LES - Zelená škola

PRÍRODNÉLESYMgr. Rudolf PadoObčianske združenie TATRY©2005

ČO JE LES?- ekosystém, ktorý tvoria dreviny stromovitéhovzhľadu (dosahujú výšku nad 3 m),- ekosystém, ktorý si vytvára vlastnú špecifickúmikroklímu a pôdu,- domov lesných druhov rastlín, živočíchova mikroorganizmov, ktoré sú poprepájanépotravovými vzťahmi,- má schopnosť obnovovať sa, produkovať stálenové jedince (stromy), a to nezávislé od vôlečloveka.

• 6 x 10 91 ha lesa obsahuje:• 10 21baktérií (10 ton)• 10 17 jednobunkových organizmovchvostoskokov (to je toľko ako ľudí naZemi)• 5 miliónov mnohonožiek• 10 6pavúkovcov..• 3 kg jeleňa

Život v lesnej pôde na 1 m 2(Biologie 8 G, Parey Verlag, Berlin, 1987)

Svet pôdnych reducentov:1. Plodnice húb, 2. Bystrúška, 3. Larva chrobáka, 4. Háďatko, 5. Háďatko chytenépredátorom, 6. Stonožka, 7. Plodnice prašivky, 8. Pôdne baktérie, 9. Mravec,10. Žižiavka, 11. Plodnica rýdzika, 12. Slizniak, 13. Vlásočnice s baktériami viažúcimidusík, 14. Slimák, 15. Larva chrobáka, 16. Symbiotická huba v mikoríze s korienkovýmivlásočnicami rastliny, 17. Kôrovec, 18. Dážďovka, 19. Krt, 20. Plodnice parazitickejdrevokaznej huby

Les a evolúciaLes a jeho evolučné prispôsobovanie sa funguje na Zemi 350miliónov rokov, a to prostredníctvom evolučnéhoalgoritmu:1. Konverzia genotypov na fenotyp2. Prírodný výber3. Voľba rodičov4. Reprodukcia5. Mutácia6. Skok na 1.Takto sa vytvorila biodiverzita na troch úrovniach:génovej, druhovej a ekosystémovej.

Dynamika lesného ekosystémuA.TROFODYNAMIKATrofodynamika zahŕňa procesy vytvárania a odburávaniaorganických látok v ekosystéme a ich viazanie cez kolobeh látoka toky energie. Je potrebná rovnováha medzi procesmivytvárania a odburávania biomasy. To predpokladá určitúrovnováhu medzi:• primárnymi producentmi (zelenými rastlinami),• konzumentmi na rôznych úrovniach (fytofágy a zoofágy),• rozkladačmi (deštruentmi).Najdôležitejšiu úlohu tu zohráva tok energie zo slnka,uvoľňovanie živín z pôdy, tvorba a akumulácia biomasy,odoberanie biomasy z ekosystému limitované podľa druhu,množstva a času.

B. SUKCESIACharakterizuje vytváranie lesných ekosystémov od prvotných štádií,ktoré sú jednoduchšie a majú nižší stupeň organizovanosti, cezprechodné štádia s vyššou organizovanosťou až po vrcholové, tzv.klimaxové lesné spoločenstvá.V závislosti od typu stanovišťa a drevín rozlišujeme rôzne sledysukcesie s tzv. pionierskymi alebo klimaxovými drevinami.Medzi tzv. pionierske (prípravne) dreviny zaraďujeme:• borovicu lesnú (suchšie stanovištia),• topoľ osikový,• brezu previsnutú (kyslé a suché stanovištia),• jarabinu vtáčiu,• jelšu lepkavú a osiku (vlhké stanovištia),• vŕby (stanovištia bohaté na živiny).

Nadväznosť základných vývojových štádií a fázprírodného opadavého lesa záverečného typu.(Míchal, 1999)

Charakteristické znaky pionierskych druhov drevín:• schopnosť rásť v najextrémnejších rastových podmienkachprostredia,• rýchly rast,• krátkovekosť (výnimkou je borovica),• silná reprodukčná schopnosť (produkcia veľkého množstva semien,vysoká klíčivosť, ľahké rozšírovanie semien).Prípravné dreviny sú schopné rásť na holej (kalamitnej) ploche. Plochurýchlo zatienia a zmenia jej teplotný, vlhkostný a svetelný režim.Vlastnosti pôdy sa menia aj opadom lístia a jeho rýchlym rozkladom.Prípravné dreviny pripravujú pôdu pre dreviny, ktoré nedokážu rásť navoľnej ploche, tzv. klimaxové dreviny napr. smrek, buk, dub, javor ...,ktoré sú schopné rásť iba v ochrane materského porastu.Tento vývoj sa odohráva cez tzv. prípravný les v ktorom klimaxovédreviny rastom predbehnú odumierajúce prípravné dreviny.Lesné porasty klimaxových drevín vytvárajú konečné a najdokonalejšietzv. klimaxové spoločenstvo.

Štruktúra lesaPoschodie drevín:• Stromové poschodie –zahŕňa rastliny vyššie ako3 m• Krovinové poschodie –zahŕňa rastliny s výškou1 až 3 mPoschodie nedrevnatéhopodrastu:• Bylinné poschodie – zahŕňarastliny do výšky 1 m• Prízemné poschodie – zahŕňamachorasty a lišajníky, t. j.nižšie rastliny pokývajúcepovrch

Lesy vo sveteVäčšina z celosvetových klasifikácií lesov podľa vegetačnýchpásiem vychádza z klimatickej pásmovitosti Zeme.Rozlišujeme 6 základných typov lesa:1. Ihličnaté lesy chladného severu2. Zmiešané lesy mierneho pásma3. Subtropické vlhké lesy4. Lesy suchých oblastí5. Tropické vlhké opadavé lesy6. Tropické (rovníkové) dažďové lesy

Vegetačné stupneVertikálna stupňovitosť (vegetačné stupne) vegetácie, ktorá narúšarozmiestnenie vegetačných pásiem je spôsobená zmenou nadmorskejvýšky územia, a tým napr. zvyšovaním množstva zrážok, skracovanímvegetačného obdobia a pod.1. dubovýVegetačné stupne v karpatskej oblasti (Zlatník, 1978):2. bukovo – dubový3. dubovo – bukový4. bukový5. jedľovo – bukový6. smrekovo – bukovo – jedľový7. smrekový8. kosodrevinový9. alpínsky10. subniválny (len vo Vysokých Tatrách)

Vývoj lesov u nás• Treťohory (pred 50 mil. rokov) – druhové zloženie lesov sapodobalo na dnešné tropické a subtropické lesy (figovníky, azálky,magnólie, vavríny, ale aj duby, javory, bresty, hraby, vŕby).• Mladšie treťohory – ochladenie a nástup ihličnanov (najmäborovíc a smreka, ďalej brezy a buka). Asi pred 1 mil. rokov vovyšších polohách prevládali bukové lesy s jedľou a smrekom, v nižšíchpolohách zmiešané dubové lesy.• Staršie štvrtohory – prienik kontinentálneho ľadovca zoŠkandinávie na naše územie. Vyhynula väčšina rastlín, z drevín sazachovalo len niekoľko druhov napr. tis. V izolovaných lokalitáchprežili tzv. relikty a miesta, z ktorých sa neskôr šírili na svojebývalé stanovišťia, voláme refúgia.• Pred 11 000 rokmi - prevládali na väčšine územia mrazovépustatiny. V nížinách boli porasty typu tajgy s borovicou a brezou.V poľadovej dobe začalo opätovné šírenie lesov a ich diferenciáciado vegetačných stupňov.

Kamenná doba

• Pračlovek.• Zberač plodov a lovec.• Život v jaskyniach v lese.• Človekom prakticky neovplyvnené lesy (pralesy)• Vplyv človeka na les nie je väčší ako vplyv lesných zvierat.• Rozľahlé, hlboké nedotknuté lesy.• Prales vážne ohrozujú od vynálezu ohňa lesné požiare.• Na konci tejto doby sa objavuje Homo sapiens• Ku koncu obdobia sa objavuje i poľnohospodárstvo – prvýúbytok lesov.

Bronzová a železná doba

• Výraznejšie osídľovanie, ale ešte stále malý početobyvateľov.• Drevo sa používa na stavbu domov, lodí a na kúrenie.• Výroba drevených i kovových nástrojov.• Ťaží sa najmä v nížinách a na úpätí hôr,v bezprostrednej blízkosti osád.• Mnohé lesy sú pre človeka stále neprístupné.• Rozvoj poľnohospodárstva.• Niektoré lesy sú vyrúbané, aby sa získalapoľnohospodárska pôda.• Mnohé lesy sú posvätné.• Rúbanie sekerami.

Stredovek až koniec 18. storočia

• V 13. a 14. storočí sa intenzívne rozvíja baníctvo a hutníctvo(smrekové drevo – banské výstuže, bukové drevo – výrobadreveného uhlia).• V okolí banských miest sú lesy silne zničené.• V 15. storočí - „valaská kolonizácia „ - príchod valachov a ichstád.• Veľké plochy vyrúbané pre pasienky.• Neustála potreba získavať novú poľnohospodársku pôdu.• Les stráca charakter nedotknutého pralesa.• Niektoré lesy sú také zničené, že sa objavuje potreba chrániťich a znovu obnovovať.• Mária Terézia vydáva „Lesný poriadok“.• Pri ťažbe sa používajú sekery, píly a kone.

Súčasnosť

• Žiaden les nie je pred človekom v bezpečí.• Človek prenikol praktický všade.• Sekery sú nahradené vysoko efektívnou technikou napr.harvestor).• Kone sú nahradené ťažkými strojmi.• Lesy ohrozuje znečistenie ovzdušia.• Prirodzených lesov je veľmi málo a neustále ubúdajú.• Výstavba diaľnic a veľkých sídel.• Vyše 6 miliárd obyvateľov na planéte.• Organizácie bojujúce za ochranu lesov.• Les sa využíva na turistiku a rekreáciu.• Veľká spotreba dreva.• Prenikanie nepôvodných, ľahko sa šíriacich drevín (napr. agát).• Používanie chemikálií pri pestovaní lesov.• Premena lesov na monokultúry a plantáže.• Zmena klímy a vplyv na lesy.

Funkcie lesovA. PRODUKČNÁRozumieme pod ňou poskytovanie priamych úžitkov z lesa prepotreby človeka (produkcia dreva, lov poľovnej zvery, zberlesných plodov).B. MIMOPRODUKČNÁ1. Funkcia ochrany prírody a krajinyPrirodzené lesy sú domovom desiatok druhov rastlín, živočíchova mikroorganizmov.Napr. buk je hostiteľom viac ako 300 druhov hmyzu. Spevavce na1 000 ha lesa skonzumujú ročne 10 ton hmyzu. Na 1 ha lesamôže byť 10 – 15 miliónov jedincov lesných mravcovz celkovou hmotnosťou asi 100 kg. 1 mravenisko musí dennezozbierať 1 kg bielkovinovej stravy (85 % tvorí hmyz).

2. Klimatická funkciaSpočíva v schopnosti lesa ovplyvňovať teplotu, vlhkosť, pohyba chemické zloženie vzduchu a znižovať zaťaženie prachom.1 hektár ihličnatého lesa za rok:• Prefiltruje 18 mil. metrov kubických vzduchu, čím zachytí 30 – 80ton prachu,• zníži hlučnosť o 20 až 30 dB,• vyrobí kyslík pre ročnú spotrebu 10-tich ľudí,• vyprodukuje 1 500 kg fytoncídnych prchavých látok.Uvádza sa, že za vegetačné obdobie dokáže breza odpariť7 000 litrov vody a dospelý buk dokonca 9 000 litrov.

Vplyv lesa na zloženie vzduchu• 1 ha vegetácie spracuje za 24 hod. priemerne 900 kg oxiduuhličitého a vylúči 650 kg kyslíka. V lese je viac kyslíkas koncentrácia oxidu uhličitého je asi 0,03 % oproti až 0,1 %v porovnaní s mestom.• V ihličnatých lesoch je v 1 m 3 vzduchu 60 – 70 x 10 - 6 ozónu(blahodárny účinok na organizmus).Vplyv lesa na čistotu vzduchu• Vo vegetačnom období 1 ha lesa zachytí:- smrekový les – 32 t prachu,- borovicový les – 36,4 t prachu,- bukový les – 68 t prachu.Listnaté lesy majú väčšiu zachytávaciu schopnosť než ihličnaté.

Vplyv lesa na vlhkosť vzduchu• Porast zvyšuje relatívnu vlhkosť vzduchu o 18 – 22 % a to navzdialenosť 10 až 12-násobku výšky porastu.• Ak výpar z vodnej plochy je 100 %, tak výpar z priestoru lesa sarovná 87 %.Vplyv lesa na ionizáciu vzduchu• Za klimatický priaznivé je považované ovzdušie s viac ako 500iónmi v cm 3 .• V ihličnatom lese bolo nameraných až 3 000 iónov v cm 3 , kýmv miestnosti s množstvom ľudí iba 25 ľahkých iónov.Vplyv lesa na tepelný režim• Zo svetelnej energie sa spotrebuje asi 2 % na fotosyntézu,60 – 80 % sa absorbuje listami a 5 – 15ˇ% sa odráža do priestoru.• Les pôsobí ako tepelný stabilizátor.

3. Vodohospodárska funkciaMedzi vodohospodárske funkcie lesa patrí:• infiltrácia (vsakovanie),• perkolácia (presakovanie),• retardácia (zadržiavanie),• nivalácia (vplyv lesa na snehové pomery).Lesy významným spôsobom premieňajú povrchový odtok napodpovrchový (podzemný), zabezpečujú vyrovnanie odtoku vodyz povodia, kladne pôsobia na množstvo, akosť a hygienu vôd.Významná je aj vodoochranná funkcia brehových porastov.Celkový objem vody zadržiavaný v lesnej pôde Slovenska je približne4,5 miliardy metrov kubických, čo je 4-krát viac ako vo všetkýchnádržiach Slovenska.

4. Pôdoochranná funkciaLes zabraňuje odnosu pôdy, ochraňuje ju pred poškodením vodoua vetrom (pred plošnou alebo výmoľovou vodnou či veternou eróziou).Pod 1 metrom štvorcovým lesnej pôdy je až 1 000 metrov koreňov.Na Slovensku sú najrozšírenejším pôdnym typom kambizeme (hnedélesné pôdy), ktoré zaberajú približne 60 % z lesného pôdneho fondu.Delí sa aj na:• pôdotvornú,• pedomelioračnú (úprava pomeru C/N v pôde),• pôdoochrannú: protieróznu, protizosuvnú, protilavínovú,brehoochrannú.

5. Zdravotná a rekreačná funkciaZdravotná funkcia lesa spočíva vo využívaní bioklimatických účinkovlesa pre ozdravný proces.Rekreačná funkcia lesa sa uplatňuje vytváraním bohatej a estetickypôsobivej lesnej krajiny, prispôsobenej potrebám a záujmomnávštevníkov lesa.Podľa niektorých autorov sa táto funkcia nazýva sociálna, a delí sa na:• rekreačnú funkciu lesa,• zdravotnú funkciu lesa,• hygienickú funkciu lesa,• psychicko – estetickú funkciu lesa,• zvukovo – izolačnú funkciu lesa (10 m pás stromov a krovín znižujeintenzitu hluku o 2 – 10 dB.

Kategórie lesovA. Hospodárske lesySú to lesy, kde prevažuje produkčná funkcia, teda ich hlavnýmposlaním je produkcia dreva. V roku 2002 v SR – 67 % lesov.A. Ochranné lesySú to lesy s prevládajúcou pôdoochranou funkciou, na strmýchsvahoch, na hrebeňoch, sutinách, rašeliniskách, na hornejhranici lesa. V roku 2002 v SR – 16 % lesov.A. Lesy osobitného určeniaSú to lesy s osobitným poslaním, ktoré vyplýva zo špecifickýchspoločenských potrieb. Patria sem napr. lesy v ochrannýchpásmach vodných z d rojov, kúpeľné lesy, prímestskéa rekreačné lesy, lesy v chránených územiach, lesyv zverniciach a bažantniciach, lesy pod silným vplyvom imisií.V roku 2002 v SR – 17 % lesov.

„Ľudská kultúra sazačala vyrúbovanímlesov a udržať samôže len s ichochranou.

A. PRÍRODNÉ ČINITELE:• AbiotickéOhrozenie lesov- pôsobiace mechanický – vietor, sneh, námraza, lavíny, ľadovec- pôsobiace fyzikálne – blesk, oheň- pôsobiace fyziologicky - sucho, nadbytok vlhkosti, mráz,vysoká teplota, úpal, nedostatok alebo prebytok živín• Biotické- široké spektrum príslušníkov rastlinnej a živočíšnej ríšeB. ANTROPOGENNÉ ČINITELE:• Abiotické- imisie, požiar, odlesňovanie, premena prírodnýcha poloprírodných lesov na monokultúry a plantáže• Biotické- napr. poškodenie pasením dobytka, jeleňou zverou

Rozloha lesov podľa regiónov – stav v roku 1990(FAO – Organizácia OSN pre výživua poľnohospodárstvo 1995)

Rozloha lesných území a postup odlesňovania podľageografických regiónov(FAO, 1995)

Vývoj plochy prírodných lesov v roku 1980 a 1990(FAO, 1995)

Vplyv veľkoplošnej ťažby na les(Svet lesov,Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie, 2004)

A) Holorubný spôsob ťažbyB) Podrastový spôsob ťažbyC) Výberkový spôsob ťažby

NPRTichá dolina

Sú veci, ktoré je nemožnévrátiť späť.Napríklad prežitý život, smrťčloveka ale i zničenýprirodzený les.Tak ako nový život už nikdynebude životom prežitým,nový človek už nikdy nebudetým priateľom, ktorý násopustil,na mieste vyrúbanéhoprirodzeného lesa, nikdynevyrastie les, aký tambýval.Stromy vyrastú rýchlo, alestromy nie sú les.Stovky až tisíce rokov sa tambude vracať pôda, humus,baktérie, hmyz či vtáky.

LES A PRÍRODNÉ KATASTROFYPrírodné katastrofy, pri ktorých odumrú naraz veľképlochy stromov, sú nezlúčiteľné s našou predstavouo ideálnom lese a považujeme ich za zlé.Všetci máme skúsenosť prevažne s lesmi, v ktorých sahospodári. Preto máme sklon považovať ich za normálnea mŕtvy strom vnímame ako príznak ochorenia lesa.Ale príroda sa riadi vlastnými zákonmi. Prírodné procesyprebiehajú nezávisle od našich predstáv. Smrť v nichpredstavuje nevyhnutnú súčasť života. Tam kde niečoneustále vzniká, musí niečo iné zanikať. Smrť stromov jepodmienkou kolobehu života a teda - paradoxne - jehovečného trvania.

Vietor v TatráchV piatok 19. novembra 2004 sa oblasťou Vysokých Tatierprehnala „tatranská bóra” (padavý alebo prepadavý vietormimoriadnej rýchlosti).Ničivú silu prvotného juhozápadného až západnéhoprúdenia znásobilo zúženie a zdvihnutie rozmedziaLiptovskej a Popradskej kotliny v oblasti Štrbskéhoprahu. Následne sa ťažký studený vzduch nazhromaždenýna severnej strane Tatier prevalil na južné stráne –najprv cez nižšie Červené vrchy dolu Tichou dolinousmerom na Podbanské (bóra 1) a následne v oveľadramatickejšej vlne, cez vyššie hrebene Vysokých Tatiermedzi Vyšnými Hágami a Tatranskou Kotlinou (bóra 2).

Grafické zobrazenie časového radu veľkých vetrovýchkalamít typu „tatranská bóra“ od roku 1915 (Koreň, 2005)

Poškodené porasty boli vo veľkej miere súčasťouoblasti novonavrhovanej zóny C TANAP-u, čiastočnezóny B. Išlo prevažne o umelo vysadené smrekovémonokultúry.Najmenej poškodená bola navrhovaná zóna A (asi2 %), kde sú najviac zastúpené prirodzené lesnéporasty s vyššou diverzitou a rôznovekou štruktúrou(Švajda, 2004).Všetky lesy na území TANAP-u boli od roku 1949vyhlásené za lesy ochranné a lesy osobitnéhourčenia.

• PÔDAOčakávané následky(Koreň, 2005)- zvýšená insolácia (oslnenie) v povrchovej vrstve, výpara zníženie pôdnej vlhkosti,- zvýšená mineralizácia organických zvyškov, vyplavovanieživín a produktov biochemického rozkladu naviazanýchv pôdnom sorpčnom komplexe (zmena mikróbnychspoločenstiev a chemizmu pôd),- zvýšená erózia.

• VODA-zvýšený povrchový odtok,-zmena hydrického režimu smerom k častejšiemu vznikuextrémnych odtokových situácií,-znečistenie produktami pôdnych biochemických procesovs dopadom na vodnú biotu.• OVZDUŠIE- zmena prúdenia v prízemnej vrstve (vyššia veternosť),-zmena teplotných pomerov smerom k vyššejkontinentalite (rast maximálnych i minimálnych teplôt),-zmena chemizmu, napr. zvýšenie obsahu prízemnéhoozónu.

• VEGETÁCIA- priame poškodenie pri likvidácii následkov kalamity,- sekundárne poškodenie okolitých, relatívne nepoškodenýchlesných porastov (hmyz),- invázia nepôvodných druhov flóry na zaniknuté lesnébiotopy.• ŽIVOČÍŠSTVO- strata pôvodných biotopov (imigrácia doterajšíchpopulácií),- zmena pôvodných biotopov (migrácia iných populácií),- zvýšenie tlaku predátorov na vysokohorské druhy(kamzíky, svište),- stres, strata teritórií, strata zásob potravy a vyrušovanieťažbou.

• KRAJINA- dočasné zníženie mimoprodukčných = verejnoprospešnýchfunkcií (napr. protierózne, vodohospodárske,protiimisné, zdravotno-rekreačné, zdravotno-liečebné),- vysušovanie a zníženie množstva a kvality pitnej vody,- vyššia pravdepodobnosť vzniku lokálnych záplav a povodní,- zníženie kvality ovzdušia (vyššia prašnosť, zníženávlhkosť),- celkové zníženie krajinného potenciálu pre rozvojusmerneného cestovného ruchu,- zvýšenie tlaku na zmenu doterajšieho využívania krajiny.

Mapa postihnutej oblasti v NP Vysoké Tatryvíchricou z 19. novembra 2004

PREČO STROMY ZOMIERAJÚ?Príčiny zomierania stromov sú rôzne.Mladé stromčeky sa stávajú potravou pre lesnú zver,podľahnú jarným mrazom, konkurencii okolitých stromovalebo rôznym ochoreniam.Väčší strom môže zasiahnuť blesk, vyvrátiť víchrica alebolavína, zlomiť hrubá vrstva snehu, oslabiť dlhotrvajúce suchoa následkom oslabenia môže podľahnúť podkôrnemu hmyzu.Väčšie plochy stromov odumierajú len zriedka, ak sa vyskytnúextrémne nepriaznivé okolnosti, akými sú silné víchrice alebodlhotrvajúce sucho. Aj keď prírodné katastrofy postihujúčastejšie umelé lesy vysadené človekom ako prirodzené lesy,tiež patria k programom prírody.

MŔTVE STROMY – ŽIVÝ LES!?Odumreté stromy sa nestávajú odpadom. Práve naopak, ichdrevo je cennou surovinou, v ktorej sú dôležité živinya energia slnka, nahromadené počas života stromu. Tútosurovinu sa ponáhľajú využiť tisícky rôznychmikroorganizmov, hmyzu, húb, machov či lišajníkov.Drobné chrobáčiky sa zavŕtavajú do dreva a začínajú takproces jeho rozkladu. Na svojom tele nesú spóry húb, ktorév dreve klíčia, vytvárajú dlhé vlákna (hýfy) a neskôr ajnápadné plodnice. Povrch kmeňa osídľujú machy a lišajníky.Rozmanitosť druhov je nepredstaviteľná. Každý odumretýstrom obýva iné spoločenstvo, niektoré druhy uprednostňujúčerstvo odumreté, iné už spráchnivené drevo, niektorépotrebujú tieň, iné svetlo, niektoré vlhké prostredie, iné skôrsuchšie.

Hýfy húb

1) Slizniak karpatský2) Hniezdo drozda v dutine vzniknutej pohubovom ochorení

Mŕtve stromy predstavujú pre vtáky bohatý zdroj potravy ajbezpečný domov.Ďatle, ktoré sem láka veľké množstvo hmyzu vytesávajú doodumretých stromov každý rok nové dutiny. Po ďatľoch vnich hniezdia aj ďalšie druhy: drobné sovy - kuvik vrabčíalebo pôtik kapcavý, sýkorky či brhlíky.Pod odlúpnutou kôrou si buduje hniezdo kôrovníka v koreňovom koláči vetrom vyvráteného stromu hniezdidrobný oriešok.Okraje kalamitných plôch využíva na hniezdenie vzácnytetrov hlucháň.

Schéma potravnejpyramídy(dlhého pastevno– koristníckehoreťazca) mezo –a makro-faunysmrekovéhoporastu.(Míchal, 1999)Poznámka:Šípky ukazujúsmer trofickýchväzieb v potravnejpyramíde.

Zdroj:Mŕtve drevo –živé lesy(WWF, 2004)

Recyklácia mŕtveho drevaMŕtve drevo nie je obyčajným životnýmpriestorom ale je komplexom rôznych„mikrohabitátov“, ktoré sa postupom času meniaa vyvíjajú.Kvalita mŕtveho dreva a jeho užitočnosť pre rôznedruhy organizmov závisí od toho, ako dlho sadrevo rozkladá a taktiež od druhu dreviny, vekustromu , v ktorom odumrel, od príčiny odumretia,jeho pozície (stojace mŕtve drevo, padnuté nazem, a pod.), jeho veľkosti a klimatickýchpodmienok.

Proces recyklácie mŕtveho dreva môže niekedy trvať stovkyrokov, kým je úplne ukončený. Skladá sa z troch hlavnýchfáz:• Krátka fáza kolonizácie (osídlenia) odumretého dreva,počas ktorej je drevo napadnuté primárnymi a vitálnymisaprofytickými organizmami, často fúzačmi a hubami, ktorénapadnú drevo keď je ešte stále tvrdé.• Dlhá fáza rozkladu, počas ktorej sú primárne saprofytickéorganizmy doplnené alebo nahradené druhotnýmisaprofytickými organizmami. Tieto organizmy sa živiamateriálom, ktorý čiastočne zmenili primárne organizmyalebo sú ich predátormi.• Dlhá humifikáčna fáza (fáza tvorby humusu), počas ktorejsú saprofytické organizmy postupne nahrádzané ďalšímiorganizmami, ako je chvostoskok alebo stonožky. Tietoorganizmy zapracovávajú zvyšky dreva, ktoré boli úspešnetransformované počas fázy rozkladu, do pôdy.

Význam vybraných druhov drevín pre hmyz existenčneviazaný na odumreté drevo(Ammer, 1991)

Funkcie mŕtveho dreva v lesePre ekológiu zdravých prírodných lesov plní mŕtve drevo päťhlavných úloh:• Zabezpečuje produkčnosť lesa poskytovaním organickéhomateriálu, vlhkosti, výživných látok a vytváraním podmienokpre regeneráciu ihličnatých drevín – semená niektorýchdruhov stromov klíčia prevažne na mŕtvom dreve.• Poskytuje životný priestor pre živočíchy, ktoré žijú,získavajú potravu alebo hniezdia v dutinách mŕtvych aleboodumierajúcich stromov a pre vodné živočíchy žijúcev prirodzených malých vodných útvaroch vytvorenýchspadnutými stromami alebo konármi.

• Je zdrojom potravy pre určité druhy konzumentov akýmisú chrobáky a životným priestorom pre huby a baktérie.• Stabilizuje les tým, že chráni svahy a pôdny kryt, čímzabraňuje pôdnej erózii, najmä počas búrok, silnýchdažďov a iných klimatických extrémov.• Z dlhodobého hľadiska uchováva uhlík, čím limitujeďalšie dopady klimatických zmien.

Mŕtve drevo v tokochvytvára rôznemikrohabitáty pre životorganizmov, zadržiava voduv krajine a zabraňujesplachu jemných splaveníndo dolných častí povodia

Mŕtve drevo má významnúúlohu pri zadržiavaní vodyv krajine a zmenšovanísvahovej erózie.

„Vzdušné korene“ stromu ako dôkaz toho,že vyrastal na mŕtvom strome

Priemerný objem mŕtveho dreva v lesochniekoľkých Európskych krajínKrajinaObjem mŕtveho dreva(m 3 /ha)Pôvod údajovRakúsko 0,6 Hospodárske lesy (88% celkovej výmery),nad 35 cm hrúbkyBelgicko 9,1 Regionálny priemer(Wallonia), stojacea padnutú mŕtve drevoFínsko 2,0 – 10,0 Priemer hospodárskychlesovFrancúzsko 2,2 Národný priemer6,7 Oblastné maximum(Savoie)

KrajinaObjem mŕtveho dreva(m 3 /ha)Pôvod údajovNemecko 1,0 – 3,0 Regionálny priemer(Bavaria)Luxembursko 11,6 Národný priemerŠvédsko 6,1 Národný priemer12,8 Regionálne maximum(sever)Švajčiarsko 12,0 Národný priemer4,9 Priemer v „plateau“regióne11,6 Priemer v oblastijužných Álp12,2 Priemer v predalpskejoblasti19,5 Priemer v Alpách

Informácie:Mŕtve drevo – živé lesy,http://www.panda.org/europe/forests)Poznámka:Takmer 30 percent druhov žijúcich v lese je závislých nastarých stromoch a mŕtvom dreve. WWF vyzýva vládyeurópskych krajín, vlastníkov lesa a lesnícky sektor k ochranebiodiverzity zvýšením počtu starých stromov a objemumŕtveho dreva na 20 – 30 m 3 na hektár do roku 2030.WWF kontakt na Slovensku:Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, e- mail:wwfdcp@orangemail.sk

VZNIK LESAStrom sa v prírode rozkladá desiatky rokov. Mnohé generácieorganizmov ho postupom času premenia na kvalitný humus,ktorý bude poskytovať živiny a udržiavať vodu. Obohatia taklesnú pôdu - základ existencie lesa.

Aj tú najväčšiu kalamitu prežije aspoň niekoľkostromov. Sú to tí najodolnejší jedinci, nositeliavzácnych génov, ktoré im umožnili prežiť v ťažkýchčasoch. Tieto stromy produkujú obrovskémnožstvo semien, z ktorých vzniká nová generáciastromov, odolnejšia ako bola predchádzajúca.Pod vyschnutými stromami nachádzajú drobnésemenáčiky vhodnú mikroklímu, živinyz rozkladajúcich sa stromov aj dostatok svetlaprenikajúceho pomedzi vyschnuté konáre.Popadané stromy zabraňujú prístupu kopytníkov,ktorí patria v prvých rokoch života k najväčšímnepriateľom stromov.

Prirodzené zmladenie naploche zasiahnutejpodkôrnikovou kalamitou

Rýchlosť nástupu novej generácie býva ohromujúca.Už po niekoľkých rokoch je vidieť, že o budúcnosťlesa nemusíme mať obavy.V podraste nájdeme pestrú varietu stromov.Príroda si z nich vyberie tie druhy, ktoré sanajlepšie hodia do konkrétnych podmienok. V novomlese nájdeme viac druhov stromov s lepšímigenetickými vlastnosťami ako v pôvodnom lesea navyše rôzneho veku.

... ktorý jeprepojený skoncom. Nový lesnajlepšie rastiena mŕtvom dreve.Toto je začiatok...

Mŕtve drevo a nový život

Život a smrť kráčajúruka v ruke – prirodzenézmladenie pod mŕtvymistromami

SMREK A PODKÔRNY HMYZŽili spolu milióny rokov. Napriek tomu podkôrniky smreknevyhubili. Naopak, sú prirodzenou súčasťou smrekovéholesa, odstraňujú z neho choré a oslabené stromy, čím honeustále ozdravujú.Stromy najčastejšie oslabí suché a teplé počasie alebovetrové polomy. Vtedy sa podkôrniky rýchlo rozmnožujúa napádajú ďalšie oslabené stromy v okolí.Ale aj podkôrniky majú svojich prirodzených nepriateľov.Sú to rôzne parazitické huby a plesne, vírusy, dravý hmyz,vtáky a podobne. Tie sa koncentrujú v miestach s veľkýmvýskytom podkôrnikov, množia sa a tlmia šíreniepodkôrnikov. Nepriateľom podkôrnikov je aj studenéa vlhké počasie. Počasie a prirodzení nepriatelia dokážuznížiť počet podkôrnikov na minimum. Celý cyklus trváobyčajne 5-7 rokov.

Lykožrút v horskom lesea biodiverzitaLykožrút smrekový je prirodzenou súčasťou smrekových lesov.Zo všetkých zmyslov je pre neho najdôležitejší čuch. Lykožrútydokážu nájsť na kilometre vzdialené jedince opačného pohlavia,ktoré vylučujú špeciálne pohlavné feromóny – špeciálne látkyslúžiace na prilákanie partnera. Rovnako čuchom dokážu nájsťsvoj druh stromu a vybrať vhodného jedinca na napadnutie.Larvy podkôrnika narúšajú lyko stromu, ktorý potom uschne.Zdravý strom sa však dokáže ubrániť, a to tak: že ho zaleježivicou alebo zahubí toxickými látkami (terpény a fenoly), ktoréna obranu produkuje. Podkôrnik naopak vnáša do rán výtrusyniektorých húb, ktoré dokážu produkciu toxických látokpotlačiť.

Smrek napadnutýlykožrútom

Prirodzeneutlmenápodkôrniková„kalamita“v horskejsmrečine

Schopnosť smreka produkovať živicu a ďalšie obrannélátky závisí od jeho zdravotného stavu. Zdravý smreksa relatívne ľahko ubráni i veľkému náletu podkôrnika,oslabený však ľahko podľahne. To však neplatí priveľkých kalamitách, kedy masívnemu útoku podľahneaj časť zdravých stromov.Podkôrnik je sám potravou pre množstvo druhovvtákov a dravý hmyz (pestroš mravcový zožerie denneaž 20 lykožrútov, čo je oveľa viac ako sám váži).

Premnoženie podkôrnikov v rokoch 1991 – 2000na poľskej strane Tatier (TPN) sa spontánne utlmilo,aj bez zásahov človeka

Veterné a podkôrnikové „kalamity“ sú prirodzenousúčasťou autoregulačných procesov v lesoch. Užniekoľko rokov po takejto udalosti nastupujeviditeľná prirodzená obnova lesa a to smeromk vyššej biodiverzite (NP Bavorský les).

Ponechanie kalamity nasamovývoj je prioritouaj v poľskej častiVysokých Tatier

Les ponechanýna samovývojpo 50 rokoch(Babiogorskypark narodowy)Poľský prístupku kalamitám –učenie sa olese

A toto je národný park na Slovensku!?NP Vysoké Tatry (NPR Tichá dolina)

A toto je NPŠumava (Českárepublika) - „les“po sanáciilykožrútovejkalamityčlovekom

Výsledok rozdielnej starostlivosti o národný park:vpredu holiny v NP Šumava, za štátnou hranicou(červená čiara) – NP Bavorský les

Prirodzenézmladenie aleboobnovačlovekom?Sily evolúciealebo silapeňazí?

Lykožrút – informačné zdrojeV prípade hlbšieho záujmu o problematiku lykožrúta, jemožné z internetovej stránky Lesoochranárskehozoskupenia VLK (http://www.wolf.sk), stiahnuť nasledovnéštúdie:• Pôsobenie lykožrúta. Porovnanie „asanačného“ abezzásahového manažmentu v rôznych podmienkach. (462kb)• Národné parky a štátne hranice. Rozdielne prístupy k lesu.(3,9 MB)• Národný park. Značka, ktorá sa dobre predáva. (469 kb)• Správa o Šumave. Vypracované pre IUCN. (13 MB)• Mŕtve drevo – živé lesy (1,7 MB)• Šumava. Národní park rašelinišť, pralesů a kůrovce. (406kb)

VÝVOJOVÝ CYKLUS LESAStromy v lese obyčajne odumierajú postupne.Pod odumretými stromami vznikajú presvetlené miesta,na ktorých nachádzajú ideálne podmienky semenáčikydlhovekých, klimaxových drevín (smrek, smrekovec,limba, buk, jedľa).V štádiu dorastania je mladý les výškovo a hrúbkovorozrôznený, neskôr, v štádiu optima, dochádzak vyrovnaniu výšok stromov. Vo vyššom veku stromyzačínajú znovu odumierať účinkom vetra a podkôrnehohmyzu, vtedy hovoríme o štádiu rozpadu.Kým v lese dôjde k výmene všetkých stromov novougeneráciou, uplynie asi 400 rokov. Tento proces saopakuje a nazýva sa malý vývojový (sukcesný)cykluslesa.

Po katastrofickom rozpade lesa (polom, požiar, kalamitapodkôrneho hmyzu) vznikajú rozsiahle plochys extrémnymi mikroklimatickými podmienkami. Tietonevyhovujú klimaxovým druhom drevín.Na kalamitných plochách sa najprv uplatňujú krátkoveké,tzv. pionierske dreviny ako jarabina alebo osika. Postupneodrastajú a pripravujú podmienky pre klimaxové dreviny,ktoré sa pod ochranou krátkovekých drevín obnovia.Hovoríme o veľkom vývojovom (sukcesnom) cykle lesa.Po obnove klimaxových drevín vývojový cyklus pokračujeďalej.

VÝVOJOVÝ CYKLUSA BIODIVERZITARozdielna štruktúra a druhové zloženie lesa v jednotlivýchvývojových štádiách sú dôležité pre zachovanie druhovejrozmanitosti. Mnohé živočíchy a rastliny sú viazané najednotlivé štádiá. Napríklad niektoré druhy vzácneho hmyzužijú len v štádiu rozpadu.Prelínanie a trvalé zastúpenie jednotlivých štádií jepodmienkou prežitia mnohých druhov v lese.

„Ubýva míst kam chodila pro vodustarodávna milákde laně tišily žízeň, kde žilarosničkaa poutníci skláněli se nad hladinouaby se napili z dlaní.Voda na to spomínavoda je krásnavoda mávoda má rozpuštěné vlasychraňte tu vodunedejte aby osleploprastaré zrcadlo hvězd ...“(Jan Skácel)

LES A ZRÁŽKYPri zrážkach sa voda v prirodzenom lese zachytáva v korunáchstromov, na kríkoch, na bylinách i lístí. Staré porasty majúpodstatne väčší záchytný povrch ako mladé stromy.Zachytávanie zrážok ovplyvňuje i druh stromov, kde najväčšiuzáchytnú plocha má jedľa. Starý prirodzený les takto zachytíaž 40 mm zrážok v prvej hodine trvania dažďa.Ďalej voda vsakuje do lesnej pôdy cez trhliny, otvory pokoreňoch, pričom bohatý humus, typický pre väčšinuprirodzených lesov na našom území, tlmí deštrukčné účinkydopadajúcich dažďových kvapiek. Týmto spôsobom sa môže prvúhodinu stratiť ďalších 40 mm zrážok. Takto sa zrážková vodadostane do podpovrchového odtoku a maximálny prietokkorytom potoka je udržovaný v prijateľných medziach.

„Les“, v ktorom bol uskutočnený hospodársky zásah (holorub,podrastový alebo výberkový), stratil schopnosť zadržaťzrážky vo svojich korunách priamo úmerne množstvustromov, ktoré boli z lesa odstránené. Doba návratu tejtoschopnosti je niekoľko sto rokov a prakticky sa nedádosiahnuť počas štandardnej rubnej doby (približne storokov).Rovnako je v takomto lese podstatne znížená schopnosťvsakovania zrážkovej vody do pôdy. Pri holorube je tátoschopnosť minimálne šesťnásobne menšia ako v prirodzenomlese. Návrat do pôvodného stavu trvá lesnej pôde aspoň1 300 rokov!

Priestorová ilustrácia predpokladaných využiteľnýchmnožstiev podzemných vôd v hodnotených pohoriach(Územná štúdia Slovenska, 1997)

LES A SUCHO„Práca“ lesa pri zavlažovaní krajiny v suchých obdobiachzačína v zime, keď si les vytvára väčšie zásoby vody v snehuoproti vyrúbanej ploche.Je to dané menšou účinnosťou teploty vzduchu na topeniesnehu, vylúčením odviatia snehu i pomalšie prebiehajúcoupremenou snehu na iné skupenstvá.Snehová a neskôr i dažďová voda doplňuje zásoby podzemnýchvôd vďaka tomu, že les zmenšuje povrchový odtok a premieňaho v odtok podpovrchový. Tieto zásoby pomáhajú udržaťprimerané prietoky vody v tokoch v období sucha.Les navyše „prečesáva“ hmly, ktoré sa zrážajú v korunách jehostromov a týmito „horizontálnymi” zrážkami dopĺňa klasickézrážky a umožňuje krajine lepšie prežiťž suché obdobia.

Vyrúbané povodie nemá z daždivého obdobia dostatočnézásoby podzemných vôd. Tento deficit sa môže postupnezväčšovať, pokiaľ trvajú suché obdobia niekoľko rokov posebe.Krajina je postupne vysušovaná, pôvodná vegetácia začnepodliehať škodcom, čo spôsobí ďalší úbytok vody v krajine.Na územiach s dostatočnou lesnatosťou začne pribúdaťzrážok a naopak vo vysušených oblastiach ich bude ešte viacubúdať. Celkové množstvo zrážok sa síce nemení, ale ichrozdelenie v krajine je veľmi nerovnomerné. A k tomuv súčasnej dobe dochádza na Slovensku.

POTENCIÁLNA PRÍRODNÁVEGETÁCIA (Zlatník, 1976)Prales (skutočne nedotknutý les, panenský les), ktorý ešteexistuje v komplexoch boreálnych lesov na Sibíri a v Kanade.Prírodný les pralesovitého vzhľadu s druhovým zložením,priestorovou a vekovou štruktúrou pralesa. Nenesiepoznateľné stopy ľudských zásahov a vznikol po stredovekej„výberkovej“ ťažbe v horských, málo prístupných lesoch,využívaných na drevené uhlie (stopy po míľach) a na salajkovýpopol (na potaš).Väčšie odchýlky od pralesa má porušený prírodný les.

Prirodzený les má prírodné druhové zloženie (nie všakštruktúru), je spravidla viac – menej rovnoveký, máprirodzené vzájomné ekologické vzťahy drevín a jeschopný sa samovoľne (prirodzene) obnovovať vo svojomzložení.Môže byť autochtónny, tvorený drevinami pôvodnýmiv území a v type, autochtónne – alochtónny, tvorenýdrevinami na lokalite pôvodnými i nepôvodnými,pochádzajúcimi zo širšej oblasti, prípadne zo zámoria,avšak svojou ekologickou konštitúciou sa chovajúcimiv súčasnom súbore drevín ako prirodzená a prirodzene saobnovujúca zložka.Neprirodzený les (kultúra) tvorený drevinami stanovištnénezodpovedajúcimi, ktoré do určitej miery menia pôdua vyžadujú umelú obnovu.

Základné znaky a vlastnostipralesa1. Stálosť (trvácnosť druhového zloženia) – ide o dynamickústálosť reagujúcu na meniace sa podmienky napr. zmenyklímy.2. Ekologická samostatnosť a vyrovnanosť3. Rôznovekosť pralesa4. Stagnácia rastových pomerov – schopnosť stromovprežívať dlhý útlak stromami vyšších zapojených vrstiev(jed ľa – 150 až 240 rokov, smrek – 100 až 160 rokov, buk– 80 až 120 rokov5. Špecifická výstavba pralesa – veľká výškova a plošnádiferenciácia (textúra rôznych vývojových štádií)6. Proces tvorby drevnej hmoty7. Vysoká prirodzená rezistencia (odolnosť)

8. Autoregulačné procesy – schopnosť vyrovnávať náhodné,občasné zmeny vyvolané vonkajšími alebo vnútornýmičiniteľmi9. Prirodzená obnova lesa

Vývojový cyklus, štádiaa fázy pralesaV pralese všetko prebieha v uzavretom integrovanom cykle.Dynamický cyklický vývoj drevinových zložiek (synúzií) je vovývoji pralesa nadradený, ale môžeme v ňom rozlišovať viacvzájomne spojených cyklov. Cyklus kolobehu vody, cyklusvýživy sú spojené s cyklom zachovania energie a hmoty.Závažný cyklus výživy je v pralese viazaný na úzke a trvalovyrovnané vzťahy mikroorganizmov – húb – vyšších rastlín –živočíchov navzájom a s vlastnosťami prostredia.Vyrovnanosť týchto vzťahov prostredníctvom nadväznýchvývojových cyklov je príčinou toho, že prales môže trvaleexistovať aj na veľmi chudobných pôdach. Narušenieuvedených vzťahov zásahom do prostredia alebo dodrevinových zložiek môže znamenať nenávratné vymiznutiecitlivej, ale pre cyklus výživy veľmi významnej zložkynižších organizmov. Narušením cyklu výživy sa stáva celáexistencia pralesa veľmi vratkou.

ŠTÁDIUM DORASTANIANazývané aj ako etapa vzostupná, pri ktorej stromyprevažne mladých generácií intenzívne uplatňujú svojerastové schopnosti (objemový prírastok a drevná zásoba naplošnej jednotke s rôzne narastajúcou tendenciou stúpa).V tomto štádiu stromy v postavení strednej alebo spodnejvrstvy majú vysoký stupeň zápoja (veľkú clonnú plochu),vysokú vitalitu (a to aj stromy hrubších dimenzií), stromyhornej vrstvy majú nepatrnú mortalitu (úmrtnosť), početživých stromov je priemerný a priemerná je aj drevnázásoba (priemerný objem stromov). Menšie medzery, ktorévznikli v porastovom zápoji po vypadnutí zvyšku stromovpredchádzajúceho cyklu alebo náhodným predčasnýmodumretím jednotlivých silných stromov nového cyklu, saopäť rýchlo zapoja.

ŠTÁDIUM OPTIMAV tomto štádiu sa dosahuje maximálna zásoba – maximumobjemu stromov, výškový rast pre zníženú vitalitu takmercelkom ustrnul a bežný objemový prírastok sa silne zmenšil.Toto štádium sa vyznačuje malým počtom stromov na plošnejjednotke, stratou vrstevnatosti porastu, citeľne zvýšenoumortalitou najsilnejších stromov, čiastočne rozpojenýmzápojom, výrazným prevládaním stromov posledných(najväčších) hrúbkových tried.Výstavba porastu je výškovo silne znivelizovaná (vyrovnaná),dostáva vzhľad tzv. halového porastu, ktorý je podobnýhorizontálne zapojenému rovnovekému hospodárskemu lesu.Na konci tohto štádia začínajú prestarnuté, životnepodlomené stromy vo väčšom – menšom počte prirodzenýmdožívaním hynúť a prales sa dostáva do posledného, tretiehoštádia vývojového cyklu.

ŠTÁDIUM ROZPADUZásoba stromov rapídne klesá, pretože hynutie početnýchmohutných stromov nemôže byť nahrádzané zväčšujúcim sabežným prírastkom na zostávajúcich živých stromoch, ani najedincoch nastupujúcej novej generácie, ako je to napr.v štádiu dorastania.Zásoba je rozmiestnená veľmi nepravidelne. Hlúčiky ažskupiny stromov sú vystriedané medzerami alebonastupujúcou obnovou. Sporadické skupiny alebo roztratenéjedince tiennych drevín ešte z konca štádia optima postupnealebo náhle prechádzajú do kontinuitnej obnovy.Väčšinou nastáva obnova klimaxových drevín, len pokatastrofe obnova prípravných drevín.

Dreviny prípravného lesa (na živných podložiach obyčajnerakyta a osika, na kyslých podložiach breza a jarabina) užv priebehu 10 – 15 rokov vytvoria prípravný les. Asi po25 – 30 rokoch sa vytvorí prechodný les s početnoua objemovou prevahou základných a dlhožijúcich drevín(napr. v 6. a 7. lesnom vegetačnom stupni - jedľa, smrek,buk).Na pôde ležiace (vyvrátené alebo zlomené) stromy sa pridrevine buk, javor, jaseň, lipa úplne rozložia za 20 – 30rokov, ale pri drevinách smrek, borovica, smrekovec, jedľa(najmä pri hrubších stromoch) v prípade, ak sú zvalenépomerne zdravé, trvá rozklad dlhšie ako 50 rokov.

PRALESY NA SLOVENSKUNa Slovensku sa do dnešných dní zachovalo okolo70 pralesovitých fragmentov lesa s celkovou rozlohou15 – 20 000 ha (Korpeľ 1989). K tomu je potrebné prirátaťniekoľko desiatok fragmentov tzv. prírodných lesov.Podstatná časť týchto území je začlenená do sietemaloplošných chránených území – najmä prírodnýchrezervácií a národných prírodných rezervácií.Napriek tomu sú tieto fragmenty ohrozované hospodárskou(pestovnou) činnosťou realizovanou v týchto lokalitách alebov ich bezprostrednej blízkosti, vyplyvajúcou ajz nepochopenia významu týchto území časťou lesníkov,chýbajúcim celospoločenským záujmom na ochrane týchtoúzemí, expanziou niektorých stromových druhov (v dôsledkunadmerných stavov zveri a chýbajúcich regulačnýchpredátorov v oblasti alebo v dôsledku výrazných zmienv druhovom zložení okolitých porastov) a pod.

Pralesy ako súčasť systémuekologickej stability krajinyPod ekologickou stabilitou krajiny rozumieme schopnosť krajinyodolávať dynamickým zmenám napr. zmenám klímy.Do roku 2075 je na území SR očakávaný rast priemernej ročnejteploty o 2 až 4 ºC v porovnaní s priemerom v rokoch 1951 –1980.Táto globálna klimatická zmena pravdepodobne do roku 2075 naúzemí SR vyvolá:• Posun vegetačných pásiem o 300 km na sever a 300 výškovýchmetrov nahor.• Pokles kapacity zásob vody zo súčasných 12,56 mld. m³ na 9,42mld. m³ a pokles priemerného ročného odtoku o 25 %.• Priamu ohrozenosť 964 000 ha lesných porastov (48,3 % plochylesov). Odhadované škody bez prijatia adaptačných opatrení: 67,3až 126,7 mld. SKK v súčasných cenách.

Potencionálne rozšíreniesmreka za predpokladu, že sazimy oteplia o 4 ºC oprotisúčasnosti(Míchal, 1994)Súčasné, prirodzené, rozšíreniesmreka v Európe(Míchal, 1994)

Optimálne pre terajšie klimatické podmienky a skutočnérelatívne zastúpenie najdôležitejších lesných drevín naSlovensku (smrek, jedľa, borovica, buk, duby a hrab)(Územná štúdia Slovenska, 1997)

Citlivosť a zraniteľnosť územia Slovenska v dôsledkumožných klimatických zmien(Územná štúdia Slovenska, 1997)

Forest Gap Model• OBLASŤ HORSKÝCH SMREKOVÝCH LESOVPrevládajúcou drevinou v súčasnosti je smrek.- Výrazné zvýšenie výskytu buka a javora horského.- Zníženie zastúpenia smreka.- Zvýšenie celkovej produkcie biomasy (+ 17 % oprotisúčasnosti).• OBLASŤ STREDOHORSKÝCH ZMIEŠANÝCH LESOVPrevládajúcimi drevinami v súčasnosti sú smrek, jedľa a buk.- Úplná absencia ihličnatých druhov.- Výrazné zvýšenie zastúpenia dubov, javorov a jaseňa.- Slabé zvýšenie celkovej produkcie biomasy (+ 5 %).

• OBLASŤ PODHORSKÝCH ZMIEŠANÝCH LESOVPrevládajúcimi drevinami v súčasnosti sú duby, buk a hrab.- Takmer úplná absencia duba zimného a hraba.- Výrazná dominancia lesostepných spoločenstiev dubaplstnatého.- Zníženie celkovej produkcie biomasy (- 38 %).

Schematické zhrnutie dôsledkov klimatickej zmeny na lesySlovenska (Územná štúdia Slovenska, 1997)

Prírodný lesHospodárskyles

Porovnanie prírodnéhoa hospodárskeho lesaPRÍRODNÝ LESHOSPODÁRSKYLESDruhová skladbastromovpestrá, zodpovedajúcapodmienkam stanovišťaa pružne reagujúca naakékoľvek zmeny napr.zmenu klímyochudobnená, sledujúcahospodársky cieľ, častomonokultúry (porast tvorenýjediným druhom stromunapr. smrekom)Druhová skladbaživočíchovvysoká biodiverzita viazanána pestrosť prostredia(rôzne druhy a vek stromov,existencia mŕtveho dreva,bútľavých stromov a pod.)nízka biodiverzita

PRÍRODNÝ LESHOSPODÁRSKYLESVek stromovrôznoveké porasty väčšinou rovnakovekýporastVýška stromovvýškovo diferencovanýporastnivelizovaný porastEtáže lesa(poschodia)viacvrstvový porast tvorenýmachovou, bylinnou,krovinovou a stromovouvrstvou (aj tá môže byťznačne diferencovaná)jednovrstvový porasttvorený hlavnouhospodárskou drevinou,vysoký stupeň zatieneniaAko sa lesobnovujenepretržite z vlastnýchzdrojov (semenná zásobav pôde)na základe lesnéhohospodárskeho plánu

PRÍRODNÝ LESHOSPODÁRSKYLESOchrana pôdyvysoká (prakticky neexistujeobdobie obnaženéhopovrchu pôdy, rozklad drevanepretržite dotuje pôduživinami)nízka (časté obnažovaniepôdy, používanie ťažkýchmechanizmov pri ťažbedreva – erózia)Zachytávaniezrážokvysoké (realizovanésamotným vrstvenímporastu, dobre vyvinutoumachovou vrstvou, mŕtvymdrevom na zemi)obmedzenéMŕtve stromyležiace na zemialebo stojaceexistujúsú likvidované, akopotencionálny zdroj škodcovOdolnosť vočiškodcoma zmenám klímyvysokánízka

Príklady priťahujú –Národný park Bavorský les• Národný park Bavorský les postihla (SRN) zasiahlo od18. storočia okolo 90 vetrových kalamít rôznej intenzity.Následne boli územia postihnuté lykožrútovou kalamitou.• V súčasnosti je v národnom parku z 24 250 hektárov 12 000hektárov bezzásahových (nie je tu povolená žiadna ľudskáčinnosť okrem turistiky).• Na 16 500 ha sa nesmie poľovať.• Do roku 2017 bude bez zásahu človeka 20 000 hektárov a topreto, aby bola splnená podmienka IUCN – rozloha jadrovejbezzásahovej zóny národného parku má mať 75 %. Do roku 2017sa preto na 8 000 hektároch likvidujú všetky ľudské vplyvy(regulácie potokov, stavby a pod.).• Paradoxne, práve po poslednej kalamite, sa zvýšila návštevnosťnárodného parku a výnos zo 400 EURO/hektár dosahovaný prihospodárskej činnosti sa zvýšil na 4 000 EURO/ha z turizmu.

Zonácia – realita a návrhy - niektorých európskychnárodných parkov(Hnutí DUHA, LZ VLK, 2001)

„Každý pokuszachrániť kusživota,tu a tam,je ako modlitba.“(John Seed)

SÚKROMNÉ REZERVÁCIE –RIEŠENIE DEVASTÁCIELESOVSúkromná prírodná rezervácia Vlčia (vyhlásená k 1.4.2004) mározlohu 21,24 ha a nachádza sa v Prešovskom kraji v pohoríČergov, v katastri obce Olejníkov v pramennej oblasti riečkyĽutinka.Pôvodne patril les súkromnému majiteľovi, od ktoréhoLesoochranárske zoskupenie VLK (LZ VLK) les odkúpilo. Sumupotrebnú na kúpu lesa - 3,2 milióna korún, sa podarilo získaťzbierkou „Kúp si svoj strom“ medzi občanmi z 18-tich krajíncelého sveta.LZ VLK je majiteľom lesa už od roku 1998 a od toho času sav tomto lese nezasahuje: neťaží sa tam drevo, nesadia stromy,nevyťahujú sa mŕtve kmene a v lese sa nepoľuje.

Pohľad na súkromné chránenéúzemie - PR Vlčia

KÚP SI SVOJ STROMLámete si hlavu nad tým, čím obdariť svojich priateľovalebo rodinu? Chcete darovať niečo krásne a netradičnék narodeninám, meninám, sobášu alebo len tak z lásky?Ak áno, môžete sa pridať k tým, ktorí sa symbolickoukúpou stromov snažia zachrániť kúsok divočiny navýchodnom Slovensku.Pošlite na číslo účtu alebo na našu adresu 1000 korúna do správy pre adresáta poštovej poukážky napíštemeno človeka, ktorému chcete darovať strom. My vámpošleme poďakovanie, samolepku a list symbolickéhovlastníka pre obdarovaného.Kontakt:Lesoochranárske zoskupenie VLK, 082 13 Tulčík 27,Tel./fax: 051/77 89 488, E – mail: dasa@wolf.sk,http://www.wolf.sk

Mimovládny výborNAŠE TATRYMimovládny výbor NAŠE TATRY vznikol ako reakcia napripravované aktivity v Národnom parku Vysoké Tatry, ktorépodľa mnohých vedcov, občianskych aktivistov a umelcov,nemajú nič spoločné s ochranou prírody a trvalo udržateľnýmvyužívaním nášho najcennejšieho národného parku.Mimovládny výbor NAŠE TATRY je voľným zoskupenímodborníkov, aktivistov mimovládnych organizácií a umelcov,ktorého cieľom je vzájomne koordinovať pripravované aktivity,iniciovať prípravu odborných štúdií, monitorovať situáciuv TANAPe, podnecovať spoločenskú diskusiu k danej témea pod.Akákoľvek občianska iniciatíva a pomoc je viac ako vítaná.INFORMÁCIE: http://www.nasetatry.sk

INFORMAČNÉZDROJE• FOND TATRY PRI NADÁCII EKOPOLIShttp://www.fondtatry.sk• MIMOVLÁDNY VÝBOR NAŠE TATRYhttp://www.nasetatry.sk• LESOOCHRANÁRSKE ZOSKUPENIE VLKhttp://www.wolf.sk• ŠOP SR – SPRÁVA TANAPuhttp://www.tanap.org• EKOKOMPAShttp://www.ekokompas.host.sk• CHANGENEThttp://www.changenet.sk

VYDAVATEĽSTVO ABIESZaujíma Vás les a jeho obyvatelia? Neuspokojujú Vásjednoduché a jednoznačné odpovede a riešenia?Kladiete si otázky o tom, aký je vlastne zmysel Vašejexistencie.Ak ste odpovedali kladne, tak práve Vám ponúkavydavateľstvo LZ VLK – ABIES publikácie poprednýchsvetových autorov, v zaujímavých cenových reláciách.Aktuálnu ponuku publikácií nájdete na:http://www.wolf.sk

Výstava „TATRY NEZOMRELI! „OZ TATRY ponúka školám pre inštaláciu edukačnú výstavu„TATRY NEZOMRELI!“, ktorá je reakciou na oficiálnuinterpretáciu veternej kalamity zo dňa 19. novembra 2004.Výstavka predstavuje TANAP, tatranskú udalosť, prinášafaktografické a fotografické informácie o úlohe mŕtveho drevav lese, riešeniach podobných udalosti v zahraničí, predstavuje„lesné aktivity“ v SR a pod.Výstava pozostáva zo 138 zalaminovaných materiálov formátu A4a je možné si ju objednať (budete zaradení do poradovníka) naadrese OZ TATRY.V liste uveďte: názov školy, presnú adresu, menoa priezvisko koordinátora environmentálnej výchovy, telefonickýa e – mailový kontakt.Výstava vznikla vďaka finančnej podpore z Fondu TATRY priNadácii Ekopolis (http://www.fondtatry.sk)

Lesoochranárska škola rokaVyhlasuje každoročneLesoochranárske zoskupenieVLK.O titul sa môže uchádzaťkaždá škola, ktoráv mesiacoch apríl a máj:• prispeje na zbierku „Kúp sisvoj strom“,• realizuje ďalšie aktivityv prospech lesa (výstavy,sadenie stromov v krajine,infostánky k problematikelesov, koncerty a pod.).

Lesoochranársky čin rokaCieľom je oceniťvýznamné činy, ktoréviedli k záchrane lesaalebo boli na prospechlesom.Nominácie, s príslušnýmzdôvodnením, saprijímajú priebežne naadrese:Nadácia Zelená nádejIng. Mária Hudáková082 13 Tulčík 27Tel./fax: 051/7789138E – mail: main@gpf.skhttp://www.gpf.sk

„Kde chýbajú ideály,nastupuje ľahostajnosť.Ľahostajnosť však pomáhaospravedlniť každúzvrhlosť, špinu, vraždu,všetko najhoršie, čo ľudskáspoločnosť dokáže vytvoriť.“(Alberto Moravia)

Príbeh Karla Friedricha Sinnera,riaditeľa Národného parku Bavorský lesAkým spôsobom sa musíme pozerať na les? Prečoveterné smršte, lykožrútove „kalamity“ jevhodnejšie pokladať za neustále sa opakujúcea zákonité udalosti, než za tragédie?Predstavte si, že sa nalodíte na malú jachtua vydáte sa na plavbu oceánom. Po niekoľkýchdňoch Vás zastihne búrka, jachta sa potopí a Vyzahyniete. Pre Vás osobne je to nespornetragédia.Je to však tragédia pre oceán?

KONTAKTObčianske združenieTATRYKEMI 627/5031 04 Liptovský MikulášTel./fax: 044/553 10 27Mobil: 0903 028 364E –mail: oztatry@slovanet.skhttp://www.ekokompas.host.skhttp://www.seps.sk/zp/oztatry