KomentárNa margo najvyšších hodnôtdnešného svetaAzda všetky režimy, ktoré sme zažili mya generácie pred nami už od podpisuMagny charty v roku 1215, tvrdia, že hodnotounajvyššou je ľudský život. Dejinya prax súčasného života však hovoria o niečominom. Prednedávnom sa podarilo slovenskýmorgánom určiť hodnotu zmarenéhoľudského života na 16 500 <strong>eur</strong>. Oveľaviac však platíme <strong>pol</strong>itikom a sudcom, ktorýchpochybná česť sa ocitne „v ohrození“.Desaťkrát viac dostal <strong>pol</strong>itik, ktorého obvinili,že sa vycikal na terase reštaurácie, čobol čin, o ktorom si veľa ľudí dodnes myslí,že sa skutočne udial. Stokrát viac platím<strong>eur</strong>azeným <strong>pol</strong>itikom, hoci práve oni bymali z titulu výkonu verejnej funkcie znášaťväčšiu mieru kritiky, a nie vždy príjemnejpozornosti obyčajných ľudí. Státisícovésumy z peňazí nás všetkých sa strácajúv temných vodách korupcie, pozorností,sprenevier a v očividnom plytvaní štátuv čase krízy. O najvyššej hodnote ľudskéhoživota nesvedčí ani náš Trestný zákonník.Za zabitie človeka možno ľahko vyviaznuťs dvoma rôčkami za mrežami, alebo dokoncas podmienkou (podľa toho, kto stea koho poznáte). Ak však kopnete, súcmladý, bujarý a opitý, <strong>pol</strong>icajtku do kolena,je to jedenásť rokov „natvrdo“. Za vylúpeniebanky dvanásť. Za falšovanie peňazípodobne. Ak ste „veľkopodnikateľ“ a oberieteštát vo veľkom štýle o 60 miliónov<strong>eur</strong>, idete síce do väzenia, ale pokuta je 100000 <strong>eur</strong>. Neporovnateľné so ziskom, však?Soňa MotusováĽudský život tak zjavne tou najvyššouhodnotou nie je. A nie každý ľudský životmá rovnakú cenu, hoci všetky deklarácieľudských práv hovoria opak. Radi by smeverili humanizmu, ale zákon džungle, zdása, má navrch. Onou hľadanou najvyššouhodnotou sa stáva zlato. Peniaze. Všeobecnézmenné ekvivalenty. Majetok. Z nehovyplývajúca úcta, ktoré nemá nič s<strong>pol</strong>očnés ľudskými kvalitami bohatého jedinca,s jeho šikovnosťou, múdrosťou, vzdelaním,ľudskosťou, pracovitosťou, ani inýmiatribútmi, hodnými obdivu.Mafia, mafiáni, štát, <strong>pol</strong>iticiAk si dnes prečítate knihy zasvätenýchautorov o mafii, Cose nostre, Camorrea podobných zločineckých organizáciách,dôjdete k zaujímavým poznatkom. Tietos<strong>pol</strong>ky založené na zločine v súčasnostineoperujú len v oblasti prostitúcie, predajanarkotík, či jednoduchých zlodejstiev.Prenikajú do štátnej správy a súdnictvaa pomocou týchto cestičiek aj k lukratívnymštátnym zákazkám. Roberto Savianohovorí napríklad o odvoze a likvidáciiodpadu, mafiánske stopy sú viac ako zreteľnéaj v stavebníctve, výrobe odevov, ajv iných odvetviach, ktoré sa ukazujú akolukratívne. Pravdaže, štátnych úradníkovje potrebné patrične zastrašiť alebo skorumpovať.<strong>Korupcia</strong> tak znamená prerastaniesveta <strong>pol</strong>itiky, výkonu štátnej správya samotnej mafie. Nikto nevie, ako hlbokovedú tieto spojenia. Je v záujme korumpovanýcha korumpujúcich, aby sa to ani niknedozvedel. Ale novinári a spisovatelia nedajúpokoj. Mario Puzo možno písal „fiktívne“príbehy o mafiánskom klane Corleonovcov,ale metódy ich činnosti popísalpresne. Mafiáni sú dnes ctihodní občania,úspešní podnikatelia, bohatí bankári. Zobralištátu jednu z jeho úloh – rozdeľovaťlukratívne zákazky a zarábať na nich právena úkor štátu. A štát, to sme my. Žiadenštát, ak neleží na jazerách ropy alebobalvanoch zlata, nemá nijaké mimoriadnepríjmy okrem toho, čo mu občania platiana daniach. Sme to teda my, ktorí by malidbať o to, aby ich peniaze boli vynakladanéúčelne a v dnešných časoch krízy aj úsporne.<strong>Korupcia</strong> je jednoducho zlodejstvo nanás všetkých. Systém, ktorý prelieva verejnépeniaze do súkromných vreciek v nebývaloohromujúcich rozmeroch.Niet týždňa, aby sme sa v našich končináchnedozvedeli o ďalšej korupčnej afére,o nehospodárne vynaložených prostriedkoch,o zdeufraudovaní <strong>eur</strong>ofondov. Všetkytieto kauzy sa rozplynú a zmiznú, pretožeobčan tu nie je najvyššou mierou vecí,jeho blaho nie je najvyšším zákonom, súdysa nevenujú odhaľovaniu a trestaniu korupčnýchkáuz. Prichytení <strong>pol</strong>itici a úradnícisa ešte cítia byť urazení a často odpovedajúprotižalobou a nezriedka aj svojupokrivenú pravdu presadia, a my všetcisa im skladáme na odškodnenie za ich na-Foto: dreamstime.com52 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Komentárrušenú „česť“. Ak je aj niekto potrestaný,zväčša je to malý úradníček, ktorý žije zosvojho platu a na listine dokazujúcej korupciuje podpísaný preto, že to dostal príkazom.Investičné stimuly a veľké zákazkydostávajú firmy blízke vládnucim <strong>pol</strong>itickýmstranám a tieto firmy si dobre postrážia,aby im boli zaviazané všetky relevantné<strong>pol</strong>itické sily. Z objemu vyhratej štátnejzákazky síce svojimi silami víťazná firmanerealizuje absolútne nič, ale poteší sa obrovskýmziskom. Prácu namiesto víťaznejfirmy A vykoná firma B, ktorá posunie časťprác na firmu C, D, F atď. Každá z nichpracuje za menej a menej peňazí, aby simanažéri z Áčka a Béčka mohli dobre namastiťvrecká. Štát platí, hoci tieto praktikysú mu dobre známe. Prečo? Prečo štátposiela vratky dane v desiatkach miliónov<strong>eur</strong> kontroverzným podnikateľom, o ktorýchaj vrabce na streche čvirikajú, že viacako označenie podnikateľ sa na nich hodíjednoduchý výraz podvodník?Pre koho sa vždy nájdu peniazePred niekoľkými mesiacmi sme zažilištrajky učiteľov, ktorí sú v našej krajinedlhodobo podhodnocovaní. Minister školstvaDušan Čaplovič sa zaťal a nepovolilani o milimeter. Vyššie mzdy pedagógom,ktorí sa starajú o rozvoj novej generácie,jednoducho nebudú. Údajne nie sú peniaze.Niektorí novinári si teda začali bližšievšímať výdavky ministerstva. Audina prenajatáza 3 000 <strong>eur</strong> na mesiac od firmy bývaléhoministra hospodárstva Malchárkaby ešte mohla prejsť, ale predražené notebooky,luxusné kytice, koňaky a iné mrhaniev rezorte poburuje. Najnovšie hodlalpán školstva objednať tzv. národnú sústavukvalifikácií za sumu 25 miliónov <strong>eur</strong>.Sústava kvalifikácií je niečo, čo nám hovorí,čo by vlastne mal vedieť mozgový chirurg,čo kaderníčka a čo murár. Česi už takútosústavu vytvorenú majú a – čuduj sasvete, vytvorili ju úradníci príslušného rezortu,pretože to je vlastne ich práca. Navyšenám ju ponúkli, a to zadarmo. My však„cudzie nechceme“ a ministerskí úradnícirezortu školstva majú zrejme kopec inejneodkladnej práce, tak sa vytvorenie sústavyobjedná. U nejakej firmy. Možnoešte ani neexistuje a bude vytvorená len adhoc. Prečo nie, keď ozdravenie ekonomikynemocnice môže za 10 000 <strong>eur</strong> navrhovaťkotolník? Prečo nie, keď logá <strong>eur</strong>ópskychoperačných programov (mimochodom, mimoriadneamatérske a na pohľad hnusné)stáli tiež tisíce, hoci by aj žiak základnejškoly vytvoril vo Photoshope lepšie len zaniekoľko hodín? Prečo nie, keď predávameplatinové sitká za dumpingové ceny, pretožeúdajne skorodovali? My potrebujemepeniaze na 26 nových futbalových štadiónov,hoci pozerať sa na slovenský futbal ječisté utrpenie, a tak na existujúce štadiónytakmer nikto nechodí. Sú veci, na ktoré peniazesú, a na ktorých sa dá pohodlne prelievaťdo súkromných vreciek, a sú veci, naktoré peniaze nie sú. Zo zvýšených platovučiteľov by žiaden mafiánsky <strong>pol</strong>itik aleboštátny úradník už neukradol nič. Prospechz nich by mali len lepšie motivovaní učiteliaa lepšie vzdelané deti a mladí ľudia.Skorumpované vlády však o ľudí s kritickýmmyslením nestoja. Takí by sa mohlizačať pýtať.Analýza strátV našom Trestnom zákonníku od roku2005 existuje zákon č. 300/2005, paragraf328, odsek 2, podľa ktorého sa korupcia voverejnej sfére trestá odňatím slobody na 5až 12 rokov. Podobné zákony a celú sériuprotikorupčných opatrení majú aj iné postkomunistickéštáty. Sú to krásne znejúceslová, ale len veľmi zriedka za nimi nasledujúaj činy. Jedného dňa sa možno nájdeúčtovník na dôchodku, ktorý spočíta všetkynevýhodné tendre, predražené zákazky,fiktívne obchody a obrovské úplatky, o ktoréskorumpovaná kleptokracia okradla nášštátny rozpočet. Sú to ukradnuté peniazenás všetkých. Sú to výpadky rozpočtu, ktoréokresávajú životnú úroveň ľudí na Slovensku.Ktoré spôsobujú, že len máloktoto dosahuje priemernú mzdu, a na druhejstrane okruh vyvolených sa nehanebnechvasce svojimi nevkusnými, alebo drahýminehnuteľnosťami, jachtami, súkromnýmilietadlami, exkluzívnymi hodinkamia šperkami. Prvé lastovičky sa už našli.Učitelia napríklad spočítali, kde by sa v rezorteškolstva mohlo ušetriť. Okrem tohopripomínajú, že z krajín OECD dávame naškolstvo takmer najmenej. Menej do rozvojavzdelávania investuje iba Bulharsko.Ani pre budúcnosť nesvitá na lepšie časy.Plytvanie a korupcia znemožňujú narastanieinvestícií. Toto sa deje v krajine, ktorejvrcholní predstavitelia majú plné ústa znalostnejekonomiky, ale jediné, čo dokážuvybaviť, sú montážne linky svetových automobiliekpre nemysliacich robotov.Ešte horšia je situácia v zdravotníctve.To je korupcia na úrovni rozvojových krajín.Nie, nejde tu o bonboniéry pre sestričky,alebo všimné pre skúsenejšieho operatéra.Na jednej strane hovoríme o tom, žemáme prehustenú sieť nemocníc a priveľalekárov, na strane druhej takmer denne informačnéprostriedky prinášajú príkladyz praxe, keď musíte vstávať o tretej v noci,aby ste sa dostali počas ordinačných hodínk lekárovi špecialistovi, o neúmerných čakacíchdobách na tie najzákladnejšie operácie.Farmaceutické firmy si kupujú lekárov,aby predpisovali medikamenty ichproveniencie, kliniky kupujú predraženéprístroje, chorí alebo postihnutí ľudia prosiao ľudové zbierky finančných prostriedkov,jednoducho, aby mohli prežiť. Kdesije to nesúlad. Súčasná vládna moc vidí korenevšetkého zlého v existencii viacerýchzdravotných poisťovní, ktoré prioritne vyrábajúzisk pre svojich akcionárov. Ale anivytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, samozrejme,nebude zadarmo. Jednej z nichČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniisa štát chystá zaplatiť hodnotu „poistnéhokmeňa“ vo výške 400 miliónov <strong>eur</strong>. Pritomžiadne analýzy nikde vo svete nepotvrdili,ani nevyvrátili tézy o výhodnosti jedinejzdravotnej poisťovne. Ide však rozhodneo lukratívny biznis, pretože o zdravieide každému človeku. A zdravie závisí ajod spôsobu výživy. Potravinárske škandály,aké zažívame v poslednom čase, sú lenvrcholom ľadovca. Uživiť desiatky, stovkymiliónov ľudí výlučne kvalitnými a cenovodostupnými potravinami sa zdá byť nadľudskouúlohou. Kde by sa potom v potravinárstvemohla uplatniť taká zbožňovanáekonomická kategória, akou je maximalizáciazisku? Na vodou pumpované mäsáa ich vzájomné zamieňanie či prifarbovaniesme si už zvykli. Potraviny plné rastovýchhormónov môžu v organizme vyvolaťnetušené následky. Ale rastie to rýchloa rýchlo sa to aj predá. Veľa ľudí sa rozhodloneriskovať a konzumovať potravinyv bio kvalite, ale aj tento segment prinášapriestor na podvody. Z bryndze kúpenejna biofarme len nedávno vytiekla <strong>pol</strong>ovicavody. Ktovie, či samotná bryndza ovečkuvôbec niekedy videla.Pobúrenie vyvolá, keď sa do potravín dostanúcudzorodé látky alebo priamo jedy.A aj to sa stáva v záujme zníženia výrobnýchnákladov. Spotrebiteľ je čoraz menejchránený, legislatíva pokrivkáva, pokutyza predaj nevhodného a škodlivého tovarusú vyslovene smiešne.Čo môže človek robiť, ako sa môže brániťpodvodom a korupcii? Málokto z násnevidel zábery z čínskych štadiónov, kdekati v bielych rukavičkách masovo strieľajúdo tyla úradníkov, ktorí podľahli mámeniukorupcie. Ide však takmer zásadnemalé ryby. Na štadión nikdy nepriviedlivysoko postaveného funkcionára, žiadneznáme meno sa nevyskytlo ani v slávnej televíznejrelácii rozhovorov pred popravou,donedávna vysielanej v čínskej televízii.Veľké ryby vedia, ako sa ochrániť.Riešenie od KonfuciaČínsky filozof Konfucius pred mnohýmistáročiami vyslovil tézu o tom, že krádežínebude v tom momente, kde sa poctivosťbude vyplácať viac ako krádež. Todosiaľ nedosiahol žiaden režim, hoci satvrdí, že zločin sa nevypláca. Prax dokazuje,že v mnohých prípadoch je zločin týmnajlukratívnejším odborom ľudského počínania.<strong>Korupcia</strong> je jedným z najľahšíchspôsobov zločinu. Nemusíte nič vedieť, ničpoznať. Spravíte len to, čo je vo vašej kompetencii,ale v správnom čase a pre správneosoby. A už len čakáte na sms z vašejbanky. Jediné, čo by mohlo nabúrať obrovskérozmery korupcie v postkomunistickýchkrajinách, by bol strach z odhalenia,trestu, prepadnutia majetku, hanby. To byvšak nesmeli byť skorumpované aj orgányčinné v trestnom konaní. Inak je boj protikorupcii v našej s<strong>pol</strong>očnosti bojom s veternýmimlynmi.53