Korupcia oberá štát o pol miliardy eur ročne - EUROREPORT plus

FotografiaÚspech nie je len o talenteÚspech v akejkoľvek profesii neprichádza nikdy náhodne. Bez snahy, kvality a tvrdej práce je takmer nemožné ho dosiahnuť.Cestovateľ a fotograf Filip Kulisev, Master QEP, FBIPP, v plnej miere potvrdzuje toto pravidlo. Rozhovor pripravil Richard Kvasňovský.■■ Mali ste veľmi úspešný začiatok tohtoroka, keď ste získali ocenenie Golden Camera2012 za najlepšie fotografie v kategórii Prírodaspomedzi európskych profesionálnych fotografov.Hoci ocenení za tvorbu ste získaliuž viacero, kam radíte tento úspech?Je to príjemný vedľajší účinok mojej práce,no zároveň aj jeden z mojich najväčšíchúspechov. V hre boli tisíce fotografií a presadiťsa v takej silnej európskej konkurenciinebolo jednoduché. Súťažilo sa v ôsmichkategóriách, čiže som len jedným z víťazov,z ktorých vzíde Európsky profesionálny fotografroka 2012.■■ Za podobný úspech možno považovať ajvašu účasť na projekte International Mastersof Photography, kde ste boli ako jediný Slovákv publikácii venovanej svetovým fotografoma ktorú predstavili oficiálne na slávnostnejvernisáži vo februári tohto roka v LasVegas.Bola to prvá publikácia o fotografoch z dielneamerického vydavateľstva Worldwide ArtBooks. To, že tam figurujem ako jediný Slovák,je pre mňa veľká pocta. Samotná vernisážbola skvelá akcia, kde som mal možnosťstretnúť množstvo zaujímavých ľudí i fotografova rozšíriť si ďalej kontakty a obzor.■■ Čo musí spraviť fotograf z malej krajiny,akou je Slovensko, aby sa stal rešpektovanýma známym vo svete?V prvom rade je potrebné vytvoriť si vlastnýštýl, ktorý bude odlišný od ostatných fotografov.Tvorba by mala byť taká unikátna,že na jej základe dokáže verejnosť identifikovaťautora. To je najdôležitejšie, no zároveňto vôbec nie je jednoduché. Z môjho pohľadusom bol azda v pravý čas na pravom mieste,mal som aj dostatok šťastia a „pittbulizmu“,takej primeranej dávky priebojnosti. Keďvšetky tieto faktory zapadnú do seba, takčlovek môže byť aj úspešný.■■ Vyspelá a kvalitná technika je v súčasnosticenovo dostupná pre širší okruh záujemcovo fotografovanie. Kde je potom hranica medzipriemerným a kvalitným fotografom, hociobaja budú disponovať rovnakou technikou?Vtedy záleží na talente človeka a na tom,ako sa pozerá a vníma to, čo fotografuje.Vždy je so mnou na cestách moja manželkaZuzka a občas fotí rovnaké miesta ako ja, novýsledok býva odlišný. Proste má iné vnímanie.Nemyslím si, že som talent, ako sa hovorí,„od Boha“, ale časom som sa naučil vystríhaťsa chýb, ktorých som sa dopustil a poučilsom sa z nich. Pre mňa to nie je nič výnimočné,nevidím v tom veľký talent, hoci odbornáverejnosť a ocenenia, ktoré som dostal, naznačujúniečo iné.■■ Pri fotení sa zameriavate na prírodu, krajinu,no vyhýbate sa ľuďom ako motívu prefotografovanie. Prečo?Portréty alebo dokumentárne fotografie sivyžadujú inú prípravu, než vyznávam, a azdaaj iný charakter. Týmto žánrom neholdujema ani som nikdy neuvažoval, že by som ichvyskúšal. Skôr preferujem v rámci prírodyfotografovanie zvierat, ktoré sú jej súčasťou.Často ich aj úmyselne vyhľadávam, na rozdielod ľudí.■■ Čo teda fotíte najradšej?Prírodu.■■ A z prírody?Štruktúry v teplom svete, čiže pri východea západe slnka. Ďalej výnimočné miesta, ktorésú veľmi farebné a to potom vynikne aj naobrázkoch. Rovnako zaujímavé oblasti, ktorésú málo navštevované a takmer nepoznané.Výzvou je pre mňa aj nafotiť známe miesta,no iným spôsobom, z iného pohľadu, napríkladz výšky. No číslom jeden sú predsa lenštruktúry ako sú ľadovce, pieskové duny alebokorytá riek.■■ Veľmi často v poslednom období fotítez výšky. Je to smer, ktorým sa chcete v budúcnostiviac orientovať?Pravdepodobne áno. V súčasnosti sa snažímna každej ceste, keď je to možné a keď sito vyžaduje motív, hľadať napríklad helikoptérua objednať si ju už v predstihu. Pohľadz vtáčej perspektívy je úplne iný a pre mňaveľmi zaujímavý. Zároveň je to aj trochu dobrodružné,a to sa mi páči.■■ Často však lietate bez dverí, aby ste mohlifotiť. Nie je to nebezpečné?Keď som letel po prvý raz bez dverí, malsom zmiešané pocity. No postupne som sizvykol a nemám s tým problém, práve naopak.Je to istý adrenalín, napríklad keď letítenad oceánom, a ten sa mi páči. Veľmi dôležitáje však organizácia leteckého fotenia.Bežné vyhliadkové lety sa objavujú väčšinounad miestami, ktoré nemám záujem fotiť.Čiže pre mňa platí, keď lietať, tak nad konkrétnycieľ a nie náhodne. Vždy presne viem,kde a kedy chcem fotiť, v ktoré ročné obdobie,aj v ktorú hodinu dňa. Prísť na konkrétnemiesto a urobiť záber, to je už len bodkaza mnohými mesiacmi starostlivej prípravy.Každý však nemá schopnosti si takúto akciudobre zorganizovať, a to si myslím, že je tiežkoliesko, ktoré zapadá do mozaiky môjhoúspechu. Znovu to však pre mňa nie je ničmimoriadne, pretože ide o štandard, na ktorýsom zvyknutý.56 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii