Ministerstvo dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SRHľadáme symbiózu železničneja cestnej dopravyV konkurenčnom boji zatiaľ železnice prehrávajú. S<strong>pol</strong>očenský záujem velí presadzovať skôrželezničnú dopravu, napriek tomu sa oveľa dynamickejšie rozvíja tá cestná.Aj o možnostiach symbiózy sa s Michalom Halabicom, generálnym riaditeľom sekcie cestnejdopravy a pozemných komunikácií Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SRrozprával náš s<strong>pol</strong>upracovník Peter Ondera.■■ Podarí sa, podľa vás, vytvoriťsymbiózu medzi cestným a železničnýmsystémom dopravy?Verím, že áno. Vlaky aj autámajú svoje miesto a oba tietosystémy fungujú najlepšie, keďs<strong>pol</strong>upracujú. Štát má tradičnesilné postavenie vo vlakovejdoprave, či už osobnej alebonákladnej. Naopak, cestná dopravasa rozvíja viac živelne. Todo istej miery spôsobuje problémynajmä pri nákladnej doprave.■■ Optimálnym východiskom preoblasť nákladnej dopravy by malbyť rozvoj intermodálnej dopravy,ktorá tvorí tretiu prioritnú osOperačného programu Doprava,vyžaduje si však vybudovanie infraštruktúry.Pripravujeme budovanie intermodálnychterminálov v Bratislave,Žiline a Košiciach, zatiaľsú v rôznych štádiách prípravnejfázy.■■ Nákladná cestná doprava spôsobujeveľmi vážne problémyv intravilánoch obcí a miest... Akoplánujete efektívne vyriešiť otázkuprejazdu kamiónov, resp. nákladnejcestnej dopravy cez obcea mestá, vyhýbajúcej sa plateniumýta?Problematiku dobre poznáme.Ide predovšetkým o tranzitnúkamiónovú dopravu nacestách nižších kategórií, ktoréna to nie sú určené. Touto pálčivousituáciou sme sa v poslednomčase veľmi intenzívnezaoberali, pretože ide o naozajvážny problém, ktorý ničí nielenľudské majetky, ale aj životy.Už dnes máme k dispozíciíodbornú štúdiu, ktorá presneidentifikovala kritické úsekyFoto: archívciest, kde je tento problém najväčšía ktoré treba okamžite vyriešiť.Možností je niekoľko, aleako najefektívnejšie a zároveňaj v zahraničí najpoužívanejšieriešenie sa nám aktuálne javíosadenie dopravných značiek,ktoré zakážu prejazd tranzitnejdopravy.■■ Budú s týmito opatreniami autodopravcoviasúhlasiť?Všetci autodopravcovia tvrdia,že ich cieľom nie je obchádzaťmýtny systém, takže si nemyslím,že napríklad sprísneniepokút by niekomu mohloprekážať, ale zvyšovanie pokútje v kompetencii Ministerstvavnútra Slovenskej republiky.Iná vec je, ak na niektorýchcestách nie je alternatívna trasaa kamióny tak majú na výberdesiatky kilometrov dlhúobchádzku alebo trasu po cestáchnižšej kategórie. Tu trebak problému pristupovať naozajcitlivo. Lebo ak vykážeme nákladnúdopravu aj z týchto cestnýchťahov, tak namiesto jednejalebo dvoch obcí, cez ktoré kamiónyprechádzajú dnes, budújazdiť cez desiatky miest, ktorésú na cestách prvej triedy. Pretorokujeme so všetkými stranamitak, aby sme našli kompromis,ktorý bude prijateľný a budevyhovovať a všetkým zúčastnenýmstranám.■■ Po zime sa veľa hovorilo ajo zlom stave ciest prvej triedy.Súvisí to zasa predovšetkým s nákladnoudopravou.Áno aj nie. Je pravda, že nákladnádoprava ničí cesty niekoľkonásobneviac ako osobnévozidlá. Veľmi zlý stav komunikáciípo tejto zime je však predovšetkýmvýsledkom toho, žedo ciest sa v posledných dvadsiatichrokoch neinvestovalotoľko, ako by sa malo. Vrchnávrstva vozovky ciest I. triedyby sa mala cyklicky obnovovaťkaždých približne osem až desaťrokov. Preto sme vypracovalikomplexný materiál, ktorýpresne pomenúva stav, v akomcesty sú, a navrhujeme riešenie.Je to, samozrejme, najmä o peniazoch.■■ Budete teda do opráv ciestI. triedy v najbližších rokoch investovať?Nájdu sa finančnéprostriedky na efektívne využitie?Keďže stav ciest po tejto zimebol takmer neprijateľný, vyžadovalsi okamžité riešenie. Pretosme mimoriadne vyčlenili 15miliónov <strong>eur</strong>, ktoré sme poslalina účet Slovenskej správy ciest,aby mohla vyriešiť najakútnejšieproblémy. Uvedené však nieje systémovým krokom. Dlhodobýmriešením do budúcnostije vyrokovať s ministerstvomfinancií viac peňazí nielen navýstavbu nových ciest, ale aj naúdržbu už existujúcich komunikácií.■■ Keď ste už spomenuli výstavbudiaľnic, ktorý úsek D1 je dnesz vášho pohľadu najkritickejší,a ktorý je, naopak, najpripravenejšína výstavbu?Najkritickejší je určite úsekTurany – Hubová, kde sa viedliveľmi komplikované rokovaniav Bruseli o ekologických dosahochvýstavby. Európska úniaakceptovala naše argumentya vydala súhlasné stanoviskos prípravou tohto úseku v prípadezabezpečenia prijatiazmierňujúcich opatrení. V súčasnostije veľkým otáznikomproblematický zosuv v katastrálnomúzemí obce Kraľovany,ktorý je potrebné preskúmať,čo môže prípravu a výstavbutohto úseku predĺžiť.Na všetky ostatné chýbajúceúseky medzi D1 Žilinou a LiptovskýmMikulášom už prebiehatender alebo sa dokonca súťažvyhodnocuje, čiže v týchtoprípadoch je možné začať stavaťhneď po podpísaní zmluvys víťazom súťaže.■■ Môžete sa vyjadriť aj k otázke,čo bude prioritou po doriešeníspojenia Bratislavy a Košíc?Veľkú pozornosť už dnes venujemedobudovaniu diaľničnéhospojenia smerom na Poľsko.Na sever od Žiliny sa nadiaľnici D3 už niektoré úsekysúťažia a ďalšie budú pribúdaťv nasledujúcich rokoch. Rovnakointenzívne sa už dnes venujemeaj južnému ťahu, teda R2.A kapitolou samou osebe je vybudovanieveľkého obchvatuBratislavy – diaľnice D4 a rýchlostnejcesty R7 smerom najuh od Bratislavy. Takže by sadalo povedať, že už nebude jedenveľký cieľ, ale budeme maťviac menších úloh, na ktorýchbudeme veľmi intenzívne pracovať.Naše ciele sú však limitovanéobmedzenými finančnýmizdrojmi. Intenzita výstavbybude do značnej miery ovplyvnenámnožstvom vyčlenenýchfinančných prostriedkov najmäzo štátneho rozpočtu, ako ajz Európskej únie.■■ Máte už reálnu predstavu o termínoch?Kedy by sa tieto projektymali začať stavať?Ako som už povedal, niektoréúseky z týchto diaľnic sú užv štádiu súťaže a ďalšie budúpribúdať v nasledujúcich rokoch.Máme v pláne do koncaroka 2016 rozostavať 310 kilometrovdiaľnic a rýchlostnýchciest, takže naozaj máme čo robiť,aby sme to stihli. Ak sa námto podarí, bude to historickýúspech. Len na ilustráciu uvediem,že dnes je na Slovenskupribližne 650 kilometrov diaľnica rýchlostných ciest. Takžev podstate máme úlohu rozostavaťtakmer <strong>pol</strong>ovicu z toho,čo sa tu budovalo dlhé desaťročia.20 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Slovenské projektyv ďalekom TadžikistaneEurópska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) poskytla stredoázijskej krajine Tadžikistan grant na financovanie investičného projektumodernizácie cesty M41 z Dušanbe po hranicu s Uzbekistanom. Projektantom prvého 4,6 km dlhého úseku tejto cesty v hlavnommeste Dušanbe sa stala na základe medzinárodnej verejnej súťaže s<strong>pol</strong>očnosť Alfa 04, a. s., Bratislava.Tak sa naša s<strong>pol</strong>očnosť po nedávnej skúsenosti v Azerbajdžane opätovne „vrátila“ do exotickej Ázie.Cesta M41 je jednou z dopravných osí Dušanbe.Prepája najdôležitejšie dopravnékoridory mesta a sú na ňu napojené najdôležitejšieinštitúcie mesta a štátu. Okrem vedeniatranzitnej dopravy sa využíva predovšetkýmako mestská magistrála pre osobnúa nákladnú dopravu a tiež pre mestskú hromadnúdopravu. Kostru mestskej hromadnejdopravy tvoria trolejbusy a mikrobusy, ktoré„plynule“ jazdia po vyznačených trasácha zastavia na znamenie aj mimo zastávky.Prvým krokom k zlepšeniu kvality a bezpečnostidopravnej služby, ktorú by vzhľadomna dôležitosť mala poskytovať cestaM41, je projekt, ktorý vypracovala Alfa 04.Na želanie klienta boli v prvej etape projektuštudované tri varianty budúceho šírkovéhousporiadania - rozšírenie na 4 + 4jazdné pruhy, 5 + 5 a 6 + 6 jazdných pruhov.Východiskom boli prognózy rozvojaintenzity dopravy v horizonte roku 2015(čo je predpokladaný termín skončenia rekonštrukcie)a výhľadového roku 2035. Vovýslednom variante sa riešilo rozšírenie na4 + 4 dopravné jazdné pruhy.Zmena existujúcich úrovňových okružnýchkrižovatiek na dvoj- alebo trojúrovňovésa študovala v mnohých variantocha podvariantoch. Tie sa zakladali na výsledkochpodrobnej dopravno-inžinierskejanalýzy vo zvolených výhľadových časovýchhorizontoch.Klient upriamoval zvláštnu pozornosť nabezpečné riešenie pešej dopravy. V mesteTadžikistan na mape strednej ÁzieČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiexistuje niekoľko podchodov. Hoci sú rozmerovoriešené dosť úsporne, evidentná jesnaha o ich oživenie formou malých kioskovna predaj suvenírov alebo občerstvenia.Druhou možnosťou mimoúrovňovéhokrižovania pešej a automobilovej dopravyboli lávky a nadchody. S ohľadom na klimaticképodmienky – horúce letá a mimoriadnestudené zimy, sa ako vhodnejšieukázalo riešenie pešej dopravy v križovatkáchpodchodmi.Priebežné výsledky našej práce boli prerokovávanéso zainteresovanými stranami –s Ministerstvom dopravy Tadžickej republiky,magistrátom mesta, dopravnou<strong>pol</strong>íciou, útvarom hlavnéhoarchitekta Dušanbe, so spracovateľomúzemného plánu (urbanisticko-architektonickákanceláriaz Moskvy) a s ďalšími zainteresovanýmiinštitúciami.S<strong>pol</strong>očnosť Alfa 04, a. s., získalav tejto zákazke cenné skúsenosti.Práca, ktorú bolo trebavykonať, si vyžadovala „svojsképrístupy“, ktoré sa často značneodlišovali od tých, ktoré sú zaužívanéna Slovensku. V prvomrade to bol medzičlánok medziklientom a konzultantom, ktorýmbola EBOR. Aj keď v Dušanbeexistuje lokálna pobočkaEBOR-u a projekt sledoval ajtechnický poradca banky, nievždy sa banke podarilo pôsobiťako nezávislý sprostredkovateľa nepriamy účastník projektu.Klient, Ministerstvo dopravyTadžickej republiky, bol mimoriadnenáročný. Pre konzultantabola náročnosť projektu umocnenáskutočnosťou, že hoci saveľká väčšina práce vykonávalav domácom prostredí na Slovensku,na mieste musel pôsobiťvedúci projektu, ktorý práce koordinovala operatívne zaujímalstanoviská v mene projektantakonzultanta.O tom, že v Tadžikistane sa tomutoprojektu pripisovala veľkádôležitosť, svedčí aj skutočnosť,že schvaľovanie variantov a výbervýsledného z nich si vyhradilsám prezident republiky a osobnesa nim zaoberal aj primátormesta Dušanbe.Každá práca v cudzom prostredí je náročná.O to viac teší skutočnosť, že prácunašej s<strong>pol</strong>očnosti Alfa 04, a. s., hodnotiliklient EBOR veľmi priaznivo.Ing. Miroslav Maťaščíkprof. Ing. Ľudovít Naď, CSc.Ing. Ľubica Cigerová21