Otvoriť - EUROREPORT plus

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii Jún / Júl 20102,49 € / 75,– SkEurópske trendyv zdravotníctvestavebníctvoa DevelopmentISSN 1336-8796

1. elastický informačný systémpre firmy, ktoré chcú mať všetky podnikové činnosti pod kontrolou.QI už 10 rokov používajú zákazníci z oblasti služieb, výroby, obchodu a distribúcie.www.qi.skPre viac informácií kontaktujte Solution Partnera:Cetus ® , spol. s r. o.Košická 37, 821 08 Bratislava 2Tel.: 02/5556 3036, 5556 3037Fax: 02/5556 3037, e-mail: info@cetus.skwww.cetus.sk

ObsahVytvárajúpriestor napresadzovanienašich záujmovRozhovors M. ŠefčovičomObsahČierna labuť napeňažnom trhuRozhovors J. B. TayloromBolestivénávratyRozhovors L. Ťažkým38 46 58Spoločenský, hospodársky a politický rytmus (Ľ. Jurík) ........................ 4In Form Slovakia, s. r. o. ...........................................................................5Máme silu na ďalšie reformy v zdravotníctve? (D. Krištofičová) ........... 6Budúcnosť vakcín je sľubná (Rozhovor s M. Kotekom) ............................. 8Výzvy a očakávania pre globálny farmaceutický priemysel(Rozhovor s P. Trnovcom – SAFS – Slovenská asociácia farmaceutickýchspoločností orientovaných na výskum a vývoj) ............................................... 9Zdravotníctvo potrebuje pohľad do budúcnosti(Rozhovor s L. Pásztorom – ASL SR – Asociácia súkromných lekárovSlovenskej republiky) ................................................................................... 10Lieková politika musí byť transparentná(Rozhovor s I. Novákom – ADL – Asociácia dodávateľov liekova zdravotníckych pomôcok) ......................................................................... 11GlaxoSmithKline s. r. o.(Rozhovor s P. van Hoofom – GlaxoSmithKline s. r. o.) ................................. 12Počet dlžníkov a dlhov stále rastie ...................................................... 14Pád stavebníctva je horší, než sa čakalo ............................................. 16Rozvoj dopravnej infraštruktúry posilní transeurópsky významSlovenska (Rozhovor s G. Koczkášom – DOPRAVOPROJEKT, a. s.) ............. 18Na pokrízovom trhu vyhrá kvalita (M. Kóňa) ........................................ 20ZIPP Bratislava spol. s r. o. .................................................................... 22Dom o poznanie lepší – OBYDICK (ZIPP Bratislava spol. s r. o.) ............. 23Predá sa len to najlepšie (Rozhovor s V. Juríkom) ................................... 24Architektonický ateliér ART – KPP, spol. s r. o. .................................. 26Riešenia iné ako bežný štandard (Rozhovor s R. Kosmanom) ................ 27Nevyhnutnosť: Minimalizovať priestor na špekulácie(Rozhovor s J. Bahnom, Š. Šlachtom, P. Gerom a R. Talašom) ...................... 28Ružinov ako nové moderné centrum Bratislavy(Rozhovor so S. Drozdom) ........................................................................... 30Aké riešenia ponúkajú dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky(E. Boďová – SAŽP – Slovenská agentúra životného prostredia) ................... 30Kvalita podnikateľského prostredia ďalej klesá(PAS – Podnikateľská aliancia Slovenska) .................................................... 32Rozvoj vidieka má svojho koordinátora(M. Gondová – Agentúra pre rozvoj vidieka) ............................................... 33Manažment životného cyklu nehnuteľností(SAP Slovensko s. r. o.) ............................................................................... 34Recept na úspech(Rozhovor s J. Kleinom – Asseco Central Europe, a. s.) ................................ 35G4S – komu zveriť majetok a životy?(G4S Security Services (SK), a. s.) ................................................................. 36Ochrancovia, ktorí poznajú len výzvy(Rozhovor s R. Mentzerom – G4S Security Services SK, a. s.) ........................ 37Vytvárajú priestor na presadzovanie našich záujmov(Rozhovor s M. Šefčovičom, I. Korčokom a M. Smolkovou) ........................... 38V medzinárodnej spolupráci tkvie efektívnosť fondov(Rozhovor s F. Ružičkom)............................................................................. 40Projekt pre lepší život Záhoria (Rozhovor s I. Nesrovnalom) .................. 41Slovenská doprava v Šanghaji (F. Stolárik) ............................................ 42Spojnica dvoch koľají – čas a peniaze (E. Mostovščikovová) ................ 43Varšavská burza na čele inovácie – medzinárodný trh s veľkouperspektívou ........................................................................................... 44Čierna labuť na peňažnom trhu (Rozhovor s J. B. Taylorom) .................. 46Kolíska demokracie predviedla jej vražedné limity (S. Motusová) ..... 48Deficit európanstva a solidarity (A. Hykisch) ........................................ 50Najnebezpečnejšie bytosti – inteligentní citoví idioti(Rozhovor s F. Koukolíkom) ......................................................................... 52Akademická obec musí podstatne viac prezentovať svoje výsledky(Rozhovor s J. Masarikom) .......................................................................... 53Bratislava – mesto s dušou (Ľ. Jurík, J. Vadovický) ................................. 54Pre 97 a pol percenta Slovenska je Lúčnica národným pokladom(Rozhovor s M. Turnerom) ........................................................................... 56Bolestivé návraty (Rozhovor s L. Ťažkým) ................................................ 58Hlavná cena Envirofilmu 2009 (OF COURSE s. r. o.) .............................. 60Nové knihy (I. Szabó) ............................................................................... 61Diplomati (T. Jaglová) ............................................................................... 62Národ zapája všetky sily, aby vydržal blokádu(Rozhovor s D. Paulovichom) ....................................................................... 63Ľudia a udalosti....................................................................................... 64Infoservis prezidentskej kancelárie ...................................................... 65Európska komisia ................................................................................... 66Európsky parlament ............................................................................... 67Summary .................................................................................................. 68Jún / Júl 2010Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s.r.o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v spolupráci s Kanceláriouprezidenta SR, Vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • Adresa redakcie: Račianska 66, 831 02 Bratislava,tel./fax: 02/44 44 11 48, e-mail: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • MK ev 2906/09 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík(ljurik@euroreportplus.sk) • Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová (vrzgulova@euroreportplus.sk) • Vedúca odd. marketingu:Eva Juríková (marketing@euroreportplus.sk), Dušan Ďurkáč (ddurkac@euroreportplus.sk) • Výroba: D. Fazekašová • Tlač: KOPRINT, BanskáBystrica • Cena jedného výtlačku: 2,49 € / 75 Sk • Ročník: XII. • Obálka: D. Fazekašová • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamnýchmateriálov. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii3

ZdravotníctvoMáme silu na ďalšie reformyv zdravotníctve?Hodnotenia slovenského zdravotníctva – od poskytovania kvalitných zdravotníckych služieb cez efektívnosť a dostupnostiaž po práva pacientov – nie sú uspokojivé.Vhodnotiacich rebríčkoch medzinárodnýchinštitúcií, ktoré síce treba braťs rezervou, lebo nie je jasné, či majú k dispozíciikvalifikované údaje a informácie– sa slovenské zdravotníctvo prepadávaku koncu rebríčka. V najznámejšom európskomrebríčku, ktorý pravidelne ročnezostavuje Euro Health Consumer Index,EHCI, sme za jeden rok spadli o šesť miestnižšie na 28 priečku z 33 krajín Európy.Holandské zdravotníctvo tomuto rebríčkukraľuje už niekoľko rokov a v mnohýchkategóriách sa najmä severské štátyumiestňujú na prvých miestach. Do úvahysa berú názory na práva pacientov a ichprístup k informáciám, e-health, čakaciedoby, efekt zdravotnej starostlivosti, rozsaha dostupnosť poskytovaných služieb, liekovápolitika. Nuž, iba v tej poslednej oblasti– pokiaľ ide o lieky – môžeme povedať, žesa situácia oproti minulosti radikálne zlepšila.Azda iba v niektorých preskripčnýchlimitoch možno ešte nájsť zádrhy. Na druhejstrane však treba povedať, že referencovaniecien liekov je jedno z najlepších opatreníMZ SR za posledné roky.Ani v domácich hodnoteniach to nevyzeráružovo. Zdravotná poisťovňa Dôverasa v nedávnom prieskume spokojnosti odpacientov dozvedela, že v porovnaní s minulýmrokom došlo k zhoršeniu vnímaniaposkytovanej zdravotnej starostlivosti.Analytici Health Policy Institute, pochádzajúciz bývalého reformného tímu ministraRudolfa Zajaca, by odchádzajúcu vláduRoberta Fica ohodnotili za výkony a riadeniezdravotníctva štvorkou. Nečudo, veďmajú úplne odlišný pohľad na fungovaniezdravotníctva.Priority pre zdravotníkovHľadanie konsenzu v oblasti zdravotníctvaje vždy zložité. Najmä ak ide o požiadavkyzaviesť trhové princípy do verejnéhozdravotníctva, ktoré sa hradí z povinnýchpríspevkov občanov, zamestnávateľova štátu.Zdravotnícki pracovníci, ošetrovatelia,pacienti, zdravotné sestry, lekári a takistozdravotné poisťovne sa zhodli na prioritách– a konsenzus znie prijateľne – aj preplatiteľov zdravotného poistenia aj pre poskytovateľovzdravotníckych služieb.Transparentnosť, súťaž, finančná udržateľnosť,zodpovednosť, motivácia, informovanosťspotrebiteľov – to sú princípy,na ktorých by sa mali stavať ďalšie cielezdravotnej politiky.Občania by potrebovali najmä vyššiukvalitu a bezpečnosť zdravotnej starostlivostia viac informácií.Pokiaľ ide o zdravotný stav obyvateľstva,treba znova presadzovať preventívneprogramy a včasnú diagnostiku, pretožepráve tieto prístupy šetria finančnéprostriedky, o ktorých v zdravotníctve stálehovoríme ako o nedostatkových. Aj keďv celoplošných preventívnych programochvychádzajú sprvoti náklady vyššie, privčasnej diagnostike a včasnej liečbe ochoreniasa napokon investície vrátia. Treba sanaďalej venovať celospoločenským programomstarostlivosti o zdravie s cieľom znižovaťpočet pacientov v tých oblastiach,ktoré odčerpávajú najviac z rozpočtu (kardiológia,onkológia, diabetológia, obezita,alergie).Podľa názoru zástupcov zdravotníckejobce by sa všetky finančné zdroje mali využiťtak, aby všetci občania mali rovnakúšancu na dostupnú, kvalitnú a nákladovoefektívnu zdravotnú starostlivosť. Pokiaľide o finančnú udržateľnosť systému,tvorba zdrojov, ich štruktúra a použitie bymala rešpektovať princíp solidarity.Zástupcovia zdravotníckej obce sú zamožnosť dosahovať primeraný zisk, a topre všetky subjekty na trhu.Hovorme viac o kvalitea efektiviteProgramové vyhlásenie novej stredopravicovejvlády na Slovensku ešte nie jek dispozícii (v čase vydania tohto čísla EP),avšak podľa volebných programov jednotlivýchstrán sa môžeme zorientovať, akopolitici vnímajú svoje úlohy v oblasti zabezpečeniazdravotníckych služieb.Podľa hodnotenia nezávislých odborníkova analýzy spoločnosti INEKO má najprínosnejšívolebný program pre zdravotníctvoSDKÚ-DS, potom KDH a SaS.Spoločným znakom aktuálnych volebnýchprogramov v porovnaní s voľbamiv roku 2006 je veľká opatrnosť, pokiaľ ideo predvolebné sľuby. Výnimku tvorí stranaSaS, ktorá ako nováčik na scéne má jasné,konkrétne a takisto aj kontroverzné témy.V predvolebných programoch sa všakstrany snažili smerovať návrhy na zlepšenieinformácií napríklad o finančnýchtokoch v zdravotníctve, kvalite a štandardochliečby.Avšak chýba v nich dôraz na súťaž medziposkytovateľmi zdravotnej starostlivosti,akcent kvality služieb, návrhy ako posudzovaťa prečo efektívnosť poskytovanejstarostlivosti financovanej z verejnýchzdrojov.Strana Sloboda a solidarita SDKÚ-DSsa pustili do úvah o definovaní základnéhobalíka služieb, ktoré by mal poistenecdostať z verejného zdravotného poistenia,SaS ide ešte ďalej a žiada spravodlivejšiezdravotné odvody – jednotné, podľavýšky zdrojov príjmu.Rečiam o bezplatnom zdravotníctve azdauž naozaj nik neverí, a preto je namiesteotvorene hovoriť o nákladoch a efektívnosti,o cenách za jednotlivé úkony, ale takistoaj o miere solidarity, ktorú ešte možno uhrádzaťz verejného zdravotného poistenia.O platbách za diagnózy sa diskutuje uždlho, žiaľ, iba diskutuje. Takýto postupplatieb za služby by spravodlivejšie hodnotilvýkony. V tejto oblasti zrejme dôjde veľmirýchlo k zhode, keďže až tri strany budúcejkoalície majú v úmysle zaviesť DRGsystém platieb za výkony ústavnej zdravotnejstarostlivosti.Zavádzanie štandardov v diagnostikea liečbe ochorení – aj to sú témy, na ktorýchsa zhodnú nielen strany novej koalície, aleaj odborníci.Zdravotníci aj poisťovne volajú po zavedenísystému kvality a akreditácie. Porovnávanieposkytovaných služieb by významnepomohlo nielen objednávateľom, ale ajpacientom. Pacienti sú na Slovensku vovšeobecnosti viac apatickí, nepriebojní,menej informovaní. Na jednej straneich odborníci (v tomto prípade myslímelekárov aj poisťovne) vinia za to, že si informáciezháňajú na internete, prípadneže veria „šarlatánom“, na druhej strane pacientinemajú dostatok informácií o kvaliteposkytovaných služieb, ani o štandardeslužieb pri tej-ktorej diagnóze.Problematika eHealth – využitie elektronizáciev zdravotníctve – je zatiaľ naSlovensku iba v počiatočnom štádiu.V Európskej únii sa jej venuje dostatočnápozornosť, takže je predpoklad, že budememusieť pod tlakom EÚ pridať aj v tejtooblasti, najmä vzhľadom na možnosti,ktoré ponúka.V očakávaní zmienV eurozóne neexistuje jednotná zdravotnápolitika. Zato však pozitívnychpríkladov ako zvládnuť reguláciu vo verejnomzdravotníctve a zároveň dosahovaťvysokú kvalitu a efektívnosť zdravotníckychslužieb je viac než dosť. Vo väčšine6 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Zdravotníctvovyspelých krajín existuje regulované zdravotníctvo(vo Francúzsku, v Nemecku, Belgicku,Rakúsku) a v mnohých aj bez pluralitypoisťovní (vo Veľkej Británii, Švédsku,Fínsku), a napriek tomu dosahujú oveľauspokojivejšie výsledky v zdravotnomstave obyvateľstva.Pri pohľade do štatistík OECD a EÚnájdeme jasné prepojenie medzi zdravotnýmstavom populácie krajiny a ochotoupolitikov investovať do zdravia občanov.Ukazovatele dĺžky prežívania a zdravéhoživota hovoria aj o dostupnosti kvalitnýchslužieb, investíciách do technológií a pod.Zdravotný stav populáciesa vníma ako prínos precelú spoločnosť. Investíciedo zdravotníctva majúvýznam nielen z hľadiskazdravotného, ale aj sociálnehoa ekonomického.Tým, že zlepšujúzdravotný stav pacientov,predlžujú a skvalitňujúľudský život, zároveňzvyšujú produktivitua podporujú ekonomickýrast.V tejto súvislosti byazda stálo za zmienku, žesa treba väčšmi orientovaťna staršiu populáciu. Desiatkyrokov strašia sociálnusféru štatistikyo starnutí obyvateľstva,tie by mali byť smerodajnéaj pre budúcnosťa usmerňovať rozhodovanieo prioritách v zdravotníctve.Avšak v horizonteštyroch rokov, ktorélimitujú predvolebné a ajvolebné programy, sa nato zvykne „zabudnúť“.Požiadavky pacientovbudú postupne rásť a nato sa treba pripraviť.Vyberme aspoň niekoľko odporúčaníz portálu i-health., ktoré sa nám vidia byťpozoruhodné a pomerne bez problémovrealizovateľné.Neklamme sa o bezplatnejstarostlivostiZabudnime na slogany o bezplatnejzdravotnej starostlivosti. Za zdravotnústarostlivosť platíme – povinnýmimesačnými odvodmi. Ide o to, koľko.Z pohľadu platiacich je to veľa, z pohľadurozpočtu a požiadaviek rezortu je to málo.Iste, pokiaľ ide o pomer HDP k zdravotníckemurozpočtu oproti vyspelým krajinám,máme menší podiel zdrojov – 6,7 %.Musíme však – zatiaľ – vystačiť s tým, čomáme, a preto by sme mali predovšetkýmrozdeľovať a využívať obmedzenýfinančný rozpočet efektívne a racionálne.Efektívnosť sa už niekoľko rokov vovyspelých štátoch posudzuje podľa hodnoteniaQALY – Quality Adjusted Life Year,zisk jedného roka kvalitného života.S tým súvisí aj požiadavka súťažev poskytovaní kvalitných služieb – ak štátkontroluje najväčšiu poisťovňu a takistoposkytovateľov služieb a tvorí pre nichpravidlá a na dôvažok ešte po straníckejlínii kontroluje aj dohľad nad poskytovanímzdravotníckych služieb – tako súťaži môžeme hovoriť iba potichu.V rámci solidárneho systému trebanevyhnutne určiť „balík“ služieb, na ktorýmá platiaci poistenec právo. Pomenovanieplatiaci poistenec nepoužívame náhodne.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiAk by naozaj všetci platili tak, ako imzákon prikazuje, rozpočet by mohol byť ajvyrovnaný. S týmto problémom súvisí nielenzjednodušenie výberu poistného, ale ajodporúčanie – zverejňovať ceny za výkonya platby poistencov.Poistenci, ktorí nevyužívajú zdravotníckeslužby – pretože sú zodpovednía starajú o svoje zdravie, predchádzajúchorobám – by mali mať výhodu bonusova malusov. Napríklad v podobe zlacnenýchkúpeľných pobytov, výhodnejších cien priplatených službách a pod.Spoluúčasť pacientov na platbách zazdravotnícke služby sa z oficiálnej – pozrušení „Zajacových“ poplatkov – presunulado sivej ekonomiky. Oficiálnesa o spoluúčasti nehovorí, zato neoficiálnesa zase začína rozširovať – akovždy pri službách a tovaroch, ktoré niesú dostupné všetkým rovnako. Živelnýma nekontrolovateľným platbám treba daťstopku, zverejniť ich – tu by mali byť nápomocnínajmä pacienti – a zaradiť ich dosystému, príjmy zdaňovať. Ak sú pacientiochotní platiť za služby navyše a lekári súochotní ich za isté poplatky poskytovať, taksa to má diať verejne.Pacienti a poistenci potrebujúviac informáciíS tým súvisí aj odtajnenie cien za služby.Každý od poistenca, pacienta, lekára až popoisťovne má vedieť za čo a koľko platí.Koľko mesačne získa primárny, všeobecnýlekár iba za to, že má v kartotéke chorobopisypacientov a pritom stovky z nich užniekoľko rokov nevidel?Koľko stojí ope rácia srdca,transplantácia obličiek? Natakúto jednoduchú otázkunie vždy vedia dať zodpovedníaj jednoduchúodpoveď. Ak vedia politici,poslanci určovať výškupoistného, tak by sa malistarať aj o to, ako a za čosa míňa, či ide o efektívnevynaložené prostriedky. Akštát reguluje aj počet nemocníc,musí pacient vedieť,čo mu v ktorej nemocnicimôžu a vedia poskytnúť.A to zase súvisí s dostatkominformácií a transparentnýmikritériami hodnoteniaposkytovanýchslužieb.... S vymenúvanímpotrebných zmien by smemohli pokračovať – mámevšak obmedzený priestor.Želáme novému mini -strovi veľa odvahy a neobmedzenémožnosti pririešení zložitých problémov,ktoré ho na tom nezávideniahodnomkres le čakajú.Vyriešenie komplikovanýchzáležitostí v zdravotníctve jeveľkou výzvou pre politikov a takisto pre pacientov,ktorí by sa o zmeny a reformy maliviac zaujímať. Týkajú sa ich, a to bytostne.Ani radikálne zmeny ministra RudolfaZajaca, ktoré ostali na polceste, nepomohlislovenskému zdravotníctvu. Azda aj preto,že tiež boli natoľko ovplyvnené politikoua zmenami politikov, že napokon aninemohli byť úspešné.Dnes nik nepochybuje o tom, že zdravotníctvopotrebuje zmeny a reformy. Aksa naň pozrieme z podhľadu neosobnýchúdajov a štatistiky, alebo subjektívnehopohľadu poistenca, pacienta, poskytovateľaslužieb – ani jeden z nich nie je uspokojivý.Nová koalícia sa na mnohých veciach vedelazhodnúť už pri písaní predvolebnýchprogramov. Azda sa teda dokáže dohodnúťna zásadných a nevyhnutných krokoch,ktoré povedú k lepším zdravotným výsledkom.Dagmar Krištofičová7

ZdravotníctvoBudúcnosť vakcín je sľubnáRozhovor s MUDr. Miroslavom Kotekom, predsedom výrobcov vakcín združených v SAFS,pripravila Dagmar Krištofičová.■■ Zo všetkých objavov v históriimedicíny patria vakcíny medzinajvýznamnejšie…Málokto si uvedomuje, že infekčnéchoroby až do čias prvejsvetovej vojny často zabili viacľudí, ako zomrelo na bojiskách.Princíp očkovania je o predchádzaníchorobám, a to tak, žedo tela vpravujeme čiastočkyidentické, resp. veľmi podobnéprirodzenému vírusu alebobaktérii. V skutočnosti však nevyvolajúochorenie, len povzbudiaimunitný systém, aby moholv prípade potreby okamžitereago vať.Vo svete jestvuje nový medicínskyodbor – vakcinačnáimunológia. Na Slovensku eštenemá tradíciu, v každom prípadevšak dnes už možno sledovaťdeje, ktoré sa odohrávajú v telepo tom, čo doň vpravíme cudzorodúlátku. Hovoríme jej antigéna ide o čosi, čo organizmu nie jevlastné. Len čo sa takáto látkadostane do organizmu, ten torozpozná, dešifruje a okamžitevyšle signály, aby sa v tele začaljeden nesmierne zložitý procesaktivácie imunitného systému.A nielen jeho. Telo začne vytváraťochranné mechanizmy protitomuto antigénu.■■ Podľa Svetovej zdravotníckejorganizácie je nezaočkovaná populáciaveľmi vnímavá na ochoreniaa pomáha pri ich šírení ajtam, kde sa už nevyskytovali...Zaujímavé je, že existuje čosiako kolektívna imunita – ak dokážemepopuláciu pri nejakomtype ochorenia zaočkovať v istompercente, tak vieme, že znížimecirkuláciu pôvodcu ochoreniana také malé čísla, že neochorejúani tí neočkovaní. Dokázalosa, že ak je 90 % populácieočkovanej proti osýpkam, taksa v nej nevyskytnú. Ak by smepri chrípke dokázali zaočkovaťFoto: archív75 % ľudí, jednoducho ju u násnedostane vôbec nikto. Efektivitaa zmysel očkovania sa nedajúpoprieť.Dlhodobo vysoká preočkovanosťa tým pádom aj dobrá kolektívnaimunita môže navodiťdojem, že ochorenia, proti ktorýmsa v súčasnosti plošne očkuje,sa už nevyskytujú. Pritomzákladným princípom šírenia infekčnýchochorení sú tri základnéaspekty:• pôvodcovia infekčných ochorení(vírusy, baktérie), ktoréchcú prežiť, a na to potrebujúčloveka;• cesty prenosu infekcie, ktorévieme ovplyvniť len čiastočne,lebo vďaka súčasnej globalizácii,migrácii obyvateľstvaa rozdielnej hygiene je šírenieochorení jednoduché;• vnímavosť populácie. Očkovanievie najefektívnejšie ochrániťpopuláciu pred chorobamitým, že sa stane proti ochoreniuimúnne.■■ Spomeňme aspoň jeden príkladplošného očkovania, ktorépomohlo „vykynožiť” nejakéochorenie...Úspešne prvou bola eradikovanávariola – pravé kiahne, závažnéinfekčné ochorenie, naktoré zomierali v minulosti státisíceľudí. Takisto objavenie očkovacejlátky proti detskej obrnepredznamenalo koniec choroby,ktorá postihovala miechu a mozoga často sa končila ochrnutím.■■ V niektorých vyspelých krajináchsa napriek tomu ozývajúhlasy proti vakcinácii...V mnohých západných európskychkrajinách je očkovaniedobrovoľné, čoho následkomje vnímavá časť populáciena infekčné ochorenia a ich šírenie.Rovnako tým klesá užspomínaná kolektívna imunita.Ako príklad môže poslúžiť epidémiaosýpok v Nemecku, detskejobrny v Tadžikistane a prípadnériziko jej šírenia do krajíneurozóny.■■ Prečo sa ľudia vakcinácieobávajú – očkovacie látky protichrípke sa na Slovensku nevyužívajúdostatočne...V poslednom období silnejúaktivity proti očkovaniu ako takémuz rôznych príčin. Je to nielenpredstava, že sa ochorenia užnevyskytujú, ale aj medializácianepotvrdených a často zavádzajúcichargumentov sprostredkovanýchľuďmi, ktorí problematikukomplexne nepoznajú.■■ Mnohí rodičia sa obávajú, žepovinné očkovanie môže ich dieťaťuaj uškodiť – najmä ak saprejavia vedľajšie účinky.Nuž, ďalším pomerne častýmargumentom je obava, žesa do tela detí vpravuje značnémnožstvo vakcín a dochádzak značnej antigénnej záťaži.Pritom imunitný systém dieťaťaje schopný vysporiadať sa s obrovskýmmnožstvom antigénov.Ak by sme si aj porovnali antigénnuzáťaž za posledných 40rokov, napriek zvyšujúcemu sapočtu ochorení, proti ktorýmsa očkuje, je v súčasnosti vďakakvalitnejším vakcínam záťažniekoľko stonásobne nižšia.■■ Prečo sa vyžaduje očkovaťtaké malé deti?Infekčné ochorenia zahrnutév plošnom očkovaní predstavujúzávažné riziko so smrteľnýminásledkami pre deti v prvýchdvoch rokoch života. Rovnako,keďže ide o detské ochorenia,v prípade, že ochorie dospelýčlovek neočkovaný v detskomveku, má ochorenie väčšinoukomplikovaný a závažnejší priebeh.■■ A čo budúcnosť očkovania?Uplynulé desaťročia očko vaniapredstavujú jeden z naj väčšíchúspechov medicíny. Budúcnosť je však rovnako zaujímaváa sľubná. Spomeňmeniekoľko trendov:Po prvé ide o odklon od tzv.empirickej vakcinácie (keď sado tela vpravovali neselektovanéštruktúry mikroorganizmov)smerom k vyhľadávaniua výrobe presne definovaných,čistených antigénov, ktorésú schopné vyvolať v teledostatočnú imunitnú odpoveď,a pritom sú dobre tolerované.Po druhé sa znižuje množstvoantigénu vo vakcínach –dostatočná imunitná odpoveďsa zabezpečuje pridaním adjuvantných(„pomocných”) látok.Po tretie ide o kombinovanévakcíny proti viacerýminfekčným ochoreniam – početočkovaní/vpichov, hlavne v detskomveku, je už dnes po mernevysoký a jeho ďalšie zvyšovanieje z praktického hľadiskaobťažné. Kombinované vakcínyznižujú počet potrebnýchvpichov a umožňujú tak chrániťproti viacerým ochoreniambez zvyšovania záťaže jednakprijímateľa očkovania, jednakzdrojov verejného zdravotníctva.Po štvrté – skúmajú sa novéaplikačné formy – už dnes existujúv praxi vakcíny, ktoré sapodávajú či už jednoduchouinhaláciou (vdýchnutím) aleboúplne bezbolestným vpravenímdo kože, a to vďaka sofistikovanýmaplikátorom.■■ Spomeňme ešte onkologickéochorenia...Prvý úspech sa už dosiahol –vakcína proti ľudským papilomavírusom(HPV) určená na prevenciuvzniku rakoviny krčka maternice– jedného z najčastejšíchnádorových ochorení u žien. Akuž došlo k vzniku ochorenia, jetu ďalšia nádej – tzv. „terapeutické”vakcíny – ich cieľom nie jeprevencia vzniku, ale liečba nádorovéhoochorenia. Tu už vývojvýznamne vykročil z teoretickejroviny a prebiehajú klinickéskúšania u ľudí.■■ Bude revolúciou vynájdeniea dostupnosť vakcíny proti maláriia HIV?Doterajšie výskumy ukazu jú,že obe by mohli byť v dohľadnomčase reálne, čo by v niektorýchoblastiach sveta naozaj mohlobyť chápané ako revolúciazdravia. Vakcíny spolu s antimikróbnymilátkami a hygienickýmiopatreniami držia najnebezpečnejšieinfekčné ochoreniav rozvinutom svete podkontrolou. Vďaka tomu sa niektoríľudia mylne domnievajú,že tieto ochorenia už pre násnepredstavujú hrozbu. To jevšak téma na ďalší článok. Istéje, že po infekčných ochoreniachsa v oblasti očkovaniaotvá rajú nové kapitoly... 8 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Výzvy a očakávania pre globálnyfarmaceutický priemyselRozhovor s predsedom predstavenstva Slovenskej asociácie farmaceutických spoločnostíorientovaných na výskum a vývoj MUDr. Pavlom Trnovcom pripravila Dagmar Krištofičová.■■ Dostupnosť najmodernejšíchliekov už nie je na Slovenskuproblém, na druhej strane odporúčanápreskripcia podľa jednotlivýchindikačných skupín komplikujesituáciu pacientom...Je pravda, že naši pacienti majúv súčasnosti prístup k väčšinenajmodernejších dostupných liekov,avšak táto dostupnosť môžebyť niekedy čiastočne obmedzenátakzvanými preskripčnýmia indikačnými obmedzeniami.Tie limitujú, ktorý odborníkmôže liek predpísať a na aký typochorenia (zvyčajne sú možnostipoužitia užšie než možnostistanovené v rámci schválenýchindikácií). Takže skutočné využitieinovatívnych liekov na Slovenskumôže byť kvôli týmto limitomv istých prípadoch nižšieako v iných európskych štátoch.■■ V poslednom období sa cenyliekov neustále znižujú, na akejúrovni v rámci Európskej úniesme v súčasnosti?Lieky u nás sa pohybujú naúrovni 2.– 3. najnižšej ceny v EÚ,pričom náš trh s liekmi patrív rámci EÚ medzi tie najregulovanejšie– a to hlavne na úrovnicenotvorby a systému úhrad.Takže určite stojí za zváženiediskusia o uvoľnení spomenutýchindikačných a preskripčnýchobmedzení v prípadeniektorých liekov, čo by prispelok zlepšeniu zdravotného stavupacientov tým, že by sa dostaliku všetkým, ktorí by z ich užívaniamali prospech. Ide hlavneo lieky, ktoré z pohľadu svojejekonomickej záťaže už nie súproblém, ale naopak ich používaniemôže byť navyše pre spoločnosťekonomicky výhodné.Netreba tiež zabúdať, že rovnakoako iné priemyselné odvetvia,aj výskumne orientovanéfarmaceutické spoločnosti pocítilidôsledky hospodárskej krízy.Foto: archívKombinácia tlaku na ceny, volatilitavýmenných kurzov, a ďalšiereštriktívne opatrenia zvýšili tlakna hraničné limity farmaceutickýchspoločností, čo pochopiteľneovplyvnilo aj peňažné tokynevyhnutné na investície do výskumua vývoja. Zároveň došlok výraznému nárastu nákladovna farmaceutický výskum a vývoj.Čiže v tomto zložitom hospodárskomprostredí čelí európskyinovatívny farmaceutický priemyselmnohým výzvam.■■ Sú výdavky na lieky v SR porovnateľnés potrebami?Percentuálny podiel výdavkovna lieky v SR je z niekoľkýchaspektov skresľujúci (približne28 % z celkových zdravotníckychvýdavkov). Ak sa totiž na vec pozriemebližšie, zistíme, že v hodnotovomvyjadrení ide medziSlovenskom a krajinami OECDo značné rozdiely vo výdavkoch.Je to spôsobené predovšetkýmtým, že nie vždy sa v rámci percentuálnychvýpočtov zohľadňujúaj ďalšie aspekty štatistickýchúdajov a ich interpretácie - akonapr. náklady na ohodnoteniezdra votníckych pracovníkov, náklady za zdravotnícky výkona pod.■■ Globálne firmy sa snažia udržaťglobálne ceny, avšak štátneúrady sa snažia ceny znižovaťa prispôsobovať ich rozpočtu...Farmaceutický priemysel nieje imúnny voči dopadom ekonomickejkrízy. Podobne ako inépriemyselné odvetvia cíti dopadekonomického poklesu a musí racionalizovaťsvoje aktivity vrátaneznižovania počtu zamestnancova zvažovania výskumnýchprojektov.Vlády viacerých európskychkrajín zápasia s nájdením vhodnýchnástrojov, ako udržať chodštátu, ako i sociálne a zdravotnéprogramy. Niet pochybnostío tom, že sa nachádzajú vovážnej situácii, avšak je trebazdôrazniť, že lákavo vyzerajúcerýchle šetriace opatrenia môžunarušiť stabilitu a prediktabilituprostredia pre farmaceutickýpriemysel.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ V Grécku sa znižujú ceny liekovplošne až o 27 %...Situáciu na trhu s liekmiv Grécku zapríčinili extrémneokolnosti, ktoré vznikli ako dôsledokobrovskej zadlženostištátu. Keďže európske trhy súvzhľadom na systém takzvanéhoreferenčného oceňovania liekovvzájomne prepojené a navzájomsa ovplyvňujú, ide určite o vážnuzáležitosť, ktorá si vyžadujerokovania s MZ SR a MF SR.Grécke ministerstvo hospodárstvak dočasnému zníženiucien liekov vydalo oznam, v ktoromsa hovorí, že ceny nastavenév tomto krízovom režime bynemali byť použité na účely referencovania,teda cenotvorby,v iných krajinách. Akýkoľvekprípadný dopad tohto opatreniana portfóliá jednotlivých farmaceutickýchspoločností, budemožné vyhodnotiť až na základehlbších analýz.■■ Možno v rámci globálneho farmaceutickéhopriemyslu hovoriťaj o spoločných výzvach?Len nedávno vznikla prvá európskainiciatíva v oblasti výskumuv boji proti neurodegeneratívnymochoreniam ako Alzheimera Parkinson. Ide o prvú iniciatívuspoločného európskehoprístupu zameraného na takzvané„veľké výzvy“, ktoré len jednakrajina nevyrieši. Vyžadujesi úzku spoluprácu medzi členskýmištátmi zameranú na tvorbua manažovanie výskumnýchprojektov. Jednoznačnou výzvouje fakt, že v EÚ má 16 % populácienad 65 rokov a očakáva sa, žetoto číslo stúpne do roku 2030 na25 %, pričom len v roku 2006 stálaliečba neurodegeneratívnychochorení európske zdravotníctvopribližne 72 miliárd eur. Výzievje mnoho a týkajú sa aj ďalšíchtypov ochorení – kardiovaskulárnych,onkologických, metabolických,autoimunitných, atď. Možnonajdôležitejšou výzvou je, akodo budúcna zabezpečiť dostupnosťinovatívnych liekov pre pacientova dať im šancu žiť dlhšie,kvalitnejšie a prinášať hodnotypre ich blízkych a spoločnosť.■■ Čo možno očakávať od farmaceutickéhovýskumu?Výskum v súčasnej dobe dokáževďaka novým poznatkoma technológiám, ponúknuťomnoho viac ako kedykoľvekv minulosti. Zameriava sa naochorenia, ktoré sú najrozšírenejšie,ale v súčasnosti dokážemeposkytnúť riešenia i na veľmizriedkavé ochorenia. Dnespriemerný Európan žije o 30 rokovdlhšie ako pred sto rokmi.Obrovské zníženie úmrtnosti nainfekčné ochorenia, HIV/AIDS,mnohé onkologické ochorenia,kardiovaskulárne a metabolickéochorenia sú výsledkom niekoľkýchzásadných a množstvadrobných objavov a krokovv bio farmaceutickom výskume.Veľkú pozornosť farmaceutický,na výskum orientovaný priemysel,venuje aj vývoju liekov určenýchpre deti, ako aj zdokonaľovaniuliekových foriem tak, abysa zvýšila účinnosť a bezpečnosťliečby a aby bolo ich užívanie prepacientov čo najpohodlnejšie.■■ Aký je hlavný prínos inovatívnychfiriem?Kľúčovým príspevkom farmaceutickýchspoločností združenýchv SAFS-e je rozvinúť základnývýskum a prinášať inovatívnuliečbu. Od objavu aspirínupred viac ako storočím viaceréprelomy vo vedeckom a technologickomvývoji umožnili výskumníkomvo farmaceutickompriemysle hľadať riešenia i preveľmi ťažké ochorenia. Deje sato cestou skúmania biochemickýchprocesov v tkanivách a následneskúmaním na bunkovejúrovni. Je zrejmé, že inovatívnyfarmaceutický priemysel čakánapriek obrovskému tlaku veľmidynamické odobie, v ktorombudeme schopní ponúknuť lekárom,pacientom a ich blízkymriešenia, ktoré by boli ešte predniekoľkými rokmi nepredstaviteľné.9

Zdravotníctvo potrebujepohľad do budúcnostiAsociácia súkromných lekárov Slovenskej republiky sa už pätnásty rok od vznikuv roku 1995 usiluje byť dôstojným reprezentantom lekárskej verejnostia dobrým partnerom štátu, ktorý predkladá mnoho pripomienok k zákonoma nariadeniam, reflektuje situáciu v našom zdravotníctve. Euroreportplus oslovilprezidenta ASL SR MUDr. Ladislava Pásztora, Msc.■■ Od roku 2007 sa pravidelne zhoršuje hodnoteniestavu slovenského zdravotníctvav rámci Európskej únie, ktoré vykonáva bruselskýúrad pre ochranu pacientov HealthConsumer Powerhouse. Podľa neho sme nachvoste hodnotenia. Ako to vidíte v asociácii?K objektívnemu hodnoteniu by sme malipoznať aj kritériá, podľa ktorých sa hodnotí.A potom vykonať analýzu, čo sa vlastnedeje. Ak nás v niektorých bodoch predbehlonapríklad Macedónsko, tak je skutočne namieste otázka, kto z našich občanov by chcelbyť ošetrený v Macedónsku...? Ja osobne zaalarmujúci považujem fakt, že Česká republikaje v tomto hodnotení takmer o desať miestpred nami, pričom sme predsa mali spoločnúštartovaciu čiaru.Hodnotenie úrovne zdravotnej starostlivostije dôležitým indikátorom a na Slovenskuto často podceňujeme. Nezriedka sa tvrdí,že slovenské zdravotníctvo má solídnuúroveň. V medzinárodnom porovnaní to všakneobstojí. Naši zdravotníci majú obmedzenémožnosti napríklad na pobyty na renomovanýchzahraničných pracoviskách. Sústavnévzdelávanie sa často obmedzuje iba na farmakologickévedomosti. Ak sa pozrieme naniektoré okresné nemocnice, ako vyzerajú,aké zastarané majú prístrojové vybavenie,nemôžeme sa čudovať, ak občan nie je spokojný.Na druhej strane máme stále obrovskýpotenciál možnosti rastu a máme mnohé, ajokresné nemocnice, kde sa robí dobrá medicína.Ambulantný sektor je na solídnej úrovni,naše ambulancie sú inovované a snažímesa držať krok aj s technickým vývojom.■■ Súkromná poisťovňa Dôvera v uplynulýchdňoch zverejnila výsledky prieskumu medzipacientmi, ktorí vypĺňali dotazník o kvalitezdravotných služieb po opustení zdravotnéhozariadenia. Výsledok bol veľmi zlý. Najlepšiez neho vyšiel prístup lekárov a zdravotníkov.Ani ten však nie je ideálny. Prečo?Znovu sme pri tom, čo a ako sa hodnotí.Cieľom každého hodnotenia by malo byťzlepšovanie kvality. Teda zúčastnené zdravotníckezariadenia by mali vopred vedieť, čoFoto: archíva ako sa bude hodnotiť. Mali by to byť kritériá,ktoré zdravotnícke zariadenie môžeovplyvniť. Potom budú mať takéto rebríčkyzmysel.■■ Už v minulosti asociácia prichádzala na ministerstvozdravotníctva s viacerými návrhmina zlepšenie stavu, legislatívy a s ďalšími návrhmi.Táto iniciatíva nenachádzala žiaducuodozvu?Legislatívna činnosť Národnej rady SR sa,žiaľ, často vyznačuje účelnosťou pre čiastkovéalebo skupinové záujmy. Chýba systémovýa perspektívny pohľad, a to nielen v oblastizdravotníctva. Legislatívne perly typu povinnosťzúčastňovať sa na výkone lekárskejslužby prvej pomoci, či povinnosť pre všeobecnýchlekárov uzatvárať zmluvy so zdravotnoupoisťovňou sú silovým a núdzovýmriešením nepriaznivého stavu v určitej oblastis následkom ďalšieho zhoršovania situácie.Na druhej strane sme aktívnymi účastníkminapr. tvorby Katalógu výkonov. Čo však úplneabsentuje, je predstava slovenského zdravotníctvana ďalšie obdobie, teda nejakýchdesať až pätnásť rokov.Predlžuje sa priemerný vek dožitia, staršíobčania majú viac ochorení. Mali by sme sapripraviť na tento problém jednak z hľadiskasociálneho zabezpečenia, a jednak na obrovskýrast dopytu po zdravotnej starostlivosti.Vieme odhadnúť, koľko starých občanovbudeme mať, aké budú mať ochorenia, a následnejvieme odhadnúť aj náklady na zdravotnústarostlivosť.Už o desať rokov nám môže chýbať až tisícvšeobecných lekárov pre dospelých. Tedamiesto doterajších tisíc osemsto občanov,ktorí pripadajú na jedného všeobecného lekárapre dospelých, to môže byť až tritisíc občanov.Podobne to vyzerá aj so všeobecnýmilekármi pre deti a dorast, čo sa týka vekovéhopriemeru. Nárast počtu ľudí pripadajúcichna jedného všeobecného lekára určite zhoršídostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnejstarostlivosti, ak sa s tým vláda nezačnerýchlo zaoberať. V špecializovanej ambulantnejstarostlivosti je problémom najmä neúmernedlhé čakanie na vyšetrenie. V niektorýchodboroch, ako napr. kardiológia, imunológiasú čakacie časy aj niekoľko týždňové,pričom sú veľké regionálne rozdiely.Druhým obrovským problémom je trestuhodnezanedbaný manažment ľudskýchzdrojov. Znovu by sme sa mali zamyslieť, akozlá je veková štruktúra nielen lekárov, ale ajstredného zdravotníckeho personálu. Ak tonezačneme riešiť dnes, zajtra už bude neskoro.■■ Zaiste aj teraz máte pripravené návrhy,ktoré by pomohli riešiť akútne problémyv zdravotníctve. Ktoré to sú v prvom rade?Spomenul by som dva veľké problémy: vovšeobecnej starostlivosti je to už spomínanápovinnosť slúžiť lekárske služby prvej pomoci(LSPP). De facto sme nútení zákonom vytváraťzisk inému podnikateľovi. Slovenskívšeobecní lekári sú tak posunutí do úlohynevoľníkov.V špecializovanej ambulantnej starostlivostije veľkým problémom neuhrádzanie výkonovnad objednaný objem, teda tzv. nadlimitnévýkony. Značnú časť výkonov vykonávajúšpecialisti, ale aj laboratóriá a rádiodiagnosticképracoviská prakticky zadarmo. Ide každoročneo niekoľko tisícové sumy.■■ Čo sa dá riešiť neskôr, prípadne si vyžadujeviac času, v perspektíve 2 – 3 rokov?Je nevyhnutné riešenie veľmi nepriaznivejsituácie veku všeobecných lekárov. Viac akotisíc všeobecných lekárov pre dospelých jeuž teraz v dôchodkovom veku. Nie menej dôležitouoblasťou a ďalším naším cieľom je odmeňovaniepodľa kvality poskytovanej zdravotnejstarostlivosti.■■ Vyviniete iniciatívu na skoré stretnuties budúcim novým vedením rezortu?Asociácia súkromných lekárov SR aj občianskezdruženie Zdravita (ktorého náplňouje formulovanie spoločných požiadaviek naobsah zmlúv a dodatkov so zdravotnými poisťovňami,ako i spoločný postup a zastupovaniezáujmov členov pri rokovaní o zmluvnýchpodmienkach nielen so zdravotnými poisťovňami,ale tiež so Sociálnou poisťovňou) hrajúv slovenskom zdravotníctve dôležitú úlohu.Verím, že aj nový minister zdravotníctva prejavízáujem o aktívnu spoluprácu. Som večnýoptimista, tak verím i v to, že nový ministerzdravotníctvakonečne prestaneuvažovať ibav horizonte štyrochrokov jednejvlády, ale odvážisa a bude chcieťpozrieť sa dopreduna pätnásť aždvadsať rokov. 10 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Lieková politika musíbyť transparentnáAsociáciu dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoráje záujmovým združením farmaceutických a distribučnýchspoločností, tiež však majiteľov lekární, v súčasnosti vedieADL prezident MUDr. Igor Novák. Euroreportplus mu položilniekoľko aktuálnych otázok.■■ Lieková politika je na Slovenskudlhodobo predmetom rozsiahlychdiskusií, hoci zásobovaniesa tu v porovnaní s minulosťouvýrazne skvalitnilo. Kde vidítepriestor na dialóg na jednejstrane s rezortom zdravotníctvaa na druhej strane s pacientmi?Situácia so zásobovaním – čiuž liekmi alebo zdravotníckymipomôckami – je dlhodoboveľmi dobrá. Verím, že lekárnea nemocnice oceňujú veľkú konkurenciu,ktorá je v tejto oblasti,čo im umožňuje vybrať si tienajlepšie služby od tých najlepšíchdodávateľov. Na Slovenskuje sortiment dostupných liekova zdravotníckych pomôcok porovnateľnýs inými najvyspelejšímištátmi Európskej únie. Dúfam,že to tak zostane i v budúcnosti.Práve lieková politika bymala túto dostupnosť zabezpečovať.Slovensko je krátko po parlamentnýchvoľbách a musím priznať,že netrpezlivo očakávame,kto bude počas nadchádzajúcich4 rokov riadiť rezort zdravotníctva.Určite chceme byť partneromministerstva zdravotníctvapri riešení problémov, ktorými sabude zaoberať. ADL, a som presvedčený,že aj ostatné asociácie,ktoré združujú spoločnosti účastnév liekovom reťazci, sú pripravenéposkytnúť svoje odbornékapacity na vytvorenie spravodlivejliekovej politiky. Neboli bysme radi, ak by prichádzali ďalšiereštriktívne opatrenia bez ichpredchádzajúcej dôkladnej dosahovejanalýzy a širokej diskusieso všetkými stranami, ktorýchsa plánované opatrenia dotknú.Pre členov asociácie je mimoriadnedôležité, aby lieková politikabola transparentná, predvídateľnáa férová.Pacientske organizácie vnímameako dôležitú súčasť systému,ktoré však v porovnaní s inýmieurópskymi krajinami nemajúu nás taký vplyv, aký by si zaslúžili.Vidíme veľké rezervy v edukáciipacientov – ako po stránkezdravotnej, tak aj právnej. V spoluprácis niektorými médiamipripravujeme projekt zameranýpráve na vzdelávanie pacientov.■■ Referencovanie cien liekov,opatrenie vlády, od ktorého saočakávajú úspory verejných zdrojovv desiatkach miliónov eur, máuž za sebou štvrté kolo. Môžetezhodnotiť prínos tohto opatreniaz hľadiska Asociácie dodávateľovliekov na základe doterajších skúseností?Medzinárodné referencovaniecien liekov vnímame ako jedenz možných nástrojov liekovejpolitiky. Referencovanie na Slovenskuprinieslo štátu naozaj významnúúsporu nákladov vynaloženýchna lieky. Ako boli tietoprostriedky konkrétne využité,však nevieme. Na druhej stranereferencovanie odráža len matematicképorovnanie cien liekovv rôznych krajinách Európskejúnie. Nereflektuje však špecifikájednotlivých krajín, ako sú napríkladsystém úhrad zo zdravotnéhopoistenia, tvorba marže v distribučnomreťazci, preskripčné čiindikačné obmedzenia, ktoré súďalšími regulačnými mechanizmamina Slovensku. Práve efektívnyma opakovaným procesomreferencovania sú ceny liekov naSlovensku takmer najnižšie v Európskejúnii a každá ďalšia významnázmena do systému úhradby sa s najväčšou pravdepodobnosťoupremietla do zásadnéhozvýšenia doplatku pre pacientaa tým aj do nižšej dostupnostičasto jedinečnej liečby.■■ Pred tromi týždňami ministerstvofinancií odkázalo farmaceutickýmspoločnostiam, že cenyliekov u nás musia klesnúť, pretožegrécka vláda ceny v dôsledkukrízy znížila a tie sa stali podkladomna referencovanie u nás.Dodávatelia liekov s tým však nesúhlasili...Podľa našich informácií jezníženie cien liekov v GréckuFoto: archívČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniilen dočasné a má byť v krátkomčase nahradené definitívnouprávnou úpravou zaoberajúcousa cenovou tvorbou liekovv Grécku. Samotné grécke autorityna to upozorňujú a vyzývajúostatné krajiny, aby tieto prechodnevzniknuté zmeny ciengréckych liekov neboli predmetomreferencovania. Hlavne pričinenímreferencovania bol nárastnákladov na lieky v uplynulomroku len 1,1%, čo je najmenejv európskom priestore. Nevidímepreto dôvod, ale ani priestorna ďalšie znižovanie cien liekovv dôsledku porovnávania s prechodnýmicenami liekov v Grécku.Nepochybne však musí eštena túto tému prebehnúť diskusias našimi autoritami, ktoré tentoproces riadia. Dúfam, že dospejemev tejto otázke k obojstranneakceptovateľnému riešeniu, ktoréneohrozí dostupnosť liekov naslovenskom trhu.■■ Asociácia vydala Šlabikár liekovejterminológie I., od ktoréhoste si sľubovali lepšie porozumenies verejnosťou. Splnilo sa vámto, pripravujete čosi podobné ajv budúcnosti?Našou ambíciou bolo hlavneozrejmiť a vysvetliť liekovú terminológiu,a to nielen verejnosti,ale aj novinárskej obci. V tomtotrende chceme pokračovať i naďalej.Predsavzali sme si aktívnejšiekomunikovať s novinármi,čím chceme dosiahnuť lepšiuinformovanosť medzi odbornoui laickou verejnosťou o našich cieľoch,a tak získať i širšiu podporunašich aktivít. Za týmto účelomsme vytvorili pracovnú skupinupre mediálnu komunikáciu, ktorámá napomôcť realizácii tohtocieľa. Plánujeme usporiadať sériupracovných raňajok s novinármina rôzne témy týkajúce sa zdravotníctvaa liekovej politiky.■■ S ktorými profesijnými organizáciamiasociácia spolupracuje?ADL predstavuje už rokmi overenúznačku, ktorú každý, kto sapohybuje v liekovom reťazci, dobrepozná. V súčasnosti združuje142 výrobcov, majiteľov lekárnía distribútorov. Teší ma, že stáledostávame nové žiadosti o členstvo.Vnímam to ako pozitívnysignál. Široká členská základňapredstavuje veľký potenciál, čiuž odborný alebo ekonomický.Mnohí naši členovia aktívne pracujúv SAFSe alebo v GENASe,podľa toho, či ide o originálnychalebo generických výrobcov. Veľanašich cieľov sa logicky prekrývaa už z minulosti je niekoľko príkladov,ktoré potvrdili, že viemenájsť spoločnú reč pri ich presadzovaní.Všetkým asociáciámvšak chýba širšie profesionálnezázemie. Takmer všetci sme zamestnanív rôznych spoločnostiacha práca v asociácii je vlastnedobrovoľná práca nadčas. Takžeužšia kooperácia je určite logickáa myslím, že bude prínosnápre všetky asociácie, a dúfam, žeaj pre zdravotný systém. Samozrejme,nie vždy a na všetkom samôžeme dohodnúť, ale tak je toaj v iných oblastiach života. Dôležitéje vedieť o sebe a dôverovaťsi. Vzájomná dôvera je aj to, čodo istej miery absentuje aj pri komunikáciis autoritami, čo sa, dúfam,v nadchádzajúcom obdobízlepší.11

Zdravý dialóg„Skúsme sa na výdavky do zdravotníctva pozerať ako na investície – to umožní vládam a priemyslu postaviť stratégiu prezdravotníctvo a farmaceutické inovácie,” hovorí generálny manažér GlaxoSmithKline Paul van Hoof. K dialógu o problémochv zdravotníctve by však prizval aj pacientov a ich organizácie. Otázky pripravila Dagmar Krištofičová.■■ Podľa výsledkov GSK za 1. štvrťrok2010 (obrat a predaj) ste zaznamenalirast o 13 % (bez prípravkov proti chrípke,ktoré predstavujú ďalšie 4%). Tosú – vzhľadom na napäté ekonomicképodmienky vo svete – dosť dobré výsledky...Verím, že silné výsledky GSK za1. štvrťrok 2010 sú výsledkom jednéhoz našich strategických pilierov:investovať do rastu diverzifikovanéhoglobálneho podnikania. Kládlisme dôraz na riešenie potrieb nedostatočnediagnostikovaných a nedostatočneliečených pacientov v rôznychčastiach sveta, a to tak, že smeinvestovali do týchto oblastí a zvýšilasa tým dostupnosť liekov. Fungujeto, avšak stredná Európa vrátaneSlovenska je z tohto pohľadu preGSK oblasť, kde ešte nie sú potrebypacientov úplne splnené, a sú potrebnéinvestície.■■ Globálna finančná kríza ešte stáleovplyvňuje globálnu ekonomiku. Akýmá vplyv na farmaceutický priemysel?Samozrejme, finančná kríza znamenáobmedzenie zdrojov, nielenpokiaľ ide o jednotlivcov, ale aj celejspoločnosti. V tomto ohľade stojímepred skutočnou výzvou: sprístupniťlieky pre pacientov, a to ako v celejEurópe, tak aj na Slovensku.■■ Problém bude zrejme v tom, že rozpočetpre zdravotníctvo je vždy nižší ako požiadavkyalebo aj potreby...Zdravotníctvo vo všetkých krajinách bojujes rozpočtom. Na druhej strane všakpacient so zdravotným problémom má záujemo najlepšiu dostupnú liečbu alebo preventívneopatrenia. Práve tento konflikt sivyžaduje zmenu priorít v rozpočtoch, ktorésú určené pre zdravotníctvo.■■ Tomu veľmi neverím. Na Slovensku nie jezdravotnícky rezort a jeho problémy prioritoua potreby pacienta nie sú na prvom mieste...Určite si to vyžaduje dialóg medzi vládoua poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,vrátane výrobcov liečiv. Avšak, nejdetu iba o celkový objem zdrojov, ale aj o to,ako efektívne sa využívajú, ako sa investujúpre dobro pacienta.V Európe ešte stále zaznamenávame veľkérozdiely medzi krajinami a – ak hovorímo dialógu – ide o to, aby sa tomu vládypríslušných krajín venovali. Obmedzenérozpočty krajín v strednej a vo východnejEurópe a vzrastajúce ekonomické problémybudú jednoznačne vyžadovať užší dialógs predstaviteľmi vlády, parlamentu, poskytovateľmislužieb.■■ Na jednej strane sa dožadujeme nových,účinnejších, dokonalejších prípravkov a nadruhej strane nás obmedzuje nízky rozpočet.Takže ako nájsť spoločnú reč?Dialóg medzi vládami, zodpovednýmiinštitúciami a farmaceutickým priemyslomje veľmi dôležitý, najmä ak chcemezdôrazniť veľmi zložité otázky, ktorým čelíme,čiže výber, dostupnosť a inovácie.Farmaceutické firmy potrebujú isté zárukyna to, aby mohli naďalej vyvíjať skutočneinovatívne liečivá. A to aj počas obdobiavážnych finančných tlakov. Tak, abykrátkodobé prekážky nespôsobili dlhodobúujmu pacientom, výskumu. Farmaceutickýsektor má kľúčový význam pre európskehospodárstvo.Našou úlohou je dodať liečivá a vakcíny,ktoré sú potrebné a užitočné a akceptujeme,že musia poskytovať pridanú hodnotu,ktorú takisto možno zdokumentovať.■■ Ako to však dosiahnuť?Spôsob ako to dosiahnuť je napríkladv lepšom dialógu medzi farmaceutickýmispoločnosťami a zodpovednýmiúradmi pred a po registráciilieku.Začnime sa už pozerať na výdavkyna lieky ako na investíciu. Umožní toaj vládam aj priemyslu zostaviť strategickýprogram pre inovácie v oblastizdravotníctva a liekovej politiky.Ak všetko závisí od toho, či liekfunguje a rieši potreby pacienta a jeúčinný, tak má byť ocenený, čiže dostupnýna trhu a dostupný aj pre pacienta.■■ O tom však pacient nerozhoduje...Práve preto by v tom dialógu,o ktorom som hovoril, mal byť aj tretípartner – okrem priemyslu a vládyaj pacient, pacientske organizácie,zástupcovia pacientov.Do rozhodnutí o zlepšení zdraviaa poskytovaní liečiv by sme mali zainteresovaťtakisto pacientov, leboich potreby by mali byť podstatné,najmä ak ide o rozhodnutia o dostupnostiliekov, prideľovaní finančnýchprostriedkov a takisto aj hodnotenieúčinnosti.Foto: archív■■ Popredné farmaceutické spoločnostiorientované na vývoj a výskum predávajúsvoje lieky po celom svete a takisto ichpo celom svete vyrábajú. Dá sa povedať, žeglobálny svet potrebuje globálnu stratégiu?Konkurencia medzi spoločnosťami je užitočnáa efektívna. Je hnacou silou obchodu...Vidíte nejakú možnosť na spoluprácu medzikonkurenčnými spoločnosťami, ktoré bymohli vyvinúť mimoriadne potrebný liek?Taký prevratný ako aspirín alebo vakcínaproti detskej obrne...Verím, že konkurencia môže byť zdravá,a to najmä v podpore inovácií, ktorésú hnacou silou budúcnosti našej spoločnosti.V súčasnom modernom svete je spoluprácaveľmi užitočná. Vymieňať si vedomosti,zručnosti a zdroje prináša efekt.Uvediem niekoľko príkladov:GSK a Pfizer (dve popredné spoločnostivo farmaceutickom priemysle, pozn. red.)založili ViiV Healthcare, novú globálnuspoločnosť špecializovanú na HIV, ktorá12 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

sa venuje zlepšovaniu liečby a starostlivostio HIV pacientov.Vytvorenie ViiV Healthcare naznačujenové myslenie a nový prístup k riešeniuproblematiky zvládnutia HIV vo farmaceutickomodvetví. Vytvorením spoločnosti,ktorá sa zameriava iba na ľudí žijúcichs HIV, a zdokonaľovanie liečiv na HIVumožní spoločnosti ViiV dosiahnuť oveľaviac, ako keby sa na tomto výskume a vývojipodieľala iba spoločnosť GSK aleboPfizer. Spolu dokážeme viac.Spoločnosť ViiV má možnosť budovaťa stavia na mimoriadne bohatom dedičstveoboch spoločností (Pfizer a GSK). Ideo podnik, ktorý je progresívny, udržateľnýa predovšetkým zdôrazňujem, že zameranýjednoznačne na riešenie problémov pacientovs HIV.■■ Aký bol dôvod na vytvorenie tohto partnerstva?ViiV Healthcare sa sústreďuje na nedostatočnúliečbu a prípravky pre deti žijúces vírusom HIV, čo je významné, potrebné.ViiV sa postará o naše záväzkyzlepšiť výskum, vývoj a dostupnosť liečivpre deti v subsaharskej Afrike a podporiťzdravotnú starostlivosť pre ľudí žijúcichs HIV a AIDS. Nový fond PositiveAction for Children s rozpočtom vo výške50 miliónov libier má pomôcť predchádzaťprenosu HIV z matky na dieťaa podporiť siroty a zraniteľné deti; 10 miliónovlibier má k dispozícii na podporuverejno-súkromného partnerstva v rozvojia vývoji nových liečiv na HIV/AIDS predeti a nový záväzok na spoluprácu s inýmispoločnosťami pri rozvoji kombináciídostupnej liečby HIV.■■ Budú tie lieky naozaj dostupné pre tých pacientov,ktorí ich potrebujú?Rozšírili sme prístup k duševnému vlastníctvu,sprístupňujeme patenty a knowhow, aby sme podporili nový výskum ajtak zaned bávaných tropických chorôb,ako je napríklad malária. V tomto prípadestaviame na už ohlásenej iniciatíve. Otvorilisme laboratórium vo výskumnom centreGSK Tres Cantos. Firma venovala 5 miliónovlibier na nový výskum, a to hovorímiba o základnom kapitáli. Poskytujeme13 500 účinných látok, ktoré možno využiťna liečbu proti malárii. Sú voľne dostupné,nová spolupráca na využitie duševnéhovlastníctva v prípade zanedbávanýchtropických chorôb, to je naša výzva vytvoriťudržateľný cenový model pre najlepšiuvakcínu proti malárii.■■ Obmedzila GSK investície do výskumu a vývoja(najmä v dôsledku krízy)? Spoločnostiz popredných priečok v rebríčku, ku ktorýmpatríte, zdôrazňujú význam investícií do výskumua vývoja.Spoločnosť GSK si udržala úroveň investíciído výskumu a vývoja na úrovniokolo 14 % z obratu na globálnej úrovni.Avšak, v súčasnosti uskutočňujeme výraznýreštrukturalizačný program. Jehocieľom je podporovať výskum a vývojhodnotných produktov. Požadujeme odnašich stredísk výskumu a vývoja zodpovednosťza vedecký pokrok a konečné výsledky.Znamená to zníženie investícií do určitýchoblastí liečby a zvýšené investície doiných, ako sú napríklad vakcíny.■■ Mohli by ste porovnať investíciu GSK dovýskumu a vývoja a do reklamy?S ohľadom na reklamu je to trošku zložité,nie vždy sa dá jasne nájsť jednotnáodpoveď na to, čo presne myslíme pod reklamou.■■ Na Slovensku nie je povolená reklama prípravkovna predpis, takže hovorme o marketingu.Ja osobne verím, že dôležité a nevyhnutnépre našu spoločnosť ako výskumnúspoločnosť, je informovať nielen lekárov,ale aj akcionárov, samozrejme v medziachzákona, o hodnote našich liečiv a vakcínpre pacientov. Som veľmi hrdý na to, že5 zamestnancov GSK bolo ocenených Nobelovoucenou.■■ To je vynikajúca reklama pre firmu...Zdôrazňuje to význam našej vedy v prospechpacientov a populácie a azda preto sidovoľujem premenovať váš pojem reklamana „našu povinnosť informovať”.■■ Váš výkonný riaditeľ A. Witty hovorí o fantastickomzdroji a obrovskom portfóliu vakcín.Pokiaľ ide o vakcíny, GSK je poprednýsvetový výrobca vakcín. Vyrábame mnohoprelomových vakcín, ktoré pomohli krajináma kontinentom zničiť choroby. Spoločnosťtakmer padá do pasce, keď si začínabyť príliš istá, že určité choroby už nepozná,a začína pochybovať nad potrebouočkovania. Vo všeobecnosti verím, že Slovenskoúspešne odstránilo choroby veľmirýchlo a verím, že Slovensko zostane jednouz najlepších krajín v strednej Európev podpore ďalších preventívnych programov,ako je očkovanie proti ľudskému papillomavírusu (HPV), ktorý je významnoupríčinou rakoviny krčka maternice.■■ Čo môžeme v nasledujúcich rokoch od GSKočakávať?Veľmi ma nadchýnajú terapeutické vakcíny,ktoré môžu pomôcť sústrediť sa naurčité druhy rakoviny, ako je napríkladmelanóm.■■ V zahraničnej tlači sa diskutuje o bezpečnostiliečiv a bezúhonnosti odvetvia. Ideo nový postoj k farmaceutickému priemyslu,ktorý má záujem zlepšiť zdravie a kvalitu ľudskéhoživota. Ľudia očakávajú nové prípravky,lieky, ktoré by im jednoznačne uľahčili napríkladstarnutie.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiAko som už uviedol, som veľmi hrdý, žemôžem pracovať pre spoločnosť, z ktorej5 ľudí bolo ocenených Nobelovou cenou.Integrita je extrémne dôležitá a, žiaľ, na základejednej chyby môžeme všetci stratiťopatrne získanú kredibilitu a pridanú hodnotu.Našou povinnosťou je poskytovať liečiváa vakcíny, ktoré riešia nevyriešené potreby,a rešpektujeme, že musia poskytovaťpreukázateľnú pridanú hodnotu. Konámes najvyššou možnou mierou poctivostia musíme zaručiť konštruktívny dialógso všetkými zainteresovanými o tom, akomôžeme spoločne nájsť lepšie riešenia pretých, ktorí ich potrebujú.■■ Podľa EHCI (inštitúcia porovnávajúca kvalituzdravotníctva v EÚ) je Holandsko krajinous najlepším systémom zdravotnej starostlivostiv Európe. V Holandsku majú pacientiviacej práv ako v SR. Inak povedané, situáciapacientov je úplne odlišná. Mohli by ste porovnaťholandský systém zdravotnej starostlivosti– ktorý je regulovaný – so slovenskýmsystémom?Napriek tomu, že ľudia v Holandsku bysa tiež sťažovali, verím, a mám to ako Holanďanodskúšané, že úroveň starostlivostije dobrá.Porovnať systémy je zložité, no významnérozdiely sú nasledujúce: Úloha všeobecnýchlekárov ako „strážnikov” s príslušnýmizodpovednosťami a právomocami, úlohainformačnej technológie v optimalizáciia prepojení rôznych poskytovateľov zdravotnejstarostlivosti pre prospech pacientov,úloha a hlas pacientov (a ich organizácií),kvalita a transparentnosť rozhodovania,platy a zdroje pre lekárov a sestry,konkurencia medzi zdravotnými poisťovňami,ktorá stavia na poskytovaní kvalitnéhozákladného balíčka pre všetkých, základnéfinancovanie a pomer medzi úsporamia investíciami do inovácií, úloha a početlekárnikov, a je toho omnoho viac.Starosti mi robia dlhy v slovenskom systéme,odlev talentovaných lekárov, nedostatokzdravotných sestier na Slovensku,kvalita zdrojov v niektorých nemocniciach...■■ Ďakujeme veľmi pekne, že aj vy si spolus nami robíte starosti.Naozaj verím, že zdravý dialóg so všetkýmizainteresovanými pomôže určiť, čo jepotrebné vykonať na zlepšenie systému,ktorý povedie k zdravej a spokojnej slovenskejpopulácii. 13

ZdravotníctvoPočet dlžníkov a dlhov stále rastieSociálna poisťovňa už pravidelne každý rok vytvára miliardové negatívne hospodárske výsledky, ktoré je nutné vykrývať zoštátneho rozpočtu. Jednou z významných príčin tohto javu je rast počtu neuhradených záväzkov k Sociálnej poisťovni (SP)a zdravotným poisťovniam. Je známe, že počet dlžníkov aj výška ich podlžností z roka na rok narastá. Ako v uplynulýchdňoch konštatoval Jozef Mihál zo strany Sloboda a Solidarita, ktorý by mal obsadiť kreslo ministra práce, sociálnych vecí a rodiny,pri hospodárení Sociálnej poisťovne je podstatné zlepšiť výber odvodov, lebo ako povedal: „Percentuálna úspešnosť výberupoistného povážlivo klesá. Je to spôsobené aj vznikajúcou platobnou neschopnosťou firiem.”Kým verejnosť dlhy a ich dôsledky k Sociálnej poisťovnivníma veľmi pozorne, následky neuhradenýchzáväzkov a ich dôsledky vo vzťahu k zdravotným poisťovniamsi až tak neuvedomuje, hoci práve tie spolus inými faktormi vplývajú na kvalitu zdravotnej starostlivosti,ktorej úroveň podľa viacerých prieskumov na Slovenskuklesá.Sledovanie dlžníkov z hľadiska počtu a rozsahu ichdlhov zabezpečuje u nás od roku 2004 spoločnosť SCB– Slovak Credit Bureau, ktorá prevádzkuje dva slovenskéúverové registre, bankový a nebankový. Prostredníctvomnich si banky a stavebné sporiteľne, resp. lízingovéa splátkové spoločnosti overujú bonitu a schopnosť svojichklientov splácať budúce záväzky. Pre oba registre zabezpečujeSCB aj technický servis a služby klientskychcentier, je prevádzkovateľom významného informačnéhoportálu Univerzálny register Plus, ktorý obsahuje informácieo všetkých subjektoch na Slovensku vrátaneinformácií o ich platobnej disciplíne. Jediným akcionáromSCB je medzinárodná skupina CRIF, štvrtý najväčšíprevádzkovateľ úverových registrov a systémov na podporuúverového rozhodovania na svete. V Českej republikepôsobí prostredníctvom sesterskej spoločnosti CCB– Czech Credit Bureau. Pred niekoľkými týždňami spoločnosťSCB zverejnila čerstvú analýzu stavu neuhradenýchzáväzkov k Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniamza predchádzajúci rok.Príčiny negatívZ analýzy vyplýva, že v roku 2009 oproti roku 2008vzrástli červené čísla. SCB tento jav pripisuje rovnakoako pri náraste počtu vyhlásených konkurzov a povolenýchreštrukturalizácií najmä dôsledkom globálnejhospodárskej krízy, ktorá sa v podmienkach Slovenskejrepubliky prejavila okrem iného vo výraznom pokleserastu ekonomiky. Neuhrádzanie záväzkov v stanovenejvýške a lehote zo strany viacerých podnikateľských subjektovviedlo následne k zhoršeniu platobnej disciplínyaj ich obchodných partnerov a k zvýšeniu rizika podnikateľskéhoprostredia v SR.Sociálna poisťovňaAko sa v analýze uvádza, nepriaznivý vývoj zaznamenalivo zvyšovaní počtu neuhradených záväzkov k Sociálnejpoisťovni. Zatiaľ čo v roku 2008 bola ich priemernáštvrťročná výška 7 208, v roku 2009 to už bolo 9 287 neuhradenýchzáväzkov. Ich zvýšenie zo 7 120 v 4. štvrťroku2008 na 11 044 v 4. štvrťroku 2009 predstavuje nárasto 55,11 percenta.Nie vo všetkých sekciách ekonomických činností (odvetviach)našej ekonomiky, resp. nie vo všetkých krajochboli podľa SCB problémy s platobnou disciplínou podnikovrovnako intenzívne. Okrem iného sa to prejavilov rozdielnych počtoch neuhradených záväzkov k Sociál-* sekciách ekonomických činností podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností:poľnohospodárstvo, poľovníctvo a rybolov (sekcia A); ťažba a dobývanie(sekcia B); priemyselná výroba (sekcia C); dodávka elektriny, plynu, pary a studenéhovzduchu (sekcia D); dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpadya služby odstraňovania odpadov (sekcia E); stavebníctvo (sekcia F); veľkoobchoda maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G); dopravaa skladovanie (sekcia H); ubytovacie a stravovacie služby (sekcia I); informáciea komunikácia (sekcia J); finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K); činnosti v oblastinehnuteľností (sekcia L); odborné, vedecké a technické činnosti (sekcia M);administratívne a podporné služby (sekcia N); verejná správa a obrana; povinnésociálne zabezpečenie (sekcia O); vzdelávanie (sekcia P); zdravotníctvo a sociálnapomoc (sekcia Q); umenie, zábava a rekreácia (sekcia R); ostatné činnosti (sekcia S);činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiachprodukujúce tovary a služby na vlastné použitie (sekcia T); činnosti extrateritoriálnychorganizácií a združení (sekcia U).** sekcia 0 (nezaradené) zahŕňa subjekty, ktoré nemali uvedený predmet svojej činnostikódom SK NACE.nej poisťovni a podieloch počtu neuhradených záväzkov k počtu subjektovs rovnakým predmetom činnosti, resp. k počtu subjektov realizujúcich svojupodnikateľskú činnosť v danom kraji.V obidvoch porovnávaných obdobiach bola sekciou s výrazne najvyššímpodielom neuhradených záväzkov k Sociálnej poisťovni rovnako ako pripodiele vyhlásených konkurzov ťažba a dobývanie (sekcia B). Nasledovalipriemyselná výroba (sekcia C) a ubytovacie a stravovacie služby (sekciaI). Nulový podiel neuhradených záväzkov v obidvoch obdobiach mala jedinásekcia – činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencovanéčinnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie(sekcia T).Rozdielna intenzita problémov s platobnou disciplínou subjektov sa podľaSCB prejavila aj v rozdieloch v počte neuhradených záväzkov k SP a podielepočtu neuhradených záväzkov k počtu subjektov realizujúcich svojupodnikateľskú činnosť v danom regióne.14 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Zdravotníctvo* klasifikácia krajov: Bratislavský (BL), Trnavský (TA), Trenčiansky (TC), Nitriansky(NI) Žilinský (ZI), Banskobystrický (BC), Prešovský (PV), Košický (KI), kraj** sekcia 0 (nezaradené) zahŕňa subjekty, ktoré nemali uvedené sídloPoradie jednotlivých krajov z hľadiska podielu neuhradených záväzkov k SP bolov 4. štvrťroku 2009 oproti 4. štvrťroku 2008 s malými rozdielmi takmer zachované.Najvyšší podiel v 4. štvrťroku 2009 mal Košický kraj (druhý v 4. štvrťrok 2008),nasledovali Bratislavský kraj (prvý v 4. štvrťroku 2008), Banskobystrický, Trenčianskya Nitriansky kraj (so zachovaným poradím). Najnižší podiel neuhradenýchzáväzkov v obidvoch porovnávaných obdobiach bol v Žilinskom kraji.* v sekciách ekonomických činností podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností** sekcia 0 (nezaradené) zahŕňa subjekty, ktoré nemali uvedený predmet svojej činnostikódom SK NACE.Zdravotné poisťovneMedziročne pomalším tempom vzrástli neuhradené záväzky k zdravotnýmpoisťovniam. Na rozdiel od medzikvartálneho narastania počtu neuhradenýchzáväzkov k SP od začiatku roka 2008 po koniec roka 2009, bolvývoj počtu neuhradených záväzkov voči ZP nerovnomerný (medzimesačnénárasty striedali poklesy). V decembri 2009 bol síce počet neuhradenýchzáväzkov 19 071 oproti 25 005 v decembri 2008, teda o 5 934 nižší, avšak ichpriemerný mesačný počet za rok 2009 bol vyšší oproti priemernému mesačnémupočtu v roku 2008 o 329, teda o 1,43 percenta.Aj v prípade neuhradených záväzkov k zdravotným poisťovniam zaznamenalSCB rozdiely v ich počtoch a podieloch počtu neuhradených záväzkovk počtu subjektov s rovnakým predmetom činnosti,resp. k počtu subjektov, ktoré realizujú svoju podnikateľskúčinnosť v príslušnom kraji.Poradie jednotlivých sekcií z hľadiska podielu neuhradenýchzáväzkov voči zdravotným poisťovniam bolo v decembri2009 oproti decembru 2008 s malými rozdielmitakmer zachované. V decembri 2009 mala najvyšší podielneuhradených záväzkov sekcia I – ubytovacie a stravovacieslužby (druhá v decembri 2008), za ňou s veľmi malýmodstupom nasledovala sekcia B – ťažba a dobývanie(prvá v decembri 2008). V obidvoch porovnávaných obdobiachboli tretia v poradí doprava a skladovanie (sekcia H)a štvrtá administratívne a podporné služby (sekcia N).Najnižšie podiely vykazovala sekcia nezaradených podnikov(nemali uvedený predmet svojej činnosti kódom SKNACE) a nulové podiely mali rovnako ako v prípade neuhradenýchzáväzkov k Sociálnej poisťovni činnosti domácnostíako zamestnávateľov, nediferencované činnostiv domácnostiach, ktoré produkujú tovary a služby navlastné použitie (sekcia T).Rozdielna intenzita problémov s platobnou disciplínousubjektov sa aj pri neuhradených záväzkoch prejavilav rozdieloch ich počtu a podielu počtu neuhradených záväzkovk počtu subjektov, ktoré realizujú svoju podnikateľskúčinnosť v príslušnom regióne.Kým poradie jednotlivých krajov z hľadiska podielu neuhradenýchzáväzkov k SP bolo v porovnávaných obdobiachs malými rozdielmi takmer zachované, v prípadeneuhradených záväzkov k zdravotným poisťovniam smezaznamenali výraznejšie zmeny.Najvyšší podiel neuhradených záväzkov v decembri2009 mal Trenčiansky kraj (tretí v decembri 2008), nasledovaliNitriansky kraj (až siedmy v decembri 2008), Banskobystrickýkraj (druhý v decembri 2008) a Košický kraj,ktorý mal v decembri 2008 najvyšší podiel neuhradenýchzáväzkov. Najnižší podiel neuhradených záväzkov v decembri2009 bol v Prešovskom kraji, v decembri 2008 bolna tejto pozícii Trnavský kraj.Bezzubé sankcieJe už isté, že v SP aj v zdravotných poisťovniach budetento trend vo výbere poistného i v nasledujúcich trochrokoch pokračovať a bude sa pohybovať v stovkách miliónoveur. Hoci odchádzajúca koalícia koncom roka 2009schválila pre dlžníkov Sociálnej poisťovne od 1. januáratohto roka ďalšiu šancu zbaviť sa časti svojich záväzkovvo forme generálneho pardonu, veľmi to nepomohlo.Toto zákonné opatrenie znamená, že SP v tomto rokuodpustila dlžníkom penále z ich doterajších záväzkov,ktoré vyrovnali do 30. apríla.Generálny pardon sa týkal dlžného poistného a nezaplatenýchpríspevkov na starobné dôchodkové sporenie,ktoré vznikli pred 1. januárom 2010.Zdravotné poisťovne majú právo na úroky z omeškaniaa zároveň môžu pohľadávky vymáhať v exekučnomkonaní alebo ich postúpiť tretej osobe, ak fyzické a právnickéosoby včas a v stanovenej sume neodvádzajú svojepoistné aj príspevky. Tým dlžníkovi vznikajú dodatočnénáklady, ktoré musí uhradiť. Okrem toho môže platiteľasankcionovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťoupokutou až do výšky 3 319 eur. Ani tieto opatreniavšak nie sú pre platcov dostatočnou hrozbou. Spracované z podkladov SCB - Slovak Credit BureauGrafy: SCBČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii15

Analýza stavebníctvaPád stavebníctva je horší, než sa čakaloStavebné spoločnosti na Slovensku aktuálne predpovedajú ešte výraznejší pokles svojho odvetvia v roku 2010, než čakali ešte vofebruári tohto roka. Ich sebadôvera klesla na bezprecedentnú úroveň. Stabilizácia a veľmi pomalý návrat k rastu by mohli prísť v roku2011, ale aj tu optimizmus klesá. Alarmujúci je fakt, že sezóna sa už dávno začala, ale vyťaženosť kapacít stavebných firiem vzrástlaoproti februáru len veľmi nepatrne. Viac ako polovica spoločností uvádza, že majú menej zákaziek než pred rokom. Kľúčovou prioritouna ďalších 12 mesiacov je pokračovanie vo zvyšovaní efektivity fungovania stavebných spoločností a tiež optimalizácie ich financovania.Tieto závery vyplývajú z výsledkov najnovšej Kvalitatívnej štúdie slovenského stavebníctva 2010, ktorú pripravila spoločnosťCEEC Research v spolupráci so spoločnosťami KPMG Slovensko, Ipsos Tambor a Považská cementáreň, a. s.Kvalitatívna štúdia slovenského stavebníctva2010 je založená na telefonickýchštruktúrovaných rozhovoroch s vybranouvzorkou 100 stavebných spoločností,ktoré podnikajú v tomto obore na Slovensku.Rozhovory prebehli v máji 2010.Okrem štandardnej analýzy celej vzorkyopýtaných stavebných spoločností tentovýskum rovnako ponúka detailné informácieo postojoch dvoch hlavných segmentochslovenského stavebníctva (podľa stavebnéhozamerania týchto firiem) a to s rozdelenímna spoločnosti zaoberajúce sa pozemnýmalebo inžinierskym staviteľstvom.„Hlavným cieľom všetkých spracovanýchštúdií CEEC Research je poskytnúť predovšetkýmvyužiteľné a plne porovnateľné analýzystavebníctva krajín strednej a východnejEurópy. Tieto analýzy pomáhajú firmám v ichraste a získavaní nových zákaziek a taktiež imumožňujú lepšie prispôsobiť svoje stratégie aktuálnejsituácii na danom trhu. Svojím širokýmrozsahom a počtom užívateľov je tento výskumnajväčší v celom regióne strednej a východnejEurópy,” hovorí Jiří Vacek, riaditeľ spoločnostiCEEC Research.Udrela krízaŠtúdia konštatuje, že v porovnanís februárom, keď spoločnosti očakávalipokles o 3,2 percenta, pretože pred začiatkomsezóny ešte verili v miernejší priebehkrízy, možno reálne počítať s poklesom ažo 7,1 percenta. Na základe toho je zjavné,že šok v podobe poklesu v stavebnom sektoreo 11,3 percenta v minulom roku nebollen jednorazovým výkyvom. Tento trendbude pokračovať aj v roku 2010.So stabilizáciou a pomalým návratomk rastu by sa dalo počítať v roku 2011, prektorý dotazované spoločnosti KPMG Slovensko,Ipsos Tambor a Považská cementáreň,a. s., očakávajú mierny rast 3,8 percenta,pričom vo februári ešte uvádzali 5,9percenta.Ako konštatuje Managing PartnerKPMG na Slovensku Ľuboš Vančo: „Slovenskéstavebníctvo po rokoch dlhodobéhoa stabilného rastu zasiahla kríza v roku 2009nečakanou silou. Rýchly rast, ktorý dosahovalv predchádzajúcich rokoch niekedy až dvojcifernéhodnoty, ukončil nielen výrazný, alenajmä nečakaný prepad, na ktorý spoločnostineboli pripravené. Ako potvrdzujú výsledkynajnovšej Kvalitatívnej štúdie slovenského stavebníctva2010, slovenské stavebné spoločnostisa už tejto novej realite začali prispôsobovať.Optimalizácia ich nedostatočne vyťaženýchkapacít a celkové zefektívnenie ich fungovaniasú pre ne kľúčovými prioritami, ktoré im zabezpečujúdlhodobé prežitie. Na makro úrovnito bude mať zásadný vplyv na ďalší vývoj celéhosektora, ale aj na budúcu štruktúru slovenskéhostavebníctva.”Vplyv na predajZhoršujúce sa očakávania vo vývoji slovenskéhostavebníctva sa zreteľne odzrkadľujúaj v znížení plánovaných predajovstavebných spoločností. Ten pociťuje viacnež polovica spoločností z pozemného ajinžinierskeho stavebníctva.Aktuálne slovenské stavebné spoločnostiočakávajú pokles svojich celoročnýchpredajov v priemere o 5,2 percenta, kýmvo februári uvádzali pokles len o 0,3 percenta.Aj v prípade predaja sa stabilizáciaa mierny rast očakáva najskôr v roku2011.Zistenia uvedené v štúdii podporujú tiežinformácie, ktoré má Štatisický úrad Slovenskejrepubliky. Vedúca jeho oddeleniastavebníctva, konjunktúry, vedy a technikyDagmar Blahová hovorí: „Očakávaniazvýšenia dopytu po stavebnej produkcii v súlades rozbiehajúcou sa sezónou sa zatiaľ výraznejšieneprejavili na realizovaných stavebnýchprácach, ktoré v 1. štvrťroku 2010 zaúrovňou rovnakého obdobia minulého rokavýrazne zaostávajú. Rast stavebnej produkciesa v roku 2010 očakáva až súbežne so začiatkomrealizácie prvého balíka PPP projektov navýstavbu a prevádzku piatich úsekov diaľniceD1 medzi Martinom a Prešovom. Zlepšenieekonomickej situácie investorov, ktoré sa následnepremietne do zvýšeného dopytu po stavebnýchprácach je základným predpokladomkonjunktúry v stavebníctve v roku 2010, akoaj v roku 2011.”Pád sebadôveryVýsledky výskumu ukazujú, že v oblastivývoja trhových podielov dochádza k výraznémuzhoršeniu situácie a celkom zreteľnémuprepadu sebadôvery stavebnýchspoločností až na bezprecedentnú úroveň(navyše je to už niekoľkonásobný poklesv rade).V lepší vývoj svojej firmy oprotikonkurencii verí iba každá tretia spoločnosť.Vo februári udávalo to isté ešte53 percent opýtaných.Podobný vývoj môžeme sledovať taktiežv Českej republike. Zlepšenie svojej pozíciena trhu v apríli očakávalo iba 40 percentfiriem.Naproti tomu celkom opačný trend vykazujePoľsko, ktorého stavebníctvo v roku2009 narástlo. Napriek ťažkým prvým mesiacomtohto roka aj teraz očakáva v roku2010 mierny nárast. Tento vývoj možnopripísať odlišnému vývoju v poľskom stavebníctve,ale tiež celkovému rozdielnemutrendu v celej ekonomike v porovnaní soSlovenskom a s Českom. Head of Treasuryspoločnosti Skanska Polsko Maciej Müldnervyjadril presvedčenie, podľa ktorého„nadchádzajúce roky prinesú stavebnémusektoru mnoho príležitostí. Uvedomujeme sivšak, že trh sa ešte úplne nezotavil a má ďalekok úrovniam spred októbra 2008”.Mierny nárastSezóna je už v plnom prúde, no vyťaženiekapacít stavebných spoločností zaznamenalooproti februáru (65 percent) ibanepatrný nárast na 69 percent. Najnižšiepriemerné vyťaženie kapacít udávajú firmyzo segmentu pozemného staviteľstva– 66 percent.Počet mesiacov, na ktoré majú firmyzmluvné zákazky, poklesol, aktuálne je to5,7 mesiaca. Treba však poznamenať, žedĺžka zákaziek medzi jednotlivými spoločnosťamisa výrazne líši (medián vzorky sútri mesiace).Nepríjemný je nárast podielu spoločností,ktoré uvádzajú, že majú menej zákazieknež pred rokom. Aktuálne ide až o 61 percent,kým vo februári to bolo 43 percent.Pokles efektivityAktuálne najefektívnejšími spôsobmizískavania zákaziek sú dlhodobá spolupráca/zmluvya osobné kontakty. Celkovovšak došlo k poklesu efektivity vo všetkýchspôsoboch využívaných pri získavaní zákaziek.Na hlavných spôsoboch získavaniazákaziek sa zhodujú predstavitelia inžinierskehoaj pozemného staviteľstva.16 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Analýza stavebníctvaV porovnaní s minulými rokmi došlok poklesu transparentnosti výberových konaní.Približne polovica spoločností nebolapožiadaná o úplatok a takmer každá tretiaspoločnosť je ochotná prijať zákazku s nulovoualebo dokonca zápornou maržou,v inžinierskom staviteľstve je to takmerkaždá druhá spoločnosť.Dochádza taktiež k častejšiemuporušovaniu rizík manažmentupre získanie zákazky(potvrdzuje až 60 % spoločností),čo iba ukazuje, v akom ťažkomprostredí sa aktuálne stavebnéspoločnosti pohybujú.Limitovanie v rasteAktuálne všetci opýtaníuvádzajú, že sú limitovaní vosvojom raste, ktorý dosahoval89 percent v roku 2009. Kľúčovýmiproblémami sú stále byrokracia,financovanie a nedostatočnýdopyt. Tieto ťažkostiuvádzajú prakticky všetky stavebnéspoločnosti.Firmy najmenej obmedzujúvplyv počasia, vysoké nákladyna materiál a nedostatok skúsenejpracovnej sily.Podobná situácia len v inomporadí je tiež v ČR, české stavebnéspoločnosti najviac obmedzujenedostatočný dopyt,obzvlášť financovaný z verejnýchzdrojov. Nasledujú byrokracia,tvrdá konkurenciaa nedostatok prostriedkov nafinancovanie svojich aktivít.Obchodný a marketingový riaditeľOHL ŽS, a. s., Ing. FrantišekLedabyl hovorí: „Najväčšímproblémom je zmrazenie verejnýchprostriedkov do už pripravenýchči pripravovanýchinvestícií dopravnej infraštruktúrya ďalších stavebných oblastí.”Hlavná prioritaZa kľúčovú prioritu považujúopýtané stavebné spoločnostizvýšenie efektivity svojhofungovania a s miernymodstupom tiež optimalizáciusvojho financovania. Takistovýrazný nárast zaznamenalapriorita výberu strategickéhopartnera na podnikanie, ktorúaktuálne uvádza až 82 percentspoločností, hoci vo februárito bolo iba 61 percent. Najmenšouprioritou je akvizíciainej spoločnosti.Ako hovorí riaditeľ odboruStratégie, Skanska Slovensko,a. s., Tibor Štefančík: „Naša spoločnosťprešla v roku 2009 veľkou reštrukturalizáciou,kedy sa šesť slovenských spoločností Skanska,dovtedy samostatne pôsobiacich na slovenskomtrhu, zlúčilo do jednej akciovej spoločnostiSkanska SK. Cieľom tejto reštrukturalizáciebolo hlavne zvýšenie efektivity fungovaniaCEEC Research (Výskum potenciálu stavebníctva v krajináchstrednej a východnej Európy) je najväčším prieskumom stavebníctvav krajinách strednej a východnej Európy. Bol založenýv roku 2005 a odvtedy bezplatne poskytuje štúdie o aktuálnomstave a očakávanom vývoji stavebníctva v desiatich krajináchstrednej a východnej Európy. Všetky štúdie a analýzy CEEC Researchsú založené výlučne na údajoch získaných z pravidelnýchštruktúrovaných rozhovorov s kľúčovými predstaviteľmi vybranýchnajväčších, stredných i malých stavebných spoločností.Okrem pravidelných a bezplatných analýz stavebníctva CEECResearch taktiež ponúka realizáciu špecializovaných výskumovna mieru v oblasti stavebníctva a s tým spojené poradenstvo. Užpiaty rok v spolupráci s generálnym partnerom – spoločnosťouKPMG Slovensko a rovnako so spoločnosťou Ipsos Tambor analyzujev sérii kvalitatívnych výskumov situáciu v stavebníctvev krajinách strednej a východnej Európy.celej spoločnosti. Zaviedli sme flexibilnejšieriadenie procesov, nový ekonomický model,ktorý zohľadňuje synergie a maximálnu úsporunákladov. Už dnes sa nám potvrdzuje, žeto bol správny krok, ktorý priniesol zvýšenieproduktivity a väčšiu konkurencieschopnosť.Čo sa týka budúcnosti, kladieme veľký dôrazna spokojnosť zákazníka, na procesyriadenia rizík a v investičnejoblasti sa chceme zameraťna niektoré zaujímavé akvizíciev rámci SR.”Foto: dreamstime.comPerspektívaZväz stavebných podnikateľovSlovenska – nezávislá, dobrovoľná,nepolitická, otvorenáhospodárska a záujmová inštitúcia,ktorá združuje významnépodnikateľské subjekty naSlovensku, vyvíjajúce aktivityv oblasti stavebníctva a jemupríbuzných odvetví – ústamisvojho prezidenta ZsoltaLukáča k štúdii okrem inéhouviedol: „Napokon celkový prepadstavebnej produkcie za rok2009 tvoril 11,3%. Vývoj za prvétri mesiace roku 2010 vykazujev podstate taký istý prepad oprotiroku 2009. Je zrejmé, že najmädobeh rozpracovaných investičnýchakcií spomalil nástup krízyv roku 2009. Najmä pomohlirozsiahle verejné investície, ktorýchobjem graduje v tomto volebnomroku. Napriek tomu, žev nadchádzajúcom období možnoočakávať určitý pokles verejnýchinvestícií, zostávajú tieto jednýmz pilierov stavebnej zákazky naSlovensku.Horšie je, že zo zákazkovéhoportfólia stavebných firiem sapostupne vytratili väčšie súkromnéinvestície. Dlhšie pretrvávanienedostatku zákaziek môžemať zhubný vplyv na celé odvetvie.Lebo súčasná situácia na trhustavebných hmôt ako aj zníženieceny stavebných prác samotnýchsignalizujú investorom, že práveprichádza najvhodnejšia doba narozbeh nových stavebných investícií.Tento faktor bude podľanášho názoru rozhodujúcimrozvojovým stimulom počínajúcdruhým polrokom tohto roka.Ten, kto zachytí nadchádzajúciinvestičný boom, získa dominantnépostavenie na trhu v pokrízovomobdobí.”SpracovalaM. A. JasenákováČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii17

ROZVOJ DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRYPOSILNÍ TRANSEURÓPSKY VÝZNAMSLOVENSKARozhovor na tému veľkých dopravných projektov s generálnym riaditeľom spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s.,Ing. arch. Gabrielom Koczkášom.■■ Témou tohto čísla sú veľké projektydopravnej infraštruktúry. Jeaj vaša spoločnosť do takéhotoprojektu zainteresovaná?DOPRAVOPROJEKT, a. s., jeprojektová organizácia projektujúcalíniové stavby – diaľnice,rýchlostné cesty, železnice – a jeaj projektantom prvého veľkéhoPPP projektu, ktorý je na Slovenskupráve v realizácii. Hovorímo úseku rýchlostnej cesty R1od Nitry až po Tekovské Nemcea obchvate Banskej Bystrice, zaradenýchdo druhého z troch balíkovprojektov, ktoré sa na Slovenskustavajú v rámci tzv. verejno-súkromnéhopartnerstva(PPP), teda v spolupráci súkromnéhosektora a verejnej správy.Na Slovensku je to prvý prípadrealizácie výstavby veľkých projektovv oblasti dopravnej infraštruktúrytýmto modelom financovaniaa realizácie.■■ Ako sa vyvíjal tento projektz pohľadu práce projektovej organizácie?Úlohu projektanta dokumentáciev stupni na stavebné povolenie(DSP) pre tri úseky cesty R1Nitra, západ – Selenec, Selenec– Beladice a Beladice – TekovskéNemce získala v marci 2008 spoločnosťDOPRAVOPROJEKT, a. s., ako víťaz výberovéhokonania, ktoré vypísala Národná diaľničnáspoločnosť, a. s. Pre úseky R1 Nitra,západ – Selenec, Selenec – Beladice a BanskáBystrica – severný obchvat spracovávaDOPRAVOPROJEKT, a. s., v súčasnosti dokumentáciuna realizáciu stavby (DRS) prespoločnosť Granvia Construction, s. r. o.,zodpovednú za výstavbu všetkých úsekovtohto projektu. Spracovávaná DRS zohľadňujepožiadavky dodávateľov stavby na materiálya použité technológie, a to nielenz hľadiska ich ekonomických nárokov, ale ajlogistiky a využitia svojich skúsenosti s výstavbouobjektov podobného charakterutak, aby čo najviac znížili vlastné riziká vrátanedodržania stanoveného pevného termínuvýstavby.História rýchlostnej cesty R1 však siahado roku 1987, keď sa ešte v bývalom Česko-Slovensku s ňou plánovalo ako s diaľnicouD65 spájajúcou Trnavu s Banskou Bystricoucez Nitru, Žiar nad Hronom a Zvolen. Porozpade Česko-Slovenska vláda SR až v júni1998 zahrnula cestný ťah Trnava – Nitra –Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystricado diaľničnej siete, ale vzhľadom na obmedzenémožnosti vedenia trasy len v šírke22,5 m. Po neschválení kategórie D22,5 boladiaľnica D65 prekategorizovaná na rýchlostnúcestu R1. Vo februári 2001 bol schválený„Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostnýchciest”, ktorého súčasťou bola aj rýchlostnácesta R1 z Trnavy po Banskú Bystricu.Po tomto roku boli dané do prevádzky nasledujúceúseky budované v kategórii R22,5:Hronský Beňadik – Nová Baňa – Rudno nadHronom (2003), Budča – Kováčová(2004), Žarnovica, obchvat (2006v plnom profile) a Rudno – Žarnovica(2006). Začiatkom decembra2008 bola uznesením vlády SRč. 882 aktualizovaná sieť diaľnica rýchlostných ciest, ktorej súčasťoubolo aj napojenie rýchlostnejcesty R1 na diaľnicu D1 v Ružomberku.K úsekom cesty R1 tak pribudliďalšie: Banská Bystrica, severnýobchvat (dovtedy pripravovanýako preložka cesty I/66), rekonštrukciacesty medzi BanskouBystricou a Slovenskou Ľupčoua úsek R1 Slovenská Ľupča – Korytnica– Ružomberok.■■ Môžete nám povedať bližšieinformácie o stavbe a aj jednotlivýchúsekoch?Celková dĺžka spomínanýchštyroch úsekov je 51,5 km. Spoluna nich bude vybudovaných10 mimoúrovňových križovatiek,zatiaľ jedno stredisko správya údržby rýchlostnej cesty(pri križovatke Selenec na prvomúseku), jedno obojstranné odpočívadlo(Tekovské Nemce) a 81mostov, pričom mosty na rýchlostnejceste tvoria zhruba 12 %z celkovej dĺžky trasy. Novobudovanárýchlostná cesta R1, vedenázväčša mimo zastavaného územia, zabezpečívyššiu cestovnú rýchlosť, plynulosťpremávky a úsporu času cestujúcich. ÚsekR1 Nitra, západ – Tekovské Nemce plynulonadviaže na vybudované, resp. rozostavanéúseky rýchlostnej cesty R1 od Trnavy po Nitrua od Hronského Beňadika po Banskú Bystricu,čím vytvorí ucelený viac než 167 kmdlhý ťah R1 Trnava – Banská Bystrica.Každý z úsekov má v rámci tejto stavbysvoje „prvenstvo”:• Nitra, západ – Selenec: najdlhší most projektu:1 163 m dlhý most ponad Priemyselnúulicu v Nitre,• Selenec – Beladice: najdlhší úsek projektu:18,97 km,• Beladice – Tekovské Nemce (spolu so severnýmobchvatom Banskej Bystrice): najväčšípočet mostov: 24,Foto: archív18 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

• Banská Bystrica: najväčší počet mimoúrovňovýchkrižovatiek: 4.Úsek R1 Nitra, západ – Selenec je dlhý12,590 km a je vlastne južným obchvatommesta Nitra. Sú na ňom 2 mimoúrovňovékrižovatky: Lehota (rázštepová križovatka),ktorou sa úsek začína, a Čermáň (trúbkovitákrižovatka). Asi 1,2 km od nej je trasavedená na najdlhšom moste projektu pozdĺžPriemyselnej ulice a cez rieku Nitra. Na konciúseku sa bude na ľavej strane nachádzaťstredisko správy a údržby rýchlostnej cesty.Inžiniersko-geologický prie skum ukázal,že v tomto úseku sa nachádzajú prevažneílovité a len okrajovo ílovito-piesčité a štrkovitésedimenty. Uvedené ílovité zeminypatria medzi málo vhodné zeminy na založeniemostných objektov a ako podložiecestných násypov. Rovnako ich spätné použitiedo násypov bez akéhokoľvek zlepšeniaich vlastností, prípadne kombinácie s inýmimateriálmi v sendvičových násypoch, jevýrazne obmedzené. Navyše ide o zeminy,ktorých konsolidácia prebieha veľmi dlhoa pri výstavbe sa preto uvažuje aj s budovanímkonsolidačných násypov, aby sa zmierniliúčinky negatívneho trenia na pilótyv základoch mostných objektov.Smerové vedenie rýchlostnej cesty v tomtoúseku okrem križovatky Lehota, v ktorejnávrhová rýchlosť bola znížená na 100 km/hod., je navrhnuté na rýchlosť 120 km/hod.Na úseku sa nachádza 12 mostov, ktorébudú budované rôznymi technológiami odprefabrikovaných (tyčové prefabrikáty) ažpo náročné monolitické konštrukcie. Z celkovéhopočtu sa 9 mostov nachádza narýchlostnej ceste a 3 mosty sú nadjazdmiponad R1.Tento úsek bude nepochybne náročný navýstavbu a koordináciu stavebných a projektovýchprác, keďže prechádza okrajovýmičasťami mesta, ale predovšetkým výstavboupozdĺž Priemyselnej ulice priamov Nitre.Úsek R1 Selenec – Beladice je navrhnutýako štvorpruhová smerovo rozdelená cestas obmedzeným prístupom v návrhovejkategórii R 22,5/100. Dĺžka trasy je 18,967km. Celá stavba pozostáva zo 119 stavebnýchobjektov od vegetačných úprav, asanácií,rekultivácií, cestných a mostnýchobjektov, protihlukových stien, úprav potokov,cestnej kanalizácie až po preložkyexistujúcich vodovodov, silnoprúdovýcha slaboprúdových vedení a plynovodov.Prepojenie s jestvujúcim komunikačnýmsystémom zabezpečujú dve mimoúrovňovékrižovatky Selenec a Beladice. V súčasnostiDOPRAVOPROJEKT, a. s., spracovávapre Granviu Construction na tomto úsekurealizačnú projektovú dokumentáciu a zároveňna úseku intenzívne prebiehajú stavebnépráce.Posledný úsek v rámci tejto stavby, severnýobchvat Banskej Bystrice, rieši v novomkoridore severnej tangenty intravilánuBanskej Bystrice pokračovanie trasy rýchlostnejcesty R1 po východný okraj mesta,odkiaľ bude táto výhľadovo pokračovaťv smere na Slovenskú Ľupču – Korytnicu– Ružomberok s prepojením na diaľnicuD1. Nový úsek rýchlostnej cesty je navrhnutýv šírkovom usporiadaní štvorpruhovejsmerovo rozdelenej komunikácie kategórieMR 20/60 (A2). Prepojenie miestnehokomunikačného systému na trasurýchlostnej cesty R1 – severný obchvatzabezpečia 4 mimoúrovňové križovatky.Objektová sústava pozostáva z 261 objektova súborov objektov. Súčasťou stavby je24 nových mostných objektov s celkovoudĺžkou 1 709 m, oporné a zárubné múrys dĺžkou 2 573 m a 5 697 m protihlukovýcha ochranných stien. V súčasnosti sana tomto úseku realizujú projektové prácepre hornú stavbu, príslušenstvo mostnýchobjektov, príslušenstvo ciest vrátane informačnéhosystému.■■ Verejnosť s očakávaním sleduje finančnéuzatváranie ďalšieho diaľničného projektu,ktorý by mal byť na Slovensku realizovanýformou PPP. Do akej miery sa aj na týchtoprácach podieľa vaša spoločnosť?Áno, verejnosť s očakávaním sleduje finančnéuzatvorenie ďalšieho PPP diaľničnéhoprojektu, otázka je však, či s vierouv potrebu takéhoto financovania výstavby,alebo so strachom o prípadné zadlženie štátua jeho obyvateľov. Nespochybniteľné je,že výstavbu diaľnic na území Slovenska jepotrebné čo najskôr zrealizovať. Dôležitévšak je pritom zvážiť, za akú cenu.Naša spoločnosť je vykonávateľom spoločenskýchobjednávok a v tomto prípade saDOPRAVOPROJEKT, a. s., okrem predtýmspomínaných projektov pripravuje vykonaťprojektové práce a poskytnúť konzultačnéslužby na niektorých úsekoch aj tohto ďalšiehoPPP projektu, ako aj komplexnú inžinierskučinnosť pre všetky úseky diaľniceD1, t. j. Dubná Skala – Turany (celkovádĺžka 16,45 km), Turany – Hubová (celkovádĺžka 13,40 km), Hubová – Ivachnová (celkovádĺžka 15,25 km), Jánovce – Jablonov(celková dĺžka 18,54 km) a Fričovce – Svinia(celková dĺžka 11,20 km).■■ Neviem si predstaviť, že taká renomovanáspoločnosť ako DOPRAVOPROJEKT, a. s., zaoberajúcasa rozvojom dopravy nielen na územíSR, ale i v zahraničí, by nebola účastná naprojekte T.T.T. (transkontinentálny tranzitnýterminál).Neobišla nás ani táto problematika a bolisme intenzívne nápomocní ateliéru Ing.arch. Jančinu, ktorý bol hlavným protagonistomtohto projektu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiSpoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a. s.,ako špecializovaná projektová organizáciasa rozhodujúcou mierou podieľala na návrhukoncepcie dopravného riešenia.V úvode prípravy sa naši projektanti podieľalina vyhľadávaní polohy terminálu a sídelnéhoútvaru, ktorého vytvorenie vznikterminálu nepochybne vygeneruje, a priebežneaj na tvorbe urbanistickej štruktúrysamotného terminálu. Popri návrhu celkovejkoncepcie dopravy v regionálnej dimenziis integráciou do Transeurópskej dopravnejsiete TEN-T a jej multimodálnychkoridorov sa DopravoprojekT, a. s., sústredilna detailný návrh cestnej a koľajovejdopravy.Predmetom riešenia bolo spoľahlivé,rýchle a kapacitne vyhovujúce napojenieterminálu z troch miest: Viedne, Bratislavya Brna. Návrh zároveň riešil vybudovanieoptimálneho vzájomného dopravného prepojeniatýchto miest. V rámci návrhu koľajovejdopravy bolo riešené aj napojenie termináluna pripravovanú širokorozchodnútrať vedúcu cez Slovensko.Pri práci na tomto projekte Dopravoprojekt,a. s., využil dlhoročné skúsenostis navrhovaním dopravných stavieb, predovšetkýmdiaľnic a ciest, ako aj aktuálnepoznatky zo spracovania stavby na úsekuprioritného projektu TEN-T číslo 17 Železničnátrať Paríž – Štrasburg – Stuttgart –Viedeň – Bratislava.■■ Čo by ste popriali slovenskému stavebníctvudo ďalších rokov?Predovšetkým, aby mala možnosť rozvíjaťsa realizácia dopravnej infraštruktúry. Nato je potrebné zabezpečiť dostatok finančnýchprostriedkov, čo je veľmi ťažká úloha.O to skôr, keď sa to podarí, by projektovéalebo samotné realizačné práce na územíSlovenska mali vykonávať predovšetkýmslovenské projektové a stavebné firmy, ktorénajlepšie ovládajú domáce prostredie, vediaposkytnúť prácu slovenským občanoma sú profesionálne minimálne také kvalitnéako zahraničné, a v mnohých prípadoch ajkvalitnejšie. Toto by určite prospelo rozvojuslovenského stavebníctva.V našom dopravnom sektore považujemza najdôležitejšie poskytnúť dostatok časuna kvalitnú prípravu stavieb a nájsť rozumnúmieru urýchľovania realizácie staviebnadradenej cestnej dopravnej infraštruktúrytranseurópskeho významu.www.dopravoprojekt.sk19

Development na SlovenskuNa pokrízovom trhu vyhrá kvalitaPo strmom raste prichádza tvrdý pád. Takto jednoducho by sa dal charakterizovať vývoj v slovenskom developmente v uplynulomdesaťročí. Kým ostatné sektory hospodárstva už v súčasnosti vykazujú známky oživenia, pri výstavbe rezidenčných či komerčnýchnovostavieb – až na malé výnimky – stále možno hovoriť o hľadaní dna, od ktorého by sa jednotliví hráči mohli efektívne odraziť.Tento fakt nevýhodný pre subjekty podnikajúce v sektore je však zároveň dobrou správou pre zákazníkov.Kým pred pár rokmi boli odkázaní načasto nevýhodné podmienky ponúkanédevelopermi, dnes sú „pánmi“ pri rokovaniachoni. Hráči v realitnom biznise sa podľatoho správajú – prím začínajú hrať projektybližšie k ľuďom, trh sa prečistil a čorazväčšiu úlohu začína zohrávať kvalita.Dopyt a ponukaRýchlorastúce hospodárstvo od začiatkutohto desaťročia, stabilne sa zvyšujúca životnáúroveň obyvateľstva najmä v Bratislavea sčasti aj ostatných veľkých mestách a stagnáciavýstavby v 90. rokoch minulého storočiaspôsobujúca ešte väčší nepomer medzidopytom a ponukou. To sú hlavné dôvody,ktoré pripravili veľmi úrodnú pôdu prerast biznisu developerov. Ochota ľudí kúpiťprakticky čokoľvek a nepomer medzi vysokýmdopytom a stále nestíhajúcou ponukouspôsobili, že na trh vstúpilo množstvo viac čimenej dôveryhodných a skúsených subjektov– kvalita nebola na prvom mieste a najmädo roka 2008 sa v rezidenčnom segmentepredalo prakticky všetko. Ceny stúpaliv niektorých segmentoch stabilne aj tempom20 percent za rok. Realitný trh, ktorýmédiá a analytici pohotovo nazvali „Klondike“,priťahoval aj zahraničných investorov –najmä súkromných záujemcov, ale aj rôznepenzijné a iné fondy z krajín ako Rakúsko,Nemecko, Veľká Británia, Španielsko, Izraelči Rusko. Nezriedka sa stávalo, že investorispoza hraníc skúpili celé poschodia, niekedyaj celé budovy v dokončených rezidenčnýchprojektoch. Napriek tomu sa trh stále zdalnenasýtený a ešte pár mesiacov pred vypuknutímhospodárskej a realitnej krízy na jar2008 väčšina odborníkov na trhu predpokladala,že k rovnováhe a ukončeniu rastu cienpríde najneskôr o niekoľko rokov. Pre neustálynepomer dopytu a ponuky sa na trhuzačali objavovať aj určité deformácie. Keďžebolo takmer nemožné kúpiť hotový nový byta väčšina sa kupovala ešte v raných fázachvýstavby, ceny starých bytov vhodných prezáujemcov o okamžité bývanie v niektorýchprípadoch dobehli hladinu novostavieb.Zmena situácieSituácia sa však zmenila v priebehu niekoľkýchtýždňov – tak rýchlo, že na ňumnohé subjekty ani nestihli zareagovať.Približne pred dvoma rokmi dosiahol rastmaximum a ceny, naopak, zamierili nadol.Kupujúci si začali uvedomovať prítomnosťkrízy, a keďže v neistom období už neboliochotní zadlžovať sa, silný dopyt pomalyzačal utíchať. Podľa Filipa Žoldáka z poradenskejspoločnosti Lexxus dnes na Slovenskučaká na svojho majiteľa vyše šesť a poltisíca nových bytov. „Zo súčasnej ponuky bytovje 90 percent na trhu už viac než dva rokya táto ponuka je už buď opozeraná, alebo neozrkadľujeočakávania trhu,” hovorí o situáciiv hlavnom meste.Podobne sa zachovali aj banky. Napriektomu, že na rozdiel od svojich zahraničnýchpartnerov boli a sú slovenské finančnédomy pomerne zdravé, zobrali si ponaučeniezo zahraničia a podmienky na požičiavaniesa od roka 2007 výrazne sprísnili.Týka sa to najmä developerských projektov– záujemca o pôžičku sa dnes musí preukázaťvýrazne vyšším objemom vlastnýchpeňazí, dostatočne prepracovaným marketingovýmaj podnikateľským plánom aj určitýmpercentom predaja. To znamená, žereálnu šancu na výstavbu dostanú len skutočnekvalitné, zo všetkých aspektov prepracovanéprojekty investorov so silným finančnýmzázemím.Najväčší hráčiUkazuje sa, že hospodárska kríza vo významnejmiere prečistila trh. Mnohí špekulatívniinvestori sa vytratili a svoje peniazezhodnocujú v iných segmentoch. Dá sa povedať,že realitný biznis dnes ešte vo väčšejmiere patrí niekoľkým významným užetablovaným hráčom, ktorí mali dostatokskúseností z predchádzajúcich rokov, bolidostatočne finančne silní, aby prežili aj ťažkéčasy v posledných dvoch rokoch, a bolischopní sebareflexie a ochotní zmeniť svojprístup k trhu.Medzi najvýznamnejších patrí skupinaHB Reavis, ktorá sa sústreďuje najmä naoffice a retailový segment nielen v Bratislave,ale aj v ostatných väčších mestách. Ichnákupné centrá Aupark sa tak z petržalskéhonábrežia rozrástli napríklad do Košíc,Piešťan a onedlho pribudne jeden aj v Žiline.Ich kancelárske priestory v projektochApollo Business Center, Bratislava BusinessCenter a viacero iných ponúkajú priestorypre desiatky firiem i štátne úrady. Ich najväčšíplánovaný projekt Twin City, ktorýmá kompletne zmeniť tvár lokality Mlynskénivy v širšom centre Bratislavy, je napriekpôvodným harmonogramom stále ibana papieri.Realitná divízia finančnej skupiny J&T sazaujíma najmä o investície do cestovnéhoruchu. Momentálne je súčasťou ich portfólianapríklad lyžiarske stredisko Jasná ajs príslušnou turistickou infraštruktúrou,a rozvojové plány majú najmä vo VysokýchTatrách. Na Štrbskom Plese v historickejbudove bývalého liečebného ústavu Hviezdoslavsprístupnili prvý päťhviezdičkovýhotel v Tatrách pod známou luxusnou značkouKempinski.J&T bola prvou skupinou, ktorá sa začalazaujímať o revitalizáciu dunajského nábrežia.Úspešný projekt Karloveské rameno dokončenýpred štyrmi rokmi bol len akýmsi„predskokanom“ ešte ambicióznejšieho RiverParku, kde sa okrem luxusných bytovýchjednotiek a iných priestorov nachádzaaj päťvhiezdičkový hotel tiež pod značkouKempinski. Načasovanie tohto projektuvšak určite nepočítalo s dosahmi hospodárskejkrízy. V snahe predať sa developeri rozhodliznížiť pôvodnú cenu bytových jednotieko 40 percent, čo pred poldruha rokomspôsobilo na bratislavskom realitnom trhumimoriadny rozruch. Ich projekt PanoramaCity z dielne svetoznámeho katalánskehoarchitekta Ricarda Bofilla, ktorého súčasťoumali byť aj výškové dvojičky neďaleko novostavbySlovenského národného divadla,sa zatiaľ posúva a so stavebnými prácami saešte nezačalo. V podobnom štádiu je j niekoľkoďalších projektov výškových budov,ktoré mali vyrásť v lokalite bývalej rafinérieApollo, zbombardovanej počas druhejsvetovej vojny, medzi dunajským nábrežíma Mlynskými Nivami.Do segmentu luxusu zasiahol aj írskydeveloper Ballymore Properties s projektomEurovea, ktorý vyrástol na dunajskomnábreží medzi Starým mostom a mostomApollo. Pred niekoľkými mesiacmi bolas úspechom otvorená nákupná zóna EuroveaGallery aj s hotelom Sheraton a živothlavného mesta sa opäť vrátil k rieke. Predajrezidenčných jednotiek však napriek optimistickýmvyjadreniam developera je z pohľaduanalytikov na realitnom trhu otáznikom,podobne ako v prípade River Parkuspoločnosti J&T. Podľa prognóz trhu budúoba veľké projekty na dunajskom nábrežínakoniec úspešné, na tento moment všakinvestori budú musieť čakať o niekoľko rokovviac než plánovali pred vypuknutímhospodárskej krízy.Svoje aktivity v stavebníctve má aj ďalšiaveľká slovenská finančná skupina Penta.Ich vlajkovým projektom v realitnom bizniseje mestská zóna Bory, ktorá je momentálnev prípravnej fáze. Podľa plánov developeraby sa už tento rok malo začať s výstavbounákupného komplexu Bory Mall, ktorýmá byť prvou fázou celého projektu. Tenmá vyrásť medzi bratislavskými mestskýmičasťami Lamač a Záhorská Bystrica, chýbať20 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Development na Slovenskunemajú byty, administratívne priestory, občianskavybavenosť ani výšková zástavba.Veľké projekty sa posúvajúHospodárska kríza donútila developerovuvažovať v malom. Žiadny z veľkých projektovohlásených v minulosti, ktorý podľapôvodných plánov mal byť v súčasnosti užminimálne sčasti hotový, zatiaľ nie je definitívneschválený.Jedným z najambicióznejších projektovje Južné mesto medzi Petržalkoua Jarovcami odpartnerov Cresco Groupa Avestus. Podľa plánovdevelopera tu má vyrásťniekoľko tisíc bytov aj rodinnýchdomov, spolus občianskou infraštruktúrou.Po niekoľkých rokochposúvania termínov a odkladaniavýstavby to vyzerátak, že developerom ajzáujemcom svitlo na lepšiečasy. Stavebné práce naprvej časti projektu s názvomSlnečnice by podľainvestora mali začať užv lete tohto roka, zároveňsa spúšťa predaj nehnuteľnostív tejto lokalite.Veľkú kontroverziuvzbudil aj projekt s pracovnýmnázvom Metropolis.Na diaľnici medziBratislavou a Viedňou neďalekoJaroviec aj spomínanéhoJužného mesta totižplánuje developerskáskupina TriGranit developmentpostaviť komplexs kongresovým centrom,nákupnými priestormi,hotelmi či akvaparkom.Kameňom úrazu projektus predpokladanou investíciou1,5 miliardy eur jevšak megakasíno, s ktoréhoexistenciou na perifériihlavného mesta sa nestotožňujúmiestni politici.Developer, ktorý má „nasvedomí“ napríklad prvénákupné centrum u nás,Polus City Centre v bratislavskom NovomMeste, tak stojí na neochote miestnychúradov vydávať potrebné povolenia. „Radiby sme získali stavebné povolenie ešte v tomtoroku. V každom prípade by sme chceli začaťs výstavbou najneskôr v roku 2011,“ hovorípredseda predstavenstva TriGranit DevelopmentSlovakia Gábor Zászlós.Celý projekt by mal podľa developera vytvoriťniekoľko tisíc pracovných miest a pritiahnuťna Slovensko kongresovú turistiku.Ministerstvo financií predpokladá, že pojeho dokončení by mohlo do štátnej kasykaždoročne natiecť okolo 600 miliónov eur.O investíciu už prejavili záujem viacerí primátorislovenských miest, developer všakpodmieňuje výstavbu výhodnou lokalitous dobrou dostupnosťou do troch stredoeurópskychhlavných miest.Opätovný nárast cienPodľa ekonomických analýz sa naše hospodárstvoz krízy pomaly zdvíha. Žiaľ, segmentstavebníctva si na svoje dno siahnepravdepodobne až tento rok. Vlani, keďv iných sektoroch hospodárstva pociťovalinajväčšie problémy, stavebníci žili z developerskýchzákaziek ešte z predchádzajúcichčias. V posledných dvoch rokoch sa všakkvôli oveľa zložitejším podmienkam natrhu rozbehla výstavba len malého zlomkunových projektov, na aké sme boli zvyknutív predkrízových časoch. To sa môže prejaviťkoncom tohto roka alebo v priebehutoho budúceho opätovnou zmenou podmienokna trhu. Kým dopyt bude podľa všetkéhoopäť stúpať, aj keď nie takým rýchlymtempom ako v minulosti, developeristále s problémami presvedčiť financujúcebanky o kvalite svojich projektov pravdepodobnenebudú stíhať pokrývať záujem. „UžČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniipočas vypuknutia krízy sme avizovali, že ak sazastaví výstavba, zhruba o dva roky môžemeočakávať nedostatok. To pokojne môže výraznezatočiť s cenami,“ povedal riaditeľ realitnejkancelárie Re/Max Elite Andrej Churý.Pozitívnou informáciou však je, že realitnýtrh po takmer dvoch rokoch letargiev posledných mesiacoch opäť zažíva oživenie.Svedčia o tom aj správy od obchodníkovs nehnuteľnosťami, podľa ktorých právev posledných týždňoch prvýkrát zamieriliceny najmä menšíchbytových jednotiek opäťnahor. Je to spôsobené určitýmuvoľnením hypotekárnychpodmienok bánk,nízkymi cenami realít ajväčšou ochotou ľudí zadlžovaťsa – keďže väčšinanákupov rezidenčných nehnuteľnostíje stále realizovanáz cudzích prostriedkov.Napriek tomu zostávamnožstvo projektova bytových jednotiek ležaťladom. Dôvod je ten,že dnes sa predávajú dokončenénehnuteľnosti,ktoré boli plánované eštev predkrízových časoch,keď investori príliš nevnímalipotreby kupujúcicha zameriavali sa najmä nadnes už nasýtený luxusnýsegment.Foto: internetŽiada sa zmenaprístupuAk chcú byť developerina novom slovenskomtrhu úspešní, budú musieťzmeniť svoj prístup. Dnesprakticky nie je možnézrealizovať úspešný projektbez dôkladných prieskumovtrhu či marketingoveja predajnej stratégie.Už dnes pripravovanérezidenčné novostavbytak zákonite prichádzajúbližšie k ľuďom – rozlohaplánovaných bytovje menšia a tak zákazníkuž nemusí platiť za „hluché“nevyužívané štvorcové metre. Okremtoho klienti už vedia, aké sú ich práva, a takvyžadujú vyššiu kvalitu, či už ide o architektonickéa konštrukčné riešenia, použitémateriály alebo aj okolie. Dnes nie je možnéako pred krízou predať byt v novostavbena stavenisku, investor sa musí postarať ajo okolie – parkovacie miesta, ktoré nezriedkabývajú zahrnuté už v cene bytu, zeleň,občiansku vybavenosť a podobne. Vyzeráto tak, že aj keď asi opäť príde k zvyšovaniucien, rast by mal byť stabilný a mierny, a kupujúcisi už pravdepodobne budú platiť zavyššiu kvalitu.Martin Kóňa21

ZIPP BRATISLAVAZHOTOVITEĽ STAVBYRekonštrukcia a dostavba termináluletiska M. R. Štefánika v Bratislave– výstavba termináluZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o., je stavebná spoločnosť s viacako 40-ročnou tradíciou v stavebnej výrobe. Svojím ročným výkonomv oblasti pozemného staviteľstva patrí k najvýznamnejšímstavebným firmám na Slovensku.V roku 2004 sa stala súčasťou STRABAG SE, ktorý patrí k najväčšímstavebným zoskupeniam v Európe. To umožňuje poskytovaťinvestorom nadštandardné záruky, garancie a poistenia.Spoločnosť je zameraná najmä na dodávku a realizáciu staviebna kľúč a výrobu železobetónových predpätých a železobetónovýchkonštrukcií doplňovaných monolitickými konštrukciami. ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.Mlynské nivy 61/A 820 15 BratislavaTel.: +421 2 3262 1111 – operátor Fax: +421 2 3262 3341E-mail: zipp@strabag.com22 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Dom o poznanie lepší – OBYDICKZa ostatných 20 rokov hlavné mesto Slovenska Bratislava prudko zmenilo tvár a jeho prerod na modernú stredoeurópskumetropolu s obdivovaným historickým centrom pokračuje. Vyrastá však aj množstvo nových architektonických objektov,ktoré rozvíjajú širšie centrum. Jednou z takých stavieb je bytový dom OBYDICK, ktorý postavila stavebná spoločnosťZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o. (Zipp), ktorá sa venuje aj developerskej činnosti a patrí do rakúskeho stavebného koncernu Strabag.Na základe dlhoročných skúsenostís výstavbou bytova ich následným predajom dospelastavebná spoločnosť Zippk poznaniu, čo dnešný človek potrebujek príjemnému a bezpečnémubývaniu. Tieto poznatkyjej pracovníci zhrnuli do výstavbybytového domu OBYDICK,ktorý sa pýši nielen odbornouverejnosťou veľmi cenenou neopakovateľnouarchitektúrou, aleaj praktickými riešeniami bytova spoločných priestorov.Architektonické riešenieProjektovanie modernéhodomu v bratislavskom NovomMeste spoločnosť zverilaskúsenému a renomovanémuautorskému tímu Martin Kusý,Pavol Paňák, Martin Kusý ml.a Alexandra Kusá. Sú autormimnohých dôležitých projektov,ktoré získali oceneniev súťaži Stavba roka a CenuARCH, a dvakrát boli nominovanéna Cenu D. Jurkoviča.K ich dokončeným realizáciámv Bratislave, ktoré si už získalimnožstvo obdivovateľov, patrianové dominanty mesta, akýmisú novostavba Slovenskéhonárodného divadla, Národnábanka Slovenska, Hotel Falkensteinerna rohu Zochovej a Kozejulice či multifunkčný dom naNámestí 1. mája. Zohratý tvorivýtím architektov využil ponukupodieľať sa na stavebnom rozvojiširšieho centra hlavnéhomesta a navrhol pre staviteľaZipp na Račianskej ulici v tesnejblízkosti Výskumného ústavuzváračského, neďaleko obchodnéhodomu Slimák, novú dominantupovojnovej štvrte, ktorása stala lepšou, krajšou a oveľamodernejšou protiváhou oprotistojaceho socialistického objektuznámeho ako Kukurica.Rezidenčná výšková budovaOBYDICK sa začalastavať v roku 2007 a na jartohto roka bola kolaudovaná.Očiam okoloidúcich nemôžeuniknúť už farebne charakteristickýsýtohnedočervený objektčistých tvarov.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVnútorné členenieOBYDICK má dvadsaťšesťnadzemných a tri podzemnépodlažia a celkovú výšku87,39 metrov. V podzemnýchpodlažiach sa nachádza 195parkovacích státí a pivničnékob ky. Celková podlahováplocha je 28 883 m 2 . Na úrovnivstupného plató je parkoviskoa spevnené plochy, ktoréumožňujú komunikačné prepojenieobjektu Obydicks chodníkom na Račianskej ulicia dopravné prepojenie s Thurzovouulicou. Na 1. nadzemnompodlaží obyvatelia domuurčite ocenia reprezentatívneriešenú klimatizovanú vstupnúhalu s recepciou a 24 hodinovoustrážnou službou, ktorábude vizuálne aj elektronickykontrolovať vstup do domu,časť vonkajšieho parkoviskaa ga rážové priestory. Vstupydo spoločných priestorov súkon trolované prostredníctvomidentifikačného systému s vytvorením záznamu, ktorý v prípadepotreby poskytne spätnéinformácie o činnosti a pohybeosôb pred snímacími zariadeniami.Recepcia zabezpečí informovanieobyvateľov domuo prichádzajúcich návštevách.Na tom istom podlaží sú tiežtechnologické miestnosti a triobchodné priestory, z ktorýchv jednom budúci majiteľ plánujeotvoriť exkluzívnu čínskureštauráciu.Každý obchodný priestormá samostatný vstup z ulices mini málne jednou zasklenoustenou. Na 2. nadzemnompodlaží bude beauty salóna pre obyvateľov domu spoločnáherňa a klubovňa so zázemím.Na zvyšných podlažiach je spolu161 jedno – až štvorizbovýchbytov s balkónom či lodžiou,pričom na najvyšších štyrochpodlažiach sa nachádzajú aj mezonetovébyty s veľkými terasami.Komunikácia vnútri domu jezaistená rýchlovýťahmi.Foto: archívKomerčné služby na prvýchdvoch nadzemných podlažiachbudú slúžiť jednak obyvateľomdomu, ale tiež návštevníkomz okolia.Ponuka obyvateľomOBYDICK poskytuje komfortnébývanie v blízkosti centramesta s dobrým dopravnýmspo jením do všetkých častí Bratislavy a s vyspelou občianskouvy ba venosťou v tesnej blízkostidomu. Za zmienku stojí, žekaždý byt má vlastnú bytovústanicu na vykurovanie a prípravuteplej úžitkovej vody, umiestnenúv samostatnej skrini, ktoráje súčasťou zabudovaného interiéru.Samozrejmosťou je meranieelektrickej energie, kúreniaa vody samostatne pre každýbyt, príprava teplej vody priamov byte spolu s možnosťou individuálnejregulácie kúrenia pomocouprogramovateľného termostatu.Najmodernejší systém vetraniabytu umožňuje tiché a intenzívnevetranie bez nutnosti otváraniaokien, čo v zime ocenia najmäobyvatelia vyšších podlaží.Samozrejmosťou sú internetovépripojenie a rozvody káblovejtelevízie. Majitelia bytu si môžuvybrať, či ho chcú v štandardnomriešení podľa vlastných predstávz ponuky staviteľa, alebo v individuálnomriešení.Nezanedbateľným vrcholomponuky, akýmsi bonusom, jevýhľad z domu na členitú zeleňkopcov Malých Karpát a širokúpanorámu Bratislavy s jejpočetnými dominantami.Preto si dovolíme tvrdiť, žeOBYDICK je dom o poznanielepší! ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.Mlynské nivy 61/A820 15 BratislavaTel.: 0902 177 777www.zipp-reality.sk23

Development na SlovenskuPredá sa len to najlepšieDeveloperi na Slovensku. Pre niekoho synonymum pokroku v oblasti architektúry, používania moderných technológií a tvorbe kvalitnéhoobytného prostredia, pre iných stres z narušenia „stabilného“ okolia bydliska a možno aj množstvo nepríjemností spojenýchs rozsiahlou novou stavebnou činnosťou. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska má k tejto téme zaiste veľmi blízko. Oslovili smeIng. Vladimíra Juríka, člena prezídia ZSPS a predsedu sekcie pre bytovú výstavbu.■■ Sú podľa vás developerskéspoločnosti pre slovenské mestáprínosom alebo sa treba maťpred nimi na pozore?Rozvoj developerskej činnostisa vždy viaže k prosperitekrajiny, mesta... Ak nástento fenomén „postihol”,znamená to, že reformy hospodárstvauskutočnené predprijatím eura a zavŕšené prijatímeura sú úspešné a investorimajú dôveru k hospodárstvukrajiny. Veria, žeľudia sa tu budú mať lepšie– čo vyjadrujú tvrdením, žerastie kúpna sila obyvateľstva.To, aby ich činnosť bolaprínosom pre mestá a obyvateľstvo,záleží do značnejmiery na profesionalitea, povedzme, občianskej statočnostipredstaviteľov týchtomiest.Pokiaľ ide o dveloperskéspoločnosti, je veľký rozdielmedzi dobre riadenými, skutočnýmideveloperskými firmamiopierajúcimi sa o reálnefinančné zázemie, kvalitnéprojekty a spoľahlivýdodávateľský servis a „developermi“,ktorí napríkladzdedili alebo inak ľahko nadobudli pozemoka do stavebnej investície sa púšťajúbez skúseností, s nekompletnou projektovoudokumentáciou, zlou marketingovoua obchodnou stratégiou a neistým dodávateľskýmzázemím, ktoré sa im rozpadnepri prvej finančne napätej situácii. Tátodruhá skupina developerov skutočne vyvolávaobavy u občanov – klientov, dodávateľov,ale aj bánk.■■ Aj nás postihla v minulých dvoch rokoch finančnákríza, zaznamenali sme všeobecný poklesvýstavby, stavia sa oveľa menej. Na druhejstrane sa znížila cena bytov pre občanov,čo je lepšia správa. Aké má v tomto smereSlovensko perspektívy?S trochou zveličenia by som našim obyvateľomdoprial radšej oveľa vyššie mzdynež znížené ceny bytov...To je tak: Predovšetkýmdnes celkom nevieme, čo boloskôr – či reálna finančná kríza u nás alebostrach materských zahraničných bánkz jej možných následkov u nás? Veď predsabanky pôsobiace na Slovensku bolia, našťastie, aj zostali zdravé. Iba zrazuprestali cez svoje dcéry u nás poskytovaťhypotekárne úvery pre obyvateľov.■■ Môžete to vysvetliť bližšie?Ide o to, či väčšie škody nevznikli výpadkomfinancovania cez hypotekárneúvery – veď to bola príčina pozastaveniamnohých developerských projektov. Bytovásituácia na Slovensku predsa eštenie je vyriešená, ľudia byty potrebujú.Iný problém je, že s bytmi sa v obdobídeveloperského boomu špekulovalo. Jednotlivci,ale aj firmy a zahraničné fondyich nakupovali v očakávaní ďalšieho rastuhodnoty. Táto kalkulácia v závere nevyšla.Aj takýto vie byť trh ...Inou otázkou teraz je, či sa cenový prepadbytov udrží, a tým sa potvrdia ceny,ktoré sú na trhu teraz. V každom prípadestavebné spoločnosti z toho nemajú radosť,pretože prepad v stavebnej výrobeaj vo výrobe stavebných látok nás už postihol.Darmo globálne ukazovatele o stavebníctvestúpajú – je to vďaka veľkýmverejným investíciám do infraštruktúrnychstavieb, akými sú napríklad diaľnice,ale spektrum stavebníctvaje pestrejšie, stavebnéspoločnosti zamerané na bytovúvýstavbu sa majú terazhoršie.■■ A čo nájomné byty, ktoré sústavané s podporou štátu?Veľká vďaka za ne, len výpadokstavebnej produkciecelkom nenahradia. Trochafilozofický pohľad: U nás jenájomná bytová výstavbaešte stále synonymom presociálne bývanie. A potomje to druhé, kvalitnejšie –bývanie vo vlastnom byte,zaplatenom cez hypotéku.Hoci vo svete býva väčšinaobyvateľov v nájomných bytoch!Byty sú v rôznych kategóriáchod skutočne sociálnychaž po luxusné nájomnébyty s patričným vybaveníma službami v centrách európskychmetropol.U nás nájom v obecnýchbytoch odráža iba nákladovúcenu bytu, vôbec napríkladneberie do úvahy polohovúrentu bytu – či je bytv centre, akú má dostupnosťslužieb, aké má okolie, akédáva možnosti na relax... Či tak trochaneprispievame aj cenovými deformáciamik tomu, že nemáme trh s nájomnýmibytmi? Alebo tým, že nemáme trh s nájomnýmibytmi, máme celý problém zúženýiba na sociálne byty.Foto: archív■■ Prečo nestavajú byty súkromní investori?Zdá sa, že v každom prípade potrebujemetrh s nájomnými bytmi. Investormido nájomných bytov sú zatiaľ iba mestáa obce – stavajú s finančnou podporou štátu.Aj štát by mohol vziať do úvahy, že súkromnýinvestor, ak by mal východiskovépodmienky rovnaké ako obec alebo mesto,nie je o nič horší hospodár ako obec a nestaviadrahšie... Možno by sme boli všetciprekvapení, ako rýchlo, v akej kvalite aakom rozsahu by sa byty postavili. Navyšeby stáli tam, kde ich ľudia reálne potrebujú,a nie tam, kde sa pre ne rozhodla obeca teraz nemá nájomníkov. Spoločenskáefektívnosť investícií je kategória, ktorú bymali používať skôr orgány štátu než súkromnéfirmy, ale ja si dovolím ju v tomtoprípade podčiarknuť: Stavajme byty tam,24 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Development na Slovenskukde ich treba, kde sú pracovné príležitosti,a nebráňme mobilite pracovnej sily.■■ Nebude v blízkej budúcnosti problémompoklesu výstavby aj klesajúca hodnota eura?Čo keď sa zníži schopnosť ľudí požičať si, čokeď nebudú vedieť splácať svoje dlhodobépôžičky?Problém kúpnej sily bude súvisieť vždyaj so schopnosťou ľudí racionálne sa zadlžiť.Tú skúma banka prv, než zákazníkoviposkytne hypotekárny úver aleboinú stavebnú pôžičku. Sleduje tým svojuochranu, ale chráni tým aj klienta. NavyšeSlováci sú väčšinou konzervatívni, o čomsvedčí aj skutočnosť, že naše obyvateľstvopatrí medzi najmenej zadlžené v Európe.Našou výhodou je, že pôžičky sú poskytovanév eurách a v nich sa aj splácajú. Inakje to v susedných štátoch, kde si ľudia požičalimasívne sumy v inej mene, ako jedomáca, a následkom kurzových pohybovsa dostali tak ďaleko, že nevedia splácať.To je skutočný problém, ktorý naši ľudia –našťastie – nepoznajú.■■ Ako vidíte budúcnosť developerských projektova vzmáhania sa slovenského stavebníctva?Vidím ju pozitívne, ak nehovoríme o najbližšejbudúcnosti. Po prvé preto, že žiadnakríza netrvá večne a sú spôsoby, akokríze čeliť. Tie spôsoby sú v tejto chvíli nastrane štátu – racionálna rozpočtová politikasa nám nebude sprvu páčiť, ale prinesievlnu opätovnej prosperity. Po druhé developersképrojekty, to nie sú iba byty. Po obnoveníinvestorsky zaujímavého prostrediaa opätovnom naštartovaní priemyselnejprodukcie prídu aj investície a bude sa opäťstavať. Po tretie – verím, že bude pokračovaťaj nájomná bytová výstavba s podporouštátu – a ZSPS bude tým, čo bude navrhovaťaj iné formy jej organizovania. Poštvrté – kríza ukázala aj to, že pre hospodárstvoštátu nie je dobrá koncentrácia výrobydo niekoľkých veľkých firiem. Verímtomu, že podobne ako v iných európskychkrajinách, aj u nás bude väčšia podporavzniku malých a stredných podnikov, pretožetieto diverzifikujú riziká a prinášajúnové pracovné príležitosti, a teda aj novéstavebné príležitosti. Po piate – je tu veľkýsegment obnovy bytového fondu – aj bankyvedia, že objem investícií, ktorý tu budepotrebné vykonať, je porovnateľný s investíciamido novej bytovej výstavby. Možnoaj vyšší. Po šieste: Isto sa bude veľká pozornosťvenovať problematike eurofondov– teraz nemám na mysli iba ich rozdeľovanie– o tom sme sa už v tlači dočítali dosť– ale najmä ich prípravu a dobré nastavenie.Čaká nás príprava nového Národnéhostrategického referenčného rámca od 2013do 2020. Veď pri absencii vlastných zdrojova deficitnom stave ekonomiky to môžebyť faktor dlhodobej stabilizácie ekonomiky– eurofondy môžu pomôcť naštartovaťvlastnú prosperitu.■■ Aký majú vzťah eurofondy a developersképrojekty?Úloha eurofondov je významná a môžebyť v prosperite štátu kľúčová. Ide o to,ako spoločnosť k financovaniu projektovprostredníctvom eurofondov pristúpi. Čizvolí jednoduchší spôsob dobudovaniavecí, ktoré „najviac potrebujeme”, alebobudú aj rozvojovým impulzom na vytvoreniestabilného a silného podnikateľskéhoprostredia, ktoré vlastnými vyvolanými investíciamiinvestorov prispeje k postupnémua zásadnému nárastu príjmov štátnehorozpočtu. To bude vyžadovať nielen manažérskyprístup od predstaviteľov štátu, aleaj komunálnej sféry. Eurofondy by nemalipre mestá a obce znamenať „pochod napeniaze”, ale predovšetkým silný rozvojovýimpulz pre každé mesto a obec, ktorésú dobre riadené. Tu je významná úlohakomunálnych politikov – vidieť dopredu,mať pripravené projekty a vedieť formulovaťsvoje potreby a požiadavky aj v národohospodárskomkoncepte.■■ Majú developerské projekty vplyv na rozvojbytovej výstavby, ako ovplyvňujú kvalituúzemia?Developerské projekty v bytovej výstavbeovplyvňujú charakter územia na stáročia.Preto je dôležitá úloha zastupiteľstieva exekutívy miest a obcí. Mesto, mestskáčasť alebo obec musia mať jasnú predstavu,čo si do územia pustí. Už dávno nie jepravda, že všetko vyrieši územný plán.■■ Územný plán je predsa základným nástrojomv riadení územia.A spolu s odkazom na platnú legislatívuaj najčastejšou výhovorkou v prípadoch,ktoré necitlivo zasiahnu do územia.Predovšetkým – rozvoj územia nie je ibaotázkou územného plánovania, ale najmäpriestorového plánovania. Ak by sa rozvojúzemia riešil ako interdisciplinárny problém,nemohli by vzniknúť také ohavnéobytné satelity, aké sú dnes v juhovýchodnomokolí Bratislavy. Lokality bez námestí,bez nových verejných priestorov – predeti, šport, stretávanie sa mladých, službypre občanov – s úzkymi uličkami bezmožnosti zaparkovania, navyše zle napojenéna jestvujúci dopravný systém. Nemajúdušu. Nie sú to naprojektované, alevykonštruované developerské koncepty,zamerané iba na maximálne zhodnoteniepozemkov. Ale, našťastie, sú aj pozitívnepríklady, ktoré moderným spôsobomzhodnocujú územie a dávajú mu ľudskútvár.■■ Ktoré napríklad?V tomto roku bol dokončený polyfunkčnýpriestor na nábreží Dunaja – Eurovea.Je to, podľa môjho názoru, dobrýpríklad, ako sa dá zhodnotiť najcennejšieúzemie, ktoré mesto má – promenáda.Tam to skutočne žije. Mohlo by žiť ešteviac, keby sa mesto odhodlalo postaviťČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniipeší most a spojiť toto územie s Petržalkou.Dosiahlo by sa tým napojenie centramesta na funkciou športu, dennej a víkendovejrekreácie – bez dopravných kolízií.Pozitívne príklady zaujímavej bytovejvýstavby dotvárajúcej územie by sme našliaj v centrálnej časti Piešťan. Zaujímavýprístup k rozvoju územia má Trnava, ktorási ponechala veľkú časť mestských pozemkovna bytovú výstavbu a snaží sa nepustiťsi z rúk rozvoj územia – podporujevýstavbu, ale dáva podmienky. Mesto Senicamá zas vypracovaný dokument – bytovúpolitiku mesta, ako aj asi najlepšieu nás zvládnutú komunikáciu s obyvateľmi.Tí sú dobre informovaní o zámerochmesta a sú raz do roka na verejnej prezentáciioboznámení aj s portfóliom developerskýchzámerov investorov.Pozitívne sa ideovo črtá aj polyfunkčnýkomplex Centrál – na mieste starýchkúpeľov Centrál na Trnavskom mýte. Tobolo kedysi živé územie Bratislavy – uždvadsať rokov sa tu nič neudialo. Vlastnesa ukazuje, že aj pozitívnych príkladov bysme vedeli uviesť viac.■■ Čo treba urobiť, aby pribudli ďalšie?Ukazuje sa sila trhu – v súčasnosti pokiaľide o byty – sa predáva to, čo má hodnotu– úžitkovú, funkčnú aj estetickú. Užto nie je zďaleka tak, že developeri predajúhneď všetko, čo sa postavili. Developerimedzi sebou budú súťažiť a súčasťoutejto súťaže bude iste ponuka vysokokvalitnýchkonceptov bývania. Trh je v súčasnostislabý a v budúcnosti sa predá saiba to najlepšie.Túto situáciu by mohli využiť mestá,obce, prípadne mestské časti, aby zvýšilisvoje nároky a „púšťali“ iba tie projekty,ktoré majú vysokú architektonickúa funkčnú úroveň .Často na to vo svojichštruktúrach aj majú odborníkov, len imnevytvárajú priestor, aby mohli do týchtovecí efektívne hovoriť. Veď aká je právomochlavného architekta mesta Bratislavy?Načo sú poslanecké komisie preúzemný plán a výstavbu, keď ich uzneseniamajú iba poradný charakter? Po tom,čo zámer výstavby neschvália a žiadajúho dopracovať, je zámer niekedy schválenýcestou úradu bez ohľadu na stanoviskoposlaneckej komisie... To nemá logiku.Samospráva by mala mať viac odvahy,mala by viac komunikovať s odbornouverejnosťou a aj s občanmi.Ďalšou výhodou ostrého konkurenčnéhoboja je aj skutočnosť, že stúpla kvalitabytov a aj novopostavených rodinnýchdomov. Oddelili sa kvalitní dodávateliaod tých druhých, z čoho profitujú záujemcoviao byt alebo rodinný dom. Totoje oblasť, ktorú pozorne sleduje a vyhodnocujeaj ZSPS, ktorý má záujem, abyv hospodárskej súťaži boli úspešné podniky,ktoré sú dobre riadené a dodržiavajúzáväzky.25

Architektonický ateliérART – KPP, spol. s r. o.Mgr. arch. René Kosman, Faculty of Architecture Slovak Academy for fine arts and designIng. arch. Michal Pala, Faculty of Architecture Slovak University of TechnologyIng. arch. Peter Priputen, Faculty of Architecture Slovak University of TechnologyKompletná projektová dokumentácia, zabezpečenie vypracovaniavšetkých stupňov projektovej dokumentácie – architektonickáa urbanistická štúdia, projekt pre územné rozhodnutie, projektpre stavebné povolenie, realizačný projekt, projekt skutočného vyhotovenia,autorský dozor počas realizácie stavebného dielaDesign návrh a zabezpečenie realizácie na mieru interiéru, architektonickémuobjektuInteriér vypracovanie štúdie a projektu interiéru – od návrhu ažpo corporate designSpracovanie územnoplánovacích dokumentáciíPoradenská činnosť architekta a developerský servisARTCENTROSnahou ateliéru je tvorba kvalitnej a triezvej architektúry, ktorárešpektuje okolie. V období, keď v slovenskej architektúre prevažujebezradné tápanie v plytkých cudzích vzoroch, a v čase plnomexplózie rôznych „rázovitostí”, považujeme tento prístup za zodpovednýa nadčasový.Zásadným princípom je obhájiť svoje riešenie nielen pred investorom,ale aj pred zástupcami verejných orgánov. Dolaďovanieprojektu podľa ich požiadaviek počas projektovej fázy. Podstatouje chápanie architektúry tak,aby bol dokonale splnený zámer investora.ARTCENTRO je situované v dynamicky sa rozvíjajúcom okolí.V blízkosti sa nachádzajú ďalšie bratislavské aktivity ako polyfunkčnýcomplex AVION. Jeho súčasťou sú objekty obchodnéhocentra Shoping Park Avion, obchodného domu IKEA, obchodnéhodomu Hornbach a KIKA. Súčasťou rozšírenej časti ShopingPark Avion sú nové stravovacie prevádzky, pošta a nové obchodnépriestory. Výhodou je tiež dobrá dostupnosť k neďalekému letiskuM. R. Štefánika.Projekt ARTCENTRUM pozostáva z dvoch dvojpodlažných polyfunkčnýchobjektov citlivo zasadených do existujúcej urbanistickejštruktúry poskytujúci priestory prevádzkam výrobnýcha nevýrobných služieb.V navrhovaných objektoch je možné si kúpiť priestory na zriadenie:prevádzok výrobných a nevýrobných služieb, celú škálu zariadeníobchodu, skladov, skladovacích plôch, výstavných a predvádzacíchpriestorov, kaviarenských, reštauračných, kancelárskychpriestorov vrátane stravovacích zariadení a prevádzok naoddychovo-rekreačné aktivity (napr. fitness, sauny, masáže, kozmetika,predškolské zariadenie).Neštandardne riešené detské ihrisko – revitalizácia verejného priestranstva– Nová doba, Bratislava – Nové MestoART-KPP s.r.o.Architektur & designRybárska brána, Bratislava 811 01Art-kpp@chello.skRevitalizácia verejného priestranstva– Nová doba, Bratislava – Nové MestoProjekt 2008, v realizácii 2009Revitalizácia verejného priestranstva –Námestie sv. Michala, Jaslovské Bohunice1. etapaProjekt 2009, v realizácii 2010aRadové domy - kondomíniá, Majoránová,Bratislava – VrakuňaProjekt 2003Rodinné domy pre zamestnancov PSAPeugeot – Citroën v Tnave, Biely kostolProjekt 2004, realizácia 2006/7Apartmánové domy, ur 4, Vyšná BocaProjekt 2008, príprava na realizáciu 2010Administratívne centrum artcentro –Podpriehradná, BratislavaProjekt 2009, realizácia 2010Galvaniho Business centrum 2, Galvaniho,Bratislava – RužinovProjekt 2004, realizácia 2005Administratívna budova, Jégeho 2,Bratislava – Ružinov °Projekt pre územné konanie 2010Hotel Black Line, Bratislava – Karlova Ves26 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ArchitektúraRiešenia iné akobežný štandardO možnostiach kreatívnych riešení v architektúre sa s Mgr. arch. René Kosmanomzhováral publicista Jozef Šucha.■■ Vaša firma existuje šiesty rok......už pred jej založením sme spolupracovalina projektoch asi štyri roky. Architektonickýateliér ART – KPP, spol. s r. o., vznikolzo združenia architektov – Mgr.art. RenéKosman, Ing.arch. Michal Pala, Ing.arch. PeterPriputen. Vznik ateliéru nebol náhodnýmkrokom, dozrieval dlhší čas, poznali smesa od študentských čias a pri realizácii viacerýchúspešných projektov v rámci združenia.Vyvrcholením tejto spolupráce bolo založeniearchitektonického ateliéru – ART –KPP, spol. s r. o.■■ Spojila vás iba práca na projektoch?Nie len práca. Máme spoločné názory,spolu sme vyrastali, vedeli sme, aký mámepostoj k architektúre. Ja som jediný, ktorýnie je zo STÚ, som akademický architekt,teda riešim viac dizajn, Michal je väčšmi zameranýna technickú časť a Peťo je niekdemedzi nami.■■ Akými realizovanými projektmi sa môžetepochváliť?Nemáme úzko špecifikovanú oblasť. Spektrumzáujmov združenia je rozsiahle – odprojektov budov, návrhov interiérov, výstav,grafického a priemyselného dizajnu až povoľnú umeleckú tvorbu. Snahou združenia jetvorba kvalitnej a triezvej architektúry, ktorárešpektuje svoje okolie. V období, v ktoromprevažuje v slovenskej architektúre bezradnétápanie v plytkých cudzích vzoroch, a v časochplných explózie rôznych „rázovitostí“,považujeme tento prístup za zodpovednýa nadčasový.Realizovali sme napríklad výstavbu deväťdesiatichrodinných domov vo Vrakuni, robilosa osemdesiatštyri rodinných domov prePSA pre stredný a vyšší manažment pri Trnave,Galvaniho biznis centrum II, reparceláciav Rovinke, štúdie zóny a ďalšie.■■ Pre Bratislavu – Nové Mesto ste pripravilizaujímavú revitalizáciu verejného priestranstvapri Novej dobe. V čom je vaše riešenieiné ako bežný štandard?Mestská časť sa koncom roku 2008 rozhodlavyužiť eurofondy na revitalizáciu detskýchihrísk. Mali to byť pôvodne tri detskéihriská v hodnote desať miliónov slovenskýchkorún. Potom sa to zúžilo na dve ihriská(tretie nebolo majetkovo vysporiadané).My sme k tomu pristúpili úplne inak,než investor očakával. Spojila sa možnosťvoľnej ruky a osvieteného investora, ktorýchcel mať niečo pekné. Náklady stúpli na 32miliónov korún na dve ihriská – ale keď investorvidel projekt, ktorý bol urobený tak,že získa financovanie z eurofondov, súhlasil– mohli sme realizovať úplne neštandardnýprojekt. Vzniklo niečo medzi detským ihriskoma parkom. Najväčší problém bolo ozdraviťpôvodnú zeleň, platany, ktoré boli zaasfaltované,koreňmi vytláčali asfalt a všetkyhracie zostavy boli narušené. V spoluprácis dendrologičkou Ing. Serbinovou sme problémvyriešili tak, aby stromy ostali zachovanéa mohli sme komponovať hracie zostavy.Oslovili sme firmu Hags, ktorá patrí v tejtooblasti k špičkovým, majú európske certifikáty,dávajú desaťročnú záruku starostlivostio inštalované hracie zostavy, čo investor privítal.Celú filozofiu sme pojali tak, že smevytvorili hrací priestor nielen pre najmenšiedeti, ale umiestnili sme aj multifunkčné ihriskoa pingpongové stoly pre tínedžerov ažpo cvičiacu zostavu pre dospelých. Po obvodesú prvky, ktoré umožňujú relax pre dospelých.Prepojenie funkcií je tá novinka, ktorása na Slovensku aplikuje prvýkrát, a rozširujevyužitie priestranstva oproti klasickýmdetským ihriskám. Prvýkrát sme tu využiliaj letdiodové svietidlá, ktoré šetria energiua umožňujú meniť farebnú škálu a tým aj atmosférupriestoru.■■ Je to zaujímavé riešenie, nájdu sa aj iní investori,ktorí pôjdu touto cestou?Podľa nás by mohli, záujem je. Robíme napríkladaj pre inú mestskú časť v Bratislave.Tam sme sa zase posunuli ďalej, uvažujemeo interaktívnom detskom ihrisku, takpovediacinternet vo voľnej prírode. Dostať detiod počítača a hrať hru v reálnom prostredí.Počítač je situovaný na ihrisku, deti majú čipovúkartu, počítač dáva rôzne úlohy, ktorésa musia plniť na ihrisku, čipovou kartou potvrdzujúsplnenie úlohy, ide o to, kto je rýchlejší,takže deti behajú po ihrisku a hrajú „počítačovú“hru v reálnom prostredí.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: P. Urbi■■ Čo je potrebné urobiť, aby takýto prístupk budovaniu detských ihrísk nebol ojedinelý?Z technického hľadiska to nie je zložité, dása to aplikovať všade, kde je vhodný priestor.Je to však finančne náročnejšie. Základnoufilozofiou je, že ak chce mesto ponúknuťobyvateľom niečo iné ako doteraz, musí tozafinancovať. Možnosť využitia eurofondovje veľmi dobrá, pretože investor platí len 5 %z nákladov.Záujem je, ale investori sú váhaví pri čerpaníeurofondov, boja sa, že im projekt neprejdea nedostanú peniaze. To je jedinýproblém, ktorý vidím. Podľa našich skúsenostívšak tá obava nie je celkom opodstatnená.Robili sme viac projektov, pri ktorýchsa využívali eurofondy, je to v kvalite a dobrejpríprave. Nejde len o projekt, ale aj o splnenienáležitostí zo strany úradu, napríkladmajetkovoprávne vysporiadanie, ktoré trebapodložiť dokladmi a pod.■■ Všeobecne nie je veľká spokojnosť s mnohýmistavbami, a to nielen s ich situovaním,ale aj dizajnom. Je to len problém prístupuarchitektov?Problém je najmä v územných plánoch.Napríklad územný plán, ktorý teraz platípre Bratislavu, je taký nemastný – neslaný.Nie sú vytipované zóny, kde by mali byť výškovéstavby, kde by mala byť občianska vybavenosť,detské ihriská a pod. Potom každýinvestor lobuje a presadzuje svoje záujmy.Tak sa dostávame k tomu, že výškovébudovy vyrastajú ako huby po daždi, alenešťastne situované, nemajú zázemie, nemajúparkovanie, nezapadajú do prostrediaa o ich architektúre by sa dalo tiež polemizovať.Často je projekt z technickej stránkydobrý, ale z výzorovej neponúka nič, čo bybolo prínosom.■■ Je to taký kolotoč rozdielnych a často protichodnýchzáujmov. Ako sa dá z neho vystúpiť?Podľa mňa by mala viac tlačiť verejnámienka, aby s tým kompetentní niečo spravili.Stále sa o tom len všeobecne debatuje,všetci o tom vieme, ale nič sa nerobí. Doterazsom nezaznamenal niečo, čo by reálnetlačilo na zmenu. Tie ojedinelé protesty súväčšinou zmietnuté pod koberec, lebo, povedzmesi otvorene, nemajú šancu proti megainvestorom.■■ Nemala by sa odstrániť anonymita stavieba označiť každú stavbu menom architekta aleaj investora?Určite by to pomohlo. V prvej republikeľudia vedeli, kto projektoval, kto investoval,viac sa o tom hovorilo. Dnes sa často stáva,že investor, keď postaví zlú stavbu, zavrie firmu,otvorí inú a stavia ďalej...27

Developeri a urbanizmusNevyhnutnosť: Minimalizovať priestorna špekulácieAký je urbánny rozvoj našich miest? Ako hodnotia architekti pôsobenie developerov, aký majú názor na úlohu územných plánovvo vývoji mesta? Aj takéto otázky zazneli v rozhovore so štyrmi významnými architektmi.Ján Bahnaprezident Spolku architektov Slovenska■■ Ako by ste charakterizovali urbánny rozvojsídel v posledných 10 až 15 rokoch na Slovensku?Zmena spoločenského systému má významnýdosah na rozvoj sídel. V období socializmuboli naše mestá a dediny plánovanéa realizované v duchu plánovaného hospodárstva.To bolo v určitom období a hlavnepo vojne aj prínosom. Ako postupne upadalaschopnosť spoločnosti poskytovať obyvateľstvulepšie podmienky na život, aj plánovaniemiest upadlo do schémy. Povojnová výstavbasa stotožnila s modernistickými ideami,použila ich však schematicky bez ďalšiehorozvoja. Rozvoj miest za posledných10 – 15 rokov je charakterizovaný živelnosťou.Mestá nie sú pripravené na taký rýchlyprísun investícií. Nemajú pripravené územnoplánovaciepodklady a tak sa stavia tam,kde je to najjednoduchšie a najlacnejšie.Stavajú sa hlavne objekty, ktoré súvisias novým spoločenským systémom, ako súbenzínové pumpy, autosalóny, poisťovne,shoping centrá... Málo sa realizujú verejnéobčianske stavby, školy a kultúrne stavby.■■ Majú územné plány prijaté na desaťročiavopred ešte opodstatnenie? Je spôsob, abyflexibilnejšie reagovali na momentálne vzniknutépotreby bez toho, aby sa „obchádzali“?Zásadné plánovacie podklady majúvýznam, ale musia to byť materiály spracovanéna súčasné podmienky. Túto funkciunemôžu plniť staré plány, ktoré vychádzajúz úplne iných podkladov. Naša spoločnosťv minulých desaťročiach mala celkom odlišnépriority. Súčasný urbanizmus neprichádzas veľkými konceptmi sídiel. Skôr sú tofragmenty, ktoré dopĺňajú a dotvárajú existujúcuzástavbu. Socialistické veľkoplošné asanáciepriniesli hrubé zásahy do centier miest.Historickú zástavbu neboli schopní nahradiťadekvátnymi objektmi. Katastrofálna bolanekvalita realizovaných stavieb, ktoré malivytvárať mestá.■■ Hospodársky útlm ovplyvnil stavebnýboom v našej krajine. Ako hodnotíte doterajšírazantný vstup developerov a ich vplyv narozvoj miest a obcí?Developeri využívajú nepripravenosť našejlegislatívy. Minulé roky, keď u nás vládol stavebnýboom, boli poznačené viacerými spornýmia nevhodnými developerskými zásahmi.Naša developerská vrstva sa musí ešteostrieľať, aby nepodľahla urýchleným rozhodnutiam.V Európe už developeri vedia, žeich produkty musia mať aj architektonickúkvalitu, ktorá ich investície lepšie predáva.■■ Majú architekti hlavné slovo, keď ideo vzhľad, funkčnosť a umiestnenie novýchstavieb? Ak nie, v čom spočíva problém?Poloha architekta v spoločnosti sa zmenila.V plánovanom hospodárstve mal svojemiesto. Existovali hlavní architekti a tí ajmali určité možnosti niečo presadiť. Dnessa všetko krúti okolo kapitálu, ktorý častoovplyvňuje aj rozvoj miest a veľké zásahydo miest. Verejné a štátne investície do infraštruktúrymiest sú minimálne, preto súsúkromné investície často najväčšie. Pri nichje architekt závislý od osvietenosti investora.Spoločenské postavenie architekta závisí odjeho schopnosti hrať hru ako súčasť developerskýchtímov.Štefan Šlachtahlavný architekt Bratislavy■■ Slovensko za posledných dvadsať rokovzmenilo architektonickú aj urbánnu tvár. Akohodnotíte tento vývoj?Zložitá otázka. Zmenilo sa skutočne veľa.Vývoj priniesol mnohé pozitívne, ale i negatívnetrendy – tak v oblasti organizácieprojektovej činnosti, legislatívnej sfére, medzinárodnýchvzťahoch, architektonickomškolstve atď. Dosiahli sa viaceré výborné architektonickévýsledky, no na druhej stranesme napr. v oblasti sakrálnej architektúrypremárnili ponúknutú šancu. Pretrvávaproblém, že štát nestojí o dobrú architektúrua nepodporuje ju, že spoločnosť ťažko prijímasúčasnú architektúru, prevláda malomeštiackanostalgia, architektúre každý „rozumie“.Mestám chýbajú koncepčné riešenia,o odborných veciach rozhodujú politici, chýbajúverejné súťaže, vládne korupcia. Zdá sa,že toho negatívneho je oveľa viac.■■ Developeri razantne ovplyvnili stavebnýrozvoj Bratislavy. Pozitívne? Sú aj negatívneznaky tejto činnosti?Konštatujem, že najmä negatívne. Zobermesi napríklad dnes prázdne plochy po Gumonke,Káblovke, pozdĺž Račianskej, pripravovanémegalomanské projekty Twin-Citya ďalšie, rôzne „veže” roztrúsené po Bratislave...Pánboh zaplať za krízu. No nájdeme ajpozitívne príklady – napr. Eurovea či DigitalPark. Nevieme sa rozhodnejšie postaviť protičiernym stavbám alebo zlej architektúre.Nevieme alebo nechceme, aby tu platili jasnépravidlá rovnaké pre všetkých. Ale nie súto len developeri. Príklady Vydrice, Staréhomosta, PKO ukazujú aj na negatívne vplyvy,ktoré vznášajú ľudia s otáznou filozofiou pohľaduna rozvoj mesta, na jeho architektonickýobraz.■■ Post hlavného architekta hlavného mestaby mal mať vymedzené kompetencie. Má?Aké zásadné ešte nemá?Je to obohraná pesnička. To nie je o jednomčloveku, jednej stoličke..., ale o filozofiirozvoja mesta v dlhodobom horizonte – niev horizonte volebného obdobia, je to o metodikeplánovania mesta. Nedávna konferenciaMesto – región – metropola nám ukázala nielenprípravy projektu „veľkého” Paríža, ale ajmestom riadené urbanistické plánovanie čiprestavbu Lyonu. Každé mesto má rozvojovéúzemia – rozdiel je v tom, či to-ktoré mestovie, čo chce a najmä ako chce toto územie urbanistickyriešiť, alebo ponecháva uplatnenieživelného urbanizmu. Obnovenie funkciehlavného architekta bol prvý krok – je najvyššíčas urobiť druhý krok, ktorým je zriadeniekoncepčného urbanistického ateliérumesta – či sa to bude volať Útvar hlavnéhoarchitekta, urbanistický ateliér mesta Bratislavyalebo inak – nie je podstatné. Funkciaarchitekta ako poradcu pre architektúruje málo, aby sa vývoj a obraz mesta riešil napotrebnej úrovni.28 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Developeri a urbanizmusPeter Gerourbanista, 35 rokov pracoval pre magistrátmesta Hamburg a 12 rokov viedol stavebnýrozvoj jeho centrálnych častí■■ Tridsaťpäť rokov ste pracovali pre magistrátmesta Hamburg a dvanásť rokov steviedli stavebný rozvoj jeho centrálnej časti.Aké hlavné princípy sa uplatňovali v urbanistickomrozvoji Hamburgu?Hamburg sa od polovice 80. rokov minuléhostoročia postupne mení na rozrastajúce samesto v počte obyvateľov. Vyše 150 00 obyvateľovpribudlo len v časovom rozpätí 1989– 1999. Tento nárast trvá aj naďalej. V čase,keď sa metropolitné regióny v Európe zmenšujú,je to v zásade pozitívny trend,vytváravšak aj potrebu nanovo a priebežne definovaťurbanistický vývoj, resp. ho tejto skutočnostiprispôsobovať.Principiálne sa v urbanistickom vývojimesta Hamburg vychádza z komplexného,interdisciplinárneho prístupu k plánovaniu,čo znamená vytvorenie konceptov:• programu zelene a parkov,• konceptu vývoja dopravnej infraštruktúry,• orientačného programu celkového, dlhodobéhovývoja so zadefinovaním, aké základnéa špecifické charakteristiky by malHamburg mať.Ide o víziu, ktorá sa vytvára v diskusii s odbornou,ale aj širokou verejnosťou. Zásadnéciele vývoja sú: Mesto s vysokou kvalitouživotného prostredia žijúce bohatým kultúrnyma športovým životom, príťažlivé prevšetky generácie. Mesto s tradične medzinárodnýmcharakterom s vysokokvalitnýmipracovnými príležitosťami (prístav, Airbus,Lufthansa, vydavateľstvá, IT, reklamné agentúryatd.), poloha na rieke Labe.■■ Ako ste riešili koncepčné otázky rozvojanovo budovaných častí mesta vrátane Hafen­City alebo prestavby St. Pauli?Riešenie koncepčných otázok novej štvrteHafenCity a prestavby štvrte, akou je napr.St. Pauli, sú odlišné najmä v tom, že procesplánovania prestavby, reštrukturalizácie prebiehas intenzívnym podielom verejnosti nadefinovaní a riešení odborných tém, ako súdoprava, definícia hustoty nových plôch, pomerzmiešania funkcií ako bývanie, kancelárskepriestory, voľné priestranstvá, šport,zábava atď. Vzniká teda úzko späté s komunálnoupolitikou a lokálnymi aktérmi. Je toproces sprevádzaný kompromismi a získavanímodbornej akceptovateľnosti.Vytváranie novej mestskej časti HafenCity,ktorá nie je ešte obývaná, je takmer výlučneodbornou záležitosťou. Mesto má lenzriedkakedy takú veľkú výzvu (ide o veľkúšancu rozšíriť historické jadro o 145 ha),a preto bol metodický prístup k plánovaniua realizácii veľmi obozretný. Prvé konceptyvznikli už v roku 1988 na workshopev Hamburgu, kam sme pozvali takmer 100najvýznamnejších architektov z celého sveta.Dostali sme odbornú istotu ísť ďalej. Procespresviedčania, že budúcnosť tejto častihamburského prístavu je v jej premene namultifunkčný mestský priestor trval niekoľkorokov a nebol, samozrejme, jednoduchý.Mesto vypracovalo prvú koncepciu plánu,ktorá zadefinovala základné vývojové parametre,a vyhlásilo medzinárodnú architektonickúsúťaž, na ktorej sa zúčastnilo175 tímov. Z ôsmich v druhom kole zvíťaziltím Kees Christiaanse /ASTOC. Vo februári2000 schválila vláda Hamburgu Masterplan,ktorý bol prediskutovaný verejnosťoua médiami.■■ Aký je vzťah medzi odbornými štruktúramimagistrátu mesta Hamburg a politickým vedenímmesta?Samozrejme, že vzniká permanentnénapätie medzi krátkodobými cieľmi politickýchštruktúr a odbornými návrhmi riešení,ktoré majú zmysel len v dlhších časovýchetapách. Úlohou vedenia odborníkov/urbanistov magistrátu je argumentmi prispieť,aby ciele vývoja mesta poznala aj verejnosťa vnímala ich ako pozitívny príspevokk jeho pozitívnemu vývoju.Roman Talašpredseda Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR)■■ Prečo ste sarozhodli založiťneziskovú organizácius takýmtozameraním, myslítesi, že nájdepriestor na uplatnenie?Dôvod je veľmijednoduchý:všetci, ktorí smesa spoločne podujali založiťinštitút, smepresvedčení, ženaše návrhy a stanoviská by mohli zlepšiťprostredie života nás všetkých. Mámna mysli ovplyvňovanie tej časti životnéhoprostredia, kam zasahuje – či už pozitívnealebo negatívne – človek, teda väčšieči menšie sídla, mestá a obce, kde bývame,pracujeme, oddychujeme, a to s cieľom, abysa nám tu všetkým žilo krajšie, hodnotnejšie,plnšie. Aby sme mohli spontánne povedať:toto je pekné mesto, tu by som chcelžiť, tu rád žijem!To, či si inštitút nájde priestor na prezentáciunázorov, záleží predovšetkým odČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniitoho, ako sa nám podarí postupne si získaťvo verejnosti i v odborných kruhoch vážnosťa akceptovateľnosť našich návrhov.■■ Ako to chcete docieliť?Tým, že IUR nebude v nijakom prípadeprezentovať výlučne názory jednej skupiny,napríklad len architektov či iba developerov.Chceme získať a do činnosti inštitútu zapojiťnaozaj široké spektrum odborníkov zastupujúcichčo najviac článkov, ktoré sa podieľajúna vytváraní, resp. udržiavaní a obnovovaníprostredia. Nami prezentované názory vzniknúna základe slobodnej, nezávislej, odbornejdiskusie. Som presvedčený, že takýmtospôsobom získané renomé určite osloví verejnosťa postupne si získame aj jej dôveru. Veďv hre sú odborníci z nemalej skupiny, ktorá savýznamne podieľa na tvorbe hospodárskehoproduktu našej krajiny. Stačí, keď si vezmemestavebníctvo, ktorého momentálny krízovýútlm výrazne poznačil ekonomiku.■■ Možno na Slovensku v posledných rokoch(alebo vôbec) hovoriť o dodržiavaní pravidielv urbánnom rozvoji? V akom stave sa nachádza?Každé sídlo má vypracovaný určitý plánúzemného rozvoja. Takéto plány sú zvyčajnepripravované na dlhé obdobie, čiže isté pravidlározvoja sú dané a mali by sa rešpektovať.Otázkami sú skôr ich funkčnosť, flexibilnosť,ako odzrkadľujú spoločenský vývoja reagujú na meniace sa požiadavky, ako súv nich určené dlhodobé aj krátkodobé ciele,aká je stratégia rozvoja a podobne. Možnonapríklad staré územné plány dodržiavaťv trhovej ekonomike? Dnes sa ukazuje,že konkrétne plánovať a stanoviť istý smerrozvoja na desiatky rokov vopred je náročné.Otázna začne byť strategická záväznosť plánu.A práve v tomto bode môže nastať porušeniepravidiel, ktoré spomínate v otázke.Ak budú plány pružné a flexibilné v udržateľnomkontexte dlhodobého rozvoja, budúposkytovať priestor súčasným požiadavkámvývoja a vyhneme sa možnému obchádzaniua špekuláciám.■■ Nedôjde potom k situácii, že ten, kto másilnejšie lakte alebo veľmi veľa peňazí, vo„flexibilnom” územnom pláne presadí zmenybez ohľadu na to, či sú alebo nie v prospechverejnosti?Myslím si, že je načase, aby sa kľúčovýmfaktorom v územnom plánovaní, no aj v širšomvšeobecnejšom ponímaní spoločnostistala hodnota. Istú hodnotu má pozemok,hodnotu má aj možnosť niečo na tom pozemkuzrealizovať, postaviť, hodnotiť môžemerozmanité vplyvy, ktoré určujú výslednúhodnotu územia. V otázke ste naznačili problém,ktorý sa zaiste stane jednou z centrálnychtém nášho inštitútu: ako zabezpečiť,aby nastala vyváženosť financovania a hustotyzástavby verejných priestorov. Pripravila Beata VrzgulováFoto: Archív29

Mestská časťBratislava – RužinovRužinov ako nové modernécentrum BratislavyO spolupráci samosprávy s devolopérmi sa so Slavomírom Drozdom, starostommestskej časti Bratislava – Ružinov, zhováral publicista Ivan Špáni.■■ Development sa začal formovať na Slovenskupred 10 až 15 rokmi. Ako sa postaveniedevelopera za ten čas u nás zmenilo? Ako topociťuje samospráva mestskej časti Ružinov?Vyvíjali sa vaše skúsenosti s rôznymi developermi?Ak existuje vhodné ekonomické prostredie,výstavbe – alebo tzv. developingu –sa darí. Preto sme v posledných desiatichrokoch sledovali evidentný stavebný rozmach.Samozrejme, developeri sa zameriavalina vhodné oblasti, v ktorých sa imoplatí investovať. Bratislavský Ružinovje jedna z nich. Výstavbu limituje Územnýplán hlavného mesta Bratislavy, ktorýschvaľuje magistrát, pritom mestská časťs ním nemusí súhlasiť. Takýchto rozporovsme zažili niekoľko. Magistrát vydalsúhlasné stanovisko na výstavbu, s ktorousme neboli stotožnení. Stavebný zákon jeuž prekonaný. Ak investor splní jeho podmienky,môže postaviť to, čo mu územnýplán obce povoľuje. Na druhej strane– na investora, ktorý zákon porušuje, samosprávanemá dostatočné páky, tak akoje to v zahraničí. Chýba tu stavebná polícia,možnosť odpojiť nezákonnú stavbu odmédií (elektrina, voda, plyn), pokuty súveľmi nízke, neúčinné.■■ Čo doteraz zanechali stavitelia za sebouv Ružinove? Môžete sa pochváliť – napriekhospodárskej kríze – aj ďalšími zámermi, ktoréchcete teraz v Ružinove budovať? Aké plányvýstavby bude samospráva podporovať?Vysoký štandard so službami, kinami,nákupným mólom, hotelom, priestormipre oddych na nábreží Dunaja priniesolírsky staviteľ Ballymore vybudovaním Eurovey.Eurovea bude pokračovať druhouetapou k mostu Apolo s administratívnymibudovami. Vzniká tu nové moderné centrumBratislavy. Schválili sme urbanistickúštúdiu nového prístavu pri Slovnafte, ktorýnahradí Zimný prístav. Po zmene územnéhoplánu Bratislavy sa v tejto lokalitevytvorí priestor na občiansku vybavenosť,bývanie, park a športovú zónu. Mohol byvzniknúť „downtovn” Bratislavy, ako súnapríklad londýnske doky. Zástavbu rodinnýchdomov by sme chceli udržaťa stabilizovať na Trnávke a v Prievoze.Snažíme sa ochrániť jedinečnýurbanizmus sídlisk ako Štrkovec,Ostredky, Trávniky, Pošeň predvýstavbou na zelených plochách,kde je limitujúcim faktorom aj dynamickáa statická doprava. Pozornosť investorovsmerujeme na lokality MlynskéNivy západ a východ – do bývalých industriálnychzón. V Ružinove vyrástli v poslednýchrokoch Eden park, Jégeho alej, tréningováhala zimného štadióna V. Dzurillu,stavajú sa tri veže Trinity, Perla Ružinovaa viaceré administratívne budovy v bizniszónach. Obchodné centrá vedľa AvionShopingu doplní projekt Pharos.Prioritou je pre nás ochrániť Štrkoveckéjazero ako športovo-relaxačnú oázu, abyju pri prestavbe alebo novej výstavbe hotelaJunior nový majiteľ neznehodnotil.Vedľa Zimného štadióna V. Dzurillu bymala vyrásť nová plaváreň. Preto komunikujemes majiteľom susedných pozemkov,aby počítal s tým, že v lokalite budev budúcnosti stáť športové centrum s 50-metrovým bazénom.Do funkcie som nastúpil s heslom: Zachovámzelenú tvár Ružinova. Ružinovmá pridanú hodnotu bývania v množstvezelene pri obytných komplexoch. Takétoprostredie je viac ako lákavé pre stavebnýrozmach. Preto investori začali skupovaťpozemky. Neskúsení poslanci a úradníciobce či štátu ich predávali. A potom sačudovali, že na týchto pozemkoch začalirásť polyfunkčné domy. Mojou prvoradousnahou bola regulácia výstavby a zmenaúzemného plánu v Ružinove. Na magistrátsme zaslali desiatky navrhovanýchzmien a pripravili niekoľko urbanistickýchštúdií ako podklad na zmenu územnéhoplánu Bratislavy a pracujeme na územnýchplánoch zón, ktoré regulujú výstavbuna menšom území v súlade so schválenýmúzemným plánom.Foto: archív S. D.■■ S ktorými developermi sa samosprávev Ružinove najlepšie spolupracovalo a prečo?Ako si predstavujete ideálnu spoluprácu?Ružinov ako formujúce sa nové modernécentrum Bratislavy je predurčené narozvoj. Preto komunikujeme s investormi,ktorí prinášajú aj možnosti skvalitneniaslužieb alebo poskytnú nové služby. No chcemeich posunúť do oblasti, ktoré už svojefunkcie prekonali, teda do bývalej industriálnejzóny. Vítame, keď investori prídus architektom vopred o svojich zámerochdiskutovať. Potom o nich vieme spoločnehovoriť aj s obyvateľmi a občianskymi aktivistami.Za dobrú spoluprácu s investorompovažujem, ak upustí so svojichmaximálnych zámerov a časť investíciea pozemkov premietne do verejného záujmu,ako sú výstavba detského ihriska, komunikácií,chodníkov, športovísk, alebov projekte dá priestor pre materskú škôlkuči iné služby obyvateľom. Príkladom súizraelské developerské skupiny ako Varagroup, ktorá stavia na Nivách polyfunkčnýobytný súbor Trinity. Po osobnej diskusiizareagovali na nedostatok plavárnív meste a doplnili projekt o plaváreň s 25-metrovým bazénom a wellness centrom.■■ Spolupracujú s vami, samosprávou a s developermiarchitekti tak, ako by ste si predstavovali?Mestská časť Ružinov úzko spolupracujes niekoľkými architektmi pri reguláciivýstavby. Myslím si však, že funkcia architektaby v štruktúre miestneho úradu nemalachýbať a pre ďalšie volebné obdobieju budem presadzovať.■■ Konkrétne by som sa spýtal na spoluprácus kanceláriou Jančina.architekti a prípadne ajna jej projekt Transkontinentálneho tranzitnéhoterminálu.Architektonická kancelária JurajaJančinu je práve tá, ktorá sa s nami podieľana tvorbe urbanistickej štúdie Pálenisko– Domové role. Ide o zabudnuté územieMalého a Veľkého Páleniska medzi Nivamia Slovnaftom. Boli to zóny ponechávanéna dopravnú infraštruktúru. Navrhujeme,aby boli pripravené na výstavbupolyfunkčných objektov a služieb. Je tovízia niekoľko desiatok rokov. V projektepäťmodálneho Transkontinentálneho tranzitnéhoterminálu vidíme veľký potenciál,nie utópiu. Je predsa nevyhnutné radikálnezvýšiť možnosti prepravy tovarov z Čínya východu do západnej Európy, a Slovenskoby malo byť pritom, vrátane uchádzaniasa o budovanie širokorozchodnej trateskôr, ako ju ponúkne napríklad Maďarsko.Obrovský význam má projekt aj preRužinov, pretože v budúcnosti umožníniektoré funkcie – ako prístav, možné kontajnerovéprekladisko, nákladné letisko –premiestniť od nás na Záhorie a priestorvyužiť na rozvoj Ružinova. 30 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Aké riešenia ponúkajú dobrovoľnénástroje environmentálnej politikyV súvislosti s narastajúcimi klimatickými zmenami Európske spoločenstvo prijalo v poslednomobdobí dôležité opatrenia, medzi ktoré patria aj také, ktorých výsledkom má byť čo najvyššiaenergetická efektívnosť a zdrojová účinnosť, teda maximálne využívanie obnoviteľných zdrojovenergie a zhodnocovanie materiálov pri ich technologickom spracovaní a spotrebiteľskomvyužívaní. Jedným z opatrení ES je Akčný plán pre udržateľnú výrobu a spotrebu a udržateľnúpriemyselnú politiku (AP SCP/SIP) schválený Radou Európy v decembri 2008.Popri environmentálnych technológiácha ekoinováciách, ktoré boli uznané ako jedenz nosných pilierov na posilnenie ekonomikyEurópskeho spoločenstva, sú v AP SCP/SIPzabudované dva kľúčové prvky:• väčšia politická previazanosť na všetkýchúrovniach;• dynamický prístup v zlepšovaní environmentálnehosprávania (profilu) produktov.Hlavnými nástrojmi na realizáciu APSCP/SIP je posilnenie existujúcich politickýchnástrojov Spoločenstva (nové nariadenieEurópskeho parlamentu a Rady o EMASa environmentálnom označovaní produktov,nová smernica o ekodizajne a energetickomštítkovaní, posilnenie zeleného verejnéhoobstarávania) a vytvorenie nových nástrojovs cieľom zmeny v správaní spotrebiteľova producentov a podpora malého a strednéhopodnikania.Medzi najdôležitejšie výzvy Rady v súvislostis realizáciou SCP a SIP patria:• využívanie energií pri skvalitnení ekodizajnua harmonizácia požiadaviek v rámcijednotlivých schém Spoločenstva na označovanieproduktov;• porovnanie referenčných hodnôt (benchmarkingna základe analýzy životnéhocyklu produktov LCA) medzi členskýmištátmi za účelom dopracovania sa k presnýmcieľom Spoločenstva, k zvýšeniu efektívnostivyužívania energií a prírodnýchzdrojov a trvalo udržateľnej spotreby;• prehodnotenie harmonizácie postupovs cieľom stanovenia minimálnych požiadaviekna environmentálne charakteristikyvo verejných zákazkách (zelené verejnéobstarávanie – GPP);• vypracovanie štúdií o manažérstve využívajúcomodpad (od začiatku po začiatok)vrátane „3R” (redukcia, reutilizácia, recyklácia);• zabudovanie merania „uhlíkovej stopy” nahodnotenie produktov a technológií;• zjednodušenie administratívy v novýchnariadeniach Spoločenstva na udeľovanieeurópskej environmentálnej značkyna produkty a na registráciu organizáciív EMAS;• posilnenie a rozvoj činností podporujúcichnajlepšie postupy v spoločenskej zodpovednostipodnikov (CSR);• vypracovanie nového systému Spoločenstvana overovanie environmentálnychtechnológií.Keďže medzi kritické oblasti okrem kvalityproduktu, bezpečnosti, inovačnej schopnostia ďalších znakov partnerskej spoľahlivostinajmä v podnikateľskom sektore patríaj miera vplyvu ekonomických aktivít organizáciína životné prostredie, mali by organizácievo väzbe na environmentálnu politikuEÚ prispôsobovať svoje aktivity k zvýšeniuochrany životného prostredia, prevencii znečisťovaniaa znižovaniu odpadov. V napĺňanítakýchto aktivít zastávajú významné miestodobrovoľné nástroje, ktoré predstavujú najvyššístupeň garancie úrovne environmentálnehosprávania hospodárskeho subjektualebo akéhokoľvek typu organizácie, pričomtáto garancia je deklarovaná verejnoprávnouzmluvou medzi správnym orgánom (Ministerstvomživotného prostredia SR) a organizáciouv prípade udelenia environmentálnejznačky, alebo je deklarovaná prostredníctvomosvedčenia o priznaní registrácie organizáciev schéme Európskeho spoločenstvapre environmentálne manažérstvo a audit(EMAS).Koncom minulého roka boli po predchádzajúcejrevízií schválené nové právne akty:• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009o dobrovoľnej účasti organizácií v schémeSpoločenstva pre environmentálne manažérstvoa audit (EMAS);• nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o udeľovaníenvironmentálnej značky EÚ.Hlavným prínosom aplikovania týchto nástrojovje získanie práva používať logo EMASna zavedený systém environmentálneho manažérstvaa environmentálnu značku EÚ naprodukty organizácie. Popri európskej environmentálnejznačke môžu byť produktyuvádzané na trh ocenené aj národnou environmentálnouznačkou Environmentálnevhodný produkt v zmysle zákona NR SRč. 469/2002.Keďže získaním týchto ocenení deklarujúpríslušné organizácie zároveň garanciu (poddohľadom štátu), že ich environmentálnesprávanie zahŕňa okrem splnenia všetkýchzákonných požiadaviek na ochranu životnéhoprostredia aj splnenie nadštandardnýchpožiadaviek – či už na systém manažérstvaalebo na produkty, je možné tieto nástrojeČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniivyužívať nielen na udržiavanie alebo zvyšovaniekonkurencieschopnosti organizácií,ale aj všade tam, kde členský štát potrebujemať istotu, že je naozaj dodržiavaná požiadavkana vysokú ochranu prostredia. Pretov prostredí, kde je vysoká citlivosť na akékoľvekznečistenie, môže členský štát vhodnýmspôsobom regulovať pôsobenie akéhokoľvektypu organizácie, súkromnej alebo verejnej,tým, že vhodne usmerní využívanie týchtonástrojov v jej manažérskych praktikách.Ako jedno z možných riešení môže byť zavedeniepožiadaviek nariadenia EP a R (ES)č. 1221/2009 (EMAS) do systému riadenia organizáciípôsobiacich napr. v Národných parkochSR alebo v iných chránených územiachalebo zavedenie požiadaviek na udelenie environmentálnejznačky EÚ podľa rozhodnutíKomisie č. 2009/578/ES pre turistické ubytovacieslužby a č. 2009/564/ES pre kempingovéslužby vo vybraných turistických zariadeniachpôsobiacich v takýchto územiach.Dobrým príkladom zvyšovania environmentálnehosprávania producentov alebospotrebiteľov je využívanie environmentálnychpožiadaviek, upravených v predmetnýchnariadeniach alebo v príslušných národnýchpredpisoch, v postupoch verejnéhoobstarávania. Na podporu takýchto prístupovbol uznesením vlády SR č. 944/2007 prijatýNárodný akčný plán pre zelené verejnéobstarávanie na roky 2007 – 2010. Jednouz prvých organizácií, ktorá uviedla niektoréenvironmentálne kritériá oznámenia MŽPSR č. 10/08 pre prostriedky na zimnú údržbudo podmienok verejného obstarávania, bolaSlovenská správa ciest. Bolo by však užitočné,keby sa environmentálne kritériá ustanovenéna vybrané skupiny produktov tak naeurópskej, ako aj národnej úrovni vo väčšejmiere aplikovali v trhovom prostredí, ako ajvo verejnom obstarávaní.Ing. Emília BoďováSlovenská agentúra životného prostredia,Banská BystricaCentrum environmentálneho manažérstva,Trnavariaditeľka centra31

Analýza PASKvalita podnikateľskéhoprostredia ďalej klesáPodnikateľská aliancia Slovenska (PAS) pripravila koncom mája 2010 správu o stavepodnikateľského prostredia v Slovenskej republike na základe vlastného prieskumu.Publikujeme jej podstatnú časť.Podnikateľské prostredie na Slovenskusa v prvom štvrťroku 2010 opäť výraznezhoršilo. Aktuálna hodnota indexu podnikateľskéhoprostredia (IPP), ktorý na základevlastného prieskumu pripravuje Podnikateľskáaliancia Slovenska, je 94,0 bodu,čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokompredstavuje pokles o 3,52 %. Ide o pätnástypokles hodnoty IPP v rade. Zaznamenanézhoršenie podnikateľského prostrediaje odzrkadlením podnikateľmi vnímanéhozlého hospodárenia vlády a tiež pretrvávajúcichnegatívnych dosahov krízy na podnikanie.Efektívnosť hospodárenia štátuV prvom štvrťroku 2010 zaznamenalanajväčší pokles položka efektívnosť hospodáreniaštátu a prístup k štátnej pomocis poklesom o 11,38 % s dosiahnutou aktuálnouhodnotou 32,9 bodu. Podnikateliaprostredníctvom tejto položky hodnotiaefektivitu, s akou štát vynakladá prostriedkydaňových poplatníkov a tiež efektívnosťa spravodlivosť finančnej pomoci štátu súkromnýmpodnikom. Napriek pretrvávajúcimnegatívnym dosahom krízy na príjmyštátneho rozpočtu vláda stále nerealizujepotrebné radikálne znižovanie výdavkovvo všetkých rezortoch. Výsledkom tejto nečinnostije výrazný rast štátneho dlhu, čov konečnom dôsledku vedie nielen k zhoršovaniukredibility štátu, ale aj ohrozujedlhodobú udržateľnosť verejných financií.Podnikatelia naďalej kritizujú nedostatočnéaktivity vlády nasmerované proti bariérampodnikania. Prekáža im aj prevládanie populistickýchriešení nad koncepčným a systémovýmprístupom, čo tiež nepriamo prispievak zadlžovaniu štátu.prax, vývoj v oblasti súdnictva a nedostatočneuplatňovanú rovnosť pred zákonom.KorupciaTretí najväčší pokles, o 8,51 %, zaznamenalapoložka úroveň korupcie na úradochs aktuálnym počtom bodov 34,5. Podnikateliaupozorňujú na výrazný nárast korupciena všetkých úrovniach štátnej správy zaposledné roky. Podnikateľom zásadne prekážanetransparentnosť a klientelizmus vovýberových konaniach. Podľa ich názoruje takmer nemožné dostať sa k štátnym zákazkám,resp. k fondom EÚ bez korupcie.Kritizovaný je aj nedostatočný záujem zostrany najvyšších predstaviteľov štátu o riešeniezávažných káuz a vyvodzovanie dôsledkovvoči ministrom a úradníkom, ktorípochybili. Nedôveryhodne pôsobí financovaniepolitických strán.Ďalšie bariéry v podnikaníVeľmi negatívne hodnotenia zaznamenaliaj ďalšie chronické a neriešené bariérypodnikania. Okrem spomenutej nízkejvymáhateľnosti práva podnikatelia kritizujúnajmä vysoký výskyt byrokracie a prieťahovv konaniach na úradoch, hospodárskupolitiku štátu, dostupnosť informáciíči výskyt hospodárskej kriminality, ktoráje výrazne na vzostupe. V súvislosti s krízouspôsobuje podnikateľom veľké problémypokračujúce zhoršovanie spoľahlivostia platobnej disciplíny obchodných partnerov.Negatívny trend pretrváva aj v oblastiprístupu k finančným zdrojom. Položky sledujúcespomínané oblasti výrazne klesajúuž šesť kvartálov. Je však potrebné dodať,že poklesy v týchto položkách sa za poslednýrok neustále zmierňujú. Negatívny vývojopäť zaznamenali aj ziskovosť, likviditaa cash flow podnikov.PozitívaNaopak, najpozitívnejšie podnikateliahodnotili kvalitu a dostupnosť výrobnýchvstupov a pracovnej sily. Táto položkavzrástla o 1,88 % najmä v dôsledku relatívnevyššej nezamestnanosti, čím sa natrhu zvýšila ponuka voľnej kvalifikovanejpracovnej sily. Mierne stúpli ešte položkyregulácia cezhraničného obchodu a úroveňinfraštruktúry. Tieto položky zaznamenalinárast o 0,37 %, resp. 0,32 %.Výpočet IPPZákladným obdobím na výpočet IPP bol1. júl 2001, s referenčnou hodnotou indexu100 bodov. Respondenti prvý raz hodnotilizmeny v podnikateľskom prostredí za tretíštvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikujev poradí už tridsiatu piatu hodnotu indexuIPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v prvomštvrťroku 2010. Mapovanie podnikateľskéhoprostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskejpolitiky, kde je ich snaha pozitívnaa kde je vhodné prijať zásadné opatreniana zlepšenie.PAS združuje predstaviteľov podnikateľskejsféry na Slovensku, ktorí uprednostňujúceloplošné skvalitňovanie podnikateľskéhoprostredia pred napĺňanímsubjektívnych individuálnych a rezortnýchzáujmov. Podnikateľské subjektyzdružené v PAS sa usilujú presadzovaťprincípy zákonnosti, etickosti, solidárnostia transparentnosti v podnikaní.Podniky združené v PAS dosahujú ročnétržby na úrovni 16,93 mld. € (510 mld.Sk) a zamestnávajú približne 64-tisícpracovníkov.Vymáhateľnosť práva a funkčnosťsúdnictvaDruhý najväčší pokles oproti predchádzajúcemuštvrťroku pripísali podnikateliapoložke vymáhateľnosť práva a funkčnosťsúdnictva. Táto oblasť, ktorá dlhodobo patrímedzi najkritizovanejšie, klesla o 11,16 %na aktuálnu hodnotu 25,6 bodu. Podnikateľomprekáža absencia koncepcie smerujúcejk zlepšeniu situácie v súdnictve. Nespokojnísú najmä s dĺžkou trvania súdnych sporov,výkonom súdnych rozhodnutí a nedostatočnoukompetentnosťou a nestrannosťou sudcov.Problémom je aj neefektívna ochranaveriteľov, ktorá sa prejavuje nízkou úspešnosťoupri vymáhaní pohľadávok. Čoraz viacpodnikateľov ostro kritizuje súčasnú súdnu32 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

■■ Centrum našej národnej sieterozvoja vidieka sídli v Nitre. Prečopráve tam a ako je sieť organizovaná?Agentúra pre rozvoj vidieka jepríspevkovou organizáciou Ministerstvapôdohospodárstva SR,ktorá sa rozvoju vidieka venujeuž 15 rokov. Preto sa Ministerstvopôdohospodárstva SR akoriadiaci orgán Programu rozvojavidieka SR 2007 – 2013 (ďalej akoProgram rozvoja vidieka) pri rozhodovaníako bude realizovanáúloha, rozhodlo, že využije skúsenostia odborné kapacity, ktorév našej organizácii má, a vytvorenímcentrálnej jednotky siete poverilopráve našu agentúru.Keďže aktivity siete by maliodzrkadľovať potreby užívateľovProgramu rozvoja vidieka a tedabyť k nim čo najbližšie, boli realizáciouregionálnych aktivít poverenéexistujúce organizácie a firmyzamerané na rozvoj vidiekaz jednotlivých regiónov Slovenska,ktoré boli vybrané na základevýberového konania vyhlásenéhoMinisterstvom pôdohospodárstvaSR.Sieť má teda sídlo v Nitre, kdesídli centrálna jednotka NSRV,ktorá koordinuje regionálne aktivitya realizuje celoslovenské aktivity,a 7 regionálnych pracovískv regiónoch Slovenska – v nitrianskom,trenčianskom, banskobystrickom,žilinskom, prešovskom,košickom a spoločnépracovisko pre trnavský a bratislavskýregión.■■ V čom spočíva hlavná úlohaa činnosť siete?Úlohou siete je predovšetkýmspájať aktérov rozvoja vidieka,aktuálnych aj potenciálnych príjemcovpodpory z Programu rozvojavidieka, umožňovať im vzájomnúvýmenu skúseností, zisťovaťod nich ich potreby a prenášaťtieto informácie riadiacemu orgánu,čiže Ministerstvu pôdohospodárstvaSR, poskytovať informácieo rozvoji vidieka, Programerozvoja vidieka, podporovať národnúa nadnárodnú spoluprácu,slúžiť ako kontaktný bod v rámciaktivít prístupu Leader.Na realizáciu týchto úloh využívamerôzne prostriedky – semináre,konferencie, diskusie, študijnéa výmenné návštevy, dotazníky,účasť na výstavách, webovústránku a pod. Tieto aktivity, akosom už spomenula, sú realizovanétak na regionálnej, ako aj naceloslovenskej úrovni. TakistoRozvoj vidieka másvojho koordinátoraEurópska únia sa dosť intenzívne zaoberá otázkami rozvojavidieka v členských štátoch. V roku 2005 vydala nariadenieRady (ES) o podpore rozvoja vidieka prostredníctvomEurópskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka(EPFRV). Na jeho základe má každý členský štát povinnosťzriadiť Národnú sieť rozvoja vidieka (ďalej ako NSRV), ktorábude zoskupovať organizácie a orgány správy zapojenédo rozvoja vidieka. V Slovenskej republike tento orgán fungujeod roku 2009. O jeho činnosť sa EUROREPORTplus zaujímalu Ing. Malvíny Gondovej, riaditeľky Agentúry pre rozvoj vidiekaa manažérky NSRV.centrálna jednotka vydáva približnekaždé dva mesiace SpravodajcuNSRV, v ktorom informujemeo zrealizovaných aktivitácha novinkách v Programe rozvojavidieka. Spravodajca je dostupnýna webovej stránke v elektronickejforme a v tlačenej podobe hozasielame členom NSRV.Základňu pre informovaniea spätné získavanie informáciítvoria členovia NSRV. Členstvoje bezplatné a otvorené všetkýmzáujemcom, členmi sa môžu staťtak beneficienti Programu rozvojavidieka, ako aj profesionálnea záujmové zväzy, združenia,komory, iné organizácie, ktorénie sú priamymi beneficientmiprogramu, ale združujú beneficientovna miestnej, regionálnej,národnej úrovni. Za prvý rokčinnosti sa za člena Národnejsiete rozvoja vidieka prihlásilo557 členov.■■ Rok je pomerne krátky čas, abysa prejavili hmatateľné výsledkypráce akejkoľvek inštitúcie. Napriektomu sa isto máte čím pochváliť.Myslím, že áno. NSRV začalaplne fungovať od apríla 2009,Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniitakže máme za sebou niečo viacako rok činnosti. Za toto obdobiesme zrealizovali viac ako 60regionálnych aktivít, získali smeviac ako 500 členov, prijali a pripravilisme program pre 3 návštevyzo zahraničia – partnerovz Fínska, Malty a Bulharska, od1. júna 2009 sme sfunkčnili webovústránku www.nsrv.sk, sieťmala vlastný stánok na výstaveAgrokomplex, vydali sme 4 číslaSpravodajcu NSRV, v septembrisme uskutočnili v Senci medzinárodnúkonferenciu Národnásieť rozvoja vidieka – spájanieaktivít pre hospodársky a sociálnyrozvoj vidieka, nedávno smeprostredníctvom dotazníkov zisťovalispokojnosť prijímateľovProgramu rozvoja vidieka s propagácioutohto programu a zároveňsme im poskytli možnosť zapojiťsa do verejnej debaty o budúcnostiSpoločnej poľnohospodárskejpolitiky.■■ Už aj preto, že národná sieť jespojená s Európskou úniou, ktorájej vznik iniciovala, ako fungujespolupráca v rámci spoločenstvaa Európskeho poľnohospodárskehofondu pre rozvoj vidieka?Foto: archívNárodné siete rozvoja vidiekasú zriadené vo všetkých členskýchštátoch Európskej únie. Súzriadené a fungujú rôznymi spôsobmi,preto sú vzájomná komunikáciaa kontakty veľmi dôležitéa užitočné. Na to je pri Európskejkomisii zriadený koordinačnývýbor a podvýbor pre Leader Európskejsiete rozvoja vidieka, ktorésa pravidelne dvakrát do rokastretávajú a preberajú výsledkypráce Európskej siete, tematickýchpracovných skupín, aj problémya otázky týkajúce sa implementácienariadenia o Európskompoľnohospodárskom fondepre rozvoj vidieka. Na realizáciuaktivít na európskej úrovni jezriadený Kontaktný bod Európskejsiete rozvoja vidieka, ktorýorganizuje aktivity na zvyšovaniekapacít národných sietí, propagačnéaktivity, vydáva tlačovinya brožúry (napr. brožúra preprojekty spolupráce). Na podporuspolupráce miestnych akčnýchskupín sústreďujú ponukyna spoluprácu od miestnych akčnýchskupín z jednotlivých krajína posielajú tieto ponuky ostatnýmsieťam.■■ S ktorými národnými sieťaminaša slovenská sieť užšie spolupracujes ohľadom na naše špecifickéregionálne podmienky, súskúsenosti, ktoré sa dajú u násuplatniť?Je samozrejmé, že podmienkami,históriou a menšou jazykovoubariérou sú nám najbližšie okolitéštáty, s ktorými sa očakáva najviacprojektov nadnárodnej spoluprácev rámci prístupu Leader.Česká Celostátní síť pro venkovprisľúbila svoju účasť na tohtoročnomAgrokomplexe a zároveňnaša sieť sa zúčastní na výstaveZemě Živitelka v Českých Budějoviciach.Recipročnou účasťouna týchto výstavách chceme podporiťspoluprácu nielen na úrovnisietí, ale aj miestnych akčnýchskupín. Zo skúseností z dlhoročnejimplementácie prístupuLeader sa môžeme poučiť od partnerovz Fínska, Írska, Francúzskaa ďalších. Prispôsobenie týchtoinšpirácií na naše podmienky užzostáva na nás, pretože sú naozajveľmi odlišné.33

Manažment životnéhocyklu nehnuteľnostíNehnuteľnosti z pohľadu každej organizácie predstavujú zvyčajne významné finančnéaktívum. Riešenia SAP ® umožňujú znižovať náklady, zvyšovať výnosy a zefektívniťprocesy pri riadení životného cyklu nehnuteľností.Zprieskumu spoločnosti AberdeenGroup z roku 2008 vyplýva, že v poslednýchrokoch sa riadenie nehnuteľnostía správa budov presunuli do viac strategickejoblasti riadenia. Vzhľadom na dôraz,ktorý sa v dnešnej ekonomickej situácii kladiena znižovanie nákladov, bol tento trendešte posilnený. V súčasnosti aj členovia vrcholovéhomanažmentu začínajú na túto oblasťčinnosti svojej spoločnosti pozerať akona zdroj potenciálnych nákladových úspor,zvyšovania tržieb a zlepšení v oblasti udržateľnéhorozvoja. A majú na to dobrý dôvod.Nehnuteľnosti predstavujú významnúpoložku v zozname fixného kapitáluspoločnosti. Zvyčajne sú náklady spojenés nehnuteľnosťami v poradí hneď zamzdovými nákladmi. Spoločnosti, ktorépôsobia v úlohe komerčného správcunehnuteľností, sú pod neustálym tlakom,aby zvyšovali ziskovosť týchto investícií.A napokon, s rastúcimi cenamienergií, novozavedenými požiadavkamina reporting v oblasti spoločenskej zodpovednostiorganizácii a požiadavkamina dodržiavanie certifikácie Leadershipin Energy and Environmental Design(LEED) či ďalších environmentálnychštandardov, sa stáva znižovanie spotrebyenergie a emisií CO 2významnou súčasťoupodnikovej stratégie.Chaos alebo systémBez zavedenia správnych systémov je mimoriadnenáročné primerane reagovať na tietovýzvy. Pokiaľ manažéri spravujúci nehnuteľnostipoužívajú na manažment nehnuteľnostía súvisiacich partnerských vzťahova procesov manuálne procesy založené na papierovýchdokumentoch, tabuľkových výkazochalebo roztrieštených dátach, je takmernemožné získať ucelený pohľad na portfólionehnuteľností spoločnosti. Naviac, je veľmináročné získať prehľad o procesoch a prípadnýchneefektívnych postupoch či identifikovaťpríležitosti na zníženie nákladov a dosiahnutiecieľov udržateľného rozvoja.Východiskom je vhodný spôsob integrácievšetkých dát súvisiacich s nehnuteľnosťamia automatizácie podnikových procesov a výkazovs cieľom umožniť komplexný manažmentnehnuteľností. Riešenia SAP ® navzájomspolupracujú a sú schopné poskytnúťprehľad a kontrolu, ktoré manažér potrebuje.Funkcionalita riešení SAP ® sa dá využiťna optimalizáciu manažmentu akvizícií a výstavby,manažmentu nájmov a priestorov, prikomplexnej správe budov. Zároveň nástrojeBusiness Intelligence poskytujú jednotnúbázu dát pre masívny analytický reporting.Akvizície a výstavbaManažment akvizícií a stavebných projektovpatrí medzi najnáročnejšie aspekty riadenianehnuteľností. Ako napríklad zvolítesprávny prístup k investovaniu – či, kdea kedy kúpiť, stavať alebo prenajímať si? Akobudete kontrolovať projektové náklady, termínydokončenia a rozsah dodávok?Riešenia SAP ® pomáhajú manažéromspravujúcim aktíva dohliadať na akvizíciea na stavebné projekty všetkých veľkostía typov a mať o nich stále aktuálny prehľad.Zároveň pomáhajú vyššiemu manažmentuzabezpečiť, aby boli také projekty v súlades podnikovou stratégiou. To je možné vďakatomu, že softvér spoločnosti SAP podporujeintegrovaný proces, ktorý spája plánovanieinvestícií, akvizíciu nehnuteľností a manažmentstavebných projektov. Teraz môžete zachytiťa analyzovať dáta, ktoré vám umožniasprávne vyhodnotiť všetky investičné alternatívya návrhy.Nástroje z portfólia SAP umožňujú riadiťvšetky podrobnosti týkajúce sa kontraktu,ako aj príslušné dokumenty, účtovanie, platbya procesy súvisiace so získaním nehnuteľnosti.Manažér môže automaticky zmeniťinvestičné rozhodnutia na projekty, sledovaťrozpočty, stanovené míľniky, ponukové procesy,odovzdávanie čiastkových plnení a dátumydodávok. Zodpovedný pracovník mámožnosť okamžite vstupovať do aktuálnehoúčtovníctva projektu a aktív, elektronickykomunikovať s dodávateľmi a automatickyrealizovať platby, prípadne dostávať pripomienkyv súvislosti so všetkými dôležitýmidátumami.Manažment prenájmova priestorovV súčasnej ekonomickej situácii si niktonemôže dovoliť slabé výnosy z prenájmov,pomalé procesy pri prenajímaní a slabé využívaniefinančne nákladných pracovnýchpriestorov spoločnosti. Ak má spoločnosťzvýšiť výnosy prenájmov a zlepšiť využívaniepriestorov, potrebuje nájsť spôsob,ako monitorovať náklady, tržby, využívaniepriestorov a dôležité dátumy v reálnomčase. Okrem toho musí zefektívniť kľúčovéprocesy.Integrované riešenia spoločnosti SAP premanažment životného cyklu nehnuteľnostíposkytujú komplexné nástroje na zvládnutietýchto výziev spojených s manažmentomprenájmov a priestorov. Tieto riešeniaumožnia zefektívniť vyhľadávanie nájomníkov,riadiť ponuky na prenájom a automatickyvytvárať nájomné zmluvy. Rovnakotak zavádzajú periodické zaúčtovávanie,zvyšovanie nájomného a manažment prenájmovs nájomným stanoveným ako percentoz tržieb nájomcov, to všetko plne integrovanédo účtovníctva. Riešenia umožňujúprideľovanie zamestnancov do priestorov,plánovanie presunov a riadenie rezerváciíizieb. Systém automaticky riadidôležité dátumy, ako je obnova nájomnýchzmlúv, pomocou automatickýchpripomienok. Manažér má prístup k sofistikovanémureportingu, ktorý umožnídosiahnuť nákladovo efektívny manažmentnehnuteľností.Foto: archívSpráva budovTým, že riešenia spoločnosti SAPumožňujú integrovaný manažment životnéhocyklu nehnuteľností, pomáhajúzefektívniť a zautomatizovať prevádzkuzariadení a budov a získať lepší prehľado procesoch a výdavkoch. Vyspelé systémyumožňujú plánovať rozpočty (a sledovaťvýdavky v porovnaní s rozpočtami) pomocouupozornení a sofistikovaného systémureportingu. Jednoduchá je elektronická komunikácias dodávateľmi, vďaka ktorej saich faktúry spracovávajú automaticky a nákladysa rozdeľujú prostredníctvom úplnejintegrácie s funkciami finančného oddelenia.Systém umožňuje vytvárať, spracúvaťa sledovať objednávky na údržbu a opravy(vrátane termínov dokončenia a nákladov)pomocou štandardných procesov, čo umožňujedosiahnuť vyššiu úroveň služieb. Riešeniezachytáva spotrebu energií a emisie podľajednotlivých prevádzok, čím dokáže manažérušetriť náklady na údržbu spoločnýchpriestorov. www.sap.skSAP infolinka 0800 049 00134 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

RECEPT NA ÚSPECHAsseco Central Europe je na slovenskom IT trhu už pojmom. Firma s dvadsaťročnou históriou, začínajúca v skromnýchpodmienkach, bola prvou slovenskou firmou kótovanou na zahraničnej burze. Dnes patrí do jednej z ekonomicky najsilnejšíchsoftvérových spoločností Európy – medzinárodnej skupiny Asseco, ktorej je zároveň spoluzakladateľom. Samotné AssecoCentral Europe sa nachádza v troch krajinách Európy (Slovensko, Česko, Maďarsko), v ktorých zamestnáva viac ako 1 800 ľudí.S prezidentom spoločnosti Jozefom Kleinom sme sa rozprávali o správnych ingredienciách receptu na to, ako sa lokálna ITfirma v dnešnom globálnom svete môže presadiť nielen doma, ale aj v zahraničí.■■ Začiatkom deväťdesiatych rokov vzniklona Slovensku množstvo lokálnych IT firiem.Mnohé z nich medzičasom zanikli. Môžetenám prezradiť, ako sa vám podarilo prežiť ajpo tom, ako na slovenský trh vstúpili renomovanénadnárodné firmy?V období, keď sme začínali, nastal boomviacerých odvetví, okrem iných aj v bankovomsektore. Zahraničným IT spoločnostiamchýbala znalosť lokálneho prostredia.Naopak, zakladatelia našej firmy z tohtoprostredia pochádzali a boli schopní rýchloreagovať na vznikajúce požiadavky. Ponúkalisme jednoduché, lacné a pritom technologickymoderné riešenia. Časom smesi vybudovali renomé vo finančných inštitúciácha postupne sa nám darilo získať ajzákazky vo verejnom či komerčnom sektore.Došli sme do situácie, keď sme boli prelokálny trh priveľkí, pre zahraničie primalí.Rozhodli sme sa nájsť strategického partnera.Toho sme našli v poľskej IT spoločnostiCOMP Rzeszów. Nadchla nás vízia ichgenerálneho riaditeľa, pána Górala, vytvoriť„východoeurópsku skupinu“ IT spoločností,ktorá by konkurovala nadnárodnýmfirmám. V roku 2004 sme spoločne založiliskupinu Asseco. O dva roky neskôr sme, ajvďaka podpore Asseco Poland, vstúpili naVaršavskú burzu. Získaný kapitál sme využilina akvizície nových spoločností, vďakaktorým sme vstúpili na nové trhy a rozšíriliportfólio produktov. U klientov sme tak získaliväčší kredit.■■ Skupina Asseco, ktorej ste spoluzakladateľmi,dnes patrí k popredným európskym ITspoločnostiam. Čo pre vás znamená toto zázemie?Za šesť rokov existencie sa z poľsko-slovenskéhopartnerstva stala nie východo- alepriam celoeurópska skupina, ktorá sa nachádzav 14 krajinách Európy a má viac ako8 500 zamestnancov. Na základe hodnoteniavlastných softvérových výkonov je užna 5. mieste v Európe. Asseco Group dnespredstavuje etablovanú značku. Toto je silnýsignál pre potenciálnych klientov a najmäpre nadnárodné spoločnosti, ktoré potrebujúcezhraničné riešenia. My im ich viemeponúknuť. Na druhej strane, spoluprácav takejto skupine prináša možnosti obchodnýchsynergií, zdieľanie zdrojov a znalostí(best-practices). Pre mňa osobne je veľkýmzáväzkom, že od minulého roka zastávampozíciu CEO Asseco Group. Vzhľadomna fakt, že sme spoluzakladateľom skupiny,máme v nej veľmi silnú pozíciu a aktívne sapodieľame na jej strategickom riadení, akoaj ďalšom raste.■■ Ako je to s rastom Asseco Central Europe?Minulý rok v júli sme odštartovali regionálnuintegráciu Asseco Slovakia a AssecoCzech Republic, keď sa obe spoločnosti dohodlina jednotnej organizačnej štruktúrea obchodnej stratégii, ale ponechali si svojuprávnu subjektivitu. V nasledujúcich mesiacochdošlo k viacerým akvizíciám, z ktorýchnajvýznamnejšie predstavujú vstup na maďarskýtrh. Koncom roka sme získali majoritnýpodiel v spoločnosti Statlogics, ktorá sašpecializuje na vývoj softvéru v oblasti spotrebiteľskýchpôžičiek. O pár mesiacov nasledovalazmluva na 60 % akcií GlobeNet, jednéhoz hlavných hráčov maďarského zdravotníckehoIT priemyslu. Začiatkom roka smedospeli k rozhodnutiu registrovať jednotnýobchodný názov spoločností Asseco CentralEurope (zatiaľ v Česku a na Slovensku), ktorýjasne vyjadruje náš cieľ – byť silným regionálnymsoftvérovým centrom pre strednúEurópu. Táto zmena je pre trh signálom, žejedna etapa integrácie je úspešne ukončená.V priebehu uplynulého roka sme rozšírili ponukuproduktov i služieb, posilnili spoluprácuv obchode a začíname využívať synergickéefekty zjednotenia. Výsledkom toho sú novéobchodné úspechy v oboch krajinách. Azdaneprezradím tajomstvo, ak spomeniem, žeplánujeme ďalšie akvizície...Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archív■■ Asseco Central Europe v Česku má silnúpozíciu vo verejnej správe. Maďarský Globe­Net zasa posilnil vaše kompetencie v sektorezdravotníctva. Aké sú vaše plány v tejtooblasti?Asseco Central Europe má na Slovenskusilnejšiu pozíciu v komerčnej sfére a lenv posledných rokoch sa začalo uchádzaťo verejnú správu. Máme pripravené množstvoriešení, ktoré môžu klientom pomôcťefektívnejšie fungovať – či už manažérskeinformačné systémy (úspešne aplikovanév projektoch pre Daňové riaditeľstvo SRa Štatistický úrad SR), geografické informačnésystémy (využívané vo viacerýchčeských krajoch) alebo komplexné riešeniepre nemocnice a zdravotné poisťovne. Významnejšoušpecializáciou vo verejnej správeje zdravotníctvo, o ktoré sa zaujímamenajdlhšie. Naša dcérska spoločnosť Globe-Net ponúka služby v oblasti infraštruktúrya integrované zdravotnícke informačné systémypre viac ako 60 zdravotníckych zariadenív Maďarsku. Radi by sme participovalina projektoch elektronizácie zdravotníctva(eHealth) využijúc naše dlhoročné skúsenostinielen zo Slovenska, ale aj ostatnýchkrajín Európy, kde sa má Asseco referencie.Kompetencie našej firmy budovanév tejto oblasti tak môžu priniesť ovocie nielenv rámci slovenského projektu eHealth,ale sú prenositeľné aj do iných krajín, ktorépred rozhodnutím o budúcej podobe ichnárodných eHealth projektov stoja.■■ Na záver – prezradíte nám svoj recept naúspech?V prvom rade je to nadšenie pre prácu,ktorú robíte, ako aj schopnosť počúvaťa pružne reagovať – na trh, zákazníkov, internépotreby... K tomu pridajme správnytím ľudí a asi tú najdôležitejšiu esenciu –nápady, inovácie. A, samozrejme, pochopeniepre klientov. Bez nich by naša snahanemala zmysel. Sme veľmi hrdí na našedlhoročné vzťahy s viacerými zákazníkmi,keď sa pôvodne obchodný vzťah postupnetransformoval na partnerstvo. A práve totosú momenty, z ktorých máme najväčšiu radosť.Keď vidíme, že naše riešenia prinášajúnašim klientom pridanú hodnotu a ichúspech je aj naším úspechom.35

G4S – KOMU ZVERIŤ SVOJ MAJETOK A ŽIVOTY?V súčasnom svete je plno výziev, prekvapivých dejov a často sú spojené s nebezpečenstvom rôzneho typu a druhu. Otázka skutočnečasto znie pre podnikateľov, firmy, vlády alebo organizácie – komu zveriť ochranu majetku, životov, bezpečnosti a celistvosti.Ako všetko v trhovom hospodárstve,aj bezpečnosť sa stala tovarom,existujú firmy, ktoré tentotovar ponúkajú. Britská, alebo akchcete anglická spoločnosť G4S, sastala vo svojej domovine dôležitouoporou štátnych bezpečnostnýchzložiek napriek tomu, že je súkromnoufirmou založenou na generovanízisku. Štát ju poveril ochranou dôležitýchsúčastí energetického hospodárstvaVeľkej Británie, stráženímväzníc, súdov a iných strategickýchobjektov.Vládne zákazky po celom svetevytvárajú 38 percent celkovéhopríjmu G4S korporácie a vedenie jepresvedčené, že dôležitosť ochranybude stále rásť a tým sa budú aj príjmyfirmy zvyšovať.G4S filozofia spočíva v tom, žesúkromné firmy dokážu lepšie zabezpečovaťúlohy na ne kladené akoštátne orgány, čo je skutočnosť, ktoránajmä v západnej Európe má svojeopodstatnenie. Okrem toho spoločnosťje presvedčená, že dokážetieto služby poskytovať finančne výhodnejšie,než keby si ich štát financovalsám. Porovnanie s indexomFTSE 100, čo je akési porovnanie výslednicestovky bezpečnostných služieba celej skupiny Peer, do ktorej G4S patrí, vyznieva pre G4S veľmipriaznivo – ak má skupina index 140, tak firma G4S má 210.Ako zaujímavosť z činnosti tejto SBS-ky možno uviesť, že Spojenéštáty severoamerické jej zverili ochranu hraníc s Mexikom, kontroluimigrantov a vracanie neželaných a nepovolených imigrantov. Prevládu USA to má svoje výhody, túto službu robia zmluvne ľudia, nepatriacipod riadenie vlády, z politického hľadiska je to práca, a niepolitika.Dôležité je, že G4S nadobudla v rôznych prostrediach vo svete takéskúsenosti, že dokáže prijať podmienky okolia a zvládať ich spôsobom,ktorý si overila už dávno v inej krajine, alebo jej experti vediavytvoriť postupy najvhodnejšie pre danú krajinu a zákazníka, kdepôsobia. Strážna služba je jednou z klasických aktivít vykonávanýchG4S. Veľmi dôležitou a rastúcou zložkou aktivít je preprava peňazív rámci potrieb zákazníkov – tento segment trhu bezpečnostnýchslužieb mal prakticky najväčší rast, nakoľko peňažné hotovostné tokyv rámci rozširovania obchodných aktivít napriek používaniu kreditnýchkariet vzrástli. Podľa prieskumov v Európe v roku 2008 prebehlo78,3 percenta platieb v hotovosti. Spoločnosť vyznáva filozofiu, že hotovosťbola, existuje a bude existovať ako spôsob vyrovnania hodnôtna trhu, a preto sa zamerala na čo najväčšiu možnú bezpečnosť v narábanís ňou. V 30 štátoch USA na 6 110 miestach sleduje G4S bezpečnosťzamestnancov a zákazníkov Bank of America, štvrtej najväčšejbanky sveta. Firme patrí i komplexnú ochrana londýnskeho centrahotovosti, veľmi dôležitej inštitúcie, kde naozaj obieha nepredstaviteľnémnožstvo peňazí. Toto londýnske centrum hotovosti je srdcom veľkýchfinancií a obehu hotovosti v Británii, a preto je jeho dobrá funkciaživotne dôležitá pre štát i pre službu, ktorá ho vlastní. A perličkoubankovej ochrany je vyše desať rokov trvajúca zmluva tejto SBS-kys Nedbank, veľkou bankou v Juhoafrickej republike, krajine s veľkouFoto: archívkriminalitou. Ochrana tu prebiehana 15 miestach so 4 500 bezpečnostnýmizamestnancami v prostredí nieveľmi naklonenom ochrane.Ak by niekto položil otázku, akoto firma vie robiť, odpoveďou môžebyť storočné výročie existenciea zberu poznatkov v tejto branži,vyše 595 000 zamestnancov v rámcicelého sveta a kontrakty s vládami.A byť druhým najväčším súkromnýmzamestnávateľom sveta – toje nielen úspech, ale aj veľká zodpovednosť,čo si v G4S dostatočneuvedomujú. Zamestnávateľskývnútrofiremný kódex by naozaj, aksi ho človek prečíta, mohol byť vzoromzamestnávateľského správaniavoči zamestnancom so všetkou korektnosťou,i keď sa v ňom vyskytujúpre anglosaské krajiny pre nástaké typické perličky ako tzv. sexuálneharašenie. Ale vo vytváranípracovného prostredia a rešpektovanípredpisov jednotlivých krajín,kde korporácia G4S pôsobí, môžubyť naozaj vzorom. Veľmi dobre sastarajú o také operačné metódy výkonuslužby, aby zamestnanci boličo najviac chránení pred dôsledkamikonania z okolia. O starostlivostifirmy svedčí aj v roku 2009 vykonanýprieskum spokojnosti a postojov zamestnancov G4S, kde nadotazníky odpovedalo okolo 169 000 pracovníkov, čo je dobrá tretinacelého osadenstva firmy.Charita patrí k etickej vybavenosti tejto profesionálnej organizácie,v roku 2009 vydala na detské domovy a ochranu detí, zdravotníctvo,mimovládne nadácie, boj proti chudobe, životné prostredie, zlepšenieživota vo väzení a šport celkove 311 000 libier.Osobitnou kapitolou rozsahu činnosti tejto vysoko profesionálnejorganizácie je stráženie a ochrana letísk, mimoriadne aktuálna dnesa čoraz aktuálnejšia zajtra, pretože ľudia, ktorí ohrozujú leteckú prepravu,nespia na vavrínoch a mnoho vecí sa naučili. Ruka v ruke musíteda ísť aj rozvoj metód SBS-ky, aby efektívne dokázala čeliť nebezpečenstvu,čo G4S zvláda na vysokej úrovni. Je aj najväčším svetovýmposkytovateľom elektronického monitoringu osôb, iba v samotnejBritánii takto sledujú 12 000 osôb s kriminálnou minulosťou, a nacelom svete je to takmer 40 000 osôb, ktoré často nemusia ani sedieťvo väzení, ale sú pritom kontrolované a sledované. Nezanedbateľnousúčasťou a najmä verejnosti asi najznámejšou je ochrana významnýchosôb, spevákov a speváčok, hercov a herečiek, ako aj športovcovv rámci ich verejného pohybu. Koncerty a športové zápolenia nezriedkaprinášajú excesy, ktoré musí vedieť profesionál zvládnuť, a G4S tovie, o tom sa presvedčil rad dnešných i minulých celebrít.Energetika a najmä ochrana pre ďalších dvadsať rokov veľmi dôležitýchropných zdrojov na Blízkom východe je aj v rukách G4S.V Spojených štátoch amerických ochraňujú Hooverovu priehradu –známy Hoover Dam, ktorá poskytuje vodu suchým poliam a elektrinupre dôležité výroby a obyvateľstvo okolia.Profesionáli sa nezaprú, napriek tomu, alebo azda práve preto, G4Skoná svoju službu nenápadne, v tichosti, ale dobre a efektívne – a právepreto o nej nie je počuť. 36 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ochrancovia, ktorí poznajú len výzvyK renomovaným poskytovateľom bezpečnostných riešení vo svete patrí nadnárodná skupina G4S, ktorá existuje už vyše sto rokov,má viac ako 595 000 zamestnancov a pôsobí v 110 krajinách sveta. Medzi ne patrí tiež Slovenská republika. O G4S je známe, že užvyše 27 rokov ochraňuje napríklad jadrové elektrárne v Spojených štátoch, ale aj to, že u nás pred vyše rokompri zavádzaní eura bez problémov zabezpečovala prepravu hotovosti v tejto mene príslušným hospodárskym subjektom.EUROREPORTplus oslovil pána Rolanda Mentzera, generálneho riaditeľa pre región centrálnej Európy.■■ Aké služby G4S ponúka svojim klientom?S našou tradíciou sme hrdí na svoje hodnotya víziu. Našou víziou je byť uznávanýako svetový líder v poskytovaní bezpečnostnýchriešení. Poskytujeme služby najvyššejkvality v oblasti strážnych služieb,prevozu a spracovania finančných hotovostía cenín, v zahraničí taktiež napríkladoutsourcing justičných stráží.Spolupracujeme s vládami, obchodnýmispoločnosťami a inými organizáciamiv oblastiach od vyhodnocovania rizík až poimplementáciu integrovaných bezpečnostnýchriešení. Chránime majetok ľudí ajpodnikov, hviezdy hudobného neba, športovécelebrity, dôležité objekty vrátane niekoľkýchnajdôležitejších budov medzinárodnýchorganizácií po celom svete.Popri širokom portfóliu služieb dosahujekorporácia G4S najvyššiu finančnú ziskovosť.■■ Súčasťou štruktúry bezpečnostných zložiekv skupine G4S je aj prevádzka tzv. Národnýchkontrolných centier. Funguje tiežv Slovenskej republike?Tieto pracoviská sa spolupodieľajú nazabezpečovaní zvýšenia bezpečnostnýchštandardov, ktoré sú realizované pri ochraneľudských životov a materiálnych hodnôt.V súčasnosti ho má zriadené už aj slovenskáskupina G4S. Ide o pracovisko s nepretržitouprevádzkou. Hlavnou úlohou kontrolnéhocentra je ešte viac zdokonaliť úroveňochrany a bezpečnosti životov a hodnôtpri preprave, spracovávaní finančnýchhotovostí a ochrane objektov. Jeho činnosťprispeje k efektívnejšej internej i externejkomunikácii pri riešení mimoriadnych situácií.V prípade vzniku mimoriadnej situácietotiž centrum prijíma v poradí akoprvé pracovisko v rámci G4S informáciuo vzniku mimoriadnej udalosti a zabezpečíokamžitú komunikáciu s Policajným zboromSR, ako aj koordináciu síl G4S a PZ SRpri riešení mimoriadnej udalosti.■■ Kvalita poskytovania bezpečnostnejslužby závisí aj od kvality legislatívy príslušnejkrajiny. Na Slovensku prax ukázala,že zákon bolo treba meniť. Sú naše súčasnéprávne normy v porovnaní so zahraničímdostatočné, aby bola kvalita služieb naštandardnej úrovni?Posledná novela zákona o bezpečnostnýchslužbách, podľa môjho názoru, zrušenímobmedzenia predmetu podnikaniaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívbezpečnostných služieb priniesla pozitívnyposun smerom k liberalizácii portfóliaslužieb, ktoré môžu v súčasnosti bezpečnostnéslužby poskytovať. Určite nehovorímlen v mene našej spoločnosti, keď vyjadrímpresvedčenie, že menšie zmeny Zákonníkapráce by priniesli poskytovateľomslužieb 24/7, tak ako aj ich zamestnancom,príjemnejšie podnikateľské a pracovnépodmienky.■■ Spomenuli ste skúsenosti s bezpečnostnýmdohľadom nad masami ľudí pri verejnýchpodujatiach. Známym problémom sútu futbalové štadióny. Riešite ich v inýchkrajinách a viete zaistiť ochranu športovískv tunajšom prostredí?V našej spoločnosti slovo problém nepoužívame.V našom slovníku sú len výzvya riešenia. Vždy sa uistíme, že poznámedokonale potreby zákazníkov a využijemevšetok svoj intelektuálny kapitál a ostatnéprofesionálne znalosti a zručnosti, abysme mu ušili riešenie na mieru. Odpoveďna vašu otázku je teda áno a dovolím si tvrdiť,že vieme poskytnúť spoľahlivé riešeniav každom prostredí.■■ Modernú trestnú činnosť tvoria častékrádeže motorových vozidiel, ktoré sanikdy nenájdu, ale i lúpež kompletnýchbankomatov. Máte proti tomu svoju spoľahlivúmetódu ochrany?Samozrejme. Každá moderná spoločnosťmusí vedieť reagovať na zmeny a novévýzvy. V našej spoločnosti si sami dávamenové ciele a výzvy, aby sme dokázali každýrok zlepšiť naše výkony a zabezpečili takdlhodobý a udržateľný rozvoj.■■ Korupcia a klientelizmus sú na Slovenskutakpovediac národným športom, ktorýmá pre rozvoj spoločnosti vážne dôsledky.Stretli ste sa s nimi v nejakej podobe?Áno, mám vedomosť o týchto „športoch“.Naša korporátna identita je kreovanána princípoch, ktoré rázne odmietajúa netolerujú korupciu a klientelizmusv akejkoľvek forme. V prípade, ak by saniekto snažil u nás dosiahnuť svoj cieľ toutocestou, bude slušne odmietnutý.37

Dunajská stratégiaVytvárajú priestorna presadzovanie našich záujmovZa záujmy Dunajskej stratégie a veľkolepého projektu T. T. T. (Transkontinentálneho tranzitného terminálu) na medzinárodnom polilobujú v Bruseli aj reprezentanti Slovenskej republiky – podpredseda EK a komisár pre medziinštitucionálne vzťahya administratívu Maroš Šefčovič, stály predstaviteľ Slovenska pri Európskej únii Ivan Korčok a europoslankyňa Monika Smolková.Oslovila ich publicistka Mária Šišuláková.Maroš ŠefčovičFoto: archív■■ Členské štáty EÚ nachádzajúce sa pozdĺžDunaja pripravujú Dunajskú stratégiu. Aká jeúloha Európskej komisie v tomto projekte?V júni 2009 lídri EÚ požiadali EK o vypracovanieDunajskej stratégie. Závery európskehosummitu definovali túto úlohu takto:„O dosiahnutie dlhodobo udržateľného rozvojaby sme sa mali snažiť i prostredníctvom integrovanéhoprístupu k špecifickým výzvam týkajúcimsa jednotlivých regiónov […] Preto vyzývameEurópsku komisiu k príprave Európskejstratégie pre Dunajský región do konca roka2010.”Pri príprave a implementácii tejto stratégiehrajú kľúčovú úlohu členské štáty, regiónya medzivládne orgány. Európska komisia,za koordinácie generálneho riaditeľstvapre regionálnu politiku, je hybnou siloucelého procesu. Na jeseň 2009 EK stanovilarámec na prípravu tejto stratégie. V súčasnostizhromažďujeme návrhy členskýchštátov, všetkých zúčastnených strán a príslušnýchodborných útvarov EK, a to najmäprostredníctvom memoránd, stretnutí, konferenciía internetových verejných konzultácií,ktoré prebiehajú do konca júna. V tretejfáze (od júna do decembra 2010) komisiavyhodnotí a zosumarizuje získané návrhya pripraví komunikáciu a akčný plán prestratégiu. Následne, od roku 2011, sa začnúpráce na ustanovení správnych a kontrolnýchsystémov a jednotlivé opatrenia sauvedú do praxe.■■ Makroregionálne stratégie budú zohrávaťv budúcnosti čoraz dôležitejšiu úlohu v rámcipolitík EÚ. Prečo je to tak?Mnohé otázky a výzvy už v rámci Európynemôžu byť riešené výlučne na národnejúrovni. K nim patria napríklad dopravnéspojenie, ochrana životného prostredia, prevenciaprírodných a iných rizík, klimatickézmeny. V tomto zmysle je potrebná aktívnaspolupráca so susednými krajinami pri identifikáciispoločných problémov, hľadaní spoločnýchriešení a koordinácii úsilia o ich implementáciu.Niektoré problémy môžu byťriešené na celoeurópskej báze. Iné sú všakspäté so špecifickým geografickým územím(napríklad povodie riek alebo morí, spoločnérozpätie hôr a pod.). Tieto územia nazývamemakroregióny a najlepšou odpoveďouna riešenie jednotlivých výziev pochádzajúcichz takýchto oblastí je makroregionálnastratégia.Makroregionálna stratégia je dlhodobýproces, v ktorého rámci by sa mali všetkyrelevantné strany dohodnúť na uplatneníspoločného postupu. Toto zahŕňa nájdeniepotrebných prostriedkov. Táto spoluprácaumožňuje integrovaný prístup spájajúci viaceréoblasti verejných politík, nájdenie rovnováhymedzi protichodnými záujmami, akosú napríklad ochrana životného prostrediana jednej strane a doprava alebo poľnohospodárstvona strane druhej.■■ Akým spôsobom je Slovensko zapojené dotohto procesu?Slovensko aktívne podporuje prípravu európskejstratégie pre Dunajský región. Nedávnotlmočilo svoj názor na túto stratégiuprostredníctvom memoranda adresovanéhoEK. Oblasti, ktoré sú pre Slovensko obzvlášťdôležité, sú najmä dopravný sektor a energetickáinfraštruktúra, ako i otázky týkajúce saživotného prostredia, turizmu, kultúry a hospodárskehorozvoja. Využitie Dunaja akohlavného dopravného koridoru je v centreslovenského príspevku.■■ Čo môžete vy ako podpredseda EK premedziinštitucionálne vzťahy a administratívuurobiť pre zvýšenie slovenského záujmuo túto stratégiu?Dva dokumenty týkajúce sa Dunajskejstratégie (komunikácia a akčný plán)Foto: archívbudú prerokované a prijaté Európskou komisiouna konci roku 2010. Ich súčasťoubudú návrhy niekoľkých konkrétnych aktivíta niekoľko príkladov projektov, ktorébudú môcť byť zrealizované v podunajskejoblasti v nasledujúcich rokoch. Do prijímaniaDunajskej stratégie budú aktívnezapojení všetci členovia EK vrátane mňa,pričom ju musia všetci komisári formálneodsúhlasiť.Dokumenty o Dunajskej stratégii budeschvaľovať Európska rada na jar 2011.To znamená, že budú musieť byť prijatévšetkými členskými štátmi EÚ. Preto sabude generálne riaditeľstvo EK pre regionálnupolitiku v júli 2010 snažiť o dosiahnutiepredbežného súhlasu všetkých zúčastnenýchčlenských krajín s oboma dokumentmitejto stratégie. V rámci nadchádzajúcichrokovaní partnerom predstavímmôj pohľad na túto problematiku s cieľomzdôraznenia významu Dunajskej stratégieako takej pre všetky zaangažované strany.Ivan Korčok■■ Pre záujmy SR v Dunajskej stratégii je dôležitýlobing našich zástupcov v Bruseli a Štrasburgu.Akiste koordinujete vzájomne svojekroky?Vzhľadom na to, že stratégia sa tvorí„zdola nahor”, teda jednak na základe národnýchpríspevkov participujúcich krajína jednak na základe výstupov z konferenciíorganizovaných pod záštitou Európskejkomisie, je potrebné usilovať sa o prezen-38 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Dunajská stratégiatovanie našich záujmov v čo najširšom rozsahu.Úloha EK v celom procese je veľmidôležitá, pretože to bude práve ona, ktona základe všetkých príspevkov a podnetov„dá stratégiu na papier”. Európskej komisiisme predložili našu národnú pozíciua o presadzovanie slovenských záujmovsa usilujeme aj neformálnou cestou. Európskyparlament je v procese tiež veľmiaktívny. Jeho poslanci so záujmom o tútotému si vytvorili neformálne Dunajské fórumposlancov EP. Som presvedčený, žemusíme využiť všetky možnosti na prezentovanieslovenských záujmov a preto sominicioval seminár, ktorý sa konal v apríli napôde EP v Bruseli a Stále zastúpenie SR priEÚ ho zorganizovalo spoločne s partnerskýmStálym zastúpením Rakúska pri EÚ.Hľadanie partnerov a partnerský prístupsú na presadzovanie národných záujmovtaktiež mimoriadne dôležité.■■ Ako môžete osobne a váš úrad prispieťk nášmu úspechu pri presadzovaní stratégie?Vytvorením priestoru na presadzovanieslovenských záujmov, čo sa nám veľmiúspešne podarilo na seminári v EP, prezentovanímzáujmov na všetkých podujatiachorganizovaných na rôznych úrovniach, akoaj hľadaním partnerov pre slovenské projekty.Súčasťou Dunajskej stratégie budeakčný plán s kľúčovými projektmi, ktoréprispejú k rozvoju Dunajského regiónu.Musíme sa preto usilovať hľadať podporua partnerov k projektom, ktorých realizáciabude pre Slovensko prínosom. Presadzujemeuplatňovanie integrovaného prístupu,teda rovnocenné riešenie všetkých priorítstratégie, a v rámci našej národnej pozícienavrhujeme projekt Transkontinentálnehotranzitného terminálu v priestore medzitroma štátmi: Českou republikou, Rakúskoma Slovenskom. Podporu pre tento konkrétnyprojekt hľadáme aj my v Bruseli.■■ Ktoré z prípravných podujatí považujete zadôležité?Vzhľadom na to, že stratégia sa tvorí„zdola nahor”, všetky podujatia predstavujúpriestor na prezentovanie národnýchzáujmov. Európska komisia, konkrétne generálneriaditeľstvo pre regionálnu politiku,ktoré je gestorským riaditeľstvom preDunajskú stratégiu v rámci EK, sa usilujezúčastňovať na všetkých podujatiach. Priamopod jej záštitou sa konalo päť konferencií,na ktorých bol priestor na diskusiua výsledky, ktoré sa premietnu do konečnejpodoby stratégie. Pre Slovensko akoorganizátorskú krajinu bola veľmi dôležitákonferencia vo Viedni a v Bratislavezameraná na dopravu, energetické a environmentálneotázky, kde sme mali možnosťprezentovať jednu z našich hlavnýchpriorít, ktorou je splavnosť Dunaja. Právepri otázke splavnosti vidno, že problémys ňou súvisiace možno vyriešiť iba spoločnoustratégiou, keďže medzinárodné riekysa nekončia na hraniciach štátov. Pozitívneefekty nedosiahneme tak, že si štáty prijmúopatrenia na svojom úseku bez ohľaduna to, čo sa deje v susednej krajine. Analogickyto platí o čistote vody, hospodárskejoblasti či cestovnom ruchu. Je tiež úplnev poriadku, že prijatie Dunajskej stratégienie je naviazané na nové dodatočné finančnézdroje z EÚ (pozn. Dunajská stratégia jezaložená na troch „nie”: žiadna nová inštitúcia,žiadna nová legislatíva, žiadne nové peniaze).Núti nás to rozmýšľať o takých projektoch,ktoré majú pridanú hodnotu pre celú úniua my vieme, že na takýto účel je prostriedkovdostatok. Od EK na druhej strane očakávamesilnú podporu, pretože ide o súčasťpolitiky súdržnosti.■■ Je špecifické, že do stratégie sa zapájajúaj štáty, ktoré zatiaľ nie sú v EÚ, teda v europarlamentenemajú volených zástupcov.Aké sú vyhliadky zohľadnenia záujmov týchtokrajín?V rámci procesu prípravy Dunajskejstratégie EK oslovila krajiny procesu dunajskejspolupráce, teda Nemecko, Rakúsko,Slovensko, Česko, Maďarsko, Slovinsko,Chorvátsko, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu,Čiernu Horu, Rumunsko, Bulharsko,Moldavsko a Ukrajinu, z ktorýchšesť krajín nepatrí k členským krajinámEÚ. Všetky participujúce členské krajinyEÚ podporujú účasť nečlenských štátova tie sa na procese zúčastňujú prostredníctvomstretnutí národných kontaktnýchbodov, ktoré sa konajú na úrovni EK. Rovnakoako členovia aj nečlenovia predložilisvoje národné príspevky a sú pozývanéna všetky podujatia organizované v rámciprípravy stratégie. Niektoré podujatia ajpriamo organizujú. Veľmi aktívne je napr.Srbsko, kde sa v septembri uskutoční semináro financovaní a riadení Dunajskejstratégie zameraný na riešenie finančnýchzáležitostí, keďže nečlenské štáty nemajúprístup k rovnakým fondom EÚ ako členské.Nečlenské krajiny EÚ môžu pre dunajskúspoluprácu využiť napr. programCARDS (Pomoc Spoločenstva pri obnove,demokratizácii a stabilizácii) a nástroj Európskejsusedskej politiky. Dôležité je, ževšetky dotknuté členské krajiny podporujúúčasť nečlenov a nečlenovia prejavujúo spoluprácu v regióne živý záujem.Monika Smolková■■ Európsky parlament sa už pri viacerých príležitostiachzaoberal Dunajskou stratégiou.Čo sa doteraz udialo?Európsky parlament prijal v januáriuznesenie o európskej stratégii pre podunajskúoblasť. Uznesenie bolo prijaté s veľkoupodporou všetkých politických frakcií.Na jeho základe EK vypracuje akčný plán,ktorý by mal zahŕňať tieto prvky: ekologickévyužívanie Dunaja na vnútrozemskúdopravu, prepojenie s inými spôsobmidopravy v povodí Dunaja prostredníctvomzlepšenia celej infraštruktúry a vytvoreniaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívmultimodálneho dopravného systému pocelej dĺžke rieky, ekologické využívanievodnej energie pozdĺž Dunaja, ochranua zlepšenie kvality vody v tejto rieke, rozvojekologického cestovného ruchu a zlepšeniev oblasti vzdelávania, výskumu a sociálnejsúdržnosti.Doteraz sa uskutočnilo päť plánovanýchkonferencií: začiatkom februára v nemeckomUlme, koncom februára v Budapešti,v apríli vo Viedni a v Bratislave, v májiv Ruse v Bulharsku a nedávno v rumunskejConstanci.■■ Patríte ku skupine europoslancov, ktorísa angažujú pre tento projekt. Aké kroky stepreň doteraz podnikli a chcete v budúcnostiurobiť?Keďže som členkou výboru pre regionálnyrozvoj a náš výbor bol gestorský pre prijatieuznesenia k Dunajskej stratégii, mohlasom sa podrobnejšie oboznámiť s týmtoprojektom, ktorý dáva konkrétny návodpre bilaterálne aj multilaterálne spoluprácečlenských krajín v rôznych oblastiach.V čase hospodárskej krízy je to naliehavejšienež inokedy. Dunajská stratégia ponúkapráve tieto možnosti. Ako príklad dobrejsusedskej spolupráce svedčí aj zorganizovanieseminára k výsledkom Konferencieo stratégii Európskej únie pre Dunajskýregión: doprava, energetika a environmentálneotázky vo Viedni a v Bratislave zo dňa19. – 21. 4. 2010. Seminár organizovalo Stálezastúpenie Rakúska a SR pri EP a záštituprevzal rakúsky kolega poslanec RichardSeeber so mnou.■■ Zaznamenali ste nejaké ohlasy na našepredstavy a na projekt Transkontinentálnehotranzitného terminálu (T. T. T.) pri Malackáchzo strany ostatných partnerov?Projekt Transkontinentálneho tranzitnéhoterminálu má veľkú budúcnosťa pozitívne reakcie sú z Česka, Rakúskaa Nemecka. Jeho vybudovanie by prispelok rozvoju celej strednej Európy. Trebasi uvedomiť, že projekt T. T. T. by zásadnezmenil pozíciu Slovenska v dopravnomsystéme nielen v strednej Európe, ale prispojení Ázie, Ruska a Európy. Nad tým satreba seriózne zamyslieť a vysloviť takémutoambicióznemu projektu vážnu a systematickúpodporu.39

Ministerstvozahraničných vecí SRV medzinárodnej spoluprácitkvie efektívnosť fondovZáujmy Slovenskej republiky v rámci pripravovanej Dunajskej stratégie namedzinárodnom poli prezentuje, obhajuje a presadzuje Ministerstvo zahraničnýchvecí SR, konkrétne sekcia európskych záležitostí. S jej generálnym riaditeľomFrantiškom Ružičkom sa zhovárala publicistka Mária Šišuláková.■■ Nakoľko je v rámci rozvoja regiónov už prijatáBaltská stratégia vzorom pre Dunajskústratégiu?Európska komisia v snahe lepšie využiťprostriedky vyčlenené na rozvoj regiónovprišla s konceptom makroregionálnychstratégií, ktoré by mali vychádzať z istéhospoločného menovateľa zúčastnených krajín.Ako prvá vznikla Baltská stratégia, ktorúlogicky nasledovala myšlienka Dunajskejstratégie. Jedným z cieľov celého konceptuje pospájať kohézne krajiny aj čistýchplatcov a regióny, prihraničné regióny. To,čo sa nám podarilo vstupom do Schengenua otvorením hraníc. Tam sa stierajú rozdielymedzi jednotlivými krajinami a sme svedkamiich rýchleho rozvoja. Záleží na tom,aby sa v nových členských štátoch únie,ktoré sú prijímateľmi pomoci z eurofondov,napríklad pri Baltskom mori, nerealizovalinavzájom nekompatibilné projekty. Ak jednaz krajín investuje do životného prostredia,je nezmyselné, aby v tesnom susedstveiný štát budoval priemyselnú zónu.To isté sa týka Dunaja spájajúceho starýchčlenov spoločenstva, nových členov,ale aj nečlenské štáty Európskej únie. Ideo maximálne využitie možností, ktoré riekaponúka v rozvoji dopravy, skvalitňovaní životnéhoprostredia, aby krajiny pozdĺž Dunajamedzi sebou komunikovali a snažili saaspoň časť projektov zosúladiť tak, aby získališiršiu dimenziu.Foto: M. Nemec■■ Tieto štáty sú na rozličnej hospodárskeja spoločenskej úrovni. Vieme, čo chcemev rámci stratégie presadzovať?Vieme, ale zatiaľ je stratégia v etape diskusiía identifikácie možných reálnych projektov.Samotná stratégia sa bude pravdepodobneprijímať až v polovici roka 2011,ku koncu maďarského predsedníctva.Dovtedy sa musíme zamyslieť, čo je prínosnéa akceptovateľné pre všetkých účastníkovprojektu. Pracujeme s inštitúciami a finančnýmiprostriedkami, ktoré jednotlivékrajiny majú v rámci rozpočtu EÚ v tomtoprogramovacom období pridelené. Ideo ich najlepšie možné využitie v širšomkontexte regiónu v rámci príslušného operačnéhoprogramu. Toto aj presadzujeme.Stratégia bude v prvom rade riešiť Dunajako transportný koridor. Stotožňujeme sas tým, že dopravná kapacita Dunaja nie jevyužitá a treba ju výrazne zvyšovať. Našoudruhou prioritou je rozvoj multiregiónov,ktoré ležia na rozhraní Slovenska, Maďarska,Rakúska a Česka, čo by bolo nad rámecdvojstranných rozvojových programov.O tom s našimi partnermi rokujeme.Podľa mojich skúseností v jednotlivýchregiónoch vidieť výsledky investícií zo stranyúnie. Sú krajšie, život v nich sa zlepšil.No pridelené peniaze sa dajú využívať eštelepšie a rýchlejšie na kvalitné spoločné projekty.■■ Možno počítať, že v prípade dobre pripravenejDunajskej stratégie by sa jej potrebyzohľadnili v budúcom rozpočtovom obdobíEÚ?Za ideálnych podmienok by Slovenská republikaurčite bola za to, aby EÚ prehodnotilasvoje doterajšie postoje pri tvorbe rozpočtu.To však súvisí s hospodárskou situáciouv Európe a so schopnosťou členskýchkrajín realizovať, čerpať pridelené fondy.Ak bude splnený prvý predpoklad, čomuzatiaľ vývoj v Európe nezodpovedá, že nastanúideálne ekonomické podmienkya znova sa dostaneme do fázy rastu, členskéštáty nebudú nútené siahnuť po zásadnýchštrukturálnych finančných opatreniach, zachovalaby sa približne dnešná jednopercentnáúroveň príspevkov do spoločnéhorozpočtu. Druhým predpokladom je preukázateľnésplnenie implementácie programov,využitie finančných prostriedkov, ktorésme v tomto programovacom období dostali.Ak sme ich využili efektívne na našehlavné priority – infraštruktúru, ochranuživotného prostredia, rozvoj cestovného ruchu– žiada sa, aby sme v rámci Dunajskejstratégie dokázali vygenerovať 2 – 3 kvalitnékľúčové projekty, ktoré začneme realizovaťz už pridelených prostriedkov. Týmdokážeme životaschopnosť stratégie a vzájomnejspolupráce. K tomu však vedie dlhácesta.■■ Aký by mal byť náš vklad, aby mala Dunajskástratégia perspektívu, aby bola schválená?Slovensko musí byť predovšetkým diplomatickyaktívne vo vzťahoch so všetkýmiúčastníkmi stratégie, byť s nimi v kontakte,prezentovať im naše návrhy a dokázať vecnea odborne reagovať na ich návrhy. Maliby sme sa sústrediť na vypracovanie kvalitnýchprojektov, ako sú napríklad Transkontinentálnytranzitný terminál na Záhorí alebospolupráca s Maďarskom v oblasti ochranyživotného prostredia, dôležitý je projektdiverzifikácie rizík a rozvoj novej dopravnejinfraštruktúry v smere sever – juh i východ– západ, projekt rozvoja slovenskýchvodných ciest napojených na Dunaj v súlades európskym programom NAIADES.V oblasti druhého piliera – ochrany životnéhoprostredia – je to projekt na ochranua manažment dunajských lužných lesov,CEFrame – stredoeurópske hodnoteniea manažment povodňových rizík v priestoreCENTROPE. V rámci tretieho piliera spomeniemprojekt dunajského vedomostnéhoklastra, projekty na oživenie cestovného ruchu,koncepcia rozvoja vodnej turistiky naDunaji, Malom Dunaji, dolnom Váhu a Moravea projekty budovania medzinárodnejsiete cyklotrás.Mali by sme k Európskej komisii vystupovaťako jeden z aktívnych členov Dunajskejstratégie. To je aj úloha nášho ministerstva.Potom je smerom dovnútra Slovenskadôležité vysvetľovanie cieľov stratégie a jejmožností verejnosti. Tu je priestor pre Úradvlády SR, ktorý tieto záležitosti smeromdovnútra koordinuje, je v kontakte s príslušnýmipartnermi. Okrem toho by smemali ako jediná krajina susediaca so všetkýmipartnermi Vyšehradskej skupiny – V4pripraviť flexibilné projekty V4, čím vytvorímeinterkonektor medzi Baltskou a Dunajskoustratégiou.■■ Projekt Transkontinentálneho tranzitnéhoterminálu pri Malackách už má jasné kontúry.Teraz je úlohou Slovenska jeho dostatočnápropagácia. Podnikáme už nejaké kroky?Samozrejme, projekt sme už prezentovalina viacerých medzinárodných odbornýchkonferenciách. Naposledy v Ruse, či na rakúsko-slovenskejodbornej konferencii v Bratislavea vo Viedni v apríli 2010. Vidieť, ževyvoláva ohlasy. Dôležité je, aby sa rozvíjala aby sme prichádzali s novými argumentmi,čo projekt prinesie našim partnerom. Trebasi uvedomiť, že EÚ je spolunažívanie, spoluprácaa solidarita s 26 krajinami. Veci musímepredstavovať tak, že sú naším záujmom,ale majú konkrétny prínos pre každého z našichpartnerov, a vymenovať pozitíva pre každéhoz nich. 40 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Bratislavský samosprávny krajProjekt pre lepší životZáhoriaDunajská stretégia a veľkolepý projekt T. T. T. (Transkontinentálny tranzitný terminál)sa v rámci Slovenskej republiky dotýka jej dvoch samosprávnych krajov. Bratislavskéhoa v menšej miere Trnavského samosprávneho kraja, ktoré spravujú prirodzený regiónZáhorie. Preto publicistka Mária Šišuláková oslovila podpredsedu Bratislavského samosprávnehokraja Iva Nesrovnala.■■ Aký je postoj Bratislavského samosprávnehokraja k Dunajskej stratégii?Jedným z naších strategických cieľovje intenzívnejšie zapojiť Bratislavský samosprávnykraj do medzinárodných štruktúr,zvýšiť jeho autoritu v týchto štruktúrach,efektivitu čerpania finančných prostriedkova rovnako medzinárodnú prezentáciu kraja,ako aj jeho spoluprácu so zahraničnými partnermiv medziregionálnom i celoeurópskomrámci. Tu cítime a vidíme obrovský deficita potvrdzujú nám to všetci partneri, s ktorýmirokujeme. Ako hovoria, čakali zmenu vedeniakraja a jeho postojov, veľmi ju vítajú.Dunajská stratégia je jedným z naplnenínašich cieľov. Ide o nový regionálny európskyprogram podľa vzoru Baltickej stratégie,hoci ona má celkom iné východiskové podmienky.Bratislavský samosprávny kraj sachce na realizácii Dunajskej stratégie aktívnezúčastniť. Vidíme v tom šancu pre Slovensko,pre región, čo v našom chápaní znamená preobyvateľov. Nechceme hovoriť o projektoch,ale o ľuďoch. Pre nás je to šanca, ako zvýšiťživotnú úroveň obyvateľom, o čom sa tu nehovorí,ale nazýva sa to blahobyt. Lebo ľudiasi zaslúžia viac, než sa im dostáva.■■ Medzi účastníckymi štátmi existuje pomerneveľká nerovnosť, pričom bratislavská župaje najrozvinutejším regiónom Slovenska. Čood Dunajskej stratégie očakávate?To, že náš kraj je najrozvinutejší, je ibamatematický pohľad, na ktorý jeho obyvateliatrochu doplatili. V rámci stratégiejednoznačne preferujeme vzdelanie, vedua výskum, ako aj inovácie. Iba inovácie a vzdelanieľuďom zabezpečia rast hospodárstva,počtu pracovných miest, zvyšovanie životnejúrovne. Preto aj v rámci klastra chcemepresadzovať riešenia pre vedomostnú ekonomiku,aby sa pracovalo hlavou, a nie rukami.Ak si porovnáme, ktoré sú najvyspelejšieoblasti sveta a prečo, zistíme, že sú to tie,kde vzniká najviac duševného bohatstva,kde sa veci vymýšľajú, ale vyrábajú sa niekdeinde. Naším cieľom je, aby sa i na Slovenskua v našom kraji vymýšľali veci s veľkou pridanouhodnotou. Zásadne treba tiež posunúťdopredu turizmus ako zdroj ekonomickéhorastu a tvorby pracovných miest.Dunajská stratégia definuje svoje priorityv oblasti rozvoja dopravy a dopravnejinfraštruktúry, čo Dunaj ponúka, potom jerieka zdroj energie a zásob vody a Dunaj jesúčasne oblasťou spoločného kultúrnehodedičstva národov, ktoré okolo neho žijú.O očakávaniach, čo nám dá konkrétna spoluprácas našimi bezprostrednými podunajskýmisusedmi, ešte nemožno hovoriť,lebo zatiaľ sa naše vzájomné predstavy lenformujú.■■ Rozvoj dopravnej infraštruktúry je primárnycieľ Európskej únie. Ktoré by mohli byťprvé kroky?Dunaj je zásadná európska dopravná tepnaa rozvoj ekonomík štátov, ktorými rieka preteká,súvisí s dopravou. Dunaj má, žiaľ, oprotiRýnu, s ktorým sa často porovnáva, úplneiné prírodné danosti. Nie je trvale napájanýz jazera, ale je závislý od zrážok, a preto salodná doprava dá predpovedať iba na dni,nie s dlhšou perspektívou. Tento zásadnýlimitujúci faktor sa dá odstrániť stavebnýmiúpravami, politicky často spornými. O tomtosa diskutuje medzi jednotlivými štátmi, čia nakoľko zasahovať do koryta Dunaja, alebopostavíme lepšie lode, ktoré nepotrebujútakú hĺbku vody na plavbu. Túto myšlienkupredostrel rakúsky eurokomisár pre regionálnupolitiku Johannes Hahn.■■ V štádiu realizácie z programu cezhraničnejspolupráce je stavba cyklomosta, ktorýv budúcom roku spojí Devínsku Novú Vess rakúskym Schosshofom. Možno takéto stavbypovažovať za istý príspevok k myšlienkamDunajskej stratégie, hoci v tomto prípade ideo projekt financovaný zo zdrojov únie?Cyklomost je veľký úspech, ktorý jevýsledkom medzinárodnej spolupráce našejžupy s Dolným Rakúskom, ale je to presnýpríklad, ako chceme postupovať, pretožezvyšovať dôveru a odbúravať predsudky,zbližovať ľudí z oboch brehov Dunaja a riekyMorava sa dá práve tiež politikou menšíchkrokov, práve takouto konkrétnou spoluprácou,kde sa ľudia necítia byť ohrození, ale,naopak, obohatení.Preto sa cyklomostu veľmi tešíme a mrzínás, že sa už minulé vedenie Bratislavskéhosamosprávneho kraja neusilovalo o ďalší vývojv obnovení mostného spojenia cez Moravumedzi našou Záhorskou Vsou a rakúskymAngernom. Tento projekt budeme aktívnepresadzovať a v rámci Dunajskej stratégie bysme chceli prostredníctvom menších projektovukázať, že náš kraj a Slovensko je atraktívny,spoľahlivý a kultúrne vyspelý partner,a nie sme ohrozením, ale, naopak, obohatenímregiónu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archív■■ Pýtam sa aj preto, že projekt Ing. arch. JurajaJaničinu na výstavbu veľkého dopravnéhoterminálu (T. T. T. – Transkontinentálnehotranzitného terminálu pri Malackách v hodnote37 miliárd eur v rámci Dunajskej stratégie)zmení doterajšiu tvár Záhoria a životjeho obyvateľov.Dunajská stratégia je veľká výzva, ktorú trebaprijať a so cťou sa jej zhostiť. V tejto oblastipanuje veľká súťaž medzi spoločnosťamio to, kto z nej bude profitovať, a Slovenskosa nemôže nechať vytlačiť. Obchodná výmenatovarov medzi Európou a Áziou je užv súčasnosti veľmi veľká a postupom časubude ďalej narastať. Našou úlohou je osloviťstarostov a občanov, opýtať sa ich, čo si o tommyslia, a iniciovať verejnú diskusiu.■■ Ako si predstavujete získavanie starostova občanov pre to, aby prijali významnúzmenu, ako je vybudovanie veľkého projektuT. T. T.?Ľudia musia vidieť, že tá zmena obohacujeich samotných, ale tiež životy ich detí, musiauveriť, že zmena, ktorá sa v ich regióneudeje, je zmenou k lepšiemu, prospieva tiežSlovensku a robí z neho krajšiu a lepšiu krajinupre život jej občanov. Krajinu, ktoráposkytuje dostatok pracovných možnostía kvalitu života.■■ Zatiaľ sa prezentujú samé pozitívne stránkycelého projektu. Vidíte na ňom aj nejakénegatíva?Ako všetko má svoje svetlé a tienistéstránky, istotne sú aj tu, a „čert“ je ukrytýniekde v detaile. Každý presadzuje svojezáujmy, čo sa vzťahuje na jednotlivé štáty. Notreba sa vzájomne rešpektovať, kvalifikovanea kompetentne obhajovať svoje názory a potomsa nám podarí vyvarovať sa negatívnychdôsledkov. Napríklad, aby Slovenská republikanebola vymanévrovaná na okraj rôznychprojektov. 41

Medzinárodný veľtrhSlovenská doprava v ŠanghajiNa jednom z najvýznamnejších medzinárodných veľtrhov v oblasti dopravy TRANSPORT & LOGISTIC CHINA ( T&LChina2010) konanejod 8. do 10. júna 2010 v Šanghaji, propagovala spoločnosť T. T. T. – Transkontinentálny Tranzitný Terminál, s. r. o., ako jediný reprezentantza Slovenskú republiku strategický projekt pripravovaný na území Slovenskej republiky: Transkontinentálny tranzitný terminál (T. T. T.).Tento projekt je súčasťou strategických dokumentov Stratégia rozvojadopravy Slovenskej republiky do roku 2020 a Národnej pozíciek Stratégii EÚ pre dunajský región schválený uzneseniami vlády číslo149 z 3. 3. 2010 a číslo 116 z 10. 2. 2010. Na slávnostnom otvoreníveľtrhu podporili prezentáciu projektu terminálu aj zástupcovia SRv Šanghaji – Pavol Sýkorčin, generálny konzul, a Jaroslav Bobrík, vedúciobchodno-ekonomického oddelenia, a predstavili ho hlavnýmhosťom výstavy A. Scheuerovi, štátnemu tajomníkovi nemeckého ministerstvadopravy, Anne Wypych-Namiotko, štátnej tajomníčke poľskéhoministerstva infraštruktúry, a K. H. Daehrovi, ministrovi regionálnehorozvoja a dopravy spolkového štátu Sasko – Anhaltsko. ExpozíciuSR na výstavisku podporili MH SR, MDPT SR, SAV, SARIO.Viacerí vystavovatelia, ako aj oficiálni hostia z politickej i logistickeja prepravnej oblasti pozitívne zhodnotili zámer projektu a vyjadrilizáujem o spoluprácu pri jeho realizácii, ktorý vhodne zapadá dopripravovaných zámerov obnovenia, rozšírenia železničných trás medziÁziou a Európou, ako aj posilňovania spolupráce štátov medziJadranským a Baltickým morom v oblasti využívania súčasnej a budúcejdopravnej infraštruktúry. Projekt budil veľký záujem aj preto,že ide o návrh 5-modálneho terminálu, ktorý nemá obdobu v centrálnejEurópe.Ďalšie rokovania so strategickými partnermi je potrebné viesťv úzkej súčinnosti vládnych orgánov dopravných a logistických firiema akademických inštitúcií jednotlivých štátov, najmä Nemecka,Ruska, Ukrajiny, Číny, Kazachstanu, Kórey, Česka, Poľska, Rakúska,Maďarska. V budúcnosti bude preto veľmi dôležité angažovanie saMZV SR a MDPT SR. Účastníci výstavy sa zhodujú, že projekt T.T.T.podporovaný vládou SR a schválený viacerými jej uzneseniami mánielen kľúčový význam pre budúci rozvoj a postavenie Slovenska, aleaj pre úspešné mobilizovanie síl a prostriedkov euroázijského spoločenstvana vytvorenie efektívnej pozemnej nákladnej dopravy poželeznici a riečno-morských trasách. Je veľmi dobré, že na projekteT.T.T. spolupracujú tiež Slovenská akadémia vied a univerzity v Košiciach,Žiline a Bratislave, ktoré sú dobrým partnerom pre akademickúobec vo všetkých strategických partnerských štátoch, kde rovnakopracujú na stratégiách zabezpečenia budúcej tovarovej výmeny na celosvetovýchlogistických systémoch a dopravných trasách. František StolárikFoto: Archív autora42 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Reportáž z RuskaSpojnica dvoch koľají – čas a peniazeAk sa niektorému z čitateľov podarilo cestovať z Európy do Ruska železnicou, vie, ako dlho trvá zastávka na hraniciach. Nie je vyvolanácolnou prehliadkou batožiny pasažierov alebo kontrolou pasov, ale nevyhnutnosťou „preobuť“ vlak. Počas tejto procedúry sakaždý vlak zdvíha žeriavom, odoberajú sa neho európske kolesá a montujú ruské. To isté sa deje s nákladnými vlakmi, ktoré pozostávajúzo 40 – 60 vagónov. Prečo? Odpoveď je jednoduchá: Európske koľajnice sa nespájajú s ruskými, majú rôznu šírku.Prečo sa nespájajú?Šírka koľajníc je vzdialenosťmedzi ich vnútornými hranami.Na Zemi má približne 75 % železníckoľajnice šírku 1 435 milimetrov.Táto šírka sa označujeako „stephensonovská“ podľamena anglického inžinieraGeorga Stephensona. Označujesa tiež pojmami štandardná, európska,hoci logickejšie by bolooznačiť ju pojmom britská. Kedysiv roku 1846 parlament VeľkejBritánie vydal zákon, ktorýzaviazal všetkých majiteľov železnícprebudovať koľajnice našírku 1 435 milimetrov. Hneď zaVeľkou Britániou väčšina krajínEurópy a taktiež USA a Kanadaprešli na tento štandard. Celkovádĺžka stephensonovských koľajnícje 720 000 kilometrov, čoje približne 18 dĺžok zemskéhorovníka.Približne 11 % železníc na svetemá širší rozchod koľajníc. Napríkladv Írsku je šírka koľajníc1 600 milimetrov, v Španielskua Portugalsku 1 668 milimetrov.V Rusku a krajinách, ktoré bolikedysi súčasťou Sovietskeho zväzu,je šírka koľajníc rovná 1 520milimetrom. Vo Fínsku, ktorébolo kedysi súčasťou ruskéhoimpéria, zostala predrevolučnášírka 1 524 milimetrov.Ostatných 14 % železníc máužší rozchod, zvykne sa muhovoriť japonský. Koľajnice sošírkou 1 067 sú v Japonsku, naruskom ostrove Sachalin, v JužnejAfrike a Austrálii. Celkovádĺžka japonských koľajníc je asi112 000 kilometrov.Všetky cestyvedú do RímaExistuje niekoľko verzií, ktorévysvetľujú vznik rozchodu koľajnícso šírkou 1 435 milimetrov.Najjednoduchšia je technická.Podľa nej George Stephenson sipre prvú anglickú železnicu vybralšírku koľajníc vtedajšej konskejželeznice, ktorá bola 1 372milimetrov.Pre parný stroj projektovanéhoparného rušňa to bolo málo.Preto bolo treba koľajnice rozšíriťo 2,5 palca, čo je dnešných 1 435milimetrov. To bola šírka koľajnícpre prvú železnicu zameranú naosobnú dopravu na trase Liverpool– Manchester. Najromantickejšiaverzia hovorí o tom, že šírkaželezničnej koľajnice sa rovnášírke starorímskeho koča.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiEurópsky štandardVo Veľkej Británii boli za prvýchdvadsať rokov výstavby železničnýchtratí dokonca použitékoľajnice s rozchodom od 1 000do 2 135 milimetrov. Kým tietoželeznice existovali autonómne,nebol v ničom žiaden problém.Keď sa však začali stretávať v jednommieste, začali vznikať problémy,pretože následkom rôznychrozchodov sa nedali vzájomneprepojiť. Situáciou sa musel zaoberaťparlament. Lordi si malinad čím lámať hlavu. Širšie železničnétrate boli spoľahlivejšiea hoci si vyžadovali väčšie nákladyna stavbu, prepravovalo sa cezne viac tovarov. Preto sa vo VeľkejBritánii rozhodli. Úzke a širšiekoľajnice mali spolu celkovúdĺžku 600 kilometrov. Priemerné„stephensonovské“ mali v roku1846 celkom 3 228 kilometrov.Vysvetlenie je teda celkom jednoduché.Podnik na výrobu lokomotívStephensona vyrábal koľajnicelen so šírkou 1 435 milimetrov.Zákazníci si preto muselipostaviť koľajnice so šírkou 1 435milimetrov. Jeho podnik bol istýčas monopolným výrobcom lokomotíva získaval veľké množstvoobjednávok.Zákon prijatý britským parlamentomzaviazal všetkých majiteľovželezníc prerobiť koľajnicena rozchod 1 435 milimetrov.Všetky budúce železnice sa malistavať len s touto šírkou koľajníc.Železničná stanica, ktorá byporušila zákon, mala platiť pokutu10 libier za každých desaťmíľ denne. Výnimku dostalo lenÍrsko, ktorému dovolili zachovanieželeznice so šírkou 1 600 milimetrov.Foto: internetRuský štandardV Rusku prijal rozhodnutieo širokom rozchode železníc cárNikolaj I. V roku 1843, keď rozhodolo výstavbe železnice SanktPetersburg – Moskva, už existovalaželeznica na trase SanktPetersburg – Carskoje Selo s koľajnicous rozchodom 1 829 milimetrov,železnica podnikateľov– otca a syna Čerepanovových sošírkou 1645 milimetrov a železnicapodnikateľa Frolova so šírkou1435 milimetrov.Podľa historikov, keď si NikolajI. vyberal šírku železnice,inžinieri Meľnikov a Kraft, ktorípreskúmali zahraničné skúsenosti,navrhli koľajnice, ktoré súo 89 milimetrov širšie ako britskýštandard. Na koľajnici sošírkou 1 524 milimetrov s ľahkoumiestňoval rušeň so zväčšenýmobjemom kotla. Vďakatomu mali vagóny väčšiu nosnosťa celá súprava bola stabilnejšiaa spoľahlivejšia. NikolajI. dňa 29. septembra 1842 vydalnariadenie o vytvorení Výboruvýstavby železnice Petersburg –Moskva. Odvtedy sa v ruskomimpériu a neskôr v ZSSR železnicestavali s rozchodom 1 524milimetrov. Takáto šírka sa používatiež v moskovskom metrea metrách iných hlavných miestbývalého Sovietskeho zväzu.V rokoch 1970 – 1990 sa koľajnicepostupne premenili na rozchod1 520 milimetrov. Umožniloto zvýšiť veľkosť diaľkovýchnákladných vlakov.V regiónoch, ktoré sú hranicamibývalého Sovietskeho zväzus krajinami strednej a východnejEurópy, sa niekedy používa železnicaso zdvojenou koľajnicou.Takáto železnica existuje napríkladmedzi ruským Kaliningradoma poľským mesto Branevo.Každý deň tu premáva vlak Kaliningrad– Berlín. Podobná železnicavedie z Ukrajiny do Košíc.DialógSlovensko – RuskoPočas návštevy prezidentaRuska Dmitrija Medvedeva naSlovensku sa podpísalo memorandumo výstavbe širokorozchodnejželeznice na trase Košice– Bratislava – Viedeň. Dnesmá širokorozchodná železnicana Slovensku približne 90 kilometrov.Nová železnica, ktorejvýstavba sa plánuje na roky 2013– 2015, bude mať 500 kilometrovna území Slovenska a asi 60 kilometrovna území Rakúska. Projektby mal mať hodnotu 4,7 mld.eur. Po novej železnici by sa maliročne prepraviť 20 miliónov tontovarov.Elena Mostovščikovovánaša dopisovateľka v Moskve43

Varšavská burzaOživenie podnikania - New ConnectVaršavská burza na čele inovácie –medzinárodný trh s veľkou perspektívouSvet – a najmä obchodný úspech a rozvoj podnikania sa točí okolo nových prístupov, nezvyčajných pohľadov a ich realizácie v skutočnomživote – táto stará pravda sa opäť potvrdzuje v stredoeurópskom, nám blízkom kraji.Pre tých, čo v burzovom obchode nie sú celkomdoma, sa možno budú chcieť v ňompoobzerať. New Connect je iniciatíva na oživenieakciového trhu a jeho rozšírenie aj pretých, ktorí doteraz nenašli k nemu prístup.Warszawska Gielda - po našom burza vo Varšave– skratka – GPW – burza cenných papierov.Táto burza má slušnú históriu - vznikla12. mája 1817 a bola založená kupeckouburzou - „gieldou kupieckou“. V 19. storočísa najviac akcií a cenných papierov obchodovalovo Varšave. V období medzi svetovýmivojnami sa burza riadila nariadeniami poľskéhoprezidenta. Po druhej svetovej vojnenebola burza, ako cudzím prvok v plánovanomhospodárstve, obnovená. Zmena nastalav septembri 1989, v období prechodu nainý ekonomický systém, s francúzskou pomocou– cez Société de Bourses Francaises– spoločnosťou francúzskych burzových trhova strediska cenných papierov SICOVAM.Poľský Sejm 22. marca prijal zákon o verejnomobchodovaní cenných papierov. Onedlho12. apríla 1991 minister transformáciemajetku a minister financií Poľskej republikypodpísali zakladaciu listinu varšavskej burzycenných papierov. Od počiatku sa burza vyznačovalamoderným prístupom - hneď pozaložení sa mohlo obchodovať na tejto burzeaj elektronickou formou. V súčasnosti platípre burzu vo Varšave zákon z 29. júla 2005.Plnoprávnym členom svetovej federácie búrzsa varšavská „gielda“ stala v októbri 1994,keď predtým bola korešpondenčným členomod roku 1991. Od júna roku 2004 sa GPW– WSE stala plnohodnotným členom FESE– federácie európskych búrz. Tieto oficiálneuznania dokázali, že nový prístup zaujal ajstarých burzových lišiakov s dlhoročnou praxoua skúsenosťami. To dalo organizátoroma vedeniu varšavskej burzy nové krídla a vytvorilioriginálne možnosti pre spoločnostia investorov, o ktorých si tu povieme.V súčasnosti varšavská burza teda vykonávačinnosti podľa zákona z 29. júla 2005o trhu cenných papierov a finančnými nástrojmiv Poľskej republike. Zákon ukladáburze, aby zabezpečila sústredenie ponukydopytu voľne obchodovateľných cennýchpapierov v záujme dosahovania optimálnejtrhovej ceny, bezpečnosť a efektivitutransakcií a dohôd a v neposlednom radešírenie štandardných informácií o prístupnostia hodnote aktuálnej hodnoty verejneobchodovateľných akcií a cenných papierov.Varšavská burza sa stala skutočnýmnadnárodným trhom cenných papierova listín, kde sú kótované veľké stredoeurópskea východoeurópske firmy a zahraničníinvestori vytvárajú cca 35 % jej obratov.Už v roku 2009 a následne v roku 2010sa „gielda” stala vedúcou burzou v regiónestredovýchodnej Európy a dosiahla európskeprvenstvo v debutoch nových firiemna burze akcií- viac než londýnska burza,NYSE-Euronext či Nasdaq OMX. Burza jekontrolovaná komisiou finančného dozoruPoľskej republiky a regulovaná Európskoukomisiou. A obchodovať sa na nej dá skutočneso všetkým, čo žiada burza: nielens cennými papiermi, ale aj finančnými nástrojmi,investičnými certifikátmi, štruktúrovanýmiproduktmi burzy, termínovanýmiobchodmi, opciami a ďalšími exotickyznejúcimi nástrojmi kapitálového trhu. Odprvého júla môžu investori robiť transakciev rámci tzv. krátkeho predaja. V súčasnostisú tu kótované na hlavnom burzovomtrhu akcie 383 spoločností v celkovejhodnote 179 miliárd eur, z toho 23 firiemsú zahraničné veľké spoločnosti s kapitalizáciou70 miliárd eur (medzi nimi sú takéveličiny ako UNHICREDIT BANK AG, ReiffeisenCentrobank AG, Svedbank AG,SOCIÉTÉ GÉNÉRALE SA, Merryl LynchInternational, Nomura International plc,Goldman Sachs International, Credit SuisseSecurities Limited Europe a ďalšie)– takznela skutočnosť burzového spravodajaz 25. júna 2010.Varšavská burza s plným názvom GieldaPapierow Wartošciowych w WarszawieS.A. má základné imanie 41 miliónov 972tisíc zlotých. Je rozdelené na 15 187 200 akciísérie A s menovitou hodnotou 1 zlotý,a 26 784 800 akcií série B taktiež s nominálnouhodnotou 1 zlotý. Akcionármi varšavskejburzy cenných papierov sú banky,maklérske firmy, burzová spoločnosťa štátna pokladnica Poľskej republiky. Štátpri tom vlastní 98,82 percent základnéhoimania, je hlavným akcionárom burzy, čodáva tomuto trhu vážnosť a istotu.Varšavská burza po dohode s ostatnýmiburzami cenných papierov na seba vzalaneľahkú úlohu – koordinovať spoluprácumedzi národnými burzami, uplatňovaťmoderné riešenia, harmonizovať štatútya predpisy pre činnosť burzy a to v záujmerozširovania medzinárodných transakciía zjednotenia obchodu s cennými papiermiv rámci stredoeurópskeho a východoeurópskehopriestoru.Tento sympatický počin má viacero rozmerov,ktorými sa začal uberať smerom odexistujúcich praktík rozšírených v zabehnutýchtrhových, kapitalistických ekonomikáchk podmienkam, ktorými sa vyznačujúnové stredoeurópske a východoeurópskeštáty, nabiehajúce na trhové hospodárstvopre ne vlastne nové. Zabehnuté trhymajú totiž tendenciu nové trhy pohlcovaťa snažia sa ich ovládnuť spôsobom, ktorýnemusí – a často ani nevyhovuje – novovznikajúcimtrhovým systémom. Spomeňmesi len na obavy z vytvárania kapitálovéhotrhu u nás a jeho neúspešné začiatky.Práve tu je kardinálny dôvod na fungovanienového prístupu – netradičného, ktorýpri tom obsahuje všetky dobré praktikyprevzaté z miest, kde sú vyskúšané, a pritom neignoruje podmienky v strednej a východnejEurópe. Varšavská burza cennýchpapierov pochopila ducha finančných čiaspráve v krajinách strednej a východnej Európya preto nanovo vytvorila nástroje účastina burze pre firmy a investorov. Okremklasickej burzy so všetkými atribútmi obchodovaniasa vytvorili aj nové možnosti.Práve netradičnými prístupmi varšavskáburza dosiahla v roku 2003 štvrté miestov Európe v objeme obratu termínovanýchindexovaných obchodov. Varšavská burzaje okrem týchto predností aj 25 % akcionáromukrajinskej burzy cenných papierovINNEX. Je strategickou možnosťou preinvestorov, firmy a inštitúcie strednej a východnejEurópy vytvoriť si vlastné „trhovisko”cenných papierov, kde budú dominovaťzáujmy domácich firiem a zahraničnéfirmy budú vítané s tým, že budú rešpektovaťdomáce obyčaje a zvyklosti a najmäpotreby regionálnej ekonomiky. Tie nie súvždy totožné s potrebami iných regiónov,kde vládnu iné podmienky a mentalita,iné štandardy a mnoho odlišností. Odlišnosťje zárukou rozvoja, tak vravia stratégovia,ale aj filozofi a politici – a to platínielen o kultúre obchodu, ale aj o kultúrevšeobecne. Samozrejme, nás spája obecnýzáujem o prosperitu – ale pod prosperitousi často predstavujeme dačo iné, než by sadalo čakať. Skrátka a dobre, ak vezmemedo úvahy staronovú pravdu o tom, že dobrýobchod je ten, kde sú všetky strany spo-44 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Varšavská burzaFoto: internetkojné, akceptovanie regionálnej odlišnostije cesta nielen k spokojnosti, ale cez ňu ajk úspechu. Varšava je tu hneď „za humnami”a geografická blízkosť znamená nielenúspory na doprave, ale aj blízkosť mysleniaa cítenia, takých dôležitých na pochopeniea spoluprácu. Náš severný sused ukazujecestu k novej kooperácii cestou dnesvo svete veľmi aktuálnou, a pritom predsalen našou, ľahšie pochopiteľnou a zvládnuteľnou.Účasť a angažovanosť Slovákova Čechov v tejto koncentrácii burzovýchaktivít môže pre všetky zúčastnené krajinypriniesť väčší efekt, než to staré známehranie sa na vlastnom piesočku. Malé, alenaše v tomto prípade zavádza, robí nás prilepenýmik malosti, tu je naozaj potrebnýrozmach a odvaha, ako pri podnikaní všeobecnea v tomto našom prípade osobitne.New Connect – teda nové pripojenie naakciové a listinné trhy, ako aj špecializovanýtrh Catalyst, ktorý obchoduje iba s dlhopismi,s dôrazom na komunálne a územnezaložené dlhopisy. New Connect je tenpočin, ktorý otvára práve novým firmám,nováčikom na akciovom trhu možnosti získaniakapitálu bez úverov a záväzkov odinvestorov, ako alternatívna možnosť systémovéhoobratu. Mladé a rozvíjajúce sa firmytu práve nájdu to, čo by márne hľadaliinde. New Connect uprednostňuje inovatívne,prevratné technológie a postupy, jeurčený špeciálne práve pre nové spoločnostis veľkou možnosťou rastu, čomu sú prispôsobenévšetky jeho inštrumenty a postupy.Tento trh bol spustený 30. augustaroku 2007. Na tomto trhu je doteraz – čosvedčí o jeho sile – kótovaných 134 firiem,z toho dve zo zahraničia. New Connect poskytujezáujemcom všemožnú výpomocv začiatkoch sprístupnenia ich akcií vrátaneodporúčaní skúsených burzových poradcov,maklérov a brokerov. New Connectpredstavila svoje aktivity v dňoch 212 až22. júna 2010 na tzv. road show v Českej republikea Slovenskej republike. Toto fórumzdružilo nielen potenciálnych záujemcovo vstup na trh New Connect, ale odbornúverejnosť vyše sto organizácií zaoberajúcichsa práve touto oblasťou. Stala sa fóromširšej diskusie o tom, ako čo najlepšie prispôsobiťtúto novú branžu varšavskej burzynašim podmienkam v strednej Európea ako použiť to, čo sa osvedčilo inde, u náspo novom. Práve v organizácii tejto udalostisa ukázala akcieschopnosť zahraničnýchpartnerov varšavskej burzy z Čiech a Slovenska,firiem poradcov Asseco CentralEurope, BOS Energy, Photon Energy, autorizovanýchburzových účastníkov CMSCorporate Management Services, InvestexpertCorporate Finance, Acadia, členovvaršavskej burzy ako je Cyrrus investičnýchfiriem, emitentov cenných papierova ďalších miestnych partnerov ako MCIManagement, Invia. Cz, PricewaterhouseCoopers česká pobočka, slovenská Accace.Akciu podporilo Veľvyslanectvo Poľskej republikyv Bratislave, ktoré organizačne mimoriadnepodporilo túto akciu.Ďalším odvetvím varšavskej burzy, tiežnovinkou, je trh kótovaných cenných papierovvo forme dlhopisov, komunálnychobligácií, firemných dlhopisov a zmeniek,ktorý začal svoju činnosť v roku 2009. Užpočas prvých dvoch mesiacov obchodovaniazaznamenal obrat vo výške 4,8 miliardyeur. Catalyst pozostáva z regulovanéhotrhu a alternatívneho systému obratu– ASO – ktoré sú určené pre klientov sozáujmom o detailné obchody. Tu sa otváraveľká možnosť získania kapitálu premiestne samosprávy miest a obcí, a to najmäv súčasnosti, keď banky nie sú veľmiústretové pri poskytovaní úverov mestáma obciam. Burza poskytuje teda mestskýma obecným dlhopisom a obligáciám umiestneniena trhu, kde budú mať okrem dozoruz miest najvyšších – Európskej komisie,aj dozor finančného trhu Poľskej republikya istotu, že nevyjdú naprázdno pri získavaníprostriedkov pre zámery projektov vosvojich komunitách.Vstup na burzu a New Connect má svojepravidlá. Varšavská burza vyžaduje prezaregistrovanie a kotáciu firmy na burzuminimálne 25 % verejnú obchodovateľnosťakcií, ak je celková hodnota akcií nižšianež 17 miliónov eur a celkový minimálnypočet emitovaných akcií 500 000 kusov,Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiminimálnu trhovú hodnotu firmy aspoň 5miliónov eur. Regulatórne požiadavky preNew Connect obsahujú iba potrebu predložiťinformačný dokument v poľštine aleboangličtine, ktorý je v súlade predpisomburzy Alternative Trading Rules – teda pravidláalternatívneho obchodovania, alebov prípade, že firma verejne emituje svojeakcie, prospekty o tejto emisii. V New Connectesa ešte požaduje menovanie autorizovanéhoporadcu registrovaného na varšavskejburze. Tento má splnomocnenie odburzy na overenie skutočnosti, či je firmaspôsobilá na začlenenie do trhu New Connecta postupu firmy podľa pravidiel alternatívnehoobchodovania na burze. Takženijaká firma, najmä menej skúsená, nie jeponechaná sama na seba – dostane účinnúpodporu v jej rozhodnutí účasti na burze.Vstup na burzu prinesie do firmy aj vítanézmeny, zvýši sa celková istota postupov,termíny sa stanú povinnými, zlepší sa komunikáciafirmy s ekonomickým prostredím,jej meno sa stane známym a marketingsa posilní, vzťahy s investormi prinesúnové obzory pre činnosť firmy a novémožnosti rastu, audítori sa k firme budústavať inak ako doteraz, zlepší sa celkováfiremná kultúra, a, ako sa vraví, všetci investorivšetko vedia – informovanosť firmyo obchodnom dianí v jej oblasti činnosti saraketovo zlepší a rozšíri.Čas, ktorý žijeme, je časom ekonomickýmaj „zásluhou krízy vyvolanej z USA”,ale, ako sa vyjadrili mnohé uznávané osobnostizo sveta ekonomiky a financií, krízaje aj výzvou, ktorá nás môže posilniť a naštartovaťdo obrátok. Nie je dostatočnečasté zdôrazňovať, že banky požičiavajúmenej a za vyššie úrokové sadzby, trh s dlhopismispoločností je zatiaľ v plienkacha treba ho rozbehnúť, v neposlednom radeje to aj skutočnosť, že mnohé z osvedčenéhosa stalo ošúchaným, a dokonca ajsklamalo, takže treba dačo robiť, aby smev tom netrčali príliš dlho.A tak nezostáva nič iné, len povedať,vďaka Varšava, ideme s tebou. Spracoval Fridrich Hláva45

Svetová hospodárska krízaPríčiny krízy – rozhovor s profesorom Johnom B. TayloromČierna labuť na peňažnom trhuJohn B. Taylor (nar. 1946) je profesorom ekonómie na Stanfordskej univerzite. Jedna z najväčších svetových autorít v oblastimakroekonómie. Poradca centrálnych bánk. Spolutvorca monetárnej politiky USA. Člen rady ekonomických poradcov prezidentovForda a G. W. Busha. V rokoch 2001 – 2005 zástupca tajomníka štátnej pokladnice USA pre medzinárodné záležitosti. Vlani vydalempirickú analýzu súčasnej finančnej krízy. Materiál pripravil Miro Procházka.■■ Anna Schwartzová, najbližšia spolupracovníčka Miltona Friedmana,o vašej knihe Vybočenie z koľají tvrdí, že keby s Friedmanom napísalirovnako presvedčivú prácu ako vy, jeden rok, a nie 30 rokov po začatíveľkej depresie, Spojené štáty by prešli typickou recesiou, a nienajhlbším hospodárskym kolapsom vo svojich dejinách. Už v podtitulek americkému vydaniu prezrádzate záver: „Ako vládne kroky a zásahyzapríčinili, predĺžili a zhoršilifinančnú krízu.” Ideo ťažké obvinenie, keďžesúkromný sektor – banky,poistné firmy či ratingovéagentúry – prispel svojoutroškou do mlyna toho, čosa stalo.Je pravda, že vinníkovbolo veľa a chyby sanapáchali na mnohýchmiestach. Pri hľadanízdrojov krízy, pýtajúc sana rolu a zodpovednosť,treba však začať otázkou,kto zasial krízu. Nemámpochybnosti o vine vlády.Mám na mysli nielenkonania ústrednej banky(FED) alebo oddeleniaštátnej pokladnice, ale ajgigantov hypotekárnehotrhu, Fannie Mae a FreddieMac, ktorých predsanemožno pokladať zasúkromné ustanovizneiba preto, že sú kótovanéna burze. Sú to ustanoviznekvázi vládne.Krízy by nebolo, kebyináč vyzerala monetárnapolitika. Na začiatkuuplynulej dekády sa stalapriveľmi uvoľnenou.Politika nadmerne nízkychúrokových sadzieb,a takú podľa mňa viedolFED po roku 2001, podnecujek prijímaniu nadmernéhorizika. Lacné peniaze povzbudzujú tak kreditorov, akoaj prijímateľov úverov. Povzbudzujú, opäť použijem to slovo, prehnane.Veď taká je genéza lavíny pôžičiek tzv. sub-prime, čižehypotekárneho úveru pre klienta so slabou dôveryhodnosťou.Táto lavína sa pričinila o šialený rast cien nehnuteľností a časomsa objavili opodstatnené obavy o stav celého ohromného trhu.Ústredná banka sa vzdialila zásadám riadenia monetárnej politiky,ktoré sa osvedčili za predošlých 20 rokov. Pred mnohýmirokmi som sformuloval zásady utvárania úrokovej sadzby ústrednejbanky napomáhajúce nízkej inflácii a stabilizujúce hospodárskuaktivitu: Úroková sadzba ústrednej banky by sa mala rovnať miereinflácie násobenej 1,5 krát plus polovica „medzery v HDP”, chápanejako rozdiel medzi skutočným tempom rastu HDP a normálnou,potenciálnou úrovňou trendu, plus jeden. Toto tzv. Taylorovo pravidlohovorí jasne, akoby sa mali meniť úrokovésadzby vzhľadom nazmeny základných parametrovako inflácia čitempo rastu.■■ Ste jedným z nemnohýchžijúcich ekonómov, ktoréhomeno nesie všeobecneznáme, hoci, ako ukazujenedávna skúsenosť, nie prílišvšeobecne uplatňovanépravidlo. Keďže panujepresvedčenie, že váš algoritmusje viac než pracovnáhypotéza, a skôr odporúčanýnástroj, druh kanárikav uhoľnej bani, natíska saotázka, či tento nástroj nedávapriestor na interpretácie,či vedie k nepopierateľnémuvýsledku – inýmislovami, či nie sú pochybnosti,ako tú odporúčanúsadzbu rátať?Môj algoritmus nieje automat. Bol mienenýako odporúčanie preústrednú banku, na akejúrovni stanoviť sadzbu.Nenahrádza myslenie,nevylučuje úvahu, nebránidebate, vyžaduje odhady:aká je miera inflácie,aká je potenciálna mierarastu? Možno sa hádaťo podrobnostiach, ale zásadyby sa mali, podľamňa, dosť všeobecne rešpektovať.Odklon od údajov algoritmu možno pokladať za varovný signál,akéhosi kanárika v uhoľnej bani, príznak, že čosi neštimuje. Ale,samozrejme, vždy ostáva priestor na odhady. Faktom je, čo ukazujemv knihe, že čím vyššia odchýlka úrokovej sadzby od môjhopravidla, tým väčší bytový boom, tým väčšia a hroznejšia špekulačnábublina. Španielsko, krajina s najväčším odchýlením, malanajväčší boom, zase krajina s najmenším, Rakúsko, najmenší.Foto: archív M. P.46 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Svetová hospodárska krízaProblémy spojené s nadmerne lacnýmúverom umocnila sekuritizácia, čiže skutočnosť,že pôžičky sub-prime zabalili dozložitých obligácií a vypustili do sveta.V istom okamihu prestalo byť jasné, kdesú, ku komu sa dostali. Prirovnávam tútosituáciu k hre v srdcia a pikovej dámy,pred ktorou sa treba vystríhať, lebo je toxická,hodne stojí. S výnimkou toho, kto judrží v ruke, nikto nevie, kde je. Vie sa len,že ju nik nechce dostať.■■ Tento príklad je veľmi efektný, ale nepokrivkávatrošku? Totiž na rozdiel od sŕdc,na globálnej finančnej hre sa zúčastňovalimnohí, ktorí nevedeli, že v hre koluje pikovádáma, nikdy o nej ani nepočuli. Mestečkov Nórsku alebo dôchodkový fond na Islandenevedeli, že do ich investičného portfólia sabez ich vedomia môže dostať piková dáma.Vracia sa teda pochybnosť, či nekladiete priveľkúzodpovednosť vládam, preukazujúc zároveňzhovievavosť voči iným aktérom tejtodrámy? To predsa komerčné banky ponúkaliúvery s pohyblivou úrokovou sadzbou častoneznalým klientom. To koniec koncov ratingovéagentúry svojím štempľom overovalipapiere, ktoré končili u zákazníkov.Moje pripodobnenie k pikovej dámev srdciach sa vzťahuje na obdobie po augusteroku 2007, keď banky pochopili vážnosťsituácie a stali sa pri poskytovaní sipôžičiek navzájom ohromne opatrné. Bolisi totiž vedomé, že kontrahent môže byťmajiteľom hojného počtu toxických aktív,čo mu môže sťažiť splnenie záväzkov.Nikto nevedel, kde sú, ale banky vedeli, žekolujú.■■ Ľudia zodpovední za monetárnu politiku súvaši kolegovia. Isto sa preto vyhýbate ukázaťprstom na hlavných vinníkov, ale beztakich ľahko odhaliť: defilé otvára, samozrejme,bývalý šéf FED Alan Greenspan, ktorý nadelilkrajine úver taký lacný, že hriechom bolonebrať.Terajší predseda FED Ben Bernanke zodpovedáza pokračovanie toho trendu, a prv– ako jeden z guvernérov FED – bol horlivýmzástancom nízkych sadzieb. Podporovaltiež tézu, ktorá podľa mňa nemá opodstatnenie,o tzv. globálnom previse úspor.Podľa tejto tézy nízke úrokové sadzby súmožné, lebo po svete obieha dostatok voľnejhotovosti. Ten previs, podľa môjho názoruiluzórny, mal v rokoch 2002 – 2004znížiť úrokové sadzby.■■ Do akej miery vyplývali nízke úrokovésadzby v Európe zo zahľadenia sa do USA, doakej postupy v Amerike tvorili tlaky na zvyšoksveta?Analýza údajov ukazuje súvzťažnosťs krokmi ústredných bánk. Časť tejto súvzťažnostivyplýva zo skutočnosti, že Európachcela pribrzdiť tempo zhodnocovaniasvojej meny. Ak Spojené štáty mocnokrešú svoje úrokové sadzby, a ďalšie pomernemalé ekonomiky, povedzme VeľkáBritánia, nejdú v ich stopách, spôsobuje tozhodnocovanie ich meny, v tomto prípadelibry, čo môže vzbudzovať obavy o konkurencieschopnosťvývozu, a teda dodávaťdodatočný argument na zníženie sadzieb.■■ Rovnako ako diverzifikácia investičnéhoportfólia má zmenšovať riziko – a zmenšuje –tak globalizácia mala zmierňovať pravdepodobnosťglobálnej ekonomickej krízy. Stal saopak. Ukázalo sa, že sa ľahšie nakazíte. A epidémiasa rýchlejšie šíri. To, čo sa stalo na finančnýchtrhoch, a skutočnosť, že chorobaprišla zvonka, dodáva argumenty odporcomglobalizácie.Niet pochybností, že zdrojom ťažkostí zaposlednej krízy bola predovšetkým Amerika,a rôzne krajiny zasiahla rozdielne. Náchylnosťna nákazu vyplýva v ohromnejmiere z politiky jednotlivých krajín. Jednyutrpeli veľmi, iné značne menej.■■ Od čoho to záleží?Tie, ktoré mali solídnu makroekonomickúpolitiku, nezadĺžili sa po uši; kde bankynestratili hlavu, obišli so suchou kožou.Pripomeňme, že v prípade predošlých finančnýchkríz, nech to boli Latinská Amerika,Rusko či juhovýchodná Ázia, Spojenéštáty si skvele poradili. Tentoraz oveľa vážnejšiakríza ušetrila napríklad Austráliu čiPoľsko. Z toho vyplývajú jasné ponaučenia.Globalizácia neznamená, že domácapolitika sa neráta. Krajiny, ktoré prečkalitoto besnenie so zdravou kožou, mali lepšiupolitiku, boli prezieravejšie alebo ostražitejšie.■■ Všeobecne však obviňujete vlády nielenzo spôsobenia krízy, ale aj z jej predĺženia.V čom spočívalo?Mylná diagnóza doviedla k vypísaniuzlého receptu. Sprvoti sa predpokladalo,že problémom finančného sektora jenedostatočná likvidita, kým problémombolo úverové riziko. Ústredné banky, ktorétak vnímali problém, sa teda ponáhľalis pumpovaním peňazí. Zatiaľ čo náležitýmkonaním by bolo sústrediť sa na kvalitubankových aktív a ich prehľadnosť. Tobolo oveľa ťažšie.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Keď sa koncom leta roku 2008 pýtali BenaBernankea na rozsah toxických aktív, odzbrojujúcoodpovedal: Sám by som chcel vedieť.Keby skôr pochopili, že problémom nieje – ako za čias veľkej hospodárskej krízy– likvidita, ale úverové riziko, dali sa skôrpodniknúť patričné kroky, ako odstráneniezlých aktív alebo kapitálové posilneniebánk. Dodávanie peňazí bez zlepšeniastavu bánk je málo platné. Najbadateľnejšímdôsledkom okresania úrokovýchsadzieb v prvom období krízy, z 5,25percenta v auguste 2007 na 2,0 percentv apríli 2008, bolo zníženie kotácií doláraa prudké zvýšenie cien ropy: z 70 dolárovv auguste 2007 na 140 dolárov v júli 2008.Ceny klesli dramaticky až vtedy, kedy saukázalo, že svet stojí pred recesiou. Liečiliteda nie tú chorobu, čo treba. Vieme, čo toznamená pre pacienta.■■ V knihe, hovoriac o prudkom prehĺbení krízyza rok po jej vypuknutí, píšete o pristátíčiernej labute na peňažnom trhu.Čierna labuť je vzácnosť. Použil somtúto metaforu na opis zriedkavej zhodyokolností, keď pokles sadzieb ústrednejbanky sprevádza náhly a neočakávaný nárastnákladov úveru, aký si banky s predtýmvýbornou povesťou poskytujú navzájom.Veľa komentátorov sa nazdáva, žepríčinou náhleho zhoršenia situácie bolorozhodnutie úradov nezachraňovať LehmanBrothers. Pravda je, podľa mňa, zložitejšia.Bezpochyby nepremyslený plánzásahov, nejasnosť pokiaľ ide o to, kohoa ako zachraňovať, nepomohli k uspokojeniutrhov. Ale dôležitejšie bolo to, žezhoršujúci sa stav bankových aktív naštrbildôveru vzájomne medzi nimi. Práve tosom mal na mysli, hovoriac o pristátí čiernejlabute na peňažnom trhu.V knihe píšem, že meradlom napätí nafinančných trhoch je rozdiel medzi úrokovousadzbou strednodobých bankovýchpôžičiek, takou ako LIBOR, a zúročenímfederálnych fondov. Pamätajme, že pôžičkyna trhu LIBOR nie sú zabezpečené.Čierna labuť pristála, keď rast obáv bánko solventnosť druhých bánk – obáv, akosa ukázalo, odôvodnených – viedol k dramatickémuzväčšeniu tohto rozdielu. Čižesa prudko zvýšila cena rizika.■■ Závery?Základnou príčinou krízy boli prinízkeúrokové sadzby. Predĺžila ju a ozdravenieskomplikovala chybná diagnóza, po ktorejnasledovalo chybné liečenie. A všetkodovŕšila prehnaná, podľa mňa, miera zásahu.Kým v dvoch prvých otázkach panujetakmer všeobecná zhoda, tretia téza,rozsah štátneho zásahu, ostáva predmetomnajväčších sporov.Politika vybočila z koľají októbri roku2008. Vládny zásah v obrovskom meradle,aký sa vtedy uskutočnil, je záverečnédejstvo drámy. Vláda začala intervenovaťoveľa mocnejšie, než to robila predtýma než je to, podľa mňa, vhodné. V decembriroku 2008 – ako povedal prezidentGeorge W. Bush – neostalo nič iné, akovzdať sa zásad voľného trhu, aby zachránilivoľný trh. 47

KomentárKolíska demokracie predviedlajej vražedné limitySoňa MotusováFoto: D. FazekašováMédiá zasa raz odviedli kus práce, ba ažnadpráce. V súvislosti s gréckou dlhovoukrízou najčastejšie prinášali informácieo „dolce vita” gréckych štátnych zamestnancov.Tak sme sa dozvedeli, že v situácii, keďväčšina priemyselne vyspelých demokratickýchkrajín musí prehodnocovať vek odchodudo dôchodku, sa naň grécki štátni zamestnanciodoberú už vo veku 53 rokov. Nebolato tak celkom pravda, no krásne to zapadlodo ďalších tvrdení o dvojtisícových platochv eurách a dôchodkoch, ktoré predstavujú80 percent predošlého príjmu. Tieto číslamali vyvolať a vyvolali odpor proti gréckemumíňaniu, ktoré v konečnom dôsledku majúzaplatiť ľudia s oveľa nižšou životnou úrovňou.Len preto, aby udržali sladký život nezodpovednýchGrékov. Pravda i korene gréckej(a nielen gréckej) dlhovej krízy sú všakniekde inde.Dali sme vám demokraciu...Prakticky každá krajina Európskej únie jezadlžená, výnimkou nie sú ani Spojené štátyamerické. Niektoré z týchto štátov majúdlh, ktorý takmer dosahuje výšku ročnéhorozpočtu, niektoré menej, ale žiadna nemáúplne čisté konto. Čo núti vlády týchto demokratickýchspoločností zadlžovať sa a riskovaťekonomiku vlastnej krajiny? Nuž, jeto práve jeden zo základných princípov demokratickyriadenej spoločnosti, totiž, žespoločnosť dáva mandát na spravovanie jejsamej niektorým jedincom zo svojho streduvoľbami. A byť na čele spoločnosti, krajiny,štátu bolo, je a bude vždy lukratívnym postom.Vynálezcovia demokratickej metódyvládnutia si síce predstavovali jej protagonistovako služobníkov spoločnosti, ale v celýchzaznamenaných ľudských dejinách znamenalamožnosť stáť na čele akéhokoľvek spoločenstva– či už kmeňa, štátu alebo medzinárodnéhospoločenstva aj prestíž, moc a privilégiá.A aké by to boli privilégiá bez ekonomickejmoci, bez bohatstva? Boli časy, keďsa k riadiacej a výkonnej moci mohli dostaťlen ľudia, ktorí spĺňali istý majetkový cenzus,a tak sa už vo funkcii nemali snažiť doplniťsvoj majetok. Ak však mala demokracia platiťpre všetkých, majetkový cenzus muselzmiznúť. A politické funkcie sa stali korytamiplnými lákavých dobrôt. Rozhodovanie,najmä v hospodárskych otázkach, je plné pokušení,ktorým môžu odolať len veľmi silné,priam asketické povahy. A také sa do politikynehrnú.Francúzsky spisovateľ Marcel Druon v dielePrekliati králi hovorí ústami francúzskehokardinála: „Nesieme kožu na trh, sme naočiach, nesieme riziká. Je prirodzené, že zato požadujeme svoju odmenu aj v svetskýchstatkoch.” Od čias stredovekých francúzskychkardinálov sme pokročili. Dnešní vodcoviauž pociťujú jedno volebné obdobie akoobmedzovanie svojich možností. Preto potrebujúbyť zvolení ľudom aj druhýkrát, tretíkrát...Tak sa často uchyľujú k sľubom, banezriedka aj k napĺňaniu týchto sľubov. Rozdávajúzo štátnych pokladníc v naivnej viere,že takéto rozhadzovanie nikoho nebolí.A keďže sa veľkoryso správa k svojim voličom,voliči sa veľkoryso správajú k nim. Darujúim aj druhý mandát, tretí mandát. A šafáreniepokračuje. Vlády, ktoré sľubujú svojimvoličom krv, pot a slzy alebo dlhodobé uťahovanieopaskov, vlády, ktoré prichádzajú v ťažkýchčasoch, nemajú dlhé trvanie. A moc, tásladká moc sa vodcom vzďaľuje. Nemajú túmožnosť ako diktátorské režimy vyrovnať sas verejnou mienkou inými ako demokratickýmiprostriedkami. Voľby skrátka prehrajú. Limitydemokratických inštitúcií sa odvíjajú odekonomickej sily danej spoločnosti. Ak väčšinačlenov tejto spoločnosti nemá nič, čo bysa im osobne oplatila zachovať, je im slobodaa demokracia prakticky ľahostajná. Ak ľudskýjedinec nemôže naplniť svoje najzákladnejšiepotreby, nebude požadovať naplnenievyšších cieľov, Bude chcieť jesť, piť a bývať.Sloboda prejavu, združovania, spolčovania,právo voliť a ďalšie demokratické slobody súaž v druhom pláne. Hoci moderná západnáspoločnosť práve tieto hodnoty vyzdvihuje napiedestál, oslavuje, ba priam zbožšťuje. Práveony majú byť riešením všetkých problémovdnešného sveta. Zjavne však nie sú.48 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

KomentárMorálka a zodpovednosťGrécki vedúci predstavitelia demokraciunevynašli. Oni len ukázali svetu, že aj demokraciamá svoje limity. Nielenže neboližiadnymi služobníkmi spoločnosti, ale anineodhadli silu gréckej ekonomiky a dostaliju na pokraj krachu. Niet sa čo čudovať, žeobyvateľstvo je vrcholne nespokojné. Pravda,je zrejmé, že krajina musí šetriť. Ale demonštrujúciv Aténach nehovoria, že tomutomodelu nerozumejú. Je síce nepríjemné prísťo výhody, ktoré im vlád y krajiny dlhodoboponúkali, ale nepáči sa im, že platiť účet gréckeho„kreatívneho účtovníctva” voči Bruselumajú len obyčajní pracujúci. Grécko je popriBulharsku a Rumunsku treťou krajinou s najvyššoumierou korupcie v rámci únie. Korupciaje tu takým bežným javom ako popíjaniekávy v kafenionoch a protestujúci požadujú,aby bola postihovaná tak tvrdo, ako tvrdodopadnú úsporné opatrenia vlády na ichplecia. Zatiaľ však bohatí a mocní neplatia.Je pravda, že jedna ministerka musela odstúpiťpre pochybné kšefty svojho manžela, inýbývalý minister Anastasios Mantelis skončildokonca za mrežami. Mantelis priznal úplatokvo výške 100 000 eur od Siemensu. Zároveňvšak vyhlásil, že v jeho prípade ide leno vrchol ľadovca a „v hre” boli aj oveľa vyššiesumy. Podobné počínanie nie je cudzie anipolitikom v strednej Európe. Kým ešte preddvadsiatimi či tridsiatimi rokmi znamenalouž i len podozrenie z korupcie v západnejEurópe politickú smrť, aj tam sa dnes dostalanová politická „kultúra” inšpirované postkomunistickýmikrajinami a ich politikmi. Tíčasto disponujú majetkami, aké by z legálnychpríjmov sotva vybudovali, ale cítia sav relatívnom bezpečí. Možnosť straty politickéhomandátu je iluzórna, a ak v minulostiv západnej Európe viedol k nej predovšetkýmmorálny imperatív, dnes politikom kategórieako morálka úplne unikajú. Pravdaže, korupciavždy kráčala ruka v ruke s mocou, alevždy bola odhaliteľná a postihnuteľná. Východtak dnes učí Západ, že morálka, etikaa zodpovednosť sú v porovnaní s nezdanenýmiziskami hodnotami, ktoré možno ľahkooželieť. Namiesto hľadania vyšších hodnôtnašej židovsko-kresťanskej civilizácie takvíťazí maximalizácia zisku. Nebol to Mojžiš,ktorý potrestal svoj ľud za zbožňovanie bohaMamona? Nebol to Kristus, ktorý vyhnal peňazomencovz chrámu?Miliardy na záchranuGrécko nie je jediné v rámci EÚ, ktoréprežíva dlhovú krízu. Podobne zlé výsledkyzaznamenávajú aj Španielsko, Portugalsko,Island, celkom čisté nie je ani Taliansko. Ajveľkí členovia únie ako Nemecko či Francúzskomajú dlhy. Ich likvidita je však oveľa vyššiaako v prípade menších členských krajín.Pravdaže, finančná kríza nasledovaná celosvetovoukrízou ekonomickou všetky problémyeurozóny ešte väčšmi zdôraznila. Ony byvyplávali na povrch aj bez krízy, no možnoby neboli také spektakulárne. Grécko sa pretostalo aj témou predvolebného boja vo viacerýchkrajinách únie, ktoré majú to šťastie,že v tomto roku majú parlamentné alebo prezidentskévoľby. Grécko je ideálna téma nazakrytie menej ideálnych podmienok doma,na obviňovanie politických protivníkov: „Onizadlžia ešte aj deti vašich detí!”, „Tí druhí váspostihnú drakonickými opatreniami v sociálnejsfére!”, „Zobrali invalidom dôchodky,urobia to zas!”Zdá sa však, že skutočne svitá na lepšiečasy. Brusel si uvedomil, že ak sa chce vyvíjaťako spoločná ekonomika Európy s jednotnoumenou, jednoducho musí svojichčlenov viac kontrolovať. Nemožno jednoduchoveriť číslam, ktoré posielajú do centrálytvoriví ekonomickí experti jednotlivých štátov,musí tu byť viac kontroly už pri kreovaníjednotlivých štátnych rozpočtov a musiaexistovať aj sankcie za nedodržiavaniedohodnutých pravidiel. V prvom rade všakbolo nevyhnutné pomôcť práve Grécku –nie pre udržanie privilégií gréckych štátnychzamestnancov, ale pre udržanie životaPaktu stability a rastu a na obranu spoločnejmeny. Euro zaplatilo za chyby viacerýchnárodných ekonomík takým poklesom, akývo svojej krátkej histórii ešte nezaznamenalo.Niektorí ekonómovia dokonca už spoločnúmenu predčasne pochovávali, tým skôr,že na euro sa vrhli aj špekulanti, ktorí jehokurz ešte viac ťahali dolu. Znepokojený jev konečnom dôsledku aj Washington, pretožesilnejúci dolár robí problémy americkémuexportu. Brusel sa ale rozhodol zachrániťeuro aj eurozónu. Atény schváliliúsporný balík vo výške 36 miliárd eur. Zato dostanú od Bruselu 80 miliárd eur a záchrannýbalík doplní aj Medzinárodnýmmenový fond na celkovú sumu 110 miliárdeur. Prvé účinky týchto úsporných opatrenésa už prejavujú, grécka ekonomika klesáv druhom kvartáli miernejším tempom, nežsa predpokladalo.Európski lídri však nezostali len pri pomociGrécku. Rozpočtová disciplína sa stalajedným z najvyšších princípov a jej nedodržiavaniebude sankcionované odobratímeurofondov, ale napríklad aj zákazomhlasovania danej krajiny v orgánoch únie.Okrem toho vzniká záchranný balík aj preďalšie krajiny, ktoré by sa mohli dostať dopodobných problémov. Má mať výšku závratných750 miliárd eur, ale záchrana eurozónyurčite za tie peniaze stojí. Úspornéopatrenia ohlasuje Madrid, hovorí sa o nichaj pri nástupe novej konzervatívnej vlády voVeľkej Británii. Všetky hlavné mestá úniemusia prehodnotiť svoje rozpočty predtým,než ich predložia Bruselu. Eurobyrokratitak môžu ukázať svoju užitočnosť v bojiproti prebujnenej národnej byrokracii, protiplytvaniu v národných rozpočtoch. Na politickýchpredstaviteľoch jednotlivých štátovpotom bude, ako vysvetlia nutné úsporysvojim voličom.To práve robia vo volebných rokoch politiciveľmi neradi. Preto aj slovenský parlamentgrécku krízu a v tejto súvislosti ajzadlžovanie na Slovensku pred voľbamiČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiotvorene ignoruje. O pomoci Grécku i škrtochv národnom rozpočte tak bude musieťrozhodnúť až nová vláda po voľbách. A táuž, našťastie, nebude mať štyri roky na to,aby „si robila, čo chce”. Bude viac podliehaťkontrole dobre platených a, dúfajme, nepodplatiteľnýchúradníkov z Bruselu.Európske hodnotyZraniteľnosť súčasného modelu demokratickýchspoločností nie je dôsledkom, ale popretímhodnôt, na ktorých vyrástla európskacivilizácia. Východiskovým bodom pre budúcnosťje postulát, že týchto civilizačnýchhodnôt sa nemôžeme a nechceme vzdať.Vyrástli z antického poňatia demokracie,zo židovsko-kresťanského náboženského ajmorálneho ideálu, z myšlienok renesancie,humanizmu a osvietenstva. Starý kontinentmá byť načo hrdý a bolo by súmrakom civilizácie,ak nie jej koncom, keby sme tietoideály opustili v záujme maximalizácie vlastnéhozisku. Je potrebné pripomenúť, že veľkýmideálom najviac škodia chamtivosť, bezohľadnosťa korupcia. Boj proti korupcii bysa stal mal stať minimálne v budúcich dvochdesaťročiach jedným z hlavných prúdov ekonomickéhomyslenia a konania Európskejúnie. Nie je to jednoduchý boj. Už Konfuciusv starej Číne vyhlásil, že ak spoločnosťzariadi, aby sa poctivosť viac vyplácala akokrádež, nebude viac krádeží. To sa dosiaľ nepodarilo,dokonca ani v modernej Číne, kdenezriedka za korupciu previnilcov strieľajú.Človek sa za posledných tritisíc rokov priveľminezmenil. Ak sa pozrieme zbližša na grécketragédie, ide v nich vždy o to isté – o česť,moc, majetok, spoločenské postavenie aleboo lásku. A vždy bola bližšia košeľa ako kabát.Vždy bol okamžitý osobný prospech príťažlivejšíako záujmy celku a jeho pozdvihnutie.Nielen Gréci a zamestnanci British Airwaysdnes štrajkujú. Úsporné opatrenia vyženúdo ulíc európskych miest v tomto a budúcomroku ešte tisíce pracujúcich, ktorí tvrdopocítia ich dôsledky. Ďalšie státisíce budúprotestovať oproti zvyšovaniu veku odchodudo dôchodku, hoci každému je jasné, že dobrotivýsociálny štát je už v Európe minulosťou.Hoci sociálny rozmer si Európska úniahodlá zachovať, rozhodne už nebude takýveľkorysý ako v druhej polovici dvadsiatehostoročia. V uliciach však nebudú skorumpovanípolitici a štátni zamestnanci, nebudútam finančníci, ani špekulanti z búrz, ktoríovplyvňujú svojimi nákupmi a predajmi kurzyjednotlivých mien. Tí sa cítia počas krízyako v živnom roztoku. Práve na nich budepotrebné nájsť účinné páky, napríklad doživotnézákazy výkonu verejnej funkcie pridokázanej korupcii. Na to je však potrebnézasa výkonné a neskorumpované súdnictvo.Grécka bohyňa Themis mala zaviazanéoči, aby rozhodovala nestranne. Padni komupadni. Ak by „padlo” aj niektorým z tých, čosa nesmierne obohatili pri výkone verejnejfunkcie, škrty v rozpočtoch by lepšie znášalacelá spoločnosť. Ideály rovnosti by zasa razplatili.49

EsejDeficit európanstva a solidarityAnton HykischViete si predstaviť, že v čase svetovejhospodárskej krízy, krachu niektorýchkľúčových amerických bánk a firiem, by sav amerických médiách zdvihol pokrik, žeSpojené štáty americké sú pochybným spoločenstvom50 štátov, že Kalifornia, Arizona,Texas a Nové Mexiko chcú vystúpiť zozväzku USA? Alebo že severné štáty pozdĺžkanadskej hranice si neželajú zásahy Federálnejrezervnej banky, ale budú svoje problémyriešiť s niektorou z kanadských bánk?A že americký dolár ako jednotná mena saneosvedčil a preto hŕstka pôvodných zakladateľskýchštátov sa vráti k britskej librešterlingov? A že guvernéri 49 štátov USA sana základe tlaku občanov rozhodli, že neposkytnúani cent pomoci 50. štátu únie,postihnutému ničivým hurikánom či únikomropy do pobrežných vôd?Nič také nečítame v médiách, ktoré pôsobiav štátnom útvare nazývanom Spojenéštáty americké. Inak svetová veľmocč. 1.V médiách spoločenstva štátov, zvanomEurópska únia, inak potenciálomnajrozsiahlejšie ekonomické zoskupeniesveta – takýto neuveriteľný pokrik zažívameuž po dlhší čas. Debaty ako zmierniť dosahy svetovej hospodárskejkrízy na 27 štátov Európskej únie, ako riešiť vysoké deficityrozpočtov Grécka, Portugalska, Španielska, ako dostať zozávozu Maďarsko, ako zabrániť vládam, aby neúnosne zadlžovalivlastné štáty? Na všetky tieto otázky sa vynorila zmes absurdnýchreakcií. Vylúčiť z eurozóny! Kolaps jediného štátu eurozóny– dôvod na opustenie spoločnej meny! Hoďme euro cez palubu!Načo pomáhať gréckym dobrodruhom? Kto nám pomôže, ak by ...(Ozaj, kto by nám pomohol?) Navyše sú takmer v celej Európe voľby.Optika predvolebných sľubov zabraňuje verejnosti mnohýchštátov EÚ vidieť problémy reálne, objektívne. K tomu sa ešte navýchode EÚ dohadujú dva malé členské štáty – nedávno prijaté doEÚ – koľkými jazykmi majú byť písané úradné vyhlášky a plagátyo kultúrnych podujatiach. V štátnom jazyku či v jazyku menšiny?Alebo dvojjazyčne? A koho občanmi sú státisíce ľudí národnejmenšiny? Štátu, v ktorom žijú, alebo susedného štátu, ktorý by siželal, aby v ňom žili? Jednoduchý fakt, že občan členského štátuEÚ je zároveň a súčasne aj občanom Európskej únie a má rovnaképráva a povinnosti zaručené spoločnou podpísanou deklaráciouľudských práv, bez ohľadu na štátne hranice, to zrazu nikomu neprídena um. Zabúdať je ľahšie než používať zdravý rozum, onenamerický common sense.Miliardy na sanácie, kolaps Grécka, maďarsko-slovenské prefackovávanie,to všetko ukázalo, na akých vratkých nohách stojínaše európanstvo. Kvetnaté reči politikov o krásnom európskomdome, o dlhej a úspešnej ceste európskej integrácie. Balóny, veselicea drahé prospekty na kriedovom papieri vydávané v Bruseli čiv zastúpeniach Európskej komisie, končia rozšliapané na daždivýchnámestiach alebo – v lepšom prípade – v smetných košoch.Úbohý Robert Schuman, úbohý Coudenhove-Calergi, Churchill,Adenauer, de Gasperi... Naisto sa obracajú v hrobe. Kto v týchtočasoch vôbec vyslovil také jednoduché poznanie, spečatenémnohými zmluvami (posledne Lisabonskou zmluvou), že Gréci,Nemci, Francúzi, Slováci, Maďari – súzároveň Európania? Kto sa vôbec odvážihovoriť v Európskej únii o Európanoch?O moslimoch, katolíkoch, budhistoch,židoch, Američanoch, Indoch, ženách,kňazoch, informatikoch, gejoch, lesbičkách,novinároch... hovoríme. Ale Európania?Akáže je to skupina ľudí? Existujúvôbec?Päť rokov po najstrašnejšej vojne saRobert Schuman a ďalší západoeurópskipolitici odvážili pracovať na absurdneznejúcom projekte. Navrhli presunúťpod nadnárodnú kontrolu dve najsilnejšieodvetvia národných ekonomík, zdrojevojen: priemysel uhlia a ocele. A začalimedzi bývalými nepriateľmi na života na smrť. Medzi víťazným Francúzskoma porazeným Nemeckom. Zakladateliazjednotenej Európy neboli hlupáci a táraji,ako mnohí dnešní politici. Zakladateliavedeli, že treba znemožniť ekonomicképáky na vedenie vojen. Treba chorýmmozgom odňať nástroje, z ktorých bymohli ukuť nové zbrane. Európske spoločenstvovzniklo a rozvíjalo sa ako ekonomickéspoločenstvo. Logika zjednoteniasi však vyžaduje aj ďalšie kroky: zjednotenie kultúrne, politické,hodnotové.Súčasné znaky krízy európskeho spoločenstva sú výsledkomčisto ekonomického myslenia. Európsku úniu potrebujeme lenpreto, že prináša spoločné výhody. Len preto?Rojko Paneurópy Coudenhove–Kalergi už v roku 1923 upozornil,že skôr než sa zjednotená Európa objaví na mape sveta, musí„najskôr zapustiť korene v srdciach a hlavách Európanov. Mosty porozumenia,záujmu a priateľstva treba stavať od národa k národu, odtovárne k továrni, medzi odborovými organizáciami, v literatúre. Paneurópskypocit spolupatričnosti, európske vlastenectvo sa musí ujať akovyvrcholenie a doplnenie národného povedomia.”Robert Schuman o pol storočia neskôr: „Európa sa nevytvorí naraz,ani ako jednoliata stavba: buduje sa konkrétnymi činmi, vytvárajúcnajskôr skutočnú solidaritu.”Solidarita. Zázračné slovo. Občas ho vyslovia politici na výročnýchzhromaždeniach na Dňoch Európy. Ale v praxi? Kedy zaznelovolanie po solidarite v uplynulých dňoch a mesiacoch? Nezačulsom ani hláska. Iba výkriky škodoradosti.Európania – neexistujú? Solidarita – tiež nie?Má to svoju logiku. Ak neexistuje úprimný pocit identity, európanstva,nemôže existovať ani potreba solidarity medzi Európanmi.Takže o čom to všetko je? Znova iba o národných záujmoch?O egoizme?Pochodil by v globálnom svete štát Wisconsin, Arkansas alebohoci aj Kalifornia iba so svojimi národnými záujmami?Možno je riešením práve porovnanie Spojených štátov americkýcha Európskej únie. Prišlo mi to na um v ostatných mesiacoch.Nezastali sme v Európe na polceste? Prečo európski politici, aj myobčania, nemáme odvahu pokračovať vo veľkej stavbe zjednotenejEurópy? Prečo pri ťažkostiach a krízach – akokoľvek vážnych – pokúšamevrátiť sa do predchádzajúceho stavu rozdrobenosti – a neuvažujemeo ďalších možnostiach integrácie?50 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

EsejSpojené štáty americké. USA. Tento štátny útvar vnímame akosamozrejmý. Superveľmoc číslo 1. Skladá sa z 50 štátov, z ktorýchnajväčší má dákych 20 miliónov a tie drobné kolíšu okolo miliónaobyvateľov.Spojené štáty európske? Už počujem zlostný či panický pokrik!Vari len nie? Superštát! Neslýchané!My z Paneurópskej únie vieme, že počiatkom 20. storočia Coudenhove-Calerginapísal : „Korunou paneurópskeho úsilia by bolokonštituovanie Spojených štátov európskych podľa vzoru Spojenýchštátov amerických. Paneurópa by vystupovala oproti ostatným svetadieloma svetovým mocnostiam ako celok, zatiaľ čo vnútri federácie bykaždý štát mal maximum slobody. Paneurópa by mala dve komory: komorunárodov a komoru štátov. Komora národov by pozostávala z 300poslancov , každý by zastupoval milión občanov – komora štátov z 26zástupcov 26 vlád.” (Návrhy z roku 1923, keď Európa mala 300 miliónovobyvateľov).Ak Coudenhove-Calergi hovorí o federácii, v praxi by to bolaskôr konfederácia, možno kanadského typu s maximálnou autonómiounapr. na úrovni Quebecu. Na štátoprávnej definícii ani taknezáleží. Ide skôr o to, že zjednocovanie Európy sa skôr či neskôrnevyhne otázke ústrednej moci. Máme Európsky parlament volenýobčanmi členskýchštátov. Aké sú jehoprávomoci? Aké zásadnéeurópske problémyrieši? Jednotné poplatkymobilných operátorov.Náhrady pri meškanílietadiel. Boj protihomofóbii, práva gejova lesbičiek. Kontrolaprsných implantátovpri uvedení a trh. Porušovanieľudskýchpráv v Afrike.... Nechmi europoslanci prepáčia,môj výber témje azda jednostranný.Ak však ide o zásadnéproblémy EÚ, povedzmeo boj proti svetovejhospodárskej kríze,tam bruselsko-štrasburskázjednotená Európa iba ťažko nachádza spoločnú reč. Ak sanájdu ekonomické riešenia, je to vďaka spolupráci tandemu Nemecko-Francúzsko,prípadne Beneluxu alebo Talianska.Osobitným problémom je exekutíva EÚ. Dnešný model riadeniaEÚ je odrazom protichodných názorov a neprestajných kompromisov.Každý sa bojí posilniť váhu exekutívnej moci, aby nebol obvinenýz hriechu, že chce „superštát”. Na druhej strane oprávnenenariekame, že zjednotená Európa dvojtucta suverénnych národnýchštátov si nevie poradiť so základnými problémami spoločnejzahraničnej politiky, konkurencieschopnosťou na globálnych trhoch,energetickou závislosťou či s problémom rastúcej migrácie.A to nevravím o probléme, ktorý súčasní európski politici, vrátaneBruselu, úspešne „zatĺkajú”: Dlhodobý demografický úpadok Európy.Európa vymiera. Je Európska komisia „vládou” EÚ? Alebo jevládou Európska rada hláv štátov a premiérov? Nedoriešený modelexekutívy EÚ je „mačko-pes” a nemôže dobre fungovať v nadštátnomútvare s 27 štátmi. Tu je zdroj ťažkostí, ktoré nedovoľujúučiniť zo zjednotenej Európy aj politickú a ekonomickú mocnosť,globálneho hráča, porovnateľného s USA, Čínou, Japonskom, Indiou,atď. Tí, čo nedávno tak vehementne odmietli ústavnú zmluvu,dnes neprávom obviňujú Brusel zo všetkých hriechov, ktorézavinili neregulované svetové finančné trhy, či nekontrolovanédeficity štátnych rozpočtov suverénnych členských štátov, aleborozhadzovačnosť socialistických vlád. Nemôže existovať Európskacentrálna banka, poverená riadením menovej politiky štátoveurozóny, pričom členské štáty eurozóny si robia celkom nezávisleČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniivlastnú hospodársku a daňovú politiku. Nezodpovedajú nikomu,žiadnej Európe, eurozóne, iba vlastným národným parlamentom.Nemáme Spojené štáty – máme viac-menej regulovaný chaosv hospodárskej politike Európy. A veselo čerpáme/nečerpáme bohatéeurofondy, na ktoré prispievajú najbohatšie štáty konglomerátu,ktorý nazývame Európskou úniou. Čo ak štedrých donorovprestane baviť táto čudná hra prerozdeľovania, nám taká dobreznáma z čias reálneho socializmu? (Vtedy sa bohatým a úspešnýmnárodným podnikom bralo, aby sa mohlo dávať chudobným a neúspešným.Dlho to nevydržalo.)Nadišiel čas, aby si občania (vrátane politikov a ekonómov) Európyzodpovedali niekoľko základných otázok. Páči sa vám starýmodel Európy? Model nepretržitých vojen európskych štátov medzisebou, od stredoveku po 1945? Chcete rozkúskovanú Európu,tlačenú zo všetkých strán mimoeurópskymi mocnosťami? Myslítesi, že jednotu Európy možno dosiahnuť iba vojenskopolitickýmiprostriedkami? Násilím ku spoločnému šťastiu? Európu zjednotenúNapoleonom, Mussolinim, Hitlerom či Stalinom?Ak nie, potom je iba jediná cesta. Cesta dobrovoľného zjednotenia,porozumenia, spolupráce.Po desiatkach rokovnapoleonskýchvojen na prelome18. a 19. storočia voViedni zasadol kongreseurópskych panovníkov.V tom istomroku 1814 jedenz najmúdrejších mužovvtedajšej Európy,francúzsky šľachtic,filozof, ekonóm a sociológHenri de Saint-Simonnapísal spisO reorganizácii európskejspoločnosti.Tvrdil, že Európatvorila kedysi jedencelok, ktorý mal spoločnéinštitúcie a vládu,osožnú všetkýmjej národom. Každýpolitický a sociálny systém predpokladá vedomie spolunáležitosti.Táto spolunáležitosť je akousi dušou vlády. „Toto vedomie spolunáležitosti,ktoré v národných vládach vzniká z národného vlastenectva,musí v spoločnej európskej vláde vyplývať len z rovnakých názorovaz najvšeobecnejšieho citu, ktorý môžeme nazvať európskym vlastenectvom.”Saint-Simonovi a ďalším neskôr prischla nálepka – utopickí socialisti.Utopisti sa dnes v Európe – a azda ani vo svete nenosia.Iba na prvý pohľad. Dejiny svedčia o inom.O stopäťdesiat rokov neskôr sa utopisti znova vynorili. Zakladalidnešnú Európsku úniu. Tesne po hroznej vojne. Keď je pokatastrofe a okolo sú iba ruiny spôsobené idiotmi, príde vhod ajutópia ako záchranný pás.Dnešná Európska únia s 27 členskými štátmi je výsledkom tvrdohlavejpovojnovej utópie. Je dielom zdravého rozumu. Je spoločnýmdielom Európanov. Už polovicu storočia žije väčšina Európanovbez vojen a nejaké desiatky rokov bez hraničných závor,ciel a pasov.Chceli sme zjednotenú Európu. Takže sa jej držme v dobromi zlom. Budujme rozostavaný dom. Dokončime ho. Nezabudnime,že Európa sa zjednocuje nielen pre peniaze. Európa dala svetu nesmierneveľa. Mali by sme byť hrdí, že sme nielen Slováci, Maďari,Nemci, Česi, ale aj Európania. A túto hrdosť by sme maližiadať aj od svojich politikov. Aby európanstvo a solidarita nebolilen prázdne slová. Slov sme už mali dosť. Potrebujeme činy. Práveteraz. Foto: dreamstime.com51

Veda a spoločnosťNajnebezpečnejšie bytosti– inteligentní citoví idiotiČlovek si odnepamäti kladie otázky o existencii duše, dobre a zle, budúcnosti ľudstva.Nepochybne je veľmi zaujímavé, keď sa k nim vyjadrí lekár, odborník na mozog.S významným českým neuropatológom, spisovateľom a filozofom, populárnymesejistom v českých masmédiách, držiteľom mnohých významných ocenení, členomČeskej lekárskej akadémie, Newyorskej akadémie vied, Českého centra PEN klubuMUDr. Františkom Koukolíkom, DrSc., sa rozprávala Tatiana Jaglová.■■ Ako lekár dôkladne poznáteľudské telo. Podľa vašich esejív knihách, televízii a rozhlasemožno usudzovať, že dobre vidíteaj do ľudskej duše. Existuje niečoako duša?Duša je teologický pojem.Jeho obsahu, vrátane vlastností,napríklad nesmrteľnosti, ľudiaveria alebo neveria. To, čomuľudia hovoria duša, sa dá psychologickynazvať sebauvedomovanie,vedomie vlastného ja alebovedomie o vedomí. Vedci najeho neuronálny podklad prišlijednoduchým pokusom. Umiestniličloveka do tichého prostredia,mal zavreté oči, zapchatéuši, nepôsobili naňho žiadnepodnety. Očakávali, že v obrazefunkčnej magnetickej rezonancie,ktorá ukazuje čo, ako a kde sav živom ľudskom mozgu deje, sačinnosť mozgu pritlmí. Prekvapiloich zistenie, že za týchto podmienokje mozog vysoko aktívny.Vnútorná plocha kôry čelných lalokov,ako aj niektorých oblastítemenných lalokov, doslovažiarila. Ale stačí sa napríkladčloveka dotknúť, táto aktivitamizne a mozog sa venuje spracovávaniuinformácií plynúcichz dotyku. Keď sa skúmanýchľudí vedci spýtali, čo sa v nichv spomínanom stave pokoja deje,odpovede najčastejšie vyznievaliv zmysle „hovorím sám so sebou”,„prežívam sám seba”. Nasledovaliexperimenty, v ktorých priebehuľudia z ponuky rôznych vlastnostíprisudzovali niektoré sebea iné druhej osobe. Tak sa zistilo,ktoré oblasti mozgu zodpovedajúsebauvedomovaniu. Ďalšiepokusy ukazujú, že ide o funkčnýFoto: archív F. K.systém, ktorý majúv úplnej podobe lenľudia, ale na svets ním neprichádzajú,vyvinutý je ažv 36 – 48 mesiaciživota a vyvíja sacelý život.■■ Znamená to, že niektorí ľudiamôžu mať (v intelektuálnomzmysle) bohatšiu „dušu” a iníchudobnejšiu?Je to oveľa zložitejšie. V tejtootázke sa skrýva mnoho premenných,počínajúc dlhodoboupamäťou cez biologickú inteligenciuaž ku kultúrnemu prostrediua osobnému vývoju. Výskum„duše” ukázal zaujímavúskutočnosť. Kokaín vyvolávau väčšiny ľudí závislosť. Jej znakomje, že droga si v mozgu vytvorí akúsi mapu „vďaka” tomu,že sa neuronálne skupiny, ktoréosloví, vzájomne prepoja. To jekľúčový dôvod, prečo sa plnevyvinutá závislosť od kokaínua ďalších drog tak ťažko lieči.Pre kokaín je charakteristické,že „jeho” mapa obsadzuje právemiesta zodpovedajúce za sebauvedomovanie.Inak povedané– navždy zmení ľudskú dušu.Jeden zo svetových odborníkovv liečení závislosti od alkoholupovedal o abstinujúcich pacientoch:„Zostane im biele miesto naduši.”■■ Vo svojej knihe Jak si lidé hrajíhovoríte, že viac než racionálnebytosti sú ľudia bytosti vysoko citové.V súčasnosti je však priveľacynizmu, agresivity, zla. Vyvíja sačlovek smerom k horšiemu?Nemyslím si. Spomínané javysprevádzajú ľudí počas celých dejín.Tragédiou súčasnosti a blízkejbudúcnosti však je, že hocisú ich mechanizmy dosť dobreznáme, mocenské elity svetanezasahujú, hoci by mohli. Jednýmz mnohých dôkazov je priebehkonferencie o klimatickýchzmenách v Kodani na konci roka2009. Rozdelený svet, vyzbrojenýnukleárnymi zbraňami, súperiacio zdroje, je pre ľudský druhsmrteľné nebezpečenstvo.■■ V spomínanej knihe ma zaujalaveta: Ak máte do činenia so zlýmiľuďmi, nevysvetľujte, neinvestujte,utečte! Môžete nám ako odborníkpovedať, čo z fyziologickéhohľadiska spôsobuje, že ječlovek zlý? A či vlastne, z vývojovéhohľadiska, nie je dobrý človekakýmsi slabochom...Práve naopak, byť dobrýmčlovekom si žiada veľkú silu. Akmáte pod pojmom zlý človek namysli psychopatov vrátane ichneúplnej podoby, ktorej hovorímedeprivanti, potom za niečo môžugény, teda evolúcia, za niečoučenie alebo kultúra. Pokúsilisme sa túto zložitú a závažnúproblematiku popísať v knižkez roku 2006 Vzpoura deprivantů(nové vydanie). Väčšina ľudírýchlo identifikuje človeka,ktorému to príliš nemyslí, zdá saim hlúpy. Vedia rozlíšiť človeka,ktorému to myslí veľmi dobre,a pritom je citovo plochý. Kebymal rovnaký defekt v rozumovejoblasti, nazývali by ho idiotom.Vysoko inteligentní „citoví idioti”bývajú najnebezpečnejšímibytosťami na Zemi.■■ Ešte len začíname žiť vo virtuálnejdobe – už dnes si však členoviarodiny často viac mailujúa chatujú, než sa stretávali osobne.Netreba sa tohto odcudzeniaobávať?Ani nie. Ľudia, ktorí sa chcústretávať, pretože sa majúradi, sa stretávať budú právez toho dôvodu. Veď ľudia sizačali písať, len čo to trochuvedeli, a predsa sa neprestalistretávať. Na druhej strane,približne 100 rokov dochádzav priemyselne rozvinutýchspoločnostiach k základnémuposunu v ľudských vzťahochnajmä vo vzťahu matka – dieťa.Spoluzodpovednosť nesie zleriadená emancipácia žien,ktorá sa začala ich zaradenímdo vojnovej výroby v priebehuprvej svetovej vojny. Že sa toepidemicky podpísalo na väzbematka – dieťa, je jasné. AngličanJohn Bowlby, jeden z najväčšíchpsychiatrov minulého storočia,v tomto zmysle varoval OSN užv r. 1946, ale bezvýsledne. Altruistickástarostlivosť nie je tovar,preto pre súčasnú, z reťaze odtrhnutúverziu kapitalizmu, nieje zaujímavá. Spoločnosť si všaktakto píli konár, na ktorom sedí,a rovnako to robí aj devastáciouživotného prostredia, jadrovýmzbrojením alebo klimatickouzmenou. Akoby si nikto neuvedomoval,že sme sociálne primáty,ktorých skupiny stoja a padajús väzbami, opierajúcimi sao rozvinutú emotivitu vrátane altruizmu.Vyrastajú stovky miliónovdetí s narušenými citovýmivzťahmi k sebe a ľuďom okoloseba. Ich rozšíreným znakom jenešťastný egocentrizmus, potrebaokamžitého uspokojenia,neschopnosť odložiť slasť, neochotatvrdo pracovať a prevziaťza svoj život zodpovednosť,cito vá infantilita až do hlbokejdospelosti. Nedávne nové varovanieOSN v tomto smere opäťnaráža na hluché uši. Doplatímevšak na to.■■ Ako sa toto odcudzenie človekačloveku – a pravdaže aj prírode,prejaví na budúcich generáciáchľudí?Zle a to vidno už dnes. Myslímsi, že deti do päť rokov bysa vôbec nemali pozerať natelevíziu. Mali by byť čo naj viacvonku v kontakte s prírodou.Nespočetné, akokoľvek finančnenákladné syntetické prostredianenahradia prírodu.52 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Vedec roka SRAkademická obec musí podstatne viacprezentovať svoje výsledkyNa jar tohto roka sa v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky konalo slávnostné udeľovanie prestížnych oceneníVedec roka SR. Išlo už o 13. ročník pravidelného ročného oceňovania popredných slovenských vedcov a technológov s cieľompopularizovať prínosy vedeckého bádania, úspešné výskumné práce či zavádzanie nových technológií. Ocenenie za rok 2009získal prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., ktorý pôsobí na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatikyUniverzity Komenského v Bratislave, za utvorenie doteraz najúplnejšieho modelu interakcií kozmického žiarenia s látkou.Tento model je používaný v jadrovej fyzike, geovedách, archeológii a ďalších vedných disciplínach. Prínos prof. Masarika je vovypracovaní modelu Monte Carlo. Jeho poznatky v kozmickom výskume prispeli k objaveniu vody na Marse, podieľal sa na analýzevzoriek z Mesiaca. Rozhovor s prof. Jozefom Masarikom pripravila Lucia Biznárová.■■ Aký význam prikladáte práve získanémuoceneniu Vedec roka Slovenskej republiky?Ocenenie Vedec roka SR si veľmi vážima teší ma. Má pre mňa význam morálnehoocenenia mojej práce a práce mojich kolegovz Katedry jadrovej fyziky a biofyzikyFakulty matematiky, fyziky a informatikyUK, ako i kolegov zo zahraničia, s ktorýmisom spolupracoval. Jeho význam vidímaj v tom, že pri jeho udeľovaní, ako aj užpribližne týždeň po ňom, sa píše a hovorío vede a výskume oveľa viac než vo zvyškuroka. Výsledky a význam vedeckej práce samusia dostať do širokého povedomia verejnosti,a aj takéto oceňovanie je jednouz ciest.■■ Čo podnietilo vaše pôsobenie práve na Katedrejadrovej fyziky a biofyziky?Chcel som byť fyzikom už od štvrtej triedyzákladnej školy... Po príchode na vtedajšiuPrírodovedeckú fakultu Univerzity Komenskéhosom sa rozhodol pre jadrovú fyzikupreto, lebo o iných fyzikálnych odboroch,ktoré boli v ponuke, som vlastne ani nevedel,čo konkrétne znamenajú. V jadrovej fyzikesom sa chcel orientovať na elementárnečastice, z ktorých som robil aj diplomovúprácu. Po skončení štúdií som dostal ponukupôsobiť na spomínanej katedre a preorientovaťsa na kozmické žiarenie. Z tejtooblasti som vypracoval aj kandidátsku prácua po jej obhájení som sa vybral do sveta.Katedra jadrovej fyziky mi tieto dlhodobézahraničné pobyty umožnila a keďže mojepracovné miesto mi držala, tak som sa na ňuzhruba po 10 rokoch vrátil a pôsobím na nejdodnes, pretože sa mi práca na nej páči.■■ Ako vy osobne hodnotíte svoj odbornýrast?Vlastný odborný rast je hodnotiť ťažko,lebo môžem byť nekritický. Pokúsiť savšak môžem. Už na spomínanej základneja strednej škole som mal vynikajúcichmatematikárov a fyzikov, ktorí navyše vyučovalimodernými metódami, a tak mojepresvedčenie byť fyzikom rozvíjali. Na fakultesom opäť natrafil na dobrých učiteľov,nielen na Katedre jadrovej fyziky, ale ajteoretikov. Diplomovku som urobil u doc.Černého a bola to veľmi užitočná škola. NaFoto: archív J. M.kandidátskej práci, ktorá mi otvorila cestuna dlhodobé zahraničné pobyty, sompracoval zhruba šesť rokov pod vedenímprof. Povinca. Vďaka výsledkom mojej prácea kontaktom školiteľa som sa dostal doNárodných laboratórií v Los Alamos v Spojenýchštátoch amerických na postdoktorandskýpobyt. Tu som začal pracovať nakozmických misiách najmä k Marsu, pričomsom spolupracoval s takými osobnosťamiúspešného programu APOLLO,ako boli Reedy, Arnold, Trombka. Počastroch rokoch pobytu v Los Alamos som získalpre vlastný odborný rast mimoriadneveľa, čo som potom zužitkoval počas mojichvedeckých pobytov na Inštitúte MaxaPlancka v Mainzi, na Švajčiarskom federálnomústave pre životné prostredie v Duebendorfe,ako aj na Kalifornskej univerzitev Berkeley.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Ktoré obdobie vášho vedeckého výskumua bádania považujete za najťažšie?Bolo to asi obdobie, keď sme stratili kontakts družicou Mars observer, ktorá smerovalak Marsu. Práca na tomto projekte bolamojím hlavným poslaním počas pobytuv Los Alamos. Nastal istý čas čakania, pričomsme verili, že sa podarí obnoviť kontakts družicou. Nestalo sa. Nemali sme družicu,už ani peniaze, a hrozilo mi, že sa budem musieťvrátiť predčasne domov. Našťastie smespolu s Bobom Reedym rýchlo našli náhradnýprogram a pokračovali v práci na inýchprojektoch, ktoré v tom čase boli v jeho skupinepodporované.■■ Slovenské školstvo, veda, výskum a ďalšiesúvisiace činnosti trpia na nedostatok financií.To je dlhodobý problém v našej spoločnosti,vieme o ňom všetci. V čom však vidítenajväčší problém našej vedy?Predovšetkým v slabej propagácii vedya výskumu, ich výsledkov a významu v spoločnosti.O užitočnosti svojho výskumu vedialen jeho nositelia, vedci v laboratóriách,preto sa ani nevytvára prirodzený tlak spoločnosti,aby sa do vedy investovalo. Totomusí zmeniť najmä samotná vedecká komunita.Problémom je aj zbytočne veľkýpočet pseudouniverzít nedotknutých vedoua produkujúcich nekvalitných absolventov.Príčinou tohto stavu nie sú len politici, aleopäť samotná akademická obec. Prirodzenoureakciou na tento stav je potom odchodnajtalentovanejších mladých ľudí na štúdiádo zahraničia, najmä do Čiech.■■ Venujete všetok svoj čas výlučne vede alebomáte aj iné záujmy a koníčky?Práci nevenujem všetok čas. Snažím savenovať sa aj manželke a deťom, ale i kamarátom,ktorých mám v mieste môjho bydliskav Záhorskej Bystrici. Pri dome máme ajzáhradu a vinohrad, kde tiež rád trávim voľnéchvíle. Dobrým relaxom a príležitosťouna rozmýšľanie sú aj prechádzky s našímpsom. Pri väčšine týchto aktivít, keď je tolen trochu možné, tak počúvam rádio.■■ Podieľali ste sa na vypracovaní modeluMonte Carlo, publikovali ste viac ako 160 vedeckýchprác a počet vašich citácií prevyšujetisícku... Máte v pracovnom živote ešte nejakúnedosiahnutú métu?Nejakú konkrétnu veľkolepú métu vlastneani nemám. Mám také normálne, obyčajné,no veľmi dôležité želania,aké má asikaždý nielen vedec – a to zostať zdravý ajtelesne aj duševne a venovať sa tomu, čo mabaví a čo som sa naučil. Nuž a keď to budemrobiť poctivo a v spolupráci so šikovnýmikolegami a študentmi na našej katedrei v zahraničí, verím, že dosiahnem ešte nejakézaujímavé výsledky. 53

FotografiaBRATISLAVA – MESTO S DUŠOUKaždé mesto má svoj pôvab, atmosféru, zákutia, svoje vône, farby,pamätihodnosti. Bratislava má aj svoju dušu, čosi citlivé, nehmatateľné,čosi viac ako len ulice, námestia či promenády. Dušumesta však treba vnímať otvorenými očami, s očakávaním a niekedyaj s trpezlivosťou, pretože ona sa nezjaví každému. Napriektomu ju cítiť v povetrí, cítiť ju v uličkách mesta, niekedy stačí,keď sa pozriete na roh domu, plynúcu rieku alebo uvidíte večernésvetlo, ktoré sa nečakane odrazí od štíhlych veží kostolov, odstriech domov či od fasády Národného divadla. Keď je človek citlivýa pozorný, mesto mu samo ukáže svoje čarovné miesta, obnažídušu, zavedie ho do známych, no predsa netušených zákutí. Zrazuzistíte, že napriek rušnému životu, množstvu ľudí, prehustenejdoprave a bláznivému kolobehu dní je Bratislava plná poézie, že jeto mesto, kde môžete vždy čosi objavovať a už aj poznané a videnéje iné, možno krajšie ako inokedy, rozhodne však zaujímavejšie.Záleží aj na tom, ako sa na mesto pozeráte, ale aj tom, aký ste vysami, akú máte vnútornú pohodu a ste pripravení vidieť bez predsudkova zábran. Potom sa vám Bratislava odvďačí.Známy slovenský fotograf Jozef Vadovický sa pozerá na Bratislavuočami skúseného profesionála, ale súčasne aj očami očarenéhodieťaťa, ktoré objavuje nový pôvab starých vecí. Dokáže vnímaťhru farieb, dáva Bratislave tajomný svetelný šat, odhaľuje nám hrutieňov, dotýka sa duše mesta. Máme pred sebou známu a zároveňneznámu Bratislavu ktorá akoby vystupovala z inej dimenzie.Ľuboš JuríkFoto: Jozef Vadovický54 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

FotografiaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii55

LúčnicaPre 97 a pol percentaSlovenska je Lúčnicanárodným pokladomNie je to tak dávno, čo Lúčnica oslavovala 60. výročie vzniku, resp. pôsobnosti. Vyzeráto však tak, ako keby toto výročie trvalo prinajmenšom celých dvanásť mesiacov. Znamenáto, že ľudia, verejnosť Lúčnicu berú ako svoju životnú samozrejmosť. O tomtocelonárodnom fenoméne sa Stanislav Bachleda pozhováral s riaditeľom Umeleckéhosúboru Lúčnica Mariánom Turnerom.■■ Čím to je, že Lúčnica si udržiava svoje výnimočnépostavenie?Má to niekoľko aspektov. Jedným z nichje jej vznik. Bolo po vojne, mladí ľudiamali veľkú chuť žiť a tešiť sa. Žiadalo saim stretávať sa, tešiť sa zo života a pri tejpríležitosti si zaspievať, zatancovať. Navyšeaj priblížiť národné tradície verejnosti.Nasledovali prvé spolky, krojované zábavya plesy, ba i prvé náznaky festivalov. Istútradíciu mal už spolok Živena a tak myšlienkana súbor sa začala v mysliach mladýchformovať do konkrétnejšej podobynajviac práve tu. Napokon sa pod vedenímOľgy Chodákovej sformovala skupina,ktorej dala meno Ľuba Pavlovičová Baková– Lúčnica. Mimoriadne úspešné verejnévystúpenie Národopisnej skupiny Živenyna Slovanskej poľnohospodárskej výstavev Prahe, v máji 1948, dalo základ vznikusúboru Lúčnica a považuje sa za počiatokverejného účinkovania tohto súboru.■■ Lúčnica, na rozdiel od radu iných telies –profesionálnych či amatérskych – nevzniklarozhodnutím nijakého úradu, uznesením čiiným administratívnym postupom. Môže byťaj tento faktor podstatou jej výnimočnosti?Nepochybne. Bolo to nadšenie úžasných,talentovaných mladých ľudí rozhodnutýchniečo dokázať. Plných energie. Rozhodujúcimmotorom poháňajúcim súbor dopreduje mladosť, ktorá nevyprchala dosiaľ, a jestále typickou črtou umeleckého súboruLúčnica. Bol a dosiaľ to je obrovský potenciálinteligentných ľudí. Jej členmi bolia dosiaľ sú najmä vysokoškoláci. Zo skúsenostívieme, že práve táto spoločenskáskupina patrí medzi najdynamickejšie. Jetypická moderným myslením, progresívnosťou,cieľavedomosťou. Napokon, potvrdilosa to aj v iných prípadoch.Foto: V. Yurkovič■■ Vznikli aj ďalšie vysokoškolské súbory,ktoré, hoci vynikajúce, nedosiahli tú úroveň,čo charakterizuje Lúčnicu. Čo malo taký silnývplyv na jej formovanie?Najmä osobnosti, ktoré ju viedli a, akohovoríte, formovali. Choreografi, dirigenti,scénografi, skladatelia. Slovom profesionálnevedenie súboru. Stačí sa pristaviťpri najdôležitejších menách – prof. ŠtefanNosáľ, hlavný choreograf, ktorý stál nielenpri jeho zrode, ale ako umelecký vedúcikontinuálne vedie súbor už vyše šesťdesiatrokov. Aj sme si to overovali, 6 dekád pôsobiaciumelecký vedúci bez prestávky jesvetový unikát. Napriek veku je stále svieži,aktívny, tvorivý, nápaditý. Žije so súborom,mladí na ňom visia. Stále im má čopovedať a dať. Tvorí originálne a s ľahkosťou.Aspoň to tak vyzerá. Dostal slovenskéľudové umenie nielen doma, ale aj vosvete na najvýznamnejšie scény a javiská,kde získal najvyššie ocenenia. Aj jeho zásluhouje naša národná tradícia taká komunikatívnaa v celom svete mimoriadnepozitívne prijímaná. Ak by sme sa porovnávalis podobnými telesami, tak profesionálnechoreografické spracovanie, originalitaslovenského pôvodu, pestrá výtvarnástránka a perfektné výkony radia tanečnýsúbor Lúčnice nepochybne medzi najlepšiea najpríťažlivejšie súbory vo svojom odborena svete.■■ Lúčnica je telesom s ďalšími súbormi. Patrísem orchester a najmä zbor. Osobitne speváckyzbor zaznamenal veľký prielom nielenna domácej, ale i na svetovej scéne.Spočiatku bolo zborové teleso participujúcimprvkom v celosúborových programoch.Neskôr, keď sa tanečný súbor prepracovávalna čoraz vyššiu úroveň a umeleckejšiuformu javiskovej prezentácie,zborové programové vsuvky už začali byťprekonané. Vzišla potreba formovať zborna inej platforme. Do tohto diania vstúpilaďalšia osobnosť, rozhodujúcim spôsobomovplyvňujúca jeho smerovanie – zbormajsterDr. Štefan Klimo, prvý riaditeľ Lúčnice,pôsobiaci v nej viac ako tri desaťročia.Zo skupiny spevákov, síce nadšenýcha s dobrými hlasmi, avšak ešte nie dostatočnepripravených, vytvoril svetoznámeumelecké teleso, určujúce trendy vývojav zborovej tvorbe i interpretácii, a to nielendoma, ale i vo svete.Dnes sa to zdá, akoby išlo o akúsi samozrejmosť,ale tak ako v tanci, aj v zborebola prvoradá detailná, drobná, systematickáumelecká práca, ktorá neprinieslaokamžité úspechy. Za vynikajúcimiúspechmi je množstvo tvorivého strádania,neraz i kritických situácií, momentálnychneúspechov, sklamaní a najmä tvrdej poctivejdriny. Nebyť toho, nebolo by neopakovateľnýchmomentov pri víťazstvách nascénach v najväčších umeleckých centráchsveta ako Londýn, New York, Paríž, Praha,Rím, Moskva, Sydney, Buenos Aires, Pekinga desiatky ďalších.■■ Lúčnica je známa tým, že vychovala množstvoosobností, ktoré pôsobili v jednotlivýchzložkách.Stačí zalistovať v análoch a dozvieme sa,že medzi radovými spevákmi zboru bolitaké mená ako Lucia Poppová, Ľubica Orgonášová,Edita Gruberová, spomedzi tanečníkovje to mnoho špičkových vedcov,diplomatov, lekárov, právnikov, novinárov,ba i politikov. Mali sme ministra kultúry,ale aj kráľovné krásy. Nepoznám jedinýprípad – a to nepochybne boli aj sklamania– že by sa ktokoľvek z bývalých lúčničiarovvyjadril o svojom telese nepekne. Naopak.Pôsobenie v Lúčnici každý prezentuje akojedno z najkrajších, ak nie najkrajšie obdobiesvojho života. Pri mnohých stretnutiachrezonuje dôležitý faktor: „Lúčnica násnaučila disciplíne, sebaovládaniu, dôslednostia životnej múdrosti, ktoré sú sprievodnými črtaminášho života.”■■ Vráťme sa ešte k tretej zložke – hudbe.Tú tvoria vlastne dve časti – skladateliaa orchester s dirigentom či primášom. Kvalitaorchestra sa vždy odvíja od kvality jehočlenov. Ten lúčničiarsky mal to šťastie, žeho tvorili najmä poslucháči Konzervatóriaa Vysokej školy múzických umení. Už týmbola daná jeho kvalita. Neskôr, keď sa najmäpri cestovaní do zahraničia nepodarilovždy zaobstarať dostatok prostriedkov, zredukovalsa na menšie teleso. V súčasnostimá orchester pri domácich produkciách13 – 14 hudobníkov. V orchestri pôsobilivynikajúci hudobníci, primáši ako Róbert56 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

LúčnicaGašpar, Miroslav Dudík, Róbert Puškár,Ján Berky ml., v súčasnosti vedie orchesterMartin Sleziak. Korepetítormi súboruboli aj takí sólisti ako Klára Havlíková čiMarián Lapšanský, no aj mnohí dnešní členoviaorchestrov Slovenskej filharmónie,Slovenského rozhlasu či SND. Najvýraznejšoudirigentskou osobnosťou orchestraLúčnice bol Miroslav Šmíd, ktorý bol jehoneoddeliteľnou súčasťou viac ako tridsaťrokov. Lúčnica by nebola tým, čím je, akby nebolo takých skladateľských osobnostíako Tibor Andrašovan, Eugen Suchoň, JánCikker, Alexander Moyzes, Ilja Zeljenka,Svetozár Stračina a viacerí ďalší. Čo meno– to osobnosť.■■ Je možné predpokladať, že Lúčnica budepokračovať svojím výnimočným trendomaj do budúcnosti?Nepochybujem o tom. Ľudskýpotenciál autorský a interpretačnýje tu stále obrovský. Možno si to anineuvedomujeme, ale ten silný umeleckýzáklad je tu stále prítomný.To sa prejavuje aj v spoločenskompovedomí. Zo štúdie sociologickéhoprieskumu, ktorý sme si daliurobiť, vyplynulo, že 97,5 % respondentovvníma Lúčnicu ako národnýpoklad. Takmer 100 percentvie o Lúčnici dosť veľa informácií ajvďaka návštevám na vystúpeniach.Z toho vyplynul aj mimoriadne dôležitýfakt vzájomnej dôvery, postavenýna skutočnosti, že Lúčnica sivždy zachovávala prvotriednu kvalitu,originálnu umeleckú tvár a žesvojho diváka nikdy nesklamala. Toľudí nielen púta, ale zachováva v dlhoročnejvernosti.■■ Každá existencia telesa je závisláod finančných prostriedkov. Lúčnicunevynímajúc. Má toto teleso dostatokfinančných prostriedkov na činnosť?Teraz by som ako správny obchodníkmal povedať, že peňazínikdy nie je dostatok. To asi povieriaditeľ každej inštitúcie. V podstate mádosť na to, aby mohla vytvárať podmienkyna účinkovanie svojich umeleckých zložiek,aby mohla prezentovať národnú kultúruv podobe, v akej ju vie spracovať. Máprostriedky na to, aby ju ako príspevkováorganizácia Ministerstva kultúry SR mohlazachovávať pre budúce generácie. Mámedôstojné podmienky na toto poslanie. Robímevšetko, aby sme štátny príspevok obohacovali,dopĺňali o spoluprácu so sponzormi.No vždy je čo dopĺňať, inovovať, vytváraťa podporovať, takže stále sa usilujemeaj o získavanie ďalších príspevkov. Radi bysme mali vlastnú nácvičnú miestnosť, nielenprenajatú, či svoje priestory na vystupovanie,no na to sú potrebné oveľa väčšieprostriedky, než máme k dispozícii.■■ Pomáha značka Lúčnica získavať prostriedky?Pomáha. Tu treba pripomenúť, že namnohých postoch pôsobia bývalí lúčničiaria musím povedať, že keď je len trochumožné, nik sa neobráti chrbtom. To sa, pravda,netýka len ich. Spomínaný výskum sapotvrdzuje aj v tomto.■■ Pred krátkym časom ste sa vrátili z agentážnejcesty po Austrálii. S akým výsledkom?Navštívil som najväčšie austrálske mestá– Sydney, Melbourne, Canberra, Adelaide,Brisbane a Perth, kde ma prijalimanažéri významných divadiel a koncertnýchsál. Cieľom cesty bola obhliadka týchtokultúrnych centier a dohodnutie podmienokumeleckého turné tanečného súborus orchestrom Zlaté husle. Ak savšetko dobre podarí, tak Lúčnicabude reprezentovať Slovensko a jehokultúru na austrálskom turné v októbritohto roka a pôjde historicky užo tretie turné na tomto kontinente.Foto: P. Brenkus■■ Čo je pre riaditeľa Lúčnice túžbou?V prvom rade zabezpečiť ďalšiuúspešnú a kvalitnú sezónu, v ktorej divácipo celom Slovensku i v zahraničíuvidia naše predstavenia. Tanečnýsúbor uvedie program Mladosť a krásaa spevácky zbor premiéru dielaVíťazoslava Kubičku Evanjeliumpodľa Jána. No ak môžem hovoriťaj všeobecnejšie, tak pre mňa môcťbyť na čele tohto telesa je veľkoupoctou. Sám som bol lúčničiarom,členom orchestra a srdcom som a ajzostanem lúčničiar. Mojím snomi túžbou je, aby sa činnosť Lúčnicenikdy neskončila, naopak, aby saešte väčšmi rozvíjala. Aby to nádhernépôvodné, čo nemá nik inýna tomto svete a čo nám zachovalipredošlé generácie, našu jedinečnútradičnú kultúru, sme mohli v prvotriednejkvalite odovzdať našim nasledovníkom,ktorí ju ako štafetu hrdoa s úctou ponesú ďalej. Zbor Elena Matušová, dirigentka ZborFoto: C. Bachratý Foto: archív Lúčnice Foto: C. BachratýČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii57

LiteratúraBOLESTIVÉ NÁVRATYSpisovateľ Ladislav Ťažký (nar. 1924) patrí medzi najväčšie osobnosti modernejslovenskej literatúry, je autorom vynikajúcich románov, poviedok, esejí, predstavujeveľkú morálnu autoritu. Zhováral sa s ním Ľuboš Jurík.■■ Návraty, či už skutočné alebo v spomienkach,bývajú neraz bolestivé. Náš prvý obsiahlyrozhovor s príznačným názvom Čas bolesti,bolesť času, vyšiel koncom roka 1989,teda v období, keď už systém praskal, staréhodnoty sa rúcali, nové – ešte netušené – sarodili. Možno sa vari opatrne pochváliť, žetento rozhovor bol prelomový a že bol prvýtakmer po dvadsiatich rokoch tvojho vynútenéhomlčania. Medzičasom sa udiali prevratnéudalosti, zmenil sa systém, zmenili sa hodnoty– len tá bolesť zostala. Ak teda mámenadviazať na rozhovor spred rokov, symbolickyhovorme o bolesti času, toho nášho, súčasného:Kde, v čom a prečo sú tieto naše dnitaké boľavé, v čom sme zlyhali, kde sa stalichyby, čo teba najviac trápi a bolí?Mňa, na neuverenie, naozaj nič veľminebojí. Som pomerne zdravý, duševnea morálne vyrovnaný, teda spokojný; chodím,pracujem, myslím, robím robotu v záhrade,pílim drevo, štiepam kláty, polená, hrám sana drevorubača, v zime aj na kuriča, lebomáme v byte keramickú piecku, ktorá nielenhreje, ale aj upokojuje, zamestnáva, zastupujetelevízor, vatrička v nej ma vracia domov,do rodnej dedinky, do drevorubačskej koliby,na salaše, do detstva a veľa, veľmi veľa mihovorí a najmä pripomína, aby som nezabudol,ako bolo a ako je, čo ma vtedy zaujímaloa čo ma trápi dnes, najmä, čo by ma trápiťnemalo. Malá penzia? No a čo? Hladujem?Nie. Mám kde bývať? Mám. A dobre. Ahaho! Egoista! Starček! Okrem mňa žijú predsaaj bezdomovci, alebo zle bývajúci „domovci“,neraz uzimení a veru ani nenasýtení. Ja žijemv rodinnom pokoji, šťastný – aj keď... Ale toani teba, ani verejnosť nemôže zaujímať,kto je zdravý a kto chorý, čo teba nebolí, aletrápi. Všetko v živote nemusí ísť k absolútnejspokojnosti. Vek má svoje zdravotnémaximá a minimá. Ale, aby si si nemyslel,že žijem ako v inom svete. Okrem rodinyžijem aj v spoločnosti, žijem s ľuďmi, ktorížijú všelijako. A to všelijako sa ma týka, bolí,núti zamýšľať sa, čo robím pre tých, ktorížijú v núdzi a nepokoji, chorobách a strachu.Môžem sa vyhovoriť, že už vlastne dožívam,že čo by som mal a čo reálne môžem urobiťvo svojom veku. Odpovedám, že robím, čoviem, vládzem a môžem. Chodím do škôl,knižníc, domov Matice slovenskej, hovorímo literatúre, politike, píšem o živote, a to akolen viem a najotvorenejšie môžem. A dnes samôže už všetko. Dnes sú slová adresované douší ako hrach na stenu. Keby som rozprávalo vraždách, sexe, najmä o tom zvrátenom,nevere, podvodoch, rýchlom zbohatnutí,keby som nadával na slovenský národ,odmie tal jeho samostatnosť, jeho republiku– štát, keby som nehlasoval za ústavu, kebysom sa opovržlivo vyjadroval o prezidentovi,predsedovi vlády, poslancoch, keby somschvaľoval novodobé agresie a terorizmus,mal by som úspech a o mojich besedáchby informovali médiá... Keby, keby! Ale jato neviem, nemôžem, preto robím opak. Tozaujíma oveľa menej čitateľov a poslucháčov.Ale zaujíma. A práve medzi tých sa oplatíchodiť. Samozrejme, že si pri tom robím sámpre seba „Hrebendu“. Predávam svoje knihy,hovorím o nich. Výsledok? Viac ako uspokojujúci.Prednášateľ i poslucháči sú spokojní.■■ Ak hovoríme o bolesti času, nemôžeme nespomenúťani predošlé obdobie, teda najmädve desaťročia, ktorým sa hovorí normalizačné,prinajmenšom od roku 1969 až do koncaroku 1989. Pre teba to znamenalo nielento, že si mal zakázané publikovať, ale aj v občianskomživote si sa na dlhý čas dostal naokraj spoločnosti. Pre spisovateľa to musíbyť ten najhorší, najkrutejší trest, pretožeohrozuje samotnú podstatu jeho osobnosti.Ako by si – s odstupom času – hodnotil totoobdobie a seba v ňom?Vylúčenie zo všetkého, čo sa dalo a sledovalo,to, čo si povedal: vysunutie na okrajspoločnosti, do blízkosti múrov väzenia. Somčlovek veriaci, ktorý je presvedčený, a verí, žekaždé zlo prináša aj kúštik dobra, ktoré porokoch vyrastie na obra. Aj ja som mal zozačiatku ten pocit, že ma strana a kolegoviaspisovatelia vyhodili na smetisko dejín, najmäliterárnych a politických, ale stal sa opak.Odvrhla ma len istá spoločnosť a to straníckaa čiastočne aj stranícko-spisovateľská. Áno,spisovateľom som nechýbal ani vo zväze,ani v strane, dokonca keď nás štyridsiatichštyroch vylúčili, niektorí do nej opäť vstúpili.A oplatilo sa im to. Každý rok kniha, dve – triceny, nové vydania kníh. Zrozumiteľne povedané,odvrhla ma totalitná, stranícka, politickáspoločnosť, a to aj tá nie jednoznačne.Viacerí spisovatelia aj politickí pracovníci maubezpečovali, že robia len to, čo najnutnejšiemusia, ale v skutočnosti so mnou cítiaa stále sa boja, že pochodia horšie ako ja.Teda jedna časť spoločnosti ma odvrhla,alebo mi očividne verejne nepomáhala, aleja som sám s prekvapením zistil, že ma prijaladruhá, a to podstatná časť spoločnosti,nestranícka, ľudová, národná. Druhý pocitz prijatia druhej spoločnosti ďaleko morálneprevyšoval pocit ukrivdenosti z tej prvejspoločnosti. Netvrdím, že hneď som sacítil oslobodený od straníckej disciplíny, tojest povinnosti páchať aj malé „svinstvá”.Konečne som prestal byť vojakom istej sily,ktorá si v spoločnosti i štáte robila s ľuďmičo chcela, čo si vyžadovala vedúca úloha strany.Čakanie na zmenu či perspektíva zmenybola síce možná, ale jej čas bol neznámy. Pretosom sa prispôsobil situácii, v ktorej somsa ocitol. Žil som ako človek milión. Chodilsom medzi ľudí, a to medzi ľudí veľmi zaujímavých,medzi majstrov ľudovej ume leckejvýroby. Bol som medzi nimi naozaj doma.Krása ľudového umenia, zručnosť majstrovma očarúvala, liečila dušu. Písal somo nich „výrobno-tvorivé pro fi ly”. Napísalsom ich vyše tridsať. Ak by som opäť malpotvrdiť starú múdrosť, že každé zlo prinášaaj zrniečko dobra – len ho treba nájsť – takby som ho mohol doložiť svojou výskumnohistorickouprácou Drevorubači a uhliarina Čiernom Hrone, ktorá bola prijatá veľmikladne. A to ako subjektom i objektom výskumu,drevorubačmi a lesníkmi, tak ajnárodopiscami. To som mohol, to som chcela to bolo potrebné urobiť.■■ Takže ani po vylúčení zo strany a spisovateľskýchorganizácií si nezostal osamotený...Dnes už to vnímam inak, ale vtedy toaž také jednoduché nebolo. Po prežitívylúčenia, keď už sa nemusím báť žiadnejstrany, žiadnej eš-té-bé, uličných dôverníčok,môžem zo skúsenosti povedať, chvalabohu,že ma vylúčili, kritizovali verejne, bili, ale lenslovami, a ponižovali zákazmi publikovať,vykonávať isté práce a tým ma zachránilipred zlyhaním, ktoré by ma možno postihlo,keby som bol počul od strany a zväzuspisovateľov chvály, aký som veľký, dôležitý,aký som káder, keby mi vychádzali aj nepredajnéknižky a keby som každý rok – ako istíspisovatelia – dostával literárnu, štátnu, ministerskúči vydavateľskú cenu. Nič tak nepokazícharakter človeka ako samá sláva a bohatéhonoráre, cesty do zahraničia, pobytyv spisovateľských domovoch, výlučnosť a pozlátkováúcta. Takto odmenený a oslávenýautor, herec, výtvarník i vedec spanštie,stane sa bohorovným a myslí si, že je na58 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Literatúrasvete nenahraditeľným. Neuvedomuje si, žesa práve stáva zbytočným, ba prekážajúcima brzdou v literatúre. A čo horšie, z literatúryprechádza do politiky a zase opačne – čudujsa svete! – politici chcú byť slávni spisovatelia.A tak sa stáva, že je zlá aj politika, aj literatúra.■■ Vraciame sa do našej nedávnej minulosti:najprv sme hovorili o súčasnosti, potom o rokochnormalizácie, no boli tu aj roky šesťdesiate.Táto dekáda bola najplodnejšia a najkrajšiav dvadsiatom storočí: prišla po ponurýchpäťdesiatych rokoch, prišiel odmäk, ktorýuvoľnil tvorivú energiu vo filme, literatúre,výtvarnom umení, hudbe, žurnalistike..., aleaj v politike. V tom čase si sa aj ty v plnej mierepresadil ako spisovateľ, v tom čase si vydalromány Amenmária (1964), Kŕdeľ divých Adamov(1965), Hriešnica žaluje tmu (1966), vtedysi sa angažoval nielen ako publicista, aleaj politický reformátor, stúpenec AlexandraDubčeka a obrodného procesu. Čo pre tebaako spisovateľa i ako politika znamenali rokyšesťdesiate, osobitne rok 1968?Pre mňa osobne boli roky šesťdesiatezákladné, rozhodujúce, obrodzujúce, prebúdzajúcea vari roky najaktívnejšie, aleaj najosudovejšie. Prečo? Nemienim písaťstručný životopis, ale..., naozaj len veľmistručne. Po vojne ako demobilizovaný vojaksom tri roky pracoval na tých najrôznejšíchmiestach, mestách i povolaniach. Mal somdvadsaťjeden až dvadsaťštyri rokov. A užsom mal aj po vojenčine a po vojne. Hľadalsom si zamestnanie a umiestnenie v živote.Budúcnosť stála predo mnou a vojnovébesnenie za mnou. Už ma neznepokojovalifronty a lágre, strážni a kápovia, ale hlásila sami na civilný život nepripravená súčasnosťa budúcnosť. Robil som... už sa mi to nechceopakovať, písal som o tom vo viacerých rozhovoroch,ba dokonca aj v prozaickýchútvaroch. Zlomom v mojom živote bolo rozhodnéslovo či rada, môjho otca, keď miako demobilizovanému vojakovi a navrátilcoviz nemeckého zajatia ponúkli národnúsprávu jednej krčmy v Košiciach, tesne primúre Štefánikových kasární. Už som malv ruke aj výmer. Ukázal som ho otcovi, ktorýv tom čase aj so mnou parceloval veľkostatkyroľníkom v okolí Košíc ako tajomník stranypre poľnohospodárstvo. Otec si ho prečítal,dlho ho držal v rukách a mlčal. Konečne prehovoril:Nepotešil si ma. Ja som si nemyslel,že môj syn bude ohlupovať ľudí pálenkou, alebude sa vzdelávať. Podal mi výmer na krčmua takmer prosebne vyhlásil: Vráť ten zlý papier!Nepredávaj pálenku, ale choď sa učiť.Poslúchol som ho. Dobiehal som zameškanéškoly, ale nakoniec som išiel študovať do Prahyna Vysokú školu politickú a sociálnu, absolvovalsom ju v rokoch 1948 – 1952 a neskôrsom si urobil vedeckú ašpirantúru. Vedeckúhodnosť kandidáta filologických vied miudelila Slovenská akadémia vied 1. novembra1962. Teda, otec mi poradil dobre, obrátilmôj život celkom iným smerom a tým sa určilaj môj osud. Ako krčmár by som bol pravdepodobnezbohatol a stal sa alkoholikom,ako literát som síce zostal finančným proletárom,ale duchovným boháčom. Takto pripravenýsom na umiestenku nastúpil pracovaťna sekretariát Ústredného výboru Komunistickejstrany Slovenska a prebral referátgeologický prieskum (ako vojenský mapár)a neskoršie som mal na starosti film a SĽUKs Lúčnicou. Dostal som však stranícky trestza poviedku Zlý člen a musel som zo zamestnaniaodísť. Po rokoch som sa dal opäť zlákaťa v rokoch odmäku, už pod vedením AlexandraDubčeka, som sa vrátil na sekretariát ÚVKSS. Urobil som však osu dovú chybu. Stalsom sa Dubčekovým stúpencom, spolupracovníkom,mal som v náplni práce pomáhaťrehabilitovaným politikom – Husákovi, Novomeskému,Holdošovi, Okálimu a ďalším.Mal som im pomôcť nájsť zamestnanie,zabezpečiť ubytovanie, lekárske prehliadkya uviesť ich do spoločnosti, to jest vrátiť impolitické a občianske práva v praxi. Toto uzneseniesom plnil na sto percent a navyšerád. So všetkými som sa osobne zoznámil,spriatelil. A to mi o pár rokov znovu vyčítaliako mínus. Hnusná politika! Navrhli mavyhodiť zo zamestnania, potrestať, odpísať.Odpísali ma a to bolo moje šťastie. Začal somhľadať východisko z núdze a písať základnéliterárne dielo Amenmária, samí dobrí vojaci.Tu sa opäť potvrdilo, že každé zlo prináša ajzrniečko dobra. Od vtedy som pevne zakotvilv prístave zvanom literatúra.■■ Ako si vnímal Alexandra Dubčeka?Vnímal som ho ako nebojácneho, pokrokovéhoa zásadového politika, ktorý sa rozhodolpre nový socializmus, zatiaľ pod firmoustrany, pretože inak sa to nedalo. Reformovaťstranu mohol iba straník, najúčinnejšie tens vyšším postavením. Ak niekto Dubčekovivyčíta, že bol člen strany, tak nechápe jehohistorickú úlohu. Keby v nej nebol – a tonajskôr na Slovensku najvyšším funkcionárom– nemohol by ani len snívať o federáciináprave chýb, Barnabitkách, rehabilitáciinespravodlivo odsúdených, zmiernenídiktatúry, uvoľnení tlačového dozoru, skrátkao dôležitých, i keď ešte nie zásadnýchzmenách v politickom živote. Ten kto bychce l súdiť Alexandra Dubčeka za isté slabosti,musí si uvedomiť, že Česko-Slovenskobolo pod prísnym a sliedivým okom Sovietskehozväzu, ktorý podobné reformy zásadnenepripúšťal. Dubček sa mi neraz osobnesťažoval, že ho tlačíme do jeho osobnej záhuby,ale napriek tomu sa k nám prikláňal, nebránilnastupujúcemu socializmu s ľudskoutvárou. Širokým masám, ktoré ho milovali,nevládal odporovať, ani ich nechcel krotiť.Túžba po slobode bola príliš veľká aj v ňomsamotnom. Vedel, či skôr tušil, že na to doplatí,no nepočítal s tým, že to bude tak skoro.Kremeľ mu jednoducho nedal dýchať, až hoodpojili od politického prístroja, ktorého pomocouv agónii socializmus s ľudskou tvároudýchal. Šesťdesiaty ôsmy rok bol pre mňalen zdanlivo prekvapením a upozornením, žesloboda našich národov nebude zadarmo.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Spoločenská vážnosť spisovateľa sa kamsivyparila. Komercia ovládla knižný trh, spisovateliasa – až na výnimky! – takmer vôbecnevyjadrujú k spoločenským témam. Napokon,uvažuješ o týchto problémoch napr. ajv knižke Literárne vrásky (1997) aj v inýchesejach. Spisovateľ akoby rezignoval na svojeúlohy a povinnosti...Nebojme sa, ani nehanbime, ani neklammespoločnosť. Spisovatelia, herci,výtvarníci a umelci a kultúrni pracovnícicítili v minulosti diktát a podriadenosťstrane. Mňa vylúčili z literatúry, publicistikya spoločenského života a to trvalotakmer dvadsať rokov, od roku 1970 dozačiatku tzv. nežnej revolúcie. Dokonalesom spoznal zákernosť politiky, ktorá sa mizhnusila. Aj tu je jeden z dôvodov, prečosom odmietol ponuku na kandidatúru prezidentadruhej Slovenskej republiky. Žesom sa zo svojej minulosti poučil, bolosprávne. Uviedol som len jednu stránkuvzťahov kultúry a politiky. Tú – povedzme– zápornú, obmedzujúcu, niekedy i krutotrestajúcu. Ale bola tu aj druhá stránka,a to finančná. Nečudujme sa, že táto druhástránka väčšinu umelcov korumpovala.Dnes moje knihy vychádzajú v náklade tisíckusov a aj to si pomáham besedami, aby sapredali. Prišla nežná, neúprosná, ktorá vyprázdnilavšetky sklady, zrušila všetky tituly,žiaľ, zrušila či znížila, ba aj znemožnilavydávanie kníh. Ak čosi vychádzalo alebovychádza, tak len s pomocou sponzorov.Dve krajnosti. Obidve nespravodlivé.Napriek tomu knihy vychádzajú. Žiaľ, brakvládne nad hodnotou. Spisovateľ sa jednoduchostal podnikateľom a to podnikateľoms čudným tovarom. Umením. Literatúrou.Spotrebiteľ – čitateľ – ak má voliť medzibochníkom chleba a knihou, volí pochutinyžalúdka pred pochutinami ducha. Bezknihy sa dá žiť, bez chleba nie. A predsasa knihy kupujú! Skutočných spisovateľovubudlo. Organizačne sa spisovatelia začaliprispôsobovať politickým stranám, akokeby boli ich nepodarenou kópiou. Žiaľ,postavenie a činnosť spisovateľov rozbitýcha organizovaných v rôznych organizáciáchje takmer nijaká, až na nejakésmiešne výpady jednej organizácie protidruhej. Je to zahanbujúce. Na záver: Akýpolitický systém, také spoločenské organizácie.Rozhodujúca je však tvorba, a tása nedá zamlčať, zatajiť ani zastaviť. Literatúrabude vznikať, aj keď by ju niektopotláčal. Naopak. V útlaku vznikajú zaujímavé,revolučné diela. Literatúra vzniká najmäpo zlomových, historických situáciáchspoločnosti alebo národa. Po páde komunizmuzatiaľ nič závažné nevzniklo. Somoptimista. Literatúra našej spoločenskejpremeny, krízy ekonomickej i svetovej,sa začína rodiť v dušiach tých, ktorí ju intenzívneprežívajú, sledujú a objektívnechápu. Samozrejme, že takéto diela môžunapísať len tí, ktorí majú značné politické,ekono mické a historické vedomosti, talent,výdrž a smelosť. 59

Envirofilm 2009Hlavná cena Envirofilmu 2009pre nemecké Eko-zločinyV polovici mája sa v štyroch stredoslovenských mestách – Banskej Bystrici, Zvolene, Banskej Štiavnici a Kremnici – konal jubilejný15. ročník Medzinárodného festivalu filmov o životnom prostredí Envirofilm 2009, ktorého vyhlasovateľom je Ministerstvoživotného prostredia SR a organizátorom Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica. Festival je ako jediný naSlovensku členom medzinárodnej asociácie festivalov o ochrane životného prostredia ECOmove International. LeitmotívomEnvirofilmu 2009 bol Medzinárodný rok astronómie.Medzinárodná porota v zložení SteveLichtag (predseda poroty, ČR), KateřinaJavorská (SR), Ferenc Varga (Maďarsko),William C. Parks (USA), Yossi Weissler(Izrael), Teodoro Mercuri (Taliansko)a František Palonder (SR) hodnotila 52 filmov,detská porota 7 filmov.Hlavnú cenu udelila porota nemeckýmautorom Heinzovi Greulingovi a ThomasoviWeidenbachovi za tri dokumenty zo sérieEko-zločiny (Zabíjači ozónu, Rybári piráti,Tibetská spojka). Ceny v jednotlivýchsúťažných kategóriách získali filmy Generácia0, (Eko)právnik s rešpektom (TomášKudrna, ČR), Odsúdenci mora (JawardRhalib, Belgicko), Panónska púšť (SzabolcsMosonyi, Maďarsko), Pachamama (ToshifumiMatsushita, USA). Cenou riaditeľafestivalu za najlepší film slovenského režisérabola ocenená snímka História Tatier(Milan Milo, Ivan Janovský), Cenu zana najlepší amatérsky film získal slovenskýfilm Umenie prežiť (réžia Pavol Kráľ).Cenu primátora Banskej Bystrice prevzalPavol Barabáš za film Bhután – hľadaniešťastia, Cenou primátora Banskej Štiavnicebol ocenený slovenský film Špania Dolina(autor Miroslav Lubellan). Temná stranasvetla (Anja Freyhoff, Thomas Uhlmann,Nemecko) je názov filmu, ktorý bol ocenenýCenou primátora Zvolena, francúzskyfilm Do srdca mapy (autorka VéroniqueGauvin) získal Cenu primátorky Kremnice.Ďalšie ceny: Cena predsedu BBSKZlaté Wachau – Poklad na Dunaji (JurgenEichinger, Nemecko), Cena generálnehoriaditeľa SAŽP Ako môžete vy ovplyvniťklimatické zmeny! (Scyndia de Barros,Belgicko), Cena generálneho riaditeľa STVKamene v českej krajine (Ljuba Václavová,ČR). Detská porota udelila cenu holandskémufilmu Objím ma (Geert Droppers)a Cena Rádia Regina za excelentné spracovaniezvuku patrí filmovej snímke Mokrade(Mark Percival, Veľká Británia). KameramanVladimír Haviar prevzal Cenu Únieslovenských televíznych tvorcov a Literárnehofondu.Na festivale bol v slovenskej premiére uvedenýfilm amerického režiséra Sama BozzaModré zlato: Vojny o vodu.Detská výtvarná súťaž Zelený svet satento rok sa niesla v znamení motta Všetkoje vo hviezdach. Hlavnú cenu si odnieslatrojica malých šesťročných výtvarníkovz Detského denného sanatória (SúkromnáMŠ pri DDS) v Kežmarku. ChristiánoviKapolkovi, Jakubovi Horobovi a ViktóriiJankurovej ju porota udelila za Noc nasídlisku.Had z hliníkových viečok z mliečnych výrobkov,dlhý 96 metrov, bol zapísaný do Knihy slovenskýchrekordov.Peknou tradíciou Envirofilmu sa stali návštevy filmárovv Detskej klinike Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.Deti sa z prítomnosti filmárov vždy veľmi tešia. Tento rokdeťom rozprávali, premietali filmy a rozdávali darčeky filmáriSteve Lichtag, Yossi Weissler, Bill Parks a Teodoro Mercuri.Detská výtvarná súťaž Zelený svet je súčasťoufestivalu už štrnásť rokov a výstava Zelený svetje každoročne jeho ozdobou.Prehliadky filmov, súťažných aj nesúťažnýchči archívnych, sa vo všetkýchfestivalových mestách aj tento rok tešilizáujmu divákov. Rovnako tak stretnutias osobnosťami filmu, vedy, astronómie,ako napríklad beseda so špičkovým českýmastrofyzikom Jiřím Grygarom, besedas účastníkmi expedícií do Antarktídy RudolfomSchusterom a Petrom Dolinským,beseda s izraelským filmovým producentomYossi Weisslerom, prírodovedcom MiroslavomSanigom. Divácky najúspešnejšíbol tradične v poradí už siedmy večers Pavlom Barabášom a Steve LichtagomDivy Zeme. Ich hosťom bol speleológ LukášVlček. Návštevníkov Envirofilmu zaujaliaj výstavy, ktorých len v Banskej Bystricibolo štrnásť. Nosnou témou 13. ročníkakonferencie s medzinárodnou účasťouKrajina – Človek – Kultúra bola aktuálnaproblematika implementácie Európskehodohovoru o krajine (EDoK). Konferenciasa niesla v znamení hesla Sieťovanie skúsenostíregiónov s manažmentom krajiny.Hneď v prvý deň festivalu padol novýrekord. Do Knihy slovenských rekordovbol zapísaný rekordne dlhý had z hliníkovýchviečok z mliečnych výrobkov. Viečkazbieralo asi 12-tisíc detí z 32 základnýchškôl z 13 slovenských miest. Rekordný hadvznikol za dve hodiny a meral 96 metrov.Jeden meter hada, ktorý vážil cca 1 kg, obsahovalpribližne tisíc hliníkových viečok.Najlepším „zberačom” viečok sa stala ZŠna Hronskej ulici v Šálkovej, kde vyrobiliaž 2-metrového hada, čiže každý žiakprispel dĺžkou 71,42 mm.Festival ukončila prehliadka víťaznýchfilmov v banskobystrickom Múzeu SNP,ktoré bolo aj tento rok centrom festivalovéhodiania. Anna GudzováFoto: Pavol Danko60 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Nové knihyNové knihyJozef Leikert111 osobností SlovenskaPríroda, Bratislava 2009, s. 347V novej edícii Galériaslávy vydavateľstvaPríroda vychádzaprvá časť minimálnetrojdielnehoprojektu o významnýchSlovákoch, ktorísa preslávili umom,šikovnosťou a talentom.Niektorí doma,iní našli uznanie aj zahranicami. Autor pristupovalk napísaniu tejto populárnej knihyveľmi zodovedne. Mal na to predpoklady.Osudy slávnych Slovákov ho zaujímaliuž dávnejšie. Venoval sa im najskôr ako novinár,potom ako historik pôsobiaci v Historickomústave SAV a v nemalej miere ajako autor literatúry faktu. Písať o významnýchSlovákoch možno z viacerých aspektov– historického, podľa profesií či vekovejpríbuznosti. Autor sa priznáva, že za jehovýberom nemožno hľadať nič iné, iba jehovlastný prístup k problematike, veď napokonako zdôraznil, každý výber je „do určitejmiery subjektívny”.Základným znakom Leikertovho výberuje pestrosť. Nájdeme v ňom osobnostiz každej oblasti života. Sú v ňom vedci, lekári,umelci, maliari, spisovatelia, dramatici,športovci, diplomati, herci, hudobníci,osobnosti z dávnej minulosti Slovenska ažpo osobnosti, ktorí sa do večnosti pobraliiba v nedávnom čase.Autor si uvedomil, že na malom priestorenemôže ponúknuť ucelený pohľad na vybranúosobnosť, preto knihu určil pre takéhočitateľa, ktorý „sa chce rýchlo a pritomseriózne dozvedieť čosi viac o našich osobnostiach”.Aj keď sa môže zdať, že ide o encyklopedickédielo (abecedný zoznam osobností),žánrovo ide o viac. Publikácia nie je iba súborživotopisných dát, ale esejistické rozprávanies ambíciou povedať o osobnostioveľa viac zaujímavostí z jej života (peripetiíi úspechov), a tak učiniť postavu ľudskejšiu,živšiu, než to dovoľuje suchopárna encyklopédia.Osobnosti, ktoré nájdeme v knihe,už preveril čas. Ukázal, že ich prínos nebolmódnou bublinou, ktorá po pár rokovspľasne. Všetci priniesli do nášho života mimoriadnea trvalé hodnoty.Milan StanoKocúrkovo a jeho príbeh, I. dielŠtúdio humoru, satiry atď., Bratislava 2010, s.256Vzťah Milana Stanak humoru a satire jevšeobecne známy. Začalsa prejavovať eštev šesťdesiatych rokochminulého storočia, keďsa jeho karikatúry zjavovaliv mnohých slovenskýchperiodikách.Po roku 1989 vycítil, žev krajine absentuje humoristickýčasopis, ktorý by sa aj v doberevolučnej (a porevolučnej) eufórie zaoberaltým, čo je korením života – humorom.Urobil to aj preto, že tradičné humoristickéčasopisy stratili dych a vytratilisa z nášho trhu. Dňa 19. júna 1990 uzrelosvetlo sveta prvé číslo Kocúrkova, časopisu,ktorý Milan Stano už dvadsať rokovvydáva a rediguje. Autorsky sa v ňometablovali nielen poprední slovenskí literáti,ale aj neznámi prispievatelia, ktorívymýšľali nové vtipy a anekdoty (alebostaré reinkarnovali). V prevažnej väčšinevšak príspevky reflektovali dianie na našejpolitickej a kultúrnej scéne. Robili taks láskavým humorom, no i s ostrou satirou.Milan Stano sa rozhodol, že dvadsaťročnévydavateľské skúsenosti i púť, ktorúprešlo Kocúrkovo za dvadsať rokovexistencie, opíše v knihe. Začal pracovať,no zistil, že má hŕbu materiálov na viaczväzkov. Po uvážení sa rozhodol do prvéhodielu „kocúrkovského príbehu“ vtesnaťroky 1990, 1991 a 1992. Kniha neobsahujeiba Stanove spomienky, ale je v neji historický prierez slovenským humoromna základe rozličných už dávno nevychádzajúcichčasopisov (Černokňažník,Koza, Kocúr atď.), ktoré mali ambíciu byťzrkadlom doby. Veľa strán knihy autor venovalpriateľom a známym, ktorí mu pomáhaliv začiatkoch časopis zapĺňať príspevkami.Boli to ľudia od rotačky až pokolportérov ponúkajúcich Kocúrkovotakmer vo všetkých bratislavských podchodocha námestiach (k ním sa neskoršiepridružil stánkový predaj). Kniha jedoplnená anekdotami, vtipmi či kresbamizo spomínaných troch ročníkov. Čitateľovisa dostal do rúk ucelený pohľad nazrod a prvé kroky tohto obľúbeného humoristickéhočasopisu, ktorý sa usmievaluž v časoch, keď sa učil chodiť. Peter RašlaNávratno (geria3cké insitno)Vydavateľstvo Pozsony/Pressburg/Bratislava2010, s. 308Autor sa vyjadril,že sa pokúsil napísaťčosi o svojej generácii(teda o postšesťdesiatnikoch),a sám nevedel,kam knihu žánrovo zaradiť.Ukryl sa síce zameno hrdinu (Peter Alšar),ale aj menej zdatnýdetektív spozná, žeide o autorove menonapísané odzadu. Z toho vyplýva, že knihaje istý druh autobiografie, ktorá síce hovorío autorovej generácii, no s dôrazom na osudči zážitky jednotlivca. Hoci generáciu spájaživot v tej istej geopolitickej situácii, jej príslušnícimajú rôzne osudy. Rašlova generáciasa už príliš neobtrela o vojnové časy, aleza to si plným dúškom užívala dobrozdaniarôznych etáp socialistickej spoločnostidelenej na gottwaldovské, zápotockovské,novotnovské, svobodovské a husákovskéobdobie. Krk si zakrývala pionierskymi šatkami,hruď modrými zväzáckymi košeľami,na vojenskej prezenčnej službe prisahala, žebude verne slúžiť socialistickej vlasti... A potom,keď to všetko prasklo, nastali časy, keďsa mohol človek poozerať nielen okolo seba,ale aj do sveta a ohmatať ho. Ešte predtýmvšak musel prosíkať o devízový prísľub.A keď ho nedostal, dostal sa iba do spriatelenéhoMaďarska, Bulharska, Rumunska...Aj o tom je kniha.Autor, teda akýsi Alšar, videl do redakčnejkuchyne odborárskej tlače a často zastupoval„polygrafickú výrobu,“ čo ho priviedlona odborársku „Sorbonu“ – školu ROHv Sládkovičove. Jednu vojnu vyhral (nemuselísť študovať na VUML), druhá ho skolila.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNie prvý, ba ani posledný raz. Pretože tenživot bol plný paradoxov. Časť knihy (tápo nežnej revolúcii) je aj cestopisom po Európe,Amerike i Austrálii. Tam sa všade rozšírili„alšarovské“ korienky.Kniha zaujme čitateľa aj uvoľneným štýlom.Peter Rašla sa prejavil ako rozprávač,ktorý dobre narába nielen so slovom (slangom,žargónom, novotvarmi), a to, čo hovorí,vie povedať úsmevne, s humorom,nadhľadom, často s ironickým podtextom,ktorý pošteklí bránicu. Ladislav Ťažký (nazadnej strane obálky) hovorí o autorovej lietajúcejduši, psychickom uvoľnení „v kriticko-žartovnejdo špiku kosti vŕzgajúcej reči“.Nevie jeho literárnu reč definovať, ale vie,že je to niečo nové, z čoho mal aj strach, netušiac,kde sa to skončí... Ťažký sa zamýšľala ja som sa pri čítaní zabával. Na autorovia jeho (mojej) generácii. Aj keď to bol občassmiech cez slzy. Ivan Szabó61

DiplomatiZdrobnenina prírodyJaponské záhrady pozná asi každý. Rovnako však možnoobdivovať aj suiseki – prírodou tvarované kamene, naktoré pozornou rukou a talentovaným okom pôsobí umelec,aby dosiahol dokonalú ilúziu prirodzeného objektu.Na 5. ročníku výstavy suiseki a bonsajov v Bratislave smestretli aj veľvyslanca Japonského kráľovstva v SR YoshiaNomomota, ktorý prejavil uznanie Slovenskej asociácii suiseki.Blízki či vzdialení?Veľvyslanec Rakúskej republiky v SR Helmut Wesselynielen otvoril v Bratislave výstavu Blízkosť – Diaľka, ale ajzdôraznil, že umelci Rakúska a Slovenska by sa mali stretávaťoveľa častejšie, ako sa to deje. V Galérii Slovenskejvýtvarnej únie vystavovalo 12 rakúskych umelcov a s mnohýmiz nich sa Dr. Wessely so záujmom porozprával.Foto WesselyDva sviatky v jednomVeľvyslanectvo Bulharskej republiky a Bulharský kultúrnyinštitút si uctili Sviatok bulharskej kultúry, osvetya písomníctva a Dňa Sv. Cyrila s Metoda v Bulharsku nielenslávnostným koncertom v Bratislave, ale aj odovzdávanímcien slovenským osobnostiam, ktoré sa u nás zaslúžilio rozvoj bulharskej kultúry. Z rúk veľvyslanca OgnianaGarkova si ocenenie prevzal aj Juraj Sarvaš.... treba ísť ďalejPo tragédii v Katyni pozvala Paneurópska únia na Slovenskuna svoju tradičnú besedu v Bratislave prvú radkyňu,zástupkyňu veľvyslanca Poľskej republiky v SR MalgorzatuWierzbicku. „História sa nedá zmeniť, treba ísť ďalej,”povedala pani radkyňa. Hovorila aj o rusko-poľských vzťahochv kultúre a vyzdvihla ich kvalitu. Text a foto Tatiana Jaglová62 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Veľvyslanci v SRNárod zapája všetky sily,aby vydržal blokáduVeľvyslanec Kubánskej republiky v SR David Paulovich má slovenské korene a hrdo sak nim hlási. Je nielen skúseným diplomatom, ale aj spisovateľom. O jeho tvorbe,ale najmä o hospodárskej a politickej situácii na Kube, s ním hovorila novinárkaTatiana Jaglová.■■ Kuba odoláva tvrdým ekonomickým opatreniamzo strany USA už pol storočia. V 90.rokoch minulého storočia postihla krajinutakmer ekonomická katastrofa. Ako Kubazdoláva tieto problémy?V roku 2008 nás zbičovali tri hurikány,ktoré Kube spôsobili škody vo výške viacako 10 miliárd dolárov. V roku 2009 sa v plnejsile prejavila svetová hospodárska kríza,ktorá negatívne zasiahla aj do ceny niklu,nášho dôležitého vývozného artiklu – jehoročný export predstavuje 70 000 ton – a príjmyz cestovného ruchu sa znížili o 10 %. Severoamerickáblokáda Kuby stále pokračuje,a to aj napriek príchodu nového prezidentado Bieleho domu. Samotná blokáda predstavujepre nás veľké straty, keďže musímenakupovať v krajinách geograficky vzdialených,takže doprava citeľne zvyšuje cenytovarov. Okrem toho nám toto nehumánneopatrenie nedovolí predávať naše výrobkyna severoamerickom trhu, aj keď je o ne záujem;ako napr. o lieky a iné produkty z oblastibiotechnológií, v ktorých Kuba dosiahlavýznamný pokrok. Okrem iného nám blokádanedovolí prístup k úverom, ktoré poskytujúbanky, vytvorené Spojenými národmi, akonapr. Svetový menový fond a Svetová banka,keďže USA im zakázali realizovať akékoľvekfinančné operácie s Kubou. Aj napriek tejtosituácii dosiahlo naše hospodárstvo v roku2009 rast HDP 1,4 % a očakávame, že aj napriekpretrvávajúcim ťažkostiam to bude tentorok 1,9 %.Sila Kuby spočíva vo vyspelej pracovnejsile s bohatými vedomosťami, v politickejjednote národa a vo vzájomnej spoluprácis krajinami ALBA. Tieto skutočnosti nám pomáhajúnielen sa udržať, ale aj pokračovaťv hospodárskom a spoločenskom rozvoji.■■ Vlani koncom roka predložila Kuba na Valnomzhromaždení OSN už po osemnásty raznávrh rezolúcie s názvom Potreba ukončiťhospodársku, obchodnú a finančnú blokáduuvalenú Spojenými štátmi americkými. Rátates tým, že niekedy uspejete?Náš národ zapája všetky dostupné silya možnosti, aby vydržal blokádu s celým jejmechanizmom zákazov a prekážok kladenýchnášmu hospodárskemu rozvoju. Svetovéspoločenstvo nás už roky podporuje prihlasovaní vo Valnom zhromaždení OSN zajej zrušenie; každý rok rastie počet tých, ktorísú na našej strane. Aj napriek tomu administratívaUSA sa tvári ako slepá a hluchá, nechcepočuť hlasy volajúce po spravodlivosti.Drží sa blokády zubami-nechtami, podporovanákubánsko-americkou mafiou, žijúcou naFloride. Aj naďalej budeme spoločne bojovať,spolu s medzinárodnou komunitou, pracovaťv prospech nášho hospodárstva a spoločnosti,presvedčení, že príde deň, keď táto hanbadnešného sveta aplikovaná mocnosťou protinám s jediným cieľom zničiť revolúciu a jejsocialistickú vládu, urobiť z Kuby novú severoamerickúkolóniu, bude porazená.■■ Fidel Castro je viac než polstoročie hlavourevolúcie, hlavou štátu, je obľúbený väčšinounároda. V čom spočíva fenomén Castro?Fidel Castro zosobňuje boj kubánskehonároda za slobodu a zvrchovanosť. Dielokubánskej revolúcie je jeho hlavnou silou.Výsledky v oblasti vzdelania, zdravotníctva,športe, spoločenskej rovnosti a hospodárstvedosiahol národ pod vedením nášhoneporaziteľného komandanta. Kubánsky národje vzdelaný, kultúrny a známy svojím vysokosolidárnym cítením. Stačí spomenúť lenpomoc poskytovanú Haiti od roku 1998. Keďprišlo tohto roku ku zemetraseniu, kubánskilekári hneď zasahovali – ale oni tam už pracovaliniekoľko rokov, poskytujúc svoje bezplatnéslužby haitským pacientom.■■ V správach sa nehovorilo sa veľa o tom,ako významne pomohla a stále pomáha obetiamzemetrasenia na Haiti práve Kuba, hociSvetová zdravotnícka organizácia jej pomocvysoko ocenila...V prvých hodinách po katastrofe sa početnašich zdravotníckych pracovníkov zvýšil.Zo správ vieme, že doteraz ošetrili viac ako35 300 pacientov a vykonali 2 750 chirurgickýchoperácií. Kubánci boli medzi prvými,kto na Haiti poskytoval pomoc, až po nichprišli Lekári bez hraníc a ostatní so svojoupomocou.V čase tragédie bolo na Haiti 480 kubánskychlekárov a zdravotníckych pracovníkov.Henrieta Chamouillet zastupujúca SZO(WHO) hodnotila prácu kubánskych lekárovmesiac po zemetrasení ako životne dôležitú.Vyzdvihla ich kvalitnú prácu v neuveriteľneťažkých podmienkach v poľných nemocniciach.■■ Aký postoj zastáva v súčasnosti Kubak Rusku?S Ruskom udržiavame výborné vzťahy,čoho dôkazom sú aj vysoká úroveň návštevv minulom roku a nárast obchodnej výmeny.S Ruskom si rozumieme a máme rovnakéČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: T. Jaglovápostoje v mnohých témach medzinárodnéhocharakteru. Rusko považuje Kubu za svojhokľúčového partnera v latinskoamerickom regióne,čo potvrdila aj návšteva ruskej delegácievedenej ministrom zahraničia SergejomLavrovom, ktorý bol vo februári tohto rokana Kube. Na záver návštevy, pri príležitosti50. výročia obnovenia bilaterálnych diplomatickýchvzťahov, podpísali ministri SergejLavrov a jeho kubánsky kolega Bruno Rodríguezdeklaráciu, v ktorej sa okrem inéhozaviazali na odmietnutí akýchkoľvek pokusovo revidovanie výsledkov druhej svetovejvojny.■■ Máte slovenské korene. Ako prežívate tentofakt?Pre mňa je dvojnásobnou cťou, že môžemplniť funkciu veľvyslanca v krajine, ktorá jerodiskom môjho otca. Otec ma od detstvaučil milovať a obdivovať Slovensko. Tu sa necítimcudzincom. Snažím sa čo najviac dozvedieťo otcových koreňoch a poznať zblízkatento národ.■■ Ste aj spisovateľom. Čomu sa venujetea aké diela vám doteraz vyšli?Rád píšem, robím to už najmenej 30 rokov,využívam na to svoj voľný čas. Som členomZväzu kubánskych spisovateľov a umelcov.Celkove mi vyšlo 11 publikácií. Jedna ekonomická– Islamsko-iránsky hospodársky model,štyri útle knižky s básňami – dve v češtine,jedna v slovenčine a jedna v španielčine.Jedna kniha rozprávok a básní pre dospelýcha päťr ozprávkových – štyri v španielčinea jedna v slovenčine, tá vyšla len nedávnoa má názov Rozprávky spod banánovníka.Moje básne boli publikované aj v ruštine, rumunčinea španielčine, v spoločných zbierkachs inými autormi.Mám ešte „v šuplíku” viacero detskýchknižiek a tiež niečo pre dospelých, tak prózu,ako aj poéziu. Čakajú, že príde deň, keď uzrúsvetlo sveta. Momentálne pracujem na románeo otrokoch na Kube a tiež na niektorýchpoviedkach pre deti. Stále mi prichádzajú naum nové projekty. Zdá sa mi, že mám viacplánov ako času.63

Ľudia a udalostiOrosený krígeľPríbeh piva sa začal písať už pred viac ako 6 000 rokmi. Počas tohtoobdobia vznikalo okolo obľúbeného zlatistého moku veľa nezodpovedanýchotázok, ktoré postupne prerástli do mýtov. Týmto, ako ajmnohým iným otázkam sa venovalo neformálne stretnutie Vzdelávaciehospolku priateľov piva Orosený krígeľ, ktoré sa uskutočnilo dňa3. júna 2010 v tankovej prevádzke Pilsner Urquell Kolkovna Eurovea.Na stretnutí mali prítomní možnosť poodhaliť rúško tajomstva mýtov,ako aj pravdy o pive.S krígľami: Zuzana Lošáková, hovorkyňa a manažérka firemnej komunikáciespoločnosti Pivovary Topvar, a. s., a Ján Píry, obchodný sládok spoločnostiPivovary Topvar, a. s.Leto so spoločnosťou HPV čarovnom prostredí Neziderského jazera v Rakúsku sa 8. júnauskutočnilo letné stretnutie spoločnosti HP s obchodnými partnermi.Celodenné podujatie, ktoré sa nieslo v znamení tímovej súťaživosti,umožnilo účastníkom naplno si vychutnať všetky krásy, ktoré ponúkaregión Burgenland a okolie Neziderského jazera. V rámci stretnutiasi účastníci pochutnali na typických gastronomických špecialitách,absolvovali výlet loďou, otestovali viacero druhov vín, ktoré vyrábamiestny producent, a vyskúšali si lukostrelecké schopnosti. V bielom Martin Kubala, generálny riaditeľ HP Slovakia, a Peter Kheil, riaditeľdivízie osobných počítačov, pri streleckých pokusoch.Riaditeľ portugalskej banky Banif Plus na Slovensku a predseda predsedníctvaLuso-Brazílskej obchodnej asociácie Tiago Salgado (vpravo) a generálnysekretár Asociácie Renato Pellegrini.Nová obchodná asociáciaŠesť brazílskych a portugalských spoločností investujúcich na Slovenskusa rozhodlo založiť Luso – Brazílsku obchodnú asociáciu naSlovensku a bližšie tak prepojiť po portugalsky hovoriacu komunitu.Jej cieľom je najmä snaha prehĺbiť hospodársku, kultúrnu a vedeckúspoluprácu medzi krajinami. Činnosť Luso – Brazílskej obchodnejasociácie sa oficiálne začala 18. júna 2010 slávnostnou ceremóniouv Mirbachovom paláci v Bratislave. Rok 2010 – rok Fio„Jednou z najdôležitejších udalostí roka 2010 pre Fio bolo získanie bankovej licencie,“ povedal natlačovej besede k tejto udalosti Jiří Vodička, riaditeľ pre stratégiu a marketing (na obr.). Názovnovej banky je Fio banka, a. s. Skupina Fio tak bude v budúcnosti okrem investičných ponúkaťi bankové služby. Hoci je Fio banka je novým subjektom, už teraz má potenciálne vyše50 000 klientov. Ide o klientov rôznych spoločností v skupine Fio, ktoré budú začlenené donovovzniknutej Fio banky. (red.)64 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis prezidentskej kancelárieInfoservis prezidentskej kancelárieDeň otvorených dverí v Prezidentskom paláci4. jún 2010Prezidentský pár podporil darcov krvi14. jún 2010Ani vrtošivé počasie neodradilo bratislavských i mimobratislavskýchnávštevníkov, ktorí zavítali do Prezidentského paláca, abysa stretli s prezidentom Ivanom Gašparovičom a jeho manželkou SilviouGašparovičovou počas Dňa otvorených dverí.Prezident SR s manželkou sprevádzal návštevníkov a strávil s nimicelý deň v osobných rozhovoroch. „Deti sa pýtajú na to, čo všetko môžerobiť prezident, pýtali sa na čestnú stráž a podobne. Starší zasa majú svojeproblémy, s ktorými neuspejú na úradoch, snažia sa aj tu o nich hovoriť. Jeto všetko v poriadku, moji spolupracovníci s nimi ihneď nadviažu kontakty,teda aj touto cestou sa dá ľuďom niekedy pomôcť,” povedal prezident obklopenýdeťmi i dospelými.V bunkri v bratislavskej Petržalke1. jún 2010Pri príležitosti Svetového dňa darcov krvi na Slovensku mohli dobrovoľnídarcovia zavítať aj do priestorov Kancelárie prezidenta SR.Práve tu bola pre nich dňa 14. 6. 2010 pripravená mobilná odbernájednotka. Do humánnej akcie sa zapojili nielen zamestnanci KP SR,ale aj verejnosť. Darcov krvi prišiel podporiť aj prezident Ivan Gašparovičs manželkou. Podľa prezidenta SR je darcovstvo ušľachtilýčin: „Som veľmi rád, že najmä mladí ľudia bez akýchkoľvek kampaní alebopresvedčovania sami cítia povinnosť, prídu a odovzdajú to, čo môžu – krv.Krv potrebuje každý, bez nej sa žiť nedá a ja som veľmi rád, že mladí ľudia totakto aj berú.” Prezident SR po prvýkrát venoval krv ešte v roku 1959ako študent právnickej fakulty.Prezident poveril Ivetu Radičovú zostavením vlády23. jún 2010Prezident SR Ivan Gašparovič si prezrel zrekonštruovaný vojenskýbunker BZ 8 v bratislavskej Petržalke, ktorý bol súčasťou pohraničnéhoopevnenia a dnes slúži ako múzeum i na kultúrne účely. Spoluso starostom Petržalky Milanom Ftáčnikom a žiakmi zo ZŠ na Holíčskejulici prezident republiky aj vlastnou maľbou na fasádu prispelk vytvoreniu novej vojenskej maskovacej kamufláže v rámci projektuMaľuje celé Slovensko.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPremiér Robert Fico oznámil prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi,že sa mu nepodarilo zostaviť vládu v čase, ktorý mu určil prezidentako predsedovi strany, ktorá vyhrala parlamentné voľby. Hlavaštátu prijala následne v Prezidentskom paláci predstaviteľov ďalšíchparlamentných strán. Za SDKÚ – DS prišla Iveta Radičová, za KDHJán Figeľ, za SaS Richard Sulík a za Most-Híd Béla Bugár.Po skončení rokovania s predstaviteľmi stredopravých parlamentnýchstrán Ivan Gašparovič uviedol, že poveril zostavením vlády líderkuSDKÚ – DS Ivetu Radičovú: „Zaželal som novej predsedníčke vlády,novej koalícii, aby sa jej podarilo zostaviť vládu, ktorej výsledky nebudúprospechom politických strán, ale budú prospechom občanov Slovenskej republiky.”povedal prezident.Prezident SR určil čas na zostavenie vládydo 8. júla 2010, teda na deň, keď zvolal zasadnutie Národnej rady SR.Foto: Martin Garaj65

Európska komisiaEurópska komisiaEURÓPSKa KOMISIaPeniaze na ekológiuV rámci výzvy na predloženie návrhovprojektov týkajúcich sa ekologických inováciív PKI na rok 2010 sú k dispozícii finančnéprostriedky vo výške 365 miliónov eur nanové projekty v oblasti recyklácie materiálov,udržateľných stavebných výrobkov, v sektorepotravín a nápojov, ako aj v oblasti ekologickýchobchodných postupov. Komisiauvíta najmä žiadosti malých podnikov, ktoréponúkajú ekologické výrobky alebo službya ktoré potrebujú finančnú pomoc, abymohli preniknúť na trh. Výzva je otvorená do9. septembra 2010. Financovanie by mohlozískať až 50 projektov.Kvalita zdravotníctvaEurópska komisia uskutočnila v 27 členskýchštátoch EÚ prieskum verejnej mienkyzameraný na citlivú problematiku bezpečnostipacientov a na postoje Európanov kukvalite zdravotníckej starostlivosti v ich krajinea v zahraničí. Až 45% Slovákov cíti, že bypočas prijímania zdravotníckej starostlivostimohli utrpieť ujmu pri nemocničnej starostlivostia 49% pri starostlivosti mimo nemocnice,ako napríklad u obvodného lekára či v lekárni.Slováci sa najviac (68%) obávajú, že byim bola diagnóza určená nesprávne, neskoro,prípadne by nebola určená vôbec. 29% Slovákovsa už stretlo s negatívnou príhodouv zdravotníctve, no väčšina z nich ostala nenahlásená.Štrukturálne fondySlovensko dostane zo štrukturálnych fondovnavyše 138 miliónov eur. Toto navýšenieje priamym dôsledkom silnejšieho hospodárskehorastu, než s akým sa počítalo v prognózachpre tieto krajiny. V medziinštitucionálnejdohode o finančnom rámci na obdobierokov 2007 – 2013 medzi ER, Radoua EK sa predpokladali automatické úpravypre krajiny, ktorých HDP sa počas obdobia2007 − 2009 kumulatívne odchýlil o 5 % v porovnanís prognózami počas prípravy návrhutohto rámca. Hospodársky rast Slovenska bolo 10,8 % vyšší, než sa očakávalo.Posilnenie ochranyKomisia predložila konkrétne opatrenia,ktorých cieľom je zlepšiť možnosti občanovpracovať, cestovať a študovať mimo svojejkrajiny, spolu s termínmi, dokedy majú byťopatrenia uskutočnené. Návrhy zlepšia bezpečnosťobčanov na základe lepšej justičnejspolupráce a zvýšenej solidarity v spoločnejpolitike prisťahovalectva a azylu. Vďaka nadobudnutiuplatnosti Lisabonskej zmluvy 1.decembra 2009 má EÚ teraz k dispozícii nástroje,ako vniesť do politík novú rovnováhu,ktorá posilní práva a slobody európskych občanov.Návrh rozpočtu EÚPodpora oživenia hospodárstva, investíciedo európskej mládeže a infraštruktúryzajtrajška predstavujú priority návrhu rozpočtuna rok 2011. Z celkovej sumy 142,6mld. eur je zhruba 64,4 mld. eur zameranýchna opatrenia na oživenie hospodárstva(+ 3,4 % v porovnaní s rokom 2010). Okremtoho, finančné prostriedky na podporu vedúcichiniciatív stratégie Európa 2020 (prerast) predstavujú približne 57,9 mld. EUR(zhruba 40 % rozpočtu). Cieľom návrhu rozpočtuje aj naďalej v období po kríze podporovaťoživenie hospodárstva v spoluprácis členskými štátmi EÚ, najmä v prospechnajzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Zároveňje jeho cieľom na rozpočtovej úrovniodrážať nový komplexný prístup EÚ k rastua vytváraniu nových pracovných miest.Daňové prekážkyEurópska komisia vydala správu, v ktorejvysvetľuje problémy dvojitého zdaneniavznikajúce pri cezhraničných investíciáchrizikového kapitálu a navrhla možné riešenia.Správa popisuje zistenia a odporučeniaskupiny nezávislých daňových expertovz EÚ, ktorú zostavila Komisia s cieľomzistiť, ako možno odstrániť hlavné daňovébariéry cezhraničných investícií rizikovéhokapitálu. Tento kapitál je rozhodujúcimzdrojom rastu malých a stredných podnikov.Uľahčiť investície do rizikového kapitáluv rámci EÚ, je preto zásadným krokompre dobrý hospodársky rast. Komisia terazzvažuje opatrenia na odstránenie dvojitéhozdanenia v EÚ.V záujme pacientovEurópska komisia zaslala Slovensku formálnužiadosť, aby splnilo svoje záväzky,pokiaľ ide o pravidlá poskytovania náhradynákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutúv inom členskom štáte. Žiadosti o vyplatenienáhrady za liečbu v inom štáte EÚsa slovenským pacientom neoprávnene zamietajú.Predkladajú sa im teda faktúry zaposkytnutie zdravotnej starostlivosti, ktoréby podľa pravidiel EÚ mal uhradiť ich vlastnýčlenský štát. Podľa pravidiel EÚ o slobodeposkytovania služieb majú pacienti akopríjemcovia služieb všeobecné právo na náhradunákladov za liečbu v inom členskomštáte. Ak Slovensko neposkytne uspokojivúodpoveď do dvoch mesiacov, Komisia môžepredložiť prípad súdu.Ochrana súkromiaEurópska komisia prijala návrh mandátuna rokovanie o dohode o ochrane údajovmedzi Európskou úniou a Spojenými štátmiv rámci spolupráce v boji proti terorizmua trestnej činnosti. Cieľom je zabezpečiť vysokúúroveň ochrany osobných údajov, napríkladúdajov o cestujúcich alebo finančnýchinformácií, ktoré sa zasielajú ako súčasťtransatlantickej spolupráce v boji protitrestnej činnosti. Dohodou sa rozšíri právoobčanov na prístup k údajom, ich opravualebo výmaz v prípade potreby. Občania EÚdostanú právo žiadať súdne prostriedky nanápravu v USA, ak ich údaje boli spracovanénezákonne. Posilní sa úloha nezávislýchverejných orgánov s cieľom pomôcť ľuďompri výkone ich práva na súkromie a dohliadaťna transatlantické prenosy údajov.Životné prostredieNová významná správa EK zdôrazňujepotrebu radikálnych zmien v spôsobe využívanianedostatkových zdrojov hlavnýmiekonomikami sveta. Obsahuje vedeckypodložené priority pre ochranu životnéhoprostredia na celom svete a klasifikuje výrobky,materiál, ako aj ekonomické činnostia činnosti životného štýlu podľa ich vplyvuna životné prostredie a zdroje. V 149-stranovejspráve zostavenej Medzinárodnýmpanelom pre udržateľné riadenie zdrojov sauvádza, že zákonodarcovia a politickí činitelia,ktorí chcú mať najväčší vplyv na blahobytZeme, by mali použiť dane a iné stimulyna podporu ekologickejších poľnohospodárskychpostupov a zníženie využívaniafosílnych palív.Varovanie SlovenskaSlovensko dostalo od EK odôvodnené stanovisko(čo je posledným stupňom v právnychpostupoch EÚ pred podaním súdnejžaloby) po tom, ako nesprávne prebralo pravidláEÚ týkajúce sa diskriminácie na základepohlavia v zamestnaní. Komisia tentokrok podnikla po tom, čo Slovenská republikado svojho právneho poriadku neprebralaprimeraným spôsobom právny predpisschválený na úrovni EÚ.Súdne konanie v slovenčinePlány Európskej únie zaviesť pravidlá,ktoré zaručia právo na preklad a tlmočeniev trestných konaniach, sú po schválenív Európskom parlamente o krok bližšiek cieľu. Parlament, Rada aj Komisia sa zhodlina návrhu zákona, ktorý zaručuje právopodozrivých na informácie o použitýchdôkazoch a na právne poradenstvo v ichvlastnom jazyku počas trestných konaní navšetkých súdoch EÚ. Zákon je prvým zo sérieopatrení v prospech spravodlivého procesuv zmysle Lisabonskej zmluvy v oblastitrestného práva. Podrobnosti o jednotlivých rozhodnutiachčinnosti Európskej Komisie nájdete na stránke:http://ec.europa.eu a www.europa.sk66 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Európsky parlamentEurópsky parlamentJúnové zasadnutie Európskeho parlamentuPovodne a Fond solidarity EÚKeďže v rôznych členských štátoch Európskejúnie došlo k veľkej prírodnej katastrofe v podobezáplav, poslanci EP vyzvali na prehodnoteniepolitiky využívania pôdy a zvýšenie kapacityinfraštruktúry na riadenie povodní, akoaj na rýchle sprístupnenie finančných zdrojovprostredníctvom Fondu solidarity.Uznesenie EP spomína povodne v EÚ,najmä v Poľsku, Českej republike, na Slovensku,v Maďarsku, Nemecku, Rakúskua Francúzsku a vyjadruje svoj súcit a solidaritus regiónmi, ktoré katastrofa postihla.Členské štáty boli vyzvané, aby splnilipožiadavky stanovené v smernici EÚ o povodniacha realizovali ich. Požaduje sa najmä,aby sa pri riadení územného plánovania„prihliadalo na povodňové rizikovémapy”, pričom EP zdôrazňuje, že „účinnépredchádzanie povodniam musí vychádzaťz cezhraničných stratégií”. Parlament pretonabáda susedné členské štáty, aby posilnilispoluprácu pri predchádzaní prírodnýmkatastrofám a týmto spôsobom zaistili čonajlepšie využitie finančných prostriedkovEÚ vyčlenených na tento účel. Európskukomisiu a členské štáty Parlament vyzval,aby čo najskôr podporili oblasti postihnutéhospodárskymi a sociálnymi dôsledkamikatastrofy, keďže je nutné uskutočniť ichudržateľnú obnovu.Uznesenie ďalej pripomína, že „na pružnejšiea účinnejšie riešenie problémov spôsobovanýchprírodnými katastrofami je absolútnepotrebné nové nariadenie o Fondesolidarity EÚ (FSEÚ)”, vychádzajúce z návrhuKomisie (KOM(2005)0108). Kritizujepreto skutočnosť, že Rada návrh zablokovala,hoci EP prijal svoju pozíciu veľkou väčšinouuž v prvom čítaní v máji 2006. V tejtosúvislosti poslanci „naliehavo žiadajú belgicképredsedníctvo Rady a EK, aby bezodkladnehľadali riešenie s cieľom obnoviťrevíziu tohto nariadenia a vytvoriť silnejšía pružnejší nástroj schopný účinne reagovaťna nové výzvy vyplývajúce z klimatickýchzmien”.Komisiu europoslanci žiadajú, aby potom, čo vnútroštátne a regionálne orgánypredložia svoje plány obnovy, bezodkladneprijala kroky na zabezpečenie „čo najrýchlejšieho,najúčinnejšieho a najpružnejšieho”sprístupnenia požadovaných finančnýchzdrojov prostredníctvom FSEÚ.Okrem toho, že zmobilizuje FSEÚ, mábyť EK „prístupná a pružná pri rokovaniachs vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmio revízii regionálnych operačných programovna roky 2007 – 2013 financovanýchz EFRR, ESF a Kohézneho fondu”. Uznesenienapokon vyzýva EK, aby zohľadnilarozdiely medzi postihnutými regiónmi, ktorépozostávajú z horských oblastí a oblastína brehu riek, s cieľom pomôcť ich obetiamnajlepším možným spôsobom.Vyšetrovanie útoku na konvoja ukončenie blokády v GazePoslanci EP prijali uznesenie, v ktorom požadujúmedzinárodné vyšetrovanie útoku protihumanitárnemu konvoju smerujúcemu doGazy, otvorenie všetkých hraničných priechodovs pásmom Gazy a okamžité ukončenie blokády.Obhajujú tiež zmenu politiky EÚ k Blízkemuvýchodu zameranú na zaujatie rozhodujúcehoa koherentného prístupu.Uznesenie uvádza, že Izrael musí okamžiteukončiť blokádu Gazy, ktorá vyústila dohumanitárnej katastrofy, paralyzovala rekonštrukciua hospodárstvo celého pásmaa zvýšila radikalizáciu. Zároveň požiadalivysokú predstaviteľkou EÚ pre zahraničnúa bezpečnostnú politiku Catherine Ashotonovú,aby predložila plán EÚ blízkovýchodnémuKvartetu s cieľom prispieť k ukončeniublokády.V odpovedi na bezpečnostné obavy Izraelanavrhujú poslanci zabezpečenie medzinárodnéhomonitorovania na hraničnýchpriechodoch, vrátane opätovnej aktivizáciehraničnej misie EÚ. Od Hamasu požadujeEP okamžité zastavenie útokov proti Izraelu.Poslanci tiež žiadajú prepustenie seržantaGilada Šalita, ktorého unieslo hnutie Hamasz izraelského územia v júni 2006 a odvtedyje zadržiavaný v Gaze bez možnostiakéhokoľvek styku s vonkajším svetom.Asociačná rada EÚ-Izrael a Spoločný výborEÚ-Palestínska samospráva by sa podľa europoslancovmali zísť a prediskutovať súčasnúkrízu v tejto oblasti. Aj napriek tomu,že nedávne udalosti poškodili vzťahy medziTureckom a Izraelom, EP nabáda tureckúvládu, aby zamerala diplomatické a politickéúsilie na zmiernenie vážnej situácie palestínskehoľudu a prispela tak k mierovémuprocesu na Blízkom východe.Zmena riadeniahospodárstva v EÚEuroposlanci schválili dve uznesenia, v ktorýchvyzývajú na reformu hospodárskeho riadeniaEÚ pre lepšiu pripravenosť na možnéhospodárske krízy a požadujú dôslednú implementáciustratégie EÚ2020.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiNový model riadenia hospodárstva znamenápodľa EP silnejšiu zodpovednosť EKa využívanie prístupu „cukru a biča”, t. j.hospodárskych stimulov za dobré výkonya sankcií pre „neposlušné” členské krajiny.Poslanci sa tiež nazdávajú, že posilnenieriadenia hospodárstva musí ísť rukav ruke s posilnením demokratickej legitímnostia užším zapojením EP a národnýchparlamentov do celého procesu. Čo sa týkastratégie EÚ2020, poslanci kritizujú členskéštáty EÚ za ich malé ambície a vyzývajúEK, aby predložila detailnejšie plány týkajúcesa implementácie iniciatív.Stratégia EÚ2020– konkrétnejšie cieleV otázke implementácie stratégie EÚ2020požadujú poslanci zakomponovanie konkrétnejšíchcieľov, vrátane vyčlenenia 3 % HDP navýskum a vývoj, záväzných cieľov pri znižovaníemisií skleníkových plynov a 50 zníženiechudoby v EÚ. V oblasti vzdelávania EP vyzvalRadu na stanovenie 100 % cieľa pre ukončenéstredoškolské vzdelanie a udržanie úrovnepredčasného ukončenia školskej dochádzkypod 10 %.Trvajúc na tom, že pre úspech stratégieEÚ2020 je potrebný plne funkčný jednotnýtrh, poslanci uvádzajú, že hlavnou prioritouby mali byť kvalitné pracovné miesta.Požadujú preto novú agendu pre podporudôstojnej práce, zaručenie práv pracovníkovv celej Európe a zlepšenie pracovnýchpodmienok. Uznesenie napokon vyjadrujepoľutovanie nad skutočnosťou, že na kľúčovéprogramy stratégie EÚ2020 sa v návrhurozpočtu na rok 2011 nevyčlenili dostatočnéprostriedky a požaduje nápravu tejtosituácie.Preklad a tlmočeniev trestnom konaníEurópsky parlament schválil nový zákon,ktorý zaručuje občanom právo na preklad a tlmočeniev trestnom konaní vedenom v inomčlenskom štáte EÚ. V praxi to bude znamenať,že slovenský občan zadržaný v inom členskomštáte bude mať právo na tlmočníka počas policajnéhovyšetrovania, súdneho procesu, aj počasrokovania s právnikom. Okrem toho budemať tiež právo na preklad všetkých dôležitýchdokumentov. Členské krajiny dostanú tri rokyna to, aby túto smernicu zaviedli do svojej legislatívy.Cieľom schválenej smernice je zlepšiťpráva podozrivých a obžalovaných osôbnehovoriacich jazykom krajiny, v ktorejboli zadržaní. Stanovuje preto pravidlátýkajúce nároku na tlmočenie a prekladv trestnom konaní a konaní týkajúcom savýkonu európskeho zatykača. Tieto právasa vzťahujú na danú osobu od chvíle, keďsa od príslušných orgánov členského štátudozvie, že je podozrivá alebo obvinená zospáchania trestného činu, až do ukončeniakonania vrátane vynesenia právoplatnéhorozsudku a vyriešenia akéhokoľvek odvolania.67

SummarySUMMARYBack-Up of the Plans to PushSlovakia’s Interests ThroughRepresentatives of the Slovak Republiclobbying in Brussels for the back-up of theDanube Strategy and a logistics and transportmegaproject involving a Trans-ContinentalTransit Terminal to the international extent:Maroš Šefčovič, the EC Vice-Presidentand the European Commissioner for Inter-Institutional Relations and Administration;Ivan Korčok, Permanent Representative ofthe Slovak Republic to the European Union;and Monika Smolková, the EP deputy.Maroš Šefčovič,the EC Vice-President and the EuropeanCommissioner for Inter-InstitutionalRelations and Administration■■ The EU member countries situated alongthe Danube-river have been involved in theDanube Strategy preparation. What is theEuropean Commission task to the extent ofthe project?In June 2009 the EU leaders asked theEuropean Commission to develop theDanube Strategy. The task has been definedby the European summit conclusions asfollows: “We should make every endeavourto reach the long-term sustainabledevelopment through the mediation ofthe integrated approach towards specificchallenges related to respective regions...Therefore we are challenging the EuropeanCommission to prepare the EuropeanStrategy for the Danube region by the endof 2010.”Member countries, regions andintergovernmental bodies play the keyrole within the extent of the strategy prepstage and implementation. The EuropeanCommission under the coordination ofthe general directorate for regional policyis the drive pushing the procedure in itsentirety. In autumn 2009 the EuropeanCommission determined the frameworkcovering the preparation of the strategy.At the present we are collecting the draftsof member countries, all involved partiesand competent EC sections, notablythrough mediation of memoranda,appointments, conferences andinternet consultations to be heldin public by the end of this June.Subsequently, under the thirdstage from June to December2010, the EC evaluates and wrapsup the acquired drafts and willdesign communication and actionplan for the strategy. Afterwards,beginning from 2011, the workswill commence to appointadministrative and inspectionsystems in order the respectivemeasures will be launched intopractice.■■ Macro-regional strategies willplay an important role withinthe framework of the EU policyprospectively in near future. Couldyou justify it, please?Many issues and challengescannot be solved exclusivelywithin Europe just at a nationallevel. They cover transportconnection, environmentprotection, prevention fromnatural and other risks, climaticchanges, etc. In this respect there isan active cooperation required withneighbouring countries while identifyingthe common issues, seeking the jointsolutions and coordinating the efforts madeto implement them. Some of the problemscan be fully solved out at the Europeanbasis. Notwithstanding, some others areinterlinked with a specific geographicalterritory (for example estuary of rivers orseas, etc.) The territories are called macroregionsand macro-regional strategy is thebest answer to respective challenges to besolved, coming from such regions.Macro-regional strategy is a long-termprocedure within the framework of whichall the respective parties should come toa conclusion how to apply a joint procedure.Required funds should be found. Thecooperation enables an integrated approachcombining many areas of public policies,finding a balance between divergentinterests like environment protection,transportation and agriculture.■■ In what way has been Slovakia involved inthe procedure?Slovakia is active to back-upa preparation of the European Strategyfor the Danube region. Recently, Slovakiadelivered its standpoint concerningthe strategy through the mediationof memorandum addressed to theEC. Primarily transport and energyinfrastructure are the areas utmostimportant for Slovakia as well as theissues related to environment, tourism,culture and economic development. Touse the Danube as the main transportcorridor is Slovakia’s highlight.Being the EC Vice-President for the Inter-■■Institutional Relations and Administration,what can you do in order to strengthenSlovakia’s interest in the strategy?The two documents related to theDanube Strategy (Communication andAction Plan) will be discussed andadopted by the European Commissionat the end of 2010. They will comprisethe drafts of some particular activitiesand some project specimen which can beimplemented in the Danube area in nearfuture. Every EC member will be involvedin the Danube Strategy adoption, wherebyall the commissioners will be obliged toapprove it formally.The Danube Strategy documents are tobe adopted by the European Council inspring 2011. It means that they are subjectto adoption by all EU member countries.Therefore, the EC General Directorate forregional policy will make every endeavourto reach a tentative consent of all involvedmember countries with both strategydocuments in July 2010. Within theforthcoming negotiations, partners willget to be acquainted with the point of theissue aimed at emphasized significanceof the Danube Strategy for every involvedparty.68 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

SummaryIvan KorčokPermanent Representative of the SlovakRepublic to the European Union■■ Lobbying of Slovak representatives inBrussels and Strasbourg is deemed to beimportant for Slovakia’s interests withinthe scope of the Danube Strategy. Mutualcoordination is highly needed.Viewing the fact that the strategy issubjected to the bottom-up approachcovering both national involvement ofparticipating countries and outputs ofconferences organized under the auspicesof the European Commission, it is highlyneeded to present Slovakia’s interests in itsentirety. Task of the European Commissionis of importance to the full extent as theEC is obliged to design all stimuli andto develop the strategy in writing. TheEuropean Commission was presentedSlovakia’s position and we do our bestto push Slovakia’s interests throughinformally. The European Parliament’sdeputies have established the informalDanube Forum gathering the EP deputies.We have to apply every opportunity topresent Slovakia’s interests, and thereforethe seminar had been initiated which washeld on floor of the EP in Brussels thisApril and was organized by the PermanentMission of the Slovak Republic to theEU jointly with counterpart PermanentRepresentation of Austria to the EU. Toseek partners and partnership approachare significant points for implementing thenational interests.■■ How can you contributeto Slovakia’s success whileimplementing the strategy?Success can be reachedthanks to pushingSlovakia’s interests throughand we succeeded to do soat the seminar held in theEP; presenting the interestsduring all events organizedat all levels and seekingthe partners for Slovakia’sprojects. Action Plan andkey projects will be partof the Danube Strategywhich will contributeto develop the Danuberegion. Therefore, we haveto make every endeavourto search for a back-up andpartners for projects theimplementation of whichwill be fruitful for Slovakia.We support to implementan integrated approach,thus, an equal solution ofall priorities of the strategy, and withinthe framework of Slovakia’s positionwe do suggest the project designed forthe Trans-Continental Transit Terminalamong the Czech Republic, Austria andthe Slovak Republic. We are also lookingfor the support of the project in Brussels.■■ Which of the preparatory events do youconsider to be important?From the viewpoint that the bottom-upapproach is applied to form the strategy,all the events are of importance topresent national interests. The EuropeanCommission, particularly speaking aboutthe general directorate for the regionalpolicy which is the presiding directoratefor the Danube Strategy to the extentof the EC, is taking part in every event.Under its auspices there were fiveconferences held the results of whichwill be reflected in the final design of thestrategy. The conference held in Viennaand in Bratislava targeting the transport,energy and environmental issues occurredto be very significant for Slovakia as theorganizing country. We have been givenan option to introduce one of the principalpriorities related to the Danube rivernavigability. Just the issue of navigabilityshows that problems resulting from itmight be solved by applying the commonČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniistrategy only when we take into accountthe fact that international waters do notend at the borders of the states. Positiveeffects can’t be reached in the way thatthe countries would adopt the measuresby themselves regardless the fact what ishappening in the neighbouring country.Analogically speaking, it is applicableto water purity, economic standing and/or tourism. It is also quite all right thatthe Danube Strategy adoption is notinterlinked with the latest additionalfunds coming from the EU (consideringthe philosophy that the Danube Strategyhas been founded on the use of the three„no”: none new institution, none newlegislation, none new money). It pushesus to think of such projects which are ofthe added value for entire union and weare aware of that there are sufficient fundsfor such a purpose. Notwithstanding, weare expecting a strong back-up from theEC as it is part of the coherence policy.Specific feature is that there are also non-■■member EU countries involved in the strategy,thus, they don’t have their representativeselected in the European Parliament. Whatare the prospects of taking these countries’interests into account?Within the frame of the DanubeStrategy prep stage the EC approachedthe countries of the Danube cooperationprocedure, i.e., Germany, Austria, theSlovak Republic, the Czech Republic,Hungary, Slovenia, Croatia, Serbia, Bosniaand Herzegovina, Montenegro, Rumania,Bulgaria, Moldavia and the Ukraine, thesix of which are not the EU membercountries. All the EU participatingcountries support the participation ofnon-member countries which take part inthe procedure through the mediation ofmeetings of national contact points to beheld at the EC level. Both members andnon-members submitted their nationaldrafts and are invited to attend any eventsorganized to the extent of the strategyprep stage. They even organize some ofthe events. Serbia is the case for instancewhere there will the seminar take placefocused on financing and managingthe Danube Strategy aimed at solvingthe financial issues once non-membercountries don’t have an access to theequal EU funds as the member countrieshave. The EU non-member countries mayuse the CARDS (Community Assistancefor Reconstruction, Development andStabilisation) programme for the Danube69

Summarycooperation for example, and the tool ofthe European neighbouring policy. It is ofimportance that all concerned membercountries support the involvement ofnon-members and the non-members arewidely interested in cooperation in theregion.Monika Smolková,the EP deputy■■ The European Parliament has been alreadydealing with the Danube Strategy before.What has happened so far?This January the European Parliamentadopted the Resolution of the Europeanstrategy for the Danube region. Theresolution has been adopted with a hugeback-up of all the political fractions. Basedon it the EC develops the Action Planwhich would cover the following elements:the ecological use of the Danube-river forthe domestic transport, the interlink withother ways of transport in the estuary ofthe Danube-river through the mediationof improved entire infrastructure and theforming of multi-modal transport systemalong the entire length of the river, theecological use of water energy along theDanube, protection and amelioration ofwater quality standard in the Danube,development of ecological tourismand improvement ineducation, research andsocietal coherence.There were fivescheduled conferencestaking place so far: inUlm, Germany, in earlyFebruary; in Budapestat the end of February;in Vienna and inBratislava this April;in Ruse, Bulgaria thisMay and recently inConstanta Romania.■■ You are a member ofthe European Parliamentmembers who back-upthe project. What are the steps you havetaken so far and what are those you intendto pursue in future?Being the member of the Committeefor regional development and it is thepresiding committee for the resolutionof the Danube Strategy adoption, I havebeen given an option to get betteracquainted with the project outlininga particular instruction for both bilateraland multilateral cooperation betweenthe member countries in many differentfields. In the time of economic andfinancial crisis it is more pressing thanany time before. The Danube Strategy isoffering just the said opportunities. Anexample of good cooperation betweenthe neighbouring countries can be seenin organizing the seminar covering theresults of the Conference on the EUStrategy for the Danube region: transport,energies and environmental issues inVienna and in Bratislava held on 19 –21 April 2010. The seminar was held bythe Permanent Mission of Austria andthe Slovak Republic to the EP under theauspices of my Austrian counterpartRichard Seeber and me.■■ Were there any responses to Slovakia’sideas and Trans-Continental Transit Terminal(T. T. T.) project near Malacky expressed byother counterparts?The megaproject of Trans-ContinentalTransit Terminal sounds reasonably andis of a huge prospect in near future; thereare positive responses expressed by theCzech Republic, Austria and Germany.To build it up would be a contributionto development of Central Europe in itsentirety. We have to realize that the Projectof Trans-Continental Transit Terminalwould alter Slovakia’s position withina transport system principally not onlyin Central Europe but also to the extentof connection between Asia, Russia andEurope. It has to be duly considered andsuch ambitious project supported. English-written by © Mária VrabcováOBJEDNÁVKAna predplatné časopisuEUROREPORT plus na rok 2010Cena vrátane DPH a poštovného:32,03 EURV prípade, že ste predplatiteľom žiadameo potvrdenie objednávky na rok 2010.V prípade, že naďalej nemáte záujem odoberaťčasopis, oznámte nám túto skutočnosťtelefonicky alebo faxom na číslo:02/44 44 11 48Adresa na zasielanie písomných objednávok:EUROREPORT plus, s.r.o.,Račianska 66, 831 02 BratislavaMeno a priezvisko (firma):IO/I DPH:Adresa:Tel./Fax:Adresa na zasielanie asopisu:Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty.Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatnéhotlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.skPeiatka a podpis:70 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

live english

& 0907 315 716www.edwards.sk