Korupcia oberá štát o pol miliardy eur ročne - EUROREPORT plus

Zaplatia za novú európsku reguláciuplatobných kariet spotrebitelia?Medzi azda najdiskutovanejšie témy dneška nielen na Slovensku, ale takmer vo všetkých európskych krajinách patrí oživeniehospodárskeho rastu a naštartovanie ekonomík dlhodobo zápasiacich s napätým rozpočtom a vysokou mierou nezamestnanosti.Jednou z podmienok prekonania krízy a dosiahnutia ambicióznych cieľov stanovených v stratégii Európa 2020je technický pokrok a podpora inovácií a digitálneho hospodárstva. S tým musia ísť ruka v ruke opatrenia zameranéna podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikateľov, zefektívnenie výberu danía boj proti daňovým podvodom a sivej ekonomike.Vnadväznosti na slová v úvode sa niektoréavizované kroky Európskej komisiev oblasti platobného trhu javia ako nie úplnenajrozumnejší nástroj na realizáciu ambicióznychcieľov. Od januára minulého roka,keď Komisia po prvý raz načrtla regulačnézámery v zelenej knihe s názvom Smeromk integrovanému európskemu trhu s kartovými,internetovými a mobilnými platbami,mnohí spozorneli. Odhodlanie viac regulovaťsúčasný, bez zjavných problémov fungujúcisystém platobných služieb prezentovanéako zámer postupného znižovania cien prespotrebiteľov a boja proti (podľa názoru Komisie)neprimeranej výške poplatkov za akceptovanieplatobných kariet potvrdila Komisiaaj v októbri v Akte o jednotnom trhu II– Spoločne za nový rast.Dobrý smer, chybný krokKomisiou deklarované ciele plánovanej revízieako podpora moderných elektronickýchplatieb, obmedzovanie platieb v hotovostia s tým súvisiaci boj proti sivej ekonomikev záujme zvyšovania príjmov do štátnychpokladníc vyznievajú pre štáty usilujúce sao znovunastolenie rozpočtových rovnováhako dobré smerovanie. Avšak spôsob, akýmKomisia tieto ciele plánuje dosiahnuť, vyvolávajúmnoho otáznikov. Dokonca aj Slovenskozastúpené ministerstvom financií sa v odpovedina zelenú knihu vyjadrilo proti regulačnýmzásahom a podobne ako ďalšie štátyvrátane Česka, Francúzska či Nemecka upozornilona možné riziká narušenia súťaže. Logickyteda vyvstáva otázka, či si je Komisiavôbec vedomá možných vedľajších účinkov,ktoré by nanútená regulácia niečoho, čo možnooznačiť ako fungujúci systém, mohla maťna budúcnosť rýchlych, pohodlných, ale najmäbezpečných a inovatívnych platieb.Súčasný systém platobných služieb v Európea vo svete je výsledkom prirodzenéhopôsobenia trhových síl, teda ponuky a dopytupo týchto službách a produktoch. Ideo systém, ktorý funguje na báze medzibankovéhoclearingu a poplatkov, na ktorých saspoločne podieľajú všetky zúčastnené strany,teda banky, obchodníci a spotrebitelia. Trebasi uvedomiť, že jedným z hlavných determinantovbezpečnosti systému sú práveinovácie, ktoré si vyžadujú nemalé investície.Tieto investície nemožno zabezpečiť beztoho, aby sa všetky subjekty, ktoré participujúna výhodách systému, zároveň nepodieľalina férovom znášaní nákladov spojenýchs elektronickými transakciami. Pokiaľ ideo penetráciu a využívanie inovatívnych produktova služieb, je potešiteľným faktom, ženaša krajina nezaostáva za ostatnými členskýmištátmi Únie. Slovenskí spotrebitelia sútotiž napriek nižším disponibilným príjmomv porovnaní so západnými susedmi ochotníinvestovať omnoho väčšiu časť zo svojich peňazído najnovších produktov a služieb, čomotivuje ich poskytovateľov neustále vyvíjaťnové, lepšie a bezpečnejšie produkty a služby.Dôkazom je aj projekt Bratislavskej mestskejkarty, ktorý patrí medzi jeden z najúspešnejšíchinovatívnych projektov v Európez hľadiska prepojenia verejnej správys bankovým sektorom a občanmi.Kto zaplatí umelé zásahy?Na oživenie hospodárskeho rastu je dôležitýaj rozvoj internetovej ekonomiky a v jejrámci elektronického obchodu, ktorý aj našimfirmám prináša nové podnikateľské príležitosti.Predovšetkým im umožňuje participovaťna obchode v globálnom meradle, čoje pre konkurencieschopnosť malých a strednýchpodnikov kľúčovým faktorom pri prenikanína ďalšie európske trhy a zvyšovanítržieb. Na druhej strane, jednoduché, rýchlea bezpečné bezhotovostné platby prinášajúvýhody aj pre spotrebiteľov v podobe zvýšenéhokomfortu a flexibility pri nakupovaní,okamžitej dostupnosti finančných prostriedkova lepšej kontroly financií vo forme lepšiehoprehľadu o výdavkoch.Takže: v júni plánuje Európska komisiapredstaviť návrhy novej legislatívy. Doterajšieskúsenosti iných krajín s podobnými typmiregulácie však nenaznačujú pozitívne vyhliadky,najmä pokiaľ ide o spotrebiteľov. To,že z novej legislatívy budú profitovať veľkíobchodníci, ktorým sa znížia náklady, ktorýmisa spolupodieľajú na prevádzke a fungovanísystému a budovaní infraštruktúry,spochybňuje asi málokto. Avšak riziko, ktorénová európska regulácia prináša v podobeopačných účinkov a ohrozenia existujúcehoplatobného systému, nemožno podceňovať.Umelé regulačné zásahy do fungujúceho systémua direktívne znižovanie, harmonizáciaalebo rušenie poplatkov povedie k narušeniusúťaže a výpadku príjmov na stranebánk, ktoré tieto sčasti reinvestujú práve doČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniibezpečnosti a inovovania systému. Bolo bynaivné očakávať, že banky si tento výpadoknebudú chcieť kompenzovať zvyšovanímpríjmov z iných zdrojov. To povedie k zvyšovaniupoplatkov za používanie platobnýchkariet, čo bude mať priamy negatívny dosahna všetkých spotrebiteľov, pre ktorých saplatba kartou a používanie bezhotovostnýchplatobných nástrojov stane drahším a menejatraktívnym spôsobom platby.Náprava škôd bude draháNásledne možno predpokladať migráciuspotrebiteľov k iným, menej bezpečnýma transparentným platobným nástrojomvrátane platieb v hotovosti. Takýto vývoj bymal negatívne dôsledky nielen na inovatívnea bezpečné platby kartami, ale zároveňby to uľahčilo rozmach sivej ekonomiky s výraznýmdosahom na príjmovú stránku rozpočtova konsolidačné úsilie všetkých krajínÚnie. Tento domino efekt pripravovanej reguláciemôže ohroziť celý systém bezhotovostnýchplatieb a napáchať nenapraviteľnéškody, ktorých sanácia bude v konečnom dôsledkuomnoho drahšia ako súčasné medzibankovépoplatky, vďaka ktorým platobnýsystém funguje a rozvíja sa s cieľom uspokojovaťčoraz náročnejšie požiadavky spotrebiteľov.Preto hlavná otázka, na ktorú som dosiaľnedostal uspokojivú odpoveď a nad ktorouby sa Európska komisia mala pred prijatímnovej regulácie dôkladne zamyslieť, znie:„Načo regulovať niečo, čo funguje?“ Ivan Štefanecposlanec Národnej rady SRpodpredseda Výboru NR SRpre európske záležitosti31