Korupcia oberá štát o pol miliardy eur ročne - EUROREPORT plus

Slovenský plynárenskýa naftový zväzMusíme bojovať o svoju pozíciuv plynárenskom odvetvíKonkurencia prepravných trás ropy a zemného plynu je veľkou výzvou pre stredoeurópske plynárenstvo. O ambíciách Slovenskaudržať si pozíciu najmä pri preprave ropy a plynu sa redaktorka Mária Macková pozhovárala s Jánom Klepáčom,výkonným riaditeľom Slovenského plynárenského a naftového zväzu.■■ Slovenské plynárenské a ropné odvetviesi pripomenulo minulý rok tri významné výročia:50 rokov od uvedenia do prevádzkymedzinárodného ropovodu DRUŽBA, 45 rokovod uvedenia do prevádzky medzinárodnéhoplynovodu BRATSTVO a 40 rokov odspustenia 1. línie tranzitných plynovodovEUSTREAM. Uvedené tri prepravné tepny tvoriatzv. stredoeurópsky prepravný koridor. Jepozícia Slovenska v odvetví ropy a plynu stálesilná?Áno, ale musí o svoju pozíciu čoraz tvrdšiebojovať. Prepravná kapacita ropovoduDRUŽBA je síce 20 miliónov ton ropy ročne,ale v skutočnosti sa využíva zhruba 11 miliónovton, z toho 6 miliónov pre rafinériuSLOVNAFT, zvyšok sú dodávky do Českaa pre menších odberateľov. Česi dovážajúčoraz viac ropy západným ropovodom IKL(Ingolstadt – Kralupy nad Vltavou – Litvínov).Preto je pre Transpetrol, a. s., nesmiernedôležitá revitalizácia ropovodu ADRIA,ktorý sa napája na slovenskú prepravnú sieťv Šahách a prepravuje ropu z chorvátskehoropného terminálu Omišalj na ostrove Krk.Rovnako prepojenie na rakúsky Schwechatotvorí prístup na západoeurópske ropovodyTAL a AWP. Podobná situácia je aj v plynárenskomsektore. Tranzitné plynovodyEUSTREAM sú kapacitne najväčšie v Európe(93 miliárd m 3 zemného plynu za rok), ale posprevádzkovaní plynovodu NORD STREAMpopod Baltické more minulý rok klesol objemprepravy na 56 miliárd m 3 . Pre slovensképlynárenstvo je otázkou vitálneho záujmu interkonektorsever – juh, ktorý bude prechádzaťcez všetky štáty V4 a spojí 2 terminályna skvapalnený zemný plyn – jeden na pobrežíBaltického mora v poľskom Swinoujsciea druhý na Jadrane na ostrove Krk. Našasila je aj v kapacite podzemných zásobníkovzemného plynu, ktorá sa v súčasnosti blížik 3 miliardám m 3 , čo je takmer 55 % ročnejspotreby Slovenska. SR je v pomere celkovejspotreby ku uskladňovacej kapacite na druhommieste v EÚ po Rakúsku. Hustota distribučnejsiete (33 000 km) nás radí na druhémiesto v EÚ po Holandsku. Takáto vyspeláplynárenská infraštruktúra spôsobila, žezemný plyn je stále najvýznamnejším faktoromv slovenskom energetickom mixe.■■ Prepojenie tranzitných a distribučných plynárenskýchústav medzi Baltským morom nasevere a Jadranským, Čiernym a Egejskýmmoriami na juhu patrí medzi projekty európskehovýznamu. Pre Slovensko je pozitívna ajskutočnosť, že projekty výstavby slovenskomaďarskéhoa slovensko-poľského plynovodnéhoprepojenia sú tiež medzi prioritnýmiprojektmi. Urobili sa už v tomto smere ajkonkrétne kroky?Prepojovací plynovod do Maďarska v smereVeľký Krtíš – Vécses je už vo výstavbe,minulý mesiac sa vykonali prvé zvary. Dĺžkaplynovodu bude 113 km, z toho 19 km nanašom území a 94 km na území Maďarska,s prepravnou kapacitou 5 miliárd m 3 . Investičnénáklady sú spočítané na 150 miliónoveur, z toho 30 miliónov je spolufinancovanýchz európskych peňazí. Plynovod by malbyť spustený do prevádzky v roku 2015. Prirealizácii prepojenia na Poľsko sme v štádiuvyhodnocovania štúdie uskutočniteľnosti,ktorá bola odovzdaná v marci 2013. Bolispracované dva varianty prepojenia, východnýa západný. Preferovaný je skôr východný,ktorý prepojí poľský podzemný zásobníkStrachocina s kompresorovou stanicou VeľkéKapušany. Dĺžka plynovodu je 164 km s prepravnoukapacitou 16 miliárd m 3 zemnéhoplynu. Očakávaný termín uvedenia do prevádzkyje rok 2018. Význam tohto prepojeniastúpne, ak sa Gazprom zapojí do výstavbyplynovodu, ktorý spojí Strachocinu s plynovodomJamal, ktorý prepravuje naprieč Poľskomruský zemný plyn do západnej Európy.V Európe sa v súčasnosti rozohrávajú veľképlynárenské projekty a je veľmi dôležité, abySlovensko z nich nevypadlo.■■ Konkurencia prepravných trás je veľkouvýzvou hlavne stredoeurópskeho plynárenstva.Budú vôbec všetky tieto plynovody využívané?Budú, aj keď a v rovnakom čase určitenie. Skúsme rekapitulovať. Najskôr existujúceplynovody: Eustream – 93 mld. m 3 /rok, EuRoPol Gaz – 33 mld. m 3 /rok, NordČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívStream I, II – 2 x 27,5 mld. m 3 /rok. Potom plánovanéplynovody: South Stream – 63 mld.m 3 /rok, Nord Stream III, IV – 2x27,5 mld.m 3 /rok. A napokon Nabucco West 10 mld. m 3 /rok. Ak Rusi postavia všetky plánované plynovody,tak ich budú mať k dispozícii s prepravnoukapacitou 300 mld. m 3 /rok, čo budedvojnásobkom európskeho dopytu po ruskomplyne v roku 2020, ktorý je odhadovanýna 150 mld. m 3 /rok. Rozhodnutie stavať plynovodyNord Stream a South Stream, ktoréobchádzajú Ukrajinu, bolo výsledkom dlhodobýchukrajinsko-ruských sporov, na ktorédopláca i Slovensko. Samozrejme, že viacplynovodov zvyšuje bezpečnosť dodávky plynu,aj keď v prípade ruských plynovodov ideo diverzifikáciu prepravných ciest, ale z tohoistého zdroja, väčšinou z polostrova Jamal.Iba plynovod Nabucco West má šancu priviesťdo strednej Európy plyn z nového zdroja– z Azerbajdžanu a kaspickej oblasti.■■ Slovenský plynárenský a naftový zväzv tomto roku oslavuje 20 rokov od založenia.Ako by ste zhodnotili pozíciu zväzu a jehoúlohy v súčasnosti?Zväz stavia na 157. ročnej tradícii slovenskéhoplynárenstva, ale zväz v súčasnej podobevznikol pred dvadsiatimi rokmi porozdelení Československého plynárenskéhozväzu. V súčasnosti združuje 65 firiem, ktoréspolu zamestnávajú takmer 10 000 pracovníkov.Nie sú to iba firmy z plynárenskéhoreťazca (vyhľadávací prieskum, ťažba, podzemnéuskladňovanie, preprava, distribúcia,obchod), sú to aj firmy, ktoré tomuto reťazcunapomáhajú (spoločnosti z oblasti informačnýchtechnológií, projekcie, firmy realizujúcevýstavbu a rekonštrukcie plynovodov, aleaj napríklad vysoké školy a vedecké ústavy).Našou ambíciou je byť hovorcom slovenskéhoplynárenstva najmä vo vzťahu k štátnymorgánom. Sme pripomienkovacím orgánompri tvorbe energetickej legislatívy, mámezastúpenie v komisii pre energetiku, ktoráje poradným orgánom NR SR, sme v kontakteso slovenskými poslancami v Bruseli.Podľa môjho názoru sú to v súčasnosti najzávažnejšieúlohy zväzu. Naši členovia najväčšmioceňujú, že sa ich usilujeme vtiahnuťdo diskusie, rešpektovať ich názory a pomáhaťich presadzovať. Pre štátnu správu je tiežprijateľnejšie, ak komunikuje so zväzom, naktorého pôde sa už uskutočnila diskusia, dosiahlisa kompromisné riešenia, než komunikovaťs jednotlivými firmami. Myslím si, žepráve toto je budúcnosť zväzov ako takých,nielen nášho.49