Korupcia oberá štát o pol miliardy eur ročne - EUROREPORT plus

Ministerstvo dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SRŠtát aktívne pôsobí na trhukombinovanej dopravyO perspektívach dopravy na Dunaji a aktuálnej situácii v leteckej doprave sa s generálnouriaditeľkou sekcie civilného letectva a vodnej dopravy Ministerstva dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SR Radmilou Valíčkovou rozprával publicista Jozef Šucha.■■ Dokument Stratégia rozvojadopravy SR do roku 2020 predpokladázmenu výkonov v oblastidopravy v prospech vodnej dopravy.Čo sa v tomto smere urobilo?Našou prioritou je pomôcťk zvyšovaniu výkonov v oblastidopravy v prospech vodnej dopravy.Dôležitou aktivitou, doktorej je SR zapojená v rámciEÚ, je stratégia EÚ pre Dunajskýregión. Akčný plán Dunajskejstratégie tvoria 4 pilierea 11 prioritných oblastí. V rámciprioritnej oblasti 1a) zameranejna rozvoj vnútrozemskej vodnejdopravy na Dunaji a jeho prítokovje najdôležitejší cieľ zameranýna zlepšenie infraštruktúrya odstránenie prekážok preplavbu na Dunaji. Veríme, žepráve riešenie tohto cieľa pomôžezvýšiť výkony vo vodnej doprave.Naša sekcia vyvíja v tomtosmere aj ďalšie dôležité aktivity.■■ Dunaj má potenciál stať sa exportnoudiaľnicou. Najväčší slovenskívýrobcovia ako Volkswagen,Kia alebo Samsung diskutovaliv marci 2013 na Ministerstvedopravy, výstavby a regionálnehorozvoja SR s expertmi OECDo možnostiach rozvoja prístavnýchmiest a vodnej dopravy naDunaji a Váhu. Aké boli záverystretnutia?Partnerské konzultácie expertovOECD so zástupcamihlavných hospodárskych subjektovSR prebiehali formou individuálnychrozhovorov (Peerrewievs). V dialógu spoločnehodnotili efektívnosť využívaniahlavných dopravných, logistickýchinfraštruktúr. Analyzovalisúčasný stav a potenciál exportufinálnych produktov a importu,tovarov, surovín hlavných priemyselnýcha logistických spoločnostísídliacich v SR s osobitýmzameraním na potenciál a ekonomickúefektívnosť vodnej dopravyv multimodálnej doprave.Hodnotili využívanie vnútrozemskeja medzikontinentálnejvodnej dopravy. Získané informáciea poznatky budú spracovanéa použité v prípadovej štúdiiprístavných miest Bratislava,Komárno a Štúrovo.■■ Štátna akciová spoločnosť Verejnéprístavy obhospodaruje pozemkytroch Dunajských prístavov– Bratislava, Komárno a Štúrovo.Plánuje sa rozšírenie prístavovna Dunaji?V súčasnosti ministerstvo neuvažujes budovaním novýchverejných prístavov na Dunaji.Dnešné kapacity našich prístavovsú dostatočné aj vzhľadomna tovarové toky, ktorých kapacitaje menšia ako v minulosti.So zvýšením počtu prístavov naDunaji neuvažuje ani koncepciarozvoja verejných prístavovSR. Ak vzniknú nejaké novéprístavy, pôjde o aktivity súkromnéhosektora. Ministerstvosa plánuje prednostne zameraťna obnovu existujúcich verejnýchprístavov, aby napravilochyby z minulosti. Chceme pomôcťštátnej akciovej spoločnostiVerejné prístavy získaťprístup k infraštruktúre, a plánovaťnové projektové zámeryOperačného programu Doprava(OPD) na programové obdobie2014 – 2020.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Uvažuje sa s budovaním trimodálnehoterminálu v bratislavskomprístave?Naše ministerstvo spoluso Železnicami SR, ktoré súhlavným investorom termináluintermodálnej prepravy (TIP),urobilo všetky kroky vedúcek uskutočneniu tejto investície.Zo všetkých prieskumov a štúdiívyplynula jednoznačná potrebapre výstavbu TIP. Štát chce aktívnepôsobiť na trhu kombinovanejdopravy a tak plniť uzneseniabielej knihy, ktoré kladúdôraz na rozvoj kombinovanejdopravy, zníženie emisií, vytvoreniepodmienok na presun tovaruz ciest a diaľnic na železnicua vodu. Tento cieľ je v súlades Dunajskou stratégiou.■■ Ako hodnotíte situáciu s osobnýmiprístavmi?Pri definovaní nových rozvojovýchaktivít v oblasti osobnýchprístavov ministerstvos prevádzkovateľom prístavuaktívne kooperuje. Osobné prístavysú nedeliteľnou súčasťouverejných prístavov. SpoločnosťVerejné prístavy, a. s.,predstavila koncepciu rozvojaosobných prístavov a návrh,ktorý by mal smerovať k poskytovaniulepších a širších služiebna pristávanie osobných kajutovýchplavidiel.■■ Verejné prístavy sa zapojili dospoločného projektu SR a OECDpod názvom Dunajská os, prípadováštúdia prístavných miestBratislava, Komárno a Štúrovo.V akom štádiu je tento projekt?Prípadová štúdia prístavnýchmiest Bratislava, Komárnoa Štúrovo by mala byť ukončenáa prezentovaná na OECD vovýbore pre politiku územnéhoregionálneho rozvoja (TDPC)v júni tohto roka a následnepublikovaná ako WorkingPaper v databáze OECD v druhejpolovici roka 2013.■■ Letiská Bratislava, Košicea Pop rad –Tatry sú súčasťoutranseurópskych dopravných sietí.Čo znamená toto postaveniez hľadiska ich rozvoja a možnostívyužitia európskych fondov?Letisko M. R. Štefánika Bratislavapatrí do základnej siete letísk(core network) a letiská Košicea Poprad – Tatry patria dokomplexnej siete letísk (comprehensivenetwork). Z tohovyplýva povinnosť štátu udržaťtieto letiská na európskej dopravnejmape. S tým je spojenápotreba udržiavať ich funkčnosťa požadovanú úroveň kvalityich služieb.V súčasnosti participujemena príprave Operačného programuDoprava na programové obdobie2014 – 2020 s ambíciou,aby sa minimálne tieto letiskámohli uchádzať o finančnéprostriedky z európskych fondov.Súčasťou tohto procesu jevypracovanie sektorovej analýzya neskôr vytvorenie komplexnéhomodelu dopravnej infraštruktúry.Sektorová analýzaby mala vyústiť do konkrétnychprojektov (najmä oprava dráhyna letiskách Bratislava a Poprad– Tatry a cargo terminál a hangárna letisku v Košiciach).■■ Aká je perspektíva Letiska MilanaRastislava Štefánika v Bratislave?Pri rozhodovaní o ďalšom rozvojiLetiska Bratislava musia akcionáripredovšetkým pracovaťs faktmi, ktoré vychádzajú z ekonomickejreality súčasného rozvojaeurópskej leteckej dopravy.Rozvoj letiska je vo všeobecnostidlhodobý proces, investične veľmináročný a vyžadujúci si dlhodobúkoncepciu. Tlak na úsporyv štátnom rozpočte a nedostatokprostriedkov na investičnéaktivity štátu s dlhodobou návratnosťousú ekonomickou realitou.V súčasnosti sa ukončujeproces výberu poradcu. Potombudú prijaté ďalšie rozhodnutiana úrovni vedenia nášho ministerstva,resp. vlády SR.Musím zdôrazniť, že dopravcoviacitlivo reagujú na trha opúšťajú tie linky, ktoré sú prenich stratové. Tieto javy sú zrkadlomekonomickej situácie,cestovného ruchu. Ak máme čoponúknuť a vieme sa dostať dopovedomia zahraničných klientov,radi nás budú navštevovať,či už v rámci podnikateľskýchaktivít alebo ako turisti. Ale touž presahuje rámec pôsobnostiletiska, ktoré je len vstupnýmbodom – je to vecou krajiny, regiónu,mesta. 13Foto: archív