Korupcia oberá štát o pol miliardy eur ročne - EUROREPORT plus

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMáj 20132,50 €rezort dopravyfinanciehospodárstvo

“LEADERSHIP WITHOUTCHARACTER IS UNTHINKABLEOR SHOULD BE.”WARREN BENNISSTRATEGICMANAGEMENTCONSULTINGwww.jeneweingroup.com

ObsahByrokraciaa duplicitazaťažujúčerpanie fondovRozhovors Ľ. VážnymObsahInvestovať nielendo budovania, aleaj do opravy ciestRozhovors J. PočiatkomZlepšeniepodnikateľskéhoprostrediaje jednouz priorít rezortuhospodárstvaRozhovor4 6s T. Malatinským32Byrokracia a duplicita zaťažujú čerpanie fondov (Rozhovor s Ľ. Vážnym) .... 4Investovať nielen do budovania, ale aj do opravy ciest(Rozhovor s J. Počiatkom) .................................................................................... 6Medzinárodné letecké dni (Slovenská letecká agentúra, s. r. o.) ...................... 7Prikrmovanie investorov je nerozumné a škodlivé(Rozhovor s J. Hudackým) .................................................................................... 8Máme novú stratégiu rozvoja cestovného ruchu (Rozhovor s F. Palkom) .. 9Slovensko láka na zážitkovú turistiku(Rozhovor s M. Kučerovou – Slovenská agentúra pre cestovný ruch) ................... 10Vlaňajšie výsledky nám dodávajú optimizmus(Rozhovor s I. Magátovou) ................................................................................. 12Štát aktívne pôsobí na trhu kombinovanej dopravy(Rozhovor s R. Valíčkovou) ................................................................................. 13Sme kvalitný a konkurencieschopný partner(M. Bartoš – LPS SR, š. p.) .................................................................................. 14Integrovaný dopravný systém stále chýba(Rozhovor s J. Kubáčkom) .................................................................................. 16Spoločnosť Verejné prístavy má tendenciu rásť(Rozhovor s J. Moravčíkom – Verejné prístavy, a. s.) ........................................... 17Dobré správy pre rozvoj dopravy (Rozhovor s D. Žilákovou) ........................ 18Rozvoj krajiny závisí od kvalitnej dopravnej štruktúry(OPD – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) ...................... 19Hľadáme symbiózu železničnej a cestnej dopravy(Rozhovor s M. Halabicom) ................................................................................ 20Slovenské projekty v ďalekom Tadžikistane (Alfa 04, a. s.) ....................... 21Legislatíva vnesie do stavebníctva poriadok(Rozhovor so Z. Kukučovou) ............................................................................... 22Stavebné sporenie si zaslúži krídla na ďalší rozlet(Rozhovor s I. Bérešom – PSS, a. s.) .................................................................. 23Náskok EÚ v pripojení do internetu znižujeme(Rozhovor s V. Podhorským) ............................................................................... 24Pošta sa mení (Rozhovor s T. Druckerom – Slovenská pošta, a. s.) ................... 25Ako mozog a myseľ ovplyvňujú správanie (a výkonnosť) manažérov(Amrop Slovakia, s. r. o.) .................................................................................... 26Konferencia iDEME Bratislava 13(Partnerstvá pre prosperitu, občianske združenie) ............................................... 27Nemáme na výber – konsolidovať musíme(Rozhovor s P. Pellegrinim) ................................................................................. 28Konferencia Management Live (In Form Slovakia, s. r. o.) ........................... 30Zaplatia za novú európsku reguláciu platobných kariet spotrebitelia?(I. Štefanec) ....................................................................................................... 31Zlepšenie podnikateľského prostredia je jednou z priorít rezortuhospodárstva (Rozhovor s T. Malatinským) ...................................................... 32Najdôležitejšie je identifikovať najživotaschopnejšie riešenia(Rozhovor s M. Krekáčom – Jenewein Group, s. r. o.) ......................................... 35Potrebujeme zdravé podnikateľské prostredie pre všetkých(Rozhovor s J. Mikušom)..................................................................................... 36Čo prinesie Únii (Slovensku) dohoda s USA o voľnom obchode?(Rozhovor s P. Zoltványom – Fipra Slovakia, s. r. o.) ........................................... 37Kľúčové je oživenie priemyselného výskumu, vývoja a inovácií(Rozhovor s I. Pešoutom) ................................................................................... 38Korupcia oberá štát o pol miliardy eur ročne (R. Kičina) ........................... 40Vytvárame tlak na znižovanie nákladov (Rozhovor s J. Petrovičom) ............ 41Nové bloky elektrárne Mochovce sú prínosom pre štát už počasvýstavby (Slovenské elektrárne, a. s.) ............................................................... 42Spotrebiteľom chýba informovanosť a suverenita(Rozhovor s J. Holjenčíkom) ............................................................................... 44Biomasa – príležitosť pre východoslovenský región (J. Šucha) ................. 45„Dve Energie“ (SPP, a. s.) ............................................................................... 46V centre nášho záujmu sú naši zákazníci(Rozhovor s D. Randuškom – SPP, a. s.) ............................................................. 47Kľúčovou témou SIEA je dnes čerpanie fondov EÚ(Rozhovor so S. Gavorovou) ............................................................................... 48Musíme bojovať o svoju pozíciu v plynárenskom odvetví(Rozhovor s J. Klepáčom) ................................................................................... 49Priestor pre váš úspech (sféra, a. s.) .............................................................. 50Energofórum 2013 – Plyn: priestor na energetickú diskusiu(Rozhovor s O. Halzlom – sféra, a. s.) ................................................................. 51Na margo najvyšších hodnôt dnešného sveta (S. Motusová) ..................... 52Zle rozostavené figúrky na slovenskej šachovnici (A. Hykisch) ................. 54Úspech nie je len o talente (Rozhovor s F. Kulisevom) ................................... 56Ako hra na dokonalosť (M. Szattlerová) ......................................................... 58Nové knihy (I. Szabó) ...................................................................................... 66František, oprav môj dom! (J. Mikloško) ....................................................... 61Diplomati (T. Jaglová) ...................................................................................... 62Nádej a vízia Palestíny (Rozhovor s A. Bsaisom) ............................................ 63Európsky parlament ...................................................................................... 64Ľudia a udalosti ............................................................................................. 65Európska komisia .......................................................................................... 66Infoservis prezidentskej kancelárie ............................................................. 67Infoservis vlády SR ........................................................................................ 68Infoservis NR SR ............................................................................................. 70Summary ........................................................................................................ 72Kvalita z našich regiónov (INCOMA Slovakia, s. r. o.) .................................... 74Máj 2013ISSN 1336-8796Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s. r. o., (IČO 36691216), Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v spoluprácis Kanceláriou prezidenta SR, vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • MK ev 2906/09 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík,0903 256 658, jurik.lubos@gmail.com • Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová, 0948 526 605, vrzgulova@euroreportplus.sk • Summary:Mária Vrabcová • Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková, 0903 547 125, marketing@euroreportplus.sk • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT,Banská Bystrica • Cena jedného výtlačku: 2,50 € • Ročník: XVI., 2/2013, štvrťročník • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov.Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. • Obálka: dreamstime.com • Kontakt: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk •Adresa pre poštové zásielky: EUROREPORTplus, s. r. o., Kukuričná 17, P. O. BOX 20, 830 03 Bratislava 33Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii3

Podpredseda vlády SR■■ Od konca novembra minuléhoroka ste vo funkcii vicepremiérapre investície. Vašou prvoradouúlohou je koordinovať veľké investičnéprojekty, zároveň zodpovedáteza využívanie fondovEurópskej únie. Na úvod dovoľteotázku týkajúcu sa nepríjemnéhodedičstva, ktoré vám s úradompripadlo. Je ním priam katastrofálnenízke čerpanie eurofondovv končiacom sa programovomobdobí 2007 až 2013. Na jedenásťoperačných programov môžemevyužiť zo zdrojov EÚ takmer11,5 mld. eur, no ku koncu roka2012 čerpanie peňazí dosiahlolen 4,34 mld., čo je 37,72 % z celkovejsumy. Sú vyhliadky na výraznézlepšenie?Máte pravdu, situácia je viacako nepríjemná bez ohľadu napríslušnú vládnu garnitúru počasdefinovaného obdobia. NaSlovensku si neuvedomujemedôležitosť a tvrdé podmienkyčerpania europomoci. V číslachto znamená, že od roku 2008 doroku 2013 vyčerpáme 5 mld.,v rokoch 2014 a 2015 chcemedočerpať zostávajúcich 6,5 mld.eur z celkovej pridelenej sumyčistých eurofondov 11 miliárd.Mechanizmy na rýchlejšiea lepšie čerpanie sa už v súčasnomprogramovom obdobízavádzať nedajú. Podmienkyčerpania sú nastavené od jehozačiatku, kde máme pomernezložitý administratívny procesaj kontrolný mechanizmus.Tieto faktory bude nutné upraviťv budúcom programovomobdobí. Teraz sa sústreďujemena to, aby nám neprepadla veľkásuma určená na dočerpaniev roku 2013. Zaviedli sme osobnúzodpovednosť za jednotlivéprojekty. Tých je okolo stovkya generujú ohrozenú finančnúsumu od 250 do 600 miliónoveur. Stupeň poznania sa stálespresňuje. Samozrejme, akcelerujemeaktivity na dočerpanievšetkých prostriedkov, ktorésú určené na dočerpanie v roku2014 a 2015. Máme snahu zmysluplnevyčerpať všetky pridelenéprostriedky, hoci vieme, žev nastavenom systéme to budeviac než namáhavé.■■ Finančné prostriedky môžemečerpať ešte dva roky po skončeníprogramového obdobia na začatéprojekty. Koľko takých mámea koľko ešte v tomto roku začnemerealizovať?Funguje to tak, že máte napríkladalokáciu na rok 2011a tá sa správa pravidlom n+2.To znamená, že peniaze musítedočerpať v roku 2013. Takisto tobolo aj v prípade fondov v roku2010. Tie sa mali dočerpať podľatohto pravidla v roku 2012.Ale EK následkom krízy zmenilana rok 2010 nariadenie z n+2na n+3, t. j. povolila peniaze dočerpaťv roku 2013. Roky 2010Byrokracia a duplicitazaťažujú čerpanie fondovVicepremiéra Ľubomíra Vážnehopožiadala o rozhovor publicistka Mária ŠišulákováFoto: archíva 2011 sa tak zliali a v roku2013 musíme dočerpať fondyz oboch rokov. V roku 2011 smemali napríklad v eurofondochk dispozícii 1,8 miliardy eur. Tásuma sa mala vyčerpať podľapravidla n+2, čiže v intenciáchplynulého čerpania sa v roku2011 malo vyčerpať cca 30 %,v 2012 ďalších 30 % a v 2013posledných 30 %. Podľa štatistikyvšak v roku 2011 vyčerpalrezort dopravy nulu, respektívenamiesto 0,6 mld. eur len 2 mil.eur, ktoré išli na platy úradníkov.Za to sme dostali aj napomenutieod EK.■■ Je známe, a prax to dokázala,že jednou z príčin tohto stavuje priveľký počet operačnýchprogramov. No to iste nie je jedináchyba.Na otázku, prečo čerpámefondy tak pomaly, je viacero výhovoriek.V súčasnosti mámeambíciu nastaviť nasledujúceobdobie efektívnejšie. Odstránimebyrokraciu, nadmernúzáťaž. Chceme zatraktívniť eurofondya zaviesť aj to, že akbudeme vidieť, že v niektoromoperačnom programe sa nečerpajúfondy podľa plánu, tak ichzoberieme. Budem to tak nastavovať.Zatiaľ o tom nerozhodujem,ale sú tu nastavené mechanizmy,aby som o tom rozhodovalviac.■■ Európska únia vo viacerých prípadochpotrestala našu nekompetentnosťzastavením pomocia požiadavkou na vrátenie už poskytnutýchpeňazí. V každom prípadeje to na našu škodu, čo všakje najciteľnejšia ujma?Samozrejme, existujú diskutabilnéprekážky, ktoré pri implementáciifondov EÚ vznikajú.Napriek tomu sú však pochybenia,ktoré sú jasne v rozpores pravidlami EÚ. Jedenz posledných príkladov je z ministerstvadopravy z čias J. Figeľa.Deklarovali neoprávnenévýdavky v roku 2011 ako oprávnené.Zároveň aj vládny auditpotvrdil, že išlo o nedostatočnúprvostupňovú kontrolu riadiacehoorgánu v roku 2011. Takétochyby by sa nemali opakovaťbez ohľadu na politický cyklus,pritom v tomto prípade išloo účtovnícku záležitosť. Nie jepredsa možné, aby niekto vedomeporušil jasné pravidlá.■■ Vo februári ste sa v Bruselistretli s komisárom pre regionálnua mestskú politiku JohannesomHahnom k najdôležitejšímotázkam využívania fondov EÚ naSlovensku. Rokovanie nadviazalona závery Rady Európy zo 7. – 8.februára 2013. Na čom ste sa dohodli?Predmetom rokovania boločerpanie EÚ fondov v rámcioperačných programov identifikovanýchako rizikové. KomisárHahn v snahe pomôcťprocesom čerpania prijal krízovýmanažment zo strany EKako akceleračný mechanizmus,ktorý sme zaviedli na národnejúrovni. Komisia je pripravenávynaložiť maximálne úsilie, abysme ohrozené prostriedky z eurofondovna rok 2013 dočerpali,ale bez zmeny nariadení, čo jedlhotrvajúci proces.4 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Podpredseda vlády SRV druhom rade bolo treba prerokovaťprípravu Partnerskej dohody na roky 2014– 2020, ktorá je základným dokumentompre budúce programové obdobie. Spoločnýmúsilím chceme eurofondy zatraktívniť,zjednodušiť a cieliť tam, kde sú preSlovensko potrebné, čo sa snažíme zadefinovaťv tomto dokumente aj pri dodržanívymedzujúcich podmienok EK.■■ Prakticky od nástupu do funkcie ste takmervšetok čas venovali príprave programovéhoobdobia na roky 2014 – 2020 zadefinovanéhov Partnerskej dohode. Aký je jej hrubý rámec?Pri príprave dohody na roky 2014 – 2020je nevyhnutné mať na zreteli dve základnélínie SR: dôraz na hospodársky rasta rast zamestnanosti. Po skúsenostiachzo súčasného komplikovaného systémuimplementácie je potrebné maximálnezjednodušiť celý systém a koncentrovaťzdroje do minimálneho počtu tematickýchoperačných programov. Na základepozičného dokumentu nám EK odporúčakoncentrovať zdroje do 5 prioritných tematickýchoblastí: podnikateľské prostrediepodporujúce inovácie, infraštruktúrapre hospodársky rast a tvorbu pracovnýchmiest, rast ľudského kapitálu a lepšiaúčasť na pracovnom trhu, udržateľnéa efektívne využívanie prírodných zdrojov,moderná a odborná verejná správa.Toho sa držíme.■■ Podpora poľnohospodárstva je veľmi citlivýbod viacerých členských štátov EÚ. Týkasa aj Slovenska. Rátate s tým v návrhu Partnerskejdohody, znamená to, že päť doplnkovýchoperačných programov zohľadňuje tietopotreby?Slovenský sektor pôdohospodárstva sav európskom porovnaní javí pomerne konkurencieschopný,keďže pridaná hodnotavyprodukovaná za hodinu práce prevyšujepriemer EÚ 27 a pomerne dynamickyrastie. Pri bližšom pohľade na poradie krajínje však zrejmé, že Slovensko naprieksvojej nadpriemernej pozícii stále zaostávaza rozvinutými krajinami s výkonnýmpôdohospodárskym sektorom. Podiel pôdohospodárstvana tvorbe hrubej pridanejhodnoty slovenského hospodárstva jetaktiež vysoko nad priemerom EÚ 27. Dosahujemeho napriek tomu, že zamestnanosťv poľnohospodárstve, poľovníctve,lesnom hospodárstve, rybnom hospodárstveje nižšia ako priemer EÚ. Rovnakoako v ostatných štátoch tu má zamestnanosťklesajúci trend, čo spôsobuje vyššiaúroveň mechanizácie výroby a zvyšovanieproduktivity v týchto odvetviach.Pracujeme na tom, aby sektoru poľnohospodárstvav maximálnej miere pomoholnovonavrhovaný Operačný programRozvoj vidieka.■■ Doteraz bol problém s využívaním pomociz fondov EÚ hneď od začiatku programovéhoobdobia. Nezopakuje sa to, dá sa tomu predísť?Ťažko. Problém je v tom, že k novémuprogramovému obdobiu sa nabaľuje aj finančnáalokácia z predchádzajúcich období.Teda niektoré riadiace orgány budúdočerpávať finančné prostriedky zo súčasnéhoobdobia. Ak to mám zjednodušenepovedať, treba urobiť všetko, aby safondy stali znovu atraktívnym nástrojom,t. j. presvedčiť pripravovanými inovovanýmiprocesmi konečných prijímateľov,medzi ktorých patria aj obce, že sa to dá ajbez nadmernej byrokracie a bez nekonečnýchtermínov úhrad faktúr. Ale aj samotníkoneční prijímatelia musia niesť vyššístupeň zodpovednosti, ak projekt zlyhá.No toto riziko, ak sa odstránia tie predchádzajúce,ponesú radi. Je preto potrebnéodstrániť zbytočné papierovanie a duplicitnéprocesy a tým zrýchliť celý procesimplementácie fondov.■■ Dopravná infraštruktúra a jej kvalita súmasívne kritizované. V minulosti ste sa usilovalio jej skvalitnenie aj cestou vybudovaniaširokorozchodnej trate naprieč Slovenskom.Váš plán narazil na nedostatok financií aj odporEK. Analýza firmy Roland Berger ukázala,že projekt takmer za 7 miliárd eur je z komerčnéhohľadiska nenávratný. Vzdali ste satejto vízie, kto by to financoval?Nevzdal v tom prípade, že tento projektbude uskutočniteľný, a to budeme vedieťna konci roka 2014. Potrebujem dostaťširokorozchodnú z kategórie politickejdo technicko-ekonomickej. A to sa terazdeje. Kreujeme model budúceho fungovaniaprevádzky takéhoto projektu. Ak výsledokpovie, že projekt je uskutočniteľnýa financovateľný, ideme ďalej. Ak zistíme,že ešte stále nenastal čas, pretože nenastalakonjunktúra, ale stále je tu recesia,tak pôjde do skladu a počká si na vhodnýčas. Naďalej však platí, že projekt máobrovský význam pre SR a je to silné spojenienákladného tranzitu s krajinami navýchod od Slovenska. Pripomeniem, žeširokorozchodná trať nebude mať v najbližšíchrokoch žiadny vplyv na objemtovarových tokov v nákladnej železničnejdoprave na Slovensku. Cieľom tohto projektuje identifikovať nové potenciálne tovarovétoky, ktoré by mali vzniknúť novýmželezničným prepojením Ázie a Európy,pričom jeho primárnym cieľom jezískať nové prepravy, ktoré v súčasnostirealizuje nákladná vodná doprava.■■ Podľa zámerov vlády máte tiež koordinovaťa pripraviť analýzu návrhu riešenia nájomnéhobývania so zameraním na zvýšeniepodielu trhového nájomného bývania dokonca októbra. Ide o náročnú úlohu spojenús riešením nezamestnanosti aj bývania presociálne slabú a pomerne veľkú skupinu obyvateľstva.Kde chcete začať?Súčasné produkty súvisiace s bývanímpre sociálne slabú skupinu obyvateľstvaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiostávajú v tomto zámere nedotknuté. Cieľomje riešiť trhové nájomné bývanie.V spolupráci s Ministerstvom spravodlivostiSR analyzujeme stav nájomnéhobývania na Slovensku. Cieľom tejto snahyje pripraviť také legislatívne návrhy, ktoréby systematicky zapadali do koncepcieObčianskeho zákonníka a vytvorili byväčší priestor na prenájom bytov na komerčnejbáze so zachovaním existujúcehochráneného nájmu.Predpokladám, že zmeny by mali maťsynergický efekt, teda zvýšenie ponukynájomných bytov na trhu; zníženie trhovýchcien prenájmu; nárast pracovnýchponúk na trhu práce; elimináciu sivej ekonomikyv oblasti prenájmu bytov v spojitostis povinnosťou registrácie na daňovomúrade a pod.■■ Tiež vám pripadla úloha pripraviť koncepciurozvoja výroby elektrickej energie z obnoviteľnýchzdrojov energie do 10 kW inštalovanéhovýkonu do konca roka, pričom mátenavrhnúť postup pre odstránenie administratívnychprekážok a zmeny legislatívy. Ideo sieť vodných elektrární, o ktorých ste sa užzmienili. Kde by sa mali budovať?Túto úlohu som na seba prevzal ešteako poslanec Národnej rady Slovenskejrepubliky, keď som pripravil novelizáciupríslušnej legislatívy na zjednodušeniea zlepšenie podmienok súčasnýchvýrobcov z obnoviteľných zdrojov energie.Z možností poslanca mi však kapacitastačila len na „vychytanie“ niektorýchnezrovnalostí a prípravu základnýchopatrení. V súčasnosti však pracujem nakoncepcii rozvoja výroby elektrickej energiez obnoviteľných zdrojov energie do10 kW inštalovaného výkonu a s odbornousekciou MH SR pripravujem stratégiuvýstavby a podpory malých obnoviteľnýchzdrojov energie na Slovensku naroky 2014 – 2020. Nie sú to veľké investície,ale v prípade, že sa podarí zabezpečiťpravidlá ich uplatnenia, môžu mať veľmirýchly potenciál rastu a zamestnanosti.Okrem iného sa zaoberám projektmihospodárskeho zamerania napr. v oblastienergetiky, ako je napríklad prečerpávaciavodná elektráreň Ipeľ. Problémom veľkýchinvestícií v súčasných slovenskýchekonomických pomeroch je, že nemôžubyť riešené v nadväznosti na štátny rozpočet,t. j. zo strany štátu sa dá zabezpečiťlen prípravná fáza, ale vlastná realizácianie je teraz možná zo štátneho rozpočtu.Ďalej veľké investície si úmerne k ich veľkostispravidla vyžadujú viacročný procesprípravy prekračujúci volebné obdobie.Dlhotrvajúci proces prípravy zároveň zabezpečívýznamný, avšak neskorší potenciálrastu hospodárstva a zamestnanosti,ktorý sa prejaví neskôr počas realizáciediela a prevádzky. Momentálne uvažujemeešte o ďalších veľkých investíciách,tiež bez garancie štátu, ale o nich je predčasnéhovoriť. 5

Ministerstvo dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SRjsť celým legislatívnym procesom. Ide o veľmi citlivú problematiku,preto treba nájsť ideálny kompromis medzi zachovaním práva navlastníctvo a ohľadom na verejný záujem. Ubezpečujem, že prípadnévyvlastňovanie bude možné v prípade, ak sa nedosiahne dohoda,len v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu.■■ Rozličné čierne stavby, ktoré vyrastajú po celom Slovensku akohuby po daždi, ale nič sa s nimi nedeje, dokonca sa dodatočne legalizujú,čo v civilizovanom svete neexistuje, verejnosť dlhodobo – už viacvolebných období – kritizuje. Dá im stavebný zákon definitívne nie?Určite áno. Rozširujeme kompetencie Slovenskej stavebnej inšpekciepri odhaľovaní a postihovaní čiernych stavieb. Vďaka novémustavebnému zákonu bude možné napríklad zastaviť výstavbu,prikázať vlastníkovi inžinierskych sietí odpojiť čiernu stavbu od prívoduelektrickej energie a od dodávky vody.■■ Roky trápia ľudí problémy s bývaním, ktoré vznikli reštitúciami domova vytvorili zvláštnu kategóriu bezdomovcov bez vlastnej viny, aletiež bez reálnych možností svoju situáciu riešiť. Máte a vo vláde ste užpredkladali svoju predstavu likvidácie tohto problému. Akú?Na vláde sme sa týmto problémom zaoberali už v minulom roku.Štát vyčlenil na obstaranie náhradných nájomných bytov pre týchtoľudí 72 miliónov eur, čo je dostatočné množstvo finančných prostriedkovna obstaranie náhradných nájomných bytov.31. august – 1. september 2013Letecká základňa Sliač Letisko SliačZáštitu nad podujatím prijaliMinister obranyMinister vnútraMinister dopravy, výstavby a regionálneho rozvojaMartin GlváčRobert KaliňákJán Počiatekwww.siaf.skČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii7

Národná rada SRPrikrmovanie investorovje nerozumné a škodlivéŠtátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SRv predošlej vláde, v účasnosti predseda Výboru Národnej rady SRpre hospodárske záležitosti za Kresťanskodemokratické hnutie Ján Hudackýodpovedal na otázky publicistu Františka Meliša.■■ Dobudovanie dopravnej infraštruktúry jerozhodujúcou podmienkou na rozvoj ekonomikya jednotlivých regiónov. Súčasný stav jevšak veľmi neuspokojivý.Dopravná infraštruktúra, ktorú rešpektuje,ponúkalo a ponúka KDH, vychádza z reálnejdopravnej situácie Slovenska v hlavnýchdopravných módoch, vrátane cestnejdopravy. Diaľnica D1 je naozaj prioritoua spojenie západ-východ plne korešpondujes dopravnými tokmi v kontexte aktuálnehoi budúceho hospodárskeho rozvoja územia.Tomu sme podriadili svoju dopravnú politikuaj v čase, keď sme malo ako súčasť vládymožnosť pričiniť sa o jej realizáciu. Za kľúčovésme považovali vtedy a platí to aj dneskoncentráciu na dokončenie D1 v takýchúsekoch, ktoré sa dajú realizovať v kontextepodmienok technologických, časových a finančných,pričom za najlepšie sme považovalifinancovanie dominantne z európskychzdrojov. Rozbehla sa výstavba na R4 v smerena Maďarsko. Zároveň sa pripravovala výstavbav smere na Poľsko. Trasa R4 bola vďakanášmu úsiliu začlenená do projektu ViaCarpatia, čím sa stala súčasťou hlavnej európskejcestnej siete spájajúca sever s juhompozdĺž východnej hranice EÚ. Okrem tohosa pripravovali do výstavby úseky R1 naOrave a D3 na Kysuciach. Prostredníctvomsvojho predsedu prispelo KDH k zastaveniunereálne nastaveného a nepripraveného prvéhobalíka projektov PPP. Bolo to pozitívnerozhodnutie z dvoch hľadísk, a to z finančného,ako aj zo stavebného. Nepripravenosťúseku Turany – Hubová znemožnila finančnéuzatvorenie projektu, a teda jeho realizáciu.Trvalo rok a pol, kým Brusel uznaltoto trasovanie z environmentálneho hľadiskaa udalosti posledných dní (zosuv svahuv trasovaní diaľnice) môžu zmeniť aj tietoplány a termíny jej realizácie. Nebyť vráteniaD1 do financovania prostredníctvom eurofondova verejného obstarávania, tak jejrealizácia by bola otázna. Treba povedať, žetempo výstavby sa výrazne spomalilo za súčasnéhoministra dopravy a od nástupu dovlády otvoril výstavbu jedného úseku v polovičnomprofile a v dĺžke 4,4 km.Foto: archív■■ Rada KDH na ostatnom rokovaní hodnotilainvestičné stimuly ako nesystémové riešenie.Pritom všetky tri automobilky mali takéto výsadyaj v čase, keď boli kresťanskí demokratisúčasťou vlád.Investičné stimuly sú stále len intervenčnékroky na naštartovanie niektorých vybranýchoblastí hospodárstva a nemôžu byť trvalýma systémovým nástrojom. Ide o krátkodobéa účelové zásahy do štandardnéhochodu a ich zmysel je v tom, že majú zabezpečiťžiadanú zmenu a ďalej zabezpečovaťtrvalo udržateľný rast bez ďalších dotácií.Ak je potrebné sústavne „prikrmovať“ stimulmiproducentov, tento stav je nenormálny,nerozumný a škodlivý. To je aj pohľad nastimuly, ktoré majú zmysel v určitých fázachhospodárskeho rozvoja. Slovensko potrebujeformovať vnútornú stimuláciu investovanímdo vzdelávania, inovácií a originálnychproduktov a činností s vysokou pridanouhodnotou.■■ Ak vláda chce v tomto volebnom obdobírozostavať niekoľko úsekov diaľnic a rýchlostnýchciest, to samozrejme ešte neznamenáich dokončenie a aj ich finančné krytie.Činnosť vlády od jej nástupu v tejto otázkeje hlavne v politických sľuboch. Realita jetaká, že súťaže sa nevyhodnocujú, tendre sanerealizujú, stavebníctvo sa prepadá a ľudiasú nútení si hľadať prácu mimo Slovenska.Zatiaľ nám vláda predviedla bleskovú novelustavebného zákona, ktorú odôvodnilazefektívnením tendrov a zrýchlením výstavby.Avšak stále sa nestavia na nových úsekoch,len na tých z predchádzajúceho vládnehoobdobia.■■ Na tieto projekty majú ísť aj peniaze z eurofondov.Finančné prostriedky z EÚ majú okremcelkového objemu a času čerpania hlavnývýznam v rozumnom rozložení na rozvoj spoločnostitak, aby sa Slovensko a ďalšie krajiny,ktoré vstúpili do únie, dostalo na úroveňštandardných krajín. To, ako sa využijú, významnezáleží od schopnosti lídrov vnímaťa realizovať také kroky, ktoré tieto zámerynaplnia. Rozumné a múdre „plánovanie krokova zdrojov“ si nevyžaduje následné dramatickézmeny a presúvania, ktoré nesvedčiao múdrosti a schopnosti. Slovensko potrebujeprijímať múdre rozhodnutia a transformovaťsa na krajinu schopnú nielen míňať eurofondy,napríklad aj účelovým presúvaním do„špekulatívnych“ položiek a vopred vybranýchvreciek mecenášov politických strán.Dobrá investícia prináša trvalý rozvoj a formujecharakter spoločnosti, dobrá investíciaprináša dobrú budúcnosť občanov. Prejedanieči rozkrádanie eurofondov posunie Slovenskona okraj únie a obyvateľstvu chystápozíciu nádenníkov v montážnych halách.■■ Keď ste pracovali na ministerstve dopravy,striktne ste odmietali predĺženie širokorozchodnejželeznice na slovensko-rakúske hranice.Prečo KDH zmenilo názor na túto megastavbu?Mimoriadne udalosti si vyžadujú mimoriadnekroky. Téma širokorozchodnej je naozajmimoriadna. Slovensko ako tranzitnákrajina v železničnej doprave s prepravnýmvýkonmi ani zďaleka nevyužíva aktuálne kapacityželezničnej dopravnej cesty. Z tohtopohľadu sa ukazuje budovanie novej investíciev podobe širokorozchodnej z východuSlovenska na západ ako nepotrebné. Z dlhodobéhogeopolitického hľadiska, ak sabudú posúvať hranice únie na východ a trhsa masívne rozšíri na Ukrajinu a do Ruska,je vhodné zaoberať sa týmto mimoriadnymdopravným modelom, ktorý by mohol byťzaujímavý nielen z geopolitického, ale ajz hospodárskeho hľadiska a bol by pre násprínosom.■■ Nákladná železničná doprava Cargo je stratová,súčasná vláda jej akože poskytla pôžičku.Z čoho ju asi splatí?V roku 2010, pri zmene vlády a zmenáchv predstavenstvách, mal podnik stratu122,639 mil. eur. V roku 2011 sme túto stratuznížili na 330-tis. eur. Nákladná doprava jeobvykle zisková, či už cestná alebo železničná.Ak je spoločnosť Cargo v strate a má perspektívustratu ďalej tvoriť, pôžičku nemáako splácať. Ak sa tento stav nezmení, takide o poskytnutie nenávratnej pôžičky, tedao dotáciu na krytie straty. Slovenské Cargosa musí zmeniť vnútorne na dobre fungujúcudopravnú spoločnosť schopnú fungovaťv normálnom podnikateľskom prostredía podstatne zvýšiť objem prepravných výkonovvo vnútroštátnej, ale najmä v medzinárodnejdoprave. Perspektívou by mohloozdravenie Carga, vstup silného investoras následnou modernizáciou dopravnýchprostriedkov, podstatné zvýšenie objemua kvality prepravných výkonov s efektívnouekonomikou.8 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovensko láka na zážitkovú turistikuNajväčšie celosvetové cestovateľské vydavateľstvo Lonely Planet vybralo Slovensko medzi 10 odporúčaných turistických destináciína rok 2013, následne sa naša krajina objavila medzi 10 najlepšími destináciami na rok 2013 aj v americkom cestovateľskommagazíne Budget Travel. V tejto súvislosti venovali pozornosť Slovensku aj televízne stanice CCN a BBC, pozornosť zamerali aj naKošice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Oslovili sme preto generálnu riaditeľku Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR)Ing. Martu Kučerovú, aby sme sa porozprávali o cestovnom ruchu, jeho smerovaní a plánoch.■■ Je nepochybne príjemné dostávať podobné hodnotenia, ktoré hovoriao zlepšení imidžu, skvalitnení služieb.Samozrejme. Potvrdilo sa to aj v zdôvodnení v Lonely Planet,keď naše zaradenie komentovali dodatkom, že „zlepšenie imidžuSlovenska prišlo neskôr, ale dostavilo sa. Návštevníci by pretomohli a mali objaviť viac.“ Naša krajina je prezentovaná akokultúrna a málo objavená európska destinácia s vylepšujúcim saimidžom. Prejavila sa tak synergia aktivít, ktoré sa udiali v oblasticestovného ruchu za posledné obdobie. Bude teraz veľmi dôležité,ako túto príležitosť využijeme a ako ju budeme rozvíjať.■■ Zúčastňujete sa na rôznych veľtrhoch cestovného ruchu vo svete.Čo kladiete do popredia záujmu pre zahraničných tour operátorov čikoncových turistov pre návštevu Slovenska?Popri tradičných destinačných odporúčaniach sme sa zameralina prezentáciu Slovenska ako cieľovej krajiny z pohľadu kongresovéhoturizmu (MICE), ako lukratívnej destinácie na konanieglobálnych, firemných či tematických podujatí so zaujímavýmsprievodným programom. Ďalším cieľom je predstaviť našu krajinus takmer nekonečnými možnosťami zážitkového turizmu.Domnievam sa, že v tejto oblasti máme skutočne čo ponúknuť.Vybrať si môžu prakticky všetky vekové kategórie. Z pohľadu prezentáciena zahraničných trhoch patrí medzi najdôležitejšie účasťna najväčšom cestovateľskom veľtrhu CMT Stuttgart, kde sme sazačiatkom roka ako partnerská krajina stali VIP vystavovateľom.Nemecké médiá venovali Slovensku obrovskú pozornosť, čo sa pozitívneodzrkadlilo na informovanosti návštevníkov, ktorí si slovenskúexpozíciu prišli pozrieť už cielene.Úspešná bola aj naša účasť na medzinárodných veľtrhoch WTMv Londýne, ITB Berlín či MITT Moskva, ako aj na ďalších. Len nedávnosme predstavili Slovensko v Číne, kde sme okrem oficiálnejprezentácie na veľtrhu využili možnosť samostatnej a cielenejprezentácie pre kľúčových čínskych touroperátov. Číňania súnajväčší cestovatelia na svete, predstihli aj Nemcov a Európa jepre nich momentálne „must have”. Bolo by chybou nevšímať siobrovský čínsky trh a nebyť na ňom prítomný. Navyše, čínskehospodárstvo expanduje a ľudia si môžu dovoliť cestovať a na cestáchaj míňať.■■ Slovensko sa bude v tomto roku špeciálne prezentovať svetovýma európskym odborníkom na vonkajšie a extrémne športy v prírodnýchchránených oblastiach. Môžete priblížiť toto podujatie?Zážitková turistika – to je aj paraglidingRafting v Areáli vodných športov v Liptovskom Mikuláši10 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013Bratislava – cieľ účastníkov vinárskej súťaže Concours Mondial de BruxellesMesto Liptovský Mikuláš a región Liptov budú v októbri tohtoroka organizátormi v poradí druhého európskeho stretnutia Nature& Sports Euro’Meet 2013. Ide o ojedinelý projekt prezentácie športovv prírode (outdoor sports) a voľnočasových aktivít. Podujatie pozostávaz dvoch častí – konferencie a výstavy. Súčasťou sú aj workshopyv teréne, počas ktorých si okolo 600 európskych outdoorovýchšportových odborníkov môže na vlastnej koži pozrieť a vyskúšať, čovšetko ponúka liptovský región. Organizátori pripravili šesť veľmizaujímavých a pestrých trás, v ktorých vhodne skĺbili outdoorovémožnosti s históriou, ekológiou, kultúrou, relaxom a to všetko podporenétradičnou gastronómiou. Účastníci si budú môcť vyskúšaťaktivity v bike parku, cyklotrasy, turistiku rôznej obťažnosti, speleológiu,skalolezenie, paragliding, horolezectvo, vrcholové športyv areáli vodných športov, zároveň si pozrieť aj Vlkolínec (pamiatkuUNESCO), skanzen, prečerpávaciu elektráreň Čierny Váh, klimatickékúpele Smokovce, hvezdáreň a meteostanicu na Skalnatom plese.V ponuke sú aj akvapark, kúpele Lúčky a mnohé ďalšie aktivity.Tento program je pripravený v lokalite zhruba 50 km 2 ! Určite nemenejzaujímavé však budú aj odborné prednášky európskych odborníkova uznávaných expertov v tejto oblasti. Toto podujatie budevrcholom v druhom polroku tohto roka. SACR sa zapojila do organizácietohto podujatia, pripravuje na ňom aj prezentáciu Slovenska.■■ Začiatkom mája sa Bratislava stala „hlavým mestom“ vína, keďhostila svetovú súťaž vín Concours Mondial de Bruxelles 2013. Možnoaj konanie takejto prestížnej svetovej súťaže označiť za pozitívny výsledokSlovenska z hľadiska úspešnej prezentácie?Určite, veď Concours Mondial de Bruxelles je zaradený dotakzvaných world class events, to znamená, že je podujatím svetovéhovýznamu, aké na Slovensko neprichádza každý deň. Snažímesa preto využiť všetky možnosti na zviditeľnenie slovenského vinárstva,ako aj krajiny samotnej. Do Bratislavy prišlo viac ako 300uznávaných degustátorov vín. Mnohí z nich sú novinári zo špičkovýchsvetových médií a môžu tak o Slovensku pozitívne informovaťna základe osobných zážitkov. Pre svetových znalcov vínasme novou vinárskou krajinou, ešte neprebádanou, a preto príťažlivou.Videli sme to aj na niekoľkých prezentačných podujatiach,kde sme predstavili Bratislavu a Slovensko ako usporiadateľa prestížnehoConcours Mondial de Bruxelles. Jedným z nich bola degustačnátlačová konferencia v Bruseli, kde súťaž pred dvadsiatimirokmi vznikla. Medzinárodným mediálnym partnerom CMB je užroky agentúra Reuters, čo je záruka celosvetovej publicity o Slovensku.Keďže slovenské vína v posledných rokoch získavajú vavrínyna svetových vinárskych súťažiach, upriamujú tým pozornosťna našu krajinu. Ľudia túžia spoznať miesta a vinárov, ktorí vínovytvorili. Aj kvalitné víno otvára Slovensku cestu k rozvoju zážitkovejturistiky. To je tiež dôvod, prečo na každej medzinárodnej prezentácii,veľtrhu či výstave ponúkame výber slovenských vín. Eštesme sa nestretli s nepriaznivým ohlasom, práve naopak. EURÓPSKA ÚNIATento projekt je spolufinancovanýz prostriedkov ERDF.Prezentácia Slovenska na ITB BerlínPohľad na priebeh súťaže CMBČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii11

Ministerstvo dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SRVlaňajšie výsledky námdodávajú optimizmusCestovný ruch na Slovensku má stúpajúcu tendenciu. Pomôže urýchliť a skvalitniť jehorozvoj pripravovaná dlhodobá stratégia? Na otázky publicistu Jozefa Šuchu odpovedáIvana Magátová, generálna riaditeľka sekcie cestovného ruchu.■■ Vláda pripravuje stratégiu rozvoja cestovnéhoruchu do roku 2020. V akom štádiu jepríprava tohto dokumentu?V súčasnosti je v pripomienkovom konanívrátane dosahov na životné prostredie.Predpokladám, že v máji bude tentomateriál predložený na schválenie vládeSR. Ale už v predstihu začíname uskutočňovaťjej zámery. Napríklad pripravujemezavedenie systému kvality, spracúvamemarketingovú stratégiu, pripravujeme novelizáciuzákona č. 91/2010 Z. z. o podporecestovného ruchu s cieľom skvalitniť destinačnýmanažment. S rezortom školstvariešime možnosti vzdelávania odborníkovpre cestovný ruch, pripravujeme súťaž prenovinárov píšucich o cestovnom ruchu,chceme motivovať subjekty cestovného ruchusmerom k inováciám vyhlásením súťažev tejto oblasti, posudzujeme tzv. veľképrojekty cestovného ruchu z hľadiska ichmožnej podpory v rámci zákona o investičnejpomoci atď. Postupne budeme rozvíjaťaj ďalšie aktivity tak, aby sme splnilistanovený strategický cieľ, zaradiť Slovenskoku krajinám s vyspelým cestovným ruchoms kvalitnými službami, s kvalifikovanýmpersonálom, v jasnej koexistenciis ochranou prírody, kultúrnymi a historickýmipamiatkami.■■ Sú výsledky cestovného ruchu za rok 2012dobrým odrazovým mostíkom na štart novejstratégie?Vlaňajšie výsledky nám dodávajú optimizmusa poskytujú dôvod na to, aby smerok 2012 považovali z hľadiska cestovnéhoruchu za úspešný. Prišlo k nám o 5,7 % turistovviac ako v roku 2011. V zariadeniachcestovného ruchu na Slovensku bolo ubytovanýchcelkom 3 774 062 turistov, ktorístrávili u nás spolu 10 908 200 nocí. Domácichturistov, ktorí tvorili 60 % z celkovéhopočtu turistov, pribudlo 6,4 % oproti roku2011, a počet zahraničných turistov vzrástolo 4,6 %.Foto: archív■■ Ktoré oblasti na Slovensku najviac lákajúturistov?Vychádzajúc z aktuálnych údajov môžemeuviesť, že cestovný ruch je na Slovenskuv zásade realizovaný v dvoch regiónoch,resp. oblastiach. Prírodné a kultúrno-historicképamiatky lákajú turistov k návštevesevernej časti Slovenska. Konkrétne v Žilinskoma Prešovskom kraji je ročne realizovanýchaž 38 % zo všetkých prenocovaní.Voda, kultúrne i historické pamiatky i hlavnémesto Slovenska s jeho atraktivitami,aktivitami a infraštruktúrou cestovného ruchu,sú dôvodom návštevy Bratislavskéhokraja, kde je realizovaných až 25 % prenocovaní.Tento kraj v roku 2012 zaznamenalnajvyšší medziročný rast počtu ubytovanýchnávštevníkov, a to 5,6 percenta.Aj keď nie sú k dispozícií presné štatistickéúdaje na úrovni lokalít a či oblastí,k iste najnavštevovanejším lokalitám patriaoblasti Vysokých a Nízkych Tatier, Maleja Veľkej Fatry. Vyhľadávanými sú aj kúpeľnémestá ako napríklad Piešťany, Bardejova pod. Nemálo návštevníkov zaznamenávajúceloročne aj na termálnych kúpaliskách,ktoré sa zameriavajú na poskytovanie wellnessslužieb. Tieto sa nachádzajú na takmercelom území Slovenska, no prevláda jehojužná a či juhozápadná časť. Kultúrne i historicképamiatky, v neposlednom rade všakaj dostupnosť a hospodárska úroveň, sú dôvodomk návšteve našich najväčších miest,a to Bratislavy i Košíc. Predpokladáme, žeKošice ako Hlavné mesto kultúry 2013, tútotendenciu ešte umocní.V letnom období získava aj na Slovenskustále väčšiu popularitu cykloturistika. S jejsystémovejšou podporou počíta vládou prijatástratégia rozvoja cyklodopravy a cykloturistiky.Vlani potešila skutočnosť, že sapostupne začína rozvíjať cestovný ruchuna Horehroní, v oblasti Brezna a ČiernehoBalogu. Dúfajme, že tento rok nastupujúcitrend potvrdí.■■ Z ktorých krajín k nám prichádza najviacnávštevníkov?Podľa ubytovacej štatistiky najviac návštevníkovtradične prichádza z okolitýchkrajín, predovšetkým z Českej republiky.Česi tvoria takmer tretinu všetkých zahraničnýchturistov v ubytovacích zariadeniachcestovného ruchu na Slovensku. V minulomroku ich k nám zavítalo 491 136, čo je o 2,9percenta viac ako v roku 2011. Za Českourepublikou nasledujú Poľsko a Nemecko.Do top päťky patria aj Rakúsko a Maďarsko.V prvej desiatke národností, pre ktorýchje Slovensko zaujímavou destináciou,by sme našli aj Britov, Rusov, Ukrajincov,Talianov a Francúzov. Vlani sme zaznamenalizvýšený záujem o aj zo strany Číny, Indie,USA a severských krajín.■■ Čím môžeme turistov prilákať na prichádzajúculetnú sezónu?Ide o množstvo podujatí zameraných nazvýšenie počtu a dĺžky pobytu domácich ajzahraničných návštevníkov. Odporúčamesledovať nielen webovú stránku Slovenskejagentúry pre cestovný ruch (SACR) www.slovakia.travel.sk, ale aj aktivity oblastnýcha krajských organizácií cestovného ruchu.Najväčším lákadlom bude opäť naše hlavnémesto a jeho okolie. Bratislava priťahujenávštevníkov rôznymi podujatiami, medziinými napríklad Dňom otvorených dverí samosprávyči Nocou múzeí a galérií. V májisa Bratislava stane dejiskom prestížnej medzinárodnejsúťaže vín Concours Mondialdu Bruxelles a najväčšie múzeum modernéhoumenia na Slovensku Danubiana budelákať trvalou expozíciou medzinárodného,holandského a slovenského umenia.Rastie záujem aj o Malokarpatskú vínnucestu, zvyšuje sa návštevnosť Modry a výrobnemajoliky, Hradu Červený Kameň,Bojníc, kúpeľných miest Piešťany i TrenčianskychTeplíc. Do popredia záujmu sadostáva mesto Skalica so svojimi upravenýmia zaujímavými pamiatkami. Populárnoudestináciou sú Košice – tohtoročné Európskehlavné mesto kultúry s množstvom zaujímavýchpodujatí. Predpokladáme, že jehonávštevnosť stúpne až o dvojciferné číslo.V centre záujmu sú aj stredoveké mestá Bardejov,Levoča, Kežmarok a drevené kostolíkyseverovýchodného Slovenska. Populárnesú i plte na Dunajci s návštevou ČervenéhoKláštora, jaskyňa v Domici, Ochtinskáaragonitová jaskyňa, Betliar a, samozrejme,Spišský hrad a jeho okolie. Tokajská vínnacesta naberá postupne, ale iste na popularite.Nemožno opomenúť naše veľhory Tatry.Na strednom Slovensku ide aj o baníckemestá Banskú Štiavnicu, Kremnicu s jarmokomremesiel, skanzen v Pribyline, Vlkolíncia vo Vychylovke, salaš v Krajinke, kúpelev Rajeckých Tepliciach, prekrásny hradv Oravskom Podzámku a nesmieme vynechaťani Nízke Tatry. To je len krátky prehľadtoho, čo na Slovensku môžeme v cestovnomruchu očakávať. 12 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SRŠtát aktívne pôsobí na trhukombinovanej dopravyO perspektívach dopravy na Dunaji a aktuálnej situácii v leteckej doprave sa s generálnouriaditeľkou sekcie civilného letectva a vodnej dopravy Ministerstva dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SR Radmilou Valíčkovou rozprával publicista Jozef Šucha.■■ Dokument Stratégia rozvojadopravy SR do roku 2020 predpokladázmenu výkonov v oblastidopravy v prospech vodnej dopravy.Čo sa v tomto smere urobilo?Našou prioritou je pomôcťk zvyšovaniu výkonov v oblastidopravy v prospech vodnej dopravy.Dôležitou aktivitou, doktorej je SR zapojená v rámciEÚ, je stratégia EÚ pre Dunajskýregión. Akčný plán Dunajskejstratégie tvoria 4 pilierea 11 prioritných oblastí. V rámciprioritnej oblasti 1a) zameranejna rozvoj vnútrozemskej vodnejdopravy na Dunaji a jeho prítokovje najdôležitejší cieľ zameranýna zlepšenie infraštruktúrya odstránenie prekážok preplavbu na Dunaji. Veríme, žepráve riešenie tohto cieľa pomôžezvýšiť výkony vo vodnej doprave.Naša sekcia vyvíja v tomtosmere aj ďalšie dôležité aktivity.■■ Dunaj má potenciál stať sa exportnoudiaľnicou. Najväčší slovenskívýrobcovia ako Volkswagen,Kia alebo Samsung diskutovaliv marci 2013 na Ministerstvedopravy, výstavby a regionálnehorozvoja SR s expertmi OECDo možnostiach rozvoja prístavnýchmiest a vodnej dopravy naDunaji a Váhu. Aké boli záverystretnutia?Partnerské konzultácie expertovOECD so zástupcamihlavných hospodárskych subjektovSR prebiehali formou individuálnychrozhovorov (Peerrewievs). V dialógu spoločnehodnotili efektívnosť využívaniahlavných dopravných, logistickýchinfraštruktúr. Analyzovalisúčasný stav a potenciál exportufinálnych produktov a importu,tovarov, surovín hlavných priemyselnýcha logistických spoločnostísídliacich v SR s osobitýmzameraním na potenciál a ekonomickúefektívnosť vodnej dopravyv multimodálnej doprave.Hodnotili využívanie vnútrozemskeja medzikontinentálnejvodnej dopravy. Získané informáciea poznatky budú spracovanéa použité v prípadovej štúdiiprístavných miest Bratislava,Komárno a Štúrovo.■■ Štátna akciová spoločnosť Verejnéprístavy obhospodaruje pozemkytroch Dunajských prístavov– Bratislava, Komárno a Štúrovo.Plánuje sa rozšírenie prístavovna Dunaji?V súčasnosti ministerstvo neuvažujes budovaním novýchverejných prístavov na Dunaji.Dnešné kapacity našich prístavovsú dostatočné aj vzhľadomna tovarové toky, ktorých kapacitaje menšia ako v minulosti.So zvýšením počtu prístavov naDunaji neuvažuje ani koncepciarozvoja verejných prístavovSR. Ak vzniknú nejaké novéprístavy, pôjde o aktivity súkromnéhosektora. Ministerstvosa plánuje prednostne zameraťna obnovu existujúcich verejnýchprístavov, aby napravilochyby z minulosti. Chceme pomôcťštátnej akciovej spoločnostiVerejné prístavy získaťprístup k infraštruktúre, a plánovaťnové projektové zámeryOperačného programu Doprava(OPD) na programové obdobie2014 – 2020.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Uvažuje sa s budovaním trimodálnehoterminálu v bratislavskomprístave?Naše ministerstvo spoluso Železnicami SR, ktoré súhlavným investorom termináluintermodálnej prepravy (TIP),urobilo všetky kroky vedúcek uskutočneniu tejto investície.Zo všetkých prieskumov a štúdiívyplynula jednoznačná potrebapre výstavbu TIP. Štát chce aktívnepôsobiť na trhu kombinovanejdopravy a tak plniť uzneseniabielej knihy, ktoré kladúdôraz na rozvoj kombinovanejdopravy, zníženie emisií, vytvoreniepodmienok na presun tovaruz ciest a diaľnic na železnicua vodu. Tento cieľ je v súlades Dunajskou stratégiou.■■ Ako hodnotíte situáciu s osobnýmiprístavmi?Pri definovaní nových rozvojovýchaktivít v oblasti osobnýchprístavov ministerstvos prevádzkovateľom prístavuaktívne kooperuje. Osobné prístavysú nedeliteľnou súčasťouverejných prístavov. SpoločnosťVerejné prístavy, a. s.,predstavila koncepciu rozvojaosobných prístavov a návrh,ktorý by mal smerovať k poskytovaniulepších a širších služiebna pristávanie osobných kajutovýchplavidiel.■■ Verejné prístavy sa zapojili dospoločného projektu SR a OECDpod názvom Dunajská os, prípadováštúdia prístavných miestBratislava, Komárno a Štúrovo.V akom štádiu je tento projekt?Prípadová štúdia prístavnýchmiest Bratislava, Komárnoa Štúrovo by mala byť ukončenáa prezentovaná na OECD vovýbore pre politiku územnéhoregionálneho rozvoja (TDPC)v júni tohto roka a následnepublikovaná ako WorkingPaper v databáze OECD v druhejpolovici roka 2013.■■ Letiská Bratislava, Košicea Pop rad –Tatry sú súčasťoutranseurópskych dopravných sietí.Čo znamená toto postaveniez hľadiska ich rozvoja a možnostívyužitia európskych fondov?Letisko M. R. Štefánika Bratislavapatrí do základnej siete letísk(core network) a letiská Košicea Poprad – Tatry patria dokomplexnej siete letísk (comprehensivenetwork). Z tohovyplýva povinnosť štátu udržaťtieto letiská na európskej dopravnejmape. S tým je spojenápotreba udržiavať ich funkčnosťa požadovanú úroveň kvalityich služieb.V súčasnosti participujemena príprave Operačného programuDoprava na programové obdobie2014 – 2020 s ambíciou,aby sa minimálne tieto letiskámohli uchádzať o finančnéprostriedky z európskych fondov.Súčasťou tohto procesu jevypracovanie sektorovej analýzya neskôr vytvorenie komplexnéhomodelu dopravnej infraštruktúry.Sektorová analýzaby mala vyústiť do konkrétnychprojektov (najmä oprava dráhyna letiskách Bratislava a Poprad– Tatry a cargo terminál a hangárna letisku v Košiciach).■■ Aká je perspektíva Letiska MilanaRastislava Štefánika v Bratislave?Pri rozhodovaní o ďalšom rozvojiLetiska Bratislava musia akcionáripredovšetkým pracovaťs faktmi, ktoré vychádzajú z ekonomickejreality súčasného rozvojaeurópskej leteckej dopravy.Rozvoj letiska je vo všeobecnostidlhodobý proces, investične veľmináročný a vyžadujúci si dlhodobúkoncepciu. Tlak na úsporyv štátnom rozpočte a nedostatokprostriedkov na investičnéaktivity štátu s dlhodobou návratnosťousú ekonomickou realitou.V súčasnosti sa ukončujeproces výberu poradcu. Potombudú prijaté ďalšie rozhodnutiana úrovni vedenia nášho ministerstva,resp. vlády SR.Musím zdôrazniť, že dopravcoviacitlivo reagujú na trha opúšťajú tie linky, ktoré sú prenich stratové. Tieto javy sú zrkadlomekonomickej situácie,cestovného ruchu. Ak máme čoponúknuť a vieme sa dostať dopovedomia zahraničných klientov,radi nás budú navštevovať,či už v rámci podnikateľskýchaktivít alebo ako turisti. Ale touž presahuje rámec pôsobnostiletiska, ktoré je len vstupnýmbodom – je to vecou krajiny, regiónu,mesta. 13Foto: archív

Sme kvalitnýa konkurencieschopný partnerLetecký priemysel v Európe momentálne zaznamenáva stagnáciu dopytu po leteckej doprave. Je najlepším a najcitlivejšímindikátorom hospodárskeho poklesu alebo rastu ako celku. Súčasťou tohto priemyslu sú okrem výrobcov lietadiel, leteckýchspoločností, letísk aj spoločnosti poskytujúce letecké navigačné služby. V Slovenskej republike túto úlohu už roky spoľahlivo plniaLetové prevádzkové služby SR, štátny podnik (LPS SR, š. p.). Bezpečnosť leteckých navigačných služieb a kvalita sú základnýmipiliermi, na ktorých stojí identita nášho podniku, a to chceme aj naďalej potvrdzovať.LPS SR, š. p., prešli od vzniku mnohými míľnikmi a zmenami. Tou poslednou,historickou, bolo presťahovanie celej firmy do nový priestorov,z ktorých sa poskytujú letecké navigačné služby, ale aj administratívna podpora.Keďže požiadavky na zvyšovanie úrovne bezpečnosti zo strany dopravcova štruktúr EÚ neustále rastú, bolo veľmi žiaduce uskutočniť takútoradikálnu zmenu. Veríme, že týmto krokom sme vytvorili lepšie pracovnépodmienky pre zamestnancov a novou infraštruktúrou sme si vopred pripravilivoľné kapacity na poskytovanie tých služieb v ďalších desaťročiach.Výsledky LPS SR, š. p., by sme mohli hodnotiťv dvoch rovinách – medzinárodnej a vnútroštátnejV oblasti medzinárodného pôsobenia LPS SR, š. p., by som rád vyzdviholproaktívny prístup všetkých zamestnancov podniku, ktorí sa akýmkoľvekspôsobom podieľali a naďalej podieľajú na všetkých aktivitách súvisiacichs projektmi EÚ, ako sú Jednotné európske nebo II, Funkčný blok vzdušnéhopriestoru v strednej Európe „FAB CE“, centralizované služby, atď. Odkaždého z týchto projektov si Európska komisia sľubuje decentralizáciua defragmentáciu európskeho vzdušného priestoru, zníženie nákladov naletecké navigačné služby, zníženie meškaní letov, väčšiu flexibilitu a efektivitupri využívaní vzdušných priestorov jednotlivých krajín a v neposled-14 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

nom rade zníženie objemu emisií. Všetkytieto ciele sú kvantitatívne formulovanédo Národného plánu výkonnosti, ktorý EKschvaľuje a zároveň vyhodnocuje jeho plnenie.Pre Slovenskú republiku a LPS SR,š. p., je vytvorenie Funkčného bloku vzdušnéhopriestoru v strednej Európe (FAB CE)významným historickým míľnikom. Spolus ďalšími šiestimi krajinami – Rakúskom,Českom, Maďarskom, Chorvátskom, Slovinskoma Bosnou a Hercegovinou – podpísalov máji 2011 spoločnú zmluvu o vytvorenítzv. funkčného bloku vzdušnéhopriestoru, ktorým sa odštartoval procesdefragmentácie a vytvorenia omnoho väčšiehovzdušného celku ďaleko presahujúcehohranice štátu. LPS SR, š. p., zohrávajúv tomto procese dôležitú úlohu, čo potvrdzujeaj postavenie zástupcov podnikuv štruktúrach FAB CE. Úzka spoluprácaštátov a poskytovateľov leteckých navigačnýchslužieb strednej a východnej Európyje dôležitá nielen pre úspech jednotlivýchprojektov v rámci FAB CE, ale je absolútnekľúčová pri presadzovaní a obhajovanínašich záujmov v európskych štruktúrach.Práve preto zorganizovalo LPS SR, š. p., 3.a 4. apríla 2013 v Bratislave historicky prvéstretnutie zástupcov poskytovateľov služiebtroch „FAB-ov“ – FAB CE, Baltic FAB(Poľsko, Litva) a Danube FAB (Rumunsko,Bulharsko) – celkovo 11 štátov, aby sme sidohodli podmienky užšej spolupráce a spoločnejstratégie pri presadzovaní našich záujmov.Výnimočnosť tohto stretnutia potvrdilaaj prítomnosť generálneho riaditeľaEUROCONTROLu Franka Brennera.Na národnej úrovni chceme pozitívne vyzdvihnúťspoluprácu s inými zložkami pôsobiacimiv oblasti civilného letectva, akoMDVRR SR, Letecký úrad, Ministerstvoobrany SR, dopravcovia atď. Z mnohýchby som rád spomenul aktívnu participáciuna Národnom pláne výkonnosti s MDVRRa Leteckým úradom a pomoc Ministerstvuobrany SR na príprave plnenia podmienokna certifikáciu poskytovateľa leteckých navigačnýchslužieb podľa postupov platnýchpre civilné letectvo (príprava riadiacich letovejprevádzky a riadiacich dokumentov).Bez takejto úzkej spolupráce by nebolo možnédefinovať stratégiu civilného letectva.LPS SR, š. p.,čaká neľahké obdobieV súčasnej situácii, keď samotná Európačelí mnohým výzvam a očakávaniam, musiaLPS SR, š. p., zachovať minimálne rovnakýštandard pri poskytovaní letových prevádzkovýchslužieb ako v minulosti, prípadnesa pokúsiť niektoré parametre zlepšiť. Nachádzamesa v období, keď sa principiálnemenia určité mechanizmy týkajúce saplánovania finančných zdrojov a práces ľudským kapitálom podniku. Musíme sadôsledne pripraviť na obdobie, keď budenevyhnutné plánovať s predstihom na určitéčasové obdobie (5 rokov) a v ktorom sabude aplikovať princíp zdieľania rizika s leteckýmispoločnosťami. Zjednodušenepovedané, ak sa nebude dariť dopravcom,tak časť strát budú znášať aj poskytovatelialeteckých navigačných služieb.V kombinácii s legislatívou EÚ savytvára skutočne náročné prostredie,ktoré bude vyžadovať presné plánovaniea využívanie zdrojov, úzku spoluprácuso susednými partnermi a partnermiv rámci FAB CE, silnú podporuštátu pri presadzovaní záujmov nielenLPS SR, š. p., ale aj Slovenskej republiky.Cieľom LPS SR, š. p., je byť kvalitným,spoľahlivým a konkurencieschopnýmsubjektom, ktorý plní očakávaniaa požiadavky zákazníkov a zároveň jespoľahlivým partnerom pre svojich zamestnancov.Ing. Miroslav Bartoš,generálny riaditeľ LPS SR, š. p.Foto: archív LPS, š. p.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii15

Ministerstvo dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SRIntegrovaný dopravnýsystém stále chýbaPredovšetkým vďaka Operačnému programu Doprava sa v našej dopravnej sieti dejúisté zmeny. Malo by byť ambíciou dobrého hospodára vynakladať tieto prostriedkyčo najefektívnejšie z hľadiska nákladovosti a naplnenia hlavných spoločenskýchcieľov, teda tak, aby pomohli rozvoju hospodárstva a zabezpečili občanovi spoľahlivú,cenovo výhodnú verejnú dopravu, ktorá by bola schopná konkurovať individuálnejautomobilovej doprave. Naše železnice stále majú ambície byť nosnýmdopravným systémom aj v osobnej verejnej doprave.O ich aktuálnom smerovaní sa náš spolupracovník Peter Onderarozprával s Jiřím Kubáčkom, generálnym riaditeľom sekcie železníca železničných dráh Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.■■ Celý uplynulý rok železničiari veľmi intenzívnepracovali na nových grafikonoch tak,aby k termínu vydania nového cestovnéhoporiadku v decembri 2012 už boli optimalizovanépodľa hlavných zásad, ktoré si ministerstvostanovilo. A teraz, v apríli 2013 vidím, žemáte kanceláriu plnú výkresov s grafikonmijednotlivých tratí. Prečo?Usilujeme sa v daných finančných limitochoptimalizovať sieť rýchlikov i osobnýchvlakov. Úprimne poviem, v rýchlikochsa nám to vcelku podarilo, alev niektorých regiónoch nebola situácia optimálnaz hľadiska časovej previazanostispojov, ani z hľadiska taktov. Takže v grafikonochosobných vlakov ešte robíme úpravy.Ideme doslova trať po trati a citlivo reagujemena podnety verejnosti aj vyššíchúzemných celkov. Usilujeme sa, aby kritériá,ktoré sme stanovili pre osobnú vlakovúdopravu, boli jednotné na celom územíSlovenska. Naším cieľom je, aby železničnáosobná doprava znova nadobudla stálosťa logiku, aby sa už s grafikonmi nemuselokaždý rok hýbať, aby si ľudia privyklina pravidelnosť a aby sa už do cestovnéhoporiadku zasahovalo len v prípade výraznejšejzmeny vplyvom istého vonkajšiehofaktora.■■ Spoločenský záujem velí, aby sa osobná železničnádoprava zladila s autobusovou, rokyvšak vidíme medzi týmito systémami konkurenčnýboj, ktorý so spoločenskou efektívnosťouvynakladania verejných prostriedkovnemá nič spoločné. Skončí sa niekedy?Osobná železničná doprava je dotovanápriamo zo štátneho rozpočtu, autobusovázasa z rozpočtov vyšších územnýchcelkov. Logika samozrejme velí, že by tietodva systémy mali úzko spolupracovať.Dohoda medzi týmito dvoma systémamiFoto: archívsa však v praxi rodí naozaj iba ťažko a jeto problém. My zastávame názor, že železnicemusia byť nosným dopravným systémomvšade tam, kde to charakter tratíumožňuje, a autobusy zasa majú možnosťpružne využiť svoje prednosti na pokrytieúzemí, kde trate nevedú. Železnica je charakterizovanávysokým podielom fixnýchnákladov, zjednodušene povedané, platiťtreba, aj keby po koľajniciach neprešiel anijeden vlak. Naopak, náklady na jeden vlakometerprudko klesajú práve intenzitouprepravy. Preto je dohoda potrebná, alezatiaľ v generálnej podobe nerealizovaná.Zdá sa však, že iná cesta ako dohoda nie jemožná, záleží len od formy. Jedným z riešeníby mohlo byť vytvorenie spoločnýchpodnikov tak, aby tieto systémy hospodárilispoločne a aby sa tak verejné financievynakladali efektívnejšie. Na regionálnejúrovni sme v tomto smere veľmi nepochodili.Preto sa o dohodu s VÚC a autobusovýmiprepravcami pokúšame aj z úrovnecentra.■■ Nevzdávate sa teda?Určite nie, aj reprezentanti vyššíchúzemných celkov čoraz citeľnejšie vnímajúnáklady na autobusovú prepravu, predpokladámeteda, že ich vlastná ekonomikaprinúti k väčšej ústretovosti. Od roku 2005totiž stúpali náklady vyšších územných celkovdo oblasti osobnej dopravy mimoriadnerýchlo nahor – až násobne. Z tohto poznaniateda vyplýva aj náš optimizmus, žek dohode skôr či neskôr predsa len dôjde.Či už na centrálnej úrovni, alebo v štyrochoptimalizovaných regiónoch, a že sa k týmtodohodám urobí aj potrebný legislatívnyrámec. Je jasné, že to nie je práca na mesiacči dva, ale možno na roky.■■ Vyšším prvkom deklarovanej spoločenskejzodpovednosti za výšku verejných výdavkovna osobnú dopravu a zároveň skvalitnenímservisu pre občana majú byť integrované dopravnésystémy – predbežne pre región Bratislavy,resp. Záhoria a Košíc. Hovoríme o tomod roku 2005, po rokoch váhania mal konkrétnev Bratislave nabehnúť systém už v decembri2012. Nestalo sa. Ďalší termín bol marec2013. A zasa nič...Stav je dôsledkom rôznych predstáv o reálnomnaplnení významu pojmu integrovanýdopravný systém. To predsa nie je leno integrácii taríf, ale o integrácii dopravnýchsystémov. Nemôžu teda v nezmenenejpodobe fungovať vlakové spojenia trebársz Malaciek do Bratislavy a k tomu súbežne,po paralelnej štátnej ceste autobusovéspojenia v rovnakej frekvencii.■■ Prvá fáza sa však vcelku podarila. V decembrivydané cestovné poriadky železníca autobusovej spoločnosti Slovaklines na Záhoríuž dosť dobre spolu komunikujú, je tonaozaj výrazný pokrok.Áno, je to však len prvý krok a mali smeuž byť v integrácii oveľa ďalej. Logickýchargumentov je k dispozícii požehnane, realitaje však oveľa komplikovanejšia, stálevyhrávajú parciálne a rôzne iné záujmynad zdravým rozumom. Teraz, aj to nesmelo,hovoríme o 1. júni 2013 ako o ďalšomtermíne pre spustenie prvej etapy.■■ Podľa dostupných informácií sa však prváetapa integrovaného systému dopravy budedotýkať len predplatiteľov časových cestovnýchlístkov, tzv. permanentiek, možnosť využiťvýhodu integrácie nebudú mať cestujúcina zakúpený jednorazový lístok.Áno, k tomuto kroku by sa malo pristúpiťaž v ďalšej etape. Predbežne najviacpociťujeme nesúlad záujmov a nedostatokpolitickej vôle dosiahnuť dohodu. Bratislavazriadila samostatnú organizáciu, Bratislavskúintegrovanú dopravu, už v roku2005, jej hlas vo vzťahu k VÚC je všakstále iba poradný. Potrebovali by sme inštitúciu,ktorá bude reálnym vykonávateľomspoločných rozhodnutí, teda aj s právomocoudisponovať spoločnými finančnýmiprostriedkami a podpisovať zmluvy.Úprimne povedané, aj na úrovni nášho rezortudosiaľ chýba odbor, ktorý by integrovaldopravné systémy a zastrešoval celúproblematiku s určitým nadhľadom. 16 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Spoločnosť Verejnéprístavy má tendenciu rásťO perspektíve dunajských prístavov a rozšírení vodnej dopravy na Slovenskusa rozprával publicista Jozef Šucha s generálnym riaditeľom a predsedompredstavenstva štátnej akciovej spoločnosti Verejné prístavy Jozefom Moravčíkom.■■ Vaša spoločnosť vlastní pozemky v územnýchobvodoch prístavov v Bratislave, Komárnea Štúrove. To sú tri verejné prístavy na slovenskomúseku Dunaja. Plánuje sa rozšírenieprístavov na tejto rieke?V momentálnej situácii sa neplánuje rozšírenieverejných prístavov na Dunaji. Nevyplývato ani z aktuálne platnej koncepcierozvoja vodnej dopravy a ani zo súčasnejpotreby. Tovarové toky, ktoré prechádzaliv minulosti cez slovenské prístavy, sú dnesna minimálnej úrovni. Ďalší rozvoj, resp.budovanie štátom vlastnených verejnýchprístavov na Dunaji nepredpokladáme. Akbudú nové prístavy vznikať, bude to z aktivítsúkromného sektora. Verejné prístavy,a. s., sa v ďalšom období plánujú zameraťna obnovu existujúcich verejných prístavova napraviť chyby z minulosti, ako aj pomôcťakciovej spoločnosti Verejné prístavy(VP) získať prístup k infraštruktúre a plánovaťnové projektové zámery Operačnéhoprogramu Doprava (OPD) na programovéobdobie 2014 – 2020 na budovanie, rekonštrukciua rozvoj prístavnej infraštruktúrya zvýšenie efektivity prístavných služieb.■■ Stratégia rozvoja dopravy SR do roku 2020predpokladá zmeniť výkony v oblasti dopravyv prospech vodnej dopravy. Aké úlohy z tohovyplývajú pre Verejné prístavy? Urobili sa užnejaké kroky k realizácii trimodálneho terminálu?Ministerstvo dopravy a Železnice SR akohlavný investor trimodálneho termináluv prístave Bratislava a VP, a. s., ako vlastníknehnuteľností urobili všetky kroky vedúcek uskutočneniu tejto investície. Po zváženívšetkých prieskumov a štúdie vykonateľnostivyplýva jednoznačná potreba postaviťterminál. Štát je aktívny hráč na trhukombinovanej dopravy, vytvorí možnostina strane ponuky, vieme, že dopyt existuje.Aktivity štátu smerujú k napĺňaniu uzneseníbielej knihy, čo znamená rozvoj kombinovanejdopravy, zníženie emisií, vytvoreniepodmienok na premiestnenie prevozutovaru z ciest a diaľnic na železnicu a vodu.Do roku 2030 by to malo byť 30 % a do roku2050 viac ako 50 % cestnej nákladnej dopravyvo vzdialenosti nad 300 km. Tento cieľ jev súlade s Dunajskou stratégiou, ktorú zástupcoviaSR prijali.■■ Aká je situácia s osobnými prístavmi naDunaji?Osobné prístavy sú nedeliteľnou súčasťouverejných prístavov. Nové vedenie našejspoločnosti predstavilo koncepciu rozvojaosobných prístavov a návrh, ktorý bymal smerovať k poskytovaniu lepších a širšíchslužieb na pristávanie osobných kajutovýchplavidiel. Ak sa pýtate na rozšírenieosobného prístavu pred obchodnýmkomplexom Eurovea, musím povedať, ževymedzené územie verejného prístavu zahŕňai tento komplex, resp. pobrežné pozemkypred týmto kultúrno-obchodno-spoločenskýmcentrom. Pre verejný prístav toznamená, že toto centrum je súčasťou tohtoúzemia, nie opačne, a vzhľadom na to je,povedzme, adekvátne brať ohľad na potrebyvodnej dopravy, samozrejme, pri dodržanívyšších štandardov ochrany životnéhoprostredia lokality. Verejné prístavy v tejtooblasti pristupujú k umiestneniu pristávacíchpontónov veľmi citlivo, rokujú o tejtoproblematike s Obvodným úradom životnéhoprostredia v Bratislave, vodohospodármi,Štátnou plavebnou správou i zástupcamimesta. Osobný prístav potrebuje novéslužby a nové kapacity, to je realita.■■ V rámci využitia financií z EÚ sa vaša spoločnosťzapojila do dvoch projektov DAHARa INWAPO. O čo konkrétne ide v týchto projektoch?V projekte DAHAR ide o analýzu dunajskýchprístavov z pohľadu možností kooperáciemedzi prístavmi. My sa v projektezameriavame na tvorbu softvérových produktov(výber prístavných poplatkov, sledovanieplavidiel vo verejných prístavoch)hlavne pre naše prístavy s tým, že budúponúknuté aj pre ostatných partnerov.INWAPO je projekt, ktorý má riešiť prepojenievnútrozemských prístavov v oblastijuhovýchodnej Európy s námornýmiprístavmi. V projekte sú analýzy potenciálujednotlivých prístavov a ich prekladaciemožnosti, ako aj napojenia na talianskenámorné prístavy a na prístavy v Jadranskommori. V tomto projekte je partneromspoločnosť Verejné prístavy, ale i súkromnáspoločnosť Slovenská plavba a prístavy(SPaP). Pretože tento projekt má ajsvoju investičnú časť, tak SPaP, a. s., akomajoritný vlastník infraštruktúry vo verejnýchprístavoch rieši investičnú časť rekonštrukcieprístavných zariadení.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Realizáciou týchto projektov sa naše prístavyposunú k európskemu štandardu?Z tých finančných prostriedkov, ktoré súteraz, určite nie, ale sú to prvé lastovičkyčerpania prostriedkov z európskych zdrojovna vodnú dopravu. Ide aj o to ukázaťcestu, ako sa dá prísť k iným než len k vlastnýmzdrojom na budovanie a reštrukturalizáciuprístavov na Slovensku. Dôležité je,aby sme zachytili odchádzajúci vlak a našlipriestor na získanie potrebných finančnýchprostriedkov, aj vzhľadom na to, že nemámedostatok vlastných zdrojov na rozvojovéprojekty. Preto sa snažíme byť aktívnipri príprave nového Operačného programuDoprava a dostať tak príležitosť budovaťprístavy európskeho štandardu.■■ Vodná cesta Váh bola začlenená do rámcaTrans-European Transport Network (TEN-T).Budete sa podieľať na budovaní prístavov natejto vodnej ceste?Podľa dohody o vnútrozemských cestáchAGN je Váh označený ako medzinárodnávodná cesta E81 a je lepšie projektovo rozpracovanýako napríklad verejné prístavy,čo sa týka čerpania prostriedkov z európskychzdrojov. Obsahuje projekty na dostavbuvodného diela Kolárovo, vodnéhodiela Sereď – Hlohovec. Infraštruktúra –brehové opevnenia, nábrežné hrany prístavuKomárno, inundačné hrádze a pod. naVáhu a Dunaji pod vodným dielom Gabčíkovo– je postavená pre prevádzkovéhladiny pre Vodné dielo Nagymaros, čižesú tam určité investície, projektové štúdiea dokumentácie, s ktorými ráta územnýplán, v ktorom sa v budúcnosti uvažujeo stavebnej činnosti.Spolupracujeme s ministerstvom dopravy,ktoré koncepčne rieši rozvoj slovenskýchvodných ciest, a takisto rokujemes Agentúrou rozvoja vodnej dopravy. Týmchcem povedať, že naša spoločnosť mátendenciu rásť a budovať verejné prístavyaj na vážskej vodnej ceste. Ak sa začnú stavaťprístavy na Váhu, chceme byť pri tom.Máme cieľ – vidieť spokojných zákazníkovprístavov!17Foto: P. Urbi

Ministerstvo dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SRDobré správy pre rozvoj dopravyOperačný program Doprava (OPD) patrí medzi najväčšie operačné programy v rámci Národného strategickéhoreferenčného rámca na roky 2007– 2013 pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie. Celková alokácia pre tento programpredstavuje takmer štyri miliardy eur, z čoho príspevok z európskych fondov je viac ako tri miliardy eur a takmersedemsto miliónov eur je povinné národné spolufinancovanie. O jeho súčasnom plnení a perspektíve sa publicista Jozef Šuchapozhováral generálnou riaditeľkou sekcie OPD Denisou Žilákovou.■■ V rozhovore pre EUROREPORTPlus v minulomroku ste povedali, že k polovici augusta2012 bolo v Operačnom programe Dopravatakmer 60-percentné kontrahovanie finančnýchzdrojov a ich čerpanie bolo približne naúrovni jednej tretiny. Čo sa odvtedy zmenilo?Implementácia projektov v Operačnomprograme Doprava sa za posledný polrokvýznamne zlepšila. Kontrahovanie financiív OPD je v súčasnosti na 65 percentáchv celkovej sume 2,46 miliardy eur, a toto číslobude v najbližšom období narastať. Podľanášho plánu OPD bude do konca tohto rokakontrahovaný na sto percent. Čo sa týka čerpania,od augusta minulého roka sa nám podarilovyčerpať takmer 284 mil. eur (na úrovniplatobnej jednotky), čo predstavuje zvýšenieo takmer osem percent.■■ Aké ďalšie novinky máte vo vašom operačnomprograme?Vďaka enormnému úsiliu riadiaceho orgánuOPD a novej kvalite komunikácie s Bruselomsa nám podarilo prekonať viacero výziev.Z tých najaktuálnejších spomeniem napríkladschválenie revízie OPD Európskou komisiou,a to bez akýchkoľvek výhrad. Vďakarevízii sa do roku 2015 budú realizovať ďalšieprojekty pre Bratislavu a Košice. Pôjde napríklado modernizáciu električkovej a trolejbusovejinfraštruktúry a tiež o nákup električiek,trolejbusov a dodávku ďalších pohodlnýcha moderných vlakov na trate v okolíBratislavy a Košíc. Vďaka schváleným zmenámsa vytvorili podmienky na vyčerpaniezdrojov vyčlenených v prioritnej osi 4, ktoréboli pôvodne vyčlenené na projekt železničnejtrate Bratislava Predmestie – BratislavaFiliálka. Ten nebude realizovaný v súčasnomprogramovom období, keďže nezávislá štúdiarealizovateľnosti, ktorú si vyžiadala EK,preukázala, že projekt v dovtedy pripravovanejpodobe nie je možné realizovať v súčasnomprogramovom období. Vzhľadom na reálnepotreby mesta Bratislava preto pripravímetechnicky a ekonomický vhodný projektFiliálky ako stanice pre prímestskú dopravu– teda ako stanice s kratšími nástupišťamiumiestnenými v menšej hĺbke pod povrchoma najmä bližšie k nadväzujúcim zástavkámMHD na Trnavskom mýte. Takýto projektbude následne posudzovaný z pohľaduvhodnosti financovania zo zdrojov novéhoprogramového obdobia 2014 – 2020.Rovnako dobrou správou je pre náš operačnýprogram skutočnosť, že Brusel nám prvýkrátpo takmer dvoch rokoch schválil veľkýželezničný projekt. Ide o projekt modernizácieželezničnej trate na úseku Nové Mestonad Váhom – Zlatovce, pri ktorom nám EÚpreplatí 85 percent z projektu v celkovej hodnotenenávratného finančného príspevkutakmer 230 miliónov eur. Ak pôjde všetkopodľa našich predpokladov, v najbližších týždňochsa rovnako dobré správy dajú čakať ajpri niektorých cestných projektoch.■■ Predpokladáte, že sa podarí vyčerpať všetkyzdroje alokované na dopravné projekty?Ministerstvo dopravy vyvíja mimoriadneúsilie s cieľom vyčerpať všetky alokované peniazez eurofondov v rámci OPD. Implementáciunáročných infraštruktúrnych projektovvšak determinujú aj vonkajšie okolnosti,ako je napr. proces verejného obstarávania,a preto v súvislosti s blížiacim sa koncomprogramového obdobia paralelne analyzujemeaj možné scenáre presmerovania finančnýchprostriedkov.Foto: archív■■ Pomôže pri lepšom využití eurofondovýchzdrojov aj fázovanie projektov? O čo vlastneide a na ktorých projektoch chcete fázovaniepoužiť?Fázovanie projektov je nástroj, ktorý námumožní začať realizáciu veľkého projektuv jednom programovom období a dokončiťho v tom nasledujúcom. Podrobne ho rieširozhodnutie Európskej komisie vydané dňa20. marca 2013. Projekt, ktorý budeme taktoriešiť, musí mať dve technicky a finančne oddeliteľnéčasti, pričom prvá fáza musí byť pripravenána používanie do marca 2017, a druháfáza projektu musí spĺňať podmienkyoprávnenosti na financovanie z nasledujúcehoprogramového obdobia. Veľmi ma teší, žena technických rokovaniach, ktoré boli koncomoktóbra minulého roka, predstaviteliaDG Regio odsúhlasili naše návrhy na fázovanies tým, že spĺňajú ich technické požiadavky.V závislosti od zostávajúcej absorpčnejkapacity nášho operačného programu pripadána fázovanie do úvahy päť projektov: D1Hubová – Ivachnová, D1 Lietavská Lúčka –Dubná Skala, D1 Hričovské Podhradie – LietavskáLúčka, D3 Svrčinovec – Skalité, D3 Žilina,Strážov – Žilina, Brodno.■■ Prejdime od cestnej infraštruktúry k železnici.Ako vidíte zlepšenie prepojenia našejželezničnej infraštruktúry s transeurópskymidopravnými sieťami?So začlenením železničnej siete Slovenskado európskych dopravných ciest v rámciTEN-T prevzalo Slovensko zároveň i povinnosťrešpektovať medzinárodné dohodya technické požiadavky, ktoré zaručujú možnosťďalšieho rozvoja a kompatibilitu s okolitýmiželezničnými správami. Po technickejstránke je hlavným nedostatkom železničnejinfraštruktúry u nás nízka úroveň traťovýchrýchlostí, ktorá len výnimočne dosahuještandardnú úroveň vyspelých európskych železníczabezpečujúcu vytvorenie konkurenčnýchpodmienok zvýhodňujúcich železničnúdopravu oproti menej ekologickým dopravnýmmodalitám. Realizáciou prioritnej osič. 1 – Železničná infraštruktúra – sa zabezpečíefektívnejšie využitie kapacity železničnejinfraštruktúry, zrýchlenie prepravy osôba tovarov, zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivostina báze ekologicky priaznivejšej železničnejdopravy. Zvyšovanie kvalitatívnejúrovne železničnej siete bude prispievať tiežk znižovaniu nepriaznivých vplyvov dopravyna životné prostredie.■■ Ktoré hlavné železničné koridy sú modernizovanév tomto programovom obdobíprostredníctvom Operačného programu Doprava?V rámci modernizácie železničných tratíuž bol ukončený projekt modernizácieželezničnej trate Žilina – Krásno nad Kysucou.V súčasnosti máme rozpracované štyriprojekty medzi Novým Mestom nad Váhoma Belušou, z nich projekt Nové Mesto nad Váhom– Zlatovce, ktorý nedávno schválila ajEurópska komisia, bude stavebne ukončenýuž v máji tohto roka.18 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Rozvoj krajiny závisí od kvalitnejdopravnej infraštruktúryAk chce ísť Slovensko dopredu, bez nových diaľnica rýchlejších koľajníc to nepôjde. Slovensko nutnepotrebuje stavať kvalitné cesty a zmodernizovaťželeznice, ktoré ušetria čas, zvýšia bezpečnosťa súčasne prinesú prácu do regiónov. Európska únia námv tom výrazne pomáha cez eurofondy prostredníctvomOperačného programu Doprava, na ktorý vyčlenila3,2 mld. eur.Operačný program Doprava (OPD) predstavujeplán podpory projektov, ktoré majú význam nielenz hľadiska dopravy, ale pre celú ekonomiku. Financiecielene smerujú do regiónov, ktoré to najviac potrebujú.Hlavným cieľom tohto operačného programu je podporiťrozvoj dopravnej infraštruktúry a rozvoj verejnejosobnej dopravy.V septembri 2007 Európska komisia schválila OPD naroky 2007 až 2013, pričom z prostriedkov Európskehofondu regionálneho rozvoja (ERDF) a Kohézneho fonduna program vyčlenila približne 3,2 mld. eur. V rámcikohéznej politiky na roky 2007 až 2013 to predstavujepribližne 30 % z celkových investícií EÚ vyčlenenýchpre Slovensko. Riadiacim orgánom OPD je Ministerstvodopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.Operačný program a jeho prioritné osi: Železničná infraštruktúra (24,3 % z celkovýchfinančných prostriedkov) Cestná infraštruktúra TEN-T (31,6 % z celkovýchfinančných prostriedkov) Intermodálna dopravná infraštruktúra(3,2 % z celkových finančných prostriedkov) Infraštruktúra pre integrované dopravnésystémy (13,2 % z celkových finančnýchprostriedkov) Cestná infraštruktúra - rýchlostné cestya cesty I. triedy (21,5 % z celkových finančnýchprostriedkov) Verejná osobná železničná doprava(4,7 % z celkových finančných prostriedkov) Technická pomoc (1,5 % z celkových finančnýchprostriedkov)Realizáciou programu sa má do roku 2015 zabezpečiťmodernizácia približne 70 km železníc, výstavba asi230 km diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedya modernizácia 430 km ciest I. triedy. V rámci úspor topredstavuje približne 22 minút v osobnej železničnejdoprave a 72 mil. eur v osobnej i nákladnej cestnejdoprave. Ďalším prínosom je zníženie počtu nehôdna cestách, zvýšenie hustoty ciest vyššej triedy, akoaj zvýšenie podielu železničnej dopravy v nákladnejdoprave.OPD V PRAXI:Výstavba diaľnic a rýchlostných komunikáciíModernizácia železničných tratíPodpora verejnej koľajovej dopravy v Bratislavea KošiciachVýstavba a modernizácia ciest I. triedyVýstavba infraštruktúry na prepravu tovaruNové železničné koľajové vozidlá pre prímestskúa medziregionálnu dopravuPrijímateľmi podpory v rámci OPD sú Železnice Slovenskejrepubliky, Národná diaľničná spoločnosť, Slovenskáspráva ciest, Hlavné mesto SR Bratislava, mesto Košice,Železničná spoločnosť Slovensko, ako aj Ministerstvodopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.Modernizácia doterajšej či budovanie novejinfraštruktúry je postupný proces. ProstredníctvomOperačného programu Doprava bolo doposiaľzmodernizovaných viac ako 52 km železničných tratí,odovzdalo sa takmer 21 km diaľnic, 18 km rýchlostnýchciest a 13 km nových ciest I. triedy.Naša cesta k cieľuwww.opd.skProjekt technickej pomoci OPD „Poskytovanie služiebinformačnej kampane Operačného programu Doprava 2007 – 2013“je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.Investícia do Vašej budúcnosti

Ministerstvo dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SRHľadáme symbiózu železničneja cestnej dopravyV konkurenčnom boji zatiaľ železnice prehrávajú. Spoločenský záujem velí presadzovať skôrželezničnú dopravu, napriek tomu sa oveľa dynamickejšie rozvíja tá cestná.Aj o možnostiach symbiózy sa s Michalom Halabicom, generálnym riaditeľom sekcie cestnejdopravy a pozemných komunikácií Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SRrozprával náš spolupracovník Peter Ondera.■■ Podarí sa, podľa vás, vytvoriťsymbiózu medzi cestným a železničnýmsystémom dopravy?Verím, že áno. Vlaky aj autámajú svoje miesto a oba tietosystémy fungujú najlepšie, keďspolupracujú. Štát má tradičnesilné postavenie vo vlakovejdoprave, či už osobnej alebonákladnej. Naopak, cestná dopravasa rozvíja viac živelne. Todo istej miery spôsobuje problémynajmä pri nákladnej doprave.■■ Optimálnym východiskom preoblasť nákladnej dopravy by malbyť rozvoj intermodálnej dopravy,ktorá tvorí tretiu prioritnú osOperačného programu Doprava,vyžaduje si však vybudovanie infraštruktúry.Pripravujeme budovanie intermodálnychterminálov v Bratislave,Žiline a Košiciach, zatiaľsú v rôznych štádiách prípravnejfázy.■■ Nákladná cestná doprava spôsobujeveľmi vážne problémyv intravilánoch obcí a miest... Akoplánujete efektívne vyriešiť otázkuprejazdu kamiónov, resp. nákladnejcestnej dopravy cez obcea mestá, vyhýbajúcej sa plateniumýta?Problematiku dobre poznáme.Ide predovšetkým o tranzitnúkamiónovú dopravu nacestách nižších kategórií, ktoréna to nie sú určené. Touto pálčivousituáciou sme sa v poslednomčase veľmi intenzívnezaoberali, pretože ide o naozajvážny problém, ktorý ničí nielenľudské majetky, ale aj životy.Už dnes máme k dispozíciíodbornú štúdiu, ktorá presneidentifikovala kritické úsekyFoto: archívciest, kde je tento problém najväčšía ktoré treba okamžite vyriešiť.Možností je niekoľko, aleako najefektívnejšie a zároveňaj v zahraničí najpoužívanejšieriešenie sa nám aktuálne javíosadenie dopravných značiek,ktoré zakážu prejazd tranzitnejdopravy.■■ Budú s týmito opatreniami autodopravcoviasúhlasiť?Všetci autodopravcovia tvrdia,že ich cieľom nie je obchádzaťmýtny systém, takže si nemyslím,že napríklad sprísneniepokút by niekomu mohloprekážať, ale zvyšovanie pokútje v kompetencii Ministerstvavnútra Slovenskej republiky.Iná vec je, ak na niektorýchcestách nie je alternatívna trasaa kamióny tak majú na výberdesiatky kilometrov dlhúobchádzku alebo trasu po cestáchnižšej kategórie. Tu trebak problému pristupovať naozajcitlivo. Lebo ak vykážeme nákladnúdopravu aj z týchto cestnýchťahov, tak namiesto jednejalebo dvoch obcí, cez ktoré kamiónyprechádzajú dnes, budújazdiť cez desiatky miest, ktorésú na cestách prvej triedy. Pretorokujeme so všetkými stranamitak, aby sme našli kompromis,ktorý bude prijateľný a budevyhovovať a všetkým zúčastnenýmstranám.■■ Po zime sa veľa hovorilo ajo zlom stave ciest prvej triedy.Súvisí to zasa predovšetkým s nákladnoudopravou.Áno aj nie. Je pravda, že nákladnádoprava ničí cesty niekoľkonásobneviac ako osobnévozidlá. Veľmi zlý stav komunikáciípo tejto zime je však predovšetkýmvýsledkom toho, žedo ciest sa v posledných dvadsiatichrokoch neinvestovalotoľko, ako by sa malo. Vrchnávrstva vozovky ciest I. triedyby sa mala cyklicky obnovovaťkaždých približne osem až desaťrokov. Preto sme vypracovalikomplexný materiál, ktorýpresne pomenúva stav, v akomcesty sú, a navrhujeme riešenie.Je to, samozrejme, najmä o peniazoch.■■ Budete teda do opráv ciestI. triedy v najbližších rokoch investovať?Nájdu sa finančnéprostriedky na efektívne využitie?Keďže stav ciest po tejto zimebol takmer neprijateľný, vyžadovalsi okamžité riešenie. Pretosme mimoriadne vyčlenili 15miliónov eur, ktoré sme poslalina účet Slovenskej správy ciest,aby mohla vyriešiť najakútnejšieproblémy. Uvedené však nieje systémovým krokom. Dlhodobýmriešením do budúcnostije vyrokovať s ministerstvomfinancií viac peňazí nielen navýstavbu nových ciest, ale aj naúdržbu už existujúcich komunikácií.■■ Keď ste už spomenuli výstavbudiaľnic, ktorý úsek D1 je dnesz vášho pohľadu najkritickejší,a ktorý je, naopak, najpripravenejšína výstavbu?Najkritickejší je určite úsekTurany – Hubová, kde sa viedliveľmi komplikované rokovaniav Bruseli o ekologických dosahochvýstavby. Európska úniaakceptovala naše argumentya vydala súhlasné stanoviskos prípravou tohto úseku v prípadezabezpečenia prijatiazmierňujúcich opatrení. V súčasnostije veľkým otáznikomproblematický zosuv v katastrálnomúzemí obce Kraľovany,ktorý je potrebné preskúmať,čo môže prípravu a výstavbutohto úseku predĺžiť.Na všetky ostatné chýbajúceúseky medzi D1 Žilinou a LiptovskýmMikulášom už prebiehatender alebo sa dokonca súťažvyhodnocuje, čiže v týchtoprípadoch je možné začať stavaťhneď po podpísaní zmluvys víťazom súťaže.■■ Môžete sa vyjadriť aj k otázke,čo bude prioritou po doriešeníspojenia Bratislavy a Košíc?Veľkú pozornosť už dnes venujemedobudovaniu diaľničnéhospojenia smerom na Poľsko.Na sever od Žiliny sa nadiaľnici D3 už niektoré úsekysúťažia a ďalšie budú pribúdaťv nasledujúcich rokoch. Rovnakointenzívne sa už dnes venujemeaj južnému ťahu, teda R2.A kapitolou samou osebe je vybudovanieveľkého obchvatuBratislavy – diaľnice D4 a rýchlostnejcesty R7 smerom najuh od Bratislavy. Takže by sadalo povedať, že už nebude jedenveľký cieľ, ale budeme maťviac menších úloh, na ktorýchbudeme veľmi intenzívne pracovať.Naše ciele sú však limitovanéobmedzenými finančnýmizdrojmi. Intenzita výstavbybude do značnej miery ovplyvnenámnožstvom vyčlenenýchfinančných prostriedkov najmäzo štátneho rozpočtu, ako ajz Európskej únie.■■ Máte už reálnu predstavu o termínoch?Kedy by sa tieto projektymali začať stavať?Ako som už povedal, niektoréúseky z týchto diaľnic sú užv štádiu súťaže a ďalšie budúpribúdať v nasledujúcich rokoch.Máme v pláne do koncaroka 2016 rozostavať 310 kilometrovdiaľnic a rýchlostnýchciest, takže naozaj máme čo robiť,aby sme to stihli. Ak sa námto podarí, bude to historickýúspech. Len na ilustráciu uvediem,že dnes je na Slovenskupribližne 650 kilometrov diaľnica rýchlostných ciest. Takžev podstate máme úlohu rozostavaťtakmer polovicu z toho,čo sa tu budovalo dlhé desaťročia.20 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenské projektyv ďalekom TadžikistaneEurópska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) poskytla stredoázijskej krajine Tadžikistan grant na financovanie investičného projektumodernizácie cesty M41 z Dušanbe po hranicu s Uzbekistanom. Projektantom prvého 4,6 km dlhého úseku tejto cesty v hlavnommeste Dušanbe sa stala na základe medzinárodnej verejnej súťaže spoločnosť Alfa 04, a. s., Bratislava.Tak sa naša spoločnosť po nedávnej skúsenosti v Azerbajdžane opätovne „vrátila“ do exotickej Ázie.Cesta M41 je jednou z dopravných osí Dušanbe.Prepája najdôležitejšie dopravnékoridory mesta a sú na ňu napojené najdôležitejšieinštitúcie mesta a štátu. Okrem vedeniatranzitnej dopravy sa využíva predovšetkýmako mestská magistrála pre osobnúa nákladnú dopravu a tiež pre mestskú hromadnúdopravu. Kostru mestskej hromadnejdopravy tvoria trolejbusy a mikrobusy, ktoré„plynule“ jazdia po vyznačených trasácha zastavia na znamenie aj mimo zastávky.Prvým krokom k zlepšeniu kvality a bezpečnostidopravnej služby, ktorú by vzhľadomna dôležitosť mala poskytovať cestaM41, je projekt, ktorý vypracovala Alfa 04.Na želanie klienta boli v prvej etape projektuštudované tri varianty budúceho šírkovéhousporiadania - rozšírenie na 4 + 4jazdné pruhy, 5 + 5 a 6 + 6 jazdných pruhov.Východiskom boli prognózy rozvojaintenzity dopravy v horizonte roku 2015(čo je predpokladaný termín skončenia rekonštrukcie)a výhľadového roku 2035. Vovýslednom variante sa riešilo rozšírenie na4 + 4 dopravné jazdné pruhy.Zmena existujúcich úrovňových okružnýchkrižovatiek na dvoj- alebo trojúrovňovésa študovala v mnohých variantocha podvariantoch. Tie sa zakladali na výsledkochpodrobnej dopravno-inžinierskejanalýzy vo zvolených výhľadových časovýchhorizontoch.Klient upriamoval zvláštnu pozornosť nabezpečné riešenie pešej dopravy. V mesteTadžikistan na mape strednej ÁzieČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiexistuje niekoľko podchodov. Hoci sú rozmerovoriešené dosť úsporne, evidentná jesnaha o ich oživenie formou malých kioskovna predaj suvenírov alebo občerstvenia.Druhou možnosťou mimoúrovňovéhokrižovania pešej a automobilovej dopravyboli lávky a nadchody. S ohľadom na klimaticképodmienky – horúce letá a mimoriadnestudené zimy, sa ako vhodnejšieukázalo riešenie pešej dopravy v križovatkáchpodchodmi.Priebežné výsledky našej práce boli prerokovávanéso zainteresovanými stranami –s Ministerstvom dopravy Tadžickej republiky,magistrátom mesta, dopravnoupolíciou, útvarom hlavnéhoarchitekta Dušanbe, so spracovateľomúzemného plánu (urbanisticko-architektonickákanceláriaz Moskvy) a s ďalšími zainteresovanýmiinštitúciami.Spoločnosť Alfa 04, a. s., získalav tejto zákazke cenné skúsenosti.Práca, ktorú bolo trebavykonať, si vyžadovala „svojsképrístupy“, ktoré sa často značneodlišovali od tých, ktoré sú zaužívanéna Slovensku. V prvomrade to bol medzičlánok medziklientom a konzultantom, ktorýmbola EBOR. Aj keď v Dušanbeexistuje lokálna pobočkaEBOR-u a projekt sledoval ajtechnický poradca banky, nievždy sa banke podarilo pôsobiťako nezávislý sprostredkovateľa nepriamy účastník projektu.Klient, Ministerstvo dopravyTadžickej republiky, bol mimoriadnenáročný. Pre konzultantabola náročnosť projektu umocnenáskutočnosťou, že hoci saveľká väčšina práce vykonávalav domácom prostredí na Slovensku,na mieste musel pôsobiťvedúci projektu, ktorý práce koordinovala operatívne zaujímalstanoviská v mene projektantakonzultanta.O tom, že v Tadžikistane sa tomutoprojektu pripisovala veľkádôležitosť, svedčí aj skutočnosť,že schvaľovanie variantov a výbervýsledného z nich si vyhradilsám prezident republiky a osobnesa nim zaoberal aj primátormesta Dušanbe.Každá práca v cudzom prostredí je náročná.O to viac teší skutočnosť, že prácunašej spoločnosti Alfa 04, a. s., hodnotiliklient EBOR veľmi priaznivo.Ing. Miroslav Maťaščíkprof. Ing. Ľudovít Naď, CSc.Ing. Ľubica Cigerová21

Ministerstvo dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SRLegislatíva vnesiedo stavebníctva poriadokSúčasný stavebný zákon platí už viac ako 40 rokov a je napriek viacerým úpravám užznačne zastaraný, neflexibilný a nevystihuje súčasné potreby vo výstavbe. Odborníciz ministerstva spolupracujú na príprave nového zákona so širokou pracovnouskupinou zloženou zo zástupcov štátnej správy, územnej samosprávy, profesijnýchzdružení a organizácií, akademickej obce, expertov z praxe a predstaviteľovzamestnávateľských zväzov a združení v oblasti stavebníctva. Na novom stavebnomzákone pracuje aj generálna riaditeľka sekcie výstavby Ministerstva dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SR Zuzana Kukučová.■■ Podľa predchádzajúcich informácií spolupracujena novom stavebnom zákone s ministerstvomširoká pracovná skupina odborníkov.Aké budú najzásadnejšie zmeny, ktoréprinesie nové znenie zákona?Súčasný stavebný zákon už naozaj nevyhovujepožiadavkám na moderný právnypredpis ani z hľadiska jeho štruktúry a obsahu,ani z hľadiska súčasných potrieb nariešenie vzťahov vo výstavbe. Preto pripravujemenový stavebný zákon.Zmena je už v jeho v názve: zákono územnom plánovaní a výstavbe (stavebnýzákon) – je to preto, že komplexnerieši nielen celú problematiku územnéhoplánovania a stavebného poriadku, ale jerozšírený aj o úpravu vzťahov vo výstavbe.Nový stavebný zákon rieši v oblastiúzemného plánovania reguláciu ďalšiehorozvoja a využitia územia na úrovni Slovenska,krajov a obcí, pričom okrem tradičnýchúzemných plánov zavádza novýdruh územnoplánovacej dokumentácie –„zastavovací plán“. Ďalej pokračuje úpravoupodmienok a postupov pre projektovúprípravu stavieb, povoľovanie stavieb a realizáciustavieb až po ich dokončenie kolaudácious tým, že podrobne špecifikujepráva a povinnosti všetkých osôb zúčastňujúcichsa na procese výstavby. Nanovoupravuje povinnosti orgánov verejnej správya ich štruktúru od ministerstva až postavebný úrad vrátane opatrení štátnehostavebného dohľadu a ukladania sankciíza porušenie stavebného zákona.Problematika vyvlastnenia vo verejnomzáujme pre potreby výstavby, ako aj podmienkya postupy pre vyvlastnenie, sú vyčlenenédo samostatného zákona – nového zákonao vyvlastňovaní pozemkov a stavieb.Foto: archív■■ Prečo je potrebné vypracovať aj nový zákono vyvlastňovaní pozemkov a stavieb?Aké zmeny nastanú?Novým zákonom o vyvlastňovaní pozemkova stavieb sa vytvorí modernýprávny predpis, ktorého cieľom je zakotviťprávnu reguláciu vyvlastnenia z hmotnoprávnehohľadiska aj z hľadiska procesnéhoa ktorý odstráni nedostatky doterajšejúpravy vyvlastnenia, ale zároveň zachováa precizuje doterajšie postupy, doplnenéo požiadavky z praxe. Predmetom úpravyzákona o vyvlastňovaní je vymedziť cieľ,účel a podmienky vyvlastnenia – cieľomje vo verejnom záujme dosiahnuť nútenýprechod vlastníckeho práva k pozemkualebo stavbe, nútené obmedzenie vlastníckehopráva k pozemku alebo stavbe, nútenézriadenie, zrušenie alebo obmedzeniepráv zodpovedajúcim vecným bremenámk pozemku alebo stavbe, ak je to potrebnépre uskutočnenie stavby alebo opatreniavo verejnom záujme. Ďalej je potrebnéšpecifikovať podmienky, postup a dôsledkyvyvlastnenia, podmienky poskytnutianáhrady za vyvlastnenie a spôsob vyrovnaniapráv tretích osôb.■■ Ako sa v novom stavebnom zákone plánujeriešiť otázka čiernych stavieb?Základná povinnosť odhaľovať a postihovaťčierne stavby aj naďalej zostáva nastavebných úradoch (v súčasnosti je stavebnýmúradom každá obec). Stavebnýúrad má základnú povinnosť priebežnea sústavne vykonávať štátny stavebný dohľada sledovať všetku stavebnú činnosťna území svojho stavebného obvodu (obce)tak, aby odhalil čierne stavby v ich zárodku– po zistení čiernej stavby stavebný úradnásledne vyhodnotí, či ide o takú stavbu,ktorá podlieha peňažným sankciám podľastavebného zákona (napr. drobné a jednoduchéstavby), alebo či ide o trestný čin.V roku 2011 sa podstatne sprísnila legislatívapostihovania čiernych stavieb (napr.oproti Českej republike) – bol novelizovanýTrestný zákon, ktorý zaviedol novéskutkové podstaty trestného činu, ktoré sapotrestajú trestom odňatia slobody.V novom stavebnom zákone sa sprísniapodmienky a postupy pri dodatočnom povoľovanístavieb a zároveň sa jednoznačnevymedzia kritériá na odstránenie nepovolenýchstavieb alebo ich častí, ktoré súv rozpore so stavebným povolením. Zároveňsa posilňujú postavenie a právomociSlovenskej stavebnej inšpekcie pri štátnomstavebnom dohľade. Navrhuje sa tiež,aby medzi skutkové podstaty trestnéhočinu bolo zaradené aj to, ak stavebník nevykonáodstránenie stavby v lehote, ktorúmu stanovil stavebný úrad v právoplatnomrozhodnutí. Inštitút dodatočného povoľovaniastavby zostane zachovaný, upraviaa vyšpecifikujú sa však jednoznačné podmienky,keď ho bude v odôvodnených prípadochmožné použiť. (Tento inštitút si zachovávajúaj ostatné členské krajiny EÚ.)■■ Zo smernice EP a Rady 2010/31/EÚ z 19.mája 2010 o energetickej hospodárnosti budovvyplývajú pre členské štáty určité povinnostitýkajúce sa energetickej hospodárnostibudov. Prečo sú energetické certifikáty takédôležité a ako podporuje ministerstvo ich zavedenie?Energetická hospodárnosť budov je jednouzo základných požiadaviek na stavby.Slovenská republika prijala požiadavky definovanév smernici EP a Rady k energetickejhospodárnosti budov, a to predstavujeurčitý záväzok na vytvorenie podmienokna ich splnenie. Základnou požiadavkoua pre nás cieľom je dosiahnuť výstavbubudov s takmer nulovou potrebou energiepo roku 2018, resp. 2020. Na dosiahnutietohto cieľa bolo potrebné vytvoriť legislatívnyrámec a prijať koncepčné materiályna vytvorenie podmienok a predpokladovna postupný prechod na výstavbu takýchtobudov. Prijatím novely zákona č. 555/2005Z. z. v roku 2012 sa vytvorili podmienkyna uplatňovanie spomínaných požiadaviek.Zostávajú nám však ďalšie úlohy, akonapr. pripraviť, vytvoriť podmienky a realizovaťnezávislý systém kontroly energetickýchcertifikátov. Členský štát má povinnosťo plnení tejto úlohy pravidelne informovaťKomisiu každé 2 roky.V koncepčnej oblasti vláda schválila aktualizáciukoncepcie energetickej hospodárnostibudov do roku 2010 s výhľadomdo roku 2020 a vedenie rezortu schválilonárodný plán na zvyšovanie počtu budovs takmer nulovou potrebou energie. Budúsa pripravovať materiály, ktoré budú monitorovaťvývoj a podľa neho modifikovaťuž prijaté zásady, prípadne podľa potrebyspracovávať nové požiadavky potrebnéna nasmerovanie ďalšieho vývoja v súlades novými predpismi EÚ. 22 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Stavebné sporenie si zaslúžikrídla na ďalší rozletHoci bývať potrebuje každý z nás, na Slovensku má trh s nehnuteľnosťami v niektorých oblastiachdoslova zviazané krídla. Nielenže stavebníctvo zaznamenáva pokles, nových bytov je nedostatoka slovenské domácnosti sú preľudnené, ale ceny bytov a domov sú vo viacerých regiónoch stáleneadekvátne príjmom domácností. Aj na to však existuje liek. Už vyše 20 rokov na Slovenskufunguje systém stavebného sporenia. Ako práve stavebné sporenie môže pomôcť osamostatniťsa novým rodinám, ale aj o tom, aké to má národohospodárske prínosy, sme sa rozprávalis predsedom predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., Ing. Imrichom Bérešom.■■ Hospodárska kríza zatriasla ajsektorom stavebníctva. Jeho produkciarok čo rok klesá. Vidítev dohľadnom čase svetielko nakonci tunela?Stavebníctvo na Slovenskumá, žiaľ, viacero nelichotivýchšpecifík. Nielenže nemôžemevďaka našej klíme stavať 12 mesiacovv roku, ale mnohí stavebnícisa donedávna orientovalina projekty, z ktorých očakávalineúmerne vysoké zisky. Právepreto je pre mňa svetielkom nakonci tunela orientácia na bytynižších štandardov a štartovaciebyty. Keď si zoberieme, že tržbyv stavebníctve klesli vlani oprotiroku 2011 o 15 percent, trebahľadať únikový východ. Stavebnésporenie ročne z prostriedkovposkytnutých do bývaniazabezpečí prácu pre 35-tisíc ľudív stavebníctve a súvisiacich odvetviach.Tiež sa snažíme objemprostriedkov na výstavbu a obnovubývania každý rok zvyšovaťtak, aby tento sektor prosperoval.■■ Kde sú vôbec hlavné rezervyslovenského trhu s bývaním? Jeto iba v poklese stavebníctva?Určite nie. Najvypuklejšiaje mylná predstava, že bývanieu nás vyrieši iba trh. Bezpodpory štátu, resp. jeho zásahovči už v oblasti legislatívnej,alebo aj finančnej, to nepôjde.Na Slovensku stále absentujenízkonákladové bývanie. Ideo štartovacie byty pre mladýcha ľudí s nízkymi príjmami. Našťastie,niektorí developeri sauž hodlajú venovať aj tomutosegmentu. Nedostatočne rozvinutéje aj nájomné bývanie.Rýchlejšiemu rozvoju výstavbynájomných bytov by mohla pomôcťaj nová skutočnosť platnáod začiatku roka, že sa do nejmôže zapojiť aj súkromný sektor.■■ Už na začiatku sme spomínalinedostatok bytov ako takých.Ako je na tom Slovensko v porovnanís iných štátmi?Porovnanie je absolútne v nášneprospech. Dôkazom sú čísla.Na Slovensku pripadá na tisícobyvateľov 326 bytov. U našichjužných susedov – Maďarov –je tento počet o vyše 100 bytovvyšší. A to už nehovorím o vyspelýchštátoch Európskej únie,ako je Nemecko. Tam je početbytov na tisíc obyvateľov takmerna úrovni 500.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Zaobstarať si bývanie je problematicképre všetky vekové kategórie,ale najviac trpí nedostatkomzdrojov mladá generácia...Musím zase použiť slovo„žiaľ“. Mladá generácia akobysi zvykla na starostlivosť zo stranyrodičov a berú ju ako prirodzenúvec. Veď až 450-tisíc mladýchSlovákov do 35 rokov žijev spoločnej domácnosti s rodičmi.Určite to nie jeani zdravé ani žiaduce.A treba ešte spomenúťnízke príjmySlovákov. Nedokážusi zabezpečiť vlastnébývanie, pretožeprostriedky nakúpu nemajú, častoim chýba aj trvalézamestnanie a žiadnabanka im pretonechce dať úver. Nezriedkavosa potomdostávajú do osídielsplátkových spoločností.■■ Kde je teda východisko,resp. recept nazvrátenie tohto stavu?Odborníci v tomtoroku hovoria o miernompoklese cien. Janižšie ceny bytov určiteočakávam v regiónoch s vysokounezamestnanosťou, pretožesa predávajúci budú musieťprispôsobiť a predať aspoňniečo. Zo svojho profesionálnehohľadiska však určite, nielenmladým ľuďom, odporúčam začaťsi na budúce bývanie sporiťv stavebnej sporiteľni. Je to najlepšiacesta, ako si o pár rokovvytvoriť podmienky na výhodnýúver. Stavebné sporenie je produktomzaloženým na pilierochstability a bezpečnosti. Okremtoho je podporované štátoma pevne verím, že v budúcnostinás žiadne negatívne legislatívnezásahy nečakajú.Foto: archív■■ Hovoríte o pilieroch stabilitya bezpečnosti. Čím je stavebnésporenie odlišné od iných bankovýchproduktov?Stavebné sporenie vedie ľudík odkladaniu si peňazí, to znamenák sporeniu, a nie k spotrebe,ako je to pri hypotékach. Jeto uzavretý systém, ktorý sa dokážerefinancovať sám. Slováciberú zásadu sporenia si peňazívážne. Dokazuje to aj situáciau nás, pretože oproti roku 2011 savlani uzatvorilo viac zmlúv o stavebnomsporení. Všetky vkladyklientov sú garantované do výšky100-tisíc eur. Neobchodujemena rizikových finančných trhoch.Všetky tieto argumenty svedčiao stabilite a bezpečnosti.■■ Ak si však na bývanie začnemesporiť, nemôžeme rátať s voľnýmiprostriedkami okamžite. Právepreto sú vo vašom portfóliu ajmedziúvery. Akcia na ne bežalav minulom aj tomto roku a zdása, že klienti prejavujú obrovskýzáujem. V čom vidíte prednostitýchto úverov?O potrebe úverovej akcie náspresvedčil vývoj z minuléhoroka. Poskytli sme vyše 24-tisícnových úverov. V rokoch, keďkríza kulminovala, počet úverovvýrazne klesol, teraz sa však opäťdostávame aj v úverovej politikedo kondície. Tento rok sme prišlis historicky najnižšími úrokmina úvery na bývanie. Ponúkameich od 1 % ročne. Takátonízka úroková sadzba však platíiba pre tých, ktorí si už u nássporili a poznáme ich platobnúdisciplínu. V prípade úverov bezpredchádzajúceho sporenia čipočiatočného vkladu poskytujemeúrok už od 3,49 % ročne, čo jerovnako výhodná ponuka.■■ Stavebné sporenie môžeme naSlovensku využívať od roku 1992.Dvadsať rokov je dosť dlhý časna to, aby sa udomácnilo. Je eštepriestor na ďalší rast?Myslím si, že priestor je ešteveľký. V krajinách ako Nemeckoči Rakúsko má viac ako 60 %obyvateľstva uzavretú zmluvuo stavebnom sporení. U nás je tookolo 20 %. Priestor na rast a rozvojstavebného sporenia nie je ibav segmente fyzických osôb, ale ajv obnove bytového fondu – čižev sporení a úveroch pre právnickéosoby. Prvá stavebná sporiteľňaako prvá banka na Slovensku začalav roku 2000 poskytovať úverypre spoločenstvá vlastníkovbytov, bytové družstvá a inýchsprávcov. V tomto smere chcemeurobiť pre slovenský bytový fondešte viac. Stavebné sporenie bypreto malo dostať krídla na ďalšírozlet. Mám tým na mysli najmäpriaznivé legislatívne prostredie.O zvyšok sa postaráme sami. 23

Ministerstvo dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SRNáskok EÚ v pripojenído internetu znižujemeV minulom roku sa v oblasti elektronických komunikácií u nás uskutočnili viacerévýznamné zmeny, ktoré pocítila široká verejnosť a pre Slovensko znamenali naplneniepožiadaviek Európskej únie formulovaných v smerniciach a odporúčaniach. Na nea tiež na budúce zmeny sa publicistka Mária Šišuláková opýtala generálneho riaditeľasekcie elektronických komunikácií a poštových služieb Viliama Podhorského.■■ Čoraz častejšie sa stretávame s pojmami3G a 4G siete. Ako je to s rozšírením týchtosietí na Slovensku?V posledných rokoch došlo na Slovenskuk masívnemu rozširovaniu sietí 3G, ktorédnes pokrývajú zhruba 85 percent populácie.Napriek tomu patríme medzi krajinyEÚ s nízkym pokrytím, lebo priemernépokrytie EÚ dosahuje hodnotu 95 percentpopulácie. V roku 2012 bola na Slovenskupo prvýkrát spustená aj prvá pilotnákomerčná prevádzka technológie LTE (4G)operátorom Telefónica Slovakia (O2), a tov lokalite Bernolákovo, Ivanka pri Dunajia Zálesie.O perspektíve služieb 4G, resp. LTEtechnológie niet pochybností, lebo 4G jeďalším nutným krokom vývoja elektronickýchkomunikácií. Väčšie objemy a rýchlejšíprenos dát možno uspokojiť technológiouLTE, pričom jej masívne nasadenie sina strane operátorov vyžaduje prideleniedodatočného frekvenčného spektra. Právetieto frekvencie budú predmetom elektronickejaukcie, ktorá by sa mala uskutočniť užv priebehu roka 2013.■■ Aké frekvencie budú predmetom aukcie?Ide o frekvencie uvoľnené ukončenímanalógového pozemského televíznehovysielania – pásmo 800 MHz, tzv. digitálnudividendu, ale aj o ďalšie, vhodné pre technológieLTE, ktorými sú 1800 MHz a 2600MHz. Operátori majú o ne veľký záujem.S ohľadom na rozvoj trhov elektronickýchkomunikácií v celej Európe je snaha využiťtoto pásmo na mobilné širokopásmové siete.Príprava a realizácia výberového konaniana pridelenie frekvencií je v kompetenciiTelekomunikačného úradu SR.■■ Kedy sa bude dať povedať, že táto aukciaprebehla úspešne?Závisí to od definovania „úspechu“ elektronickejaukcie. Je niekoľko prístupovk prideľovaniu nových frekvencií – maximalizáciavýnosu pre štátny rozpočet, stimulovanienových investícií prostredníctvom kritériína pokrytie tzv. bielych miest, podporakonkurencie či veľkoobchodnej súťaže. Tietociele síce nie sú vzájomne nezlučiteľné, nozo skúsenosti z iných krajín vyplýva potrebaFoto: archívvytýčiť si jeden hlavný cieľ, ktorý by mal procesprideľovania nových frekvencií sledovať.Úspešnú realizáciu elektronickej aukciepovažujeme za jedno z opatrení, ktoré mápriniesť technologické inovácie, efektívnejšiepokrytie dátovými sieťami, ale aj výhodnejšieceny paušálov.Svedkami tohto konkurenčného zápasumedzi telekomunikačnými operátormi smena Slovensku už aj dnes, keďže ceny zavysokorýchlostné pripojenie k internetu súpod priemerom EÚ.■■ Premietlo sa masívne rozširovanie novýchtechnológií aj do rozšírenia internetu?Áno, samozrejme. Len za ostatné 3 rokysa počet širokopásmových pripojení dointernetu takmer strojnásobil. Ku koncuminulého roka bolo celkovo 2,96 miliónaširokopásmových pripojení, čo zahŕňa pevnéširokopásmové pripojenia, mobilnéširokopásmové pripojenia určené na dátovúkomunikáciu (napr. prostredníctvomdátových kariet, modemov a pod.) a mobilnéširokopásmové pripojenia prostredníctvommobilných telefónov. Z vývojapočtu účastníkov s pevným a mobilnýmširokopásmovým pripojením v rokoch 2009– 2012 je zrejmé, že najrýchlejšie rastú mobilnéširokopásmové pripojenia mobilnýmitelefónmi. Práve tu najmenej zaostávame zazahraničím. Napríklad v porovnaní s priemeromEU 27 máme len zhruba o 1,4 percentamenej takýchto pripojení. Počet pevnýchširokopásmových pripojení všaknarastá výrazne pomalšie a v porovnanís priemerom krajín EÚ je zaostávanie užniekoľko rokov rovnaké. Pozitívne je, žez celkového počtu širokopásmových pripojeníaž 27 percent tvoria pripojenia na sietenovej generácie, čo je o 7 percent vyššieako v krajinách EÚ.Príčiny zaostávania sú rôzne, možno ichhľadať v ponuke, ale aj v dopyte. Ponukavo väčších mestách sa zdá byť dobrá, nov menších mestách a na vidieku je horšia.Prekážkou môže byť ochota zákazníkovplatiť za služby, ale i nedostatočná úroveňposkytovania inovatívnych komunikačnýchslužieb a aplikácií, ako sú napr. elektronickáverejná správa, elektronické vzdelávanie čielektronické zdravotníctvo. Zvýšený záujemo pevné širokopásmové pripojenie možnodosiahnuť aj skvalitnením infraštruktúry,t. j. ďalším budovaním tzv. prístupovýchsietí novej generácie, ktoré umožňujúposkytovať široké portfólio služieb vrátanenáročných video aplikácií, ako sú napr.televízia v HD rozlíšení, medicínske aplikáciea podobne.■■ Čo znamená pre ľudí z regiónov horší prístupk širokopásmovému internetu?Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá,hustota širokopásmového pripojenia súvisínapríklad aj s regionálnym rozvojom. Potvrdzujeto štúdia vypracovaná pre EK, ktoráskonštatovala, že „pri každom zvýšení penetrácieširokopásmového pripojenia o 10percent rastie hospodárstvo o 1 až 1,5 percenta“.V hustote širokopásmového pripojeniaregiónov zohráva významnú úlohu vekováa vzdelanostná úroveň obyvateľov.U nás je najnižšie pripojenie v regiónochs najnižším ekonomickým potenciálom(severovýchod Prešovského kraja a juh Banskobystrickéhokraja).■■ Ceny za volania z mobilov v domácich sieťachv ostatných rokoch výrazne klesli. Akývývoj môžeme očakávať v cenách za roamingovéslužby?Pokračujúci pokles vnútroštátnych cienmobilných služieb sa vo všeobecnosti nepretavilv rovnakej miere do poklesu cien roamingovýchslužieb. A to napriek tomu, že preužívateľov má roaming čoraz väčší význam.Práve preto boli na európskej úrovni prijatéviaceré opatrenia, aby došlo k poklesucien. Na základe nariadenia Európskehoparlamentu a Rady č. 531/2012 o roaminguvo verejných mobilných komunikačnýchsieťach v rámci Únie sa od roku 2012 výškaroamingových poplatkov každý rok postupneznižuje. Rozpätie medzi maximálnymiveľkoobchodnými a maloobchodnýmipoplatkami ustanovenými v tomto nariadeníby malo prevádzkovateľom poskytnúť väčšípriestor na súťaž v oblasti maloobchodnýchcien, čím sa maximálne zvyšujú šance navznik riadneho konkurenčného trhu.Regulačné povinnosti súvisiace s veľkoobchod nými poplatkami za hlasové,SMS a dátové roamingové služby by samali zachovať, kým hospodárska súťažna veľkoobchodných trhoch nedosiahnedostatočnú úroveň. Občania ako bežnízákazníci sa tak môžu opäť tešiť na poklesmaloobchodných poplatkov od júla tohtoroka. 24 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Pošta sa meníSlovenská pošta sa transformuje. Zákazníkov chce prilákať novinkamiv produktovom portfóliu, aj novými službami v spolupráci so štátom.O nových projektoch a cieľoch Slovenskej pošty sme sa porozprávalis jej generálnym riaditeľom Tomášom Druckerom.■■ Slovenská pošta rozbehla spoluprácu s Finančnousprávou. Čo pripravujete ďalej?Zámerom spoločného projektu Slovenskejpošty a Finančného riaditeľstva SR jedostať služby daňového úradu bližšie k občanom.Ide o pilotné pracoviská, ktorýchspôsob fungovania obidve spoločnosti vyhodnotiaa následne sa rozhodne o rozšíreníprojektu. Klienti nájdu nové kontaktnémiesta na pobočkách pôšt v Novej Bani, voVeľkom Mederi, Vrábľoch a v Novákoch.V zásade ide o tzv. integrované obslužnéslužby, kde si na jednom mieste môže spotrebiteľalebo podnikateľ vybaviť viaceropre neho potrebných agend. V súčasnostiďalej pripravujeme pilotný projekt s katastromnehnuteľností na vydávanie listovvlastníctva. Realizujeme postupné rozširovaniepôšt, kde je možné vydať výpis z obchodnéhoregistra a overenie technickýchosvedčení. Okrem toho sme úspešne naštartovaliaj projekt spolupráce s Ticketportálom, aby si zákazníci mohli kúpiť lístkyna rôzne podujatia aj na našich pobočkách,čo im akiste ušetrí čas a prístup kukultúre či k športovým podujatiam.■■ Spoločnosť dlhodobo hospodári so stratou.Aké sú vyhliadky na nasledujúce roky?Slovenskej pošte sa podarilo v roku 2012zrealizovať zásadné opatrenia na stabilizáciuspoločnosti a zastavenie negatívnehotrendu hospodárenia. Spoločnosť zastavilaplánované hromadné prepúšťanie, ktorémalo postihnúť takmer 3 000 zamestnancovv nasledujúcich troch rokoch. Urobili smetak predovšetkým z dôvodu strategickýchzámerov využitia svojej ľudskej a materiálnejinfraštruktúry, ktoré sú nevyhnutné naposkytovanie nových služieb. Bolo možnérozhodnúť sa medzi redukciou a zatváranímpôšt alebo pripraviť, predstaviť a zrealizovaťambíciu vytvorenia univerzálnej pobočkovejinfraštruktúry, ktorá ponúkne štátua súkromnému sektoru prístup k poslednejmíli, tam, kde žiadna iná spoločnosť nieje. Pripravili sme ozdravný plán, ktorý je zameranýna zníženie prevádzkových nákladova zvýšenie výnosov, zavedením novýchpoštových aj nepoštových služieb. Pošta dosiahlav roku 2012 zníženie straty z plánovanej8,6 milióna eur na 2,7 milióna eur. Pritomešte v roku 2011 hospodárila so stratou9,1 milióna eur, čo je zlepšenie po zdanenío viac než 70 percent. Slovenská pošta plánujevyrovnané hospodárenie, pričom rozvojovéprojekty plánuje realizovať prostredníctvomvlastných zdrojov, bez úverovéhozaťaženia a pri zachovaní zamestnanosti.■■ Aké investície čakajú poštu?Slovenská pošta plánuje v nasledujúcichštyroch rokoch postupne obnoviť väčšinusvojho vozidlového parku. Realizácia formouverejného obstarávania by sa mala začaťv prvom polroku 2013. Plánovaná obnovaje v súlade s prijatou stratégiou, ktorejpredchádzala dôkladná analýza efektívnehovyužívania motorových vozidiel najednotlivých prevádzkach a ich vhodnosti,optimalizácia procesov prepravnej siete,nastavenie parametrov obnovy a rovnakoaj spôsob financovania nákupu. Pošta máv súčasnosti vo svojom vlastníctve 1 520 motorovýchvozidiel, ročne vynaloží viac ako2,7 milióna eur na ich servis a opravy a ďalšíchtakmer 5 miliónov eur na pohonné látky,dane a povinné poplatky. Cieľom obnovyje výrazne znížiť prevádzkové náklady.Takmer 1 000 vozidiel plánujeme obnoviťv predpokladanej hodnote zákazky 18,6 miliónaeur. Zároveň pripravujeme pokračovanieobnovy a rozvoja zariadení výpočtovejtechniky na poštových pobočkách. Cieľompripravovanej verejnej súťaže je okrem obnovyzastaraného technologického vybaveniapôšt aj významné zníženie nákladov naservis a opravy zariadení. Zároveň chcemezvýšiť úroveň bezpečnostných štandardov,v oblasti ochrany dát, ako aj ľudí pracujúcichs hotovosťou. Časť investícií pôjde ajdo nevyhnutných rekonštrukcií a zlepšovaniapracovného prostredia pre našich zákazníkova zamestnancov.■■ Minulý rok prebehla plná liberalizácia poštovýchslužieb. Čo to znamenalo pre Slovenskúpoštu a čo to znamená pre ľudí?Liberalizázia poštového trhu nastala naSlovensku de facto už koncom roka 2008,keď rozhodnutím Európskej komisie vočiSlovenskej republike, ako jedinej krajinev EÚ, došlo k vyňatiu zásielok tzv. hybridnejpošty, realizovaných elektronickýmpodajom, z poštovej výhrady. Toto rozhodnutiezásadne ovplyvnilo predovšetkýmtrh veľkých zákazníkov podávajúcichtransakčné zásielky (napr. faktúry, výpisyz účtov a pod.), ktoré tvoria takmer 40percent listového trhu. Úplná liberalizácia,ktorá nastala u nás od 1. 1. 2012, prinášamožnosť poskytovať aj služby pre obyvateľstvokýmkoľvek. Skutočnosť je taká, ženikto nemá záujem o nízkoprofitové službya aj keď občas alternatívny operátor poskytujetakúto službu, snaží sa o získanieiba tej časti poštových služieb, ktorá je preneho najziskovejšia. Nikto okrem Slovenskejpošty nebude doručovať do malýchČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiobcí a my sa, naopak, musíme usilovaťo to, aby sme neprichádzali o väčšie mestá,kde je rentabilita našich služieb vyššia, čímdokážeme kompenzovať straty práve z doručovaniado menších obcí. Čas ukáže, ktoz dlhodobého hľadiska dokáže uniesť takútopožiadavku, som však presvedčený, žekonkurenčné prostredie je významným stimulátoromkvality aj pre Slovenskú poštu.■■ Rok 2013 sa nesie v znamení 20. výročiaspoločnosti Slovenská pošta. Čo by ste jejzaželali ako jej najvyšší manažér do ďalšíchdvadsiatich rokov?Zvykli sme si radi hľadať zlé veci a zabúdame,že sú aj dobré. Svet, ktorý je okolonás, si vytvárame sami. Som presvedčený,že môžeme byť hrdí, že máme spoločnosť,akou je Slovenská pošta, lebo už svojímmenom vyjadruje svoju hodnotu a verím,že aj do nasledujúcich rokov potvrdí existenčnéopodstatnenie. Som presvedčený,že Slovenská pošta zaujme charakter dôveryhodnej,jasne rozpoznateľnej inštitúciepre ľudí aj štát. A zároveň verím, že si naďalejzachová svoje postavenie stabilnej spoločnosti,do ktorej sa človek bude opätovnevracať. Zo Slovenskej pošty treba vytvoriťefektívnu, štátom vlastnenú organizáciu,ktorá dopĺňa svet dravcov o istú garanciu,o istotu, že tu bude aj o desať či pätnásť rokov.Možno nie je schopná poskytnúť najdynamickejšieprodukty súčasnosti, ale jeschopná ponúknuť produkty, ktoré sú potrebnépre väčšinu, sú pomerne lacné, stabilnéa nie sú také rizikové. 25Foto: archív

Ako mozog a myseľ ovplyvňujúsprávanie (a výkonnosť) manažérovSpoznať schopnosti ukryté v ľudskom mozgu a v maximálne možnej miere ich využiť na zosúladenie individuálnych svetovzamestnancov s cieľmi organizácií, pre ktoré pracujú, bolo hlavnou témou pracovných raňajokorganizovaných poradenskou spoločnosťou Amrop. Exkluzívnym hosťom stretnutia s názvomNeuroscience in Business bola britská koučka a konzultantka Tara Swart.Úspech väčšiny organizácií – v pokojnýchi ťažkých krízových časoch– závisí od dvoch hlavných faktorov:schopnosti pružne reagovať na neustálesa meniace prostredie a záplavu novýchimpulzov a informácií a schopnosti naplnovyužívať potenciál kľúčových ľudí.Práve z druhej podmienky vychádzajedna z častých príčin nezdaru a nenaplneniastanovených plánov a vízií. Maximálnevýkony a nasadenie nemožnočakať tam, kde nie je známe, čo skrývavlastný ľudský kapitál, a kde je nesúladmedzi nastavením organizácie a vnútornýmsvetom jednotlivých pracovníkov.„Amrop sa dlhodobo a cielene zaoberáhľadaním rezerv a riešením nedostatkov vofungovaní manažérskych tímov. Do našichmetód sme aplikovali najnovšie zistenia neurovedya prostredníctvom inovovanej službyContext Driven Leadership Assessment viemeklientom ponúknuť efektívne a na mieru šitériešenie, ktoré zohľadňuje ich unikátnu situáciu,pozíciu na trhu, strategické ciele a hodnotyso skutočne maximálnym využitím ľudskéhopotenciálu. Navyše tak, aby sa spokojnosťa optimum dosiahli na oboch stranách,“ povedalIgor Šulík, managing partner Amropu,ktorý je zároveň aktívnym členom medzinárodnéhoNeuroLeadership Institute.Zosúladenie dvoch svetovAmbíciou nového pohľadu na dosiahnutieúspechu v podnikaní je odpovedať naotázku, do akej miery je konkrétny manažérs jedinečným súborom skúsenostía znalostí, rozvinutých kompetencií, predpokladmi,talentom, osobnostným nastaveníma špecifickým typom myslenia v súlades vnútorným prostredím a potrebamiorganizácie, pre ktorú pracuje či mieni pracovať,a očakávaniami kladenými na konkrétnepracovné miesto. Ako však počasraňajok s vyše päťdesiatkou top manažérovúspešných firiem odznelo viackrát,poznať stav tohto súladu nestačí. Ďalšímkrokom je identifikovať priestor na posunv zbližovaní firemného a individuálnehoprostredia a nájsť postup na dosiahnutieželaného stavu.„Poznáme riešenie, ktoré vďaka odhaleniufungovania mnohých zákutí v ľudskom mozgua jeho integrity dokáže firmám zabezpečiťdlhodobú konkurencieschopnosť. Ponúkamemožnosť strategicky vyhodnotiť bázu manažérova talentov vrátane ich rozvojových potriebTara Swart na pracovných raňajkách Amropu v Bratislave.a schopnosti vyrovnať sa so stanovenými úlohami,“dodala Tara Swart, ktorá po úspešnomvystúpení v Bratislave spojila sily soslovenským Amropom. Spolupráca budeaktívna predovšetkým pri poradenskýchriešeniach v oblasti Context Driven LeadershipAssessment a exkluzívnom koučovanímanažérov.Iné prístupy k hodnoteniuNa základe revolučných objavov Amropvyvinul špecifický prístup k posudzovaniumanažérov a lídrov. Vychádza z analýzvnútorného prostredia organizácie,rešpektuje rozvinutosť potrebných kompetenciía využíva už viackrát spomínanépoznatky neurovedy. Tá totiž definuješpecifiká ľudskej mysle, ktoré determinujúľudské správanie. Vďaka tomuto prístupusa manažéri a lídri hodnotia komplexne nazáklade kontextu stavu a situácie organizácie,kontextu konkrétnej pracovnej pozíciea kontextu kompetencií. K tejto viac-menejklasickej trojici Amrop pridal kontextmozgu a mysle jednotlivca.„Keďže veríme v jedinečnosť ľudskej myslea procesov, ktoré sa dejú v ľudskom mozgu,súčasťou analýzy je aj individuálna mentálnamapa posudzovaného jednotlivca. Zostavuje sanajmä s ohľadom na jeho limbický systém, ktorýna najhlbšej úrovni predurčuje predpokladanétypy reakcií a správania každého človeka.Z tohto pohľadu analyzujeme, ako daný človekpracuje s vlastným emočným ja, ako si uvedomujevlastné emócie a ako s nimi dokáže pracovať,ako sa dokáže učiť, ako sa rozhoduje, čo súhybné sily jeho motivácie a aká je úroveň jehopozitívneho myslenia,“ prezradila Tara Swart.Sprevádzanie na cesteOkrem hodnotenia Amrop nové poznatkyo fungovaní mozgu využíva ajpri koučingu. Tzv. Executive Coachingje forma expertného rozvoja určená prenajvyšších lídrov, členov správnych orgánova vrcholového manažmentu, výkonnýchriaditeľov a podnikateľov. Využívasa najmä ako podpora pri dosahovaníambicióznych cieľov a implementáciinových strategických plánov. Koučovanýmumožňuje zvyšovať osobnú manažérskuefektivitu, výkonnosť, vplyva autoritu a dosahovať želané výsledky.Taktiež dovoľuje úspešne viesť zverenéprocesy a ľudský kapitál, efektívneparticipovať v dynamicky sa meniacomprostredí a procese manažmentu zmenya posilňovať lojalitu.„Koučing uvoľňuje potenciál človeka. Ideo efektívnu a účinnú metódu personálnehorozvoja a nástroj na zvyšovanie kvalifikácie,pretože učí správne pochopiť a riešiť pracovnéproblémy a lepšie ich zvládať vlastnými silami– mobilizáciou vnútorných rezerv. V našej praxiako jedni z mála pri koučovaní využívamenajnovšie poznatky neurovedy a staviame naprevratných poznatkoch o tom, ako ľudský mozogdokáže ovplyvniť našu výkonnosť,“ povedalaTara Swart. Efektívne fungujúci manažértotiž využíva logické myslenie, emócie,intuíciu, motiváciu a kreativitu na budovanieefektívnych tímov, zvyšovanie dôverya udržiavanie vysokej výkonnosti. A totomožno dosiahnuť práve koučingom založenýmna poznaní fungovania mozgu.Záverečné zhrnutie je napriek zdanlivejzložitosti témy jednoduché: najnovšiepoznatky neurovedy umožňujú vnímaťniektoré zaužívané manažérske postupyz iného uhla. Každého človeka vrátanenajvyšších predstaviteľov najväčších korporáciípri prijímaní rozhodnutí ovplyvňujúrôzne faktory – a medzi nimi aj emócieako napríklad úzkosť, stres či nepokoj. „Akprijmeme myšlienku, že konanie človeka určujejeho myslenie, a nie naopak, tak je zrejmé,že sa primárne musíme zaoberať tým, ako človekpremýšľa a aké emócie v daných situáciáchiniciujú jeho správanie. Až vtedy sa dostanemena koreň fungovania konkrétnej osoby. Je úžasnépoznať silu vlastného mozgu a prirodzeneju vedieť pretransformovať do maximálnej výkonnosti,“dodal na záver Igor Šulík. Foto: archív AmropJana Hyžová26 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

6. ročníkiDEME Bratislava '13Informatizácia až po dediny a mestáOdborná konferencia o informatizácii verejnej správypod záštitou MF SR a digitálneho lídra SR Petra PellegrinihoNárodný informačný deň projektu PPP4Broadband11. júna 2013 (utorok)SÚZA, Drotárska cesta 46, Bratislava, www.suza.skAbstraktwww.ideme.netBudeme diskutovať o aplikáciách IKTa využití internetu:• v štátnej správe• v regiónoch, mestách a obciach• v prospech občanov• na rozvoj informačnej spoločnostiv rôznych sektoroch ekonomikyUsporiadateľSpoluorganizátorKonferenciu iDEME Bratislava ´13 pripravujúPartnerstvá pre prosperitu a jej cieľomje predstaviť aktuálne trendy v budovaníelektronických služieb verejnej správy, realizáciaa príprava eGovernment projektovna Slovensku. Špecifická pozornosť jevenovaná financovaniu týchto projektovs využitím štrukturálnych fondov EÚ. Cieľomkonferencie je tiež zhodnotiť napĺňaniecieľov Digitálnej agendy pre Európu v SR.A) Stratégia a financovanieB) Realizácia OPIS projektovC) Elektronická verejná správaD) Infraštruktúra IKT a BroadbandE) Digitálna agendaF) Aplikácia IKT v rezortoch vnútra,dopravy, školstva, zdravotníctvaa financiíG) Programové obdobie EÚ 2014-2020Konferenciu pripravujú Partnerstvá pre prosperitu (PPP), www.p3.sk. PPP nie je platcom DPH.PPP - občianske združenie, Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, tel.: +421 2 482 91 379,M. Ištván, mobil: +421 905 351 962, milan@p3.sk, J. Mlynárčiková, mobil: +421 908 685 832, jana@p3.sk.

Ministerstvo financií SRNemáme na výber, konsolidovať musíme„Ale nesmieme zabúdať ani na hospodársky rast,“ dopĺňa titulok Peter Pellegrini, štátny tajomník Ministerstva financií SR,pôsobiaci súčasne ako digitálny líder pre Slovenskú republiku. Na aktuálne problémy nevyhnutnosti zaviesť rad úspornýchopatrení, konsolidovania verejných financií, zníženia rozpočtového deficitu a riešenia celého raduďalších nepopulárnych opatrení sa ho pýtala publicistka Mária Šišuláková.■■ Je pravdepodobné, že ani v tomtoroku viacero krajín nedokáže znížiť deficityverejných financií na úroveň požadovanúEurópskou komisiou. Preto sahovorí o výnimkách. Aké má Slovenskovyhliadky v znižovaní deficitu?Je potrebné zdôrazniť, že už v minulomroku sa nám vďaka krokom,ktoré vláda urobila na výdavkovej ajpríjmovej strane rozpočtu, podariloúspešne znížiť deficit na 4,35 percentahrubého domáceho produktu(HDP). V porovnaní s rokom 2011 došlok zníženiu schodku o 0,7 percentaHDP, čo je pomerne unikátny jav,keďže išlo o rok, v ktorom sa konaliparlamentné voľby. Naším základnýmcieľom vo vzťahu k budúcnosti je dosiahnuťdlhodobú udržateľnosť verejnýchfinancií. Prvoradé je preto znížiťdeficit verejných financií pod 3 percentáHDP, čo plánujeme dosiahnuťv tomto roku. Nevyžadujú si to lenpravidlá Európskej komisie, ale domácalegislatíva v podobe ústavnéhozákona o rozpočtovej zodpovednosti.Podľa toho sme nastavili aj znižovanierozpočtových schodkov v ďalšíchrokoch. V budúcom roku predpokladáme zníženie deficitu na 2,6percenta, v roku 2015 na 2 percentá a v roku 2016 na 1,3 percenta.To by malo viesť aj k postupnému zastaveniu nárastu dlhu, pričomod roku 2016 by sa mal verejný dlh Slovenska znižovať.Foto: archív■■ Súhlasíte s názorom časti zahraničných aj našich odborníkov, žerýchle tempo ozdravovania verejných financií ide proti hospodárskemurastu?Každá konsolidácia verejných financií má z krátkodobého hľadiskadosah na hospodársky rast. Pre nás je v súčasnosti kľúčovédostať sa z procedúry nadmerného deficitu, čo dosiahneme zníženímrozpočtového schodku pod tri percentá, a aktuálne musímezostaviť dôveryhodný rozpočet na budúci rok. Ministerstvofinancií pristupuje ku konsolidácii zodpovedne, ale musíme hľadaťoptimálne riešenia, ktoré by sa v čo najmenšej miere dotklihospodárskeho rastu, a takisto nemôžeme ignorovať ani prorastovépolitiky. Aj výskum Medzinárodného menového fondu (MMF)z jesene minulého roka napríklad hovorí o tom, že v terajších podmienkachvoľnej menovej politiky a v čase, keď zároveň konsolidujeviacero krajín, môže mať konsolidácia výraznejší vplyv narast. Preto krajiny, ktoré dosahujú hospodársky rast, čo je aj prípadSlovenskej republiky, by síce mali pokračovať v konsolidácii,ale robiť príliš radikálne kroky v jednom roku nie je podľa môjhonázoru najlepším receptom, ako ozdravovať verejné financie. Jedôležitejšie mať dôveryhodný strednodobý plán znižovania rozpočtovýchschodkov a tiež zohľadňovaťvývoj v Európe.■■ Predpokladali ste na začiatku takýrozsah daňových únikov a rôznych podvodov,aké sa v priebehu roka ukázali?Daňové úniky nie sú problémom,ktorý by sa zjavil z večera do rána. Ideo problém, ktorý tu máme minimálneod roku 2004, keď začal klesať skutočnývýber daní. Dialo sa to naprieknízkym priamym daniam, napriekrovnej dani a napriek silným rastomhospodárstva v minulých rokoch. Žijemev krajine, kde sa rozvinula toleranciak neplateniu daní. Preto je bojproti daňovým únikom našou nevyhnutnouprioritou. Treba si totiž uvedomiť,že tí, čo dane neplatia, v podstateokrádajú tých, ktorí dane platiapoctivo. Firmy, ktoré neplatia dane,získavajú výhodu oproti tým podnikateľom,ktorí si daňové povinnostiplnia. A lepší výber daní môže relatívnebezbolestne pomôcť aj konsolidačnémuúsiliu a snahe stabilizovaťverejné financie.■■ Nazdávate sa, že opatrenia vlády v tejto oblasti prinesú významnézlepšenie, ak berieme do úvahy, že s daňovými únikmi majú problémyaj iné, tiež menej bohaté štáty Únie, čerpáte i z ich skúseností?Boj proti daňovým únikom patrí medzi priority Ministerstva financiíSR aj vlády. Daňovým podvodom sme vymedzili viac akopäťdesiat konkrétnych zmien. Prvá etapa sa začala v októbri 2012v akčnom pláne boja proti daňovým únikom, keď začala platiť novelazákona o dani z pridanej hodnoty. Tá priniesla opatrenia zameranéaj na tzv. karuselové podvody. Treba povedať, že úspechboja proti daňovým podvodom bude do veľkej miery závislý odtoho, ako finančná správa dokáže opatrenia aplikovať do praxe.A môžem konštatovať, že finančná správa robí všetko pre to, abybol tento boj úspešný. Výborné výsledky má aj tím Daňovej kobry.Pozitívne je tiež to, že finančná správa vo februári zverejnilazoznam rizikových platiteľov dane z pridanej hodnoty (DPH), čopomôže podnikateľom overiť si dôveryhodnosť subjektov, s ktorýmiobchodujú. MF SR plánuje zaviesť do praxe aj ďalšie opatrenia.V tomto roku to má byť napríklad rating daňových subjektov a lotériaregistračných dokladov. Ďalšou novinkou má byť zavedenieelektronických výkazov DPH. Nemôžeme v tejto oblasti konať tak,ako keby sme sa nachádzali v akomsi vákuu. Veď často aj samotnépodvody pri dani z pridanej hodnoty majú cezhraničný charakter.Aj preto je v boji proti daňovým únikom nevyhnutná užšia koordináciana európskej úrovni. Kľúčové pre Slovensko sú tiež odporúčaniaEurópskej komisie v tejto oblasti. Správnosť smerovania na-28 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo financií SRšich krokov potvrdil aj eurokomisár AlgirdasŠemeta počas svojej návštevy u nás.■■ Verejnosť čoraz častejšie zaznamenáva zléfungovanie štátu, ktoré si vyžaduje dodatočnéfinančné prostriedky. Opozícia tvrdí, žev štátnej správe je stále veľký priestor na zavádzanieúsporných opatrení...Treba zdôrazniť, že Slovensko sa podielomcelkových výdavkov verejnej správyk hrubému domácemu produktu, ale napríkladaj podielom kompenzácií zamestnancovverejnej správy na celkových verejnýchvýdavkoch radí k najmenším štátomspomedzi krajín Európskej únie. Zjednodušenepovedané, naše verejné výdavkyv pomere k HDP patria k najnižším v rámciEurópskej únie. Ministerstvo financií SRnapriek tomu vlani aj v tomto roku muselov rámci konsolidácie siahnuť aj po viazanívýdavkov. Nie je však zlučiteľné, akniekto požaduje kvalitnejšie služby štátua zároveň chce drasticky znižovať verejnévýdavky. To nedáva logiku. Naším cieľomje však, aby štát fungoval efektívnejšiea poskytoval kvalitnejšie služby. To jemožné dosiahnuť napríklad elektronizáciouslužieb, ktoré štát poskytuje občanoma podnikateľom. Širšie poskytovanie elektronickýchslužieb štátu je mojou prioritouaj z pozície digitálneho lídra. A efektívnejšiaverejná správa je tiež jedným z hlavnýchcieľov reformy Efektívna, Spoľahliváa Otvorená štátna správa (ESO), ktorú realizujeMinisterstvo vnútra SR. Druhá etapatohto programu bola pred niekoľkými dňamischválená vládou SR.■■ Ozdravovanie verejných financií má veľkývýznam, prejavuje sa aj dôverou na finančnýchtrhoch a nízkymi nákladmi na požičiavanie.Najnovšie štát predal 10-ročné dlhopisyza historicky najlepších podmienok. Čomuvďačíme za tento úspech?Slovensko v polovici apríla absolvovaloveľmi úspešnú aukciu, kde sa nám podarilopredať 10-ročné dlhopisy s historickynajnižšími úrokmi. Potešujúci je tiežvysoký celkový dopyt po našich dlhopisoch,ktorý presiahol jednu miliardu eur.To okrem iného znamená, že na dlhovejslužbe výrazne ušetríme. Takýto výsledokje jednoznačne prejavom toho, že investoridôverujú reformnému úsiliu vlády a snaheudržateľným spôsobom konsolidovať verejnéfinancie. Vôbec pritom nejde o samozrejmosť.Len pripomínam, že ešte koncomroku 2011 a začiatkom 2012 v časochbývalej vlády nebola Slovenská republikaschopná financovať svoje potreby cez finančnétrhy. Okrem situácie na finančnýchtrhoch sa pod to jednoznačne podpísalaaj politická nestabilita. Slovenskopotom muselo načrieť do svojich zásob,znížiť svoje finančné rezervy, ktoré bolopotrebné v roku 2012 doplniť, čo v roku2012 predstavovalo takmer tretinu z celkovéhonárastu dlhu v minulom roku.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiÚspechy Daňovej kobry■■ Ministerstvo financií SR na základe hodnotenianezávislými zahraničnými hodnotiteľmiz Holandska, Belgicka, Slovinska a Poľskazískalo v decembri ako prvý ústredný orgánštátnej správy v Európe certifikát kvality riadeniana úrovni piatich hviezd. Čo to pre násznamená?Predovšetkým to znamená ohodnoteniea ocenenie takmer desaťročného úsilia.Práca a fungovanie ministerstva musíviesť k poskytovaniu čoraz kvalitnejšíchverejných služieb a statkov, a to prostredníctvomneustáleho zlepšovania a zefektívňovaniačinností. Je to najlepší spôsob,ako môže organizácia vzbudzovať dostatočnýrešpekt a dôveru u svojich partnerovv to, že pravidlá, ktoré presadzuje, a právomoci,ktoré vykonáva, prinesú očakávanývýsledok. Model EFQM predstavuje jedenz najnáročnejších nástrojov manažérstvakvality.Hodnotenie organizácií vykonávajú nezávislízahraniční hodnotitelia a používajúho viaceré svetoznáme spoločnosti. Pravidelnéhodnotenie ministerstva v dvojročnýchcykloch umožňuje komplexné posúdeniestavu organizácie a poskytuje východiskápre ďalší rozvoj. Ďalšou výzvoupre ministerstvo je ašpirovať na najvyššístupeň ocenenia, a to na víťaza európskejceny kvality.Len v prvom štvrťroku tohto roka colníci zhabali falzifikáty značkových vecí v počte106 630 kusov výrobkov za 10 021 252,16 eura. Okrem toho však zaznamenali celý radúspechov v podobe odhalenia početných podvodov. Z nich uvádzame prípady z obdobia16. – 28. apríla 2013.16. 4. 2013Colníci zaistili 12 000 litrov „pančovanej nafty“. Predbežný daňový únik naspotrebnej dani zo zaisteného tovaru predstavuje cca. 4 600 eur. Prípad jeešte stále predmetom ďalšieho vyšetrovania a únik na spotrebnej dani budeniekoľkonásobne vyšší.17. 4. 2013Kriminálny úrad finančnej správy zlikvidoval nelegálnu výrobňu cigariet.Colníci zaistili viac ako 2 000 000 nelegálnych cigariet. Predbežná škoda lenna spotrebnej dani je vo výške 200 000 eur na cigaretách a ďalších 100 000eur na nespracovanom tabaku, ktorý bol vo výrobni.24. 4. 2013Košickí colníci zaistili 46 dvadsaťpäťlitrových bandasiek nelegálneho liehu.Predbežné výpočty určili jeho hodnotu na 14 749 eur a únik na spotrebnejdani by predstavoval približne 11 000 eur.24. 4. 2013Daňová kobra zachránila takmer 700 000 eur. V tomto prípade išlo aj o medzinárodnútrestnú činnosť – deklarovanie zdaniteľných obchodov a dodávanietovaru medzi Slovenskom a Českom a Maďarskom. V skutočnosti podozrivírealizovali fiktívne obchodné operácie medzi 14 obchodnými spoločnosťami.Tieto si medzi sebou vystavili faktúry na najmenej 200 fiktívnychzdaniteľných obchodov v celkovom rozsahu cca 6 miliónov eur, z ktorýchsi v roku 2011 a 2012 neoprávnene uplatnili odpočítanie dane a následnenárok na vrátenie nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu SR v rozsahu1 186 000 eur. Celkový nález dosiahne sumu viac ako 2 milióny eur.25. 4. 2013Colníci zadržali takmer 16 ton nelegálneho tabaku v nemeckom kamiónes bulharskými vodičmi, ktorý prevážali 11,6 tony nelegálneho tabaku. Ďalšíchtakmer 5 ton našli v druhom nákladnom aute v Blatnej na Ostrove.Predbežná škoda na spotrebnej dani je vo výške 1 163 359,6 eura.28. 4. 2013Viac ako 119 000 kusov nelegálnych cigariet zaistili colníci vo vozidle, ktorébolo falošne označené ako diplomatické. Škoda na spotrebnej dani a cle jevo výške 16 287,85 eura.29

E-mail Marketing & Newsletter systemSLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRASLOVAK NEWS AGENCYKONFERENCIA2013ZAOSTRENÉNA05. 06. 2013, Bratislava | www.informslovakia.skGenerálny partner:Hlavný partner:Mediálni partneri:Partner:

Zaplatia za novú európsku reguláciuplatobných kariet spotrebitelia?Medzi azda najdiskutovanejšie témy dneška nielen na Slovensku, ale takmer vo všetkých európskych krajinách patrí oživeniehospodárskeho rastu a naštartovanie ekonomík dlhodobo zápasiacich s napätým rozpočtom a vysokou mierou nezamestnanosti.Jednou z podmienok prekonania krízy a dosiahnutia ambicióznych cieľov stanovených v stratégii Európa 2020je technický pokrok a podpora inovácií a digitálneho hospodárstva. S tým musia ísť ruka v ruke opatrenia zameranéna podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikateľov, zefektívnenie výberu danía boj proti daňovým podvodom a sivej ekonomike.Vnadväznosti na slová v úvode sa niektoréavizované kroky Európskej komisiev oblasti platobného trhu javia ako nie úplnenajrozumnejší nástroj na realizáciu ambicióznychcieľov. Od januára minulého roka,keď Komisia po prvý raz načrtla regulačnézámery v zelenej knihe s názvom Smeromk integrovanému európskemu trhu s kartovými,internetovými a mobilnými platbami,mnohí spozorneli. Odhodlanie viac regulovaťsúčasný, bez zjavných problémov fungujúcisystém platobných služieb prezentovanéako zámer postupného znižovania cien prespotrebiteľov a boja proti (podľa názoru Komisie)neprimeranej výške poplatkov za akceptovanieplatobných kariet potvrdila Komisiaaj v októbri v Akte o jednotnom trhu II– Spoločne za nový rast.Dobrý smer, chybný krokKomisiou deklarované ciele plánovanej revízieako podpora moderných elektronickýchplatieb, obmedzovanie platieb v hotovostia s tým súvisiaci boj proti sivej ekonomikev záujme zvyšovania príjmov do štátnychpokladníc vyznievajú pre štáty usilujúce sao znovunastolenie rozpočtových rovnováhako dobré smerovanie. Avšak spôsob, akýmKomisia tieto ciele plánuje dosiahnuť, vyvolávajúmnoho otáznikov. Dokonca aj Slovenskozastúpené ministerstvom financií sa v odpovedina zelenú knihu vyjadrilo proti regulačnýmzásahom a podobne ako ďalšie štátyvrátane Česka, Francúzska či Nemecka upozornilona možné riziká narušenia súťaže. Logickyteda vyvstáva otázka, či si je Komisiavôbec vedomá možných vedľajších účinkov,ktoré by nanútená regulácia niečoho, čo možnooznačiť ako fungujúci systém, mohla maťna budúcnosť rýchlych, pohodlných, ale najmäbezpečných a inovatívnych platieb.Súčasný systém platobných služieb v Európea vo svete je výsledkom prirodzenéhopôsobenia trhových síl, teda ponuky a dopytupo týchto službách a produktoch. Ideo systém, ktorý funguje na báze medzibankovéhoclearingu a poplatkov, na ktorých saspoločne podieľajú všetky zúčastnené strany,teda banky, obchodníci a spotrebitelia. Trebasi uvedomiť, že jedným z hlavných determinantovbezpečnosti systému sú práveinovácie, ktoré si vyžadujú nemalé investície.Tieto investície nemožno zabezpečiť beztoho, aby sa všetky subjekty, ktoré participujúna výhodách systému, zároveň nepodieľalina férovom znášaní nákladov spojenýchs elektronickými transakciami. Pokiaľ ideo penetráciu a využívanie inovatívnych produktova služieb, je potešiteľným faktom, ženaša krajina nezaostáva za ostatnými členskýmištátmi Únie. Slovenskí spotrebitelia sútotiž napriek nižším disponibilným príjmomv porovnaní so západnými susedmi ochotníinvestovať omnoho väčšiu časť zo svojich peňazído najnovších produktov a služieb, čomotivuje ich poskytovateľov neustále vyvíjaťnové, lepšie a bezpečnejšie produkty a služby.Dôkazom je aj projekt Bratislavskej mestskejkarty, ktorý patrí medzi jeden z najúspešnejšíchinovatívnych projektov v Európez hľadiska prepojenia verejnej správys bankovým sektorom a občanmi.Kto zaplatí umelé zásahy?Na oživenie hospodárskeho rastu je dôležitýaj rozvoj internetovej ekonomiky a v jejrámci elektronického obchodu, ktorý aj našimfirmám prináša nové podnikateľské príležitosti.Predovšetkým im umožňuje participovaťna obchode v globálnom meradle, čoje pre konkurencieschopnosť malých a strednýchpodnikov kľúčovým faktorom pri prenikanína ďalšie európske trhy a zvyšovanítržieb. Na druhej strane, jednoduché, rýchlea bezpečné bezhotovostné platby prinášajúvýhody aj pre spotrebiteľov v podobe zvýšenéhokomfortu a flexibility pri nakupovaní,okamžitej dostupnosti finančných prostriedkova lepšej kontroly financií vo forme lepšiehoprehľadu o výdavkoch.Takže: v júni plánuje Európska komisiapredstaviť návrhy novej legislatívy. Doterajšieskúsenosti iných krajín s podobnými typmiregulácie však nenaznačujú pozitívne vyhliadky,najmä pokiaľ ide o spotrebiteľov. To,že z novej legislatívy budú profitovať veľkíobchodníci, ktorým sa znížia náklady, ktorýmisa spolupodieľajú na prevádzke a fungovanísystému a budovaní infraštruktúry,spochybňuje asi málokto. Avšak riziko, ktorénová európska regulácia prináša v podobeopačných účinkov a ohrozenia existujúcehoplatobného systému, nemožno podceňovať.Umelé regulačné zásahy do fungujúceho systémua direktívne znižovanie, harmonizáciaalebo rušenie poplatkov povedie k narušeniusúťaže a výpadku príjmov na stranebánk, ktoré tieto sčasti reinvestujú práve doČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniibezpečnosti a inovovania systému. Bolo bynaivné očakávať, že banky si tento výpadoknebudú chcieť kompenzovať zvyšovanímpríjmov z iných zdrojov. To povedie k zvyšovaniupoplatkov za používanie platobnýchkariet, čo bude mať priamy negatívny dosahna všetkých spotrebiteľov, pre ktorých saplatba kartou a používanie bezhotovostnýchplatobných nástrojov stane drahším a menejatraktívnym spôsobom platby.Náprava škôd bude draháNásledne možno predpokladať migráciuspotrebiteľov k iným, menej bezpečnýma transparentným platobným nástrojomvrátane platieb v hotovosti. Takýto vývoj bymal negatívne dôsledky nielen na inovatívnea bezpečné platby kartami, ale zároveňby to uľahčilo rozmach sivej ekonomiky s výraznýmdosahom na príjmovú stránku rozpočtova konsolidačné úsilie všetkých krajínÚnie. Tento domino efekt pripravovanej reguláciemôže ohroziť celý systém bezhotovostnýchplatieb a napáchať nenapraviteľnéškody, ktorých sanácia bude v konečnom dôsledkuomnoho drahšia ako súčasné medzibankovépoplatky, vďaka ktorým platobnýsystém funguje a rozvíja sa s cieľom uspokojovaťčoraz náročnejšie požiadavky spotrebiteľov.Preto hlavná otázka, na ktorú som dosiaľnedostal uspokojivú odpoveď a nad ktorouby sa Európska komisia mala pred prijatímnovej regulácie dôkladne zamyslieť, znie:„Načo regulovať niečo, čo funguje?“ Ivan Štefanecposlanec Národnej rady SRpodpredseda Výboru NR SRpre európske záležitosti31

Ministerstvo hospodárstva SRZlepšenie podnikateľského prostrediaje jednou z priorít rezortu hospodárstvaS ministrom hospodárstva Slovenskej republiky Tomášom Malatinskýmsa zhovárala redaktorka Mária MackováFoto: archív■■ Začiatkom tohto roka sa konala na Ministerstvehospodárstva SR kontrolná návštevapremiéra Roberta Fica, na ktorej zdôraznilpriority rezortu, ktorými naďalej zostávajú:podpora hospodárskeho rastu SR, úsilie zachovaťpracovné miesta a úzka komunikácias podnikateľským sektorom. Na ministerstvoste prišli z prostredia zamestnávateľov,z toho vyplýva, že komunikácia so zamestnávateľmije vám blízka. Darí sa vám v súčasnejzložitej ekonomickej situácii pomáhať zamestnávateľomv boji o zachovanie pracovnýchmiest?Ministerstvo hospodárstva SR dlhodoboimplementuje do právneho prostredia Slovenskejrepubliky nástroje lepšej regulácie,ktoré predstavujú najmä dve navzájom prepojenéproblematiky a to znižovanie administratívnehozaťaženia a hodnotenie vplyvovprijímanej legislatívy. Agenda znižovaniaadministratívneho zaťaženia je jednouz priorít MH SR, nakoľko administratívnunáročnosť podnikania vnímajú podnikateliaako jeden z hlavných problémov súčasnéhostavu podnikateľského prostredia.Ministerstvo pokračuje v aktivitách naštartovanýchv predošlých rokoch s cieľom znižovaťadministratívnu záťaž pre podnikateľov.Je to však beh na dlhé trate. Vyžaduje sito zmapovať celý právny poriadok SR a zameraťsa nielen na zákony, ale aj na ich vykonávaciepredpisy – vyhlášky a nariadeniavlády. Hlavným cieľom je vytvoriť systematickýprístup k sledovaniu, vyhodnocovaniua odbúravaniu administratívneho a neskôraj celkového regulačného zaťaženia podnikateľov.Už od roku 2008 sa na základe Jednotnejmetodiky na hodnotenie vybranýchvplyvov sledujú vplyvy na verejné financie,podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy,vplyvy na životné prostredie a na informatizáciuspoločnosti, čo tomuto cieľu napomáha.Rezort hospodárstva každoročne pripravujeSprávu o stave podnikateľskéhoprostredia v Slovenskej republike s návrhmina jeho zlepšovanie. V ostatných dvoch rokochspráva vyúsťuje do konkrétnych úlohpre jednotlivé rezorty, ktoré sa pravidelnevyhodnocujú. Súčasťou materiálu je tiežodpočet plnenia úloh na zníženie administratívnejzáťaže vyplývajúcich z materiáluNávrh politiky vlády SR na zlepšenie podnikateľskéhoprostredia v SR, ktorý schválilavláda SR uznesením č. 486/2011 zo 6. júna2011 a ktorý obsahuje celkovo 94 legislatívno-deregulačnýchopatrení s termínom plneniaku koncu roka 2013.Tohtoročná správa, ktorú vláda schválilazačiatkom apríla, obsahuje balík 24 novýchopatrení na zníženie administratívnejzáťaže v rôznych oblastiach podnikania. Prinávrhu opatrení sme vychádzali z analýzymožností zlepšenia pozície Slovenskej republikyv rebríčku Doing Business Svetovejbanky, ktorej cieľom je porovnať súčasnéumiestnenie Slovenska vo výskume DoingBusiness s potenciálom Slovenskej republikyv kontexte lepšie postavených svetovýchekonomík. Do návrhov opatrení boli zároveňzohľadnené požiadavky najvýznamnejšíchzástupcov podnikateľov, ktorí sú členmiRiadiaceho výboru. Ten sa pravidelneschádza na pôde Ministerstva hospodárstvaSR a diskutuje o zmenách v podnikateľskomprostredí a návrhoch na jeho zlepšenie.Medzi najdôležitejšie ciele vlády SRv tomto volebnom období patrí elimináciavplyvov krízy a zabezpečenie jednoty ekonomického,sociálneho, politického a environmentálnehorozvoja Slovenska. Nevyhnutnýmpredpokladom na dosiahnutietohto cieľa je celková konvergencia ekonomikySR k ekonomikám vyspelých krajínEÚ pri udržaní dostatočnej úrovne sociálnoekonomickejsúdržnosti.V tejto súvislosti pripravuje Ministerstvohospodárstva SR v spolupráci s Ministerstvomfinancií SR, Ministerstvom pôdohospodárstvaa rozvoja vidieka SR a ďalšímirezortmi opatrenia na podporu hospodárskehorastu. Pripravovaný materiál budeobsahovať komplexný súbor opatrení, ktorésa vzťahujú na mnohé oblasti ekonomikya ďalšie sféry spoločnosti. V praxi to znamená,že opatrenia nezasiahnu len do tzv. výrobnejzákladne, teda do odvetví a sektorovhospodárstva, ale aj do jej tzv. nadstavby,teda do zdravotníctva, školstva, armády čipolície. Navrhované riešenia problémovýcha prioritných rozvojových oblastí, ako i vecnézameranie a štruktúra opatrení, sú pretoviazané na efektívnu koordináciu a dobrúkooperáciu všetkých ministerstiev vrátanespolupráce s podnikateľským sektorom.Tieto opatrenia budú jedným z hlavných nástrojovstimulácie hospodárstva SR s očakávanýmefektom v krátkodobom časovom horizonterokov 2013 a 2014. Ich cieľom je najmäpodpora podnikania, tvorba pracovnýchmiest, zvýšenie objemu financií do veľkýchinfraštruktúrnych projektov, zabezpečenieefektívnejšieho čerpania fondov Európskej32 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo hospodárstva SRúnie, identifikácia vnútorných rezerv správyštátnych aktív a efektívnejšie fungovanieverejnej správy. Navrhované opatreniaako súčasť hospodárskej politiky vlády SRnadväzujú na Národný program reforiem,ktorého efekty predpokladajú štrukturálnezmeny kvalitatívneho napredovania hospodárstvaa ekonomiky zo strednodobého ajdlhodobého hľadiska. Navrhovaných opatreniamby sa mala v krátkej budúcnosti venovaťvláda na osobitnom zasadnutí.■■ Podobný „boj“, treba dodať, že úspešný,ste prednedávnom viedli spolu s premiérompri rokovaniach s veľkou americkou spoločnosťouU. S. Steel, ktorá bola rozhodnutáodísť zo Slovenska, údajne pre vysoké nákladyna energie a legislatívu EÚ v oblasti životnéhoprostredia, ktorej dodržanie si vyžadujevysoké investície. Odchod veľkej oceliarskejspoločnosti by spôsobil ďalšie problémy s nezamestnanosťouv našej krajine. Napokon saspoločnosť rozhodla zostať na východnomSlovensku minimálne ďalších päť rokov. Nespôsobíistá benevolentnosť k tejto spoločnosti,najmä v environmentálnej oblasti, Slovenskuproblémy?Rokovania s predstaviteľmi United StatesSteel Corporation o U. S. Steel Košicemali širší záber. Týkali sa nielen energetiky,environmentálnych otázok, ale ajudržania zamestnanosti, ako aj podmienokprípadného prevodu vlastníctva k tejspoločnosti. Neviedli sa teda iba na úrovnipremiéra a ministra hospodárstva, aleaj ministrov financií, životného prostrediaa práce, sociálnych vecí a rodiny. Z pohľadurezortu hospodárstva ide najmäo energetické otázky, týkajúce sa realizáciapodpory výroby elektriny z tzv. hutníckychplynov (vysokopecného plynu,koksárenského plynu a konvertorovéhoplynu), prostredníctvom novely zákona č.309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľnýchzdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanejvýroby a prostredníctvom vyhláškyÚRSO o regulácii, ktorou sa ustanovujecenová regulácia v elektroenergetike. AbyU. S. Steel Košice boli oprávnené takútopodporu dostať, musia vyrábať predpokladanýobjem elektriny z tzv. hutníckychplynov a do tejto oblasti investovať. Podporahutníckych plynov má charakter podporydruhotných zdrojov energie a prispejek závislosti na dovoze primárnych energetickýchzdrojov. Výsledky rokovania vládys United States Steel Corporation o U. S.Steel Košice sa premietli do memorandao porozumení. Environmentálne aspektytýkajúce sa memoranda sú podrobne komentovanév materiáli, ktorý prerokovalavláda 3. apríla 2013. Nepredpokladám, žeby v tejto oblasti vyplývali pre Slovenskoproblémy vo vzťahu k environmentálnejlegislatíve a s ňou súvisiacou oblasťou štátnejpomoci. Podrobnosti o environmentálnychvplyvoch dodržiavania memorandasú však parketou Ministerstva životnéhoprostredia SR.■■ Pred časom sa zástupcom vášho ministerstvadiplomatickými rokovaniami podarilooddialiť termín zákazu používať chrómanypodľa nariadenia REACH, ale tento termín saznovu blíži. Podarilo sa, podľa vás, podnikateľskýmsubjektom z oblasti hutného či automobilovéhopriemyslu dôkladne pripraviť naautorizáciu chrómanov?Proces autorizácie chrómanov je veľkouvýzvou nielen pre podniky hutného, automobilovéhoa strojárskeho priemyslu na Slovensku,ale i v iných členských štátoch EÚ.Zákaz použitia chrómanov bez ich autorizácieje však na Slovensku vnímaný podstatnecitlivejšie vzhľadom na významné postaveniehutníckeho a automobilového priemysluv našej priemyselnej výrobe. Na otázku, čisa podnikom podarilo dostatočne pripraviťna proces autorizácie, zatiaľ nemožno daťjednoznačnú odpoveď. Máme informácieo progrese v hutníckom priemysle, ktorýhľadá vhodné náhrady za povrchové úpravychrómanmi, a celý proces vrátane zmenytechnológie má ambíciu zvládnuť v určenomčasovom horizonte. V automobilovompriemysle je zrejmé, že pre určitú časť komponentovje tendencia zachovať tvrdé pochrómovaniez dôvodov požiadaviek odberateľov.V každom prípade si podnikateliamusia byť vedomí, že podľa nariadenia (EÚ)č. 348/2013 bez podania žiadosti o autorizáciudo 21. marca 2016 nebudú môcť pokračovaťv používaní chrómanov.■■ V Hospodárskych novinách vyšla správao tom, že na Slovensku sa údajne chystá výstavbaďalšieho závodu na výrobu automobilov,vraj má nemecká automobilka BMW záujemrozšíriť svoje výrobné kapacity. Bol z nemeckejstrany takýto záujem aj oficiálny?Ministerstvo hospodárstva SR neregistruježiaden oficiálny prejav záujmu o investovanietejto automobilky na Slovensku.■■ Ministerstvo hospodárstva SR údajne podpísalomemorandum o porozumení s kanadskouspoločnosťou European Uranium ResourcesLtd., ktorá má záujem o ťažbu najväčšiehoa najbohatšieho slovenského uránovéholožiska – Košice – Jahodná. Ak je tátoNové dotácie na podporu priemyselného výskumu,experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúci,osvedčený a efektívny nástroj pre podnikateľský sektor,aby investoval prostriedky do rozvoja ľudského potenciáluzameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podporyinovačného rozvoja zvyšujúceho jeho konkurenčnú schopnosť.informácia pravdivá, ako zdôvodníte krokyrezortu oprávnene protestujúcim občanom,ktorým záleží na ochrane životného prostredia?Podľa oficiálne schválených geologickýchzásob na ložisku Kurišková v objeme5 427 000 ton, možno konštatovať, že ideo jedno z najvýznamnejších ložísk uránovejrudy na svete. Ministerstvo hospodárstvaSR ako orgán štátnej správy pre oblasťťažby rudných a nerudných surovín musíplniť funkcie štátu vyplývajúce zo surovinovejpolitiky a príslušnej legislatívy. Jeúlohou štátu usmerňovať využívanie nerastnýchsurovín tak, aby to bolo na prospechekonomiky štátu, príslušného regiónu,zamestnanosti a sociálneho rozvoja,avšak trvalo udržateľným spôsobom. Štátje povinný vytvárať podmienky aj podnikateľskýmsubjektom, ktoré chcú podnikaťv tejto oblasti. S prihliadnutím na tietoprincípy musí konať aj vo vzťahu k potenciálnemuinvestorovi.Memorandum o porozumení je formouzábezpeky, že dôležité rozhodnutia týkajúcesa budúcnosti ložiska uránovej rudysa nebudú robiť bez informovania a pravidelnejkomunikácie s Ministerstvom hospodárstvaSR. Zaručí podrobné informáciev ktorejkoľvek fáze realizácie projektuKurišková. Zároveň otvára možnosť, abyv prípade, že ak sa projekt ukáže ako ekonomickya najmä ekologicky uskutočniteľný,mal štát prospech nielen z odvedenýchdaní a úhrad za vyťažený nerast, ale participovalaj na ďalších benefitoch, ktorébudú spojené s projektom.Treba brať do úvahy očakávané ekonomicképrínosy projektu pre región a novépracovné príležitosti. Preto sa robí štúdiauskutočniteľnosti a štúdia posudzovaniavplyvov na životné prostredie , aby sa posúdilo,či je projekt trvalo udržateľný akoz ekologického, tak aj z ekonomického hľadiska.Ministerstvo v konečnom dôsledkuvšak nerozhoduje o tom, či sa v lokalitebude ťažiť alebo nie. Je na príslušných orgánochštátnej správy, aby v týchto procesochprihliadali na oprávnené záujmy obyvateľstva.Aký bude osud tohto projektu,záleží od mnohých faktorov.■■ Pred vyše mesiacom poslanci Národnejrady SR schválili zákon v pôsobnosti Minis-Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii33

Ministerstvo hospodárstva SRterstva hospodárstva SR o poskytovaní dotáciína podporu baníctva, malého a strednéhopodnikania, energetiky, ochrany spotrebiteľa,priemyselnej výroby a služieb, výskumu,vývoja a inovácií. Ktoré sú z aspektu rezortuhospodárstva najpodstatnejšie problémy,ktoré prijatie právnej normy rieši?Nový zákon nahradí pôvodný zákonč. 181/2011 Z. z. vypracovaný v súlades požiadavkami zákona č. 523/2004 Z. z.o rozpočtových pravidlách verejnej správy.Potreba vypracovať nový zákon vyplynulaz aplikačnej praxe, ktorá ukázala, ženiektoré oblasti neboli pôvodným zákonomdostatočne presne a jednoznačne pokryté.Ďalším zámerom bolo zaviesť nový druhdotácie v oblasti výskumu, vývoja a inováciía zjednodušiť, resp. zefektívniť systémposkytovania dotácií.Ministerstvo hospodárstva na základe novéhozákona č. 71/2013 Z. z., ktorý je účinnýod 1. 5. 2013, môže poskytovať dotáciena podporu baníctva, odstránenie následkovbanskej činnosti, na tradície a históriubanských činností, na podporu rozvoja maléhoa stredného podnikania, na podporuvyužívania biomasy a slnečnej energie, napodporu ochrany spotrebiteľa, na podporurozvoja priemyselnej výroby a služieb, aj napodporu priemyselného výskumu, experimentálnehovývoja a inovácií. Pochopiteľnev poskytovaní dotácií je ministerstvo limitovanéprideleným rozpočtom na jednotlivépodporné programy v príslušnom roku.V oblasti realizácie programov rozvojamalého a stredného podnikania došlo kuskráteniu lehoty na predkladanie žiadostío dotáciu z dvoch mesiacov na jeden mesiac,čo je podľa doterajších skúseností dostačujúcoulehotou pre žiadateľa na skompletizovaniea predloženie žiadosti vrátanepotrebných príloh žiadosti.V dotáciám obciam a vyšším územnýmcelkom je možné poskytnúť dotáciu nielenna výstavbu ako doteraz, ale aj na prestavbu,rekonštrukciu alebo preložku stavebnéhoobjektu. Aplikačná prax ukázala, že prestavby,rekonštrukcie alebo preložky sú častofinančne menej nákladné ako výstavbanového stavebného objektu, a tak sa ušetriaaj prostriedky štátneho rozpočtu. Aplikačnáprax ďalej ukázala potrebu obcí odkúpiťalebo zrekonštruovať nevyužité nehnuteľnostiv zóne pre priemyselnú výrobu a pozemkypod nimi. Podporia sa tým nevyužitépriemyselné areály a zredukuje sa výstavbapriemyselných zón na zelenej lúke, a tým ajzáber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárskejúčely. Zákonom sa taktiežupravuje výška dotácie, ku ktorej musí žiadateľpredložiť mandátnu zmluvu.Nové dotácie na podporu priemyselnéhovýskumu, experimentálneho vývojaa inovácií sú vysoko motivujúci, osvedčenýa efektívny nástroj pre podnikateľský sektor,aby investoval prostriedky do rozvojaľudského potenciálu zameraného na oblastivýskumu a vývoja a do podpory inovačnéhorozvoja zvyšujúceho jeho konkurenčnúschopnosť.■■ Zaiste najviac motivujúce sú v podnikateľskomsektore dotácie na podporu výskumu,vývoja a inovácií. Je to pochopiteľné, leboľudský faktor sa obísť nedá. Dajú sa aspoňorientačne vyčísliť finančné prostriedky poskytnutéz rozpočtovej kapitoly ministerstva,ktoré budú určené na tento účel?Hlavným zdrojom financovania inovačnýchaktivít sú doteraz štrukturálne fondycez prioritné osi Operačného programuKonkurencieschopnosť a hospodárskyrast, ktorý je zameraný na výraznejšie naštartovanieinovačných procesov v priemyslea službách. Výskum, vývoj a najmäinovácie, keďže ich kompetenčne zastrešujeMinisterstvo hospodárstva SR, zaraďujemmedzi priority a jednu zo základnýchoblastí hospodárstva, umožňujúcu znižovaťnegatívne dosahy hospodárskej krízy.V tomto zmysle sa okrem finančnej podporyzameriame na vytváranie podnikateľskéhoprostredia podporujúceho inovácies cieľom stimulovať súkromné výskumnéa inovačné činnosti a zlepšiť prenos poznatkovmedzi verejným a súkromnýmsektorom.Ministerstvo hospodárstva vypracovaloa plánuje spustiť viaceré podporné schémyna podporu rozvoja inovačných aktivítmalého a stredného podnikania. Cieľomschémy na podporu klastrov je podporiťzvýšenie konkurencieschopnosti členovpriemyselných klastrov prostredníctvomzefektívnenia ich vzájomnej spolupráce,ako aj posilnenie priemyselných klastrovv medzinárodnom meradle. Schéma Podporainovačných riešení smerom k podnikaniu(schéma typu SBIR) bude slúžiť nafinancovanie projektov zameraných na posilnenietechnologickej základne podnikateľskejsféry, podporu prenosu poznatkovz teórie do praxe, a tým aj podporovanierozvoja jej konkurencieschopnosti sektoramalých a stredných podnikov na národneji medzinárodnej úrovni prostredníctvomrealizácie inovatívnych projektov. Predmetomschémy je aj vytváranie nových inovatívnychfiriem. Schéma Inovačné vouchreby mala pomôcť prepojiť podniky s výskumno-vývojovýmiorganizáciami a na jejrealizáciu vyčleníme 100 000 eur. Na realizáciuostatných schém zatiaľ nemámestanovenú konkrétnu výšku finančnýchprostriedkov, budeme postupovať v závislostíod možností rozpočtovej kapitoly Ministerstvahospodárstva SR.■■ Ministerstvo hospodárstva SR zameriavapozornosť aj na perspektívny kreatívny priemysel.Dôkazom tohto tvrdenia je účasť zástupcovministerstva na stretnutí módnychnávrhárov, ktoré koncom marca tohto rokuzorganizovala Slovenská inovačná a energetickáagentúra. Akú perspektívu má textilnýa odevný priemysel na Slovensku, je známe,že viacerí výrobcovia sa poklesom dopytua najmä zahraničného odbytu dostali doexistenčných problémov. Je zo strany Ministerstvahospodárstva SR záujem o oživenietohto priemyselného odvetvia?V roku 2012 výroba textilu vykázalapribližne 4 % medziročný pokles tržiebza vlastné výkony a tovar pri súčasnom2,6 % raste pridanej hodnoty a 5,5 % poklesepriemerného evidenčného počtuzamestnancov. Vo výrobe odevov tržbystagnovali, pridaná hodnota klesla medziročneo takmer 10 % a priemerný evidenčnýpočet zamestnancov klesol o približne9 %. Pritom je potrebné zobrať do úvahy,že obidva sektory spolu zabezpečujú približne1,8 % pridanej hodnoty a 4,7 % pracovnýchmiest priemyselnej výroby SR, čosú pomerne nízke hodnoty, a navyše idez pohľadu produktivity práce na jednéhozamestnanca o odvetvia s podpriemernouhodnotou tohto ukazovateľa.Na druhej strane oba sektory majú regionálnyvýznam z hľadiska tvorby pracovnýchmiest v oblastiach, kde nie sú lokalizovanéiné odvetvia priemyselnej výroby.Rozvoj v týchto odvetviach je podmienenýpredovšetkým reštrukturalizáciou smeromk rastu produktivity práce a konkurenčnejschopnosti produkcie. Možno ho podporiťza predpokladu, že bude v súlade s kritériamina využívanie príslušných podpornýchnástrojov ako investičná pomoc aleboštrukturálne fondy.Spomínané stretnutie s módnymi návrhármivšak nesmerovalo k záchrane textilnéhoa odevného priemyslu. Išlo skôro identifikáciu kreatívneho priemyslu akonového hospodárskeho odvetvia, ktoré cielenevyužíva zdroj ľudskej kreativity. Tátooblasť nie je v podmienkach Slovenskadoteraz zmapovaná a jej potenciál nie jev ekonomike, na rozdiel napríklad od USAalebo niektorých európskych krajín, akonapr. Talianska, Francúzska či Veľkej Británie,dostatočne využitý. Podľa štatistíkkreatívny priemysel v EÚ tvorí asi 4,5 %HDP a má veľký rastový potenciál. Niektorýmoblastiam dokonca pomáha prekonávaťkrízu. Stretnutie módnych dizajnérovbolo súčasťou medzinárodného projektuCENTRAMO, v ktorého rámci sa Slovenskáinovačná a energetická agentúra spolus ďalšími 6 partnermi usiluje o zlepšeniepodmienok na rozvoj klastrov v stredneja východnej Európe. Projekt má pomôcťklastrom lepšie využívať ich inovačné kapacitya podporovať ich vzájomnú spoluprácuv tejto časti Európy.34 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Dôležité je identifikovaťnajživotaschopnejšie riešeniaAk to zjednodušíme, úspech v podnikaní nie je nič iné ako pretavovanie vízií do reálnehoživota. V praxi sa však neraz stáva, že organizácie nedokážu to, čo chcú dosiahnuť, premeniťna konkrétne riešenia, prípadne nevedia v správnom čase zadefinovať správne ciele.O zásadách strategického riadenia sa s Martinom Krekáčom, vedúcim partnerom poradenskejspoločnosti Jenewein Group, rozprávala Jana Hyžová.■■ Dlhý čas, často a akosi zľahkahovoríme o zmenách... Že sú v neustálesa meniacom prostredí potrebné,je objektívna nevyhnutnosť.Čo však s nimi, ako k nimtreba pristupovať?Zmien sa netreba obávať, avšaktreba s nimi vedieť pracovať, riadiťa v správnom okamihu ichdokonca aj vyvolať. Zmenu chápemeako synonymum novýchpríležitostí, cieľov a stratégií, firemnejkultúry, lojálnych zamestnancovi zákazníkov a – úspechov,inak nemá zmysel. Riadeniezmeny si vyžaduje systematickosťa je súhrnom viacerýchaktivít a krokov potrebných napochopenie, prípravu a implementáciuvýznamnej zmeny. Toje alfou a omegou pozitívnehovýsledku.■■ Aké faktory môžu stáť za potrebouvyvolať zmenu?Typickým príkladom je situácia,keď manažment implementujenovú stratégiu v súlade s novýmicieľmi. Najmä v ostatnomčase je častý iný spúšťač – vplyvexterného prostredia, najmä krízya s ňou spojenej potreby neustálehoznižovania nákladov,zefektívňovania a podobne. Zásadnúzmenu môžu vyvolať zásahydo vlastníckej štruktúry čivýmena, resp. nástup novéhovedenia, ak sa predstavy novejgarnitúry zásadne líšia od pôvodnéhostavu. Časté sú zmeny vyvolanéreštrukturalizáciou, akvizíciamia fúziami organizácií čiintegráciou po spojení. Toto všetkomôže vniesť do každodennéhofungovania chaos a množstvonezodpovedaných otázok.■■ Čo je pre úspešné riadeniezmeny najdôležitejšie?V prvom rade fakt, že ide o tímovúzáležitosť, v ktorej mámiesto manažér riadenia zmeny,koordinátor komunikácie a projektovýtím. Dôležitú úlohu štandardnezohráva externý konzultantpre riadenie zmeny. Najdôležitejšímaspektom úspešnéhoriadenia zmeny je však poznaťnielen príčinu, ale aj cieľ a tomupodriadiť všetky fázy od identifikáciea analýzy cez definovanieštruktúry riadenia zmeny až pozhodnotenie dopadu. Pravdivosťtohto tvrdenia potvrdzujú viaceréprieskumy, podľa ktorých len pritretine všetkých zmien v organizáciáchvznikajú nové hodnoty.■■ Spomínali ste, že dôležité jepoznať cieľ. To však neplatí lenpre manažment zmien... Možnopovedať, že veľa firiem zlyhávapráve pre nesprávne zadefinovanéstrategické zadanie?Pokrok je o pretavovaní víziía cieľov do reálneho života. V praxisa však stáva, že organizáciamá predstavu o tom, čo by chceladosiahnuť, avšak zo subjektívnychdôvodov nevie svoje víziea ciele pretaviť do konkrétnychriešení. Preto je dôležité kombináciouvlastných síl s externýmporadcom tieto predstavy identifikovaťa zadefinovať jednotlivévarianty riešení, z ktorých možnovybrať najživotaschopnejšieriešenia. Každý návrh má vlastnýživotný cyklus a istú mieru reálnejšance prežiť v konkrétnychpodmienkach.■■ Využívajú sa pri tvorbe strategickýchplánov všeobecne platnéschémy alebo v každom prípadeide o unikátne riešenie?Pri dizajnovaní strategickéhoplánu možno vychádzať z existujúcichriešení aplikovanýchv odlišných alebo podobnýchpodmienkach. Možné je aj vytvorenieúplne nového riešenia priamona mieru danej organizácie.Profesionáli v tejto fáze využívajútzv. tvrdofaktorové analyticképrístupy podporené jedinečnýmknow-how z predmetných oblastí,kreativitou a znalosťou procesovv oblasti riadenia a strategickéhomanažmentu. VýstupomČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniije vždy klientom odobrené variantnériešenie, ktoré poskytujedostatočnú bázu na stanoveniedefinitívnych rozhodnutí o realizáciiči nerealizácii predmetnéhozámeru.■■ Ak organizácia prikročí k realizáciiplánu strategického rozvoja,čo ju čaká?Tvorba konkrétnej stratégievychádza z identifikácie silnýcha slabých stránok konkrétnehostrategického zámeru a nastavenípotrebných krokov smerujúcichk úspešnej implementácii.Definovanie stratégie ďalšiehorozvoja je fázou, v ktorej sa detailnedotvárajú všetky atribútybudúceho strategického zámeru.Cieľom je vytvoriť komplexnýplán na jeho realizáciu zohľadňujúcivšetky aspekty danej organizácie.Výstupom je komplexnáanalýza opisujúca jednotlivé fázyimplementácie vytýčenej stratégiev súlade s cieľmi, manažérskymisystémami, so súčasnýmiprocesmi a funkciami, s úrovňourozvinutosti ľudského kapitálua firemnou kultúrou.Foto: Jenewein Group■■ Niekedy sa zdá, že stratégia jeniečo neuchopiteľné, čím sa v organizáciizaoberá len najvyššievedenie...Táto predstava nie je správna.Profesionálne vytýčená firemnástratégia obsahuje vopred zadefinovanúmisiu, víziu a hodnoty,ktorými sa skutočne a každý deňriadi celá organizácia bez jedinejvýnimky. Firemná misia, víziaa hodnoty vrátane princípovdobrej správy a zodpovednéhosprávania voči vlastným ľuďom,spoločnosti i životnému prostrediusa preklápajú do korporátnejstratégie a následne prenášajúdo funkčných stratégií vypracovanýchpre jednotlivé oblasti– obchod, marketing, riadenieľudského kapitálu a podobne.Hlavným zásadám rozmenenýmna čiastkové kroky sa v organizácii,ak očakáva úspech, podriadiavšetky zložky a všetci ľudia.■■ Aké chyby môžu vzniknúť prizavádzaní strategických zámerovdo praxe?Realizovať komplexnú stratégiuznamená realizovať zmenu navšetkých úrovniach organizácie.Podcenenie, resp. úplné ignorovanietohto faktu je najčastejšouchybou pri spätnom rekapitulovaníneúspešnej implementácie.Zavádzanie do praxe je zavŕšenímkvalitného plánovacieho procesua jeho profesionálne a odbornériadenie zastrešené synergiouodborníkov z viacerých oblastí jenevyhnutnosťou pre dosiahnutieočakávaného úspechu. Dôležitéje vytvárať nielen komplexné,ale najmä úspešné riešenia, ktorésa nekončia zadefinovaním potrebnýchzmien, ale pokračujúasistenciou pri ich implementáciia pravidelnej a riadenej kontrolesprávnosti nastavenia a dlhodobéhofungovania jednotlivýchatribútov. Ide vlastne o nikdy sanekončiaci proces, pretože v dobrefungujúcich organizáciách jenevyhnutný pravidelný odpočetvývoja jednotlivých iniciatíva plánov. Jednoducho povedané,či je každodenný bežný životv súlade s korporátnou stratégioua či jej hlavné smery zodpovedajúaktuálnym podmienkam v organizáciia jej okolí.35

Národná rada SR■■ Národná rada už v prvom čítaní odmietlavašu novelu zákona o energetike. Čo bolo jejobsahom?V návrhu išlo o to, aby súčasťou osvedčeniana výstavbu energetického zariadeniav prípade právnickej osoby bolo povinnézverejnenie mena, priezviska, dátumu narodeniaa adresy trvalého pobytu konečnéhožiadateľa. Zabezpečila by sa tým väčšia mieratransparentnosti, ktorej je v tejto oblastistále málo.■■ Nepochybne jedným z veľkých energetickýchprojektov vlády je aj dostavba dvochblokov jadrovej elektrárne v Mochovciach.Ste zástancom jadra, resp., ak nie, aké alternatívneriešenia ponúkate?Som zástancom takej výroby energie, ktorávyužíva domáce obnoviteľné zdroje. Mierimtým najmä na biomasu a slnko. Ak by smena Slovensku využili možnosti, ktoré námponúkajú existujúca nespracovaná biomasaa potenciálna biomasa z plantáží, dokázali bysme vyrobiť toľko biometánu, že by sme perspektívnenahradili všetok dovoz zemnéhoplynu zo zahraničia. Popri nezanedbateľnýchekonomických dôsledkoch a posilnení energetickejbezpečnosti by sme priniesli ľuďomna vidieku prácu, farmárom pri nenarušenísúčasnej produkcie na potravinárske účelynový a stabilný zdroj príjmu, a veľa by smeurobili pre životné prostredie. Uvedomujemsi, že budeme v najbližších rokoch stále potrebovaťenergiu z fosílnych zdrojov a jadra,apelujem však na to, aby sa zobrali do úvahyskutočné náklady na takúto výrobu energie,napríklad aj na budúcu likvidáciu jadrovýchelektrární či zmiernenie dosahov na životnéprostredie. Myslím si, že rozumnou a ucelenouenergetickou politikou by sme v krátkomčase dosiahli, že skutočné náklady navýrobu energie z jadra a z obnoviteľnýchzdrojov by boli po zvážení všetkých dotáciíporovnateľné, či dokonca by boli v prospechobnoviteľných zdrojov.■■ Ako hodnotíte vytvorenie postu podpredseduvlády pre investície pre Ľubomíra Vážneho?Vítam každý krok, ktorý prispeje k vyššejefektívnosti a transparentnosti pri využívaníverejných zdrojov. Nedokážem hodnotiť,či vytvorenie nového postu vo vláde a jehoFoto: archívPotrebujeme zdravépodnikateľské prostrediepre všetkýchJe už ostrieľaným parlamentným harcovníkom a do diskusií vstupuje najmäv ekonomických otázkach. V súčasnosti je členom výboru národnej rady prehospodárske záležitosti za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu-Demokratickústranu. Na otázky publicistu Františka Meliša odpovedal Jozef Mikuš.obsadenie spomínaným nominantom naplnítieto očakávania. Mám však obavy. Veď sapozrite do minulosti, keď bol Ľubomír Vážnyministrom dopravy. Stavali sme drahé diaľnice,zanedbávali sme údržbu ciest nižšíchtried. Jeho nástupca vo vláde Ivety Radičovejvýrazne skresal náklady a prestal fetišizovaťdiaľnice. Sústredil sa aj na cesty nižšíchtried. Ak by vláda nepadla a pokračovali bysme v jeho politike, nemali by sme dnes takérozbité cesty, že vláda a samosprávy musiamobilizovať všetky rezervy, aby aspoň zaplátalitie najväčšie nedostatky.■■ Svojho času ste interpelovali predsedu vládyv súvislosti s budúcnosťou košických železiarní.Robert Fico vybavil zotrvanie Američanovv Košiciach.Som rád, že máme na Slovensku U. S. Steel.Nielen preto, že tento americký investor zachránilpo divokej privatizácii vlády VladimíraMečiara krachujúcu fabriku, ale aj preto,že táto firma priniesla na Slovensko inú podnikateľskúkultúru. Druhá otázka je, čo robísúčasná vláda pre to, aby sa tu dobre podnikalo.U. S. Steel je príklad toho, že podnikateľsképrostredie sa zhoršilo, hoci tu zohralinemalú rolu iné zahraničné aktivity americkéhoinvestora. Oceliareň v Košiciach, gumáreňv Púchove či celulózka v Ružomberkusú príkladmi toho, ako vláda namiesto skvalitňovaniapodnikateľského prostredia prevšetkých cúva v prospech najväčších a deformujetak podmienky pre ostatných. Oháňaťsa stovkami zachovaných či novovytvorenýchpracovných miest je pokrytecké, akneuváženými zásahmi komplikuje zamestnávanietisícov v malých a stredných podnikovi medzi živnostníkmi.■■ U. S. Steel opäť dostane investičné stimuly.Kresťanskí demokrati to charakterizujúako nesystémový krok. Aký je pohľad vašejpolitickej strany?Investičné stimuly majú význam len vtedy,ak naozaj prinesú prácu do oblastí s vysokounezamestnanosťou a prispejú k rozvoju zaostalýchregiónov. Vo všeobecnosti však deformujúkonkurenčné prostredie, preto trebavždy zvažovať, aký je z nich osoh a akáškoda. Slovensko už nepotrebuje v medzinárodnejsúťaži silou-mocou lanáriť veľkýchzahraničných investorov, ako tomu bolo preddesaťročím. Oveľa lepšou cestou vytváranianových pracovných miest je kultivovaniepodnikateľského prostredia pre všetkých.Hoci sa môžeme hrdiť prítomnosťou veľkýchinvestorov, napríklad automobiliek, v porovnaníso susedmi nám chýba rozvinutý malýa stredný stav, ktorý vytvára najviac pracovnýchpríležitostí. Štát by mal vytvoriť čo najlepšiepodmienky na podnikanie práva pretúto kategóriu zamestnávateľov.■■ Isteže v prípade košických železiarní, ale ajnemeckého Continentalu a iných zahraničnýchinvestorov ide o tvorbu či udržanie zamestnanostiv regiónoch. Zaklínadlom je kríza.Spomínate podporu konkrétnych investorovna strednom Považí a v Košiciach. Paradoxnepráve tieto regióny sa v ukazovateľochzamestnanosti umiestňujú nad celoslovenskýmpriemerom. Preto úmysel vlády nemožnochápať ako podporu najsužovanejšímregiónom, ale ako ústupok veľkým hráčom.A zaplatíme ho všetci. Čo sa týka krízy, tá jev celej Európe. Napríklad aj v susednom Rakúsku,kde nezamestnanosť nerastie a v porovnaníso Slovenskom je sotva tretinová. VoViedni sa nemusia vyhovárať na krízu právepreto, lebo náš sused v podnikateľskomprostredí ďaleko pred nami.■■ Hrozí nám, že zasa nám unikne niekoľkomiliónov eur z eurofondov. Je to téma, ktorúsi prehadzujú vlády ako horúci zemiak, pretožejedna sa vyhovára na druhú za ich nečerpanie.Musím vás opraviť. Vláda Ivety Radičovej,ktorá zdedila po prvej vláde Roberta Ficav tejto oblasti nelichotivý stav, s eurofondmipohla. Som presvedčený, že ak by nebolapredčasne skončila, tak dnes sme niekdeúplne inde. Mňa však mrzí iná vec. Na eurofondysa hľadí ako na akýsi čarovný nástroj,ktorý nám môže v mnohom pomôcť. Častoje pravdou opak. Investičné stimuly podobneako eurofondy deformujú konkurenčnéprostredie a pestujú byrokraciu. Niežeby somsa od nich odvracal, skôr chcem zdôrazniť, žena jednej strane treba ich využitie dobre zvažovaťa na druhej strane ich treba vnímať ibaako doplnkový zdroj, ktorý si vlastne sčastinapĺňame sami odvodmi do Bruselu. Slovenskopotrebuje zdravé podnikateľské prostredie,kvalitné školy, fungujúce súdy. Keď sis tým vláda neporadí, nepomôžu žiadne eurofondy.36 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Čo prinesie Únii (slovensku)dohoda s USA o voľnom obchode?V marci Európska komisia schválila návrh mandátu na rokovania týkajúce sa dohody o voľnomobchode medzi Európskou úniou a USA. Rokovania by sa mali začať v druhej polovici júnaa pravdepodobne budú trvať niekoľko rokov. O tom, čo bude ich obsahom a čo od nich môžeÚnia vrátane Slovenska očakávať, sa s Patrikom Zoltványom, senior partnerom poradenskejspoločnosti Fipra, rozprávala Jana Hyžová.■■ Už v čase príprav na rokovaniaje zrejmé, že vyhliadky na prínosbudúcej dohody o voľnom obchodemedzi EÚ a USA sú optimistické.Možno tieto očakávania vyjadriťaj finančne?Podľa nezávislej štúdie Centrapre výskum hospodárskejpolitiky so sídlom v Londýne bytransatlantické obchodné a investičnépartnerstvo mohlo preEÚ znamenať ekonomický prínosvo výške 119 miliárd eurročne, samozrejme, od okamihuúplného implementovania dohody.To v priemere znamená každýrok navyše 545 eur disponibilnéhopríjmu pre každú štvorčlennúrodinu žijúcu v Únii. EÚ a USAtvoria 40 percent celosvetovejhospodárskej produkcie a ich bilaterálnehospodárske vzťahy súnajväčšie na svete. Cieľom budúcehotransatlantického partnerstvaje liberalizácia obchodu a investíciímedzi oboma blokmi. EÚa USA majú s celkovým počtom800 miliónov obyvateľov 45 percentsvetového HDP a 30 percentsvetového obchodu. Prognózynaznačujú, že po dokončení bydohoda o voľnom obchode malapriniesť 275 miliárd eur a dva miliónynových pracovných miest.■■ Čo v súčasnosti brzdí obchodovaniemedzi Úniou a USA? Aleboinak: odstránenie akých prekážokbude hlavným obsahom dohody –ide predovšetkým o eliminovanietaríf?Dohoda medzi Európskouúniou a Spojenými štátmi nie jelen o odstránení taríf. Aj súčasnétarify sú pomerne nízke, v priemeresa pohybujú okolo štyrochpercent. Hlavné prekážky pre obchodsa skrývajú v predpisoch,netarifných prekážkach a byrokracii.Odhady ukazujú, že až 80percent potenciálneho zisku z realizácieobchodnej dohody budetvoriť zníženie nákladov vyplývajúcichz byrokracie a regulácie.Rovnako prínosná bude aj liberalizáciaobchodu v oblasti služieba verejného obstarávania.■■ Prečo sa potom hovorí o tom,že rokovania budú trvať niekoľkorokov? Aké komplikácie môžunastať?Dosiahnutie dohody napriekočakávanému pozitívnemu prínosunebude jednoduché. Podľapôvodného predpokladu sa dohodamala dosiahnuť do ukončeniamandátu súčasnej Komisie.Na základe skúseností z podobnýchrokovaní v minulosti a najmärozdielnych názorov v niektorýchkľúčových oblastiach všakmožno vysloviť predpoveď, žedo termínu podpísania dohodyuplynie niekoľko rokov...Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Spomínali ste rozdielne názory.V ktorých oblastiach sa budespoločné stanovisko hľadať najťažšie?Problémy možno očakávať napríkladv oblasti poľnohospodárstva.Obe strany tento sektorvýrazne podporujú – 37 percentz rozpočtu EÚ sa každoročnepoužíva na poľnohospodárskedotácie, vďaka čomu sa toto odvetviestalo pôvodcom všetkýchobchodných bariér EÚ. V USApokrývajú vládne dotácie 40percent príjmov poľnohospodárov.Okrem toho bude treba vyriešiťzložitú otázku štandardovv rôznych odvetviach. Napríkladv oblasti bezpečnosti potravín simožno len ťažko predstaviť, žev dohľadnom čase príde k harmonizáciitransatlantických noriem.Rozdielne názory medziUSA a EÚ pretrvávajú v oblastibariér pri dovoze hovädziehomäsa, hydiny či čerstvého ovociado EÚ, celý rad prekážok obmedzujevývoz geneticky upravenejkukurice a sóje vrátane z nich vyrobenýchproduktov, disproporciejestvujú aj v oblasti biopalív.Rozdiely medzi EÚ a USA existujúaj v otázke prístupu k reguláciia registrácii nových výrobkov.Ochrana zamestnancov jev Únii silnejšia než v USA. Nadruhej strane v USA funguje štátnymechanizmus riešenia sporovi deregulácia finančných služieb.Oprávnené obavy sa týkajú oslabeniaamerických zákonov v oblastiverejných zákaziek, ktoréuprednostňujú amerických dodávateľov.Problematickou oblasťoucelkom určite bude dohoda v oblastiinformačných technológiía duševného vlastníctva, kde súrozdielne názory na ochranu dáta registráciu patentov. Americkýchemický priemysel bude silnolobovať za dosiahnutie súladus nariadením REACH.■■ Majú rokovania o budúcej dohodeo voľnom obchode medziEÚ a USA odporcov na jednej alebodruhej strane?Áno, hlasy nesúhlasu sa ozývajúz oboch strán. Nemeckoa francúzsky prezident FrancoisHollande určili bezpečnosť potravín,geneticky modifikovanéplodiny a audiovizuálne službyako nemenné. Francúzsky ministerobchodu chce z rokovanívyňať oblasť obrany. Aj v americkomSenáte sa ozývajú hlasy,že prípadné obchodné rokovanias Európskou úniou sa nesmú zaseknúťna prekážkach v oblastivývozu mäsa a poľnohospodárskychproduktov. Okrem prístupuk dovozu amerických poľnohospodárskychproduktov doEÚ sa ako prioritná zdôrazňujeoblasť duševného vlastníctva,ochrana prístupu amerických vývozovslužieb, dodržiavanie právnychpredpisov a mechanizmusurovnávania sporov.■■ Začali sme stručným vyčíslenímprínosu budúcej dohody preEÚ. Môžeme na záver predstaviťpozitíva, ktoré jej implementáciamôže priniesť pre Slovensko?Ak bude dohoda implementovaná,predpokladá sa, že vývozz EÚ by sa zvýšil takmer vovšetkých odvetviach. Najväčšírelatívny nárast obchodu nastanev odvetví motorových vozidiel– v tejto komodite sa očakávazvýšenie vývozu z EÚ doUSA o 149 percent. Tento nárastčiastočne odráža dôležitosťvzájomného obchodu s časťamia komponentmi a ďalšej integrácietýchto dvoch sektorov naoboch stranách Atlantiku. Zvýšenieobchodu s motorovými vozidlamiovplyvní rozširovanie vovýrobnom sektore, kde sa v EÚočakáva rast o 1,5 percenta. Totoje zatiaľ jedna z oblastí, ktorá saspomína ako potenciálne najzaujímavejšiaaj pre Slovensko, prektoré by mal byť prioritou v očakávanýchrokovaniach práve automobilovýpriemysel. Faktomvšak je, že na Slovensku zatiaľnepozorujeme nijakú diskusiusúvisiacu s témou obchodnej dohodymedzi EÚ a USA a ani tuneexistuje komplexná dosahováštúdia. Bolo by určite zaujímavéanalyzovať, aký je podiel produkcieslovenského automobilovéhopriemyslu pre americký trh aleboči sa odtiaľ dovážajú nejaké komponenty.Pozrieť sa treba aj na to,ktoré oblasti nášho hospodárstvamôžu ťažiť z takejto dohody a následnena ne zamerať domácepriority v oblasti rozvoja exportu.Hoci USA v súčasnosti nepatriamedzi hlavných obchodnýchpartnerov Slovenska ani v dovoze,ani vo vývoze, táto dohoda bymohla pomôcť k zintenzívneniuvzájomných obchodných vzťahov.37Foto: archív Fipra

Ministerstvo hospodárstva SRKľúčové je oživenie priemyselnéhovýskumu, vývoja a inováciíKonkurencieschopnosť Slovenska bola založená na nízkych daniach a mzdových nákladoch, nie však na investíciáchdo výskumu a inovácií. Taký stav je ďalej neudržateľný. Aj o tom sa publicista Ivan Špáni zhováral s Ivanom Pešoutom,generálnym riaditeľom sekcie stratégie ministerstva hospodárstva.■■ Aj prvá sociálnodemokratickávláda Roberta Fica kládladôraz na dlhodobú stratégiuspoločnosti. Ako sa z tohto pohľadupremieta do súčasnýchvízií ministerstva hospodárstvastratégia rozvoja slovenskejspoločnosti, ktorú na podnetvlády vypracoval kolektív Slovenskejakadémie vied v roku2010?Z priorít a cieľov, ktoré ministerstvohospodárstva implementovalozo stratégie, ideo modernizáciu štátu a verejnejsprávy, ochranu spotrebiteľa,spustenie webovéhoportálu pre nahlasovanie duplicitnýchpovinností, pravidelnákomunikácia medzivšetkými kľúčovými sociálnymipartnermi, medzi jednotlivými veľkostnýmia odvetvovými skupinami podnikateľova ich samosprávnymi reprezentantmi.Mimoriadne dôležité je nepretržitéa dôrazné odstraňovanie akýchkoľveksystémových predpokladov pre potenciálnyvznik korupcie, resp. neefektívnehovynakladania verejných prostriedkovvšeobecne. Ďalej ide o zlepšenie základnéhoadministratívneho prostredia štátu.Pokrok nastal v meraní a znižovaní administratívnehozaťaženia podnikania.Naše ministerstvo kladie dôraz aj napodporu inovácií a prepojenie teoretickýchznalostí s praxou, napr. vypracovanímdokumentov Inovačná politika a Inovačnástratégia, vytvorením platformy pree-mobilitu, prípravou nástrojov na podporuprostredníctvom inovačných vouchrov,inovačných klastrov a podobne.Ministerstvo hospodárstva implementovalotiež nástroje na tvorbu pracovnýchmiest, a to nielen prostredníctvom výzievOperačného programu Konkurencieschopnosťa hospodárky rast, ale i zákonomo investičnej pomoci, ktorého novelunedávno schválil parlament. Zelený rasta rozvoj zeleného hospodárstva je začlenenýdo tvorby všetkých relevantných politíkMH SR, ako i v opatreniach vlády napodporu zamestnanosti, investícií, inovácií,podnikateľského prostredia a energetiky.■■ Výkonnosť slovenskej ekonomiky stále zaostávaza vyspelejšími krajinami i za okolitýmikrajinami. V čom vidíte možnosti a nástrojena prekonanie tohto stavu? Čím mieniteposilňovať konkurencieschopnosť slovenskéhohospodárstva?Konkurencieschopnosť Slovenska bolazaložená na nízkych daniach a mzdovýchnákladoch, nie však na investíciách dovýskumu a inovácií. Tento štýl konkurencienie je dlhodobo udržateľný. Slovenskárepublika zatiaľ nedokázala vybudovaťfunkčný národný inovačný systém, ktorýby dokázal zabezpečiť rast produktivitypráce z národných zdrojov. Vybudovanietakéhoto systému je dôležitým prvkom predlhodobú udržateľnosť systému verejnýchfinancií. Iba tvorba nových poznatkova ich predaj – či už formou licencií alebov nových výrobkoch, technologických postupocha službách – dokáže vytvárať vyššírast príjmov v porovnaní s rastom nákladova zabezpečiť tak verejné zdroje potrebnéna zvyšovanie kvality života. Investíciedo verejných výskumných inštitúcií trebachápať ako významné prorastové opatrenie,zvyšujúce konkurencieschopnosťv európskom a celosvetovom meradle, zamestnanosťvo vysokokvalifikovaných odvetviach,a tým aj životnú úroveň občanov.Slovensko však veľmi zaostáva najmäv inováciách. Akými impulzmi a prostriedkamisa pokúsite toto zaostávanie zvrátiť?Foto: archívNeočakávam, že Slovenskodobehne v krátkom čase vovýdavkoch na priemyselnývývoj a inovácie Česko a Maďarsko.Slovensko je všakpomerne konkurencieschopnév oblasti vstupov poznatkovo-intenzívnychslužiebpre kľúčové odvetvia ekonomiky,a to najmä v oblastivýroby motorových vozidiel,spotrebnej elektroniky, strojova prístrojov a kovov.Hlavným zdrojom financovaniainovačných aktivítsú doteraz štrukturálne fondycez prioritné osi Operačnéhoprogramu Konkurencieschopnosťa hospodárskyrast. Výraznejším naštartovaníminovačných procesovv priemysle a službách zvýši efektívnosťcelej ekonomiky a urýchli proces štrukturálnejkonvergencie SR a jej regiónovk najvyspelejším krajinám EÚ. V pripravovanejstratégii S3 sme stanovili cieľ zvýšiťpodiel inovujúcich podnikov (in house) nacelkovom počte podnikov z 21,8 percentana 30 percent v roku 2020. Naše ministerstvopre naplnenie uvedených cieľov zahrnulopodporu využívania a zavádzaniainovácií do jednej z oblastí S3 prostredníctvompodpory klastrov, mikropôžičkovéhofondu, podpory zakladania spin-offa start-up podnikov, rozvoja regionálnychinovačných centier, podpory ochrany duševnéhovlastníctva a patentov, a to najmäpomocou revolvingových finančných mechanizmov.V rámci nového operačnéhoprogramu Výskum a inovácie bude našousnahou získať čo najvyšší objem prostriedkovsmerujúcich na podporu inovačnej aktivityv podnikoch, pretože bez zvýšeniainovačnej výkonnosti nie je možné zvýšiťkonkurencieschopnosť podnikov a udržateľnýrast ekonomiky SR.■■ Adaptáciu Slovenska na tlaky globalizáciea dôsledky globálnej krízy podstatne ovplyvňuječlenstvo v EÚ a v eurozóne.V istých ohľadoch to posilňuje, v inýchlimituje naše možnosti. Máme eminentnýzáujem o hlbokú, dynamizujúcu transformáciuEÚ, najmä v ekonomickej a politic-38 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo hospodárstva SRkej oblasti, ktorá bude zodpovedať nárokomkonkurencieschopnosti medzi centramisvetovej ekonomiky. SR ako členský štátzároveň preberá na seba aj spoluzodpovednosť,ktorú musí preukázať kvalitnou, integračneúčinnou adaptáciou ekonomiky.■■ Čo teda vyplýva pre slovenskú stratégiu zoStratégie EÚ do roku 2020, ktorá dáva dôrazna tri prioritné línie: 1. vytvárať hodnoty rastomzaloženým na znalostiach podmienenýchvzdelávaním, výskumom, inováciami a kreativitou;2. riešiť nezamestnanosť zosilnenoutvorbou nových pracovných miest, 3. kreovaťkonkurencieschopnú, a zelenšiu ekonomiku,ktorá bude reagovať na relatívne vysoké cenyenergie a znižovať tlak na materiálne zdrojeich efektívnym využívaním?V nadväznosti na jednu hlavných priorítstratégie Európa 2020 vyvíjame aktivity napodporu priemyselného výskumu a experimentálnehovývoja smerovaného do inováciína programové obdobie 2014 – 2020.Stratégia S3 bude výsledkovo orientovanáa cieľovo zameraná na prostredie vedya výskumu, tak, aby bola zabezpečená kvalitnápríprava nového operačného programua využívanie štrukturálnych fondov napodporu inteligentného rastu.Kľúčovým problémom Slovenska je všaknapriek pozitívnemu vývoju v parciálnychoblastiach stále veľmi nízka konkurencieschopnosťmalých a stredných podnikovdaná ich nízkym podielom na zamestnanosti,pridanej hodnote high-tech a medium-high-techvýrobách a znalostne intenzívnychslužbách. Hlavným dôvodomlepšieho fungovania malých a strednýchpodnikov v Rakúsku, Nemecku a škandinávskychkrajinách je robustnosť podporyinovácií, ktoré sú vnímané ako rozhodujúcifaktor na formovanie konkurencieschopnostifiriem, a tým aj jednotlivých štátov.■■ Ako by sa mal motivovať súkromný sektorpre investovanie a zvyšovanie výdavkov vovýskume, vývoji a inováciách?V EÚ 27 v roku 2011 bol pomer 1,27 percentaHDP súkromných výdavkov ku 0,75percenta HDP verejných výdavkov. V súčasnostiv SR je tento pomer 0,25 percentasúkromných k 0,43 percenta HDP verejnýchvýdavkov, pričom Česko má dnes pomer1,11 percenta ku 0,72 a Maďarsko 0,53ku 0,75 percenta.Súčasná situácia u nás je spôsobená najmäneefektívnym systémom financovaniapodpory výskumu a vývoja z verejnýchzdrojov. Napriek relatívne vysokému prílevupriamych zahraničných investícií zostávajúvýskumno-vývojové aktivity prevažnev domovských krajinách nadnárodnýchkoncernov. Našou snahou je, aby sa zvýšiliinvestície súkromného sektora na výskum,vývoj a inovácie.Inovácie, vedu a výskum a vývoj zaraďujemmedzi priority ako jednu zo základnýchoblastí hospodárstva, ktoré súzo strednodobého a dlhodobého hľadiskanástrojom na udržateľnosť konkurencieschopnosti.V tomto zmysle sa zameriamena vytváranie podnikateľského prostrediapodporujúceho inovácie s cieľom stimulovaťsúkromné výskumné a inovačné činnostia zlepšiť prenos poznatkov medziverejným a súkromným sektorom. Najväčšouvýzvou, ktorej čelia Slovensko i celáEÚ v oblasti inovácií, je neschopnosť plnevyužiť výsledky výskumu a vývoja a následneich premietnuť do ekonomickýcha spoločenských hodnôt. Medzera medzivýsledkami výskumu a ich aplikáciou jestále široká. Za kľúčové považuje vláda SRoživenie priemyselného výskumu, vývojaa inovácií a jeho účinnejšie pôsobeniev európskom výskumnom priestore. Bezvýrazného zvýšenia celkových výdavkovna výskum, vývoj a inovácie, však nebudemožné dosiahnuť výraznejší pokrok ani vozvyšovaní konkurencieschopnosti domácejekonomiky.■■ Aké nástroje využíva vaša stratégia na zvýšeniemiery investícií do ekonomiky SR najmäv odvetviach s vysokou pridanou hodnotou?Ministerstvo hospodárstva disponujeviacerými nástrojmi podpory, ktorými motivujepodnikateľov investovať do rozvojasvojho podniku. Túto podporu realizujemenajmä prostredníctvom schém pomociz prostriedkov štrukturálnych fondova prostredníctvom zákona o investičnej pomoci,v ktorého rámci sa uplatňuje pomocnapríklad formou daňových úľav či príspevkuna novovytvorené pracovné miestanajmä do odvetví s vysokou pridanouhodnotou. V prípade pomoci poskytovanejprostredníctvom štrukturálnych fondovsa podnikateľom poskytujú nenávratné finančnépríspevky, čím sa refunduje časťnákladov investovaná do založenia, resp.rozvoja svojho podniku. Taktiež je našousnahou kontinuálne pracovať na zlepšovanípodnikateľského prostredia vo všeobecnostis cieľom motivovať podnikateľov investovaťdo podnikov, a teda do celkovéhorozvoja a rastu ekonomiky Slovenskejrepubliky.■■ Čo je podľa vás kľúčové v podpore perspektívnychoblastí podnikania v znalostnejekonomike a ktoré oblasti považujete za perspektívne?Priemer EÚ 27 v počte zamestnanýchv poznatkovo intenzívnych aktivitáchv roku 2012 bol 13,6 percenta, Slovenskomalo 10,5, Česko 12,3, Maďarsko 16,8a Rakúsko 14 percent. Máme za cieľ, abydo roku 2020 toto percento konvergovalok priemeru EÚ 27.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiKľúčovou úlohou v podpore perspektívnychoblastí podnikania v znalostnej ekonomikeje budovanie dodávateľských reťazcovmalých a stredných firiem pre multinacionálnespoločnosti pôsobiace v SR.Slovenská republika by sa mala zameraťna ďalší rozvoj komplementárnych odvetvísúvisiacich s výrobou automobilov a spotrebnejelektroniky a zvyšovať ich úroveňpridanej hodnoty. Jej zvyšovaniu môže významnenapomôcť aj výskum, a to najmäv oblasti kovových i nekovových materiálov.Ide o prioritné oblasti materiálovéhovýskumu a priemyselných technológií(doprava, strojárstvo, elektrotechnika). Významnouprioritou sú aj informačné a komunikačnétechnológie, ktoré sa čoraz viacuplatňujú jednak ako samostatný vývoznýartikel, a jednak ako komplementárnyvstup pri výrobe automobilov a spotrebnejelektroniky (napr. navigačné softvéry,riadiace systémy, komunikačné systémya pod.).■■ Čo považujete za najdôležitejšiu strategickúúlohu, aby sa Slovensko so svoju značneotvorenou ekonomikou zaradilo do prúduozdravných procesov prekonávania krízya aby sa úspešne adaptovalo na nové, náročnejšieparametre globálnej konkurencieschopnosti?Roky 2013, 2014 a 2015 budú pre slovenskúekonomiku rokmi transformácie kvalityekonomiky a hospodárstva, pričom simusíme uvedomiť niekoľko kľúčových faktorov.Prvým je ten, že priemyselná výrobav žiadnom prípade nebude saturovať veľképočty nezamestnaných, pretože dochádzak jej kvalitatívnej transformácii smeromk zvýšeniu technologickej kvality, ktorá jezároveň náročná na vysokokvalifikovanúpracovnú silu. Druhým faktorom je nevyhnutnosťadaptácie pracovnej sily. Slovenskoje podľa Eurostatu v porovnaní s ostatnýmikrajinami na chvoste podielu zastúpeniainžinierov na produktívnej populáciia taktiež na chvoste podielu absolventovstredných odborných škôl v priemyselnejvýrobe. Toto kladie aj pred vzdelávací systémnovú výzvu opätovného zamysleniasa nad nevyhnutným zvýšením povinnejvýučby v štyroch kľúčových predmetoch,akými sú matematika, fyzika, chémiaa biológia, ktoré sa môžu stať odrazovýmimostíkmi absolventov pre zvýšenie ichpočtu v rámci technických odborov. Takistoje nevyhnutné sa sústrediť na recepciuparadigmy, ktorá vyplýva z druhej priorityHORIZONT-u 2020, ktorou je transformáciazamerania vedeckovýskumných aktivítvedeckých inštitúcií na potreby priemyslu.V tomto sa nám na Slovensku úprimne nedaría zmena formulácie z „priemysel prevedu“ na „vedu pre priemysel“ bude ešteveľmi ťažká.39

Podnikateľskáaliancia SlovenskaKorupcia oberá štáto pol miliardy eur ročnePriemerný úplatok pri udeľovaní zákaziek alebo dotácií je podľa prieskumu medzipodnikateľmi 13 % z ich celkovej hodnoty. Len pri verejných zákazkách tak ide ročneo pol miliardy eur. Vyplýva to z výsledkov projektu Protikorupčná iniciatíva PAS, ktorýPodnikateľská aliancia Slovenska realizovala v uplynulom obdobív spolupráci s Transparency International Slovensko a Inštitútompre ekonomické a sociálne reformy INEKO.Projektom chcela PAS reagovať na skutočnosť,že podnikatelia vnímajú problémkorupcie ako veľmi vážny. Kým v roku 2006v prieskume PAS označili korupciu akoštvrtú najvážnejšiu bariéru podnikania naSlovensku, o štyri roky neskôr sa korupciadostala na úplný vrchol rebríčka. VýsledkyIndexu podnikateľského prostredia z minuléhoroka rovnako označujú korupciu akojednu z najväčších dlhodobých bariér podnikania.S cieľom zintenzívniť boj proti korupciisa PAS rozhodla spracovať analýzukorupcie v podnikateľskom prostredí a navrhnúťopatrenia na jej obmedzenie.Popri odhadnutí priemernej výškyúplatkov podnikatelia identifikovali akokorupčne najrizikovejšie kontrakty s ministerstvami,inštitúciami poskytujúcimipeniaze zo štrukturálnych fondov, ostatnýmiústrednými orgánmi štátnej správya orgánmi vyšších územných celkov. Pozitívnevyznieva zistenie, že podnikatelia,ktorí majú priamu skúsenosť s obchodovanímso štátom, vnímajú korupciu ako menejrozšírenú v porovnaní so všeobecnýminázormi podnikateľskej sféry. To však neznamená,že sa tomuto problému netrebavenovať. Podľa Transparency Internationalje z hľadiska korupcie až 61 krajín svetahodnotených lepšie ako Slovensko.Viazne praktickáaplikácia zákonovProblém nespočíva v nedostatočnej legislatíve.Z formálneho hľadiska má Slovenskoprotikorupčné zákony a kontrolnémechanizmy na úrovni európskych štandardov,no zaostáva v ich praktickej aplikácii.PAS preto nenavrhuje radikálnezmeny legislatívy, ale zameriava svoje odporúčaniana zvyšovanie transparentnostipri správe verejných vecí, podporu aktivítna odhaľovanie a nahlasovanie korupciea ochranu pred nepoctivým lobingom.Jedným z hlavných protikorupčnýchopatrení je podľa PAS posilňovanie mechanizmovskladania účtov predstaviteľovverejnej správy k verejnosti cez zvyšovaniekvality zverejňovania informácií a ich nezávisléhohodnotenia. PretoPAS zaradila medzi hlavnéodporúčania vytvorenie verejnéhoregistra politickýchnominácií vo verejnej správes cieľom prepojiť riadiaceúspechy či neúspechy priamos politickými stranami.Na zlepšenie situácie vo fungovanífiriem s majetkovouúčasťou štátu a samosprávPAS navrhuje zverejňovať životopisya manažérske zmluvy– vrátane odmien a inýchbenefitov – manažérov firiems majetkovou účasťouštátu a samospráv, podmieniťplatnosť týchto zmlúvich zverejnením, naviazaťvýšku benefitov na plnenie firemných cieľova harmonizovať reportovanie ukazovateľovvýkonnosti týchto firiem.Foto: dreamstime.comPrávna ochrananahlasovateľov korupcieOdhaľovanie a nahlasovanie korupciemôže podľa autorov analýzy posilniťnajmä podpora nahlasovateľov nekalýchpraktík (whistleblowerov) zákonom s dôrazomna ich právnu ochranu. Tá by malaumožniť najmä ochranu pred šikanovanímči prepustením z práce. Za zváženie stojíaj zvýšenie motivácie nahlasovateľov zavedenímodmeny, ktorá by bola odvodená odušetrených peňazí pre štát, podobne akoto funguje v USA. Ďalším silným protikorupčnýmnástrojom je aktivita médií. Jehoúčinok však na Slovensku oslabuje možnosťtrestne stíhať autorov za ohováranie.V záujme podpory odvahy novinárov autorianalýzy navrhujú zrušiť možnosť trestnéhostíhania za ohováranie a ponechaťtak len možnosť žaloby v rámci občianskehokonania. Kriminalizácia ohováranianeexistuje vo Veľkej Británii, v USA či naNovom Zélande. Zrušilo je i viacero európskychkrajín, vrátane Chorvátska, Estónskaa Rumunska.Obmedziť neférový lobingTreťou líniou sú opatrenia na obmedzenieneférového lobingu. Hoci PAS vnímalobing pozitívne – ako prirodzenú súčasťdemokracie a nástroj na komunikáciu dôležitýchinformácií a spätnej väzby od podnikateľovk politikom, uvedomuje si možnériziko korupcie spojené s presadzovanímindividuálnych záujmov smerujúcichk zvýhodneniu úzkej skupiny subjektov naúkor väčšiny. Na zmenšenie tohto rizikaPAS navrhuje sprehľadniť agendu stretnutípolitických nominantov vo verejných funkciáchs reprezentantmi záujmových skupína v prvom kroku odporúča zaviesť a zverejniťelektronické návštevné knihy inštitúciíriadených politickými nominantmi. Akorizikové vníma PAS poslanecké pozmeňovacienávrhy zákonov, ktoré môžu zásadnýmspôsobom ovplyvniť konečnú podobuzákonov a verejnosť ich v súčasnostinemôže pripomienkovať. Autori analýzypreto navrhujú vytvoriť priestor na verejnépripomienkovanie poslaneckých pozmeňovacíchnávrhov prednesených v rámcidruhého čítania a podmieniť možnosť ichpredloženia na rokovanie Národnej radySR ich včasným zverejnením na internetovejstránke NR SR.Autori analýzy sú si vedomí, že znižovanieúrovne korupcie v spoločnosti jenáročný, no nie beznádejný a samoúčelnýboj. Korupcia okrem priamych finančnýchškôd zasadzuje vážne rany morálkespoločnosti a deformuje motivácie ekonomickýchsubjektov. Zvýšené transakčnénáklady, nedôvera, nepredvídateľnosťv ekonomických a právnych vzťahoch tlačíekonomické subjekty do suboptimálnejrovnováhy, v ktorej sa viac oplatí nespolupracovaťa hrať na úkor iného. Ekonomikatým prichádza o časť rastového potenciálu.Vyspelosť, životná úroveň a sociálne štandardykrajín severnej Európy môžu byťpre Slovensko pozitívnou motiváciou, žeznižovanie rozsahu korupcie na najnižšiumožnú úroveň sa oplatí.(Skrátená tlačová správa k výsledkomprojektu Protikorupčná iniciatíva PAS)Pripravil: Róbert Kičina,výkonný riaditeľ PASPAS osobitne ďakuje spoločnostiam FIPRASlovakia, s. r. o., Google Slovakia, KPS Poradenskécentrum, s. r. o., Mgr. Peter Serina, advokátskakancelária, s. r. o., nebotra, s. r. o.,RELAS, s. r. o., Soitron, a. s., za finančnú podporu,ktorá umožnila realizáciu projektu.40 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ministerstvo hospodárstva SRVytvárame tlakna znižovanie nákladovV energetickej politike Slovenskej republiky sa v ostatnom období udiali niektorézmeny a ďalšie sa očakávajú v blízkej budúcnosti. Zaujímavé sú tiež postoje verejnosti.V tejto súvislosti oslovila publicistka Mária Šišuláková generálneho riaditeľa sekcieenergetiky ministerstva hospodárstva Jána Petroviča.■■ Skríning plánov krajín EÚ a tiež názorynárodných odborníkov podľa portálu Euractivukázali, že Slovensko je druhé najhoršiev pokroku politík energetickej efektívnosti.V čom je príčina tohto stavu a čo na jehozlepšenie robíme?Nemyslím si, že je to celkom tak, právenaopak. Slovensko, a to na základe nezávislýchmedzinárodných hodnotení, bolov oblasti pokroku znižovania energetickejnáročnosti hodnotené pozitívne. Túto skutočnosťpotvrdzujú aj údaje o medziročnompoklese energetickej náročnosti SR,ktoré vychádzajú zo štatistík Eurostatu. Nazáklade exaktných kvantifikácií je Slovenskov tejto oblasti kategorizované na vysoképriečky úspechov, a to nielen v rámci EÚ,ale aj v rámci OECD. Pri vyhodnotení opatrenív znižovaní spotreby energií, detailnesumarizované v Akčnom pláne Slovenskejrepubliky na roky 2008 – 2010, sme nielenžesplnili ciele úspor, ale sme ich aj vysokoprekročili. Pri analýze sme využili európskumetodiku výpočtu úspor. Na porovnanie:v rokoch 2005 – 2010 sme znížili energetickúnáročnosť o viac ako 21 percent,čo predstavuje najväčšie zníženie v EÚ 27v danom období.Zároveň je však náležité zdôrazniť, ževzhľadom energeticky náročnú štruktúrupriemyslu máme v porovnaní s krajinami EÚstále vysokú energetickú náročnosť a v tejtooblasti ešte ďalší potenciál. Keďže energetickáefektívnosť je jednou z priorít energetickejpolitiky SR, naše ministerstvo implementujeúčinné opatrenia s vplyvom navšetky oblasti národného hospodárstva, a tonajmä v sektoroch priemyslu, budov, dopravya v ďalších odvetviach. Máme nastavenýadekvátny legislatívny rámec v zákonocho energetickej efektívnosti, energetickejhospodárnosti budov, pravidelnej kontrolevykurovacích systémov a klimatizačnýchsystémov, či v zákone o ekodizajne aleboo energetickom štítkovaní významných výrobkov.Všetky tieto zákony transponujúeurópske požiadavky do národnej legislatívy.Jedným z hlavných nástrojov budúcichopatrení je pripravovaná transpozícia novejsmernice č. 2012/27/EU o energetickej efektívnostido slovenskej legislatívy.■■ Minulý rok bola prijatá nová smernicao energetickej efektívnosti, ktorej ustanoveniamajú členské štáty prevziať do 5. júna2014. Zaväzuje, aby štáty stanovili indikatívnenárodné ciele energetickej účinnosti narok 2020 a splnili niekoľko záväzných požiadaviek.Aký je náš postup?Hoci legislatívny proces transpozície mábyť ukončený do júna 2014, jednotlivé odbornétímy v gescii MH SR už dnes intenzívnepracujú na príslušnom právnom rámci.Jedným zo základných pilierov smerniceje vytvorenie komplexnej podpory opatrenív energetickej efektívnosti s konkrétnymičiastkovými cieľmi úspor z predaja dodávateľovenergie a z každoročnej obnovybudov, ktoré využívajú a vlastnia ústrednéorgány štátnej správy. Zavádza požiadavkyna vytvorenie povinných finančných schémúspor, taktiež požiadavky v oblasti tepelnéhohospodárstva, energetických služieb,verejného obstarávania, energetických auditov,merania a rozúčtovania, minimálnejkvalifikácie odborníkov, nového akčnéhoplánu energetickej efektívnosti, inteligentnýchmeracích systémov a informovanostispotrebiteľov. Rozširuje pôsobnosť na stranuvýroby, prenosu a distribúcie a zavádzanové kompetencie pre regulátora v oblastitaríf, podpory vysokoúčinnej kombinovanejvýroby elektriny a tepla a tiež efektívnehosystému centrálneho zásobovania teplom.■■ V minuloročnom prieskume Eurobarometraaž 44 percent respondentov zo Slovenskauviedlo, že považuje energetickú efektívnosťza prioritu. Čo by mala robiť verejnosť prezvyšovanie tejto efektívnosti a čo štát?Základným princípom je poskytnúť spotrebiteľoviv pravidelnom režime dostatokinformácií, aby sa na ich základe moholrozhodovať a meniť správanie v záujmeúspor energie. Vytvoríme vhodné podpornénástroje, ako sú napríklad energetickéaudity alebo energetické služby. Všetci dodávateliaenergie tak budú de facto v určitejforme poskytovať energetické služby a poradenstvozákazníkom. Značný význam saočakáva aj od zavádzania inteligentnýchmeracích systémov v elektroenergetike.Aplikáciou požiadaviek smernice získaverejnosť lepší prístup k informáciámo spotrebe energie a potenciáli úspor, čoprirodzene napomôže zmeniť správaniespotrebiteľa v prospech úspor energie a týmaj súvisiacich nákladov.■■ Často sa tvrdí, že obnoviteľné zdroje sú prílišdrahé a nedokážu konkurovať konvenčnýmenergetickým zdrojom. Je to naozaj tak?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívAni obnoviteľné zdroje energie (OZE)nie je možné paušalizovať. Je potrebné siuvedomiť, že OZE možno využiť na výrobuelektriny, tepla alebo biopalív. Cena jednotlivýchtechnológií na využívanie OZEpodmieňuje cenu produktu, čiže elektrinualebo teplo. V prípade výroby elektrinysú náklady na technológiu pre väčšinudruhov OZE ešte také vysoké, že nedokážukonkurovať fosílnym palivám. Častoide o technológie, ktoré boli pred desiatimirokmi v štádiu prvotného uvedenia natrh. Aj vďaka masívnejšiemu nasadeniurelatívne nových technológií sa za poslednéroky významne znížila ich cena. Do budúcnaje potrebné zohľadniť výhody a nevýhodyz realizácie projektov na základedoterajšej schémy podpory. Úprava legislatívyby mala vytvárať tlak na znižovanienákladov podpory a v prípade biomasy najej efektívnejšie využívanie. Preto prioritouvyužívania budú technológie, ktorýchvyužitie vedie k cenám energií blízkym trhovýmcenám.Rast cien fosílnych palív posunul biomasudo centra ekonomickej pozornosti.V sektore tepla sme zaznamenali značnýnárast jej využívania, čo dáva predpoklad,že aj v najbližších rokoch to bude najviacvyužívaný OZE.■■ Vláda chce do konca tohto roka vidieť koncepciurozvoja výroby elektriny z obnoviteľnýchzdrojov do 10 kW inštalovaného výkonu.Aká je predstava rezortu hospodárstvao nej?Slovensko má povinnosť zvýšiť využívanieobnoviteľných zdrojov energie v pomereku hrubej konečnej energetickej spotrebezo 6,7 percenta v roku 2005 na 14 percentv roku 2020. Predstavovaná koncepciaby mala zanalyzovať potenciál rozvojamalých zdrojov s inštalovaným výkonomdo 10 kW a predstaviť možnosti využitiatohto potenciálu bez vplyvu na koncovúcenu elektriny. Takéto zariadenia by samali zamerať na spotrebu elektriny v miestevýroby, pričom vyrobená elektrina bybola dodávaná do distribučnej sústavy lenv minimálnom množstve. 41

Nové bloky elektrárne Mochovcesú prínosom pre štátuž počas výstavbyAE MochovceViaceré otázky o dosahoch a vplyvoch dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómových elektrární Mochovce už majú svoje odpovede.Nezávislá expertná štúdia (BDO, spol. s r. o.) potvrdila, že každé euro investované do tejto dostavby dnes vytvorí prírastok hrubéhonárodného produktu Slovenska v objeme 2,36 eura. Ako? Prostredníctvom výplaty miezd, investícií vyvolaných u dodávateľov,ich predpokladaných tržieb počas dostavby a podielu slovenských firiem na celkovej investícii. A nielen to.Jadrová energia má pevné miesto v energetickommixe. Táto nízkouhlíková technológiapredstavuje v porovnaní s ostatnýmizdrojmi elektriny udržateľný, ekonomickykonkurencieschopný, ale aj bezpečný zdroj.Udržateľnosť, dlhodobá prevádzka a predikovateľnénáklady na výrobu elektriny patriak ďalším neprehliadnuteľným pozitívamtohto energetického zdroja. Aj preto sedemkrajín v Európskej únii rozbehlo prípravnépráce a proces licencovania nových jadrovýchblokov elektrární. A len tri – Slovensko,Fínsko a Francúzsko – takýto náročnýprojekt, akým je projekt výstavby jadrovejelektrárne, v súčasnosti realizujú.Silný partnerSlovenské elektrárne patria ku kľúčovýmfirmám slovenského hospodárstva.V období rokov 2006 – 2011 prispela spoločnosťdo verejných financií prostredníctvomdaní, odvodov, platieb do národnéhojadrového fondu a platieb štátnym podnikomtakmer 2,1 miliardami eur. Len v roku2011 dosiahli investície Slovenských elektrárnítakmer päť percent celkovej tvorbyfixného kapitálu v slovenskej ekonomike.Navyše prispievajú k plneniu environmentálnychcieľov krajiny, keďže už dnes dodávajú89 % elektriny vyrábanej bez emisiíškodlivých skleníkových plynov CO 2.Majoritný akcionár v marci t. r. opätovnepotvrdil záväzok dokončiť dostavbutretieho a štvrtého bloku AE Mochovce,najväčšiu súkromnú investíciou v históriiSlovenska. Prebiehajúca dostavba, ktorúfinancujú z vlastných zdrojov, už teraz výrazneprispieva k ekonomického rastu krajiny.Už počas dostavby získavajú slovenskéverejné financie prostredníctvom danía príspevkov až 500 miliónov eur.Bezpečnosť prioritouVysoké štandardy a nároky na jadrovéelektrárne boli preverované v rámci celoeurópskychzáťažových testov. V nich dosiahlimochovská elektráreň i dostavovanébloky priaznivé výsledky, ktoré potvrdiliopodstatnenosť technologickej modernizácie,na 1. a 2. bloku, ako aj zlepšenia úvodnéhoprojektu 3. a 4. bloku. Vývoj technikyi technológií priniesol však nové možnostia ukázal ďalší priestor na nové vylepšovanieprojektu, ktorý postupne napreduje.„Rozhodli sme sa postaviť tretí a štvrtý blokako najbezpečnejšiu elektráreň svojho druhuna svete. Na tomto cieli sme začali pracovaťuž pred udalosťou vo Fukušime realizovanímzvyšovania seizmickej odolnosti, zavádzanímsystémov riadenia ťažkých havárií a prijatímvšetkých bezpečnostných opatrení, ktoré validovalvýbor hodnotenia záťažových skúšok,“povedal Paolo Ruzzini, generálny riaditeľSlovenských elektrární na začiatku rokapre denník Hospodárske noviny. Toto úsiliemalo vplyv na rozpočet a harmonogram.„Ale čo sa týka bezpečnosti, nerobímežiadne kompromisy,“ dodal.10 000 miestJeden z najväčších a podľa mesačníkaForbes a portálu profesia.sk šiesty najvyhľadávanejšízamestnávateľ na Slovensku,Slovenské elektrárne, vytvárajú vďaka tomutotrojmiliardovému projektu približnedesaťtisíc nových pracovných miest, 3 600ľudí priamo na stavbe doteraz odpracovaloviac ako 18 miliónov človekohodín. Ďalšíchtakmer 6 000 miest vytvorili subdodávatelia,služby atď. Projekt zvyšuje nielenzamestnanosť, ale aj vzdelanostnú úroveňa priemyselné zručnosti, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosťľudí i firiem. Dostavba,ktorú firma financuje z vlastných zdrojov,bola a je impulzom výstavby nových domov,bytov, reštauračných a nákupných zariadení,či na podnikanie v tomto regióne.42 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Viac ako 100 slovenských firiemSpolu s celosvetovo známymi značkamisa na dostavbe podieľa viac ako sto slovenskýchfiriem. Štvrtina z nich je z regiónovs nezamestnanosťou vyššou ako trinásťpercent. Po náročnom štarte, ktorýspôsobila takmer desaťročná prestávkaod dokončenia prvého a druhého blokuelektrárne v Mochovciach, bola obnovenáaj priemyselná infraštruktúra – sieť firiemv regióne, schopných poskytovať službyna najvyššej úrovni, potrebnej pre jadrovúelektráreň.Skúsenosti kapitálomOsobné skúsenosti slovenských spoločnostía transfer inovatívnych produktova technológií podnecuje ďalší rozvoj knowhowa technologických inovácií v štáte.Skúsenosti získané účasťou na vypracovanía modernizácii úvodného projektu blokov,ako aj pri poskytovaní inžinierskychslužieb a služieb projektového riadenia poskytnúslovenským spoločnostiam užitočnézručnosti, aby sa mohli zúčastniť aj nainých jadrových projektoch v Európe a vosvete. Okrem toho pomôže súčasná spoluprácamedzi slovenskými a českými dodávateľmimaximalizovať úžitok a pokrokpotenciálu pridanej hodnoty pre celý regiónso zlepšovaním trhovej konkurencieschopnosti.MíľnikyOd začiatku projektu dostavby sa nastavenisku odpracovalo viac ako 18 miliónčlovekohodín, pričom bolo splnenýchaj viacero míľnikov. Dokončenie montážehlavného cirkulačného potrubia primárnejTurbína v strojovni 3. a 4. bloku AE Mochovceslučky na štvrtom bloku JE Mochovce v decembri2012, len rok po dokončení tohtosystému na treťom bloku, dokončenie zariadeniana skladovanie čerstvého jadrovéhopaliva a kompletizácia štyroch turbínsú príkladom, ktorý naposledy pritiaholpozornosť médií k projektu. Tretí blok jeplánovaný na pripojenie do siete na konciroka 2014, štvrtý blok v nasledujúcomroku.Špičková technológiapre verejnosťPopri dostavbe nových jadrových blokovsa rozbehla aj výstavba nového informačnéhoa školiaceho strediska. StrediskoAE MochovceČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniimá potenciál stať sa populárnou atrakcioupre školákov, študentov a tiež pre širokúverejnosť zo Slovenska, ako aj zo susednýchštátov. Súčasťou bude kompletne interaktívnavýstava zahrnujúca širokú škálutém týkajúcich sa energetiky vrátaneprocesu výroby elektrickej energie, vplyvuenergetických zdrojov na klimatické zmenya prostredie, ako aj dôležité informácieo tradičných a budúcich energetickýchzdrojoch. Vďaka najmodernejšej technológiibude patriť medzi najvyspelejšie návštevníckestrediská jadrových elektrárnív Európe.Budúcnosť pre regiónPo spustení 3. a 4. bloku získa slovenskáekonomika ďalší významný zdroj, ktorýposilní energetickú bezpečnosť krajiny.Okrem výroby významných objemovčistej energie, ktorej podiel v Slovenskýchelektrárňach prevýši úroveň 93 %, prispejúštyri bloky elektrárne Mochovce tiež priamoa nepriamo k ročnému hrubému domácemuproduktu ekonomiky sumou 1,1 miliardyeur. Príspevok do štátneho rozpočtubude predstavovať 109 miliónov eur ročne,pričom projekt dostavby pomôže tiež vytvoriťasi 4 660 pracovných miest, z čoho600 vysokokvalifikovaných miest priamov elektrárni.Región sa bude pozitívne rozvíjať ajvďaka pokračujúcej podpore Slovenskýchelektrární v podobe financovania rôznychsociálnych, športových, kultúrnych čivzdelávacích aktivít. Popri ekonomickýchvýhodách vo forme pracovných miest,hrubého produktu, daní a odvodov ideo prínosy, ktoré nemožno nahradiť ekonomickýmiukazovateľmi. Jadrová elektráreňv Mochovciach je tak už dnes zárukou ekonomicko-sociálnehopokroku.43

Úrad pre reguláciusieťových odvetví SRSpotrebiteľom chýbainformovanosť a suverenitaTrh s energetikou aj legislatíva, ktorou sa jednotlivé energetické odvetvia riadia,zaznamenali v ostatnom období viaceré zmeny. Na dôvody a dôsledky prespotrebiteľský trh sa publicistka Mária Šišuláková opýtala predseduÚradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka,vymenovaného do funkcie na ďalších šesť rokov.■■ Od 1. septembra minulého roka u nás platínový zákon o energetike, ktorý prevzal „3. liberalizačnýbalíček pre vnútorný trh s elektrinoua plynom“. Čo je podstatou novej legislatívnejnormy, prečo bola potrebná?Nové dve smernice a tri nariadenia EÚs pracovným názvom „tretí liberalizačnýenergetický balíček“ priniesli celý radopatrení, ktoré zavádzajú nové možnostiusporiadania trhu s elektrinou a plynom,nový režim oddelenia výrobných a dodávateľskýchčinností od prevádzky prenosovejsústavy alebo prevádzky prepravnejsiete, zaviedli kategóriu zraniteľných odberateľova výrazne posilnili práva odberateľovelektriny a plynu v zmluvnej oblasti,ustanovili možnosť bezplatnej zmeny dodávateľaelektrickej energie a plynu v priebehutroch týždňov, právo spotrebiteľa dostaťkonečné vyúčtovanie do 6 týždňov pozmene dodávateľa, právo odberateľov narelevantné údaje o spotrebe elektriny a plynu,právo na informácie o spotrebiteľskýchprávach uvedené na faktúrach a webovýchsídlach energetických podnikov. Ochranuspotrebiteľa akcentuje aj zavedenie pojmuenergetická chudoba. S touto ekonomickoukategóriou však budú spojené značnéproblémy, pretože v EÚ neexistuje jednotnádefinícia energetickej chudoby.■■ Súčasne začal platiť aj nový zákon o reguláciiv sieťových odvetviach. Nanovo sa nímstanovili najmä úlohy a pôsobnosť ÚRSO. Akézmeny vo vzťahu k nemu priniesol?Tretí balíček je už prostredníctvom novýchzákonov o regulácii v sieťových odvetviacha zákona o energetike transformovanýaj do slovenskej legislatívy. Kľúčovézmeny, ktoré priniesla nová legislatíva,možno sústrediť do dvoch oblastí. Sú toopatrenia prispievajúce k rozvoju konkurenciena trhu s dodávkami energií a nazvýšenie ochrany spotrebiteľov.Foto: archívNové zákony o energetike a reguláciiv sieťových odvetviach okrem tretieho energetickéhobalíčka transponujú do slovenskejlegislatívy ustanovenia, ktoré vzniklina základe praxe. Nová legislatíva zaviedlanový spôsob regulácie – reguláciu kvality,stanovila povinnosť poskytnúť odberateľovikompenzáciu za chybné alebo oneskorenévyúčtovanie platby za dodávku elektrinyalebo plynu s tým, že príslušné dojednaniemusí zohľadňovať úpravu takejto povinnostidodávateľa v štandardoch kvalitystanovených úradom. Kompenzačné platbya celkové sprísnenie štandardov kvality,okrem iného napríklad ohľadne dôkaznéhobremena, sú výrazným znakom novéhoprístupu za dosiahnutie vyššej spoľahlivosti,bezpečnosti a kvality dodávky energií.Nové zákony posilnili nezávislé postavenieúradu a jeho právomoci vo vzťahuk účastníkom na trhu s elektrinou a plynom.Napríklad operátori prenosových sústavmusia vypracovávať tzv. 10-ročné plány,ktorých plnenie bude prísne kontrolovanénaším úradom. Úrad už môže požadovaťa kontrolovať také údaje o nákladocha činnostiach regulovaných subjektov, ktorédoteraz nemohol. Certifikácia prevádzkovateľovsietí je tiež jedna z pridelenýchkompetencií, ktoré v konečnom dôsledkuposunú reguláciu sieťových odvetví na vyššiukvalitatívnu úroveň. Je toho veľa, čo bybolo treba spomenúť, ale obmedzím sa lenna konštatovanie, že nová legislatíva budemať nesporne pozitívny dosah na rozvojtrhu s energiami a ochranu odberateľov.■■ Niektorí odborníci tvrdia, že zákony bolišité narýchlo a vidia v nich nedostatky. Ktorésa naozaj objavili?Ak sa zákon pripravoval dlhšie ako dvaroky, asi sa nedá hovoriť o horúcej ihle.Ani nedostatky nie sú úradu zatiaľ známe.■■ Náš energetický trh bol mnoho rokov zvyknutýna silný diktát výrobcov. Podľa ich reakciesa situácia zmenila. Do akej miery?Diktát výrobcov a monopolných prevádzkovateľovsietí sa skončil už dávno.Nezávislosť regulačného úradu, ktorábola podmienkou vstupu Slovenska do EÚv prístupových rokovaniach o energetike,a následné zmeny v primárnej legislatíveviedli k novej regulačnej politike a zmenámregulačných metód, ktoré skoncovalis pohodlnými nástrojmi dosahovania ziskovbez ohľadu na efektívnosť podnikaniaa dopad na odberateľov. V súčasnosti úradnaordinoval regulovaným subjektom takéstimulačné metódy, ktoré ich nútia znižovaťvlastné straty a zaručujú zisk iba prireálne efektívnom podnikaní, a nie kompenzovanímsvojich chýb a nedostatkovneustálym zvyšovaním cien.■■ Znamená to, že nová legislatíva posilňujespokojnosť spotrebiteľov, sú o svojich právachdobre informovaní?Nová legislatíva naozaj posilňuje právaspotrebiteľov. Iná vec je ich informovanosťalebo vôbec chuť byť informovaní o tom,čo by im to mohlo priniesť. Pravda je aj to,že časť obyvateľstva, hlavne vyššieho vekua nižšieho vzdelania, nie je pripravená nato, aby svoje právomoci dokázala využiť.Bude treba ešte veľa osvety, kým sa slovenskýspotrebiteľ energií začne kvalifikovanerozhodovať a suverénne správať.Žiaľ, slabý záujem o zvyšovanie informovanostio spotrebiteľských právach pozorujemev médiách. Pritom je to problematikaveľmi pálčivá a určite by čitateľovalebo divákov zaujali témy, ktoré šetria peniazea starosti. Niekoľkokrát sme ponúkaliúčasť na kampaniach o vysvetľovanía uplatňovaní štandardov kvality dodávkyenergií a vody, ale neuspeli sme.■■ Podľa niektorých výpočtov má Slovenskonajvyššie poplatky súvisiace s elektrinouv EÚ, a to na úrovni 68 eur za megawatthodinu.Priemer EÚ by mal byť podľa nich pritomvo výške 48 eur za megawatthodinu. Jeto tak?Nie. A nejde len o tarify, ale ceny elektrinyvôbec. Eurostat nemá jednotnú metodikuna získavanie údajov a informáciío štruktúre cien a rozličných taríf. Pretozložky tarify v jednom štáte vôbec nemusiazodpovedať štruktúre tej istej alebo podobnejtarify v inom štáte. Zvlášť ak v niektorýchešte stále existujú krížové dotácie.44 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Úrad pre reguláciusieťových odvetví SROkrem toho porovnávajú sa podmienkynákladovo neporovnateľných prenosovýcha distribučných sietí. Tarify sú všade iné.V štatistikách sa tieto údaje umelo prepočítavajú.U priemyselných odberateľov jeproblém zistiť presné toky elektriny. A tiesú podstatou výpočtu presných nákladovna distribúciu a prenos. V domácnostiachto nie je taký problém. Odberové diagramysú typizované a jasné. Bývalý ERGEG(Asociácia európskych regulátorov) sa pokúšalrobiť takéto štatistiky, ale pre neporovnateľnosťčísel od toho upustil.Tieto nedostatky si uvedomuje aj EÚa nová organizácia regulátorov ACER máúlohu pripraviť práve takúto jednotnú metodiku.Ak by sme vzali za porovnávaciumetódu našu metodiku, tak priemer EÚ bybol asi 49 eur za megawathodinu. Na Slovenskusú distribučné poplatky teraz 51,7eura/MWh. Ako vidno, rozdiel nie je ažtaký tragický, ako sa hovorí.V Európskej únii neexistuje ani jednotnámetodika na určenie priemernej ceny zadodávku elektriny pre domácnosť. Takmerkaždá krajina vychádza z rozličnej výškypriemernej spotreby. Cena za dodávkuelektriny, ktorú platia koncoví odberatelia,sa skladá z viacerých zložiek a v každejkrajine sú jednotlivé zložky inak definovanéa majú rôzne členenie. Všade je veľkémnožstvo dodávateľov s rôzne nastavenýmiparametrami tarifikácie. Preto nie jejednoduché zistiť skutočné štruktúry koncovýchcien elektriny s cieľom ich porovnaťso štruktúrou koncovej ceny u nás. Okremzákladných komponentov ceny môžu byťodberatelia elektriny zaťažení ďalšími doplatkami,ktoré následne skresľujú výslednúcenu. Aj podobu cenníkov elektriny mákaždý dodávateľ inú. Nechýba tu rozdeleniecien podľa rôznych sadzieb elektriny,regulovanú a neregulovanú časť, doplatky,benefity, dane ... Toto všetko vytvára koncovúcenu elektriny pre odberateľa, ktorúlen s veľkou dávkou zjednodušenia možnoporovnať s inými cenami. Pozíciu Slovenskapreto nemožno presne stanoviťa zvlášť pri takej umelej jednotke, akou jePPS, viazanej k spotrebnému košu. Spomínanépercentuálne nárasty podľa Eurostatusú skresľujúce, pretože menší nárastceny elektriny sa v porovnaní s menšímpríjmom obyvateľstva v chudobnejšíchkrajinách premietne vyšším číslom,ako je to v krajinách s vyšším príjmovýma sociál nym štandardom. Biomasa – príležitosťpre východoslovenský regiónSpoločnosť Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel, ktorá je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku,predstavila v stredu 24. apríla vo Vojanoch v okrese Michalovce desiatkam novinárov a zástupom obcí z regiónuprojekt spoluspaľovania biomasy pri výrobe elektriny.Ekologický výrobný proces,pri ktorom sa časť uhlia prispaľovaní nahradí drevoštiepkou,ušetrí ovzdušie od škodlivýchplynov a zároveň vytváramožnosti zamestnaniapri pestovaní rýchlorastúcichdrevín v regióne. „Pri využitíprístupných dvoch až troch tisícovhektárov pôdy v 50-kilometrovomokruhu Vojan môžu regionálnipestovatelia dopestovaťv trojročnom cykle približne 150000 ton štiepky,“ uviedla hovorkyňaSE Janka Burdová. Ďalšouvýhodou je skutočnosť, žerýchlorastúcim drevinám postačímenej kvalitná, doterazladom ležiaca pôda.V tepelnej elektrárni Vojanyzačali spaľovanie biomasy pripravovaťuž v roku 2007. V roku2009, po úprave kotlov, ktoréspaľovali uhlie, začali spoluspaľovanieštyroch percent palivabiomasy, ktoré počas šiestichrokov zvýšili na päť percent.Toto množstvo predstavujespotrebu 80 ton biomasy nadeň. Koncom roka 2012 úspešnezavŕšili druhú etapu projektua obnovený piaty blok elektrárneuž spoluspaľuje biomasuv podiele 20 % tepelného príkonu,čo znamená 400 ton biomasydenne. Elektráreň týmtoušetrí ovzdušie o 91-tisíc tonškodlivých plynov CO 2 ročne.Slovenské elektrárne investovalido úpravy a výstavby novýchtechnologických zariadenína spaľovanie biomasy v ElektrárniVojany 1,9 miliónov eur.Vysoko efektívne spoluspaľovaniedrevnej štiepky prispievak rýchlejšiemu a ekonomickypriaznivejšiemu naplneniu environmentálnychcieľov. Tátoelektráreň tak posilňuje výrobučistej elektriny v závodochSlovenských elektrární, ktoréuž dnes vyrábajú 89 % elektrinybez produkcie CO 2.Prioritný záujem SE využívaťdomáce zdroje biomasyprispeje k vyššej zamestnanostiv regióne Vojan. Takmer 500ton biomasy, ktorú v súčasnostielektráreň denne spotrebuje,dodáva 8 dodávateľov(šesť miestnych, z domácichzdrojov a dovozu z Maďarskaa Ukrajiny). Elektráreň ďalšímzvyšovaním objemu spaľovanejbiomasy dáva impulzrozvoju pestovania rýchlorastúcichdrevín v regióne.Štátny tajomník ministerstvaživotného prostrediaVojtech Ferencz, ktorý sa zúčastnilna prezentácii, pripomenul,že „podľa koncepčnýchmateriálov má biomasa najväčšípotenciál z obnoviteľných zdrojovenergie v Slovenskej republike“.Riaditeľ úseku výroby a riadeniaenergií v spoločnosti SENicola Cotugno informoval, žeemisie produkované zariadeniamispoločnosti patria vďaka vysokémupodielu biomasy, jadroveja vodnej energie k najnižšímv Európe i na svete v porovnanís inými energetickými spoločnosťami.Poukázal však na to,že v súčasnosti na biomasu naSlovensku nie sú dotácie, čo obmedzujepodnik, ale tiež regióna potenciálnych pestovateľov. Text a foto: Jozef ŠuchaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii45

„Doma mivždy doprajúviac.“Svojim zákazníkom vždydoprajeme viac. Pridajtesi k odberu plynu aj našuelektrinu a my vám judáme o 20 % výhodnejšies garanciou ceny do koncaroka 2014.Vybavte si Dve Energiejednoducho na webealebo na Zákazníckej linkeSPP 0850 111 363.

Dušan Randuška z SPP:V centre nášho záujmu sú naši zákazníciPre Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) znamenal uplynulý rok úspešný vstup na trhs elektrinou, ale zároveň potvrdil silnú pozíciu SPP v jeho tradičnej oblasti – predaji zemnéhoplynu domácnostiam a firmám. O ďalšom smerovaní podnikania najväčšieho dodávateľaenergií na Slovensku sme hovorili s riaditeľom divízie obchodu SPP Dušanom Randuškom.Ako by ste charakterizovali slovenský trhs plynom v roku 2012?Z hľadiska veľkosti, teda objemu celkovejspotreby, možno slovenský trh s plynom považovaťza stabilný, a z dôvodu ekonomickejsituácie nemôžeme ani v najbližšom obdobíočakávať zásadnejší rast. Celková spotrebaSR v uplynulom roku v porovnaní s rokom2011 klesla o 2 až 4 %, pričom v tomto roku2013 očakávame rovnako stagnáciu alebomierny pokles. Na vývoj celkovej spotrebyna Slovensku má vždy vyplv najmä počasiev zimných mesiacoch, ale v súčasnosti aj vývojhospodárskej situácie a riešenie dlhovejkrízy v eurozóne. Dôležitým faktorom je tiežpokračujúci proces racionalizácie energetickejspotreby na strane odberateľov.SPP je stále najväčším dodávateľom plynuna slovenskom trhu, ale čelí čoraz silnejšejkonkurencii. Došlo v minulom rokuk jej zintenzívneniu, alebo naopak?V roku 2012 pôsobilo na našom trhu, tedareálne dodávalo plyn, 22 hráčov, z toho 10 ajv stále regulovanom segmente domácností.Pre porovnanie, v roku 2011 tu pôsobilo spolu19 hráčov. Takže konkurencia rastie každýrok vo všetkých segmentoch. O to viac mateší, že aj v tomto mimoriadne konkurenčnomprostredí si SPP z pohľadu uzatvorenýchkontraktov udržal pre rok 2013 pozíciukľúčového dodávateľa plynu na slovenskomtrhu s celkovým podielom 66 %. Ak hovorímeo počte zákazníkov, SPP dnes dodávaplyn do 1,32 milióna odberných miest.V ktorom segmente má SPP najsilnejšiupozíciu?SPP je najväčším hráčom vo všetkých segmentoch,aj keď situácia v každom z nich jeodlišná. U firemných zákazníkov dosahujenáš podiel pre tento rok približne 60 %, čopotvrdzuje, že sa nám podarilo priniesť natento trh konkurencieschopné produkty.SPP obhájil svoje postavenie aj v stále regulovanomv segmente domácností, v ktorommáme pre rok 2013 z hľadiska objemu plynu79 % podiel. Keď sa pozrieme na celkový početuzatvorených zmlúv, v tomto segmenteuž začína byť pre nás zaujímavý aj predajelektriny, v ktorom sa počet našich zákazníkovzvyšuje každý deň. V domácnostiachmá tak dnes SPP na dodávku plynu aleboelektriny zazmluvnených spolu takmer1,3 milióna odberných miest. Myslím si, žetieto čísla sú významným ukazovateľom dôveryv značku SPP.S akými ambíciami ste v minulom rokuvstupovali na trh s elektrinou?Tomuto kroku predchádzala dôkladná analýzaa aj sledovanie trendov v Európe, kdesa komplexná dodávka energií a súvisiacichslužieb od jedného dodávateľa stáva nevyhnutnosťoupre veľkých hráčov, ktorí sichcú aj v budúcnosti udržať svoje silné postaveniena trhu. To bolo aj našim zámeroma na elektrický trh sme vstupovali s cieľomposilniť našu pozíciu najväčšieho dodávateľaenergií na slovenskom trhu. Od januára2012 sme tak začali s predajom elektriny prepodnikateľov a od septembra aj pre najpočetnejšísegment Domácnosti. Dnes môžemkonštatovať, že plán vstupu na trh s elektrinousa nám podarilo naplniť. Našou ambícioudnes je samozrejme získať čo najviaczákazníkov pre odber oboch komodít, tedaplynu aj elektriny, čomu sme prispôsobili ajnašu aktuálnu ponuku produktov.Znamená to, že zákazníci, ktorí si vezmúod SPP plyn aj elektrinu, dostanú od váslepšie ceny?Áno, prirodzeným pokračovaním ponukydvoch komodít je tzv. duálna ponuka, tedacenové zvýhodnenie pre tých zákazníkov,ktorí si vezmú od nás plyn aj elektrinu. Je tovlastne akási odmena našim verným zákazníkomv plyne. V týchto dňoch sme uviedli natrh nový produkt Dve energie, ktorý umožňujezákazníkom, ktorí si vezmú plyn aj elektrinuod SPP na 24 mesiacov, získať elektrinuaž o 20 % výhodnejšie ako vlani, pričom tútovýhodnú cenu elektriny im garantujeme aždo konca roku 2014. Ide o jednu z najlepšíchponúk dodávky energií na trhu, keďžezákazníkom okrem pohodlnej komunikácies jedným dodávateľom dáme aj skutočnú finančnúvýhodu z toho, že majú obe energiepod jednou strechou.Z obchodného pohľadu sa zdá byť smerovanieSPP v najbližšom období jasné. Akývplyv bude mať podľa vás na podnikanieSPP vstup nového akcionára, českéhoholdingu EPH?Energetický a průmyslový holding (EPH) jevertikálne integrovaná spoločnosť s rozsiahlymimanažérskymi a obchodnými skúsenosťamiv energetike. Do SPP vstúpil EPHako strategický a dlhodobý investor, ktorýuž avizoval, že chce posilniť jeho úlohu akostrategického podniku slovenského hospodárstva,ale zároveň zvyšovať jeho konkurencieschopnosť.Osobne očakávam, že SPPzíska väčšiu dravosť, v tom dobrom slovazmysle. Už dnes je zrejmé, aj keď to možnovyznie ako klišé, že v centre našej pozornostistojí jedine zákazník. A to nielen pri predajiplynu či elektriny, ale naprieč celou firmou.Každá naša činnosť bude podriadená tomu,aby čo najlepšie prispela k naplneniu obchodnýchcieľov SPP. Som presvedčený, žetoto je jediný spôsob, akým sa nám podaríuspieť na trhu aj v ďalších rokoch.

Slovenská inovačnáa energetická agentúraKľúčovou témou SIEAje dnes čerpanie fondov EÚSlovenská inovačná a energetická agentúra od roku 2011 administruje väčšinuvýziev na predkladanie žiadostí o nenávratné príspevky zo štrukturálnych fondov, ktoré patriapod Ministerstvo hospodárstva SR. O tom, ako sa darí prijímateľom využívať štrukturálne fondy,sme sa porozprávali s generálnou riaditeľkou SIEA Svetlanou Gavorovou.■■ Už sa síce nehovorí o jednej„superagentúre“ pod ministerstvomhospodárstva, ale v podstateSIEA túto funkciu plní.Pracuje sa pod jednou strechouefektívnejšie?Musím na úvod skonštatovať,že sa nám už podarilo zosúladiťprácu zamestnancov, ktorí dovtedypracovali v rôznych agentúrachna rôznych oblastiach podpory.Samozrejme, nebolo to jednoduchéa zmena sa nedala urobiť zodeň na deň. Z Národnej agentúrypre rozvoj malého a strednéhopodnikania do SIEA v júni 2011prešlo 20 zamestnancov. O polroka neskôr k 61 zamestnancomsekcie štrukturálnych fondovSIEA pribudlo aj 18 zamestnancovzo Slovenskej agentúry prerozvoj investícií a obchodu. Doagentúrysom nastúpila v čase,keď tu pracovali dve samostatnésekcie štrukturálnych fondova zamestnanci mali rutinné návykyz troch rôznych agentúr. Prvoradouúlohou bolo štruktúrusprehľadniť a postupy zjednotiť.Zásadná organizačná zmena saudiala v októbri 2012, kedy smevytvorili jednu sekciu.Foto: archív■■ Podobné zmeny sa zvyčajnenezaobídu bez problémov, stretliste sa s nimi aj vy?Nová organizácia práce a zmenyv postupoch si vyžiadali skúšobnúdobu dva mesiace. Počasnich sme odhalili drobné slabémiesta a mohli sa prispôsobiťvnútorné postupy. Finálnu úpravusme prijali začiatkom apríla2013. Väčšina zamestnancovreagovala pozitívne, veď nakoniecviaceré postupy sa zrýchlilia zjednodušili. Pozitíva pocítiliaj prijímatelia, pretože sa zvýšilpočet projektových a finančnýchmanažérov, medzi ktorýchsa projekty prerozdelili. Výsledkomje teda užšia komunikáciaagentúry s prijímateľmi, čo v neposlednomrade urýchli aj čerpaniefinančných prostriedkov. Rok2013 je pre SIEA významný výškoufinančných prostriedkov,ktoré je potrebné na jednej stranezmluvne zabezpečiť a na druhejvyčerpať. Dnes môžem povedať,že sme celý proces zmien v agentúrezvládli a sme pripravení implementovaťďalšie výzvy.■■ Koľko projektov a z akých oblastíSIEA administruje?Kým predtým sa SIEA zaoberalapodporou v oblasti výskumua vývoja, energeticky úspornýchopatrení a inovatívnychtechnológií pri väčších projektoch,dnes už riešime aj menšieprojekty podnikateľov, ktorí siaj vďaka príspevkom zo štrukturálnychfondov mohli nakúpiťinovatívnu technológiu, a zdedilisme aj celú agendu priemyselnýchparkov a podpory podnikateľovna výstavách. V rámci Operačnéhoprogramu Konkurencieschopnosťa hospodársky rastsa podieľame na administrácii24 ukončených výziev. Aktuálneje zmluvne viazaných 904projektov. Z uvedeného počtuje už vyše 520 projektov skončených,momentálne sa monitorujú.V roku 2013 predpokladáme,že k nim pribudne ďalších 450projektov, ktoré je potrebné zrealizovaťdo konca roka 2015.■■ Minulý rok bola schválená realokáciafinančných prostriedkovdo operačného programupod gesciou ministerstva hospodárstvav objeme 225 mil. eur.Cieľom bolo prostredníctvom finančnejpomoci pre podnikateľovpodporiť rast zamestnanosti.S akými číslami možno rátať?Operačný program Konkurencieschopnosťa hospodársky rastje výnimočný, pretože umožňujepriame cielené investície dopriemyslu. Podmienkou predloženiažiadostí o príspevky na zavádzanieinovácií a technologickýchtransferov je aj vytvorenienových pracovných miest s osobitnýmdôrazom na mladýchnezamestnaných ľudí do 29 rokov.Povinnosťou prijímateľovbude vytvoriť počas projektuminimálne jedno nové pracovnémiesto pre mladého človeka od15 do 29 rokov, ktorý bol evidovanýako uchádzač o zamestnanienajmenej 6 mesiacov. Novovytvorenémiesto bude musieťpodľa výšky prijatých prostriedkovudržať minimálne 5 alebo3 roky po finančnom ukončeníprojektu. Tým by sa mala podporiťdlhodobá zamestnanosť.Predpokladaný odhad vytvorenýchnových dlhodobo udržateľnýchpracovných miestlen na tieto výzvy je minimálne2 000, z toho aspoň 600 premladých dlhodobo nezamestnaných.Práve koncom apríla smeprijali žiadosti z prvej takto zameranejvýzvy. Prekvapujúce je,že viacerí žiadatelia ponúkajúvytvorenie aj 50 až 80 pracovnýchmiest len na základe zavedeniainovatívnych technológií.Už dnes však môžeme hovoriťo viac ako 1 500 novovytvorenýchpracovných miestachv projektoch, ktoré sú už skončené.Osobitne očakávame vytvorenieďalších stoviek pracovnýchmiest pre marginalizovanérómskej komunity.■■ Operačný program sa končív roku 2015. Akú sumu doterazvyčerpali prijímatelia prostredníctvomvýziev, ktoré implementujete,a v akej výške očakávatečerpanie v tomto roku?Do konca roku 2012 bolo vyčerpanýchviac ako 260 mil.eur. V tomto roku by sme malidosiahnuť čerpanie na úrovni200 mil. eur, čo predstavuje prisúčasných štatistikách spracovanieviac ako 570 žiadostí o platbu.Veríme, že sa to podarí, nopri takýchto číslach môžu nastaťrôzne prekážky.■■ Môžete byť konkrétnejšia?Veľký vplyv na čerpanie budemať aj skutočnosť, ako sa podnikateliavyrovnajú s povinnosťourealizovať verejné obstarávaniena každý oprávnenývýdavok. V tejto súvislostisa SIEA s Ministerstvom hospodárstvaSR snaží podnikateľompomôcť najmä zavedenímex ante kontrol dokumentáciík pripravovaným verejným obstarávaniam.To znamená, žeagentúra skontroluje podstatnéúdaje v podkladoch k pripravovanémuverejnému obstarávaniuešte pred jeho vyhlásenímtak, aby sa predišlo prípadnýmchybám v dokumentáciách verejnéhoobstarávania, ktoré byuž nebolo možné neskôr odstrániťa proces verejného obstarávaniaby musel prijímateľ opakovať.Uvedené by spôsobilo ajcelkové oddialenie čerpania finančnýchprostriedkov.■■ O ktorú oblasť v rámci vyhlasovanýchvýziev je najväčší záujem?Najväčší záujem je o výzvy zameranéna nákup inovatívnychtechnológií. Žiadané prostriedkyniekoľkonásobne prevyšujú vyčlenenéalokácie. Podobne je tov prípade výziev zameraných narekonštrukciu verejného osvetlenia.Osobne ma mrzí, že SIEAnemohla z dôvodu nedostatočnejalokácie pokryť požiadavkyešte väčšieho počtu obcí na rekonštrukciuverejného osvetlenia.Pri poslednej výzve bolo uzatvorených201 zmlúv s celkovouvýškou nenávratného finančnéhopríspevku takmer 36 mil. eur,pričom požiadavky odbornéhohodnotenia splnilo 302 obcí, ktorécelkom požadovali viac ako57 mil. eur. Významne vzrástolv tomto roku záujem podnikateľovo príspevky na výskum a vývoj.To podporuje naše tvrdeniao rastúcom významne aplikovanéhovýskumu pre podnikateľskýsektor.48 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenský plynárenskýa naftový zväzMusíme bojovať o svoju pozíciuv plynárenskom odvetvíKonkurencia prepravných trás ropy a zemného plynu je veľkou výzvou pre stredoeurópske plynárenstvo. O ambíciách Slovenskaudržať si pozíciu najmä pri preprave ropy a plynu sa redaktorka Mária Macková pozhovárala s Jánom Klepáčom,výkonným riaditeľom Slovenského plynárenského a naftového zväzu.■■ Slovenské plynárenské a ropné odvetviesi pripomenulo minulý rok tri významné výročia:50 rokov od uvedenia do prevádzkymedzinárodného ropovodu DRUŽBA, 45 rokovod uvedenia do prevádzky medzinárodnéhoplynovodu BRATSTVO a 40 rokov odspustenia 1. línie tranzitných plynovodovEUSTREAM. Uvedené tri prepravné tepny tvoriatzv. stredoeurópsky prepravný koridor. Jepozícia Slovenska v odvetví ropy a plynu stálesilná?Áno, ale musí o svoju pozíciu čoraz tvrdšiebojovať. Prepravná kapacita ropovoduDRUŽBA je síce 20 miliónov ton ropy ročne,ale v skutočnosti sa využíva zhruba 11 miliónovton, z toho 6 miliónov pre rafinériuSLOVNAFT, zvyšok sú dodávky do Českaa pre menších odberateľov. Česi dovážajúčoraz viac ropy západným ropovodom IKL(Ingolstadt – Kralupy nad Vltavou – Litvínov).Preto je pre Transpetrol, a. s., nesmiernedôležitá revitalizácia ropovodu ADRIA,ktorý sa napája na slovenskú prepravnú sieťv Šahách a prepravuje ropu z chorvátskehoropného terminálu Omišalj na ostrove Krk.Rovnako prepojenie na rakúsky Schwechatotvorí prístup na západoeurópske ropovodyTAL a AWP. Podobná situácia je aj v plynárenskomsektore. Tranzitné plynovodyEUSTREAM sú kapacitne najväčšie v Európe(93 miliárd m 3 zemného plynu za rok), ale posprevádzkovaní plynovodu NORD STREAMpopod Baltické more minulý rok klesol objemprepravy na 56 miliárd m 3 . Pre slovensképlynárenstvo je otázkou vitálneho záujmu interkonektorsever – juh, ktorý bude prechádzaťcez všetky štáty V4 a spojí 2 terminályna skvapalnený zemný plyn – jeden na pobrežíBaltického mora v poľskom Swinoujsciea druhý na Jadrane na ostrove Krk. Našasila je aj v kapacite podzemných zásobníkovzemného plynu, ktorá sa v súčasnosti blížik 3 miliardám m 3 , čo je takmer 55 % ročnejspotreby Slovenska. SR je v pomere celkovejspotreby ku uskladňovacej kapacite na druhommieste v EÚ po Rakúsku. Hustota distribučnejsiete (33 000 km) nás radí na druhémiesto v EÚ po Holandsku. Takáto vyspeláplynárenská infraštruktúra spôsobila, žezemný plyn je stále najvýznamnejším faktoromv slovenskom energetickom mixe.■■ Prepojenie tranzitných a distribučných plynárenskýchústav medzi Baltským morom nasevere a Jadranským, Čiernym a Egejskýmmoriami na juhu patrí medzi projekty európskehovýznamu. Pre Slovensko je pozitívna ajskutočnosť, že projekty výstavby slovenskomaďarskéhoa slovensko-poľského plynovodnéhoprepojenia sú tiež medzi prioritnýmiprojektmi. Urobili sa už v tomto smere ajkonkrétne kroky?Prepojovací plynovod do Maďarska v smereVeľký Krtíš – Vécses je už vo výstavbe,minulý mesiac sa vykonali prvé zvary. Dĺžkaplynovodu bude 113 km, z toho 19 km nanašom území a 94 km na území Maďarska,s prepravnou kapacitou 5 miliárd m 3 . Investičnénáklady sú spočítané na 150 miliónoveur, z toho 30 miliónov je spolufinancovanýchz európskych peňazí. Plynovod by malbyť spustený do prevádzky v roku 2015. Prirealizácii prepojenia na Poľsko sme v štádiuvyhodnocovania štúdie uskutočniteľnosti,ktorá bola odovzdaná v marci 2013. Bolispracované dva varianty prepojenia, východnýa západný. Preferovaný je skôr východný,ktorý prepojí poľský podzemný zásobníkStrachocina s kompresorovou stanicou VeľkéKapušany. Dĺžka plynovodu je 164 km s prepravnoukapacitou 16 miliárd m 3 zemnéhoplynu. Očakávaný termín uvedenia do prevádzkyje rok 2018. Význam tohto prepojeniastúpne, ak sa Gazprom zapojí do výstavbyplynovodu, ktorý spojí Strachocinu s plynovodomJamal, ktorý prepravuje naprieč Poľskomruský zemný plyn do západnej Európy.V Európe sa v súčasnosti rozohrávajú veľképlynárenské projekty a je veľmi dôležité, abySlovensko z nich nevypadlo.■■ Konkurencia prepravných trás je veľkouvýzvou hlavne stredoeurópskeho plynárenstva.Budú vôbec všetky tieto plynovody využívané?Budú, aj keď a v rovnakom čase určitenie. Skúsme rekapitulovať. Najskôr existujúceplynovody: Eustream – 93 mld. m 3 /rok, EuRoPol Gaz – 33 mld. m 3 /rok, NordČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívStream I, II – 2 x 27,5 mld. m 3 /rok. Potom plánovanéplynovody: South Stream – 63 mld.m 3 /rok, Nord Stream III, IV – 2x27,5 mld.m 3 /rok. A napokon Nabucco West 10 mld. m 3 /rok. Ak Rusi postavia všetky plánované plynovody,tak ich budú mať k dispozícii s prepravnoukapacitou 300 mld. m 3 /rok, čo budedvojnásobkom európskeho dopytu po ruskomplyne v roku 2020, ktorý je odhadovanýna 150 mld. m 3 /rok. Rozhodnutie stavať plynovodyNord Stream a South Stream, ktoréobchádzajú Ukrajinu, bolo výsledkom dlhodobýchukrajinsko-ruských sporov, na ktorédopláca i Slovensko. Samozrejme, že viacplynovodov zvyšuje bezpečnosť dodávky plynu,aj keď v prípade ruských plynovodov ideo diverzifikáciu prepravných ciest, ale z tohoistého zdroja, väčšinou z polostrova Jamal.Iba plynovod Nabucco West má šancu priviesťdo strednej Európy plyn z nového zdroja– z Azerbajdžanu a kaspickej oblasti.■■ Slovenský plynárenský a naftový zväzv tomto roku oslavuje 20 rokov od založenia.Ako by ste zhodnotili pozíciu zväzu a jehoúlohy v súčasnosti?Zväz stavia na 157. ročnej tradícii slovenskéhoplynárenstva, ale zväz v súčasnej podobevznikol pred dvadsiatimi rokmi porozdelení Československého plynárenskéhozväzu. V súčasnosti združuje 65 firiem, ktoréspolu zamestnávajú takmer 10 000 pracovníkov.Nie sú to iba firmy z plynárenskéhoreťazca (vyhľadávací prieskum, ťažba, podzemnéuskladňovanie, preprava, distribúcia,obchod), sú to aj firmy, ktoré tomuto reťazcunapomáhajú (spoločnosti z oblasti informačnýchtechnológií, projekcie, firmy realizujúcevýstavbu a rekonštrukcie plynovodov, aleaj napríklad vysoké školy a vedecké ústavy).Našou ambíciou je byť hovorcom slovenskéhoplynárenstva najmä vo vzťahu k štátnymorgánom. Sme pripomienkovacím orgánompri tvorbe energetickej legislatívy, mámezastúpenie v komisii pre energetiku, ktoráje poradným orgánom NR SR, sme v kontakteso slovenskými poslancami v Bruseli.Podľa môjho názoru sú to v súčasnosti najzávažnejšieúlohy zväzu. Naši členovia najväčšmioceňujú, že sa ich usilujeme vtiahnuťdo diskusie, rešpektovať ich názory a pomáhaťich presadzovať. Pre štátnu správu je tiežprijateľnejšie, ak komunikuje so zväzom, naktorého pôde sa už uskutočnila diskusia, dosiahlisa kompromisné riešenia, než komunikovaťs jednotlivými firmami. Myslím si, žepráve toto je budúcnosť zväzov ako takých,nielen nášho.49

ENERGOFÓRUM ® 2013 – plyn:priestor na energetickú diskusiuO tom, že diskusia na tému budúcnosť slovenského energetického trhu v oblasti plynu je veľmi aktuálna, svedčí množstvosúčasných, neraz i protichodných informácií, a tiež nové pravidlá trhu, ktoré upravuje vyhláška ÚRSO č. 24/2013 Z. z.Pravidlá o fungovaní vnútorného trhu s elektrinou a s plynom s účinnosťou od 1. 2. 2013. Spoločnosť sféra, a. s.,v spolupráci so Slovenským plynárenským a naftovým zväzom organizujú konferenciu ENERGOFÓRUM ® 2013 – plyn,kde budú v centre pozornosti páve najnovšie udalosti, legislatívne úpravy a názory renomovaných odborníkov z tejto oblasti.Na podrobnejšie informácie o obsahu konferencie ENERGOFÓRUM ® 2013 – plynsme sa spýtali riaditeľa úseku obchodu spoločnosti sféra, a. s., RNDr. Oskára Halzla.■■ Konferenciu ste pripravovali v spolupráciso Slovenským plynárenskýma naftovým zväzom.Príprave konferencie sme venovaliveľa času najmä s výkonným riaditeľomSPNZ Ing. Jánom Klepáčom, MGBM,ktorý má o plyne a plynárenstve naozajveľmi veľký prehľad. Už na začiatku maupozornil, že ide o veľmi zložité obdobieplynárenstva na Slovensku, i v celejv Európe. Uviedol, že nad európskymplynárenstvom sa sťahujú ťažké mraky.V ostatných rokoch zaznamenávamev Európe výrazný pokles spotreby plynu.Medziročne je to až 10 percent v rokoch2010 až 2011 a ďalšie tri percentáv rokoch 2011 až 2012. Je za tým viacerodôvodov, z ktorých spomeniem napríkladparadox, keď európski prevádzkovateliatepelných elektrární napriekdeklarovanému environmentálnemupostoju presadzujú výrobu elektrickejenergie z uhlia namiesto z plynu. A taksa nenapĺňa pôvodný scenár, podľa ktoréhov energetickom mixe v najbližších desaťročiachv Európe mali mať prioritu paroplynovézdroje výroby elektriny. Veľa sa hovoríaj o nových trendoch mimo Európy, ako jevýroba bridlicového plynu v USA, a aký tomá ďalekosiahly vplyv na vývoj cien plynu.O týchto a ďalších témach sa bude hovoriť ajna pripravovanej konferencii ENERGOFÓ-RUM ® 2013 – plyn, ktorá sa uskutoční podzáštitou Ministerstva hospodárstva SR 27. –28. mája v hoteli Družba v Jasnej.■■ Nebolo to dávno, čo európske krajiny,a medzi nimi i Slovensko, zasiahla takzvanáplynová kríza a všetky krajiny sa začali mobilizovaťna vytváranie prepojení plynovýchtrás a sietí v záujme diverzifikácie zdrojovzemného plynu. Bude sa hovoriť aj o budúcnostitrás zemného plynu na Slovensku?Nepochybne. Účasť prisľúbili viacerí odborníci,ktorí podrobne sledujú vývoj v tejtooblasti. Veď na Slovenku máme veľmiveľkú prepravnú kapacitu zemného plynua podľa odborníkov ide o jednu z najväčšíchv Európe. Je to prepravná sieť Eustream,ktorá však v nasledujúcom období budeRiaditeľ úseku obchodu spoločnosti sféra, a.s., RNDr. Oskár Halzlzrejme pod silným konkurenčným tlakom.Vieme, že veľa závisí od rusko-ukrajinskýchvzťahov, na ktoré sme už nie raz doplatili.Zo správ vieme, že Rusi sa rozhodli budovaťplynovody na severe Európy i na juhua obísť Ukrajinu. Nordstream už dopravujeplyn z Ruska až na sever Nemecka a je spúšťanáuž druhá rúra plynovodu. Taktiež fungujedoprava plynu cez plynovod Jamal a jezrejmé, že to má značný vplyv na pokles dopravyplynu cez Slovensko.Foto: P. Urbi■■ Niektorí odborníci v oblasti výroby, prepravya skladovania zemného plynu sú pomernepesimistickí k strategickým investičnýmplánom. Len strohé informácie prenikajúod najväčšieho prepravcu Eustream ...Podľa našich informácií Eustream podporujevšetky možnosti a projekty, ktoré môžupriniesť zvýšenie štandardov bezpečnostidodávok plynu pre SR a iné štáty a zároveňvyužitie kapacít slovenskej prepravnej siete.Ako nás informovali, napríklad prepojenieBieloruska, Poľska a Slovenska, je reálny a užv minulosti analyzovaný koncept. K projektusa vracajú po cca 10 rokoch, keď sa spolus partnerskými plynárenskými spoločnosťamizaoberali prepojením Jamalskéhoplynovodu a tradičnej prepravnej trasyz východu na západ v bode VeľkéKapušany. Rokovania s partnerskýmispoločnosťami momentálne pokračujú,avšak v tejto fáze podľa ich vyjadrenianie je možné konkretizovať podrobnosti,nakoľko žiadne záväzné dohody zatiaľneboli uzavreté.■■ V oblasti energetiky udávajú tón predovšetkýmlegislatívne rozhodnutia naúrovni Európskej únie a takzvané energetickébalíčky sú postupne transformovanédo legislatív jednotlivých štátov.Ako je to v oblasti plynu?Európska únia má snahu vytvoriťjednotný energetický trh s elektrinoua plynom. Zatiaľ čo v oblasti elektrinysa tieto snahy postupne, na úrovni regiónov,darí veľmi pomaly napĺňať, v oblastiplynu ide o oveľa tvrdší oriešok.Podľa odborníkov jednotlivé štáty Európskejúnie sa zameriavajú predovšetkýmna svoj národný trh a veľkým problémomje neexistencia vzájomného prepojenia jednotlivýchkrajín. Pokiaľ ide o slovenskú legislatívu,nedávno bola schválená vyhláškaÚradu pre reguláciu sieťových odvetví č.24/2013 Z. z. Pravidlá pre fungovanie vnútornéhotrhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanievnútorného trhu s plynom s účinnosťouod 1. 2. 2013. Naša spoločnosť usporiadalav marci a v apríli pre energetickýchodborníkov dva odborné semináre k výkladua praktickým príkladom dosahu tejto vyhlášky.Semináre sa stretli s obrovským záujmom.Podľa vyjadrenia Mgr. Rastislava Hanulákaz Capitol Legal Group, s. r. o., ktorýpodal analytický výklad vyhlášky, pokiaľ ideo dodávku plynu,. pravidlá trhu riešia napríkladotázku preddavkov – určujú strop mesačnéhopreddavku na sumu 1/11 spotrebyza predošlé zúčtovacie obdobie a inú výškuje potrebné s odberateľmi dohodnúť. Zmenyv energetickej legislatíve sú tiež jednaz podstatných tém pripravovanej konferencieENERGOFÓRUM ® 2013 – plyn. (am)Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii51

KomentárNa margo najvyšších hodnôtdnešného svetaAzda všetky režimy, ktoré sme zažili mya generácie pred nami už od podpisuMagny charty v roku 1215, tvrdia, že hodnotounajvyššou je ľudský život. Dejinya prax súčasného života však hovoria o niečominom. Prednedávnom sa podarilo slovenskýmorgánom určiť hodnotu zmarenéhoľudského života na 16 500 eur. Oveľaviac však platíme politikom a sudcom, ktorýchpochybná česť sa ocitne „v ohrození“.Desaťkrát viac dostal politik, ktorého obvinili,že sa vycikal na terase reštaurácie, čobol čin, o ktorom si veľa ľudí dodnes myslí,že sa skutočne udial. Stokrát viac platímeurazeným politikom, hoci práve oni bymali z titulu výkonu verejnej funkcie znášaťväčšiu mieru kritiky, a nie vždy príjemnejpozornosti obyčajných ľudí. Státisícovésumy z peňazí nás všetkých sa strácajúv temných vodách korupcie, pozorností,sprenevier a v očividnom plytvaní štátuv čase krízy. O najvyššej hodnote ľudskéhoživota nesvedčí ani náš Trestný zákonník.Za zabitie človeka možno ľahko vyviaznuťs dvoma rôčkami za mrežami, alebo dokoncas podmienkou (podľa toho, kto stea koho poznáte). Ak však kopnete, súcmladý, bujarý a opitý, policajtku do kolena,je to jedenásť rokov „natvrdo“. Za vylúpeniebanky dvanásť. Za falšovanie peňazípodobne. Ak ste „veľkopodnikateľ“ a oberieteštát vo veľkom štýle o 60 miliónoveur, idete síce do väzenia, ale pokuta je 100000 eur. Neporovnateľné so ziskom, však?Soňa MotusováĽudský život tak zjavne tou najvyššouhodnotou nie je. A nie každý ľudský životmá rovnakú cenu, hoci všetky deklarácieľudských práv hovoria opak. Radi by smeverili humanizmu, ale zákon džungle, zdása, má navrch. Onou hľadanou najvyššouhodnotou sa stáva zlato. Peniaze. Všeobecnézmenné ekvivalenty. Majetok. Z nehovyplývajúca úcta, ktoré nemá nič spoločnés ľudskými kvalitami bohatého jedinca,s jeho šikovnosťou, múdrosťou, vzdelaním,ľudskosťou, pracovitosťou, ani inýmiatribútmi, hodnými obdivu.Mafia, mafiáni, štát, politiciAk si dnes prečítate knihy zasvätenýchautorov o mafii, Cose nostre, Camorrea podobných zločineckých organizáciách,dôjdete k zaujímavým poznatkom. Tietospolky založené na zločine v súčasnostineoperujú len v oblasti prostitúcie, predajanarkotík, či jednoduchých zlodejstiev.Prenikajú do štátnej správy a súdnictvaa pomocou týchto cestičiek aj k lukratívnymštátnym zákazkám. Roberto Savianohovorí napríklad o odvoze a likvidáciiodpadu, mafiánske stopy sú viac ako zreteľnéaj v stavebníctve, výrobe odevov, ajv iných odvetviach, ktoré sa ukazujú akolukratívne. Pravdaže, štátnych úradníkovje potrebné patrične zastrašiť alebo skorumpovať.Korupcia tak znamená prerastaniesveta politiky, výkonu štátnej správya samotnej mafie. Nikto nevie, ako hlbokovedú tieto spojenia. Je v záujme korumpovanýcha korumpujúcich, aby sa to ani niknedozvedel. Ale novinári a spisovatelia nedajúpokoj. Mario Puzo možno písal „fiktívne“príbehy o mafiánskom klane Corleonovcov,ale metódy ich činnosti popísalpresne. Mafiáni sú dnes ctihodní občania,úspešní podnikatelia, bohatí bankári. Zobralištátu jednu z jeho úloh – rozdeľovaťlukratívne zákazky a zarábať na nich právena úkor štátu. A štát, to sme my. Žiadenštát, ak neleží na jazerách ropy alebobalvanoch zlata, nemá nijaké mimoriadnepríjmy okrem toho, čo mu občania platiana daniach. Sme to teda my, ktorí by malidbať o to, aby ich peniaze boli vynakladanéúčelne a v dnešných časoch krízy aj úsporne.Korupcia je jednoducho zlodejstvo nanás všetkých. Systém, ktorý prelieva verejnépeniaze do súkromných vreciek v nebývaloohromujúcich rozmeroch.Niet týždňa, aby sme sa v našich končináchnedozvedeli o ďalšej korupčnej afére,o nehospodárne vynaložených prostriedkoch,o zdeufraudovaní eurofondov. Všetkytieto kauzy sa rozplynú a zmiznú, pretožeobčan tu nie je najvyššou mierou vecí,jeho blaho nie je najvyšším zákonom, súdysa nevenujú odhaľovaniu a trestaniu korupčnýchkáuz. Prichytení politici a úradnícisa ešte cítia byť urazení a často odpovedajúprotižalobou a nezriedka aj svojupokrivenú pravdu presadia, a my všetcisa im skladáme na odškodnenie za ich na-Foto: dreamstime.com52 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Komentárrušenú „česť“. Ak je aj niekto potrestaný,zväčša je to malý úradníček, ktorý žije zosvojho platu a na listine dokazujúcej korupciuje podpísaný preto, že to dostal príkazom.Investičné stimuly a veľké zákazkydostávajú firmy blízke vládnucim politickýmstranám a tieto firmy si dobre postrážia,aby im boli zaviazané všetky relevantnépolitické sily. Z objemu vyhratej štátnejzákazky síce svojimi silami víťazná firmanerealizuje absolútne nič, ale poteší sa obrovskýmziskom. Prácu namiesto víťaznejfirmy A vykoná firma B, ktorá posunie časťprác na firmu C, D, F atď. Každá z nichpracuje za menej a menej peňazí, aby simanažéri z Áčka a Béčka mohli dobre namastiťvrecká. Štát platí, hoci tieto praktikysú mu dobre známe. Prečo? Prečo štátposiela vratky dane v desiatkach miliónoveur kontroverzným podnikateľom, o ktorýchaj vrabce na streche čvirikajú, že viacako označenie podnikateľ sa na nich hodíjednoduchý výraz podvodník?Pre koho sa vždy nájdu peniazePred niekoľkými mesiacmi sme zažilištrajky učiteľov, ktorí sú v našej krajinedlhodobo podhodnocovaní. Minister školstvaDušan Čaplovič sa zaťal a nepovolilani o milimeter. Vyššie mzdy pedagógom,ktorí sa starajú o rozvoj novej generácie,jednoducho nebudú. Údajne nie sú peniaze.Niektorí novinári si teda začali bližšievšímať výdavky ministerstva. Audina prenajatáza 3 000 eur na mesiac od firmy bývaléhoministra hospodárstva Malchárkaby ešte mohla prejsť, ale predražené notebooky,luxusné kytice, koňaky a iné mrhaniev rezorte poburuje. Najnovšie hodlalpán školstva objednať tzv. národnú sústavukvalifikácií za sumu 25 miliónov eur.Sústava kvalifikácií je niečo, čo nám hovorí,čo by vlastne mal vedieť mozgový chirurg,čo kaderníčka a čo murár. Česi už takútosústavu vytvorenú majú a – čuduj sasvete, vytvorili ju úradníci príslušného rezortu,pretože to je vlastne ich práca. Navyšenám ju ponúkli, a to zadarmo. My však„cudzie nechceme“ a ministerskí úradnícirezortu školstva majú zrejme kopec inejneodkladnej práce, tak sa vytvorenie sústavyobjedná. U nejakej firmy. Možnoešte ani neexistuje a bude vytvorená len adhoc. Prečo nie, keď ozdravenie ekonomikynemocnice môže za 10 000 eur navrhovaťkotolník? Prečo nie, keď logá európskychoperačných programov (mimochodom, mimoriadneamatérske a na pohľad hnusné)stáli tiež tisíce, hoci by aj žiak základnejškoly vytvoril vo Photoshope lepšie len zaniekoľko hodín? Prečo nie, keď predávameplatinové sitká za dumpingové ceny, pretožeúdajne skorodovali? My potrebujemepeniaze na 26 nových futbalových štadiónov,hoci pozerať sa na slovenský futbal ječisté utrpenie, a tak na existujúce štadiónytakmer nikto nechodí. Sú veci, na ktoré peniazesú, a na ktorých sa dá pohodlne prelievaťdo súkromných vreciek, a sú veci, naktoré peniaze nie sú. Zo zvýšených platovučiteľov by žiaden mafiánsky politik aleboštátny úradník už neukradol nič. Prospechz nich by mali len lepšie motivovaní učiteliaa lepšie vzdelané deti a mladí ľudia.Skorumpované vlády však o ľudí s kritickýmmyslením nestoja. Takí by sa mohlizačať pýtať.Analýza strátV našom Trestnom zákonníku od roku2005 existuje zákon č. 300/2005, paragraf328, odsek 2, podľa ktorého sa korupcia voverejnej sfére trestá odňatím slobody na 5až 12 rokov. Podobné zákony a celú sériuprotikorupčných opatrení majú aj iné postkomunistickéštáty. Sú to krásne znejúceslová, ale len veľmi zriedka za nimi nasledujúaj činy. Jedného dňa sa možno nájdeúčtovník na dôchodku, ktorý spočíta všetkynevýhodné tendre, predražené zákazky,fiktívne obchody a obrovské úplatky, o ktoréskorumpovaná kleptokracia okradla nášštátny rozpočet. Sú to ukradnuté peniazenás všetkých. Sú to výpadky rozpočtu, ktoréokresávajú životnú úroveň ľudí na Slovensku.Ktoré spôsobujú, že len máloktoto dosahuje priemernú mzdu, a na druhejstrane okruh vyvolených sa nehanebnechvasce svojimi nevkusnými, alebo drahýminehnuteľnosťami, jachtami, súkromnýmilietadlami, exkluzívnymi hodinkamia šperkami. Prvé lastovičky sa už našli.Učitelia napríklad spočítali, kde by sa v rezorteškolstva mohlo ušetriť. Okrem tohopripomínajú, že z krajín OECD dávame naškolstvo takmer najmenej. Menej do rozvojavzdelávania investuje iba Bulharsko.Ani pre budúcnosť nesvitá na lepšie časy.Plytvanie a korupcia znemožňujú narastanieinvestícií. Toto sa deje v krajine, ktorejvrcholní predstavitelia majú plné ústa znalostnejekonomiky, ale jediné, čo dokážuvybaviť, sú montážne linky svetových automobiliekpre nemysliacich robotov.Ešte horšia je situácia v zdravotníctve.To je korupcia na úrovni rozvojových krajín.Nie, nejde tu o bonboniéry pre sestričky,alebo všimné pre skúsenejšieho operatéra.Na jednej strane hovoríme o tom, žemáme prehustenú sieť nemocníc a priveľalekárov, na strane druhej takmer denne informačnéprostriedky prinášajú príkladyz praxe, keď musíte vstávať o tretej v noci,aby ste sa dostali počas ordinačných hodínk lekárovi špecialistovi, o neúmerných čakacíchdobách na tie najzákladnejšie operácie.Farmaceutické firmy si kupujú lekárov,aby predpisovali medikamenty ichproveniencie, kliniky kupujú predraženéprístroje, chorí alebo postihnutí ľudia prosiao ľudové zbierky finančných prostriedkov,jednoducho, aby mohli prežiť. Kdesije to nesúlad. Súčasná vládna moc vidí korenevšetkého zlého v existencii viacerýchzdravotných poisťovní, ktoré prioritne vyrábajúzisk pre svojich akcionárov. Ale anivytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, samozrejme,nebude zadarmo. Jednej z nichČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniisa štát chystá zaplatiť hodnotu „poistnéhokmeňa“ vo výške 400 miliónov eur. Pritomžiadne analýzy nikde vo svete nepotvrdili,ani nevyvrátili tézy o výhodnosti jedinejzdravotnej poisťovne. Ide však rozhodneo lukratívny biznis, pretože o zdravieide každému človeku. A zdravie závisí ajod spôsobu výživy. Potravinárske škandály,aké zažívame v poslednom čase, sú lenvrcholom ľadovca. Uživiť desiatky, stovkymiliónov ľudí výlučne kvalitnými a cenovodostupnými potravinami sa zdá byť nadľudskouúlohou. Kde by sa potom v potravinárstvemohla uplatniť taká zbožňovanáekonomická kategória, akou je maximalizáciazisku? Na vodou pumpované mäsáa ich vzájomné zamieňanie či prifarbovaniesme si už zvykli. Potraviny plné rastovýchhormónov môžu v organizme vyvolaťnetušené následky. Ale rastie to rýchloa rýchlo sa to aj predá. Veľa ľudí sa rozhodloneriskovať a konzumovať potravinyv bio kvalite, ale aj tento segment prinášapriestor na podvody. Z bryndze kúpenejna biofarme len nedávno vytiekla polovicavody. Ktovie, či samotná bryndza ovečkuvôbec niekedy videla.Pobúrenie vyvolá, keď sa do potravín dostanúcudzorodé látky alebo priamo jedy.A aj to sa stáva v záujme zníženia výrobnýchnákladov. Spotrebiteľ je čoraz menejchránený, legislatíva pokrivkáva, pokutyza predaj nevhodného a škodlivého tovarusú vyslovene smiešne.Čo môže človek robiť, ako sa môže brániťpodvodom a korupcii? Málokto z násnevidel zábery z čínskych štadiónov, kdekati v bielych rukavičkách masovo strieľajúdo tyla úradníkov, ktorí podľahli mámeniukorupcie. Ide však takmer zásadnemalé ryby. Na štadión nikdy nepriviedlivysoko postaveného funkcionára, žiadneznáme meno sa nevyskytlo ani v slávnej televíznejrelácii rozhovorov pred popravou,donedávna vysielanej v čínskej televízii.Veľké ryby vedia, ako sa ochrániť.Riešenie od KonfuciaČínsky filozof Konfucius pred mnohýmistáročiami vyslovil tézu o tom, že krádežínebude v tom momente, kde sa poctivosťbude vyplácať viac ako krádež. Todosiaľ nedosiahol žiaden režim, hoci satvrdí, že zločin sa nevypláca. Prax dokazuje,že v mnohých prípadoch je zločin týmnajlukratívnejším odborom ľudského počínania.Korupcia je jedným z najľahšíchspôsobov zločinu. Nemusíte nič vedieť, ničpoznať. Spravíte len to, čo je vo vašej kompetencii,ale v správnom čase a pre správneosoby. A už len čakáte na sms z vašejbanky. Jediné, čo by mohlo nabúrať obrovskérozmery korupcie v postkomunistickýchkrajinách, by bol strach z odhalenia,trestu, prepadnutia majetku, hanby. To byvšak nesmeli byť skorumpované aj orgányčinné v trestnom konaní. Inak je boj protikorupcii v našej spoločnosti bojom s veternýmimlynmi.53

EsejZle rozostavené figúrkyna slovenskej šachovniciAnton HykischAko starý človek čoraz viac času trávimna chodbách najrôznejších lekárskychordinácií. Okrem obvodnej lekárkychodím aspoň k trom ďalším odbornýmlekárkam. Nedávno som sa dostal akopacient aj do Národného onkologickéhoústavu. Som už vytrénovaný na všeličo.Také preplnené chodby ako v NOÚ somvšak ešte nezažil. Predieral som sa na určenúordináciu cez dav mrzutých ľudí,určené sedačky a lavice preplnené, všetciostatní stoja, zúrivo a bez úsmevu, s vetrovkamina rukách, lebo sa tam nedá pohnúť.Skôr hokejový štadión pred medzištátnymzápasom ako zdravotnícke zariadenie.Mohol by som rozprávať príbehycelých predpoludní. Pred ordináciami sačaká nie hodiny, ale neraz pol dňa, vlastnecelý pracovný deň – áno, od siedmejráno, a na rad sa dostanete po 14. hodine,bez obeda, lebo miesto pred ordináciouopustiť nemôžete, čo ak medzitým sestričkavyvolá vaše meno?Na vine nie sú lekári ani sestričky, aniriaditelia polikliník a nemocníc. Robia,čo môžu. Na vine je posadnutosť dosiahnuťakademický titul, pochváliť sa, maťuniverzitne vzdelaného synáčika či dcérenku. Píšem posadnutosť,lebo rodičom čerta záleží na skutočných potrebách nášho života,o realite uplatnenia nemajú predstavu. Vedia len jedno, musímemať študované deti. Jedno, čo skončia, len aby skončili. A potomrýchlo – registrovať ich na úrade práce ako nezamestnaných.Opozícia sa v parlamente bavká tým, že odvoláva ministra školstva.Toho, ktorý sa odvážil povedať, že kráľ je nahý. Povedal, že napočetných vysokých školách, štátnych i súkromných, vychovávameodborníkov, ale odborníkov pre nič a na nič. Máme priveľa vysokýchškôl, „univerzít“. Pomaly už v každom okresnom meste sídliv opustených budovách nejaká súkromná vysoká škola, kde sa živiačudesní kváziodborníci. Za slušné platy a poriadne školné vyrábajúuniverzitne vzdelaných slovenských občanov. Vysoká školasa stala biznisom. Stačí si zobrať úver na renováciu prebytočnéhomajetku mesta alebo niektorého ministerstva, premaľovať fasádu,vytvoriť študovne a nasadiť poriadne vysoké školné. Bol by v tomčert, aby vysoká školička nepriniesla majiteľom zisk! Neznečisťujemeprostredie.Znečisťujeme však univerzitné vzdelanie na Slovensku. Kým celédediny nemôžu získať mladého lekára, kým okresné mestá musiarušiť celé nemocnice, zatiaľ naše vysoké školy chrlia stovky, tisíckyabsolventov, armádu nezamestnaných. Máme toľko politológov,mediálnych expertov, ekonomických manažérov, právnikov, psychológov,scénografov, dramaturgov, že by sme nimi mohli dláždiťulice. Ulice, aj štvorprúdovky, čo vedú k obrovským fabrickým halámnašich automobiliek.Na hlavu obyvateľa máme najvyššiu produkciu automobilov nasvete. Na tú istú hlavu obyvateľa máme tucty neumiestniteľnýchvysokoškolákov. Tragikomické.Naša populácia starne, priemerný vek Slovákov je kdesi v horšejčasti európskeho rebríčka.Nemáme dosť lekárov, sestričiek, laborantov. Nemáme dosť inžinierov,technikov, údržbárov.Nevieme zabezpečiť údržbu našichchorľavých telesných schránok. A neviemezabezpečiť ani rozbehnutú výrobuautomobilov, stavby diaľnic, nové byty,opravy domov, čo nám padajú na hlavy.Nerozvíjame našu infraštruktúru na úroveň21. storočia.Polovička všeobecných (obvodných)lekárov sú ľudia v dôchodkovom veku!Ak by čo len polovica z nich chcela odísťdo dôchodku, celý systém obvodnýchlekárov by skolaboval. Na obyčajné vyšetreniechrípky by sa objednávalo. Namnohé operácie sa čakajú roky! Mladéholekára na dedinu nedostanete, hoci imponúkajú byty. Niet stomatológov. Budemenaveky štrbaví alebo budeme chodiťdo Nemecka, aby nám za drahé peniazedali plombu?Za socializmu existovali umiestenky.Nemilé byrokratické opatrenie, ale aspoňsčasti plnilo svoj účel. Dnes žijemev trhovej ekonomike a koríme sa božstvuderegulácie. Výsledkom sú prepchanéchodby pred ordináciami, straty pracovnéhočasu a nervové šoky na oboch stranách.Nervózni sú lekári aj pacienti.Zázračná ruka trhu akoby bola naraz u nás ochrnula. Prečo školímeza naše dane absolventov, ktorí sú na trhu práce neuplatniteľní?Na nášho suseda Viktora Orbána sa všeobecne nadáva. EÚ hokritizuje, lebo porušuje sväté pravidlá liberalizácie. Rozhodol, žeštudovať za verejné peniaze bude len ten vysokoškolák, ktorý sa zaviaže,že po promócii ostane pracovať niekoľko rokov doma v Maďarsku.Jednoduché ako facka. Ibaže v Bruseli sú inej mienky. Orbánporušuje pravidlá voľného pohybu osôb.Pred chvíľou som si pozrel na internete video. Prednášku na Ekonomickejuniverzite v Bratislave prerušili študenti, odtlačili prednášateľaa vedľa katedry predviedli tanečnú kreáciu s primeraným anglickýmhudobným sprievodom. Pre niekoho príjemná zábava. Prečoby sa študentky či študenti nerelaxovali počas nudných prednášok?Mňa toto video pobavilo len trošilinka. Skôr ma znepokojilo. Akobudú tieto z ekonomických vied znudené budúce ekonómky a ekonómoviariešiť v Bratislave či v Bruseli krachy bánk kdesi na Cypreči v Portugalsku? Zatancujú pri okrúhlom stole Európskej komisie?Bude ich vôbec zaujímať menová únia či banková regulácia?Môže zodpovedný chirurg pracujúci s dnešnými sofistikovanýmitechnologickými prístrojmi, kde nepatrný zlý pohyb môže zapríčiniťkatastrofu, smrť, čo len na chvíľku zabudnúť na kvantum poznatkovzo šiestich rokov štúdia? Môže existovať bez najvnútornejšiehozanietenia, bez lásky k svojmu povolaniu (nie zamestnaniu!),poslaniu? Čo považujú za svoje poslanie tie tucty dnešných ekonómok,psychologičiek, právnikov, čo sa potĺkajú (česť výnimkám!)na nespočetných fakultách neprírodovedných a netechnickýchsmerov? University Dance Groups nás nevyvedú z krízy, nepomôžunášmu rozvoju. Spomeniete si na trojicu psychologičiek z televíznehoPaneláka? Pracovníčky psychologickej poradne si nevedia poradiťs vlastnými životmi. Modely negatívneho správania – a nie vzoryna nasledovanie.Bez nových lekárok a lekárov, inžinierov a inžinierok, bez ľudís opravdivou túžbou rukolapne zmeniť pomery okolo seba, bez au-54 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Esejtorov konkrétnych zmien – sa nepohneme ďalej. Len sa budemešmýkať po šikmej ploche malicherných osobných záujmov.Nedávno som bol na súkromnej vysokej škole na besede študentovs ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí. Po fundovanomimprovizovanom výklade ministra sa z desiatich dopytovz obecenstva iba tri dotkli Slovenska a Európy. Sedemdesiat percentštudentiek a študentov sa takmer obviňujúco obracalo na ministra,kedy ich ministerstvo príjme do zamestnania a do ktorých krajín bysa im páčilo nastúpiť do diplomatických služieb. Falošná predstavao diplomacii, zdedená skôr zo zlých filmov, než skutočný záujem.Sám som kedysi vyštudoval obdobu Ekonomickej univerzity. Svoještúdium som považoval za solídnu prípravu na život. Poznaniereality sveta, kde sa za politikou a kultúrou skrývajú tajomné a nievždy identifikované ekonomické procesy. Tie treba poznať, neustálesledovať, overovať. Z čísel, štatistík, časových radov, menovýchkurzov, HDP vyčítať tvár spoločnosti, štátu, jeho zdravie či príznakykrízy. Práve tak ako lekár vie z hodnôt krvného testu či kriviek EKGdostať obraz o celkovom stave pacienta pred sebou.Po celý život sa venujem humanitným disciplínam. Ibaže tie nemôžubyť módnym artiklom.a poznania medzinárodných vzťahov. Neviem, čím to je, ale politizujúciprávnici nosia v sebe akúsi črtu mesianizmu. Pocit, že onijediní môžu svet zmeniť k lepšiemu podľa nejakých presných paragrafov.Všetko vyriešia legislatíva, paragrafy, odseky, odvolávky, novelizácie...Nakoniec však každodenný život ukáže, že žiadna legislatívaživot národa nezlepší, ak sa najprv nezlepšia sami legislatívcia s nimi aj všetci občania. Štáty môžu zmeniť len mravne vyspelíobčania kontinuálnym budovaním, prácou k vytýčenému cieľu –a nie hra slov v zákonoch.Z nedávnych slovenských dejín máme príklad právnika, lídra významnejpolitickej strany. Nejasnými rečami o hviezdičkách a stoličkáchnakoniec odmietol úsilie vlastného národa o proklamovanieštátnej suverenity. Mali sme tiež premiéra právnika s diktátorskýmsyndrómom, ktorý pokryl amnestiou únoscov syna vtedajšej hlavyštátu. Príklady právnej absurdity.Dnes ma uráža (a zrejme nie som sám), ak mladý právnik, štylizujúcisa ako vševedko, ktorý je – obrazne povedané – v politiketýždeň aj s cestou, v médiách sebavedome vyhlasuje, že kandidujeza prezidenta Slovenskej republiky. Tento mladý muž pre Slovenskonič nevykonal, nanajvýš s povýšeným výrazom opustil stranu,ktorá ho urobila poslancom. Pánu doktorovi by nezaškodilo trochaskromnosti!Silnie vo mne pocit, že v globále máme dosť odborníkov. Mámevšak zle rozostavené šachové figúrky. Niekde je ich prebytok,niekde chýbajú. Nie sú na správnych miestach.Za socializmu – ak odhliadneme od základného predmetu výučbymarxizmu-leninizmu – boli preferované technické a prírodovednésmery. Ekonomické a politické vedy boli prísne limitované.Právnické vzdelanie malo numerus clausus. Pravdaže, boli za týmpolitické dôvody.Dnes sme utiekli do druhého extrému. Prírodovedné a technickéštúdiá sa dostali na pokraj záujmu širokej verejnosti. Spoločenskovednésmery sú predimenzované. Šlágrom je štúdium manažmentuvšetkých možných zameraní. Narástla popularita politológie. Podľamnohých – nie celkom bezdôvodne – ide o teoretické odvary čikomentovanie každodenných politických aktivít, a to často veľmipochybnej dôkazovej hodnoty. Začas som politológiu prednášala viem, o čom hovorím. Sám som si vytvoril teóriu globálnych problémova bol z toho predmet štúdia. Aj knihu som napísal. Ibaže národnemôžu tvoriť samí politológovia. Moji najúspešnejší žiaci súhovorcovia ministerstiev či úradov. Ani jeden sa nestal poslancom,ani ministrom. Všetci nemôžu byť ministrami.Osobitná kapitola sú právnici. Kedysi odmietaná vrstva, pre komunistickýrežim neveľmi vhodná, pokiaľ nezaprela svoje odveképrincípy a neslúžila verne režimu.Dnešné absolventky a absolventi právnických fakúlt zväčša niesú v službách štátu. Zmenené vlastnícke pomery dali zelenú komerčnýmprávnikom, uplatnia sa v občianskom a trestnom práve.Z právnického vzdelania sa stal zdroj nemalých príjmov. Platy sudcova ich starobné dôchodky sa nedajú porovnať s príjmami inýchskupín obyvateľstva. Máme staronové odvetvia podnikania, advokátskekancelárie s nevídaným finančným obratom. Striasa ma,keď vidím bývalého sudcu, ktorý sa stal zrazu obhajcom mnohonásobnéhovraha, ktorého predtým súdil. Ako advokát viacej zarobí.Kvantitatívny rast, túžba po honore a vidina veľkých zárobkovveľmi rýchlo skorumpovali väčšinu sudcovského a právnického stavu.Nebudem sa rozširovať o všeobecnej nedôvere ostatného obyvateľstvak sudcom a súdom všeobecne. Strata morálnej prestíže je očividná.Zo zamýšľaných tvorcov a ochrancov noriem ako výrazu morálkysa stali v našom kapitalizme aktívni demoralizátori. Čím viacejprávnikov okolo nás, tým viacej sa právo stáva nevymáhateľným.Osobitná kapitola je rola právnikov v slovenskej politike. Každýekonóm pri štúdiu prechádza aj predmetmi so základmi práva.Obávam sa, že opačným smerom to nefunguje. Už dvadsať rokovmáme príležitosť pozorovať právnikov v politike a najmä ich príslovečnúneznalosť ekonomiky. Nedávne vyhlásenia rôznych novýchspasiteľov, zakladateľov nových politických strán či platforiem súlen dôkazom naivity a obludného deficitu ekonomických znalostíFoto: dreamstime.comČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFigúrky na slovenskej šachovnici sú akosi zle rozostavené. Pešiacisa chabrú na miesta strelcov, veží či jazdcov, nevraviac už o dáme.Pričom od dobrých pešiakov záleží veľa. Ak ich nestratíme, môžemevyhrávať aj zložité súboje na záver partie.Nakoniec sa pozrime na šachovnicu umenia. Tam je tiež čudnázostava. Máme stovky spisovateľov, výtvarníkov, hudobníkov,hercov a herečiek. V masmédiách každý večer iba herci a herečky.Z tých najmä tzv. zabávači, celebrity, moderátori. Komerčné televíziesi ich platia, čert to vezmi. Verejnoprávna televízia ich platí z peňazíplatcov daní a poplatkov. Prečo len zabávači, herci? Po veľkejreklame som si pozrel Milujem Slovensko. Licencovaný program zozahraničia. Obdoba beží aj v maďarskej televízii. Tam súťažia žiaciškôl v znalostiach o svojej vlasti. Slovenská verzia relácie neslúžisvojmu názvu. Tímy mladých sú tam, aby tlieskali úbohým gagomslovenských celebrít. Je to hitparáda hercov – herečiek – moderátorov– celebrít, a nie Slovenska. Tie porozvešané slovenské vlajkya štátne znaky sú len kulisou, podnožím na sebapropagáciu skupinkyzabávačov. Nemilujem také Slovensko, lebo to nie je Slovensko.Stačilo. Viackrát nezapnem.Potrebujeme kvalitne vzdelaných odborníkov. Oveľa viacej lekárov,prírodovedcov, inžinierov. Oveľa menej politológov, manažérov,právnikov, moderátorov, zabávačov. Slovensko musí mať na európskejšachovnici tak rozostavený tím, aby mohol občas aj nejakúpartiu vyhrať. Správnych ľudí na správnych miestach. 55

FotografiaÚspech nie je len o talenteÚspech v akejkoľvek profesii neprichádza nikdy náhodne. Bez snahy, kvality a tvrdej práce je takmer nemožné ho dosiahnuť.Cestovateľ a fotograf Filip Kulisev, Master QEP, FBIPP, v plnej miere potvrdzuje toto pravidlo. Rozhovor pripravil Richard Kvasňovský.■■ Mali ste veľmi úspešný začiatok tohtoroka, keď ste získali ocenenie Golden Camera2012 za najlepšie fotografie v kategórii Prírodaspomedzi európskych profesionálnych fotografov.Hoci ocenení za tvorbu ste získaliuž viacero, kam radíte tento úspech?Je to príjemný vedľajší účinok mojej práce,no zároveň aj jeden z mojich najväčšíchúspechov. V hre boli tisíce fotografií a presadiťsa v takej silnej európskej konkurenciinebolo jednoduché. Súťažilo sa v ôsmichkategóriách, čiže som len jedným z víťazov,z ktorých vzíde Európsky profesionálny fotografroka 2012.■■ Za podobný úspech možno považovať ajvašu účasť na projekte International Mastersof Photography, kde ste boli ako jediný Slovákv publikácii venovanej svetovým fotografoma ktorú predstavili oficiálne na slávnostnejvernisáži vo februári tohto roka v LasVegas.Bola to prvá publikácia o fotografoch z dielneamerického vydavateľstva Worldwide ArtBooks. To, že tam figurujem ako jediný Slovák,je pre mňa veľká pocta. Samotná vernisážbola skvelá akcia, kde som mal možnosťstretnúť množstvo zaujímavých ľudí i fotografova rozšíriť si ďalej kontakty a obzor.■■ Čo musí spraviť fotograf z malej krajiny,akou je Slovensko, aby sa stal rešpektovanýma známym vo svete?V prvom rade je potrebné vytvoriť si vlastnýštýl, ktorý bude odlišný od ostatných fotografov.Tvorba by mala byť taká unikátna,že na jej základe dokáže verejnosť identifikovaťautora. To je najdôležitejšie, no zároveňto vôbec nie je jednoduché. Z môjho pohľadusom bol azda v pravý čas na pravom mieste,mal som aj dostatok šťastia a „pittbulizmu“,takej primeranej dávky priebojnosti. Keďvšetky tieto faktory zapadnú do seba, takčlovek môže byť aj úspešný.■■ Vyspelá a kvalitná technika je v súčasnosticenovo dostupná pre širší okruh záujemcovo fotografovanie. Kde je potom hranica medzipriemerným a kvalitným fotografom, hociobaja budú disponovať rovnakou technikou?Vtedy záleží na talente človeka a na tom,ako sa pozerá a vníma to, čo fotografuje.Vždy je so mnou na cestách moja manželkaZuzka a občas fotí rovnaké miesta ako ja, novýsledok býva odlišný. Proste má iné vnímanie.Nemyslím si, že som talent, ako sa hovorí,„od Boha“, ale časom som sa naučil vystríhaťsa chýb, ktorých som sa dopustil a poučilsom sa z nich. Pre mňa to nie je nič výnimočné,nevidím v tom veľký talent, hoci odbornáverejnosť a ocenenia, ktoré som dostal, naznačujúniečo iné.■■ Pri fotení sa zameriavate na prírodu, krajinu,no vyhýbate sa ľuďom ako motívu prefotografovanie. Prečo?Portréty alebo dokumentárne fotografie sivyžadujú inú prípravu, než vyznávam, a azdaaj iný charakter. Týmto žánrom neholdujema ani som nikdy neuvažoval, že by som ichvyskúšal. Skôr preferujem v rámci prírodyfotografovanie zvierat, ktoré sú jej súčasťou.Často ich aj úmyselne vyhľadávam, na rozdielod ľudí.■■ Čo teda fotíte najradšej?Prírodu.■■ A z prírody?Štruktúry v teplom svete, čiže pri východea západe slnka. Ďalej výnimočné miesta, ktorésú veľmi farebné a to potom vynikne aj naobrázkoch. Rovnako zaujímavé oblasti, ktorésú málo navštevované a takmer nepoznané.Výzvou je pre mňa aj nafotiť známe miesta,no iným spôsobom, z iného pohľadu, napríkladz výšky. No číslom jeden sú predsa lenštruktúry ako sú ľadovce, pieskové duny alebokorytá riek.■■ Veľmi často v poslednom období fotítez výšky. Je to smer, ktorým sa chcete v budúcnostiviac orientovať?Pravdepodobne áno. V súčasnosti sa snažímna každej ceste, keď je to možné a keď sito vyžaduje motív, hľadať napríklad helikoptérua objednať si ju už v predstihu. Pohľadz vtáčej perspektívy je úplne iný a pre mňaveľmi zaujímavý. Zároveň je to aj trochu dobrodružné,a to sa mi páči.■■ Často však lietate bez dverí, aby ste mohlifotiť. Nie je to nebezpečné?Keď som letel po prvý raz bez dverí, malsom zmiešané pocity. No postupne som sizvykol a nemám s tým problém, práve naopak.Je to istý adrenalín, napríklad keď letítenad oceánom, a ten sa mi páči. Veľmi dôležitáje však organizácia leteckého fotenia.Bežné vyhliadkové lety sa objavujú väčšinounad miestami, ktoré nemám záujem fotiť.Čiže pre mňa platí, keď lietať, tak nad konkrétnycieľ a nie náhodne. Vždy presne viem,kde a kedy chcem fotiť, v ktoré ročné obdobie,aj v ktorú hodinu dňa. Prísť na konkrétnemiesto a urobiť záber, to je už len bodkaza mnohými mesiacmi starostlivej prípravy.Každý však nemá schopnosti si takúto akciudobre zorganizovať, a to si myslím, že je tiežkoliesko, ktoré zapadá do mozaiky môjhoúspechu. Znovu to však pre mňa nie je ničmimoriadne, pretože ide o štandard, na ktorýsom zvyknutý.56 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Fotografia■■ Na prvý pohľad sa zdá, že to, čo robíte, jeatraktívne, lebo cestovanie a fotenie je možnopríjemnou prácou. No z vašich slov naopakvyplýva, že v pozadí fotografovania jeveľa driny...Samozrejme. Za tie roky cítim zodpovednosťza svoju prácu, pretože ľudia už odomňa očakávajú isté výsledky. To vytvárapsychický tlak, aby som nielen pre vlastnéuspokojenie, ale aj pre okolie odviedol výbornúprácu.■■ Ako to vyzerá na mieste, kde fotografujete?Ako dlho trvá, kým urobíte záber, s ktorýmste spokojný?Je to individuálne. Niekedy to trvá veľmikrátko, možno päť minút. Pred pár rokmisom v USA išiel fotiť Bryce Canyon. Hneďpo príchode som zbadal na horizonte blížiacesa oblaky a bolo vidieť, že sa niečodeje v atmosfére. Po chvíľke sa nad týmtomiestom objavilo nádherné teplé svetlo, akésom potreboval pre svoje zábery. Okremmňa tam bolo viacero amerických fotografov,často amatérov-dôchodcov, ktorí natento moment čakali aj celý týždeň. Na rozdielod nich som prišiel a podarilo sa mi tohneď nafotiť. Mal som veľké šťastie, a to jetiež potrebné. Na druhej strane často som ajv pozícii spomínaných amerických fotografov,keď na správny záber čakám dlhé hodiny.Stáva sa, že niekde prídeme v nevhodnýčas, napríklad okolo poludnia. Vtedy simiesto prejdeme a povieme si, či sa oplatívrátiť večer alebo ráno v závislosti od svetla,aké potrebujem. Veľa fotiek vzniklo, žesme sa viackrát vrátili na to isté miesto, nopri rozdielnom počasí. Niekedy boli oblaky,inokedy jasno. Každá fotografia toho istéhomiesta však mala niečo do seba.■■ Ktorý záber si, naopak, vyžadoval najväčšiutrpezlivosť, najviac času?Takých príkladov je viac. V Nórsku smeboli desať dní a každý z nich sme fotili polárnužiaru. Cez deň sme hľadali zaujímavémiesta, kde sme očakávali nejaký zaujímavýodraz svetla, zaujímavú kompozíciua v noci, pokiaľ bolo jasno a bola žiara, taksom fotografoval. Iný príklad bol známy horúciprameň Grand Prismatic Spring v americkomnárodnom parku Yellowstone. Prípravana jeho fotografovanie trvala deväťmesiacov. Bolo potrebné vybaviť rôzne povoleniaa celú logistiku fotografovania z výšky.Ešte by som spomenul fotografie korytarieky Hvitá na Islande. Tie vznikli pomernenáhodne, hoci som vedel, že v tej oblasti žijeSlovák, ktorý prevádzkuje súkromné lietadloa že tento vodný tok vytvára zaujímavéštruktúry. Let sa podarilo zabezpečiť a boloaj vhodné počasie. V tej chvíli bolo už lenna mne, čo som videl v tvaroch koryta riekya ako som ich dokázal zvečniť. Hvitá, GrandPrismatic Spring a polárna žiara v Nórskuspája veľmi náročná príprava. Na druhejstrane mi tieto zábery pomohli vyhrať v súťažio Golden Camera a prezentoval somich aj na februárovej vernisáži v Las Vegas.V priebehu posledného desaťročia fotografienajkrajších prírodných scenérii našej planétyautora Filipa Kuliseva spoznal celý svet. Absolvovalviac ako 160 individuálnych výstav domaa v zahraničí. Rozsiahlu fotogalériu má aj nastránke www.amazing-planet.com a vydal štyrimonografie, z ktorých tretia, Amazing Planet, sastala najkrajšou fotografickou knihou Európy zarok 2011. Azda aj preto medzi jeho obdivovateľovpatria svetoznámy hollywoodsky hudobnýskladateľ Hans Zimmer či monacké knieža AlbertII., ktorý mu adresoval tieto slová: „Filip Kulisevkrásou a čistotou obrazu dodáva váhu bohatstvu,ktoré my všetci až pričasto ignorujeme a ktoré tuuž zajtra nemusí byť, lebo včera sme boli priamtrestuhodne nečinní. Som si istý, že významnýmspôsobom prispeje k prebudeniu ľudí dobrej vôlea upozorní ich na stav našej Zeme.”Opäť ich chcem ukázať aj 18. júla tohto rokana výstave v Monaku, ktorú otvorí monackéknieža Albert II.■■ Existuje motív alebo obraz, na ktorý steobzvlášť hrdý, že sa vám podaril?Ťažko niečo vyzdvihnúť jednotlivo. Nakaždej ceste spravím tisícky fotografií, nona prstoch jednej ruky môžem spočítať tie,ktoré možno považovať za „majstrovské“dielo.■■ V poslednom období pribúdajú vo vašejtvorbe nočné fotografie, nočná oblohas hviezdami. Predznamenáva to vaše ďalšietvorivé smerovanie?Už sa stalo a aj ostane súčasťou našichciest. Pokiaľ bude vhodné miesto, príležitosťa motív, tak počítam, že to rozšíri moje portfóliofotografií.■■ Čo je na tom fascinujúce?Hoci sa hýbe naša planéta okolo hviezd,človek má pocit, že je to naopak, a to je fascinujúce.Je pre mňa hrou robiť kombinácies nebom a hviezdami. Vytvorenie jednej fotografietrvá niekoľko hodín a je to aj výzvavo vytvorení zaujímavej kompozície. Nájsťvhodný útvar na zemi a skombinovať hos tým, čo je nad ním na oblohe. To je príležitosťna hľadanie, premýšľanie a fantáziu, čomám rád.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Lokalít vhodných na takéto fotenie asi nieje veľa...Nesmie tam byť žiadne zvyškové svetlo,žiadny svetelný smog. Nedávno som malvýbornú príležitosť na nočné fotografovaniena Havajských ostrovoch. No tiež je to veľmipremenlivé, pretože úspech fotografovaniazávisí aj od fáz Mesiaca, ktorý je tiež zdrojomsvetla. Preto sa počas jednej cesty podarílen pár pekných nočných fotografií.■■ Kam najradšej cestujete za fotografickýmimotívmi?Hlavne to musí byť niekam ďaleko, kdeviem, že môžem nájsť niečo nezvyčajné.Často fotíte v zámorí, najmä v USA. Vašaobľúbená destinácia?Sú krajiny, ktoré sú mimoriadne zaujímavéz geografického hľadiska, prírodných štruktúra navyše sa tam dobre a pohodlne cestuje.Toto bez výhrad spĺňajú USA alebo Kanada.Určite však rád cestujem aj do Austrálie, naNový Zéland alebo do Namíbie. Obľubujemfotografovanie v polárnych oblastiach, Arktídea Antarktíde. V Južnej Amerike preferujemPatagóniu. Jednotkou je však pre mňaPacifik, kam sa často a rád vraciam.■■ Existujú nejaké ciele alebo oblasti, kde steešte neboli, no túžite tam fotografovať?V tomto roku okrem iných ciest ideme ajdo južného Atlantiku na ostrov Južná Georgia,kde sme ešte nikdy neboli a je to veľmimálo navštevované miesto. Chcem tam fotiťnajmä kolónie tučniakov cisárskych. Tútodestináciu skombinujeme aj s návštevou Antarktídya Patagónie. Na to sa veľmi teším.■■ Ste skúsený cestovateľ, zaskočilo vás čimimoriadne prekvapilo niečo počas vašichciest?Súčasťou Cookových ostrovov je aj maličkýostrov Timba Island. Ľudia ho neobývajú,no keď sme tam prišli, bolo tam množstvosliepok a kohútov. Prišlo mi úplne bizarnépočuť na opustenom ostrove v Pacifiku kikiríkanie,s ktorým sa môžem stretnúť v každejslovenskej dedine.■■ Máte nejaký fotografický sen, ktorý by stesi chceli splniť, hoci aj vo vzdialenej budúcnosti?Veľa svojich snov som si už splnil. Jednýmz tých splnených napokon bude aj spomínanýostrov Južná Georgia. Určite by som všakchcel niekedy zažiť pohľad na našu planétuzhora, z vesmíru. Bolo by veľmi zaujímavénafotiť konkrétne celky, kontinenty aleboostrovy, z výšky. Predpokladám, že vesmírnyturizmus sa bude v ďalších rokoch rozširovaťa keď to bude finančne dostupné, tak si tentosen veľmi rád splním. Akurát na rozdiel odlietania v helikoptére nebudem môcť pilotariadiť, kam chcem letieť a ako dlho nad danýmcieľom krúžiť.Foto: © Filip Kulisev, Master QEP, FBIPP57

Výtvarné umenieMalá grafika je ako šperk, ktorýschováš do dlane. Hodí sa dovšetkých priestorov na všetkých kontinentoch,od najmenších interiérov ažpo najväčšie, dá sa naukladať vedľa sebana celé steny a vytvára viac ako pôsobivýcelok, takmer ako nové dielo. Urobiťkomplikovanú kompozíciu s postavamialebo nekonečným priestorom v prírodeči abstrakciu na malej ploche vyžadujenesmierne sústredenie, cit a celkom inérozmýšľanie, ako pri veľkom plátne. Tuje vždy pevný materiál a do malej plochynatlačiť dobrú kompozíciu, aby sadala zväčšiť aj na meter a bola stále dobrá,na to treba vyvinúť špeciálne úsilie.V small graphic arts sú najlepší Bulhari,Rusi, Japonci, Poliaci a hlavne Slovácia Česi, veľmi napredujú Číňania. Tosú práce pre zberateľov, tvoria rozsiahlezbierky najkvalitnejších grafík na svete,ktoré majú nekonečnú hodnotu. Tým živiavýtvarníkov, vždy nových a nových,mladších, ktorí prichádzajú na scénu.Sám zažil ten úžasný pocit v Chrudimepred dvadsiatimi rokmi. Na medzinárodnejscéne predviedol, čo vytvoril,hneď sa k nemu nahrnuli, od Japoncovpo Američanov, adresy, kontakty, objednávky.Prišiel domov, na stole mal dvadsaťobjednávok, niektoré vyplatené vopredbez toho, aby zberatelia vedeli, čovytvorí. „Mal som kopu peňazí, kúpil somlis za dvadsaťtisíc korún a už som robil, dostrhania, tak sa mi to páčilo. Mal som prácuna dva roky.“AKO HRA NA DOKONALOSŤDokonalá harmónia. Ohromujúci výraz. Obraz netreba vysvetľovať. Alebo na ňom necháš oči, alebo nič.Grafiky Petra Kocáka sú hlboké a priezračné a človek chce rovnako krehko a nežne odhaľovať jednu vrstvu pocitov za druhou,lebo tak ich tam vkladal umelec, aby sa dostal až k nápadu, impulzu, ktorému dal vizuálnu podobu.Potom sa stačí iba pozerať a vnímať energiu z citovej investície, ktorú tam výtvarník nechal.Tichý sprievodca tvorbyPriezračnosť a hĺbku jeho grafík má na svedomí dokonalá technika,to je škola, kde sa naučil, ako s ňou narábať, ako ju kontrolovať.No môže mať dokonalú techniku, keď nemá myšlienku a nápad, akoju stvárniť, technika je nanič. Poetika tvorby jeho profesora Igora Rumanskéhobola taká silná, že ju v sebe nosí dodnes, pohráva sa s ňouv procese tvorby, vystupuje do popredia vo chvíľach najväčšieho sústredeniasa nad obrázkom. „Presne toto mi Rumanský vždy zdôrazňoval:každú minútu musíš kontrolovať, čo kladieš na papier, to je ako v kaligrafii,každý zlomok sekundy je maximálna kontrola, ale s ľahkosťou, nieúporne . Vždy musí byť najprv pochybnosť a až keď je istota, tak to urobíšdobre. No krehkosť a jemnosť potrebuje najprv vnútornú silu.“Život v básni a báseň v živote, akoby pretavená do ušľachtiléhotvaru i zvuku huslí – také boli hodiny v ateliéri Igora Rumanského,podmanivosť chvíľ, keď človek zabúda na všetko okolo seba, v ušiachmu znie poézia a hudba, nevie ju identifikovať, ale je tam, lebo vchádzado diela ako do chrámu umenia, tak to cítil jeho učiteľ a tentopocit, táto predstava prechádza do jeho vedomia, bez toho, aby to reálnevnímal. Tento excelentný majster klasických techník drevorezova drevorytov je dodnes jedným z tichých sprievodcov jeho tvorby, zarovnos hudbou najväčšieho majstra zvuku, plnosti tónov a harmónieJohanna Sebastiana Bacha.Peter Kocák absolvoval Vysokú školuvýtvarných umení, oddelenie voľná grafikaa knižná ilustrácia (Orest Dubay, IgorRumanský, Albín Brunovský) v roku 1987.Venuje sa grafike (exlibris, suchá ihla),čínskej kaligrafii (šufa), maľbe, fotografii.Prvý v Európe začal pred desiatimi rokmipečiatkovať grafiky čínskou pečaťou. Jehozenové maľby vyvolávajú obdiv, rozrucha úžas, podobne ako knižné ilustrácie.Iný svetAko chlapec stále písal a kreslil niečodo piesku, hliny, v zime do snehu,paličkou alebo prstom, neskôr na papier,všetko, čo videl okolo seba. Chcelbyť sám. Niekde v tichu si čmárať svoje,tam je dobre. To je iný svet. Tam jeticho. To je dôležité. Prvý portrét nakreslilako štrnásťročný, oči, aj slušnétieňovanie tváre, celkom dobrý pokus.Zaiste to do istej miery boli danosti odrodičov, že mal najkrajšie písmo v triede.Tristo dvojstránok v jednom, dvestov druhom zošite, vystrihnuté obrázkyumeleckých diel z rôznych časopisov,ktoré školáci nosili do zberu. S výpiskamiz kníh o umení, ktoré mu požičiavalskvelý učiteľ výtvarnej výchovy v StropkoveAnton Križanovský, exceloval štyriroky na košickej šupke z dejín umenia.Videl obrázky, o akých sa mu dovtedyani nesnívalo, nie ako dnes, že sú nainternete celé galérie, on mal tie galériev ruke, pred očami, mohol sa ich dotýkať,od Rafaela, Leonarda až po Michelangela.Bol taký očarený a tak ho to celépohltilo, že odpisoval z kníh životopisy,všetky obrazy sa učil naspamäť, predspaním listoval v knihách, zakrýval rukounázvy a mená a skúšal sa, či vie, číje obrázok. Na SŠUP v Košiciach (1976– 1980, prof. V. Jeník a E. Jeníková) hopripravovala Edita Vološčuková, výbornáučiteľka a výtvarníčka, teraz jeho kolegyňana katedre. To bol systém kolotoč,žiadne voľno, ak chcel človek obstáť.A on chcel. Dostal sa ku kresleniu, k maľovaniunemal vzťah, lebo farba ho ani veľmi nezaujímala. Vytrénovalsi trpezlivosť a neúnavnú pracovitosť. Nikoho neprekvapilo, že patrilk najlepším študentom. A potom spolužiak Viktor Ševčík ryl krásnelinoryty, ako to, že on to vie a ja nie? „Tak som sa vložil do tých linorytov,každý deň som musel nejaký urobiť, dnes nedokáže vyryť linoryt naSlovensku, v Čechách, v Európe nikto tak, ako ja. Takmer do dokonalosti.“Na vysokej škole sa mu páčili japonské grafiky, aj keď sa mu zdaligýčové – samé rastlinky, kytičky, motýliky, presne ako v secesii, ales vysokou eleganciou. Vôbec netušil, čo to je, až keď sa začal učiť japončinu,budhizmus a zen – ten ho najviac šokoval, tam je to presnepovedané, čo je krása čiarky, štruktúry, plôšky, ten japonský minimalizmus,všade sa boh estetizmu dá nájsť. Stal sa z neho japanofilna život a na smrť.Život v ČíneAko vyhľadávaný autor exlibris sa dostal dvakrát do Číny (1998,1999), čo znamenalo nielen stretnutia so zberateľmi a výtvarníkmiz celého sveta, ale získal desiatky grafík od čínskych a japonskýchkolegov, nové kontakty, množstvo objednávok. Návrat do Čínybola náhoda, v americkom umeleckom časopise videl výstavu grafíkdnes už priateľa Zhenga XueWu z Pekingu. V lete 2008 ho pozvaldo svojho medzinárodného umeleckého centra. „Pýtal som sa58 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Výtvarné umeniesi povedal, že začnem písať každý deň. V ateliéri super atmosféra, ticho,hudba, nič ťa neruší a odrazu som úplne vnútri papiera, to ani nie je pocitšťastia, ale maximálny pokoj. To je asi najcennejšie, čo na umení kaligrafieje. Nič viac. Ponáraš sa do svojho vnútra tým, že sa pozeráš na tú čiernustopu, ani milimeter nemôžeš myslieť na nič iné, vidíš len čierne a biele,ako žije, ako rastie, ako sa hýbe a ako vzniká figúrka znaku. Je vždy nádherná,každá je úplne iná.“Tohtoročné tri letné mesiace strávi opäť v Číne, najprv u Zhengav štúdiu, aby sa zdokonaľoval v kaligrafii i v čínštine, lebo ešte nepoznánázvy všetkých nástrojov a potrebných drobností pri kaligrafii,jemné nuansy, ktoré nie sú ani v slovníku. Šéf umeleckého centrav Daquingu, kde bol už trikrát, chce, aby tam učil, rok, dva. A pripravujemu tretiu výstavu grafiky a kaligrafie.Má radšej klasické výstavy ako rôzne performance, lebo výstavaje pre tých, ktorí chcú vidieť a kúpiť, aby mali radosť z pekného obrazu.Vyše 50 samostatných výstav doma aj v zahraničí, na každýrok života jedna (Taliansko, Japonsko, Čína, Rumunsko, USA, Poľsko,Dánsko), desiatky prezentácií na medzinárodných výstavácha sympóziách a takmer toľko významných ocenení, to už zaváži. Pamätása na prvú, a hneď úspešnú, zahraničnú výstavu grafík v talianskomReggiu Emilia (1998), trvala tri týždne. Najúspešnejšiu výstavumal v roku 2010 v Číne, v Daquingu v Baihu Gallery. Bolo tonečakané. V 6,5- miliónovom meste na severe Číny, v novom umeleckomcentre, mu ako prvému cudzincovi ponúkli veľký priestor.Umelci, ktorí mali v centre ateliéry, mu za tri dni zarámovali a zavesili63 grafík, každá nasvietená bodovými svetlami z niekoľkýchstrán, úžasný dojem. Televízia s ním nahrala rozhovor, na otázkyodpovedal po čínsky, vysielalo sa to v celej krajine. V Číne o ňompripravujú knihu a film.sám seba, čo váham, keď je taká príležitosť. A teraz tam prídeš, a to peklo,horúčava neskutočná, mravenisko ľudí, chodíš ako hluchonemý, nerozumiešnič, nemáš šancu sa nikam pohnúť.“ V centre bolo asi 300 umelcov,čo dvere, to ateliér. Zobral so sebou asi 40 – 50 malých grafíka na záver pobytu Zheng urobil výstavu Sedemfarebný kameňz prác siedmich výtvarníkov z rôznych krajín. „Bola obrovská párty15. júla na moje narodeniny. Zheng mi stále hovoril, ty budeš bohatý,nakoniec predal všetky moje grafiky. Prišiel som domov taký naplnenýumením, kultúrou, zážitkami, dojmami, že som nevedel, čo s tým. O rokneskôr, keď sa vracal z druhého pobytu, sa začal učiť jazyk.” Nahrávalsi lekcie z you tube do mobilu, slúchadlá z uší takmer nedal dole,skypoval s čínskymi priateľmi. V roku 2010 sa na pozvanie Zväzučínskych umelcov zúčastnil na tvorivom pobyte, 45 dní pracovalv najmodernejšom umeleckom centre pre grafiku v Guanlan Artbase v Shenzhene, kde vytvoril 5 nových diel a vytlačil ich s asistentmiv náklade 650 výtlačkov. Dostal za to čestné uznanie primátoraa doživotný voľný pracovný pobyt v centre. Vlastní takmer5-tisíc zberateľských artefaktov (čínska grafika, čínska kaligrafia,exlibris), usporiadal niekoľko úspešných výstav ázijskej grafiky zosvojich zbierok.Nie je to žiadna samoúčelná štylizácia na čínsky spôsob, všetkoprebieha a prelína sa s prirodzenosťou vecí, ľahko, krehko, nežne,ako pohladenie papiera, na ktorom sa o chvíľu začnú črtať obrázky,veľavýznamné znaky hodné úrovne veľkých majstrov šufy, ako naznačujúhodnotenia jeho učiteľa Majstra Xianyuna, u ktorého študuje– už len krôčik k dokonalosti, ako hra všetkých, často i protichodnýchkomponentov, ktoré k nej vedú. Práve dokončil jednu zosiedmich kaligrafií podľa Majstra Wang Fei z Beijing Huantie. Možnomala pravdu veštica v Krakove, že v niektorom z minulých životovbol najlepším, no namysleným pisárom na kjótskom cisárskomdvore, preto ho popravili. Tradičná čínska kaligrafia šufa, jedenz najstarších umeleckých žánrov, v ktorom sa prelínajú literatúra,filozofia a výtvarné umenie, je ako slávnostný obrad. Čistý papier,v pravej ruke štetec, čínska hudba. Prvý pohyb je gesto, ako pri kungfu či tai chi. Druhý pohyb ľavou rukou je akoby pohladenie papiera,za tým tanečná miniatúra s tromi prstami. Keď urobí prvú čiaruštetcom, potom to ide v jednom rytme až po posledný znak. „To jeprvotná koncentrácia na dotyk tušu na papier, maximálny stav koncentrovanosti,nie urputnej, ľahkej, úporná snaha je presný opak toho, čo chcešdosiahnuť – vyrovnanosť, rovnováhu tela a duše. Pred dvoma rokmi somČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiV Prešove je domaDo Prešova prišiel v roku 1989 zastupovať na týždeň na Ľudovúškolu umenia, bránil sa tým, že nikdy neučil a nikdy učiť nechce.Zostal, dnes prednáša kresbu, grafické techniky a písmo na Katedrevýtvarnej výchovy a umenia Prešovskej univerzity. Je tu doma.Peter Kocák je výnimočným zjavom v slovenskom, európskomi svetovom výtvarnom prostredí. Originálnymi tvorivými postupmi,vnímaním sveta a umenia, je sám osebe ako hra na dokonalosť. Marta SzattlerováFoto: archív P. Kocáka59

Nové knihyNové knihyAnton BlahaRád sa pýtam, aj počúvamŠPORT PRESS Bratislava 2013, 310 s.Esej a interviewpatria k dvom najťažšímnovinárskymžánrom a zvyčajnevyžadujú veľkúzručnosť a skúsenosťich autora.O oba žánre sa pokúsiladvokát a publicistaAnton Blahav dvoch ostatnýchknihách. Kniha esejíRád vám protirečímvyšla vlani vo vydavateľstve Spolku slovenskýchspisovateľov a prestavuje autorove názorya reflexie na aktuálne problémy i krátkeúvahy o svojich priateľoch (Ondrej Zimka,Jozef Leikert, Milan Ferko, Laco Ťažkýa iní). Ak sa aj autor v názve knihy zastrája,že „rád protirečí“, jeho protirečenia nechcúvetovať či uberať právo na iný názor, skôr vyzývajúna dialóg. Tým tichým spolubesedníkommôže byť aj čitateľ Blahových esejí. Reálnychsi Anton Blaha vybral sám do knihyrozhovorov Rád sa pýtam, aj počúvam. Rozprávasa s devätnástimi osobnosťami. Popripolitikoch (M. Čič, M. Kováč, I. Gašparovič,R. Schuster) sú to spisovatelia (L. Ťažký,L. Ballek, J. Leikert,) umelci štetca či dláta(O. Zimka, J. Jankovič), herečka (M. Kraľovičová),speváčka a pedagogička (E. Blahová)a ďalší. Autor využil všetky možnosti, ktoréžáner umožňuje. Postavil ho nielen na ciaľavedomomkladení otázok, ale aj na osobnompoznaní spolubesedníkov (znalosti ich práce,postavenia, funkcií, poznanie súkromia,osudov, záľub a pod.). Blahove otázky majúambíciu uspokojiť čitateľovu zvedavosť sosnahou čo najhlbšie preniknúť do ich vnútra.Na druhej strane dávajú možnosť vtipne,bystro, rozumne, vecne, emotívne či uváženeodpovedať. Z rozhovorov vyplýva, ku ktorýmosobnostiam mal autor bližšie (tyká im)a ku ktorým bol vzťah oficiálnejší. Z obochkníh, ktoré sme dnes pripomenuli, je zjavnáintelektuálna pripravenosť autora, schopnosťjasne formulovať myšlienky, vyjadriťsvoj názor či postoj a prilákať čitateľa, abysi s chuťou prečítal, čo autor napísal. Možnonajvýstižnejšie to napísal Ladislav Ťažký:„Čítanie jeho úvah (a rozhovorov, pozn. autora)vnáša do duše čitateľa pocit spravodlivosti, žeje tu niekto, kto nespravodlivosť vidí a počuje,ktorého bolesti bolia tiež, že je tu muž, ktorý sanebojí zastať pravdy. Čitateľ nemôže nebyť najeho strane.“Rudolf SchusterDeň na južnom pólePressprint Košice 2012, 240 s.Rudolf Schusterje autorom viacerýchreprezentatívnychcestopisnoreportážnychkníhs dominantnou fotografickouzložkou(Aljaška, Kanada,Island, Grónsko,Severný pól,Čukotka). K doterajšímpridal autornajnovšiu: Deň na južnom póle. V kniheponúkol mozaiku poznatkov i osobných zážitkovsúvisiacich s týmto zvláštnym kútomzemegule. Zameral sa na geografiu južnéhopólu, históriu objaviteľských ciest (RoaldAmundsen, Robert Falcon Scott) a odkrylbádateľskú prácu súčasných vedcov na polárnychstaniciach v McMurdo a Scott Base.Na vlastnej koži pocítil mimoriadne podmienkyživota na južnom póle, no pochopilaj nadšenie skupiny vedcov, ktorých cieľomje získať čo najviac informácií o mieste,kde sa „varí“ klimatická budúcnosť zemegule.Známa je Schusterova intenzívnapríprava na každú cestu, ktorá sa začínadávno pred jej uskutočnením štúdiom dostupnejliteratúry, článkov v odborných časopisoch,i zbieraním kuriozít o destinácii,ktoré spestria text. Samozrejme, najdôležitejšiaje osobná skúsenosť z pobytu v cielicesty. Autor obohatil knihu o informáciez rozhovorov so zaujímavými ľuďmi, s ktorýmisa stretol. Samostatnú a vlastne najpodstatnejšiučasť publikácie tvorí fotografickákonfrontácia autora s navštívenoukrajinou. Aj tu, ako aj pri predchádzajúcichcestách, zúžitkoval znalosť koníčka z mladosti– fotografovanie. Pravda, praxou saz Rudolfa Schustera stal profesionál dokonaleovládajúci nielen technickú stránku fotografovania,ale aj znalosť opticky vyjadriťmyšlienku fotografie. Prax vo fotografovanískombinoval so skúsenosťou kameramanaa režiséra, lebo z cesty vznikol dokumentárnyfilm. Bizarná ľadová krajina pohltilaautora poetikou, zvláštnou lyrikou, priamnútiacou vytvoriť umelecký artefakt. Schusternašiel v krajine celý rad paralel s realitouvzdialenou tisíce kilometrov od južnéhopólu (napr. podobu ľadovej steny s čínskymmúrom či ľadové hrady a zámky a pod.). Nezabudolvšak ani na dokumentárnu fotografiu,ktorá je sprievodným znakom jeho reportážíči cestopisov. Južný pól nie je destináciou,ktorú navštívi veľa cestovateľov zoSlovenska, preto je táto kniha aj oknom dotohto vzdialeného kúta zemegule.Michal KriškoPolstoročie s loptoue-Berg Bratislava 2012, 272 s.Autor venoval reprezentatívnúpublikáciu50. výročiufutbalového oddieluSlávia Medik pôsobiacemuna Lekárskejfakulte UKv Bratislave. Zostavilju na spôsob tabla,kde k fotografiáma fotodokumentompridružil spomienkyjednotlivých členov futbalového oddielu,nezabudnuteľné príbehy a profily osobností.Táto žánrová mozaika dodáva publikáciinielen ráz úprimného vyznania, ale má ajcharakter vecného podávania faktov a súvislostíobohatených o atmosféru doby. Počaspolstoročia existencie futbalového oddielu sav ňom vystriedalo stosedem hráčov zvučnýchmien v oblasti medicíny či športu (napr. vynikajúcapostava svetového hokeja Ján Starší,futbalový reprezentant Alexander Binovský,horolezec Ivan Fiala, prvoligový futbalista ViliamFischer, kardiológ, športoví lekári VladimírPener, Emil Križan a Pavel Švec, či bývalýrektor UK Juraj Švec, bývalý poslanec RudolfNemec a ďalší.). Autor nezabudol zdôrazniťzmysel a potrebu športovej aktivity „nalekárskych fakultách s motívom, aby lekáriboli vzorom v osvete za zdravší spôsob životasúčasnej populácie. Nielen liečiť a naprávaťzdravie, ale aktívnym pohybom a športompredchádzať chorobám a naberať pozitívnuenergiu.“ Okrem textovej časti zaujme fotodokumentácias viac ako dvoma stovkamičiernobielych a farebných fotografií s historickouhodnotou. Dopĺňajú ich reprodukcienovinových článkov v rozličných periodikách.Sú to svedectvá športových aktivít SlávieMedik. Tri kroniky oddielu vážia spolupäťdesiat kilogramov a autor z nich moholpripraviť taktiež štatistiku podujatí klubu zapolstoročie (napr. klub v roku vzniku – 1963– zohral štrnásť zápasov, roku 1964 sa stalvíťazom majstrovstiev UK, roku 1967 začalifutbalisti trénovať v Športovej hale na Pasienkoch,roku 1978 zvíťazil nad brnianskoulekárskou fakultou 8:1, roku 1991 dva zápasyvo Viedni s Univerzitou Viedeň – jedno víťazstvoa jedna prehra –, roku 1995 účasť naturnaji v holandskom Gröningene...). Futbalovýkolektív sa postupne omladzuje, no tí,ktorí už vzhľadom na vek behať za loptou nemôžu,s oddielom neprestávajú mať kontakta súčasným hráčom pri každej príležitosti želajú,aby prežívali klubové aktivity tak emocionálne,ako to prežívali oni. Ivan Szabó60 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

František, oprav môj dom!SpoločnosťTúto výzvu z 13. storočia zachytil aj František 21. storočia. Keď dnes niečo napíšete o ňom, zajtra je to zastarané. Po abdikáciiBenedikta XVI. som vedel, že nový pápež bude taký, akého nám treba. Keď som sa 13. marca dozvedel jeho meno, potešil som sa.Všimol som si ho na kardinálskom konzistóriu v roku 2001, aj pri voľbe pápeža v roku 2005. Jeho príbeh s fotografiou somuverejnil v knihe Prísne tajné – ako sme boli Taliani (2006). Som rád, že Argentína má Messiho, Maradonu a aj Františka.Dňa 22. 9. 2005 zaznelav RAI 2 správa z údajného denníkaneznámeho kardinála,ktorý sa, nevedno ako, dostalniekomu do rúk. VatikanistaL. Brunelli ju publikoval v Limese,Corriere to prebralo 23.9. Pri voľbe pápeža boli hlavnýmikandidátmi kardináliRatzinger a Bergoglio. K zvoleniubolo treba 77 hlasov, 18. 4.2005 v 1. skrutíniu dostal Ratzinger47 hlasov, Bergoglio 10,v 2. kole mal Ratzinger 65, Bergoglio35. V ďalšom mal Ratzinger72 hlasov, Bergoglio 40.Potom sa asi vzdal kandidatúryv prospech Ratzingera, ktorýzískal 84 hlasov. Správu potvrdilaj biskup B. Fellay, superiorprívržencov M. LeFebvra:„Bergoglio vidiac, že môže byť zvolený a necítiacsa dostatočne pripravený, sa vzdal kandidatúry.“Je to v zhode s výrokom kardinálaDanneelsa: „Voľba kardinála Ratzingera ukázala,že ešte nenastal moment pre voľbu pápežaz Latinskej Ameriky.“Biely dym sa objavil 13. marca 2013o 19:06:22 hodine. Nad státisícmi žiarilaaura, keď sa pápež sklonil a s davom pomodlil.Odmietol červený plášť a povedal,že kardináli išli na koniec sveta, aby ho vybrali.Po požehnaní ticho stál, nebývalé boliaj zábery spoza opony. Ohlásil, že ráno navštíviMáriu v bazilike Panny Márie Snežnej.Stretol sa tam s dominikánmi, druhým bolo. Ľudovít Melo, asi prvý Slovák, ktorý muzablahoželal.Nový vietor menom FrantišekPred konkláve Bergoglio povedal, že najväčšímihriechmi cirkvi sú márnivosť, sebachválaa karierizmus. Za deň inauguráciesi zvolil sviatok sv. Jozefa, ktorého nardovýkvet so symbolom jeho snúbenice máv erbe. Kardinál L. Sandri povedal: „V cirkviveje nový vietor a má meno František.“ Nastávajúnové časy, nikdy nevenovali médiácirkvi toľko pozornosti. Je zázrakom, že 115ľudí rôznych rás, národov, veku a názorovsa rýchlo zjednotilo na bývalom chemikovi,Jozefovi Mariovi Bergogliovi, prvom pápežovijezuitovi, prvom z Latinskej Ameriky,prvom Františkovi. Výberom mena patrónaTalianska pápež potvrdil duchovné spojenies krajinou svojich rodičov. FrantišekMikloško napísal: „Ako hrdý Európan, ktorýobdivuje jej kultúru, architektúru a život,... somrád, že pápež nie je Európan. Ako kresťan katolík,ktorý bol som vychovávaný k láske k cirkvi,ktorú zastrešuje Rím, som rád, že pápež nie jez rímskej kúrie.“ Vladimír Palko zasa povedal:„Rezignáciou Benedikta XVI. 28. 2. 2013sa končí 1 700 rokov trvajúca éra. Cisár Konštantínpodpísal vo februári 313 Milánsky edikt,ktorým dostala cirkev slobodu a stala sa štátnoucirkvou. Cirkev mala podiel na svetskejmoci, často sa sama správala ako nedotknuteľnáinštitúcia. Rezignáciou pápeža sa cirkev vzdalasvojej nenarušiteľnosti.“Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: dreamstime.comCirkev pre chudobnýchV Argentíne sa kardinál Bergoglio miešaldo politických debát, bol proti liberálnemukapitalizmu a voľnému trhu, napísal knihuDialóg Jána Pavla II. a Fidela Castra. Akochlapec hrával futbal, je fanúšikom AtleticoSan Lorenzo. Taliani už pozvali Argentínuna zápas na počesť Františka. Pápež po zvolenínepoužil trón, zostal v bielom. Je spontánny,vtipný a skromný, nosí jednoduchéokuliare a topánky. Otvorene komentuje ajháklivé témy, zdôrazňuje nutnosť odvahyhľadať nové, vyzval kardinálov zložiť rúchaa ísť do ulíc. Rímska doprava vydala lístkys jeho fotografiou. Je na Twitteri, hneď mal4 778 priateľov a 6 348 odberateľov. Častotelefonoval do vlasti – pozdravil priateľov,odhlásil si v kiosku noviny, zavolal vdovepo bývalom biskupovi, ktorý bol prepustenýz kňazstva a oženil sa.Zvolil si heslo: „Zmiloval sa nad ním a vyvolilsi ho.“ Navštívil väzenie, kde umyl nohydvom ženám, aj moslimke. Na jeho tlačovkuprišlo 10-tisíc ľudí, osobné stretnutias mnohými, aj ženami, boli plné srdečnostia objatí. Novinárom povedal, že si želá cirkevchudobnú a pre chudobných.Horlí, aby slúžila najbiednejším,aby nežila sama pre seba, ale zameralasvoju energiu na periférie– hriech, utrpenie, nevedomosťa nespravodlivosť. Cirkvi musí ísťo službu, nie o moc. Nesmie sabáť dobroty a vôbec nie nežnosti.Na jeho krátke modlenia AnjelPána prichádza do 150-tisíc ľudí.Vyzval Vatikán, aby sa vystríhalhrozby stagnácie, zamerania sana seba a „teologickému narcizismu“.Svoje posolstvá adresujevšetkým ľuďom dobrej vôle. Jemužom činu, preferuje starých,chorých a chudobných. Jeho názory,gestá a postoje už vyvolávajúaj kritiku. Podľa neho trebakráčať životom s krížom, caminare– ísť, nie stáť.Fatimská cestaDňa 12. apríla 2013 mi od prezidentaSvetového apoštolátu Fatimy Americo LopezOrtiza prišla z Fatimy správa, že pápežpožiadal patriarchu Lisabonu kardinála J.Policarpa, aby zasvätil jeho pontifikát FatimskejPanny Márie. Toto zasvätenie bude13. mája 2013 počas medzinárodnej púte na96. výročie prvého fatimského zjavenia. Pozadietejto prekvapujúcej skutočnosti hlbokosúvisí s 96-ročnou históriou Fatimy, tejtojedinej západnej lokality s menom dcéryMohameda.Keď 13. mája 2010 navštívil BenediktXVI. Fatimu, povedal: „Mýlil by sa ten, ktosi myslí, že fatimské zjavenia sú naplnené!...Modlime sa, aby blížiace sa sté výročie fatimskýchzjavení urýchlilo ten najzávažnejší odkazMatky Božej: Nakoniec moje Nepoškvrnenésrdce zvíťazí!“Fatima je znamením lásky, nadprirodzenáintervencia v histórii, možnosť obnovyspoločnosti. Je svetlo, ktoré osvetľuje tmumaterializmu, sekularizmu a hedonizmu. Jeznamením viery vo svete, ktorý stratil zmyselpre hriech a kresťanské hodnoty. Je ajznamením nádeje, pretože podľa slov Márie,ona zvíťazí. Charizmou Fatimy je nováevanjelizácia šírením jej posolstva. Fatimskácesta spásy je cez obrátenie, pokánie,utrpenie, obnovu, modlitbu, adoráciu a eucharistiu.Ponúka na zložité situácie jednoduchéformule, v ktorých leží riešenie problémovsveta.Jozef Mikloško,poslanec NR SR61

DiplomatiVibrácie životaŽivot ľudského tela, jeho podoby a citové vibrácie sú témou tvorbyznámej talianskej maliarky Armidy Pupy Nardi (vpravo), no nevyhýbasa ani svetu módy, súčasti dramatickej tvorby a ani maliarskemu precíteniuprírody. Bratislava sa s ňou stretla v priestoroch Slovenskej výtvarnejúnie, kde autorka vystavovala BODIES – obrazy ľudských tiel. Prvýtajomník veľvyslanectva Talianskej republiky v SR Roberto Rizzo (vľavo)podčiarkol vo svojom prejave výber svojských námetov umelkyne, ktorá,ako povedal, miluje život vo všetkých jeho podobách.Oslava francúzštinyNielen jazyk, ale aj spoločné hodnoty a aktivity spájajú členov Medzinárodnejorganizácie frankofónie (OIF), ktorá okrem iného významne prispievaaj k rozvoju vzdelávania, výskumu a odbornej prípravy vysokoškolákov. Naslávnosti na počesť Medzinárodného dňa frankofónie vo svojej rezidencii poďakovalveľvyslanec Francúzskej republiky v SR Jean Marie Bruno slovenskýmpartnerom a zástupcom členských a pozorovateľských štátov OIF za podporua spoluprácu. Slovensko je členom OIF už 10 rokov. Na obrázku J. M. Bruno(vpravo) so štátnym tajomníkom MZVEZ SR Petrom Javorčíkom.Uchopenie ľudskej dušePopredný írsky básnik, bývalý prezident Európskej akadémie poézieJohn F. Deane sa v Bratislave predstavil čitateľom na prezentácii svojejknihy básní Evanjelium podľa Johna. Medzi hosťami bol aj veľvyslanecÍrskej republiky v SR Brian McElduff (vpravo). Upozornil prítomných,že J. F. Deane vo svojej zbierke výstižne uchopil krásu a podstatu ľudskejduše. Básne označil za znepokojujúce a často boľavé, odzrkadľujúcedobu, v ktorej žijeme.Tri aspekty slobodySloboda má tri dôležité aspekty: nezávislosť, demokraciu a spravodlivosť – povedalvo svojom prejave veľvyslanec Gréckej republiky v SR Nicolaos D. Kanellos na recepciipri príležitosti štátneho sviatku Grécka. „Teraz sa na všetko dívame cez prizmu peňazí a akobysme zabúdali na to, čo je podstatou slobody, za ktorú sme bojovali na život a na smrť,“ zdôraznil.Na snímke s veľvyslankyňouBulharskej republiky v SR MargaritouGanevou.Únia rieši demokratický deficitS členmi Paneurópskej únie v Bratislave sa stretol veľvyslanec Belgického kráľovstvav SR Walter Lion, aby sa s diskutujúcimi podelil o názory na súčasnosť a smerovanieEurópskej únie. Európa je rozhodujúci svetový hráč, povedal W. Lion, musí sivšak znovu získať dôveru svojich občanov. V súčasnosti nejde len o finančnú krízu,ale riešiť sa musí aj demokratický deficit, podčiarkol veľvyslanec.Text a foto: Tatiana Jaglová62 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Veľvyslanci v SRNádej a víziaPalestíny„Kľúčom k ekonomickej prosperite Palestíny je odstránenieokupácie Izraelom,“ povedal v rozhovore s novinárkouTatianou Jaglovou veľvyslanecPalestínskeho štátu v SR Abdalrahman Bsaiso.■■ V apríli znovu došlo k ozbrojenýmkonfliktom medzi pásmomGazy a Izraelom, hoci Izrael podľavyjadrení vrcholných predstaviteľovstále trvá na mierových rozhovoroch....Takzvaný útok z 3. apríla bolpoľutovaniahodným činom, odpoveďna smrť 64-ročného palestínskehoväzňa Maisará Abu Hamdíja,ktorý deň predtým zomrel narakovinu v izraelskej väznici. Raketanespôsobila žiadne straty naživotoch a izraelská odpoveď naňu boli stíhačky, bombardujúcecivilné obyvateľstvo Gazy. Palestínskevedenie a s ním prevažnáväčšina palestínskeho ľudu je zapolitické riešenie tohto konfliktu,politickými prostriedkami. Izraelskípolitickí predstavitelia častoverejne proklamujú svoj záujemo obnovenie mierových rokovaní.Žiaľ, je to len súčasť ,,P.R.agendy“ izraelských predstaviteľov,adresovanej svetovej verejnejmienke. Okupáciu, ktorá trvá odjúna 1967 a je v rozpore s medzinárodnýmprávom, stále potvrdzujea prehlbuje intenzívne židovskéosídľovanie územia budúceho Palestínskehoštátu. Židovské ilegálneosady na území, skonfiškovanomIzraelom, zahŕňajú takmer40 % území okupovaného Západnéhobrehu Jordánu. Počet osadníkovdosiahol viac ako 600-tisíc.Až 630 vojenských barikád zmenilopalestínske mestá a dediny naväznice rôznej veľkosti a brutalitaizraelskej armády pri potláčaní civilnýchmierových palestínskychprotestov mala iba tento rok za následok8 mŕtvych mladíkov, stovkyzranených a uväznených. Početpalestínskych politických väzňovod júna 1967 dodnes prevyšuje800-tisíc, čo je 20 % palestínskejpopulácie na okupovaných územiacha zodpovedá polovici dospelýchosôb mužského pohlavia.Z nich 50-tisíc bolo zadržanýcha uväznených na niekoľko rokovbez oficiálneho obvinenia a udaniadôvodu. Teraz je v izraelských žalároch4 900 osôb, z toho 236 detí:40 z nich je vo veku 12 až 15 rokov,14 žien a 16 politikov – z nich14 poslancov a dvaja bývalí ministri.V izraelských žalároch doterazzomrelo 204 palestínskych väzňov,buď priamo na následky mučenia,alebo z dôvodov chýbajúcej lekárskejstarostlivosti, a 1 500 väzňovtrpí rôznymi ťažkými chorobami,z toho 25 rakovinou. JudaizáciaJeruzalema, ktorá bola naštartovanáod prvého dňa okupácie, jeďalším izraelským aktom, ignorujúcimvôľu medzinárodnéhospoločenstva a medzinárodnéhopráva. Pre Jeruzalem a jeho okolieaž po Betlehem vytvorila OSNv roku 1947 špeciálny štatút, abybol pod medzinárodnou správou.Izrael však v roku 1967 anektovalVýchodný Jeruzalem a pripojil hok Západnému Jeruzalemu, aby dosiaholprevahu Židov na úkor Arabov,moslimov a kresťanov. A čosa týka pásma Gazy, blokáda, trvajúcaod roku 2006 zmenila životzhruba dvoch miliónov obyvateľovGazy na peklo.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Prezident USA Barack Obamaodsúdil výstavbu židovskýchosád, ale jeho návšteva Izraelaa palestínskych území nemala výraznejšívplyv na vývoj situácie.Vníma palestínska vláda vyjadreniaprezidenta Obamu pozitívne?Palestínske vedenie chápe vyhláseniaamerického prezidentaBaracka Obamu nielen pozitívne,ale hlavne ako veľkú nádej a želási, aby ani USA, ani Izrael nemalidôvody, ktoré by zabránili realizáciitejto vízie. Jediný skutočnýspôsob záchrany tejto vízie spočívav prinútení Izraela demontovaťvšetky židovské osady, ako aj rasistickýmúr, prepustiť všetkýchpalestínskych väzňov, úplne a navždysa stiahnuť zo všetkých palestínskychúzemí. V záujme implementácievzniku Palestínskehoštátu je jeho okamžité uznanie zostrany BR OSN. Štátu, ktorý dnesuž uznáva viac ako 140 krajín sveta,reprezentujúcich 95 % svetovejpopulácie. To vyžaduje od USAneutralitu, objektívnosť a čestnosť.USA nesmú viac využívaťprávo veta, čím znemožňujú realizáciulegálnych práv palestínskehoľudu, a nesmú svojou nečinnosťouvo vzťahu k okupačnej politike dávaťIzraelu zelenú.■■ Izraelský premiér Benjamin Netahjahuasa vyslovil, že ustupovaniepalestínskym požiadavkámnikam nevedie a mierové rokovaniaby sa mali zamerať v prvomrade na riešenie žalostnej ekonomickejsituácie na palestínskychúzemiach.Izraelské ,,nezaoberanie sa“ palestínskymipožiadavkami je okupáciaa potláčenie palestínskychpráv. Toto je podstata konfliktu.Kým trvá izraelská okupácia,je ekonomický mier len nereálnapredstava. Izrael doteraz skonfiškovala odovzdal do rúk židovskýchosadníkov takmer 40 % územíokupovaného Západného brehuJordánu a Východného Jeruzalema,jeho armáda priamo kontrolujeviac ako 60 % územia budúcehoFoto: P. UrbiPalestínskeho štátu, v hĺbke našejkrajiny buduje rasistický múr dlhýtakmer 730 km. Zabraňuje palestínskymobyvateľom v prístupek prírodnému bohatstvu, ako napríkladk vodným zdrojom, z ktorýchberie až 85 % a zvyšných15 % predáva našim občanomšesťnásobne drahšie ako osadníkom.Nedovolí palestínskym úradombudovať potrebnú infraštruktúru,ako letisko či prístav v záujmetransportu tovaru z krajiny a dokrajiny. Ako môžu hovoriť o tzv.ekonomickom mieri, v dobe, keďbudujú viac ako 600 vojenskýchtzv. checkpoints, ktoré brzdia voľnýpohyb osôb a tovaru, keď zadržiavajúdaňové príjmy, keď nedovoľujúPalestínčanom prístupk technológii 3G, čo nám spôsobujestratu, ktorá sa odhaduje naviac ako 125 miliónov USD ročne?Ako môžu za týchto podmienokod nás očakávať ekonomickúprosperitu?■■ Nedávno bol na návšteve v SRpalestínsky minister zahraničnýchvecí Riad Al Malki. MinisterMiroslav Lajčák ho ubezpečil, žeSR podporuje všetky kroky, ktoréby viedli k upokojeniu situáciev pásme Gazy. Slovensko by podľaslov M. Lajčáka rado videlo Palestínuako členský štát OSN.Vysoko si ceníme záujem SRo upokojenie situácie v pásmeGazy a jej podporu, osobitne postojSlovenskej republiky tlmočenýministrom Miroslavom Lajčákom,ktorý odsúdil budovaniežidovských osád na okupovanýchúzemiach Palestíny.Pri návšteve sa hovorilo aj o vytvoreníministerského výboru medziPalestínou a Slovenskom, čoby viedlo aj k zlepšeniu bilaterálnychvzťahov. Budú v ňom zastúpeníreprezentanti rôznych ministerstieva príslušných vládnychinštitúcií v oboch štátoch, reprezentantipodnikateľského súkromnéhosektoru, ako aj obchodnýcha priemyselných komôr a tiež mimovládnychorganizácií. Tentovýbor by mal zohrávať dôležitúúlohu pri prehlbovaní existujúcichbilaterálnych vzťahov medzikrajinami vytvorením potrebnýchplánov a programov, ktoré by zahŕňalivšetky oblasti vzájomnéhozáujmu, nielen politické a ekonomické,ale aj kultúrne, turistické,oblasti vzdelania, vedy, športua iné. Palestína očakáva aj recipročnéotvorenie veľvyslanectvaSlovenskej republiky vo VýchodnomJeruzaleme.63

Európsky parlamentEurópsky parlamentAprílové zasadnutie Európskeho parlamentuChorvátsko je pripravenéChorvátsko je na dobrej ceste stať sa 1. júla2013 už 28. členským štátom Európskej únie,uvádza sa v poslednom uznesení monitorujúcompokrok Záhrebu pred naplánovaným vstupomkrajiny do EÚ. Poslanci vyzdvihli silu a zrelosťchorvátskej demokracie a sociálneho trhovéhohospodárstva. ako aj schopnosť plniť si záväzkyvyplývajúce krajine z členstva v EÚ. Poslancizároveň vyzvali zostávajúce dva členské štáty,ktoré doteraz neratifikovali chorvátsku prístupovúzmluvu, aby tak urobili čo najskôr.Chorvátsko sa môže stať členom EÚ ažv momente, keď jeho prístupovú zmluvuratifikujú všetky členské štáty EÚ. Ratifikačnýproces dosiaľ nebol ukončenýv Dánsku a Nemecku. Európsky parlamentschválil vstup Chorvátska do EÚ 1.decembra 2011. Chorvátska cesta k členstvuv EÚ, ktorá si vyžiadala dôkladnúpremenu všetkých kútov verejného života,je takmer na konci. Členstvo ChorvátskaEÚ posilní a zvýši jej bezpečnosť. Chorvátskyúspech zároveň vysiela povzbudzujúcisignál ďalším kandidátskym krajináma záujemcom o členstvo v regióne. Výhodyčlenstva v EÚ pre chorvátskych občanov sav plnej miere prejavia iba vtedy, ak budeZáhreb pokračovať v reformnom úsilí aj povstupe krajiny do EÚ, uvádza sa v uznesení,ktoré tiež zdôrazňuje potrebu hľadaniakonsenzu v snahe o modernizáciu krajiny.Poslanci vyzvali na ďalšie štrukturálnereformy s cieľom stimulovať hospodárskyrast a oživiť pracovný trh.Chorvátsko by malo hrať aktívnu úlohuv procese stabilizácie a európskej integráciekrajín západného Balkánu, uvádza sav uznesení. Záhreb by sa tiež podľa poslancovmal podeliť o svoje skúsenosti v oblastitransformácie a prístupového procesu,s okolitými krajinami.Reformný balíkposilňujúci banky v EÚBanky v EÚ budú od 1. januára 2014 silnejšie.Zmeny, ktoré schválil Európsky parlament,zavedú v snahe obmedziť riskantnéšpekulácie limity na bonusy bankárov, zvýšiakapitálové požiadavky pre banky, ktoré by satak mali ľahšie vyrpovnať s krízami, a posilniadohľad. Jedným z cieľov dosiaľ najrozsiahlejšejreformy bankového sektora v EÚ je uľahčiť poskytovanieúverov malým a stredným podnikoma stimulovať tak rast ekonomiky.V snahe obmedziť špekulatívne investícies vysokou mierou rizika a podporiť investíciebánk do reálnej ekonomiky budepomer ročného platu bankárov a ich bonusovnajviac 1 : 1. Vyššie bonusy, maximálnevšak v rozsahu dvojnásobku ročného platu,bude musieť schváliť aspoň 66 % akcionárovvlastniacich minimálne polovicu akciíbanky. Ak sa takáto väčšina nedosiahne,o schválení bonusu prevyšujúceho ročnýplat môže rozhodnúť aspoň 75 % akcionárov.Banky v EÚ budú musieť vyčleniť viackvalitnejšieho kapitálu ako rezervu na zléčasy. Celkovo pôjde o minimálne 8 % kapitálu.Tento kapitál musí byť dostatočnelikvidný, teda ľahko zameniteľný za hotovosťv prípade potreby vyplatenia vkladateľova veriteľov. Nová právna úprava budetiež od bánk vyžadovať zverejňovanie dosiahnutýchziskov alebo strát, zaplatenýchdaní a získaných dotácií podľa jednotlivýchkrajín, ako aj ich obrat a počet zamestnancov.Dohľad nad bankami budú vykonávaťzodpovedné orgány v členských štátochv spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo(EBA), ktorého právomoci v oblastidohľadu budú posilnené. Nové pravidláešte musí formálne odsúhlasiť Rada EÚ(ministri členských štátov), aby mohli vstúpiťdo platnosti 1. januára 2014.Odmietnutie zvýšeniacien emisných povoleníPoslanci EP zamietli návrh na zmrazenieaukcií s časťou emisných kvót, ktoré malo prispieťk zvýšeniu ceny „povolení na znečisťovanie“v EÚ. Podľa väčšiny poslancov by manipulácias počtom povolení podkopala dôveruv systém obchodovania s emisiami (ETS),ktorého cieľom je zníženie emisií skleníkovýchplynov.Odporcovia návrhu presadzujú hlbšiureformu systému obchodovania s emisiami.Obávajú sa tiež, že zasahovanie dopočtu povolení by mohlo naštrbiť dôveruv samotný systém. Podľa niektorých byzároveň nárast ceny uhlíka narušil konkurencieschopnosťeurópskeho priemyslu,pričom vyššiu cenu by v konečnom dôsledkuzaplatili domácnosti. Podľa poslancov,ktorí návrh podporili, sa musí korigovaťprebytok povolení, aby mohol systémETS správne fungovať a naplniť tak svojeciele. Zvýšenie cien uhlíka by podľa nichurýchlilo prechod EÚ k zelenej ekonomikeprostredníctvom stimulácie investíciía inovácií. Vyššia cena by tiež mohla pomôcťprepojiť európsky trh s emisnýmikvótami s trhmi iných regiónov.EP podporil liberalizáciu a zvýšilochranu zamestnancov letískParlament podporil plány na otvorenie služiebpozemnej obsluhy na hlavných letiskáchEÚ väčšej konkurencii prostredníctvom zvýšeniaminimálneho počtu poskytovateľov služieb.Poslanci zároveň s cieľom zaistiť vysokú efektivituslužieb a zabrániť sociálnemu dumpingu doplnililegislatívny návrh o minimálne štandardykvality a zvýšili ochranu zamestnancov.Podľa schváleného návrhu by na letiskách,ktoré prepravia viac ako 15 miliónovcestujúcich ročne a/alebo 200 000 ton nákladu,mali služby pozemnej obsluhy poskytovaťminimálne tri spoločnosti. V súčasnostimusia mať tieto letiská aspoň dvoch konkurenčnýchposkytovateľov služieb. Nové pravidlátiež požadujú striktné oddelenie účtovníctvapri letiskách, ktoré si samy zabezpečujúslužby pozemnej obsluhy. Poslancitiež schválili sociálne ustanovenia, ktoré sabudú vzťahovať aj na subdodávateľov. V prípadezmeny poskytovateľa služieb musiačlenské štáty zabezpečiť, aby bol pôvodnýpersonál presunutý k novému poskytovateľovi,pričom kolektívne dohody zostanúv platnosti.Dohody o zjednodušenívízového režimuParlament schválil vízové dohody s Ukrajinoua Moldavskom, ktoré uľahčia vydávanievíz na krátkodobé cesty do EÚ tamojším novinárom,predstaviteľom občianskej spoločnosti,mimovládnym organizáciám a mladým ľuďom.Parlamentom schválené dohody medzi Ukrajinou,Moldavskom a EÚ sú založené na úspechupôvodných dohôd platných od roku 2008 a ponúkajúzlepšenia pre občanov oboch krajín cestujúcichdo Európskej únie. Cieľom je zjednodušenieprocesu získavania krátkodobých víz, prenávštevy do 90 dní v rámci obdobia 180 dní.Srbsko, Kosovo, Čierna Hora –prístupový procesPokrok Čiernej Hory, Srbska a Kosovav prístupovom procese je možné dosiahnuťlen za predpokladu, že dôjde k zlepšeniu susedskýchvzťahov a ďalším reformám, uvádzasa v troch samostatných uzneseniach,ktoré schválil Európsky parlament. Reformnýproces v týchto krajinách sa musí sústrediťna efektívny boj proti korupcii a organizovanémuzločinu, podporu právneho štátu,nezávislosti justície, ale aj slobody médiía ďalších základných slobôd.Spoločné pravidlá pri sčítaníEurópsky parlament schválil návrh spoločnýchpravidiel zberu a spracovania údajovo počte obyvateľov EÚ. Jednotná celoeurópskaforma získavania údajov je nevyhnutnánapríklad na výpočet kvalifikovanejväčšiny pri hlasovaniach v Rade ministrova stanovení nárokov na financovanie zostrany EÚ. Finálne znenie legislatívnehotextu bude doladené počas neformálnychrokovaní Parlamentu s Radou. 64 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ľudia a udalostiRealita retailuKoncom apríla 2013 sa konal už 17. ročník medzinárodnej konferencieo obchode a marketingu Slovak Retail Summit 2013. Hlavnýmcieľom tohtoročnej konferencie sa stala snaha o reálny a otvorenýpohľad do sveta obchodu a jeho fungovania. Odvetvie obchoduje dôležitým prvkom národného hospodárstva. Udržať si tentostatus sa mu darí aj vďaka implementácii moderných technológiía nových postupov v oblasti riadenia, marketingu i ľudských zdrojov,ktoré sú kľúčovými faktormi a ovplyvňujú nielen samotný obchod,ale majú dosah aj na ostatných účastníkov trhu.(red.)Foto: ArchívRozmary / RozmeryV priestoroch Slovenského národného divadla sa uskutočnila vernisáž výstavyRozmary/Rozmery manželov Igora a Júlie Piačkovcov. Júlia predstavila svoju novúmonografiu o jej obrazoch s literárnymi textamis názvom Kamene. Igor prezentoval svojumonografiu ako príbeh o jeho umeleckej cestea najnovší obraz Christianove bábiky, voľne inšpirovanýHansom Christianom Andersenom.Uplatnil v ňom odlišnú farebnosť, používafragment bábiky z 18. storočia i motív Pegasa –okrídleného koňa.Vernisáž otvárala historička umenia BarbaraBrathová: „ROZMARY manželov Piačkovcovna rozmerných formátoch fungujú v rozmernompriestore rozmerného divadla celkom prirodzene. Rozmary môžu mať v živote i v divadleveľký rozmer. Rozmer, ako je zjavné, môže byť za vše rozmarný,“ výstižne zhodnotila výstavu.Text a foto: Silvia VažanováSpomienky Alberta MarenčinaSlovenský spisovateľ – prozaik a básnik, prekladateľ, scenárista, dramaturg i výtvarníkAlbert Marenčin st. v novej knihe ponúka práve to, Čo nevošlo do dejín.„Všetky moje knihy vychádzajú z vlastných skúseností, zážitkov a pocitov. Spomienky namoje životné príbehy a na tých, čo ma pri nich sprevádzali, sú rámcované od detstva až doposledných rokov mojej filmovej kariéry,“ prezrádza o autobiografii. Albert Marenčin ječlenom česko-slovenskej surrealistickej skupiny a regentom patafyzického kolégiav Paríži. Prezentáciu knihy obohatila autogramiáda. Viedol ju známy popularizátorliteratúry na Slovensku, moderátor Dado Nagy.Text a foto: Silvia VažanováDo Krásna mieria miliónyNa Slovensku expanduje jeden z najväčších developerov priemyselnýchnehnuteľností. Spoločnosť Panattoni Europe je pripravenáv priemyselnom parku v Krásne nad Kysucou investovať až 20 miliónoveur. Chce oživiť opustený areál po bývalej priemyselnej píle, ktorýuž niekoľko rokov chátra. Krásno nad Kysucou je novoobjavený klenotmedzi priemyselnými parkami, leží uprostred medzi spoločnosťamiHyundai a KIA. Ako jediný park v regióne ponúka vyše 50 000 m 2v dvoch špičkovo vybavených priemyselných halách.„Sme pripravenív Krásne nad Kysucou investovať až 20 miliónov eur,“ zdôrazňuje MilanKratina, partner v spoločnosti Accolade. „Predpokladáme, že by tu mohlovzniknúť až 500 nových pracovných miest.“ (red.)Foto: archívČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii65

Európska komisiaEurópska komisiaEURÓPSKa KOMISIaŽaloba proti SlovenskuEurópska komisia podala žalobu protiSR na Súdnom dvore EÚ pre odmietanievyplácať vianočný príspevok dôchodcomžijúcim v iných členských štátoch EÚ, naIslande, v Lichtenštajnsku, Nórsku alebovo Švajčiarsku. Čiže SR odmieta vyplácaťtúto dávku dôchodcovi, ktorý si celý životodpracoval v SR, odvádzal si tu odvodya na sklonku života sa rozhodol žiť v maďarskejRajke či v rakúskom Hainburgu.Rovnako vianočný dôchodok nedostaneslovenská dôchodkyňa, ktorá absolvovalacelú kariéru v SR, ale odišla žiť dočasnek dcére do Brna, kde jej pomáha so starostlivosťouo deti. Teda dôchodcovia, ktorípoberajú starobné dôchodky podľa slovenskýchzákonov a žijú v inom členskomštáte, sú znevýhodnení oproti dôchodcomžijúcim na Slovensku.Dunajská stratégiaVyšla prvá správa o napredovaní stratégieEurópskej únie pre podunajskú oblasť,ktorú sme začali pred 2 rokmi. Správa konštatujepokrok v oblastiach chýbajúcichdopravných spojení a venuje sa aj otázkamnedostatočnej konkurencieschopnosti čiznečistenia a trestnej činnosti. Týka sa ajnečlenských krajín EÚ a darí sa vďaka nejvytvárať nový systém spolupráce. Správavšak vyzýva vlády podunajskej oblasti, abydodržali svoje politické záväzky a stratégiuvnímali ako prioritu vo všetkých relevantnýchoblastiach.Problémové súdnictvoEurópska komisia predstavila nový porovnávacínástroj na podporu účinnýchsúdnych systémovv Európskej únii, a tým aj na podporuhospodárskeho rastu. Porovnávací prehľadeurópskeho súdnictva poskytne objektívne,spoľahlivé a porovnateľné údaje o fungovanísúdnych systémov v 27 členských štátochEÚ. V roku 2012 bolo identifikovaných šesťkrajín, ktoré majú problémy v oblasti súdnictva,hlavne pokiaľ ide o dĺžku súdnychkonaní a organizáciu súdnictva. Ide o Bulharsko,Taliansko, Lotyšsko, Poľsko, Slovinskoa Slovensko. Vnímanie nezávislostisúdnictva je na Slovensku najhoršie spomedzivšetkých členských krajín.Málo recyklujemeKaždý Európan ročne vyprodukuje viacako 500 kg komunálneho odpadu, z tohovyše tretina putuje praimo na skládky.Niektorým členským štátom sa darí recyklovaťalebo kompostovať približne 60 %komunálneho odpadu, iné, vrátane Slovenska,s tým majú problémy. Podľa údajovz roku 2010 Slováci vyprodukujú nahlavu ročne 333 kg komunálneho odpadu,z toho sa vyvezie až 81 % na skládky, recyklujeme4 % a kompostujeme iba 5 %. Dokonca tohto roka musíme predložiť kvalitnýnárodný plán nakladania s odpadoma programy na predchádzanie vzniku odpadu,ktorý bude EK následne podrobneanalyzovať. Smerujeme tak k optimalizáciipolitík v tejto oblasti.Faktúry po novomDo platnosti vstúpila smernica proti oneskorenýmplatbám v obchodných transakciách.Orgány verejnej moci podľa nej musiauhrádzať platby za tovar a služby do 30kalendárnych dní alebo veľmi výnimočnedo 60 dní. Podniky by mali uhradiť svojefaktúry do 60 kalendárnych dní, ak sa výslovnenedohodli inak. Nové opatrenia súpovinné pre orgány verejnej moci. Podnikybudú mať právo konať, ale nie sú povinného využiť. V niektorých prípadoch môžuuprednostniť predĺženie lehoty splatnostio niekoľko dní alebo týždňov, aby si zachovalidobré obchodné vzťahy s klientom.Zriedkavé chorobyV EÚ trpí na zriedkavú chorobu až 30miliónov osôb, mnohé z nich sú deti. Väčšinazriedkavých chorôb je genetickéhopôvodu, kým iné sú výsledkom infekcií,alergií a environmentálnych príčin. Zvyčajneide o choroby chronicky invalidizujúcealebo dokonca ohrozujúce život. Chorobaalebo porucha sa v Európe klasifikuje akozriedkavá, ak postihuje najviac 1 osobuz 2 000 osôb. Pretože však existuje veľkémnožstvo rôznych zriedkavých chorôb –medzi 6 000 až 8 000 – ako celok postihujúvýznamnú časť obyvateľstva. EÚ poskytuje144 miliónov EUR na nový výskum v tejtooblasti. Konkrétne ide o 26 výskumnýchprojektov. Cieľom je spojiť zdroje a nadviazaťspoluprácu, ktorá prekračuje hraniceštátov, v záujme lepšieho pochopeniazriedkavých chorôb a nájdenia zodpovedajúcichspôsobov liečby.Europe DirectNová generácia sietí Europe Direct jev prevádzke. Tieto informačné centrá sújedným z hlavných zdrojov informácií občanomo EÚ. Vďaka pokrytiu celého územiaSR sme takto bližšie k občanom vovšetkých regiónoch. Novú sieť, ktorá budefungovať od roku 2013 do roku 2017, tvorí12 info centier v mestách Nitra, Trenčín,Komárno, Senica, Žilina, Banská Bystrica,Lučenec, Poprad, Prešov, Košice, SpišskáNová Ves a Trebišov. Všeobecné informácieo záležitostiach EÚ poskytujú vo všetkýchjej úradných jazykoch, praktické informácie,napríklad ako zabezpečiť uznanie VŠdiplomu v zahraničí alebo ako podať sťažnosťv prípade nebezpečných výrobkov,ale aj kontaktné údaje príslušných organizácií,ktoré by chceli osloviť. Súčasťou informačnejsiete Europe Direct sú Európskedokumentačné centrá v Bratislave, BanskejBystrici a Košiciach a od 9.00 do 18.30 h informačnáslužba na bezplatnom tel. čísle00 800 67 89 10 11.Pasívne fajčenieSpráva EK o ochrane pred pasívnymfajčením je výsledkom odporučení vládam,aby prijali a vykonávali právne predpisys cieľom v plnej miere chrániť občanovpred vystavením tabakovému dymuv uzavretých verejných priestoroch, napracoviskách a vo verejnej doprave. Poukazujevšak aj na to, že niektoré členské štátyzaostávajú, pokiaľ ide o komplexné zákonyna ochranu verejného zdravia a ich presadzovania.Vystavenie pasívnemu fajčeniuje rozšírenou príčinou úmrtnosti, chorobnostia zdravotného postihnutia v EÚ. Podľakonzervatívnych odhadov zomrelo v EÚv roku 2002 viac ako 70 000 dospelýchv dôsledku vystavenia tabakovému dymu,pričom mnohí z nich boli nefajčiari alebopracovníci vystavení pasívnemu fajčeniuna pracoviskách. Od roku 2009 približnepolovica členských štátov prijala alebo posilnilaprávne predpisy v prospech prostrediabez dymu.Rast a sociálna súdržnosťEurópska komisia vyzýva členské štáty,aby sociálne investície zaradili medzi svojepriority a aby tak modernizovali sociálnyštát. Prišla s balíkom o sociálnych investíciách,v ktorom sú usmernenia akoefektívnejšie reagovať na sociálne problémy,ktoré sú následkom krízy. Európa čelínarastajúcej chudobe a sociálnemu vylúčeniu,stúpa nezamestnanosť, najmä medzimladými ľuďmi. K týmto výzvam sapripájajú problémy starnúcej spoločnostia menšieho podielu obyvateľov v produktívnomveku. Hlavným obsahom balíka jesnaha o jednoduchšie a lepšie cielené sociálnepolitiky, ktoré zabezpečia primeranéa udržateľné systémy sociálnej ochrany, zabezpečenietoho, aby tieto systémy reagovalina potreby ľudí v kritických životnýchsituáciách. Balík o sociálnych investíciáchzahŕňa oznámenie vymedzujúce politickýrámec, konkrétne opatrenia, ktoré majúčlenské štáty a Komisia prijať, a usmerneniak využitiu finančných prostriedkov EÚna podporu reforiem. Podrobnosti o jednotlivých rozhodnutiacha činnosti európskej komisie nájdete na stránke:http://ec.europa.eu66 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis prezidentskej kancelárieInfoservis prezidentskej kancelárieMiloš Zeman na oficiálnej návšteve Slovenska4. apríl 2013Slávnostným privítacím ceremoniálom na nádvorí Prezidentskéhopaláca sa začala oficiálna návšteva prezidenta Českej republikyMiloša Zemana s manželkou na Slovensku. Osobitosť návštevy spočívalaaj v tom, že išlo o prvé oficiálne stretnutie hláv štátov obochkrajín, ktoré boli volené priamo občanmi. Po skončení plenárnych rokovaníslovenský prezident Ivan Gašparovič vyjadril veľké potešenie,že český partner zachoval tradíciu, podľa ktorej česká hlava štátu smerujesvoju prvú oficiálnu návštevu na Slovensko. Pripomenul aj genézuproblémov a ich riešení, ktoré absolvovali obe krajiny po rozdelenína dva samostatné štátoprávne subjekty. „Mali sme spoločné problémy,ktoré sme spoločne dokázali aj riešiť. Slovensko sa dostalo do pozície uznávanéhoštátu v Európe i vo svete,“ povedal slovenský prezident.Zlatí záchranári u prezidenta11. apríl 2013Prezidentský pár sa zapojil do Dňa narcisov 201312. apríl 2013Prezidentskýpár pri príležitostitohtoročnéhoDňa narcisovprivítal dobrovoľníkovLigy protirakovine – študentovGymnáziaJána Papánkana Vazovovej uliciv Bratislave a taktiežvýkonnú riaditeľkuLigy proti rakovine Evu Kováčovú. Prezident vysoko ocenilzbierku: „Za všetkých ľudí Slovenska, ktorí trpia, vám chcem ako prezidentSlovenskej republiky aj s mojou manželkou poďakovať. Je pre mňa potešením,že ako mladí ľudia dnes nerozmýšľate len o tom, ako bude vám, ale ajo tom, ako pomôcť tým, ktorí si sami pomôcť nevedia.“ Pani Gašparovičovása taktiež poďakovala dobrovoľníkom za ich spolupatričnosť a solidaritu,a zaželala im veľa šťastia pri zbieraní finančných príspevkov.Na oficiálnej návšteve18. apríl 2013Slávnostným privítacím ceremoniálomna nádvorí Prezidentskéhopaláca sa začala oficiálnanávšteva prezidenta Estónskejrepubliky Toomasa HendrikaIlvesa s manželkou Evelin v Slovenskejrepublike. Po skončeníbilaterálnych rokovaní Ivan Gašparovičzdôraznil význam návštevy,ktorá je historicky prvounávštevou estónskej hlavy štátuv Slovenskej republike, a zablahoželalhosťovi a jeho krajine k výbornýmmakroekonomickým úspechom. Estónsko má najnižší dlhv Európe, nízky rozpočtový deficit, jeden z najvyšších hospodárskychrastov, teda ide „o úspešnú krajinu a som rád, že sme si mohli vymeniť ajnázory na riešenie problémov, ktoré v súčasnosti eurozóna má,“ uviedolslovenský prezident.Za uplynulý rok získali ocenenia Zlatý záchranársky kríž za rok2012 za najlepší záchranársky čin roka tí záchranári, ktorí sa vyznamenalipri záchrane malých detí, dievčaťa, ktoré na Kysuciachuviazlo vo vysokom snehu, ale najväčšiu skupinu ocenených záchranárovtvorili tí, ktorí v kategórii Záchranársky čin profesionálneho kolektívupomáhali obetiam zrútenia konštrukcie diaľničného mosta priKurimanoch. Prezident Ivan Gašparovič prijal takmer štyri desiatkydržiteľov tohto celoštátneho ocenenia a v závere príhovoru povedal:„... tieto vaše rozhodnutia a skutky, ktoré ste vykonali, sú podnetom aj predruhých, aby ako vy prejavili svoju odvahu a statočnosť“. Zaželal záchranárom,aby ich v práci sprevádzalo čo najmenej ťažkých či tragickýchudalostí, pri ktorých musia zasahovať.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiDiskusia s členmi Hospodárskeho klubu24. apríl 2013Prezident Ivan Gašparovič prijalpredstaviteľov Neformálnehoekonomického fóra Hospodárskehoklubu na čele s jeho zakladajúcimčlenom Petrom Kasalovskýma na začiatku stretnutia konštatoval,že za obdobie 20 rokov samostatnostiSlovenská republikadosiahla mnohé úspechy a tešího, že sa mohol stretnúť s ľuďmi,ktorí sa spolupodieľali na týchtoúspechoch. „Hospodársky klub je neutrálny a zastáva postoje k zásadnýmekonomickým a sociálnym otázkam štátu,“ uviedol prezident. Za hlavnéproblémy Slovenska označili predstavitelia HN klubu popri vysokejnezamestnanosti aj situáciu v školstve a zdravotníctve, prezamestnanosťv štátnej a verejnej správe, slabú podporu malých a strednýchpodnikateľov, slabú vymáhateľnosť práva a pomalú prácu justície. Foto: Martin Garaj67

Infoservis Úradu vlády SRInfoservis Úradu vlády SRÚrad vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 BratislavaTel: +421 2 572 95 111E-mail: info@vlada.gov.sk,urad@vlada.gov.skInformácie z tohto InfoServisu a mnohoďalších nájdete na internetových stránkachúradu vlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.skKontakt pre médiá:Tlačový a informačný odborÚradu vlády SRTelefón: 02/572 95 248Fax: 02/524 97 625E-mail: tlacovyodbor@vlada.gov.skPodateľňa Úradu vlády SR:Pondelok - Piatok: 8.00 - 15.00 hod.Prestávka: 11.45 - 12.15 hod.E-mail: podatelna@vlada.gov.skEuroInfo centrum:Hlavné námestie 8 (Miestodržiteľský palác)813 70 BratislavaTelefón: 0800/103 104Mobil: 0905/387638Poskytovanie informáciív pracovných dňoch: 8.00 - 18.00 hod.8. 4. 2013R. Fico a J. M. Barroso: Prioritou eurofondovje hospodársky rast a zamestnanosťOblasť štrukturálnych fondov a prostriedkyna rozvoj vidieka opísal predseda Európskejkomisie José Manuel Barroso ako hlavnévýzvy pre Slovensko z hľadiska čerpania eurofondovv rámci súčasného programovaciehoobdobia. Po skončení rokovania s predsedomvlády SR Robertom Ficom uviedol, žeEK má záujem o minimalizáciu rizika, ktoréSlovensku hrozí nevyčerpaním vyčlenenýcheurópskych prostriedkov.„Chceme ešte v tomto roku zabrániť finančnýmstratám,“ uviedol Barroso počas tlačovejbesedy s R. Ficom. Pripomenul, že experti EKa SR budú spolu analyzovať možnosti čo najadekvátnejšiehočerpania fondov a rýchlej implementácieprogramu EK, pričom hlavnýmcieľom zostáva zvýšenie absorpčnej kapacitySlovenska v oblasti eurofondov.Slovenský premiér predsedu EK ubezpečil,že to je aj v záujme Slovenska a zdôraznil, žepeniaze, ktoré sa podarí získať z „ohrozenej“sumy vo výške od 250 do 600 miliónov eurv rámci súčasného programovacieho obdobia,ako aj eurofondy na obdobie 2014 – 2020,budú čerpané v prospech projektov, ktorébudú prínosom pre udržateľný rast, tvorbuzamestnanosti a záujmy širokej verejnosti.„Máme na Slovensku dobré príklady realokácieeurofondov,“ uviedol premiér Fico a pripomenulJ. M. Barrosovi, že aj vďaka jeho návrhommôže Slovensko presúvať potrebné finančnézdroje z eurofondov na zamestnávaniemladých ľudí. Tento program je podľa nehoúspešný, aj preto by Slovensko privítalo možnosťrealokácie ďalších zdrojov pre zamestnávaniemladých ľudí.11. 4. 2013Na pracovnej návšteve ParížaOzdravovanie verejných financií musí ísťruka v ruke s opatreniami, ktoré budú garantovaťhospodársky rast a vytváranie novýchpracovných miest. Zhodli sa na tom predsedavlády SR Robert Fico a francúzsky prezidentFrançois Hollande, ktorí sa stretli v Paríži.Francúzsko a Slovensko majú rovnaký názoraj pri využívaní voľných zdrojov v rámci fondovEurópskej únie v súčasnom programovacomobdobí. „Nemôžeme dovoliť, aby len následkomformálnych dôvodov neboli vyčerpané zdrojev rozpočte EÚ na roky 2007 až 2013,“ uviedolRobert Fico. Okrem toho veľmi uvítal iniciatívuFrancúzska v boji proti daňovým únikoma daňovým rajom. „Slovensko bude v tomto bojiaktívne nielen na národnej úrovni, ale chce byťaj súčasťou všetkých medzinárodných iniciatív,“podčiarkol slovenský premiér.François Hollande s Robertom Ficom hovorilaj o bilaterálnych záležitostiach. Skonštatoval,že naše vzájomné vzťahy sú dobréa doplnil, že francúzske podniky by malizostať pôsobiť na Slovensku a uchádzať sao zákazky napríklad aj v energetickej oblasti.Robert Fico pozval prezidenta Francúzskejrepubliky na návštevu Slovenska. „Keďže soslovenským premiérom som sa vo Francúzskustretol už dvakrát, je načase, aby francúzsky prezidentzavítal aj na Slovensko,“ odpovedal FrançoisHollande.Bolo by chybou, keby sa Slovensko otočilochrbtom k expertným znalostiam Organizáciepre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.„Vážime si, rešpektujeme a zaoberáme sa odporúčaniami,ktoré OECD dáva jednotlivým štátom,hoci nie vždy sú príjemné,“ skonštatoval postretnutí s generálnym tajomníkom OECDAngelom Gurríom v Paríži predseda vládySR Robert Fico.Premiér SR využil stretnutie aj na prezentovaniepostojov Slovenska pri čerpaníprostriedkov z fondov Európskej úniev programovacom období 2014 – 2020. „Otvorenesom požiadal generálneho tajomníka o vytváranietlaku na Európsku komisiu, aby umožnilaväčšiu mieru pružnosti pri využívaní a realokovaníeurofondov v súčasnom období 2007– 2013, najmä pri ich využívaní na tvorbu novýchpracovných miest,“ oznámil.18. 4. 2013Bojujeme o každé jedno pracovné miestoAj napriek tomu, že Slovensko už piatyrok prekonáva dôsledky globálnej hospodárskejkrízy, dokáže si stále udržiavať prorastovútendenciu ekonomiky. „HDP Slovenskasa v roku 2012 zvýšil o 2 % oproti roku 2012.Zdrojom tohto rastu bol však výlučne zahraničnýdopyt. Jeho dynamika sa však spomaľuje, čo saodráža v pomalšom raste vývozu tovarov. Zhoršujúcasa ekonomická situácia hlavných obchodnýchpartnerov Slovenska prirodzene ovplyvnilaaj vývoj na trhu práce,“ uviedol v príhovore napodujatí JOB EXPO v Nitre predseda vládySR Robert Fico. Na Slovensku bolo ku koncujanuára 2013 435 438 evidovaných uchádzačovo zamestnanie. Podiel dlhodobo nezamestnanýchpredstavuje 50 % a viac akopolovica mladých je nezamestnaná viac nežjeden rok. Najviac dlhodobo nezamestnanýchmá nad 50 rokov. „Vláda sa tejto nepríjemnejskutočnosti nevyhýba. Naopak. Bojujemeproti nej nielen systémovo, ale aj ad hoc o každéjedno pracovné miesto, či už ide o udržanie, aleboo nové investičné možnosti,“ podčiarkol R.Fico. Uviedol, že vláda presadila legislatívnezmeny, ktoré odstraňujú bariéry zamestnávaniaa tiež spružňujú pracovné záväzky,napríklad flexikonto, delené pracovné miestoči vhodná úprava a rozvrhnutie pracovnéhočasu. „Miera pracovnoprávnej ochrany zamestnancanemá nič spoločné s mierou nezamestnanostialebo zamestnanosti. Odmietame akékoľvek68 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis Úradu vlády SRúvahy o návrate k liberálnemu zákonníku práce.Ľudia na Slovensku si zaslúžia primeranú pracovnoprávnuochranu,“ zopakoval postoj kabinetupremiér Robert Fico.Vláda SR pripravuje opatrenia na podporuhospodárskeho rastu. „Musíme byť však inovatívniaj pri hľadaní nástrojov v boji proti nezamestnanosti,“povedal Robert Fico. Okrempodpory investícií, ktoré vytvoria nové pracovnémiesta, vláda pripravuje aj zmenyv oblasti vzdelávania. Robert Fico uviedol,že vzdelávací systém musí lepšie reagovať napodmienky trhu práce, čo povedie k znižovaniuštrukturálnej nezamestnanosti. „Chcemeposilniť aj úlohu zamestnávateľov v oblasti odbornéhovzdelávania a zlepšiť spoluprácu vysokýchškôl s podnikateľským prostredím.“19. 4. 2013Ocenenie vinárovza príkladnú reprezentáciu SlovenskaPredseda vlády SR prijal v Bratislave slovenskýchvinárov a vinohradníkov, ktoríkoncom februára dosiahli historický úspechna svetovej výstave vín v Paríži. Premiér ocenilskutočnosť, že Slovensko so svojou kolekciouvín bolo najúspešnejšou krajinou. Z kolekcie110 vín získali vinári 9 zlatých a 38strieborných medailí, čím prekonali také vinárskeveľmoci ako Francúzsko, Talianskoči Španielsko. Premiér zdôraznil, že si vysokováži umenie „majstrov vinárov“, ktorítak úspešne reprezentujú Slovensko vo svete.Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidiekaSR Ľubomír Jahnátek na prijatí okreminého uviedol, že výmera viníc na Slovenskuje v súčasnosti 19 000 ha, z ktorých sa produkčnevyužíva 14 000 ha, pričom potenciálje podstatne vyšší. Len za vlaňajšok sa do výsadbynových vinohradov investovalo z európskychprostriedkov 4,3 milióna eur. Zároveňvinárom prisľúbil pomoc aj v ďalšomprogramovom období 2014 – 2020.23. 4. 2013Slovensko a Španielskosa musia viac spoznaťPredseda vlády SR Robert Fico v úvodepracovnej návštevy Španielskeho kráľovstvaotvoril Slovensko-španielske podnikateľskéfórum, na ktorom prezentoval investičnémožnosti španielskych spoločností a firiemna Slovensku. Cieľom fóra je zlepšiť hospodárskuspoluprácu medzi našimi krajinami,pretože podľa premiéra Fica sa obe krajinymusia lepšie spoznať. Pred španielskymipodnikateľmi uviedol, že podľa správy Svetovejbanky má Slovensko najlepšie podnikateľsképrostredie spomedzi krajín V4 a vládabude podnikateľské prostredie zlepšovať ajprijímaním opatrení na podporu hospodárskehorastu a nástrojov pre vstup nových investorov.„Chceme účinnejšie podporiť priaznivú investičnúklímu pre domácich aj zahraničných investorov,“povedal slovenský premiér. Zdôraznilvšak, že nechce, aby Slovensko bololen montážnou dielňou. Podľa podpredseduŠpanielskej konfederácie zamestnávateľskýchorganizácií Juana Lazcana by našekrajiny mohli spolupracovať v stavebníctve,energetike, cestovnom ruchu či poľnohospodárstve.Slovenský premiér sa stretol aj so svojímšpanielskym kolegom Marianom Rajoyom,s ktorým hovorili predovšetkým o aktuálnejhospodárskej kríze a s ňou súvisiacim ozdravovanímverejných financií. Konsolidovať verejnéfinancie je životne nevyhnutné podľaoboch premiérov. Zhodli sa však aj na tom,že konsolidácia nemôže byť nastavená tak,aby spomaľovala hospodársky rast a ohrozovalatvorbu pracovných miest. Predsedoviavlád diskutovali tiež o hlbšej integrácii v Európskejúnii, flexibilnejšom využívaní eurofondovaj o boji proti daňovým únikom a daňovýmrajom. „Vláda Slovenskej republiky podporujehlbšiu integráciu v rámci EÚ. Bez nej saz EÚ nikdy nestane konkurencieschopný región,“vyhlásil Robert Fico. Šéf španielskeho kabinetupodotkol, že s oslabovaním kompetenciímusí počítať každá krajina, ktorá vstupujedo Európskej únie. Predseda slovenskej vládyRobert Fico v Španielsku otvoril aj tému bojaproti daňovým únikom a daňovým rajom.„Španielsko je pripravené zúčastniť sa na diskusiio akýchkoľvek legislatívnych opatreniach, ktorébudú smerovať proti daňovým rajom. Aj totoje cesta, ako získavať finančné prostriedky tam,kde sa majú získavať a nie pri neustálom zvyšovanídaní a prijímaní reštrikčných opatrení,“uviedol slovenský premiér.25. 4. 2013Prednáška na Oxfordskej univerzitePredseda vlády SR Robert Fico odcestovalna zahraničnú pracovnú cestu do britskéhoOxfordu. V jednom z najvýznamnejšícha najstarších svetových centier vzdelávaniavystúpil predseda vlády SR na pôdeprestížnej Oxfordskej univerzity /Universityof Oxford/ s prednáškou na tému: Slovenskov Európe – Slovenská republikaa Európska únia. Po skončení prednáškypremiér SR diskutoval so študentmi školy.Témou diskusie bolo ďalšie smerovanie Európskejúnie, otázky hlbšej integrácie európskehospoločenstva s dôrazom na opatreniaproti kríze a podporu ekonomického rastu.Spoločne diskutovali tiež o ďalšej perspektívemladej generácie v EÚ a konkrétnychkrokoch v boji proti nezamestnanosti mladýchľudí.26. 4. 2013Výročné stretnutie Programu švajčiarskoslovenskejspolupráceProgram švajčiarsko-slovenskej spolupráceje zameraný na znižovanie ekonomickýcha sociálnych rozdielov medzi Slovenskou republikoua vyspelejšími krajinami EÚ, nazníženie hospodárskych a sociálnych rozdielovmedzi regiónmi v rámci Slovenska a nazabezpečenie trvalo udržateľného rozvojaČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiv jednotlivých prioritných oblastiach.Stretnutia sa zúčastnili zástupcoviaŠvajčiarskej konfederácie – Švajčiarskehoveľvyslanectva v SR, Švajčiarskej agentúrypre rozvoj a spoluprácu a Štátnehosekretariátu pre hospodárske záležitosti,zástupca Zastúpenia Európskej komisiev SR, zástupcovia Úradu vlády SR akoNárodného kontaktného bodu a Platobnéhoorgánu, ako aj zástupca Najvyššiehokontrolného úradu ako Orgánu pre audit.Švajčiarska a slovenská strana skonštatovali,že rok 2012 bol zlomovým rokom v implementáciiprogramu švajčiarsko-slovenskejspolupráce, keď na základe rozhodnutíŠvajčiarskej konfederácie boli podpísanézmluvy medzi Švajčiarskou konfederácioua Slovenskou republikou, na základe ktorýchmá Slovenská republika možnosť čerpaťv rámci 23 projektov príspevok Švajčiarskejkonfederácie vo výške 63 516 000 CHF(v prepočte cca 50,8128 mil. eur), t. j. 100% prostriedkov vyčlenených pre Slovenskúrepubliku. V roku 2012 boli podpísané ajvšetky zmluvy o realizácii projektu medziÚradom vlády SR a konečnými prijímateľmi,čím všetky odsúhlasené projekty vstúpilido realizačnej fázy. Finančná realizáciaprojektov musí byť ukončená najneskôr do14. júna 2017.29. 4. 2013Peniaze na výstavbunových zdravotníckych zariadeníV areáli Fakultnej nemocnice s poliklinikouJ. A Reimana v Prešove slávnostneotvorili nový internistický pavilón, ktorý jesituovaný vedľa chirurgického monobloku.Celkové náklady na výstavbu modernéhosedem podlažného účelového objektu v rátanepríslušnej infraštruktúry dosiahli viacako 30,79 milióna eur.Nemocnica mohla tento náročný projektrealizovať vďaka nenávratným finančnýmprostriedkom vo výške 26,29 milióna eur,ktoré získala z operačného programu zameranéhona modernizáciu zdravotníckehosystému nemocníc. Žiadosť bola schválenáv koncom júna 2010, samotná výstavbasa začala v máji 2011 a stavba bola skolaudovanákoncom februára tohto roka.Na slávnostnom otvorení internistickéhopavilónu sa zúčastnili predseda vlády SRRobert Fico, predseda NR SR Pavol Paška,zástupcovia rezortu zdravotníctva, Prešovskéhosamosprávneho kraja a ďalší hostia.„V rekordne krátkom čase vznikol moderný pavilónnielen pokiaľ ide o stavebnú časť, ale ajčasť technologickú. Je to pre mňa dôkaz, že smeschopní veľmi efektívne míňať európske fondyna infraštruktúru zdravotníctva a je škoda, žedo tohto programu nebolo alokovaných v rokoch2007 –2013 viac peňazí,“ povedal predsedavlády. Doplnil, že EÚ tlačí Slovensko dorôznych projektov rekvalifikácií alebo inýchtréningov ľudí, krajina však podľa neho potrebujepeniaze na zdravotnícku, školskúa dopravnú infraštruktúru. 69

Infoservis NR SROPOZIČNÍ POSLANCI CHCELIOBŽALOVAŤ PREZIDENTAREPUBLIKYParlamentné opozičné strany naplno využívajú právo, ktoré im poskytuje ÚstavaSlovenskej republiky, ako aj zákon národnej rady o rokovacom poriadku. Máme namysli možnosť predkladať predsedovi parlamentu návrhy na zvolávanie schôdzímimo ním vopred určeného programu. V marci a apríli to stihli urobiť dvakrát.Pätnásta schôdzaNárodná rada sa napokon uzniesla, ženepodá žalobu na prezidenta Slovenskejrepubliky Ivana Gašparoviča za úmyselnéporušenie ústavy na Ústavný súd Slovenskejrepubliky. Opozičný návrh na obžalobutotiž v tajnom hlasovaní podporilo len45 poslancov, potrebných bolo 90 poslaneckýchhlasov. Proti obžalobe sa vyslovilo78 zákonodarcov, piati sa zdržali. Natajnom hlasovaní sa zúčastnilo 133 poslancov.Podľa opozície sa prezident previnil, keďnevymenoval Jozefa Čentéša za generálnehoprokurátora. Opoziční predstavitelia sav návrhu na obžalobu usilovali dokázať,že Ivan Gašparovič úmyselne porušil ústavu,keď nevymenoval parlamentom zvolenéhoJozefa Čentéša na post generálnehoprokurátora. Podľa opozície tým prezidentprekročil svoje ústavné právomoci. Navrhovateliav obžalobe tvrdili, že prezidentv rozpore s ústavou nezabezpečil riadnychod ústavných orgánov, keďže nekonalv primeranej lehote o vymenovaní alebonevymenovaní parlamentom riadne zvolenéhokandidáta do funkcie.Smer-sociálna demokracia zhodnotiltúto obžalobu ako nezmyselný útok nanajvyššieho ústavného činiteľa, ktorý prirozhodnutí o nevymenovaní Jozefa Čentešapostupoval podľa toho, čo mu umožňujeústava a výklad Ústavného súdu Slovenskejrepubliky. Sociálni demokrati sa naobžalobe nezúčastňovali.Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) v pléne povedala,že nevymenovanie Jozefa Čentéšaje mocensko-politická hra Ivana Gašparovičaa Smeru-sociálnej demokracie, ktoráprekročila hranice. Zároveň zdôraznila, žeobžaloba prezidenta Slovenskej republikynie je rozmar opozície, ale principiálna záležitosť.Poukázala n to, že rozhodnutímprezidenta nevymenovať Jozefa Čentéša sazmenil vzťah hlavy štátu a národnej rady.„De facto došlo k zmene ústavy bez súhlasuústavodarného zboru a poslanci Smerumlčia,“ povedala Lucia Žitňanská.Podpredsedníčka parlamentu Erika Jurínováza Obyčajných ľudí a nezávislé osobnostiuviedla, že obžaloba prezidenta IvanaGašparoviča by mala ísť na ústavnýsúd, pretože podľa nej hlava štátu porušilaústavu. Erika Jurínová pripustila, že JozefČentéš nebol zvolený šťastným spôsobom,no bolo to legálne. „Nech prebehla voľbaakýmkoľvek nešťastným spôsobom, stálebola legálna,“ vyhlásila podpredsedníčkaparlamentu. Pripomenula, že navyše JozefČentéš nebol nikdy spochybnený. Pretopodľa nej prezident republiky konal „vedomea s úmyslom za hranicami jeho právomocí“.Prezident Slovenskej republiky IvanGašparovič opakovane a úmyselne klamal,keď tvrdil, že Jozef Čentéš vypočúvalposlanca Igora Matoviča (OĽaNO) vo vecivoľby generálneho prokurátora. Klamal ajo dátume, keď sa výpoveď konala a klamaltvrdením, že opakovaná výpoveď IgoraMatoviča po skartácii prvej výpovede bolazásadne zmenená. Vyhlásil to počas rozpravyv parlamente Igor Matovič.Stručný príspevok k téme mal aj líderstrany Sloboda a solidarita Richard Sulík.„Mal som pripravený prejav, v ktorom somchcel odôvodniť, prečo je tento návrh naobžalobu oprávnený. Chcel som vysvetliťnajmä pánovi prezidentovi, ktorý tu, žiaľ,chýba, prečo sme sa k tomuto kroku rozhodlia chcel som si vypočuť dôvody, prečotakto konal. Žiaľ, je to obyčajný zbabeleca je hanbou tejto krajiny. Tento prezidentmi nestojí za to, aby som s ním strácal čas,“uzavrel svoje vystúpenie Richard Sulík.Šestnásta schôdzaVojaci a policajti budú musieť na výsluhovýdôchodok pracovať dlhšie. Parlamenttotiž schválil novelu zákona o sociálnomzabezpečení policajtov a vojakov. Noví príslušníciporiadkových síl tak budú môcťzačať poberať výsluhový dôchodok až po25 rokoch štátnej služby. Schválené zmenysa dotknú nielen nových príslušníkov, aleaj tých, ktorí už dnes slúžia. Vojaci a policajti,ktorí doteraz odslúžili menej ako päťrokov, budú mať nárok na výsluhový dôchodoko desať rokov neskôr ako ich predchodcovia.Novela zohľadňuje aj požiadavkuna valorizáciu dôchodkov. Tá by malabyť u vojakov a policajtov rovnaká ako v civilnomsektore. Súčasne má byť diferencovanápodľa odslúžených rokov. Výsluhovýdôchodok sa tak bude zvyšovať o pevnúsumu, ktorá sa stanoví výpočtom podľa zákonomzadefinovaného vzorca.Osobné údaje bude od júna chrániťnový zákon. Nová legislatívna norma poskytneprehľadnejšiu úpravu práv a povinnostitých, ktorých sa proces spracúvaniaosobných údajov týka, ale aj upevňuje nezávislépostavenie Úradu na ochranu osobnýchúdajov Slovenskej republiky. Tentozákon predstavuje základné a nevyhnutnékroky pre konsolidáciu slovenského právnehoporiadku v oblasti ochrany osobnýchúdajov. Aplikuje sa ním európska smernicao ochrane fyzických osôb pri spracúvaníosobných údajov aj závery schengenskéhohodnotenia v oblasti ochrany osobnýchúdajov z februára 2012. Zákon nanovoupravuje podmienky spracúvania biometrickýchúdajov, ustanovuje nezávislé postavenieúradu na ochranu osobných údajova spresňuje niektoré definície pojmov.Pravidlá verejného obstarávania sa odjúla zmenia. Táto veľká novela zákonaustanovuje, že výnimky pre podlimitnézákazky bez súťaže bude udeľovať vládaako celok. Znížili sa aj limity výnimiek prestavebné práce mimo pravidiel verejnéhoobstarávania z pôvodných 5 miliónov na200 000 eur. Novela prináša aj vznik internetovéhoprofilu verejného obstarávateľa,ktorý bude bezplatný, verejne prístupnýa hocikto si bude môcť pozrieť celý životnýcyklus zákazky, od súťažných podkladovaž po vyhodnotenie plnenia zmluvy.Zásadnou zmenou by malo byť zriadenieelektronického trhoviska pre obstarávaniebežných tovarov, služieb a stavebných prácpri tzv. podlimitných zákazkách. Dôležitáje aj možnosť uzatvoriť zmluvu s druhýmalebo tretím uchádzačom v poradí, akk uzavretiu s prvým nedôjde z dôvodu nesplneniapodmienok, teda neposkytnutiasúčinnosti na uzavretie zmluvy.Päť percent prostriedkov z balíka určenéhona platy môžu školy od 1. mája tohtoroka presunúť na prevádzku. Presun peňazíbude môcť prebehnúť len vo výnimočnýchprípadoch na žiadosť riaditeľa a po súhlasezriaďovateľa. Išlo by napríklad o haváriuvykurovania či elektriny. Mestám, obciamči samosprávnym krajom sa tiež umožní,aby mohli päť percent z normatívu určenéhona platy presunúť medzi školami, ktorézriaďujú. Novela zákona upravuje uznávanievysokoškolského vzdelania, vyššiehoodborného vzdelania, úplného strednéhovšeobecného vzdelania, úplného strednéhoodborného vzdelania a stredného odbornéhovzdelania získaného v členských70 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SRštátoch Európskej únie a v tretích štátochtým, že sa určia podmienky, ktoré zabezpečiarovnocennosť s podmienkami dosiahnutiatohto vzdelania na Slovensku.Prokurátori budú môcť od mája nazeraťdo súdnych spisov a žiadať o informáciez elektronických registrov v konaniach,do ktorých majú právo vstúpiť. Vyplýva tozo schválenej novely Občianskeho súdnehoporiadku. Právna norma rieši aj hromadnépodania. Takými je najmenej 10 podanídoručených tomu istému súdu tým istýmúčastníkom v jeden deň. Novela rieši situáciu,keď niektorí účastníci konania na súdypodávajú tisíce podaní adresovaných častoaj súdom odlišných od súdu, na ktorý svojehromadné podanie doručia. Podľa novelysúd, ktorý prijme hromadné podanie, pridelína vlastné konanie iba tie podania, ktorésú mu výslovne adresované. Ostatné podaniaprípisom odošle súdu, ktorý v podaníurčil sám účastník. Podania, ktoré tvoriahromadné podania a boli podané na odlišnýsúd ako v nich určil účastník, budú pridelenéaž súdom, na ktorý boli odoslané.Vodiči s oprávnením riadiť osobné motorovévozidlo (vodičský preukaz skupinyB) budú môcť riadiť ľahký motocykel s kubatúrouaž do 125 cm3.Takéto oprávnenievšak získajú až po dvoch rokoch od štátučasu, keď dostali preukaz typu B a len namotocykel s automatickou prevodovkou.Oprávnenie zároveň bude platiť len na územíSlovenskej republiky. Tieto zmeny prinášanovela zákona o cestnej premávke.Návštevníci umelých kúpalísk by sa malipri kúpaní cítiť bezpečnejšie. Nad každýmplaveckým bazénom totiž bude musieťbdieť aspoň jeden vyškolený plavčíks absolvovaným akreditovaným kurzomprvej pomoci. Vyplýva to z novely zákonao ochrane, podpore a rozvoji verejnéhozdravia. Bude platiť, že prevádzkovateľumelého kúpaliska musí zabezpečiť stálydohľad aspoň jedného vyškoleného plavčíkanajviac nad dvoma neplaveckými bazénmi.Nad plaveckým bazénom s dĺžkoudo 25 metrov bude musieť dohliadať aspoňjeden plavčík, nad väčším bazénom minimálnedvaja.Poslanci odobrili zriadenie Slovenskéhohistorického ústavu v Ríme. Má byť rozpočtovouorganizáciou štátu s napojenímna rozpočet ministerstva školstva, vedy, výskumua športu. Sídliť by mal v Bratislavea výskumné pracovisko v Ríme. Mal by savenovať vedeckovýskumnej a vydavateľskejčinnosti, systematicky skúmať archívnemateriály a historické knižné fondy sovzťahom k Slovensku a Slovákom. Prezidentrepubliky však tento zákon vrátil poslancomna opätovné prerokovanie.Ďalšie schválené právne normyNárodná rada prerokovala a schválila ajiné právne normy. Bola medzi nimi novelazákona o organizácii činnosti vlády a organizáciiústrednej štátnej správy, novela zákonao poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstvakultúry, novela zákona o poskytovanídotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva,novela zákona o uznávanú odbornýchkvalifikácií. Ďalej to bola novela zákonao pobyte cudzincov, novela zákona o efektívnostipri používaní energie, novela zákonao službách zamestnanosti, novela zákonao správnych poplatkoch, novela zákona o investičnejpomoci, novela zákona o bezpečnostia ochrane zdravia, zákon o puncovníctve,zákon o pozemkových spoločenstvácha novela Občianskeho súdneho poriadku.VoľbyParlament poslal Súdnej rade Slovenskejrepubliky osem kandidátov na členovdisciplinárnych senátov. Sú nimi MikulášČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívGéczi, Patrik Príbelský, Blažena Stašíková,Michal Truban, Tatiana Buchvaldová,Iveta Halvoňová, Miroslav Račko, AnnaPeťovská. Všetci uspeli v tajnej voľbe. Súdnarada si zo zvolenej osmičky vyberie štyrimená, ktorých nositelia si sadnú do disciplinárnychsenátov. Kandidátov navrhliiba sociálni demokrati, opozícia možnosťprísť s vlastnými nomináciami nevyužila.Najvyšší kontrolný úrad stále nemá novéhopredsedu. Parlamentu sa ho nepodarilozvoliť ani na 16. schôdzi. Na post bollen jeden kandidát Vladimír Klimeš, ktoréhonavrhla opozícia. V tajnom hlasovaní hopodporilo len 39 poslancov zo 126 prítomnýchna voľbe. Na zvolenie potreboval získaťnadpolovičnú väčšinu hlasov prítomnýchposlancov. Plénum nezvolilo ani podpredseduúradu.Sedemnásta schôdzaToto stretnutie zákonodarcov bolo opäťtzv. mimoriadne. Zišlo sa totiž na základepožiadavky 31 opozičných poslancov, ktorýchznepokojuje rastúca nezamestnanosťna Slovensku. Vládnuci Smer-sociálna demokraciatentoraz schôdzu nezablokoval,a tak dovolil opozícii sa vyrozprávať na tútotému. Opozícia navrhla vyjadriť znepokojenienad zhoršujúcou sa situáciou prijatímuznesenia. Schôdza sa uskutočnila 16. aprílaa trvala do nočných hodín.Situácia na slovenskom trhu práce sa nevyvíjapriaznivo, nie je však pravdou, že idelen o problém Slovenska a že je za to zodpovednálen súčasná vláda Roberta Fica,povedal na úvod minister práce, sociálnychvecí a rodiny Ján Richter. Opozícia podľaneho nemôže poprieť, že problémy s nezamestnanosťoumá celá Európa a ich rozsahje taký, aký tu v minulosti ešte nebol. „Celátáto schôdza je výsledkom opozičnej snahyvytĺkať politický kapitál, politikárčiť a naprázdnorečniť vo chvíli, keď treba konať.My konáme,“ zdôraznil minister.Vláda pred schôdzou parlamentu prijalak nej stanovisko, ktorým nesúhlasilas iniciatívou opozície. Kabinet zdôraznil,že minister práce, sociálnych vecí a rodinyJán Richter predložil snemovni správuo aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskejrepublike a o opatreniach na jej zlepšenie,o ktorej sa bude rokovať na májovejschôdzi parlamentu. Parlament napokonnevyjadril znepokojenie nad rastúcou nezamestnanosťoua zhoršujúcimi sa podmienkamina tvorbu pracovných miest naSlovensku. Opozícia totiž takéto uznesenienepresadila a neuspela ani s požiadavkou,aby vláda do parlamentu nepredkladalažiadne zákony, ktoré znamenajú zvyšovaniefinančných a nefinančných povinností,úloh a bremien pre zamestnávateľov a podnikateľsképrostredie. Pripravil František Meliš71

SummaryExcerpt from an Interview with the VicePrime Minister of the Slovak Republic,Ľubomír Vážny■■ This February you met Mr Johannes Hahn,the Commissioner for Regional and MunicipalPolicies, in Brussels, and you discussedthe pressing issues of spending the EU fundsin Slovakia. The talks covered the conclusionsof the Council of Europe, held on 7 – 8 February2013. What have you agreed upon?The talks dealt with the EU fundsspending to the extent of operationalprogrammes classified as risky. Withthe aim to make the EU funds spendingfeasible, Mr Hahn accepted the crisismanagement from the part of the EC asthe accelerating mechanism introduced byus at the national level. The Commission isready to enable us to stick with completionof the EU funds spending designed for2013, free of alteration to regulations thatis a long lasting process.Further to this, the issue of preparingthe Partnership Agreement for the years2014 – 2020 had to be discussed. It isdeemed to be the fundamental documentfor forthcoming programmatic period. It isour wish to make the Euro-funds procedureattractive and allocable with ease to targetgroups where they are needed in Slovakia.The said document will comprise thoserequirements determined under the ECterms.■■ The problem with the EU funds spendinghas been raised since the beginning of theprogrammatic period. How to avoid such anoccurrence not to let it repeated twice?It is tough. The problem is that thefunds allocated from the then periods oftime and not spent so far are attachedto the next programmatic period. Thus,some of the managerial bodies willbe accomplishing the EU fundsspending from the current period oftime. To get it straight, everything hasto be done in order to make EU fundsan attractive tool, i.e., to convincethe end recipients, including thecommunities, using the newlyinnovatedprocedures that to spendthe EU funds can be met without extrared tapes performance and withoutthe endless maturity dates for invoicespayment. Notwithstanding, the endrecipients have to be also liable forcomplying with their obligations inthe event if a project fails. However,they will be able to be responsible forthe risks if the risks existing prior toit are even. Therefore, the odd paperwork and dual procedures have tobe reduced and removed in order toaccelerate the procedure of the fundsimplementation in its entirety.Foto: archívFoto: archívExcerpt from an Interview with theMinister of Transport, Construction andRegional Development of the SlovakRepublic, Ján Počiatek■■ Slovakia’s EU funds spending within theplanned period that is coming to its end canbe deemed to be less than insufficient, globallyspeaking. What can be said as a matterof the EU funds spending in relation to roadsconstruction?Both prior axes of the programmaticplan related to the Transport aimed atconstruction of roads and highways havebeen contracted to the extent of more thansixty per cent. Being committed to issuewe do our best to make the number better.The first results can be seen already.■■ How much EU funds is still left to be spentand complete the spending under the currentand forthcoming years?An amount more than 3.8 billion eurowas allocated globally to the extent ofthe operational programme related tothe Transport, and we are enthusiastic tospend maximum out of the funds available.At the present the contracts have beensigned for approximately sixty-five percent out of the amount of the funds. Bythe end of the year the entire OperationalProgramme related to the Transport shallbe contractually covered.■■ I cannot but ask you about the EU fundsdesigned for the years 2014 – 2020. Is the issueof the road infrastructure construction ofhelp to recover the pressing problem of theunemployment-rate?The infrastructural projects are of thehuge advantage as they are deemed to bethe anti-cyclic policy tool accepted andwidely-applied worldwide. Thus, underthe crisis era those are enabling to employpeople and give them a job, andconcurrently, they are producing afavourable potential for a country’sfuture economic growth. Youseem to be aware of a precisenumber how many openings willbe provided thanks to billions ofeuro we wish to invest by the endof 2016. Unfortunately, we areunable to do so but we are sure tosay that the matter is thousandsof vacancies Slovakia-wide. TheInstitute of Finance Policy is alreadyfunctioning at the Finance Ministryto provide us with viable numbers.Excerpt from an Interview withthe State Secretary of the Ministryof Transport, Construction andRegional Development of theSlovak Republic, František Palko■■ Tourism Trade in Slovakia is reportingan increased demand for beauty spots tobe visited country-wide. It is not that easy tobecome a top destination enlisted.We are proud to say that Slovakia isrich in vast natural resources occurrence,and cultural and historical heritage; thus,Slovakia’s placement is getting better as itcan be seen in many prestigious tourismbusiness top charts. Slovakia was rated72 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Summaryto place five in Top Countries 2013 Chart,made up by Lonely Planet, the renownedguide-book publisher world-wide. Theplace seven was won by the Winter Resortin Jasná (the Tatras Mountain) in the topwinter European destination chart, rated bythe Lonely Planet guide-book publisher. Inthe US TV-cable news network CNN rating,the City of Košice (Eastern Slovakia) turnedto be the third best tourist destination in2013. Slovakia is comparable to touristpotential of other countries and more oftento better-known centres of tourism. Wemay say that the Capital Cities in the CzechRepublic and Hungary are of dominantposition in tourism trade. Statistical dataare saying that both Prague and Budapestare visited by about sixty to seventy percent out of total number of tourists. Inneighbouring Austria the Alps are widelyvisited apart from Vienna.Brand-new strategy designed fordevelopment in tourism by 2020 thatis to be adopted by the Governmentof the Slovak Republic, is subjected tointroducing Slovakia in a competitive way.Notwithstanding, some of the purposes arealready under the implementation stage:the national quality system to be launched,a brand-new marketing strategy designed;the amendment to the law on tourism.Destination management is one of thetargets we are focused on to make it betterand updated to current needs of businessrunningentities in tourism. Jointly withthe Ministry of Education we are workingon how to train specialists in tourism andhow to make training better in order tomake tourism trade more competitive.■■ The current trend prevailing is that touristscome and see Slovakia just for one-day stays.Why do we witness such a phenomenon?Foto: archívObviously, the trend is to go in forshortened duration of stays; manyEuropean countries are facing the saidphenomenon. It would be unrealistic tohope we are an exception. Geographicallyspeaking we have to take the country’sposition into account. The number oftourists is getting augmented who wishto visit all V4 Group countries over theirholiday. And the trend is to spend oneday or two maximum in each V4 country.Therefore, we are highlighting Slovakia’sstrengths to the extent of V4 Groupcountries accordingly. Being part of V4Group countries promoted, Slovakia mayattract the interested parties of furthermarkets or those of far-away countries.Primarily the matter is the countries ofBrazil, Russia, India and China; furtherto this Argentina and Chile which areconsidered to be the lucrative markets forEurope in its entirety.Excerpt from an Interview with the StateSecretary of the Finance Ministry of theSlovak Republic, Peter Pellegrini■■ It is obvious that many countries are notable to reduce deficits in public funds ontothe level requested by the European Commissionthis year. Therefore, the exceptions arespoken about. What are Slovakia’s prospectsin making deficit lowered?It has to be emphasized that in thepast year already Slovakia succeeded toreduce deficit onto 4.35 percent of GDP,thanks to the measures taken by theGovernment with respect to the costs andexpenses at one side and revenues at theother side within the budgetary design. Incomparison with 2011 deficit was reducedby 0.7 per cent, and it can be classified asquite a unique phenomenon once it wasthe year when the Parliamentary electionstook place. The basic target of ours fromČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFoto: archívthe viewpoint of prospects is to reachlong-term sustainability of the publicfunds. Therefore, it is of utmost priorityto reduce deficit in public funds underthe three per cent of GDP, and we areplanning to do so this year. Both rules ofthe European Commission and Slovakia’sapplicable legislation are requesting those,in particular the constitutional law onbudgetary answerability. In compliancewith it the lowering of budgetary deficitsfor the next years was set up accordingly.Assumptions made for the next yearforesee to reduce the deficit onto 2.6 percent; in 2015 there is a presupposition toreduce the deficit onto two per cent, andin 2016 onto 1.3 per cent. It could / mightlead to subsequent discontinuation of debtincrease; and the assumptions are sayingthat from 2016 the public debt in Slovakiashould get lowered.■■ Are you comfortable with the opinions expressedby both foreign and Slovak expertssaying that fast pace in the public funds revitalizationis counter-heading the economicgrowth?Any consolidation of public funds is ofan impact on the economic growth fromthe short-term point of view. The key taskof utmost importance for Slovakia is to getout of the procedure of exceeded deficit atthe present, and we may reach the favourablestate by reducing the budgetary deficit underthe three per cent; currently we are obliged toset up a credible budget for the next year. TheFinance Ministry is responsible for solvingthe issue of the said consolidation; however,we have to search for optimal solutions of theleast impact on the economic growth, andconcurrently, we must not ignore the progrowthpolicies either.Research implemented by theInternational Monetary Fund last autumnis saying that under the current commonfiscal policy and in the time when manycountries are under the consolidationstage, the consolidation may have a moresignificant influence on the growth.Therefore, the countries, which arereaching the economic growth and theSlovak Republic is the case, should stickwith the consolidation at one side, butto take too radical steps in a year is notthe best solution in my opinion how torevitalize the public finance. It is better tohave a reliable mid-term plan designed tolower budgetary deficits and concurrentlyto take the development Europe-wide intoaccount respectively. English-written by © Mária Vrabcová73

QR code generated on h tp: /qrcode.li tleidiot.be300 €

Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik (LPS SR, š. p.)Air navigation services providerLetisko M. R. Štefánika, 823 07 Bratislava 216, Slovak Republic

ČISTÁENERGIA A BIODIVERZITASlovenské elektrárne, člen skupiny Enel, kontinuálnerozvíjajú program Energia pre krajinu, ktorý odrážapolitiku sociálnej a environmentálnej zodpovednostispoločnosti. Jeho súčasťou je aj program Energia preprírodu zastrešujúci aktivity zamerané na ochranuprírody a životného prostredia vrátane podporya stabilizácie biodiverzity. V rámci partnerstvas Tatranským národným parkom už Slovenskéelektrárne zrealizovali celý rad výnimočnýcha efektívnych projektov.Pilotným projektom sa stal v roku 2007 projekt naochranu kamzíka vrchovského tatranského a svišťavrchovského tatranského. Postupne pribudli iniciatívyna záchranu sokola sťahovavého a rozšírila saspolupráca aj v oblasti monitorovania a ochranydravých vtákov (orla skalného, orla krikľavého)a tatranských šeliem (rysa ostrovida, vlka dravého).Slovenské elektrárne za projekt Energia pre krajinu– záchrana najvzácnejších živočíšnych druhov vslovenských pohoriach získali cenu European BusinessAwards for the Environment (EBAE) v Bruseli.orol krikľavýsvišť vrchovskýtatranskýkamzík vrchovskýtatranskýsokol sťahovavývlk dravýrys ostrovidw w w . s e a s . s kenergiaprekrajinu.skpartneri: www.spravatanap.sk, www.sopsr.sk , www.lesytanap.sk, www.kst.sk