Korupcia oberá štát o pol miliardy eur ročne - EUROREPORT plus

Ministerstvo hospodárstva SRkej oblasti, ktorá bude zodpovedať nárokomkonkurencieschopnosti medzi centramisvetovej ekonomiky. SR ako členský štátzároveň preberá na seba aj spoluzodpovednosť,ktorú musí preukázať kvalitnou, integračneúčinnou adaptáciou ekonomiky.■■ Čo teda vyplýva pre slovenskú stratégiu zoStratégie EÚ do roku 2020, ktorá dáva dôrazna tri prioritné línie: 1. vytvárať hodnoty rastomzaloženým na znalostiach podmienenýchvzdelávaním, výskumom, inováciami a kreativitou;2. riešiť nezamestnanosť zosilnenoutvorbou nových pracovných miest, 3. kreovaťkonkurencieschopnú, a zelenšiu ekonomiku,ktorá bude reagovať na relatívne vysoké cenyenergie a znižovať tlak na materiálne zdrojeich efektívnym využívaním?V nadväznosti na jednu hlavných priorítstratégie Európa 2020 vyvíjame aktivity napodporu priemyselného výskumu a experimentálnehovývoja smerovaného do inováciína programové obdobie 2014 – 2020.Stratégia S3 bude výsledkovo orientovanáa cieľovo zameraná na prostredie vedya výskumu, tak, aby bola zabezpečená kvalitnápríprava nového operačného programua využívanie štrukturálnych fondov napodporu inteligentného rastu.Kľúčovým problémom Slovenska je všaknapriek pozitívnemu vývoju v parciálnychoblastiach stále veľmi nízka konkurencieschopnosťmalých a stredných podnikovdaná ich nízkym podielom na zamestnanosti,pridanej hodnote high-tech a medium-high-techvýrobách a znalostne intenzívnychslužbách. Hlavným dôvodomlepšieho fungovania malých a strednýchpodnikov v Rakúsku, Nemecku a škandinávskychkrajinách je robustnosť podporyinovácií, ktoré sú vnímané ako rozhodujúcifaktor na formovanie konkurencieschopnostifiriem, a tým aj jednotlivých štátov.■■ Ako by sa mal motivovať súkromný sektorpre investovanie a zvyšovanie výdavkov vovýskume, vývoji a inováciách?V EÚ 27 v roku 2011 bol pomer 1,27 percentaHDP súkromných výdavkov ku 0,75percenta HDP verejných výdavkov. V súčasnostiv SR je tento pomer 0,25 percentasúkromných k 0,43 percenta HDP verejnýchvýdavkov, pričom Česko má dnes pomer1,11 percenta ku 0,72 a Maďarsko 0,53ku 0,75 percenta.Súčasná situácia u nás je spôsobená najmäneefektívnym systémom financovaniapodpory výskumu a vývoja z verejnýchzdrojov. Napriek relatívne vysokému prílevupriamych zahraničných investícií zostávajúvýskumno-vývojové aktivity prevažnev domovských krajinách nadnárodnýchkoncernov. Našou snahou je, aby sa zvýšiliinvestície súkromného sektora na výskum,vývoj a inovácie.Inovácie, vedu a výskum a vývoj zaraďujemmedzi priority ako jednu zo základnýchoblastí hospodárstva, ktoré súzo strednodobého a dlhodobého hľadiskanástrojom na udržateľnosť konkurencieschopnosti.V tomto zmysle sa zameriamena vytváranie podnikateľského prostrediapodporujúceho inovácie s cieľom stimulovaťsúkromné výskumné a inovačné činnostia zlepšiť prenos poznatkov medziverejným a súkromným sektorom. Najväčšouvýzvou, ktorej čelia Slovensko i celáEÚ v oblasti inovácií, je neschopnosť plnevyužiť výsledky výskumu a vývoja a následneich premietnuť do ekonomickýcha spoločenských hodnôt. Medzera medzivýsledkami výskumu a ich aplikáciou jestále široká. Za kľúčové považuje vláda SRoživenie priemyselného výskumu, vývojaa inovácií a jeho účinnejšie pôsobeniev európskom výskumnom priestore. Bezvýrazného zvýšenia celkových výdavkovna výskum, vývoj a inovácie, však nebudemožné dosiahnuť výraznejší pokrok ani vozvyšovaní konkurencieschopnosti domácejekonomiky.■■ Aké nástroje využíva vaša stratégia na zvýšeniemiery investícií do ekonomiky SR najmäv odvetviach s vysokou pridanou hodnotou?Ministerstvo hospodárstva disponujeviacerými nástrojmi podpory, ktorými motivujepodnikateľov investovať do rozvojasvojho podniku. Túto podporu realizujemenajmä prostredníctvom schém pomociz prostriedkov štrukturálnych fondova prostredníctvom zákona o investičnej pomoci,v ktorého rámci sa uplatňuje pomocnapríklad formou daňových úľav či príspevkuna novovytvorené pracovné miestanajmä do odvetví s vysokou pridanouhodnotou. V prípade pomoci poskytovanejprostredníctvom štrukturálnych fondovsa podnikateľom poskytujú nenávratné finančnépríspevky, čím sa refunduje časťnákladov investovaná do založenia, resp.rozvoja svojho podniku. Taktiež je našousnahou kontinuálne pracovať na zlepšovanípodnikateľského prostredia vo všeobecnostis cieľom motivovať podnikateľov investovaťdo podnikov, a teda do celkovéhorozvoja a rastu ekonomiky Slovenskejrepubliky.■■ Čo je podľa vás kľúčové v podpore perspektívnychoblastí podnikania v znalostnejekonomike a ktoré oblasti považujete za perspektívne?Priemer EÚ 27 v počte zamestnanýchv poznatkovo intenzívnych aktivitáchv roku 2012 bol 13,6 percenta, Slovenskomalo 10,5, Česko 12,3, Maďarsko 16,8a Rakúsko 14 percent. Máme za cieľ, abydo roku 2020 toto percento konvergovalok priemeru EÚ 27.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiKľúčovou úlohou v podpore perspektívnychoblastí podnikania v znalostnej ekonomikeje budovanie dodávateľských reťazcovmalých a stredných firiem pre multinacionálnespoločnosti pôsobiace v SR.Slovenská republika by sa mala zameraťna ďalší rozvoj komplementárnych odvetvísúvisiacich s výrobou automobilov a spotrebnejelektroniky a zvyšovať ich úroveňpridanej hodnoty. Jej zvyšovaniu môže významnenapomôcť aj výskum, a to najmäv oblasti kovových i nekovových materiálov.Ide o prioritné oblasti materiálovéhovýskumu a priemyselných technológií(doprava, strojárstvo, elektrotechnika). Významnouprioritou sú aj informačné a komunikačnétechnológie, ktoré sa čoraz viacuplatňujú jednak ako samostatný vývoznýartikel, a jednak ako komplementárnyvstup pri výrobe automobilov a spotrebnejelektroniky (napr. navigačné softvéry,riadiace systémy, komunikačné systémya pod.).■■ Čo považujete za najdôležitejšiu strategickúúlohu, aby sa Slovensko so svoju značneotvorenou ekonomikou zaradilo do prúduozdravných procesov prekonávania krízya aby sa úspešne adaptovalo na nové, náročnejšieparametre globálnej konkurencieschopnosti?Roky 2013, 2014 a 2015 budú pre slovenskúekonomiku rokmi transformácie kvalityekonomiky a hospodárstva, pričom simusíme uvedomiť niekoľko kľúčových faktorov.Prvým je ten, že priemyselná výrobav žiadnom prípade nebude saturovať veľképočty nezamestnaných, pretože dochádzak jej kvalitatívnej transformácii smeromk zvýšeniu technologickej kvality, ktorá jezároveň náročná na vysokokvalifikovanúpracovnú silu. Druhým faktorom je nevyhnutnosťadaptácie pracovnej sily. Slovenskoje podľa Eurostatu v porovnaní s ostatnýmikrajinami na chvoste podielu zastúpeniainžinierov na produktívnej populáciia taktiež na chvoste podielu absolventovstredných odborných škôl v priemyselnejvýrobe. Toto kladie aj pred vzdelávací systémnovú výzvu opätovného zamysleniasa nad nevyhnutným zvýšením povinnejvýučby v štyroch kľúčových predmetoch,akými sú matematika, fyzika, chémiaa biológia, ktoré sa môžu stať odrazovýmimostíkmi absolventov pre zvýšenie ichpočtu v rámci technických odborov. Takistoje nevyhnutné sa sústrediť na recepciuparadigmy, ktorá vyplýva z druhej priorityHORIZONT-u 2020, ktorou je transformáciazamerania vedeckovýskumných aktivítvedeckých inštitúcií na potreby priemyslu.V tomto sa nám na Slovensku úprimne nedaría zmena formulácie z „priemysel prevedu“ na „vedu pre priemysel“ bude ešteveľmi ťažká.39