Korupcia oberá štát o pol miliardy eur ročne - EUROREPORT plus

Ministerstvo hospodárstva SRVytvárame tlakna znižovanie nákladovV energetickej politike Slovenskej republiky sa v ostatnom období udiali niektorézmeny a ďalšie sa očakávajú v blízkej budúcnosti. Zaujímavé sú tiež postoje verejnosti.V tejto súvislosti oslovila publicistka Mária Šišuláková generálneho riaditeľa sekcieenergetiky ministerstva hospodárstva Jána Petroviča.■■ Skríning plánov krajín EÚ a tiež názorynárodných odborníkov podľa portálu Euractivukázali, že Slovensko je druhé najhoršiev pokroku politík energetickej efektívnosti.V čom je príčina tohto stavu a čo na jehozlepšenie robíme?Nemyslím si, že je to celkom tak, právenaopak. Slovensko, a to na základe nezávislýchmedzinárodných hodnotení, bolov oblasti pokroku znižovania energetickejnáročnosti hodnotené pozitívne. Túto skutočnosťpotvrdzujú aj údaje o medziročnompoklese energetickej náročnosti SR,ktoré vychádzajú zo štatistík Eurostatu. Nazáklade exaktných kvantifikácií je Slovenskov tejto oblasti kategorizované na vysoképriečky úspechov, a to nielen v rámci EÚ,ale aj v rámci OECD. Pri vyhodnotení opatrenív znižovaní spotreby energií, detailnesumarizované v Akčnom pláne Slovenskejrepubliky na roky 2008 – 2010, sme nielenžesplnili ciele úspor, ale sme ich aj vysokoprekročili. Pri analýze sme využili európskumetodiku výpočtu úspor. Na porovnanie:v rokoch 2005 – 2010 sme znížili energetickúnáročnosť o viac ako 21 percent,čo predstavuje najväčšie zníženie v EÚ 27v danom období.Zároveň je však náležité zdôrazniť, ževzhľadom energeticky náročnú štruktúrupriemyslu máme v porovnaní s krajinami EÚstále vysokú energetickú náročnosť a v tejtooblasti ešte ďalší potenciál. Keďže energetickáefektívnosť je jednou z priorít energetickejpolitiky SR, naše ministerstvo implementujeúčinné opatrenia s vplyvom navšetky oblasti národného hospodárstva, a tonajmä v sektoroch priemyslu, budov, dopravya v ďalších odvetviach. Máme nastavenýadekvátny legislatívny rámec v zákonocho energetickej efektívnosti, energetickejhospodárnosti budov, pravidelnej kontrolevykurovacích systémov a klimatizačnýchsystémov, či v zákone o ekodizajne aleboo energetickom štítkovaní významných výrobkov.Všetky tieto zákony transponujúeurópske požiadavky do národnej legislatívy.Jedným z hlavných nástrojov budúcichopatrení je pripravovaná transpozícia novejsmernice č. 2012/27/EU o energetickej efektívnostido slovenskej legislatívy.■■ Minulý rok bola prijatá nová smernicao energetickej efektívnosti, ktorej ustanoveniamajú členské štáty prevziať do 5. júna2014. Zaväzuje, aby štáty stanovili indikatívnenárodné ciele energetickej účinnosti narok 2020 a splnili niekoľko záväzných požiadaviek.Aký je náš postup?Hoci legislatívny proces transpozície mábyť ukončený do júna 2014, jednotlivé odbornétímy v gescii MH SR už dnes intenzívnepracujú na príslušnom právnom rámci.Jedným zo základných pilierov smerniceje vytvorenie komplexnej podpory opatrenív energetickej efektívnosti s konkrétnymičiastkovými cieľmi úspor z predaja dodávateľovenergie a z každoročnej obnovybudov, ktoré využívajú a vlastnia ústrednéorgány štátnej správy. Zavádza požiadavkyna vytvorenie povinných finančných schémúspor, taktiež požiadavky v oblasti tepelnéhohospodárstva, energetických služieb,verejného obstarávania, energetických auditov,merania a rozúčtovania, minimálnejkvalifikácie odborníkov, nového akčnéhoplánu energetickej efektívnosti, inteligentnýchmeracích systémov a informovanostispotrebiteľov. Rozširuje pôsobnosť na stranuvýroby, prenosu a distribúcie a zavádzanové kompetencie pre regulátora v oblastitaríf, podpory vysokoúčinnej kombinovanejvýroby elektriny a tepla a tiež efektívnehosystému centrálneho zásobovania teplom.■■ V minuloročnom prieskume Eurobarometraaž 44 percent respondentov zo Slovenskauviedlo, že považuje energetickú efektívnosťza prioritu. Čo by mala robiť verejnosť prezvyšovanie tejto efektívnosti a čo štát?Základným princípom je poskytnúť spotrebiteľoviv pravidelnom režime dostatokinformácií, aby sa na ich základe moholrozhodovať a meniť správanie v záujmeúspor energie. Vytvoríme vhodné podpornénástroje, ako sú napríklad energetickéaudity alebo energetické služby. Všetci dodávateliaenergie tak budú de facto v určitejforme poskytovať energetické služby a poradenstvozákazníkom. Značný význam saočakáva aj od zavádzania inteligentnýchmeracích systémov v elektroenergetike.Aplikáciou požiadaviek smernice získaverejnosť lepší prístup k informáciámo spotrebe energie a potenciáli úspor, čoprirodzene napomôže zmeniť správaniespotrebiteľa v prospech úspor energie a týmaj súvisiacich nákladov.■■ Často sa tvrdí, že obnoviteľné zdroje sú prílišdrahé a nedokážu konkurovať konvenčnýmenergetickým zdrojom. Je to naozaj tak?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívAni obnoviteľné zdroje energie (OZE)nie je možné paušalizovať. Je potrebné siuvedomiť, že OZE možno využiť na výrobuelektriny, tepla alebo biopalív. Cena jednotlivýchtechnológií na využívanie OZEpodmieňuje cenu produktu, čiže elektrinualebo teplo. V prípade výroby elektrinysú náklady na technológiu pre väčšinudruhov OZE ešte také vysoké, že nedokážukonkurovať fosílnym palivám. Častoide o technológie, ktoré boli pred desiatimirokmi v štádiu prvotného uvedenia natrh. Aj vďaka masívnejšiemu nasadeniurelatívne nových technológií sa za poslednéroky významne znížila ich cena. Do budúcnaje potrebné zohľadniť výhody a nevýhodyz realizácie projektov na základedoterajšej schémy podpory. Úprava legislatívyby mala vytvárať tlak na znižovanienákladov podpory a v prípade biomasy najej efektívnejšie využívanie. Preto prioritouvyužívania budú technológie, ktorýchvyužitie vedie k cenám energií blízkym trhovýmcenám.Rast cien fosílnych palív posunul biomasudo centra ekonomickej pozornosti.V sektore tepla sme zaznamenali značnýnárast jej využívania, čo dáva predpoklad,že aj v najbližších rokoch to bude najviacvyužívaný OZE.■■ Vláda chce do konca tohto roka vidieť koncepciurozvoja výroby elektriny z obnoviteľnýchzdrojov do 10 kW inštalovaného výkonu.Aká je predstava rezortu hospodárstvao nej?Slovensko má povinnosť zvýšiť využívanieobnoviteľných zdrojov energie v pomereku hrubej konečnej energetickej spotrebezo 6,7 percenta v roku 2005 na 14 percentv roku 2020. Predstavovaná koncepciaby mala zanalyzovať potenciál rozvojamalých zdrojov s inštalovaným výkonomdo 10 kW a predstaviť možnosti využitiatohto potenciálu bez vplyvu na koncovúcenu elektriny. Takéto zariadenia by samali zamerať na spotrebu elektriny v miestevýroby, pričom vyrobená elektrina bybola dodávaná do distribučnej sústavy lenv minimálnom množstve. 41