciami a problematickou vymožiteľnosťoupráva.Hľadáme primerané nástroje aj na systémovejšieriešenie týchto javov, hoci nikdysa nebudeme môcť zaručiť za konkrétnustavebnú spoločnosť, pretože sa dosť častovyskytuje, že investor často hľadá lacnejšiecesty a núti zhotoviteľa používať materiálya technológie, ktoré nenavrhol projektant.V stavebnom zákone usilujeme o zakomponovaniea vytvorenie systému kvalifikáciea certifikácie stavebných dodávateľov,čo podľa nás pozitívne ovplyvní transparentnosťverejného obstarávania a kvaliturealizácií v celej oblasti stavebníctva. V novomstavebnom zákone navrhujeme vytvoriťpríslušné ustanovenie vyžadujúce, abyzhotovovanie (najmä stavieb v stavebnomkonaní a realizácie v sprísnenom režime)bolo podmienené dokladovaním príslušnéhocertifikátu.■ Spomenuli ste zákon o verejnom obstarávaní,ktorý pravdepodobne tiež vyžaduje novelizáciu,aby sa nestal bariérou účasti našichstavebných spoločností v tendroch na verejnézákazky.Naozaj, podmienky tendrov na investičnúvýstavbu sú v mnohých prípadoch nastavenétak, že stredne veľká spoločnosť sao zákazku ani nemôže uchádzať. Unikajútak zdroje, ktoré by domáce stavebné firmymohli investovať do rozvoja. Slovenskýstavebný trh ovládli veľkí európski lídri sosilnou kapitálovou účasťou a naša legislatívanás automaticky vyraďuje z hospodárskejsúťaže vo vlastnej krajine. Problémommnohých našich stavebných spoločností jenízka kapitálová sila, to však neznamenáže spoločnosť kvalitne a včas nezrealizujestavbu. Potrebujeme, aby boli podrobnešpecifikované stavby, vrátane vyjadreniainvestičných objemov a príslušne certifikovanéfirmy sa môžu bez obmedzenia hlásiťdo verejnej súťaže. Veríme, že obdobie živelnéhostavebného trhu sme prekonali, slovenskéstavebníctvo prežilo turbulencie privatizáciea nízkeho dopytu po stavebnýchprácach. Teraz sa sústreďujeme na kvalitu,spravodlivú hospodársku súťaž a transparentnépodnikateľské prostredie.■Október 200629

KVALITA, BEZPEČNOSŤ A FAREBNÁNÁPADITOSŤ – PRODUKTY FIRMY CELOXPotreby staviteľov a stavebných podnikateľských subjektov majú narastajúci trend. Súvisí to s rastomstavebných aktivít na Slovensku, ale aj v zahraničí. Na trhu s potrebnými materiálmi a dielcami pôsobífirma CELOX, s.r.o., so sídlom vo Viničnom. EUROREPORT plus sa porozprával s jej generálnym riaditeľomJUDr. Ivanom Fischerom, CSc.■ Ako dlho sa spoločnosť Celox pohybuje na slovenskom stavebnomtrhu?Naša obchodná spoločnosť bola založená v roku 1991, teda užsme na trhu práve pätnásť rokov. Zaoberáme sa výrobou a predajomvýrobkov z masívneho dreva, plastových a kovových profilovpre stavebníctvo. Spolupracujeme s poprednými architektmia pozorne sledujeme európske rozvojové trendy v oblasti svojejčinnosti.■ Teda navštevujete aj výstavy, aby ste boli v obraze diania?Samozrejme, okrem stavebných veľtrhov a výstav na Slovensku,ako je známe CONECO, chodíme tiež na podobné podujatia v zahraničía sledujeme vývoj v oblasti našej činnosti.■ Produkujete sériové výrobky?Áno, veď sa riadime platnými stavebnými normami a okremtoho, ak si uvedomíte, že sa stavia na základe katalógov, sériovávýroba má svoje opodstatnenie.No okrem toho podľa požiadaviek zákazníkov pracovníci spoločnostinavrhnú a zhotovia výrobky na zákazku, pretože ani individuálneprojekty nie sú dávno na Slovensku zriedkavosťou. Rádby som pri tom zdôraznil, že všetky materiály použité pri výrobenašich produktov sú zdravotne nezávadné a nepoškodzujú životnéprostredie.■ Bolo jednoduché začínať s podnikaním v období, keď sa práve stavebnávýroba dostávala do hlbokého závozu?Istotne nie, ale svojich klientov sme presvedčili kvalitou našichvýrobkov a postupne sa našej spoločnosti Celox začalo dariť tak,že sme mohli otvoriť pobočku aj v Nórsku, Kazachstane, v Zjednotenýcharabských emirátoch a na Kube.Profily z týchto materiálov sú vhodné pre široký rozsah použitia,pretože majú dobrú chemickú odolnosť. Sú odolné krátkodobovoči kyselinám, olejom, roztokom solí, organickým látkam.■ Stavitelia dnes veľa pracujú s farbami v interiéroch. Beriete pri výrobeprofilov do úvahy tiež požiadavku farebnosti?Nepochybne. Stabilnou súčasťou nášho sortimentu je farebnosť.Pri profiloch z PVC – biela, sivá, bahama, béžová, hnedá, čierna,modrá, zelená, žltá, červená, oranžová, mint, karamel, rose, svetlomodrá,jazmín. Samozrejme, na želanie zákazníka sme schopnízabezpečiť i špeciálny farebný odtieň. Už sa to neraz stalo.Pri kovových profiloch ponúkame hliník prírodný, elox prírodný,elox zlatý, elox bronz, strieborná lesklá, zlatá lesklá.■ A čo okenné profily, v súčasnosti preferované najmä z dreva?Tiež ich máme v pevnej ponuke, veď ako sme už v úvode hovorili,súčasťou našej produkcie sú tiež okná z dreva – eurohranoly,o ktoré je stále rastúci záujem. Napokon profily sú potrebné ajpri montáži a osadzovaní dverí a okien. Naše výrobky sú v tomtosmere už dávno známe medzi stavebníkmi.■ Na čo kladiete v súčasnosti dôraz?Predovšetkým na kvalitu a ešte raz kvalitu výrobkov. Skončilisa už časy, keď náš človek musel kupovať i menej kvalitné veci.Sme radi, že záručná lehota je 24 mesiacov. Privítali by sme aj dlhšiu.Vážime si našich zákazníkov doma i v zahraničí, o čom svedčítiež to, že naše výrobky putujú do viac ako 30 krajín v Európe ajvo svete.■■ Čo tvorí vaše portfólio výrobkov?Na trhu ponúkame viaceré výrobky, od okien a dverí, počnúcsvietidlami až po stavebné profily. Práve tým by som rád venovalviac priestoru.Spoločnosť Celox dodáva na náš trh vyše 1500 druhov profilovpre všetky priemyselné odvetvia, ale najmä pre obklady a dlažby,omietky, sadrokartón, zateplenie a interiérovú tvorbu. Podľa najnovšíchtechnológií dokonale riešia zhotovenie problematickýchdetailov pri rekonštrukciách a dostavbe stavebných konštrukcií.■ Máte na mysli rekonštrukcie či dostavby rodinných a obytných domovalebo aj veľké priemyselné komplexy?Oboje, hoci najčastejšie sa rekonštrukcie uplatňujú pri rodinnýcha obytných domoch, napríklad ich zatepľovanie, no nevyhýbajúsa im ani objekty, ktoré sa rekonštruujú na výrobné účely.■ Čo je výrobným materiálom pre profily?Profily sú vyrábané z PVC, mPVC, hliníka, mosadze a nehrdzavejúcejocele. Výhradné použitie primárnych materiálov pri výrobezaručuje ich vysokú kvalitu, t.j. mrazuvzdornosť, pevnosť, farebnústálosť, tvrdosť, ohňovzdornosť, prípadne samovznášavosť.■ Do akej miery sa vami ponúkané profily vyznačujú odolnosťou vočichemickým látkam, ktoré vznikajú aj z ovzdušia, prípadne sa s nimipracuje v objektoch, kde sú profily použité?30 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

VÝHODNÉ JE VYUŽÍVANIE STAVEBNÉHO ODPADUKeď pred ôsmimi rokmi v Zlatých Moravciach, hladnom okrese s vysokou nezamestnanosťou spôsobenou pádom Calexu a následnéhoSamsungu, vznikala stavebná spoločnosť ViOn, a. s., bol to pre jej zrod, zdá sa, ten najlepší čas. Bolo treba hľadať nové a perspektívnedruhy podnikania. Dalo sa očakávať, že ani útlm stavebnej výroby nemôže byť večný, ľudia potrebujú kdesi bývať, pracovať a navyšetúžia mať rovnako pekné a dobe zodpovedajúce životné podmienky, aké sú v susedných štátoch.Treba povedať, že nový ViOn sa nerodilz vody. Spoločnosť mala svojho predchodcuvo firme Viliam Ondrejka – ViOn,Machulince, ktorá vznikla v roku 1991. Išloo rozšírenie pôvodnej spoločnosti aj o ďalšiečinnosti v oblasti stavebníctva, s ponukoumožnosti využívať ubytovanie a stravovaniev hoteli ViOn.Široká paleta činnostíFirma v súčasnosti ponúka všetky druhystavebných prác. Patria medzi ne cestné,vodohospodárske, inžinierske a bytové stavby,ale rovnako i zemné práce. Na ViOn saobracajú záujemcovia o výstavbu skládoktriedeného komunálneho odpadu a čističiekodpadových vôd, ktorých objednávateľmi súobecné a mestské správy a samosprávy. Právetoto je jedna z oblastí výstavby, na ktorýchpotrebu kladie dôraz aj Európska komisia.Ide o kvalitu životného prostredia, donedávnatoľko zanedbávaného.Z tejto kategórie je ďalšia z činností spoločnosti,recyklácia stavebného odpadu, ktorývzniká napríklad výstavbou či rekonštrukciouciest, alebo pri stavebnej výrobe. Okremtoho ViOn ponúka svoje služby vo výrobetransportného betónu, ale i v oblasti železníc.Ide o rekonštrukciu železničných vlečiekdodávku reziva a železničných podvalov.Samozrejmou súčasťou mnohých z činnostíspoločnosti sú sklenárske práce a ichdodávka je tiež súčasťou činnosti spoločnosti.Na začiatku sme spomenuli, že firma sarozrástla z pôvodnej malej eseročky na akciovúspoločnosť. Namieste je preto otázka, čoto konkrétne znamená. Dozvedeli sme sa, žeViOn má v súčasnosti priemerne 277 pracovníkov,z toho je 31 zamestnaných technicko--hospodárskou činnosťou a 17 zamestnancovposkytuje služby v oblasti reštauračnýcha hotelových služieb.To, čo potenciálnych partnerov dnes užvo všetkých oblastiach podnikania zaujíma,je kvalitatívna úroveň ponúkaných služieb.Nuž ani v tomto ViOn nezaostáva, spoločnosťpoužíva systém manažérstva kvalitypodľa normy STN EN ISO 9001 : 2001/ENISO 9001: 2000. Teda na európskej úrovni.Zatiaľ akciová spoločnosť celú produkciustavebnej činnosti realizuje v tuzemsku.Dlhodobo spolupracuje so známymi spoločnosťami,medzi ktoré patria napríklad CEM-MAC, a.s., Horné Srnie, Wienerberger Slovenskétehelne, s.r.o., Zlaté Moravce, MestoTrnava, Spoločnosť Pohronie, a.s., Zvolen,Marius Pedersen, a.s., Trenčín, MVE Váh,s.r.o., Liptovský Mikuláš, VOD EKO, a.s,.Trenčín, INVEST Trnava s.r.o., (PSA Peugeot),TSK Trenčín a mnoho ďalších.Recyklácia stavebného odpaduTo však neznamená, že firma ViOn, a.s.,nepôsobí aj v zahraničí. Búracie a recyklačnépráce okrem územia Slovenskej republikyrobí tiež za jej hranicami, na čo má všetkypredpoklady. Nevyhnutnosťou pre túto činnosťje technika a technologické postupy ,ktorými firma disponuje. Okrem toho sú toaj poznatky a skúsenosti nadobudnuté počasznačného množstva asanovaných objektov.Medzi najrozšírenejší odpadový materiálpatrí stavebná sutina, získaná z demoláciebudov, priemyselných objektov, cestnýchkomunikácií, dočasných panelových ciesta podobne.Najefektívnejšou metódou je recykláciastavebného odpadu, jeho následné využitiepri stavebných prácach, a tým redukovanieťažby prírodných materiálov. Ochrana životnéhoprostredia, stále sa zmenšujúci a cenovonarastajúci úložný priestor si vyžadujúcielené recyklačné koncepcie. Technológiurecyklácie stavebného odpadu uskutočňujefirma ViOn, a.s., najmodernejšími strojmizahraničnej výroby (vlastní 2 pojazdné drviacelinky od výrobcu MFL Lizen).Ako to prebiehaBúranie betónových konštrukcií a konštrukciíz muriva zabezpečuje ViOn hydraulickýmhryzačom betónu fy. VIBRA RAMs tlakom čeľustí až 163 ton, ktorý je osadenýna pásovom bagri CAT 325, hryzačom firmyKomatsu osadeným na pásovom bagriKomatsu PC 240 a hydraulickými búracímikladivami.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPo búracích prácach hryzač betónové blokyrozdrví na vstupný materiál a pripraví nanakladanie do drviča. Má otočnú hlavu o 360stupňov, čo umožňuje dobrú manipulácius materiálom. Nakladanie podrvenej sutinyje vykonávané nakladačom fy. CAT 950Fs namontovaným tlmičom predĺženého ramenalopaty, čo umožňuje nakládku do drvičas minimálnou výškou rampy, čím sa šetrianáklady zriadenia recyklačnej linky.Materiál, ktorý sa vysype do pojazdnéhodrviča rakúskej fy. MFL typu RCJ 108x80 Wbude recyklovaný na zeminu vypadávajúcuna jednej strane drviča, na železný odpads možnosťou skladovania v kontajneri a nabetónovú drvinu, ktorá padá rovno na vozidlo.Vstupné zrno môže mať maximálnu veľkosť1000x800x300mm, výstupná frakcia od0-120 mm, s možnosťou voľby veľkosti hornejhranice frakcie v rozpätí 75-120mm.Výkon súpravy je od 30 do 100 ton za hodinu.Odvoz recyklovaného materiálu zabezpečujúvozidlá TATRA 815. Takto získaný materiálplne nahrádza drvený lomový kameň.Recyklácia stavebného odpadu z betónova muriva na materiál porovnateľný s drvenýmkamenivom je najefektívnejšia metódaspracovania stavebného odpadu. Šetrí saúložný priestor určený na uskladnenie odpadov,ktorého je z dlhodobého hľadiska málo,šetria sa prírodné zdroje ťaženého kamenivaa v neposlednom rade sa šetria finančnéprostriedky na uskladnenie odpadu a dovozdrveného kameniva, potrebného na podkladovéa zásypové konštrukcie pri výstavbenových priemyselných celkov.■ViOn, a.s.Továrenská 64, 953 01 Zlaté MoravceTel.: 037/640 33 33, 11Fax: 037/640 33 37e-mail: vion.zm@vion.sk • www.vion.skOktóber 200631

Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja SRKTO CHCE VIDIEŤ PRÍKLAD,NECH NAVŠTÍVI OPATOVSKÚ NOVÚ VESRealizácia programov v rámci štrukturálnych fondov v oblasti regionálneho rozvoja, v rámci Iniciatív Spoločenstva v oblasti cezhraničnejspolupráce a v rámci programu PHARE v oblasti ekonomickej a sociálnej súdržnosti, cezhraničnej spolupráce a politickýchkritérií je náplňou činnosti Agentúry na podporu regionálneho rozvoja v rámci Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.Poverený vedením agentúry je generálny riaditeľ Ing. Igor Štefanov, ktorému otázky položila publicistka Mária Šišuláková.■ Vypracovávate monitorovacie správy o implementáciiprojektov v pôsobnosti Agentúryna podporu regionálneho rozvoja (APRR). Ktoréprojekty možno označiť za pozoruhodné?V oblasti lokálnej infraštruktúry je vhodnýmpríkladom projekt rekonštrukcie miestnychkomunikácií, vonkajšieho osvetleniaa miestneho rozhlasu v obci OpatovskáNová Ves. Súčasne sa obnovili cestné kryty,krajnice a odvodňovacie rigoly. Rekonštruovanávozovka miestnych komunikácií dostalanový kryt z asfaltového betónu s odvodnenímdo zberných kanálov a cestných rigolov.Súčasťou stavby bola i obnova zelene medzikomunikáciami. Technické zlepšenie rekonštruovanýchobjektov má značný prínos premiestne obyvateľstvo, zlepšila sa dostupnosťk rodinným domom, zvýšila pridaná hodnotaobecného majetku a atraktívnosť obce.Spomedzi projektov cezhraničnej spoluprácemožno spomenúť projekt MobilParking, ktorý je implementovaný v rámciprogramu Interreg III A SR-Rakúsko. Mestskáčasť Bratislava-Staré Mesto prostredníctvomneho zavedie na území Starého Mestasystém platenia parkovania pomocou SMS.Ide o finančne náročný, v rámci SR revolučnýprojekt, ktorý uľahčí parkovanie vodičomv Bratislave už na budúci rok.■ Aká je situácia v počte a čerpaní prostriedkovzo štrukturálnych fondov?APRR implementuje 3 programy financovanézo štrukturálnych fondov, konkrétnez Európskeho fondu regionálneho rozvoja.Čerpanie prostriedkov štrukturálnych fondovsa posudzuje podľa tzv. pravidla „n+2“,podľa ktorého prostriedky alokované nadaný rok majú byť vyčerpané najneskôr do 2rokov. Takto, vzhľadom na rok 2004 keď SRvstúpila do EÚ, je už v súčasnosti v programeOPZI vyčerpaných 345 %, v programeJPD 2 očakávame ku koncu roka 100%-néčerpanie. V programoch cezhraničnej spolupráceočakávame, okrem programu s Rakúskom,kde v niektorých opatreniach neboldostatok projektov, vyčerpanie celej alokáciena rok 2004.■ V týchto dňoch sa uzatvára referenčný rámecna nové plánovacie obdobie rokov 2007– 2013. Čo zaujímavé obsahuje z hľadiska cezhraničnejspolupráce?Programy cezhraničnej spolupráce nie súzaradené do NSRR jednak vzhľadom na ichcharakter medzinárodných dokumentov ajna cezhraničnú prípravu a implementáciu.Foto: M. KošírerPre každú hranicu SR so susednými štátmisa pripravuje operačný program, za ktoréhoprípravu zodpovedajú partnerské krajiny,konkrétne medzinárodné programovacieskupiny zložené zo zástupcov štátnej správy,regionálnej samosprávy, euroregiónov a ďalšíchpartnerov v oblasti regionálneho rozvoja.Zameraním podporovaných aktivít novéoperačné programy nadväzujú na terajšieprogramové obdobie, opäť bude podporovanáveľmi široká škála aktivít s hlavným cieľomrozvoja prihraničných regiónov a spolupráceich obyvateľov. Pôjde napríklad o zvýšenieregionálnej konkurencieschopnostiprostredníctvom zlepšenej prístupnostia udržateľného regionálneho rozvoja, intenzifikáciuhospodárskych vzťahov, lepšie spojeniea prístup k výsledkom aktivít súvisiacichs výskumom a vývojom a ďalšie.■ A čo v oblasti regionálneho rozvoja, kdemá Európska komisia voči Slovensku svojepožiadavky na vyrovnávanie rozdielov medziregiónmi?Cieľom všetkých operačných programovobsiahnutých v NSRR je dosiahnutie strategickéhocieľa EÚ v oblasti regionálnej politiky,ktorým je vyrovnávanie rozdielov medziregiónmi. V období do roku 2013 sa tentocieľ realizuje okrem iného i v súlade s ďalšímistrategickými dokumentmi EÚ a SR,medzi ktoré patria najmä Strategické usmerneniaSpoločenstva, Lisabonská stratégia preSlovensko, Národná stratégia trvalo udržateľnéhorozvoja SR a Koncepcia územnéhorozvoja Slovenska a podobne.■ Z čoho pozostáva vaša poradenská a vzdelávaciačinnosť?Vo všetkých programoch implementovanýchAPRR prebehli a prebiehajú aktivityzamerané ako na konečných prijímateľov– predkladateľov projektov, takaj na centrálne a krajské implementačnéštruktúry. V danom kontexte zohrávajúvýznamnú úlohu i regionálne rozvojovéagentúry. V období vyhlásenia výziev napredkladanie projektov APRR uskutočňujetzv. konzultačné dni, počas ktorých môžužiadatelia získať informácie potrebné prespracovanie žiadosti, resp. inej projektovejdokumentácie priamo od pracovníkov zodpovednýchza danú oblasť.■ Koncom septembra sa v Bratislave pod záštitouorganizácie EURADA (Európske združenierozvojových agentúr) so sídlom v Bruselia MVRR SR uskutočnil 6. kongres regionálnychrozvojových agentúr strednej a východnejEurópy nazvaný Dimenzie európskehoregionálneho rozvoja – skúsenosti a výzvy.Čo na ňom Slovensko prezentovalo a čo námkongres priniesol?Tento kongres sa každý rok uskutočňujev inej krajine, ktorá má takto príležitosť prezentovaťsvoje výsledky v oblasti regionálnehorozvoja. Zo slovenskej strany odzneli prezentáciena témy: Skúsenosti regionálnychrozvojových agentúr získané v programovomobdobí 2004 – 2006, Partnerstvo a spoluprácaobcí, miest a regiónov a Implementáciaprogramov regionálneho rozvoja.V rámci programu vystúpili aj zástupcoviaEK z Bruselu, konkrétne z Generálnehoriaditeľstva Európskej komisie preregionálnu politiku, Generálneho riaditeľstvaEurópskej komisie pre výskum, Generálnehoriaditeľstva Európskej komisiepre rozšírenie, ako aj zástupca Spoločnéhotechnického sekretariátu programu IN-TERREG III C – Východ z Viedne. Súčasťouprogramu bola aj exkurzia na miestarealizácie 2 úspešných cezhraničných projektovv Malackách – výstavba podnikateľskéhoinkubátora a rekonštrukcia zámockéhoparku.Kongres poskytol účastníkom príležitosťzískať aktuálne informácie a prediskutovaťskúsenosti ostatných regionálnych rozvojovýchagentúr z rôznych krajín. Dôležitá bolaaj možnosť nadviazať kontakty a spoluprácuso zahraničnými RRA. Účastníci taktiež ocenili,že do programu bol zaradený trh projektovýcha partnerských príležitostí. ■32 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

BRATISLAVA POTREBUJENOVÚ VÍZIU I POLITIKUMedzi siedmimi kandidátmi v decembrových voľbách bratislavského primátora jeMonika Flašíková-Beňová. O rozhovor ju požiadal náš spolupracovník Marián Babic.■ Prečo ste sa rozhodli kandidovať za bratislavskúprimátorku?Koalícia KDH-SDKÚ nemôže po šestnástichrokoch vládnutia v Bratislave užnič nové priniesť, hoci potrebuje novú tvár.Veď pokračuje divoká výstavba, väčšinouzahusťovacia. Takto si ako Bratislavčankasvoje mesto nepredstavujem. To bol najsilnejšímotív pre moju kandidatúru. Druhýmmotívom je, že na základe skúsenostízo zahraničia považujem za nevyhnutné,aby hlavné mesto malo isté osobitné postavenie,aby bolo akousi vstupnou bránoudo krajiny.■ Podarilo sa vám vytvoriť koalíciu odlišnúod vládnej, pričom prekvapením je účasťStrany maďarskej koalície. Čo si od toho sľubujete?Chcela som vytvoriť širšiu koalíciu akoje koalícia na vládnej úrovni. Dôvodovbolo viacero. Jednak je známy môj postojk účasti jedného z partnerov vo vládnejkoalícii a jednak preto, že Bratislavu považujem,pokiaľ ide o štruktúru obyvateľstva,za viacjazyčné mesto. Pritom si myslím, žepre komunálnu politiku vôbec nie je dôležitévymedzovanie sa pravice a ľavice, leboje to úplne iná rovina rozhodovania. Pretosom sa snažila vytvoriť koalíciu s čo najširšímspektrom.■ Svoj odborný program pripravujete s odbornýmtímom, aj za účasti politicky nezávislýchľudí. Prečo?Je to práve z tých dôvodov, ktoré som užspomenula a ktoré mi absentujú v doterajšomspôsobe vládnutia KDH a SDKÚ. Deväťrokov nedokázali prijať nový územný plán.Bratislava ako jedno z mála európskych miestnemá víziu, akým smerom sa chce do budúcnostiuberať. Preto chcem spolupracovať s odborníkmi.Zoberme si jednu z najcitlivejšíchoblastí, ktorou je doprava. Tá sa nedá vyriešiťpoliticky, musia ju riešiť odborníci.Foto: archív■ Čo dominuje vášmu odbornému programu?Spomenula som už dopravu. Súčasný primátorpred minulými komunálnymi voľbamiv 2002 hovoril o nevyhnutnosti vyriešeniadopravy, postavenia nultého dopravnéhookruhu. Hoci mal v mestskom zastupiteľstveväčšinu poslancov KDH a SDKÚ, nebolto schopný presadiť. Toto nie je korektnýpostup. Onedlho dve nové veľké automobilkyPeugeot a KIA nabehnú na plnú výrobu.Svoje výrobky budú voziť po diaľniciach,ktoré vedú cez Bratislavu, čo môže spôsobiťdopravný kolaps. Ďalší dôležitý bod, na čosa zabúdalo, je neexistujúci environmentálnyprogram. Nové stavby vyrastajú tam, kdepôvodne boli parky a ihriská. Pochopiteľne,že v Bratislave sa musí rozvíjať aj výstavbaobytných domov a multifunkčných budov,ale jednou z podmienok musí byť, ako sabude riešiť environmentálny dlh. Chronickoutémou je bezpečnosť. Znovu sa vrátimk programu pána primátora, v ktorom boloaj zvýšenie počtu mestských policajtov. Bolovšak minimálne. Ak chceme byť dôslední,mestská polícia musí dostať oveľa silnejšiekompetencie a musí sa zvýšiť počet jej príslušníkov.■ Jedným z vašich najpodstatnejších postojovje nepodporenie návrhu zákona o Bratislave,s ktorým prišiel súčasný primátor AndrejĎurkovský.Moja výhrada voči zákonu navrhnutémupánom Ďurkovským je, že chce odobrať istékompetencie bratislavským mestským častiam.Myslím si, že to nie je správny smera zároveň opačný celoeurópskemu trendu.Bratislava ako mesto môže byť úspešná lenvtedy, keď magistrát bude veľmi tesne spolupracovaťs jednotlivými mestskými časťamia zároveň sa pokúsi aj o dobrú spoluprácus Bratislavským samosprávnym krajom.Myslím si, že z takejto spolupráce môže vzísťveľmi dobrý synergický efekt, ktorý budeprospešný pre všetkých.■ V súvislosti s požiadavkou na zmenu postaveniaBratislavy sa najčastejšie spomínanedostatok financií. Ako vidíte možnosť ichzvýšenia?Som podpredsedníčka Bratislavského samosprávnehokraja, a preto môžem povedať,že magistrát má trojnásobne viac finančnýchprostriedkov ako kraj. Takže nejde ani tako nedostatok financií, ako skôr o ich dobrérozdelenie. Bola som prekvapená, keďsom zistila, že magistrát v minulom rokuprispel päťdesiatimi miliónmi NárodnémuČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniitenisovému centru. Ak by prispel touto sumoujednotlivým častiam, aby sa vybudovališportoviská pre obyvateľov, bolo by to lepšieriešenie. Občania sa však tiež pýtajú ako jemožné, že napríklad most Košická oproti pôvodnémurozpočtu stál o dve miliardy korúnviac. Pokiaľ ide o infraštruktúrne projekty,Bratislava má veľmi dobré možnosti nielentým, že sa môže zapojiť do nadregionálnychprojektov, ale môže využívať aj pôžičky, ktoréponúka Európska investičná banka.■ Vašou nepochybne veľmi silnou zbraňouako budúcej primátorky by bolo využitie skúseností,ktoré ste získali na európskej úrovniako poslankyňa Európskeho parlamentu.Veľmi dôležité je dať Bratislave charaktermetropoly. Okrem toho treba zvýhodniť ajpostavenie Bratislavy na unikátnej geografickejosi Viedeň – Bratislava – Budapešť. Eštepríklad Prahy, ktorá otvorila v Bruseli Pražskýdom. Je nielen dobrou reprezentáciou,ale výkladnou skriňou celej Českej republiky.Bratislava má však len veľmi formálnuspoluprácu s inými mestami. Prekvapilo matiež, keď som sa začiatkom mesiaca na Dniregiónov v Bruseli dozvedela, že súčasný primátorsa tam za štyri roky svojho pôsobeniaobjavil teraz po prvý raz.■ Aj keď Bratislava a Bratislavský kraj nepatriapodľa pravidiel EÚ medzi zaostalé oblasti,predsa len sa dajú získať prostriedky z európskychfondov. Na čo by ich podľa vás malaBratislava využiť?Dala som si pripraviť prehľad, čo všetko jeaktuálne pre Bratislavu a Bratislavský samosprávnykraj prostredníctvom nového finančnéhoplánu únie na roky 2007 – 2013, keďmôžu čerpať až 11 miliárd eur, čo je úžasnásuma. Doteraz sa týmto možnostiam nevenovaladostatočná pozornosť. Až po tom, čosom sa stala podpredsedníčkou BSK sa mipodarilo dotiahnuť magistrát, aby sme otvoriliv Bruseli aspoň kanceláriu, ktorá začalapripravovať konkrétne projekty. Nikto námich totiž nebude vymýšľať. Buď si ich pripravíme,alebo peniaze využije niekto iný.Máme niekoľko významných možností. Napríkladv prípade zatepľovania domov, lepšiehotechnického vybavenia a stavebnýchúprav škôl, podpory malého a strednéhopodnikania, spoločných služieb pre podnikateľov,či hľadaním optimálneho modelupodpory materských škôl. Možností je skutočnedosť, je len na nás ako ich dokážemevyužiť. Ako rodená Bratislavčanka sa budemsnažiť, aby to tak bolo.■Október 200633

Bratislavský hradBRATISLAVSKÝ HRAD POTREBUJEREKONŠTRUKCIU AKO SOĽText a foto Danica JaniakováAk ste sa počas tohtoročnej turistickej sezóny vydali na Bratislavský hrad schodmiod Domu dobrého pastiera, mali ste vojsť do hradného areálu Žigmundovoubránou. Mali, ale nevošli ste, pretože brána bola z technických príčin uzatvorená.Vrchnú časť múru opevnenia podopierali drevené stĺpy, ktoré ju stabilizovali kvôlistatickej poruche. Opravy stáli takmer milión korún a v týchto dňoch by už mali byťukončené. Takmer rok zatvorená Žigmundova brána však znovu otvára tému nutnejrekonštrukcie Bratislavského hradu.s vyčlenenými prostriedkami zabezpečiliaspoň chod hradu, ale je to z roka na rokťažšie,“ pripomína Miroslav Šarišský. V priebehurokov sa tu vyskytli dosť vážne haváriekanalizácie, presakovala voda, bolo nutnéopraviť prasknuté potrubie. Na komplexnúobnovu čaká nevyhovujúce osvetlenie,ústredné kúrenie aj požiarny systém. Ten,kto sa zúčastnil na niektorej z akcií štátnejreprezentácie, na vlastnej koži pocítil, akénepríjemné teplo je schopná vytvoriť kombináciaväčšieho počtu ľudí a osvetlenia miestnosti,ak nefunguje vzduchotechnika. Aj muzeálnezbierky trpia kvôli zlým klimatickýmpodmienkam v expozíciách a depozitároch.Od rekonštrukcie spred štyridsiatich rokovsa na hrade realizovali len tri „veľké“akcie. Roku 1988 pribudla nová expozíciaKlenoty dávnej minulosti Slovenska. O deväťrokov musela byť vymenená strechahradného paláca. Jej stav ohrozoval návštevníkovhradu a vlhko a plesne ničili zbierkymúzea. Zrekonštruované priestory na Západnejterase slúžia ako kancelárie poslancov,informačné centrum pre návštevníkovNR SR a galéria.Návštevníci hradu, dominanty hlavnéhomesta a jedného zo symbolov našej republiky,ktorý bude aj na eurominciach, sivšímajú viditeľné znaky ošarpanosti, poškodenúdlažbu nádvoria i trhliny v interiéroch.Hradný palác volá po obnove aj kvôli inému:„Zastaraná infraštruktúra, zhoršujúci sa stavinžinierskych sietí, narušená statika, podmáčaniea vlhnutie muriva... Áno, problémy tusú. Vyplývajú z toho, že hrad bol kompletnezrekonštruovaný v 60. rokoch 20. storočiaa odvtedy sa takmer nič neurobilo. Rozvodyelektriny, kúrenia a vody dávno prekročilistanovenú dobu životnosti,“ konštatuje MiroslavŠarišský, riaditeľ odboru komunikácies médiami a verejnosťou Kancelárie Národnejrady SR. Národná rada SR ako správcaBratislavského hradu má totiž na starostijeho prevádzku, údržbu a teda aj obnovu.O rekonštrukcii hradného paláca sa hovoríod polovice 80. rokov. Konečný zámer obnovyhradného paláca spracovaný KanceláriouNR SR a schválený Pamiatkovým úradomnesie dátum 13. augusta 2001. Okrem novejtechnickej infraštruktúry počíta aj s architektonickouprestavbou tých interiérov, ktoréboli v minulosti upravené na úrovni dobovéhovkusu – z dnešného hľadiska necitlivo –a s komplexnou úpravou priestorov, ktoréslúžia na štátnu reprezentáciu i na muzeálnučinnosť. Plán je pripravený, stavebné prácerozdelené do troch etáp, ktoré majú trvať päťrokov. Zatiaľ sa však nič nedeje. V roku 2001boli náklady vyčíslené na 837 517 000 korún.Aj keď vláda túto investičnú akciu zaradilamedzi priority verejných prác, dodnes na ňunevyčlenila potrebné prostriedky. Keďže medzitýmuplynulo takmer päť rokov, treba počítaťs tým, že náklady by za súčasných cenovýchrelácií predstavovali už miliardu korún.„Uvedomujeme si, že rekonštrukcia kladienemalé požiadavky na štátny rozpočet. Idevšak o jednu z najvýznamnejších národnýchpamiatok Slovenska, ktorá navyše slúži naštátnoreprezentačné účely. Stačí sa pozrieťk najbližším susedom, aby sme videli, akoskvele udržiavajú pamiatky porovnateľnéhovýznamu vo Viedni, v Budapešti či v Krakove,“zdôrazňuje Miroslav Šarišský.Nevyhovujúci stavSpráva NR SR zamestnáva päťdesiat ľudí,ktorí sa starajú o údržbu a prevádzku hradnéhopaláca. „Robíme všetko preto, aby smeVšetko zlé je na niečo dobréVäčšiu časť priestorov hradného palácaprenajíma NR SR dvom múzeám patriacimpod Slovenské národné múzeum – Historickémua Hudobnému. Obe múzeá tu majúexpozície, depozity a pracovne. Aj keď NRSR i SNM sú štátne inštitúcie, múzeá platiasprávcovi objektu nájomné, čím len prelievajúpeniaze z jedného štátneho vrecka dodruhého s argumentom, že udržiavajú prehľado finančných tokoch. „Nuž platíme,keď sú také pravidlá. Vlani to bolo 946 000korún, čo je desatina z rozpočtu múzea,“hovorí Branislav Pánis z Historického múzea.„Keď spočítame všetky náklady, odvodya odpisy, vrátane poplatkov za energie, daňz nehnuteľnosti, strážnu službu, tlač vstupeniek,musíme ročne na vstupnom zarobiťpäť miliónov, aby sme boli v pluse.“ Hrad zarok síce navštívi okolo sedemstotisíc ľudí, aleväčšina z nich sa len prejde po nádvorí a parku,do expozícií nevojde. Platiacich návštevníkovje asi 120-tisíc. Treba počítať s nárastomich počtu.A ako by ovplyvnila prácu múzea rekonštrukciapriestorov? „Táto minca má dvestránky. Lebo pre múzeum a jeho zbierkyje každé sťahovanie katastrofa. Múzeumčosi podobné, ale v menšom, zažilo už v roku1996, keď sa opravovala strecha. V priebehupár mesiacov presťahovalo 150-tisícpredmetov z jedného poschodia na druhé.Na druhej strane, vďaka tomu máme novédepozitáre a vyčistených 120-tisíc predmetov.Takže všetko zlé je na niečo dobré. Vieme,že nás čaká náročná robota na päť – šesťrokov, prinesie však zrenovované priestory,návštevníci uvidia kvalitnejšie výstavya expozície, bude tu klimatizácia a stabilnéprostredie pre zbierkové fondy. Napríkladtextil by mal byť uložený pri teplote 20°C,no v lete je v depozitároch 25 – 26°C. Bude34 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Bratislavský hradtu vzdelávacie centrum s prednáškovou sieňoua priestormi pre semináre, konferenciea tvorivé dielne pre záujemcov od materskejškoly po univerzity. Hrad bude viesť omnohoaktívnejší život, ako dosiaľ. Už tento rok bymohol byť prelomový, pripravujeme zaujímavéaktivity, no stále sme limitovaní neistýmtermínom rekonštrukcie, kvôli ktorej nemôžemeplánovať príliš dopredu.“O aký rozsah prác by pri sťahovaní šlo?Zbierkový fond Historického múzea tvorí250-tisíc predmetov, 115-tisíc z nich je numizmatických,ostatné nábytok, obrazy,šperky, sochy, sklo, keramika, porcelán, textil,zbrane, odznaky, papierové dokumenty.Aj keď pôvodná verzia hovorila o postupnompresúvaní múzea na hrade podľaetáp rekonštrukcie, B. Pánis by uprednostniljednorazové vysťahovanie zbierok donáhradných priestorov. Múzejníci sa totižpoučili z toho, aké následky mali úpravyreprezentačných priestorov hradu kvôlisummitu Bush – Putin. Aj keď šlo len o takpovediackozmetické úpravy, maľovanie,opravy okien a podláh, čistenie kľučiek, rekonštrukciuhygienických zariadení, zaprášenéboli aj priestory o tri poschodia vyššie.„V hre sú teda dve alternatívy. Tak či takmusíme všetky predmety zbaliť do krabíc.Buď ich necháme na hrade, kde ich len budemepremiestňovať – a to vám garantujem,že prach zo stavebných prác sa dostane dovšetkých krabíc, alebo sa všetky veci presunúdo dočasných skladov, v ktorých budúvhodné podmienky pre muzeálne exponáty.Všetko sa dá, je to len vec dobrej logistiky.Takže treba zvážiť, čo je lepšie: či niekoľkorokov platiť sklad, alebo niekoľko rokov zamestnávaťkvalifikovaných ľudí, ktorí budúiba čistiť tisícky vzácnych exponátov namiestotoho, aby robili odbornú prácu.“Pod Damoklovým mečomRiaditeľka Hudobného múzea SNM ElenaBugalová nastúpila do funkcie koncom roka2002. Už vtedy sa hovorilo o sťahovaní kvôlirekonštrukcii: „..a odvtedy to nad nami visíako Damoklov meč. My by sme mali odísťso všetkými vecami, len zatiaľ nevieme kedya kam.“ Zbierkový fond múzea tvorí päťtisícpredmetov. Vzácne dokumenty si tiež vyžadujúčisté prostredie bez plesní, ktoré by ichmohli nenávratne poškodiť.Potrebuje Hudobné múzeum rekonštrukciusúrne? „Hlavne potrebujeme vedieť, načom sme. V neistote, ktorá trvá už niekoľkorokov, sme sa neodvážili zasiahnuť do priestorov,v ktorých sídlime, hoci ich treba vymaľovať,hoci počítačovú sieť treba nutne napojiťČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniina intranet, hoci sa po zapnutí osvetlenia málokedyzažnú všetky žiarovky. Stále sme si hovorili,že nebudeme investovať do priestorov,z ktorých nás čoskoro vysťahujú, ale teraz, potroch rokoch, sme si už povedali, že inštalujemeaspoň sieť, a keď sa pozerám na tie steny,hovorím si, že budeme aj maľovať.“Azda najsúrnejšie by Hudobné múzeumpotrebovalo dobrý informačný systém, ktorýby návštevníkov navigoval, aby baštu Luginsland,v ktorej má expozície, vôbec našli. „Jastále opakujem: nechoďte ako tí, čo tu všetkopoznajú. Choďte s očami toho, kto sem prídeprvý raz. Čo vidí? Až vtedy si uvedomíte, žehrad naozaj potrebuje rekonštrukciu ako soľ.Ten stav, aký tu je, je nedôstojný.“Vízia budúcnostiAko by teda mal Bratislavský hrad vyzeraťpo obnove? Návštevníkov by vítal informačnýsystém a upravený vstup so šatňou a hygienickýmizariadeniami. Gotické základysevernej steny paláca budú staticky zabezpečené.Neďaleko bude stáť Oranžéria, barokovýzáhradný pavilón, ktorý v 18. storočí tvorilsúčasť francúzskej záhrady. Na Leopoldovomnádvorí si pozrieme veľkomoravský val, v suteréneexpozíciu dejín hradu, v Sieni ústavyjedinú zachovanú gotickú stenu. Arkáda naprvom poschodí, ktorej moderný vzhľad pôsobíako päsť na oko, je štýlovo zjednotenás fasádou celého paláca. Vzácny renesančnýarkier s freskami už nehyzdí hliníkovéokno. Hrad má reprezentatívne banketovépriestory, nové rozvody vzduchotechniky,pitnej vody, kanalizácie, ústredného kúrenia,elektriny, ozvučenia, požiarnu signalizáciu,kontrolný videosystém. Funguje vzdelávaciecentrum i informačné stredisko.Radšej skôr ako neskôrStavebné povolenie na rekonštrukciu Bratislavskéhohradu je po predĺžení platné iba donovembra 2007 a potom ho už nebude možnéopätovne predĺžiť. Ak sa dovtedy stavebnépráce nezačnú, bude treba pripraviť novúprojektovú dokumentáciu a požiadať o novéstavebné povolenie. Čo celý proces rekonštrukciepredĺži a predraží. Je jasné, že skôrči neskôr sa financie na rekonštrukciu budúmusieť nájsť. Tak teda radšej skôr ako neskôr,lebo čim dlhšie sa budú tieto práce odkladať,tým viac to bude stáť. A aký je aktuálny stav?„Ministerstvo financií sme v návrhu štátnehorozpočtu požiadali o 30 miliónov korún. Akby tieto prostriedky na začatie rekonštrukcieboli pridelené, stavebné práce by sa mohli začaťuž koncom roka 2007,“ hovorí MiroslavŠarišský. „To samozrejme predpokladá, že bypostuúne boli pridelené aj ďalšie prostriedkytak, aby mohla byť rekonštrukcia hraduukončená za štyri roky. Vláda a parlamentmusia preto rozhodnúť, či budú financovaťcelú rekonštrukciu, alebo len jej začiatok.Zatiaľ o tom rokujeme. Sme presvedčení,že všetci chápu, že rekonštrukcia je potrebná,avšak samotné rozhodnutie o prideleníprostriedkov je potrebné vnímať v kontexteprípravy celého rozpočtu a jeho prirorít.“ ■Október 200635

Slovenské národné divadlo■ V Európe je viacero nových, modernýchumeleckých stánkov, napríklad budova filharmóniev Berlíne. Bratislava teraz dostávanové Slovenské národné divadlo. Do akejmiery je po dlhodobej výstavbe moderná?Z hľadiska architektúry si netrúfam tentoobjekt hodnotiť, pretože to je vždy vec subjektívnehonázoru. Ale čo sa týka technickeja technologickej vybavenosti, je to budova,ktorá spĺňa európsky štandard.■ Keby sme porovnávali s americkými scénami?S tými je ťažké porovnávať, lebo celá filozofiaobsluhy divadiel je v Amerike úplneiná ako v Európe. Američania sa vyhýbajútechnickým zložitostiam, radšej používajújednoduché technické zariadenia. V Európenaopak divadelná technika stále viac a viacstavia na najnovšie vymoženosti digitalizácie,automatizácie, komputerizácie. Tedanová budova SND sa skôr dá porovnávaťs európskymi divadlami.■ V priebehu výstavby SND bolo treba viacerétechnológie a zariadenia meniť. O čokonkrétne išlo?Rozdelil by som to na dve časti. Hovorievasa, že každé zlo je na voľačo dobré. To savzťahuje i na toto divadlo. Preto, že sa takdlho stavalo, niektoré projekty sa podariloaktualizovať. Nahradili sa zastarané analógovézariadenia modernými digitálnymi zariadeniami.Vďaka tomu dochádza tiež k úsporámenergie, pretože namontovaná technikamá inú spotrebu elektrickej energie.V druhej časti bolo potrebné vymeniťniektoré už namontované zariadenia, ktorénespĺňali normy Európskej únie a našímvstupom do európskeho spoločenstva sme samuseli prispôsobiť aj technickým normám.Konkrétne môžem spomenúť výťahy, pri ktorýchsa naša bývalá norma nestotožňovalas európskou. Preto sa výťahy v novostavbemuseli vymeniť.■ Ako to bolo s akustickými zariadeniami?Elektroakustické zariadenia, našťastie,zastihla inovácia projektu, sú tam použitéšpičkové zariadenia. Pre ilustráciu môžempovedať, že ovládací pult elektroakustiky jetotožný s pultom, ktorý montovali teraz priFoto: M. NemecNOVÉ SLOVENSKÉ NÁRODNÉDIVADLO A DIVÁK: SPOLOČNÉČAKANIE NA ÚSPECHNovostavbu Slovenského národného divadla (SND), ktorej história sa začala písať v roku1984, slávnostne otvoria v sobotu 14. apríla 2007. V týchto dňoch prebieha kolaudačnékonanie. Malo by byť ukončené do 30. novembra 2006. Vtedy by sa mal začať aj procespreberania stavby z majetku Správy kultúrnych zariadení SND. Prevod majetku by mal byťukončený do konca roka. Od 1. januára budúceho roka sa počíta so začatím neverejnej skúšobnejprevádzky. Vnútri budovy sú tri divadelné scény, ktoré naraz pojmú vyše 1700 návštevníkov.Najväčšia je operná a baletná sála s kapacitou 901 sedadiel. Ďalších 635 ľudí sazmestí do činohernej sály. Divadelné štúdio má 192 miest. Návštevníci divadla budú maťk dispozícii 112 parkovacích miest priamo v objekte budovy a 204 miest v areáli divadla.Celkové náklady na výstavbu nového sídla SND dosiahnu 4,68 miliardy korún. To sú základnéinformácie. Na technické kvality budovy sa publicistka Mária Šišuláková pýtala technicko-prevádzkovéhoriaditeľa SND Ing. Milana Vajdičku.rekonštrukcii vyhorenej milánskej La Scaly,kde by určite nedali nič zlé.Čo sa týka priestorovej akustiky, na túsme kládli veľký dôraz. Tú si v rámci návštevya prehliadky vyskúšali niektorí speváciopery a boli spolu s riaditeľom veľmispokojní. Modelovala sa počítačovou metódou,na čo sú dnes softvéry. Kedysi právetáto akustika bola dosť problematickáa architekti ku robili viac citom ako inýmpoznaním. Dnes to všetko vyrieši počítač,ktorý odstráni a vykoriguje všetky zvukovébalasty.■ Máme tam aj nejakú zahraničnú technológiu?Je tam veľmi veľa zahraničných technológiíod celého hydraulického systému spodnýchjavísk cez už spomínané ozvučenie ažpo osvetlenie a režijné pulty sú to väčšinouvšetko zahraničné dodávky.■ Ako sa s dodávateľskými firmami spolupracovalo?To je skôr otázka na investora, ktorým jeod roku 1996 Správa kultúrnych zariadení.Ale teraz v procese komplexného skúšaniavšetkých technologických súborov s generálnymdodávateľom technológie spoluprácaprebieha na dobrej úrovni a dôležité je, že sanavzájom akceptujeme.■ Nazdávate sa, že odhliadnuc od vyše dvadsaťrokov trvajúcej doby výstavby sa môžebudova SND v architektonickej súťaži akokomplex uchádzať o nejaké ocenenie?Môžem to skôr hodnotiť z hľadiska technologickejzložitosti stavby a dovolím sitvrdiť, že budova divadla je jedna z najkomplikovanejších.Dá sa to porovnať povedzmes budovou nemocnice, kde sú operačné sálya musí tam technológia presne fungovať. Támusí byť plne funkčná aj v divadle. Ak bysa hodnotila zložitosť a technologická náročnosťstavby, nevidím, prečo by budova SNDnemohla byť do súťaže zaradená.■ Čo z technického hľadiska považujete zanajvýznamnejšie a najpokrokovejšie?Ťažko povedať, čo je najpokrokovejšie.Vari je zaujímavé riešenie klimatizáciev oboch divadelných sálach. Tento spôsobbol použitý po prvý raz. Opierky rúk nakreslách sú v skutočnosti vzduchotechnickýmivyústeniami. Je to preto lebo divadelnésály sa väčšinou klimatizovali spod sedadiel,čo najmä pre dámy bolo nepríjemné. Nanohy im fúkal alebo chladný vzduch alebona ne odtiaľ sálalo teplo. Naše riešenie spôsobuje,že chladný vzduch obteká divákaa nefrustruje ho. To je rarita a ďalšou zvláštnosťoubudovy je, že je to jedno z mála dvojdivadiel.V jednej budove sú dve scény spojenénávštevníckymi priestormi.■ Keby ste to posudzovali z pohľadu komfortunajmä hudobných či celkových výkonovhercov?Predovšetkým sociálne podmienky pre hercovsa touto budovou značne zlepšia, pretožesúčasné priestory neumožňujú menej ako štyriosoby na šatňu. V novom divadle je riešenieveľkorysé, dvaja umelci budú v jednej šatnis kompletným sociálnym vybavením. Oveľalepšie sa budú herci, baletní a hudobní umelcicítiť v skúšobniach. Dnes ich máme v stiesnenýchpriestoroch, baletné sály dokonca v podzemíbez denného svetla a priameho vetrania.Toto sa tiež novými priestormi zmení a má toveľký psychologický význam.■ Technické podmienky a vymoženosti dokážuvýkon umelca znásobiť alebo potlačiť. Akonovú budovu po tejto stránke vnímajú umelci,ktorí už mali možnosť si ju vyskúšať?Pri takýchto príležitostiach sa vždy vyskytujúrôzne názory. Ale ja som sa s nijakýmikategoricky odmietavými postojmi zatiaľ nestretol.Skôr mám pocit, že pozitívne názoryumeleckej verejnosti prevažujú. No najlepšieto budeme vedieť zhodnotiť, keď tam prídeprvý divák a jeho pocity budú pre nás aj predivadelníkov najdôležitejšie.■36 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

20067. ročník medzinárodnej konferencieINTRACO Special 200614. 11. 2006, hotel Holiday Inn, BratislavaObchod na Slovensku:Čaká nás saturácia trhu alebo ďalšia expanzia?Hlavné témy konferencie:• Rozvoj maloobchodu a nákupných centier na Slovensku a v okolitých krajinách• Vplyv ľudského potenciálu na rozvoj maloobchodu a jeho špecifiká• Nákupné centrum – centrum voľného času, zábavy a zážitkov.Kupujeme produkty alebo zážitky?• Hľadanie ciest k úspechu na stále viac saturovanom trhu• Ktoré obchodné formáty stagnujú a ktoré majú šancu expandovať?• Ako úspešne komunikovať so zákazníkomDiskusné fórum:Dialógom k efektivite legislatívyCieľom konferencie je predstaviť nové možnosti rozvoja obchodu a smerovanie obchodu naSlovensku, definovať úlohu obchodno – zábavných centier v rámci maloobchodu a dynamiku ichrozvoja, zároveň hľadať a definovať potreby a požiadavky slovenských zákazníkov a v neposlednomrade vyvolať tvorivú diskusiu.ZáštitaMinisterstvo hospodárstva SROrganizátorSpoluorganizátoriZväz obchodua cestovného ruchu SRGenerálny partnerHlavní partneriMediálni partneriSekretariát konferencie:INCOMA Slovakia s.r.o., Mišíkova 10, 811 06 Bratislava, Tel.: 02/54418969, 54418997, Fax: 02/54418231www.intraco-special.sk, www.incoma.sk, e–mail: info@incoma.sk

STAROSTLIVOSŤO ZACHOVANIE HODNOTYPOKLADU KAŽDEJ FIRMYJednou z početných slovenských spoločností, ktorá sa zaoberáfinančníctvom v širokom zmysle slova, je RITRO Finance, spol. s r. o.,so sídlom v Poprade. EUROREPORT plus oslovil jej výkonného riaditeľaRomana Dvorčáka.■ Firma RITRO Finance patrí medzi finančnýmiinštitúciami k tým mladším. Kedy a zaakých okolností vznikla, navyše so sídlomv Poprade, ktorý patrí k jednému z najchudobnejšíchregiónov na Slovensku?Firma vznikla začiatkom roka 2003. Zameriavasa na poskytovanie konzultačnýcha poradenských služieb v oblasti financií,predovšetkým na oblasť treasury a riadeniafinančných rizík. Naše pôsobenie nieje regionálne. Pri našej každodennej činnostisa vyžaduje osobný kontakt s klientom.Pracujeme v priestore EÚ. V Popradesme našli pokoj na tvorivú prácu. Zamýšľamesa nad ďalším rozvojom a stratégioufirmy. So značkou Ritro sa stretnete ajv Bratislave, Ľubľane, Prahe, Stuttgarte.■ Nebáli ste sa neúspechu?Keď sme začínali, nesnívali sme o úspechu.Našou motiváciou bolo robiť v životeto, čo nás baví, čomu rozumieme a čochceme rozvíjať ďalej. Chceli sme nášmuokoliu dokázať, že niečo vieme a smeschopní napredovať. Skôr sme sa obávalireakcií prostredia. Boli sme v období,a ešte stále v ňom žijeme, keď si akcionária majitelia firiem nedokážu predstaviťzásahy externých firiem do treasury. Akmajú právny problém, je samozrejmé, žesi najmú právnickú kanceláriu na jehoriešenie. Vo financiách si to vedia predstaviťlen veľmi ťažko. Pre nás je každánová pozícia výzvou a úspechom spokojnosťklientov.■ Na rozdiel od bánk, poisťovní či investičnýchspoločností sa zaoberáte iným druhomfinančníctva...Pôsobíme v oblasti treasury. Je to oblasť,ktorá si vyžaduje analytické schopnosti,znalosti finančných trhov, makroekonómie,finančného manažmentu a finančnýchanalýz. Riadiť treasury znamenáneustále sledovať, analyzovať a vyhodnocovaťvývoj nielen vo firme, ale aj na finančnýchtrhoch. Treasury manažment jesrdcom financií.■ Konzultačné služby, poradenstvo a službyso zameraním na treasury a riadenie finančnýchrizík si akiste vyžaduje rozsiahlejšie vysvetlenie,pretože u nás to nie je samozrejmosť,ktorej rozumie širšia verejnosť. Môžetena konkrétnom príklade objasniťčo znamená treasury?Treasury v doslovnom prekladeznamená poklad, pokladnicua v ekonomickom vnímanífinančné riadenie. Voľne bysme mohli povedať, že úlohoutreasury je zachovávať hodnotupokladu každej firmy. Ak to prevediemedo súčasnosti, úlohoutreasury je zachovávať trhovúhodnotu majetku firmy z pohľadufinančného riadenia. Riadeniecashflow, práca s finančnýmirizikami, hedging, riadeniekrátkodobých aktív a pasív súzákladnými oblasťami treasurymanažmentu. Častokrát si ani neuvedomujeme,akým finančným rizikám sú našefirmy vystavené. Sú známe príklady z praxe,keď pohyby úrokových sadzieb, prudkézmeny cien komodít alebo volatilitamenových kurzov ovplyvnili nielen hospodárskevýsledky firiem, ale aj ich samotnúexistenciu.■ Ako z neho profitujú vaši klienti?Našim klientom vytvárame priestor, abysa mohli venovať svojmu core businessu.Robia to, čo vedia najlepšie. Výrobné spoločnostivyrábajú, obchodné nakupujúa predávajú. My sa staráme o to, aby ichnezaskočila alebo negatívne neovplyvnilasituácia na finančných trhoch. Snažíme sazlepšiť ich finančné výsledky a zefektívniťprocesy finančného riadenia.■ S akými ambíciami ste do tohto druhu podnikaniaišli vy a čo sa Ritro Finance podarilodoteraz dosiahnuť?Spomínam si, ako sme v našich začiatkochpri tvorbe stratégie, tajne snívalio riadení portfólia derivátov na úrovni200 mil. eur a poskytovaní našich služiebveľkým spoločnostiam. V posledných 2 rokochsme niekoľkonásobne prekročili tietohodnoty a dnes poskytujeme naše službynielen stredným firmám, ale aj spoločnostiamnachádzajúcim sa na poprednýchpriečkach rebríčka Trend Top 100.■ V čom sa na činnosti spoločnosti prejavujezvyšovanie úrokových sadzieb Národnou bankouSlovenska?Foto: archívJe zrejmé, že s rastom úrokových sadziebna peňažnom trhu dochádza k rastuúrokových nákladov z úverových zdrojov.Toto riziko sa eliminuje hedgingom úrokovýchsadzieb. Menej však vnímame stranuaktív, keď pri raste úrokových sadzieb dochádzazároveň k rastu finančných výnosovplynúcich z alokácie disponibilnéhokapitálu. Úplne zabúdame na vzťah medziinvestíciami a mierou rizika, ktorúúroková miera bezprostredne ovplyvňuje.S rastom trhovej úrokovej miery klesámiera výnosnosti mojej investície a rastiejej riziko pri nezmenených celkových výnosoch.Inými slovami, posúvame krivkuinvestičných rozhodnutí. Prečo by som investovaldo podniku s ročnou 10% výnosnosťoua znášal určitú mieru rizika, ak mifinančný trh prináša základnú sadzbu 8%p. a. pri oveľa menšom riziku?■ Aké plány máte do budúcnosti, keď tie prvotnéste si tak rýchlo splnili?V minulom roku sa nám podarilo úspešneetablovať na trhu spoločnosť Ritro Consult,ktorá sa zaoberá implementáciamiriadiacich systémov pre oblasť financií a finančnéhoriadenia. V tejto oblasti by smeradi napredovali aj najbližšie roky. Okremtoho by sme sa radi začali zaoberať aj problematikouinvestícií, správy investičnéhoportfólia a riadenia aktív. V budúcom rokuje našou prioritou rozšíriť rozsah služiebv oblasti treasury pre našich klientov. Finančnétrhy sa neustále vyvíjajú a zopárinovácií pre našich klientov sme pripraviliaj my.■38 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Združenie miest a obcí SlovenskaEUROFONDY SÚ IBA PRÍSPEVOK, NIE RIEŠENIETransformácia slovenskej ekonomiky po roku 1991 so sebou priniesla mimo iného aj dôvod, prečo je dnes nemožné porovnávaťpovedzme východné Slovensko s Bratislavou. Medziregionálna dispartita, v ekonomickej a s tým súvisiacej sociálnej oblasti,vyniesla tému regionálneho rozvoja a výčitky z Bruselu nie sú jediným problémom. Slovenská ekonomika je stále na vzostupe, alebez využitia potenciálu regiónov trvalý hospodársky rast nie je možný. Aj napriek silnému makroekonomickému rozvoju krajinyo konkurencieschopných regiónoch zatiaľ iba snívame a ani Európska únia nám nenadiktuje žiadny univerzálny model, akopostupovať – historické, prírodné a ekonomické špecifiká každej krajiny si žiadajú svoj vlastný. O regionálnom rozvoji sa pretopozhováral Matej Gašparovič s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska Michalom Sýkorom.■ Bratislava sa blíži k európskej životnejúrovni, avšak máme regióny, ktoré dosahujúlen jednu tretinu životnej úrovne Európskejúnie. Brusel nám často vytýka veľkú nevyrovnanosťa regionálnu dispartitu. Aké sú skutočnékroky na jej redukciu a ako sa ZMOSpodieľa na regionálnom rozvoji?ZMOS nie je kľúčovým hráčom v oblastiregionálnej politiky a nie sú ním ani mestáa obce, hoci v ňom majú významnú rolu.Kľúčom sú vyššie územné celky a štát – imprislúcha nájsť nástroje, ktoré zmiernia nerovnosti.ZMOS je síce reprezentatívnou organizácioumiest a obcí v SR (dlhodobo 95-percentnáčlenská základňa), ale nie je subjektomregionálnej politiky, ani orgánomverejnej správy, ktorý by mal významné,alebo dokonca určujúce kompetencie v tejtooblasti.■ Na samosprávy však v minulom roku prešlomnožstvo kompetencií. Skúsme s odstupomčasu hodnotiť: pomohla decentralizáciaa reforma verejnej správy k regionálnemurozvoju a odstraňovaniu regionálnych rozdielov?Súčasťou reformy verejnej správy bolokonštituovanie samosprávy vyšších územnýchcelkov, ktoré sú hlavným nositeľomregionálnej politiky v území. Ich vznik bolrozhodne prínosom – je celkom zrejmé, žekrajinu nemožno efektívne spravovať bezchýbajúcej strednej úrovne, čo bola realitaSlovenskej republiky až do roku 2001.Etablovanie VÚC je však iba prvý kroka samo o sebe neodstráni ani regionálnedispartity, ani neprispeje k regionálnemurozvoju. Potrebné sú kompetencie, vlastnáaktivita regiónov a nástroje, ktoré naozajmôžu ovplyvniť rozvoj územia. Myslímsi, že tu ešte čaká naše regióny podstatnázmena.■ Podľa ekonomických poučiek je rozvoj potrebnézačať odstraňovaním najhorších nedostatkov.Sú tieto nedostatky lokalizované?Skôr si myslím, že najhoršie nedostatky„prestupujú“ viaceré regióny a nemožno ichúzko lokalizovať.■ Pre regióny je v ich raste rozhodujúca právealokácia zdrojov a investori, mnohé regiónyvšak nevyužívajú svoj potenciál. Sú dnessamosprávy pri hľadaní investorov efektívne?Foto: archívPlošná odpoveď asi neexistuje, od sídlak sídlu je situácia iná. Musím však podotknúť,že vidina investorov v každomsídle nie je reálne plánovanie a vízia, aleniekedy akoby zbožné prianie. Hľadanieinvestorov nie je jednorazová aktivita, alesystematická, kontinuálna činnosť, ucelenápolitika, šitá na mieru konkrétnehomesta alebo obce. Musíte trpezlivo pracovaťcelé roky, kým dospejete k viditeľnémuvýsledku. A tiež nie som si celkomistý, či mestá a obce nemuseli viac „hasiť“aktuálne problémy, ktoré spôsobili iní, nežplánovať...■ Štatistický úrad zverejnil údaj, podľa ktoréhov prvej polovici tohto roka platy vovšetkých regiónoch rástli viac ako v Bratislave.Dá sa to chápať ako pomalý, a preto azdatrvalejší trend vyrovnávania regiónov, aleboide o len dočasný vplyv eurofondov?Ak sú moje informácie správne, tak čerpanieeurofondov nebolo také masívne, abymohlo ovplyvniť dokonca úroveň platov.A platy samotné sú len jedným z ukazovateľov;môžu a nemusia vypovedať o celkovejúrovni rozvoja regiónu.■ Implementácia legislatívy EÚ bude maťdôsledky aj na miestne samosprávy a jednotlivéregióny Slovenska. Darí sa vám aktívneČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiovplyvňovať politiku EÚ, ktorej nové pravidlámôžu mať silný dopad pre naše regióny?My sa venujeme miestnej, nie regionálnejúrovni. V kontexte politiky Európskej únie tovšak nie je zanedbateľné, pretože podľa odhadovsa až dve tretiny rozhodnutí realizujúna miestnej úrovni.Zatiaľ sme do ovplyvňovania európskejlegislatívy významnejšie nevstúpili. Je topomerne zložitý a náročný proces. SR mánielen poslancov Európskeho parlamentu,ale aj delegáciu vo Výbore regiónov EÚ, aleto je iba „malilinká“ časť celej problematiky.A nestačí, samozrejme.■ Zo štrukturálnych fondov EÚ vyčlenenýchna obdobie 2004 – 2006 využilo Slovenskolen 27,6 percenta – kvôli komplikovanej administratíve.Odstránenie byrokracie je dôležiténajmä teraz, keď v ďalšom programovomobdobí 2007 – 2013 je v hre viac peňazí a navyšebude platiť pravidlo n plus 2. Realizujúsa už konkrétne kroky na zjednodušenie administratívy?Zatiaľ som nepostrehol, že by sa nejakovýznamne zjednodušovala administratíva;ale sme pred samotným novým programovacímobdobím. Možno to bude lepšieako v tom súčasnom, keď sme mali menejinformácií, než sme potrebovali, keď bolovyhodnocovanie projektov príliš dlhé a nievždy transparentné, keď nám ostali desiatkyprojektov ležať ladom len preto, lebo na nenebol dostatok finančných zdrojov.■ Viaceré mimovládne organizácie upozorňujú,že eurofondy majú len dočasný vplyva nevytvoria stabilný a dlhodobý rast akopriame investície. Na cieľ Konvergencia, tedapre najchudobnejšie regióny a rozvoj vidieka,dostane Slovensko v budúcom programovomobdobí 2 miliardy eur, ktoré by mali podporiťaj vznik nových pracovných miest. Sú eurofondypre naše zaostalé regióny naozaj takýmspasením?Ja som zástanca názoru, že eurofondy súiba pomocou, príspevkom, nie samotnýmriešením. Musíme stáť pevne na vlastnýchnohách a musíme si pomôcť sami. Mámevlastné vnútorné zdroje a možnosti rozvoja– ak ich využijeme, trebárs aj s pomocou eurofondov,bude to naša výhra, ak nie, tak lenprečkáme nejaký čas s cudzou pomocou. Jefalošné spoliehať sa na nejaké spasenie – zatým môže prísť iba tvrdá realita, pretože spasiteľovjednoducho niet...■Október 200639

Foto: M. NemecNAJLEPŠIA CESTAK EFEKTÍVNOSTI FIRIEMA CESTOVANIU BEZ STRESUV storočí informačných technológií sa čoraz častejšie stretávames množstvom vymožeností, ktoré majú svoje názvy, obvykle skratkovité.Mnohí sotva tušia, že aj na Slovensku sú spoločnosti, ktoré imtakéto zaujímavé a veľmi prospešné IT služby znalostnej ekonomikyposkytujú. Medzi ne patria satelitné GPS systémy, ktoré svojim klientomsprostredkúva akciová spoločnosť Infocar. EUROREPORT plus sa porozprávals marketingovým riaditeľom spoločnosti Kamilom Noskovičom.■ Čo je to telematika, ktorou sa vaša firmazapodieva?Naša činnosť sa orientuje dvoma smermi.Jedným je monitorovanie a druhým navigáciaautomobilov. Spoločné však majú využívanieGPS (Global Positioning System). Jeto lokalizácia, v našom prípade automobilov,prostredníctvom družicového systému. Tensa dnes využíva všade, v letectve, námorníctvealebo aj v doprave. My tak robíme v rámcimonitorovania firemných vozidiel alebonavigácie v automobiloch.■ Začnime druhým. Čo je pri kúpe navigačnéhosystému GPS dôležité?Predovšetkým jeho mapový softvér, čoznamená, aké mapy sú v ňom zabudované.Aj u nás je na trhu veľa navigačných prístrojov,ktoré si človek kúpi vo viere, že zárukoukvality je značka. Napr: Blaupunkt, Sony,VDO, Pioneer, TomTom, či iný ozaj dobrývýrobca. Ale vzápätí sa ukáže, že podrobnémapy Slovenska v prístroji chýbajú.Snažíme sa vysvetľovať klientom, aby sivšímali, aké mapy navigačný systém obsahujea v akej kvalite. Ponúkame im kvalitné prístrojes mapami SR, ktoré sú až do ulíc spolus mapami východnej a západnej Európyv rovnakom vyhotovení. Teda ak si ľudia kúpianavigačný prístroj v našich predajniach,nemôže sa im stať, že po zapnutí a zadaníhľadaného miesta sa im zobrazí biele miesto.■ Spomínané značkové prístroje obsahujúmapy len pre základnú pätnástku únie?Väčšinou áno. Chýbajú im podrobné mapySR až do ulíc! Využiť ich možno v štátoch nazápad od nás. Dokúpiť si doň mapu SR sanedá. Tieto navigátory sa nedajú preprogramovať.Každý výrobca si softvéry prísne stráži.Celý obchod prístrojov GPS je práve o mapách,je to chránený softvér každého výrobcu.■ V posledných rokoch sa navigačné prístrojeGPS predávajú ako doplnkové vybavenienových osobných áut. Mnohí si dávajú záležaťna tom, aby kúpili auto v tzv. plnej výbave.Ale to sa im vlastne nevyplatí?V tomto prípade naozaj nie. Je pre nichvýhodnejšie sa obrátiť na našu spoločnosťa dokúpiť si prístroj u nás s mapami SRa celej Európy až do ulíc. Dnes taký prístrojstojí okolo 17-tisíc Sk. To je oproti minulostivýrazne menej a toto zariadenie je prenosné!■ V akom zmysle?To znamená, že je jedno, či ho má klientumiestnený v aute, ide peši alebo na bicykli,všade ho môže dôkladne využiť. To je rozdielmedzi zabudovanými navigačnými systémamiv aute a nami ponúkanými. Tie zabudovanémožno použiť len v aute, majú nedostatočnémapy a sú drahšie.■ Aké služby ľuďom a firmám prístroj poskytujeokrem presnej navigácie?Je v nich napríklad aj MP3 prehrávač, prehliadačobrázkov či slovník. Väčšina navigátorovmá zabudovaný bluetooth, čo znamená,že ak má majiteľ i telefón, spáruje si icha navigačný systém mu slúži v aute aj akohand´s free sada. Nemusí teda v aute dvíhaťtelefóny, ale ak ho niekto volá, telefonuje pohodlnev zmysle platných dopravných predpisova usporí náklady na hand´s free sadu.Po spárovaní s mobilom funguje navigačnýprístroj ako mobilný telefón s rovnakými službami,napríklad ako kalkulačka, diár a ďalšie.Poskytuje možnosť trojdimenzionálnej mapy,jej zväčšovanie alebo zmenšovanie, ale tiežpodobu leteckej mapy.Veľa navigačných prístrojov má štandardnezabudovaný v zahraničí bežný hlásič dopravnýchspráv. Teda systém umožní výber,či človek chce pokračovať alebo sa dopravnejzápche vyhne.■ To je už veľmi zaujímavé pre firmy aj preindividuálnych užívateľov?Zvlášť to zaujíma podnikateľov, ktorí veľacestujú aj v zahraničí: Napríklad kamionisti,vodiči autobusov a prepravné firmy vôbec.Všetci vedia názov mesta, no ťažko tam trafia.Navigačný prístroj vodiča nielen spoľahlivodovedie na miesto určenia, no obsahujekompletné databázy všetkých ubytovacíchzariadení, bankomatov, nákupných stredísk,hotelov, motelov, púmp, teda všetkého, čopotrebuje. A môže si operatívne vyberať akoďaleko má do cieľa a čo potrebuje.■ Tieto prístroje predávate aj s nahranýmpotrebným softvérom?Áno, zákazníkom samozrejme poskytujemebezplatné poradenstvo, ale aj možnosťnahratia potrebných máp do prístroja. Niekedydo nich dohrávame novšie verzie mápči hlasovú komunikáciu v slovenčine a zabezpečujemena ne servis. Naše predajnenájdete v krajských mestách vo veľkých obchodnýchcentrách, ako sú Aupark, Dubeň,Optima či Max... (viac na www.navigacia.sk)■ Nepochybne zaujímavá je tiež ekonomickástránka systému GPS. Aké sú náklady spojenés jeho využívaním?Cena navigačných GPS prístrojov postupneklesá. V súčasnosti sa pohybuje okolo 17-tisícSk v závislosti od kvality. Podľa našej mienkycena už bude klesať len pomaly, no bude rásťpočet užívateľov systému. Teraz pozorujemeväčší rozmach. Tam, kde je využívanie GPSsystému už dávnejšie, napríklad v susednýchČechách a inde v západnej Európe, je prístrojskoro v každom treťom aute. U nás to eštezďaleka nie je taká bežná a známa vec.■ Nie je to v tom, ako rýchlo sa o tom dozvediabežní vodiči a o tom, že takéto prístroje simôžu namontovať aj do starších vozidiel?Infocar pravidelne predstavuje svoje novinkyna automobilových výstavách na jarv Bratislave či na jeseň v Nitre, kde je o neozaj veľký záujem. Okrem svojich predajnímáme obchodníkov, ktorí navštevujú firmya predvádzajú im naše produkty. O všetkominformujeme tiež na našich webovýchstránkach.■ Orientujete sa tiež na monitorovacie systémy,čo to znamená?40 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

To sú systémy, ktoré ponúkame rôznymfirmám, dopravným alebo prepravným spoločnostiam.Často majú problém, aby naurčené miesto prišli včas. Ak sa omeškajú,platia penále a môžu prísť o zákazky, leboboli nespoľahliví. Pre nich je náš monitorovacíGPS systém veľmi výhodný, lebo okremnavigácie vodičovi udáva, koľko času má docieľa a kedy doň príde.■ V úvode ste spomenuli monitorovanie vozidiel.Čo to znamená?Ide o úspory, ktoré systém GPS umožňujespoločnostiam a podnikateľom dosiahnuťprostredníctvom monitorovania vozidiel a zamestnancova kontrole ich efektivity práce.Občas sa všade vyskytnú takí „beťári“, ktorísvojmu zamestnávateľovi nerobia dobrémeno, lebo nerobia to, čo majú, to, na čo bolido firmy prijatí. Napríklad obchodní zástupcoviamajú cestovať po regióne a ponúkaťpríslušný tovar alebo služby. Zamestnávateľsi prostredníctvom monitorovacieho systémuvie presne a kedykoľvek prostredníctvomKnihy jázd skontrolovať každého zamestnanca,kde je, koľko sa na uvedenom mieste zdržala či zodpovedne splnil svoju úlohu.■ Spomenuli ste Knihu jázd. No to nie je klasickýzošit, ktorý vyplňuje vodič a uvádzav ňom časy odchodov a príchodov na miestas počtom najazdených kilometrov?Je to niečo podobné, ale v elektronickejpodobe. Všetky tieto údaje sa uchovávajúa vkladajú sa do prístroja automaticky. Niktoz obsluhy vozidla do toho nezasahuje, pretožev aute je GPS prijímač, ktorý stále monitorujepolohu auta, ukladá si ju do pamätea celý tento denník sa potom pomocou GSMsiete prenáša na náš server. Každé ráno potomposielame takéto knihy jázd automobilovzákazníkovi.■ Teda poskytujete servis systému a za akúcenu?Áno. Systém je plne automatizovaný,každý klient každé ráno dostáva mailomprehľad všetkých svojich vozidiel s tým,čo predchádzajúci deň robili. Zároveň akniektorý z našich obchodných partnerovchce operatívnu informáciu v priebehu dňa,získa ju po pripojení sa svojím heslom nanašu internetovú stránku, ktorá on-line poskytujeprehľad o pohybe všetkých príslušnýchvozidiel. Často to využívajú práve kamiónovéfirmy, lebo vozia tovar ďalším producentom,ktorí na nich čakajú a operatívnevedia povedať, kedy vozidlo príde alebo kdesa práve nachádza.Vlastníme certifikát z Ústredného daňovéhoriaditeľstva SR v ktorom je uvedené,že takto spracovaná Kniha jázd spĺňa všetkyzákonné normy: obsahuje meno vodiča,dátum, časový pohyb vozidla, vzdialenosti,rýchlostný profil, stav tachometra a mnohéiné parametre. Na základe toho možno presneskontrolovať všetko, čo firma potrebujeo vozidle a pracovníkovi vedieť.Osvedčil sa nám podobný systém akopri mobilných telefónoch. V službe Automonitorpredávame klientom zariadenieza 1 Sk a za pravidelné mesačné poplatky1300 Sk dostávajú všetky služby, o ktorýchsme hovorili.■ Aká je efektívnosť systému?Tá je rôzna v závislosti od kvality a úrovnekontroly zamestnancov ktorí majú firemnévozidlá. Sú spoločnosti, kde úspory dosahujú20 – 30 a viac percent a iné, kde dbajú na poriadok,takže úspory sa pohybujú okolo 15%.Mali sme aj takú firmu, v ktorej zavedeniesystému prinieslo vyše 50% úspory nákladovna prevádzku firemných vozidiel, keďže satakéto zariadenie do vozidla dá namontovaťaj tajne. V takýchto prípadoch sú často výsledkyalarmujúce. Potom je pre nás príjemnézistenie, že sme dopomohli k výraznémuskvalitneniu chodu spoločností a čo je veľmidôležité, k zvýšeniu jej obratu.■ To vás asi šoféri nemajú radi?Tí nás priamo neznášajú, no takýto systémnie je určený pre šoférov, ale pre manažmentči riadiacich pracovníkov vo firmách. Ktopracuje s ľuďmi, určite vie o čom hovorím. ■Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200641

VŔBA SA NÚKAAKO ZDROJ RADOSTI ZOSEBESTAČNOSTI REGIÓNOVRegionálny rozvoj Slovenskej republiky je jednou z priorít Európskej únie, ktoré námpripomenula pri príprave referenčného rámca na čerpanie prostriedkov zo svojichfondov na programovacie obdobie rokov 2007 – 2013. Vyrovnávanie rozdielovmedzi regiónmi si ako prvoradú úlohu v Programovom vyhlásení vytýčila aj súčasnávláda premiéra Roberta Fica. Zároveň ide tiež o zachovanie trvalo udržateľnéhoživota a jeho skvalitňovanie. Mnohostranné riešenie, ako u nás možno napĺňaťtieto ciele, ponúka spoločnosť FORGIM, s.r.o. EUROREPORT plus oslovil jej konateľaIng. Miroslava Forgáča.Ing. Miroslav Forgáč pri jednoročnejenergetickej vŕbe■ Čo také zaujímavé môžu naše regióny ponúkať,aby dokázali urýchliť vlastný rozvoj privyužití existujúcich zdrojov príjmov?Budete sa asi čudovať, ak poviem stručne– pôdu. Je to najdostupnejší výrobnýfaktor v regiónoch. Prostriedok obživy početnýchgenerácií našich predkov.■ Ale holá pôda ani im celkom nestačila?Na vtedajšie životné podmienky to bolodostatočné. Ak berieme do úvahy nárast životnýchnárokov, potreby spoločnosti, môžebyť aj dnes pôda veľmi vhodným a efektívnymprostriedkom, ktorý sa osvedčil napríkladvo Švédsku, Anglicku, Nemecku, Poľsku,Dánsku, Litve, Írsku, a pevne verím,že sa osvedčí aj na Slovensku. Treba sa námiba obzerať za možnosťami, najmä v danomregióne, kde si človek hovorí, že je doma, pričomdoma neznamená celý čas čakať na televíznealebo iné spravodajstvo o tom, koľkopeňazí sa naleje práve do môjho regiónu, čiskôr rovno pred moje dvere.■ S akým návrhom teda prichádzate?Riešenie som našiel v pestovaní energie napoliach. Dostatočný príjem z tejto činnostiponúka zdroje na všemožné aktivity v danomregióne a dáva finančnú stabilitu pre rozvojovéprojekty. Ponúkame možnosť diverzifikáciepoľnohospodárskej činnosti poľnohospodároma energetikom vstupnú surovinu v príslušnomregióne podľa jeho požiadaviek.■ V období, keď poľnohospodári nariekajúnad nízkou efektívnosťou svojej výroby a veľkýchstratách na jednej strane a energeticibijú na poplach, lebo nám už v najbližších rokochhrozí nevyhnutnosť dovozu elektrickejenergie, pričom ceny energií sústavne rastú,Foto: archívznie vaša ponuka zaujímavo. Čo je v skutočnostipodstatou myšlienky?Ide o cielené pestovanie energie, podobnéropným vrtom. To znamená jedenkrát vysadiťa potom 20 – 30 rokov zbierať v trojročnýchcykloch, bez potreby každoročnéhozasahovania do tohto porastu. Pričom tentosystém si nevyžaduje nové investície dostrojového parku, dostatočnými kapacitamidisponujú už teraz samotní poľnohospodári,a samotný zber sa vykonáva v zimnomobdobí, keď všetci, čo podnikajú na pôde,sú mimo sezóny a majú voľné kapacity. Užlen zostáva dúfať, že ťažká práca poľnohospodárovpočas sezóny nevyčerpala natoľko,aby neboli schopní pracovať a produkovaťokrem potravín aj drevnú štiepku. Dostatočnoumotiváciou by pre nich mal byť samotnýzisk z produkcie drevnej štiepky.■ Prečo hovoríte o poľnohospodároch a nieo lesných podnikoch?Pri termíne drevná štiepka sa väčšine z násvybaví predstava o nejakom štiepkovači v lesealebo v jeho blízkosti. Málokto však vie, žedrevná štiepka sa dá produkovať aj na ornejpôde. Švédi vyvinuli technológiu od samotnejvýsadby, zberu, distribúcie drevnej štiepky ažpo vrátenie produkčnej plochy pri zachovanívšetkých kvalitatívnych parametrov pôdy.Ukazuje sa, že pôda sa touto technológioudostáva do lepšej kondície ako bola pred začiatkomvýsadby, vzhľadom na tvorbu humusupri padaní listov, protieróznym účinkom,menším zhutňovaním, a v neposlednom radeaj väčším výskytom vtáctva a divožijúcej zveri.Pestovatelia by sa nikam nedostali aj prisplnení uvedených argumentov, ak by čas navrátenie pôdy do stavu schopného produkovaťpotraviny bol príliš dlhý. Prechod z jednéhosystému do druhého a späť sa uskutočňujev rámci jedinej sezóny, a to v ktoromkoľvekveku energetickej farmy. Pri takomto postupesa nemusia obávať ani naši starí otcovia, žeim ukradneme čo i len kôrku chleba.■ A tak ste začali realizovať svoj projekt?Keďže aj samotní poľnohospodári hľadajúmožnosti diverzifikácie, dá sa povedať,že sme sa myšlienkovo stretli. Tí, čo hľadajúalternatívy a tí, čo im tú alternatívu ponúkajú.Samozrejme, zavážili skúsenosti a technológiešvédskeho partnera LantmännenAgroenergi.Pri Trnave, Šali, Komárne, Poprade a Košiciachtejto jari sme založili prvých 75hektárov energetických plantáží švédskoutechnológiou, avšak ani ona nepomôže, akv prvom roku rastu nedostane rastlinka podporuod samotného pestovateľa. Tie úspechysú striedavé, pretože myslieť si, že vŕba ježivel, čo si v prvom roku sám poradí, je ťažkýmomylom.Po zoznámení sa energetikov s takýmitomožnosťami v ich regióne, oni sami prejavilivážny záujem o túto surovinu a v spoluprácis lokálnymi poľnohospodármi si zabezpečujúdostatočné množstvo vstupnej suroviny.Momentálne sú ich požiadavky vyčíslené na1500 hektárov. Otázkou zostáva, či si nájdupartnerov v regióne, ktorý budú chcieť diverzifikovaťpoľnohospodársku výrobu.■ Poľnohospodári však ťažko dôverujú novým,podľa nich neistým projektom. Čo ichpresvedčilo?Nemyslím si, že sme vševediaci, pretosa vždy radíme s odborníkmi. V tomtoprípade výrobné náklady na pestovaniešvédskej vŕby sme si nechali prepočítať voVýskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstvaa potravinárstva. Tieto údaje neustálekonfrontujeme s poľnohospodármiz celého Slovenska. Zatiaľ sme nezaznamenalivážnejšie chybné čísla, takže musímpochváliť Výskumný ústav ekonomikypoľnohospodárstva a potravinárstva, že ichvýpočty týkajúce sa výrobných nákladovv slovenskom poľnohospodárstve, sú reálne.Trhové ceny štiepky sme podhodnotili o 20percent. Čísla nás prekvapili.■ To však asi nie je celkom dostatočný argument?Ľudia, ktorí podnikajú v regiónoch Slovenskavedia, že drevo je pre nich vynikajúcimomentálny zdroj príjmu. Drevo je surovina,s ktorou majú skúsenosti aj samotní42 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

poľnohospodári, pretože dopyt po ňom ichdostal na plochy pokryté samonáletmi. Reálnea úspešne drevnú štiepku realizujú natrhu. Sami vidia, že po ňu chodia stále hlbšiea ďalej. To ďalej je až tam, kde má už svoje teritórium„Fero“, čiže nemôžu sa donekonečnazháňať po nejakom samonálete a ak chcúbyť partnermi pre energetikov, ich dodávkymusia byť vo väčších množstvách s dlhodobejšímvýhľadom.Našou snahou je spojiť energetikov s producentmidrevnej štiepky v danom regióne.Pričom najlepšiu a najférovejšiu vidíme tútospoluprácu už hneď na začiatku pri zakladaníenergetickej farmy. Tak aj poľnohospodáriaj energetici sa vzájomne cenia a vedia, žejedni bez druhých nič nezmôžu.■ Ide o nový a všestranne prospešný druhpodnikania?Zdieľam názor, že každé podnikanie jevšestranne prospešné, keďže samo nedokážefungovať bez vstupov, ktoré mu poskytujedaný región. Či už ide o ľudskýkapitál, infraštruktúrualebo subdodávateľov. Myponúkame možnosť začaťpodnikanie, alebo diverzifikovaťsúčasné podnikaniesubjektom v regiónoch privyužívaní tých výrobnýchfaktorov, ktoré sa tam nachádzajú.To je hlavný motív,poskytnúť príležitostitam, odkiaľ všetci utekajú„za lepším“. Pár príkladov naobjasnenie. Poľnohospodárdiverzifikuje svoju produkciu,ktorú okrem samotnejprodukcie drevnej štiepkyobohatí jej ďalším zhodnotenímv produkcii peliet alebolen uzatvorí s energetikmidlhodobý kontrakt na dodávkudrevnej štiepky. Starostaobce, prípadne mikroregiónposkytne v spolupráci s miestnymi občanmisurovinu na príchod investora, ktorý by inakneprišiel. Samospráva môže vyprodukovaťenergiu pre vlastné potreby v rámci sieteverejných budov (škola, zdravotné stredisko,obecný úrad, kultúrny dom), čo im výrazneušetrí účty za energie. Takto ušetrené financiepoužijú v prospech obce. Takže áno, naslovenskom vidieku sa vytvára priestor nanový biznis, ktorý pomôže spotrebiteľovinižšími cenami za energie a najmä poskytneekonomické príležitosti v regiónoch.■ To chce pomerne zásadnú zmenu myslenia?Všetci sa snažíme myslieť, či už ide o zásadnúzmenu neviem, pretože zmeniť myslenieani tak nie je problémom, ako ním jezmeniť zvyk. Zvykom je, že pestujeme určitéplodiny, aby sme zarobili. Na niečo potrebujemetechnológie, v našom prípade považujemeza technológie sadbový materiál, ktoréčosi stoja. Avšak táto technológia je oprotiZber trojročnej energetickej vŕbyiným charakteristická pomalším štartom,keďže prvé „ovocie“ zbierame až o tri roky,ale investícia je o to stabilnejšia, lebo vykazujerezistenciu voči energetickým krízam čipovodniam. To čo je na koreni, kopíruje cenyna trhu energií, hoci vy ste svoju investíciuurobili za súčasných podmienok, so súčasnýminákladmi. Či už bude stáť barel ropy90 dolárov alebo 200 dolárov, vaša cena drevnejštiepky porastie s ňou, pričom váš profitbude o to väčší, keďže ste investovali pricene ropy 60 dolárov.■ Kvôli čomu to trvá tri roky?Z hľadiska prírastku dendromasy sú jejproducenti každý rok na tom rovnako, výnosje okolo 20 ton. Problém je v nákladochna samotný zber. Kombajn (klasickýsilážny kombajn s adaptérom na vŕbu) námpri zbere tvorí náklady, ktoré by pri každoročnomkosení boli príliš veľké vzhľadomna vyprodukovanú drevnú štiepku. Ideálnypomer nákladov a výnosov sa dosahuje pritroch rokoch. To neznamená, že budememať teplo raz za tri roky, ale len to, že našupotrebu drevnej štiepky vysadíme počas prvýchtroch rokov. Potom sa jednotlivé plochykosia každý tretí rok, a my máme čo robiťkaždú zimu.■ Sú subjekty v regiónoch dostatočne silnéna takéto investície?Sami poľnohospodári na takéto investícieprostriedky len ťažko nazbierajú, hoci mámaj takéto skúsenosti. Tu práve vidím priestorpre spoluprácu energetikov, finančnéhosektora a samotných poľnohospodárov.Veľa závisí od samotných energetikov, akoČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiveľmi túžia sa pozerať z okna svojho podnikuna energetickú plantáž, ktorá rastievýhradne pre ich kotle. Takíto energeticiuž existujú vo Švédsku a najnovšie sa k nimpridal aj nemecký energetický gigant E.ON,ktorý v tesnom okolí svojej prevádzky zakladáenergetickú farmu na rozlohe 3700hektárov. Čo sa týka financovania takýchtoprojektov finančným sektorom, to už je debataúplne iná a banka sa pozerá na poľnohospodárova energetikov ako na uzavretýsystém. Uvidíme sami, čím a akými možnýmiformami spolupráce nás slovenské regiónyprekvapia. A to je na tom to čarovné, žepráve tam, v regióne vedľa vášho televíznehoprijímača, vznikne hodnota.■ Môžete nám tieto hodnoty priblížiť?Energetická farma by mala v našom podnebía podmienkach produkovať v priemere60 ton drevnej štiepky z jedného hektárakaždý tretí rok. Čo sa týka kvality suroviny,najlepšie sa to dá charakterizovať jej výhrevnosťou,ktorá sa pohybujeokolo 8 – 9 GJ/tonu privlhkosti 50 percent. Nevyžadujesi kvalitné pôdy anipôdy, ktoré sú permanentnepod vodou. Znesie beznegatív dočasné zaplaveniea pretože sa zber konáv zimnom období, keď jezem zmrznutá, dokážetevyužiť aj plochy, ktoré niesú prístupné alebo ťažkoprístupné pre poľnohospodárskuvýrobu. Je známe,že vŕba potrebuje vodu,avšak na jej dostatočnýrast stačia priemerné ročnézrážky okolo 650 mmalebo spodná voda nie jehlbšie ako 3 metre. Vhodnýmvýberom odrôd viemevyužívať dané podmienkyv regióne. Napočítaný ziskz jedného hektára sa pohybuje okolo 18-tisícSk ročne, treba si pritom uvedomiť, že pestujetecielene energiu.Foto: archív■ Ako môžu subjekty v regiónoch s týmtopodnikaním začať?No, ako som na začiatku povedal, začaťtreba pôdou, pričom nemusíme hľadaťvo svojom okolí existujúceho energetikas technológiou na spaľovanie štiepky. Akbudete mať dostatok suroviny, verte tomu,že energetici si vás nájdu, alebo im troškupomôžeme. Treba sa pozrieť aj na významoznačenia energetik v tomto rozhovore.Každá obec, každý podnik, každý bytovýkomplex, každý rodinný dom a, samozrejme,aj každá tepláreň sa dá považovaťza energetika schopného premeniť drevnúštiepku na teplo, prípadne elektrinu.Ak si človek pospája tieto informácie, mámožnosť začať reálne uvažovať o jeho regionálnomrozvoji v rámci svojich možností.A o to nám ide.■Október 200643

BIONAFTA UŽ AJ NASLOVENSKUMedzinárodné trendy potvrdzujú rastúci dopyt po ekologickejšíchpalivách a obnoviteľných zdrojoch energií. Slovnafta celá Skupina MOL kladú veľký dôraz na kontinuálne znižovanievplyvu svojej výroby a produktov na životné prostredie,a to aj v rámci vývoja nových výrobkov. Už dva roky spoločnosťvyrába len tzv. bezsírne palivá, dokonca v kvalite, ktorúbude Európska únia vyžadovať až od roku2009. Od októbratohto roku Slovnaft uviedol na slovenský trh motorovúnaftu s biozložkou, čím urobil ďalší významný krok v oblastiekologickejších palív. Benzín s biozložkou uvedie Slovnaftna domáci trh do konca roka, po uskutočnení potrebnýchzmien v technológiách počas jesennej odstávky.Slovnaft úspešne uviedol na slovenskýtrh motorovú naftu s biozložkou MERO(metyl-ester repky olejnej). V súčasnosti jeuž dostupná na všetkých čerpacích staniciachSlovnaft, ako aj na veľkoobchodnýchtermináloch spoločnosti. Slovnaft vyrábanaftu s obsahom MERO do 5%. Takýtoobsah biozložky MERO v motorovej naftezabezpečuje rovnaké jazdné vlastnosti akémá motorová nafta bez biokomponentu.Táto motorová nafta je vhodná pre všetkydízlové automobily bez potreby akejkoľvekmodifikácie vozidla. Pridávanie biozložiekdo fosílnych palív zvyšuje využívanie obnoviteľnýchzdrojov energie a znižuje záťažpre životné prostredie spôsobené dopravou,predovšetkým v podobe nižšíchemisií CO 2.Na základe direktívy EÚ č. 2003/30/EC, členské krajiny EÚ majú do roku2010 zabezpečiť v motorových paliváchobsah biozložiek na úrovni 5,75%. Vládyčlenských krajín pritom môžu na podporuimplementácie programu biopalívpoužiť rôzne nástroje. Na Slovensku savláda zatiaľ rozhodla výrobu biopalívpodporiť daňovou úľavou. Biopalivá sútotiž v súčasnosti vo svete konkurencieschopnélen vďaka rôznym formám podporyzo strany štátu. Pri súčasnej ceneMERO na medzinárodných trhoch výškadaňovej úľavy platná v SR kompenzujepre zákazníkov túto vyššiu cenu biozložky.V budúcnosti, ak by sa na medzinárodnýchtrhoch zvýšila cena MERO, tovšak tak nemusí byť. Oslobodenie biozložiekod spotrebnej dane vyplývajúce zozákona o spotrebnej dani z minerálnycholejov s pozitívnym efektom na cenu naftypre koncového zákazníka vo výške cca14,5 halierov na jedno percento obsahuMERO, Slovnaft už v plnej miere preniesolna svojich koncových zákazníkov načerpacích staniciach.Po úspešnomuvedení motorovejnafty s obsahom MERO na domácitrh plánuje Slovnaft koncom jesene 2006začať v SR aj s predajom 95-oktánovéhobenzínu s biokomponentom vyrábanéhoz bioetanolu. Spoločnosť tak naplní zámervlády SR stanovený v Národnom programepre implementáciu biopalív, podľaktorého má podiel biozložiek dosiahnuťv palivách využívaných na dopravné účely2% energetického obsahu v roku 2006.Tento podiel by sa mal v roku 2010 zvýšiťna 5,75%. Zároveň Slovnaft včas naplní ajpožiadavky EÚ v tejto oblasti.S cieľom vytvoriť transparentné podmienkypre oblasť štátnej podpory a zníženiavplyvu daňovej úľavy na štátny rozpočetSlovnaft naďalej podporuje zavedenietzv. systému daňovej diferenciácie, ktorýsa úspešne uplatňuje napríklad v Rakúskuči Nemecku. Jeho podstata spočíva v zaťaženíbiopalív štandardnou sadzbou spotrebnejdane a uplatňovaní novej vyššejsadzby dane pre palivá obsahujúce biozložkuv nižšej hodnote ako je pevná hodnotastanovená zákonom,prípadne prepalivá bez biozložky.Takýmto spôsobomby štátny rozpočetneprišiel o časť príjmovzo spotrebnýchdaní, o ktoré cezdaňové úľavy prichádza.Biozložka MERO,ktorú Slovnaft pridávado motorovejnafty sa vyrába zo semenarepky olejnej.Spoločnosti Slovnafta Envien vybudujúdo 4. štvrťroka 2007v Leopoldove závodna výrobu MEROs ročnou kapacitou 100-tisíc ton, z čoho 60až 70-tisíc ton bude závod dodávať priamoSlovnaftu. „Týmto krokom Slovnaft okrem vytvoreniapredpokladov na výrobu biopalív dobudúcnosti, zohrá dôležitú úlohu aj v zabezpečenínovej investície a vo vybudovaní modernéhozávodu na výrobu biozložiek na Slovenskua tiež vo vytvorení nových pracovnýchpríležitostí v regióne Leopoldova,” povedalEUROREPORTU plus riaditeľ spoločnostiSlovnaft pre Rafinériu a marketing JurajVozárik. MERO z Leopoldova bude spĺňaťnielen požiadavky slovenskej, ale aj európskejlegislatívy. Celkové náklady na projektpredstavujú cca 30 miliónov eur. „Nový závodposkytne prácu priamo vyše 30 zamestnancoma projekt podporí zamestnanosť aj nepriamou dodávateľov. Napríklad závod bude presvoju produkciu potrebovať cca 300-tisíc tonrepkového semena ročne, pričom spoločnosťMeroco má záujem prioritne spolupracovaťso slovenskými poľnohospodármi v prípade,že tí ponúknu kvalitnú surovinu za konkurencieschopnýchpodmienok,“ vysvetlil RobertSpišák, predseda predstavenstva ENVIEN,a.s., a podpredseda Meroco, a.s.■44 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

JEHO SEN – USMIATATVÁR HLOHOVCAKolízie áut na stiesnenom priestore predbudovou firmy IBSC v Bratislave nie súzvláštnosťou. Skôr naopak. Ako v to ráno,keď džíp vytlačil malý Matiz na obrubník,pričom sa mu roztrhla pneumatika. Z Matizavystúpila bezradná žena a prv ako začalabedákať, stál pri nej usmievavý muž. „Máterezervu?“, spýtal sa. „Vymeníme to.“ O štvrťhodinkubolo autíčko opäť v poriadku. Ženasi chystala slová poďakovania, ale už nebolokomu. Muž, ako sa zjavil, tak aj zmizol.Tí, čo sa prizerali vedeli , že nešlo o dobréhoducha, ale ústretového človeka. Bol to DušanĎurkáč, riaditeľ pre obchod, marketinga stratégiu nakladateľstva IBSC, a.s.Pomoc iným je preňho prirodzená a v spokojnostidruhých, ku ktorej môže prispieť,nachádza zmysel života. Pri tom tento „dobrýduch“ nie je iba anjelom spasiteľom, aleaj tvrdým biznismenom. Viackrát ho zavolalido krachujúcej firmy, aby dal veci do poriadku.Dal. Raz dokonca v priebehu troch dní.Stalo sa tak v roku 1991, keď podnik Keramikav Hlohovci bol na spadnutie. Na skladetovar za dva milióny korún a nikde nijakíkupci. Dušan Ďurkáč vzal miesto riaditeľaa za tri dni, len od stola, telefonovaním, tovarpredal.Problémy berie ako výzvyRiešenie mu nikdy netrvá dlho. Vyťahovaťkrachujúce firmy z ťažkostí nie je preňhonepríjemná úloha, ale výzva, ktorá mu dvíhaadrenalín a on sa s chuťou pustí do práce.Hovorí s ľuďmi, presviedča, argumentuje.A dokonca aj tí, čo by inak pri odchode z jehokancelárie riadne tresli dvermi, odídu pokojne,bez hnevu. Pochopili, že spravili chybu.A že výpoveď si zaslúžili.Stal sa riaditeľom atraktívneho časopisu,ktorý bol neustále v dlžobách. Podvoch mesiacoch malo vydavateľstvo zisk.„Viem nastaviť šetriaci program, ale nerušímpritom to, čo je kvalitné. Dôkladne sana vec pozriem a je mi jasné, kde sú chyby,“hovorí.Jeho život má jednoduché a jasnékontúry. Práca, domov, rodina.Doma, v Hlohovci, vidí rád nielensvojich najbližších ale dokonca – ajfúrik a lopatu. „Je to pre mňa skvelýrelax. Napokon, záleží na tom,ako sa na vec pozeráte a pre mňaje fyzická práca niečo ako šport.Ponamáham svaly a vidím za sebouvýsledok. Rodinný dom v Hlohovcisme si s manželkou postavilisami. Robil som všetko, od betónovaniaaž po elektrinu. Trvalo námto tri roky a dnes sme všetci šťastní– manželka Gabriela, dcéry Lindaa Silvia, a iste aj preto, že za každou tehlou čikachličkou vidíme vlastnú prácu.Foto: M. NemecVízia šťastného HlohovcaŠtyridsaťšesťročný Dušan Ďurkáč kandidujena post primátora Hlohovca. „Uvažovalsom a povedal som si – viem získať peniaze,mám kontakty, manažérske skúsenosti.Vždy sa mi darilo položiť medzi výdavkya príjmy prinajmenšom znamienko rovnása. Ale väčšinou na druhej strane bolo výraznéplus.“Hlohovec mu prirástol k srdcu a kam sapozrie tam vidí, čo a ako zlepšiť, aby ľudiažili zo dňa na deň krajšie. „Rozmýšľam, čoim chýba, čo možno napraviť alebo priniesťcelkom nové. Prečo by mal niekto z obyvateľovHlohovca trpieť, keď nemusí? Prečo bynašich ľudí mal trápiť dopravný ruch a smogz tranzitného prechodu áut a kamiónov? Veďto ide aj inak. Postaviť obchvat pre dopravu,nový most, keďže starý je len semeniskomproblémov. Často ho opravujú, doprava viazne,problémy sa kopia.“Hlohovec je najmä tranzitným mestoma Dušan Ďurkáč by bol rád, keby bolo ajcieľovým. Vie, že ľudí sem pritiahne nejakáatrakcia, alebo možnosti športovať. Zaujímavosťouby sa mohol stať starý zámok Erdödyovcov,pravdaže, po generálnej oprave.Keby sa doň z múzea presťahovali zaujímavéexponáty a pôvodný nábytok, keby sa skultivovalookolie, mohol by sa stať vyhľadávanýmmiestom.Dušan Ďurkáč mal k športu vždy blízko,ako chlapec pretekársky plával, ako mládenechral stolný tenis a nevyhýbal sa ani posilovni,hoci za najlepšiu záťaž pre svaly považujefyzickú prácu. Hlohovec však potrebujeviac príležitostí na šport a on na to častomyslí. Kontúry plánu sú jasné – postaviť krytúplaváreň, zastrešiť zimný štadión a využiťdar prírody – rieku Váh. „Splavovanie je dnesobľúbený šport a Váh môže vodákom poskytnúťveľa radosti.“ Medzi víziami Dušana Ďurkáčaje nielen lodenica ale aj loď, ktorá by naČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniirieke kotvila a bola zároveň hotelom, kaviarňoui reštauráciou.Menej starostí viac radostiDušan Ďurkáč si všíma ľudí, ich starostii radosti. Chcel by spríjemniť život starýmľuďom, ľúto mu je, že nemajú priestor naintenzívnejšiu zábavu. „Mohli by sa na peknommieste stretávať pri hudbe, zatancovaťsi, posedieť, porozprávať sa, zoznámiť. A tovšetko za veľmi prijateľné ceny. Ich jedinouterajšou radosťou často je prechádzka sopsom a pár zastavení so susedmi. Prečo bymali takto žiť? Prečo im nedopriať viac potešenia?“Chce zrušiť poplatky za psov, nadruhej strane však sprísniť disciplínu v zodpovednostiza čisté priestranstvo.Pozornosti Dušana Ďurkáča neunikajú aniženy so smutným osudom, ktoré si užili týrania,a myslí aj na osamelé matky. Pomoc – toneznamená len miesto, kde prenocujú, alebokde ich na dlhšie prichýlia. Potrebujú odborníkov,psychológov, lekárov aj právnikov. Odžien je blízko k deťom a pre tie má ĎušanĎurkáč veľkolepý projekt. Hlohovec potrebujecentrálny park, kde by rodičia s deťmitrávili nielen pár hodín, ale hoci celé popoludnieaj cez víkend. O bezstarostný oddychrodičov by sa staral odborný dozor, ktorý bydetičky nespustil z očí. Malí i veľkí by tu našliobčerstvenie a pestrú zábavu.Dušan Ďurkáč, ktorý vlastnými rukamipostavil dom, problémy mladých rodín pozná.Spoločným menovateľom riešení súbyty. Mohli by poslúžiť zrekonštruovanéstaré budovy, ale Dušan Ďurkáč myslí aj navýstavbu nových.Sľuby sa sľubujú...Ale Ďurkáč vie, ako na to...Kto má fantáziu a vnímavo sa okolo sebapozerá mohol by toho veľa nasľubovať. DušanĎurkáč vie, že jedného dňa príde účtovanie.Čo sľuboval a čo dal. On však položil naľavú stranu rovnice finančné možnosti a nadruhú výdavky. A po zodpovednom zvažovaníusúdil, že môže dať „rovná sa“. „Viemako získať zo štrukturálnych fondov EÚ 70%potrebných finančných prostriedkov, ale ajkde získať ďalších 30%. Už teraz viem, že odzahraničných investorov dostanem 4 miliónykorún. Poznám reálne možnosti, ako zvýšiťzamestnanosť a pritiahnuť zahraničný kapitál..Hlohovec by získal nové podniky a možnoaj charakter priemyselného parku.„Viem, čo je zbytočné, čo je iba márnosť.Viem, že to najlepšie, čo môžete so svojímživotom spraviť je pomáhať druhým. Neviemsi predstaviť nič krajšie, ako spoločnúradosť,“ hovorí.■Október 200645

Primátor mesta PezinokPEZINOK –KULTÚRNE CENTRUM REGIÓNUMgr. Oliver Solga bol zvolený za primátora mesta Pezinok na volebné obdobie 2002 –2006 ako kandidát za koalíciu SDKÚ – ANO – KDH. Oliver Solga je pôvodným povolanímhistorik umenia. Pred súčasnou funkciou pracoval aj ako šéfredaktor časopisu Pezinčan,predchádzajúce dve volebné obdobia bol poslancom mesta a v rokoch 1998 –2002 vykonával funkciu zástupcu primátora Pezinka. Primátor poskytol EUROREPORTUplus rozhovor, v ktorom po štyroch rokoch bilancuje svoje doterajšie pôsobenie v starostovskomkresle a zároveň hovorí o ambíciách tohto susedného mesta Bratislavy. PodľaSolgu ťaží Pezinok zo zdanlivej nevýhody, že nedisponuje polohou vhodnou pre mestomoderných priemyselných parkov, výrazne tým, že sa z neho stáva kultúrne centrumBratislavského kraja.Foto: archívFoto: archív■ V tomto roku sa končí vaše volebné obdobieako primátor mesta Pezinok. Ako by stebilancovali uplynulé štyri roky? Ako sa zmenilPezinok pod taktovkou Olivera Solgu?V mnohom sa Pezinok iste zmenil,ale v mnohom pokračuje a rozvíja to pozitívnečo tu vždy bolo a čo ho výrazne odlišovalood miest, ktorým sa ľudovo hovorí„zaspaté“. Pezinok sa stal najmä mestomešte kultúrnejším a otvorenejším. Dovtedysme napríklad mali, vyše päťdesiatrokov, partnerské vzťahy len s MladouBoleslavou. Od môjho príchodu pribudlimestá v Maďarsku (Mosonmagyaróvár),v Rakúsku (Neusiedl am See), v Slovinsku(Izola) a nedávno sme podnikli ajprvé kroky v spolupráci s talianskymCormóns. To všetko ovplyvnilo spoločenskýa kultúrny život, cestovný ruch, alei osobné kontakty a väzby v oblasti ekonomikya podnikania. Ak spomínam kultúrua umenie, nesmiem zabudnúť najmäna množstvo festivalov, ktorých úroveňprerástla hranice regiónu a často i Slovenska.Kultúrnej verejnosti iste netrebapredstavovať divadelný festival Cibulák,Etnofestival, Týždeň českého divadla, Keramickétrhy, festival chrámových zborovAd una corda, Dychovky v preši, veľkérockové koncerty, ale ani také „megaakcie“ako je Vinobranie, na ktorom sa spájaumenie a kultúra s kvalitným pezinskýmvínom, domácou gastronómiou a pohostinnosťoupre Pezinčanov tak typickou.Okrem toho tu funguje niekoľko múzeía galérií, bohatý koncertný život a nespočetnémnožstvo spoločenských udalostív Kultúrnom centre, ale aj vo vyše 150reštauráciách, kaviarňach a vinárňach.Úlohou mesta je toto všetko koordinovať,materiálne a finančne podporovaťa najmä stanoviť si ciele ďalšieho rozvojatak, aby to bol rozvoj po každej stránke trvaloudržateľný a aj pre obyvateľov mestaprijateľný a obohacujúci. Veď čo môže byťpríjemnejšie, ako keď nám návštevy z domovai zahraničia úprimne pochválianaše mesto a dokoncaniektorí vyjadrujú túžbu sasem presťahovať.■ Primátor Bratislavy AndrejĎurkovský vyšiel prednedávnoms iniciatívou separácie hlavnéhomesta od okresov Malacky, Seneca Pezinok. Pezinok by podľa tohtonávrhu spadal pod Trnavský kraj. Čosi myslíte o tejto iniciatíve? Aký by malapraktická realizácia takéhoto návrhu dopadna Pezinok?Myslím si, že myšlienka „separovaniasa“ Bratislavy od svojho najbližšiehookolia teraz, pred komunálnymi voľbami,opäť zaspala a primátor Bratislavy si asiuvedomil, že stúpil na tenký ľad. Stalosa tak iste i preto, že sme ako primátoritroch „vidieckych“ okresných miest vyjadrilis týmto návrhom náš jednoznačnýnesúhlas. Najviac nás na tommrzí fakt, že primátor AndrejĎurkovský si za celú tú dobunenašiel čas s nami o pripravovanomzákone o Bratislavehovoriť, prípadne si vypočuťnaše názory. Som rád, žezhodné stanovisko s namizastáva aj predseda BSK VladimírBajan, a tak dúfame, žeaspoň načas je táto snaha o naše„prevexlovanie“ do Trnavského krajazažehnaná. Pri našej argumentácii smeopakovane poukazovali na to, že Pezinokje bytostne – historicky, ekonomicky,administratívne, kultúrne, dopravnezviazaný s Bratislavou a na druhej stranerozvoj Bratislavy je limitovaný z niekoľkýchstrán štátnymi hranicami a teda jedinýmožný jej rast je smerom do okresovMalacky, Pezinok a Senec. Ako sa hovorí:Argumenty jasné ako facka!46 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

■ Na rozdiel od mnohých ostatných slovenských miest sa Pezinoknebude uberať cestou rozvoja vo forme budovania priemyselnýchzón. Čo bude motorom ekonomického rozvoja mesta? V čom vidítejeho hlavné potenciály hospodárskeho rastu v budúcnosti?Pezinok v období socializmu profitoval najmä z tehliarskeja drevárskej výroby, baníctva a v poľnohospodárstve z vinohradníctvaa vinárstva. Prvé tri spomínané odvetvia upadli postupnepo roku 1989, zostalo to, čo tu bolo skoro tisíc rokov,a to je pestovanie viniča a výroba vína. Táto oblasť dosiahla zaostatných pätnásť rokov taký rozmach ako žiadna iná. Motoromrozvoja mesta je dlhodobo obchod, služby, drobná strojárskavýroba a spomínaná výroba vína.Čo sa týka priemyselných zón, naše mesto nemá také rozľahlépozemky, aby spĺňali podmienky pre budovanie priemyselnýchparkov alebo logistických centier. Možno je to ajdobré, lebo o to viac sa snažíme preraziť v oblastiach, kde jeväčšia, ako sa hovorí, pridaná hodnota. Mám na mysli právecestovný ruch a služby spolu s obchodom a drobnou výrobou.Miera nezamestnanosti je dnes v Pezinku 3,5 percenta. Ktochce pracovať, prácu si nájde. Tu tiež treba konštatovať, že ajv prípade pracovných príležitostí pozitívnu úlohu hrá práveblízkosť Bratislavy. To čo by sme potrebovali máme presnevyšpecifikované. Pomohla by nám väčšia potravinárska alebofarmaceutická výroba pre ženy stredného veku a stredoškolskéhoči učňovského vzdelania. Aby nemuseli pracovaťlen v hypermarketoch a podobne. Chýbajú nám tiež všetkystavebné profesie, pretože učňovské školstvo už niekoľko rokovtieto odbory nemá a v našom regióne sa buduje tak, akonikdy predtým.■ Spomenuli ste orientáciu mesta na turizmus a kultúru – podľavás má Pezinok ambíciu stať sa istým kultúrnym satelitom Bratislavy,respektíve kultúrnym centrom Bratislavského kraja. Akým spôsobomchce mesto tento ctižiadostivý cieľ dosiahnuť?Slovo satelit v tomto prípade nie je adekvátne a my, Pezinčania,ako hrdí lokálpatrioti, sme neradi, keď sa o Pezinkuhovorí ako o predmestí Bratislavy. Na druhej strane však ajja pri každej príležitosti pripomínam dôležitosť našej polohyblízko hlavného mesta a neodškriepiteľné množstvo výhod,ktoré z toho plynú. Som rád, že Bratislavčania si našli cestudo nášho mesta nielen na chaty a chalupy, ale aj do reštauráciía obchodov. Stále viacej sa ich sem sťahuje najmä kvôli kvalitebývania, životného prostredia a infraštruktúry.Atmosféra mesta definovaná pojmom „genius loci“ je to,čo vnímavý a citlivý človek dokáže oceniť, a preto sme užv minulom roku zaznamenali prírastok obyvateľstva. Noa ešte treba konštatovať, že mnohí z prisťahovaných eštestále nemajú v Pezinku trvalý pobyt, a tak je štatistika nepresná.Ak hovoríme o kultúrnom centre regiónu či kraja, tak s týmsúhlasím. Je to výsledok dlhoročnej cieľavedomej práce mnohýchobčanov mesta v rôznych oblastiach. Ak by som zašieldo histórie, môžeme konštatovať, že Pezinok mal vždy šťastiena tvorivých, múdrych a obetavých ľudí. Bohatý kultúrny,športový a spoločenský život má svoje korene už v devätnástomstoročí a nové dimenzie nabral najmä po roku 1989.Ostatné štyri roky sme pridali ešte ďalšie festivalové podujatia,alebo sme jestvujúce akcie rozšírili a spojili s inými.Vždy sa snažíme, aby popri kultúre tela (dobrom víne a gastronómii)bola všadeprítomná aj kultúra ducha – teda hudbaa umenie vôbec. A ak sa pokúsime na to všetko ešte pozrieťočami ekonóma, zistíme že v Pezinku počas troch dní Vinobraniapri návšteve 150 – 170 tisíc ľudí „zostane“ približne 30– 50 miliónov korún.Dnes je atmosféra v meste, medzi ľuďmi veľmi pozitívnaa naši občania vnímajú to, do istej miery výnimočné, postaveniePezinka v rámci porovnateľných slovenských miest. Ajpre mňa samotného je to, po štyroch rokoch vo funkcii primátora,isté zadosťučinenie a aj prísľub do budúcnosti. ■Október 200647

KOMUNIKÁCIA JE ZÁKLAD POROZUMENIAZačiatkom októbra sa pod heslom „Nebráňtesa trendovým riešeniam“ uskutočnilv Bratislave už 6. ročník odbornej konferencieTechnológie pre riadenie. Jej pravidelnýmusporiadateľom je akciová spoločnosťDATALOCK, ktorá sa už 16 rokov od svojhozaloženia špecializuje na vývoj a dodávkykomplexných informačných systémov a poskytovanieslužieb v oblasti informačnýchtechnológií. Konferencia prebiehala v trochsekciách. Heslo sekcie A znelo „Nové technológieposúvajú hranice“, sloganom v sekcii Bbolo „Nájdite si svoje riešenie“ a sekcia C satematicky riadila heslom „Informačné technológiev hotelierstve a gastronómii“.Žijeme v storočí informačných technológií,ich vývoj zaznamenáva mohutný rozvoja čo bolo v tejto oblasti včera novinkou, sauž dnes stáva samozrejmosťou. Preto trebaklásť dôraz na čo najvyššiu kvalitu informačnýchsystémov, ich cenovú úroveň,rozsah poskytovaných služieb a ich bezpečnosť.Tieto faktory sú hlavnou hybnou siloučinnosti spoločnosti DATALOCK, ktorý sa nakonferencii prezentoval najnovšou a jedinečnoukoncepciou v budovaní podnikovéhoinformačného systému DATALOCK DynamicConcept (DDC). Jeho filozofiou je nezávislosťod organizačnej štruktúry používateľa (firmy,úradu štátnej správy), fyzického umiestneniajeho pracovísk a prevádzok, ale aj schopnosťdynamicky prispôsobiť poskytované informáciepotrebám, ktoré sa neustále meniav závislosti od podmienok, v ktorých užívateľinformačného systému DDC pôsobí.Základom tejto koncepcie je informačný ERPportál, ktorý obmedzuje použitie pracovnejstanice (osobného počítača) používateľa lenna sprostredkovanie požadovanej informácie.Každý koncový používateľ od referentaaž po vrcholový manažment pristupuje k jemuurčeným informáciám cez jediný prístupovýinformačný ERP portál DDC, na ktoromsa nachádzajú všetky informačné hodnotyspoločnosti. V princípe ide o internetovústránku, na ktorú sa možno prihlásiť z ľubovoľnéhopočítača, ak má každý používateľsvoje prihlasovacie meno a heslo.Dôležitým prvkom riešení, ktoré DATALOCKponúka, je komplexný outsourcing pre klientovspoločnosti. To znamená aj na technológie,ľudí a na servis. Poskytuje totiž výraznúúsporu finančných nákladov vo vynakladaníprostriedkov na informačné technológie. EU-ROREPORT plus položil v týchto súvislostiachniekoľko otázok generálnemu riaditeľovi DA-TALOCKu Ing. Petrovi Langovi.■ Je známe, že v štátnej správe je množstvoproblémov, ktoré spôsobuje inštalácia rôznychinformačných systémov v jednej a tej istej inštitúcii.Tieto riešenia so sebou prinášajú okremnekompatibilnosti aj ich vysokú nákladovosť.Čo v týchto prípadoch ponúka DATALOCK a zaoberása odstraňovaním nedostatkov?Naša spoločnosť rieši ekonomické a riadiaceinformačné systémy v celom rozsahu,čo umožňuje zjednotiť technologické platformya vybavenie, pomáha redukovať nákladyspojené s údržbou týchto systémov.Vnútorné náklady organizácií na zapracovaniepoužívateľov tiež významne klesajú,keďže používatelia vo všetkých aplikáciáchpracujú v jednotnom prostredí, v systémochs rovnakou logikou obsluhy. Tam, kde sú naniektoré oblasti používané systémy tretíchstrán vytvárame automatizované rozhraniana výmenu údajov, aby sme zamedzili nárastuprácnosti spojenú s dvojitou evidenciouniektorých informácií. Súčasťou našich služiebje podpora našich systémov a používateľov,vrátane všetkých rozhraní.■ V ktorých činnostiach sa v súčasnosti vašesoftvéry uplatňujú?Naše systémy sa používajú na spracovanieekonomických informácií, evidenciu majetku,riadenie ľudských zdrojov, práci s rozpočtom,interface pre štátnu pokladňu a banky.To všetko je adaptované na podmienky organizácií,kde sa systém používa, t.j. svoje aplikáciemajú VÚC, na rovnakom technologickomzáklade sú systémy pre všetky podriadenérozpočtové a príspevkové organizácie.■ Na konferencii ste prezentovali možnostioutsourcingu. Môžete ich viac priblížiť a prípadnekonkretizovať úspory, ktoré prinesú?Foto: archívOutsourcing nie je len moderný výraz.Rovnako to nie je výraz vyjadrujúci jedinýtyp produktu alebo služby. V našom prípadetakto zabezpečujeme poskytovanie aplikáciípoužívateľom, pričom systémy bežia na našomtechnickom vybavení a používatelia sak nám pripájajú prostredníctvom vzdialenéhopripojenia (napríklad prostredníctvom zabezpečenéhopripojenia cez internet). Taktomôže u nás bežať pod neustálym dohľadoma zabezpečeným zálohovaním databáza,naše aplikácie aj aplikácie tretích strán. Ďalšoualternatívou je outsourcovanie služieb,kde zabezpečujeme činnosť systémovýcha databázových administrátorov pre klientov,ktorí nemajú takýto takýchto vlastnýchtechnických pracovníkov. Tam kde nie je preorganizácie efektívne mať vlastných aplikačnýchsprávcov, outsourcujeme aj tieto služby.Život, samozrejme, prináša rôzne kombinácietýchto služieb, podľa toho, aká je konkrétnapotreba každého klienta.■ Podľa prezentovaných zámerov vlády trebaušetriť financie v znalostnej ekonomike,ktorá však nie je u nás na požadovanej úrovni.Má DATALOCK naporúdzi riešenia, ktoréby umožnili, aby takpovediac ostala kozacelá a vlk sýty, teda aby sme vo využívaní informačnýchtechnológií dokázali napredovaťs nižšími nákladmi?DATALOCK poskytuje riešenia, ktoréumožňujú efektívne nasadenie a využívaniekvalitných a moderných informačnýchsystémov v organizáciách. Tie môžubyť zdrojom úspor v organizáciách- jednakpri využívaní a správe informačnýchsystémov, ako aj tým, že umožnia dostaťekonomické a finančné údaje pod efektívnua stále aktuálnu kontrolu. Napredovaťv oblasti IT je možné aj s nižšími nákladmi,ako sa niekedy deje, žiada si to všakkvalitnú a dôslednú informačnú politikuverejnej správy.Súčasné zaostávanie Slovenska v tejtooblasti však nie je možné prekonať žiadnymizázračnými nástrojmi a formulkami.Dosiahnuť potrebné efekty je možné ibaza predpokladu zvýšenia zdrojov na informatizáciuoproti minulosti a dôslednehosledovania, aby tieto zdroje boli použiténa správne ciele – čiže opäť sme pri riadenía koordinácii tohto procesu, ktorý neprinesiesvoje ovocie, ak bude prebiehať chaoticky,nekoordinovane a vlastne bez toho, abyzaň skutočne niekto niesol zodpovednosť.Treba povedať, že určité kroky už urobenéboli (úrad splnomocnenca pre informatizáciua MDPaT), pred nami je však toho oveľaviac než sa zatiaľ stihlo urobiť.■48 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

NOVÝ OPERAČNÝSYSTÉM MICROSOFTU– WINDOWS VISTAV príjemnom prostredí mníchovského hotela DorintBayerpost spoločnosť Microsoft predstavila verziusvojho najnovšieho operačného systému Windows Vistaa vybraným novinárom zo strednej a východnej Európyoznámila, že umožní testovanie tohto produktu širokejverejnosti i svojim obchodným partnerom. Už v novembribude produkt k dispozícii pre zákazníkov nakupujúcichhromadné licencie a vo februári pre širokú verejnosť.Na prezentácii v Mníchove sa zúčastnili viacerí špičkovíprogramátori a manažéri firmy Microsoft, ale aj veľkíeurópski podnikatelia, ktorí už majú so systémomskúsenosti. Aj redakcia časopisu EUROREPORT plus malapríležitosť zúčastniť sa na prezentácii: ponúkame našimčitateľom niekoľko informácií z tohto podujatia.Windows Vista pre podnikateľovZákladné informácie a spôsob používaniaWindows Vista (Better Together) prednieslidvaja špičkoví programátori z Londýna,Chris Capossela a Mike Sievert. WindowsVista pomôže podnikateľom vo viacerýchsmeroch. Poskytne svojim obchodným zákazníkomzjednodušenie komunikácie medzizamestnancami vďaka mobilite a súčinnostijednotlivých vylepšení, nachádzanieinformácií formou vylepšení vyhľadávacícha organizačných schopností a redukciu komplexnostiinformačnej technológie pre používateľaformou vylepšenia kompatibilityaplikácií, ich rozmiestnenia a bezpečnosti.S Windows Vista sa Microsoft zameral navylepšenie spoľahlivosti a celkovej kvalitysystému Windows, umožňujúc tak kompletnéa produktívne testovacie zázemie pre zákazníkov.Nové nástroje sú riešené tak, aby pomáhaliorganizáciám využívať mobilné narábanies počítačom. Dokumentujú to tieto príklady:Windows centrum schôdzok – ide o novúsúčinnú funkciu v operačnom systéme. Je tosíce jednoduchý, ale zato významný nástrojumožňujúci spoluprácu zoči-voči v rámcimalých skupín používateľov Windows Vistakdekoľvek a kedykoľvek.Windows SideShow je nová platformapodporujúca sekundárne obrazovky, ktorémôžu výrobcovia pôvodnej výbavy a všeobecnéhohardvéru zakomponovať do dizajnusvojich prenosných počítačov, klávesníc,mobilných telefónov, diaľkových ovládaníalebo iných zariadení.Lepšia technológia dotykových obrazoviek.Windows Vista poskytuje sústavu novýchfunkcií, ktoré umožňujú prenosnýmpočítačom Tablet PC lepšie využitie zo stranymobilných pracovníkov, ako je napríkladintegrovaná podpora pre elektronické pero,podpora dotyku obrazovky, digitálne „atramentové“vstupy a nové technológie na rozoznanieručného písma.Nový Windows Vista umožňuje aj efektívnejšievyhľadávanie, organizovanie a využívanieinformácií:Nové pohyblivé profily používateľova presmerovanie priečinkov. IT-administrátoromje tak umožnený spôsob archiváciedát a efektívnejšieho a bezpečnejšieho nastaveniacentrálneho servera, dovoľujúc imspravovať, zabezpečiť alebo zálohovať pracovnúplochu a užívateľské údaje notebookovproti strate. Používateľom s viacerýmipočítačmi to umožňuje uchovávať dokumenty,médiá alebo obľúbené položky kdekoľveksa tieto nachádzajú.Rýchly prieskumník. Toto nové vyhľadávaciepolíčko umožní používateľom hľadaťpodľa názvu či parametrov súboru alebodokonca podľa v ňom obsiahnutého textu.Rýchlo prinesie výsledky podľa zadanýchkritérií. Rýchly prieskumník je tiež kontextuálny,čiže optimalizujúci svoje výsledkypodľa aktuálnej aktivity – či už prehľadávakontrolný panel po hudobných súboroch voWindows Media Playeri 11 alebo všetky súborya aplikácie v štartovnom menu.Vyhľadávacie priečinky uchovávajú všetkyvyhľadávania, ktoré boli už raz spustené.Používatelia si ľahko môžu ukladať svoje prispôsobenévyhľadávacie priečinky a prezeraťsvoje súbory a e-maily najrozličnejšími flexibilnýmispôsobmi.Ďalší z programátorov Microsoftu GregSullivan potom podrobne vysvetľoval jednotlivémožnosti a aplikácie:Modernizované užívateľské rozhranie.Pomocou Windows Vista budú mať podnikateliamožnosť prístupu k zdokonalenýmtechnológiám Microsoftu a môcť využívaťvýhody poradenstva a riešení pre inštaláciunového operačného systému.Business Desktop Deployment (BDD) verzia3.0. Beta verzia BDD 3.0 je pre klientovz radov podnikateľov prístupná na stiahnutieuž od júna tohto roku. Uvedené riešenieBDD sa zakladá na kompletnom automatizovanominštalačnom balíčku Windows vydanomvo februári.Windows Vista Upgrade Advisor – poradcapre aktualizácie Windows Vista – jenástroj určený pre zákazníkov a menšíchpodnikateľov testujúcich kompatibilitu hardvéru,zariadení, driverov a aplikácií aktuálnehosystému.Application Compatibility Toolkit (ACT)Version 5.0 – aplikačný balíček nástrojov prekompatibilitu. Microsoft ho zverejňuje v tomistom čase ako operačný systém WindowsVista, umožňujúc tým podnikateľom okamžitéplánovanie inštalácie ich vlastného WindowsVista. Microsoft Application CompatibilityToolkit je koncipovaný s cieľom asistovaťzákazníkom v spoznávaní obzoru ichprostredia aplikácií, v identifikácii aplikácií,ktoré budú potrebovať vylepšenia a v pomociodstraňovania chýb jednotlivých aplikácií.Nové funkcie ACT 5.0 disponujú:Asistenčným programom pre kompatibilitu.Tento nástroj ponúka konečným používateľomodporúčané zmeny kompatibilitypre aplikácie zhotovované špecificky preWindows XP, ktoré padajú počas inštalačnéhoprocesu.Online Community Compatibility Exchange.IT profesionáli môžu zaslať Microsoftuokamžitú spätnú väzbu a ISV na základeich vlastnej skúsenosti s kompatibilitouaplikácií, kým si túto informáciu vymieňajús inými IT odborníkmi. Dodatočne dokážeISV svojim zákazníkom poskytnúť informá-50 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ciu o kritickej kompatibilite pre viacero verziíich aplikácií.Microsoft Standard User Analyzer. Tentonástroj na kompatibilitu aplikácií pomáhavývojovým pracovníkom a IT profesionálombez privilégií administrátora diagnostikovaťsporné body, ktoré by zabránili programuriadne fungovať. Využívaním tohto nástrojas cieľom testovať aplikácie je možnéidentifikovať náležitosti týkajúce sa prístupuk súborom, registračné vstupy, symbolya viac s tým, že sa vývojovým pracovníkomzobrazia výsledky v grafickom rozhraní.Vylepšenie bezpečnosti a ochrany podnikovýchdát. Windows Vista poskytujezlepšenú bezpečnosť a plynulejší chod individuálnehoPC a ochranu systému pre celúspoločnosť.Kontrola používateľského konta zvyšujebezpečnosť a zlepšuje TCO znížením bariérpri využívaní systému Windows bezadministrátorských privilégií. Štandardnípoužívatelia tak môžu uskutočňovať viaceroúloh naraz a čerpať z vyššej kompatibilityaplikácií. Pomáha to znižovať dopadškodlivého softvéru, inštalácií neautorizovanýchprogramov a neoprávnených zmiensystému.Ochranný modus Internetu Explorer pomáhachrániť pred škodlivými webovýmistránkami formou obmedzenia schopnostíbrowsera modifikovať užívateľské alebo systémovésúbory a nastavenia.Windows Firewall je spolu s pokročiloubezpečnosťou centrálne ovládateľný formouskupinových zásad a poskytuje pokročilénové schopnosti za účelom lepšej ochranysiete spoločnosti a jednotlivých osobnýchpočítačov pred škodlivými útokmi.Windows Vistapre ďalších používateľovKonkrétne skúsenosti s používanímsystému už majú viacerí európski podnikatelia,ktorí sa podelili o svoje dojmy.Bolo poučné na konkrétnych prípadochvidieť ako systém uľahčuje podnikateľskéaktivity: podrobne o nich hovoril StavrosVogiatzis, riaditeľ veľkého komplexu hotelaIntercontinental z Atén a jeho gréckykolega Dimitrios Tagalis. O skúsenostiachs programom Office 2007 zase hovoril DavidHanowski z veľkej spoločnosti Captaris,ale aj Lázsló Ruboczki z malej maďarskejfirmy Abesse.Windows Vista umožňuje podstatne jednoduchšievyhľadávanie informácií, udržiavaniespojenia a interakcie s inými počítačmiako tomu bolo v minulosti. WindowsVista je zameraný na zvýšenú zábavu, a tozjednodušením a vylepšením narábania sosystémom, organizovaním a zdieľaním fotografií,filmov, TV, videonahrávok a hudby.Umožňuje dokonca jednoduchšie a zábavnejšiehranie počítačových hier. WindowsVista zjednodušuje nastavenie PC a jeprogramovaný tak, aby bol podstatne spoľahlivejšíma bezpečnejším ako ktorýkoľvekjeho predchodca z rady Windows. Či sa užvyužíva na bilancovanie šekových knižiek,študovanie do školy, pozeranie filmov, počúvaniehudby alebo hranie hier.Zjednodušené nastavenia, inovatívnaochrana systému a spoľahlivé funkcie:Rýchly štart. Používatelia môžu vďaka novejfunkcii rýchleho štartu začať so svojímPC pracovať hneď potom, ako ho zapnú.Zálohovanie a obnovovanie dát. Novámožnosť zálohovania dát Windows Vistaveľmi jednoducho umožní ochranu osobnýchdát (hudba, filmy, fotografie atď.)pred stratou. Zároveň poskytuje dodatočnémožnosti ohľadne destinácie zálohovaniaa ponúka vymoženosť automatického harmonogramu.Rodičovská kontrola pomáha rodičomzabezpečiť adekvátne užívanie počítača zostrany ich detí počas surfovania na internete.Tieto nové funkcie môžu tiež zabrániť deťomhranie sa nepatričných hier.Jednoduchý transfer Windows. Tátofunkcia umožní ľahké rozbiehanie novéhopočítača automatickým transferom dôležitýchinformácií zo starého počítača do nového,či ide o súbory, priečinky, e-mailovésprávy, nastavenia Windows a programov,kontakty, fotografie, hudbu a obľúbené internetovéstránky.Okamžité vyhľadávanie čohokoľvek v počítačia na internete: Windows Vista ponúkanovú užívateľskú plochu a zlepšenú navigáciu,ktorá umožňuje rýchlejšie a ľahšie hľadaniea spravovanie informácií ako kedykoľvekpredtým. Testovatelia budú môcť vyskúšaťdoteraz nepoznanú úroveň vnímavosti svojhoPC vďaka nasledujúcim funkciám:Windows Aero ponúka elegantnú a vizuálnepôsobivú pracovnú plochu, ktoráposkytuje používateľom väčšiu schopnosťvizualizácie a narábanie s informáciami,ako aj hladkú a stabilnú prácu s pracovnouplochou.Značenie súborov. Nové vyhľadávajúcea organizujúce funkcie v širokej miere využívajúparametre súborov za účelom poskytnutiadynamickejší spôsob interakcie s ichinformáciami. Používatelia si môžu označiťfotografie vo fotogalérii Windows, hudbuv prehrávači Windows Media Player 11 a dokumentyv prehliadači dokumentov.Postranný panel Windows zvyšuje produktivitupoužívateľa vďaka okamžitémuprístupu k nástrojom – upraviteľné miniaplikácieponúkajú užitočné informácie na prvýpohľad a poskytujú ľahký prístup k frekventovanevyužívaným nástrojom. Zákaznícimôžu vyskúšať niektoré z poslednýchzariadení, vrátane priľnavých poznámok,obrázkového puzzle, merania CPU a kalkulačky.Používatelia si budú tiež môcť stiahnuťrastúci počet nástrojov z on-line galériepríslušenstva hneď potom, ako budú prístupné.Postranný panel umožní rýchle prepojenies touto galériou. Vývojoví pracovnícisa môžu presvedčiť o tom, aké jednoduché jevytvárať takéto príslušenstvo na www.microsoftgadgets.com.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiZjednodušené zaobchádzanie s digitálnymisúbormi: Nový Windows podporuje kompletnúdigitálnu škálu.Windows Media Player 11 – nová verziamediálneho prehrávača Windows umožnírýchlejšie a ľahšie rippovanie, napaľovanie,vyhľadávanie, zdieľanie a prehrávanie hudbya zároveň neobmedzene synchronizuje veľkývýber prenosných mediálnych prehrávačov.Zlepšenia fotogalérie. Schopnosti jednoduchéhooznačenia a hodnotenia umožňujúľahko nájsť správne fotografie a videá, využívajúcpritom nové témy premietania. Nováfotogaléria Windows Vista umožní používateľomúpravy ich fotografií pomocou najčastejšievyužívaných funkcií ako odstráneniečervených očí, orezávania alebo prispôsobeniejasu a kontrastu.Doplňujúce nové vymoženosti zahŕňajú:Nové možnosti pre TV a filmy:Windows Media Center – kľúčové vylepšeniatejto aplikácie umožňujú používateľom sledovať,nahrávať a prehrávať ich obľúbené zábavnételevízne programy a mať prístup k tejtozábave z akejkoľvek miestnosti domu pomocourozšírených zariadení mediálneho centra,ako je napríklad konzola Xbox 360 s podporouautomatického mediálneho vysielania.Online služby: Táto funkcia umožní sťahovaťfilmy a televízne programy z internetu.Využívanie mobilného PC a lepšie pripojenie:Lepšia technológia dotykovej obrazovky:Windows Vista ponúka nový set funkcií,ktoré zabezpečia lepšie využitie počítačovTablet PC pre domácich používateľov, ako jelepšia integrovaná podpora digitálneho pera,podpora dotyku obrazovky, digitálny vstupatramentu a nové technológie pre rozpoznanierukopisu.Windows SideShow podporuje sekundárnedispleje pre prenosné počítače a iné zariadenia,uľahčujúc tak prehliadanie dôležitýchinformácií uložených v notebookoch aj v prípade,že je počítač zavretý alebo v moduseúsporného režimu.Centrum synchronizácie: Windows Vistadáva priestor na synchronizáciu dát medzi počítačmi,servermi a zariadeniami. Nové synchronizačnécentrum, ktoré je možné nájsťv štartovnom menu alebo kontrolnom paneli,umožňuje iniciovať manuálnu synchronizáciu,zastavenie prebiehajúcej synchronizácie,vidieť stav všetkých aktuálnych synchronizačnýchaktivít a prijímať oznamy za účelom vyriešenievyskytnutých konfliktov.Zaujímavú prednášku o ďalších perspektívacha možnosti vývoja nových systémovmal americký profesor Lee Schlenker, ktorýnačrtol ešte netušené cesty pri aplikácii vedeckýchpoznatkov.Koordinátor a hovorca Microsoftu z LondýnaRicardo Adame výstižne zhrnul niekoľkodňovúprezentáciu: nový program MicrosoftVista otvára cestu kreatívnej forme podnikanie,zábavy aj poučenia...■ĽUBOŠ JURÍK, MníchovOktóber 200651

Fondy Európskej únieNETREBA SA OBÁVAŤ O POMOCZ FONDOV EURÓPSKEJ ÚNIEVláda Slovenskej republiky sa zaoberá návrhom Ministerstva výstavby a regionálnehorozvoja SR na prerozdelenie 11 miliárd eur, ktoré má Slovensko čerpať v rokoch 2007 –2013 z fondov Európskej únie. Či a za akých podmienok je možné meniť minulou vládouschválené rozdelenie sa publicistka Mária Šišuláková opýtala štátneho tajomníkaMinisterstva financií Ing. Františka Palka, podpredsedu výboru Národnej rady SR preverejnú správu a regionálny rozvoj Ivana Šaška a exministra Lászlóa Gyurovszkého,súčasného člena výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu.■ Podľa návrhu, ktorým sa zaoberá VládaSR, by v porovnaní so schváleným rozdelenímmal ísť takmer dvojnásobok prostriedkovz eurofondov do regionálnej infraštruktúrya podobne do životného prostredia s ohľadomna to, že tieto oblasti sú podľa vládnehoprogramu prioritou. Ako sa to dá realizovať?Foto: M. NemecFrantišek Palko László Gyurovskzký Ivan ŠaškoF. Palko: Obidve vyššie spomínané oblastisú z pohľadu EK považované za prioritua Európska komisia považuje napríklad oblasťživotného prostredia za podhodnotenú.V Zmluve o pristúpení SR k EÚ boli pre SRvynegociované prechodné oblasti, na ktorýchsplnenie je potrebné vyčleniť vyšší objemfinančných prostriedkov.Slovenská republika v rámci rokovaník Finančnej perspektíve (rozpočtový rámecEurópskeho spoločenstva na obdobie 2007– 2013) pre programové obdobie 2007 –2013 získala trojnásobne väčší obnosprostriedkov ako pre aktuálne programovéobdobie. Na druhej strane nám vyplynulapovinnosť zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚsplniť si niektoré podmienky, medzi inýmaj v oblasti životného prostredia, ktorá jeinvestične mimoriadne náročná. Ako ďalšiaz priorít, ktoré si uvedomovala už ajpredchádzajúca vláda je rozvoj infraštruktúry,ktorá nám zabezpečí rovnomernejšíregionálny rast a vyrovnávanie disparít medziregiónmi. Vzhľadom na silnú podporuzo strany EK pre tieto 2 oblasti nevidímžiadny problém pri takomto zvýšení zdrojovpre spomínané oblasti a naopak si myslím,že EK prijme uvedenú zmenu v rámciNárodného strategického referenčnéhorámca pozitívne.L. Gyurovszky: Minulá vláda v súlades harmonogramom odovzdala do Bruselu referenčnýrámec. K tomuto rámcu mala pripomienkyEurópska komisia, ktoré ich sem poslalaa teraz očakáva na ne odpoveď od slovenskejvlády. Ak zmeny, ktoré chce súčasnávláda robiť v počte operačných programov,v rozdelení finančných prostriedkov prípadneobsahovú zmenu, budú v súlade s pripomienkamiEurópskej komisie, tak negociáciabude pokračovať a oba orgány v istom bodedospejú k zhode.Ak by Vláda SR chcela zásadným spôsobomzmeniť referenčný rámec, tak touž nie odpoveď na pripomienky z Bruselu,ale je to nový referenčný rámec, čo znamená,že rokovania budú začínať znova, leboEurópska komisia musí návrh preštudovaťa negociácie sa začnú od nového bodu. Teraznie je jasné, či pokračuje negociačnýproces v súlade s pripomienkami Európskejkomisie alebo chceme robiť niečo iné.V oboch prípadoch je postup rozdielny.V prvom prípade, ak budú negociácie pokračovať,je predpoklad, že do konca rokaby mohol byť dohodnutý referenčný rámecaj operačné programy, lebo tie ešte budetreba vypracovať.Ak by sme chceli všetko zásadne zmeniť,znamenalo by to, že Slovensko začneprostriedky z Európskej únie čerpať neskôr.I. Šaško: Samozrejme, všetky zmeny samusia uskutočniť po dohode s Európskoukomisiou. Aj ona má svoju predstavu o tom,ako sa budeme navzájom rešpektovať. Pripohľade na minulou vládou schválený referenčnýrámec si treba všímať, čo je preSlovensko najprospešnejšie, akou cestou sanám prichodí uberať. Krátkodobo a tiež dlhodobo.Treba posúdiť súčasný stav a porovnať hos potrebami, nie je to problém. Ministerstvána tom teraz pracujú. Musíme si vedieť povedať,či je celkom správne to, čo sa doterazpripravilo a preorientovať to kam treba.Náš parlamentný výbor má pripravenúcestu do Bruselu, ktorá by sa mala uskutočniťv nasledujúcich týždňoch s cieľomvykonzultovať si otázky a potreby regionálnehorozvoja. Pôjdeme do Bruselu pripravení,pretože veci práve diskutujemes ministerstvami výstavby a regionálnehorozvoja i pôdohospodárstva a so ZMOS.Hľadáme možnosti čo najväčšej efektívnosti.Ide o to, aby informácie boli jasnéa nie skreslené. Samozrejme, potom saešte tomu budeme venovať aj vo výbore.■ Podľa publikovaných informácií mala Európskakomisia pripomienky práve k nedostatočnémuvyrovnávaniu rozdielov medzijednotlivými regiónmi, nedostatočnej dopravnejinfraštruktúre, no tiež k nízkemupočtu komunálnych čistiarní odpadovýchvôd, nedostatočnej sieti kanalizácií a starostlivostio chránené územia.F. Palko: Rovnako ako EK aj my si myslíme,že práve rozvojom regionálnej infraštruktúryako prostriedku rýchlej dostupnosti,sa podporuje rýchlejšie vyrovnávaniedisparít medzi regiónmi. Prostriedky,ktoré SR získalo v rámci finančnej perspektívysú limitované a je potrebné uvážiť ichproporcionálne rozdelenie vzhľadom napotreby krajiny, ako aj prioritné oblastiz pohľadu politiky vlády. Napríklad v sektoreživotného prostredia sa Slovenská republikazaviazala v Zmluve o pristúpení SRk EÚ splniť určité oblasti, v ktorých nespĺňamesmernice EK a dohodli sme si prechodnéobdobia. Tieto prechodné obdobia,52 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Fondy Európskej úniedo kedy musíme naplniť znenie smerníc, sabudú končiť práve v nasledovnom programovomobdobí, a preto je potrebné aj tejtooblasti venovať zvýšenú pozornosť.I. Šaško: Nie sú to len čističky, ale životnéprostredie ako také, prírodu si musíme chrániť,ide aj o lesy. V ochrane prírody mámeveľké resty.Nepochybne je potrebné investovať peniazez eurofondov do infraštruktúry, alei do vzdelania, ktoré je tiež vážna oblasť.Treba brať do úvahy, aby sme smerovali investícietiež tam, odkiaľ sa budú rýchlo vracať.Teda dopravná infraštruktúra je z tohtohľadiska veľmi dôležitá. Musíme zvažovať,že tam sa uberá obchod. Okrem toho Slovenskoje exponovaná tranzitná krajinaa máme veľký deficit nie len diaľnic, noi ostatných komunikácií.Z celosvetového trendu vyplýva pre náspotreba investovať do rozvoja cestovnéhoruchu, na ktorý tiež súčasný návrh pamätá,a to je v súlade s požiadavkami Európskejkomisie. Rovnako treba myslieť na rozvoj vidieka,aby odtiaľ ľudia neutekali, ale aby satam vytvárali pracovné miesta a nevytratilasa starostlivosť o pôdu.L. Gyurovszky: Predložený návrh, ktorý jev pripomienkovom konaní, je návrhom Slovenskejnárodnej strany, ktorá riadi ministerstvovýstavby a regionálneho rozvoja. To znamená,že ide o posilnenie rezortov v kompetenciitejto strany na úkor ostatných oblastí.Z môjho pohľadu ešte nie je nič rozhodnuté,ale čo považujem za horšie, návrh rozdrobujeznalostnú ekonomiku do malýchprogramov. To nie je v súlade s pripomienkamiEurópskej komisie a ak by boli návrhy nazásadné zvyšovanie či znižovanie čísel alebona zásadnú zmenu charakteru operačnýchprogramov, je potrebné odôvodniť, prečoje to tak a treba o tom rokovať s Európskoukomisiou. Ja však predpokladám, že konečnýnávrh bude po pripomienkovom konaníiný. Ide o politické ciele, veď rezorty vedenéstranou Smer a HZDS majú podľa návrhudostať menej.I. Šaško: Nemyslím si, že je to tak, hociide o rezorty, ktoré má Slovenská národnástrana pod gesciou, ale bude to posudzovaťkoalícia. Ona určí priority. Musíme konaťtak, aby peniaze, ktoré sú pre Slovenskonaplánované, sme aj dostali. treba robiťtiež kompromisy.■ Máme na Slovensku dostatočné množstvokvalitných projektov, ktoré by umožnili prípadnúurýchlenú zmenu referenčného rámcaa všeobecne prospešné čerpanie peňazíz fondov Európskej únie?F. Palko: Skúsenosti s čerpaním finančnýchprostriedkov zo štrukturálnych fondova Kohézneho fondu v skrátenom programovomobdobí 2004 – 2006, keď celkovo bolopredložených 12 229 projektov a schválených4 500 projektov nasvedčujú tomu, žeprojektov je dosť. Problémom je kvalita,hlavne čo sa týka samotného zámeru, ekonomicko-finančnejanalýzy a reálneho nastaveniaindikátorov. Boli aj mnohé projekty,ktoré vyhoveli kritériám, ale vzhľadomk nedostatku finančných prostriedkov rámcijednotlivých operačných programov bolizaradené do zásobníkov projektov, aleboneboli podporené vôbec. Úlohu zohráva potomnielen samotné programovanie zo stranyriadiacich orgánov, ale aj nastavenie podmienoka definovanie kritérií pomoci.I. Šaško: Projektov je dostatok. Vzťahujesa to tiež na životné prostredie ako i na ostatnéoblasti potrieb našej krajiny a jej obyvateľov.Bolo by skvelé, keby sa dali všetky dobréprojekty podporiť, čo nie je, žiaľ, možné.Hovorí sa, že touto pomocou sa veľmi veľapodarilo zmeniť v Portugalsku po jeho vstupedo Európskej únie. Preto by som sa tamrád pozrel a videl, ako to urobili. Nepochybujemo tom, že aj európskemu spoločenstvuzáleží na to, aby sa podarilo uskutočniť zmenyaj u nás, ktoré by nás čo najskôr zdvihlina úroveň aká je v Európskej únii bežná.■ Keby ste z bývalej pozície ministra výstavbya regionálneho rozvoja mali možnosťovplyvniť delenie peňazí z eurofondov, ostaliby ste pri pôvodných návrhoch?L. Gyurovszky: Návrh, ktorý predložiloministerstvo ešte pod mojím vedením dopripomienkového konania, bol podľa môjhonázoru optimálny. Zmeny, ktoré sa v ňomudiali, mali skôr kozmetický charakter. Myslímtým vytvorenie maličkého operačnéhoprogramu zdravotníctva, alebo presunutiastredných škôl spod regiónov pod ministerstvoškolstva. To bola skôr daň za to, aby vládanávrh schválila, hoci tieto návrhy zásadnenezmenili charakter pôvodného referenčnéhorámca, ktorý bol zameraný na infraštruktúrua na vzdelanostnú ekonomiku. Totozákladné zameranie je podľa mojej mienkypotrebné zachovať. Ak by sa tieto maléprogramy rozdelili podľa pôvodného návrhuČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniido tých väčších operačných programov, boloby to, nazdávam sa, ideálne riešenie, ktoréby vyhovovalo potrebám Slovenska ako i pohľaduEurópskej komisie.Ak by súčasný návrh išiel týmto smerom,je to, samozrejme, dobrý návrh. Aleak by došlo k ďalšiemu rozkúskovaniuprogramu znalostnej ekonomiky, považujemto za väčší problém.■ Reagovala Slovenská republika nejako, čiuž predbežne alebo prípadne inak na pripomienkyEurópskej komisie a je ona ochotnánačúvať našim hlasom?F. Palko: Samozrejme, komunikácia medziSR a EK tu je. V prípade prípravy aktualizovanéhoNárodného strategického referenčnéhorámca pre obdobie 2007 – 2013,ako ústredného strategického dokumentu,bola EK informovaná o jednotlivých prioritáchSR už v pôvodnej verzii a zmeny,ktoré sa v súčasnosti v tomto dokumentefinalizujú, budú rovnako predložené EKna pripomienky. Z tohto pohľadu sa mi javíkomunikácia s EK ako dobrá, a ako potvrdenietoho slúži aj množstvo problémov, ktoréjednotlivé rezorty priamo komunikujú s EK,aby nebolo ohrozené čerpanie prostriedkovEurópskeho spoločenstva.To ostatne dokazuje aj čerpanie SR v aktuálnomskrátenom programovom období,kedy oproti roku 2004 vzrástli príjmy SRvoči rozpočtu EÚ o 222,4 mil. eur, kýmnaše odvody do rozpočtu EÚ sa zvýšilio 139,4 mil. eur.Keďže viac ako 60 % príjmov krajín EÚ10 pochádza zo štrukturálnych fondov a Kohéznehofondu, meradlom zlepšenia využívaniatýchto zdrojov je ich medziročnýnárast pri porovnaní príjmov medzi rokmi2004 a 2005. V roku 2004 prevažnú väčšinuzdrojov pridelených na štrukturálne fondya Kohézny fond predstavovali zálohové platby(bez potreby čerpania), ale v roku 2005 užišlo prevažne o reálne čerpania (tzv. priebežnéplatby), tento ukazovateľ sa považuje zanajobjektívnejší.V rámci porovnania na úrovni krajín EÚ10 sa SR umiestnilo na 4. mieste a v rámcikrajín Visegrádskej štvorky na 2. mieste.Slovensko patrí do lepšieho priemerukrajín EÚ 10 pri využívaní fondov EÚ,k čomu prispeli viaceré systémové opatreniazamerané na zefektívnenie realizáciea finančného riadenia projektov. Tietoopatrenia by sa mali prejaviť aj pri zúčtovaníza rok 2006, kedy očakávame výraznézlepšenie čerpania v porovnaní s rokom2005. Ambíciou SR je postúpiť na prvé trimiesta v tomto rebríčku, prípadne zachovaťsúčasné postavenie.Ministerstvo financií pripravilo zásadnéstrategické materiály už aj na nasledujúceprogramové obdobie 2007-2013, v ktorombudeme mať možnosť využiť až 11,586 mld.eur zo štrukturálnych fondov a Kohéznehofondu. Ministerstvo navrhuje kroky, ktorénaďalej smerujú k vyššej efektivite a zjednodušeniufinančného riadenia fondov EÚ. ■Október 200653

Prešovský samosprávny krajOD DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRYSA ODVÍJA ROZVOJ REGIÓNOVS predsedom Prešovského samosprávneho kraja MUDr. Peterom Chudíkom sa zhováralanaša spolupracovníčka Marta Szattlerová.■ V rozhovore pred piatimi mesiacmi stezdôraznili, že zvyšovanie konkurencieschopnostikrajov si vyžaduje zmenu ich financovaniaa aj vy sa budete o ňu usilovať. Novávláda už priznala, že doterajší spôsob rozdeľovaniaprostriedkov z eurofondov nie je prevyššie územné celky priaznivý. Prinieslo vašeúsilie konkrétne výsledky?Pred dvoma rokmi sme navrhli tvorcom Národnéhostrategického a referenčného rámcaSR, aby sa od roku 2007 zaviedol regionálnyprístup pri implementácii štrukturálnych fondovvytvorením Regionálneho operačnéhoprogramu. Ten má dopĺňať sektorové operačnéprogramy v oblastiach, kde je nevyhnutnákoordinácia, koncentrácia zdrojov a regionálnyprístup. Na vlaňajšom stretnutí v Nitretento návrh Prešovského a Košického krajajednotne podporili všetci predsedovia samosprávnychkrajov. Jasne sme deklarovali nášzáujem, aby zapojenie regionálnej samosprávybolo vyššie ako doteraz. Kraje majú veľkúoporu aj v Európskej komisii, ktorá plnepodporuje ich zapojenie do procesu čerpaniazdrojov EÚ. Predchádzajúca vláda sa s toutomyšlienkou celkom nestotožnila, zdá sa však,že budúce programovacie obdobie by predsalen mohlo byť pre nás úspešné. Na stretnutížupanov s predsedom vlády Robertom Ficomzačiatkom septembra v Prešove sme ho požiadali,aby NSRR na roky 2007 – 2013 bolprerokovaný aj so samosprávnymi krajmi.Premiér naše snahy jednoznačne podporil.Zhodli sme sa, že je potrebné znížiť početoperačných programov v budúcom programovacomobdobí. Aj suma 1,4 mld. Sk, ktoráby mala byť rozdeľovaná prostredníctvomRegionálneho operačného programu, by samala zvýšiť. Naším záujmom je podieľať sa ajna ostatných operačných programoch, ktorésúvisia s rozvojom regiónu. Medzi županmiFoto: archíva premiérom panuje zhoda v tom, aby koordináciapomoci z európskych fondov bolanadrezortná a znížil sa počet operačnýchprogramov. Centrálna koordinačná jednotkaby mala byť na Úrade vlády SR. Po prešovskomstretnutí som teda opatrný optimistaa dúfam, že skutočne bude vôľa posunúť právomocia rozhodovanie bližšie k občanovi.Je logické smerovať kompetencie vo využitíštrukturálnej pomoci na regionálnu úroveňdo oblastí, za ktoré už nesú zodpovednosť samosprávnekraje. Je to na prospech všetkých– krajiny, regiónov, miest a občanov. Príkladyzaostalých regiónov Írska, Španielska, Portugalskato jasne dokazujú.■ Prešovský kraj ako prvý získal výhodnýúver od Európskej investičnej banky vo výške1,3 miliardy korún (s 50- percentnou vlastnouúčasťou) na rozvoj dopravnej infraštruktúrys tým, že jeho čerpanie si môže manažovaťsám. Aké konkrétne projekty máte pripravenéa aké zlepšenie prinesie ich realizácia?Ako skonštatovali moji kolegovia, Prešovskýkraj „pootvoril“ dvere aj ďalším vyššímúzemným celkom v rokovaniach s Európskouinvestičnou bankou. Rámcovú zmluvuna úver vo výške 1,3 miliardy korún smepodpísali 11. júla a budeme ho čerpať počastroch rokov. V tomto roku plánujemepreinvestovať 30 percent z celkovej sumy.Máme pripravený a schválený zásobník 251investičných projektov. Držíme sa toho, žedopravná infraštruktúra je najdôležitejšia,preto najväčšia časť úverových zdrojov, 780miliónov korún, smeruje do modernizácieciest 2. a 3. triedy.Zo 101 investičných akcií na tento rok bolov tretej dekáde septembra zrealizovanýchtakmer 66 percent prác. Ďalšie prostriedkybudú ešte v tomto roku investované aj dotechnologického vybavenia Správy a údržbyciest PSK. V súčasnosti prebieha proces verejnéhoobstarávania v objeme 60 miliónovkorún. Časť finančných prostriedkov pôjde ajna modernizáciu viacerých stredných škôl, rekonštrukciačaká hrady Kežmarok a Stará Ľubovňaa plánujeme i rekonštrukciu a dostavbudomova sociálnych služieb v Orkucanoch.■ Je zjavný tlak Európskej únie na nové členskéštáty vrátane Slovenska, aby posunuliproces decentralizácie a posilnili úlohu regiónov.Vy ste sa týmto problémom zaoberaliaj na stretnutiach predsedov samosprávnychkrajov v rámci SK-8. Akú osobnú iniciatívuv tomto smere vyvíjate a ako hodnotíte doterajšiepôsobenie SK-8 v rozširovaní spoluprácežupanov?Význam a postavenie samosprávnychkrajov najlepšie vystihol predseda vlády SRRober Fico na stretnutí so županmi v Prešove,keď nás označil za „predsedov krajinskýchvlád so všetkými kompetenciami,ktoré k tomu patria“. Prešovské rokovaniebolo veľmi konštruktívne – možno aj vďakajednotnému postoju županov v zásadnýchotázkach. Vďaka spoločnému postupu smedokázali nájsť zhodu aj s premiérom. Nehovorím,že sme vyriešili všetky problémovébody, ale namiesto nekonečného prešľapovaniasme sa pohli z miesta a vykročili istýmsmerom, pričom nám ide o systémovériešenia. Nejde len o ochotu dofinancovaťstraty prevádzkovateľom verejnej autobusovejdopravy. Pre nás je podstatné, žespoločne s ministrom dopravy prehodnotímea navrhneme nový systém financovaniavýkonov vo verejnom záujme. Navrhujeme,aby samosprávne kraje riešili obslužnosťregiónu a zľavy príslušné ministerstvo.Sme jednotní aj pokiaľ ide o prípadnú systémovúzmenu modelu financovania VÚC.Chceme skoordinovať decentralizáciu štátnejsprávy s decentralizáciou výberu daní.Rovnako sme všetci okamžite pripraveníprevziať všetky kompetencie všeobecnejštátnej správy. Premiér nám prisľúbil účasťna rokovaniach o transformácii štátnej správy.To sú zásadné otázky, na ktorých sme sazhodli. Ochota vlády by mohla priniesť skutočneefektívny model fungovania vzájomneprospešnej spolupráce.■ Čo okrem intenzívneho rozvoja dopravnejinfraštruktúry zostáva prioritou regionálnehorozvoja v najbližšom období?Maximálne čerpanie prostriedkov z európskychzdrojov v budúcom programovacomobdobí. Aktívne sa pripravujeme na to, abysme dokázali „vyštartovať“ hneď po prvýchzverejnených výzvach. Práve získavanie finančnýchzdrojov je podmienkou rozvojanášho regiónu. Pozornosť musíme sústrediťna európske fondy. Programovacie obdobie2007 – 2013 sa môže stať obdobím rozvojaekonomiky nášho kraja. Začali sme aktívnepracovať na novom Programe hospodárskehoa sociálneho rozvoja, ktorý bude kopírovaťprogram až do roku 2015. Ak hovorím, žev rámci možností, ktoré sme mali, sme čerpanieeurofondov rozbehli par excelance, pomôžemsi príkladom. V rámci Slovenska smeako prvá samospráva získali financie z Európskejúnie na modernizáciu cestnej sietev našej pôsobnosti. Nejde o vysokú čiastku,spolu 68 miliónov korún, podstatné však je,že sme si tento systém vyskúšali.■54 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Konferencia o EÚ v TrenčíneEÚ SA STANE GLOBÁLNYM HRÁČOM IBASPOLOČNOU ZAHRANIČNOU POLITIKOUPosledný vojnový konflikt na Blízkom východe, neistota z jadrových programov Iránu a Severnej Kórey, všadeprítomná hrozba terorizmu,či zraniteľnosť Európskej únie v čase energetických kríz, sú dôvody, pre ktoré by sa únia mala snažiť posilniť svoju spoločnúzahraničnú politiku. Prieskumy verejnej mienky v Európe potvrdzujú, že jej obyvatelia si želajú, aby sila EÚ vo svete bola výraznejšia.Nik si vari neuvedomuje, že sme najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci, až 53 % financií ide z fondov EÚ. A únia je aj najväčšíjednotný trh na svete. To všetko žiada silné postavenie na svetovej scéne. A tom sa rozprávalo na konferencii, ktorú v Trenčíneorganizovala Kancelária Európskej komisie a Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. EUROREPORT plus na nejzastupovala Želmíra Chrenková, ktorá oslovila riaditeľa IK EP v SR Róberta Hajšela a eurokomisára Jána Figeľa.Foto: M. Košírer■ Európska únia ako globálny aktér – podtýmto názvom sa usporiadala konferenciav Trenčíne. V Európe sa ešte stále neviemedobre dohodnúť. Dve referendá – v Holandskua vo Francúzsku – na istý čas oddialiliprijatie euroústavy. Povedali ste, že prebudúcnosť spoločnej Európy je potrebné dosiahnuť„jeden hlas“. Ako ste to mysleli?Som presvedčený o tom, že Európa bymala hovoriť jednotným hlasom, pretožefakt, že únia je už dnes globálnym aktérom,odškriepiť nemôžeme. Otázne však je, akúúlohu vo svete únia zohráva. Pokiaľ zostávajúa pretrvávajú politické nezhody v jejvnútri, a pritom sa očakáva, že bude jednotnereagovať na vzniknuté krízové situácievo svete, tak nie je namiesto globálnehohráča vnímaná tak, ako by si vzhľadom nasvoju politickú, ekonomickú a ďalšiu siluzasluhovala. Preto by sa mala postupnedosahovať jednota. Prvým krokom bolov roku 2003 prijatie bezpečnostnej stratégieEÚ, ďalším bol návrh európskej ústavy, ktorýaj vytváral funkcie stáleho predsedu Európskejrady a ministra zahraničných vecí.Takisto dával únii právnu subjektivitu, čoby jej uľahčilo na medzinárodnej úrovni rokovaťs partnermi na svetovej scéne. Ústavusa však nepodarilo schváliť a je tiež zrejmé,že aj keby sa to bolo podarilo, neboloby sa automaticky postavenie EÚ ako svetovéhohráča nejakým výrazným spôsobomzvýšilo. Pokiaľ nebude únia hovoriť jednotnýmhlasom, tak vždy bude mať problémyvystupovať na verejnosti, aby bola vnímanáako jednotný celok a skutočný partner, povedzmeázijským veľmociam alebo Spojenýmštátom americkým.Foto: Photo EC■ Dá sa k tomu dospieť približovaním zahraničnýchpolitík jednotlivých členov EÚ?Už prvé nástroje, ktoré EÚ má, ktorýmidisponuje, niečím sú, treba ich však rozumnevyužívať. Ide o už spomínanú bezpečnostnústratégiu. Európska únia je dnes najväčšímdonorom rozvojovej pomoci „tretiemu svetu“,takisto vysiela svoje vojenské kontingentydo celého sveta, má v súčasnosti asi 12 misiíkrízového manažmentu, ktoré potvrdzujú, žepotrebné nástroje tu sú. Budujú sa aj jednotkyrýchleho nasadenia, čo je ďalší krok. Trebavšak, aby mala jednotný hlas, aby sa to všetkodalo dobre a efektívne využívať, aby zastupovalazáujmy všetkých členov.Na konferencii boli zástupcovia Paneurópskejúnie, poslanci Európskeho parlamentu,Národnej rady SR, veľvyslanci, politológoviaa garanciu mal eurokomisár pre vzdelávanie,odbornú prípravu, kultúru a multilingvizmusJán Figeľ.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Ako dlho bude podľa vás trvať Európskejúnii, aby sa stala veľmi silným globálnym hráčom?To je otázka pre nás všetkých. Jednotlivovytvárame demokratické spoločnosti a spoluvytváramedemokratické spoločenstvo. Demokraciaje v rukách občanov, prinajmenšomväčšiny občanov, ktorí o tom rozhodujú. Myslímsi, že EÚ dozrieva možno pomalšie než bysme chceli, ale najlepšia kritika je sebakritika– musíme začať od seba, napomáhať tomu,čo očakávame od spoločenstva. Pred 50-timirokmi bola agendou Európy oceľ a uhlie, potompostupne cez poľnohospodárstvo, jednotnýtrh a spoločnú menu, sme sa posunuli k témam,ktoré už sú nemerateľné, nehmatateľné,ale rozhodujúce pre mentalitu – sú to identita,hranice Európy, občianstvo. Je to o dozrievaní.Ak budú zrelí lídri, ktorých volia zrelí občania,tak sa budú prijímať lepšie rozhodnutia.Nie také, ktoré úniu rozdeľujú, napríkladv názore na Irak, ale musím priznať, že veľmizložitý vývoj bol aj v čase balkánskej krízy.Treba však hľadať také riešenie, ktoré úniuspájajú a robia akcieschopnou. Sú však mnohépríklady, ktoré dokumentujú, že v európskejjednote je sila, čo ovplyvňuje jej vnútornýaj vonkajší vývoj. Bolonský proces je podľaexpertov najväčšou reformou za celé storočiena úrovni univerzít v Európe. Začali smeju v roku 1999 a dnes sa na nej zúčastňuje 45štátov. Stal sa pankontinentálnym procesom,celé okolie Európy to sleduje so záujmom a ajadaptuje svoje pomery tak, aby boli kompatibilnís nami, čo hovorí o tom, že ak menímek lepšiemu pomery vo vnútri Európy, zároveňpomáhame svetu. To isté sa dá povedať o oblastiživotného prostredia, medzinárodnéhopráva, obchodu, dopravy, bezpečnosti. Smevo fáze, keď sa dá hovoriť o základoch, alebozačiatkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannejpolitiky, spoločnej energetickej stratégie.Žiaľ, že až teraz, ale chvalabohu, že aspoň teraz,lebo to potrebujeme všetci, veľkí i menšía nielen my v Európe.■ Spomenuli ste aj obranu a bezpečnosť. Vymáte na starosti inú agendu, ale ako člen„eurovlády“, si myslíte, že Európa je pripravenáčeliť nielen klasickým vojnám, ale aj terorizmu,ktorý je skutočne nevyspytateľný?Bezpečnosť nie je nikdy absolútna, ale trebasa usilovať o jej zvyšovanie, o jej adaptáciuna naozaj nové výzvy, nové hrozby. V tomtozmysle Európska únia začala konať, osobitnepo septembri 2001, ale zvlášť po útokoch,ktoré zažili občania Európy, či už Madridualebo Londýna. Terorizmus je realitou, je toveľmi zložitý fenomén, pretože sa nesprávaako štátny aktér, a tu je jedným z najlepšíchkrokov spoločný prístup na rôznych úrovniach.Aj prevencia, aj reálne možnosti odstraňovaniateroristických hrozieb a atakov.Aj tieto obavy a signály sú o tom, že nie smeúplne imúnni, ale pri intenzívnejšej spoluprácimôžeme čeliť takýmto hrozbám. ■Október 200655

OsobnostiNIE JE NADROZUM, AK SAVYDARÍ...Milan BlahaO dvoch kôrkach županského chlebíkas predsedom Nitrianskeho samosprávnehokraja Milanom Belicom.Foto: M. NemecFoto: archívje nad rozum, ak sa vydarí...“ vra-strýc Opold synovcovi vždy,„Nvievalkeď dokončili krov na dome alebo kostolea gymnazista Milan Belica, ktorý si po sobotácha cez prázdniny práve takto so starýmtesárom privyrobil, lebo tak to na dedinechodí, zopakoval to isté: „Nie je nad rozum,ak sa vydarí...“Bolo to dôležité konštatovanie, pretože vovýškach striech, pri stavbe kostolov až tridsaťmetrových,mohol byť každý nerozumnýkrok tým posledným pre oboch: dubovúkladu, balansujúc na hrane (doslova životaa smrti), niesli obaja. Obaja teda niesli ajzodpovednosť za toho druhého, a tak strýkoOpold ani nemusel zdôrazňovať, čo mládencovipripomínal už cestou autobusomz rodných Hostí do Zlatých Moraviec, a potomďalej po okolí, že rozvaha, zodpovednosť,fortieľ, dôslednosť a trpezlivosť nie jedôležitá iba vo výškach, ale najmä v živote.Milan Belica to pochopil rýchlo a zo zásadstrýca Opolda rýchlo urobil svoje vlastné,čo sa mu vyplatilo už na Vysokej školepoľnohospodárskej v Nitre. Stavil na rozvážnosť,zodpovednosť, fortieľ, dôslednosťa trpezlivosť. Patril k najlepším študentomaj ašpirantom, hoci ani dizertačnú prácunespojil čisto s pôdou, čo by sa od chalanaz roľníckej rodiny čakalo, ale s financiamia účtovníctvom: kde inde by malo platiťväčšmi, ako pri peniazoch, že nie je nadrozum, ak sa vydarí...Ten Belicov sa vydaril. Kandidatúru získalako 27-ročný, v Kristových rokoch sahabilitoval za docenta a prijal aj funkciuprodekana. Črtala sa dlhá a úspešná akademickákariéra, no prišla nežná revolúciaa s ňou zmeny súvisiace aj s peniazmia peňažníctvom. Docent Ing. Milan Belica,CSc., prijíma ponuku Poľnobanky, hocinaďalej a dodnes prednáša na svojej almamater finančníctvo. Ako by povedal strýcOpold, „nie je nad rozum, ak sa vydarí...“–––––––––––––––––Pred ôsmimi rokmi prišla prvá ponukakandidovať na post župana v Nitrianskomsamosprávnom kraji a bankár Milan Belicaju prijal. Zvíťazil s náskokom, napokon, takako aj vo vlaňajších regionálnych voľbách,no to, čo zažil v malej politike s malými politikminajsilnejšieho politického zoskupenianitrianskej samosprávy, teda s poslancamizastupiteľstva za SMK, to bola veľkáučebnica. Zastupiteľstvo bez problémov odhlasovalopredaj komárňanskej historickejbudovy ľuďom záujmovo spätých s BelicovýmNámestníkom, teda s SMK, no županbol proti a uznesenie nepodpísal. Námestníkuž na rokovaní zastupiteľstva vykrikovalžupanovi, „ty nie si demokrat, inak by sivedel, že musíš podpísať všetko, čo zastupiteľstvoschváli...“„Musím podpísať iba to uznesenie zastupiteľstva,ktoré sa neprieči zákonu. Žiadneuznesenie zastupiteľstva sa nesmie priečiťzákonu, rozumieš? To by si ako demokratmal vedieť,“ vracal župan požičané Námestníkovia dodal ešte čosi: „Nech rozhodnesúd.“Súdy u nás rozhodujú dlho, no ako savraví, aj Božie mlyny melú pomaly, ale spravodlivo.Krajský súd tiež rozhodol iba nedávno,po rokoch, no zato spravodlivo: išloo protizákonné uznesenie zastupiteľstvaa každý, kto by ho bol podpísal, postupovalby protizákonne. Výsledok? Komárňanskáhistorická budova polikliniky jednoduchonepoputuje za smiešnu cenu 3,5 miliónakorún do rúk záujmovej poslaneckej skupinkyna čele s bývalým Námestníkom,ktorá ju, navyše, ani nechcela kúpiť keš,teda peniaze na drevo, ale zápočtovo – zastaré štátne dlhy!Župan Belica dnes hovorí: „Nebola tojediná aktivita spomínanej skupiny poslancov,bola to však určite nechutná ságaúplne zištných a nekalých záujmov, za ktorou,bohužiaľ, väčšinou stál podpredsedasamosprávneho kraja zo Strany maďarskejkoalície, a s tou to nebolo vždy jednoduché– v minulom volebnom období malav zastupiteľstve výraznú väčšinu. Chcelo toteda často silnú náturu – stráviť jej kroky.Ja som musel konať inak. Nepodpísal somžiadne uznesenie, z ktorého čo iba náznakomtrčal nesúlad so zákonom a posunulsom veci orgánom činným v trestnom konaní...No vždy som si kládol otázku – máto význam...?“Malo to význam. Belica skazil aj inú skazenúzáujmovú akciu. To keď si tá istá záujmováskupinka poslancov zastupiteľstvanitrianskej samosprávy zaumienila postupneskonzumovať a napokon získať majetoksociálnych služieb. Bola to nechutná, no ibaďalšia z káuz, ktoré sa kopili jedna za druhou,pretože – politika, to sú záujmy! Iné je,že záujmy by v politike mali byť prospešnépre celú občiansku verejnosť, nie iba prezištné záujmy zopár chamtivých politikov.–––––––––––––––––56 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

OsobnostiSkúsenosť každého bankára je spojenáso zásadami obozretného podnikania. Keďteda Belica zasadol do županského kresla,nemohol byť zbavený obozretnosti. Tá bolaa je súčasťou jeho osobnosti – možno ajpreto sa županom stal opäť. Keď sa objavilikauzy s domami sociálnych služieb, spozornel.Hrozilo, že sa skupina poslancovrýchlo zmocní pomerne veľkého majetkua relatívne výnosného biznisu. „Najhoršiena veci bolo, že išlo o biznis s jeseňou životaľudí, s dôchodcami, ktorí sa už nedokážubrániť. Zaslúžia si pokoj, nie trhový rozruch,ktorý ich čakal,“ spomína nitrianskyžupan a dodáva: „Bol som preto veľmi miloprekvapený, koľko vitality sa skrývalo zavšetkými tými protestnými listami, ktoré sami objavovali na stole. Vlievali mi energiu.Zostalo mi presvedčenie, že morálka a zodpovednosťmusia zvíťaziť, a to sa aj potvrdilo.“Ako to bolo?–––––––––––––––––Pozadie privatizačných káuz máva rovnakúpodobu, pretože ciele sú ekonomické.Kto vlastní, ten má peniaze aj moc. Preto tenposlanecký pohon na majetok nitrianskychsociálnych služieb a zároveň pokrytecky vystrúhanáskromná tvár ľudí,z ktorej iba navonok trčí altruizmus– nezištná láskak blížnym. Opak je pravdou.Dobrosrdečnosť bola hraná.Išlo o veľký biznis, nieo pomoc bezmocným. Veďiba v sociálnych službáchnitrianskej samosprávy saročne točili desiatky miliónovkorún z rozpočtu župya štátu, ale tiež z príspevkovdôchodcov.„Každé takéto zariadenieje napojené na sieť servisnýchslužieb, ako sú práčovnealebo stravovanie atď.Zbytočne niekto hovoril, žeo nič nejde, lebo ide iba o neziskovéorganizácie, pretožeposkytované služby nie súneziskové. A kto objednávaslužby, rozmieňa tie spomínanémilióny. O ne išlo. Byť pri koryte a kupovaťslužby od svojich. Dlho. Veď zmluvymali byť podpísané na 30 rokov,“ povedalžupan Milan Belica a zdôraznil: „Dôchodcoviasa zľakli. Báli sa zvyšovanie cien zaslužby, aj toho, že ich noví vlastníci vysťahujú.Toho istého som sa bál aj ja. Ak by sao sociálne služby zaujímala cirkev, prosím,bol by som za. No za projektom, ktorý odkleplozastupiteľstvo stáli dobre situovanídraví ľudia a zároveň poslanci. Prečo sa onineobrátili na cirkev? Nemohli! Išli za svojímzištným cieľom tvrdo a bezohľadne, a pretosom zasiahol – v ich konaní nebol ani gramaltruizmu. Skôr opak – bezmedzný egoizmus.To by ste tie zmluvy museli vidieť. Povedalsom si, božemôj, kam sa to rútime...Postavil som sa proti. Musel som. Zo zmlúvtrčala nevýhodnosť pre kraj aj pre ľudí, ktoríFoto: M. NemecČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiv sociálnych zariadeniach žili. Išlo o tridsaťzariadení s veľmi vysokou hodnotou a malibyť predané za facku ľuďom, o morálke ktorýchsom si myslel a myslím svoje.“Postup bol a zostal rovnaký. Na zasadanízastupiteľstva sa objaví návrh, ktorý často,nepoznajúc zámer, podporia aj nezainteresovaníposlanci. Zastupiteľstvo však, našťastie,vedie župan, ktorý skúma pozadienávrhov takrečeno úplne dokonale poznačenýbankárskou deformáciou: quo bono!Komu mali veci prospieť, bolo jasné odzačiatku. Námestník nič nenechal na náhodu.Prišiel so zmluvou o vlastníctve neexistujúcejbudovy a mámil od župana podpis:„Musíš to podpísať, lebo zastupiteľstvo takrozhodlo! A ak niečo schváli zastupiteľstvo,je to ako vôľa božia,“ radil Námestník a pridalsa aj jeden z poslancov: „Aj keby si porušilslovenské právo, aj tak to musíš podpísať,lebo tak ti to ukladá zákon!“Bohužiaľ. Na Slovensku je to tak – legislatívanaozaj je slabou časťou prácezákonodarcov. Zákony sa dajú vykladaťrôzne, ale v prípade neexistujúcej budovyišlo o zmluvu o zmluve, až tak ďalekodomýšľal veci Námestník. Župan nepodpísala posunul vec prokurátorovi. Výsledok– zastupiteľstvo si odmietlo vypočuť stanoviskoprokurátora.Bola to zvláštna situácia. Prokurátor prichádzaoboznámiť zastupiteľský zbor, žepochybil, ale ten si odhlasuje, že je všetkov poriadku, a preto nepotrebuje počuť –nič! Skrátka v poslaneckej snemovni môžebyť dva plus dva – päť.Župan oboznamuje zastupiteľstvo, ženemôže prijať uznesenie nad úroveň zákona,ale politická väčšina vie lepšie: akniečo schváli zastupiteľstvo, je to ako vôľabožia...Námestník sa aj v tomto prípade ukázalako „viťúz“. Vyčíhal si deň dovolenkyžupana, využil to a podpísal množstvo prekraj nevýhodných zmlúv, pretože, ako sámhovoril, v ten deň, keď má župan dovolenku,je štatutárom on. Mýlil sa, pretože právev ten istý deň svojej dovolenky, teda 17.augusta 2005, prišiel župan Belica do úradua podpísal významnú zmluvu so zahraničnoufirmou. A zároveň posunul prokurátorovicelú tú tridsiatku zmlúv, ktoré podpísalNámestník. Kto teda bol štatutárom a ktonie? Námestník od župana žiadne poverenienemal!„Posledné diskusie na túto tému sú miúsmevné,“ hovorí Milan Belica, „pretožeposlanci sa tvária, akoby o kauzách nevedeli.Našťastie, zápisnice sú vedené dôsledne,čo som poslancom povedal rovno. Taktiežaj to, že išlo o podpisy pod mimoriadne nevýhodnézmluvy. Nitriansky samosprávnykraj má totiž veľmi vysoký rating, čiže bankymu poskytnú služby na najvyššej úrovni,no samosprávny kraj podpíše pokornúzmluvu, kde ručí biancozmenkou bez protestu.Čiže kto získa takúto zmenku, iba sidopíše ľubovoľnú sumu a inkasuje. Mimochodom,takáto zmenka má hodnotu exekučnéhopríkazu s neznámou sumou. Myslím,že je každému jasné, prečo bola podpísaná.Otázne je iba jedno: bola podpísanáaj banková záruka v hodnote 60-miliónovkorún a ja sa pýtam – prečo?Aký bol motív? Odpoveď jeprostá – ktosi chcel s istotousiahnuť na hotovosť krajaa vyvinúť tlak, aby sme túbudovu museli napokon nevýhodnekúpiť.“–––––––––––––––––Príbeh má pokračovanie.Námestník nedávno cez televízneobrazovky ohlasoval,že Nitrianskemu samosprávnemukraju vzniknepokuta 60 miliónov korún,ak budovu nekúpi. Zabudoluviesť, že to bol práve on,kto nevýhodné dokumentypodpísal.–––––––––––––––––Aj majster tesár sa utne,ako učí príslovie. Niekedysa uťal aj strýc Opold. Vtedyzaťal svoju tešlu, ako sahovorí širokej tesárskej sekere, do tvrdejdubovej klady a hovorí synovcovi otrávene:„Chlapče, akosi mi tie čapy nevychádzajú,prerátaj to.“ Vtedy mal študent Belica dobrúpríležitosť ukázať, čo sa naučil v škole.Našťastie, matematiku miloval vždy. Siaholteda do montérok po hranatú tesársku ceruzua rátal a rysoval rovno na drevo. Nebolito jednoduché počty. Išlo o zložitejšiu geometriu,no čo bolo podstatné – pri zlom výpočteby mohlo dôjsť k veľkej škode. „Dajsi dobrý pozor, chlapče, nie že sa pomýliš,“upozorňoval študenta Belicu strýc Opold,no nemusel sa namáhať – jeho synovecuž dávno stavil na dôslednosť, zodpovednosťa fortieľ, a keď rysoval nové krížikyna miesta, kde budú podkrovné čapy, starýtesár Opold akoby mimochodom utrúsil:„Nie je nad rozum, ak sa vydarí...“ ■Október 200657

ReportážHOREHRONSKÝ ZAČAROVANÝ KRUHPoetické zdôvodnenie jeho existenciečelí nepoetickej realite. Vybrali smesa na „Horehron“ ako vravia miestni „hugáni“– s cieľom zistiť, čo znamená pojem„regionálny rozvoj“ v živote stáročia ťažkoskúšaných miestnych obyvateľov. Čo sa tuzmenilo v posledných rokoch? V čom je tuživot lepší oproti minulosti, keď po zamatovejrevolúcii zanikol prakticky celý nosnýpriemysel regiónu? Na kolená padla veľkábreznianska mostáreň, strojárne v Piesku,zlievareň v Hronci, Sigma v Závadke a drevokombinátv Polomke, Strojsmalt v Pohorelej...„Zakapalo“ množstvo poľnohospodárskychdružstiev, podniky potravinárskejvýroby, dokonca množstvo miestnych píl!Výrobu na plný výkon tak udržali vlastnelen podbrezovskí oceliari... A čo sa zmeniloodvtedy?„Značne nepriaznivý...“Človek nemusí byť presvedčením skeptik,aby nadobudol dojem, že celé Horehronie bytakú poriadne veľkú PLŤ ešte stále potrebovalo.Podľa analýzy miestnych potenciálova zdrojov, ktorú vypracoval Banskobystrickýsamosprávny kraj, celý Brezniansky okres satypologicky radí do kategórie „značne nepriaznivého“regiónu, keď horšie je na tomvlastne už len susedný Gemer, lebo sem neprišielnijaký väčší investor. Odtiaľto je všadeďaleko a miestne zdroje akosi nikoho nezaujali,nezamestnanosť (často latentná) je tustále najväčším problémom...„Keď nejakému vodičovi poviem, že sidolámal nápravu auta na ceste I/66, nechceveriť, že je to taká dôležitá komunikácia, “ťažká si riaditeľ Obvodného oddelenia Policajnéhozboru v Pohorelskej Maši mjr. MilošKapajčík. Podľa neho je stav ciest jednýmz vážnych dôvodov, prečo sa sem veľkí podnikatelianehrnú. A nielen... Vysoký podielRómov, ktorí jediní majú zvýšenú pôrodnosť,tiež nepridá na atraktivite regiónu.Rómovia síce boli na Horehroní odjakživa,ale väčšina z nich pracovala pre obce, robiliv technických službách, v lese... Dnes nepracujú,osady sa neustále zväčšujú a miestnipolicajti dodávajú: kradnú si už aj medzisebou, a to nebývalo... V menších obciach saich počet blíži k polovici obyvateľov.Mladí, najmä kvalifikovanejší ľudia odtiaľtoutekajú. „Ľudia vravia, že na Šumiacije to už ako za Povstania – ostali len deti,ženy a starci,“ trpko poznamenáva jedenz pracovníkov občianskeho združenia PLŤDušan Čupka.Peter OnderaJedno z občianskych združení, pôsobiacich na Horehroní, má pôvabný názov. Volá sa Plť. Prečo? Zdôvodnenie tvorcov je tiež pôvabné– aktivity združenia majú nadľahčovať problémy obyvateľov Horehronia, pomáhať v ich riešení, umožniť im (aj neplavcom)prejsť ponad hlbiny, využiť príležitosti dané prostredím a skúsenosťami predkov, skracovať vzdialenosti, tlmiť nárazy a silu vĺn.Navyše: plť je nepotopiteľná...Opakuje sa tak situáciaz dvadsiatych rokovminulého storočia,keď spolu s Oravcamia Kysučanmi tvoriliHorehronci najväčšiumasu vysťahovalcov „zkraja“. V rokoch 2002až 2004 len v Banskobystrickomkrajizaniklo desaťtisíc pracovnýchmiest. Hocisa nové neutvorili, oficiálnanezamestnanosťklesla! Jeden zo „štatistickýchzázrakov“ mápritom jednoduchévysvetlenie – ľudia idúpracovať do iných regiónov,najmä však do zahraničia, nehlásia sateda na úrady práce... I tak je však v Breznianskomokrese dlhodobo bez roboty vyšeštyritisíc ľudí a poberajú dávky v hmotnejnúdzi. Malí podnikatelia v obchode a v službáchsa zasa ponosujú na nízke tržby, pretožeje tu malá kúpna sila, niet peňazí na rozvojpodnikania...“ Tak vzniká začarovaný kruh,z ktorého niet úniku, kým sa nezvýši početpracovných príležitostí priamo v regióne.58 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiIdylická príroda v okolí Pohorelskej Maše. Ani pekný lyžiarsky svah nemusíešte stačiť k obžive.Aká mobilita?Mobilita pracovnej sily? Nuž hej, ľudia idúrobiť von, ale nepredávajú domy,“ potvrdilinám chlapi v breznianskej pivárni zvanej Televízor.Ceny sú tu pomerne nízke, a tak je tuv podvečer plno. Statní päťdesiatnici pri jednomstole našťastie majú robotu, ale všetkyich deti robia v zahraničí, len z času na časzájdu domov, vravia. Ale oni? Kde by chodili?A ako? Veď aj tu v Brezne predáte veľkýbyt za maximálne 400-tisíc korún, za to sitrebárs v Bratislave nekúpite ani garsónku!A rodinné domy na horehronských dedináchdostanete aj za menej ako dvestotisíc. A ktoby ich chcel? pýtajú sa rečnícky.Najhoršie sú na tom dôchodcovia, osamelíľudia v malých dedinských domčekoch. Nevládzuplatiť plyn na kúrenie, potvrdzujúnám zo všetkých strán. A tak sa na dedináchkúri všetkým, čo horí. Okolo domov pribudlidlho nevídané haldy siahovíc dreva. Lanskávíchrica tak mala aspoň tú výhodu, že saľudia relatívne lacno zásobili kalamitnýmdrevom.Kalamita mala ešte jeden prínos. I keď tieždvojsečný... Medzi najväčších zamestnávateľovv okrese (už zas) patria lesné závody. Bývalívyučení vysokokvalifikovaní sústružníci,frézari a zámočníci chytili do rúk motorovépíly. Vybavili si živnostenské listy, likvidujúkalamitné drevo. Keďže im chýba zručnosť,nemajú skúsenosť s prácou v lese, pribúdajúpracovné úrazy vrátane smrteľných. „O tomsa veľmi nehovorí, ale aj vlani sme mali taképrípady,“ potvrdzuje mjr. Kapajčík.Boli časy...Drevo je na Horehroní tradičnou surovinou,ktorej je dostatok. Kdeže sú tie časy,keď tu na každom kroku dymili míle, akopopisuje slávny Baločan Ladislav Ťažkýa drevené uhlie z Horehronia putovalo docelého sveta? Viaceré väčšie (aj zahraničné)projekty na zhodnotenie horehronskéhodreva v uplynulých rokoch zlyhali. Ako-takbeží iba výroba štiepok a ekobrikiet, miestnemalé firmičky vyrábajú nábytok a polotovaryna parkety. Stačí sa však postaviť nanámestie v Brezne – hlavný dopravný ťahakurát cez stred mesta upchávajú kamióny,odvážajúce krásnu nespracovanú guľatinukamsi preč. Ďalší priemysel? Relatívne dobresa darí niekoľkým výrobcom, napríklad firmeBartoš v areáli bývalej Sigmy v Závadkes asi dvoma stovkami zamestnancov, funguješpedičná doprava, miestne strojárska výroba– ale maximálne s pár desiatkami robotníkova zväčša na živnosť.Ak v Banskobystrickom kraji až 95 percentsídiel má podľa analýzy VÚC vidieckycharakter, veľký význam nadobudla miestnasamospráva. Obecné úrady žijú všednýmistarosťami, tešia sa každému podnikateľovi,ktorého si udržia, niektoré včas zachytilitrend a začínajú celkom slušne žiť z cestov-

ReportážV cudzom...„My sme už hádam z najhoršieho vonku,“bez úsmevu hovorí starosta PohorelejJán Šulej. Už druhý rok žijú prakticky bezdlhov. Pohorelá sa však v uplynulých rokochstala neslávne známou tým, že veľkáčasť obecného hnuteľného i nehnuteľnéhomajetku padla do rúk exekútorovi. Ešte ajbudova obecného úradu! Príčinou boli zleodhadnuté príjmy a „veľké oči“ v budovateľskýchzámeroch predchádzajúcehovedenia. Tak obec síce už má v skúšobnejprevádzke čističku odpadových vôd,ale len 1,5 kilometra kanalizácie, čo je asipätina potrebnej dĺžky. Dva a pol tisícovádedina však nemá veľa šancí na rozvoj.Bývalý Strojsmalt živorí, robí v ňom vari50 ľudí, nezamestnanosť stále tvorí 16percent a tunajšiemu lyžiarskemu areáluchýba zázemie služieb, ubytovanie, stravovanie– skrátka všetko to, čo by z neho urobiloozajstné stredisko. „Stále vymierame,narodí sa nám tak 14 detí do roka, zomrie40. Mladí chodia robiť von a v najbližšíchrokoch to ani nevyzerá, že by sa tu na Horehroníusadil väčší výrobca,“ uzatvára starosta.„Najväčšie šance má zrejme cestovnýruch a plnšie využitie miestnych surovín,v tomto duchu sa spracúva aj programrozvoja nášho mikroregiónu Horehron,ktorý tvorí deväť obcí od Braväcova horeHronom.“nú ruku... Tak sa aj v dialógu s predstaviteľombreznianskeho Centra prvého kontaktua zároveň predsedom už spomenutého občianskehozdruženia PLŤ Mgr. Jánom Milanomdostávame k téme eurofondov a ostatnýchforiem pomoci regionálnemu rozvoju.Najviac je cítiť Európsky sociálny programs nosnou myšlienkou, že rast zamestnanostije najúčinnejším spôsobom boja proti chudobe.V obciach fungujú komunitní pracovnícipre „sociálne vylúčených občanov“, naHorehroní pôsobí viacero nadácií pre rôzneoblasti života. Väčšinu príspevkov dostávajúpráve z európskych zdrojov. Silnejšie obcedokážu využiť eurofondy najmä na budovanieinžinierskych sietí – a keď sa tie peniazespočítajú, nie je ich málo. „Centrum prvéhokontaktu štyri roky pomáhalo malýma stredným podnikateľom, vzdelávali smea radili, naše aktivity pomohli priniesť do regiónuokolo 30 miliónov korún, väčšinou voforme grantov vo výške jeden až štyri miliónykorún,“ vysvetľuje Ján Milan.Ďalšie aktivity sú z prostredia sociálnejpomoci, ktoré v rámci tzv. Partnerstva sociálnejinklúzie usilovalo o sociálne začlenenie„znevýhodnených“. Podľa Milana všakkomunikácia medzi zainteresovanými a ministerstvamiodhalila viaceré slabiny veľkejčasti podobných projektov, prameniacichv subjektivizme, nekompetentnosti a neschopnostiširšieho pohľadu. Podľa nehoregionálny rozvoj by mal fungovať na systémezdola nahor budovaných partnerstiev:„Schopnosť intersektorálne (štátna správa,samospráva, podnikatelia, tretí sektor) spolupracovaťna spoločnom regionálnom rozvojije dosť obmedzená – samospráva menízloženie a štátna sprava nestráca predstavu,že už má vo všetkom jasno a ostatní majú lenrobiť to, čo oni považujú za dobré,“ poznamenal.„Podnikatelia sa zúčastňujú minimálne– pri každom pokuse zistia, že ich ostatnésektory vnímajú ako, zdroje peňazí – ichzáujmy však takmer nikto nepovažuje zadôležité a mimovládky sa stávajú nevládnymi– väčšinou pracujú na základe nadšeniaa viery v možnosť zmeniť okolie, a tu je relatívnemálo úspešných výsledkov,“ konštatuje.„Trpíme na to, že každý chce rozvinúťregión sám a smerom, ktorý sa mu zdá podstatný.My nie sme výnimkou, partnerstvoRiaditeľ OO PZ v Pohorelskej Maši mjr. MilošKapajčíkStarosta Pohorelej Ján ŠulejCez stred Brezna sa valí jeden kamión s guľatinouza druhým.ného ruchu, veď lyžovať sa tu dá praktickyvšade, vznikajú gazdovské dvory s možnosťoujazdenia, cykloturistiky...Koniec koncov, aj početné štúdie o možnostiachrozvoja tohto či podobných „zapadnutých“kútov hovoria o rozvoji cestovnéhoruchu, ako o najdostupnejšej možnosti rastuzamestnanosti a zvýšenia príjmov regiónu.Lenže dnes už nestačí postaviť k lyžiarskemuvleku unimobunku. Kúpiť „ratrák“ na úpravulyžiarskych svahov, delá na zasnežovanie, vybudovaťinfraštruktúru služieb okolo lyžiarskychareálov – to už je reč o mnohých miliónochkorún, a na to veľa samospráv nemá.Sú radi, ak udržia pri živote malé základnéškoly, verejné osvetlenie či odvoz smetí. Napriektomu dokážu priťahovať záujemcovz celého Slovenska i zo zahraničia nielenkrásou tunajšej prírody, ale aj vďaka najrozmanitejšímpodujatiam, ktoré organizujú– na festivaly folklórnej či populárnej hudby,jarmoky, prehliadky ľudových remesiel či súťažefurmanov, jazdy na krňačkách... Nie jeto všeliek, ale je to lepšie ako nič.Pomocná rukaNuž, ako vlastne vníma Hohrehronie svojuprítomnosť v Európskej únii? Cíti ju, prijímapomoc? Čo bude ďalej s Horehroním?Nestačí predsa len kľačať a natŕčať proseb-Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiv horeuvedenych podstatách je viac brzdou,než motorom rozvoja,“ uzatvoril.Každý teda robí, čo môže a na čo má peniazez projektov. Napríklad školia nezamestnanýchv abecede podnikania a následneim PLŤ sprostredkúva prax u miestnychremeselníkov, kde sa učia základom ľudovýchumeleckých remesiel. Z ich rúk vychádzajúkrásne čipky, drotárske výrobky, tkanékoberce... ale dá sa tým dnes uživiť?Málo optimizmu?Naše krátke putovanie po Horehroní sanenaplnilo veľkým optimizmom. Veľa sarobí pre zlepšenie, efekty je vidieť menej.Napokon, Horehron nie je v takejto situáciisám. Podobne sú na tom iné mikroregiónyna východe, na juhu i na severe Slovenska.Problém je, že všetci sa nemôžu odsťahovaťkdesi do priemyselného parku pri Bratislavea spávať tam pod stanom...Neúnavný obhajca práva slovenského vidiekuna dôstojný život, predseda Vidieckeho parlamentuPeter Rusnák na základe verejnýchdiskusií veľmi fundovane dal na papier i nainternet všetko, čo je potrebné pre rozvoj slovenskéhovidieka v rokoch 2007 až 2013. Pozoruhodné,pravdivé čítanie. Aká bude realita?„Asi 45% obyvateľov Slovenska žije na vidiekua zhruba 80 % nášho územia má vidiecky charakter,“zdôrazňuje Rusnák „a aj napriek tomunemáme ústredný orgán štátnej správy zodpovednýza komplexný rozvoj vidieka, nemámeani žiadne finančné nástroje pre podporu veľmišpecifických potrieb slovenského vidieka,ba dokonca ani nemáme patričnú definíciua vymedzenie, čo je vidiek.“Slovenský vidiek však žije, aj keď legislatívneneexistuje. Od kvality života však mátento spôsob existencie ešte ďaleko. ■Foto: autorOktóber 200659

Kongres EuradaCELOSVETOVOU ÚLOHOUJE NAJVIAC POMÁHAŤZAOSTALÝM REGIÓNOMUž viac ako 2 roky má Slovensko možnosť využívať európskeštrukturálne fondy. Teda regióny, organizácie, podnikatelia,samosprávy a mnoho ďalších subjektov na základejasných kritérií a pravidiel, majú šancu rozvíjať a zlepšovaťpodmienky vo svojom regióne, vo vlastnom okolí, a týmvlastne zvyšovať životnú úroveň celej krajiny. A také istémožnosti majú všetky krajiny Európskej únie. Slovensku sadostala koncom septembra česť hostiť v Bratislave delegátov6. európskeho kongresu Európskej asociácie regionálnychrozvojových agentúr EURADA. Bol to výborný priestor navzájomné výmeny skúseností a spoločné určenie smerovaniapolitiky regionálneho rozvoja.Na tri dni sa v Bratislave zišli nielen Európania,členovia a kandidáti únie, aleaj zástupcovia regionálneho rozvoja z USAči Mexika. Úlohou rozvojových agentúr jepermanentne a stále kvalitnejšie zvyšovaťekonomickú úroveň a zamestnanosťv krajinách a najviac pomáhať tzv. zaostalýmregiónom. Ako vyplynulo z mnohýchdiskusných vstupov, v prvom rade sa financiezo štrukturálnych fondov EÚ určilina vybudovanie rozvojových agentúr, ichpersonálne a vzdelanostné zabezpečeniea potom na podporu kvalitných rozvojovýchprojektov. Jozef Stahl z direktoriátuEurópskej komisie pre rozvoj regiónovuviedol, že doteraz na túto podporu úniainvestovala už viac ako 300 mld. eur. Východiskovýmsystémom regionálneho rozvojaje vytváranie verejnosúkromných partnerstiev.Pre niekoho je to iba formálnazáležitosť, aby sa pre istý jednorazový projektzískali peniaze zo štrukturálnych fondov,ale pre väčšinu rozvojových agentúrje najdôležitejšie založiť také zoskupeniepartnerov, ktoré bude garantom trvaloudržateľnéhorozvoja daného regiónu.Na Slovensku je hlavným garantom regionálnehorozvoja ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja, ako už aj z názvuvyplýva, ale v starších krajinách 25-ky súto regióny. Alvaro Armada Caňas z Inštitúturozvoja regiónu Murciá v Španielskuvysvetlil, že v centre pozornosti bola Murciáuž od roku 1993 a dnes už 99% malýcha stredných podnikov je napojených narozvojový globálny grant. Keďže v Španielskuuž väčšina kompetencií prešla na regióny,proces implementácie rozvojovýchplánov sa veľmi zjednodušil. Skúsenostiod roku 1992, keď začali s informačnoukampaňou v súčinnosti s Európskou komisiou,potom sprostredkovaním a implementáciou,sa zdajú pre Španielov týmnajlepším nástrojom na podporu podnikania.Kornél Kováts, prezident maďarskéhoorgánu na riadenie rozvojových projektov,zasa predstavil iný model. Po voľbáchsa riadenie rozvoja regiónov v Maďarskumení. O prijatí projektov, o ktoré je inakveľký záujem, (zatiaľ ich vzniklo vyše2300), rozhoduje riadiaci orgán v úzkej súčinnostis ministerstvom financií a Štátnoupokladnicou. Koneční prijímatelia pomocisú v kontakte s firmou VATI, teda rozvojovouagentúrou na lokálnej úrovni. Podľanových pravidiel po voľbách sa v týchtodňoch pripravuje Národný strategický referenčnýrámec na použitie financií z EÚa v rámci programu Nové Maďarsko vzniklaNárodná rozvojová rada, štátny komisára operačný výbor pre plánovanie. K. Kovátspodotkol, že je to relatívne komplikovanériešenie. Nad všetkým dominujepremiér, ktorý je aj predsedom Národnejrozvojovej rady a za všetky prijaté projektyberie aj supervíziu.Slovensko prijalo pôvodne americkýprojekt Public-Private Partnership (PPP),ktorý ako prví v Európe prijali Briti. Je tonajpoužívanejšia forma súkromného financovaniabudovania infraštruktúry voverejnom záujme. Dobré skúsenosti s ňoumajú v Chile, Írsku, Holandsku, Nemecku,Portugalsku, Mexiku. Zlé skúsenosti zažiliČesi a Maďari pri budovaní diaľnice. Znamenáto teda, že ich realizáciu je potrebnédobre prerátať, premyslieť a zabezpečiť.PPP je vhodný pre väčšinu komunálnycha verejných služieb – výstavbu a prevádzkuškôl, internátov, nemocníc, domovovdôchodcov, vodné, tepelné, odpadové hospodárstvo,čističky, kanalizácia, cesty, tunely,sociálne byty. Výber konkrétnej službypre toto partnerstvo záleží na politikekonkrétnej miestnej samosprávy. Nemožnovšak zakryť, že takéto partnerstvo mátak výhody, ako aj nevýhody.U nás už pôsobí Integrovaná sieť regionálnychrozvojových agentúr (IS RRA),60 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPrezident EURADA Christian Saublens, Jorge Dies de Solano Elcoro (Mexico),Peter Udvardi (MVaRR)ktoré združujú 34 subjektov a v súčinnompostupe spoluvytvárajú podmienky na odstraňovanieregionálnych disparít. Verejnáspráva, súkromný a neziskový sektora štát spoluvytvárajú koncepcie, štúdie,projekty, vzdelávacie programy a podporupartnerstiev tak, že už sa realizovalo viacako 2000 projektov za vyše 12 mld. Sk, čoje 320 000 eur. Prezident IS RRA ŠtefanRepka povedal, že si za 5 rokov fungovanianevie predstaviť lepší systém, ako tento,keď v regiónoch samotných sa rozhodujeo tom, na čo sa možné a dostupné zdrojezo štrukturálnych fondov EÚ použijú.Prezident EURADA Christian Saublensv prvom rade zdôraznil, že EÚ buderozvojové projekty v rokoch 2007 – 2013finančne podporovať niekoľkonásobneviac než doteraz. Novým členom, ale ajkandidátom členstva v EÚ, a najmä možnýmprijímateľom podpory odporúča,aby nekopírovali projekty z Nemecka,Británie, či akéhokoľvek iného štátu, lebokaždý región má svoje špecifiká. Dá savšak inšpirovať príkladmi, máme odlišnéprostredie, kultúru, ale môžeme sa učiťa premeniť to na vlastné podmienky. Vytváraniepartnerstiev by sa nemalo chápaťako povinnosť alebo nevyhnutnosť, ibaako skutočne dobrý nástroj na získaniefinancií, pretože všade v Európe je silnýtlak na štátny rozpočet. Súvisí to aj s plnenímkodanských a maastrichtských kritérií,čiže nízky deficit štátneho rozpočtu.A práve tieto partnerstvá to napĺňajú, čižepeniaze na projekt zo štrukturálnych fondovsú dorovnané súkromnými financiami.Možno niektoré projekty zlyhali v tommomente, keď prestali dostávať peniazez európskych štruktúr, ale pri znížení podieluverejných financií a zvýšení pevnejzložky súkromného sektora, môže byťzabezpečené trvaloudržateľné rozvojovéhnutie, myslí si Ch. Saublens.■Želmíra ChrenkováFoto: M. Košírer

OBČIANSKE ZDRUŽENIEVOKA POMÁHA ZLEPŠIŤŽIVOTNÉ PODMIENKYV polovici 90. rokov pôsobila na Slovensku americká VOCA – združenie americkýchdružstevných spoločenstiev. U nás pomáhala najskôr v poľnohospodárstve, neskôrs programom ACDI založili jeho aktivisti občianske združenie VOKA – Vidieckuorganizáciu pre komunitné aktivity. Je sieťou členských organizácií a jednotlivcov, ktorísa zaoberajú rozvojom vidieka. Prvé aktivity začala VOKA rozvíjať v roku 1997. Oficiálnebola zaregistrovaná v auguste 1998. O činnosti združenia sa spolupracovníčkaGabriela Bömchesová rozprávala s riaditeľkou VOKY Jelou Tvrdoňovou.Vidiecka organizácia pre komunitné aktivityNaším poslaním je podporovať na vidiekumiestnu demokraciu, zásady rovnoprávnosti,slobodu vyjadrovania a toleranciunázorov, aktivizovať obyvateľov a ichúčasť na procesoch plánovania, rozhodovania,rozvíjať dobrovoľníctvo v komunitnýchaktivitách a obhajovať záujmy občanov namiestnej, regionálnej a národnej úrovni.Prostredníctvom vzdelávania a technickejpomoci podporujeme trvalo udržateľný a demokratickýrozvoj komunít za predpokladuzachovania kultúrneho dedičstva. K plneniutýchto cieľov máme tri oblasti činnosti. Prvouje pôvodná podpora komunitného rozvoja navidieku, druhou je podpora integrovanéhorozvoja vidieka a treťou podpora zamestnanostia podnikania na vidieku.■ Čo prináša podpora komunitného rozvojavidieka?V tejto oblasti sme mali niekoľko úspešnýchprojektov. Podporovali sme vidiecke iniciatívy,ktoré chceli zabezpečiť komunity pitnouvodou, rôzne iniciatívy vidieckych žien,detí a mládeže i súťaž Vidiecka líderka roka.Hoci ju organizujeme už niekoľko rokov, nieje o ňu taký záujem, aký by sme si želali. Prácažien na vidieku ešte nezískala zaslúženéhodnotenie. Pritom pribúdajú úspešné podnikateľky,aktivistky a stúpa počet starostiek.Stále viac žien má odvahu ísť do tejto funkcie,do podnikania, a tak veríme, že sa zmenípohľad na Vidiecku líderku roka. Zaujímavýbol projekt Vidiecka živá voda, ktorého cieľombola záchrana a obnova obecných studní.Kedysi boli pýchou obcí, miestom kde saľudia stretávali. S technickými a spoločenskýmizmenami studne zdanlivo stratili svoje postavenie.Zabudlo sa na ne, ostali zanedbanéa v mnohých sa stratila i voda. V roku 2004 saspojili ľudia, nápady, plány i peniaze. Vidieckykomunitný fond pripravil projekt na obnovusiedmich studní. Finančne projekt podporilanadácia Ekopolis. Občianske združenieTatry pomohlo materiálmi o hospodárenís vodou. Miestni obyvatelia vložili do projektusvoju prácu a materiál. Dnes môžu domácii hostia obdivovať živé studne v obciach Badaň,Hrušov, Čierny Balog, Malá Lehota, JedľovéKostoľany, Uňatín a Dolná Maríková.Novinkou je súťaž O ľuďoch s ľuďmi. Organizujemeju prvýkrát a jej prostredníctvomchceme spropagovať participáciu ľudí na rozhodovanío tom, ako ich komunita vyzerá,alebo má v budúcnosti vyzerať. Prihlásilo sa30 obcí z celého Slovenska. Súťaž sme vyhlásiliv júni a vyhodnotíme ju v novembri nakonferencii v Bratislave.■ Znamená to, že ľudia chcú osobne prispieťk rozvoju svojej obce?Určite je to posun a dôkaz, že sa v oblastiparticipácie na Slovensku niečo deje. Ideo to, aby si ľudia uvedomili, že samospráva tonie je len starosta a zastupiteľstvo, ale vlastnevšetci občania obce.■ Aké sú ciele podpory integrovaného rozvojavidieka?Táto časť našej práce je známa ako podporavidieckych mikroregiónov a ich účasťv programe LEADER. Je to program Európskejúnie, kde ho realizujú už 14 rokov. Nabudúci rok bude prístup LEADER povinný ajpre SR a bude zaradený do programu rozvojavidieka. Je to celkom iná podpora ako tá, naakú sme boli zvyknutí. Teraz si územie musídefinovať vlastné strategické priority a na základetoho dostanú peniaze zo štrukturálnychfondov. Je to úplne iný manažment a spravovanieúzemia. VOKA má pre tento prístupvlastné know-how, ktoré získavala prostredníctvommnohoročnej práce vo vidieckychkomunitách. Odborne sme viedli stratégiupodobného typu v Muránskej planine odroku 2004 do roku 2006. Cieľom bolo vytvoriťpodmienky na zlepšenie kapacity vidieckychmikroregiónov v znevýhodnených vidieckychoblastiach a na čerpanie prostriedkovzo štrukturálnych fondov v prospech rozvojavidieka. Úlohou bolo naučiť miestne akčnétímy programovať územný a integrovaný rozvojtrvalo udržateľným spôsobom a pripraviťtak územie pre čerpanie programu LEADER.Projekt bol realizovaný na podnet ministerstvapôdohospodárstva a financovaný bolz technickej pomoci Programu SAPARD. Naministerstve školstva máme akreditovanývzdelávací program pre miestne akčné skupiny.Pripravili sme k nemu aj príručku.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archív■ Aké sú výsledky VOKY v podpore zamestnanostia podnikania na vidieku?Máme už druhý grant talianskej nadácieUNIDEA určený na podporu zamestnávaniamladých ľudí. V Banskobystrickomkraji sme vlani s pomocou programu vytvorili100 pracovných miest. Takmer 65%z nich si našli miesto ako začínajúci podnikatelia,ostatní sa zamestnali. V rámcidruhého grantu, ktorý sme začali realizovaťv tomto roku, rozširujeme uvedenéaktivity i pre Žilinský kraj. Významný jeaj náš mikropôžičkový program. Zameranýje na podnikateľov na vidieku, hlavnezačínajúcich. Podmienkou získania mikropôžičkyje absolvovanie školenia, zostaveniepodnikateľského plánu a jeho zhodnoteniepred komisiou. O začínajúcichpodnikateľov sa počas prvého roka starajúich tútori. V mikropôžičkovom programemáme zložku i pre mimovládne organizácie,ktoré pôsobia na vidieku a získaligrant zo štrukturálnych fondov, ktorý musiapredfinancovať.■ V akom štádiu je momentálne VOKA?Obdobie hľadania máme už za sebou. Odminulého roka sa venujeme spomínanýmtrom oblastiam činnosti, pre ktoré sme vybudovalidobré odborné i organizačné kapacity.VOKA má stanovenú líniu na najbližšiedva roky.V Banskobystrickom kraji v týchto dňochotvárame 5 materských centier – v Hrachove,v Slovenskej Ľupči, v Heľpe, v Tisovcia v Trnavej Hore. Okrem nových pracovnýchmiest, pomôžeme ženám na vidieku získaťrôzne pracovné zručnosti.Ľudia musia z niečoho žiť a spoliehať saiba na veľké siete a monopoly sa nedá. Vidiekmá veľa miestnych zdrojov, ktoré súpoddimenzované a neprinášajú pridanúhodnotu, a tak ľudia z dedín odchádzajú.Chceme tento trend aspoň spomaliť a vyvážiť.Aby ľudia neodchádzali, aby mali perspektívuaj doma.■Október 200661

DIVÁCKA VOĽBA: REKLAMA!Jozef Banyák vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Počassvojej dlhoročnej režisérskej a scenáristickej praxe realizoval množstvo celovečernýchtelevíznych relácií a filmov, rozprávok a dokumentárnych filmovpre Slovenskú televíziu a televíziu Markíza. V rokoch 1998 – 2001 spolupracovalna cykle publicistických reportáží z Hollywoodu a vo funkcii druhéhorežiséra pravidelne spolupracoval na hollywoodskych filmoch Dračie srdce,Lucas B., 32. október, Kull dobyvateľ, Povstanie, nakrúcaných na Slovenskua v Čechách. Od roku 2002 začal realizovať svoju tvorbu aj ako kameraman.Od marca 2003 pracuje v obchodno-informačnej televízií TVA vo funkciiprogramového riaditeľa a režiséra.Foto: archív■ Čo vás motivovalo na prijatie postuprogramového riaditeľa TVA?Každý tvorca čaká na umelecké výzvy. A takouje aj tvorba reklamných filmov, ktoré saoveľa ťažšie realizujú, ako si bežní diváci myslia.Reklama je skratka, kde na malej plochemusíte povedať veľmi veľa. Medzi reklamnýmfilmom a bežným dokumentom je asi taký rozdielako medzi románom a poviedkou. Znalcivedia, že napísať dobrú poviedku je ťažšie. Odzačiatku som mal ambíciu vniesť do reklamyumelecké oko kamery a žurnalistický rozmerscenárov. Chcel som, aby teleshoping prekročilsvoj veľmi obmedzený rámec a dostalpodobu kvalifikovanej, dôveryhodnej informácies prvkami dokumentu a istej poetiky.A ešte ma v dobrom slova zmysle provokovaloto pnutie medzi realizátormi a objednávateľmi.Klienti tvoria skupinu veľmi špecifickýchdivákov, ktorí majú svoj pohľad na svet a ťažkoprijímajú iné názory. Napriek tomu somich veľakrát presvedčil, že umenie a humormôžu reklame iba pomôcť. A tak v TVA vznikoldoslova nový žáner dokumentárnych reklamnýchfilmov, ktoré tvoria podstatnú časťnášho vysielania.■ TVA je obchodno-informačná televíziaa predsa v jej programovej štruktúre dostávaveľký priestor kultúra. Ako je to možné?Licencii zodpovedá aj špecifická programováštruktúra zložená z obchodných správ,prezentačných filmov, štúdiových rozhovorova reklamných spotov. Naším ťažiskom súvšak 3 – 10 minútové prezentácie a kultúraa umenie medzi nimi nechýba. Práve kultúračasto potrebuje reklamnú podporu a či sato niekomu páči alebo nie, aj ona je v istomponímaní tovarom. Podstatné je, akým spôsobomju ponúkneme televíznym divákom.A tak má vo vysielaní TVA svoje stabilnémiesto magazín TVArt, ktorý je venovanýnávštevám ateliérov, vernisážam výstav poprednýchumelcov z celého Slovenska i zozahraničia. Vo verejnosti našiel veľmi dobrýohlas. Mimoriadnu odozvu má seriál s historikomPavlom Dvořákom – Stopy dávnejminulosti, ktorý je vlastne propagáciou slovenskejhistórie. Pravidelne prinášame aj reportážez divadelných premiér, krstov kníhi rozhovory s hudobníkmi. Kultúra vždypotrebovala mecenášov a v dnešnejdobe sú nimi predovšetkým médiá.Kultúra je drahá, ale nekultúrnosťešte drahšia. A tak si myslíme, že symbiózaumenia a komercie môže diváka i tvorcovmotivovať.■ Ako sa darí televízii špecializovanej na reklamuv situácii, keď je divák unavený častýmireklamami?Veľké televízie do istej miery diváka unavujútým, že mu v hlavnom vysielacom čase ponúknuakčný film a k nemu pribalia niekoľkoblokov reklám ako produkt, ktorý ho vyrušuje.Veľa divákov preto v tom čase vykonávaúplne inú činnosť. Telefonuje, odchádza nacigaretu alebo do kuchyne k chladničke, dokúpeľne a podobne. Takže najdrahšie zaplatenéreklamy aj tak množstvo ľudí nevidí. Jeto strata pre klientov i divákov, lebo reklamavstupuje do našich domácností ako neželanýhosť. TVA má tú výhodu, že našu inteligentnúreklamu neprerušujeme plytkými telenovelami,zlými správami plnými násilia a vojen,ani nekultúrnosťou slovenskej politiky. Diváksi nás zapína cielene, dobrovoľne a vzhľadomna časovú slučku sa môže k informáciám,ktoré ho zaujali, vždy vrátiť. TVA je slobodnáalternatíva na slovenskom mediálnom trhu.Aj preto, že vysiela prostredníctvom káblovýchoperátorov UPC a Satro a diváci si jumusia naladiť. Týždenne nás sleduje 415 000divákov a toto číslo stále rastie.■ Možno i preto bola TVA úspešná na prestížnompodujatí, ktoré sa uskutočnilo nedávno...V septembri sa v Znojme konal už 8. ročníkuznávaného Medzinárodného televíznehoa rozhlasového festivalu o gastronómiiZnojemský hrozen. V kategórii televíznychprogramov bolo prihlásených 154 príspevkovz celého sveta. V tejto silnej konkurenciizískala naša televízia Čestné uznanie medzinárodnejporoty za program Shopping City.Mimochodom, nie je to naše prvé ocenenie,zo 7. ročníka tohto festivalu sme si v minulomroku odniesli špeciálnu cenu za prezentačnúreláciu Zlatá hus. Z môjho pohľadu, ako scenáristua režiséra, je to ocenenie netradičnéhopostupu pri kombinovaní umeleckých a žurnalistickýchprvkov, ako aj invenčnej propagácieslovenskej gastronómie. Tento festival jejediný v Európe a konkurencia na ňom je mimoriadnesilná. Naša účasť na ňom je ako meraniesíl Dávida s Goliášom, lebo proti námstáli televízne giganty z Veľkej Británie, Nemecka,Francúzska, Talianska, Austrálie, Áziea ďalších krajín. Ale ako vieme z histórie, dobrátrefa môže všetkých prekvapiť...■ Ako by ste po troch rokoch existenciezhodnotili TVA v zmysle naplnenia vašich počiatočnýchzámerov a ambícií?Z dnešného pohľadu si myslím, že smemali dostatok odvahy, aj chuť riskovať. Naslovenskom mediálnom trhu TVA doslovapredbehla dobu, a preto jej začiatky neboliľahké. Do povedomia verejnosti aj klientovsme sa dostávali postupne vďaka našej filozofiidiváka zorientovať, vysvetliť mu hodnotuproduktu, alebo služby a nechať mu priestorna rozmýšľanie. Na obrazovku sme dostalinové moderátorské tváre, pripravili sme zaujímavúobrazovú grafiku i nové tematicképrogramy. V súčasnosti získavame pre TVAznáme osobnosti, ako sú herci a tvorcoviaRasťo Piško, Stano Štepka, či speváčka a moderátorkaHelga Kovalovská. Na obrazovkesa už objavuje magazín o golfe, pribudnerelácia pre ženy i hudobný program premladých s Danom Junasom. Podiel premiérovéhoprogramu postupne narastá a spolus technickým rozšírením vysielania sa TVAstáva harmonickou súčasťou slovenskej rodiny.A to bol náš hlavný cieľ.■62 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

KultúraNA KRÍDLACH VEČNOSTIJuro Štaffa, foto©Tibor HuszárNová kniha Tibora Huszára sa objaví na trhu v decembri tohto roku. 500 strán. Veľký formát 40 x 33 centimetrov.10 divadiel, 43 predstavení osemdesiatych rokov minulého storočia.Milan Lasica, Július Satinský & Jaro Filip na obálke pripravovanej knihy Tibora Huszára “Na krídlach večnosti”K divadlu sa Tibor Huszár (1952)dostal už v rodnej Réci. Mal šesť rokova s úžasom pozoroval ako sa susedia zdediny menia na rozprávkové bytosti.Zachytával vnemy a cítil, že potrebujefotoaparát. Sny mu naplnil profesorJán Šmok, rodák z Lučenca, ktorý hoprijal na FAMU v Prahe . Namiestomaturity priniesol kufor nádejnýchzväčšenín. Dnešnej Leice predchádzalAsahi Pentax, ale s rovnakým pocitomšťastia z explózie tvorivých nápadov.plynie a v každom okamihu odchádzanaspäť sám k sebe. Zdá sa, že jeto len dohodnutá veličina, odmeriavajúcaľudskú existenciu. Predĺžiť sivlastné bytie je možné iba cez hodinyprisúdené tým ostatným. Taký je osuddobrého herca. Odmenou je možnosťvryť sa do mysle divákov a pomáhaťžiť ich životy.Pre portrétistu čas úzko súvisí so svetlom.Honba za najlepšou fotografiouVečnosť je odvekou túžbou mysliacehočloveka. Témou Tibora Huszára vždybola individualita. Kniha o divadleposkytla fotografovi možnosť načrieťza hranice dokumentu. Čas neúprosneNodar Dumbadze: Zákon večnosti, réžia: Georgij Georgievič Kavtaradze a. h., 198264 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Kultúraje nekonečná a vyčerpávajúca. TiborHuszár neraz verejne priznal svojunočnú moru. Nestisnutá spúšť a potrebnýzlomok sekundy sa už nikdynevráti. Aj slnko a ťažko rozoznateľnéodtiene jeho farby od zlatožltej po ohnivooranžovú sú len ťažko postihnuteľné.Platí to aj pre žiaru divadelnýchreflektorov. Ich svit bol a vždy budeústretovejší voči talentu. Nadanie mátotiž nezmerateľné množstvo podôb,ako všetko, čo pochádza z dielne Stvoriteľa.Fotograf zachytáva inscenáciua nevdojak odlišuje dar génia od plievmárnych snáh.Osemdesiate rokyboli na divadlo nesmierne bohaté.Hralo sa cez deň v spoločnosti i večerNodar Dumbadze: Zákon večnosti, réžia:Georgij Georgievič Kavtaradze a. h., 1982na javisku. Divadlá kamenné, starobylé,ale aj moderné scény. Fotografich v priebehu desaťročia dokumentovalneúrekom. Bratislava, Martin,Trnava, Komárno, Spišská Nová Ves.Prvým predstavením bol DumbadzehoZákon večnosti z roku 1983 v Bratislavea cyklus uzatvára Theater derKreis vo Viedni už po Nežnej revolúcii.Svetoznámy režisér George Taboria jeho Masada.Každá generácia mávlastné peruteJosephus Flavius: Masada, réžía: George Tabori, Theater der Kreisa neuhasiteľnú túžbu lietať. S dospie-Federico García Lorca: Krvavá svadba, réžia: Jozef Bednárik a. h., 1987Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200665

KultúraFrantišek Švantner – Roman Polák: Nevesta hôľ, réžia: Roman Polák, 1986vaním však nevyhnutne prichádzapoznanie o pravde a nadčasovosti.Nie všetci sme ochotní platiť nadľudskúdaň za opätovanú láskuako Orfeus, nie každý sa môže staťbájnym Daidalom. Herci túto šancumajú. Občas rola prerastie svojimvýznamom dosky javiska a jej duchvyrazí do ulíc. Tibor Huszár sa v knihezameral práve na tieto okamihy.Publikácia Na krídlach večnosti obsahujevýkvet toho najlepšieho z koncajednej divadelnej epochy. Neobvyklýrozmer je najväčším formátom, akýsa v dostupných podmienkach daltlačiarensky zvládnuť. Kniha viac nastôl ako do knižnice. Divadelná biblianašej identity. Radošinci i ŠtúdioS ožívajú v plnej sile. Bodaj by to taknaozaj bolo. Potrebovali by sme ich...V divadle si všímame netušenéposolstvá a súvislosti.Mnohé predstavenia sú magické, ajsamotný objektív fotoaparátu je vždysubjektívny. Tibor Huszár nezachytávainscenáciu, zaujíma ho dejinnývýznam momentu. Píše svetlom doprítmia predstavenia. Nie hra, alesvojbytný život hercov v nej, to je sprejerskýmúr jeho nárekov. Odrazu ajčiernobiele tiene bohatnú a môžu maťsvoje farby.Maxim Gorkij: Na dne, réžia: Georgij Georgievič Kavtaradze a. h., 198466 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

KultúraVerím, že každý človek na tomtosvete má svoje poslanie. Hercovounajväčšou úlohou je zostať sám sebou.Nenadarmo je Tália, všemocná múzakomédie, zobrazovaná s komickoumaskou, vavrínovým vencom a zakrivenoupalicou. Divadelníci ma pochopia,pretože každý z nás bez výnimkytýmto kolobehom prechádza, hovoríLadislav Chudík v úvode knihyNa začiatku umeleckej dráhy si nasadzujememasku a stávajú sa z nás pyšníbakalári. Neskôr prichádza dekorovanievíťazov, vysnívaný bobkovýlist a odrazu sme hrdými laureátmi.Prichádzajú nové generácie a predzápisom do bulletinu nesmiernehopredstavenia samotnej večnosti námzostáva prepotrebná palica.Divadlo nenapodobňuje život. Žijesvojou vlastnou drámou, iba rozpornosťcharakterov prináša výslednúi keď iba zdanlivú harmóniu. Vyrastámena piesňach a uspávankách.Načerpávame silu, aby sme ju neskôrmohli pretaviť do postáv, ktoré súčasto bielym miestom na mape nášhopoznania. Predstavenie je vždy novoukvalitou a dáva divákom omnohoviac ako jednoduchú sumu vypovedaného.Otčina je dedičstvom po otcoch, alematerskú reč, túto donekonečna opracúvanúnákovu divadla, dostávamedo vienka od matky. Nerozumiemeešte prvým slovám sladkej nehy a užčítame z jej očí. Láskavé slovo z maminýchúst ma sprevádzalo celý život.Hladkalo i povzbudzovalo. Každéslovo má nesmiernu váhu a herecpracuje s celými vetami.Divadlo mi dalo všetkoŽil som v ňom viac ako šesťdesiatrokov a som vďačný nielen za nádhernéroly, ale predovšetkým za cennýcha nenahraditeľných kolegov, ktorýchsom v nich spoznal. Poslaním TiboraHuszára bolo vytvoriť túto bibliuslovenského divadla. Mnoho mojichkolegov sa už vznáša na krídlachvečnosti. Žijú v našich dušiach a nepotrebujúpamätník. Fotografia je všakNárodný umelec Ladislav Chudíks manželkou, 2006niečo iné. Fixuje prchavý okamih aumožňuje im opäť stáť na milovanýchdoskách pri sebe. Viac im momentálnenemôžeme dať. Prajem aj ďalším generáciámslovenského divadelníctva,aby raz mali takúto knihu.OponaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200667

DON QUIJOTE,AKÉHO STE EŠTE NEVIDELIŠtíhly muž pozorne sledoval každý pohyb tanečníkov na javisku TeatraWüstenrot. Len čo sa krátka sekvencia flamenca, ktorej rytmus udávala gitara,skončila, vyskočil Ramón Martinez zo stoličky. Aby vysvetlil, čo sa munezdá presne tak ako by malo byť. Špičkový španielsky tanečník a choreograf„brúsil“ tance, ktoré sú súčasťou pripravovanej svetovej premiéry DonaQuijota. V Teatre Wüstenrot bude mať flamenco-muzikál svetovú premiéru22. a 23. novembra.Španielsky dobrodruh, dôstojník a spisovateľMiguel de Cervantes Saavedra napísalnajslávnejší rytiersky román všetkýchčias Don Quijote de la Mancha. Členoviahudobnej skupiny Los Remedios sa rozhodli,že dôverne známy príbeh o bláznivom rytierovibojujúcom s veternými mlynmi a jehovernom sluhovi, by mohol ožiť v podobeflamenco-muzikálu. S odvážnym nápadomprišli za riaditeľom Teatra Wüstenrot RudolfomGerim. Skladateľ a dirigent hneďpovedal: áno! A spolu s Cyrilom Kubišomrozvinuli nápad do podoby scenára. Zrodilosa predstavenie pulzujúce strhujúcouhudbou, melodickými piesňami a tancom,v ktorom ponúka svoj pohľad na „udalosti“Sancho Panza.V réžii Pavla Uhra budú účinkovať StanoDančiak, „Tuli“ Vojtek a Los Remedios.O choreografiu sa postaral Ramón Martinez,v súčasnosti najväčší talent flamenca.Momentálne je ako tanečník ajako choreograf na roztrhanie.Hosťuje a vystupuje po celomsvete.■ Kto vás presvedčil, že trebazájsť do Bratislavy a spolupracovaťna odvážnom projekte?Aby som povedal pravdu,jednou zo záruk bola skutočnosť,že som poznal zoskupenieLos Remedios. S niektorýmičlenmi ma dokonca viažusilné priateľské vzťahy. Na druhejstrane rozhodol aj fakt, žesvetoznáme dielo španielskej literatúryDon Quijote zatiaľ nebolospracované v tanečnej forme flamenca.Ďalším faktorom bol môj veľký obdiva rešpekt k ľuďom, ktorí sa venujú umeniuflamenca za hranicami Španielska. Robiatanec, ktorý vnímam, cítim a ktorým žijemod detstva. Bol som šťastný, že s týmitoľuďmi môžem zdieľať vlastné pocity. A pritvorbe spoločného diela prispieť svojím„zrnkom piesku“ k tomu, aby z románovéhopríbehu vzniklo dielo pretlmočenéflamencom, prostredníctvom choreografieaj hudby.Foto: M. Nemec■ Čo si myslíte o tomto netradične spracovanomDonovi Quijotovi?V každom prípade má potenciál na to,aby sa divák skvele zabavil na originálnomspracovaní a naštudovaní. Nezostáva minič iné, iba pozvať vás do divadla: Príďtea presvedčite sa na vlastné oči aj uši! Neoľutujete!■ Patríte k najväčším hviezdam flamenca.Teší vás potlesk? Ste na úspech pyšný?Celý život bolo pre mňa dôležité – a stáleešte je – zostať človekom. Milovať životso všetkým, čo k nemu patrí a čo prináša.Jediné, na čo v tejto súvislosti myslím, je:hviezdy sú iba na nebi. My, čo sme doluna zemi, sme ľudia obdivovaní hlavne preto, čo a ako robíme. Nenosím hlavu v oblakoch.■ Vraj si sám robíte šperky... Ako ste sa k tomudostali?Áno, som však iba zanietený amatér. Chcelby som mať viac času, aby som sa mohol tomutokoníčku viac venovať. Ale tanec a láskak nemu mi zaberá priveľa času. Možno až razbudem dôchodcom, stane sa zo mňa veľkýnávrhár šperkov.■ Ako sa vám pracovalo v Bratislave so slovenskýmitanečníkmi?Mal som šťastie, že som pracoval s ľuďmi,ktorí flamenco milujú a cítia. To je jedenz predpokladov. Druhým zas to, aby človekrobil všetko v živote s ohromným nasadením,nadšením a láskou. Slovenskí tanečníciflamenca dokonale naplnili oba predpokladyVerím, že sme spoločne vytvorili dielo veľkejumeleckej hodnoty a kvality.■ Nájdete si čas na bratislavskú premiéruDona Quijota koncom novembra?Strašne rád by som bol v ten večer v hľadiskuTeatra Wüstenrot. Momentálne robímvšetko pre to, aby sa mi to podarilo. Musímvšak presunúť niekoľko termínov, ktoré sommal práve na november dohodnuté. ■Foto: archív68 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOktóber 200669

Naše dejinyV LETE BUDÚCEHO ROKU OSLÁVIBRATISLAVA 1100. VÝROČIEPRVEJ PÍSOMNEJ ZMIENKYVeľmi strašná bitkapri Preslavovom mestePriebeh tej bitky poznáme celkom presne:Na vyhnanie Maďarov z ríše Bavorov bolipozbierané vojenské zbory zo všetkých provinciía vytiahli proti nim s tromi vojskami.Ľudovít, kráľ Germánie a Bavorska, keďvykonal odvody z celého Bavorska, uchýlilsa do novej bavorskej osady Ennsburg.V pätnásty deň pred júlovými kalendami(17. júna) roku kresťanskej spásy deväťstosiedmeho boli prítomní biskupi, predstavenímníchov a bavorskí veľmoži. Tu bolo za ichsúhlasu rozhodnuté, že Maďarov treba vyhnaťz ríše Bavorov. Zozbierali sa teda vojskázo všetkých bavorských provincií, spomedziNariskov, Boetov, Chamavov, Vindelikov,Noričanov, Vennonov, Atesinov, Štajerčanov,Vendov, Charinov, Korutáncov; MaďaromPavel Dvořákale o meste Brezalauspurch). Odtiaľ previezliloďami cez Dunaj vojenské zbory Sighard,knieža senonský, príbuzný kráľa, Rathold,Hottochus, Meginwardus a Eysengrin, veľmožibavorskí.Len čo Maďari zbadali, že po toľkých prípraváchsa na nich chystá útok, nelenili a neoddávalisa nečinnosti. Najprv si pripravilivšetko, čo bolo potrebné, zbrane, chlapov,kone, a odhodlaní bojovať už nie pre slávu,lež pre záchranu tvrdo sa stavali na odpor.Medzitým rozkázali niekoľkým jazdcomvyprovokovať ostatné bavorské oddiely.Obidvaja králi s nespočetnou jazdou, ktorámala vtedy najväčšiu prevahu, vytiahli protivojsku biskupov, s veľkou presilou zaútočili,akoby rýchlymi koňmi chceli preraziť šík,spustili veľmi hustý dážď striel, Bavorov zasypališípmi, čo vrhali zo svíbových lukov,Bola v nich taká veľká ľstivosť, taká prudkárýchlosť a taká značná skúsenosť v boji, žesa s istotou nevedelo, či sú nebezpečnejší,keď sú vzdialení či prítomní, keď sú na útekuči v pätách, keď predstierajú bojové ticho,či keď vedú vojnu.Keď sa teda silným útokom prihnali, popchnúckoňa, znova im (Bavorom) boli v pätácha dvojakým spôsobom vrhali oštepy,hádzali kopije, útočili sprava, zľava, spredua zozadu a našich vysilili; potom sa zovšetkých strán privalili, zo všetkých stránnapadli unavených Bavorov, premohli, porazilia pobili ich v piaty deň pred augustovýmiidami [9. augusta]. V noci potajomky preplávalicez Dunaj a Liutpolda, Ľudovítovho vyslanca,a Eysengrina, stolníka, so všetkýmizbormi a s 15 veľmožmi v tábore zavraždili.Na druhý deň potom, čiže v tretí deň predaugustovými idami [11. augusta], tých, ktoríboli pri lodiach, strachom vydesených ľahkoa bez námahy podobne porazili.“Stratenú bitku opísal renesančný spisovateľAventinus, vlastným menom Ján Turmaier,vo svojom diele Anály Bavorov. Narodilsa v Bavorsku, pravda, až roku 1477, tedaskoro šesť storočí po bitke; niektorí historicipreto brali jeho anály ako výmysel, inísa nazdávali, že bol posledným čitateľomkroník, ktoré sa potom kdesi stratili, a bolteda posledný, čo sa dozvedel o podrobnostiachbitky.Obr. 1: K odhaleniu totožnosti Bratislavy prispel aj prekvapujúci nález pokladu mincí zo začiatku 11. storočia vo Švédsku. Jeho súčasťou bola minca s trocha poškodenýmnápisom, z ktorého však na jednej strane zostalo celkom zreteľné EPHANUS REX, čo stačilo na jej určenie – denár uhorského kráľa svätého Štefana, a nadruhej ...RESLAVA CIV. Asi pred dvoma desaťročiami pri spracúvaní mincí z 9. – 11. storočia ulúpených Vikingmi v juhošvédskom Skĺne sa našli ďalšie mince, tentorazs jasným a zreteľným nápisom SPHANVS REX a veľkým rovnoramenným krížom v strede averzu, na reverze s nápisom PRESLAVVA CIV. v strede so schematickoupodobou kresťanského chrámu. Nepochybný dôkaz o jestvovaní svätoštefanskej mincovne v Bratislave, ktorá sa aj v časoch Štefana I. nazývala Preslavovoalebo Braslavovo mesto.Obr. 2: Pri rekonštrukcii Academie Istropolitany narazili robotníci na ľudskú lebku, za ktorou sa spod zeme vynorila spleť ľudských kostier. Ležali v neprirodzenýchpolohách, tak ako ich ktosi nahádzal do starej studne, ktorá bola starostlivo rituálne upravená. Mala vyčistené a vypálené dno a po obvode boli okolo mŕtvych vencovitouložené ako milodary sekerovité hrivny z 10. storočia. To je nápadná okolnosť, nie je vylúčené, že jama s mŕtvymi súvisí s bitkou pri Bratislave.Obr. 3: Omietka s freskami z veľkomoravského kostola na Bratislavskom hrade, pravdepodobne kostola, ktorý poznáme z mince kráľa Štefana I.bola vypovedaná vojna a bavorskí veľmožitiahli s bojachtivým a na útok pripravenýmvojskom po obidvoch brehoch Dunaja protinepriateľom. Potom boli všetky vojenskézbory vycvičené v boji rozdelené na tri vojská.Liutpold, markgróf rakúsky, na severnombrehu, na južnej časti zasa Teodomar,veľkňaz salzburský, Zacharias Säbenský, OtoFrizinský s predstavenými mníšskych reholíGumboldom, Hartvikom a Helmprechtompostúpili až k Bratislave a tam postavili tábor(v latinskom texte sa nepíše o Bratislave,a opäť ustúpili. Boli rýchlejší ako naše vojskovystrojené ťažkou výzbrojou. Keď sa verilo,že sa vzdialili, prišli znova, takou istou rýchlosťouaj prenasledovali, aj sa dávali na útek.Zatiaľ čo by si myslel, že ty si zvíťazil, bol siv najväčšom nebezpečenstve. Maďari zďalekašípom zasahovali nepriateľov. Vtedy totižešte nevedeli útočiť v otvorenom boji, útokompechoty, šíkom, bojovať mečom chlapproti chlapovi, obsadzovať hradby, obliehaťtvrdze, dobýjať pevnosti; zvykli si však bojovaťraz ústupom, raz náporom a nástrahami.To, že sa bitka Bavorov s Maďarmi naozajodohrala, o tom nemohlo byť sporu, spomínasa aj v ďalších dobových alebo mladšíchprameňoch, sanktgallenské anály napríkladpíšu, že v roku 908 „Maďari zničili celé bavorskévojsko”, no iba Aventinus uvádza miestobitky, menuje Bratislavu (Brezalauspurch)a odlišuje sa od ostatných aj v datovaní.Historickú úlohu Bratislavy zrejme dobrechápal, spomína ju aj v inej (predchádzajúcej)stati, v ktorej opisuje, ako bavorskývojvoda a veliteľ cisárskej telesnej stráže Li-70 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Naše dejinyutpold napadol nič netušiacich starých Maďarov,ktorí predtým strašne poplienili krajinuaž po rieku Enžu (v Hornom Rakúsku),„pri prvom útoku tisícdvesto nahnal, zvrhola utopil v Dunaji a ostatných zahnal na útek,porazil a pobil až pri Bratislave, terajšom prvommeste v Uhorsku“.Pozoruhodná informáciaAventinove anály sú rozsiahlym sedemzväzkovýmdielom o dejinách Bavorov doroku 1460. Pokiaľ ho možno kontrolovať,je napísané ako-tak spoľahlivo (aj preto saAventinus niekedy označuje za „otca nemeckejhistoriografie“) na základe pôvodnýchprameňov, z ktorých dnes viaceré nejestvujú,stratili sa, poznáme ich len z neskoršíchodpisov a výpiskov. Aj v Aventinových análochje však kopa výmyslov, nitriansky Pribinasa v nich napríklad nazýva Brinno a podľatoho sa tvrdí, že vraj založil Brno.Bádatelia, ktorí obhajovali hodnovernosťAventinových údajov, predpokladali, žeAventinus našiel miesto bitky v niektorej zostarších kroník; kritici takýto argument neuznávali.Už v roku 1888 Nemec E. Dümmlerrozobral uvádzaný menoslov a spochybnilho. Opačný názor mal bratislavský historikTivadar Ortvay, Aventinov opis ho uchvátil.Náš Sasinek označil Aventina za tlčhubu,Jozef Škultéty ho obvinil, že Bratislavu „zatrúsil“do dejepisu, a pochybnosti prejavilaj Štefan Krčméry. Treba však povedať, že típoslední rozmýšľali tendenčne, predpojato,v úsilí poprieť síce tradičný, ale nemilý predpoklad,že touto bitkou zanikla Veľkomoravskáríša. Nad jej skazou žialila štúrovská pieseňBratislava, Bratislava, tam zapadla Slávovsláva, a akoby aj nie, keď Pavel Jozef Šafárikpredpokladal, že v bitke zahynul Mojmír II,.a podobný názor mal aj František Palacký.Lenže Aventinus v bavorských šíkochnespomenul nijaké meno, ktoré by sa dalovykladať ako veľkomoravské, preto sa napokonustálil názor, že v čase bratislavskej bitkyVeľká Morava nejestvovala, zanikla skôr,azda po inej neznámej bitke niekedy v rokoch902 – 904, v ktorej zahynul Mojmír II.a ďalší ústrední veľmoži. Ríša sa rozpadla namenšie celky a ich vládcovia už ako nezávislípanovníci bojovali pri Bratislave na straneMaďarov alebo, naopak, medzi Bavormi, každýpodľa vlastnej vôle, neviazaný poslušnosťouk ústrednému kniežaťu.Je to len špekulácia, postavená na nepríjemnomfakte, že presný dátum zániku VeľkejMoravy naozaj nepoznáme. V roku 899Mojmír II. ešte vládol; pokúšal sa pokoriťvzbúreného brata, ako to vyplýva zo správyFuldských análov z roku 899, že totiž Bavori„oslobodili aj chlapca Svätopluka, synaniekdajšieho vojvodu Svätopluka, a jeho ľudíz obkľúčeného hradiska, v ktorom boli uväznení.Samo hradisko potom zapálili a vyslobodenýchzajatcov z milosrdenstva odviedliso sebou do vlasti“. Opát Regino dokončilsvoju kroniku v roku 908, neskôr teda zápisvzniknúť nemohol, a keďže Mojmírovusmrť nikde nespomína, azda v čase bitky priBratislave ešte žil, a teda mohla jestvovať ajjeho ríša. Nepriame svedectvo o jestvovaníVeľkej Moravy krátko pred bitkou pri Bratislaveponúka aj Predpis o spravodlivých colnýchmiestach a o spravodlivom vyrubovanícla (vznikol v Raffelstettene v rokoch 903 až906), v ktorom sa hovorí o obchode so Slovanmia na jednom mieste dokonca s Moravanmi:„Ak by však chceli prejsť na trh k Moravanom,podľa ohodnotenia obchodného tovarunech vtedy zaplatia od lode jeden solidusa nech sa slobodne preplavia.”Istoty teda niet, viaceré správy však upozorňujúna možnosť, že aspoň časť slovanskýchveľmožov skutočne bojovala na stranestarých Maďarov. Patrí medzi ne napríkladsvedectvo staromaďarských bojovníkov, zajatýchv roku 942 Arabmi v Andalúzii, ktorípri výsluchu uviedli, že prichádzajú z krajinyMorabija. Aj kronikár Liudprand v dieleOdplata (začal ho písať na dvore cisára Ota I.okolo roku 958) menuje ako maďarských náčelníkovDursaka a Bugata, zrejme Slovanov,DCCCCVII Bellum pessimum fuit apud Brezalauspurc quarto nonas iuli – Zápis Salzburských análovo bratislavskej bitke.lebo Bugat by mal byť Bogat a Dursac Jursak,azda Jursa. Jeho svedectvo nie je jediné, užskôr, na začiatku 10. storočia, sa aj bavorskíbiskupi sťažovali pápežovi, že niektorí podunajskíSlovania prijali spôsob života starýchUhrov a zúčastňujú sa na ich lúpežných výpravách.Na druhej strane spojeniu starých Slovanova starých Maďarov odporuje svedectvoarabského geografa Gardíziho, ktorý eštev 11. storočí napísal, že Slovania majú vozvyku stavať si hrady, „lebo Maďari k nimčasto vtrhnú a prepadávajú ich”.Sám spor o Bratislavu sa napokon vyriešilprekvapujúcim spôsobom. Roku 1921 sanašli Salzburské anály, ktoré sa pokladaliza stratené, a v nich k roku 907 krátka poznámka:„DCCCCVII Bellum pessimum fuit apudBrezalauspurc quarto nonas iuli.“„V roku 907 bola veľmi nešťastná bitka priBratislave 4. júla.“S Aventinom teda nápadná zhoda v rokua takmer úplne aj v mene, keďže koncovkapurc a purch označuje to isté: burg, mesto,hrad.Iste aj táto poznámka má háčik. PôvodnéSalzburské anály sa nezachovali, zostaliČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiz nich len stručné výťahy; preto sa v objavenomrukopise uvádza namiesto podrobnéhoopisu, aký poznáme z Aventina, iba jedensuchý riadok, ale aj ten nad všetky pochybnostipreukázal jestvovanie slovanskej Bratislavya tým aj tvrdenie o bitke „apud Brezalauspurc“.Pri Bratislave...Lenže kde pri Bratislave?*Pokúsme sa o rekonštrukciu franskéhopochodu a určenia miesta bitky v bratislavskomzemepise, hoci je to pokus riskantnýa neistý.Podľa Aventina sa franské vojsko rozdelilona tri časti a potom tiahlo po oboch brehochDunaja. To je nápadná okolnosť. Starí Maďarisa zmocnili nížinnej časti Karpatskej kotlinya z nej podnikali výpady do okolitých krajín,na západ do Franskej ríše najľahšie cezDevínsku bránu. Karpatskú kotlinu oddeľujeod západu alpská bariéra, určite je prekonateľnáaj na iných miestach, ale Devínskabrána sa priamo ponúka ako pohodlný vstupdo Dolného Rakúska a potom ďalej do bohatéhoNemecka. Vedeli to už Avari a zrejme ajďalší kočovníci, ktorí do stredoeurópskehopriestoru prenikali z juhovýchodu.Ako píše Aventinus, Teodomar putoval napravom brehu, dá sa takmer s istotou predpokladať,že išiel od niekdajšieho Carnuntaku Gerulate po starej rímskej ceste.Liutpold šiel po ľavom brehu, nemoholsa teda vyhnúť Devínu. Od Devína po Bratislavutečie Dunaj asi desať kilometrovv uzavretom skalnom koryte, ktoré sa končíaž priamo v meste; kade teda putovalaľavobrežná časť franského vojska, môžemelen hádať, lebo to záviselo od výšky vodnéhotoku a ďalších okolností, o ktorých neviemecelkom nič. Pravdepodobne však tiesňavuobišla popod Devínsku Kobylu smerom naDúbravku a do Bratislavy vošla Lamačskoubránou; možné je aj to, že z Lamača sa ťahalapozdĺž Vydrice cez Mlynskú dolinu priamok brodu.Tretia časť franského vojska postúpilak Bratislave, lenže Aventinus neuvádza kade,možno na lodiach, lebo potom sa preplavilana miesto bitky. Myslím si, že takmer naistoto bolo na petržalskom brehu, ktorý patrilstarým Maďarom, najskôr v okolí Gerulaty,lebo Liutpolda (na ľavom brehu) zabili až poporážke hlavného vojska, keď starí Maďaripotajomky preplávali Dunaj. Aj v tomto prípadesa ponúka Gerulata s dosiaľ nie celkomjasným priechodom cez Dunaj na východnépredmestia dnešnej Bratislavy.Možno sa to všetko odohralo inak, ťažkopovedať. Aventinova správa potvrdenáSalzburskými análmi je však tak či tak prvoupísomnou zmienkou o Bratislave a rok 2007prvou príležitosťou pripomenúť si okrúhle1100. výročie udalosti, ktorá dala Bratislavejej dnešné meno...(Úryvok z Prvej knihy o Bratislave, ktorávyjde v novembri 2006 pri príležitosti najstaršejpísomnej zmienky o Bratislave. ■Foto: Jakub DvořákOktóber 200671

EsejNAJDLHŠÍ EURÓPSKY DEŇPOD TRENČIANSKYM HRADOM72 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: M. NemecAnton HykischVybrať Trenčín za dejisko výročnéhostretnutia Paneurópskej únie na Slovenskubolo neobyčajne šťastné rozhodnutie.Nielenže bol ten víkend koncom septembrapríjemne prehriaty slnkom. Podslávnou trenčianskou skalou, do ktorej vyrylsvoj nápis veliteľ rímskych legionárov,čo prenikli až na sever od Dunaja pri rozširovanírímskeho impéria, zišli sa – nie náhodou– veľmi zaujímaví ľudia. Kto tam nebol,môže ľutovať. Iskrilo to myslením, a tonie hocijakým. Tešili sa slovenskí i zahraničníPaneurópania, prominenti z domovai zo zahraničia, slovenskí europoslanci, početnínávštevníci, a nakoniec i trenčianskyprimátor a obetaví trenčianski organizátori.Bol to pre mnohých najdlhší deň tohtoslnečného víkendu. Začal sa pracovnýmránom v konferenčných priestoroch hotelaTatra a skončil kedysi o polnoci pohľadomz Trenčianskeho hradu.Témou bola Európa, pojem pre mnohýchešte prednedávnom akýsi abstraktnevzdialený a netýkajúci sa našej každodennosti.Nebolo to iba stretnutie politikov.Bolo to stretnutie občanov Slovenska a iných európskych krajíno problémoch narastajúceho európskeho domu. Prívetivý deňslovenského babieho leta bol spoločným dielom profesionálovi amatérov.Celé dopoludnie naplnila pracovná konferencia s atraktívnoutémou: Európska únia ako globálny aktér. Konferenciu organizovaloZastúpenie Európskej komisie v SR (ZEK), Informačná kanceláriaEurópskeho parlamentu v SR (IK EP) v spolupráci so Slovenskouspoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a Paneurópskouúniou na Slovensku v rámci projektu Národný konvent o Európskejúnii.Ak vám tieto názvy a skratky hovoria pomerne málo, chcem vásubezpečiť, že všetky tieto organizácie vyjadrujú značnú mieru angažovanostiobčanov na osude nášho európskeho domu, konkrétnena Slovensku. Na príklad, zastúpenie Európskej komisie. Kýmsme neboli členmi EÚ, bola to niečo ako normálne veľvyslanectvocudzieho štátu u nás. Dnes sme plnoprávnym členom EÚ. Smetakpovediac, „vnútri“, v dome a nie vonku. Na vzájomný kontakts bruselskou centrálou sú nasmerované všetky naše vládne orgány.Už stačí mať iba ZEK – zastúpenie Európskej komisie v Bratislave.Na čele nie je nejaký dôležito sa tváriaci superdiplomatz nejakej záhadnej krajiny, ale príjemná mladá dáma, prototypúspešnej Slovenky 21. storočia – pani Andrea Elscheková.Keďže Slováci už prekonali aj prvé voľby do Európskeho parlamentu(o ktorom veľa nevedia), majú k dispozícii v Bratislavekrásny Dom EÚ, kde je aj Informačná kancelária na čele s riaditeľom,bývalým spravodajcom z Bruselu Róbertom Hajšelom.Keď som bol diplomatom v Kanade, vždy ma udivovalo, akúdôležitosť prikladalo kanadské ministerstvo zahraničných vecíširokej verejnosti pri koncipovaní svojej zahraničnej politiky. My,odchovaní socializmom, kde politika bola vecou výlučne straníckejelity a jej bombastických zjazdových uznesení, sme si ťažkomohli predstaviť, aby sa nejaký minister pýtal na mienku nejakéhoobčana z ulice. V Kanade som zažil prvé semináre rôznychobčianskych združení, kde rozšafní dôchodcovia a bojovné univerzitnéštudentky sa veľmi autoritatívnevyslovovali k jadrovému potenciálu či použitiurakiet pri analýze kanadskej zahraničnejpolitiky.Medzitým sa aj Slovensko stalo demokratickýmštátom a v SFPA, čiže Slovenskejspoločnosti pre zahraničnú politiku,už debatujú sebavedomí mladí Slovácia Slovenky o problémoch, ktoré eštenedávno si nechávali pre sebat iba ministrizahraničia.Posledným, ale nie bezvýznamnýmorganizátorom konferencie bola Paneurópskaúnia Slovenska, kde už pár rokovmám česť byť v predstavenstve. Na osvieženiepamäti iba toľko, že Paneurópania sútakí čudáci, čo hlásali nutnosť európskehozjednotenia dávno pred vznikom EÚ, predChurchillom a inými politikmi, dokoncauž po prvej svetovej vojne. Dnes, keďEurópska únia má 25 členských štátov,Paneurópania stále tvrdia, (často napriekBruselu), že „Paneurópa je celá Európa“a v rozširovaní treba pokračovať, kým nebudemevšetci „vnútri“. Kto má byť v domea kto nie, o tom podľa Paneurópanov rozhodujú nie ani takekonomické ukazovatele, ale skôr vernosť základným hodnotámeurópskej civilizácie a kultúry. Sme presvedčení, že Európa je skôrspojenectvo myslí a sŕdc, než uhlia a ocele (i keď európska integráciazačala práve od uhlia a ocele...).Vráťme sa však k trenčianskej konferencii. Téma je fascinujúca.Fascinujúce je aj to, že takouto témou sa zaoberáme v tienistredovekého feudála Matúša Čáka, ktorému sa podarilo mečomuchvátiť temer celé dnešné Slovensko na zlosť anjuovského kráľa,ktorý sa usiloval krajinu zjednotiť a vytrhnúť z rúk miestnychmagnátov. Trenčín a Matúš Čák je tak trochu symbolom rozdrobenejstredovekej Európy, rozsekanej medzi stovkami bojujúcichfeudálov.Čo dnes znamená pre svet zjednocujúca sa Európa? V naháňačkeza európskou integráciou sme takmer zabudli, čo týmto zjednocovanímvytvárame. Zabudli sme čo Európa znamenala (a znamená)pre svet svojimi hodnotami individuálnej slobody, dôstojnostičloveka, gréckej demokracie, kresťanskej rovnosti pred Bohom,ale aj svojim umením, vedou, vynálezmi, technológiami, politickýmikoncepciami.Zabúdame však aj na dnešnú realitu sveta. V médiách sa častonerozmyslene tára o globalizácii, ale málokto vie, čo sa za týmskrýva? Len všadeprítomná coca cola, Macdonaldy a Pizza huty?Sme a musíme byť naozaj a naveky iba v tieni jedinej superveľmocialebo ustráchaní pred výbuchmi islamského extrémizmu?Sme naozaj takí bezmocní, v tomto konglomeráte štátov zvanomEurópska únia?Ján Figeľ, eurokomisár Európskej komisie pre kultúru, školstvoa multilingválnosť v úvodnom príhovore uviedol niekoľko faktov.Hoci EÚ predstavuje iba 8 % obyvateľov zemegule, vyrába 25 %produktov na svete, podieľa sa 21 % na svetovom exporte a poskytujeaž 50 % pomoci rozvojovým krajinám sveta. Európska únia jednes najväčším vnútorným trhom planéty. Mnohé európske normysa stávajú globálnymi normami (napríklad sféra intelektuálnehovlastníctva, vyspelé technológie a iné). Spoločný európsky

Esejprojekt ITER – pokus o jadrovú fúziu môže viesť ľudstvo k najrevolučnejšejtechnologickej zmene v dejinách sveta.V oblasti kultúry môže byť Európa svetovým príkladom v zachovanínárodnej rozmanitosti. Medzinárodná konvencia UNE-SCO z októbra 2005 o nevyhnutnosti rozvíjať kultúrnu rozmanitosťsveta a tým chrániť aj kultúry malých národov, bola prijatánajmä vďaka európskym štátom.Európu 21. storočia čaká spolužitie v rozmanitosti. Tým sa EÚmôže stať vzorom pre ostatné globálne zoskupenia. Voľný pohybmozgov je zárukou využitia intelektuálnej kapacitymladých Európanov pre dobro Európy a následne ajsvojej vlasti.Zjednotená Európa však musí prežiť aj ako ekonomickásila. Do popredia sa dostáva otázka spoločnejenergetickej stratégie EÚ. Európa je závislá od citlivýchčiar plynovodov a ropovodov, ktoré pochádzajúz mimoeurópskych zdrojov. V tejto stratégii hrajútranzitné energetické toky, prechádzajúce cez Slovensko,veľmi významnú úlohu.V globálnej súťaži so severoamerickým kolosom,juhovýchodnou Áziou, s vyše miliardovými novýmiglobálnymi hráčmi akým sú Čína a India, nevraviaco náraste islamského sveta – Európska únia musí hovoriťjednotným hlasom. Ak chce Európa uspieť akoglobálny aktér, európske štáty by mali synchronizovaťnielen svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku,ale aj postoje v oblasti energetiky, životného prostredia,prisťahovalectva a pod. Globálny aktér znamenáaj globálnu zodpovednosť.V duchu tejto zodpovednosti sa niesli aj ďalšiepríspevky slovenských aj zahraničných účastníkov.Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik hovorilskúsenostiach, aké získava pri riešení kríz, ako jenedávny izraelsko-libanonský konflikt. Málokto vie, že Európskaúnia si vytvára spoločnú politiku k štátom Stredomoria (EU-ROMED) – severná Afrika, Izrael, Libabon, Jordánsko, Sýria, Turecko...Zanietený pracovník SFPA Alexander Duleba sa zameralna vzťah EÚ k východnej Európe, menovite k Rusku, Bieloruskua Ukrajine. Kritizoval, že EÚ stále zotrváva len na bilaterálnychkontaktoch a nemá definovanú regionálnu stratégiu pre východEurópy. Na konferencii viackrát odznelo, že Rusko a ostatné priľahléslovanské štáty sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho civilizačnéhookruhu. Musíme mať stratégiu, ako ich zapojiť doceloeurópskeho zjednocovacieho procesu. Publicista Karel Hirmanpodrobne analyzoval situáciu EÚ vo vzťahu k dostupnostienergií. Ukazuje sa, že tzv. „zelená energetika“ (alternatívnezdroje ako vietor, slnko, biomasa) vzhľadom na európske hustéosídlenie a klimatické podmienky nie je uspokojujúcou alternatívou.Rozhodujúcimi zdrojmi budú i naďalej zemný plyn, ropa,a veru aj uhlie a vodné elektrárne. V ťažbe ropy a plynu v Ruskusa ukazujú isté problémy. Gazprom si časť dodávok zabezpečujez Turkménska. Projekt nového plynovodu Rusko-Nemecko cezbaltické štáty vážne narušuje ekonomické záujmy Slovenska.V očiach svetovej odbornej verejnosti sa rehabilituje jadrováenergia. Sme na prahu výstavby nových jadrových elektrární sosofistikovaným zabezpečením.Po prestávke sa na konferencii riešila otázka, ako je EÚ inštitucionálnepripravená na úlohu globálneho hráča. Tón udal fínskyveľvyslanec Rauno Viemero. Fínske predsedníctvo EÚ sa budevenovať základným výzvam pre Európu: energetika, terorizmus,schopnosť konkurencie, ochrana životného prostredia. Najmä tuchýba spoločná stratégia.Nový predseda medzinárodnej Paneurópskej únie, bývalý gaullistickýpolitik Alain Terrenoire z Paríža, uviedol zásadné podmienkypre prežitie a rozvoj zjednotenej Európy: spoločný postup v zásadnýchotázkach, maximálna kreatívnosť Európanov, podporaslabším ekonomikám nových členských štátov EÚ, udržanie kultúrnejrôznorodosti Európy. Európa by mala byť príkladom toleranciea solidarity. EÚ sa v takomto zmysle musí zasadzovať zaFoto: archívČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiriešenie palestínsko-izraelského konfliktu. Zdôraznil, že Palestíncimajú právo na svoj štáty, rovnako ako ho má Izrael.Bývalá štátna tajomníčka MZV poslankyňa NR SR Magda Vášaryováuviedla na príklade výberu budúceho generálneho tajomníkaOSN, ktorý by mal byť reprezentantom východoeurópskejskupiny štátov, neschopnosť európskych krajín zaujať jednotnýpostoj. Zloženie stálych členov Bezpečnostnej rady OSN odrážastav roku 1945 a nezodpovedá súčasnému rozloženiu sveta, aj úloheEurópy.Europoslankyňa Irena Belohorská predložila fundovaný materiálo inštitucionálnej pripravenosti (nepripravenosti?) EÚ na úlohuglobálneho hráča v kontexte zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu.Z jej analýzy vyplynulo, že zmluva o ústave je nevyhnutná,aby Európa mohla naozaj hovoriť „jednotným hlasom“ na svetovomfóre. Chýba základná charta práv EÚ, je problém s právnousubjektivitou EÚ. Vyjadrila názor, že nové členské štáty môžu byť„hnacím motorom“ pre Európu.Deficitmi v postojoch EÚ a postojmi Slovenska sa zaoberal ajRóbert Kirnág z Ministerstva zahraničných vecí SR.V debatách sa pokračovalo aj pri obede. Stretli sme tam ďalšíchvplyvných ľudí, napr. Borisa Zalu, predsedu zahraničného výboruNR SR a ďalších veľvyslancov.Popoludní v užšom kruhu členov rokovalo XVI. Valné zhromaždeniePaneurópskej únie na Slovensku. Otvoril ho predseda PEÚSJán Figeľ a uviedol prominentného hostí: čestného predsedu medzinárodnejPaneurópy Otta von Habsburga a výkonného predseduAlaina Terrenoira. Obaja pozdravili naše snemovanie povzbudzujúcimipríhovormi. Podobne nás pozdravili delegáti za Rakúsku PEÚRainhard Kloucek a za Chorvátsku PEÚ prof. Nedeljka Nekić.Zahraničných hostí prijal primátor Trenčína. Otto vonHabsburg poskytol zaujímavý rozhovor redaktorovi Pravdy (Pravda30.9.2006).Rokovanie Paneurópanov viedol Ján Klepáč. Úlohy pre budúcedvojročné obdobie načrtol vo forme „desatora“ Anton Hykisch. Zanového predsedu Paneurópy na Slovensku bol opätovne zvolenýJán Figeľ. Podpredsedami sú Ján Klepáč a Juraj Štern. Generálnymtajomníkom ostáva Juraj Alner.Vyvrcholením „najdlhšieho dňa“ v Trenčíne bol výstup na Trenčianskyhrad s veľkolepým privítaním v Barborinej sieni, s renesančnýmhodovaním a divadelným predstavením legendy o Omarovejstudni a veľkej láske k Fatime – v bezchybnej angličtine,s hltačmi ohňov a nakoniec výstupom na najvyššiu hradnú vežus pohľadom na nočný Trenčín. „Na Trenčín, na Slovensko nikdynezabudneme,“ vraveli nadšení zahraniční hostia. A my ostatnímôžeme iba s radosťou súhlasiť.■Október 200673

KomentárSÚ NOVÍ ČLENOVIA BRUSELU LEN NA OŠTARU?Soňa MotusováBulharsko a Rumunsko sa konečne dočkali.Koncom septembra padlo v Bruselirozhodnutie, že obe balkánske krajiny samôžu stať od 1. januára 2007 novými členskýmikrajinami Európskej únie, a tak saspoločenstvo európskych krajín s 12 hviezdičkamina svojej vlajke stane už 27-člennýmzoskupením.Prvé komentáre západnej tlače však nehýrilinadšením. Väčšina mienkotvornýchperiodík vyslovovala nahlas pochybnostio tom, či sú tieto dve krajiny už dostatočnepripravené na vstup. Napokon o tom, že tietopochybnosti nie sú celkom neoprávnené,hovoria aj podmienky vstupu a následnéhomonitorovania oboch krajín, ktoré sú „takétvrdé, ako ešte pri žiadnom pristupujúcomčlenovi“. Obom krajinám sa vyčíta najmävysoká miera korupcie, a to aj na vysokýchpolitických miestach a nízka intenzita bojaproti organizovanému zločinu. Na druhejstrane však treba priznať, že práve vstup doúnie môže pomôcť pri riešení oboch týchtozávažných problémov spoločnosti. Široko sazačalo diskutovať aj o prístupe pracovníkovz týchto najnovších krajín únie na pracovnétrhy pôvodnej „pätnástky“, ale aj celej „dvadsaťpäťky“.Napríklad krajiny Visegrádskejštvorky, ktoré teraz tlačia na úniu, aby neodkladaladátum ich vstupu do schengenskéhopriestoru, by rozhodne nemali Bulharom, čiRumunom odmietnuť vstup na svoje pracovnétrhy. Bol by to smerom k Bruselu veľminegatívny signál, ktorý by napokon moholaj blokovať úsilie V4 vkročiť do Schengenuv pôvodne sľubovanom termíne.Všetky problémy súvisiace so vstupomdvoch balkánskych krajín do EÚ však zatieniliudalosti v štátoch, ktoré sú už dvaaj pol roka takmer plnoprávnymi členmi.Veľké problémy sa objavili takmer zároveňvo všetkých krajinách Visegrádskej štvorky.Maďari a reformyMožno bez preháňania tvrdiť, že u našichjužných susedov išiel vývoj vždy osobitýmsmerom, a to dokonca aj v časoch budovania„reálneho socializmu“. Maďari sa ako jedniz prvých postavili proti diktátu Moskvy a ajpotom čo bola maďarská revolúcia z roku1956 utopená v krvi sa stála krajinu mnohonajlepších mozgov únikom do emigrácie, siJános Kádár uvedomoval, že sú hodnoty, ktorénehodno týmto ľuďom brať. V Maďarskusa teda zrodil osobitný typ spoločenskéhozriadenia, ktorému sa hovorilo „gulášový socializmus“.Spotreba na rozdiel od ostatnýchkomunistických krajín tu nebola natoľko potieraná,veď aj Slováci chodili nakupovať doGyöru, či Budapešti, kde bola ponuka tovaruoveľa širšia a tovar sám omnoho kvalitnejšínež u nás. Ťažko bolo Maďarom siahať aj naFoto: archívich príslovečnú národnú hrdosť, na históriua jej hrdinov, ktorá v konfrontácii s proletárskyminternacionalizmom vysoko na bodyvyhrávala. Isté výsady si teda Maďari zachovaliaj v časoch radostného budovania komunizmua nemienili sa ich vzdať ani po jehopáde. Tým skôr, že emigrácia z roku 1956nezanevrela na svoju vlasť, iba na jej dočasnýchvládcov a naďalej pracovala po celomsvete v prospech svojej rodnej hrudy. A takje tomu dodnes - maďarský lobing je prepracovanýa veľmi účinný, no predstaviteliainých krajín Visegrádu sa len začínajú učiťako presadzovať záujmy svojich krajín namedzinárodnej pôde. V Maďarsku bolo tedarozhodne ťažšie pre nové vlády presadzovaťreformy, ktoré bolia, ktoré postihnú značnúčasť národa. A tak sa teda s reformami otáľalo,až situácia dospela do súčasného stavu.Rozbuškou budapeštianskych udalostí sastali slová socialistického premiéra FerencaGyurcsánya, ktoré vonkoncom neboli určenépre uši širokej verejnosti, ale napriek tomusa dočkali zverejnenia. Gyurcsány, ktoréhoMaďarská socialistická strana (MSZP) lenv apríli dostala od voličov mandát na ďalšieštyri roky, v zverejnenej nahrávke priznal,že pred voľbami jeho strana klamala voličomo stave maďarskej ekonomiky, vylepšovalačísla v snahe o čo najvyšší volebný zisk.Odhliadnuc od skutočnosti, že premiérovprejav bol prešpikovaný vulgárnosťami, aksa zamyslíme, bol vlastne apelom premiérana jeho kabinet, aby začal konečne s reformami,ktoré dostanú maďarskú ekonomikudo lepšieho stavu. Maďari vyšli do ulíc nievtedy, keď predseda vlády klamal, ale vtedy,keď konečne povedal pravdu. A pravdaje pre Maďarov veľmi, veľmi nepríjemná.Skutočnosť, že predchádzajúce kabinety sav tomto smere „flákali“, nič nemení na skutočnosti,že rôzne predvolebné ekonomickéúľavy sú pre Maďarov minulosťou. Ani Gyurcsánynemal pravdu, keď v inkriminovanomprejave vyhlásil, že „ešte sa môžemechvíľu flákať, ale nie veľmi dlho“. Flákanieje už passé, nech bude pri moci v Budapeštiakýkoľvek kabinet, bude musieť značne zabrať.Protesty v uliciach a hlasné volanie poodstúpené, či odvolaní súčasného premiérasa snažil využiť vo svoj prospech predsedaMaďarského občianskeho zväzu (FIDESZ)bývalý premiér Viktor Orbán a možno povedať,že táto kalkulácia mu pri komunálnychvoľbách na prelome septembra a októbra ajvyšla. Vládni socialisti utrpeli v nich porážkua Orbán vyhlásil, že „voliči zosadili premiéraGyurcsánya“. Ozval sa dokonca aj prezidentLászló Sólyom, ktorý nepriamo vyzval parlamentnúväčšinu, aby premiéra odvolala.V uliciach Budapešti sa naďalej protestuje,oranžová farba Fideszu obsadila väčšinuradníc, maďarská vláda dokonca požiadalagenerálneho tajomníka NATO Jaapa Hoopade Scheffera, aby kvôli pouličným demonštráciámodvolal návštevu Budapešti, a takby sa zdalo, že osud Gyurcsányovej vládyje spečatený. Navyše 50. výročie maďarskejprotikomunistickej revolúcie 23. októbersa blíži, a jeho oslavy ako vždy mohutné samôžu zmeniť na výraz odporu k súčasnémukabinetu. Demonštranti aj opozícia však74 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Komentárpodcenili pevnosť premiérových nervov. Zakaždú cenu hodlá pokračovať vo svojej politickejkariére a presadzovať reformy, čo si dalposvätiť aj hlasovaním o dôvere. Podržal hoaj predseda Parlamentného zhromaždeniaRady Európy René van der Linden, keď namargo maďarských udalostí vyhlásil, že legitimitudemokraticky zvolenej vlády principiálnenemožno spochybniť na základe výsledkovkomunálnych volieb.Pražské ušiNa rozdiel od Gurcsányovho kabinetu tenčeský hlasovanie o dôvere neprežil. Zo 195prítomných poslancov českého parlamentuhlasovalo za vyslovenie dôvery len 96 zákonodarcov,99 bolo proti. Takéto hlasovaniesa očakávalo a je v podstate výsledkom patovejsituácie, ktorá vznikla v krajine po júnovýchparlamentných voľbách. Rozloženiesíl v 200-člennom parlamente bolo nanajvýšzaujímavé - ľavica disponovala 100 hlasmia trojica pravo-stredných strán mala rovnakýpočet. Už samotné zostavovanie vlády trvalotri mesiace, pričom záujem o jej vytvorenieoznámil ako bývalý expremiér, sociálny demokratJiří Paroubek, ako aj vodca Občianskejdemokratickej strany Mirek Topolánek.Vo funkcii predsedu vlády sa však ohrialsotva mesiac a stal sa tak prvým premiéromČeskej republiky od roku 1993, ktorý hlasovanieo dôvere svojmu kabinetu neprežil.Topolánek teda musí spolu so svojou vládoupodať demisiu. Napokon, mala to byť aj taklen akási preklenovacia vláda na deväť mesiacovdo predčasných parlamentných volieb.Teraz má Česko viacero možností. Keďžeprezidentovi ústava nepredpisuje, dokedymusí demisiu prijať, môže súčasná situáciatrvať aj niekoľko týždňov. Môžu byť vypísanépredčasné voľby a mohli by byť ešte„predčasnejšie“ než sa rátalo. A napokon jetu možnosť prijať ústavný zákon o skrátenívolebného obdobia. Ešte stále však majúčeskí politici dva platné pokusy o zostavenievlády, predčasné voľby môžu byť vypísanéaž po treťom neúspešnom pokuse o zostavenievlády.Predčasné voľby ako jediné východiskovidia viacerí politici, ktorí už českú politickúscénu opustili, v obdobnom duchu sa vyjadrujúaj politológovia a uznávaní politickíkomentátori. Napokon dnešný stav 100 : 100dáva tie najlepšie predpoklady na to, aby sahlavné politické sily uchýlili k „odkupovaniu“poslancov druhej strany, aby nachýlilimisku váh vo svoj prospech. Svedčí o tomaj prípad sociálnodemokratického poslancaPavla Ploca, ktorý podobnú ponuku dostal.Spomínaný rovnovážny stav dvoch hlavýchpolitických síl je známy aj z tradičných demokracií,ibaže vtedy sa vždy našiel akýsi„jazýček na váhe“, menšia politická sila, ktorása stala žiaducou nevestou pre oba hlavnébloky. Stalo sa - a aj v českom parlamente,že osud hlasovania závisel od jediného poslanca.Tak sa zrodila aj myšlienka veľkýchkoalícií, keď v snahe ovplyvňovať dianie sadohodnú dva najzávažnejšie politické subjektyna povolebnej spolupráci. Zdá sa však,že v súčasných podmienkach Českej republikyje tento model nepriechodný. Pri takejtokonštelácii totiž musia obe strany zľaviť zosvojho volebného programu a navyše „spájanies nepriateľom“ môžu pociťovať voličitoho-ktorého subjektu ako zradu.Prezident Václav Klaus už oznámil, že sanového premiéra nebude ponáhľať vymenovať.Na konci druhej dekády októbra čakajúČechov komunálne a senátne voľby, no dôverav súčasnú politickú scénu natoľko klesá,že ak by sa v krátkom časovom horizontekonali ešte aj predčasné parlamentné voľby,možno očakávať veľmi nízku volebnú účasť.K tomuto trendu prispela aj aféra s odpočúvanímpolitikov z ODS a novinárov.Poľské nákupyAni poľská politická scéna nezostalaušetrená pred škandálmi. Tu mali pokusyo kupovanie poslancov dokonca zdokumentovanéna videonahrávke. Potom, čo sapremiér Jaroslaw Kaczynski zo strany Právoa spravodlivosť (PiS) rozišiel s Lídrom SebaobranyAdrzejom Lepperom, stratila jehovláda väčšinu v poľskom Sejme. PiS v 460--člennom Sejme disponuje len 154 mandátmi,s 25 hlasmi Poľskej ľudovej strany a 29poslancami koaličnej nacionalistickej Ligypoľských rodín je stále ďaleko od parlamentnejväčšiny. Jaroslaw Kaczynski sa teda začalpohrávať s myšlienkou menšinovej vlády,v čom ho podporil aj jeho brat – dvojča LechKaczynski, ktorý je v súčasnosti poľskýmprezidentom. Podľa hlavy štátu „občania nemajúžiaden dôvod obávať sa“ a v súčasnostiby nebola schopná fungovať žiadna iná vládanež súčasný kabinet. Väčšinu v parlamentesa zrejme vládna PiS rozhodla zabezpečiť sisvojrázne – kupovaním poslancov z opozície.Napokon, zdá sa, že v stredoeurópskychpomeroch nie je toto riešenie straty väčšinyv parlamente, zdá sa, už ničím mimoriadnym.Vyzerá to skôr na bežne používanýprostriedok vo vysokej politike. Len sa nedaťchytiť.A Právo a spravodlivosť sa chytiť dalo. Pocelom Poľsku začalo kolovať video s nahrávkouako sa podpredseda PiS Adam Lipinskipokúsil podplatiť poslankyňu opozičnejSebaobrany Renatu Bergerovú, aby prešlado vládneho tábora. Keď sa aféra prevalila,Lipinski dokonca vyhlásil, že jeho ponukyboli súčasťou „štandardných politických rokovaní“.Nuž za štandard považuje zrejmekaždý niečo iné. Poľskí voliči si podľa prvýchpoškandálových prieskumov žiadajúvypísanie predčasných parlamentných volieb.Za odchod súčasného kabinetu sa vysloviloaž 59 percent Poliakov, ich zotrvaniepri moci si želá sotva osem percent voličov.Jaroslaw Kaczynski ešte stále hľadá možnýchkoaličných partnerov, no väčšina predstaviteľovopozičných strán sa domnieva, žesa už vlastne začala predvolebná kampaň.Z celej tejto situácie profituje opozičnáObčianska platforma (OP), ktorá máv prieskumoch až 36-percentnú podporu, čoČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiznamená, že predbieha PiS o 16 percentuálnychbodov. Opozícii by teda predčasné voľbynanajvýš vyhovovali, tým skôr, že zdokumentovanékupovanie poslancov zďaleka nemusíbyť jediným nečistým trikom v poľskejvysokej politike. Hoci sa Jaroslaw Kaczynskipoľskému národu ospravedlnil, nedá sa konštatovať,že Poliaci mu odpustili. Horšie všakje, že všetci títo stredoeurópski politici anitak nepociťujú vinu, ako skôr hnev nad tým,že boli odhalení, prichytení, usvedčení. Parlamentnádemokracia totiž predpokladá istýstupeň politickej kultúry u všetkých, čo dopolitiky vstupujú. Ak sa objaví čo i len tieňpodozrenia, že politik používa nekalé, nemorálne,neetické praktiky, znamená to jehopolitickú smrť. Ale „nové“ členské krajinyvrátane V4 priniesli do európskej politikynový fenomén. Ak sa prichytený politik zatnea vyhlási „A neodstúpim!“, nikto s nímnepohne. A najhoršie je, že týmto metódamsa od našich začali učiť aj európski politiciv starých demokraciách. Týmto naším príspevkomk európskej demokracii sa nemámeveľmi čo hrdiť.Slovensko nezaostávaAk by sme hľadali typického predstaviteľasystému „A neodstúpim“ nájdeme ho aju nás. Starosta bratislavskej Rače, podozrivýz prijímania úplatku sa rozhodol za žiadnucenu neopustiť svoje miesto a dokoncakandidovať na ďalšie. Nepomohlo si s nímani jeho materské Kresťanskodemokratickéhnutie, hoci práve kvôli jeho prípadusa rozhodlo meniť aj svoje stanovy. Nielenstanovy politických strán, ale napríklad ajpríliš široká imunita poslancov z nich robínedotknuteľné bytosti, ktoré môžu praktickyvšetko a nikdy nie sú postihnuteľné. Aniza skutky vyslovene kriminálneho charakteru.Hoci sa čas od času objavujú iniciatívyna zúženie imunity len na činnosť týchto„polobohov“ v parlamente a na politickejscéne, vždy to závisí od samotných poslancov,os ich hlasovania, a tak možno ťažkopredpokladať, že to budú práve oni, ktorí sizlikvidujú svoje výsady.Slovensko na rozdiel od ostatných krajínV4 zatiaľ nečelí vládnej kríze. Ale čo nebolo,môže byť. Európe sa neveľmi páči koalícia,ktorá vzišla z júnových parlamentnýchvolieb. S Ľudovou stranou-Hnutímza demokratické Slovensko a najmä s jehočelným predstaviteľom Vladimírom Mečiarommá už Európa svoje skúsenosti, nodnes je na programe predovšetkým účasťSlovenskej národnej strany vo vláde. Stranaeurópskych socialistov (PES) dokoncahrozí vládnemu Smeru - SD premiéra RobertaFica, že ho vylúči zo svojich radov.A to by Fico rozhodne nechcel, tým skôr,že sa spájal s inou ľavicovou stranu vlastnelen preto, aby sa do PES dostal aj Smer.Môže teda ľahko nastať situácia, že PES akceptujeSmer len v tom prípade, že sa vzdáspolupráce so SNS, ktorú Európa vinouveľkohubosti jej šéfa považuje za nebezpečnúnacionalistickú silu.■Október 200675

DiplomatiĽUDIA A UDALOSTIStretnutie v ateliéri„Atmosféra v tvorivej dielni priateľa Tibora Bartfaya mi zakaždýmdodá chuť do života. Na stretnutie s jeho umením, ale ajmnohými ľuďmi, ktorí sú vždy okolo neho myslím, keď som ďalekood domova,“ povedal Peter Vršanský, veľvyslanec SR v Japonsku,keď sme sa s ním stretli v sochárovom ateliéri.■Traja „chlapci“ z východuRoman Dvorčák, Peter Lakatoš a Roman Hrebík začali v roku2003 obchodovať s derivátmi finančných trhov. ,,Boli sme trajachlapci z východu, z Popradu a mali sme veľký sen – v horizontepiatich rokov riadiť portfólio finančných derivátov v objeme 300miliónov eur,“ povedal riaditeľ firmy Ritro Finance R. Dvorčák.Už v roku 2004 však dosiahli úroveň 500 mil. eur. Dozvedeli smesa, že aj Európa o nich vie a odborníci obdivujú a využívajú ichschopnosti.■Umenie v globalizovanom sveteO význame umeleckého diela v epoche mediálnych výziev sa hovorilona konferencii, ktorú na túto tému usporiadal Goetheho inštitútv Bratislave a iné zahraničné kultúrne centrá. O umení trebačoraz viac hovoriť, lebo práve dnes má mimoriadny význam, keďžepoľudšťuje súčasný pretechnizovaný svet, povedal veľvyslanecSpolkovej republiky Nemecko Jochen Trebesch.■Blízki susedia, blízke vzťahyBilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Rakúskom sú také bohatéa pestré, že sú takmer na hranici kapacity, pochvaľoval si susedskúspoluprácu nový veľvyslanec Rakúskej republiky HelmutWessely. Môžeme však dosiahnuť zaujímavé výsledky v rámciEÚ, napríklad v oblasti presadzovania spoločných vedeckýchprojektov, zdôraznil.■Text a foto: Tatiana Jaglová76 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

1+1TO JE MÔJ NÁZORČo si predstavujete pod milionárskou daňou, lebo v tlači sa písalo, že poslancov obíde. Ichhrubý plat je 51 800 korún (ročne btto 621 600 Sk) a s paušálnymi náhradami to môže byť vrajaj 93 420 korún (ročne btto 1 121 040 Sk). Nezaujíma nás ani tak politický rozmer tejto otázky(i keď aj to je pozoruhodné), ale skôr, či by nezaškodilo, vrátane novinárov, podaktorým znovuzasadnúť do školských lavíc? Alebo nám politici len odvádzajú pozornosť od závažnejších vecí?Diskusia o tzv. milionárskej dani odhaľuje v našej hierarchii hodnôt váhubankoviek v sume až 1500 Sk mesačne, o ktoré v pripravovanom zákoneide. Čiastočne sa týka aj polmilionárov, ktorí usilovne pracujú na vedľajšieúväzky, po večeroch.Z rovnostárstva smevyzreli pred pár rokmi– niektorí, so silnou motiváciu„mať“, sa chopilipríležitosti železnourukou – ich bohatstvovšak prýšti aj zo zmenenýchekonomických,spoločenských pravidiel.V ich dôsledku sa všakiná časť obyvateľstvadostala do sociálnejsiete, prípadne po nejiba závistlivo pokukuje,z ktoréhosi vyhrievanéhokanála. Asi 5 %obyvateľstva má menejako 2 USD denne.Chudoba neťaží najviacdôchodcov, ale najmädeti, mládež do 24 rokov,mladé rodiny.Ešte nedávno sme bolina tom so susednýmiPhDr. Eva Jaššová, PhD.,vedecká pracovníčkaÚstavu politických vied SAVČechmi bratsky podobne,dnes sme sa ocitlina opačných koncochpriečky EÚ. Kým chudobahrozí až 21 percentámSlovákov, čím smutne „vedieme“, v Čechách sa týka iba 8 percentľudí. Je pri tomto porovnaní možné, že chudoba nášho človeka je vecou jehozlyhania, alebo sú na vine aj celospoločenské faktory?Aj preto štát by mal byť oporou tým, ktorí sa stali obeťou systému ekonomických,sociálnych pravidiel. Sebalepšie opatrenia, môžu mať až príliš dlhú latenciu– prvá pomoc vo forme núteného daru od 60-tisíc lepšie situovaných spoluvo výške asi 2 miliárd korún hladným môže byť rýchlou, prvou pomocou.Okrem kladného dopadu na ich životnú úroveň, či až prežitie, má podľa môjhonázoru milionárska daň aj psychologický efekt – až príliš totiž zdôrazňujemehodnotu materiálneho bohatstva, obdivujeme majetných, a možno onisami neraz potrebujú duševnú inšpiráciu, aby si uvedomili hoc s básnikom V.Mihálikom, že „ľudia sú od peňazí studení“.Štát, ktorý robí mocných a motivovaných spoluzodpovednými za bezmocnýchinšpiruje k humanite, učí ľudské bytosti zhromažďovať svoje poklady nie ibav skriniach a trezoroch, ale i v nebi.Istý psychológ povedal, že intelektuála od mentálne retardovaného človeka čikreténa, delí neraz iba genetika či malé množstvo tyroxínu v štítnej žľaze. Bohatímateriálne by si nemali nechať svoje srdcia obrásť tukom, altruizmus bymal byť súčasťou ich výbavy človeka s väčším množstvom energie. Schopnosťmať a zarobiť by nemala mať ďaleko od ochoty pomôcť, dať. Milionárska daňučí vnímavosti voči blížnemu – malá škola ľudskosti za pár šušťavých papierovtým, ktorým sa osud v ich rukách vzpiera možno už od narodenia. ■Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVprvom rade si treba uvedomiť silu symbolov používaných v politike. Zatakýto symbol možno považovať aj označenie „milionárska daň“. Samozrejme,z pohľadu ekonóma či matematika je v súvislosti s navrhnutou úpravoudaňového zaťaženia „nadštandardne“ zarábajúcich príjmových skupínobyvateľstva hovoriť o „milionárskej“ dani nezmyselné a nepatričné, pretožesa naozaj netýka „milionárov“, t. j. minimálne ľudí s ročnými príjmami presahujúcimijeden milión korún.Miroslav Kollár,analytik Inštitútu pre verejné otázkyNavyše ak sa detailnejšie pozrieme na štruktúru navrhovaného opatrenia, tienajvyššie príjmové skupiny postihne nepatrne, v dôsledku zrušenia odpočítateľnejpoložky sa ich daňové náklady zdvihnú o zanedbateľných cca 18 000Sk, čo – uznajte – skutočného milionára nechá chladným. Reálny dopad mátoto opatrenie na síce nie veľkú, ale významnú časť spoločnosti – lepšie situovanúčasť strednej triedy, ktorá je v každom fungujúcom spoločenskommechanizme motorom napredovania.Samozrejme, toto nie je primárne voličská skupina súčasnej vládnej koalície,preto ju nová vláda „obetovala“ na vytváranie dojmu o dôslednom plnenísvojich volebných sľubov. Aj z tohto dôvodu je významná oná symbolická rovina,preto treba hovoriť o „milionárskej“ dani, preto treba vytvárať zdanie,že „trestáme“ nie úspešných, ale podozrivých – t. j. bohatých.Takáto stratégia, navyše keď jej význam je naozaj len v symbolickej rovine,keďže reálny ekonomický prínos takéhoto opatrenia vzhľadom na potenciálneriziká nie je významný, je však z pohľadu dlhodobého rozvoja krátkozrakáa nebezpečná. Na štátom vynucovanú solidaritu (už toto je „protimluv“,jednou z podstatných čŕt solidarity je jej dobrovoľnosť, vynucovaná solidaritanie je solidarita, ale nátlak) bude potrebných čoraz viac zdrojov. A tie vytvorianajmä aktívni a úspešní. Ak ich budeme trestať za aktivitu a za úspech,ak z nich budeme vytvárať podozrivú a nedôveryhodnú časť populácie, ichaktivita bude klesať, čo sa negatívne odrazí aj na rozvoji spoločnosti.A pokiaľ ide o novinárov: nemajme na nich vyššie nároky ako na zvyšok spoločnosti.Isteže, privítal by som, keby bežný novinár dokázal odhaliť túto nievždy korektnú politickú hru symbolov a pomenúvať veci pravými menami.Slovenská žurnalistika aj politika sú však dve sféry, ktoré sa v sebe navzájomvýznamným spôsobom reflektujú – obraz jednej je len odrazom druhej– a naopak. ■Október 200677

KomentárZvolenie za nestáleho člena BR OSN priniesloSlovenskej republike nový rozmerspoluzodpovednosti za riešenie doslova globálnychproblémov bezpečnosti a stabilizácieregiónov, ktoré boli postihnuté ozbrojenýmikonfliktmi. Jedným z takýchto regiónov jeZápadný Balkán. Jeho dlhodobá stabilizáciaa plnohodnotná integrácia do európskycha transatlantických štruktúr sa na začiatkunového storočia zaradila medzi priority slovenskejzahraničnej politiky.Prejavilo sa to o.i. v tom, žeSrbsko a Čierna Hora sa stalihlavnými adresátmi oficiálnejrozvojovej pomoci,ktorú SR začala poskytovaťpo jej vstupe do OECD. Záujemo stabilizáciu regiónupreukázala SR aj tým, žedo Kosova vyslala početnývojenský kontingent v rámcijednotiek KFOR. Súčasťoutohto záujmu je aj dlhodobépôsobenie mimovládnychorganizácií v tomto regióne,ktoré sa zameriavajú napodporu demokracie a odovzdávanieslovenských skúsenostíz oblasti transformáciespoločnosti a prípravykrajiny na integráciu do EÚa NATO. Vďaka tejto dlhodobej angažovanostiv regióne disponuje Slovensko a jehodiplomacia často unikátnymi poznatkamia skúsenosťami.S týmto know-how a a politickým zázemímsa Slovenská republika ako nestályčlen BR OSN zúčastní aj na rozhodovanío štatúte Kosova. Aj keď jej možnostiovplyvniť konečné rozhodnutie, ktoré sabude týkať aj je národných záujmov, súznačne obmedzené, bude za toto rozhodnutieniesť medzinárodnopolitickú zodpovednosť.Dnes, keď je pevne ukotvená v EÚa NATO, sa prístup k riešeniu tohto problémustáva pre jej diplomaciu významnýmtestom zodpovednosti a zrelosti.Realistický pohľad na vývoj situácie prinášapoznanie, že Kosovo smeruje k istejforme nezávislosti, akokoľvek bude skrytá čiobmedzená. Napriek tomu, že je stále platnárezolúcia č. 1224/99 BR OSN, v zmyslektorej sa Kosovo považuje za itegrálnu súčasťSrbskej republiky, de facto po ukončeníkosovskej krízy a po príchode medzinárodnejcivilnej misie UNMIK Belehrad stratilnad touto svojou provinciou akúkoľvek moca kontrolu. Toto vedomie je silne prítomnéaj u srbskej politickej elity. Srbské vedenievšak nielen z vnútropolitických dôvodov,ale aj a najmä z medzinárodnoprávnych dôvodova kvôli neprípustnosti zmeny hraníca je destabilizačných účinkov na región ZápadnéhoBalkánu odmieta akceptovať, abysa Kosovu udelil štatút nezávislého suverénnehoštátu, ako to nekompromisne požadujepolitická reprezentácia kosovskýchAlbáncov a ako je tomu naklonená najmäamerická a britská diplomacia.KOSOVO –SLEDUJME AJSVOJ ZÁUJEMPeter WeissO sile tohto postoja svedčí konsenzusmedzi srbskými politickými silami a svedčíaj jednomyseľné prijatie uznesenia srbskéhoparlamentu z novembra 2005, že Srbsko nemôžeakceptovať riešenie, že mu proti jehovôli bude odňaté Kosovo, ako aj skutočnosť,že 12. septembra 2006 poslanci srbskéhoparlamentu 221 hlasmi z 250 schválili postupsrbských vyjednávačov o štatúte Kosovaa 219 hlasmi prijali rozhodnutie, abydo textu pripravovanej novej ústavy bolazačlenená pasáž o tom, že Kosovo je súčasťSrbska a aby sa práce na ústave ukončili v čonajkratšom čase. Na svojom rokovaní o 2dni neskôr srbská vláda prijala uznesenie,že v preambula návrhu ústavy bude zmienkao Kosove ako integrálnej súčasti Srbskaso širokou autonómiou.Vzhľadom na skutočnosť, že pozíciasrbského vedenia a a reprezentácie kosovskýchAlbáncov v otázke štatútu Kosova sústále diametrálne odlišné, je správne, že SRzotrváva na stanovisku, že konečné riešeniemá byť výsledkom kompromisu, ktorýbude výsledkom dohody oboch zainteresovanýchstrán. Ak by sa tak nestalo, bolo byto nielen v rozpore so životnými záujmamisporiacich sa strán a celého regiónu, ale ajv rozpore so záujmami SR.Slovensko, ktoré podporilo intervenciuNATO v roku 1999 proti ZRJ vedenej Miloševičom,zameranú na riešenie humanitárnejkrízy, v ktorej sa ocitli kosovskí Albánci, taktotiž neurobilo s cieľom, aby jej výsledkombol vznik etnického miništátu na ZápadnomBalkáne. Treba to zdôrazňovať tým skôr, ženávrat k multietnickému Kosovu sa v dôsledkuneefektívnej postkonfliktnej konsolidáciezo strany medzinárodného spoločenstvaneuskutočnil. Slovensko by sa teda nemalopripojiť k politike, ktorá fakticky nanucujeBelehredu proti jeho vôli nejaké riešenie.Veď ak BR OSN prijme rozhodnutie, ktoréhozákladom nebude kompromis, odsúhlasenýtak srbským vedením, ako aj politickou reprezentácioukosovských Albáncov, výsledkombude trpký historický paradox : dôjdek odňatiu územia demokratickému štátu,ktorého súčasný režim nijakoneublížil kosovskýmAlbáncom. Nové politickévedenie Srbska bude potrestanéza chyby a zločiny Miloševičovhorežimu, ktorýdemokratickým spôsobomporazilo za potlesku a podporypolitických elít členskýchkrajín NATO a EÚ.Akokoľvek vyjednávačiOSN zdôrazňujú, že ideo špecifické a neopakovateľnériešenie konkrétnejsituácie, ak z rozhodnutiaBR OSN a ďalších medzinárodnýchorganizácií, najmävšak s priamym či nepriamymsúhlasom EÚ, dôjdek tomu, že v čase mieru demokratickýštát príde o časťsvojho územia na základe uznania sebaurčovaciehopráva jedného etnika, ktoréhoväčšia časť už realizovala toto právo v samostatnom,navyše susednom štáte, bude sa tonielen v Európe, ale aj vo svete chápať nielenako politický, ale aj medzinárodnoprávnyprecedens.SR by sa na vzniku takéhoto precedensunemala svojím hlasom podieľať. Veď sa homôžu chytiť nielen Kurdi či niektoré kaukazskéetniká, nehovoriac o čečenskýchseparatistoch. Tento precedens môže byťzo strednodobého a dlhodobého hľadiskapríťažlivý a inšpiratívny aj pre politickýchreprezentantov niektorých národnostnýchmenšín, a to nielen tzv. autochtónnych, aleaj tých, ktoré vznikli migráciou za pracovnýmipríležitosťami – v členských krajinách EÚa NATO. Už vo februári t. r. to v Budapeštidemonštroval podpredseda SMK M. Duray,keď svoju sťažnosť, že celý svet upiera Maďaromto, čo iným priznáva – právo na sebaurčeniea že tohto práva sú zbavení aj Maďarina Slovensku, zavŕšil slovami: „Kosovskí Albánciho budú mať skôr, držíme palce“.Základným záujmom Slovenska v medzinárodnejkauze „štatút Kosova“ nie je zapáčiťsa niekomu – či už Srbsku, USA, Veľkej Británii,EÚ alebo kosovským Albáncom. Životnýmzáujmom SR je vytvoriť si svojím postupomakúsi strategickú poistku, aby sa niekedyv budúcnosti nestala sama obeťou vnútropolitickýcha zahraničnopolitických postupovvoči jej vlastnému vnútornému usporiadaniua voči jej územnej integrite, ktoré sa budú odvolávaťna kosovský príklad. Aj preto by saSR nemala zasadzovať za urýchľovanie rozhodnutiao štatúte Kosova.■78 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenské centrum dizajnuFoto: M. NemecPRIDANÁHODNOTA: DIZAJNOd nástupu Mgr. Kataríny Hubovej v októbri 2003 na post riaditeľkySlovenského centra dizajnu (SCD) sa pohľad na význam dizajnuzačína meniť. Posun nastal najmä po začlenení Slovenskado EÚ. Svet akcentuje síce predovšetkým dôležitosť dizajnu v ekonomickejoblasti, ale vníma aj jeho kultúrne hodnoty. Významnouambíciou SCD, ktorá sa v poslednom čase darí napĺňať, jeprepojiť dizajnérov s výrobcami. S riaditeľkou SCD sa pozhováralaredaktorka Beata Vrzgulová.■ Ako by ste charakterizovali hlavné úlohySCD, ktoré vzniklo v roku 1991, a po pätnástichrokoch činnosti by už malo byť vyprofilovanouinštitúciou? Darí sa mu ich plniť?Slovenské centrum dizajnu vzniklo podMinisterstvom kultúry SR, čo od počiatkuvýrazne ovplyvňovalo jeho orientáciua činnosť. Sledovalo sa predovšetkým kultúrneposlanie dizajnu, čo celkom nenapĺňakomplexné vnímanie dizajnu v celosvetovommeradle. Západná Európa dizajnvyužíva predovšetkým ako ekonomickýnástroj. Aj toto je jeden z dôvodov, prečosa na Slovensku z času na čas vynorí otázkao opodstatnenosti existencie našej inštitúciepod ministerstvom kultúry. Za 15 rokovpôsobenia a práce si SCD určite našlopevnú pozíciu najmä v kultúrnom prostredí.Rada konštatujem, že v poslednom časesa nám začína dariť aj v prepájaní dizajnus priemyslom a výrobou.■ Rozmeňme si to na drobné – v čom spočívahlavná náplň činnosti SCD?Centrum vzniklo s informačno-dokumentačnýmposlaním, a táto úloha je dodnesnajdôležitejšia. Kriticky však musímpovedať, že pred mojím nástupom do roku2003 aj napriek vynakladaným finančnýmprostriedkom nebola táto úloha napĺňanádôsledne. Informačný systém stagnovalnapriek tomu, že záujem o jeho zabezpečeniebol požadovaný z najvyššíchvládnych miest. Pri svojom nástupe somsa preto zamerala predovšetkým na tútooblasť, ktorá je základom úspešného realizovaniavšetkých ostatných aktivítSCD. Proces informačného projektu jednes naštartovaný veľmi dobre, pôsobímev jednom softvérovom prostredí pre všetkyoblasti, ktoré zastrešujeme – teda odšpecializovanej knižnice až po adresár, dizajnérskeosobnosti, aktivity SCD – a smekompatibilní aj s medzinárodným informačnýmprostredím.Jedinečnosť nášho SCD spočíva v tom, žeide o jedinú inštitúciu, ktorú môže štát využívaťako nástroj na podporu dizajnu právevďaka našim špecifickým informáciám z tejtooblasti.■ Ovplyvnil vstup Slovenskej republiky doEurópskej únie aktivity Slovenského centradizajnu? V akom smere?Situácia v našej oblasti sa po vstupe do EÚdoslova veľmi radikálne zmenila najmä v požiadavkáchna informácie, ktoré prichádzalido SCD zo zahraničia, a zároveň aj u nás začaldizajn zohrávať významnú úlohu aj v oblastiinovácie produktov.Zmenená situácia sa premietla aj do aktivítSCD. S cieľom užšej spolupráce sme osloviliNárodnú agentúru pre stredné a malé podnikaniea pripravili spoločný projekt na priamupodporu konkurencieschopnosti výrobnýchfiriem prostredníctvom dizajnu. Ďalší projektbol spätý so zásobníkom projektov na MHSR a zahŕňal podporu a rozvoj malých dizajnérskychštúdií. Popri trvalej a čoraz podrobnejšejinformačno-dokumentačnej činnostiSCD, budovaní archívu dizajnu a podobnesa usilujeme hľadať cesty lepšej spolupráces priemyslom. Očakávame, že spektrum našejčinnosti sa rozšíri smerom k výrobe a praxi,čo považujem za rovnako dôležité, ak niedôležitejšie, ako kultúrne hodnoty dizajnu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Má dizajn na Slovensku dobré podmienkytakpovediac „na existenciu?“ Vieme oceniťjeho miesto v každodennom živote a esteticképoslanie? V čom môže SCD našich dizajnérovpodporiť?Pri svojom nástupe do SCD som pokladalaza veľmi dôležitú mnohostrannú spoluprácua vzájomnú informovanosť dizajnérov. Pretosme vytvorili poradný orgán SCD – RaduSCD so zastúpením všetkých oblastí (školstvo,dizajnéri z praxe, firmy, združenia dizajnérov)a viaceré rozhodnutia a postupykonzultujeme spoločne. Popri tom, že vediemeadresár a databázu dizajnérov, už vyše 10rokov vychádza časopis DESIGNUM, ktorýsa venuje a propaguje predovšetkým slovenskýdizajn. Je jediným periodikom podobnéhozamerania na Slovensku, zahŕňa všetkyoblasti dizajnu. Priama podpora spočívav tom, že dnes vieme priamo sprostredkovaťinformáciu medzi dizajnérmi a výrobnýmifirmami. Keď istá firma pocíti potrebu spolupracovaťs dizajnérom – akéhokoľvek zamerania– vieme kontakt odporučiť a zabezpečiť.Takúto pomoc sprostredkúvame čorazčastejšie. Aj firmy sú v tomto smere čoraz aktívnejšie,čo je veľmi pozitívne. O európskejintegrácii svedčí aj to, že pri realizácii väčšíchprierezových alebo tematických výstav sa organizátoriobracajú špeciálne na SCD, abysme im poradili buď našich dizajnérov, alebofirmy, kde vznikajú zaujímavé produkty.Keby SCD nejestvovalo, takéto informácie bynemali kde inde získať.Za istú významnú formu podpory (ajv celospoločenskom meradle) možno jednoznačnepokladať udeľovanie Národnej cenyza dizajn (každé dva roky). Aj vďaka tejtoaktivite má SCD ako jediné na Slovenskuveľmi podrobne zmapovaný stav výrobcov,ktorí vyrábajú slovenský produkt. Prostredníctvomocenení sa dostávajú do povedomiaúspechy dizajnérov a formuje sa aj ich pozíciav rámci spoločnosti. Národná cena máviacero kategórií, priamu podporu ministrovkultúry, školstva a hospodárstva, ktorí udeľujúsvoje ceny, čím sú nepriamo vtiahnutíaj do problematiky slovenského dizajnu.Informácie zhromažďujeme prostredníctvomveľtrhov, výstav, prezentácií. Slovensko nieje na dobrých dizajnérov také bohaté, aby sak nám dobrý chýr nedostal...■ Ako sú hodnotení slovenskí dizajnéri a akosú prijímané ich návrhy a realizácie v Európe?Môžeme – prípadne – hovoriť o svetovostinášho dizajnu?Podľa môjho názoru má slovenské školstvovychovávajúce dizajnérov veľmi dobrúúroveň. Mnohí zahraniční hostia nám „závidia“štruktúru VŠVU, kde úzko spolupracujúateliéry voľného umenia a úžitkového umeniaa dizajnu, navzájom sa ovplyvňujú a dopraxe odchádzajú všestranne tvoriví ľudia.Veľmi prezieravo sa už na škole hľadá spojenies potrebami praxe. Hlavná však, samozrejme,je kreativita, pevná vôľa, usilovnosť,rozhľadenosť, ochota neprestajne sa vzdelávaťzo strany samotných dizajnérov. Mohlaby som spomenúť veľa mien, ktoré majúminimálne európsky, ak nie svetový zvuk:Štefan Klein, Ľudmila Bolešová, Adriana Poláková,Juraj Mitro, Ivan Čobej, Milan Bíroš,Anton Bendis.■Október 200679

DizajnériNAJSKÔRMUSÍME BYŤ NA SEBA HRDÍDizajn má vo svete dôležité miesto predovšetkým ako ekonomický nástroj. Vnímaniedizajnu na Slovensku má v tomto smere rezervy, no jeho akceptovanie sa postupnezačína meniť. Napriek neľahkej pozícii tohto odvetvia sa viacerým slovenským dizajnérompodarilo preniknúť do sveta. Predstavujeme troch z nich, ktorí odpovedali narovnaké otázky.1. Mohli by ste bližšie opísať, čomu sa venujete?2. Bolo ťažké presadiť sa? Čo všetko tomu predchádzalo?3. Čo by ste poradili svojim kolegom na ceste k uznaniu?4. Má slovenský dizajn perspektívu realizovať sa v Európe, prípadne vo svete? Ako?TONO BENDIS1. Venujem sa predovšetkým návrhomsvietidiel, elektroniky, nábytku. Usilujemsa ponúknuť komplexnú službu – mojapráca na budúcom výrobku sa začne koncepčnýmnávrhom na základe marketingovýchpredstáv klienta a technologickýchmožností výrobcu. Končí sa prípravoua rozbehnutím výroby. Niekedy sa eštepodieľam aj na prípadných nasledujúcichinováciách výrobku.2. Myslím si, že najťažšie bolo vydržaťv branži. Pracovať som začal rok pred revolúciou– najhoršie časy podľa mňa boliv období, keď socialistické „podniky“ končilis výrobou a nové firmy ešte neexistovali.V podstate ich málo existuje dodnes,konkrétne mám na mysli podniky, ktorýchprodukcia vzniká na Slovensku nielen povýrobnej stránke.3. Neviem, či som ten správny radca, alepodľa mňa je hľadanie cesty k uznaniu doslovastratený čas. Treba skôr hľadať spôsoby,ako naplniť predstavy klienta alebo– ešte lepšie – konečného spotrebiteľa, prípadnetieto jeho predstavy prekročiť. Potom,možno, príde aj to uznanie.4. Dúfam že áno, aj keď globalizáciaa vznik čoraz zložitejších výrobkov, naktorých vývoji sa podieľajú celé tímy marketingovýchodborníkov, konštruktérov,technológov aj dizajnérov, to veľmi neumožňujú.Skôr vidím šancu realizovať saprostredníctvom jednoduchých výrobkovvyužívajúcich aspoň sčasti remeselné techniky,prírodné materiály. Aj keď je možnénájsť aj príklady relatívne zložitých produktovzo Slovenska, ktoré si cestu dosveta aj vďaka, alebo práve pre svoj dizajnnašli.ĽUDMILA BOLEŠOVÁ1. Som akýmsi kreatívnym konceptorommódnej značky Lifeline, ktorý udáva smerdizajnérkam značky na základe módnychTONO BENDIS pôsobí v oblasti produktového dizajnu.Prvá firma, s ktorou spolupracoval, bolamníchovská firma Klem Products. Doteraz sana Slovensku pre túto firmu vyrábajú svietidlápodľa návrhov našich dizajnérov, ktoré vznikliv spolupráci s pánom Kierulfom. Niekoľko realizovanýchnávrhov pripravil tiež do Nemecka,Francúzka, Južnej Afriky a ďalších krajín.trendov, ale aj z pohľadu cieľovej kategórie,ktorú má značka stanovenú. Tedačiastočne „strážim“ aj obchodnú stratégiuz pohľadu štruktúry a cenotvorby. Spočiatkusom pre značku pracovala ako jedinýdizajnér. Po troch rokoch však práce natoľkopribudlo, že nebolo možné ju zvládať,tak sme začali rozširovať dizajnérskytím. Vtedy som sa, asi celkom prirodzene,stala šéfdizajnérkou. Dnes moja kreatívnačasť spočíva v stanovení línie kolekciena začiatku sezóny, na jej základe potomdizajnérky pripravujú svoje návrhy na sezónnemódne témy a farebnicu. Až potomsa pristupuje k vytváraniu konkrétnychmodelov a procesu napĺňania štruktúrykolekcie. Som, samozrejme, zodpovednáza celkový výsledok, hoci to, čo nakoniecv predajniach nájdete, nie je práve môjnávrh. Pri tvorbe spolupracujeme s mnohýmidizajnérskymi ateliérmi v zahraničí,predovšetkým v Dánsku a Číne. Firmy,ktorým tieto ateliéry patria, kreujú módnenávrhy pre známe značky ako Vero Moda,Mango, Only, či H&M. Takže mám úžasnúmožnosť vidieť celkom zblízka, ako tátopráca funguje na skutočne medzinárodnejúrovni.2. Odjakživa som inklinovala k umeleckejtvorbe. Rozhodnutie pre štúdiummódneho návrhárstva na Strednej priemyselnejškole textilnej v Brne bolo pretopre mňa celkom prirodzené. Neuvažovalasom nad tým, či to bude ťažké, skôr, žema to veľmi baví. V tom čase bola celkominá doba, odevný priemysel sa javil akocelkom ideálne a perspektívne odvetvie.Módny dizajn mal z môjho pohľadu blízkok umeniu, ktoré som milovala, a zároveňaj svoju praktickú stránku, ako sahovorí – do života. Po ukončení strednejškoly sa mi podarilo dostať na Vysokúškolu výtvarných umení v Bratislave,kde práve na Katedre textilnej tvorbyotvárali odbor módne návrhárstvo. Prvétri roky som mala to šťastie študovať vateliéri módneho návrhára, akademickéhomaliara Jozefa Ťapťucha. Prichádzalk nám priamo z Paríža, kde žije, a dnesmôžem povedať, že mi do profesionálnehoživota mnoho dal. Hlavne preto, žepracujem pre komerčnú módnu značkua on vedel jasným spôsobom vysvetliť,ako aj v módnych trendoch fungujú určitécykly, ako pripravovať módne témy, či sezónnufarebnicu. Magisterskú prácu somobhajovala v ateliéri akademickej maliarkyJúlie Sabovej, ktorá sa na navrhovaniedíva omnoho benevolentnejšie. Tu somsa naučila nevnímať módu kŕčovito cez80 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

DizajnériĽUDMILA BOLEŠOVÁ je šéfdizajnérkou módnejznačky Lifeline, za ktorou stojí spojenie kapitáluzo Slovenska, Dánska a Saudskej Arábie.Značka Lifeline má sieť 40 značkových predajní,z ktorých osem sa nachádza na Ukrajine, dvev Saudskej Arábii, jedna v ruskom Petrohradea jedna vo Varšave v Poľsku.strihy a technológie, ale snažiť sa uvoľniť.Priznám sa, spočiatku som sa veľmivzpierala, keďže to znamenalo „prekopať“spôsob myslenia, ale časom sompochopila, že je to dôležité. Po skončeníškoly nastala ťažká dilema. Obdobie kreatívnejeufórie sa skončilo a ja som vstúpilado sveta ako citlivý umelec bez manažérskychschopností. Veľký hendikep náskreatívcov v tom čase bol, že sme sa nedokázalipredať. Dnes je to už iné, ale v tomčase rozpuku podnikania to bolo tak. Premňa nebolo možné otvoriť si butik, alebomódnu galériu a začať, nemala som na toprostriedky ani konexie. Tak som sa rozhodlaabsolvovať konkurz na návrhárapre značku ZOE. Uspela som a tri rokysom sa skrývala za mnohými modelmi naich módnych prehliadkach a za kolekciami,ktoré táto značka predávala. Dostalasom tak svoje nohy zo snov späť na zem,získala sebavedomie a mnoho skúsenostíz praxe v krajčírskych dielňach. A hneďpotom prišla do cesty značka Lifeline.3. Aby nasledovali svoj sen a šli za ním.Aby sa neustále zdokonaľovali v rámcivlastných kreatívnych zručností a nikdyneprestali sledovať, čo sa v dizajne okolonich odohráva. Tým nemyslím len módu,ale dizajn ako taký, pretože všetky jeho oblastisú navzájom úzko prepojené. A nielenpreto, aby boli vždy v trende, ale abyv rámci prehľadu dokázali priniesť a vytvoriťniečo celkom nové.4. Priznám sa, že túto otázku nemámveľmi rada. Pretože, aby sme sa mohli vosvete presadiť slovenským dizajnom, musímebyť naň najskôr hrdí. Len ak budemepresvedčení, že je kvalitný, konkurencieschopný a na vysokej úrovni, budeme hotak prezentovať a uverí nám aj svet. Ak sana to pozriem cez príklad módneho dizajnu,každá krajina má svoje značky, ktorýmisa pýši. Dánsko má Only či Vero Modu,Španielsko Mango a Zaru, alebo ŠvédskoH&M. Azda si čoskoro uvedomíme, že to,či má slovenský dizajn perspektívu realizovaťsa vo svete, nie je celkom správne položenáotázka. Skôr, či tomu skutočne veríme.Ja osobne so o tom presvedčená.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiJURAJ MITRO sa venuje vývoju automobilov.Pracuje pre slovenskú firmu K-1 engineering,ktorá vyrába športové vozidlo Attack roadster.V minulosti absolvoval študijný pobyt v dizajnérskomcentre koncernu Volkswagen AG voWolfsburgu v Nemecku, spolupracoval aj s firmamiDuma, s.r.o., a Plastima Topoľčany.JURAJ MITRO1. Zaoberám sa vývojom športovýchautomobilov malosériovej výroby. Takétovšeobecné zaradenie jednotlivca v ponímanívývoja bežného automobilu neexistuje,no pri kusovej produkcii relatívnenízkorozpočtových projektov to nemusívyznievať až tak trúfalo. Na výrobu takéhoautomobilu sú zaužívané celkom odlišnétechnológie, pričom sa najväčší dôrazkladie na manuálne spracovanie. Tu jedôležité mať celkový prehľad o materiáloch,technológiách a postupoch. Takátoširokospektrálnosť je kľúčom k efektívnemuskĺbeniu všetkých požiadaviek nakonečnú podobu výrobku – od idey, vývoja,výroby až po marketing. Hoci maautomobil vždy fascinoval, ako stroj plnýzaujímavých technických riešení, ťažiskomojej práce spočíva predovšetkým v dizajne.V praxi, pri rozbiehaní úplne novejznačky športového automobilu, sa prácadizajnéra ani zďaleka nekončí prezentáciouefektných kresieb. Vlastná tvrdá prácapokračuje vyhotovením modelu v mierke,základným návrhom, výrobou rámu apodvozku spolu s prototypom karosériea interiéru v reálnych rozmeroch. Pri tomvšetkom treba zohľadniť množstvo rozmanitýcha dôležitých požiadaviek – ergonomických,aerodynamických atď., nonajmä prekážok v podobe prebujnenejlegislatívy. Ak by sa nebodaj naskytlamedzierka pre rozlet dizajnéra, ešte sú tutechnologické obmedzenia, ktoré mu isteza pravdu nedajú...2. Ku koncu štúdia na VŠVU som spoznalzakladateľa firmy K-1 Dicka Kvetňanského,s ktorým sme začali s vývojomšportového roadstera. Táto téma sa akonávrh a model preniesla aj do mojej diplomovejpráce. Po ukončení štúdia sme sapustili do realizácie projektu. V prvej fázesme vozidlo vyrábali po komponentochako skladačku, tzv. kit car, a neskôr bolokompletne prepracované a homologovanéna predaj v Európe ako hotové vozidlo.3. Preskočme klišé o pevnej vôli a hlasesrdca. Skúste na čas spojiť svoj život so životomprojektu nielen od prvej čiarky, aleaj cez vývoj, výrobu až po spätnú väzbufinálneho produktu od konečného zákazníka.Je to poznanie, ktoré prichádza lens praktickou skúsenosťou a poznačí pohľaddizajnéra na ďalšiu tvorbu. Práve tomožno pomôže k uznaniu tých, ktorí potomváš návrh privedú do života.4. Netvrdím, že ísť proti prúdu globalizácievlastnou cestou cez alternatívneprojekty je jediná možnosť. Je množstvoúspešných príkladov aj z odboru automobilovéhodizajnu, keď sa ľudia zoSlovenska výnimočne etablovali v medzinárodnýchdizajnérskych tímoch pocelom svete.Foto: archívPripravila: Beata VrzgulováOktóber 200681

Slovenská ekonomikaEKONOMICKÉUDALOSTI POHĽADOMANALYTIKAPavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosťNeistota – tak by sa jedným slovom dal charakterizovať pohľadna najbližší vývoj slovenskej ekonomiky. Neistotaje spojená najmä s vývojom verejných financií, keď na jednejstrane sú sľuby novej vlády a na druhej strane cieľ vstupu doeurozóny v roku 2009. Práve naplnenie predvolebných sľubov,v podobe vyšších výdavkov do poľnohospodárstva, školstva, čisociálnej sféry znamená riziko neplnenia maastrichtského rozpočtovéhokritéria pre prijatie eura, podkopávajúc následne ajsplnenie kritéria inflačného cez fiškálny impulz. Ani opakujúcasa rétorika vlády, že prijatie eura v roku 2009 je stále platný cieľ,nič nemení na fakte, že dôsledné plnenie predvolebných sľubova členstvo v eurozóne (podmienené plnením maastrichtskýchkritérií) si navzájom odporujú.Na neistotu ohľadom fiškálnych priorít novej vlády a potrebuznížiť infláciu upozorňuje aj správa o konvergencií z pera medzinárodnejratingovej agentúry Fitch Ratings. I keď agentúrav prípade Slovenska, ako jedného z mála „čakateľov“ na euro,naďalej považuje pôvodný termín (t.j. rok 2009) za najpravdepodobnejšídátum vstupu do eurozóny. Väčšine ostatným kandidátomna spoločnú menu však termín prijatia eura posunula pozapôvodne plánované horizonty. Tento posun však nebol prekvapením,a to kvôli nedostatku politickej ctižiadosti v jednotlivýchkrajinách. Posledný vývoj v Maďarsku či Česku je jasným a zároveňvarovným príkladom aj pre Slovensko, ak by sa vydalocestou fiškálnej rozšafnosti.Vyššie rozpočtové výdavky by mohli nepriaznivo zmeniť aktuálnystav, keď domáci dopyt zatiaľ len čiastočne tlačí na celkovúcenovú hladinu. Podľa údajov Štatistického úradu sa cenováhladina za august medzimesačne nezmenila. Medziročne saposunula o jednu desatinku nahor na 5,1 percenta predstavujúcnové tohtoročné maximum. Najmä oneskorený dopad zvýšeniaspotrebných daní na tabakové výrobky či zdraženie bankovýchpoplatkov tlačili na rast celkovej inflácie. Naopak sezónny poklesv cenách zeleniny a ovocia či odevov a obuvi držali infláciuna uzde. Dá sa povedať, že rast spotrebiteľských cien je stabilizovaný,hoci na úrovni tohtoročných maxím, avšak s tendenciupoklesu v jesenných mesiacoch kvôli bázickému efektu. Navyše,tlak vlády na ceny energií a monopoly samotné, napriekexistencií formálne nezávislého regulačného úradu, môže priniesťúľavu inflačným tlakom. Lenže takéto zníženie rastu spotrebiteľskýchcien nemusí byť zo strany príslušných európskychinštitúcií považované za udržateľné plnenie maastrichtského inflačnéhokritéria.Inflačné riziká či dokonca otázku rizika prehrievania ekonomikynastoľuje aj aktuálne silné tempo rastu domáceho hospodárstva.V prípade Slovenska však zatiaľ nemožno hovoriťo prehrievaní ekonomiky, hoci uháňa najvyššiu rýchlosťouspomedzi európskej 25-ky (s výnimkou pobaltských štátov,ktoré šliapu na plyn ešte silnejšie). Domáce hospodárstvo sícesvižne rastie, avšak infláciu majú na svedomí skôr nákladovétlaky v podobe cien energií, ako zatiaľ nevýrazné tlaky dopytové.Zároveň sa vysoké ceny ropy a zemného plynu podpisujúaj pod zahranično-obchodnú nerovnováhu, ktorým sekundujedovoz technologických celkov, hoci efekt spotreby je taktiežprítomný. Na pozadí silného rastu zamestnanosti a miezd všakriziko prehrievania existuje, najmä ak by súčasná vláda nepokračovalav už aj tak málo ambicióznom pláne znižovania fiškálnejnerovnováhy.ECONOMIC EVENTSIN SLOVAKIA ATA GLANCEPavol Ondriska, ING d.s.s.Uncertainty – this is the right word, which might be usedto asses the current prospect of the Slovak economydevelopment. The uncertainty is linked mainly to public finance.On the one hand, there are promises of the new governmentboosting expenditures. On the other hand, there is the plannedtarget of Eurozone accession in 2009. If the government honoursa majority of pre-election promises, particularly in the form ofhigher budget expenditures in agriculture, education and healthcare system, it could imply a risk that the country will not meetthe Maastricht budget criterion. At the same time, fiscal impulsewill make pressures on inflation imposing a risk of inflationcriterion breach. Despite a permanent pro-euro rhetoric of thegovernment there is a contradiction. Slovakia will be hardlyable to meet the majority of pre-election promises as well asMaastricht criteria.The uncertainty over fiscal priorities was highlighted by ratingagency Fitch Ratings, which published its report on convergencein September. Nevertheless in case of Slovakia, the agency stillregards the scheduled date of accession into Eurozone (2009) asthe most probable. However, the agency postponed the timetablesbehind scheduled dates for many regional peers. The lag does notrepresent a surprise, because it results from insufficient politicalambitions in individual countries. The recent development inHungary and the Czech Republic have proved the case andrepresents a warning signal also for Slovakia, if the countryimplements a fiscal profligacy.Higher budget expenditures would affect negatively the currentstatus, that domestic demand has pushed consumer prices onlypartially. According to Statistical Office data, headline inflationdid not change in August (month-on-month comparison).Annual inflation moved up by one decimal point to 5.1 percentrepresenting a new year-to-day high. Mainly a delayed effect ofhigher excise tax rates on tobacco products or rise in bank feespushed inflation higher. On the other hand, seasonal decline inprices of vegetables and fruit as well as clothing and footwearpulled the price level down. One can say, that headline inflationis stabilised, albeit near this year highs, but with a tendency ofa deceleration due to basis effect. In addition, a pressure of thegovernment on prices of energy and utilities themselves (despitean existence of the independent regulatory body) might providea relief in inflationary pressures. However, such decelerationin inflation might be regarded as unsustainable by EuropeanCommission representing a breach of the inflation criterion.Inflationary risks or even risks regarding overheating of theeconomy are imposed also by strong growth of the domesticeconomy at present. However, one can hardly labelled it asoverheating, albeit Slovakia experienced the highest GDP growthamong the EU countries (small Baltic states - Estonia, Lithuania,Latvia - represent an exemption) in the first half of the presetyear. The domestic inflation is attributable to cost factors inthe form of prices of energy rather than demand pressures (notsignificant so far). By the same mail, high prices of crude oil andnatural gas (together with imports of technological equipment)reflects also in deep foreign trade deficit, albeit an effect of strongconsumption has become more visible recently. However, againstthe backdrop of strong growth dynamics of employment andwages, the risk of overheating exists, particularly if the currentgovernment does not continue in fiscal consolidation.82 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenská ekonomikaNedávno zverejnené detaily ohľadom štruktúry rastu hrubéhodomáceho produktu za druhý štvrťrok čiastočne zmiernili obavyz prehrievania domácej ekonomiky. Podľa spresnených údajovŠtatistického úradu vzrástlo slovenské hospodárstvo medziročneo 6,7 percenta (pôvodný rýchly odhad predstavoval 6,6 percenta)po 6,3 percentnom tempe za prvé tri mesiace tohto roka.Spotreba domácností zostala najvýznamnejšou hybnou siloucelkového rastu, i keď jej dynamika mierne spomalila. Jednakozostáva pomerne vysoká už sedem kvartálov v rade, poháňanánielen rastom miezd ako aj rastom zamestnanosti. Disponibilnépríjmy domácností vzrástli o vyše 12 percent (v bežných cenách)pri rastúcej miere úspor. Hlavným ťahúňom príjmov zostávarast miezd, ktorý v bežných cenách doťahuje tempo rastu HDP.Po zohľadnení zdraženia tovarov a služieb, mali ľudia v priemereo 4 percenta viac ako pred rokom. Jednotlivec to v peňaženkepríliš nepostrehne, ale za celú ekonomiku už to poznať je. A tobežné príjmy boli ešte dopĺňané úverovými zdrojmi z bank čisplátkových spoločností.Spomalil aj rast hrubých investícií, či už v dôsledku samotnejtvorby hrubého fixného kapitálu, alebo zmeny stavu zásob, pričominvestičná aktivita smerovala najmä do oblasti strojov. Zdása, že najväčší nápor zapájania technologických celkov do novýchvýrob (najmä v oblasti automobilového priemyslu) mámev tomto roku už zrejme za sebou. Hoci aj vysoká porovnávaciazákladňa zohrala svoju rolu. Aj útraty vládneho sektora napomáhalicelkovému rastu HDP, ale nemožno hovoriť o nejakomvtedajšom predvolebnom míňaní. Pozitívnou správou je kladnýpríspevok čistého exportu k celkovému rastu HDP, i keď zatým stoja skôr vyššie ceny na strane dovozov ako vývozov priprepočte z bežných do stálych cien. Až v druhom polroku by ajzlepšenie nominálneho objemu výmeny tovarov mal podporiťčistý export.Zo strany ponuky ovplyvnilo tvorbu HDP najmä vyššia pridanáhodnota v obchodných službách (napr. v sektore veľkoobchodua maloobchodu, či doprave), ktorým len z diaľky sekundovalspracovateľský priemysel a stavebníctvo. V ekonomiketak prebiehajú štrukturálne zmeny, keď ťahúňom je okrem odvetvíorientovaných na vývoz aj odvetvie služieb ťahané domácouspotrebou.Aké hodnoty ekonomického rastu uvidíme v ďalšom období?Prognózy domácich aj zahraničných inštitúcií sa zhodujú,že Slovensko si zatiaľ udrží silné tempo rastu. V roku 2007 bydokonca mohlo prevýšiť hranicu 7 percent vďaka akcelerujúcemuexportu. Následne zrejme dôjde k čiastočnému spomaleniurastu HDP späť k úrovniam 5 percent, čo však bude stále jednaz najvyšších dynamík v rámci Európskej únie.Určitou indikáciou pre nadchádzajúci vývoj ekonomickéhorastu, vrátane jeho štruktúry, sú napríklad júlové čísla za priemyselnúprodukciu, ktoré zrejme priniesli začiatok automobilovéhoboomu na Slovensku. Celkové tempo rastu síce mierne spomalilo(na 8,3 percenta z 12 percent za jún), avšak naďalej ide o solídnudynamiku. Z pohľadu konkurencieschopnosti Slovenska je dôležitejšíspracovateľský priemysel a ten si udržal takmer rovnaké(a vysoké) tempo rastu ako v predchádzajúcich mesiacoch. Výraznepridala do kroku výroba dopravných prostriedkov (takmer28 percentný rast), takže nové výrobné linky automobiliek už začínajúprinášať ovocie. Ale aj po očistení o výrobu dopravnýchzariadení je výkon spracovateľského priemyslu viac ako slušný(takmer 11 percentný rast) a nezávisí iba od jedného odvetvia.Hoci je dobré dodať, že subdodávky do výroby automobilov idúzrejme naprieč celým spektrom priemyslu.Vzhľadom na malý slovenský trh, výroba je prirodzene prepojenás exportom. Akcelerácia automobilového priemyslunašla zatiaľ len čiastočne odozvu vo výsledkoch zahraničnéhoobchodu, takže celkové výsledky ešte radosť Slovensku nerobia.Pri silnom vyše 22 percentnom medziročnom raste vývozua 24 percentnom raste dovozu dosiahol schodok, podľa údajovŠtatistického úradu, hodnotu 7,3 mld. Sk za júl po 6,3 mld. Skv predchádzajúcom mesiaci. Tovarová štruktúra býva zverejne-Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiRecently published details over the GDP structure abatedconcerns over the economy overheating. According to StatisticalOffice, the Slovak economy grew by 6.7 percent in the secondquarter of 2006 (initial flash estimate stood at 6.6 percent),which followed after a 6.3 percent growth in the first quarter.Household consumption remained the main engine of the totalGDP growth. Although its dynamics decelerated slightly, it wasstanding at high levels for seven quarters in a row supportedby rise in wages and employment. Disposable incomes of thecitizens increased by more than 12 percent (in current prices)accompanied by growing rate of savings. The disposable incomeswere backed mainly by nominal wages, the growth of which hascaught up with GDP growth pace. Being adjusted by inflation,the purchasing power of the citizens posted an increase by 4percent. In addition, consumption demand was supplemented bycredits either from bank loans or instalment purchases.Also component of gross investments slowed down fromits extraordinary high dynamics in the previous quarters,influencing also by change in stocks, albeit basis effect wasalso behind. Investment activities were oriented mainly for aprocurement of machines. A major part of launching of newproduction lines (particularly in the field of auto industry)seems to go through in Slovakia. Government consumption alsocontributed to total GDP growth, but one can hardly label it as afiscal profligacy before the September parliamentary elections. Apositive contribution of net exports to the total economy growthis favourable change in the GDP structure, while in the previousquarters it pulled the GDP growth down. However, higher pricesof imports than prices of exports were behind. Probably in thesecond half of the year even a nominal improvement will supportthe economy growth.Looking at supply side, the GDP growth was backed by higheradded value in business services (mainly retail or transport),followed by manufacturing and construction. The Slovakeconomy is experiencing structural changes driven by not onlyforeign trade effects but also domestic demand.What to expect in the upcoming period? Forecasts of domesticas well as international institutions fall into a line that Slovakiawill maintain its strong economy growth. In 2007, the dynamicscould even exceed a 7 percent level being backed by acceleratingexports. Consequently, the boost will be replaced by a softdeceleration to a 5 percent growth. Nevertheless, despite theslowdown, Slovakia will still belong among the fastest growingeconomies within the European Union.A certain indication of the upcoming economy development,including GDP structure, was posed by industrial productionfor July. The reading brought likely a beginning of automobileboom in Slovakia. Although a total growth dynamics sloweddown slightly (from 12 percent to 8.3 percent in July), it is still asolid growth. Particularly manufacturing is important to watch.The manufacturing kept its high rise similar to the previousmonths. The growth of manufacturing of transport vehiclesaccelerated (nearly 28 percent), which might signify that newproduction lines of automobile factories has begun to bear fruit.Even manufacturing adjusted by the production of passenger carsreached a decent growth pace, so the total performance does notdepend on only one industrial branch. However, supplies to automanufacturing come from the entire spectrum of the domesticindustry.Due to a small scope of the Slovak market, domestic productionis connected to a performance of exports. The acceleration inmanufacturing of transport vehicles in July reflected in foreigntrade result only partially, so total current situation did notconvey a positive picture. According to Statistical office, a strong22 percent export growth was outpaced by 24 percent importincrease resulting in a SKK 7.3bn deficit in July after SKK 6.3bna month earlier. It is worth to note that in the same period ofthe last year the deficit represented nearly SKK 5bn. Since acommodity structure is published with a month delay, wereOktóber 200683

Slovenská ekonomikaná až s mesačným oneskorením, avšak prázdninové mesiacezvyčajne prinášajú sezónne zhoršenie bilancie v dôsledku slabšiehoexportu. Tento krát však celozávodné dovolenky nezasiahlinegatívne vývoz, ktorý začína dostávať podporu z nábehunových výrob. Na druhej strane sa však vysoká cena komodítpremietla do zvýšenia dovozov, pričom svoj diel do mozaiky sizrejme zobrala aj zvyšujúca sa spotreba domácností. Dvanásťmesačnýkumulatívny schodok zahraničného obchodu tak naďalejnarastá a viditeľné zlepšenie bilancie by malo začať zrejmeaž od septembra, keď najmä „trnavský“ Peugeot začne pridávaťdo kroku. Vplyv automobilového priemyslu ilustruje aj fakt, žeVolkswagen bol za prvých šesť mesiacov tohto roka tak najväčšímvývozcom ako aj dovozcom. A „žilinská“ automobilka Kiauž obsadila medzi dovozcami desiate miesto.Aktuálne silný ekonomický rast nachádza odozvu aj v zlepšovanístavu trhu práce. Za druhý štvrťrok 2006 vzrástol početpracujúcich medziročne o takmer 98 tisíc resp. o 4,5 percenta.Ide však o údaj podľa tzv. výberového zisťovania pracovných síl,ktoré zahŕňa aj pracujúcich v zahraničí. Podľa vyjadrení Štatistickéhoúradu by nárast zamestnanosti dosiahol stále slušných2,7 percent v prípade očistenia o tých , ktorí najmä po vstupe doEÚ odišli za prácou do zahraničia. Neprekvapuje preto, že následneaj miera nezamestnanosti za druhý štvrťrok zaznamenalavýrazné zlepšenie. S hodnotou 13,5 percenta ide o najnižšie číslood konca roku 1998, pričom dosiahnutá miera nezamestnanostipredstavuje medziročný pokles o 2,7 percentuálneho bodu.Ešte lepšie číslo prinieslo zverejnenie miery nezamestnanosti,ktorá vychádza z údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny(a je zverejňovaná mesačne). Táto miera nezamestnanosti dosiahlaza august 9,9 percenta, čím poklesla pod hranicu 10 percentpo prvý krát v histórií Slovenska (hoci celý časový rad nieje úplne konzistentný). I keď´ za augustovým zlepšením stoja ajsezónne práce, úroveň nezamestnanosti je zároveň o celý percentuálnybod nižšia ako v rovnakom období minulého roka.Ďalší viditeľný pokles však už je zrejme limitovaný narážajúcna štrukturálne problémy. A pokiaľ Slovensko uskutoční zásahydo Zákonníka práce v smere menšej pružnosti, je navyše akékoľvekzlepšenie v strednodobom horizonte dokonca otázne.Tempo ekonomického rastu a jeho štruktúra predstavuje jedenz faktorov, na ktoré prihliada centrálna banka pri rozhodovanío nastavení základných úrokových sadzbách prioritnesledujúc splnenie svojho inflačného cieľa. Konsenzus trhu ohľadomnajbližšieho zvýšenia úrokových sadzieb bol nastavený,kvôli termínu predloženiu návrhu štátneho rozpočtu a novýmprognózam centrálnej banky, na október. Banková rada centrálnejbanky však napokon prekvapila, aspoň čo do načasovania,a zvýšila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodovuž koncom septembra. Hlasovanie nebolo jednoznačné, keďskončilo v pomere 5 ku 3 v prospech zvýšenia sadzieb. Stojí zazmienku, že v tomto roku tak došlo k pritiahnutiu brzdy už štvrtýkrát, a to celkom o jeden a tri štvrte percentuálneho bodu.Sprievodný komentár predostrel pretrvávanie inflačných rizík.Podľa NBS, pokračujúci rast nominálnych i reálnych miezd,spolu so zvyšovaním zamestnanosti, podporuje spotrebný dopytdomácností. Hoci dochádza k miernemu poklesu sklonu domácnostík spotrebe a naopak nárastu sklonu k úsporám (akoodraz doterajšieho sprísnenia úrokovej zložky menovej politikys následným miernym rastom klientskych úrokových mier), tlakna cenovú hladinu pretrváva. Inflačné riziká navyše zvýrazňujúaj zhoršujúce sa ukazovatele vo väzbe na rast produktivity práce.Podľa názoru NBS, naďalej pretrvávajú doterajšie inflačnériziká nákladového charakteru, predovšetkým neistota vo vývojiregulovaných cien, ako aj dopytového charakteru prejavujúce sanajmä stále vysokou dynamikou spotreby domácností podporovanouprírastkami úverov. Súčasne aj naďalej pokračoval dynamickýrast konečnej spotreby verejnej správy. Suma sumárom,v budúcnosti sa zvyšuje pravdepodobnosť negatívneho vplyvuspomínaných rizík na cenový vývoj, a preto je podľa NBS potrebnéďalšie postupné sprísňovanie menovej politiky. ■can only speculate that imports of fuels were behind, supportedalso by higher consumption. In addition, foreign trade deficitover summer months are usually deeper due to holiday seasonand weaker exports respectively. Nevertheless, this time somegeneral factory holidays did not hit the Slovak exports whichhas begun to show signs of automobile boom. As a result, thecumulative 12-month deficit deepened again, but should improvetowards the end of the year on stronger exports (particularly newproduction in PSA Peugeot, KIA and VW). The influence of automanufacturing is proved by a position of Volkswagen factorybeing the biggest exporter as well as importer in the country.Moreover, the factory of KIA in the northern part of Slovakiaranked the tenth as far as ranking of importers is concerned.The strong economy growth has reflected positively in thelabour market. In the second quarter of the year, the numberof employees increased by nearly 98 thousand or 4.5 percentrespectively. The data is based on methodology of labour forcesample survey, which includes also persons working abroad.Nevertheless, according to Statistical Office the employmentgrowth reached a decent 2.7 percent dynamics if it is adjustedby people who found a job abroad, particularly after the EUaccession. Hence, it is not surprising that rate of unemploymentposted a significant improvement in the second quarter of theyear. Standing at 13.5 percent, the level has been lowest since1998 and its annual improvement reached as much as 2.7percentage points.Even a more favourable reading was conveyed by themethodology, which stems from regional labour offices and ispublished on monthly basis. The rate of unemployment reached9.9 percent in August declining below a 10 percent level for thefirst time in the history (albeit the time line is not consistent).Although seasonal works were behind the August improvement,the unemployment rate is by one percentage point lower thana year ago. However, a further improvement is likely limitedfacing structural problems. In addition, if Slovakia implementsadjustments into valid Labour Code, rendering it less flexible,any improvement will hardly show up.The economy growth dynamics (together with its structure)represents one of the factors, which are closely observed by thecentral bank. The reading influences the NBS´s setting of itskey interest rates to meet inflation targets for respective years.Based on consensus, the market participants expected a hike inOctober, due to unknown details over state budget draft for 2007and macroeconomic predictions of the central bank. However, theNBS´s bank board surprised the market, at least as far as timingis concerned, raising its key rates by 25 basis points already atthe end of September. The voting rate was quiet tight standingat 5 to 3 in favour of the hike. It worth to note, the hike has beenthe fourth upward change in a row this year, representing thetightening by 1.75 percentage points together.The accompanied statement of the central bank conveyed apersistence of inflationary risks. According to the central bank,ongoing growth in nominal as well as real wages together withemployment rise support household consumption. A pressure ofconsumption on inflation persists, despite a mild decline in thepropensity of households to consumption and, in contrast, inthe increase in households’ savings. These tendencies probablyreflected the recent tightening of the interest rate component inthe monetary policy, with a subsequent mild growth in the client’sinterest rates. In addition, inflationary risks are highlighted also byindicators in relationship to labour productivity. According to theNBS, existing cost-pushed inflationary risk persist, above all theuncertainty in the regulated prices developments, as well as thedemand-pulled risks, which are evident in the continuing growinghouseholds consumption supported by credit increases. Moreover,strong growth of government consumption might create unwantedpressures on the total price level. Summing up, in order toeliminate the mentioned inflationary risks, further strengtheningof the monetary policy is needed, the NBS added finally. ■84 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

EuroposlanciSPOLOČNÁ POLITIKAZLACNELA POTRAVINYPeter Baco bol zvolený do Európskeho parlamentu za Ľudovú stranu-Hnutie za demokratickéSlovensko. Po ukončení Poľnohospodárskej strednej ekonomickej školyštudoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Po roku 1992 sa angažovalv politike ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, minister pôdohospodárstvaSR a poslanec NR SR. V Európskom parlamente pôsobí v Klube nezávislých poslancov.Je členom Výboru pre poľnohospodárstvo a v Delegácii pri Spoločnom parlamentnomvýbore EÚ – Chorvátsko. Súčasne je náhradníkom vo Výbore pre regionálny rozvoj.O rozhovor ho požiadal náš spolupracovník Marián Babic.■ Poľnohospodárstvo patrí k oblastiam,ktorým Európska únia venuje najväčšiu pozornosť.Ktoré doterajšie výsledky spoločnejpoľnohospodárskej politiky sú podľa vás najvýznamnejšie?Na začiatku, v období studenej vojny,keď bol nedostatok potravín a boli drahé,bolo hlavným cieľom Európskej únie dosiahnuťpolitickú nezávislosť od dovozu odprotivníkov. Tento cieľ sa podarilo dosiahnuťza 15 – 20 rokov. Začal byť však prebytokpotravín. Na jeho zníženie sa pridávaliďalšie ciele, napr. konkurencieschopnosť,tlačilo sa na ekologickú stránku ich produkciea kvalitu. Tento proces vyvrcholilrozdelením financovania spoločnej poľnohospodárskejpolitiky do dvoch fondov– na podporu poľnohospodárstva a rozvojvidieka. Najväčší efekt však vidím v tom,že vďaka spoločnej poľnohospodárskej politikedošlo k výraznému zlacneniu potravín.Po vojne vydávali občania na potravinyokolo 50 percent svojich príjmov. Dnes tonie je ani 15 percent. Preto najväčší efektnemajú farmári, ale spotrebiteľ, lebo mástabilizovaný trh potravín za dobré cenya stále sa zvyšujúcu kvalitu.■ A v čom sú najväčšie slabiny spoločnej poľnohospodárskejpolitiky Európskej únie?Týkajú sa ekonomickej a obchodnej konkurencieschopnosti.Posledné desaťročie satotiž používané nástroje skôr zameriavali naneprodukčnú oblasť, ako je ekológia, kvalita,ale nie na znižovanie nákladov a lepší marketing,ktoré išli do úzadia. Výsledkom je,že hlavní konkurenti, ako USA, vyrábajú potravinyasi o tretinu lacnejšie než Európskaúnia. Austrália a Nový Zéland dokonca eštelacnejšie.■ A čo ďalej? Ako vidíte budúcnosť spoločnejpoľnohospodárskej politiky Európskejúnie do roku 2013 a po ňom?Do roku 2013 sa nepredpokladajú nejakéveľké zmeny. Finančný plán je totiž schválenýa poľnohospodárska politika tam másvoje miesto. Fond na podporu poľnohospodárstvamá klesnúť z pôvodných 60 percentpod tretinu celkových výdavkov a vyše10 percent má mať podpora rozvoja vidieka.Teda spolu to bude vyše 40 percent. Predpokladása, že po dôslednej analýze terajšíchreforiem by sa v rokoch 2011 – 2012 malasformulovať nová politika na obdobie poroku 2013. Zatiaľ len niektoré členské štátyrobia svoje prognózy agrárnej politiky.Európska únia sa im bráni. Je to málo ambiciózne,pretože trh s potravinami budepodľa prognostikov najrýchlejšie rastúcimna celom svete. Navyše poľnohospodárstvosa bude orientovať aj na produkciu energetickýchzdrojov, čo je krásna výzva a na toEurópska únia nereaguje dostatočne na rozdielod našich konkurentov, najmä USA. Jevšak aj možnosť, že spoločná poľnohospodárskapolitika po roku 2013 nebude. Teda,že to bude ako v iných odvetviach, že každýštát si bude riešiť poľnohospodársku politikusamostatne.■ Spoločná poľnohospodárska politika únievyvoláva veľa kontroverzií. Existuje dokoncamýtus, že ak by sa nedotovalo poľnohospodárstvo,bolo by dostatok peňazí na vedu,výskum, školstvo či zdravotníctvo.Nie je to tak. V prípade poľnohospodárskejpolitiky vložili členské štáty peniazedo spoločnej pokladnice v Bruseli a odtiaľju financujú. Potom to vyzerá, že ide o veľapeňazí. Členské štáty sa však do pokladniceEurópskej únie skladajú jedným percentomhrubého domáceho produktu a napoľnohospodárstvo ide z toho tretina, takžeje to oveľa menej než na iné odvetvia.Hospodársku, vedecko-technickú, školskúči zdravotnú politiku si financujú jednotlivéčlenské štáty samé. Ak to spočítame zacelú úniu, zistíme, že na ne ide oveľa viacpeňazí než na poľnohospodárstvo.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Pred naším vstupom do Európskej únie sačasto hovorilo o tom, že poľnohospodárstvonových členských štátov, vrátane slovenského,je zaostalé a nie je konkurencieschopné.Je to úplne falošný mýtus, manipulácias faktmi. Slovenskí poľnohospodári majúvýrobné náklady o 25 až 30 percent nižšienež je priemer v únii. Je to podľa komodít.Obilie produkujeme až o polovicu lacnejšienež je priemer EÚ. Hovädzie, mliekoprodukujeme o štvrtinu lacnejšie. Rovnakénáklady máme pri ošípaných a hydine.Celkovo v 75 – 80 percentách produkcie vyrábamelacnejšie, čo je základný faktor konkurencieschopnosti.V čom však nie smekonkurencieschopní, a za to nemôžu poľnohospodári,to sú napäté rozpočty novýchčlenských štátov, vrátane Slovenska. Už privstupných rokovaniach sa dohodlo, že začnemeso štvrtinovou podporou ako majústaré členské štáty, pričom vlády mohli doplatiťzo štátnych rozpočtov do polovice.V iných nových členských štátoch to urobili,u nás predchádzajúca vláda nie. Postupnesa však podmienky vyrovnávajú a novávláda sľúbila, že dorovná finančné dotáciedo tej výšky ako naši susedia v Českej republike,Poľsku a Maďarsku, aby celkovobola na úrovni aspoň 50 percent podporyv starých členských štátoch. Inou vecouje, že podmienky starých členov v rámciprístupových rokovaní sa formulovali nazáklade obchodných záujmov ich agrárnehobiznisu, ktorého zámerom bolo obsadiťnajmenej tretinu trhu potravín novýchčlenských krajín svojimi prebytkami. Pretosa na Slovensko zvýšil za dva roky členstvav EÚ dovoz potravín o 70 percent.■ Vaším významným prínosom pre budúcnosťslovenského poľnohospodárstva je projektPrognóza vývoja slovenského pôdohospodárstvado roku 2030 – 2050. Čo od nehoočakávate?Pri strategickom rozhodovaní nestačí krátkodobýa strednodobý pohľad. Treba mať aspoň20- až 30-ročnú víziu. Pôda, les, vidieksú naše hodnoty, ktoré sú naším jedinýmzdrojom. Celé naše bohatstvo vyplýva z vidieka.Prognózy nám ukazujú, že Slovenskoje schopné uživiť 10 miliónov ľudí. Pred 15rokmi živilo 5,5 milióna obyvateľov, dnesto nie sú ani štyri milióny. Teda musíme siv rámci spoločnej poľnohospodárskej politikynájsť také miesto, aby sme sa vrátili minimálnena úroveň, ktorá bola.■Október 200685Foto: archív

Európsky parlamentEURÓPSKY PARLAMENTOktóbrové zasadnutie Európskeho parlamentuOchrana zvierat„Každá činnosť v oblasti ochrany zvieratmusí vychádzať zo zásady, že sú to cítiace bytosti,ktorých špecifické potreby je nevyhnutnévziať do úvahy,“ uvádza sa v iniciatívnejspráve, ktorú budú europoslanci schvaľovaťpočas októbrového plenárneho zasadnutiav Bruseli. Vyzývajú v nej napríklad na nahrádzaniepokusov na zvieratách inými metódami,ukončenie zvieracích zápasov a požadujúzabezpečenie vyšších štandardov v oblastichovu či prepravy zvierat.„Ochrana zvierat je v 21. storočí prejavomľudskosti a výzvou pre európsku civilizáciua kultúru,“ uvádza iniciatívna správaposlankyne Elisabeth JEGGLE (EPP--ED, DE). K dodržiavaniu ochrany zvieratv príslušných oblastiach politiky zaväzujeEÚ napr. protokol o ochrane zvierat pripojenýk amsterdamskej zmluve. Existujútiež prvé snahy o zosilnenie ochrany zvieratna medzinárodnej úrovni, no tie podľaposlancov zďaleka nestačia.Parlament sa preto bude zaoberať iniciatívnousprávou, ktorej základom jepožiadavka, aby sa so zvieratami zaobchádzaloako so živými tvormi, podľa ichšpecifických potrieb. K tým patria napr.primerané podmienky chovu, poskytnutiedostatku krmiva a pitnej vody, ako aj prevenciabolesti, zranení a chorôb. Všestrannápolitika ochrany zvierat musí podľa EPzahŕňať nielen úžitkové, ale aj divé, domácea ostatné zvieratá.Pokusy na zvieratácha alternatívne postupySpráva sa dotýka viacerých aspektovochrany zvierat, medzi nimi aj citlivej otázkypokusov na zvieratách. V tejto súvislostioznačuje za „nevyhnutné“, aby sa urýchlilvývoj a prijímanie alternatívnych postupov.V každom štádiu je podľa navrhovanéhotextu potrebné poskytnúť „väčšiufinančnú, personálnu a administratívnupodporu, aby sa zabezpečilo čo najrýchlejšienahradenie pokusov na zvieratách inýmimetódami“. Regulačné orgány EÚ správavyzýva, aby začali uznávať testy, ktorénie sú vykonávané na zvieratách, a boli užschválené Európskym strediskom pre validáciualternatívnych metód.Konkrétne výzvyna zlepšenie ochrany zvieratSpráva víta navrhovaný zákaz dovozupsích a mačacích kožušín a vyzýva Komisiu,aby navrhla úplný zákaz dovozu výrobkovz tretích krajín, pri výrobe ktorýchboli týrané zvieratá (napríklad kožušín získanýchsťahovaním zaživa, kožušín z fariemna chov zvierat bez veterinárneho dozorua farmaceutických výrobkov založenýchna ohrozených zvieracích druhoch),ako aj „zo všetkých oblastí, v ktorých nízkaúroveň výrobných noriem ohrozuje životnéprostredie a biodiverzitu“.Komisiu ďalej EP vyzýva, aby namiesto„dočasného zákazu“ dovozu vtákov chytenýchv ich prirodzenom prostredí presadilazákaz trvalý. Správa tiež vyjadruje znepokojenie„nad utrpením zvierat určenýchna zápasy“ a vyzýva úniu, aby prostredníctvomnárodných alebo európskych právnychpredpisov „ukončila psie, býčie a kohútiezápasy“. Okrem spomínaných krokovpožadujú poslanci tiež celoeurópskyzákaz kastrácie ošípaných bez anestézie.Európska agentúrapre základné právaEurópsky parlament prerokuje správy poslankýňKingy GÁL (EPP-ED, HU) a MagdyKÓSÁNÉ-KOVÁCS (PES, HU) o plánovanejAgentúre EÚ pre základné práva. Prvá zospráv sa zaoberá návrhom zriadenia agentúry,druhá rozšírením jej pôsobnosti o niektoréoblasti medzivládnej spolupráce. Výbor EP preobčianske slobody podporil zámer agentúruvybudovať na základoch existujúceho Európskehostrediska pre monitoring rasizmu a xenofóbie(EUMC) sídliaceho vo Viedni.Vzhľadom na skutočnosť, že EP sas Radou EÚ a Európskou komisiou doposiaľnedohodol na zahrnutí medzivládnejspolupráce v policajných, súdnych, prisťahovaleckýchani protiteroristickýchotázkach do pôsobnosti novej agentúry,plánuje spravodajkyňa Kinga GÁL navrhnúťplénu EP odložiť záverečné hlasovanieo oboch správach, čím by sa automatickyvrátili do výboru na nové prerokovanie.Ďalším dôvodom je zámer Holandska vetovaťspustenie činnosti tejto agentúry k 1.januáru 2007, pretože rovnakou činnosťousa podľa tejto členskej krajiny zaoberáRada Európy (RE). Európska komisia všakvo svojom návrhu ubezpečuje, že činnostiagentúry sa s aktivitami RE nebudú prekrývať,ale naopak, obe budú navzájomspolupracovať.Prípravaneformálneho summitu v LahtiPoslanci Európskeho parlamentu si počasplenárneho zasadnutia v Bruseli vypočujúvyhlásenie Rady a Európskej komisie o prípraváchneformálneho summitu naplánovanéhona 20. októbra, na ktorom hlavy štátov a vládeurópskej dvadsaťpäťky prediskutujú otázkyenergetiky, ilegálnej imigrácie a inovačnej politiky.Neformálna schôdzka sa uskutoční vofínskom Lahti a zúčastní sa jej aj ruský prezidentVladimír Putin.Neformálne stretnutie hláv štátov a vládmá byť rozdelené na dve časti – počas pracovnéhoobeda sa bude hovoriť o externejenergetickej politike, ilegálnej imigráciia posilnení konkurencieschopnostiEÚ prostredníctvom inovačnej politiky,kým večerná diskusia za účasti ruskéhoprezidenta Vladimíra Putina sa dotknestrategického partnerstva Únie s Ruskomv energetickom sektore.Obuv z Číny a VietnamuEurópsky parlament si počas zasadnutiav Bruseli vypočuje odpoveď Rady EÚ a Európskejkomisie na otázku o výsledkoch antidumpingovéhovyšetrovania týkajúceho saobuvi z Číny a Vietnamu. Predseda výborupre medzinárodný obchod Enrique BARÓNCRESPO (PES, ES) poukazuje v otázke na navrhovanéantidumpingové clá pre určité druhykožených topánok zo spomínaných krajín a nato, že augustový návrh Komisie sa podstatnelíši od jej júlového návrhu.Komisia navrhla 30. augusta zaviesť clona určité druhy kožených topánok z Číny(clo vo výške 16,5 %) a Vietnamu (vo výške10 %). Tento návrh sa však podstatne líšilod prvej verzie návrhu, pochádzajúcej z júla,ktorého cieľom bolo po prvýkrát v antidumpingovomnariadení zaviesť colnýsystém založený na colných kvótach. Prvýnávrh odmietla drvivá väčšina členskýchštátov.ZadnesterskoEurópsky parlament si vypočuje vyhlásenieRady EÚ a Európskej komisie o Zadnestersku.V medzinárodne neuznanom ľudovomhlasovaní sa väčšina obyvateľstva vyslovilaza nezávislosť oblasti od Moldavska. Členskéštáty EÚ však výsledky septembrového referendaodmietajú akceptovať s odôvodnením,že v Zadnestersku chýbajú „predpoklady prevyjadrenie slobodnej politickej vôle občanov“.Moldavská republika je nezávislou republikou.Oblasť jej východnej hranices Ukrajinou, Zadnestersko, si od roku1991 robí nárok na autonómiu a faktickyrozdeľuje krajinu.Južné OsetskoEurópsky parlament si vypočuje vyhlásenieRady EÚ a Európskej komisie o situácii v JužnomOsetsku. Spor kvôli prítomnosti ruskej armádyv tejto separatistickej gruzínskej provinciinedávno prerástol do otvoreného konfliktumedzi Ruskom a Gruzínskom. Kremeľ uvalilna Gruzínsko ekonomické sankcie po obvineníštyroch ruských dôstojníkov zo špionáže.O stiahnutí ruských jednotiek zo svojho územiasa Gruzínsko doposiaľ márne usiluje. ■86 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis prezidentskej kancelárieINFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIERámcový program prezidenta SR Ivana Gašparoviča od 15. septembra do 9. októbra 2006Stretnutie prezidentov krajín V4 na zámkuv Lánoch v Českej republike15. septembra – piatok8.50 – odlet prezidenta SR s delegáciou doPrahy10.30 – oficiálny privítací ceremoniál na námestímesta Slaný – hlavy štátov vystúpias krátkymi príhovormi11.50 – príchod prezidentských párov s delegáciamina zámok v Lánoch, kde ichprivíta prezident ČR Václav Klauss manželkou12.40 – obed podávaný prezidentom ČRs manželkou14.00 – I. plenárne rokovanie summitu, ktorýorganizátori nazvali „V4 po pätnástichrokoch“. Prezidenti krajínV4 budú hodnotiť uplynulé obdobieexistencie tohto zoskupenia a diskutovaťo spoločných záujmoch a prioritách.Budú hľadať to, čo ich spája,aby mohli lepšie spojiť sily a efektívnespolupracovať pri dosahovanísvojich záujmov, ako aj pri spolupôsobenína utváraní budúcej Európya sveta.16.00 – bilaterálne rokovanie prezidenta SRs prezidentom Maďarskej republiky16.35 – národná tlačová konferencia prezidentaSR (pred Zámočkom alebovnútri) v rovnakom čase majú TKvšetci štyria prezidenti17.05 – hlavy štátov s manželkami si uctiapamiatku T.G. Masaryka položenímkvetov k jeho hrobu na cintorínev Lánoch17.20 – návšteva Lánskej zvernice19.30 – slávnostná večera, koncert v zámockomfarskom kostole16. septembra – sobota8.55 – bilaterálne rokovanie prezidenta SRs prezidentom Poľskej republiky9.30 – II. plenárne rokovanie summitu11.00 – TLAČOVÁ KONFERENCIA prezidentovkrajín V4 (Zámoček, Veľkásála)11.30 – odhalenie „Prezidentskej lavičky“pred Zámočkom12.00 – slávnostný obed podávaný prezidentomČR s manželkou14.15 – odchod prezidenta SR s delegáciouautokolónou do Plzne15.30 – stretnutie prezidenta SR s manželkous predstaviteľmi mesta Plzeňa Plzenského kraja v Meštianskejbesede16.30 – prechádzka centrom mesta Plzeň18. septembra 2006 – pondelok11.00 – Univerzita Komenského, aula UK,Bratislava, Šafárikovo nám.Prezident SR sa zúčastní na slávnostnomzhromaždení pri príležitostiotvorenia akademického roka 2006/200720. septembra – streda10.30 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predsedu Poslaneckejsnemovne Parlamentu Českejrepubliky Miloslava VlčekaProgram oficiálnej návštevy kambodžskéhokráľa Norodoma Sihamoniho24. septembra – nedeľa11.00 – príchod Jeho Veličenstva NorodomaSihamoniho s delegáciou do Bratislavycez hraničný priechod Kúty/Brodské25. septembra – pondelok10.20 – oficiálny privítací ceremoniál na nádvoríPrezidentského paláca10.35 – rokovanie prezidenta SR Ivana Gašparovičas Jeho Veličenstvom NorodomomSihamonim v Prijímacomsalóne10.35 – paralelné plenárne rokovanie delegáciívedených vedúcim Kancelárieprezidenta SR Milanom Čičom za SRa podpredsedom vlády a ministrompre záležitosti kráľovského palácaVeang Kong Som Olom za Kambodžskékráľovstvo v Zelenom salóne11.20 – Vyhlásenie prezidenta SR a Jeho Veličenstvapre médiá vo Veľkej sále(bez možnosti kladenia otázok)11.30 – Úrad vlády SRČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiStretnutie s predsedom vlády SR RobertomFicom15.40 – Primaciálny palác. Stretnutie s primátoromAndrejom Ďurkovským16.20 – Slávnostný akt udelenia titulu Doctorhonoris causa Vysokej školy zdravotníctvaa sociálnej práce sv. Alžbety(Zrkadlová sála)19.30 – Prezidentský palác. Slávnostná večerapodávaná prezidentom SR s manželkouna počesť Jeho VeličenstvaNorodoma Sihamoniho26. septembra – utorok9.35 – Bratislavský hradStretnutie s predsedom NR SR PavlomPaškom10.40 – Návšteva firmy Volkswagen Slovakiaa.s. Stretnutie s členmi Predstavenstva.Prezentácia produkcie13.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme ministra zahraničnýchvecí Jána Kubiša14.45 – Návšteva Hudobnej a tanečnej fakultyVŠMÚ v Bratislave (Zochova 1)– stretnutie s vedením školy– Jeho Veličenstvo prevezme Zlatúmedailu VŠMÚ– tanečné vystúpenie poslucháčov fakulty16.00 – odchod z fakulty na prehliadku historickéhocentra Bratislavy19.00 – účasť na predstavení Panna Orleánskav Opere SND27. septembra – streda19.00 – účasť na divadelnom predstaveníIdeálny manžel v DPOH28. septembra – štvrtok9.20 – odchod delegácie zo Slovenskejrepubliky cez hraničný priechodJarovce/Kitsee29. septembra – piatokPracovný výjazd prezidenta SR do Stupavy:16.00 – Mestský úrad v StupaveStretnutie prezidenta SR s primátorommesta Jánom Belešom a poslancamimestského zastupiteľstva17.30 – Prezident SR slávnostne otvorí Cezhraničnéinformačné centrum2. októbra – pondelok11.45 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predsedu vládySrbskej republiky Vojislava Koštunicu3. októbra – utorokPrezidentovi SR odovzdajú svoje poverovacielistiny na nástupnej audiencii v Prezidentskompaláci.■Október 200687

Infoservis Úradu vlády SRINFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SRTlačový a informačný odborÚradu vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 BratislavaTel: +421 7 5729 5248Fax: +421 7 5249 7625mmaruska@government.gov.skjana.riskova@government.gov.skInformácie z tohto InfoServisu a mnohoďalších nájdete na internetových stránkachúradu vlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.skZ komuniké9. schôdza vlády SR(6. septembra 2006)10. schôdza vlády SR(13. septembra 2006)11. schôdza vlády SR(20. septembra 2006)12. schôdza vlády SR(28. septembra 2006)13. schôdza vlády SR(4. októbra 2006)14. schôdza vlády SR(8. októbra 2006)Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR6. septembra 2006Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 9.schôdzi a rokovala pod vedením predsedu RobertaFica.Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistenía o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z.o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.Predkladá: minister zdravotníctva SR IvanValentovič.Návrh na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostnéhoúradu. Predkladá: predseda vlády SRRobert Fico.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna späťvzatie návrhu na začatie konania naÚstavnom súde SR podľa čl. 128 Ústavy SR voveci sporného výkladu ústavných kompetenciíprezidenta SR pri menovaní viceguvernéra Národnejbanky Slovenska medzi vládou a prezidentomzo dňa 13. júna 2006. Návrh predložilpredseda vlády SR Robert Fico.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh nariadenia vlády Slovenskejrepubliky o povinnom používaní bezpečnostnýchpásov a detských zadržiavacích zariadenívo vozidlách určitých kategórií. Návrh predložilminister dopravy, pôšt a telekomunikácií SRĽubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nazmeny v zložení Ústrednej povodňovej komisiea v Štatúte Ústrednej povodňovej komisie.Do funkcie predsedu Ústrednej povodňovejkomisie bol schválený minister životnéhoprostredia, do funkcie podpredsedu Ústrednejpovodňovej komisie bol schválený podpredsedavlády SR a minister vnútra SR. Ostatnýmičlenmi Ústrednej povodňovej boli menovaníjednotliví rezortní ministri vlády SR a predsedaSprávy štátnych hmotných rezerv SR. Návrhpredložil minister životného prostredia SRJaroslav Izák.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nazmenu uznesenia vlády Slovenskej republikyč. 970 zo 7. decembra 2005 k návrhu na riešeniezintenzívnenia konaní o stave obnovy evidencieniektorých pozemkov a právnych vzťahovk nim podľa zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanievlastníctva k pozemkom v znení neskoršíchpredpisov. Návrh predložili minister pôdohospodárstvaSR Miroslav Jureňa a predsedníčkaÚradu geodézie, kartografie a katastra SR JelenaHudcovská.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na vyčlenenie prostriedkov z rezervyvlády SR na úhradu výdavkov súvisiacichs vybudovaním memoriálu obetiam leteckejkatastrofy slovenského vojenského lietadlav obci Hejce – Maďarsko. Vybudovaním memoriálu42 obetiam leteckej katastrofy slovenskéhovojenského lietadla v obci Hejce si Slovenskoa jej občania uctia pamiatku tragickyzosnulých príslušníkov ozbrojených síl Slovenskejrepubliky. Návrh predložil minister financiíSR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na voľbu Genmjr. Ing. FrantiškaBlanárika do funkcie riaditeľa Národného bezpečnostnéhoúradu. Návrh predložil predsedavlády SR Robert Fico.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR13. septembra 2006Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 10.schôdzi a rokovala pod vedením predsedu RobertaFica.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákona o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov a o zmenea doplnení zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkochv znení neskorších predpisov. Návrhpredložil minister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhprogramu rozvoja bývania. Program rieši trioblasti podpory, ktoré sú spracované v samostatnýchpodprogramoch, a to „Podprogramposkytovania dotácií na obstarávanie nájomnýchbytov“, „Podprogram poskytovania dotáciína prípravu územia a na výstavbu technickejvybavenosti“ a „Podprogram štátnejpomoci obnovy bytových domov realizovanejformou poskytovania dotácií na odstraňovaniesystémových porúch“. Podstatnou zmenou jeurčovanie limitu oprávnených nákladov stavbypre obstarávanie nájomných bytov, kde salimit priemerného oprávneného nákladu bytovstanoví v závislosti od priemernej podlahovejplochy bytov v bytovom dome a spôsobu obstarávanianájomného bytu, t.j. novou výstavboualebo prestavbou nebytového priestoru.V oblasti technickej vybavenosti sa mení predmetdotácie. Návrh predložil minister výstavbya regionálneho rozvoja SR Marian Janušek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh postupu pri vytvorení operatívnehosystému, ktorý reaguje na akútnu situáciusúvisiacu so zvyšovaním cien pohonnýchhmôt a energie. Návrh predložil minister hospodárstvaSR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkou Legislatívnejrady vlády SR schválila návrh nazrušenie uznesenia vlády SR č. 502 zo 7. júna2006 k návrhu nariadenia vlády Slovenskejrepubliky, ktorým sa vydáva Katalóg zdravotnýchvýkonov. Návrh predložil minister zdravotníctvaSR Ivan Valentovič.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o priebehu a výsledkoch stretnutiaministrov zahraničných vecí krajín Vyšehrad-88 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis Úradu vlády SRskej skupiny v Bratislave dňa 5.9.2006. Informáciupredložil minister zahraničných vecí SRJán Kubiš.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR20. septembra 2006Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 11.schôdzi a rokuje pod vedením predsedu RobertaFica.Návrh na odvolanie prednostov obvodnýchúradov a na vymenovanie prednostov týchtoúradov. Predkladá: podpredseda vlády SRa minister vnútra SR Robert Kaliňák.Návrh na odvolanie a vymenovanie prednostuKrajského lesného úradu v Banskej Bystrici,prednostu Krajského pozemkového úraduv Bratislave, prednostu Krajského pozemkovéhoúradu v Banskej Bystrici, riaditeľa Obvodnéhopozemkového úradu v Bratislave, riaditeľaObvodného pozemkového úradu v Malackách,riaditeľa Obvodného pozemkového úradu voVeľkom Krtíši, riaditeľa Obvodného pozemkovéhoúradu v Rimavskej Sobote, riaditeľaObvodného pozemkového úradu v Brezne,riaditeľa Obvodného pozemkového úraduv Lučenci, riaditeľa Obvodného pozemkovéhoúradu v Revúcej. Predkladá: minister pôdohospodárstvaSR Miroslav Jureňa.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlass návrhom poslanca Národnej rady Slovenskejrepubliky Dušana Jarjabka, na vydanie zákona,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z.o Slovenskej televízii. Návrh predložil ministerkultúry SR Marek Maďarič.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlass návrhom poslanca Národnej rady Slovenskejrepubliky Dušana Jarjabka, na vydanie zákona,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase. Návrh predložil ministerkultúry SR Marek Maďarič.Vláda SR prerokovala a schválila návrh navymenovanie Dušana Galisa do funkcie splnomocnencavlády SR pre mládež a šport ku dňu21. septembra 2006. Návrh predložil predsedavlády SR Robert Fico.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR28. septembra 2006Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 12.schôdzi a rokovala pod vedením predsedu RobertaFica.Návrh na doplnenie uznesenia vlády SR č.729 z 30. augusta 2006 - k návrhu na odvolaniea vymenovanie prednostu Krajského lesnéhoúradu v Bratislave, Krajského lesnéhoúradu v Trnave, riaditeľa Obvodného pozemkovéhoúradu v Bratislave, riaditeľa Obvodnéhopozemkového úradu v Senci a riaditeľaObvodného pozemkového úradu v Prievidzia uznesenia vlády SR č. 776 z 20. septembra2006 – k návrhu na odvolanie a vymenovanieprednostov Krajského lesného úradu v BanskejBystrici, Krajského pozemkového úraduv Bratislave, Krajského pozemkového úraduv Banskej Bystrici, riaditeľov Obvodného pozemkovéhoúradu vo Veľkom Krtíši, Obvodnéhopozemkového úradu v Rimavskej Sobote,Obvodného pozemkového úradu v Brezne,Obvodného pozemkového úradu v Lučencia Obvodného pozemkového úradu v Revúcej.Predkladá: minister pôdohospodárstva SR MiroslavJureňa.Návrh na zmenu uznesenia vlády SR č. 686z 9. augusta 2006 k návrhu na viazanie výdavkovkapitol štátneho rozpočtu na rok 2006.Predkladá: minister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila správuo vyhodnotení plnenia úloh vyplývajúcichz aktualizovaného znenia Schengenskéhoakčného plánu Slovenskej republiky a návrhpiatej aktualizácie Schengenského akčnéhoplánu Slovenskej republiky. Správu predložilpodpredseda vlády SR a minister vnútra SRRobert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna určenie platových náležitostí Genmjr.Ing. Františkovi Blanárikovi, riaditeľovi Národnéhobezpečnostnému úradu s účinnosťou od16. septembra 2006. Návrh predložil predsedavlády SR Robert Fico.Vláda SR prerokovala a schválila návrh systémovéhoriešenia financovania neštátnychzákladných umeleckých škôl a školskýchzariadení v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie.Cieľom materiálu je poukázaťna systémové problémy, ktoré súvisia s rozdielnymspôsobom financovania neštátnychzákladných umeleckých škôl a neštátnychškolských zariadení a základných umeleckýchškôl a školských zariadení v zriaďovateľskejpôsobnosti obcí a samosprávnych krajova navrhnúť legislatívne zmeny, ktoré umožniafinancovať neštátne základné umelecké školya neštátne školské zariadenia v súlade s princípmifiškálnej decentralizácie. Návrh predložilpodpredseda vlády SR a minister školstvaSR Ján Mikolaj.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o priebehu a výsledkoch účastidelegácie vlády Slovenskej republiky vedenejpredsedom vlády Slovenskej republiky RobertomFicom na vrcholovej schôdzke „StretnutieÁzia – Európa 6“ v Helsinkách, Fínsko v dňoch10. – 11. septembra 2006. Informáciu predložilminister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR4. októbra 2006Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 13.schôdzi a rokovala pod vedením predsedu RobertaFica.Zdôvodnenie a návrh na vytvorenie Operačnéhoprogramu pre MH SR na roky 2007– 2013. Predkladá: minister hospodárstva SRĽubomír Jahnátek.Návrh na vytvorenie Operačného programuInformatizácia spoločnosti. Predkladá: ministerfinancií SR Ján Počiatek.Dodatok k plánu zahraničných stykov členovvlády, štátnych tajomníkov a predsedovČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiostatných ústredných orgánov štátnej správySR na mesiac október 2006. Predkladá : ministerzahraničných vecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o spôsobe riešenia problémov pri výkupepozemkov v rámci realizácie významnejinvestície KIA a Hyundai Mobis. Správupredložil minister hospodárstva SR ĽubomírJahnátek.Vláda SR prerokovala a schválila návrh naúčasť delegácie Slovenskej republiky na 4.stretnutí Konferencie zmluvných strán DohovoruEHK OSN o cezhraničných účinkochpriemyselných havárií v Ríme, Taliansko,v dňoch 15.-17. novembra 2006. Návrh predložilminister životného prostredia SR Ján Izáka minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh na uskutočnenie oficiálnejnávštevy delegácie vlády Slovenskej republikyvedenej predsedom vlády Slovenskej republikyRobertom Ficom v Poľskej republike dňa 5. októbra2006. Návrh predložil minister zahraničnýchvecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a schválila návrh naúčasť oficiálnej delegácie vedenej predsedomvlády SR Robertom Ficom na summite predsedomvlád krajín Vyšehradskej skupiny v Maďarskejrepublike (Visegrád, 10. októbra 2006).Návrh predložil minister zahraničných vecí SRJán Kubiš.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR8. októbra 2006Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 14.schôdzi a rokovala pod vedením predsedu RobertaFica.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh aktualizácie Národného strategickéhoreferenčného rámca Slovenskej republikyna roky 2007 – 2013. Návrh predložilminister výstavby a regionálneho rozvoja SRMarian Janušek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh systému riadenia štrukturálnychfondov a Kohézneho fondu na programovéobdobie 2007 - 2013 - základná verzia.Aplikáciou Návrhu systému riadenia sa vytvorípriestor k efektívnemu systému riadenia štrukturálnychfondov a Kohézneho fondu v programovomobdobí 2007-2013. Návrh predložilminister výstavby a regionálneho rozvoja SRMarian Janušek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh stratégie financovania štrukturálnychfondov a Kohézneho fondu na programovéobdobie 2007 – 2013. Návrh predložil ministerfinancií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila systém finančného riadenia štrukturálnychfondov a Kohézneho fondu na programovéobdobie 2007 – 2013. Cieľom materiáluje stanovenie jednotných pravidiel finančnéhoriadenia štrukturálnych fondov a Kohéznehofondu pre programové obdobie 2007 – 2013na národnej úrovni. Návrh predložil ministerfinancií SR Ján Počiatek.■Október 200689

Infoservis NR SRINFOSERVIS NÁRODNEJ RADYSLOVENSKEJ REPUBLIKYŠtvrtá schôdza Národnej rady Slovenskej republikyVdruhej časti 4. schôdze národnej rady saposlanci venovali sociálnym problémom,volili funkcionárov niektorých štátnych orgánovaprerokovali niekoľko správ.Schválená novelao sociálnom poisteníParlament schválil novelu zákona o sociálnompoistení, ktorá rieši prehodnocovanieinvalidných dôchodkov, priznaných predúčinnosťou tohto zákona. Sociálna poisťovňabude rozhodovať o zmene sumy, resp. o doplateníčasti invalidného dôchodku ku dňupredchádzajúceho prehodnotenia schopnostiobčana vykonávať zárobkovú činnosť.Poisťovňa pri určení novej sumy invalidnéhodôchodku tiež zohľadní valorizácie dôchodkov,ktoré sa uskutočnili po 1. januári2004. Schválená novela vychádza z nálezuÚstavného súdu Slovenskej republiky, podľaktorého sa prehodnocovaním invalidnýchdôchodkov, priznaných do konca roku 2003,porušili ústavné práva dotknutých invalidnýchpenzistov. Novela zákona nadobudlaúčinnosť od 1. októbra tohto roku.O novej výške invalidného a čiastočneinvalidného dôchodku rozhodne Sociálnapoisťovňa. Dotknutí invalidní dôchodcovianemusia požiadať o opätovné prehodnotenieinvalidity. O spätnom prehodnotení invalidnýchdôchodcov musí Sociálna poisťovňarozhodnúť najneskôr do 30. septembra 2009.Novela zákona počíta aj s riešením vdovských,vdoveckých a sirotských dôchodkov,ktorých výšku ovplyvnilo zníženie aleboodobratie invalidného dôchodku.Sociálna poisťovňa bude rozhodovať o nárokuna invalidný dôchodok, resp. nároku načiastočný invalidný dôchodok, ako aj o sumáchdôchodkov podľa predpisov účinnýchdo 31. decembra 2003. Podstatnej časti ľudí,ktorých poškodilo prehodnocovanie invalidnýchpenzií, by sa podľa ministerky práce,sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovejmohli už do konca tohto roka znovu prehodnotiťich invalidné dôchodky a vyplatiťsuma, o ktorú prišli.Správy, ktoré parlamentschválil alebo vzal na vedomieNárodná rada vzala na vedomie správuo situácii v Tatranskom národnom parku,ďalej správu o štátnej politike starostlivostio Slovákov žijúcich v zahraničí a správu ministraspravodlivosti Štefana Harabína o preberaníeurópskej legislatívy do slovenskej.Do konca júna tohto roka bolo na územípostihnutom živelnou pohromou z novembra2004 spracovaných 4, 983 miliónametrov kubických kalamitnej hmoty, čo je92% Z toho v štátnom sektore 3,819 metrovkubických (93%) a v neštátnom 1,164miliónov metrov kubických (88%). Ako sauvádza v správe vlády na území Tatranskéhonárodného parku bolo z celkovo 8 200hektárov uvoľnenej lesnej plochy očistenýchtakmer 4 400 hektárov. Zároveň sa obnovilo678 hektárov lesa, z toho bolo umelozalesnených 582 hektárov. Ihličnany tvoriaz tejto plochy 65 percent. Smrek, ktorý bolpred kalamitou najzastúpenejšou drevinou,má teraz len štvorpercentné zastúpenie. Priobnove územia sa tak mení zloženie drevínv prospech odolnejších proti vetru. Na územív správe štátneho podniku Lesy Slovenskejrepubliky bolo z 2 425 hektárov uvoľnenejplochy očistených 2 120 hektárov a zalesnených1 421 hektárov. Správa tiež upozorňujena narastajúci počet podkôrového a drevokaznéhohmyzu v Tatranskom národnomparku. „Celkovo možno hodnotiť stav populácienajmä lykožrúta smrekového za alarmujúci,“konštatovalo sa v správe. Oprotiroku 2005 vzrástol počet odchytov na jedenlapač o 300%, celkovo bolo odchytených 60miliónov kusov hmyzu. V pôsobnosti LesovSlovenskej republiky bolo odchytenných92 miliónov kusov hmyzu. Na ochranu lesabolo v Tatranskom národnom parku vynaložených10,7 mil. korún, v Lesoch Slovenskejrepubliky takmer 20,5 mil. korún.Starostlivosť o zahraničných Slovákov bysa mala zlepšiť. Mala by sa stať súčasťouvládneho programu a jednou z priorít Slovenska.Aj o tom sa hovorilo v správe o štátnejpolitike starostlivosti o Slovákov žijúcichv zahraničí a o poskytnutej štátnej podporeSlovákom žijúcim v zahraničí za rok 2005,spolu s návrhom programu štátnej politikystarostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.Pred poslancami správu predniesol podpredsedavlády Dušan Čaplovič, podľa ktorého sav starostlivosti o našich krajanov začali pozitívnekroky už v predchádzajúcom volebnomobdobí. V správe navrhla vláda rozdeliťzahraničným Slovákom na budúci rok cezgranty 40 miliónov korún, čo je o zhruba 20miliónov viac ako v tomto roku. Okrem tohonavrhla rôzne formy pomoci pre krajanov.Napríklad štátna tlačová agentúra TASR bymala poskytovať krajanským novinám spravodajstvozadarmo. Slovenský rozhlas by malzachovať doterajšie vysielanie do zahraničia,od Slovenskej televízie očakáva kabinet blokypre krajanov, vrátane spravodajstva, čiprogramov pre deti. Katolícka a evanjelickácirkev by na podnet vlády mali zabezpečiťobrady v slovenčine tam, kde chýbajú.Minister spravodlivosti Štefan Harabíninformoval poslancov o tom, ako v tomtoroku pokračovalo preberanie európskej legislatívydo slovenskej. V prvom polrokustihla vláda vydať 127 nariadení, ktorými saslovenské právo približuje smerniciam Európskejúnie. Do konca roka jej ešte ostáva29 nariadení, pričom za 21 zodpovedá ministerstvodopravy, pôšt a telekomunikácií,za šesť rezort pôdohospodárstva a za dveÚrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvoSlovenskej republiky.Národná rada schválila ročnú účtovnú závierkuFondu národného majetku Slovenskejrepubliky za rok 2005. Tvorba majetku fonduv minulom roku predstavovala vyše 18 mld.korún, čo je o 1,22 mld. korún viac ako v roku2004. Dividendy z akciových spoločností,v ktorých má fond národného majetku účasť,dosiahli vlani vyše 16,64 mld. korún. Ďalších189,9 mil. korún tvorili výnosy z predaja akciív spoločnosti SAD Bratislava, a.s., SADKošice, a.s., a SAD Žilina, a.s.Podľa správy o výsledku hospodáreniaEximbanky za rok 2005, ktorú parlamenttiež schválil, podporila Eximbanka v minulomroku prostredníctvom bankových a poisťovacíchčinností export v objeme 70,22 mld.korún. V porovnaní s rokom 2004 to predstavujenárast o 4,9%.Poslanci schválili aj správu o menovom vývojina Slovensku za rok 2005, ako aj správuo stave a vývoji slovenského finančného trhuv minulom roku.Prvá Hodiná otázokv tomto volebnom obdobíČlenovia vlády vo štvrtok 7. septembrapo prvý raz v tomto volebnom období čelilipravidelnej Hodine otázok. Premiéru nezažilpredseda vlády Robert Fico, ktorý bol napracovnej ceste v Bruseli. Namiesto nehomusel preto na otázky prevažne opozičnýchzákonodarcov odpovedať vicepremiérDušan Čaplovič.Prvá otázka na neprítomného šéfa kabinetusmerovala od exministra školstva MartinaFronca (Kresťanskodemokratické hnutie),ktorého zaujal najmä cieľ vlády zrušiť krajskéškolské úrady. Bývalý šéf rezortu kritizoval,že sa štát chce vzdať jednej zo svojichkompetencií a zbavuje sa zodpovednosti zaškolu. Ako skonštatoval, prekvapuje ho, žes takouto iniciatívou vychádza práve Smer--SD, ktorý je stranou ľavicového typu. Krajskéškolské úrady najskôr pravdepodobneprídu o kompetenciu „distributéra peňazí“.Práve cez ne totiž smerujú peniaze z rezortuna školy. Dušan Čaplovič však zdôraznil,že úrady by nemali byť vnímané len v tomtosvetle. Vicepremiér by bol rád, ak by peniazenechodili na školy cez úrady, ale z ministerstvaby mali smerovať priamo k zriaďovateľom.Ešte lepšie by bolo, ak by išli priamo naškoly. „Ale to je len hudba budúcnosti,“ dodalDušan Čaplovič.Viacerí poslanci za Stranu maďarskejkoalície sa pýtali ministra dopravy, pôšta telekomunikácií Ľubomíra Vážneho nastav výstavby cestnej komunikácie Košice– Miškovec a na obchvaty obcí Tornaľa,90 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SRFiga, Ožďany a Žiar nad Hronom. Ministerich svojou precíznou odpoveďou prekvapil,čo ocenil jeden z pýtajúcich sa, poslanecLászló Köteles. V súvislosti s otázkouo budúcnosti horského priechodu Soroškaminister prisľúbil, že vláda uvažuje o jehovýstavbe. Najskôr sa musia dokončiť plánovanéetapy komunikácií R1 a R2. S výstavbouSorošky by sa tak malo začať po roku2010. Do konca tohto volebného obdobiachce však Ľubomír Vážny pripraviť aspoňštúdie výstavby. Ako dodal, zatiaľ sa uvažujeo dvoch variantoch – drahší počíta s výstavboutunela a lacnejší s estakádou.Koalícia stiahla voľbušéfa Ústavu pamäti národaVoľba predsedu Správnej rady Ústavupamäti národa by sa mala uskutočniť naoktóbrovej schôdzi národnej rady. Rozhodlao tom národná rada, keď tento bod nanávrh troch poslaneckých koaličných klubovvyradila z programu 4. schôdze. Ďalšiekandidatúry by už nemalo byť možné podávať.Rozhodovať by sa tak malo len medzisúčasnými deviatimi kandidátmi, ak saniektorý nevzdá.Na post šéfa Ústavu pamäti národa pôvodnenavrhovala Slovenská národná stranadvoch kandidátov. Sú nimi bývalý politickýväzeň Peter Bielik zo Zväzu protikomunistickéhoodboja a právnik Adrián Kucek.Opozičná Slovenská demokratická a kresťanskáúnia-DS navrhla bývalého riaditeľaSlovenskej informačnej služby LadislavaPittnera. Okrem nominantov politickýchstrán navrhla svojho kandidáta MichalaCiklaminiho Konfederácia občanov z čiernejlistiny. Združenie nespravodlivo prepustenýchpolicajtov navrhlo Jána Vojteka.Ústav pamäti národa navrhol LadislavaBukovszkeho a Mariána Gulu. O post šéfaústavu sa uchádza aj Ján Bicko a Milan MojšKováč, ktorí sa navrhli sami.O odklad voľby šéfa Ústavu pamäti národapožiadala Slovenská národná strana, a toaj napriek tomu, že ako jediná koaličná stranamala dvoch nominantov a nie sú jednotnív tom, o podporu ktorého z nich chcú požiadaťkoaličných partnerov. Ako potvrdil predsedaĽudovej strany-Hnutia za demokratickéSlovensko Vladimír Mečiar, hnutie kandidátaSlovenskej národnej strany podporí, lennárodniari musia definovať koho a prečo.Domnieva sa, že rovnaký postoj má aj Smer--sociálna demokracia. Šéf poslaneckého klubuSlovenskej národnej strany Rafael Rafajtvrdí, že podporu koalície mali sľúbenú. Národniarivšak chcú aj opozičné hlasy.Odkladom voľby sa podľa Vladimíra Mečiaraotvárajú rôzne možnosti. Nevylúčil, žeSlovenská národná strana nakoniec postavítretieho kandidáta. Zmeny v zložení kandidátovna tento post však odmietli viaceríposlanci. Predseda výboru pre ľudské práva,národnosti a postavenie žien László Nagypovedal, že najskôr sa musí uskutočniť tátovoľba a až potom môžu prísť na rad novíkandidáti. „Zbytočne sme stratili mesiac,“povedal László Nagy.Predseda poslaneckého klubu Slovenskejdemokratickej a kresťanskej únie-DS StanislavJaniš povedal, že za posunutím voľbymôže byť aj strach koalície. Tá podľa nehonemá relevantného človeka na tento post,pričom proti koaličnému kandidátovi stálidvaja relevantní kandidáti z opozície. „Jeto na škodu veci,“ povedal Stanislav Janišna odklad hlasovania a dodal, že možno toniekto chce, ale my nie. Predseda Ľudovejstrany-Hnutia za demokratické SlovenskoVladimír Mečiar sa pritom netají svojím postojom,že Ústav pamäti národa by nemalmať postavenie orgánu štátnej správy. Podľatoho, ako sa správa, ide skôr o výskumnýústav. To je dôvod, prečo už v minulosti povedal,že ústav by mal patriť pod Slovenskúakadémiu vied.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNárodný bezpečnostný úradmá nového riaditeľaOd 16. septembra šéfuje Národnémubezpečnostnému úradu František Blanárik.V tajnej voľbe ho podporilo 90 poslancov.Františka Blanárika, nominantaĽudovej strany-Hnutia za demokratickéSlovensko, schválila vláda po tom, ako sadovtedajší riaditeľ Aurel Ugor vzdal funkciek 15. septembru. František Blanáriksa narodil 21. septembra 1952 v Šahách.Po ukončení strednej všeobecnovzdelávacejškoly absolvoval ročnú dôstojníckuškolu – odbor tankový vo Vyškove. Vysokúvojenskú školu ukončil v roku 1980a následne pracoval v rôznych vojenskýchfunkciách. V rokoch 1995 až 1999 bol tajomníkomRady obrany štátu. V minulostibol tiež ústredným tajomníkom Ľudovejstrany-Hnutia za demokratické Slovensko.Od roku 2000 do roku 2006 pracoval akoobchodný riaditeľ súkromnej firmy. Máhodnosť generálmajora.Milan Čič neuspel vo voľbena sudcu Ústavného súdu SRVedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskejrepubliky Milana Čiča v tajnejvoľbe nezvolili za kandidáta na vymenovanieza sudcu Ústavného súdu Slovenskejrepubliky. Zo 140 poslancov, ktorí siprevzali hlasovacie lístky, ho podporilo70. Koalícia pritom disponuje 85 hlasmi.Na zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšinaprítomných poslancov. Milan Čič bolv tejto voľbe jediným kandidátom a navrhlaho Slovenská akadémia vied a Právnickáfakulta Univerzity Pavla Jozefa ŠafárikaKošice.Ústavnému súdu chýbajú v súčasnostidvaja sudcovia. Parlament od roku 2004, keďboli zvolení traja kandidáti, nebol schopnýzvoliť potrebný počet kandidátov. Keďžeprezident republiky musí vymenovať dvochsudcov, je podľa ústavy potrebné predložiťmu dvojnásobný počet kandidátov – tedaštyroch.Voľby členov radySlovenskej televízieV prvom kole tajnej voľby národná radazvolila len troch z piatich potrebných členovRady Slovenskej televízie. Ide o kandidátaKolégia profesionálnych divadielna Slovensku Martina Kákoša, nominantkuZdruženia literátov Svojpomoc IngridFašiangovú a Ivana Králika, ktorého navrhlaSlovenská asociácia producentovv audiovízii. Do druhého kola postúpilaErzsébeth Dolník, Pavol Holeštiak, JozefHorváth a Naďa Lazarová. V tomto kolezvolili kandidáta Slovenskej národnejstrany a občianskeho združenia Vzlet PavlaHoleštiaka a Naďu Lazarovú, ktorú navrhlaĽudová strana-Hnutie za demokratickéSlovensko. Po tejto voľbe predsedanárodnej rady Pavol Paška ukončil rokovaniejej 4. schôdze.■Pripravil: František MelišOktóber 200691

SummarySUMMARYExcerpt from an Interviewwith Mr. Dušan Čaplovič, the DeputyPrime Minister■ The final proposal of the NationalStrategic Reference Frame was developedat the extraordinary governmental sessionon 8 October 2006 what has been treatedimmediately by some oppositional politiciansand mass media as a fight of the SMER -Social Democracy for a decisive position indistributing the resources from the EuropeanUnion funds. Is there any other explanationof this matter?Sure, there is. The matter was not aboutthe fight but the debate of professionals.In other words, some oppositional massmedia raised purposefully the atmosphereof hartred and suspicion as if the matterreally was about the fight for money andpower. The truth is somewhere else. Thesession in question was focused primarilyon high standard, competent and qualifiedpreparation of the Strategic Reference Frameso that we should not pay for unnecessarymistakes that might occur in spending theEuropean Union structural funds in future.It was the preceding government that hadto deal with this problem whilst we wouldlike to keep the rule „look before you leap“.From the side, one can perceive the moneythat is to come to Slovakia from EU in 2007- 2013 as the Manna from heaven and basethe comprehension and evaluation of thismatter on this perception. However, thesessions like this are accompanied bydivergent opinions being presented by theparties involved on their own. So, what isbad about it?■ Certainly, nothing bad. The question iswhether the proposal submitted by theMinistry of Construction and RegionalDevelopment was really so incoherent thatthe changes were needed.In my view, the Ministry of Constructiondid not present a development strategyof knowledge-based society, knowledgebasedeconomy and IS technologies - in thepurposive manner as it was required by theLisbon strategy, therefore we agreed on thealterations. That is all and I see no problemin it. After all, the suggestions are alwaysto be discussed, altered and confirmed.Moreover, in this event the talk is about thechanges which will back up decisively theLisbon strategy which is one of EuropeanUnion priorities. The objectives of theLisbon strategy were adjusted to Slovakia inthe MINERVA programme (1995) which hadbeen also advocated by the then opposition.Why shouldn‘t it be promoted by the sameactor - who is in the government now. Andwhy shouldn‘t be the priorities of thisGovernment and their links to the NationalStrategic Reference Frame clearly declared?■ You mentioned the Lisbon strategy.Obviously, it is not incidental that you,as a Deputy Prime Minister in charge ofknowledge-based society, spent two days inLisbon at the session targetted to excellencyand innovativeness for European Union andto national reform programmes.Right you are, since this session wasattended by all the national coordinatorsof the Lisbon strategy. This strategy - asit is well-known - has been limited, dueto the alteration to Cook‘s agenda in2004, to certain priorities which are tobe implemented by 2010 when the provesof successfulness or failures of nationalreform programmes and the Lisbonstrategy will become evident.■ In Lisbon you also met the Head of theEuropean Commission, José Manuel Barrosoand the Secretary General, Katrin Day. Whatwas the discussed topic?To say it briefly, we discussed namely theimplementation of the National ReformProgramme, its link to the NationalStrategic Reference Frame and the tuningof both documents. I made Mr. Barrososure that we prepared a document ofanalytical character which would containspecific priorities, i.e., what is to be theprincipal concern of the Governmentand which actors are to implement thepriorities in question.■ Successful development of IS technologiesfor the purposes of the society requiresa thoroughfull design of the operationalprogramme. Let me ask you straight: is thequalified staff available?If you mean, who will back me upin the design of the given operationalprogramme, I may tell you that bothspecialists coming from the Ministry ofTransport and the Ministry of Financehaving already fulfilled their tasks underthe former minister, Mr. Mikloš. I wouldlike to put them together and to coordinatetheir activities, so thus, to give them achance for the work in the area whereSlovakia is behind so far. I am also opento public sector, non-governmentalorganizations, the Slovak Academy ofSciences and universities, and to privatesector as well because all of them arestaffed with highly qualified IS specialistsof experience. The task is to introduce thesaid operational programme in Brussels atthe end of November 2006 already, so, wedo not have much time left.Excerpt from an Interview withMr. Marian Januška, the Ministerof Construction and RegionalDevelopment■ What did you feel when entering the postof the minister? Could you foresee what arethe ministerial agenda and problems like?You have the power to appoint new directorsin the organizations within the ministry. Haveyou already done anything in this respect?The post of the minister is new tome once I compare it with my previousactivities. However, managing and dealingin public functions is something that I havealready dealt with before. Some problemsof ministerial character, procedures as wellas some moves have been met by me in theprevious positions. As for the powers,they appurtain to the minister in virtue oflaw. And as for the organizations withinthe Ministry, there are only the two - theNational Fund for Housing Developmentand the Slovak Building Inspection.■ The Agencies of Regional Development alsooperate within the scope of your Ministry‘scompetences. How do you appraise theiractivities? Do they make sufficient efforts inassisting the administrative and approvingprocedures of the cities and municipalitiesdealing with the EU funds?First, the resources from the EU fundsare in fact public resources collected fromthe tax payers of particular EuropeanUnion member States. Projects are mostlysupported by non-repayable financialcontributions (subsidy) which representthe main portion of invested funds. It isobvious that the applicants have to meetall the required conditions attached withrelevant documents. Simply speaking, theapplicants who want to acquire the funds -which are not to be returned, repaid - haveto meet determined criteria. They must notbe fixed deliberately and the administrativecosts of the entire procedure must notdiscourage the applicants from the planimplementation. We intend to streamlineand to rationalize particular procedures infuture which will bring the reduction ofadministrative bureaucratic work.■ One of the first and obviously the mostdifficult tasks of the Ministry headed byyou was to design the National StrategicReference Frame of the Slovak Republic.Its background may be defined as the useof the European Union funds. What haveyou amended regarding the Frame whichhad been submitted by the precedingGovernment?We have updated the National StrategicReference Frame for the governmentalsession. It is a strategic document whichwill determine our use of the structuralfunds and the Cohesion Fund for thefollowing seven years. An amount to bespent is approximately eleven billionEuro. The changes concern the outlinedpriorities, the improved structures andnumber of operational programmes. Inthe programming period 2007 - 2013 theinvolvement of the regions in the process ofimplementation will be enhanced. Withinthe framework of the Regional OperationalProgramme implementation the role andcompetences of the regional authorities92 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Summarywill be considerably strengthened - incomparison with the programming period2004 - 2006. Enhancing the competences ofthe regions should lead to a multiple solutionof territorial problems, the concentration ofresources and to better opportunities of thecoordination of complex projects having alarger impact on area.The improvement of the implementationprocess will certainly require thecompletion of administrative capacitieswithin relevant authorities. To add:managing and/or mediating bodies forthe programming period 2007 - 2013 sharediverse experience; and to add more, newmediating bodies are being built in theregions NUTS 2 and NUTS 3.To make the use of resources availablemore effective in the future programmingperiod, it is necessary for us to improve thecoordination of information activities andto make them more essential.■ Where are the biggest problems of regionaldevelopment, in your view? Despite the factthat in the past the regions except for theCapital City were preferred in spendingthe EU funds, there is still a considerabledifference between particular regions andtheir potential is being used insufficiently.Do you suppose that the situation will bechanged in near future?The biggest problem concerning particularregions or almost entire Slovakia, consistsin incomplete infrastructure. To achieveoverall development and the reduction ofdifference between particular regions, wewill have to make considerable progress inbuilding the transport infrastructure as wellas in the innovation of existing educational,medical, social and cultural infrastructure.Notwithstanding, the solution of theproblems related to infrastructure is onlyone of the conditions necessary for overallmodernization. If we take the developmentof the society seriously, we have to investin science, research and primarily ineducation because the highly qualified andprofessionally competent population is thebest valorization of the resources investedwhich will be definitely many times paidback. For a harmonious development ofthe society it is necessary to support moreintensely the projects contributing to theimprovement of the environment.Excerpt from an Interview with Mr.Martin Glváč, the State Secretary of theMinistry of Construction and RegionalDevelopment■ Slovakia is said to face the sanctionsfor insufficient use of financial resourcesfrom the EU structural funds. How much ofthem is left in the package administered bythe Ministry of Construction and RegionalDevelopment?First, I‘d like to highlight that none ofthe European Union member States, in thepast, at present or in future, will not spendthe allocated funds entirely. It is simplyimpossible to spend all the funds at onehundred per cent. Real spending is beingaffected by huge number of factors. Someof the project intentions, successfull inevaluation process, will not be effectuatedin practice at all. For instance, becauseit is possible that during the projectimplementation process the total costswill be reduced in public procurement,etc. Also the countries like Germany,France and/or Spain can spend the givenfunds at 85 - 95 per cent.■ So thus, we may be satisfied with theresults reached so far?I did not say so. Of course, it doesnot mean that we are saturated withthe current use of the resources. Wefaced the huge problems while dealingwith the programmes JPD 2 – BratislavaTarget Two and Target Three as well asthe programmes related to cross-bordercooperation Interreg III A. Within theframework of the programme JPD 2– Bratislava Target Two for instance, themeasure of the programme primarilydetermined with the aim to back up thesmall and medium-sized enterprising,improvement of business activities andservices in tourism trade did not meetthe expected feedback. Therefore, portionof the resources determined for the saidmeasures was re-allocated in favour ofthe measure specified for building anddeveloping the regions and for saving thecultural heritage, notably where there is aninterest in the use of the funds.■ What is Slovakia‘s position when tocompare it with other States which haveentered the European Union recently only?According to the European Commissionstandpoint, at present Slovakia takes thefourth place among the member Statesnewly acceded the EU - also thanks to themeasures taken - what concerns the use ofthe EU funds; Slovenia, Estonia and Latviaprecede us. Out of the Group V4 countries,Slovakia is the best, using twenty-eight percent of the EU funds.■ To acquire the resources from the EUfunds means a tremendous never-endingadministrative torture for the applicants. Ontop of that, Slovakia is said to face excessivelylimiting practices and inspections. Are thereany altering amendments under preparationwhich would side the applicants?Right you are. In some programmeswe are given conditions beyond anyframework of requirements determinedfor other countries. Anyway, each Statehas to follow its specific needs andopportunities accordingly. If there is aproof of evidence that conditions have notbeen determined in an optimum way, theyhave to be revised.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiExcerpt form an Interview with Mr.Daniel Ács, the State Secretary of theMinistry of Construction and RegionalDevelopment■ Prior to the extraordinary governmentalsession concerning the ministerial proposalrelated to the National Strategic ReferenceFrame, it was obvious that it did not takeinto account sufficiently the needs andrequirements of the knowledge-basedeconomy as regional development, tobe more exact - reduction of differencesbetween the developed and undevelopedregions with the help of the EU funds, whichwas the priority and basic idea of the authorof this strategic document. The Governmenthas removed this insufficiency. The questionis whether your Ministry did not realizeproperly what kind of document was tobe designed, or that under the ministerialconcept, the undeveloped regions were to beprimarily developed ...In introduction, it has to be said that asfar as there were no EU funds, the SlovakRepublic did not have any concept ofregional development. The National StrategicReference Frame is such a document which,on the contrary, is not based on real exactneeds and requirements of the regions. Sothus, the prime task was to design a visionof regions‘ development and then to design areal concept of their needs which should notbe dependent on the structural funds only.■ Why?The reason is that those are just theinstrument how to meet our own regionalpolicy, not the European Union policybased upon which there was just somethingoutlined roughly. We have to specifyprecisely what do we want to do and what dowe need. Once there is a lack of somethinglike it, it could not have been comprisedin the National Strategic Reference Frameeither as it is tough job which cannot bedone in two weeks. We really have to realizefirst what the EU cohesion policy is and whatis its objective, and then what do we wish toachieve. Whether the matter is putting theinter-regional differences into balance withinthe scope of the European Union or betweenour regions.■ I thought that after the chief executiveofficers of the two Eastern Slovakia‘s regionshad been called two years ago, the issue ofsubsidiarity, i.e., the allocation of the EUfunds, was closed already. Chief executiveofficers of the regional authorities asked todecide about the funds allocation at NUTS 2level in the regions, and not in Bratislava.If the matter dealt just with regions ofPrešov and Košice, no problem wouldoccur. But it does not concern all the regionsequally. One thing is to be delegated withpowers and the other thing is to comply withprofessional, administrative and methodicalessentials what requires sufficient numberOktóber 200693

Summaryof qualified people who are expected toimplement successfully the offerred projectsand to control this process. It is known thatBrussels will not allocate a single Euro if thereare not qualified professionals available andhigh standard developed projects from theviewpoint of both form and contents. Thetask of the Ministry of Construction is tosupervise whether any and all requirementsare followed accordingly and not to returnthe unspent resources allocated from theEU funds. Concerning the subsidiarity,things are going better. Based on the qualitystandards of action plans, some regions weredelegated with direct competences regardingthe priorities; some regions were delegatedpartially, some of them were not delegatedwith such competences at all. It means, notto provide a school with computers when itsroof has to be repaired. The task of regions:to avoid such inappropriateness.Excerpt from an Interview withMr. Tibor Cabaj, the Chairman ofthe Parliamentary Committee forpublic administration and regionaldevelopment■ Your predecessor, Milan Hort (the SlovakDemocratic and Christian Union - DemocraticParty) chaired just the ParliamentaryCommittee for public administration.You were appointed the chairman of theCommittee for public administration andregional development.I can realize the enhanced powers ofthe Committee. In the previous electionperiod the regional development belongedto powers of the other separate committee.Members of the Committee headed by me,are trained professionally to handle thespecific issues. They already took part inprofessional stay in Brussels. In 2007 - 2013Slovakia will be allocated an amount of morethan 400 billion Slovak crowns from the EUfunds designed for regional development.Therefore, the deputies of the Committeefor public administration and regionaldevelopment should be those who are to bethe first ones to get acquainted with basicsteps in subject-matter and then to proceedwith it further afterwards.■ How do you assess the reform in publicadministration in its current shape?I was of completely different opinion ofthe reform in public administration thanthe former empowered representativeof the Government for decentralizationof public administration, ViktorNižňansky. The present governmentalcoalition resolved to proceed further indecentralization of public administration.After assessment of its current state I maysay that it is difficult to proceed furtherin something we disagreed with in thepast. That is why it will take its timewhile we evaluate it more thoroughly. Inour Committee we have created arena todiscuss the issue. We took part in a threedaymeeting attended by the Committeemembers and representatives of theregional authorities. Jointly, we analyzedthe situation in details and took themeasures to solve it.■ Will the Committee act and performlegislative activities regarding the abovesaid?We are just at the beginning of theelection period. First, the so-called travellingmap is to be designed by the Ministryof Justice as it is the body summarizingany and all the legislative activities of theGovernment. Then, it is the Committee‘sturn to deal with the issues of this kindafterwards. In fact, it is not the Committeewhich is focused on the legislation but theGovernment which is obliged to designperfect Bills which will pass in legislativeprocedure and afterwards only, theCommittee under its charges will deal withthe legislative issue. Notwithstanding, I donot exclude that if some amendments areto be designed, the Committee will dealwith it. Anyway, on floor of Parliament,legislative solution is treated specificallyas it is an accelerated procedure and theinter-ministerial comment procedureis avoided due to it when circulating adraft Bill for comments from executivedepartments and state bodies. Deputiesoften make bona fide errors. It happenedalready many times that a draft Bill wasadopted by Parliament but subsequently,it began to be reassessed and commentedby executive departments and state bodieswhen being circulated for comments, sothus, errors and imperfections in a draft Billwere found out. It is our wish to succeedjointly with executive bodies in designingthe legislation during four years in orderthe citizens will be satisfied. I mean that ifthey approach any authority or body theywill be served adequately, provided with adecision, resolution, information and theirapplications, matter, issues, whatsoeverwill be solved out properly. Staffed personsin regional self-governmental bodies andin state administration are not treateddifferently but they are paid from moneyof tax-payers.■ How do you assess the reform in publicadministration in its current shape?I was of completely different opinion ofthe reform in public administration thanthe former empowered representative of theGovernment for decentralization of publicadministration, Viktor Nižňansky. Thepresent governmental coalition resolvedto proceed further in decentralization ofpublic administration. After assessment ofits current state I may say that it is difficultto proceed further in something wedisagreed with in the past. That is why itwill take its time while we evaluate it morethoroughly. In our Committee we havecreated arena to discuss the issue. We tookpart in a three-day meeting attended by theCommittee members and representativesof the regional authorities. Jointly, weanalyzed the situation in details and tookthe measures to solve it.■OBJEDNÁVKAna predplatné asopisuEUROREPORT plus na rok 200611 výtlakov – letné dvojíslo v cene815 Sk vrátane poštovného.V prípade, že ste predplatiteom žiadameo potvrdenie objednávky na rok 2006.V prípade, že naalej nemáte záujem odoberaasopis, oznámte nám túto skutonostelefonicky na tel.: 02/50 10 25 50 – 54alebo faxom: 02/50 10 25 55Adresa na zasielanie písomných objednávok:IBSC, a.s., Jégého 2, 821 08 BratislavaMeno a priezvisko (firma):IO/I DPH:Adresa:Tel./Fax:Adresa na zasielanie asopisu:Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doruovate Slovenskej pošty.Objednávky do zahraniia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatnéhotlae, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranina.tlac@slposta.skPeiatka a podpis:94 Október 2006 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

www.slsp.sk sporotel: 0850 111 888Member of Erste Bank GroupSme stále najlepší pre vaše podnikanieVyužite finančné služby firemných poradcov obchodných centier Slovenskej sporiteľne, ktorá už druhýkrát po sebezískalaprestížne ocenenie Awards for excellence 2006 ako najlepšia banka na Slovensku od renomovaného časopisuEuromoney.