Otvoriť - EUROREPORT plus

Akcia ubytovanielôžko už od 500,- Sk...s profesionálmi je váš biznis ľahšíkongresy ★ školenia ★ semináre★ biznis hotel, kongresové sály,školenia, semináre, wellness,wi-fi internet★ najväčší hotel priamo v centreŽiliny s dlhoročnou tradíciou★ novozrekonštruované izby★ 68 jednolôžkových izieb,60 dvojlôžkových izieb,12 apartmánov★ kongresové sály– najväčšia s kapacitou do 500miest, klimatizovaná, ozvučená– možnosť rôznych technickýchpomôcok★ začiatkom roka 2008 ďalšiakongresová sála s kapacitou600 miest, klimatizovaná,ozvučená a prepojiteľná★ salóniky s kapacitou 60 miest,20 miest a 50 miest★ kapacita hotela je 200 stálychlôžok a 150 prístelok★ ochutnať môžete špecialitynašej skvelej kuchynea oddýchnuť si v našomwellness a fitness centre★ relaxačné centrum (bazéns protiprúdom, parná sauna,suchá sauna, masáže, solárium,posilovňa ...)★ perfektné služby poskytovanéhotelovým hosťom★ strážené hotelové parkoviskokongresové centrums kapacitou pre 1100 osôb •variabilný priestor • konferenčnévybavenie v európskom štandarderecepcia@slovakiainn.skwww.slovakiainn.skNonstop bezplatná infolinka: 0800 222 888

ObsahTerč: MinisterMarian JanušekVyjadrenia ministravýstavby a regionálnehorozvojaObsahPrioritou jestabilizáciasamosprávyRozhovors M. SýkoromSamosprávuznepokojilinajmä pôvodnénávrhy vládyRozhovorso Š. Bošnákom6 12 13Samosprávne kraje a regióny Slovenska (Ľ. Jurík)...................................4Lanxess.........................................................................................................5Cesty Nitra, a. s...........................................................................................5Terč: Minister Marian Janušek..................................................................6ROP: Pilotná výzva verejným a štátnym školám.....................................8Verejnosť sa pýta, ministerstvo odpovedá.............................................8Rozvoj v regiónoch nezávisí len od peňazí (Rozhovor s J. Turčanom).......9V regionálnej politike by nemalo ísť o straníckosť(Rozhovor s J. Podmanickým)........................................................................10Pri rozdeľovaní peňazí fungujú stranícke vplyvy(Rozhovor s A . Slafkovským)........................................................................11Prioritou je stabilizácia samosprávy (Rozhovor s M. Sýkorom)...............12Samosprávu znepokojili najmä pôvodné návrhy vlády(Rozhovor so Š. Bošnákom)...........................................................................13Investície do regiónu pod dohľadom Európskej banky(Rozhovor s V. Bajanom, predsedom BSK).....................................................14Aby ľudia rástli v spoločnej komunikácii(Bratislavský samosprávny kraj).....................................................................15Bábkari sú nadšení priatelia detí(J. Brtiš, riaditeľ Bratislavského bábkového divadla).......................................16Dôveru politikom, ktorí nielen chcú, ale aj vedia(Rozhovor s T. Mikušom, predsedom TTSK)...................................................17Aby sme nežili vedľa seba, ale spolu (Trnavský samosprávny kraj).........18Mesto, v ktorom sa žije! (S. Chovanec, primátor Skalice)..........................19Máme viac priorít (Rozhovor s P. Sedláčkom, predsedom TSK)...................20Rozvinutý kraj s veľkým potenciálom(Trenčiansky samosrávny kraj).......................................................................21Dilema medzi komerciou a povinnosťou vzdelávať(K. Babičová, riaditeľka Trenčianskeho múzea)..............................................22Rozmanitosť investícií je prínosom pre nitriansky región(Rozhovor s M. Belicom, predsedom NSK).....................................................23Cieľom je vyvážená produkcia kraja (Nitriansky samosprávny kraj).........24Mladí ľudia potrebujú motiváciu pre vedeckú kariéru(L. Vozár, rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)................................25Kraj môže prijať 1,7 miliardy eur(Rozhovor s J. Blanárom, predsedom ŽSK).....................................................26Pribúdajú pracovné príležitosti (Žilinský samosprávny kraj).....................27Kto (na)učí ticho po kostole hvízdať (Ľ. Raši, hudobný skladateľ)...........28Rok dopravnej infraštruktúry a dopravy(Rozhovor s M. Murgašom, predsedom BSK)................................................ 29Nastáva oživenie srdca Slovenska(Banskobystrický samosprávny kraj)...............................................................30Deti si zaslúžia kvalitnú starostlivosť(S. Dluholucký, prednosta Detskej kliniky DFN v Banskej Bystrici)...................31Úspech s prebytkom hospodárenia(Rozhovor s P. Chudíkom, predsedom PSK)...................................................32Rozmanitý a kontrastný (Prešovský samosprávny kraj)..............................33Výrečné svedectvo aj v ekumenickom rozmere(J. Babjak, gréckokatolícky prešovský arcibiskup a metropolita)......................34Výrazný pokrok v plnení zámerov(Rozhovor so Z. Trebuľom, predsedom KSK)..................................................36S otvoreným a mysliacim srdcom (Košický samosprávny kraj).................37Možno bude aj šapitó (Divadlo Romathan)...............................................38Hlavným kritériom je kvalita projektu (Rozhovor s J. Šedivým)..............39Po koľajach už 160 rokov (ŽSR)...............................................................40Diaľnica D1 Važec – Mengusovce (Dopravoprojekt, a. s.)........................43Morálne a zodpovedné je pomáhať (Rozhovor s L. Surotchakovou)........44Výroba elektriny a veľkoobchodný trh (ENEL Slovenské elektrárne).......45Spoločenská zodpovednosť firiem – Family Cup..................................46Globálne otepľovanie tlačí na ochranu proti škodám(Rozhovor s R. Kubišom – OK Group Slovakia, s. r. o.)...................................47Internetová mágia v službách ľuďom (Rozhovor s M. Drobným).............48Efektívny manažment projektov pri čerpaní eurofondov(Microsoft Slovakia, s. r. o.)...........................................................................49Kľúčom k prosperite je vzdelávanie (Ľ. Jurík).........................................50Napomáhame Partnerstvám pre prosperitu (M. Ištván)........................52Čo ukázal zápas o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy (P. Weiss)................53Zle zvolená zbraň opozície (S. Motusová)................................................54Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska).......................56Hotel Galbov mlyn....................................................................................57Sám s Petrom Áčom na Žitnom ostrove (M. Resutík).............................58Ten zázračný pospájaný svet (A. Hykisch)................................................60Osobnosti Slovenska – M. Hrebenda (J. Leikert).....................................62To je môj názor (I. Samson – R. Geist).......................................................63Charitatívny ples podnikateľov – Intaco, s. r. o......................................64Diplomati tancovali (T. Jaglová)................................................................65Ľudia a udalosti........................................................................................66Ples Slovákov v Bologni – Allegra, o. z....................................................67Buďme služobníkmi pravdy, spravodlivosti a slobody(Rozhovor s J. M. Händlerom).......................................................................68Infoservis prezidentskej kancelárie........................................................69Infoservis Úradu vlády SR........................................................................70Infoservis NR SR........................................................................................72Európsky parlament.................................................................................74Február 2008Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s.r.o., v spolupráci s Kanceláriou prezidenta SR, Vládou SR, NR SR,Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • Adresa redakcie: Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, tel.: 02/44441148-52, fax: 02/44441153,e-mail: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • Reg. č. MK 2718/2002 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík (ljurik@euroreportplus.sk)Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová (vrzgulova@euroreportplus.sk) • Summary: Mária Vrabcová • Vedúca odd. marketingu: EvaJuríková (marketing@euroreportplus.sk), Dušan Ďurkáč (ddurkac@euroreportplus.sk) • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská BystricaCena jedného výtlačku: 69 Sk • Ročník: IX • Obálka: REPUBLICA • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadanérukopisy a fotografie nevraciame.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFebruár 20083

ÚvodníkSamosprávne kraje a regiónySlovenskasú hlavnou témou februárového čísla časopisu EURO-REPORTplus.Vyššie územné celky od Košíc až po Bratislavu prebralina seba kompetencie v takom širokom rozsahu, že v istomzmysle ich rozsah týchto právomocí zaskočil. Prechodmnohých inštitúcií, zariadení, organizácií pod kontrolusamosprávy – od škôl cez spoločenské zariadeniaaž po nemocnice – nebol vždy náležite pripravený, a taksa mohlo stať, že zrazu chýbalifinancie, neboli usporiadanémajetkovoprávne záležitosti,samospráva nevedela, akonaložiť so „zdedeným“ majetkom.Decentralizácia mocizo štátnych orgánov na samosprávnekraje mala, a eštestále má, veľa nedoriešenýchproblémov, ktoré občas vnášajúnapätie medzi centrálnumoc a aparáty samospráv. Ajniekoľko rokov po utvorenísamosprávnych krajov nie súcelkom jednoznačne vymedzenékompetencie vyššíchúzemných celkov a skúsenostiukazujú, že to spôsobuje problémy,často neriešiteľné. Konfliktnésituácie vytvárajú neusporiadanémajetkovoprávnevzťahy aj pod budovami, ktorépatrili štátu a prešli pod samosprávu, potom je to financovanieškôl, dopravy, nemocníc, výstavba ciest, financovanieverejných prác, priemyselných parkov a pod.Napriek tomu sa však zreteľne ukázalo, že vyššieúzemné celky sú nielen životaschopné, ale že to bol jedinýmožný spôsob, ako decentralizovať moc a preniesťkompetencie, takpovediac, bližšie k občanom. Do samosprávbude v tomto období prúdiť veľké množstvofinančných zdrojov z fondov Európskej únie a mali byto byť práve samosprávne zastupiteľstvá, resp. ich orgány,kto by mal rozhodovať o použití eurofondov. Niecelkom vyjasnené pravidlá a kompetencie medzi ministerstvomvýstavby a regionálneho rozvoja, Úradom vládySR a samosprávami vytvárajú ďalšie nedorozumeniaa mohli by spôsobiť, že zdroje z Európskej únie nevyužijemev plnej miere. Záber eurofondov pre potreby regiónovje mimoriadne široký a výzvy, ktoré bude ministerstvopostupne uverejňovať, sa môžu použiť do všetkýchoblastí, ktoré spravujú vyššieúzemné celky. To znamená doškolstva, vzdelania, zdravotníctva,infraštruktúry, životnéhoprostredia, poľnohospodárstva,obnovy kultúrnych a historickýchpamiatok a pod. Totiež znamená, že projekty načerpanie finančných zdrojovz EÚ musia byť vypracovanékvalifikovane a včas, na druhejstrane sa od ministerstvaočakáva, že včas a dostupnezverejní obsah a tematický zábervýzvy. Odpadnú tým zbytočnénedorozumenia či podozrievaniaa záujemcovia budúmať nielen dostatok podkladov,ale aj dosť času, aby predložilikvalitné a realizovateľnéprojekty. Skúsenosti s predkladanímprojektov sú aj také,že bruselská administratíva ich zhodnotila ako neúplnéaž zlé – tým sme prišli o slušné finančné prostriedky.Autori projektov sa už mohli poučiť, že celý processchvaľovania je značne byrokratický a často stačí jednamalá chyba a námaha bola zbytočná. Peniaze z Európskejúnie pre členské štáty predstavujú najväčšiu sumu,aká sa v dejinách Európy dala do pohybu. Nič iné tedanezostáva, len sa dôkladne pripraviť, kvalitne spracovaťprojekty a – obrniť sa trpezlivosťou. Takúto príležitosťuž nikdy mať nebudeme.ĽUBOŠ JURÍKšéfredaktorTéma budúceho čísla:Energetika, automobilizmus, ekonomika4 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Výstavba a rekonštrukcie• diaľnice a rýchlostné komunikácie• cestná sieť – miestne komunikácie• mostné konštrukcie – lávky pre peších• parkoviská – spevnené plochy• farebné cestné úpravy• oporné a zárubné múry• protihlukové steny• skládky tuhého odpadu – kanalizácie• vodovody – plynovody – horúcovodyZapožičiavanie• stavebných mechanizmov• nákladnej dopravyOstatné činnosti• odpredaj asfaltových zmesí• výroba a predaj drveného kameniva• drvenie tuhých odpadov(betón, murivo, kameň)www.cestynitra.sk

Združenie miest a obcíSlovenskaPrioritou je stabilizáciasamosprávyBudú sa prehlbovať rozdiely medzi vidiekom a sídlami nad 2000 obyvateľov, myslí sipredseda Združenia miest a obcí Michal Sýkora. Prečo? To vysvetľuje v rozhovore, ktorýs ním pripravil publicista Ivan Špáni.■■ Čo momentálne najviac trápi slovenskémestá a obce?Zdalo by sa, že po absolvovaní náročnýchreforiem, po preberaní kompetenciíaj financií nám problémov ubudne. Život jevšak taký, že si nestačí právomoci vydobyť,treba ich aj uchrániť. Najväčším problémomv tomto smere sú niekedy zámery o „úpravu“kompetencií, ako bola redukcia počtumatrík, stavebných úradov, riešenie problémovfinancovania neštátnych škôl, v súčasnostiriešenie problémov s vyberaním parkovného.Veľmi pozorne musíme sledovaťproblematiku eurofondov, kde je menšíchaj väčších problémov stále dosť.Foto: archív ZMOS■■ Z toho, čo majú mestá v kompetencii, občanovasi najviac trápi verejná doprava a parkovaniev mestách. Myslíte, že sa pohnemedopredu?V súčasných právnych podmienkach je vovýlučnej kompetencii miest rozhodnúť, akýmspôsobom a či vôbec bude v meste MHD.Parkovanie je zložitý problém. Územiamiest boli v minulosti zastavané na inú intenzituosobnej dopravy a počet osobnýchautomobilov. Zostal malý priestor na budovanienových kapacít, je to možné len v novejvýstavbe (podzemné garáže a pod.). Druhoumožnosťou je regulácia parkovania v centráchmiest. To umožňoval zákon č. 582/2004Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku.Poslednou novelizáciou však boli z nehovypustené ustanovenia o zdaňovaní dočasnéhoparkovania na verejných priestranstvách.Dôvodom bolo, že takáto platba nespĺňa základnéatribúty dane a považujeme za správne,že bola zo systému miestnych daní vypustená.No zákonodarca následne nevytvorilžiadny iný zákonný rámec pre takéto platby.ZMOS preto v rámci pripomienkovania návrhuzákona o premávke na pozemných komunikáciách,navrhol novelizáciu zákona o pozemnýchkomunikáciách (cestného zákona)tak, aby obce mohli regulovať statickú dopravuna komunikáciách a verejných priestranstvách,na ktorých vykonávajú štátnu správua všeobecne záväzným nariadením obce určiťpodmienky spoplatnenia státia (parkovania)a výšku platby na miestach označenýchdopravnou značkou D 13a...■■ Ako hodnotíte doterajšie kroky vlády a plneniejej programového vyhlásenia voči samospráve?Základnou prioritou, ktorú pred voľbamipresadzoval ZMOS bolo zachovanie statusquo v kompetenciách a spôsobe ich financovania.ZMOS požadoval, aby nové volebnéobdobie po všetkých ťažkých reformáchbolo obdobím stabilizácie samosprávy, obdobímzvyšovania kvality výkonu poskytovanýchslužieb pre občanov. Programovévyhlásenie vlády SR, ako aj vystúpeniepredsedu vlády SR na minuloročnom snemeZMOS v podstate potvrdilo túto filozofiu.Príkladom jej naplnenia je napríklad ajratifikácia ostávajúcich článkov Európskejcharty miestnej územnej samosprávy.■■ Urobila už vláda nejaké kroky na stieranieregionálnych disparít?Určite možno privítať zámer vlády dobudovaťchrbticovú dopravnú infraštruktúru,dávať dôraz aj na stredných a menších investorovpri rozvoji priemyselných parkov.Tieto opatrenia však nezastavujú prehlbovanieregionálnych rozdielov, účinok niektorýchopatrení sa prejaví až po čase alebo podokončení príslušnej infraštruktúry.Naopak súčasným nastavením štrukturálnychfondov a prostriedkov určených napodporu rozvoja vidieka sa síce umiestniobrovské množstvo prostriedkov na rôzneaktivity a projekty v území, ale paradoxnesúbežne s prehlbovaním spomenutých disparít.Ako príklad uvediem, že z možnostizískať finančnú podporu na vybudovaniealebo dobudovanie verejnej kanalizáciez prostriedkov Operačného programu Životnéprostredie do roku 2015 vypadli obce pod2 000 obyvateľov alebo že z prostriedkovRegionálneho operačného programu budúmôcť získať financie iba obce v póloch rastu,takže zostávajúcich 1 918 z tejto možnostivypadáva, až na pár výnimiek. Komplikovanéje sa dostať k prostriedkom na obnovumenších škôl. Dokonca práve tieto menšieobce sú navyše v rámci Programu rozvoja vidiekazaťažené povinnosťou spolufinancovaťDPH na projektoch vo výške 19 %, čo ichzásadne znevýhodňuje. Ide predsa o dôležitéinvestičné prostriedky pre jednotlivé sídlana Slovensku. Až keď budú tieto ich základnéinvestičné potreby zabezpečené, môžu sapokojnejšie venovať veciam ako rozvoj ľudskýchzdrojov a pod. Všetky tieto príkladydokumentujú, že sa budú prehlbovať rozdielymedzi vidiekom a sídlami nad 2 000obyvateľov. Pre takmer 2 000 obcí je v rámciProgramu rozvoja vidieka priamo určenýchlen niečo cez 5 mld. Sk na 7 rokov, pričomcelé fondy EÚ pre Slovensko disponujú objemomzhruba 400 mld. Sk. Pre obce všakide o rozhodujúce investičné prostriedky.K tomu navyše absentujú národné dotačnémechanizmy, ktoré by v dostatočnej mierekompenzovali toto znevýhodnenie obcí.■■ Sú mestá a obce dostatočne pripravené navyužitie eurofondov?Obce sa už naučili pripravovať projekty.O to nemáme obavy. Mnohé procedúry súvšak zbytočne komplikované, výzvy obsahujúmnoho zbytočných požiadaviek, ktoréukrajujú z rozpočtov obcí peniaze, bez záruky,že v projektoch uspejú.■■ Zostáva mestám a obciam dosť prostriedkovna rozvíjanie mestskej kultúry a športu?Darí sa obnove a ochrane životného prostrediaa kultúrneho dedičstva?Obce sa dnes podieľajú na podpore kultúryz verejných zdrojov 34 percentami a vyššieúzemné celky 18 percentami, takže územnásamospráva dáva dnes na kultúru už o čosiviac prostriedkov ako štát. Priemerne dávaobec na kultúru vyše troch percent zo svojhorozpočtu. Menšie obce dávajú ešte viaceja tie väčšie, najmä mestá, o čosi menej, a toaj preto, lebo je v nich mnoho regionálnycha národných kultúrnych inštitúcií. Ochranakultúrneho dedičstva, podpora kultúrya športu však potrebuje synergiu všetkýchpartnerov. Týmto aspektom sa venuje aj návrhKoncepcie rozvoja miestnej a regionálnejkultúry, ktorý bude počas februára ajpredmetom rokovania vlády. ZMOS sa podieľalna príprave tohto dokumentu spolus ďalšími inštitúciami.Obnove a ochrane životného prostrediaby sa darilo ešte viac, ak by sa v mnohýchoblastiach prijal integrovaný prístup, napríkladk manažmentu vodných zdrojov,ktorý sa týka obcí tak v zásobovaní pitnouvodou, tak čistení komunálnych odpadovýchvôd, ako aj v ochrane územia predpovodňami. Zostáva nám len dúfať, že ajprostriedky zo štrukturálnych fondov námumožnia sa o čosi lepšie pripraviť na mnohédôležité úlohy, ako je napríklad úplnétriedenie odpadov od roku 2010. 12 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Únia miest SlovenskaSamosprávu znepokojilinajmä pôvodné návrhyvlády„Hlavnou úlohou Únie miest Slovenska v súčasnosti je posilňovať a stabilizovať postaveniea nezávislosť územnej samosprávy a pozíciu miest ako centier regiónov,“ zdôraznilv rozhovore s publicistom Ivanom Špánim pre Euroreportplus Štefan Bošnák,prezident Únie miest Slovenska.Foto: archív■■ Únia miest Slovenska vyslovovala vážneznepokojenie z krokov vlády, ktoré „ohrozujústabilitu modelu verejnej správy a smerujúk oslabeniu suverenity územnej samosprávy“.Mohli by ste teda konkrétne povedať, ktorýmikrokmi vláda doteraz naplnila vaše znepokojeniea aké dôsledky to prinieslo?Znepokojenie vyvolali predovšetkýmniektoré legislatívne postupy a návrhy, ktoréoklieštili možnosti miest priamo pomôcťobčanom v danej lokalite respektíve hľadaniespravodlivých modelov v záujme dodržaniačo najkvalitnejšieho spôsobu životav mestách. Potvrdzuje to napríklad súčasnýstav riešenia hluku, kde mestá a obceuž nemôžu priamo pomôcť občanom, aleaj napríklad pri koordinácii podnikateľskýchaktivít a otváracích hodín či vypadnutiemožnosti spravodlivo regulovať statickúdopravu v centrách miest.Rovnako nás znepokojovali úvahy o možnomznížení príjmov miest a obcí v rámci súčasnéhomodelu fiškálnej decentralizácie. Nezohľadňovali,že obce a mestá boli desať rokovpodfinancované, prevzali cesty a zariadeniaverejných služieb s veľkým modernizačnýmdlhom i predimenzované siete školstva, zdravotníctvaa navyše doteraz nevyrovnané majetky.Ak by sa tieto úvahy naplnili, obmedzilaby sa reálna hospodárska a finančná a tými politická nezávislosť územnej samosprávy.Znepokojil nás aj postup, akým sa pôvodnerealizoval presun kompetencie financovanianeštátnych základných umeleckýchškôl a školských zariadení a prirodzene násstále znepokojuje, že sa systémovo neriešia nerealizuje komunálna reforma a tomuzodpovedajúca územná previazanosť miestnejštátnej správy a územnej samosprávy.Doteraz uskutočnené systémové zmenyv štruktúre miestnej štátnej správy minimálnezneprehľadnili pre bežného občana tútočasť výkonu verejnej správy. V súčasnosti podobnéobavy u nás vyvoláva prístup pri tvorbenového návrhu stavebného zákona, procesrušenia niektorých zdravotníckych zariadeníbez konkrétneho zdôvodnenia resp. uplatneniavšeobecných platných kritérií, podľaktorých by sa malo postupovať. Naším hlavnýmcieľom pri kreácii a presadzovaní novéhomodelu verejnej správy bolo maximálnepriblížiť väčšinu verejných služieb občanovivo všetkých regiónoch Slovenska.■■ Urobila už vláda nejaké kroky na stieranieregionálnych disparít?Treba objektívne priznať, že aj súčasnávláda sa snaží smerovať najmä zahraničnéinvestície do marginálnych území, stále tovšak nie je systémové riešenie. Isté handicapypomáhajú vyrovnávať reálne fungujúceformy cezhraničnej a medziregionálnej spoluprácea veľkú nádej vkladáme aj do realizácierozvoja, prostredníctvom rešpektovaniaúzemnej štruktúry regiónov cestovného ruchuz dielne Ministerstva hospodárstva SR.Veľmi dôležitým faktorom je napojenie marginálnychúzemí na hlavné národné i medzinárodnékomunikačné línie a siete a v tomtoohľade vkladáme veľké nádeje do efektívnehovyužívania európskych podpornýchprogramov v období do roku 2013.■■ Ako pomôžu?Obdobie do roku 2013 predstavuje veľkúpríležitosť vyrovnať mnohé veľké deficityminulosti najmä v sociálnej, technickeja dopravnej infraštruktúre, kvalite ľudskýchzdrojov i životného prostredia. Je toveľká príležitosť pre systémovú realizáciua rozvoj informačných systémov a čo jeveľmi dôležité i možnosť a veľká príležitosťobnovy a revitalizácie kultúrneho a prírodnéhodedičstva.Veľkú príležitosť pre nás predstavuje novákohézna politika EÚ do roku 2013. Ide o zjednodušeniekohéznej politiky a pravidiel upravujúcichriadenie programov a najmä výraznejšípodiel regionálnych a miestnych orgánovna realizácii konkrétnych projektov.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Slovenské mestá sa rozvíjajú, prinajmenšomrýchlejšie ako vidiek, investori im prinášajúúžitok. Má vôbec ÚMS nejaké akútneproblémy?Mestá, ktoré predpokladali tento vývoja pripravili sa na príchod investícií – a ideo väčšinu členských miest – výrazne profitujúz dynamického ekonomického rozvojaSlovenska. Väčšinou však profituje celý spádovýregión a v niektorých prípadoch paradoxnenajmä suburbánna oblasť. Ja ako primátorTrnavy to môžem dokladovať na príkladeautomobilky firmy Peugeot, ktorej 90percent sa nachádza v katastri obce Zavar.Tento dynamický rozvoj však neprináša lenprofit, ale aj mnoho problémov. Napríklad jemnohokrát problém dohodnúť sa s investorom,aby rešpektoval podmienky mesta, ktorésleduje politiku zachovania kvality životnéhoprostredia pre svojich občanov.■■ Spoločným problémom miest je verejnádoprava. Ako sa na tento problém díva únia?Túto prioritu možno riešiť len v širšej súvislostis celkovým rozvojom mesta, jehoprepojením so spádovým územím a napojenímna celonárodné, resp. medzinárodnédopravné línie. Verejnú dopravu treba riešiťvo vzájomnej súvislosti s individuálnou dopravoua súbežným rozvojom komunikačnejsiete, uplatňovaním regulačných opatrení– napríklad samostatnými dopravnýmipruhmi pre MHD, prípadne pre MHD a taxislužbu a realizáciou čo najefektívnejšiehomodelu diferencovaného grafikonu a vhodnýchkapacít dopravných prostriedkov.■■ Druhú časť obyvateľov miest trápi parkovanie.Máte spoločný recept?Vždy treba riešiť problém podľa miestnychpodmienok. Priestorové i funkčné deficitysú obrovské. Donedávna bol jednýmz regulačných nástrojov poplatok neskôrzmenený na daň za dočasné parkovanie.Nedávne vypustenie ustanovení o zdaňovanídočasného parkovania zo zákona o miestnychdaniach zatiaľ nenahradil iný právnypredpis, ktorý by umožnil reguláciu parkovania.V súčasnosti sa pripravuje v alternatíveniekoľko legislatívnych iniciatív, ktoré bymali umožniť používanie tohto regulačnéhonástroja a zároveň pomohli sanovať príjmyz parkovného, ktoré mestá vo väčšine prípadovvyužívali na rozširovanie parkovacíchplôch a zariadení pre statickú dopravu.■■ Darí sa vám presadzovať obnovu, ochranua trvalú udržateľnosť životného prostrediaa kultúrneho dedičstva, ako ste si predsavzali?Je to celospoločenský problém a úlohavšetkých úrovní verejnej správy. Je to ajprogram európskej úrovne a čo je veľmi dôležité,v období do roku 2013 sú k dispozícii ajkonkrétne zdroje na jeho realizáciu. Február 200813

Predseda Bratislavskéhosamosprávneho krajaInvestície do regiónupod dohľadom európskejbankyŠpecifickosť Bratislavského samosprávneho kraja je okrem iného v tom, že z hľadiskadosahovaného hrubého domáceho produktu sa pohybuje na úrovni priemeru Európskejúnie, a preto je vyňatý z finančnej pomoci, ktorú únia poskytuje ostatným regiónomSlovenska v rámci eurofondov. Na to, ako rieši kraj svoje naliehavé problémy, sapublicistka Mária Šišuláková pýtala predsedu Vladimíra Bajana, ktorý stojí na jehočele prvé volebné obdobie.■■ Jedna vec je byť na priemernej úrovni Európskejúnie, iná je však sa tam aj udržať.Všetko si vyžaduje peniaze. Kde ich všakvziať?Po dlhšej diskusii sa nám v druhej polovicijanuára podarilo dotiahnuť do zdarnéhokonca diskusiu s Európskou investičnoubankou a podpísať zmluvu o prijatí investičnéhoúveru vo výške 700 miliónov korún.Bratislavský samosprávny kraj budemôcť čerpať prostriedky podľa svojich potriebpočas štyroch rokov.Tieto peniaze sme sa rozhodli investovaťdo cestnej infraštruktúry, ale aj do rekonštrukcieniektorých školských budov a realizácienových sociálnych zariadení, na čonám vlastné prostriedky nestačia.■■ Prečo ste sa rozhodli pre Európsku investičnúbanku, keďže vieme, že iné kraje si braliúvery aj z domácich komerčných bánk?Ide o finančnú inštitúciu Európskej úniea navyše neziskovú organizáciu, ktorá poskytujedlhodobé úvery za veľmi výhodnýchpodmienok. Tie sú zároveň veľmi náročnéa ich splnením sme vytvorili garancie, že použitiepredmetného úveru bude spĺňať najprísnejšiekritériá transparentnosti a efektívnosti.Európska investičná banka kontrolujenielen splácanie úveru, ale aj jeho efektívnevyužitie. Prijatie úveru od inštitúcie, ako jeEurópska investičná banka, je pre náš kraj zároveňprestížnou záležitosťou, lebo táto bankaje významnou finančnou ustanovizňouEurópskej únie a spolupráca s ňou zaručujepozitívny rating aj pre prípadnú spoluprácus inými inštitúciami únie. Navyše garantujesystém efektívneho finančného riadenia zostrany nášho vyššieho územného celku.■■ Na čo tých 700 miliónov korún od Európskejinvestičnej banky poputuje?Financie z úveru spolu s kofinancovanímz nášho rozpočtu spolu predstavujú 1,4 miliardykorún. Použijeme ich na rekonštrukciuciest, rekonštrukciu Konzervatória naFoto: archívKonventnej ulici, známeho GymnáziaGrösslingova a Bratislavskéhobábkového divadla, realizáciuCentier komunitnej rehabilitáciea výstavbu plavárne.Jednotlivé projekty Bratislavskéhosamosprávneho kraja zhodnotíEurópska investičná banka tak, aby bolozaručené, že financovanie projektu budeefektívne v prospech rozvoja regiónu. Každýjednotlivý projekt prerokuje zastupiteľstvoBratislavského samosprávneho kraja,až potom bude financovaný z tejto pôžičky.Bude stanovený flexibilný úverový rámec,na ktorého základe bude môcť región počasštyroch rokov čerpať peňažné prostriedkypodľa svojich potrieb. Verím teda, že v najbližšomobdobí bude použitie týchto financiíviditeľné či hmatateľné a že tým zrealizujemedlho očakávané projekty.■■ Len pred niekoľkými dňami sa skončil medzinárodnýveľtrh cestovného ruchu Slovakiatour,na ktorom sa váš kraj prvýkrát prezentovals vlastným stánkom. Pri tej príležitostiste povedali, že Bratislavský samosprávnykraj týmto štartuje intenzívnejšiu kampaňjednej z priorít vášho kraja – cestovného ruchu.Prečo práve cestovný ruch?Som presvedčený, že práve cestovnýruch je tou oblasťou, ktorej rozvoj prispejek celkovému rozvoju nášho regiónu tak,aby sme sa s rovnakou vážnosťou mohlivenovať aj ostatným oblastiam výkonu verejnejsprávy na úrovni regiónu, či už hovorímeo sociálnych službách, školstve,či doprave. A cestovný ruch v celej svojejšírke, to znamená so všetkými priamoi nepriamo súvisiacimi oblasťami - od hotelierstva,dopravu cez zábavu, športovépríležitosti, turistiku až po infraštruktúru,vzhľad našich miest a obcí, ale aj úroveňslužieb a ich ponuka – to všetko sa môžerozvíjať len s podporou verejného sektora.Bratislavský región je, čo je pre mňa nepochopiteľné,znevýhodnený z hľadiska prílevufinancií nielen z eurofondov, ale i odštátnych orgánov. Takže sme vzali rozumdo hrsti, spojili sme ho so snahou, nadšením,vynaložili sme množstvo energie, alei peňazí a povedali sme si, že na to musímeísť sami a ukázať, ako sa to dá.Začali sme tým, že sme na užspomínanom veľtrhu tu v Bratislaveprezentovali náš región, jeho produkty,oblasti, atraktivity vo vlastnomstánku, ktorý mal cez 100 m2.Podľa návštevnosti a ohlasov to boldobrý krok a sme radi, že nás takéto ohlasyoprávňujú v nastúpenej ceste pokračovať.S ďalšími expozíciami, aj keď nie v takomveľkom rozsahu, sa chystáme v najbližšíchdňoch na významný veľtrh Salon Vacancesv Bruseli či na Holiday World do Prahy. Alenesústredíme sa len na výstavy a veľtrhy.Pracujeme aj na rozširovaní a reedícii viacerýchprezentačných materiálov, zúčastňujemesa na organizovaní informačnýchciest pre novinárov a zástupcov cestovnýchkancelárií zo zahraničia. Našou hlavnoučinnosťou je koordinácia cestovného ruchuformou odborných pracovných skupín, ktorýchčlenmi sú profesionáli prierezovo odministerstva hospodárstva cez obce a mestá,profesijné zväzy a združenia až po samotnýchposkytovateľov služieb v tejto oblasti.Samozrejme, pracujeme aj na tvorbekoncepčných a strategických materiálov.■■ Čo je cieľom Bratislavského samosprávnehokraja v oblasti cestovného ruchu ?Naším prvoradým cieľom je upriamiťpozornosť obyvateľov Bratislavy, ale i návštevníkovzo Slovenska a zahraničia namožnosti trávenia voľného času a dovoleniekna území Bratislavského kraja. Chcemeim ukázať, že v tesnej blízkosti Bratislavyje nielen Senec s jazerami či SlovenskýGrob s husacinou, ale okrem týchtovýznamných produktov aj Záhorie akotaké, malokarpatská oblasť, vínna cesta,areál vodných športov v Čunove, hradČervený Kameň či cyklotrasy popri riekeMorava a ďalšie atraktívne zaujímavosti.Chceme turistom ponúknuť možnosť predĺžiťsi svoj pobyt v Bratislave a jej okolí,ale aj ukázať samotným Bratislavčanom,kde môžu tráviť voľné chvíle, víkendy čidokonca dovolenku. V tomto prípade sausilujeme predstaviť obyvateľom ich vlastnýregión, v ktorom žijú bez toho, aby hopoznali a mohli ho ďalej propagovať. 14 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Bratislavský samosprávny krajAby ľudia rástli v spoločnej komunikáciiBratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti Slovenskej republiky, zaberá územie 2 053 km 2 a svojourozlohou je najmenším krajom Slovenska. Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickejkrižovatke obchodných ciest - podunajskej a severno–južnej, na tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskompriestore spolu s dobrou dopravnou dostupnosťou a plnením funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave,vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy, ako i dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patriak výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského samosprávneho kraja.Bratislavský kraj je najvýkonnejšímregiónom. V ekonomikeSlovenskej republiky sa podieľa asi26 percentami na tvorbe hrubéhodomáceho produktu. V prepočtevytvoreného hrubého domácehoproduktu na jedného obyvateľav parite kúpnej sily Bratislavskýkraj prekračuje priemer dvadsiatich piatichštátov Európskej únie (bez Bulharska a Rumunska)o 15,9 percenta.Tento región disponuje v súčasnosti ažpolovicou vedeckého potenciálu Slovenska.Územie Bratislavského samosprávneho krajaje pokryté sieťou všetkých typov vzdelávacíchzariadení v súčasnej výchovno-vzdelávacejsústave. V sieti základných škôl je158 škôl s počtom 45 602 žiakov a v sietistredných škôl je 115 škôl s počtom 39 637žiakov a študentov. V oblasti vysokoškolskéhovzdelávania pôsobí na území kraja11 vysokých škôl a univerzít.V máji minulého roka podpísali Bratislavskýsamosprávny kraj, Slovenská technickáuniverzita, Univerzita Komenskéhoa Hlavné mesto SR Bratislava memorandumo spolupráci. Prvým krokom jeho napĺňaniaje EXCELENTNÁ UNIVERZITA.Ide o mimoriadne zaujímavý projekt postavenýna vedomostnom potenciáli regiónu.Univerzita Komenského v partnerstves Bratislavským samosprávnym krajom začalav septembri minulého roka implementovaťnárodný projekt Excelentná univerzitaspolufinancovaný Európskym sociálnymfondom. V priebehu zimného a letného semestra(pre vysokoškolákov), resp. v priebehuškolského roka 2007/2008 (pre stredoškolákov)vystupujú na pôde UniverzityKomenského a ďalších inštitúciách v bratislavskomregióne špičkoví svetoví a slovenskíodborníci v troch prioritných oblastiach,a to Nové a obnoviteľné zdroje energie,Biotechnológie a biomedicína a Spoločnosť,veda a civilizačné výzvy. Tieto oblastiboli vytypované ako najaktuálnejšie vzdelávaciea vedecké výzvy a spoločensko-hospodársketrendy súčasnosti s potenciálomprispieť k akcelerácii rozvoja Bratislavskéhokraja. Pre kraj je to jedinečný príkladvytvorenia spoločného pracovného priestorupre spoluprácu Univerzity Komenskéhoa nášho stredného školstva. Študenti majúmožnosť bezprostredne sa stretnúť so špičkovýmiodbornými kapacitami tvárouv tvár a okrem vypočutia si prednášky aj saaktívne zapojiť do tvorivého procesu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiBratislavský región disponujetakmer polovicou vedeckého potenciáluSlovenska, sú tu sústredenévysoké školy, na ktorých študujeviac 50-tisíc študentov, mladýchtalentovaných ľudí. V porovnanís inými regiónmi Slovenska sa vyznačujevyššou mierou zamestnanosti,vysokou koncentráciou inštitúcií pôsobiacichv oblasti vzdelávania, rozvoja inovačnéhopotenciálu a tiež značnou aktivitoupodnikateľského sektora vrátane zahraničnýchspoločností. Je preto prirodzené, že natýchto predpokladoch chceme stavať.Cestovný ruch v Bratislavskom samosprávnomkraji je vďaka svojej výhodnej geografickejpolohe veľmi dôležitým hospodárskymodvetvím regiónu. Na relatívne malom územís atraktívnym krajinným prostredím, rozmanitosťouprírodných celkov a vybudovanouinfraštruktúrou má vytvorené vhodné predpokladypre rozvoj rôznorodej ponuky cestovnéhoruchu. Medzi najvýznamnejšie oblastia lokality cestovného ruchu v Bratislavskomsamosprávnom kraji patrí Bratislava ako prirodzenéa vysoko dominantné turistické centrumkraja s národným a medzinárodnýmvýznamom. Ponuka aktivít je zameraná najmäna poznávanie histórie, kultúry a tradíciív spojení s gastronómiou a nákupmi a možnosťamina rozvoj kongresovej turistiky. OblasťPodunajska je spojená najmä s vodoua vodnými plochami, ktoré ponúkajú ideálnemožnosti pre letnú pobytovú turistiku, vodnúturistiku a rybolov. Oblasť Záhoria ponúkanajmä prírodné krásy, historické pamiatkya možnosti pre vodné a rekreačné športy. Malokarpatskýregión je významnou vinohradníckouoblasťou Slovenska a ponúka najmäkultúrne pamiatky a ľudové tradície.Veľkou výhodou regiónu je jeho poloha –tesné susedstvo so štyrmi krajinami, s Maďarskom,Rakúskom a Českou republikou,čo definuje tiež slogan Bratislavského samosprávnehokraja – Kraj bez hraníc.Župan Vladimír Bajan to stručne vysvetľujetak, že región už nemá hranice chápanév ich pravom zmysle tak, ako to bolo predvstupom Slovenskej republiky do schengenskéhopriestoru. Bratislavský samosprávnykraj je teraz otvorený aj svojim susedným regiónomz Maďarska, Rakúska a Českej republiky.Spoluprácu s nimi bude naďalej rozvíjaťv konkrétnych projektoch tak, ako o tom hovorilinajvyšší predstavitelia regiónov aj namalej slávnosti na mieste, kde sa spájajú hraniceSlovenska, Maďarska a Rakúska v decembriminulého roka. Ale o tom spomínanýslogan nehovorí, teda nie len o tom.Bratislavský samosprávny kraj sa usilujebyť krajom bez hraníc najmä v komunikácii.Chce byť krajom, kde spolu hovoriavšetci obyvatelia susediacich regiónov. A nato vytvára bratislavský región podmienkya priestor. V minulom roku odštartovaliprojekt Dni Bratislavského samosprávnehokraja, prezentačné dni, počas ktorých formourôznych podujatí a aktivít určenýchpre rôzne skupiny hovorili o opodstatnenostiregionálnej samosprávy, o jej úlohácha povinnostiach. Vyvolali vzájomný dialóg,ktorý má prispieť k zvyšovaniu záujmu verejnostio veci verejné a k účasti na ich správe.Tu nejde len o komunikáciu ako takú,ale konkrétne projekty s konkrétnym dosahomna konkrétnych ľudí.Mária ŠišulákováBratislavský samosprávny kraj:Bratislavský samosprávny kraj:Rozloha: 2 052,6 km 2Počet obyvateľov: 603 699 (11,2% obyvateľov SR)Hustota osídlenia: 294 obyvateľov/km 2Počet obcí: 73, Počet miest: 7Počet mestského obyvateľstva: 501 970Stupeň urbanizácie: asi 83,5 %Počet okresov: 8 (Bratislava I – V, Malacky, Pezinok,Senec)Sídlo kraja:Bratislava, hlavné mesto SR • www.bratislava.skOkresné mestá:Malacky • www.malacky.sk,Pezinok • www.pezinok.sk,Senec • www.senec.skFebruár 200815

Predseda Trnavskéhosamosprávneho krajaDôveru politikom, ktorínielen chcú, ale aj vediaPoslanec NR SR Tibor Mikuš má za sebou dva úspešné roky vo funkcii predsedu Trnavskéhosamosprávneho kraja a rovný tucet rokov v ĽS-HZDS. S budúcnosťou však spájaiba svoj nezávislý županský post, nie stranícku kariéru, veď z hnutia nedávno vystúpil.Okamžite sa ozvali hlasy, že atómový župan bude mať politickú budúcnosť bez politickéhokrytia veľmi ťažkú. Vo veľkej i malej politike. A že by si to mal zrátať, vrátiť mandáta odísť aspoň z veľkej politiky... Pozhováral sa s ním Milan Blaha.■■ Aký je váš názor na tieto hlasy?Nikdy som svoju politickú ani odbornúprácu nerobil z vypočítavosti. Robil somvždy iba to, o čom som bol presvedčený, žeje správne, nie teda a priori to, čo bolo alebomohlo byť iba v mojom záujme. V Slovenskýchelektrárňach som robil to, čo bolo dobrépre elektrárne a pre Slovensko, a keď sombol v strane, robil som to, čo som si myslel,že bolo dobré pre stranu a pre občana – nieteda pre konkrétneho predstaviteľa strany, čiuž predsedu alebo podpredsedu. Nuž a v Trnavskomsamosprávnom kraji opäť robímiba to, čo si myslím, že je dobré pre občanatohto kraja. A či ma niektorá zo súčasnýchpartají v budúcnosti politicky podporí alebonepodporí, tým sa veru vôbec nezaoberám.Viem, čo mám robiť. Niečo som začal, a to ajdokončím. Mám pred sebou ďalšie dva rokynádhernej práce v Trnavskom samosprávnomkraji a tie mienim využiť naozaj naplno.Rovnako ako svoje poverenie, ktoré somdostal od občanov, a to vo veľkej aj malej politike– v NR SR aj v kraji.Foto: archív■■ Ostaňme teda v malej politike – v tej regionálnej.Z analytického materiálu, v ktoromTrnavský samosprávny kraj hodnotí predchádzajúcedva roky, vyplýva, že sa robota darí,aj to, že veľa ešte treba urobiť. Čiže môžetebyť spokojný, no napriek tomu sa treba vyjadriťaj k tým kuvičím hlasom, že vás občaniav ďalších voľbách nezvolia...To by som nechal na občanov. Viete, hovorísa – reči sa trúsia a chlieb sa je. Napokonaj o tom, či ma občania budú voliť, sa rozhodne,až keď sa sám rozhodnem, že budemkandidovať. A aj to bude až v tom správnomčase. Nebudem teda reagovať na kuvičie hlasy.Platí však to, čo som občanom hovoril namítingoch: Nie som tu na to, aby som vám hovoril– voľte mňa. Som tu na to, aby som vásupozornil, že máte voliť tých, za ktorými vidítepredchádzajúcu prácu, tú, čo urobili v minulosti.Pretože minulosť determinuje budúcnosť.Čiže nevoľte tých, čo iba sľubujú, že niečourobia, ale tých, čo už niečo urobilia dokázali. Voľte ľudí, u ktorých saslová zhodujú so skutkami. A ak občaniauplatnia tento princíp, nech užzvolia kohokoľvek, zvolia dobre.■■ Za vami je kusisko roboty. Podarilosa vám ešte čosi – vniesť do života krajainšpirujúcu myšlienku politického ekumenizmuv koalícii zdravého rozumu. Iste to chceloveľa diplomacie...Skôr by som povedal, že chlapské slovo.Veď iba ukotvenie myšlienok politickéhoekumenizmu nás stálo štyri mesiace veľmiintenzívnych rozhovorov. Dohodli sme sa,a to bez akýchkoľvek podpisov a vzájomnýchručení, iba na chlapské slovo a džentlmenskúdohodu o tom, že chceme fungovaťtak, aby sme riešili to podstatné, a to súproblémy, ktoré trápia občana kraja. Potešiloma, že určujúcu myšlienku politického ekumenizmu,že stranícke tričko nie je a nemôžebyť prekážkou pri schvaľovaní dobrýchzámerov, prijali všetci vrátane drvivej väčšinyposlancov krajského parlamentu. Zato sisvoje kolegyne a kolegov nesmierne vážim.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Svojím postojom ste podporili to podstatné– koalíciu zdravého rozumu. No každámyšlienka musí nájsť vyjadrenie, než sa dostanedo praxe. Aj vy ste ho hľadali...... a aj našli. Poslanci totiž vzápätí podporilinávrh, ktorý som im predložil, aby podpredsedoviaTrnavského samosprávneho krajapôsobili na tzv. vecnom a územnom princípe.Čiže najsilnejší poslanecký klub – SMKmá prvého podpredsedu, ktorý má vecne vosvojom portfóliu regionálny rozvoj a územnejužnú časť kraja, odkiaľ pochádza. Trebapovedať, že známemu politikovi SMK, bývalémuposlancovi NR SR Dr. Józsefovi Kvardovisa práca darí. No práca sa darila, kýmnedal prednosť funkcii hlavného kontrolóra,aj reprezentantovi SDKÚ-DS – bývalémupodpredsedovi Ing. Ľudovítovi Daučovi.Jeho nástupca Ing. Augustín Pullmann, ktorýtiež má vecne na starosti sociálny rozvoj krajaa v ňom aj rozvoj školstva, kultúry a zdravotníctva,a územne Trnavu a Hlohovec, tiežsi počína úspešne. Nuž a tretí podpredseda –Bc. Zdenko Čambal, ktorý sa, mimochodom,tiež vzdal členstva v ĽS-HZDS, žne úspechyvo vecnom pôsobení na poli medziregionálnejspolupráce, pri rozvoji verejnejsprávy a výstavby ciest, no a územnena Záhorí a v regióne Piešťan. Praxukázala, že sme uplatnili správnuteóriu. Občania nášho kraja majúvlastne dvoch podžupanov v každomz nich, pretože vecný princíp prekrývacelý kraj a územný zhruba tretinu kraja.■■ Spomínam si na vaše prvé rozhodnutia.Zdali sa radikálne.Išlo iba o zdanie. Veď som uplatnil iba tiekritériá, ktoré sa mi osvedčili v predchádzajúcejmanažérskej praxi. Napríklad dôslednesme doplnili chýbajúci súbor vnútornýchriadiacich aktov a usporiadali sme zmluvnévzťahy tak, aby boli v plnom súlade so zákonom.No vyše roka sme robili dôslednúinventúru majetku Trnavského samosprávnehokraja. Bolo to veľmi dôležité. Dnes užpresne vieme povedať, čo z existujúceho majetkusamosprávny kraj potrebuje na výkonsvojich kompetencií a ďalších aktivít, a čo jemožné predať tým, ktorí ten majetok budúvedieť lepšie využiť a vytvoriť aj nové pracovnépríležitosti. Urobili sme tiež zásadnú inventarizáciustredných škôl, z ktorých štyriboli zlúčené s inými školami, lebo dlhodobonenapĺňali potreby trhu práce. Ušetrili smetým 24 miliónov korún prevádzkových nákladov.Optimalizácia nákladov je totiž jednouz ťažiskových tém výkonu kompetenciía narábania s majetkom. Veď iba tým, žesme vlani odkúpili budovu, v ktorej bol úradv prenájme, sme ušetrili ročných 19 miliónovkorún za nájomné a aj zhodnotili majetok,pretože nehnuteľnosť nadobúda na cene. Vytvorilisme tým aj podmienky, aby sme mohlizamestnať špecialistov na eurofondy, čo je,uznáte, dobrá investícia do budúcnosti.■■ Tých racionálnych aktivít bolo oveľa viac.No rád by som sa čo-to dozvedel aj o vašomťahu na digitalizáciu.Áno, stavili sme na digitalizáciu, lebo je výrazommodernity a efektívnosti riadenia, aletiež zlepšuje kvalitu mojej komunikácie s poslancamiregionálneho parlamentu, na čommi tiež veľmi záležalo. Už teda nekopíme 10až 15 centimetrové stohy papierov a nerozosielameich kuriérmi, lebo každý poslaneczastupiteľstva je vybavený notebookom a dostávavšetky informácie v pôvodnej forme.Február 200817

Trnavský samosprávny krajAby sme nežili vedľa seba,ale spoluRozhodujúce smery spoločenského vývoja Trnavského samosprávneho kraja, ako súpolitický ekumenizmus a regionálna tripartita, vyzývajú na spoluprácu bez ohľadu napolitické, náboženské či etnické rozdiely, lebo sú viazané na heslo Európskej únie „Zjednotenív rôznorodosti“. Ako základné ciele boli definované prosperita regiónu a pokojnýživot občana. Náš spolupracovník Matúš Vrablic zisťoval, čo zo zámerov sa za dvaostatné roky podarilo naplniť v trnavskom regióne?Foto: archívplynulé dva roky,“ povedal pod-TTSK Bc. Zdenko Čambal,„Upredseda„nás právom napĺňajú optimizmom a zdravímsebavedomím. Práca sa zintenzívnilaa zefektívnila.“Dôvodov na pozitívne hodnotenie je tedaviac. Ako prvému na Slovensku sa práveTTSK podarilo zmeniť vlastnú organizačnúštruktúru do podoby akceptovateľnejaj Európskou úniou. Zriadené boli Agentúraregionálneho rozvoja a Inštitút vzdelávania.Prebehli výberové konania na postyriaditeľov sekcií, odborov a oddelení. Činnosťúradu posilnili novoprijatí absolventistredných a vysokých škôl, zvýšili sa jazykovéa počítačové schopnosti na všetkýchstupňoch riadenia. Kraj zvládol aj činnostisamostatnej implementácie operačnýchprogramov. S touto úlohou súvisia zručnosti,ktoré implementácii Regio nálnehooperačného programu (ROP) dávajú cezsprostredkovateľský a riadiaci orgán možnosťčerpať z európskych finančných zdrojovpočas celého programového obdobia2007 – 2013. Pracovníci trnavskej samosprávyspomínané zručnosti zvládli, čo jeprvý predpoklad úspešného uvádzania europrojektovdo praxe.Otázka teda znie – kam zacieliť verejnézdroje? Zdenko Čambal hovorí: „V procesevyužívania verejných prostriedkov a úverubudeme maximum finančných zdrojovpresúvať z oblasti spotreby do investícií,napríklad do budovania, modernizáciea opráv tých 435 kilometrov ciest II. a III.triedy, ktoré sú najviac zaťažené nákladnoudopravou. Peniaze sa však využijú ajna rekonštrukciu troch mostov. Z hľadiskainfraštruktúry teda vytvoríme dobrú východiskovúpozíciu najmä pre nasledujúce generácie.Navyše, ROP umožní aj rozvoj cestovnéhoruchu,“ zdôrazňuje a dodáva, „čosa týka našich rozpočtov, tak už vlaňajší bolpo prvý raz stanovený ako rozvojový a investičný.Realizácia našich zámerov nepochybnevýrazne napomôže zvýšenie komfortuobyvateľov žijúcich v regió ne. V tomtotrende pokračujeme aj v roku 2008.“Druhou prioritou kraja je sociálna politikav regióne. Jej úlohou bude zabezpečiťjednak vybudovanie nových miest v jestvujúcichsociálnych zariadeniach a jednakzvýšiť počet miest klientov v neštátnychzariadeniach. „Konečným cieľom pre totovolebné obdobie je zvýšenie počtu miestv sociálnych zariadeniach Trnavského krajao 850,“ hovorí Z. Čambal a pripomína,„v spolupráci so subjektmi poskytujúcimisociálnu pomoc kraj za obdobie 2006– 2007 vytvorili 408 miest v zariadeniachsociálnych služieb.“V rámci rozpočtu kraja bola schválenáaj optimalizácia počtu škôl s cieľom zefektívniťvynakladanie prostriedkov na zabezpečeniepreneseného výkonu štátnej správy.Po prvýkrát bola zorganizovaná Župnáolympiáda stredoškolskej mládeže, krajskáa neskôr aj celoštátna. V TTSK si našielmiesto aj Parlament mladých.V oblasti zdravotníctva sa podarilo minimalizovaťa zastaviť nárast dlhov zdravotníckychzariadení. S cieľom nájsť spoločnévýchodiská na financovanie a rast kvalityposkytovania zdravotnej starostlivosti samosprávaprvýkrát zorganizovala reprezentačnéFórum zdravotníkov kraja, kde a stretlizástupcovia všetkých zdravotníckych zariadeníkraja bez ohľadu na zriaďovateľa.So zreteľom na národnú identitu a rastúcivýznam postavenia trnavského regiónuv Európe sa zvýšila odborná starostlivosťo regio nálnu kultúru. Výsledkom bol radkultúrnych podujatí, ktoré boli zorganizovanépo prvýkrát. „Chceme z nich vybudovaťtradíciu. Je sa o čo oprieť. V našom krajitotiž pôsobili výrazné osobnosti. Poukázalina ne napríklad župné oslavy 100. výročianarodenia Gejzu Dusíka v Križovanoch nadVáhom, 190. výročia narodenia Jozefa MiloslavaHurbana v Hlbokom, ale aj oslavy 210.narodenia Štefana Moyzesa vo Veselom. Vydarilsa aj župný festival kultúry v Krakovanochči krajské oslavy SNP na Prašníku,rovnako ako Národný letecký deň v Piešťanoch.Vrcholom však určite bolo otvoreniestálych expozícií dvom našim významnýmrodákom – Williamovi Schifferovi a JánoviKoniarkovi,“ zdôraznil Z. Čambal.Aktivít však bolo oveľa viac. Trnavskýsamosprávny kraj podporil desiatky aktivítobčianskych združení a neziskových organizácií,grantovými výzvami podporil projektyzamerané na pomoc pre sociálne odkázanýchobčanov a mládežníckym organizáciám.Zorganizoval tiež mnohé kultúrnea športové akcie. Po prvý raz samosprávaocenila občanov a kolektívy za vynikajúcetvorivé výkony v oblasti vedeckej, umeleckej,športovej a verejnoprospešnej činnosti,ako aj za účasť pri záchrane ľudského životaa majetku kraja.„Obnovili sme aj tradíciu odovzdávaniažatevného venca, aby sme pripomenuli,z akých koreňov vyrastá náš región,“ hovoríZdenko Čambal a dodáva, „no na pôde Trnavskéhosamosprávneho kraja sme prijaliaj veteránov 2. svetovej vojny, ktorí bojovali,aby národ nebol vykorenený.“Aktivity v zahraničnej oblasti kraj sústredilna viaceré dohody o spoluprácia partnerstve. Napríklad s Juhomoravskýmkrajom (ČR). Memorandum o partnerstvea vzájomnej spolupráci kraj podpísals Provinciou Por-denone (Taliansko),ale aj s autonómnou Pokrajinou Vojvodina(Srbsko) či župnou samosprávou Györ-Moson-Sopron(Maďarsko). Vznikla ajTransregionálna dohoda za účelom založeniaCentrálneho európskeho dopravnéhokoridoru. „Podpísali sme aj viaceréobchodné zmluvy,“ pripomína Z. Čambal.„Napríklad s Trnavskou regionálnou komorouSlovenskej obchodnej a priemyselnejkomory a firmou Samsung ElectronicsLCD Slovakia sme tiež spoluzakladateľmiAutomobilového klastra – Západné Slovenskoa Regionálneho inovačného centrav Trnave. Memorandum o vzájomnejpomoci medzi TTSK s regionálnymi združeniamiZdružení miest a obcí Slovenskav kraji zasa umožní užšiu spoluprácu pririešení problémov mikroregiónov kraja.“Na záver Z. Čambal pripomína: Stávamesa regiónom bez hraníc, s množstvom priamychekonomických, politických a priateľskýchkontaktov. Snažíme sa preto vytváraťpredpoklady na taký ekonomický a duchovnýrozvoj regiónu, aby prosperita neobišlajediný z jeho 4 147 km 2 a žiadneho občanakraja. Vnímame nezadržateľný rast siedmichrovnocenných okresov a 251 miest a obcí,ktoré sú našou vizitkou. Našou snahou je dosiahnuť,aby sme v našom kraji nežili vedľaseba, ale spolu.“18 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Osobnosť Trnavskéhosamosprávneho krajaMesto, v ktorom sa žije!Ešte na prelome tisícročia bola Skalica sivá a nudná, ako už vidiecke provinčné mestázvyknú byť. No odrazu začala rásť do krásy. Dnes je Skalica, toto staré kráľovské mesto,v ktorom história zanechala badateľné architektonické skvosty vedno s posolstvamipôsobiacich osobností, poznačená modernosťou doby a historickou prestavbou, ktorájej dala nový rozmer – ten estetický. Prvá otázka znie – kto za tou krásou stojí? A prváodpoveď znie – dvojnásobný primátor Skalice Ing. Stanislav Chovanec.■■ To, čo ste dokázali urobiť s mestom, verustojí za zmienku. A vari aj za poklonu. No ktopozná fragmenty vášho života, vie, že steroky a veľmi úspešne pôsobili ako špičkovýmanažér v polygrafickom biznise. Úspechsa teda očakával. Napokon firma Adut, ktorúste so svojimi troma spoločníkmi postavilidoslova z ničoho, mala po desaťročí viac akotisíc zamestnancov a miliardový ročný obrat.Povedzte, čo vám dal biznis?Popri solídnom osobnom zabezpečení rodiny,samozrejme, aj poznanie, že ak sa človekdrží pravidiel a životných zásad a nebojísa tvrdej roboty, úspech sa v tej či onej podobedostaví. V biznise som preto uplatňovaltri základné pravidlá. Po prvé – najväčšíkapitál je v ľuďoch. Čiže obklopíte sa kvalitnýmiľuďmi a okamžite všetko funguje.Po druhé – peniaze nesmú byť cieľom, aleprostriedkom. A po tretie – podnikáte ibadovtedy, pokiaľ nepotrebujete bodyguarda.■■ Podľa toho, ako vás Skaličania cestouz radnice zastavovali a zhovárali sa s vamio všeličom, ako som to sám videl, môžem povedaťjednoznačne, že veru vy bodyguardanepotrebujete. Možno sa vás teda rovno spýtať– fungujú tie vaše zásady aj v politike?Určite áno. V politike platí to isté, nos jedinou modifikáciou tretieho bodu spomínanýchzákladných pravidiel. Čiže,v politike by sme mali byť dovtedy, kýmak prehovoríme na tribúne, povieme to, čosi aj naozaj myslíme. Ak začneme hovoriťiné, mali by sme s politikou skončiť.■■ Nuž a vy hovoríte, čo si myslíte...Áno, držím sa tejto zásady.■■ Možno by sa podobnej zásady mali držaťaj ľudia vo veľkej politike, ale to dnes neriešme.Je tu iný problém. Nie je veľa takých, čoopustia úspešný biznis a vstúpia do komunálnejpolitiky. Vy ste to urobili. Prečo? Povedzte,neuvažovali ste už aj vy o bodyguardovi?Božechráň.■■ Čiže...?Možno neuveríte, ale bolo to veľmi prosté.Som skalický rodák a poznám v mesteFoto: archív BSKkaždého a každý kút. Chcel som Skalicipomôcť a mal som predstavu ako. Navyše,spolovice som po otcovi a starej mame Kysučan,ktorých je v Skalici pomerne veľa,no všetci si museli najmä od potomkov starýchskalických rodov vypočuť, „co sa ichsem nahrnúlo jak cigáňú, nemajú nic, žádnéživobicí, role nijaké, enem dzeci a hladnékrki“. Chcel som teda dokázať, že ajskalickí Kysučania stoja za to. Podujal somsa to dokázať v komunálkach, a to ako nezávislýkandidát. Zabojoval som o post primátora.Podarilo sa mi zvíťaziť dva razy zasebou a som na to hrdý. Skaličania mi veriaa ja urobím všetko, aby naše mesto rástlodo krásy a v ich prospech.■■ Výsledky sú badateľné a mohlo by sa zdať,že ak chytí mesto do rúk úspešný manažér,bude to fungovať. Je to tak?Je aj nie je. Funkcia primátora je totižpodľa mojich skúseností tou najťažšou,a to aj preto, že si ju treba vybojovať v priamychvoľbách. Navyše, ľudia vás sledujúdennodenne, čiže každý deň sa každému,nie iba svojim voličom musíte zodpovedať,či plníte, čo ste sľúbili. A to je pozícia,uznáte, veľmi náročná. Hoci, isteže, je tozároveň aj veľmi krásne, najmä ak sa mestudarí a človek za sebou vidí kus dobrejroboty...■■ ... o ktorej výsledky sa často zvádzajú tuhéboje na mestskom zastupiteľstve, navyše,s poslancami rôznych politických strán.Samozrejme, že sa primátor, a to každý,nie iba ja, stretáva aj s inými názormi, nežpresadzuje. No ak sa stretne s väčšinourozumných ľudí, ktorí prijali záujmy mestaza svoje a sú spokojní a hrdí na to, čo sapodarilo, je to úžasná satisfakcia.■■ No najprv tu bol nejaký zámer...Isteže. Keď som nastupoval do funkcieprimátora, dal som si veľmi záležať natom, aby mesto prijalo zmysluplnú víziu,teda čo chceme v Skalici dosiahnuť a akomá toto staré kráľovské mesto vyzeraťo dvadsať rokov. A to znamenalo zjednotiťpre tento cieľ väčšinu občanov. Samozrejme,aj poslancov mestského zastupiteľstva,a to nie iba pre toto, ale aj ďalšievolebné obdobia. A sa to bez racionálnejkoncepcie nedá. Keď som teda vo funkciiprimátora začínal, stavil som na koncepciu,ktorá by nechala vyniknúť SkalicuČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiako mesto historické, slávne, a aj preto bohaténa slávne kostoly a dominantné budovy,v ktorých pôsobili uznávané osobnostislovenských dejín, a preto predurčenéprijímať obdiv každého, kto do Skalicezavíta. Už ciele môjho prvého volebnéhoobdobia vyjadrovali integrujúcu myšlienku,ktorú sme spolu so zastupiteľmi prijaliokamžite. Znela a znie: Skalica – mesto,kde sa žije! Skalica – destinácia cestovnéhoruchu!■■ Ono sa to ľahko povie, ale ťažko urobí. Akéboli vaše prvé kroky?Už roku 2003 nám bolo jasné, že ak sachceme v problematike orientovať a byťúspešní, musíme najprv uviesť do životakvalitný marketing so vzdelanými, pracovitýmia nápaditými mladými ľuďmi. Podarilosa, a tak sme sa pustili plniť všetkytie naše náročné koncepčné ciele, a tokrok za krokom...■■ ... a rok po roku, pravdaže.Pravdaže. Musím sa však priznať, že miani vo sne nenapadlo, čo za tých viac akopäť rokov dosiahneme, čo všetko sa námpodarí. Mal som takú predstavu, že to dokážemevari až za dve-tri volebné obdobia.Navyše, keď sme sa do diela pustili, ozývalisa na námestí, ako vždy, ak sa niečo začína,tie zlostné kuvičie hlasy, vraj, čo to tamna tom úrade robia, „mjesto rosbúrané otničeho k ničemu“, ako sa hovorí u nás „veSkalici“. Výsledky však prichádzali rýchlo,mesto krásnelo a hrdosť ľudí rástla.■■ A s kým ste sa pustili do boja? S novýmialebo starými ľuďmi?Poviem úprimne, vychovať si kvalitnýchúradníkov znamená nechať ich pracovaťniekoľko volebných období, pretože obsiahnuťprácu mestského úradu je naozaj veľmináročné. Preto by sa úradníci nemali meniťvždy s novým primátorom, o tom sompresvedčený. Aj preto som si ich ponechalvšetkých a žiadneho nevyhodil. Sedliackymrozumom som prišiel na to, že ak ichpovymieňam, budú na úrade všetci hlúpi,nie iba primátor... A zafungovalo to. Úradníciponúkli svoju erudíciu a ja som načreldo svojich manažérskych skúseností. Pri napĺňaníkoncepcie rozvoja mesta, ktorú smeprijali, sa teda stretli a vytvorili synergickýefekt nielen tí, čo chcú, ale a tí, čo vedia. Milan BlahaFebruár 200819

Trenčiansky samosprávny krajMáme viac priorít„Kým prvý rok funkčného obdobia bol zameraný na kreovanie zastupiteľstva a naštartovanienových aktivít, vlani sme ukončili niekoľko revitalizačných projektov,“ začals hodnotením uplynulého obdobia MUDr. Pavol Sedláček, predseda Trenčianskehosamosprávneho kraja, v rozhovore s naším spolupracovníkom Fridrichom Hlávom.■■ Ako pokračoval rozvoj kraja, na ktoréhočele stojíte?V úseku dopravy sme napríklad zrekonštruovalicestný most v Koši s nákladmi vovýške 33 miliónov Sk. Ukončili sme opravucesty Hrašné – Stará Turá s celkovými nákladmivyše 39 miliónov Sk, rekonštrukciucesty č II/511 vo Veľkých Uherciach za 17miliónov korún. V sociálnej oblasti sme odovzdalido užívania nové Centrum sociálnychslužieb v Novom Meste nad Váhom s nákladmivyše 84 miliónov Sk, prístavbu pavilónupracovnej terapie v DSS Dolný Lieskov zaosem miliónov Sk aj komplexne zrekonštruovanéCSS – JUH v Trenčíne s nákladmi 14,5milióna korún. Posledné dve akcie boli spolufinancovanéz prostriedkov EÚ. Rovnakoako rekonštrukcia Nemocnice s poliklinikouv Myjave s celkovými nákladmi približne 15miliónov Sk. V minulom roku sme schválilizásobník europrojektov do roku 2013, ktorýobsahuje vyše 1 700 zámerov. Prvé z nich sazačnú realizovať už v tomto roku, takže nastúpenýtrend revitalizácie kraja pokračuje.■■ Ako pokračuje diskusia s predstaviteľmiMVRR SR o podiele regiónov na implementáciiRegionálneho operačného programu(ROP)?Nebola to jednoduchá diskusia. Momentálneuž všetko smeruje k podpísaniu dohodymedzi rezortom a VÚC o fungovanísprostredkovateľských orgánov pod riadenímROP. V našom kraji urobíme všetkopre to, aby sme mohli čerpať čo najviac eurofondov.Spolu s ostatnými županmi presadzujemesystémové riešenie financovanianeštátnych školských zariadení. Usilujemesa o účasť štátu na financovaní zliav v oblastiželezničnej a autobusovej dopravy, navrhujemestanoviť jednotný systém pre celéúzemie SR, aby nedochádzalo k rozdielommedzi jednotlivými krajmi. V združení SK8 rokujeme aj o výške hradených nákladovpre SAD, kde majú jednotlivé VÚC rôzneFoto: archívzmluvy s rôznymi dopravcami.Snahou predsedov VÚC je dosiahnuťjednotný postup v rámciSlovenska – je dôležitý z hľadiskakontroly.■■ V minulom roku ste mali dostať preškolstvo financie z MŠ SR. Prišli a koľko?Ako ste ich využili?Finančné toky z ministerstva školstvafungujú. Dostali sme normatívne príspevkypodľa počtu žiakov aj nenormatívne finančnéprostriedky napríklad na vzdelávacie poukazy,mimoriadne výsledky žiakov, projektOtvorená škola, elektronizáciu a revitalizáciuškolských knižníc. Na základe zmlúv smedostali prostriedky na elektronizáciu a revitalizáciudomovov mládeže, zariadení školskéhostravovania. Vy máte na mysli pravdepodobnemimoriadnu dotáciu na zabezpečeniefinancovania neštátnych základnýchumeleckých škôl a neštátnych školských zariadení,nad ktorým visel vlani istý čas otáznik.Takmer 13 miliónov Sk sme na tentoúčel napokon dostali z ministerstva financií.Spolu s ostanými županmi však požadujemesystémové riešenie tejto otázky.■■ Donedávna ste v kraji riešili problémy s autobusovoudopravou, so stavom a kvalitouciest.Máme v kraji pod dohľadom takmer 1 500km komunikácií II. a III. triedy plus 641 mostov.Len po minulej zime by sme potrebovali800 miliónov na bežnú údržbu. Keby smechceli dať do poriadku všetky cesty, tak by tomohlo byť aj niekoľko miliárd korún. V tomtoroku sme na súvislú opravu ciest II. a III.triedy vyčlenili v rozpočte 100 miliónov Sk.Pri diagnostike mostov sme zistili, že najmenej60 si vyžaduje opravu. Najväčší mostv Orlovom je momentálne našou najbližšouprioritou v tejto oblasti. Dôraz kladieme navybudovanie rýchlostnej komunikácie R 2Drietoma – Prievidza. Kým Považím vediediaľnica, oblasť Prievidze je trochu od ruky.Na súčasnej ceste býva veľa smrteľných havárií,nestačí nárastu dopravy a bráni aj rozvojutejto časti kraja. Je to naše bolestivé miesto,pretože sa nám zatiaľ nepodarilo spolu s vládounájsť nejaké riešenie.■■ Spomínali ste rozvoj neštátnych zdravotníckychzariadení a obstarávanie prostriedkovz fondov EÚ na opravy zariadení pre dôchodcovči na iné účely. Darí sa vám plniť zámery?O konkrétnych úspešných europrojektochv tejto oblasti som už hovoril v úvode. Mámev sociálnej oblasti 26 vlastných zariadenía na 31 iných prispievame.Ročne vyčleňujeme na túto oblasťz rozpočtu pol miliardy korún. Pripravujemenovú koncepciu sociálnychslužieb v kraji. Máme vysoképercento staršej populácie. Veľmi veľaobcí by chcelo budovať domovy dôchodcov,starostov však opakovane upozorňujeme,aby sa do takýchto investícií púšťali lenv prípade, že majú premyslený aj systém financovaniatýchto zariadení po dostavbe.V zdravotníctve sa budeme usilovať o zabezpečenieudržateľnosti našich troch nemocnícv systéme zdravotnej starostlivosti,aby dosiahli čo najvýhodnejšie zmluvnévzťahy so zdravotnými poisťovňami. Z kapitálovýchprostriedkov kraja chceme tento rokprispieť sumou 40 miliónov Sk na zlepšenieprístrojového vybavenia našich nemocníc.Vlastné prostriedky však nepostačujú a naďalejzvažujeme možnosť ich transformácie.■■ V minulosti ste uviedli ako hlavný cieľ rozvojakraja priemyselné parky. Prebieha podľavašich predstáv?Ak sme boli pri vzniku krajov druhí na Slovenskuv produkcii HDP na obyvateľa, momentálnesme až štvrtí. Vidieť, že kraj stratila treba nájsť primeranú náhradu napríkladza zbrojárstvo, ale aj baníctvo, kde perspektívanie je dlhodobá. Pozitívny je príchod subdodávateľovpre automobilový priemysel, aledôležité sú nosné strojárske podniky, ktorénáš kraj zatiaľ obchádzajú. Verím, že k nápraveprispeje spoločný europrojekt Regionálnejinovačnej stratégie, do ktorého smezapojení spolu s Trenčianskou univerzitouAlexandra Dubčeka a Trenčianskou komorouSOPK. Koncom januára 2008 sa skončilaprvá etapa formulovania hospodárskej víziekraja na najbližšie desaťročia. Na tento projektnadviaže budovanie regionálnych inovačnýchcentier v spolupráci s rezortmi hospodárstva,školstva, práce, sociálnych vecía rodiny, s využitím finančných zdrojov z eurofondov.Verím, že to je jedna z ciest, ktorousa môžeme vrátiť na stratené pozície.■■ Čo považujete za dôležitý moment v doterajšomfungovaní kraja pod vaším vedením?Predovšetkým zriadenie regionálnejpokladnice, vybudovanie informačnéhoprepojenia všetkých organizácií, ktoré súv našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Určiteto zjednoduší očakávaný prechod našichútvarov a organizácií na euro a významneprispeje k celkovej integrácii nášho samosprávnehokraja.20 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Trenčiansky samosprávny krajRozvinutý krajs veľkým potenciálomTrenčiansky samosprávny kraj má deväť okresov: Trenčín, Bánovce nadBebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, PovažskáBystrica, Prievidza a Púchov. Svojou rozlohou 4 501 km 2 (9,2 % z rozlohySR) sa radí na siedme miesto medzi slovenskými krajmi. Najväčšímokresom je okres Prievidza s rozlohou 959 km 2 , najmenším okres Partizánske(301 km 2 ). V kraji je 276 obcí, štatút mesta má osemnásť. Kraj sarozprestiera v severozápadnej oblasti SR.Zgeografického hľadiska patrí územiekraja do oblasti Západných Karpát. Krajompreteká rieka Váh, pozdĺž ktorej sa tiahneTrenčianska kotlina. Túto na východeuzatvára masív Považského Inovca, Strážovskévrchy, Súľovské skaly, na západe masívBielych Karpát. A juhovýchode je ohraničenýKremnickými vrchmi a pohorím Vtáčnik.Z juhu do územia zasahujú Malé Karpaty,Myjavská pahorkatina a časť Podunajskejnížiny. Má celkovo 132 chránených území.Riečnu sieť kraja tvoria rieky Váh, Nitraa Myjava. Trenčiansky samosprávny krajhraničí s Českou republikou, čo mu dávaveľké možnosti na rozvoj cezhraničnej spolupráce.K 31. 12. 2006 žilo v kraji 599 847obyvateľov, z toho 306 670 žien. Hustotaobyvateľstva je 133,2 obyvateľa na km 2 .Pre región ako celok je charakteristickátradičná mnohoodvetvovosť priemyselnejzákladne, najmä priemysel banský, strojársky,gumárenský, elektrotechnický, textilný,odevný, sklársky, drevospracujúci, chemický,kožiarsky, potravinársky, výroba stavebnýchhmôt a výroba elektrickej energie.Útlmom sú postihnuté najmä baníctvo, výrobazbrojárskej techniky, textilný a obuvníckypriemysel. Trenčiansky kraj by chceldosiahnuť úroveň 55 % priemeru HDP naobyvateľa v krajinách EÚ. Mali by sa budovaťpriemyselné a vedecko-technologicképarky s cieľom zvyšovania pracovnýchpríležitostí najmä v trvalo zaostávajúcichregiónoch. Kraj zaznamenáva veľký potenciálv poľnohospodárstve, lesnom a vodnomhospodárstve, doprave vrátane dopravyvodnej a kombinovanej, v stavebníctvea cestovnom ruchu. Môže sa tiež pochváliťzachovaným jedinečným ľudovým umením,zvykmi a folklórom, čo vytvára priaznivépredpoklady na rozvoj vidieckeho turizmu,agroturistiky, poľovníctva a rybárstva.V pôsobnosti TSK je spolu 59 strednýchškôl a školských zariadení, dve vysoké školy– Trenčianska univerzita A. Dubčekav Trenčíne a Vysoká škola manažmentuv Trenčíne.Foto: dreamstime.comSúčasťou plánov je reštrukturalizáciaa revitalizáciatradičných priemyselnýchpodnikov a komplexnásystémová podpora rozvojacestovného ruchu, kúpeľníctva a vidieka.Kraj bude využívať geografickú polohu územiaa významných koridorov v území. Nabudovanie, rekonštrukciu a modernizáciulokálnej a nadregionálnej infraštruktúry vrátanedokončenia diaľnice D1 a vybudovanierýchlostnej komunikácie R2 a infraštruktúryživotného prostredia budú slúžiť eurofondy.Množstvo lákadielÚzemie kraja si pamätá príchod rímskychlégií, vpády Tatárov i obdobie slávypočas vládnutia „pána Váhu a Tatier“ – MatúšaČáka Trenčianskeho. Jedným z najzaujímavejšíchsvedectiev minulých čias jenápis vytesaný v skalnom brale pod Trenčianskymhradom. Pochádza z roku 179 n.l. a dokumentuje príchod rímskych légiía založenie osady Laugaricio – predchodcudnešného krajského mesta Trenčín.Je zmienkou o najsevernejšie položenomosídlení Rimanov v strednej Európe. Nápisvidno z hotela Tatra. Samotný Trenčianskyhrad, pod ktorým sa už v stredoveku sústreďovalspoločenský, kultúrny a obchodnýživot, bol sídlom viacerých významnýchpanovníkov. Povesťami je známy Beckovskýhrad. Legendy, ktorými sú opradenézrúcaniny Čachtického hradu, sú natoľkopútavé, že boli spracované v literárnej i filmovejpodobe. Práve tento hrad sa stal povestnýmv dôsledku hrozných činov grófkyAlžbety Báthoryovej. Bojnický zámok s muzeálnouexpozíciou je najznámejším a najnavštevovanejšímnielen v rámci kraja. Bolvyhlásený za národnú kultúrnu pamiatkua zaujíma popredné miesto i v európskommeradle. Kostolík Skalka neďaleko Trenčínaje jedným z najznámejších pútnickýchmiest Slovenska. Každoročne sa tu prvú nedeľupo 17. júli, v deň kanonizácie svätcovAndreja, Svorada a Benedikta konajú pútes medzinárodnou účasťou. Históriu regiónureprezentuje Trenčianske múzeum, patriacemedzi najstaršie na Slovensku, Hornonitrianskemúzeum v Prievidzi a Vlastivednémúzeum v Považskej Bystrici. Hornonitrianskahvezdáreň v Malých Bieliciach priČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPartizánskom je jediným špecializovanýmzariadením v kraji, zaoberajúcim sa astronómioua príbuznými technickými vedami.Zaujímavosťou regiónu je i špecifická expozícia– jediná svojho druhu na Slovensku –Sklárske múzeum v Lednických Rovniach.V slovenskom múzeu Brodzany situovanomv renesančnom kaštieli zo 17. storočia,je sprístupnená expozícia pod názvomLiterárne múzeum A. S. Puškina. Zachytávaobdobie od Veľkej Moravy cez klasicizmus,romantizmus, obdobie Matice slovenskejaž po realizmus. Trenčiansky krajje rodiskom mnohých osobností. Najznámejšímisú národný buditeľ Ľudovít Štúr,spoluautor spisovnej slovenčiny, a politikAlexander Dubček, predstaviteľ obrodnéhoprocesu. Ich rodný dom v Uhrovci jev súčasnosti múzeom a bol vyhlásený zanárodnú kultúrnu pamiatku. Myjavskýokres sa chváli rodákom generálom MilanomRastislavom Štefánikom. Mohyla naBradle, ktorá bola postavená pri príležitosti10. výročia jeho smrti, je pietnym miestomobyvateľov Slovenska. V Trenčíne pôsobilakademický maliar Miloš AlexanderBazovský. V krajskom meste je významnágaléria nesúca jeho meno. Aj vďaka rozvinutémukúpeľníctvu patrí Trenčianskykraj k jednému z najatraktívnejších naSlovensku. Najznámejším kúpeľným mestomsú Trenčianske Teplice. Od konca 19.storočia sa tu poskytujú komplexné službykúpeľnej liečby reumatických ochorení.V tomto malebnom meste sa každoročnekoná medzinárodný filmový festival ARTFILM. Návštevníci si môžu pozrieť pamätnétabuľky na Moste slávy, ktoré vlastnoručneumiestnili F. Nero, G. Lollobrigida,J. P. Belmondo, O. Mutiová, S. Lorenováa ďalší velikáni filmového plátna.V atraktívnych Bojniciach sa liečivé účinkyteplých prameňov využívajú už od 12.storočia predovšetkým na choroby reumatickéhoa protizápalového charakteru,ale i liečbu chrbtice a poúrazových stavov.V tomto mestečku sa okrem spomínanéhozámku nachádza aj vyhľadávaná zoologickázáhrada. V nimnických kúpeľoch sa liečiapacienti s chorobami dýchacích ciest,tráviaceho ústrojenstva, ženskými a onkologickýmichorobami.Spracoval Fridrich HlávaFebruár 200821

Osobnosť Trenčianskehosamosprávneho krajaDilema medzi komercioua povinnosťou vzdelávaťKatarína Babičová je čerstvou držiteľkou ocenenia, ktoré jej na Slovakia Tour odovzdalpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja MUDr. Pavol Sedláček za prínos a rozvojcestovného ruchu na Trenčianskom hrade. Funkciu riaditeľky Trenčianskeho múzea,ktorého najznámejšou súčasťou je práve Trenčiansky hrad, zastáva od roku 1998.Katarína Babičová začala pracovať v Trenčianskommúzeu v roku 1972 ako sprievodkyňana hrade. Po absolvovaní štúdia etnografietu pracovala ako historička a postupnesa prepracovala až na funkciu odbornejpracovníky, pričom spolupracovala s PhDr.Vlastimilom Háblom, autorom najväčšej obrazovejexpozície na hrade. V roku 1998 juzvolili do funkcie riaditeľky tohto inštitútu,ku ktorému okrem Trenčianskeho hradu patríaj budova Trenčianskeho múzea, tzv. župnýdom, Karner sv. Michala, katov dom a viaceréexpozície a objekty mimo Trenčína.V roku 2002 dosiahla návštevnosť hradunajvyššie čísla od roku 1989. Udalosť z roku2003, keď sa zrútil západný hradný múr,však priniesla nové výzvy. Hrad bol na niekoľkomesiacov uzatvorený a prebiehali turozsiahle práce spojené so záchranou hradua podhradia. Padnutý múr viditeľne poškodiljeho atraktivitu a aj po opätovnom otvoreníhradných brán bol pokles návštevnosti rapídny.Dnes je už podľa slov Kataríny Babičovejopäť všetko na dobrej ceste: „Hrad znovanavštevuje stále viac ľudí a už teraz môžempovedať, že minulý rok sme mali o 16 000návštevníkov viac ako v roku predchádzajúcom.Musím povedať, že viditeľný nárast zaznamenávamenajmä počas hudobného festivaluPohoda, ako aj počas medzinárodnéhofilmového festivalu ArtFilm.“ K tomuto trenduisto prospeli aj aktivity, ktoré hrad oživili.Zaujímavé sú nočné prehliadky, pravidelnesa konajúce hradné slávnosti a organizujúsa tu aj atraktívne vernisáže a rôzne hudobnéprodukcie. Minulý rok tu otvorili hradnýtábor s ukážkami tradičných umení, ku ktorýmsa tento rok pridajú aj sokoliari.„Návštevníci Trenčianskeho hradu sú užz veľkej časti scestovaní, preto je samozrejmé,že im musíme ponúknuť niečo viac akoFoto: archívlen suchú prednášku o hrade a jeho histórii.Našou základnou povinnosťou, ktorúako múzeum máme, je však ľudí vzdelávaťa ochraňovať, zveľaďovať a starať sa o našukultúrnu pamiatku. Dilemu medzi úplnoukomerciou a vzdelávacou funkciou na Slovenskuriešime už dlhé roky. Netýka sa lennás, ale aj ostatných hradov a zámkov,“ hovoríriaditeľka.Katarína Babičová už v detstve vedela vedela,že sa chce venovať histórii. Vyberalasi medzi štúdiom dejín umenia a etnografie.„Rozhodnutie venovať sa niektorej oblastihistórie bolo pre mňa v tom obdobíjednoduché. Dejepis ma zaujímal ešte v základnejškole a zásluhy na tom majú najmämoji pedagógovia, ktorí vedeli o histórii nesmiernepútavo rozprávať, čo ma ovplyvnilo.Bolo jasné, že matematiku študovať nepôjdema obaja rodičia ma v mojom rozhodnutípodporovali,“ spomína Katarína Babičováa pokračuje, „keď sa tomu začnete razvenovať, história vás očarí. A keď to naozajrobíte so záujmom, ostane vám to na celýživot. O to je príjemnejšie, že dejiny a históriaako taká, sú aj náplňou mojej práce.“Napriek svojmu evidentnému záujmuo dávne časy by s dvornými dámami v krásnychróbach nemenila. „Som rada, že žijemdnes a nie niekedy v stredoveku. Možno satie časy niekomu napohľad zdajú romantické,ale nie je to úplne tak. Najviac by mi asiprekážala nedostatočná hygiena a zdravotnástarostlivosť. Dnes sa predsa dajú bežneliečiť choroby, ktoré vtedy predstavovali obrovskýproblém. A úprimne povedané, vyhovujemi aj dnešné postavenie ženy v spoločnosti.Vtedajšie ženy o podobných možnostiachnemohli ani len snívať,“ porovnávaKatarína Babičová.Umením a históriou sa Katarína Babičováobklopuje nielen v práci, ale aj doma.Ako sama hovorí: „Nedá sa povedať, žehistória je moja absolútna vášeň, ale súčasťmôjho života. Nie som ani zberateľkastarožitností, ale je pravda, že doma mámniekoľko zdedených kúskov, ktoré mámrada. Čo sa týka umenia, dosť ma ovplyvňujemoja práca. Inklinujem k starémuumeniu, s ktorým tu v múzeu pracujeme.Napriek tomu veľmi rada chodím na vernisáže,napríklad do Bazovského galérie, kdesú výstavy moderného umenia. Tento štýlsa mi páči, ale mojou srdcovou záležitosťouje impresionizmus.“Okrem vernisáží obľubuje koncerty vážnejhudby a činohru. „Veľmi si vážim, keďmôžem ísť niekam na koncert, predstavenieči vernisáž s vedomím, že akciu neorganizujenaše múzeum a ja si môžem všetko naplnovychutnať. Keď odrazu nemusím premýšľaťnad tým, či sa to ľuďom bude páčiť,alebo nie, je to naozaj skvelý pocit.“ Vďakasvojmu manželovi hudobníkovi má blízkoaj k džezu. „Džez musím mať rada, aj kebysom nechcela,“ smeje sa Katarína Babičová,„za celé tie roky som sa ho napočúvalanespočetne veľa hodín. Ale pravda je, žetento žáner mi je blízky. Manžel každoročneorganizuje džezový festival, ktorý je prevšetkých fanúšikov tejto hudby obrovskýmzadosťučinením. Naživo má džez úplne inúatmosféru, ktorú si dokážem užiť.“Riaditeľka múzea najradšej relaxuje pričítaní kníh. Vždy má rozčítané minimálnetri, aby mohla ťažie žánre, ako je faktografia,striedať s obľúbenými detektívkami.Svoje dovolenky rada trávi pri moriv Chorvátsku, ktoré je pre ňu symbolomabsolútneho odpočinku. „Počas dovolenkymám rada, keď môžem úplne vypnúťa nikto a nič ma neruší. Vtedy sa rada venujemniečomu, čo s mojou prácou vôbecnesúvisí.S manželom majú dve dcéry, ktoré všakv maminých šľapajach nekráčajú. Staršiapracuje ako tlmočníčka v Bruseli, mladšiaštuduje jazyky v Brne a pravdepodobnebude v profesii nasledovať svoju sestru.„Keď som nastupovala do funkcie, malasom ešte predstavy o tom, ako všetko s ľahkosťouzvládnem. Dnes, keď sa môžem pozrieťspäť, uvedomujem si, že ak by sommala hocakú inú prácu, bola by som domas dcérami určite omnoho častejšie. Pracovnépovinnosti mám často aj počas víkendov,keď sa organizuje najviac kultúrnychudalostí. Našťastie, už v tom čase boli väčšiea veľa mi pomáhala aj moja mama. Terazsú už obe dospelé a každá má svoj vlastnýživot, ale ešte stále sa nám darí zosúladiťprogram tak, aby sme sa doma spoločnezišli,“ hovorí Katarína Babičová. Svoju prácumá napriek všetkému stále rada: „Ak byto tak nebolo, neľahko by som prekonávalavšetky úskalia, ktoré sú s riadením múzeaa všetkých jeho objektov spojené. Ja, ale ajľudia, s ktorými pracujem, máme motiváciuísť neustále dopredu a Trenčianske múzeumzlepšovať a zveľaďovať.“Lenka Krajčíková22 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Predseda Nitrianskehosamosprávneho krajaRozmanitosťinvestícií je prínosom prenitriansky regiónNitriansky samosprávny kraj v uplynulých rokoch zaznamenal vďaka viacerým realizovanýmprojektom rozvoja regiónu výraznejší pokles nezamestnanosti. Toto si okreminých cieľov vo funkcii predsedu vytýčil doc. Ing. Milan Belica, PhD. O tom, že sa o regiónsvedomito stará a úspešne ho propaguje i v zahraničí, svedčí dôvera voličov, ktorúmá už druhé volebné obdobie. O rozhovor ho požiadala Mária Šišuláková.■■ Cesty sú jedným z hlavných problémov nacelom Slovensku. Ako ho riešite v Nitrianskomsamosprávnom kraji?Zlepšenie situácie v oblasti ciest vo vlastníctveNSK, riešenie ich zlého stavebnotechnickéhostavu chce NSK dosiahnuťopravou, stavebnými úpravami alebo ichrekonštrukciou. Aj preto si koncom roku2007 zobral úver z komerčnej banky, z ktoréhoznačná časť finančných prostriedkovpôjde práve na cesty. V roku 2008 by malobyť na ich stavebnú úpravu použitých spolu376 mil. Sk. Ďalej chceme na riešenie zlej situáciev oblasti ciest využiť i prostriedky zoštrukturálnych fondov EÚ, kde budeme maťk dispozícii asi 800 mil. Sk. V súčasnom obdobísa vypracúva projektová dokumentáciana rekonštrukciu najviac poškodených úsekovciest, mostov alebo na výstavbu okružnýchkrižovatiek. Dúfame, že sa vláde podarílegislatívne vyriešiť majetkovoprávnenevyrovnané pozemky pod našimi cestami,v opačnom prípade nebudeme môcť finančnéprostriedky z EÚ čerpať v plnej výške.■■ Samostatnú pozornosť si zasluhuje cesta1. triedy medzi Nitrou a Hronským Beňadikom,hoci patrí pod Slovenskú správu ciest.Tu existuje spoločný tlak starostov. Vidíte reálnemožnosti riešenia?Najskôr musím bez zbytočnej skromnostia v záujme celej pravdy poznamenať, žeten tlak starostov som podnietil práve ja.Pokiaľ ide o tento problém, jeho vyriešenieočakávame po výstavbe rýchlostnej cestyR1. V súčasnosti sa pracuje na projektovejdokumentácii pre územné rozhodnutie.S jej výstavbou Národná diaľničná spoločnosťBratislava počíta v roku 2009. Stavaťby ju mali súkromní investori v rámci PPPprojektov. V tomto roku by mal byť vyhlásenýtender na dodávateľa stavby.■■ Ako sme už v úvode spomenuli, váš regiónsa môže pochváliť rekordným poklesom nezamestnanosti,ktorá sa pohybuje tesne nadFoto: archívsiedmimi percentami. Čo k tomuprispelo?Rozhodujúci podiel na tom mápriemysel, ktorý už prekonal reorganizačnéa stabilizačné fázya v súčasnosti sa dostal do fázyrozvojovo-kompenzačnej. Odvetvováštruktúra priemyslu Nitrianskehokraja je dosť rozmanitá a jednotlivé odvetviamajú odlišné postavenie. Rozhodujúcevšak rozhodne sú: potravinársky priemysel,chemický, strojársky, elektrotechnický,celulózovo-papierenský a obuvnícky.Aktuálne v kraji fungujú štyri priemyselnéparky, a to priemyselný park Levice – Géňa,priemyselný park Vráble, priemyselný parkNitra a priemyselný park Zlaté Moravce.Spolu v nich pôsobí už viac ako dvadsať investorova ďalší rozvoj v tomto smere podporujeaj Nitriansky samosprávny kraj.■■ Možno očakávať ďalšie znižovanie nezamestnanosti?Isteže, k tomu smeruje napríklad aj namivypracovaný dokument regionálna stratégiarozvoja základnej infraštruktúry pre podporupriemyselných a podnikateľských parkovNSK. Základným cieľom tohto projektu jepodpora prípravy infraštruktúry pre priemyselnéa podnikateľské parky v Nitrianskomkraji, ktoré môžu významne podporiť implementáciumiestnych a regionálnych stratégií.I keď je logické, že pri sedempercentnejnezamestnanosti nebude už jej ďalší poklestaký dynamický ako pri miere nezamestnanostinad dvadsiatimi percentami.■■ Na mnohých miestach v SR už investoripociťujú nedostatok kvalifikovaných pracovnýchsíl. Máte tiež tento problém a čo robítena zmiernenie?S týmto problémom sa zaoberáme už dlhšie,pretože vieme, že bez spolupráce investorov,ich zapojenia do prípravy kvalifikovanýchpracovných síl sa absolventi nemôžurealizovať v pracovnom procese ako plnohodnotnépracovné sily. Prešli sme na novúcestu transformácie odborného vzdelávaniaako súčasti stratégie rozvoja ľudských zdrojova celoživotného vzdelávania. Významnéúspechy sme dosiahli vo vzdelávaní odborníkovv automobilovom priemysle, kde sa námČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiv spolupráci so Združením automobilovéhopriemyslu podarilo zmeniťzákladné pedagogické dokumentytak, aby sa absolventi mohli hneď povyučení aktívne zaradiť do pracovnéhoprocesu. Súčasne vytvárame zmluvyo partnerstve medzi vybranými SOUa najväčšími zamestnávateľmi, ktorí sapotom priamo podieľajú na výchove a vzdelávaní.Treba však vytvoriť motivačné kritériáv rámci celej SR, aktivovať aj pomoc štátnychorgánov, zatraktívniť proces vzdelávania.■■ V kraji pôsobí niekoľko vysokých škôl. Nadväzujeteaj s nimi spoluprácu v snahe získaťabsolventov na trvalé pôsobenie v regióne?Áno, máme napríklad spoločné projektys Univerzitou Konštantína Filozofa i so Slovenskoupoľnohospodárskou univerzitouv Nitre. Ďalšie vysoké školy v spoluprácis našimi strednými školami zriaďujú elokovanépracoviská, aby si mohlo čo najväčšiepercento študentov dopĺňať vysokoškolskévzdelanie. Robí to, povedzme, Vysoká školatechnická v Bratislave, ktorá vytvorila elokovanétriedy na SOU strojárskom Tlmače.■■ Darí sa Nitrianskemu samosprávnemu krajuvyužívať pomoc z fondov Európskej únie?V rokoch 2004 – 2006, čiže v prvomprogramovacom období, sa Nitriansky samosprávnykraj podieľal na realizácii 32projektov spolufinancovaných zo zdrojovEurópskej únie v rámci štrukturálnych nástrojov.Z nich bolo šesť v partnerstve so sociálno-ekonomickýmipartnermi v regiónebez našej finančnej spoluúčasti.Dvadsaťšesť projektov v celkovej hodnote231 587 miliónov Sk sme financovali vovýške päť percent skutočných nákladov, čopredstavuje 11,6 milióna Sk v priebehu rokov2005 – 2006. Celkovo možno povedať,že smerovanie zdrojov do podpory regionálnehorozvoja má svoje výsledky, ktorésa prejavili v zlepšení kvality a dostupnostizákladnej občianskej infraštruktúry, vo zvýšenízamestnanosti aj v dôsledku zvyšovaniaadaptability osôb uchádzajúcich sa o zamestnanie,vo vytváraní predpokladov prerozvoj podnikania formou inovácií a novýchslužieb a to prípravou strategických dokumentova odborného personálu.Február 200823

Nitriansky samosprávny krajCieľom je vyvážená produkcia krajaNitriansky kraj leží v juhozápadnej časti Slovenska. Susedí s Maďarskom a v rámci Slovenskej republiky s krajmi Trnavským, Trenčianskyma Banskobystrickým. Spolu s Trnavským a Trenčianskym krajom tvorí územnú jednotku NUTS II Západ - Nomenclature des UnitéesTerritoriales Statistiques (Nomenklatúra územných štatistických jednotiek), ktorá poskytuje východiská, ako postupovať pri čerpanífinančných prostriedkov z fondov EÚ, v rámci programovacieho obdobia 2007 – 2013.Podľa predsedu Nitrianskeho kraja MilanaBelicu „pri využívaní prostriedkov z fondovEurópskej únie už vznikol zaujímavýprojekt zakladajúci ďalší rozvoj regiónu. Ideo projekt Partnerstvá pre rozvoj regionálnejpolitiky na úrovni NUTS II západné Slovenskov celkovej hodnote 3,36 mil. Sk. Jeho cieľombolo vytvorenie partnerstva a vypracovaniestrategického dokumentu Rozvojovéhoplánu NUTS II západné Slovensko 2007– 2013 pre Nitriansky, Trnavský a Trenčianskysamosprávny kraj a návrh spolupráce pririešení regionálneho rozvoja. Nemenej zaujímavýje z tejto kategórie napríklad aj projektZvýšenie kvality spravovania na úrovni regionálnejsamosprávy SR v oblasti regionálnehorozvoja, ktorý v súlade s výzvou Nórskehofinančného mechanizmu realizujeme v spoluprácis Karpatským rozvojovým inštitútomso sídlom v Košiciach. Naším partneromv ňom je Prešovský samosprávny kraj“.Treba pripomenúť, že Nitriansky kraj sadlhodobo vyznačoval predovšetkým poľnohospodárskoutradíciou. Stále patrí k najproduktívnejšímpoľnohospodárskym oblastiamSlovenskej republiky - k hlavným obilniciamSlovenska. Je to vďaka reliéfu kraja,ktorý má prevažne nížinný charakter, tvorenýrovinou a pahorkatinami. Patrí k najteplejšímoblastiam Slovenska. Územie krajapatrí do povodia európskeho veľtoku Dunaj.Jeho prítoky tvoria Váh s Nitrou, Hron a Ipeľ.Osou kraja je však rieka Nitra s prítokom Žitava.Najväčšiu časť na juhovýchode a juhuzaberá kvalitná poľnohospodárska pôda.Do územia kraja zasahujú časti trochchránených krajinných oblastí - CHKOPonitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKODunajské luhy. Nerastné bohatstvo krajatvoria hlavne nerudné suroviny - uhlie a rašelina,ložiská stavebného a dekoračnéhokameňa, ako aj tehliarskych hlín v severnejčasti regiónu.Za priaznivý vývoj vo vzdelanostnejštruktúre obyvateľstva v raste podielu tých,ktorí dosiahli najmä stredoškolské vzdelaniekraj vďačí dobrej sieti základných,stredných a vysokých škôl, predškolskýcha školských zariadení.Centrom vysokého školstva Nitrianskehokraja je Nitra, kde sídlia dve univerzity s celoslovenskoupôsobnosťou - Univerzita KonštantínaFilozofa s piatimi fakultami (fakultaprírodných vied, filozofická fakulta, fakultasociálnych vied a zdravotníctva, pedagogickáfakulta, fakulta stredoeurópskychštúdií) s 12 375 študentmi a Slovenskoupoľnohospodárskou univerzitou, ktorú tvoríšesť fakúlt (fakulta agrobiológie a potravinovýchzdrojov, fakulta biotechnológiea potravinárstva, mechanizačná fakulta,fakulta ekonomiky a manažmentu, fakultazáhradníctva a krajinného inžinierstva,fakulta európskych štúdií a regionálnehorozvoja) s 9 677 študentmi. Okrem týchtodvoch univerzít pôsobí v Nitre Teologickýinštitút sv. Gorazda, ktorý pripravuje katolíckychkňazov (patrí pod UK v Bratislave).V Komárne funguje Univerzita J. Selyehos troma fakultami, ktorá vzdeláva 3 559 študentovv maďarskom jazyku.Strategickým cieľom všetkých univerzítv regióne je spojiť odbornú orientáciu fakúlts praxou, rozvíjať medziodborové štúdium,výchovno-vzdelávací proces budovaťako otvorený trojstupňový model štúdiav súlade s bolonským procesom, legislatívnymiúpravami SR a požiadavkami praxe.V uplynulom roku sa podarilo znížiťnezamestnanosť v Nitrianskom samosprávnomkraji na necelých 7,5 percenta.Rozhodujúci podiel na tom má pomernepestrý priemysel, najmä fungujúce štyripriemyselné parky – v Nitre, Leviciach,Vrábľoch a Zlatých Moravciach.Najnovšie sa rozbieha v obci Čaka v Levickomokrese výstavba bioparku. Mal bybyť hotový asi o 28 mesiacov a vyžiada si investíciu130 miliónov eur, pričom jedna časťby už mala byť funkčná v tomto roku. Investoroma prevádzkovateľom bude spoločnosťBio Energy Čaka so sídlom v obci s finančnýmprispením zahraničného investora.Tento projekt je známy pod názvom Vigľaš.Jeho realizácia je rozdelená do dvochetáp. Prvá etapa počíta s výstavbou paroplynovejelektrárne, ktorá bude energetickýma tepelným zdrojom. Odpadové teplo, ktorévzniká ako vedľajší produkt paroplynovejelektrárne, sa bude využívať pri výrobe bioetanolu.Etanol sa vyrába kvasným procesombiomasy. V Čake plánujú na tento účelvyužívať kŕmnu pšenicu. Z plánovanéhoobjemu 300 000 ton pšenice dokážu vyrobiťpribližne 100 000 ton bioetanolu. Ten poúprave primiešavajú petrochemické podnikydo palív. V rámci technologického procesuspracovania pšenice vznikne aj 150 000ton výpalkov. Po úprave môžu slúžiť ako krmivopre hovädzí dobytok alebo ako prírodnéhnojivo. Po úplnom vysušení sa z nichdajú vyrábať aj brikety, ktorých výhrevnosťje porovnateľná s výhrevnosťou hnedéhouhlia. V druhej etape výstavby bio parku bymali pribudnúť v Čake skleníky, sušiareňa konzerváreň ovocia a zeleniny.V oblasti kultúry má Nitra dlhoročnútradíciu ako jedno z najdôležitejších centierslovanskej vzdelanosti, kultúry a kresťanskéhoživota.V Nitrianskom kraji je evidovaných 851nehnuteľných národných kultúrnych pamiatoka 2 526 hnuteľných. Ďalej sú naúzemí kraja dve pamiatkové rezervácie,šesť pamiatkových zón a šesť ochrannýchpásiem. Tri profesionálne divadlá v regiónepôsobia na vysokej umeleckej úrovni a patríim v oblasti kultúry osobitné postavenie.Nevyhnutnou súčasťou kultúrneho dedičstvasú zbierkové fondy múzeí a galérií,ktoré predstavujú vzácne kultúrne dedičstvoSlovenska. Nezanedbateľná je ajich medzinárodná spolupráca s múzeamia galériami susedných európskych krajín.V rámci uvedenej siete kultúrnych zariadenísa osvetové strediská venujú záujmovýmaktivitám obyvateľov. Mária ŠišulákováNitriansky samosprávny krajOficiálny názov VÚC: Nitriansky vyšší územnýcelok (www.unsk.sk)Rozloha: 6343,4 km 2Počet obyvateľov: 710 000Počet obcí: 339, Počet miest: 15Hustota osídlenia 111,5 obyvateľa na km 2Počet mestského obyvateľstva: 336 742 (47,5 %obyvateľov regiónu)Počet okresov: 7Sídlo kraja:Nitra (www.nitra.sk)Okresné mestá:Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany,Zlaté Moravce24 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Osobnosť Nitrianskehosamosprávneho kraja■■ Veda sa v Slovenskej republike už dávnostala akousi popoluškou, hoci sa zdá, že tumáme pomerne veľký potenciál študentov,ktorí by mohli byť novou základňou pre jejrozmach?Veda a technika majú na Slovensku pevnútradíciu. Slovenské vysoké školy, ústavySlovenskej akadémie vied, ako aj rezortnévýskumné ústavy vedeli aj za čias Československaprodukovať seriózne výstupy v oblastivýskumu a vývoja, ktoré boli akceptovateľnénielen na národnej, ale aj na medzinárodnejúrovni. Istá stagnácia, možno až úpadokvedy a techniky nastal v období transformáciespoločnosti a prechodu na trhové hospodárstvo.V tomto období sa znížilo financovaniez verejných zdrojov a súkromné investíciedo výskumu a vývoja prakticky absentujú.Odchodom mnohých vedcov, či uždo zahraničia, alebo privátnej sféry, klesolpočet osôb pracujúcich vo výskume a vývojia čo je azda najzložitejšie, znížila sa prestížvedeckej práce a mladí ľudia stratili motiváciupre vedeckú kariéru. Verím, že ďalšieprehlbovanie generačnej medzery pomôžuprekonať štrukturálne fondy, ktorých časť jesmerovaná aj do oblasti vedy a techniky, akoaj zvyšovanie výkonnosti ekonomiky, ktorejďalší rozvoj je bez kvalitnej vedy neudržateľný.Osobne vidím obrovský potenciál v novejgenerácii mladých ľudí, ktorí sa v súčasnostipripravujú na vysokých školách na Slovenskualebo v zahraničí.■■ Financie sú azda tým najostrejším kameňomúrazu toho, aby sa veci pohli výraznejšiedopredu. Agentúra na podporu výskumua vývoja iniciovala spoluprácu univerzíts priemyslom. S akými predstavami?Pod vplyvom nedostatku finančných zdrojova absentujúcej podpory z privátnej sférysa v ostatných rokoch výskumná činnosťorientovala na základný výskum, čo spôsobilopostupné prehlbovanie bariéry medzi výskumoma praxou. Rozvoj poznania a zlepšovanieobrazu Slovenska v zahraničí cestouvýsledkov v oblasti základného výskumu jepre nás všetkých jednoznačne pozitívna vec.Na druhej strane zdrojom verejných financiíFoto: archív SAVMladí ľudia potrebujúmotiváciu pre vedeckúkariéruJednou z najvýznamnejších osobností nitrianskeho regiónu je rektor UniverzityKonštantína Filozofa v Nitre, vedec a mimoriadne aktívny pedagóg prof. RNDr.Libor Vozár, CSc. Okrem iného je i predsedom Agentúry na podporu výskumua vývoja. Za túto aktivitu získal jedno z najčerstvejších a najvyšších vyznamenaníSAV – Medailu SAV za podporu vedy. Publicistka Mária Šišuláková sa u prof.Vozára zaujímala práve o túto oblasť jeho práce.sú daňoví poplatníci a zlepšovanie kvalityich života vedie predovšetkým cezkvalitné výsledky aplikovaného výskumua vývoja. V záujme posilnenia spolupráce vedeckejkomunity s priemyslom, ktorý predstavujepotenciálny zdroj podpory výskumua vývoja, pretože benefituje z jeho výsledkov,predsedníctvo Agentúry na podporu výskumua vývoja vypracovalo a so súhlasom vládyrealizuje program Podpora spolupráce univerzíta Slovenskej akadémie vied s podnikateľskýmprostredím. Zámerom programuje rozvoj kľúčových partnerstiev podnikateľskéhoprostredia a služieb, najmä malýcha stredných podnikov, akademických pracovíska verejnej správy v záujme uskutočňovaniavýskumu, o ktorý má priemysel záujem.■■ Spolupráca sa vzťahuje aj na malých podnikateľov,čo si môžu navzájom so študentmidať?Uvedený program sa, pochopiteľne, týka ajmalých podnikateľov. Pre nich agentúra rozbehlaaj druhú novinku - program Podporavýskumu a vývoja v malých a stredných podnikoch.Nazdávam sa, že úzka spolupráca vysokýchškôl a praxe môže byť pre študentoviba osožná. Patrím medzi tých vysokoškolskýchučiteľov, ktorí si myslia, že zmyslomvysokoškolského štúdia nie výchova akejsiprivilegovanej „titulovanej“ spoločenskejvrstvy, ale že poslaním vysokých škôl je prípravaštudentov na ich uplatnenie sa na trhupráce. Pracovný trh je globálny, medzi univerzálnekľúčové kompetencie v dnešnomsvete patria nielen vedomosti a schopnosti,ale tiež podnikateľské zručnosti a sociálnavnímavosť. Pre ich rozvoj je kontakt študentovs praxou nenahraditeľný.■■ Jestvujú už konkrétne výsledky týchto foriemvýchovy budúcich vedcov?Základy vedeckej práce si študenti osvojujúv magisterskom štúdiu a tvorivej vedeckejpráci sa venujú študenti zväčša až počas doktorandskéhoštúdia. Podľa môjho názoru jedobrou vizitkou našich vysokých škôl, že vychovaliaj takých absolventov, ktorí sa uchytilina prestížnych zahraničných univerzitácha vo výskumných inštitúciách. Je potešiteľné,že takých prípadov je dosť.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ A čo spolupráca so zahraničnými vysokýmiškolami v prípade Univerzity KonštantínaFilozofa, jednak ako jazyková študijná bázaa potom v oblasti spoločných výskumnýchprojektov?Dnešní absolventi stredných škôl prichádzajúna vysoké školy nezriedka dobrejazykovo vybavení. Naša univerzitadisponuje silným jazykovým zázemím.Na filozofickej fakulte ponúkame nielenmožnosť zdokonaľovania sa, ale zároveňcelé vysokoškolské štúdium väčšiny modernýcheurópskych jazykov – anglického,francúzskeho, nemeckého, ruského,talianskeho, španielskeho a maďarskéhojazyka. Naši študenti sú preto dobrepripravení na absolvovanie študentskýchmobilít na zahraničných univerzitách.Spoločné výskumné projekty sú príležitosťouna stáže doktorandov. Ako príkladby som rád uviedol projekt šiesteho rámcovéhoprogramu Training Network onNovel Animal Models for Medical Purposes,ktorého nositeľom je prof. Dr. MVDr.Jozef Laurinčík, DrSc. z fakulty prírodnýchvied.■■ Šesť rokov ste stáli tiež na čele Rady vysokýchškôl, teraz ste členom Slovenskej rektorskejkonferencie a pracujete v Rade vlády prevedu a techniku. Veda už roky upozorňuje nato, že je i mzdovo podvyživená a to vedie k jejzaostávaniu. S akými úspechmi na to reagujevláda a ďalší zodpovední politici?Naše úspechy sú rozpačité. Nemôžempovedať, že by politici nemali záujemo podporu vysokých škôl a vedy. Problémomsú medzinárodné porovnania. Mojepriame skúsenosti sú také, že kým sa námpodarilo presvedčiť politikov o potrebezásadnej zmeny vo financovaní vysokýchškôl a vedy, naplnilo sa ich politické pôsobenie.Budúcnosť je pred nami.■■ Dovoľte trošku súkromnú otázku. Ako siorganizujete čas, máte ho na oddych a rodinu?Moja súčasná práca má baví a dosť aj pohlcuje.Snažím sa dopriať si oddych, venovaťsa i manželke a svojim dospelým deťom,ale nie vždy sa mi to darí.Február 200825

Predseda Žilinskéhosamosprávneho krajaKraj môže prijať1,7 miliardy eurMinulý rok bol pre Žilinský samosprávny kraj prelomový. Intenzívne sa pripravoval načerpanie eurofondov v novom programovacom období 2007 - 2013 a zmeny nastalii v živote jeho obyvateľov. O tom, čo sa podarilo a ako je kraj pripravený na rok 2008,hovorila Gabriela Bömchesová s predsedom ŽSK Jurajom Blanárom.■■ Aké sú teda konkrétne vyhliadky na čerpanieeurofondov?Programovacie obdobie 2007 - 2013 vnímamza druhý Marshallov plán, ktorý sa užnikdy nezopakuje. Naša pripravenosť alebonepripravenosť ovplyvní rozvoj kraja na roky,ak nie aj desaťročia. Určité skúsenosti tu bolis čerpaním v minulom období, ale všetko jeto o kvalitných projektových manažérocha zmysluplných projektoch. Dnes chápemenašu pripravenosť na čerpanie eurofondovv dvoch rovinách, ktoré považujeme za priority.Odborný potenciál našich pracovníkovi spolupracovníkov je veľký, rovnako aj projekty,o ktorých trvalej udržateľnosti smepresvedčení. Máme ich pripravené pre všetkyoblasti, v ktorých budeme my alebo našeinštitúcie oprávnenými žiadateľmi. Podľa odhadovodbornej verejnosti má kraj potenciálprijať 1,7 miliardy eur. Čas však ukáže, akosa podarilo naplniť naše vízie.Foto: archív ŽSK■■ Oproti minulosti je vyšší rozpočet kraja.Čomu sa chcete najviac venovať?V roku 2008 počíta ŽSK s rozpočtom viacako štyri miliardy Sk. Jeho hlavným cieľom jezabezpečiť zámery programu hospodárskehoa sociálneho rozvoja na roky 2007 až 2013.Rozpočet je rozvojový, ale aj úsporný v bežnýchvýdavkoch. Prvýkrát sa zabezpečí realizáciarozsiahleho počtu investičných akcií vovšetkých odvetviach. Na dopravu je vyčlenených690 miliónov, z toho kapitálové výdavkyvo výške 163 mil. Sk použijeme na strojovévybavenie správy ciest, výstavbu kruhovýchkrižovatiek na cestách v správe SC ŽSK a navýkup pozemkov pre obchvaty Belá a LiptovskéMatiašovce. V zdravotníctve využijeme82 mil. Sk na riešenie havarijných prípadov,urýchlenie rozostavaných akcií, začatie nových,na nákup strojov a zariadení. Kultúreje určených 42 mil. Sk. Plánujeme urýchliťrozostavané stavby a riešiť nové. Napríkladv Turčianskej knižnici v Martine sa debariérizujúpriestory, Liptovské múzeum v Ružomberkuopraví strechu v havarijnomstave. Považská galéria umeniav Žiline opraví strechu a vybudujepodkrovie pre stálu expozíciu. Viacako šesť mil. Sk pomôže Kysuckémua Oravskému múzeu v obnove prepojeniaoboch regiónov lesnou železničkou.Najviac 1,8 miliardy Sk investujemedo vzdelávania. Okrem výdavkov na bežnýchod škôl rozpočet rieši nutné rekonštrukciea nákup zariadenia, prezentáciu strednýchškôl a súťaže. Sociálna oblasť si vyžiada 805mil. Sk. Určené sú pre domovy dôchodcova sociálnych služieb, zariadenia opatrovateľskejslužby, chráneného bývania a krízovejintervencie a pre poradenské centrá.■■ Na čo ste využili minuloročné prostriedkyz fondov EÚ ?V súčasnosti ešte realizujeme projektyv zdravotníctve, kde sme získali vyše 170miliónov, čo je spolu v zdravotníctve užviac ako 220 mil. Sk. Ide o projekty v NsPTrstená, Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš.V NsP Čadca sme začali 1. etapu projektuz vlastných zdrojov v hodnote 20 mil. korún.Totiž budovy a zariadenia, ktoré prešlina samosprávny kraj, mali obrovský modernizačnýdlh, a tak zväčša naprávame tentostav, čo prináša zvýšené prevádzkové nákladya čiastočnú neefektívnosť mnohých činností.Práve projekty v zdravotníctve prinášajúaj nové energetické úspory a možnostivyužitia priestorov. V kultúre pokračujerekonštrukcia Sobášneho paláca v Bytči, naktorý sme získali takmer 40 mil. Sk z Nórskehofinančného mechanizmu. Verím, žepo ukončení projektu bude nielen vynovenátáto bytčianska dominanta, ale zvýši saaj záujem o toho územie v cestovnom ruchu.Zvlášť ma teší realizovaný projekt sozameraním na geotermálnu energiu, ktorákeď sa dostatočne využije, prinesie rozvojhospodárstva i HDP Žilinského kraja.■■ Kraj zabodoval v súťaži Európske hlavnémesto kultúry. Martin je medzi štyrmi najúspešnejšímimestami na Slovensku.Súťaž o Európske hlavné mesto kultúrynevnímam iba ako čisto kultúrnu záležitosť,ale celospoločenskú. Zahraničné mestá, ktorésa nimi doteraz stali, zažívajú úžasný rozvoj.S kultúrou prichádza ruka v ruke nováinfraštruktúra, pracovné miesta, kvalitnéslužby, ochrana kultúrneho dedičstva. Prirodzenema teší, že mesto Martin ako významnécentrum slovenskej históriea kultúry Žilinského kraja, ale i Slovenskejrepubliky, postúpilo medzištyri najúspešnejšie projekty. Uvidíme,ako to dopadne, ale Martinčanomi nám všetkým držím palce,nech zvíťazí ten najlepší projekt. ŽSKje partnerom pri tejto kandidatúre a budeju podporovať na všetkých úrovniach.■■ Vlani, vo februári, ste zriadili Radu starostova primátorov Žilinského kraja ako svojporadný orgán. Darí sa jej plniť určené ciele?Rada starostov a primátorov Žilinskéhokraja vznikla úplne prirodzene, pretože samosprávana každej úrovni nemôže existovaťbez spolupráce. Naše kompetencie s mestamia obcami sa prelínajú, spolupracujeme namnohých úrovniach a všetkým nám ide o topodstatné – o efektívne riadenie verejných financiína zlepšovanie životných podmienokobčanov. Vytvorením rady sme spojili zástupcovregionálnych združení miest a obcí, ktoríprichádzajú so svojimi problémami – napríkladpri oprave ciest spoločne hľadáme riešenia.Mnohé problémy sa dajú vyriešiť lenkomunikáciou a nie je nič horšie, ako uzatváraniesa do vlastného priestoru bez toho, abysme vnímali okolitých partnerov.■■ Čo považujete v roku 2008 za najdôležitejšiev ekonomickej a sociálnej oblasti?Pre rozvoj kraja je dôležité dobudovať diaľnicuD1 a D3 i rýchlostnú komunikáciu R3cez Turiec na Oravu. Cesty, diaľnice a rýchlostnékomunikácie sú tepny ekonomiky. Akdobre dopadnú tendre na tzv. PPP projektyna dostavbu diaľnice D1, potom budú peniazena stavbu D3 aj R3. Čo sa týka R3, v tomtoroku je plánovaná výstavba obchvatu HornejŠtubne. To bude začiatok na území nášhokraja. Samozrejme, že do cestnej infraštruktúrypatria aj cesty II. a III. triedy, kde chcemena ich obnovu čerpať financie z eurofondov.Brzdou je stále železničná doprava,ktorej vnútorná reštrukturalizácia vedúcak vyššej efektívnosti je pomalá. Je to škoda,pretože by mohla výrazne ekologizovať najmäťažkú dopravu. Významný podiel na rozvojiekonomiky kraja má i kvalifikovaná pracovnásila, ktorej nám začína ubúdať. Pretospolu so všetkými zainteresovanými partnerminastavujeme naše školstvo tak, aby smetomu zamedzili. Treba veľa zmeniť v mysleníľudí, v nazeraní na odborné školy, ktoré jepokrivené ešte z čias pred rokom 1989. 26 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Žilinský samosprávny krajFoto: archív ŽSKPribúdajú pracovnépríležitostiRozlohou 6 788 km 2 je Žilinský samosprávny kraj tretím najväčším na Slovensku.Má výhodnú geografickú polohu, na severozápade hraničí s Českou a na severea severovýchode s Poľskou republikou. Z hľadiska územnosprávneho usporiadaniaje rozdelený na 11 okresov: Žilina, Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Martin,Turčianske Teplice, Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín, Ružomberok a LiptovskýMikuláš. Kraj má päť základných regionálnych celkov: horné Považie, Orava, Kysuce,Turiec a Liptov. Jeho hospodárskym centrom sú Žilina, Martin a v ostatnýchrokoch spĺňa takéto predpoklady aj Liptovský Mikuláš. Počtom obyvateľov patrímedzi stredne veľké. Ak sa ešte donedávna hovorilo, že ľudia z tohto kraja utekajúza prácou do iných regiónov, tak dnes to už nie je také kritické.Rozdiely regiónov trvajúSúčasná miera nezamestnanosti v krajipredstavuje 5,5 percenta. Stále však pretrvávajúvýrazné rozdiely medzi jednotlivýmiregiónmi. Ak v Žilinskom okrese dosiahlamiera nezamestnanosti iba 3,4 percenta,v okrese Turčianske Teplice sa dostala navýšku 8,26 percenta. Investori sú totiž sústredenípredovšetkým na Považí a dolnýchKysuciach pre automobilku KIA. Na hornýchKysuciach stále chýbajú dobré cesty,ale aj pripravenosť územia. Dôkazom, žekvalitná príprava územia môže prilákať investorov,aj keď v regióne ešte chýbajú dobrécesty, je Trstená. Na Orave chýba rýchlostnákomunikácia, no investícii Panasonicv Trstenej sa darí a patrí medzi najväčšíchzamestnávateľov v regióne. V minulomroku si Žilinský samosprávny kraj pre svojeaktivity vybralo ďalších sedem investorov.Pôsobia v strojárskom, elektrotechnickom,zlievarenskom a automobilovom priemysle,ale aj v obchode. Oproti minulosti všakubúda poľnohospodárska výroba.Rozvíja sa cestovný ruchŠancou na získanie zamestnania jev ostatných rokoch aj cestovný ruch. Bohatstvoa rozmanitosť prírodných krás a kultúrno-historickýchpamiatok vytvorili vynikajúcepodmienky na uspokojenie poznávacích,estetických, športovo-kondičných i turistickýchzáujmov a aktivít obyvateľov i návštevníkovkraja. Odbor kultúry Úradu ŽSK predstavujekraj na veľtrhoch cestovného ruchu,ale najmä každý rok organizuje infocestypre zahraničných touroperátorov a workshopypre odborníkov, ktorí podnikajú v cestovnomruchu. V tomto roku prídu do kraja touroperátoriz Ruska, Chorvátska a Ukrajiny.Turisti z týchto štátov sú zaujímavou klientelounielen pre zimné strediská, ale aj prekúpeľné mestá, turistické a adrenalínovécentrá, pre strediská pri vodných nádržiacha termálnych kúpaliskách. Lákadlom pre zahraničnýchnávštevníkov sú však aj kultúrnea historické pamiatky kraja. NapríkladLiptovské múzeum v Ružomberku si vlanipripomenulo 95 rokov od svojho založenia.Toto múzeum patrí medzi najvýznamnejšiea najväčšie regionálne múzeá v rámciSlovenska. Je držiteľom ceny Múzeum roka2005, ktorú udeľuje ministerstvo kultúry. Naúzemí dvoch okresov – Ružomberok a LiptovskýMikuláš prevádzkuje až jedenásť múzejnýchobjektov a areálov sprístupnenýchverejnosti celoročne alebo v predĺženej turistickejsezóne. Priemerná ročná návštevnosťvšetkých expozícií je viac ako 150 000 návštevníkov,najnavštevovanejšou expozíciouje Múzeum liptovskej dediny v Pribyline.Každoročne sa zvyšuje aj počet návštevníkovOravského múzea, ktorého zriaďovateľomje Žilinský samosprávny kraj. Počasminuloročnej letnej sezóny Oravský hradnavštívilo 185 548 turistov. Oravský hradvlani navštívili aj europoslanci z komisiepre regionálny rozvoj pri EÚ v Bruseli. Pracovnícimúzea pripravujú ďalšiu jubilejnúsezónu, ktorá sa bude niesť v duchu 140.výročia vzniku Oravského múzea.Nechýbajú športové aktivityNa území kraja sú štyri národné parky– Malá Fatra, Veľká Fatra, Vysoké Tatrya Nízke Tatry, ale aj tri chránené krajinnéoblasti – Kysuce, horná Orava, Strážovskévrchy, 62 prírodných rezervácií, deväťnárodných prírodných pamiatok a 39 prírodnýchpamiatok. Lesy sa rozkladajú naviac ako 370 000 ha. Ozdobou prírody súhorské masívy s podmienkami na zimnéi letné športy. V kraji je 22 národných kultúrnychpamiatok, viac ako tisíc nehnuteľnýcha 1 386 hnuteľných kultúrnych pamiatok.Žilina je mestskou pamiatkovourezerváciou. Vzácne sú aj tri pamiatkovérezervácie ľudovej architektúry -Vlkolínec,Podbieľ, Čičmany. Osada Vlkolínec je najznámejšiarezervácia ľudovej architektúryna Slovensku, zapísaná v Zozname svetovéhokultúrneho dedičstva UNESCO.V kraji nechýbajú termálne a liečivé vody,jaskyne, vodné plochy a k letným atrakciámpatria plavby na pltiach po rieke Váh. Využívajúich nielen domáci návštevníci, alei tisíce zahraničných hostí. Najčastejšímcieľom návštevníkov sú najmä regióny.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiMedzi zaujímavosti kraja patria aj pobytyv atraktívnych kúpeľoch Turčianske Teplice,kde je aj novinka SPA and AQUAPARK.Pribudol k akvaparkom v Bešeňovej a LiptovskomMikuláši. Liptov je medzi návštevníkmiznámy aj vodnou priehradou LiptovskáMara a neďalekým lyžiarskym rajom – strediskomJasná v Demänovskej doline.Medzi vyhľadávané termálne kúpaliskápatria aj Oravice. Turiec je vyhľadávanýaj pre svoje významné miesto v dejinnýchudalostiach Slovákov, či už je to založenieMatice slovenskej, alebo ako centrumumenia. V zimnom i letnom období lákajúaj dve najkrajšie doliny Veľkej Fatry – Gaderskáa Blatnická.Metropolou horného Považia je Žilinas bohatou históriou. Kúpeľné možnosti núkaaj Rajecká dolina. Terchová zasa dodnes žijeľudovými tradíciami vo zvykoch, hudbei rezbárstve. Kysuce sú unikátne svojím trojhraničnýmpoložením a turistickou ponukoupohoriach Javorníky a Beskydy.V kraji je rozsiahla sústava škôl všetkýchtypov vrátane vysokých. Žilinská univerzitamá sedem fakúlt, v Martine sídli Jesseniovalekárska fakulta Univerzity Komenskéhov Bratislave a v Ružomberku Katolíckauniverzita.Bohatstvom kraja súaktívni obyvateliaV úvode tohto roka vyhodnotili v kraji ajprvý ročník ocenenia Inovácia Žilinského kraja2007, ktorého zámerom je verejné uznaniea podpora organizácií, ktoré svojou činnosťoua inovatívnymi aktivitami prispievajú k rozvojužilinského regiónu. Na prvom ročníku sazúčastnilo 14 prihlásených projektov podnikateľov,samospráv či neziskových organizácií.Víťazom v kategórii regionálny rozvoj sastala obec Necpaly so svojou obecnou vodnouelektrárňou, prvou svojho druhu na Slovensku.Elektráreň funguje na princípe vodnéhokolesového motora, ktorý je chránený slovenskýmpatentom v 148 krajinách sveta.Mnohé obce a mestá sú z roka na rok krajšiepráve vďaka svojim obyvateľom. Gabriela BömchesováFebruár 200827

Osobnosť Žilinskéhosamosprávneho krajaKto (na)učí ticho po kostole hvízdať...Ku každému chrámu, kostolu, kostolíku i malej kaplnke, a že ich na Slovensku, v každom kraji, každučkom kúte je nadostač, prislúchajúúplne prirodzene dve „istoty“ – ticho ako predpoklad hudby. A: hudba ako prerušená súvislosť ticha. K nášmu životu, ku každejjeho čiastočke akosi s dobrým civilizačným mravom a dejinami patrí nielen meditatívne mlčanie, ale aj hudba. Sprevádza násod narodenia a končí sa piesňou pohrebnej bohoslužby alebo spievankou už karovou. Učíme sa tým melódiám od malého mala,niektoré si hvízdame, azda na znak našej vzájomnosti s dobrou náladou a ... a vôbec. Iba málokomu však pri tom hvízdaní zíde naum, že „ktosi“ má tú melódiu „na svedomí“, že niekto ju musel napísať, naučiť iných a že musela vojsť do rozpomienky, ako do nejvchádza pamätlivé ticho kostolných gotických klenieb a historických zlomov, ako sa ... a vôbec.Na začiatku (...) Requiem býva obvykle stratablízkeho človeka. (...) Náš častý dotykso smrťou v každodennom zhone nás núti aspoňna chvíľu sa zastaviť a opätovne sa zamyslieťnad zmyslom života. Je to koniec, začiatokalebo potvrdenie našej viery vo večný život?-píše o svojej ostatnej publikovanej skladbeRequiem na latinské liturgické texty a poetickýzámer básnika Ivana Laučíka, ktorýpo jeho náhlej smrti dokončil priateľ zo skupinyOsamelí bežci Peter Repka, hudobnýskladateľ narodený, dnes žijúci, pôsobiacia tvoriaci v Liptovskom Mikuláši – ĽubomírRaši (nar. 1953, PhDr., v týchto dňoch dokončujedoktorandské štúdium, riaditeľ Základnejumeleckej školy Jána Levoslava Belluv Liptovskom Mikuláši).TichoDlhé roky sa v Liptove meno Raši buďnevyslovovalo vôbec, alebo vyslovovaloiba v kruhu dôverných priateľov, aj to veľmipotichu a skôr s otázkami. Azda aj akospomienka na legendárny bigbítový Admirál,ale najmä ako konštatovanie o pravde„vnútroštátnej“ emigrácie do zapadnutéhomestečka s významnou, ale aj umelecky ubíjajúcoubaníckou tradíciou a praktickou nemožnosťouvrátiť sa domov. Prekážka: verejnedeklarovaná viera, slovníkom vtedajšíchčias „nevysporiadaná náboženská otázka“.Napriek tomu zostáva, aj vo mne, osobnevrúcna spomienka na stretnutia popoddivé mladícke sny o modernom scénickomtanci, o jeho, rozumejme Ľubovej, hudbea konečne (!) divadelnej inscenácii, ktorejzatiaľ – hoci z iných dôvodov – niet. Boliroky zľahka sedemdesiate....Ako kebyFoto: archív Ľ. Rašihov nás zostali, ako nezbadanéticho.Konzervatórium, univerzita...profesori, spolužiaci,roky....detičkys husličkami pod pazuchami,rodičia s raz väčšími,inokedy menšíminárokmi a nádejami. Ľudia,roky, ticho.Ako študent konzervatóriasom sa v predmete dejinyhudby často stretávals rébusom: Keby si mal byťsám na ostrove ako RobinsonCrusoe a mohol by sisi zobrať so sebou niekoľkoskladateľov (myslím týmmožnosť hrať ich tvorbu), koho by si zobral?Mal som obvykle obrovský problém, lebo akosme postupovali vo vyučovaní po jednotlivýchobdobiach, zdalo sa mi, že vždy práve to, s čímsom sa zoznámil, je to pravé, dokonalé, ktoré topredchádzajúce hýbe ďalej. Vybrať si z množstvagéniov bolo nemožné, každý s každým súvisel,nadväzovali na seba. (Ľ. R.)Okamihy, ľudia, roky a ... hudbaHorácius vo svojich Satires píše, že ... estmodus in rebus, sunt certi denique quos ultracitraque neguit cinsistere rectum, po slovensky...veci majú svoju mieru a existujú isté hranice,v rámci ktorých je správne sa držať. Horáciovamúdrosť sa dá aplikovať, no je potrebné,aby sme si v danej vymedzenej oblasti vyšpecifikovali,ktoré veci, ktorú a akú mieru, ktoréisté hranice máme na mysli. Pod pojmom vecibudeme rozumieť umenie, z neho samozrejmehudbu a z tohto širokánskeho všeobecnéhopojmu ten druh či smer, ktorý radi označujemepojmom mo derná populárna hudba. Mohli bysme ostať aj pri tom pomenovaní všeobecného,ale predsa len bežnému mladému konzumentovihudobnej kultúry je táto dostatočne zrozumiteľnáa blízka. Moderná populárna hudba sana nás nekompromisne valí zo všetkých strán.Za mestnáva tisíce ľudí v zábavnom priemysle,v širokej obchodnej sieti a určite si vydobyla, aknie rešpekt, tak určite aspoň pozornosť ľudí ajv tých najvážnejších sférach umelec kého sveta.K nám, ktorých berú bubny, cengot, organ,prichádza mráz, hukot, výkriky, predsmrtné vízie...píše v Requiem Peter Repka na námetIvana Laučíka. Je isté že Ľuba Rašiho naozajhudba v mnohých jej podobách doslova berie.Raz ako dirigenta, inokedy stratenéhos husľami uprostred nadšeneckého, ale niečíro amatérskeho holandského orchestra,ktorého členovia sa rozhodli „len tak“ si zahraťpo slovenských kostoloch vrátane týchučupených liptovských. Ešte inokedy zasapri spracúvaní evanjelických pohrebnýchpiesní do funebrála, s ktorým nás všetkýchraz vyprevadia – Je to koniec, začiatok alebopotvrdenie našej viery vo večný život?ŽivotJe tu však ešte aj iný, dávnejší príbeh –rabi Šlomo ben Jicchak (1040, Troyes, Francúzsko;1105 tamtiež), oveľa známejší podhebrejským akronymom Raši (!) bol stredovekýžidovský rabín, najvýznamnejší komentátorBiblie a Talmudu. V roku 1055 odišielštudovať na slávne ješivy v Mainzi a voWormse. Po návrate do rodiska okolo rokov1064/65 sa živil vinohradníctvom a obchodoms vínom. Iný Raši sa o niekoľko storočíživil lopotným vyučovaním hudby v Handlovej.V roku 1070 rabi Raši mohol založiťv Troyes vlastnú ješivu. Podľa bádateľovvznikli jeho komentáre na základe odpovedína otázky, ktoré mu kládli študenti.Dnes kladú žiaci riaditeľovi Rašimu úplneiné otázky. Komentáre Rašiho k Biblii a Talmuduzo stredoveku prijali aškenázske ajsefardské židovské komunity a stali sa „povinnou“súčasťou vydaní Talmudu. Rašihokomentár k Tóre bol prvou hebrejskou tlačenouknihou vôbec (Taliansko, 1475).Nie na prirovnanie dvoch ponad večnosťvzdialených osudov, ale na porovnaniezmyslu úradu učiteľov, ktorý sa rokmi nijakonemení – o tých, ktorí nás učia hvízdať,pískať si, tešiť sa i rozlučovať, to platí azdaviacnásobne. Ak pri nich nájdeme ešte ajvlastnú tvorivosť – filmová hudba, hudbascénická a divadelná, vlastné skladby v rôznychžánroch, úpravy, aranžmány, dirigovanieorchestrov i spevokolov, osobné účinkovanieako hráč i spevák, ešte SpoločnosťStraussova, Hanusova, Belova nadácia .....kto to (na)učí ticho po kostole hvízdať?Ku každému chrámu, kostolu, kostolíkui malej kaplnke patria úplne prirodzenedve „istoty“ – ticho ako predpoklad hudby.A hudba ako prerušená súvislosť ticha.K nášmu životu, ku každej jeho čiastočkeakosi s dobrým mravom a dejinami patrínielen mlčanie, ale aj hudba. K Liptovupatrí úplne prirodzene meno – ĽubomírRaši, hudobný skladateľ.Karel Ilja Dvořák28 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Predseda Banskobystrickéhosamosprávneho krajaRok dopravnejinfraštruktúry a dopravyPred rokmi patril Banskobystrický kraj medzi najmenej rozvinuté, s vysokounezamestnanosťou, pozatváranými fabrikami. O zmenách a plánoch preďalšie obdobie hovorila Gabriela Bömchesová s predsedom Banskobystrickéhosamosprávneho kraja doc. Ing. Milanom Murgašom, CSc.■■ Začnime zmenami. Čo sa podarilo za dvaroky?Boli to dva roky tvrdej, náročnej práce.Prvé čo som musel urobiť pri nástupe dofunkcie, bola reorganizácia Úradu BBSK,pretože väčšina jeho riadiacich pracovníkovbola dosadená politicky, a nie podľaodbornosti. Dnes úrad pracuje na princípochprofesionality a manažérskychschopností. Je to organizácia otvorená preobčanov kraja. Dôkazom je webová stránka,na ktorej je prístup k informáciám, čodovtedy nebolo. Dôležitou úlohou bola prípravastrategických dokumentov. Týkali sakoncepcie rozvoja školstva, sociálnych služieb,dopravných služieb a infraštruktúryv kraji. Zastupiteľstvo ich schválilo a dnesuž plníme úlohy, ktoré z nich vyplývajú.■■ Podľa štatistiky mali investori najmenší záujempráve o Banskobystrický kraj.Keď porovnáme absolútne čísla napríkladKošického a nášho kraja, tak je topravda. Keď však porovnáme relatívnečísla, tak objem investícií v našom kraji jevyšší ako v predchádzajúcich rokoch a tentotrend je pre nás dôležitý. BBSK spolupracovalpri zakladaní priemyselného parkuv Hliníku nad Hronom. Vlani koncomroka tam už boli prví investori. V okreseVeľký Krtíš pripravuje španielska firmavýrobu orientovanú na elektrotechnickýpriemysel. V Jelšave sme zabezpečili budovupre ruského investora. Pozitívne je, žesa vracia výroba aj do dočasne zavretýchhál ako napríklad v Detve. Zorganizovalisme stretnutie strojárskych firiem BBSK,kde sme sa dohodli na spolupráci pri oživovanístrojárskej výroby.Doplácame na to, že sme dopravne menejdostupní. V kraji nemáme diaľnicu,máme zopár kilometrov rýchlostnej komunikácie,ale v spolupráci s vládou SRsa podarilo urýchliť práce na rýchlostnýchkomunikáciách. V prevádzke je užFoto: archív BSKobchvat Oždian a Tornale, úsekrýchlostnej komunikácie predŽarnovicou a vypísaný bude tenderna rýchlostnú komunikáciuŽarnovica - Šášovské Podhradie.Na tento rok vyčlenila aj Slovenskáspráva ciest relatívne najvyšší objemprostriedkov pre náš kraj na zlepšenie situáciena cestách I. triedy. V tomto roku sazačnú aj práce na obchvate Banskej Bystrice.Samotný kraj chce aktívne riešiť situáciuna cestách II. a III. triedy. Do opráva zlepšenia týchto ciest plánujeme investovaťtakmer miliardu Sk. Od 1. januára2008 začala pracovať Banskobystrická regionálnaspráva ciest, a. s. Vybavená jekvalitnou a efektívnou technikou a zariadeniami.Je to záruka, že bude robiť kvalitnúzimnú a letnú údržbu ciest. Fungovaťzačína aj akciová spoločnosť na správuprebytočného majetku. O majetok samosprávnehokraja, aj keď je prebytočný, satreba starať a efektívne s ním narábať.■■ Za predaj prebytočného majetku sa vámušla kritika.To je v poriadku, že nás kritizujú. V súčasnostimáme prebytočného majetku za viacako 300 miliónov Sk a treba sa oň starať.■■ Ako je kraj pripravený na čerpanie eurofondov?Za minulý rok sme boli vyhodnotení akonajúspešnejší kraj z hľadiska schopnosti projektovna čerpania prostriedkov z eurofondov.Máme špecialistov, ktorí sa zaoberajúproblematikou čerpania štrukturálnych fondov.Ústretoví sú k nám na ministerstváchhospodárstva a práce, sociálnych vecí a rodiny.Najmä pokiaľ ide o operačné programytýkajúce sa rozvoja ľudských zdrojov a zamestnanosti,čo je pre nás veľmi dôležité.Z ministerstva hospodárstva máme prísľub,že by v Banskobystrickom kraji malo vzniknúťregionálne inovačné centrum. Bude sazaoberať inováciou v kľúčových oblastiachekonomiky kraja. Pôjde najmä o procesyv drevárskom a drevospracujúcom priemysle.Z vlastných, ale aj zo získaných prostriedkovz EÚ chceme investovať do inovačnýchprocesov, ktoré riešia životné prostredie,spracovanie odpadov a alternatívne zdroje.Do spolupráce s regionálnym inovačnýmcentrom zapojíme združenia podnikateľov,univerzity vo Zvolene a Banskej Bystricia účastníkom bude BBSK.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Ako sa darí odboru cestovného ruchua kultúrneho dedičstva?Pri reorganizácii úradu som trvalna vzniku odboru cestovnéhoruchu. Neskôr sme k nemu pripojilioblasť kultúrneho dedičstva.Pripravujeme významné projekty,ktoré prepájajú využívanie voľného časus poznávaním kultúrneho dedičstva. Krajmá silné historické priemyselné tradície.Za Rakúsko-Uhorska patril k jeho najviacrozvinutým častiam. Boli tu bane, vysoképece, mincovňa, fabriky na spracovaniekovov a iné. V spolupráci s banskými mestamichceme vybudovať geomontánne parky.Predstavíme historické dôkazy, ako saťažila a spracovávala ruda a vzácne kovy,že v Banskej Štiavnici bola prvá vysokáškola orientovaná na technické vedy.■■ Čo považujete za najdôležitejšie pre rok2008?Tento rok sme vyhlásili za rok dopravnejinfraštruktúry a dopravy. Starostlivosť sústredímena cesty II. a III. triedy. V súvislostis budúcim rokom, ktorý venujeme vzdelávaniua ľudským zdrojom, pripravujemezaujímavý verejno-privátny projekt v školstve.Pilotný začíname v Žiari nad Hronom.Založíme organizáciu zloženú z miestnychpriemyselníkov, zástupcov mesta a našejStrednej združenej školy v Žiari nad Hromom.Cieľom je, aby priemyselníci mohlivstupovať do učebných osnov, aby mohlidopredu uzatvárať kontrakty so študentmi.Absolventi by mali byť pripravení naprax a mať istoty na zamestnanie.■■ Prečo skončila v Sliači osobná letecká doprava?Letecká doprava nie je limitujúcim faktoromrozvoja kraja. V priebehu dvoch rokovma navštívilo 51, možno aj viac investorskýchskupín, ktoré mali záujem etablovaťsa v kraji. Iba jediná sem prišla letecky, ale ajtá na vlastnom lietadle. Ostatné prichádzalicez Bratislavu. Budem rád, ak bude leteckálinka zo Sliača do ostatného sveta, ale podľamôjho názoru to bude až vtedy, keď budedostatočný záujem o leteckú dopravu. Ak jevyužitie linky pod 50 percent, nemá to šancuekonomicky žiť. Naozaj si nemôžeme dovoliťinvestovať sedem miliónov korún ročnena vykrývanie straty. Našou prioritou je dotovanieautobusovej dopravy, aby sa občaniadostali včas do práce a do škôl.Február 200829

Banskobystrickýsamosprávny krajNastáva oživenie srdcaSlovenskaLeží v strede republiky a svojou rozlohou vyše 9 450 km 2 patrí k najväčším naSlovensku. Napriek tomu má oproti ostatným krajom len 662 121 obyvateľov, čopredstavuje necelých 70 na 1 štvorcový kilometer. Rozdelený je na 13 okresov.V kraji je 516 obcí a 24 miest. Obyvateľom a návštevníkom ponúka všetky charakteristickéznaky Slovenska. Krásnu prírodu, vzácne historické budovy, dokumentya pamiatky, ale aj stále živé ľudové umenie a tradície. Nechýbajú ani podmienkyna podnikanie, vzdelávanie, kultúrne vyžitie.Svoje stopy v kraji zanechali Kelti, Rimaniaa v 6. storočí, v čase sťahovania národov,sa na tomto území natrvalo usídliliSlovania. Objavovanie histórie sa ešte neskončilo.Cenné dokumenty vydáva napríkladPustý hrad nad Zvolenom, ale aj lokalitav Slovenskej Ľupči a mnohé iné.Čarovné banské mestáV Hronskom Beňadiku je najstarší doterazzachovaný kláštor na Slovensku. Svoje čaromajú slobodné kráľovské mestá, medzi ktorépatrili Banská Štiavnica, Zvolen i Krupina.V ťažbe a spracovaní kvalitnej medi, zlata,striebra a ortuti sa Slovensko radilo medzinajbohatšie oblasti nielen v Uhorsku, alev tých časoch aj v celej Európe. Banská Bystrica,Kremnica a Banská Štiavnica patrili medzinajvyspelejšie mestá stredovekej Európy.Banská Štiavnica je od decembra 1993zapísaná v Zozname svetového kultúrnehoa prírodného dedičstva UNESCO. Medziegyptskými pyramídami, Sochou slobody,čínskym múrom a ďalšími vyše 180 skvostmisveta sa Banská Štiavnica ocitla i vďaka priekopníckymvedeckým pokusom. V roku 1627v banskoštiavnických baniach uskutočnilinapríklad prvý banský odstrel na svete a počaspanovania Márie Terézie bola v BanskejŠtiavnici založená prvá vysoká škola banskéhozamerania na svete – Banská akadémia.Mesto dodnes dýcha históriou, ktorú okrášľujúaj mnohé osobnosti, ktoré tu žili a pôsobiliako Samuel Mikovíni, nazývaný slovenskýmLeonardom da Vinci, Andrej Sládkovičči Jozef Kollár. Kaštieľ v Svätom Antone otváraokná poznania do minulosti, ale najmä doprírody. Poľovnícka expozícia patrí k najbohatšíma najkrajším na Slovensku.Pamiatky, príroda,liečivé pramenePredstavitelia Banskobystrického samosprávnehokraja si uvedomujú všetky tietocennosti, a preto pripravujú projekty, ktoréprostredníctvom cestovného ruchu priblížiatoto kultúrne dedičstvo. Aktívni sú všakaj samotní obyvatelia. Príkladom je ŠpaniaDolina, kde prechádzka po turistickomFoto: archív VÚC BBchodníku približuje turistom históriutejto kedysi významnej baníckej obce.Veď o meď, ktorú tu ťažili, bol záujemv mnohých krajinách vtedajšieho svetaa použili ju aj na stavbu lodí Krištofa Kolumba.K Španej Doline však patria čipkárky,ktoré tiež preslávili svoju obec vzácnoupaličkovanou čipkou.Obdiv vzbudzujú aj drevený kostol v Hronsekuči kamenný v Ponikách. V kraji nechýbajúani príklady obnovy chátrajúcich kultúrnychpamiatok. Odkedy sa majiteľmi hraduv Slovenskej Ľupči stali Železiarne Podbrezová,a. s., hrad doslova zo dňa na deňvstáva z ruín.Unikátom prírody kraja je Badínsky pralesneďaleko Banskej Bystrice, ktorý obdivovalpri návšteve Slovenska i princ Charles.Silu prírody dokumentuje i národnáprírodná rezervácie Dobročský prales priČiernom Balogu. Krajom prechádza najrozsiahlejšieslovenské horstvo – Národný parkNízke Tatry. V kraji leží jeho najvyšší vrcholĎumbier. Vybudované strediská ponúkajúnávštevníkom kompletný servis pre zimnéi letné športy a turistiku. V stredisku Tálevyrástlo moderné golfové ihrisko. Južnejšieje zasa najrozsiahlejšie sopečné pohoriena Slovensku – Štiavnické vrchy, ako i najvyššiesopečné pohorie – Chránená krajinnáoblasť Poľana. Rastliny vysokohorskéhocharakteru a zaujímavú faunu ponúka Muránskaplanina a rajom športovcov a turistovsú Veľká Fatra i Kremnické vrchy. Lesykraja sú bohaté na zver. Domáci i zahraničnípoľovníci ich navštevujú nielen pre úlovok,ale najmä pre zážitok zo stretnutí s pánmihôr. V horách sa ukrýva aj podzemná krásaHarmaneckej a Bystrianskej jaskyne. PráveBystrinska jaskyňa sa stala v ostatných rokochaj akýmsi podzemným sanatóriom,predovšetkým pre malých pacientov.Kraj preslávili i liečivé pramene. V kúpeľochSliač sa liečila i Božena Němcová, novú,modernú podobu získavajú kúpele Dudincea Číž, ale aj Brusno a projekty sa pripravujúna rekonštrukciu kúpeľov Sklené Teplice.Vyhľadávanými sú kúpele v Kováčovej, kdevracajú zdravie pacientom najmä po ťažkýchúrazoch. V Kováčovej je aj detská liečebňaMarína a obľúbené termálne kúpalisko. Letnúpohodu ponúkajú i južné okresy kraja –Lučenec, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš.Pod Kráľovou hoľou vyviera rieka Hron.Preteká celým krajom a jej meno sa dostalodo názvu niektorých miest a obcí. Jej hornýtok charakterizujú meandre.Tradícia a súčasnosťKultúra je súčasťou života obyvateľov kraja.Záver divadelnej sezóny patrí Zámockýmhrám zvolenským. Javiskom je nádvorieZvolenského zámku. Je to jediný medzinárodnýdivadelný festival v plenéri. Na Zvolenskomzámku má stálu expozíciu Slovenskánárodná galéria a v Banskej Bystrici jejedno z najmodernejších múzeí MúzeumSNP. Umenie možno nájsť v múzeách a galériáchv každom meste kraja. K najnavštevovanejšímpatria zámky a kaštiele v BanskejŠtiavnici, v Modrom Kameni, v Svätom Antone,zrúcaniny hradov Divín, Pustý hrad.Prameňom ľudového umenia sú folklórnefestivaly v Detve, Heľpe, v Kokave nad Rimavicou,v Hrušove, v Lučenci a v inýchobciach kraja. V rozvoji kultúry pomáha ajspolupráca s dvomi maďarskými župami, sosídlami v Miškolci a Šalgotariáne. BBSK más nimi podpísané zmluvy o spolupráci, ale ajtzv. akčné programy spolupráce, ktorých obsahomsú veľmi konkrétne ciele. Napríkladspoločné prezentovanie kraja a týchto dvochžúp na veľtrhoch cestovného ruchu, spoločnébudovanie cezhraničnej infraštruktúry,ako sú cyklistické trasy a turistické chodníky,ale aj spoločné projekty na čerpanieprostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ.Očakávaná prosperitaOživenie nastáva v priemysle kraja. Doprázdnych hál sa vracia strojárska i drevárskavýroba. Stále hlavným odvetvím je hutnícky,potravinársky, strojársky a drevospracujúcipriemysel. Výsledkom postupnéhooživovanie výroby a tým aj pribúdania pracovnýchpríležitostí je rozsiahla bytová výstavbav kraji. Zámerom Banskobystrickéhosamosprávneho kraja je podpora najmä rozvojuregiónov prostredníctvom ponuky kvalitnýchprojektov v rámci Európskej únie.Podľa slov predsedu BBSK Milana Murgašav budúcnosti možno očakávať prosperitucez prílev investorov a tým i rast nových pracovnýchpríležitostí a zlepšenie kvality životaľudí aj v tejto časti Slovenska. Gabriela Bömchesová30 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Osobnosť Banskobystrickéhosamosprávneho krajaDeti si zaslúžia kvalitnústarostlivosťProfesora MUDr. Svetozára Dluholuckého, CSc., Banskobystričania dobre poznajú. Veďkaždý bol dieťaťom, mal či má deti. A tie rastú aj s chorobami. Neraz sa končiacimiv nemocnici. V tej banskobystrickej pôsobí profesor Dluholucký takmer 40 rokov. Ako34-ročný už bol primárom detského oddelenia a najmladším krajským odborníkomna pediatriu v bývalom Československu. Ako prednosta Detskej kliniky Detskej fakultnejnemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici pôsobí dodnes.Medicínu mu vybrali rodičiaDetstvo prežil v Martine. Boli to rokypoznačené vojnovými a povojnovými udalosťami.Neskôr sa rodina presťahovala doBanskej Bystrice, kde v roku 1958 zmaturovala prišiel čas rozhodovania o budúcnosti.Mal rôzne plány, od záhradnej architektúrypo kamenára. Rodičia mu vybrali medicínu,ktorá pre neho v tom čase nebola „ťahomna bránu“. No po prvých mesiacochna Lekárskej fakulte Univerzity Komenskéhov Bratislave ho „chytila“. Pediatriusi už vybral sám. Ešte ako chlapec vnímaldetský svet ako bezprostrednejší a úprimnejší.Neznášal násilie v akejkoľvek podobea cítil, že dieťa si vyžaduje ochranu predchorobou i násilím. Pri štúdiu zistil, že jeto najnáročnejšia medicína, so špecifickýmprístupom k pacientovi. Nie je kúskovanímna orgány a choroby. Detský lekár vidí Paľkaa Marienku. Rozhodnutie pre pediatriubolo to najlepšie, čo urobil. V 70. rokochsa vďaka očkovaniu a kvalitnej primárnejstarostlivosti veľkou mierou zaslúžil o poklesdojčenskej úmrtnosti vo vtedajšomStredoslovenskom kraji. Venoval sa problémudozrievania pľúc u nezrelých novorodencov.Dôkaz stimulácie tvorby surfactantuhydrocortizonom v roku 1972 sa stalsvetovou prioritou. Stál pri zrode Laktačnéhoprogramu či zavedení systému rooming-inna gynekologicko-pôrodníckom oddelení.O 15 rokov predstihol program BabyFriendly Hospital Iniciative. Detská fakultnánemocnica v B. Bystrici získala tento titulako prvá na Slovensku. S cieľom využiťna záchranu detských životov a zdraviamalých pacientov všetko, čo veda a novémožnosti výskumu prinášajú, spolupracujes odborníkmi z rôznych častí sveta. Výsledkypriniesla spolupráca s pracoviskomdetskej onkológie v Prahe Motole. V roku1978 zriadili v B. Bystrici druhé komplexnépracovisko detskej onkológie v republike.Foto: archívO šesť rokov neskôr získalo štatút Detskéhoonkologického centra pre Stredoslovenskýkraj. K zásluhám profesora Dluholuckéhopatrí zavedenie skríningu kongenitálnejhypotyreózy u novorodencov. Od roku1985 sa banskobystrická nemocnica stalacentrom skríningu hypotyreózy a od roku1996 aj centrom skríningu fenylketonúrie.Jeho pričinením sa využíva speleoterapiav liečbe chronických a alergických ochorenídýchacích orgánov v jaskyni Bystrá.Medicínskemu a ekoklimatologickému výskumusa venuje i v súčasnosti a teší ho,že sa speleoterapia konečne dostala do zákonao kúpeľoch a žriedlach. Je predsedomMedzinárodnej speleoterapeutickej spoločnosti.Jeho meno sa spája s vytvorením liečebnéhoprotokolu pre otravy muchotrávkouzelenou, ktorý umožňuje vyliečeniebez následkov. Prispel k spolupráci tímuresuscitačného úseku, JIS-ky a Leteckej záchrannejslužby pri záchrane a transportekriticky chorých detí.Za všetky dosiahnuté výsledky a úspechydostal množstvo ocenení a vyznamenaní.Tým najväčším je pre neho dôveraa úsmev vyliečených detí.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiLiečiť nie je lenurčiť diagnózu a liekyMalého pacienta treba upokojiť, zabezpečiťmu takú liečbu, aby pri nej netrpel.V Detskej fakultnej nemocnici využívajúcelkové anestézie pri všetkých úkonoch.Pod vedením riaditeľa nemocnice doc. Dr.L. Laha, CSc., a vďaka tímovej spoluprácis ostatnými klinikami využívajú veľa novýchprístupov. Je to nákladné, ale deti sito zaslúžia. Z nemocnice odchádzajú bezzlých skúseností s bolesťou. Dôležitou úlohouje práca s rodičmi, ktorí by mali vedieť,čo všetko ich dieťa musí pri svojej chorobepodstúpiť a ako mu pri tom môžu pomôcť.Profesor sa drží definície zdravia Svetovejzdravotníckej organizácie: „Zdravie nie jeneprítomnosť choroby, ale stav telesnej,duševnej a sociálnej pohody.“ Tvrdí, že„kým ho nezačneme vnímať v tejto polohe,tak nerobíme prevenciu“. V pediatrii saprevencia robí s cieľom nielen liečiť chorédeti, ale dosiahnuť, aby boli zdravé a šťastnév rodine. To znamená, že rodina musíbyť sociálne zabezpečená, so všetkými základnýmiživotnými podmienkami. Ak dieťatieto podmienky doma nemá, je choré, ajkeď je bez choroby. Žiaľ, väčšina rómskychdetí žije v takomto chorom svete. Potvrdzujúto výsledky skríningu fenylketonúrieu novorodencov. Až polovica zachytenýchprípadov je medzi rómskymi deťmi. Ak satakéto dieťaťa nezačne hneď liečiť, výsledkomje ťažké poškodenie mozgu.Veľký priateľ malých pacientovMalí pacienti prof. Dluholuckého neberúlen ako lekára. Je pre nich veľkým priateľom,ktorý nešetrí láskavým slovom, pohladením.Kliniku budoval tak, aby v nej deťom nič nechýbalood hier cez vzdelávanie až po možnostiprítomnosti rodiča v kritických prípadoch.Takmer 15 rokov je členom slovenskéhovýboru UNICEF a neúnavným zástancomdodržiavania zásad Deklarácie práv dieťaťa.Od narodenia je chápané ako subjekt s právomna svoj názor, vzdelanie, vierovyznaniea pod. Všetci okolo neho majú povinnosť zabezpečiťmu to a rešpektovať ho. Teda ak mádieťa nárok byť chránené pred infekčnýmichorobami očkovaním a dobrú starostlivosť,rodič mu to nesmie odmietať. Lebo potom jeto dieťa zanedbané či týrané. Sú však rodičia,ktorí berú deti predčasne z nemocníc,nedajú ich zaočkovať, ignorujú preventívneprehliadky. Vtedy sú za choroby, ba až úmrtiedieťaťa forenzne zodpovední. Podľa profesoraDluholuckého na takéto prípady doplácajúlekári, ktorých verejnosť i Úrad predohľad nad zdravotnou starostlivosťou obviňujúskôr, ako rozhodol súd. To ho trápia obáva sa, že pri takomto posudzovaní zdravotníkovako nezodpovedných sa mladí vyberúza prácou do zahraničia. To bude škoda.Osobne vychováva budúcich odborníkov. Jedekanom Fakulty zdravotníctva Slovenskejzdravotníckej univerzity v Banskej Bystrici.V troch študijných odboroch: fyzioterapia,ošetrovateľstvo a urgentná zdravotnícka starostlivosťštuduje 730 poslucháčov.Profesor Dluholucký je známy i ako aktívnyBanskobystričan. Záleží mu na rozvojimesta, na kvalite života jeho obyvateľov.Je poslancom Banskobystrického samosprávnehokraja. Má rád rodinnú pohodua dobrý džez. Najlepšie si oddýchnena prechádzkach v prírode. No tým, čo horobí najšťastnejším, je každý medicínskyúspech v prospech zdravia detí. Gabriela BömchesováFebruár 200831

Predseda Prešovskéhosamosprávneho krajaÚspech s prebytkomhospodáreniaS predsedom Prešovského samosprávneho kraja Petrom Chudíkom sa zhováralanaša spolupracovníčka Marta Szattlerová.■■ Vlaňajší rok ste označili za úspešný. Je tozaiste príjemný pocit a dobré východisko dobudúcna. V čom konkrétne?Pri rozpočte 4,7 miliardy korún sme hospodárskyrok skončili s prebytkom približne60 miliónov korún. Najvyššia suma 1,7 miliardysmerovala do školstva, kde sa okreminého realizovala najvyššia investícia za 150miliónov korún v Strednej pedagogickej školev Levoči. Som rád, že na správu a údržbuciest sme mohli vyčleniť 404 miliónov korúnaj vďaka úveru z Európskej investičnej banky.Úspešne prebehla transformácia zdravotníckychzariadení v našej pôsobnosti. Dlh 64miliónov korún, ktorý nám tu zostal, je najnižšív rámci samosprávnych krajov. Najväčšouinvestičnou akciou v tomto roku bude rekonštrukciapriestorov Domu sociálnych služiebv Sabinove, kam sa presťahuje z nevyhovujúcehoprostredia v Petrovanoch. Budepokračovať obnova cestnej siete, okrem inéhoodľahčíme preťažené komunikácie v meste.Z neziskového fondu sme na neinvestičnéakcie vyčlenili 24 mil. korún. Sme jedinýmkrajom na Slovensku, ktorý takýmto spôsobompodporuje verejnoprospešné projektymiest, obcí a neziskových organizácií.■■ Aký je stav investičného prostredia a prognózyjeho vývoja vo vašom kraji? Čo môžeteponúknuť investorom, aby vám doniesli prácua tým sa postarali o rozvoj výrobnej sféry?V podstate jediná lukratívna vec, ktorúmáme, je lacná pracovná sila, ale to nie je ponukaPrešovského samosprávneho kraja. Toje ponuka danej situácie regiónu, ktorú máv rukách vláda Slovenskej republiky. Našímprvoradým cieľom je zvyšovanie konkurencieschopnostiregiónu. Všetci deklarujemezáujem výraznejšie vstúpiť do budovaniapriemyselných parkov, nejako sme sa všakzasekli na tom, odkiaľ začať. Prešovskémukraju chýba ekonomický ťahúň, myslím sivšak, že je lepšie mať viac malých podnikov,ktoré dokážu zabezpečiť stabilitu ekonomiky.V tom sú aktívne mnohé menšie mestá,ktoré budujú priemyselné parky.Veľké možnosti a rezervymáme v znalostnej ekonomike,podporujeme vznik a rozvojtechnologických parkova inovatívnych centier. Náškraj má obrovský a nevyužitýpotenciál v cestovnom ruchu. Každý,kto navštívi náš región, je uchvátenýúžasnou prírodou, fascinujúcou minulosťou,bohatým kultúrnym dedičstvom.Prvý úspešný krok sme urobilina sklonku minulého roku, keď sme podporilijedinečný projekt Vtáčie údolie, ktorý plnevyužíva existujúce možnosti regió nu, s ktorýmisa súkromný sektor dokázal stotožniť.Verím, že aktívnu podporu tomuto projektudá vláda Slovenskej republiky. Rozvoj krajavšak úzko podmieňuje dopravná infraštruktúra.Nič z toho, čo som doteraz vymenoval,nie je možné realizovať bez potrebnej cestnejinfraštruktúry. Odkedy sme v roku 2004 dosvojej správy prevzali cesty II. a III. triedy, investovalisme do ich modernizácie asi 1,5 miliardykorún. Verím, že vláda zrealizuje svojezámery v budovaní diaľničnej siete, pretožeje to jedna z podmienok, ako zabezpečiť tomutoregiónu budúcnosť.Foto: archív PSK■■ Od svojho zvolenia cieľavedome presadzujetemyšlienku, že zvyšovanie konkurenciekrajov si vyžaduje zmenu ich financovania.Ako ste dnes spokojný s rozdeľovaním peňazíz fondov Európskej únie?Samozrejme, veci sa menia, aj k lepšiemu.Máme schválený Národný strategický referenčnýrámec, máme schválených 11 operačnýchprogramov, žiaľ, jednotlivé rezorty nemajúrovnaký pohľad na to, ako by mali byťvyužívané peniaze z eurofondov a akú úlohuby tu mohla mať samospráva, či už regionálna,alebo miestna. Je veľmi zlé, ak sa niektospráva tak, že chce rozhodovať o rozdeľovanítýchto peňazí v Bratislave, nepoznajúc situáciupriamo v regiónoch. Typickým príkladomje ROP – regionálny operačný program.Už vo svojom názve má, že je regionálny,čiže mal by sa diať prostredníctvom regiónov.A je tu taký paradox, že ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja deklaruje, žespolupracuje s jednotlivými samosprávnymikrajmi, žiaľ, ani jeden samosprávny kraj nevie,že s ním spolupracuje, takže táto spoluprácaje veľmi zvláštna. Ľudia tam hore majúmožno predstavu, že chápu spoluprácu inak,že na to stačí jeden. Svedčí o tom aj fakt, žesme museli otvárať nie najpríjemnejšie témyv októbri 2007 pri návšteve eurokomisárkyDanuty Hübnerovej, ktoré na takútonávštevu jednoducho nepatria,ale nemali sme inú šancu, ako tietoveci riešiť. Na základe toho sa vecitrochu pohli dopredu v prospechsamosprávnych krajov. A hneď dodvoch týždňov prišiel pán José PalmaAndrés z DG Regio zasa preto, vrátili smesa k tejto debate a dohodli sme sa na tom,ako by to mohlo fungovať. A dodnes nemámeani manuál procedúr, ani čiarku o tom,ako to pôjde ďalej. Zbytočne dlho čakáme,kým sa všetky veci pohnú. Ministerstvo výstavbya regionálneho rozvoja ako riadiaciorgán výrazne zaostáva za našimi potrebamia našou iniciatívou a takisto vo vzťahu k regionálnemuoperačnému programu je jehoprístup veľmi zlý, čo kritizoval aj Brusel. Anito, na čom sme sa predbežne dohodli, z ministerstvanefunguje.■■ Ako protipól zasa výborne funguje vašaspolupráca s primátorom Prešova Pavlom Hagyarim,prednedávnom ste ju pri spoločnomhodnotení roku 2007 dokonca verejne označiliza excelentnú.Pán primátor Hagyari je tretím primátoromPrešova za sedem rokov, čo som v tejtofunkcii. Spolupráca s predošlými dvomaprimátormi nebola žiadna. Predpokladalsom, že budeme hľadať spoločné riešenia,ale nestalo sa tak. Primátor mesta a predsedasamosprávneho kraja by mali spolupracovaťv prospech regiónu, tu musia ísť všetkyosobné i politické záujmy bokom. S pánomHagya rim sme našli spoločné riešeniepri prevádzke mestského bazénu, pri riešeníproblémov dopravy v meste a v ďalších oblastiach.Keď presťahujeme knižnicu do župnéhodomu, bude to ďalší konkrétny dôkazexcelentnej spolupráce.■■ Aké postavenie má Prešovský samosprávnykraj v Bruseli prostredníctvom Domu slovenskýchregiónov, pri ktorého zrode ste stáli?Vývoj je jednoznačne pozitívny. Rok čorok sme účastníkmi Open days v Bruselia vždy sa prezentujeme niečím novým. Naposledysme sa s Pardubickým krajom predstavilina pôde ich nemeckého partnera a pripravilisme spoločnú prezentáciu prešovskéhoa pardubického regiónu. Naši zástupcoviapravidelne komunikujú s pracovníkmiDG Regio, ktorí majú na starosti Slovensko.Je to azda nevýhodné pre naše ministerstvá,že nemusíme čakať na informácie, lebo ichmáme z Bruselu priamo od našich zástupcovv Dome slovenských regiónov.32 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Prešovský samosprávny krajRozmanitý a kontrastnýPrešovský samosprávny kraj sa nachádza na severovýchode Slovenska a svojou rozlohouzaberá asi 18 percent územia Slovenskej republiky. Administratívne sa člení na 13okresov, sídelnú štruktúru tvorí 642 obcí a 23 miest. S vyše 800-tisíc obyvateľmi, ktorížijú na rozlohe 8 981 štvorcových kilometrov je najľudnatejším a rozlohou druhým najväčšímkrajom Slovenska. Ako právoplatný člen schengenského priestoru je Prešovskýkraj vstupnou bránou na územie Poľska, Ukrajiny či východnej Európy a Ázie.Tri svetové unikátyPrešovský kraj disponuje jedinečným prírodným,historickým a kultúrnym potenciálompre rozvoj cestovného ruchu. Nachádzasa tu viac ako štvrtina všetkých kultúrnychpamiatok Slovenska, okrem iných aj tri zosiedmich slovenských unikátov zapísanýchv zozname svetového dedičstva UNESCO:historické centrum mesta Bardejov, SpišskáKapitula a od júna 2007 aj karpatské bukovépralesy. Bardejov je od roku 1986 držiteľomZlatej medaily UNESCO za záchranu kultúrnychpamiatok. Európskym unikátom jerímskokatolícka Bazilika sv. Egídia, v ktorejmôžeme obdivovať 11 pôvodných gotickýchkrídlových oltárov. Spišská Kapitula ako cirkevnémestečko je charakteristické katedrálous dvoma románskymi vežami. Zo slovensko-ukrajinskýchkarpatských bukovýchpralesov sú štyri lokality na území Slovenska– tri v Národnom parku Poloniny a jednav Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.K mimoriadnym kultúrnym pamiatkamurčite patrí stredoveké mesto Levoča, s najvyššímdreveným oltárom na svete, ktorývytvoril Majster Pavol z Levoče. Tu sa v stredovekejradnici konal v roku 1998 V. summitprezidentov 11 stredoeurópskych krajín.Nemožno nespomenúť jedinečný Mestskýhrad v Kežmarku, hrad Stará Ľubovňazo 14. storočia, 26 drevených kostolíkov datovanýchod 15. storočia, unikátne Opálovébane v Dubníku, odkiaľ pochádza najväčšíopál na svete Vienna Imperial Opal vážiaci594 gramov, prešovské soľné bane Solivarys technológiou zo 16. storočia a unikátnouklopačkou na zvolávanie baníkov či Múzeummoderného umenia Andyho Warholav Medzilaborciach, ktoré je so zbierkou jeho150 obrazov prvé a jediné v Európe.Na územie regiónu plošne zasahuje päťvýnimočných národných prírodných parkov:Tatranský národný park, Pieninskýnárodný park, Národný park Poloniny, Národnýpark Nízke Tatry a Slovenský raj.Prešovský kraj návštevníci poznajú aj akoregión kúpeľov s vyše 400 minerálnymia termálnymi prameňmi.Vtáčie údolieTri zábavné parky – Báthoryčkina skala,park Sissi a park Jánošík budú hlavnýmiatrakciami Vtáčieho údolia, ktoré má niesťpunc grandióznosti a bohatej histórie Slovenska.Ich súčasťou budú rôzne atrakcieako rozprávkové jaskyne, bábkové divadlo,park so zvieratmi, strašidelné domy,kolotoče a iné námety, ktoré vychádzajú zoslovenských rozprávok a povestí. V športovomareáli si prídu na svoje milovníci golfu,futbalu, tenisu, lyžovania, ale aj jazdeckéhošportu. Postavia tu 750 apartmánov,80 chát, 220 golfových viliek, tri hotelys kapacitou tisíc izieb.Toto všetko vyrastie postupne za desaťrokov na ploche 450 hektárov s celkovouinvestíciou 100 až 125 miliónov eur neďalekoHumenného v katastri obcí Chlmec,Ptičie a Porúbka s univerzálnym názvomVtáčie údolie.„Je to najväčší projekt verejno-súkromnéhopartnerstva, do ktorého sa dlhodobopúšťame,“ hovorí predseda Prešovskéhosamosprávneho kraja Peter Chudík. „Odsúhlasilisme kúpu pozemkov, teraz násčaká druhý krok, aby svoje pozemky poskytolaj štát, pretože chcem navrhnúť vládeSR, aby sa tento projekt stal vládnym.“Rokovania s ministerstvo obrany o pozemkochuž prebiehajú.Projekt Vtáčie údolie na svahu Čiernejhory je dielom holandskej spoločnostiDarc Leisure, ktorá má dlhoročné skúsenostiv podnikaní v oblasti cestovnéhoruchu a zábavy a je držiteľom prestížnejceny Applause Award za najlepší tematickýpark na svete. Jej úlohou bude financovanie,výstavba a stavebný dozor, uvedeniena trh, riadenie a manažment. Parkby sa mal stať i centrom vzdelávania v oblasticestovného ruchu. S jeho výstavbousa má začať v polovici budúceho roku,o rok a pol by chceli privítať prvých návštevníkov.Investor predpokladá, že parknavštívi v začiatkoch ročne 300-tisíc ľudí,postupne sa toto číslo zaokrúhli na milión.Ročný obrat by sa mal z počiatočných7,5 milióna eur vyšplhať až na 25 miliónoveur ročne.A ešte perlička: s výnimkou parížskehoDisneylandu bude Vtáčie údolie jedinečnýprojekt v Európe.Marta SzattlerováFoto: archív PSKČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFebruár 200833

Osobnosť Prešovskéhosamosprávneho krajaVýrečné svedectvo ajv ekumenickom rozmereTáto chvíľa niesla so sebou pečať veľavýznamnej symboliky. Práve na sviatok troch svätýchsvätiteľov sv. Bazila Veľkého, sv. Gregora Teológa a sv. Jána Zlatoústeho 30. januára2008 rozhodol pápež Benedikt XVI. o novom kánonickom usporiadaní gréckokatolíckejcirkvi na Slovensku. Zriadil Gréckokatolícku metropoliu so sídlom v Prešove. Za prvéhogréckokatolíckeho prešovského arcibiskupa a metropolitu vymenoval doterajšiehoprešovského eparchu (sídelného biskupa) Mons. Jána Babjaka, SJ.Zároveň povýšil Košický apoštolský exarchátna Košickú eparchiu a ustanovilnovú gréckokatolícku Bratislavskú eparchiu.Toto pápežské rozhodnutie završuje190-ročnú etapu histórie Prešovskej eparchiei vyše 1 100-ročné dejiny gréckokatolíkovna našom území. A prišlo v roku,keď si gréckokatolíci na Slovensku pripomenú40. výročie obnovenia svojej cirkvipo osemnástich rokoch prenasledovania,lebo totalitný režim ju v roku 1950 postavilmimo zákona a nemohla verejne pôsobiť.Novovymenovaný arcibiskup zdôrazní,že „prvým arcibiskupom bol sv. Metodna Veľkej Morave, ktorého sme dedičmi ajpodľa viery, aj podľa obradu a teraz je tudruhý arcibiskup metropolita“. Neskrývahlboké pohnutie, keď hovorí o tom, akovníma túto historickú skutočnosť.„Vnímam ju ako konkrétne orodovanienašich blahoslavených mučeníkov v nebi.Je to udalosť, ktorá vyjadruje skutočnúvšeobecnosť katolíckej cirkvi, kde majúvšetky obrady rovnaké práva a povinnostia všetky cirkvi rovnakú dôstojnosť. Tentokrok bude požehnaním pre celú katolíckucirkev. Je to výrečné svedectvo aj v ekumenickomrozmere. Povýšenie gréckokatolíckejcirkvi, ktorým jej Svätý Otec vyjadrujeveľké uznanie, môže tejto spoločnosti ponúknuťnový pohľad na nenahraditeľnémiesto, ktoré v nej cirkev plní. Považujemto za ďalší vklad k rehabilitácii gréckokatolíckejcirkvi, ktorá bola a je po stáročiaverná Bohu a rímskemu pápežovi. V jejnovom usporiadaní vidím ocenenie utrpeniajej biskupov-mučeníkov, kňazov i laickýchveriacich. Som hlboko presvedčený,že prospeje k prehĺbeniu viery u veriacichtým, že bude o nich lepšie postarané poduchovnej stránke.“Naše túžby sa splnili.Na chvíľu sa zamyslí a akiste vidí mladéhoseminaristu v rokoch 1973 – 1978 s jedinoutúžbou byť dobrým kňazom. Neláka hoani ponuka vstúpiť do rehole, lebo si vraví,človeče, netúž po ničom inom, po ničom vyššomči väčšom, hlavné je, aby si bol dobrýmkňazom, ak toto zvládneš, budeš šťastnýa spokojný, neber si na plecia viac, než unesieš.Zo začiatku mal pocit, že prišiel medzianjelov, že každý je lepší ako on. Z dvadsiatichprijatých boli v ich ročníku na rímskokatolíckejCyrilometodskej bohosloveckej fakultev Bratislave iba dvaja gréckokatolíckištudenti. Aj vďaka tomu v ich takmer každodennýchdebatách rezonovala spiritualitaVýchodu a Západu, rozdiely a spoločné znakyjednotlivých obradov. Základy oboch získavaluž od detstva, doma ako gréckokatolíka v rímskokatolíckom kostole v Humennomako miništrant.Zdá sa, že štúdium prebieha bez ťažkostí,no po druhom ročníku ho zasiahne akoblesk z jasného neba morálny poklesok profesora,ktorý im prednášal o morálnej bezúhonnostibudúcich kňazov, o tom, ako majúbyť príkladom pre iných. Všetko sa v ňomvzbúrilo, zrútil sa mu celý svet a svojmuspolubratovi z piateho ročníka Ivanovi Sarakovisa zveruje, že opúšťa seminár, lebo v takejpretvárke nemôže žiť, radšej bude dobrýmveriacim, ale cez toto sa nedokáže preniesť.Bol to veľký boj so sebou samým. Dodnesmu je vďačný, s akou trpezlivosťou hodokázal presvedčiť a zachránil mu kňazskúdráhu. A ešte jeden balvan tlačil pred sebou:či prijať kňazstvo ako slobodný, alebo akoženatý, lebo tradícia východnej cirkvi umožňuje,aby biskup vysvätil za kňaza ženatéhomuža. Váhal, premýšľal o kladoch i záporochoboch stavov, fakt, že sa gréckokatolícki bohoslovciženili, bral ako prirodzenú vec, i onsám sa pripravoval na založenie rodiny, nadruhej strane sa na duchovných cvičeniachs prevahou rímskokatolíckych bohoslovcovhovorilo iba o celibáte. Modlitby, meditácie,viera, to bola cesta na vyriešenie tejto dilemy.Keď sa definitívne rozhodol pre celibát,doslova mu spadol kameň zo srdca.Túžba byť dobrým kňazom sa začalauskutočňovať v Prešove, kde nastúpil hneďpo vysvätení s pocitom, že obráti na dobrocelý svet. Začína ako kaplán v prešovskejgréckokatolíckej katedrále u pátra jezuituJuraja Bumberu, zbožného, dobrého,hlboko veriaceho človeka, ktorý bol úžasnýmpríkladom pre mladých kňazov. Každéráno prichádza do chrámu o pol piatej, abynachystal všetko potrebné na liturgiu, a neskorovečer sa vracia domov. Denne slúžidve liturgie, aspoň dve-tri hodiny spovedá,navštevuje chorých v nemocniciach, ústavepre telesne postihnutých, v starobinci,venuje sa deťom, budúcim snúbencom nanáukách a nikdy si nič nezľahčuje. Okremtoho má na starosti rekonštrukciu chrámu.Dnes je v Prešove tridsať kňazov, vtedy bolidvaja a žiadni pomocníci. Po piatich rokochsa na chvíľu zastavil a uvedomil si, že potrebujenejaké zázemie, blízke duchovné spoločenstvo,lebo nemôže len dávať, potrebujeaj dostávať, potrebuje zdroj, odkiaľ by moholnačerpať silu, inak sa môže zrútiť.Raz v pondelok sa vybral hľadať pomoc doSvetlíc za redemptoristom, otcom MichalomMajovským. Ten mu podal knihu o sv. Alfonzovi,zakladateľovi rádu, so slovami, preštudujsi ju a môžeš vstúpiť do našej rehole.O dva dni navštívil ďalšieho priateľa, jezuituMichala Fedora v Košiciach a odchádzal odneho so životopisom sv. Ignáca.Táto spomienka ho na okamih pobaví:„A teraz sa vo mne ‚bili‘ dvaja zakladateliareholí, ale sv. Ignác ako vojak mal lepšiustratégiu, tak vyhral a ja som sa stal jezuitom,potajme, samozrejme, v jednomdome vo Finticiach som vstúpil roku 1987do Spoločnosti Ježišovej, potom sme sa34 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Osobnosť Prešovskéhosamosprávneho krajarovnako tajne schádzali na duchovnýchstretnutiach.“Obec Ľubica sa stala na šesť rokov jednouz jeho dôležitých životných zastávok,aby mohol naplniť svoju túžbu byť dobrýmkňazom. Tie roky považuje za úžasný príkladspolupráce, súhry duchovného so svojimiveriacimi. Keď sa zdá, že našiel, čo hľadala môže to ďalej zdokonaľovať, jezuitskýprovinciál Emil Váni ho posiela na dva rokydo Ríma. V Pápežskom východnom inštitúteštuduje východnú spiritualitu. Bolo to ťažké,lebo nebol ani jazykovo pripravený, a keďsa po prvých vianočných sviatkoch nevrátiliniektorí jeho kolegovia naspäť, uvažoval,či to tiež nenechá. No zdržali ho dve veci:jednak hanba, človeče, odídeš z Ríma a akoto budeš vysvetľovať doma, a potom vrodenádôslednosť, podporená výchovou z domu, žečo začneš, musíš aj dokončiť, musíš dôjsť docieľa. Po dvoch rokoch získava licenciát, nakrátky čas sa stáva sa ministrom jezuitskéhoExercičného domu v Prešove, aby sa opäťvrátil do Ríma, najprv do slovenského vysielaniavatikánskeho rozhlasu, ale zdrží sa tuďalšie dva roky, aby dovŕšil svoje teologickéštúdiá v Pápežskom východnom inštitútea obhájil doktorskú prácu na tému Páter MichalLacko, SJ – informátor a formátor gréckokatolíkov.Aj vďaka nemu sa gréckokatolícina Slovensku dostali do povedomia celejcirkvi. Bol to človek s otvoreným srdcom,veľmi vzdelaný, mal ducha ekumenistu.Pôsobil v Pápežskom východnom inštitútea mal na starosti aj utečencov. Za tému dizertačnejpráce si ho vybral aj preto, lebo hľadala budoval mosty prepojenia gréckokatolíkovso všeobecnou cirkvou a naopak. Práve páterLacko v modlitebnej knihe Prameň životaz roku 1951, určenej predovšetkým preemigrantov na ich duchovné povzbudenie,uvádza sv. liturgie obidvoch obradov.A už ho čaká v Košiciach nové poslanie.Stáva sa riaditeľom Centra spirituality Východ– Západ Michala Lacka, SJ, ktoré tuzačal budovať páter Michal Fedor, a vtláčamu vlastnú tvár, aby napĺňal obsahom pápežskúideu – byť mostom spájajúcim východnúa západnú kresťanskú Európu. Veďsám je jedným z mála kňazov, ktorí môžuslúžiť omšu v byzantskom i latinskom obrade.V centre rozvíja i vedeckovýskumnúčinnosť, čím sa stáva súčasťou Trnavskejuniverzity. Často si pripomína jeden z rozhovorov,ktoré mal počas štúdií s jezuitom,profesorom Róbertom Taftom, odborníkomna východnú liturgiku. Na otázku, prečosa orientuje na východný obrad, mu odpovedal:„Per mente e per cuore – pre rozuma pre srdce.“ Je pravda, že západný obrad jeracionálnejší, strohejší, akoby šetril slovami.Pre gréckokatolíkov je typické opakovanie,aj niekoľkokrát počas jedného obradu. Spájaniespirituality Východu a Západu považujeza dôležité na posilnenie vzájomnej viery.Všetci máme poslanie všeobecného kňazstva,nielen apoštoli a misionári, každý másvoju úlohu v posilňovaní viery druhých.V Košiciach ho oslovuje aj výzva SvätéhoOtca, aby jednotlivé cirkvi v strednej a východnejEurópe napísali svoje martyrológiáz obdobia komunizmu. Naplno sa púšťa doneľahkej práce, aby v osemdielnom projekteZostali verní zaznamenal osudy gréckokatolíckychduchovných, zhromažďuje stovkyadries, nasledujú telefonáty, listy, osobnéstretnutia. Pohnuté osudy vyše 250 gréckokatolíckychkňazov, ktorí odmietli podpísaťprestup do pravoslávnej cirkvi so získanímhmotných výhod a zostali verní svojej viere,nezostanú zabudnuté, o ich hrdinstve a živejviere zostanú aj vďaka nemu autentickésvedectvá z obdobia likvidácie gréckokatolíckejcirkvi na Slovensku. V tejto práci pokračujeďalej, len času je teraz pomenej.Začiatkom decembra 2002 si chce dopriaťtrochu oddychu u svojho priateľa na chatePlesnivec vo Vysokých Tatrách. Ráno odslúžisvätú liturgiu a chystá sa narúbať trochudreva, no vyruší ho telefonát z bratislavskejnunciatúry. Na druhý deň už v Bratislavepočúva z úst otca nuncia, že ho pápež JánČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPavol II. vymenuje za prešovského eparchu.Zvažuje a vymenovanie prijíma s pokoroui dojatím. Biskupskú konsekráciu preberáz rúk Svätého Otca v Bazilike sv. Petrav Ríme na sviatok zjavenia Pána 6. januára2003. Za svoje biskupské krédo si volí slovásv. apoštola Pavla „Vy ste chrám živéhoBoha“, lebo vyjadrujú to, na čo sa chce predovšetkýmv biskupskej službe sústrediť– na duchovný život každého kňaza a každéhoveriaceho a povzbudzovať ich k tomu,aby boli takí, akých ich chce mať Boh.Každodenným prízvukovaním tohto heslaprebúdza v ľuďoch vedomie Božej priaznek človeku. Vďaka mnohým iniciatívam novéhobiskupa sa prešovský katedrálny chrámčoraz častejšie stáva vyhľadávaným miestomduchovného života. Počas jeho biskupskejslužby sa realizovali viaceré pastoračné a investičnéprojekty v Prešovskej eparchii.Za osobné vyznamenanie považuje fakt,že bol cirkevným cenzorom pri blahorečeníblahoslaveného Pavla Gojdiča, biskupovmučeníkov považuje za vzor vernosti a láskyk cirkvi, netají sa hrdosťou, že blahoslaveníPavol Gojdič, Vasiľ Hopko a Dominik Trčkasvietia na gréckokatolíckom nebi, lebo súaj satisfakciou za utrpenie gréckokatolíckejcirkvi, jej kňazov a veriacich v nedávnych rokochneslobody. „Pre mňa osobne sú to hrdinovia,ktorí majú byť nielen postavení naoltár, ale máme ich s láskou prijať do svojichsŕdc a byť verní odkazu blahoslaveného biskupaPavla: Boh je láska, milujme ho.“Keď pôsobil vo vatikánskom rozhlase,s množstvom iných textov sa mu dostalado rúk modlitbička malého chlapca, ktoráho svojou nesmiernou úprimnosťou a jednoduchosťoudojala k slzám. Odpísal si jua stále ju má na očiach: „Drahý Bože, keďvyrastiem a budem mať toľko rokov ako ty,počítaj so mnou. Chcem byť veľký ako ty.Tvoj Jožko.“ Pripomenie mu to aj príhoduz detstva v rodnom Hažíne, ako si s chlapcamiušúľali cigaretky zo suchého lístia donovinového papiera a tajne poťahovali zazáhradami či „plevňami“. Keď im na hodináchnáboženstva pán kaplán Mašlej povedal,že fajčenie je hriech, nikdy viac nevzalcigaretu do úst. „Slová kňaza som bralveľmi úprimne, kňaz bol pre mňa stelesnenímúcty, stál kdesi vysoko v nedozierne.Vtedy by mi ani len na um nezišlo, že bysom mohol byť kňazom, bolo to pre mňačosi nedosiahnuteľné.“ No pred maturitouv lete roku 1969 už zažil iný pocit. Oficiálnuprihlášku v škole si dal na techniku, alena farskom úrade, tajne, na Cyrilometodskúbohosloveckú fakultu v Bratislave. Poradilmu to humenský dekan otec MichalŠutaj, ktorý ho usmernil na štúdium teológie.Doma v akademickom týždni nevedelobsedieť, vzal teda knihy, zošity, vybeholdo lesa, uvelebil sa v korune veľkého stromu,že sa bude učiť. Iba nebo mal nad seboua na chvíľu ho ovládol pocit, že by saho rád dotkol.Marta SzattlerováFoto: Peter LičákFebruár 200835

Predseda Košickéhosamosprávneho krajaVýrazný pokrok v plnenízámerovNa otázky Marty Szattlerovej odpovedal predseda Košickéhosamosprávneho kraja Zdenko Trebuľa.■■ Rok 2007 ste označili za úspešný z viacerýchpohľadov. Verejne ste pochválili najmätempo rekonštrukcie cestnej dopravy,čo je jedna z kľúčových úloh napredovaniaregió nov. Ako vám pomohol úver z Európskejinvestičnej banky?Za najväčší vlaňajší úspech považujem obnovenie150 km ciest II. a III. triedy s rozpočtovýminákladmi 528 miliónov korún. Začalisme čerpať úver vo výške 1,4 miliardy korúnz Európskej investičnej banky. Podstatnú časťspolu s prostriedkami z tzv. PPP projektov(verejno-súkromné partnerstvo) sme použilipráve na opravu ciest, ale aj na technickévybavenie Správy ciest KSK, na opravy vybranýchhistorických pamiatok, školských,sociálnych a kultúrnych zariadení. Problémom,ktorý pretrváva už niekoľko rokov, jevšak majetkovoprávne vyrovnanie 78 percentpozemkov pod cestami, ktoré sme zdedili poprechode kompetencií zo štátu na kraje. Očakávame,že ministerstvo dopravy sa s nami čonajskôr dohodne na ďalšom postupe.■■ Čo konkrétne by ste zdôraznili v aktualizovanompláne hospodárskeho a sociálnehorozvoja kraja, ktorý je tesne pred schvaľovaním?Tento dokument sa opiera o výsledkya smerovania Národného strategického referenčnéhorámca, skúsenosti z predchádzajúcehoprogramového obdobia 2004 – 2006a s väčšou presnosťou sa snaží identifikovaťtie problémové a rozvojové oblasti, ktoré súdôležité pre napredovanie kraja v budúcichsiedmich rokoch. Ide o oblasť verejnej a technologickejinfraštruktúry, ľudských zdrojov,životného prostredia, konkurencieschopnostipriemyslu a služieb a lepšej koordináciea spolupráce medzi lokálnou, regio nálnoua národnou úrovňou. Pred schvaľovanímje Regionálna inovačná stratégia KSK, základnýrozvojový dokument kraja v oblastipodpory znalostnej ekonomiky. Navrhujemevlastnú stratégiu podpory inovačnéhoFoto: Slavomír Szabóprostredia vrátane zásobníka 30 projektov,z ktorých boli navrhnuté kľúčovéprojekty pre rast konkurencieschopnostikraja. Ide hlavne o oblasťinformačných technológií, kraj mávypracované dve štúdie zameranéna vytvorenie technologického parkuTechnikom a technologického parku hightechnológií Cassovia HTP i koncept vytvoreniaRegionálneho inovačného centra akonosného inštitucionálneho prvku, prostredníctvomktorého budú posudzované a financovanéinovačné projekty. Výsledkom tohtoprocesu bude posilnenie KSK a mesta Košiceako druhého najvýznamnejšieho vzdelanostnéhocentra v rámci SR a EÚ i nové produktívneinvestície do kraja s vysokým inovačnýmpotenciálom.■■ Pred dvoma rokmi ste si stanovili ako najdôležitejšiuúlohu väčšie zapojenie kraja dorealizácie európskej pomoci. Čo sa vám podarilozískať a akými prostriedkami?Vďaka projektu Zlepšenie podmienok preprílev priamych zahraničných investícií doregiónu KSK sme mohli vydať štyri odbornépublikácie zamerané na analýzu a prognózuinvestičného prostredia v anglickom a slovenskomjazyku. Sú určené pre domácicha zahraničných investorov, ale aj pre miestnusamosprávu, cieľom je zlepšenie lokálnehoinvestičného prostredia. Spracovanie energetickejpolitiky KSK je prvý koncepčný dokumentv oblasti, ktorá nadobúda čoraz väčšíhospodársky význam. Formuluje základnúpredstavu v oblasti zdrojov, transformáciea využitia všetkých druhov energií v priemyselnejvýrobe a komunálnej sfére. Zároveňnavrhuje smerovanie inštitúcií zodpovednýchza výrobu, distribúciu a spotrebu energiípri ich efektívnom využívaní. S tým súvisíaj koncepcia využívania obnoviteľnýchzdrojov v KSK. Dokument sa venuje zhodnoteniupotenciálu a návrhu ciest, ako ho využiťv oblasti bioenergií, geotermálnej energie,veternej, vodnej a solárnej energie. Koncepciav analytickej časti ukázala veľké možnosti,ktoré máme. Projekty budú financovanépredovšetkým zo štrukturálnych fondov EÚ,verejných i súkromných zdrojov.■■ Váš kraj ako jediný na Slovensku má vypracovanústratégiu rozvoja vidieka na najbližšíchsedem rokov. Čo od nej očakávate?Vidiecky charakter prevláda na väčšineúzemia nášho regiónu, preto kraj nemôžefungovať bez intenzívnej spolupráce s obcamia mestami. Je prirodzené, že každý starostasa snaží čo najviac získať presvoju obec, ale musíme sa spojiťv tých oblastiach, ktoré sú pre násdôležité z hľadiska dlhodobého plánovaniaa stratégie. To bol aj dôvod,prečo vznikla Rada pre rozvoj miesta obcí v KSK. Sú v nej zastúpené všetkymikroregióny a od jej členov očakávamepružný prenos informácií jedným i druhýmsmerom. Stratégia rozvoja vidieka jeprvým programovým dokumentom na podporujeho ekonomického rozvoja. Analýzaukázala, že stále sa nevyužíva potenciál, ktorývidiek jednoznačne má. Stratégia rozvojavidieka je nosným dokumentom KSK prenajbližších sedem rokov v oblasti vidieckejpolitiky. Do konca februára prostredníctvomprojektu vzdelávanie na vidieku pripraviaodborníci z regionálnych rozvojových agentúra našej Agentúry na podporu regionálnehorozvoja 36 pilotných projektových zámerova manuál využívania obnoviteľnýchzdrojov energie na vidieku i manuál rozvojavidieckeho turizmu. Podľa neho sa rozbehnevýučba v hotelových akadémiách a strednýchzdružených odborných školách, ktorépripravujú odborníkov pre vidiek.■■ Aké najdôležitejšie úlohy čakajú Košickýkraj v roku 2008?Obyvatelia kraja určite ocenia, že budemepokračovať v opravách ciest II. a III. triedyz prostriedkov Európskej investičnej banky.Dokumentácia je pripravená na 34 stavieb na81,7 km ciest s predpokladaným nákladomvyše 383 mil. korún. Chceme využiť aj možnosťich financovania z fondov EÚ – prioritnáos 5 ROP Regionálne komunikácie zabezpečujúcedopravnú obslužnosť regiónov. Na prípravezásobníka spolupracujeme aj s obcamia mestami na území kraja, obvodnými úradmidopravy. Predpokladaný termín realizácieprvých stavieb je koniec roka 2008, začiatokroka 2009. Hrubý odhad dostupných finančnýchprostriedkov na celé obdobie je 600 –800 mil. korún. Koncepčné materiály smerujúcek regionálnemu rozvoju plánujeme rozpracovaťpre jednotlivé subregióny. Strednéškoly v našej zriaďovateľskej pôsobnosti čakárealizácia schválených zmien z druhej etapyracionalizácie. Za mimoriadne dôležité považujemespracovanie koncepcie rozvoja odbornéhovzdelávania v kraji, regionálnu politikumládeže nášho kraja, akčný plán a koncepciuzdravotníctva. V oblasti cestovného ruchuchystáme stratégiu jeho rozvoja v regiónochdvoch národných parkov – Slovenský krasa Slovenský raj a v regióne Zemplín. 36 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Košický samosprávny krajS otvorenýma mysliacim srdcomKošický kraj má rozlohu 6 753 štvorcových kilometrov a zaberá 14 percent územia Slovenskejrepubliky. Vyše 766-tisíc jeho obyvateľov žije v sedemnástich mestách a 440obciach. Územie kraja zaberá viacero historických území, jedinečnosť každého z nichvytvára rozmanitý celok, či už prechádzame Gemerom, Abovom, Turňou, Zemplínom, čiSpišom. Tieto a ďalšie pohľady zvečnil aj popredný slovenský fotograf Alexander Jiroušekv reprezentačnej publikácii Východné Slovensko – Košický kraj, ktorá nedávno vyšlas podporou Košického samosprávneho kraja. Unikátne fotografie približujú históriu,prírodné krásy a scenérie krajiny, architektúru miest, metamorfózy prírody v rôznychročných obdobiach.pri Košiciach s rozlohou 296 hektárov. Budujesa od roku 1979 a orientuje sa prevažnena euroázijskú faunu. Návštevníci môžuobdivovať vyše 150 druhov zvierat z piatichkontinentov v počte takmer 850 jedincov.Prvým chovaným zvieraťom bol huculskýkôň. K atraktívnym a vzácnym exemplárompatrí medveď hnedý (odchov jeho pätorčiatbol zapísaný do Guinnessovej knihyrekordov), pavián pláštikový, rys ostrovid,pštros emu, jak tibetský a iné. Pri vchode jeumiestnené exotárium a minivivárium.Európsky unikát, chránený prírodný výtvorgejzír v Herľanoch vyviera zo zemev areáli bývalých kúpeľov. Je navŕtaný akoartézska studňa. Vodu chrlí do výšky 20 až28 metrov v intervaloch 32 až 36 hodín.Erupcia trvá asi 25 minút. Na rozdiel odiných gejzírov má nízku teplotu vody.Jediný drevený krytý most na Slovenskubol vybudovaný roku 1832 zo smrekovéhodreva ponad rieku Hornád v ŠtefanskejHute. Je 27 metrov dlhý a zaradili ho k technickýmpamiatkam. V roku 2000 vyšla jehopodoba na poštovej známke. Patrí k obdivovanýmobjektom známej Gotickej cesty Spišaa Gemera, rovnako ako kaštieľ v Betliari.Niekoľko naj...Najvzácnejší anglický prírodný parks rozlohou 80 hektárov je súčasťou kaštieľav Betliari, pôvodne poľovníckeho kaštieľarodiny Andrássyovcov, neskôr reprezentačnéhošľachtického sídla. Jeho základypoložil významný záhradný architekt HenrichNebien. Jeden z najkrajších anglickýchparkov bol v roku 1978 zapísaný dozoznamu významných historických záhradsveta. Park postupne prechádza dolesa bohatého na poľovnú zver. Slávne betliarskepoľovačky sem lákali aristokraciuz celej Európy.Najdlhší riečny kaňon na Slovensku je16-kilometrový Prielom Hornádu. Riekatu vytvorila kaňonovité údolie. Jeho brehypadajú z bočných hrebeňov a vrchov s veľkýmivýškovými rozdielmi, na niektorýchmiestach aj 300-metrovými. Prvý prechodpo tejto trase sa uskutočnil na zamrznutejhladine rieky vo februári 1906. Dnešnýchodník má sedem kovových mostíkova lávok, 320 metrov reťazí, 140 stúpačieka 70 metrov drevených lávok.Najstaršia parná lokomotíva na SlovenskuKatka vyrobená v roku 1884 premávana Detskej železnici v Košiciach od roku1956. Historickú vlakovú súpravu ťahá natrati dlhej 4,2 kilometra z Čermeľskéhoúdolia po Alpínku od 1. mája po poslednúseptembrovú nedeľu. Je jediná svojho druhunielen na Slovensku, ale aj v okolitýchkrajinách.Najväčšia zoologická záhrada na Slovenskua štvrtá na svete je zoo v KavečanochČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiInterfaceMesto Košice sa dostalo do druhého kolakandidatúry na Európske hlavné mestokultúry 2013 (s Prešovom, Nitrou a Martinom),ktoré bude trvať od januára do augusta2008. Na projekte Interface pracovalood februára 2007 vyše 100 odborníkovz oblasti umenia, histórie, regionálnehorozvoja a cestovného ruchu. Koncept Interface,logo a slogan kandidatúry stoja nakomunikácii o kultúre, ktorá je prirodzenousúčasťou života všetkých ľudí.Do projektu košickej kandidatúry sa významnezapojil aj Košický samosprávnykraj, okrem iného i prostredníctvom oživeniaštyroch historických ciest – gotickej,železnej, vínnej a cisársko-kráľovskej podnázvom Terra incognita. Je to výzva nielenpre mesto, ale pre celý región. Je to príležitosťna zviditeľnenie sa regiónu v Európe,na vytvorenie podmienok na rozvoj kultúrnychaktivít, cestovného ruchu, infraštruktúry,zlepšenie imidžu mesta a regiónu.„Košice sú veľké, otvorené a mysliacesrdce, sú prajné a priateľské. Košice, tosú tolerancia, úcta k slobode myšlienok,vyznaní, kultúr a národností. A k týmtoprívlastkom patrí pripísať aj mesto kultúry,“vyjadril podporu košickej kandidatúrepredseda Košického samosprávneho krajaZdenko Trebuľa.Celkové náklady projektu dosiahnu 2,5miliardy korún, z toho mesto bude financovať500 miliónov a Košický samosprávnykraj 340 miliónov korún, ďalšie zdrojeby v prípade víťazstva prišli z európskychštrukturálnych fondov, štátneho rozpočtu,rozpočtov miest Košického kraja i odsúkromných sponzorov.Marta SzattlerováFoto: Peter LičákFebruár 200837

Osobnosť Košickéhosamosprávneho krajaMožno bude aj šapitóVeď by sa aj patrilo, aby divadlo, ktoré vstupuje do šestnásteho roku svojej umeleckejexistencie, malo domovskú scénu, navyše, ak je jediné svojho druhu na Slovenskui v okolitých štátoch. Už sa o tom dlhší čas debatuje na príslušných miestach, dokoncav stratégii rozvoja kultúry Košického samosprávneho kraja sa uvažuje o získaní veľkéhošapitó, ktoré by slúžilo pre divadlo Romathan, ale aj aktivity iných divadiel a umeleckýchsúborov. Romathan totiž znamená dom pre ľudí.To by riaditeľ Romathanu Karel Adamdoslova zaplesal, lebo by sa mu splnilnajväčší sen. A celkom oprávnene. Doterajších46 premiérových predstavení divadlasi prišli pozrieť viac ako dva miliónydivákov, za ktorými cestujú po celom Slovensku,napríklad s úspešným projektomRómska história a tradície, ale i na festivalyrómskej kultúry do Francúzska, Česka, Maďarska,Poľska a inde. Mimochodom, prednedávnomsa Karel Adam v poľskom Krakovena Dňoch židovskej kultúry zoznámils hudobníkom svetového mena LeopoldomKozlowským, ktorého veľmi zaujali informácieo divadle i pripravovaná baladickyladená inscenácia s autentickými prvkamiSvedectvo o holokauste Rómov, ktorej premiérabude v máji.V divadle ju považujú za mimoriadne významnú,lebo o rómskom holokauste sa viei hovorí málo. Málokto vie, že počas druhejsvetovej vojny zahynulo v pracovných a vyhladzovacíchtáboroch vyše pol milióna Rómov.Podstatou predstavenia budú výpovedeRómov, ktorí zahynuli v koncentrákoch, mŕtvivstanú z hrobov a budú podávať svedectvoo tom, čo zažili. Autor literárnej predlohy MilanGodla i režisér Marián Balog, ktorí sa uždlhšie zaoberajú touto témou, získali množstvonámetov od rodín, ktoré stratili svojichblízkych počas holokaustu. Hudba, ktorúkomponuje Karel Adam, bude mať autentickýcharakter, lebo sa mu podarilo získaťveľa piesní, ktoré vznikli priamo v táborochsmrti. Scénu zverili osvedčenému ŠtefanoviHudákovi a kostýmy Danici Hanákovej, dlhoročnýmpracovníkom Štátneho divadlav Košiciach. Aj toto predstavenie bude financovanéz grantu Ministerstva kultúry SR, naktorého podporu sa nemôžu sťažovať ani priiných aktivitách.Na celkom opačnú stranu žánrovej rozmanitostipreskočia na začiatku budúcejdivadelnej sezóny, ktorej trhákom má byťpôvodná satirická komédia s nastavenýmzrkadlom do vlastných radov. Súbor si užvyslúžil potlesk za komediálnu Prešibanúrodinku, ktorá pranierovala niektoré negatívnečrty Rómov. Aktuálna téma, keď saRómovia rozhodnú emigrovať do Belgickači Anglicka, doma predajú všetok majetokvrátane strechy nad hlavou, po čase sa imtam znepáči, vrátia sa domov a podvodníckymspôsobom chcú pripraviť o dom vlastnýchpríbuzných.Aj keď je Romathan malé divadlo, má iba46 stálych zamestnancov, štrukturálne sa delína štyri sekcie: spevácku, tanečnú, orchestrálnua dramatickú, ktoré zahrnujú všetkypramene rómskej kultúry, a rómske divadloby si bolo ťažké predstaviť bez všetkých štyrochzložiek. Spev, tanec, hudba v kombináciis dramatickým umením to je možno výnimočná,ale charakteristická štruktúra preRómov. Vo väčšine predstavení účinkujecelý súbor, ak si to situácia vyžaduje, vediasi vypomôcť aj hosťovaním študentov z košickéhorómskeho konzervatória, presnejšiestrednej umeleckej školy. Aj pri ostatnej 46.premiére, keď uvádzali predstavenie Láskavčera a dnes, na motívy muzikálu Cigáni idúdo neba, mali „výpomoc“ konzervatoristova veľmi sa im osvedčila.V Košiciach hrajú prevažne na javiskáchv centrách voľného času, na zájazdoch v kultúrnychstrediskách, ale pre školákov a detiz rómskych osád i v telocvični či na školskejchodbe. Mobilné javisko by tento problémvyriešilo, mohli by hrať priamo v osadách,kde môžu vychovávať mladého diváka, ktorýv riadnom divadle nikdy nebol, nevie, ako samá v ňom správať, ani kedy treba zatlieskať.Preto už dramaturgicky ladia predstaveniatak, aby sa deti mohli zapájať do deja. Častoprídu po skončení hry, že aj ony chcú hraťv rómskom divadle. Pri kúpe mobilného javiska,na ktorom by sa dalo hrať i na lúke, bytiež pomohol grant z kultúrnych fondov.Cimbal, tanec, husličky, ach, tie rómskepesničky – je jedno z najúspešnejšíchpredstavení, kde sa spája hovorené slovos tancami, spevmi a hudbou. Aj to je spôsob,ako pôsobiť na mladých Rómov, abysa dozvedeli, čo všetko sa skrýva v rómskejkultúre. Láska k rómskemu folklóru priťahujea inšpiruje aj samotného riaditeľa. Pochádzaz rodinnej dynastie hudobníkov,doma neustále zneli staré melódie, z ktorýchpo hudobnej úprave vzniknú veľmikrásne piesne, ktoré sa môžu prezentovaťaj na pódiách.„Hrať naplno, dať divákovi srdce i dušu,spontánne, bezprostredne, bez ohľadu na to,či je to premiéra, alebohoci päťdesiata repríza,to je jednoducho v rómskejpovahe,“ trochu filozofujeriaditeľ. Rómoviamajú takú extrémnu povahu– na jednej stranecitlivosť, smútok, clivota,na druhej strane radosť –a medzitým nič. To jecharakteristické pre Rómov,všetko naplno, najednej i druhej strane.Róm vyjadrí naplno to,čo cíti, či v dobrom, čiv zlom.Marta SzattlerováFoto: archív Romathanu38 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Agentúra na podporuvýskumu a vývojaHlavným kritériom jekvalita projektuAgentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) vznikla zákonom č. 172/2005 Z. z.o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Od 1. júla 2005 sa tak stalanástupkyňou predchádzajúcej Agentúry na podporu vedy a techniky s tým, žeprebrala niektoré jej úlohy a zároveň sa v texte zákona definovali i viaceré nové. Čoto však znamená konkrétne? O tom sa už naša spolupracovníčka Marcela Košťálovározprávala s jej riaditeľom hosť. doc. Ing. Jánom Šedivým, CSc.■■ Najskôr si povedzme o hlavných úloháchagentúry.Veľmi stručne, ide o podporu špičkovéhozákladného a aplikovaného výskumu a vývojavo všetkých vedných odboroch a o účelovúpodporu výskumu a vývoja formou programovagentúry. Ďalšou úlohou je podporovaťmedzinárodnú spoluprácu a účasť výskumnýchsubjektov v európskych programocha projektoch. Plus prispievať k šíreniuvýsledkov výskumu a vývoja a zvyšovaniupovedomia spoločnosti o ich význame.■■ Konkrétne to znamená?Poskytujeme finančné prostriedky na riešenieprojektov. Hlavným kritériom je pritomkvalita projektu.■■ Kto môže podávať projekty?Štátny sektor, do ktorého samozrejme patríaj SAV, sektor vysokých škôl, podnikateľskýa neziskový sektor. Záujemca o podporuprojektu si musí najskôr zvážiť, do ktorejz výziev chce podať svoj projekt. Agentúratotiž vyhlasuje verejné výzvy, ktorých úplnéznenie uverejňujeme na našej webovej stránkewww. apvv. sk a zo zákona nám vyplývai povinnosť oznámiť ich vyhlásenie v niektoromz denníkov – robíme to v Hospodárskychnovinách. Pripravujeme tzv. všeobecnévýzvy na podporu výskumu a vývoja vovšetkých vedných odboroch, ale aj k programomagentúry, kde už napĺňame konkrétnejšieciele, pokiaľ ide o štátnu a vedeckú politiku- podpora mladých vedcov, doktorandova postdoktorandov, popularizácia vedy atď.Foto: M. Nemec■■ Ako napĺňate programové vyhlásenie vlády?Toto vyhlásenie deklarovalo hlavné priorityna budovanie vedomostnej spoločnosti naSlovensku. Konkrétne zvýšenie úlohy vysokýchškôl v oblasti vedy a výskumu, zvýšenievyužiteľnosti výstupov výskumu v priemyslea spoločenskej praxi, stimuláciu využitia výsledkovvýskumu a vývoja pre rozvoj maléhoa stredného podnikania a zvýšenie podporyvedy a výskumu súkromným sektorom.Potom orientácia vedy a výskumu na účasťv projektoch medzinárodných programova budovanie centier excelentnosti. Z toho vyplynuliisté úlohy pre ministerstvo školstva,a teda i pre nás. Aby sme ich naplnili, pripravilaAPVV štyri nové programy. Prvý napodporu spolupráce univerzít a SAV s podnikateľskýmprostredím, druhý na podporuvýskumu a vývoja v malých a stredných podnikoch,tretí na podporu vzniku a činnostivýskumných a vzdelávacích centier excelentnostia štvrtý na podporu prípravy projektov7. rámcového programu výskumu a vývojaEÚ. Keďže vláda ich 4. apríla minulého rokaschválila, spracovali sme následne výzvya v súčasnosti sme v záverečnej etape vyhodnocovaniauchádzačov o našu podporu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ Čo chystáte tento rok? Okrem už spomínanéhodokončenia vyhodnotenia.Najskôr by som ešte chcel uviesť, že APVVkaždoročne začiatkom roka vyhodnocuje dosiahnutévýsledky riešenia projektov financovanýchza uplynulý rok a pri končiacich saprojektoch ešte tri roky po ukončení sledujeme,ako riešiteľ uplatňuje získané výsledky.A boli aj prípady, že na základe tohto hodnoteniabolo financovanie projektov zastavenéalebo financie musel riešiteľ vrátiť. Noa, samozrejme, hlavnú časť práce agentúrypredstavuje vyhodnotenie nových výzieva zabezpečenie financovania a administráciavybraných projektov. Navyše, pokiaľ ideo rok 2008, spracovávame analýzu a mámeuž isté námety a poznatky z minulosti, na základektorých chceme niektoré výzvy, resp.postupy hodnotenia projektov modifikovať –ale pochopiteľne, diskutujeme i o úplne novýchaktivitách. Problémom je napríklad dofinancovanieúspešných projektov v spomínanom7. rámcovom programe EÚ, čo chcemeriešiť cez výzvu k programu agentúry.Ďalej začíname pracovať na príprave programupre dofinancovanie projektov v programeEUROSTARS, ktorý vychádza z EÚ a jezameraný na podporu výskumu v malýcha stredných podnikoch. Dôležitou úlohou jeaj zabezpečovanie podporného systému pre7. rámcový program EÚ. Cieľom podpornéhosystému je zabezpečovať osvetu a metodickúpomoc pri príprave kvalitných projektov, čoje dôležité i preto, že Slovensko bolo v predošlýchprogramoch neúspešné. Napríkladv 6. rámcovom programe bolo v čerpaní peňazídoslova na chvoste. A chceme sa viac zameraťi na propagáciu našej práce a popularizáciuvýskumu a vývoja, aby verejnosť o násviac vedela a viac aj chápala význam vedya výskumu pre spoločnosť.■■ O financiách síce hovoríme od začiatku –ako to s nimi vyzerá konkrétne?Sme nezávislá národná grantová agentúra,ktorá je rozpočtovou organizáciou napojenouna štátny rozpočet cez MŠ SR. V závislosti odtoho o akého prijímateľa podpory ide a o akýprojekt ide, projekt financujeme buď až nasto percent, ak ide o projekt základného výskumu,alebo ak ide o aplikovaný výskum,tak je suma len polovičná a zvyšok musí byťfinancovaný z iných zdrojov. V roku 2007rozpočet agentúry predstavoval 870 miliónovkorún. V roku 2008 bol rozpočet zvýšený na968 miliónov korún.■■ Stačí to?Keď vám poviem, že len v ostatnej všeobecnejvýzve došlo, oproti predchádzajúcejk nárastu počtu prihlásených projektovz 570 na 740 projektov, pričom boli podanéprojekty za viac ako 4,8 miliardy korúnna obdobie troch rokov riešenia... Iste, nievšetky projekty vyhodnotia odborné orgányagentúry ako kvalitné a zodpovedajúcezameraniu výziev. Ale aj tak mnoho kvalitnýchprojektov nemôže byť financovanýchz dôvodu nedostatku financií. Preto by smeiste privítali ešte väčší objem financií. Zároveňvšak treba ďalej hľadať cesty pre podstatnézvýšenie podpory výskumu a vývojaaj zo súkromného sektora.■■ Ponúkate záujemcom ešte niečo okrem financií?Nie každý predsa dokáže sformulovaťprojekt na sto percent.Práve preto sa na nás môže obrátiť každý,kto potrebuje poradiť a pomôcť. Máme projektovýchmanažérov, ktorí sa podieľajú napríprave programov, resp. dobre poznajú ichzameranie a obsah výziev a vedia teda kvalifikovaneporadiť so všetkým čo treba. Navyše,každý rok organizujeme aj výročnúkonferenciu, kde informujeme o našich zámerocha ku každej výzve tiež pripravujemeinformačné dni. Nielen v Bratislave, ale aj vovšetkých regiónoch Slovenska.Február 200839

Po koľajach už 160 rokovÚctyhodných 160 rokov – práve toľko ich ubehlo od chvíle, keď územím Slovenska prvýkrátprešiel vlak. Stošesťdesiat rokov je už pozoruhodná história – na spomienky, bilanciu,porovnanie, ale aj na vízie do ďalších desaťročí. Hoci 160 sviečok by sa na tortuzmestilo len ťažko, za každou z nich sa skrýva niečo, čo železnica Slovensku priniesla,k čomu dopomohla, čo všetko ovplyvnila, ale aj čo zobrala a sproblematizovala. Je to„dáma“, ktorá dnes v každom prípade vyzerá lepšie ako v časoch začiatkov.Fakty z histórieŽeleznica Slovensko sprevádza už58 270 dní. Úplne prvou verejnou železničnoutraťou nielen na našom území Slovenska,lež celého vtedajšieho Uhorska, bolakonská železnica z Bratislavy do Trnavy,ktorej prvý úsek bol verejnosti odovzdanýroku 1840. Keďže v tomto prípade nešloo využitie motorickej sily, za skutočný deňzrodu železníc na Slovensku považujemeaž príchod prvého „naozajstného“ vlaku– ako železničiari hovoria „železo na železo“– 20. augusta 1848, keď dorazil po novopostavenejtrati z rakúskeho Marcheggu(konečnej stanice odbočky z magistrálnejSevernej železnice cisára Ferdinanda) doBratislavy prvý parný vlak. Táto lastovičkavšak ešte dlho „leto neprivolala“; v obdobínasledujúcich 20 rokov sa totiž na Slovenskudokončila iba trať z Bratislavy do Pešti(1850) a krátky úsek Tiskej železnice (1860,na Slovensku Košice – Čaňa).Zásadným prelomom sa stalo až rakúsko-maďarskévyrovnanie v roku 1867.Uhorská snaha postaviť si vlastné, od Rakúskanezávislé exportné železničné trate,viedla k výstavbe viacerých tratí aj na územídnešného Slovenska. V roku 1872 boladokončená Košicko-bohumínska železnicaa Uhorská severná železnica (na Slovenskutrate Fiľakovo – Zvolen – Kremnica – Vrútky),v roku 1873 nasledovali Uhorská severovýchodnáželeznica (na Slovensku Košice– Čop) a Prešovsko-tarnowská železnica.Napokon v roku 1874 sa podarilo dokončiťvýstavbu tratí Gemerských priemyselnýchželezníc z Fiľakova cez Rožňavu do Dobšinejs odbočkou Jesenské – Tisovec a Prvejuhorsko-haličskej železnice (na SlovenskuMichaľany – Lupkowský priesmyk). Možnokonštatovať, že práve počas krátkehoobdobia rokov 1867 – 1874 boli vybudovanézákladné obrysy našej dnešnej železničnejsiete.Hlavným motívom horúčkovitej výstavbytýchto zväčša súkromných železníc narozhraní 60. a 70. rokov 19. storočia bolaštátna garancia zúročenia investovanéhokapitálu. V hlbokej kríze prvej polovice70. rokov sa však takáto motivácia ukázalanehospodárna a štát od nej upustil. Ďalšiaželezničná výstavba, orientovaná na lacnéa stavebne nenáročné miestne železnice,sa potom rozbehla až začiatkom 90. rokov;súkromný stavebný kapitál bol pritom motivovanýprísľubom štátu prevziať organizáciuprevádzky na dohotovenej železniciza 50 % jej hrubých príjmov. Tak bolo naSlovensku do konca 1. svetovej vojny postavenýchtakmer 50 lokálok (medzi nimiaj technicky náročné ozubnicové aleboelektrifikované železnice).Vznik samostatnej ČSR v roku 1918 nastolilproblém nedostatočného železničnéhoprepojenia Slovenska so zvyškom republikya otvorenia jeho surovinového bohatstvapriemyselnému využitiu. Zákon 235/1920Z. z. ustanovil v podstate dobudovanie stredoslovenskejtransverzálnej železnice v líniiVeselí nad Moravou – Nové Mesto nadVáhom – Trenčín – Žabokreky – Prievidza– Horná Štubňa – Banská Bystrica – ČervenáSkala – Margecany – Košice – Bánovcenad Ondavou – Vojany – Užhorod. Prevažnúväčšinu vytýčených tratí sa do konca 30.rokov 20. storočia skutočne podarilo postaviť.Pomerne intenzívna výstavba železnícna Slovensku pokračovala aj v rokoch 2.svetovej vojny. Hlavným motívom sa tentorazstalo odtrhnutie južných území po Viedenskejarbitráži, ktoré spôsobilo odrezanieviacerých tratí na strede a východe Slovenskaod ostatnej železničnej siete. Hoci bolov tomto období rozpracovaných viacero stavieb,pre krátkosť času sa podarilo dokončiťiba trať Prešov – Strážske.Po 2. svetovej vojne sa situácia začalameniť – do hry vstúpil nový hráč – mocnejúcacestná doprava. A tak sa až dodnespoložili nové koľajnice iba v úsekuTurňa nad Bodvou – Rožňava (roku 1955tak vznikla celistvá línia tzv. južného ťahuz Košíc do Zvolena), v úseku Veľký Krtíš –Malé Straciny – št. hr. (využitie hnedouhoľnéholožiska v Malých Stracinách) a medziUžhorodom, Maťovcami a Haniskou priKošiciach (širokorozchodná trať, určená nabezprekládkovú dopravu surovín zo ZSSRpre Východoslovenské železiarne). Investičnéaktivity sa čoraz väčšmi sústreďovalina modernizáciu a zvýšenie výkonnostijestvujúcich tratí a uzlov.Železnica si svoju históriu vážiVšetky najpodstatnejšie, prelomovéa dôležité udalosti súvisiace so železnicamina Slovensku komplexne dokumentuje,zhromažďuje, zhodnocuje, odborne spravujea prezentuje Múzejno-dokumentačnécentrum (MDC). Vzniklo v roku 1983 akoorganizačná zložka niekdajšej Správy Východnejdráhy ČSD v Bratislave. Od roku1994 je oddelením Výskumného a vývojovéhoústavu železníc (VVÚŽ). Výsledkomdoterajšej aktivity MDC je systematickyusporiadaný zbierkový fond v oblasti trojrozmernýchpredmetov, spracovaná zbierkakníh, fotografií, výkresov a spisovéhomateriálu, dokumentujúce dejiny železnícna území Slovenska, realizuje archívnya knižničný servis pre individuálnychbádateľov. V Múzeu dopravy Slovenskéhotechnického múzea je inštalovaná stála expozíciadejín železníc. Veľkým úspechomje vydanie knihy Dejiny železníc na územíSlovenska, ktorá práve v roku 160. výročiavychádza v II. vydaní.Pri realizácii viacerých činností s MDCintenzívne spolupracujú nehonorovanídobrovoľníci. Sú združení v občianskychzdruženiach, pôsobiacich v Bratislave, Ha-40 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

niske pri Košiciach, Poprade, Prievidzi,Tisovci, Vrútkach a Zvolene. Ťažisko ichčinnosti spočíva v starostlivosti o prevádzkyschopnéhnacie historické železničnévozidlá. Vo vzájomnej spolupráci sú realizovanéjazdy nostalgických vlakov a výstavyzbierkového fondu MDC, každoročnýceloslovenský zraz prevádzkyschopnýchslovenských i zahraničných historickýchželezničných vozidiel v bývalom rušňovomdepe Bratislava východ, ako aj celosezónnaprevádzka regionálneho železničnéhomúzea Výhrevňa Vrútky. V súčasnosti saMDC venuje výstavbe národného železničnéhoparku v rušňovom depe Bratislavavýchod, ako aj revitalizácii ozubnicovej železnicePohronská Polhora – Tisovec zavedenímturistických parných vlakov.Železničná súčasnosťPo rozdelení ČSFR vznikli 1. januára1993 Železnice Slovenskej republiky(ŽSR). Od 1. januára 2002 sa ŽSR podľaProjektu transformácie a reštrukturalizácieŽSR rozdelili na dva samostatné subjekty– ŽSR a Železničnú spoločnosť, a.s. (ZSSK). A následne 1. januára 2005 saZSSK rozdelila na Železničnú spoločnosťSlovensko, a. s., zabezpečujúcu osobnúdopravu, a Železničnú spoločnosť CargoSlovakia, a.s., zabezpečujúcu nákladnúdopravu.ŽSR zabezpečujú prepravné a dopravnéslužby, ktoré zodpovedajú záujmom dopravnejpolitiky štátu a požiadavkám trhuvrátane súvisiacich činností. Hlavnýmpredmetom činnosti ŽSR je od 1. januára2002:– správa a prevádzka železničnej dopravnejcesty (ŽDC),– poskytovanie služieb súvisiacich s obsluhouŽDC,– zriaďovanie a prevádzkovanie železničných,telekomunikačných a rádiovýchsietí,– výstavba, úprava a údržba železničnýcha lanových dráh,– ďalšie podnikateľské činnosti zapísanév obchodnom registri.Budúcnosť ŽSRŽelezničná sieť ŽSR tvorí súčasť rozvojovýchplánov EÚ a systémov financovaniav rámci EÚ. Časť siete je zahrnutá dodopravných koridorov Európy. Železničnádoprava vysokou mierou zaisťuje bezpečnosťdopravy a je najekologickejšímspôsobom dopravy. Železnice majú ambíciuprostredníctvom modernizácie tratí,projektu revitalizácie železničných staníca svojho celkového rozvoja začleniť sa doeurópskeho integrovaného železničnéhopriestoru. V roku 2008 plánujú ŽSR otvorenietrakčnej meniarne v Kuzmiciacha realizáciu komplexnej rekonštrukcieZAUJÍMAVOSTI O ŽSRŽSR spravujú:• 6 877 km koľají normálneho, širokého a úzkehorozchodu tratí,• 1 923 km tratí zabezpečených zabezpečovacímzariadením,• 1 159 priecestí so zabezpečovacím zariadením,• 8 773 výhybiek,• 76 tunelov o celkovej dĺžke 43,3 km,• 2 283 mostov o celkovej dĺžke 46,7 km,• 2 344 železničných priecestí,• 3 848 budov.• Najzápadnejšia železničná stanica ŽSR je ZáhorskáVes (trať Zohor – Záhorská Ves).• Najsevernejšia železničná stanica ŽSR je Čiernepri Čadci zastávka (trať Čadca – Skalité Serafínov– Zwardoń).• Najvýchodnejšia železničná stanica ŽSR jeČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniitrakčného vedenia na trati Kuzmice – Kalša– Slanec. Z programovacieho obdobiado roku 2013 medzi najvýznamnejšie projektypatrí modernizácia železničnej trateNové Mesto nad Váhom – Púchov, úsekNové Mesto – Zlatovce, modernizácia trateŽilina – Krásno a realizácia zriaďovacejstanice v Žiline – Tepličke. Foto: archív ŽSRželezničná stanica Stakčín (trať Humenné –Stakčín).• Najjužnejšia železničná stanica ŽSR je železničnástanica Komárno Dunaj slúžiaca lennákladnej doprave.• Najzaujímavejší tunel je Telgártsky tunel,ktorý umožnil vytvoriť slučku potrebnú na to,aby trať vystúpala v tuneli pod sedlo Besník.• Najdlhší most na Slovensku je 450 m dlhýmost ponad rieku Váh medzi železničnýmistanicami Šaľa a Trnovec nad Váhom v km117,45 – 118,00 trate Bratislava – Štúrovo.• Prvou železničnou traťou na Slovensku bola15,2 km dlhá konská železnica Bratislava –Svätý Jur, ktorej výstavba sa začala v roku1838 a daná do prevádzky bola 27. septembra1840.• Najstaršia budova železničnej stanice na Slovenskuje budova konskej železnice Bratislava– Trnava – Sereď z rokov 1838 – 1840.• Najmladšia železničná stanica na Slovensku ježelezničná stanica Bratislava-Petržalka, ktorábola slávnostne otvorená 10. júna 1998.• Najdlhší priamy úsek bez zákrut je medziDvormi nad Žitavou a Novou Vieskou na tratiBratislava – Štúrovo s dĺžkou 17,5 km.Február 200841

Diaľnica D1 Važec –MengusovceDiaľnica D1 sa dotýka existujúceho komunikačnéhosystému, t. j. ciest I/18, III/018144,II/538 a poľných ciest, ktoré sa v rámci stavbyupravia alebo preložia. Celá stavba pozostávaz asi 120 stavebných objektov a prevádzkovýchsúborov. Rozhodujúcimi sú objekty 101Diaľnica D1 a veľké mostné objekty spolus podjazdom Lučivná. Na stavbe je spolu 21mostných objektov, z toho 10 priamo na diaľnici,a jedna lávka pre peších.V rámci zabezpečenia migračných koridorovpre zver bol navrhnutý presypaný objekt– podjazd Lučivná, ako aj zväčšené dĺžkytakmer všetkých diaľničných mostov. Nastavbe sú realizované dve protihlukové bariéry.Na celej diaľnici je vybudovaná diaľničnákanalizácia s odvedením vôd cez odlučovačeropných látok do recipientov.ÚvodÚsek diaľnice D1 Važec – Mengusovce bolnavrhnutý a je realizovaný v súlade s Programomrozvoja diaľničnej siete Slovenskej republiky.Je súčasťou základného diaľničnéhoťahu D1 v smere východ – západ, ktorý budepo dobudovaní súčasťou európskej cesty E50Paris – Nurnberg – Praha – Brno – Trenčín– Žilina – Košice – Užhorod s pokračovanímcez Ukrajinu ďalej na východ.Diaľnica v tomto úseku prechádza dvomakrajmi – Žilinským a Prešovským, dvomaokresmi – Liptovský Mikuláš a Poprad,a štyrmi katastrálnymi územiami – Važec,Štrba, Mengusovce, Lučivná. Trasa prechádzaochrannými pásmami TANAP-ua NAPANT-u, čo si vyžiadalo návrh a realizáciuviacerých opatrení hlavne z pohľaduzabezpečenia existujúcich migračných ťahovzveriny v danom území.História projektovejprípravy stavbyProjektová príprava, ako i samotná prípravastavby boli realizované v nasledujúcej časovejpostupnosti:– technická štúdia, spracovaná v roku 1995,– dokumentácia pre územné rozhodnutie,rok 1996,– posúdenie vplyvu stavby na životnéprostredie, august 1996,– záverečné stanovisko MŽP SR, december1996,– územné rozhodnutie bolo vydané v marci1997,– dokumentácia pre stavebné povolenie bolaspracovaná v marci roku 1997 a v roku1998 bolo na stavbu vydané stavebné povolenie,– v máji roku 1998 bola spracovaná dokumentáciapre výber zhotoviteľa stavby (dokumentáciapre súťažný návrh) a v polovicitoho istého roku prebehla súťaž na zhotoviteľastavby.Investorsky stavbu pripravovala Slovenskáspráva ciest Bratislava (SSC), neskôr Národnádiaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava(NDS). Všetky stupne projektovej dokumentáciespracoval Dopravoprojekt, a. s., Bratislava(s výnimkou posúdenia vplyvu stavbyna životné prostredie).Rozsah stavbyDiaľnica D1 v úseku Važec – Mengusovceje navrhnutá ako štvorpruhová, smerovo rozdelená,komunikácia kategórie D 26,5/100.Celková dĺžka tohto úseku je 12,225 km.Trasa diaľnice obchádza severne obceVažec a Štrbu, obec Mengusovce obchádzajužne. Na začiatku úseku trasa nadväzujena už spojazdnenú časť diaľnice D1Hybe – Važec. Koniec úseku sa nachádzapri obci Mengusovce v mimoúrovňovej križovatke,kde bude trasa dočasne napojenána jestvujúcu cestu I/18. Navrhovaná diaľnicav predmetnom úseku bude plniť predovšetkýmfunkciu tranzitnej komunikácieso zabezpečením napojenia VysokýchTatier. Pre napojenie existujúceho komunikačnéhosystému sú navrhnuté tri mimoúrovňovékrižovatky. Prvá je na začiatkuúseku pri obci Važec, druhá je pri obci Štrbav km 7,170 a tretia mimoúrovňová križovatkaje pri obci Mengusovce na 12,153kilometri. Tá zabezpečí napojenie diaľnicena existujúcu cestu I/18 aj po spojazdnenínadväzujúceho úseku diaľnice Mengusovce– Jánovce.Technické riešenie stavbySmerové a výškové vedenie diaľnice bolotakmer na celom úseku ovplyvnené pomernenáročným horským terénom s členitýmreliéfom a miestami aj zložitými geologickýmipomermi vyžadujúcimi zodpovedajúcesanačné opatrenia ako odvodňovaciea stabilizačné rebrá.Parametre smerového a výškového vedeniasú navrhnuté na návrhovú rýchlosťv n= 100 km/h. Na trase je navrhnutých 9smerových oblúkov s polomermi R = 1 000 až3 000 m s prechodnicami s dĺžkou L = 210 až350 m. Diaľnica prechádza extravilánovýmúzemím obcí v prevažnej miere poľnohospodárskymipozemkami.Výškové vedenie diaľnice zohľadňuje konfiguráciuterénu a umelé prekážky, ktorékrižuje. Maximálny pozdĺžny sklon je 3,4 %a minimálny pozdĺžny sklon je 0,67 %. Lomyvýškového vedenia sú zaoblené výškovýmioblúkmi s polomermi R = 14 000 až 45 000 m.V predmetnom úseku je diaľnica vedená najvyššímbodom celého diaľničného ťahu D1,a to vo výške 906,25 m n. m. V blízkosti tohtobodu bude umiestnené obojstranné diaľničnéodpočívadlo.V trase diaľnice sú navrhnuté dva úsekys pruhom pre pomalé vozidlá v zmysle zásadstanovených STN 73 6101.Najzaujímavejším mostom z pohľadujeho budovania je mostný objekt pod pracovnýmoznačením 210 nachádzajúci sa natrase diaľnice medzi obcami Štrba a TatranskáŠtrba v blízkosti diaľničnej križovatkyŠtrba. Ide o pätnásťpoľový mostný objekts celkovou dĺžkou 600 m, prekonávajúcitrať ŽSR, cestu III/018144 a potok Mlynicas jeho údolím. Most má štandardné rozpätiadĺžky 41 m a je prakticky celý v konštantnompozdĺžnom sklone 3,4 %. V celej dĺžkeje v smerovom oblúku 1 350 m. Smerovéa výškové vedenie diaľnice v mieste mosta soznačnou maximálnou výškou nad terénom,ako aj prekonávaná prekážka – hlavná železničnátrať, viedli k rozhodnutiu vybudovaťnosnú konštrukciu mosta technológioupostupného vysúvania. Predmetná technológiaspočíva v budovaní nosnej konštrukciena jednom mieste – vo výrobni, po jednotli-42 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

vých taktoch (štandardný takt dĺžky 20,5 m)s jej postupným vysúvaním do definitívnejpolohy. Samotné vysúvanie konštrukcie sarealizovalo po klzných ložiskách osadenýchna spodnej stavbe za pomoci hydraulickýchlisov. Celá konštrukcia sa postupne po týždňovýchcykloch nasúvala po pilieroch aždo definitívnej dĺžky. Maximálna tiaž vysúvanejkonštrukcie bola pri poslednom takte„úctyhodných“ 15 400 t.Dnes môžeme konštatovať, že rozhodnutiebudovať konštrukciu touto technológiou,ktorá bola pri monolitickom betónovom mostena Slovensku použitá prvýkrát, bolo správne.Predmetná technológia značne urýchlilavýstavbu mosta a minimalizovala obmedzeniana trati ŽSR.Ďalším z dominantných mostov je objektna začiatku úseku, ktorý prekonáva cestuI/18, trať ŽSR, križovatkovú vetvu a potokMlyničná voda. Most má dĺžku 420 m s maximálnympoľom 36 m. Ide o monolitickúpredpätú jednokomorovú konštrukciu budovanúna podpernej skruži.Už spomínaný podjazd Lučivná je presypanáželezobetónová dvojotvorová konštrukcia,ktorá vedie diaľnicu popod zalesnenéúzemie, ktoré tvorí migračný koridorpre zver. Dĺžka objektu je 250 m. Objekt jepresypaný a bol budovaný v otvorenej stavebnejjame. Objekt je navrhnutý na plnýdiaľničný profil bez redukcie šírkovéhousporiadania, ako i výškového priechodnéhogabaritu. Z technologického hľadiskaje objekt vybavený vnútorným osvetleníms akomodačnými zónami, ako i predportálovýmosvetlením. V objekte je taktiežumiestnené po obidvoch stranách ľavéhoi pravého otvoru bezpečnostné osvetlenieuchytené na rímsach.Počas prejazdu novootvoreným úsekomdiaľnice prechádzame popod lávku prepeších, ktorá je navrhnutá ako oblúkovájednopoľová železobetónová konštrukcias previsnutými koncami. Nosná konštrukciabola realizovaná na podpornej skružia aj vďaka kvalitne zvládnutej realizáciiupúta jednoduchosťou a eleganciou.ZáverRealizácia stavby sa začala v septembri1998. Do predčasného užívania bol úsekuvedený v decembri 2007. V rámci predčasnéhoužívania je k dispozícii časť diaľnicev polovičnom profile v dĺžke asi 7,7km a časť v plnom profile. Ukončenie stavbybude v októbri roku 2008.Zhotoviteľom stavby je firma Inžinierskestavby, a. s., Košice, pričom na realizácii sapodieľa taktiež Doprastav, a. s., závod Zvolen.Počas dvoch mesiacov prevádzkovaniatohto úseku diaľnice je možné konštatovať,že zámysel otvoriť predčasne tentoúsek, aj keď sčasti len v polovičnom profile,bol správny a zlepšil plynulosť a hlavnebezpečnosť dopravy v tejto lokalite.Pri prechádzaní tohto úseku diaľnice simôže verejnosť dnes už lepšie vychutnaťpohľad na okolitú krásnu prírodu a hlavnena prekrásnu panorámu Vysokých Tatier.Popritom bude rovnako pozitívne vnímanýi citlivý návrh vedenia diaľnice s jej zaujímavýmikonštrukciami a celý dojem saznásobí po definitívnom ukončení stavbya otvorení plného profilu diaľnice s kompletnouvybavenosťou.Ing. Jaroslav GuothDopravoprojekt, a. s, Bratislava,Stredisko Liptovský MikulášČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFebruár 200843

Podpora firemnej filantropieMorálnea zodpovedné je pomáhaťNadácia Pontis je jednou z najväčších grantových a operačných nadácií na Slovensku.Okrem iných činností podporuje aj firemnú filantropiu a presadzuje spoločenskúzodpovednosť firiem. Od roku 2002 je jej riaditeľkou Lenka Surotchaková.Rozprávala sa s ňou Tatiana Jaglová.■■ Z vášho pohľadu riaditeľky, bolo tých desaťrokov činnosti nadácie, ktoré ste vlani zavŕšili,úspešných?Nadácia Pontis je príbeh o ľuďoch, ktoríveria v silu občianskej spoločnosti, majúodvahu riskovať a zároveň tvrdo a profesionálnepracovať. O ľuďoch, ktorým nie jejedno, v akej krajine žijú, ako sa správajúk sebe a svojim susedom alebo prírodnýmzdrojom... O ľuďoch, ktorí vedia, že ich zodpovednosťoua morálnou povinnosťou je pomáhaťtam, kde demokracia, právny štát čirešpektovanie ľudských práv nie sú súčasťoupolitickej reality. Za desať rokov sme, vďakaštedrosti našich partnerov z podnikateľskéhosektora, našich zahraničných donorova slovenských občanov mohli v otvorenejsúťaži podporiť takmer stovky rozmanitýchprojektov, takmer 500 mimovládnych organizácií,udelili sme 59 pôžičiek v celkovej sume20 mil. Sk., odovzdali sme sedem hlavnýchcien Via Bona Slovakia, vytvorili a zorganizovalisme tri semestrálne kurzy o západnomBalkáne pre vysokoškolákov i pokročilých.Prispeli sme aj k mobilizácii tisícok mladýchľudí, aby sa zúčastnili na voľbách na Slovensku,v Srbsku, na Ukrajine, Chorvátsku,v Bielorusku. Mohli by sme hovoriť o desiatkachseminárov, študijných ciest a medzinárodnýchkonferencií na Slovensku aj v zahraničí,o občianskom vzdelávaní, spoločenskejzodpovednosti firiem, reformných politikáchči len situácii v niektorých krajinách, napríkladv Bielorusku, Srbsku, Iraku, na Kube...Foto: archív■■ Ktoré aktivity nadácie pokladáte v súčasnostiza najaktuálnejšie?Napríklad Trhovisko neziskoviek – Ideaxchange.Jeho cieľom je ukázať rôznorodosťa širokospektrálnosť práce mimovládnychorganizácií. Vlani na ňom v Bratislave, Košiciach,Liptovskom Mikuláši či Nitre prezentovaločinnosť 55 mimovládok a prišlo naňtakmer 10 000 návštevníkov. V tomto rokupôjdeme aj do Prešova, Banskej Bystrice ajna trenčiansku Pohodu. Nadväzujúc na projektyfiremného dobrovoľníctva sme minulomroku spoluiniciovali založenie skupinyfiriem Engage. Teší ma, že prvý spoločnerealizovaný projekt Naša Bratislava, na ktoromsa zúčastnilo 400 dobrovoľníkov z 20firiem pracujúcich na 17 projektoch mimovládnychorganizácií, mal za sebou na koncisvojho konania hmatateľný výsledok. Svedčíto o obrovskom potenciáli firemnéhodobrovoľníctva na Slovensku. Skvelé je ajto, že na Slovensku sú firmy, ktoré serióznerozmýšľajú o efektivite svojho darcovstvaa zapojili sa do medzinárodne uznávanejmetodiky Štandard – komunitné investovanie.Rovnako možno oceniť aj dobrovoľnýzáväzok osemnástich firiem, členov organizácieBusiness Leaders Forum, pristupovaťk svojmu podnikaniu zodpovedne. Našanadácia bola jeho spoluzakladateľkou a užpäť rokov ho administruje.■■ Nadácia Pontis tento rok už po ôsmykrátudelí ceny Via Bona Slovakia firmám a podnikateľom,ktorí rozvíjajú v SR firemnú filantropiua snažia sa podnikať spoločensky zodpovedne....Ocenenie Via Bona Slovakia je na Slovenskujedinečné. Je výrazom úcty a poďakovaniafirmám a podnikateľom, ktorí na Slovenskurozvíjajú koncept firemnej filantropiea spoločenskej zodpovednosti firiem. Za uplynuléroky sme dostali takmer 500 nominácií,na hodnotení sa podieľalo takmer 60 odborníkovz radov podnikateľskej, mimovládnej,novinárskej, umeleckej, učiteľskej obce. Každýrok sa viac a viac snažíme skvalitniť hodnotiaciproces, pričom nás teší, že priamoúmerne so sprísnením výberového procesurastie kvalita a hĺbka partnerstiev nominovanýchprojektov. Rovnako aj spätná väzba odfiriem, ktoré súťažia o hlavnú cenu.■■ Nadácia Pontis má v programe pomáhať ajiným krajinám...Slovensko je dnes členom OECD, EÚa iných medzinárodných fór a to nás na niečozaväzuje. Využívame skúsenosti, ktorénaša krajina nadobudla v procese transformáciepo roku 1989 a zápase o otvorenúdemokratickú spoločnosť. Vtedajšia solidaritaa pomoc zo zahraničia sú pre nás záväzkompokračovať ďalej v tejto misii vočimenej rozvinutým krajinám.■■ Na čo sústreďujete svoje aktivity v inýchkrajinách? Kde všade pôsobíte?Na západnom Balkáne, Kube, v Bieloruskua inde. V Srbsku je naším cieľom pomôcť vybudovaťsilnú občiansku spoločnosť, zloženúzo životaschopných mimovládnych organizácií,schopných vytvárať dlhodobé partnerstvás podnikateľským sektorom. Rovnako je našouambíciou pomôcť posilniť kapacity Srbskapre integráciu do Európskej únie a aktivizovaťpre tento cieľ mládež. Pomohli smetu založiť dva mládežnícke kluby, navštevujúich nezamestnaní mladí ľudia i srbskí utečenciz Kosova. V pohraničnom meste Pirot našlivďaka nášmu projektu v gumárenskej firmeprácu mladí nezamestnaní, z Nišu sa s firemnoupodporou stalo „zelené mesto“ a s ďalšímidvanástimi organizáciami z celého Srbskapracujeme na vytvorení zmysluplných partnerstievs podnikateľským sektorom a miestnousamosprávou.■■ Je známe, že pri tom pomáhajú naši experti,ba dokonca aj mladí ľudia...Realizujeme napríklad súťaž o najlepšiudiplomovú prácu z oblasti západného Balkánu,balkánske štúdiá pre univerzitných študentovaj expertov, s cieľom prispieť k rastunovej generácie odborníkov na západnýBalkán na Slovensku. O našich odborníkovje najmä pre blízkosť histórie, kultúrnej tradíciei jazyka, veľký záujem aj v Bielorusku.Na Slovensku sme zorganizovali desiatkyverejných akcií na zvýšenie solidarity a povedomiao útlaku občianskych aktivistov naKube. V tomto úsilí nás podporili bývalí disidentiaj viacerí slovenskí politici, ktorí adoptovanímpolitického väzňa ukázali, že ichľudský horizont presahuje hranice Slovenskaa že ľudské práva sú pre nich dôležité.Nielen zbierkou, Klietkou solidarity, ale ajvýstavou Ploty hanby sme sa pokúsili priblížiťslovenským občanom, ako vyzerá situáciav totalitných režimoch. Drastické záberyz koncentračných táborov, väzení z Barmy,Číny, Kuby, Bieloruska, Severnej Kórey, videlov deviatich mestách takmer 8 000 ľudí.■■ O čo sa budete usilovať v najbližšej budúcnosti?Najmä o finančnú udržateľnosť mimovládnehosektora, zvýšenie jeho kredibilityv očiach verejnosti, nájsť nové spôsoby, akokomunikovať o našich aktivitách a výsledkochpráce s médiami a verejnosťou. Ďalejsa chceme pokúsiť presvedčiť predstaviteľovvlády o prospešnosti vzájomného efektívnehodialógu s MVO – takýto dialóg existujenapr. na úrovni MVO združených v PlatformeMVRO (organizácií pracujúcich v oblastirozvojovej pomoci), s MZV SR a pomáhaťzvyšovať prestíž Slovenska v EÚ. 44 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Výroba elektriny a veľkoobchodný trhSilová elektrina (power component) od ENEL Slovenských elektrární má na maloobchodnej cene elektrickej energie podiel iba 44 %.Napríklad pre segment domácností neprekročil medziročný rast silovej elektriny päť percent.Transparentne a bezdiskriminácieAko súčasť firemnej predajnej stratégieENEL Slovenské elektrárne pripravili narok 2008 podmienky súťažného a nediskriminačnéhovýberu obchodných partnerovna uzatvorenie zmlúv na dodávkuelektriny v roku 2008, ktorý zahŕňa transparentnýspôsob stanovenia cenovej úrovne.Transparentnosť dokumentuje aj fakt,že účastníci tendra mohli ponúknuť zaodobranú energiu cenu nula korún. ENELSlovenské elektrárne teda ceny vopred nestanovujú,pretože o veľkoobchodnej cenerozhoduje dopyt a konkurenčný boj medzifirmami, ktoré sa prihlásili do aukcie.Predaj cez aukciu prebieha tak, že zovšetkých cenových ponúk sú akceptovanéponuky s najvyššou ponúkanou cenou, aleso všetkými subjektmi, ktoré uspeli v aukcii,sa uzatvára zmluva pri tzv. marginálnejcene, teda najnižšej cene spomedzivíťazných ponúk. Napríklad v aukcii naelektrinu vyrobenú v roku 2008, ktorá sakonala v júni 2007, dosiahla najvyššia ponuka3 012 korún za megawatthodinu, alevzhľadom na stanovené podmienky tendravšetci úspešní uchádzači nakúpili elektrinuiba za 2 096 korún. Priemerná cena, zaktorú ENEL Slovenské elektrárne predalicelú produkciu, aj cez priamy predaj, bolanakoniec oveľa nižšia a rešpektovala vývojbenchmarkov energetickej burzy v Lipsku(EEX) alebo Prahe (PEX). To znamená, žeENEL Slovenské elektrárne cenu z tendranestanovili ako referenčnú cenu na predajcelej produkcie roka 2008!Veľký dopytPredajnou stratégiou, ktorú spoločnosťENEL Slovenské elektrárne z vlastnej iniciatívyprijala, je maximalizácia transparentnéhopredaja prostredníctvom aukcií.ENEL Slovenské elektrárne nemôžu nijakýmspôsobom ovplyvniť výslednú cenuz aukcie. Napriek tomu, v roku 2007 bolielektrárne oslovené distribučnými spoločnosťami– Západoslovenskou energetikou(ZSE), Stredoslovenskou energetikou(SSE) a Východoslovenskou energetikou(VSE). Distribučné firmy ponúkali dohoduo priamom predaji istého objemu výroby.ENEL Slovenské elektrárne sa rozhodolipodporiť segment domácností a zákazníkov,ktorí po liberalizácii trhu nebudú maťreálnu možnosť vybrať si iného dodávateľa,ale elektrinu im stále bude treba dodávať(napríklad školy či nemocnice), a výhradnena tento účel odsúhlasili predaj 10TWh produkcie distribučným spoločnostiam,ale iba za trhovú cenu stanovenú nazáklade vývoja na nemeckej burze EuropeanEnergy Exchange (EEX). Slovenskéelektrárne sa teda riadili vývojom na európskomtrhu aj napriek tomu, že výslednácena pri tomto obchode bola nižšia neždosiahnutá marginálna cena 2 096 korúnv ponukovom konaní z júna 2007.Cenu určuje trhUvedené údaje dokazujú, že na liberalizovanomtrhu sú ceny férovo nastavenév závislosti od vzťahu medzi ponukoua dopytom. V konečnom dôsledku je to trh,ktorý rozhoduje. ENEL Slovenské elektrárneelektrickú energiu iba vyrábajú, nie sújej distributérom. Ako výrobca majú nakoncovej cene elektrickej energie pre domácnostia firmy podiel zhruba 44 percent.Slovensko a okolité trhy sú liberalizované.Preto nemôžeme vylúčiť, že ceny v Nemeckua Českej republike a vysoký nárast cienv Maďarsku a na Balkáne nebudú vplývaťna ceny na Slovensku. Tieto trhy sú veľmidobre prepojené a závislosť Slovenskaa Balkánu od dovozu sa v najbližších rokochzvýši následkom nedostatku kapacitypo odstavení V1 v Jaslovských Bohuniciachči elektrárne Kozloduj v Bulharsku.Treba nové zdrojePostup niektorých „starých“ členskýchštátov Európskej únie pri prijímaní novýchčlenov viedol v ostatných rokochk odstaveniu jadrových kapacít v stredneja východnej Európe a na Balkáne. V najbližšíchrokoch budú v Európe odstavenéniektoré neekologizované tepelné elektrárne.Pokles dispečerskej rezervy a ignorovaniepotreby investovať do výstavby novýchzdrojov bude v Európe tlačiť na rast cienelektrickej energie. Aj preto ENEL Slovenskéelektrárne len 10 mesiacov po vstupestrategického investora oznámili ambicióznyplán odštartovať do roku 2013 investíciev objeme 110 miliárd korún do modernizáciealebo rozvoja nových jadrových, tepelných,vodných alebo alternatívnych zdrojov.Ako povedal Fulvio Conti, generálnyriaditeľ skupiny ENEL, skupina chce byťdobrým občanom Slovenska. Svoje slovádokladáme aj činmi.Juraj Kopřivahovorca ENEL Slovenské elektrárneVzájomná závislosť cien elektriny v krajinách EÚ. Veľkoobchodné ceny silovej elektriny - November 2007.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFebruár 200845

Spoločenská zodpovednosť firiemVznámom lyžiarskom stredisku SnowParadise Veľká Rača-Oščadnica by samali v sobotu 15. marca 2008 – ak organizátoromneurobí škrt cez zámery počasie –spustiť medzi slalomové bránky členoviatrojčlenných rodinných tímov. Týmito pretekmizároveň odštartuje 3. ročník ČSOBFamily Cup.Projekt rodinných športových súťažípod názvom Family Cup sa zrodil v Poľskua jeho „otcom“ je známy novinár a televíznymoderátor Janusz Zelionacki. V krajineseverných susedov je taký populárny, že sana ňom zúčastňuje okolo 12- až13-tisíc ľudí. Preteky sa začínajúv jednotlivých vojvodstvách a nazáver býva celoštátne finále.Na Slovensku rozbehla rodinnésúťaže tiež novinárka JanaJanků. Ona sama má k športublízko. Je účastníčkou i medailistkouviacerých slovenskýchi medzinárodných novinárskychmajstrovstiev v lyžovaní, hrá tenisi golf. Čo je však nemenejdôležité: športom žije celá jejrodina. Hovorí, že bez podporybratov, ich manželiek, detía priateľov by si takýto náročnýprojekt nikdy nemohla dovoliťrozbehnúť. Práve títo ľudia dodnestvoria nadšený dobrovoľníckyorganizačný tím, ktorý uždnes zvláda organizačné záležitostitakmer na profesionálnejúrovni.Pod záštitou manželkyprezidentaPrečo práve rodinné športovésúťaže? Na túto otázku je pomerneľahká odpoveď. Keď si prečítaterozhovory s takými populárnymišportovcami, ako sú, čiboli Veronika Zuzulová, DanielaHantuchová, Ondrej Nepela,Dominik Hrbatý, AlexanderVencel či Dušan Pašek, ale ajs rôznymi svetovými športovýmihviezdami ako napríklad MartinaNavrátilová, dozviete sa, že toboli práve rodičia či starí rodičia,ktorí im kúpili prvé lyže, raketu,bicykel či korčule a trávili s nimistovky hodín pri nahrávaní loptičky,učení prvých oblúčikov,kľučiek či ustáť na korčuliachalebo bicykli. V súčasnosti je toešte dôležitejšie. Starší mali istúvýhodu. Kedysi existovalo množstvobezplatných športových oddielov.Skúste ich dnes hľadať!Športové talenty zvyčajne vyspejú vďaka rodinnému zázemiuZostalo ich pár. Aj odbory sa tiež zväčšavenujú kadečomu inému, ale na podporušportu im času nezostáva. Takže dostaťdeti od televízorov a počítačov na čerstvývzduch do prírody či na športoviská a nenechaťich priberať zostalo naozaj viac-menejna uvedomenosti rodičov alebo starýchrodičov.Family Cup ako celoslovenské a celoročnéamatérske podujatie, nad ktorýmprevzala záštitu manželka prezidenta SRSilvia Gašparovičová, dáva rodinám šancusúťažiť v obrovskom slalome, plávaní,OBROVSKÝ SLALOMtrojčlenné rodinné tímyFINÁLESnow ParadiseVeľká Rača Oščadnica15. marca 2008REGIONÁLNE KOLÁ16. 2. 2008 Žiarce Pavčina Lehota23. 2. 2008 Lopušná Dolina23. 2. 2008 Pezinská Baba8. 3. 2008 RemataGENERÁLNY REKLAMNÝ PARTNER3. ročníkČSOB Family CupPRIHLÁŠKY A PRAVIDLÁwww.familycup.skS PODPOROUMinisterstva školstvaORGANIZÁTORIObčianske združenie Family Cup a jednotlivé lyžiarske strediskáProgram finálových pretekov3. ročníka Family Cup15. marec 2008 – obrovský slalom – Snow Paradise VeľkáRača-Oščadnica5. júl 2008 – plávanie – Thermal Park Bešeňová29. august 2008 – kolieskové korčule – Bratislava-Petržalka,dunajská hrádza30. august 2008 – tenisové štvorhry – Tenisový areálParkhotel Stupava20. september 2008 – horské bicykle – TMG RematafamilycupA6.indd 1 30. 1. 2008 9:57:4546 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniina kolieskových korčuliach, v tenisovýchštvorhrách a na bicykloch. Každá si všakmôže vybrať „svoju“ disciplínu a prísť trebársna jediné preteky. Sú však aj také,ktoré nevynechajú ani jedny. Tým organizátorivýsledky zratúvajú a na záverečnompodujatí vyhlasujú Športovú rodinu roka.V roku 2006 i 2007 sa ňou stala rodina Bubelovcovz Považského Podhradia.Budúci olympionikPravidlá i prihláška sú zverejnené na webovejstránke www.familycup.sk. Jednýmz hlavným pravidiel je, že rodinaby mala byť dvoj- alebo trojgeneračná.Výnimkou je tenis,kde popri dvoch skupinách rodič-dieťarozlíšených podľa vekuje aj skupina dospelých, napr.manželské páry či súrodeneckédvojice. Vítané sú aj zahraničnérodiny.Už druhý rok je generálnymreklamným partnerom podujatiafinančná skupina ČSOB. Organizátorinašli podporu v ďalších firmách,ako je Rona, NAY Elektrodom,Tempish, Walmark, ktorési uvedomujú svoju spoločenskúzodpovednosť. Ale aj v miestnychšportových strediskách, lokálnychsamosprávach i na Ministerstveškolstva SR.Family Cup je od začiatkuúspešné podujatie. Veď v roku2007 sa na ňom zúčastnilo vyše800 pretekárov, čo predstavujepribližne 250 rodín. Najmladšímal päť týždňov a „plával“ vovaničke spolu so svojím otcoma dedom. Najstarší pretekár mal78 rokov.Jana Janků má však aj inúpredstavu o úspechu. „My organizátorisme si dali za cieľ, že nanašich podujatiach vychovámebudúceho olympionika. Keď vidímto nadšenie detí, z ktorýchnejedno práve na Family Cup prvýkrátpreplávalo bazén či si obulokorčule, verím, že nejde o nereálnycieľ. Napokon poľskí organizátoriFamily Cupu sa už dneschvália štyrmi olympionikmi.Sme vari my Slováci menej talentovaní?Určite nie, deťom lentreba dať šancu odskúšať si jazdumedzi bránkami či v plaveckýchdráhach, odmerať im čas, pocítiťradosť z výhry i trpkosť porážky.Len v konkurencii môžu vyrásťšpičkoví športovci.“

Globálne otepľovanie tlačína ochranu proti škodámOd minulého roka pôsobí v Slovenskej republike nová maklérska spoločnosť OK GroupSlovakia, s. r. o. Jej hlavným cieľom je poskytovať klientom silné a stabilné zázemie preoblasť komplexných služieb v poisťovníctve. Spoločnosť je sestrou skúsenej a zabehnutejčeskej firmy OK Group, a. s. Na bližšie zámery OK Group Slovakia sa EUROREPOTRpluspýtal konateľa spoločnosti Ing. Radoslava Kubiša.■■ Čo vás priviedlo na myšlienku rozšíriť pôsobeniefirmy aj na Slovensko?V roku 1999 sme s kolegom Milanom Ondromzačali na báze dlhoročných skúsenostív poisťovníctve fungovať ako maklérska spoločnosťOK Group (Ondra – Kubiš) v Českejrepublike. Rozhodli sme sa tak v snaheviac sa priblížiť klientom a môcť im ponúkaťkomplexné produkty. Po tom, čo sa ukázalanaša predstava ako veľmi správna a úspešná– v Čechách máme štrnásť kancelárií, dosahujemeobjem sprostredkovaného poistnéhov čiastke 345 mil. korún českých a smetam najväčší maklér v oblasti poľnohospodárstva– zistili sme, že aj na Slovensku jepriestor na naše služby a aktivity. Preto smesa rozhodli vstúpiť tiež na tento trh.■■ V čom je komplexnosť ponúkaných produktov?Predovšetkým sú to prvotné analýzy, tedaaudítorská činnosť. V tomto kroku ide o posúdeniesúčasných poistných zmlúv klientavrátane obhliadky majetku a správy o rizikách.Na základe zistených skutočností potomklientovi predložíme návrhy na optimálneriešenia v podobe spracovania poistnýchzmlúv, dodatkov k existujúcim zmluvám,zmien zmlúv až po likvidáciu škodovýchudalostí. V rámci Českej republiky fungujemeako poisťovací maklér, poisťovací agenta samostatný likvidátor poistných udalostí.V Slovenskej republike je legislatíva troškuiná a tu môžeme poskytovať služby ako poisťovacíagent a poisťovací maklér.■■ Na ktoré oblasti sa v rámci poisťovníctvakoncentrujete?V rámci Českej republiky sa zaoberáme ajobčianskym poistením, ale predovšetkým súnašimi klientmi právnické osoby z priemyselnejoblasti od malých živnostníkov až po veľképriemyselné firmy, holdingové zoskupeniaa podobne. Riešime poistenie poľnohospodárova komunálnej oblasti, teda obcí a miest.Na Slovensku sú to vyššie územné celky.Foto: M. Nemec■■ Kde vás slovenskí klienti môžu nájsť?Kancelárie máme v Bratislave, Banskej Bystricia Košiciach. A naše zameranie je úplnerovnaké ako v Českej republike. To znamenánajmä podnikateľský sektor, komunálna sféraa poľnohospodárske poistenie.Spoločnosť OK Group Slovensko, s. r. o.,riadi Svetlana Juríková. V tejto chvíli sa usilujemerozširovať poľnohospodárske a priemyselnépoistenie predovšetkým v západoslovenskomregióne.■■ Aký stav v poistení ste zistili po príchodena Slovensko, nepodceňujú ho zodpovednípracovníci firiem?To je pomerne odvážna otázka a nedovolímsi porovnávať ani hodnotiť, na to sme tuešte krátko. Vo všeobecnosti je to všade tak,že ľudia poistenie podceňujú dovtedy, kýmnenastane problém, to znamená poistná udalosť.Dovtedy má veľa ľudí pocit, že nemusiapoistenie riešiť, lebo „im sa to nemôže stať“.Ide však o krátkozrakosť, pretože všetcivieme, že nešťastie nechodí po horách, ale poľuďoch. Navyše s ohľadom na globálne otepľovaniesa už v ostatných rokoch dostatočneukázalo, že škody tu boli, sú a budú. Pohľadna štatistiky dokazuje, že od roku 1997 tu neboljediný rok bez škôd či s nízkymi škodami.Môžeme si pripomenúť masívne záplavyna Slovensku i v Čechách, obrovské katastrofyv tatranských lesoch či veľké suchá,ktoré likvidovali poľnohospodárske plodiny.Množstvo ľudí, ktorí sú zodpovední za svojalebo obecný majetok, si uvedomujú, že poisteniepotrebujú. No treba si to stále pripomínaťa na tieto veci reagovať v predstihu.■■ Toto je vaša úloha?Na to sú tu poisťovací makléri, poisťovacíagenti, aby vedeli vhodným spôsobom poukázaťna riziká, ktoré ľudí a podnikateľovohrozujú, urobiť im rizikové správy a ponúknuťim tú najvýhodnejšiu ochranu majetkuprostredníctvom nezávislého poisťovateľa.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■■ S ktorými poisťovateľmi pri poisťovanív poľnohospodárstve spolupracujete?V Slovenskej republike sa na túto oblasťšpecializujú najmä Allianz - Slovenská poisťovňa,Generali, ktorá bude spolupracovaťs Českou poisťovňou Slovensko a Uniqua.Ponúkajú poľnohospodárom poistenie plodín,poistenie majetku a poistenie zodpovednostiPZP a Kasko. Škody, ktoré sú spôsobenépočasím, prívalovými dažďami a erózioupôdy patria do poistenia nehnuteľností a poisteniaplodín v širokej palete pôvodcov a následkovškôd. Spolupracujeme so všetkýmipoisťovňami podľa potrieb našich klientov,ktoré môžu byť aj špecifické, napríklad mestá,obce a regióny si môžu dať poistiť cesty,za ktoré majetkovo zodpovedajú a pomernenákladne sa budujú.■■ OK Group Slovakia, s. r. o., má záhlaví sloganStojíme na strane klienta...... a to je aj pravda.■■ Myslíte tým poistencov alebo poisťovateľov?Výhradne poistencov. Poisťovatelia súnašimi obchodnými partnermi. Vážimesi ich, spolupracujeme s nimi. Klienti súpre nás tí, na strane ktorých stojíme, ktorýchzastupujeme, slúžime im a riešime ichproblémy. To sú práve tie poľnohospodárskedružstvá, tí drobní živnostníci, vyššieúzemné celky, mestá a obce a ďalší. Mysme takpovediac nárazovou zónou medzipoisťovňou a klientom. Sme pre neho odbornoufirmou, ktorá mu vie odhaliť riziká,ušiť poistenie na mieru pre jeho konkrétnupotrebu na základe našich dlhoročnýchskúseností za rozumnú cenu v čo najširšomkrytí a v prípade škody pomôcť pri jej likvidácii.Teda stojíme na strane klienta a zastupujemeho voči poisťovniam.■■ Vaše služby sú bezplatné. Z čoho potom žijete?Maklérske služby sú platené z provízií odpoisťovní podľa toho, kde umiestnia poistkysvojich klientov tak, ako je to v celej Európe.Poisťovne vo väčšine prípadov nemajú svojuinternú obchodnú službu a všetky tieto záležitostiza ne riešia maklérske spoločnosti. Nadruhej strane rozdiely v ponuke poisťovacíchslužieb sú pomerne malé, veľmi dôsledne tokontroluje Národná banka Slovenska, abyprípadne maklérske firmy nenútili klientovpoisťovať sa v jednej poisťovni.Pre nás však ako pre veľkú spoločnosťs poisťovacím kmeňom vyše 370-tisíc zmlúvplatí zásada, podľa ktorej jeden spokojnýklient privedie troch ďalších, ale nespokojnýďalších troch odradí. Takže je naozaj našímzáujmom stáť na strane klienta.Február 200847

InformatizáciasamosprávInternetová mágiav službách ľuďomIng. Miroslav Drobný je nielen prezidentom Občianskeho združenia Slovensko, ale aj,okrem mnohých ďalších funkcií, predsedom Komisie pre informatizáciu samospráv v SRa členom Rady vlády pre informatiku. Zaslúžil sa o rozvoj eGovernmentu v slovenskýchsamosprávach, v roku 2004 získal cenu EUROCREST v súťaži o najlepšiu internetovústránku miest, obcí a regiónov v Európe, cenu ITAPA za projekt AkoVybaviť, za inovatívnosťv oblasti poskytovania internetových služieb samospráv občanom a ďalšie významnéocenenia. Novinárka Tatiana Jaglová s ním hovorila o súčasných projektoch,ale aj jeho osude, spojenom s internetom a informatizáciou.■■ Občianske združenie Slovensko stálo zamnohými úspešnými projektmi. Priblížitenám aspoň niektoré z nich, s ktorými sa mohlinaši čitatelia aj osobne stretnúť alebo na ktorýchpracujete?Od roku 1998 pracujeme na projekteMesto.sk, za ktorý sme získali niekoľko slovenských,ale aj medzinárodných ocenení.Zaujímavý bol aj projekt Blindfriendly.sk,ktorý rieši sprístupnenie slovenských internetovýchstránok zrakovo postihnutýmobčanom. V súčasnosti pripravujeme väčšínárodný projekt Zodpovedne.sk, ktorý jepodporovaný Európskou komisiou v rámcikomunitárneho programu Safer Internetplus. Jeho cieľom je zvyšovať povedomieo zodpovednom používaní internetu, akoaj mobilnej komunikácie a nových technológií.Na projekte spolupracujeme s Ministerstvomvnútra SR, Slovenským výborompre UNICEF, spoločnosťou Sk-nic a O2. Poslanímje chrániť deti a mládež pred onlineohrozeniami, ako sú: pedofília, pornografia,závislosti (drogy, gambling, bulímia, anorexia,sekty, sebapoškodzovanie, návody nasamovraždy...), šikanovanie, diskriminácia(xenofóbia, rasizmus...), násilie (agresivita,terorizmus...), stretnutie s neznámou osobou(grooming...), poskytovanie osobnýchúdajov (phishing...), internetové podvody.Foto: archív M. D.■■ Bezpečnosť detí na internete a pri používanímobilných telefónov je na Slovensku úplnenová téma. Nepochybne je práve v súčasnostiveľmi aktuálna. Túto vekovú skupinu všaktreba osloviť nejakým originálnym spôsobom...Vo februári spúšťame novu televíznureláciu pod názvom Cookie.sk, ktorúbude vysielať STV2 každý týždeň v sobotupred obedom. Naše posolstvá sa objaviaaj v 300-tisíc učebniciach v základnýcha stredných školách. Zriaďujeme 24-hodinovúnepretržitú združenú linku Pomoc.sk.Na linke získajú deti, ale aj rodičia či učiteliainformácie o možných ohrozeniach, aleboim vyškolení psychológovia pomôžu, aksa už niečo vážne prihodilo. Rovnaké linkyfungujú s úspechom vo väčšine krajín Európya ich cieľom je koordinovaná pomoc,poradenstvo pri zodpovednom používaníinternetu, mobilnej komunikácii a novýchtechnológií. Linka pomoci vznikla združenímLinky detskej istoty UNICEF a linkypomoci projektu Zodpovedne.sk.■■ Minulý rok ste získali ako prezident Občianskehozdruženia Slovensko v rámci medzinárodnejkonferencie ITAPA významné ocenenieeGovernment leader 2007. O aký projektišlo a čo to ocenenie pre vás znamená?Do pilotnej prevádzky sme spustili Datacentrum miest a obcí. Milión občanov v 18samosprávach Slovenska teda už čoskorobude môcť používať elektronické službysvojho mesta, mestskej časti či obce. Medziprvými službami bude, napríklad poskytnutiezákladnej územno-plánovacej informácie,čo je jeden z frekventovaných úradnýchprocesov. V priebehu rokov 2008 až 2013postupne chceme sprístupniť až 150 služiebv 2 938 samosprávach Slovenska. Projektbol pokračovaním našich aktivít ako napríkladZdruženie informatikov samosprávSlovenska alebo súťaž ZlatyErb.sk. Oceneniesi veľmi vážim, bola to dlhá a kľukatácesta rozbiehať eGovernment na Slovensku.Cenu, spolu so mnou, vlastne získali všetkysamosprávy Slovenska, ktoré začínajú byťv tejto oblasti lídrami v poskytovaní elektronickýchslužieb svojim občanom.Foto: dreamstime.com■■ Do oblasti informatiky sa budú investovaťv rokoch 2007 – 2013 desiatky miliárd korún.Myslíte si, že sa vynaložia efektívne a pomôžuSlovensku dostať sa ( v tejto oblasti)z posledných priečok Európskej únie?Poznám niekoľko výborných projektov,ktoré nezískali v minulom období finančnúpodporu, hoci mohli posunúť Slovenskoaj do prvej desiatky EÚ. Som preto trochuskeptický, je to v ľuďoch, ktorí vyberajúprojekty.■■ Na internete ma zaujala vaša genealógia(rodokmeň) rodu Drobný. Spájate teda modernétechnológie s históriou.Pochopenie dedičnosti asi najlepšie vysvetlíjej definícia: „Je to taký jav, pri ktoromsa rodičia a ich potomstvo správajú v obdobnýchpodmienkach podobným spôsobom.“Zaujímavou oblasťou genealógie je práve objaveniea uvedomenie si svojich zdedenýchvlastností. Našiel som svojich predkov, ktoríby boli dnes určite úspešní v nových technológiách.Spolu s genealógom sa nám podarilodoložiť až deväť generácií rodu Drobnýchpreklenujúcich tri storočia. Zvláštnosťou natomto bádaní bolo, že aj napriek tomu, žev podstate ide o rodinu jednoduchých ľudí,podarilo sa vytvoriť neobyčajne farbistý obrazo dobe a miestach, v ktorých žili. Na začiatkuvýskumu som chcel iba spoznať históriurodiny. Až keď som začal odhaľovať svojekorene, pocítil som aj niečo viac ako lenbádateľské vzrušenie. Navštívil som miesta,kde žili moji pokrvní predkovia, dotýkalsom sa vecí, ktoré za svojho života používali.Stál som tam, kde sa sobášili, ale aj tam,kde umierali. Odkryl som, a zároveň prežívalosudy ľudí, ktorí sú mi zo všetkých najbližší.Je to veľmi silný emocionálny zážitok. Je toniečo, čo dokáže zmeniť pohľad na život. Takétopoznanie človeka určite zušľachtí.Neočakávaným výsledkom tejto prácebolo, že pripomenutie svojich blízkychspojilo celú rodinu. Bratia navštevujú svojesestry, bratanci svoje sesternice a vzdialenípríbuzní iných, ešte vzdialenejších,o ktorých existencii ani nevedeli. Všetciprichádzajú k poznaniu, že práve rodinaa vzťahy v nej sú v tejto uponáhľanej a sebeckejdobe trvalou hodnotou.48 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Efektívny manažment projektov pričerpaní eurofondovOd 1. januára 2007 platí pre Európskuúniu ďalšie sedemročné programové obdobie,čo pre Slovensko znamená historickyprvú šancu využívať priamu finančnú pomocEurópskej únie a jej členských krajín čerpanímprostriedkov z eurofondov.Slovensko tak má možnosť čerpať vyše400 miliárd korún, ktoré sú určené na projektyv oblastiach rozvoja infraštruktúry, investíciído tvorby pracovných príležitostí, namiestne rozvojové projekty či na pomoc malýmfirmám.O úspešnosti predložených projektova prípadnom pridelení finančnej pomocirozhodujú najmä pripravenosť a celkovéspracovanie projektov, ktoré sa nezaobídubez komplexného softvérového zabezpečeniacelého procesu.Výhody projektového manažmentu– všetko pod kontrolouNeustále sa zväčšujúci rozsah úloh súvisiacichs charakterom samotného projektu a náročnosťpri riadení procesu viedli k potrebevytvoriť počítačové programy, ktoré byprispeli projektovým manažérom k zjednodušeniua zefektívneniu práce.Projektový manažment si vyžaduje absolútnutímovú koordináciu a dokonalé načasovanie.Vďaka použitiu Enterprise ProjectManagement (EPM) od spoločnosti Microsoftmáte v každej situácii prehľad a kontrolunad všetkými projektmi. Každý z členovvášho tímu má všetky potrebné informáciea zákazky tak môžu byť dokončenéskôr bez prekročenia rozpočtu alebo zníženiarozsahu a kvality.Microsoft Project primanažmente eurofondov –jednoduchosť a spoľahlivosťVýhodou riešenia od spoločnosti Microsoftje štandardné, dobre známe prostrediea integrácia s aplikáciami Microsoft Office,vďaka čomu sú funkcie projektového manažmentuľahko prístupné a jednoduchoa rýchlo ovládateľné.Microsoft Project je riešenie, ktoré v každommomente podporuje organizovaný priebeha úspech vašich projektov.Či už spravujete jeden projekt, alebo viaceronáročných projektov, toto riešenie podporujenielen samotné zostavenie projektu, výpočetpotrebného času na jeho realizáciu, ale aj priradeniezdrojov k jednotlivým projektom.Nasadenie riešenia EPM zahrnuje nasledujúceštyri fázy:Príprava projektu (predprojektová fáza)Táto fáza sa zameriava na vecné zdôvodnenieprojektu a evidenciu projektových zámerov.Vďaka spoločnému úložisku informáciíumožňuje systém sprehľadniť evidenciuprojektových zámerov, ich stav a zodpovednéosoby. V tejto fáze dochádza k spresneniuprojektových zámerov na určenie vhodnýchfondov Európskej únie na čerpanie dotácie.Plán projektuTáto fáza riešenia obsahujepredovšetkým základnú dokumentáciuprojektu, požiadavkyna súčinnosť útvarov, detailnýharmonogram projektu s ohľadomna riziká vrátane definícievstupov a výstupov a evidenciezadávacích a výberových konaníviazaných na projekt.Vo fáze plánovania sa realizujetiež dokumentácia žiadostio čerpanie konkrétneho štrukturálnehofondu. Microsoft Projectvám uľahčí vytvoriť harmonogramprojektu a plán čerpaniainvestícií zo štrukturálnych fondovvzhľadom na čiastkové rozdelenieinvestícií zo strany fonduEÚ, príslušného ministerstva a z vlastnýchzdrojov, ako napríklad magistrátu mesta.V Microsoft Project je prehľadne zobrazenéčasové hľadisko čerpania finančnýchprostriedkov za jednotlivé obdobia.Dané dokumenty sú sústreďované na jednommieste, kde sú ukladané tiež všetky súvisiaceštúdie, analýzy a pod.Microsoft Project poskytuje jednotnú platformuna sledovanie termínov a miľnikovprípravy projektov (napríklad prípravy kontrolnýchdní na jednotlivých projektoch).Realizácia a udržateľnosť projektuV tejto fáze sa sleduje najmä priebeh projektu,prideľovanie jednotlivých úloh a vyťaženiezdrojov, plnenie pridelených úloh, kontrolapostupu oproti plánu, evidencia možnýchrizík alebo evidencia vzniknutých problémovči požiadaviek na zmenu projektu.Podľa míľnikov a platobných kalendárovčerpania zo štrukturálnych fondov EÚ sapriebežne aktualizujú jednotlivé časti projektu.Taktiež je vďaka Microsoft Project možnápriebežná kontrola progresu projektu a prechodmedzi jednotlivými fázami vrátane tvorbyakceptačných protokolov, odovzdávacíchprotokolov a uloženie projektovej dokumentáciena centrálnom úložisku dokumentov.Kľúčovým prínosom dokumentového úložiskapre celý projekt je zabezpečenie povinnejdokumentácie pre prípadnú kontrolu zostrany úradníkov EÚ a priebežná archivácia.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiUzatvorenie projektuPosledná časť správy projektu je formálnymuzavretím celej projektovej dokumentácie,vyhodnotením a uzatvorením projektua vyhodnotením ponaučení z projektu.Kľúčová je predovšetkým kontrola splneniavšetkých dokumentačných požiadaviek zostrany kontrolných orgánov EÚ.Významným a najprínosnejším prepredstaviteľov magistrátov či krajov jekomplexný prehľad o realizovaných projektocha ich úspešnosti. Tým sa zníži chybovosťa eliminuje sa potreba prepacovaniačasti projektov.Z toho vyplýva zlepšené finančné plánovaniepripravovaných projektov, zlepšeniestratégie rozhodovania a efektívne informovaniekľúčových členov o aktuálnomstave projektov formou automatizovanéhozasielania reportov.Prečo riešenieod spoločnosti Microsoft?Vďaka Microsoft Project dokáže vaša organizáciaefektívnejšie spravovať a koordinovaťvšetku prácu od jednorazových projektovpo komplexné projektové programypo celý čas ich životného cyklu v známomprostredí Microsoft Office, vďaka čomu jemožná aj integrácia s ostatnými produktmiMicrosoftu, ktoré ďalej uľahčujú tímovú spoluprácua komunikáciu. Projektový manažmentsa tak stáva jednoduchým a rýchloovládateľným. „Nasadenie programu MicrosoftProject sa u našich klientov stretlo s veľmipozitívnym ohlasom. Microsoft Projectim pomohol efektívne riadiť procesy súvisiaces evidenciou a manažovaním projektova dokázali tak plne využiť potenciál ich informačnejinfraštruktúry,“ hovorí Karel Hájek,Project Manager spoločnosti AutoCont,ktorá má bohaté skúsenosti s implementáciouriešení v štátnej a verejnej správe. Február 200849

Reportáž z BerlínaKĽÚČOM K PROSPERITE JEVZDELÁVANIERozsah aktivít spoločnosti Microsoft je mnohorozmerný a široký, zasahuje aj do oblastívzdelávania, školstva či vzťahu občanov k štátnym a samosprávnym inštitúciám.Microsoft zorganizoval koncom januára v Berlíne medzinárodnú konferenciu GovernmentLeaders Forum Europe, na ktorej sa zúčastnili viacerí významní európski politici,ako aj predseda predstavenstva a hlavný softvérový architekt Microsoftu Bill Gates.Berlínsky hotel Maritim sa premenil naobrovské diskusné fórum, na ktorom sahovorilo o celoplošnom procese informatizácie.Tento proces je nepredstaviteľnýbez programov, ktoré zefektívňujú činnosťinštitúcií a zjednodušujú prístup občanovk informáciám či rôznym administratívnymúkonom. Aj zloženie účastníkov boloúmerné programu stretnutia: na diskusii sazúčastnili nielen vysokí predstavitelia vládnejexekutívy z celej Európy, ale aj členoviasamospráv, mestských úradov či odborníciz oblasti IT. Hlavnou témou bola modernizáciaštátnej a verejnej správy a diskutovalosa o nej formou panelových diskusií, praktickýchukážok a prezentáciou podrobnýchinformácií o konkrétnych softvérovýchprogramoch.Nový program s názvom Citizen ServicePlatform (CSP) by mal podstatne uľahčiťkontakt úradov (od vlády až po miestnu samosprávu)s občanmi. Služby pre občanovsa výrazne zjednodušia, namiesto čakaniav úradoch budú ľudia s úradníkmi komunikovaťcez internet a svoje záležitosti sipohodlne vybavia aj z domu. CSP obsahujesúbor online služieb, ktoré možno prispôsobiťmiestnym potrebám a integrovaťs existujúcimi technologickými riešeniamimestského úradu alebo samosprávy. Tátoplatforma vznikla ako odpoveď Microsoftuna potreby mestských zastupiteľstiev a samospráv.Microsoft je schopný poskytnúťtýmto úradom technológie, ktoré sú jednoduchéa účinné zároveň.Skúsenosti jasne ukazujú, že štátna mocsa decentralizuje a čoraz viac právomocísa presúva na samosprávy. Úradníci súvšak zaťažení úkonmi a občania nervózniz dlhého čakania. Platforma služieb občanom,ktorú Microsoft v Berlíne predstavil,môže tento problém pomocou elektronizácieodstrániť či aspoň dostať do znesiteľnýchmedzí.Graham Colclough, viceprezident konzultačnejspoločnosti Capgemini, sformulovalpotrebu zmeny takto: „Sú jasné dôkazypotreby základnej a odvetvovej reformypre verejné úrady. Občania to požadujú.Poskytovatelia verejných služieb a úradnícisa musia dostať bližšie k svojim občanoma platforma CSP tento proces naštartuje.“Menšie obce, mestečká, no aj väčšie mestáa samosprávy vôbec majú zväčša finančnéproblémy. Program CSP im umožní zamenej peňazí používať a vyvinúť dokonalejšía efektívnejší spôsob, ako zvládnuťpožiadavky občanov. CSP umožní zvládnuťaj vplyvy globálnej ekonomiky na menšiecelky a transformovať globálne výzvy namiestne potreby.Portugalské Porto iste nie je malé mesto,naopak. Po zavedení programu v úradochročne ušetria papier z jedenástich stromov.Toľko papiera minuli na písomnú komunikácius občanmi...Najväčšou prednosťou platformy CSPje to, že nielen malé, ale aj veľké samosprávnecelky budú mať priamy kontakts občanmi a budú poskytovať online služby.V belgickom Aalteri už majú digitálnuponuku mestskej radnice a funguje s veľkýmúspechom. Slúži občanom, turistom,politickým a záujmovým skupinám, dávamožnosť operatívne zasahovať do rôznychprípadov a požiadaviek. Celý systém pracujena báze Microsoft Office SharePointServer.Spoločnosť Microsoft uzavrela dohodys Deutsche Städte und Gemeinden Bund(Spolok nemeckých miest a obcí) a s FO-KUS-om (Fraunhoferov inštitút) na návrhriešenia pre implementáciu služieb EÚ.Nazýva sa Project Service Line 115. Je tocelistvý balík služieb pre všetkých občanovmesta. Mal by obsahovať zemepisnéúdaje o meste, elektronický obchodnýregister, online systém registrácie firiema sadu portálov internetu.Treba však poznamenať, že aj starostabratislavskej mestskej časti Petržalka MilanFtáčnik navrhoval, aby sa zadarmo inštalovalointernetové spojenie mestskéhoúradu s občanmi. Efekt by sa určite prejavil.Skúsenosti s týmto programom už majúv spomenutom meste Porto. Primátor RuiRio na konferencii v Berlíne sformulovalsvoje poznatky: „Systém nám pomohollepšie zvládnuť spoluprácu v rámci úradu,informačné toky priamo v úrade, ale najmäzefektívnil vzťah s občanmi a pomoholnám zvládať obsahovú stránku riadenia.Dôležité je aj delenie systémov práce doviacerých úrovní.“Dôkazom toho, že platforma je zaujímaváaj pre veľké súkromné spoločnosti, je ajvyjadrenie Stuarta Forda, riaditeľa HP preverejný sektor vo Veľkej Británii a Írsku,HP Services – Consulting and IntegrationHP: „Pomocou tejto občianskej platformyslužieb Microsoft prejavil hlboké porozumeniepre potreby verejného sektora. HPbude úzko spolupracovať s Microsoftom,aby sme premietli túto víziu do reality.“Spoločnosť Microsoft sa dlhodobo orientujena programy, ktoré podporujú vzdelávanie.Microsoft prezentoval v Berlíne pokračovaniea rozšírenie programu Partnersin Learning, čiže Partneri vo vzdelávaní.Partners in Learning prináša do výučbynové prvky, odstraňuje bariéry a približuještudentov k učiteľom, k novým témama nápadom. Tento program od roku 2003ovplyvnil život 90 miliónov študentov, žiakova učiteľov v 101 krajinách sveta. Micro-50 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Reportáž z Berlínasoft rozdeľuje program do troch základnýchčastí: inovatívni učitelia, inovatívništudenti a inovatívne školy.Bill Gates sa vyjadril k tomuto programu:„Vždy sme verili, že vzdelanie je základnýmkameňom každej spoločnosti a najlepšoucestou k tomu, aby mladí ľudia naplno rozvinulisvoje schopnosti a možnosti.“Do programu Partners in Learning investujeMicrosoft 235,5 milióna dolárov, čo počasdesiatich rokov zvýši investície až na 500miliónov USD.Čím je tento program príťažlivý a efektívny?Školy často zápasia s tým, ako efektívnezakomponovať technológie do svojich učebnýchplánov. Program zohľadňuje skutočnosť,že populácia študentov je čoraz rôznorodejšia,tlak na výkony stúpa a vyúsťuje dovysokých nárokov a náročných učebnýchplánov. Kombinácia softvéru a počítačovýchtechnológií má pomôcť dosiahnuť lepšie výsledky.Umožňuje žiakom a študentom nájsťsvoje vlastné tempo učenia v skupine ostatnýcha učitelia majú viac času pomáhať –nielen prednášať a skúšať. Zároveň dokážemotivovať študentov, aby vydali zo seba tonajlepšie, čo poslúži najmä im samým.Obec Ariño v španielskej provincii Aragonmá 900 obyvateľov. Riaditeľ základnejškoly v tejto dedinke José Antonio Blesachcel zvýšiť úroveň vyučovania a zaujaťžiakov tým, že im sprístupní online interaktívnenástroje vyučovania. Microsoft poskytolškole počítače - tablety napojené nabezdrôtovú sieť. Žiaci používajú tabletyv triedach a vyučovanie sa pre nich stalodobrodružstvom.Španielske ministerstvo školstva poskytlo– na základe skúseností z dedinky Ariño- pre oblasť Aragon ďalších 14 000 tabletovna ďalšie tri roky pre šesť regionálnych samospráv,kde sa začal tento program realizovať.Ministerka školstva Eva Almuniovák tomu dodáva: „Tento program začal vo vidieckomprostredí. Za päť rokov budeme vidieť,že Aragon urobil krok do budúcnosti.Bude to aj vďaka entuziazmu učiteľov, rodičova žiakov. Správa Aragonu projektu uverila,základom pre jeho úspešnú realizáciubola podpora Microsoftu a ministerstva.“Bill Gates komentoval projekt slovami:„Je to veľmi inovatívne. Som presvedčený,že ostatní sa inšpirujú obcou Ariño. Ideálneby bolo, keby sme všetci mohli tie školynavštíviť a vidieť projekt priamo v živote.Škola, kam chodí moja dcéra, tiež používatieto tablety. Keď skončí domácu úlohu, taksa automaticky prekopíruje a ja vidím jej výsledky.Keď obedujeme, tak môžeme hovoriťo tom, čo urobila dobre a čo nie. Je všakna nej, či chce, aby to fungovalo týmto spôsobom.Tablety v minulosti neboli dostupnékaždému, to sa však zmení. Či ich budetepoužívať na schôdzach a robiť si poznámky,či ste študent, lekár, predajca v teréne, budetemať plnohodnotné a výkonné aplikácie.A to je iba začiatok. Použijem terminustechnicus Druhá digitálna dekáda. Ľudia sabudú čudovať, aké prekvapujúce veci možnorobiť. Kľúčovou bude spolupráca s vládami,samosprávami, s našimi partnermi.“Príbeh Ariño sa na Slovensku volá Základnáškola Lieskovec v okrese Zvolen.Škola má menej ako sto žiakov (je ich iba45) a keď Ministerstvo školstva SR zmenilospôsob financovania podľa počtu žiakov,hrozilo, že škola zanikne. Napokon, do Zvolenaje to len päť kilometrov, takže tragédiaby sa nestala. Ale mladá riaditeľka MartinaChalachánová sa rozhodla školu zachrániť.Pomohli jej počítače a internet.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPrvé počítače získala škola v rámci projektuInfovek ešte v roku 2002, o dva rokyneskôr sa dozvedeli o projekte MicrosoftuPartneri vo vzdelávaní. Škola začala využívaťvýhody, ktoré projekt prináša a vďakaprogramom FreshStart a Pil SchoolAgreementušetrila peniaze za softvér. Školasa tiež stala členom Microsoft IT Akadémií,a to značí dostatok materiálov na vzdelávanieučiteľov i žiakov.Teraz je v Lieskovci pomer žiakov na počítač2:1 a z malej školy sa stal líder v regióne.Rodičia vozia deti zo Zvolena do Lieskovca,pretože škola odsúdená na zánik sa dostalamedzi najpokrokovejšie na Slovensku.Stretnutie a diskusie v Berlíne mali ajpolitický rozmer. Nielen preto, že v panelovýchdiskusiách vystupovali politici, alenajmä preto, že informatizácia a jej prienikdoslova do všetkých oblastí ľudskej činnostije fenomén aj politický.Angela Merkelová, predsedníčka nemeckejvlády, hovorila o prepojení politickýchaktivít a informatizácie. Merkelová povedala:„...ešte si celkom nedokážeme predstaviť, akýkultúrny posun priniesli informačné technológie.Som však presvedčená, že skutočnosť,že tu môžem byť s vami, že niet múru rozdeľujúcehoBerlín, že sa skončila studená vojna,to je priamy dôsledok informatizácie. Systémy,kde je ešte diktatúra, majú čoraz väčšieproblémy, pretože ľudia nemôžu využívaťvoľne dostupné informácie.“Hovorila aj o tom, že prístup k informáciámtreba umožniť už v školskom systéme,aby ľudia s nimi vedeli pracovať a maliz nich úžitok.„Počas mojich čias vytvárali informácieveľký tlak na diktatúru v bývalej NDR, pretožeľudia sa stavali proti nej, kritizovali jualebo jednoducho odišli z vlády. Iní zasaboli zmierení so svojím osudom, pretoženikdy nezažili plnosť tvorivej práce, svojvlastný potenciál, nikdy neprispeli k výsledkomhospodárstva a rozvoju spoločnosti.To automaticky oslabovalo režim. Systémv NDR skolaboval, pretože nebol schopnýzohľadniť rozdielne záujmy,“ povedala AngelaMerkelová.Zaoberala sa aj informatizáciou školstva,povedala, že programy, ktoré predviedolMicrosoft, umožnia vyučovať lacnejšiea efektívnejšie.„Výmena informácií medzi rodičmi a žiakmibude jednoduchšia, aj keď si myslím, žedeti nebudú rady, keď im otec bude nazeraťdo domácej úlohy takým spôsobom, ako toopísal Bill. Podstatné je však to, že od výchovybude závisieť ich ďalší vývoj. Keďnemáte prístup k vzdelávaniu, nebudetesa môcť podieľať na prosperite spoločnosti,a preto integrácia v tejto oblasti je veľmidôležitá. Otázka prístupu k vzdelávaniu sastáva kľúčovou.“Vedomostná ekonomika, celoplošné vzdelaniespoločnosti, reforma školského systému– to všetko sa nezaobíde bez informačnýchtechnológií. Je to jednoduchá pravda,ale vedie k nej zložitá cesta. V Berlíne sa tojednoznačne potvrdilo.Ľuboš Jurík, BerlínFebruár 200851

Informatizácia spoločnosti■■ Možno predpokladať, že tento rok budetev týchto aktivitách pokračovať...Samozrejme. Naším cieľom bude tlačiťnielen na urýchlenie informatizácie, ale ajna zlepšenie jej kvality. Vážime si, že Úradvlády SR ako riadiaci orgán OP IS umožnilPPP delegovať zástupcu do monitorovaciehovýboru pre vedomostnú ekonomiku,v ktorého gescii budú tri operačné programy– OP IS, OP Výskum a vývoj a OP Konkurencieschopnosťa ekonomický rast. Tentovýbor a Partnerstvo pre OP IS sú pre našezdruženie vhodnou platformou na odbornúdiskusiu o programovacích dokumentochs cieľom, aby výzvy na predkladanie projektovprišli nielen skoro, ale aby boli pripravenékvalitne. Radi by sme k téme OP ISa jeho jednotlivým prioritným osiam usporiadalisériu seminárov a iných komunikačnýchaktivít, napríklad multimediálne DVDInformatizácia Slovenska na miestnej úrovnipripravované v spolupráci so ZMOS. V júnito bude už naša tradičná konferencia iDEME– informatizácia až po dediny a mestá. Predpokladása aj prijatie Národnej koncepcie informatizácieverejnej správy (NKIVS), takžebudeme venovať pozornosť aj kvalite a plneniutohto vládneho dokumentu.Prezident PPP Branislav Ondruš (vľavo) a výkonný riaditeľ PPP Milan Ištván.Napomáhame partnerstvámpre prosperituObčianske združenie Partnerstvá pre prosperitu (PPP) sa už sedem rokov aktívne venujepodpore informatizácie spoločnosti, najmä budovaniu elektronických služieb verejnejsprávy (eGovernment). O aktuálnych aktivitách PPP sa EUROREPORTplus pozhovárals výkonným riaditeľom združenia Milanom Ištvánom.■■ Ako by ste zhodnotili minulý rok v oblastiinformatizácie spoločnosti na Slovensku?V odbornej IT komunite boli negatívnevnímané najmä kompetenčné a administratívnezmeny. Išlo najmä o presun sekcieinformatizácie spoločnosti na Ministerstvofinancií SR, neskoré vymenovanie novéhosplnomocnenca vlády SR pre informačnúspoločnosť a dlhé „ladenie“ vzťahov medziMF SR a ÚV SR. Pozitívne možno hodnotiťzavedenie nových elektronických služieb naústrednom portáli verejnej správy, ale aj onlinebezplatný kataster či zmenu vybavovaniaživnostenských oprávnení, keď došlo k onlineprepojeniu s daňovým úradom a Sociálnoupoisťovňou. V každom prípade sa odvlády očakávalo viac činov a menej „rečí“.■■ Akým hlavným aktivitám sa venovali Partnerstvápre prosperitu?Naše občianske združenie sa sústredilonajmä na pripomienkovanie programovacíchdokumentov Operačného programuInformatizácie spoločnosti (OP IS). Tentoprogram bude kľúčový pre financovanie projektovzavádzania elektronických služiebverejnej správy, digitalizácie kultúry a rozšíreniaširokopásmového internetu. Sledovalisme aj prípravu nepriamo súvisiacich dokumentov,napríklad Stratégie informatizácieverejnej správy (SIVS). Stáli sme pri vznikuAsociácie pre verejno-súkromné partnerstvá,ktorá by mala v budúcnosti napomáhaťpri vzniku public-private partnershipsprojektov na Slovensku. Pre nás je tiež veľmidôležitá spolupráca s inými profesijnýmizdruženiami v oblasti info-komunikačnéhosektora, predovšetkým ITAS, SSSI a CTF.Foto: archív PPP■■ Čo by mohol byť najväčší problém pri implementáciiOP IS?Okrem už spomínanej kvality výziev napredkladanie projektov, ktorá bude významnedaná aj výsledkom štúdií realizovateľnostipre všetky prioritné osi, dôležitá aj informovanosťpotenciálnych žiadateľov pomoci nieleno samotnom OP IS, ale aj o aktuálnychsvetových trendoch o oblasti IT a internetu,aby sme zbytočne nekonzervovali starétechnológie. Mnohé oblasti, napríklad eGovernmentči eContent vyžadujú novelizáciuviacerých zákonov, akúsi „elektronizačnúlegislatívnu víchricu“. Skúsenosti z prijatiazákona o informačných systémoch verejnejsprávy pred dvoma rokmi ukazujú, že je ťažkozákon aj prijať, aj zaviesť do praxe.■■ Vari tento zákon niekto nedodržiava?Až tak vážne by som to zatiaľ nevidel,uvidíme neskôr. V každom prípade, podľatohto zákona všetky povinné osoby, ktorébudú žiadať prostriedky z OP IS, napríkladmestá, obce a samosprávne kraje, musia maťspracované koncepcie rozvoja informačnýchsystémov (KRIS). Dodnes ešte stále ministerstvofinancií nezverejnilo metodiku na prípravutýchto KRIS-ov, otázne je, či následnebude mať personálne kapacity na schválenietýchto materiálov, najmä ak budú súvisieťs prvými zverejnenými výzvami na predkladanieprojektov v rámci OP IS. Rozumný jevšak prístup napríklad tých miest, ktoré uždnes s prípravou KRIS začali na základe dostupnýchdokumentov a informácií.■■ Je dnes platná legislatíva postačujúca prebudovanie nových a kvalitných elektronickýchslužieb verejnej správy?Už od prijatia spomínaného zákonao ISVS sa hovorí o potrebe prijatia tzv. zákonao eGovernment. Zatiaľ sme v každomprípade nevideli ani legislatívny zámer.V horizonte budúceho roka budú zrejmedôležité aj legislatívne návrhy, ktorébudú do našej legislatívy implementovaťdve európske smernice – PSI (o opakovanompoužití informácií verejného sektora)a INSPIRE (Infraštruktúra pre priestorovéinformácie v Európskom spoločenstve). Ties rozvojom elektronických služieb jednoznačnesúvisia.■■ Ako by ste na záver tohto rozhovoru stručnecharakterizovali rok 2008?Bude to zrejme najmä rok „výziev“.Nielen výziev na predkladanie projektovv rámci tohto programovacieho obdobiaEÚ, ale aj výziev či šancí v politickomzmysle slova, aby sme opäť nestratili jedenrok zbytočnými kompetenčnými naťahovačkamia tvorbou kilogramov často zbytočnýchstrategických dokumentov. Pretoby to mal byť rok činov, v našej brandži povedanérok zmysluplných IT projektov. 52 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

KomentárČo ukázal zápas o ratifikáciuLisabonskej zmluvyRatifikácia reformnej Lisabonskej zmluvysa na Slovensku, ktorého obyvateľstvodlhodobo patrí k najväčším zástancomčlenstva v únii v rámci EÚ 27, stala nečakaneveľkým problémom. Slovenská republikaa jej politická reprezentácia sa dostalido sústredenej pozornosti vo všetkých členskýchkrajinách i v orgánoch EÚ. Namiestorýchlej ratifikácie zmluvy medzi prvými,na čo Slovensko okrem podpory obyvateľstvapredurčoval fakt, že všetky parlamentnépolitické strany s výnimkou KDH (to sadlhodobo usiluje politicky profilovať akoeuroskeptická strana a odmieta Chartu základnýchpráv EÚ, lebo je v rozpore s jej ultrakonzervatívnymiideologickými predstavami)akceptovali dohodu z lisabonskéhosummitu, vznikla vážna vnútropolitická kríza.Vládna koalícia a opozícia sa ocitli v hlbokýchzákopoch a Slovensko, ktoré malobyť po Maďarsku druhou krajinou, čo zmluvuhladko schváli, začalo sa v rozbehnutomprocese ratifikácie dostávať medzi problémovékrajiny. Výsledkom boli zreteľné signályznepokojenia a obáv nielen z Bruselua z európskych politických strán, ale aj oddiplomatov z členských štátov únie.Najsilnejšie rezonovala myšlienka, že Lisabonskázmluva by nemala byť rukojemníčkouopozično-koaličných sporov, leboto nie je v súlade s európskymi hodnotamia zvyklosťami. Náladu vari najlepšie vystiholbývalý generálny riaditeľ Európskej komisiepre rozšírenie EÚ A. Rothacher, ktorýpripravoval aj vstup štátov zo stredneja východnej Európy. Vyjadril síce pochopeniei podporu pre angažovanie sa opozícieza zmeny v návrhu tlačového zákona, alezároveň povedal, že „spájať ho... s hlasovanímo Lisabonskej zmluve nie je zodpovednéani politicky správne“. Keďže veľká väčšinačlenov opozície nemá problémy s Lisabonskouzmluvou, je podľa neho „zvláštne,že takýmto spôsobom s právom Európskejúnie hazardujú“. Takéto správanie označilza „nemiestne aj voči ich voličom“.Dôvody znepokojenia vyplývajú z faktu,že jedna dohodnutá zmluva už nebola ratifikovanáa nová sa zrodila po dlhom časea ťažkých rokovaniach. Ak by ju znovu čolen jedna členská krajina odmietla, muselaby sa dohodnúť nová v situácii, keď doterazplatná zmluva z Nice už nestačí potrebámrozšírenej únie a komplikuje rozhodovacíproces. Navyše, vôbec nie je isté, že byPeter Weisssa pre takú malú krajinu, ako je Slovensko,ak by bolo jediným štátom, ktorý by zmluvuneratifikoval, rokovalo o novej. Slovenskoby sa tak mohlo ocitnúť mimo únie.Tým skôr, že dôvodom neratifikovania bynebolo formulovanie vážnych výhrad vočizmluve, podporované väčšinou obyvateľovaalebo poslancov v parlamente, ale vnútropolitickéspory. Takéto politické faux pasby nemalo ospravedlnenie.Naťahovačky s Lisabonskou zmluvoua jej využívanie na presadzovanie požiadaviekopozície v čiastkovej vnútropolitickejagende sa však vnímajú aj ako negatívnyprecedens pre iné štáty. Osobitné obavy súpre referendum v Írsku. Je známe, že zmluvaz Nice, ktorá otvorila právnu a inštitucionálnubránu pre najväčšie rozšírenie EÚv jej histórii, sa v tomto malom štáte muselaschvaľovať v opakovanom referende. Kebypolitické elity v Írsku neboli prejavili vyššiuzodpovednosť za EÚ ako úspešný projekthistorického významu a za to, aby sa aj krajinyzo strednej a východnej Európy mohlistať jeho súčasťou a skoncovalo sa s rozdelenímEurópy, keby sa nechali uniesť logikounárodného egoizmu a uľpievania na formálnompravidle, že referendum by sa nemaloopakovať, Slovensko by v dôsledku veľkejvnútornej krízy EÚ možno ešte stálo pred jejvchodom a o príleve zahraničných investíciía schengenskom priestore by iba snívalo.Preto všetci tí, ktorí s takou ľahkosťou hovoria,že sa vlastne nič vážne nedeje a žeje v poriadku, ak sa v politickom boji využívana zlepšenie pozície a získanie výhodaj vymieňanie podpory za európsku zmluvuústupkami v nejakej čiastkovej politickejagende, by si mal spomenúť na írsky príbeha na činmi prejavenú zodpovednosť írskychpolitikov za osudy slovenských ľudí. Slovenskápolitická elita šancu preukázať podobnúpolitickú zodpovednosť voči tým štátom,kde sú vážne problémy s akceptáciou novodohodnutej európskej zmluvy, premrhala.Slovenská republika sa namiesto dobrého,povzbudzujúceho príkladu stala príkladomvarovným a demoralizujúcim.A ešte čosi dôležité sa stalo. Od nadobudnutiaštátnej samostatnosti Slovenskejrepubliky nebolo nič iné tak jednoznačnea tak všeobecne považované za národnoštátnyzáujem ako integrácia do Európskejúnie. Napriek všetkým historickým, ideologickýma politickým sporom, konfliktomČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniia osobným animozitám sa na tomto záujmedokázali nielen deklaratívne, ale obyčajne ajv politických skutkoch zhodnúť pravica s ľavicou,antikomunisti s bývalým komunistami,kresťania s ateistami, politici s novinármi,ba i slovenskí nacionalisti s maďarskýminacionalistami. Symbolickým vyjadrenímtejto skutočnosti bolo spoločné úsilie inakznepriatelených politikov v máji 2003 presvedčiťspoluobčanov, aby sa unúvali k referenduo vstupe Slovenskej republiky do EÚ.Expremiér M. Dzurinda svojou nevhodnezvolenou taktikou vedenia opozičného bojarúca slovenský vnútropolitický konsenzusv zásadných otázkach európskej integráciea európskej politiky, ktorého symbolom naprelome storočí sám bol. Použitie Lisabonskejzmluvy ako nátlakového prostriedkuna riešenie konfliktu s vládou pre znenienávrhu tlačového zákona znamená riskovať,že dôjde k zboreniu posledného mostamedzi koalíciou a opozíciou. Aj to posledné,čo sa na Slovensku ešte zdalo nadradenézáujmom neľútostného politickéhozápasu a čo bolo predmetom nepísanéhokonsenzu v mene vyšších národnoštátnychzáujmov, stalo sa predmetom politikárčeniaa účelových politických prístupov.Výsledkom je nová politická polarizáciaa strata politického étosu zápasov za európskuintegráciu ako čosi vznešené, osudovodôležité pre Slovensko, v čom sa prejavujevyššia občianska a politická zodpovednosťa spolupatričnosť politických elít a ich jednotas občanmi. Aj to, čo sa dlhý čas vnímaloako niečo, pre čo sa robia kompromisyaj s hlavným politickým protivníkom,stalo sa predmetom bezohľadného zápasukto z koho. Skončila sa tak jedna významnáetapa vývoja slovenskej politiky.Preto nie tlačový zákon, ale Lisabonskázmluva a hazardovanie s jej schválenímSlovensko znovu stavia na historickú križovatku.Vnútropoliticky i zahraničnopoliticky.Vzhľadom na to, ako tesne sa dosiahlokvórum účasti v májovom referendev roku 2003, by referendum o Lisabonskejzmluve sotva bolo tým správnym rozťatímgordického uzla straty zmyslu pre nadradenýnárodnoštátny a zároveň európskyzáujem a nezmieriteľnej polarizácie medziopozíciou a koalíciou. Ide o tak veľa – domai v rozšírenom európskom dome – že nemázmysel riskovať Pyrrhovo víťazstvo nad politickýmprotivníkom. Február 200853

Komentárkach, že vynikne funkcia spoločného ministrazahraničia či europrezidenta. Osobnosti,ktoré by mali záujem o tieto posty,sú už dokonca známe, uznávané a všeobecnerešpektované, ale stále sú krajiny,ktoré budú svoje kompetencie do Bruseluodovzdávať len veľmi ťažko. Závisí tonapríklad od stupňa národnej hrdosti, aleaj od pozície politikov, ktorí vedia ovplyvniťmasy napríklad svojím euroskepticizmom.Typickým príkladom je český prezidentVáclav Klaus, ale napríklad aj VeľkáBritánia či Írsko. Francúzi už delegovalirozhodovanie na parlament po neúspechureferenda o ústave a podobne by sa malohlasovať aj v Británii či Írsku. To však vôbecnie je isté, pretože v Londýne sa nielenz opozície, ale aj z vládnych kruhov ozývačoraz častejšie tvrdenie, že ide o ohrozenienárodných záujmov krajiny, a teda trebarozhodovať v plebiscite. Štáty z Britskýchostrovov boli vždy v primkýnaní sa k Európešpecifické, pretože sa osobitými aj cítia.Nie sú súčasťou európskej pevniny, norozhodne sú súčasťou európskych tradícií,politiky a kultúry. Architekti európskehozjednocovania však pozabudli práve nahistorické korene, keď v Európe vynikalinárodné štáty postavené na zdôrazňovanípráve národných špecifík a odlišností, nabudovaní národnej hrdosti. Národné symbolysa stali znakmi odlíšenia, práve v ichmene sa viedli na kontinente vojny, právetie videli aj k vojnám na Balkáne. Právenárodný princíp bol v pozadí tvrdeniao „nemennosti hraníc v Európe“ po druhejsvetovej vojne, národná symbolika bolamotívom rozdelenia Česko-Slovenska, pokračujúcejatomizácie Balkánu, motívompre nezávislosť Kosova či možný rozpadBelgicka. Nacionalistické strany po celejEurópe majú vlastne v popise práce odmietaťakékoľvek delegovanie národnýchprávomocí nejakému vzdialenému, priamvirtuálnemu Bruselu. A nacionalistickýmstranám sa v posledných rokoch v Európenebývalo darí. Tak ako to predpovedalpolitológ Zbigniew Brzezinski, poradcaamerického prezidenta Jimmyho Cartera:„Keď sa stredná a východná Európaoslobodí od komunizmu, čakajú ju ešteťažké roky národného uvedomenia a vybojúvaniasi národných práv.“ Ako vidno,netýka sa to len postkomunistických krajín,práve Belgicko, sídlo najdôležitejšícheurópskych inštitúcií, sa chystá na rozpad– a berie si za príklad Česko-Slovensko,ktoré sa dokázalo rozdeliť bez väčšíchpolitických turbulencií, hoci mnohí jehoČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiobyvatelia to dodnes považujú za chybu.Napokon Belgicko vzniklo pred 180 rokmiako umelý útvar, ktorý mal byť nárazníkovýmštátom medzi odvekými rivalmi Nemeckoma Francúzskom. Dvaja veľkí rivalisa napokon vedeli dohodnúť, ale nemeckíFlámi a francúzski Valóni v Belgicku majúso spolužitím čoraz väčší problém. A tonehovoríme napríklad o Baskoch v Španielskualebo o problémoch medzi republikánmia royalistami v Ulsteri.Myšlienka národných štátov teda eštezďaleka nie je prežitá a málokto sa dnesoznačuje za Európana. Vždy je to najprvTalian či Nemec, až potom Európan.Je teda zrejmé, že ani odovzdávanienárodných kompetencií Bruselu sa neudejebez istých sentimentov. Ide len o to,že bojkot hlasovania o zmluve na Slovenskuprišiel z tej strany, odkiaľ to v Bruselinikto nečakal.Ani tendre nie sú dobrá témapre opozíciuAk západní politici prebrali niečo z politickéhofolklóru postkomunistických krajín,bola to práve tvrdošijnosť politikov, ktoríby mali podľa všetkých pravidiel politickejkultúry odísť zo svojich postov v prípade,že ich napríklad práve novinári nachytajúna hruškách. Na Západe to fungovalo bezchybne,kým sa neobjavili noví politici naVýchode, ktorí zaviedli svoje „A neodstúpim!“aj v prípade dokázaných prešľapov.Alebo sa zvykli vzdať menej významneja menej lukratívnej funkcie, ale tú podstatnúsi ponechali. Aj táto skutočnosť zbavilaobčanov postkomunistických krajín značnejdávky ilúzií o politikoch a politickej kultúre.Niekedy sa všakdemisii nemožno vyhnúť– ako to bolov prípade slovenskéhoministra obranyFrantiška Kašického,keď sa prevalili dôkazyo predraženýchtendroch na upratovacieslužby v kasárňachnašej profesionálnejarmády. Tomuuž občania rozumejúviac ako akademickýmdebatám o osudeLisabonskej zmluvy,najmä miliardámponúkaným v týchtotendroch. Prirodzeneaj tento prešľap vládnejkoalície si vzalaopozícia na mušku,no tu nemohla priveľmivytĺcť politickýkapitál, pretože občaniav celom postkomunistickomblokumajú v podstate jednotnýnázor – v politikesa obohacujú podľanich všetci. Politici samotní tento názorešte podporujú svojimi heslami. NapríkladRobert Fico v predošlom volebnom obdobísám razil heslo: Ako sa kradlo za Mečiara,tak sa kradne aj za Dzurindu. Dnes sa mutoto jeho heslo vracia naspäť ako bumerang.Vrátil sa teda k privatizácii Slovenskéhoplynárenského priemyslu predchádzajúcimkabinetom a vyratúva chyby, ktorých savtedajšia vláda dopustila, a peniaze, o ktorétak Slovensko jej vinou prišlo. A ekonomickížurnalisti spočítavajú, ktorá vláda a zakoľko privatizovala. A občan nad tými číslamis priveľa nulami na konci len trpko zaplačea získa dojem, ktorý nebude ďalekood pravdy – v jeho záujme dosiaľ poriadnenepracoval žiadny ponovembrový kabinet.Foto: archívMožno začne až ten, ktorý už nebude maťčo predávať.Február 200855

Slovenská ekonomikaEkonomické udalostipohľadom analytikaPavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosťBude či nebude recesia. Toto je na prvýpohľad jednoduchá (ale pritom kľúčová)otázka, ktorá už nejaký čas zásadneovplyvňuje dianie na svetových finančnýchtrhoch. Pád cien akcií v prvých štyrochtýždňoch aktuálneho roka, keď saakciové indexy prepadli v niektorých prípadochaž o 20 percent, sa dostal dokoncana prvé strany denníkov v mnohých krajinách.Príčinou až panických predajov akciovýchtitulov je spomínaná hrozba recesiev Spojených štátoch a hrozba systémovejfinančnej krízy. To, čo sa začalo vypuknutímproblémov okolo hypotekárnych úverovpre nebonitných klientov (a z nich odvodenýchcenných papierov), keď následnánedôvera skresala ochotu úverovať ajpodnikový sektor, sa rozširuje na reálnuekonomiku. Varovné signály priniesli užaj údaje o nezamestnanosti, maloobchodnýchtržbách a pod. V konečnom dôsledkuobavy o budúce zisky firiem, na pozadínegatívneho sentimentu investorov,tak poslali akcie prudko nadol, a to nielenv najzraniteľnejšom sektore bankovníctvači developerstva. Až čas ukáže, či stimulyv podobe prudkého zníženia úrokovejsadzby zo strany FED-u, americkej obdobycentrálnej banky, či plánované daňovébonusy povzbudia najväčšie hospodárstvona svete.V globalizovaných finančných a obchodnýchvzťahoch by problémom americkejekonomiky neunikol ani zvyšok sveta vrátaneSlovenska. Pomalší rast zahraničnéhodopytu by sa odrazil na domácom vývoze,výrobe, zamestnanosti a konečnom dôsledkuživotnej úrovni. A zrejme aj materskéspoločnosti by priškrtili kohútiky nanové investičné projekty svojich dcér.Práve zahraničný obchod je pritom motoromdomácej ekonomiky, pričom ostatnévýsledky ukazujú na znižovanie obchodnejnerovnováhy. Za november dosiaholschodok zahraničného obchodu hodnotu7,7 mld. Sk, po dvoch mesiacoch v prebytku.Avšak samotný novembrový deficit bolnižší ako úroveň v rovnakom období minuléhoroka a navyše aj kumulatívna hodnotaza prvých 11 mesiacov predstavujevýrazné zlepšenie (11,4 mld. Sk voči 64,3mld. Sk). Hoci december zvyčajne súvisís najväčším mesačným schodkom, prekoncoročné dovozy, celoročný výsledok bysa podľa trhových odhadov mohol pohybovaťna úrovni iba 1 percenta HDP, zatiaľ čov roku 2006 to bolo až 4,5 percenta HDP.Pretože slovenský akciový trh je „neviditeľný“,globálne turbulencie sa odrazili„iba“ na kurze koruny a výnosoch štátnychdlhopisov. V období zvýšenej neistoty investormiuplatňovaný „útek do kvality“vytiahol ceny štátnych dlhopisov na hlavnýchtrhoch nahor (ich výnosy poklesli).V prostredí nízkej likvidity domáceho dlhopisovéhotrhu však výnosy slovenskýchštátnych dlhopisov poklesli iba mierne,čím zároveň došlo k rozšíreniu rizikovejprirážky.Svoje si však zažila koruna. Hoci sakurz koruny voči referenčnej mene euroešte v úvode mesiaca blížil k hranici 33korún za euro, zvýšená averzia k rizikusa podpísala pod odvrátenie investorovod regiónu strednej Európy. Koruna saoslabila až tesne cez 34 SKK/EUR, svojunajslabšiu hodnotu za ostatné tri mesiace.Následne však časť strát vymazala.Okrem iného pomohli domácej mene ajvyhlásenia guvernéra centrálnej banky,že Slovensko sa bude snažiť stanoviť konverznýkurz pri prechode na euro na úrovni,ktorá odráža ekonomické fundamenty.Pretože sa tzv. rovnovážny kurz podľa trhovýchodhadov nachádza na výrazne silnejšíchúrovniach, ako bol spotový kurzv tom čase (tesne pod 34 SKK/EUR), dása to označiť sa slovnú intervenciu, ktorákorune aj pomohla. Zároveň ide o indikáciu,že ešte jedna revalvácia centrálnej parity(aktuálne 35,442 SKK/EUR) je veľmipravdepodobná.Pravdepodobnosť vstupu Slovenska doeurozóny, resp. splnenia všetkých maastrichtskýchkritérií je skutočne vysoká.Čiastočné otázniky však zostávajú. Príkladomje hodnotiaca správa Európskej komisie,ktorá bola zverejnená koncom januára.Správa poukazuje na potrebu prísnejšejfiškálnej politiky na pozadí silného ekonomickéhorastu a dodatočných štrukturálnychreforiem na tlmenie inflačných tlakovpo vstupe do eurozóny až sa kurzovýkanál (zatiaľ tlmiaci rast spotrebiteľskýchcien vďaka dlhodobému posilňovaniu sakoruny) stane minulosťou. Takéto varovanienie je novým faktom, pretože obdobnúkritiku voči nie dostatočne ambicióznemuznižovaniu rozpočtového deficitu už dlhšíčas prezentujú domáce aj zahraničné inštitúcie.Ale je akýmsi oficiálne zdvihnutýmprstom.V prostredí robustného ekonomickéhorastu (a v očakávaní mierneho spomalenia)by sa skutočne žiadalo rýchlejšie smerovaniek vyrovnanému rozpočtu najmä cezopatrenia na výdavkovej strane. V roku2007 práve tempo hospodárskeho rastupodporovalo príjmovú stranu rozpočtu.Podľa ostatných vyhlásení ministra financiíby schodok rozpočtu verejnej správy zarok 2007 mohol predstavovať nižšiu hodnotuako skôr odhadovaných 2,5 percentaHDP, čo je podľa neho dôkazom rýchlejšejkonsolidácie ako pôvodné plány. Maastrichtskékritérium deficitu (menej ako3 percentá HDP) by tak malo byť splnenés rezervou.Napriek výhradám k udržateľnosti inflačnéhovývoja Slovensko z čisto nominálnehopohľadu aktuálne spĺňa maastrichtskéinflačné kritérium s rezervou, a to užpiaty mesiac v rade. Jednako za decembersa medziročný rast spotrebiteľských cien(harmonizovaný index na podmienky EÚ)mierne zrýchlil na hodnotu 2,5 percenta,čím zároveň dosiahol najvyššiu hodnotupočas roka. Najmä vyššie ceny potravína palív spolu so sezónnym nárastomcien odevov a obuvi boli hlavnou príčinoudecembrového nárastu. Ide teda zväčšao nákladové faktory, ktoré sú mimo dosahucentrálnej banky. Takže nie je až takýproblém, že decembrová dynamika presiahlajej inflačný cieľ pre rok 2007 o polpercentuálneho bodu, keďže ide o faktorystanovené ako výnimky z inflačného cieľa.Práve nákladové inflačné tlaky v podobecien potravín a energií, ako aj ich sekundárnychvplyvov prinútili centrálnu bankurevidovať svoje inflačné prognózy pre koniecroka 2008 nahor (z 2,3 percenta na 2,8percenta). Medzi riziká však patrí aj vývojmiezd v kombinácii so situáciou na trhupráce v prípade, ak by sa pod tlakom odborárskychpožiadaviek posunulo tempo rastumiezd nad tempo produktivity práce.Vzhľadom na skutočnosť, že aktuálny,ako aj očakávaný vývoj inflácie je ovplyvňovanýfaktormi mimo pôsobenia menovejpolitiky, je vytvorený priestor na ponechaniaúrokových sadzieb na súčasnej úrovni.Vďaka kurzovej zložke je celkové nastaveniemenovej politiky mierne reštriktívne,pričom v opatrnom prístupe treba pokračovať.V súlade s očakávaním tak Bankovárada NBS koncom januára rozhodla nemeniťsvoje kľúčové úrokové sadzby, a to uždeviaty mesiac v rade. Základná úrokovásadzba (2-týždňová repo sadzba) aktuálnepredstavuje 4,25 percenta a naďalej prevyšujezákladnú sadzbu Európskej centrálnejbanky o 25 bázických bodov.56 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Hotel Galbov mlyn situovaný v krásnom prostredí vo Viničnom pri Pezinku vám ponúka ubytovanie, kvalitné reštauračné služby,atraktívne príležitosti na športové vyžitie, parkovanie v areáli objektu, možnosti organizovania seminárov, školení, obchodnýchrokovaní, priateľských stretnutí, svadieb, promócií a záhradných párty.Konferencie a semináreHotel Galbov mlyn je vhodné miesto naorganizovanie konferencií, školení, seminárovči obchodných stretnutí. Hotel disponujeviacerými priestormi na tento účel.Prvou možnosťou je klimatizovaná konferenčnámiestnosť s kapacitou 70 osôb.Druhou alternatívou je viacúčelová miestnosť,ktorá kapacitne pojme 80 osôb. Premenšie školenia je určená zaujímavo riešenáseminárna miestnosť pre skupiny do20 osôb. Na obchodné rokovania či pracovnéstretnutia môžete využiť útulný salóniks kapacitou do 10 osôb. Interiér seminárnychmiestností sa dá variabilne prispôsobiťpožiadavkám zákazníka.UbytovanieHostia sa môžu ubytovať v útulných hotelovýchizbách, ktoré sú situované v podkroví,čo umocňuje dobový charakter zariadenia.Každá izba má vlastné sociálnezariadenie, izby sú zariadené štýlovým masívnymnábytkom. Vybavenie izieb spĺňapožiadavky náročného hosťa. Každá izbadisponuje telefónom, farebným televízorom,rozhlasovým prijímačom a možnosťoupripojenia na internet. Ubytovacia kapacitazariadenia je 20 izieb s možnosťouprísteliek – v celkovom počte 55 osôb. Odmája tohto roku bude k dispozícii spolu 33izieb s možnosťou prísteliek – v celkovompočte 90 osôb.StravovanieReštaurácia je zariadená v štýle tridsiatychrokov, kde príjemnú atmosféru dotvára veľkýkozub. Jedálny lístok uspokojí aj najnáročnejšiehozákazníka. V rázovitej klenbovejpivnici môžu návštevníci v atmosférepodfarbenej slovenskou ľudovou hudbouvychutnávať bohatý výber zabíjačkových,rybacích a poľovníckych špecialít a degustovaťtie najlepšie vína z malokarpatskýchviníc. Z bytu mlynára je v ľudovom štýle vybudovanétretie reštauračné zariadenie, ktoréponúka krajové špeciality, husacie hody,jedlá na rošte či ochutnávku kvalitných vínv pivničke mlynára. V letných mesiacoch jeotvorená aj letná terasa s kozubom a grilom,ktorá tiež ponúka reštauračné služby.Šport a rekreáciaAtraktívne možnosti na šport, rekreáciua oddych vytvárajú z nášho zariadenia ideálnemiesto na trávenie voľného času. Ponúkameplnohodnotné športové vyžitie natenisových kurtoch. Na regeneráciu slúžiabazén, sauna, perličkový kúpeľ a masáže.Zaujímavým spestrením pobytu môžu byťaj petanque, stolný tenis a biliard. Na vopreddohodnutú objednávku je možné zabezpečiťšportovú lukostreľbu, jazdu nakoni či poníkoch.PolohaHotel Galbov mlyn sa nachádza 20 km odBratislavy vo Viničnom. Je zastávkou naMalokarpatskej vínnej ceste, situovanýv tichej dedinke uprostred nádhernej vidieckejprírody.Kontakt:Hotel Galbov mlyn900 23 Viničnéwww.galbovmlyn.ske-mail: hotel@galbovmlyn.sk • tel./fax: +421/33/6476203 • tel.: +421/33/6476205 • mobil: +421/903262454, +421/903246547

Potulky po SlovenskuSám s Petrom Áčom naŽitnom ostroveBol čas, keď som sa týždeň čo týždeň vracalna Žitný ostrov. Na konci Prievozusom minul Malý Dunaj a už som bol v kedysiprvej žitnoostrovskej dedine – PodunajskýchBiskupiciach... Ešte vari tridsať kilometrov, potomuž cieľ. V Bodíkoch pozdravím kamarátovPetra Áča, Dola Hanáka, ktorí sú v spoločnejchate, potom Jožka, Karola, v Trstenej sa zastavím,či už neprišiel Ivan Rajniak, v Bake sa zastavímv krčme, potom sa zložím na svojej chalupe,zbehnem ku Gabčíkovu k horárovi Csókovia v blízkom prístave do kantíny, kde smesa raz tak dlho zasedeli so spisovateľom MilanomZelinkom, že nám z Dunaja stúpajúcavoda takmer natiekla v krčme do gumákov....Všetky dimenzie tejto krajiny si úzkostlivouchovávam. Faunu i flóru, svojráznumestskú (Komárno a Dunajská Streda)i vidiecku civilizáciu, ba skrze udicu somsa usiloval pozrieť do mokrých zátiší rieky.Závidím však fotografovi Petrovi Áčovi, žeokrem sveta pod pálivým slnkom sa odvážilvniknúť aj do sveta pod vodou, že sa láskals rybami hlboko pod vodou a predieralsa v húštinách podvodného sveta...Rovina ako kuchynský stôl, pravdaže, akohojný kuchynský stôl...„Tu tento kopček, to je ešte zo starej hrádze,“vraví hrádzar Jani. „Malo by to byť takýchsto metrov doprava.“ Sotva dopovie,vykročí smerom, ktorý naznačil.Pravda, nie je to sto, ale päťsto metrov,a nie je to chodníček, ale húšťava, trávaa tŕstie až vyše človeka. A stromy, ktoré sitoho už iste dosť pamätajú.Potom sa však zjaví, čo prežíva v rozprávkeo perníkovej chalúpke celé storočia.Pravda, na prvý pohľad je zrejmé, žeježibaba je dávno deložovaná (alebo zhorelav ohni pece, či skôr utopila sa v mlynskejzátoke, alebo ju dolámalo mlynské koleso),lebo na streche chalúpky dnes nie sú perníky,ba aj pôvodné tŕstie sa prepadlo kdesido zívajúcej povaly. Z mlynského kolesazostala kopa železného šrotu a práchnivejúcehodreva, z celého mlyna rozpadnutáchalúpka, ktorá je smutným svedectvomslávy dunajských mlynárov. Veľká potopav polovici šesťdesiatych rokov nebrala doúvahy ochranu pamiatok a zasadila im varikonečnú ranu...Je to zvláštne. Každý deň sa mení podobatejto krajiny. Niečo umiera a niečo sanarodí. Alebo niekto. Dokonca ani riekasi netečie poctivo svojím korytom, a takspolu so zmenou toku mení aj tvár krajiny.Hory sa nemenia, ale nížiny áno.S fotografom Júliusom Tóthpálom pripravujemeknižku o Žitnom ostrove,o tom, čo ešte je, ale čo nebude. Zachytiťposledné okamihy.Pravda, darmo blúdim po starých miestach,kde bývala zem udupaná od konských kopýt.Darmo tam chodím v ktoromkoľvekčase. Niet ich, doslúžili koníky svoj čas. Odstúpilisvoje miesto traktoru alebo nákladnémuautu. Kovboj si sadol za volant a osedlal„kone motorové”. Je to jednoduchšie.Zapadá slnko nad Dunajom. Stmieva sa.Poodráža vo vode najskôr všetky odtienesvojich farieb, až potom sa stratí. Ak ide človekďalej alebo sedí a počúva, všeličo dokážerozoznať. Nočný lov šťúk odlíši od šplechotukaprov, spozná, že teraz obďaleč prechádzajeleň, srnec. Krákorenie bažantovmá v tomto čase veľmi krásnu melódiu.Slnko zhaslo neodvolateľne aj bažantystíchli. No život ani v noci neprestáva, lebovychádzajú na lov líšky a čo ja viem akáešte zver.Na pohľad, na prvý pohľad celkom takéisté ako všetko ostatné. Dokonca – dalo bysa povedať – pre oči nudnejšie: široká vodaDunaja a jeho ramien, dnes hlavne šírapriehrada, plavebný kanál a lesy, o niečoďalej šíre, nedozerné lány obilia, skoro sanemá kde oko zastaviť. Keď však raz začnečlovek chápať, keď sa priblíži raz, nosípotom túto krajinu vo svojom srdci. Kdekoľvekje, cnie sa mu za ňou.Kedykoľvek som uvažoval nad pripútanosťoučloveka k nejakému miestu, vždysa mi zdalo nepochopiteľné. Sám, ešte nemajúckorene, nevedel som porozumieť zakorenenostiiných.Pravda, to ide s rokmi. Postupne, akovrastajú korene do kúska zeme. Obyčajneto býva do patetickej rodnej hrudy, nemusíto však vždy tak byť. Myslím, že nie je anitak dôležitá zem ako dobré korene.(Chodíme s Julom Tóthpálom a vravíme si:S Dunajom sa skutočne čosi deje. Čosi veľkéa neodvolateľné.To už nie je to obvyklé dianie, nie sú to obvykléprekvapenia, že zo dňa na deň stúpnealebo klesne na nepoznanie. Ide tu o viac: Človekmu založí zubadlá, aby tiekol tam, kam treba,aby robil poslušne, čo sa od neho žiada.58 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Potulky po Slovenskuší majstri najrôznejších remesiel. Tichý rajmilovníkov pokoja a samoty sa zmenil naobrovské mravenisko ľudí. Možno sa eštevšeličo zmenilo, čo si dnes nevieme anipredstaviť, čo ukáže až budúcnosť.Je to tak, ako býva aj v iných prípadoch:Človek nerád vyťahuje a presádza korene,ktoré má už raz kdesi hlboko zarastené.Nerád opúšťa miesta, kde prežil niečozo svojho šťastia, zo svojho života. Nechcesa mu lúčiť so svetom, ktorý si budoval,ku ktorému duchovne i bytostne prirastalmnoho rokov.Našiel som si tu svoj pokoj a odpočinokpo celotýždennej únave. Tak ako stovkyďalších. Roky som sa vykrádal za hlbokejnoci z môjho mesta, aby som ešte včasprišiel k bodíckym či bakanským ramenám,do Medveďova či k rozprávkovémuprírodnému jazeru Lion, alebo kdekoľvekinde a so zatajeným dychom som čakalna chvíľu, keď vyhupne spoza obzorugeo metricky dokonale guľaté slnko a vykúpesa v čerstvej rannej vode. Čakávalsom, kedy sa začnú zelenať stromy, temerpodľa dátumu som vedel, kedy začnú kvitnúťmarhule a broskyne, čerešne i jablone,kedy sa zazelená kanadský topoľ a kedyzašticatie dohola ostrihaná vŕba. Vŕba, akúsom nikde inde nevidel.Čakával som na príval jarných vôd, ktoréčasto nepríjemne prekvapili no odvďačilisa zasa svojou životodarnou silou i novýmobrazom krajiny.V lete som sa zasa tešieval pohľadom naplávajúcu mladú srnku alebo i diviaka. Napárik divých labutí. Na množstvo gagotajúcichhusí, na široké lány zlatých klasov, ktorýchkonca nedovidíš, na bohatstvo zeme,pri ktorom aj ja tak trochu bohatnem, lebo siuvedomujem, že táto zem dáva dosť aj mojimkoreňom, aby sa posilnili.A jeseň? Božemôj! Ukážte mi maliara, ktorýby dokázal namiešať tie farby, najjemnejšieodtiene obrovskej dúhy. Jeseň je obťažkanábohatými plodmi, čo ruky človeka v spolupráciso zemou vytvorili. A je zároveň i počatímbudúcich plodov.Poviete si: Čo v zime?Pravda, nedá sa lyžovať, lebo najvyššímkopcom na Žitnom ostrove je človekom umelovytvorená protipovodňová hrádza. No keďrokmi. Budú sa čudovať nad starými fotografiami,ako mohli predchádzajúce generácies takým dielom tak dlho otáľať.Človek potrebuje predsa energiu, vodu,potrebuje voziť na vode.Je to logické. Je to prirodzené.Mne však (a stovkám podobných fanatikov)chýba jar, leto, jeseň i zima. Šticaté vŕby,pripomínajúce ježibabu pred odchodom kukaderníkovi, rozvaliny starých vodných mlynov...Skrátka, stratil som niekoho či niečo veľmiblízke: Dunaj – ale ten náš Dunaj, náš Žitnýostrov. Lebo nový Žitný ostrov bude žiť a celkomisto spoľahlivejšie bude slúžiť.So značnou dávkou nostalgie prichádzami odchádzam z brehu ramien, ktoré sa zmeniliiba v tom, že nevysychajú a nevylievajú sa.Treba mu vydať plody mohutnej sily: elektrickúenergiu.Treba viac tovaru previezť na jeho vodnýchbedrách: upraviť pre plynulú a neprerušovanúlodnú dopravu.Treba mu ešte kdečo. Sú predsa všetky predpoklady,lebo je veľký, mocný a bohatý. Musíživiť, svietiť i voziť. Tak žiada potreba budúcichdní.A nám sa vtedy tlačili slzy do očí. Lebo smevedeli, že sme prišli o veľmi dôležitú časť životaa vlastnej osobnosti. A o ľudí, ktorí sa tiežzmenia.)Nebolo to naraz, trvalo hodne dní, mesiacov,ba i viac rokov. Mali sme možnosťpostupne si zvykať. Najprv sa do zeme zahryzlibagre a buldozéry. Vyhĺbili širokúa hlbokú vrásku do mäkkej zeme. Potomprišli betonári, stavbári, zvárači, najrôznej-klesne voda viac ako kedykoľvek v roku, vysokátrstina ľahne pod ťarchou vetra, dostávakrajina zasa nový šat. Snivý, biely, ak jesneh, no i keď nie je, donaha obnažené stromyukazujú mi svoje čudesné podoby, sprístupniahniezda vtákov, úkryty zveri. Aletoto už len bolo...Povedal by som to takto: pre mňa je na Dunajidôležité a vzrušujúce, že tečie, že je taký,aký je. Ostatné som si už vytvoril sám. Vychodilsom si svoje chodníčky. Nastavil sompresný uhol svojho pohľadu. A ani som si neuvedomil,kedy som do tejto zeme zarástol.To však nestačí pre život všetkých. Je todosť pre mňa, málo však, zrejme, pre nás. Toje rozhodujúce.Dnes je široký kanál, aby sa mohli ažk nám plaviť veľké námorné lode. Môj dom,v ktorom som prežil mnoho očarení toutokrajinou, musel ustúpiť.Je to logické. Je to prirodzené.Vybudovali sa nové domy, ba takmer ajnové dediny, do ktorých sa nasťahovali inžinieri,majstri, robotníci, ktorých bude tennový Dunaj, zmenený a obriadený, uhladenýdo betónového korýtka, potrebovať.Prejde čas jednej-dvoch generácií a všetkobude úplne v poriadku. Nový človek nebudevedieť dobre pochopiť, ako sa tí predchádzajúciťažko lúčili. Nebude vedieť čo lensi predstaviť podobu krajiny voľakedy predČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiTo znamená, že z nevyspytateľného hlavnéhotoku Dunaja sa stala rieka, ktorú možnoriadia komputery... Je pravda, že dnes neničí,nezaplavuje, ale je pravda aj to, že už neprichádzajúaj zlatonosné veľké vody... Vody,ktoré kedysi pred rokmi vlievali do slovenskéhovnútrozemia trochu Rakúska a trochuNemecka...Dôkazy toho, že všetko, čo bolo, naozajbolo, nájdete dnes nie na tvári miesta, alev mestách – Dunajskej Strede a Komárne.Tam popri pracovných príležitostiach nájdečlovek aj trochu poučenia z histórie v múzeách,galériách, chrámoch.Toho „rurálneho“, roľníckeho („parasztského“,nech použijeme aj pôvodný domorodýjazyk) nájde človek možno viac právev múzeu než na vidieku...Viem, že sa všetko zmenilo. Málo je byťobilnicou štátu, málo je byť takmer nevyčerpateľnýmrezervoárom pitnej vody. A vôbecuž nič neznamená byť nepriechodnoudžungľou, divočinou, ojedinelou svetovouprírodnou raritou. Nič neznamená, že sakrásna vnútrozemská delta Dunaja zmenilana krásnu a – dúfajme – dokonale vybudovanúsieť vodných stavieb, ramená riekysa zmenili na pekné kanály. Napokon, je tov poriadku, celkom sa to podobá na prírodua ten osoh, ktorý to prináša...!Foto: Peter ÁčFebruár 200859

EsejTen zázračný pospájaný svetAnton HykischOkná toyoty pokrývajú závojedažďa, stierače ťažko zápasias januárovým lejakom. Obrovskémláky, klaksóny, na nás sa rútiadesiatky áut, potom sa tempozvoľní. Ideme z letiska krokom.Okolo mrakodrapy firiem, spustnutépaláce z 19. storočia, ihlicemešít, nedokončené činžiaky, zahalenéženy márne čakajú na autobus.Takže toto je Káhira. Najväčšiamegapolis Afriky. Koľko tužije ľudí? To nevedia ani egyptskéúrady, vraví pán Hudec, zástupcanášho veľvyslanca, inak v civilearcheológ. Možno trinásť miliónov.Kto vie? Alah?Európsky parlament a Rada Európskejúnie vyhlásili rok 2008 zaRok medzikultúrneho dialógu.V Spojenom kráľovstve, vo Walesina univerzite v meste Aberstwyth sídli organizácia zvaná LiteratureAcross Frontiers (Literatúra prekračuje hranice). Riaditeľkou a manažérkouje Alexandra Büchlerová, energická, ale pokojná blondínkapendlujúca medzi Walesom a Manchestrom. Mimochodom, Češka.Ako vidno, všetko je poriadne pomiešané. Bez toho sa medzikultúrnavýmena nedá organizovať. A najmä pomoc malým, lepšie povedané,málo známym literatúram. V Británii napríklad kultúra Walesu čiŠkótska. V Európe, napríklad Slovenska, Lotyšska či Slovinska. Existujeaj sieť literárnych centier malých krajín. Spojili sa, aby spoločneukázali, že malý neznamená byť neplodný, hlúpy, bezvýznamný.Tak nejako sme sa ocitli v Káhire. Predierame sa už hodinuz medzinárodného letiska cez ulice mesta, ktoré nemá konca. VeľkáKáhira je veľká a neznáma ako arabský svet. Náš hotel je pririeke. Níl, otec riek, „najstarší medzi bohmi, Níl, čo stvoril všetko“delí hrozivé megapolis na dve časti: vlastnú Káhiru a Gízu.V dnešnom Níle neplávajú krokodíly, ale výletné lode s girlandamisvetiel a nad rieku sa vykláňajú terasy reštaurácií so sea-food.Mosty cez Níl ťažko zrátate, všetky sú upchané a kým sa posunieteo desať metrov, predbiehajú vás chodci na úzkych chodníkoch.Ak vás priateľ pozve na večeru „niekde blízko“, dobre si torozmyslite. Objednaný taxík o minútu uviazne v mori železnýchškatúľ a budete sa posúvať meter po metri aspoň hodinu. Káhira– večná dopravná zápcha. A nakoniec vystúpite z prastarej lady(dedičstvo Násirovho pokusu o socializmus, štedré dary bratskéhoSovietskeho zväzu) ako skrčenec a v drevom obloženej reštauráciisi ťažko môžete dožičiť čo len miestne pivo. Na stoloch je ľadovávoda (bedekre ju neodporúčajú piť, voľme radšej nápoje vo fľaškách).Značková voda, nech sa páči. Darmo. Buďte spokojný. Smev moslimskej krajine. Žijeme zdravo.Medzikultúrny dialóg s Káhirou, s nesmiernym a neznámymarabským svetom. Neznáma kultúra a mrakodrapy s reklamamiCarrefour, Sony, Coca-Coly, nové toyoty, hondy, škody octávie,citroeny. V hoteli televízor s tridsiatkou kanálov, od Indonéziepo Marakeš vrátane CNN aj nemeckej RTL či talianskej RAI. Naakomsi poľskom kanáli cez deň veštica vykladá horoskopy, po polnociponúka poľské krásavice s číslami ich mobilov. Hľa, európskakultúra priamo v médiách! Oproti hotel Semiramis. Bazén na strecheje prázdny, skoro celý týždeň prší a je necelých 18 stupňov.Giza s pyramídami nie je kdesi za mestom, ako som si myslel. S fotoaparátommusíte dobre manévrovať, aby sa vám do obrazovky nedostalibiele činžiaky nekonečnejKáhiry. Stoja hneď pri zastávketuristických autobusov. Pozrelsom si znova zabudnutého Cerama.„Vojaci! Štyridsať storočí hľadína vás,“ zvolal Napoleon,keď zazrel pyramídy. DobylKáhiru, bol na polceste do vysnenejIndie. Chcel byť novýmAlexandrom Veľkým. To sa munepodarilo. Francúzi však otvorilisvetu staroveký Egypt. FrancúzChampollion rozlúštil dávnenápisy kameňa z Rosetty,odkryl tajomstvo hieroglyfov.Šľachtic, royalistický diplomatDominique Vivant Denon bolna lodi učencov, ktorých Napoleonzobral so sebou do Egypta.Vtedy neboli digitálne fotoaparátya usilovný Denon kreslil všetko okolo seba. Stal sa generálnymriaditeľom francúzskych múzeí. V roku 1802 vydal svojuCestu do Horného a Dolného Egypta. Pre neskorší Popis Egypta v 24zväzkoch (!!) nakreslil všetko, čo videl v starom Egypte. Darmovojensky porazení Francúzi museli odovzdať Britom egyptskéstarožitnosti. Francúzom ostal objavený staroveký Egypt v kolorovanýchrytinách a v slove.Odmietol som ísť do vnútra najväčšej pyramídy. Mám problémys tlakom. Navyše tie kliatby...Stál som, fotografoval som turistovna ťavách a koňoch. Fúkal studený vietor.Čo sú pyramídy? Úcta k mŕtvym? Nezmyselné pomníky poníženiatisícov poddaných mocnými despotmi? Dôkazy inžinierskejzdatnosti? Neviem.Najskôr je to akási túžba niečo zanechať po sebe. Prekonať svojumalú ľudskosť. Priblížiť sa k nekonečnu.Ktovie, možno sa to dalo ukázať aj niečím iným. Ľudia by simali klásť zmysluplné ciele. Všeľudské poučenie. Aj pre Európana,Američana.Večer sedím na múriku pred Egyptským múzeom. Blízo nášhohotela. Práve som videl div sveta. Tutanchámonovu pozlátenúmasku. V pološere obrovskej sály, sporo osvetlená v sklenej klietke.Zlatá maska, kilogramy lešteného zlata, v ňom lazurit, zelenýživec, alabaster, obsidián. Krásny mladý muž. Ceram píše, že pritomto bol bezvýznamný panovník. Zomrel ako osemnásťročný.Mal peknú manželku a vraj šliapal po zajatcoch. Pod jeho zlatoumaskou našli scvrknutú hlavu, prázdne očné jamky.Medzinárodný knižný veľtrh v Káhire. Nerozumieme ničomu.Arabské písmo je krásne, ako šnúry perál, ako vlnisté vlasy Egypťaniek,ako ťahy miniatúrnych mečíkov. Iba v stánku Francúzskehoinštitútu alebo bohatej Americkej univerzity v Káhire môžetestretnúť našu latinku. Ešte ani záchod neidentifikujete, ak sadiskrétne neopýtate. A propos, čo my voláme arabské číslice, tiežnejestvuje. Evidenčné čísla áut ani ceny na miestnom trhu nerozlúštite,lebo číslice sú tiež rozdielne.Vy neviete po arabsky? Aká škoda. Vaša vina. Veď je to svetováreč. V časoch pred našou Veľkou Moravou existovala mocná ríša.Jej New Yorkom bol Bagdad. Centrum svetovej vzdelanosti. Arabskáríša na východe siahala cez Samarkand, Bucharu až do Indie.Na západ od Bagdadu cez celý Blízky východ, severnú Afriku ažpo Pyreneje. Kto si dnes v Európe spomenie, že dnešné Španiel-60 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

EsejČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniisko a Portugalsko boli súčasťou arabského sveta? Za arabskou kultúrousa dá ísť aj do Cordóby či do Toleda.Iná, barbarská kultúra? Opýtajme sa historikov, filozofov. Cordóbskykalifát. Ako to povedal prorok Mohamed? „Kto putuje za poznaním,kráča po Božej ceste do raja.“ V Cordóbe za Arabov bolo 300kúpeľov a 50 nemocníc, 20 verejných knižníc, množstvo škôl. Vedľaseba žili tri komunity: moslimská, kresťanská, židovská. Kartograf al-Idrísí z prelomu 11. a 12. storočia bol priateľom normanského kráľa(kresťana) Rogera II. na Sicílii. Islam ako nevyhnutný nepriateľ? Čosa všetko učíme v školách? Dialóg kultúr bol dávno pred nami. Európskakultúra objavila Aristotela a väčšinu antickej filozofie práveza pomoci Arabov. Kto z našich detí počul meno Ibn Rušd (narodený1126 v Cordóbe) zvaný ako Averroes? Aký bol jeho prínos k európskejfilozofii, k základom logiky?V 13. storočí bola v Paríži škola latinského „averroizmu“. Polemizovals ňou Albert Magnus, švábsky gróf, bývalý biskup v Regensburgu,cirkevný otec. Posmelený Aristotelom hlásal nutnosťvedeckého poznávania. Jeho žiakom bol Tomáš Akvinský učiteľrímskokatolíckej cirkvi.V Tolede bola slávna prekladateľská škola, arabskí vzdelanci sprístupňovalistarých Grékov rodiacej sa kresťanskej Európe. Ibn Siná,u nás zvaný Avicenna z Buchary. Autor Kánonu lekárskej vedy.Čo hľadáme v arabskom svete? Napríklad, cisár Fridrich II.z rodu Hohenštaufovcov nielenže potvrdil práva univerzity v Bologni,ale v roku 1224 v Neapole založil prvú svetskú univerzitu,kde sa vyučovali Aristotelove názory, prebrané od Arabov. Hľa,temný európsky stredovek!Na prahu roku 2008 sa v hale 15 medzinárodného knižného veľtrhuv Káhire koná prvý autorský večer nazvaný Európska literatúra dnes.O sebe a svojich knihách hovoria spisovatelia „malých“ národov: prozaikNiall Griffith z Walesu, Anton Hykisch zo Slovenska, prozaičkaSandra Kalniete z Lotyšska, poetka Svetlana Markovičová zo Slovinskaa James Robertson zo Škótska.Hovoríme a čítame po anglicky. Starostliví prekladatelia-prekladateľkytlmočia naše slová do svetového jazyka, do arabčiny. Prítomnísú vydavatelia, umeleckéagentúry, novinári.Je tu aj slovenský veľvyslanecPeter Zsoldosso svojím zástupcom.Lotyška Sandra Kalnietihovorí o svojom detstve.Narodila sa v gulagu.Celú jej rodinuvyviezli na Sibír orgányNKVD hneď po oslobodeníLotyšska Sovietskouarmádou. Malénárody „oslobodzované“veľmocami. Nieleneurópsky osud.Mňa sa novinár pýtana názory o rodine,demografickom vývoji,o potratoch. Čítalsom totiž z dávnejšejsci-fi novely o svete,Nová Alexandrijská knižnica Bibliotheca Alexandrina.kde platí zákon nulovéhorastu a ženám jezakázané počať dieťa. O poviedky SF prejavil záujem aj vydavateľ.Medzikultúrny dialóg znamená dialóg medzi ľuďmi. Bez ohľadunato, aký tvar majú ich písmenká v počítači.Alexandria. Druhé najväčšie mesto Egyptskej arabskej republiky.„Len“ štyri milióny obyvateľov. Takmer ako Slovensko.Americký National Geographic Alexandriu nazval New Yorkomstaroveku. Po dvojdňovom pobyte by som povedal, že Alexandriaje priateľskejšia. Má úsmev skúsenej starej dámy, čo ani šedivejúcimivlasmi nestráca svoj pôvab. Keby nebolo pekných žien a dievčatso šatkami na hlavách, povedal by som, že je to kúsok Neapolaalebo Monaca. Dýcha tu Stredomorie, čo nás bez mora mimoriadnepriťahuje. Kus sna o veľkom zjednotenom svete, kde pospolužijú ženy a muži všetkých rás a národov. Dejiny sa tu navŕšili akodobre pripravená a prepečená musaka. Mesto založené AlexandromVeľkým (331 pr. Kr.). S divom sveta, majákom na ostroveFaros. So starými Egypťanmi, Rimanmi, príbeh veľkej politickejlásky. Tu sa Kleopatra stretla s Rimanmi: Julius Caesar, MarcusAntonius. Šesť storočí pod Rímskou ríšou, od 7. storočia arabsképanstvo. Potom Francúzi, Briti, blízke bojisko El-Alamein, Rommela Montgomery, a nakoniec slobodný Egypt.Nás však najviac zaujíma Alexandrijská knižnica. Najslávnejšiana svete. Vyvrcholenie nášho programu. Nedávno uplynulo päťrokov, čo starostlivosťou celého sveta pod patronátom UNESCObola znova postavená Alexandrijská knižnica. Delegáti malých európskychnárodov sem priniesli svoje knižné dary. Do najslávnejšejknižnice sveta pribudnú v arabčine, angličtine či francúzštinedve desiatky kníh, napr. Mila Urbana, Janka Jesenského, JánaSmreka, Milana Rúfusa, Petra Jaroša, Jána Johanidesa a ďalších.O starovekej Alexandrijskej knižnici sa hovorí ako o pamäti sveta.Egyptský panovník Ptolemaios poveril vedením knižnice Demetriaz Faléru (295 pr. Kr.). Bolo v nej vraj 500-tisíc zväzkov papyrusov. Bolavedeckým pracoviskom helénskeho sveta. V 3. a 2. storočí pr. Kr. Sedemdesiatdvažidovských učencov preložilo z hebrejčiny do gréčtinypre potreby Židov v diaspóre knihy Starého zákona (preklad Septuaginta).V prvotnej kresťanskej ére sa Alexandria stala centrom kresťanskéhohelenizmu. V 3. a 4. storočí tu pôsobili cirkevní otcovia akoKlement z Alexandrie, Origenes či Atanáz z Alexandrie. Knižnica zaniklapo požiaroch, zemetraseniach a po arabských nájazdoch.Nová Alexandrijská knižnica Bibliotheca Alexandrina postavená v rokoch1988 – 2002 vyniká originálnou architektúrou. Na projekt bolavypísaná medzinárodná súťaž. Zúčastnilo sa na nej 524 architektovz celého sveta. Víťazne vyšiel projekt nórskeho Studio Snøetra. Nákladyna stavbu boli 176 miliónov eur. Na financovaní sa podieľalaegyptská vláda s ďalšími arabskými štátmi, Európska únia a USA.Hlavná budova má kruhovýtvar slnka, oprotije kongresové centruma guľovité planetárium.Z komplexu vybiehadlhá kolonáda na nábrežie.Na námestí medzibudovami sú sochy Prométeaa Alexandra Veľkého.Nádherné miestos výhľadom na more.V týchto priestorochsvetovej kultúry sa konalGala večer európskychautorov. Uviedolho egyptský prozaik,rodák z AlexandrieIbrahim Abdel Meguid.Verte, naozaj somsa cítil mimoriadnevzrušený, že som sas ostatnými kolegyňamia kolegami moholprihovoriť mladým poslucháčom.Zrejme bola vzrušená aj spolupracovníčka z Literárnehoinformačného centra z Bratislavy. Väčšina snímok z jej rúk jetotiž poriadne roztrasená, takže svedectvo o Slovákoch v Alexandriinemá jasné kontúry ako obloha nad zálivom.Rok medzikultúrneho dialógu bude vecou rúk, hlasu aj očí.Ruky pripravené na úprimný stisk. Hlas pochopenia pre druhého.A ak zlyhá hlas, bude všetko na očiach, ktoré sa láskavo pozrúdo očí partnera. Veď aj ten druhý je človekom, hoci je odetýdo iných názorov než ja.Február 200861

Osobnosti SlovenskaMatej hrebenda(10. 3. 1798 - 16. 3. 1880)národný buditeľ, ľudový básnikMatej Hrebenda pochádzal z RimavskejPíly, ale väčšinu životaprežil v susednej dedine Hačava, ktorása rozprestiera pod vrchom Ostráv údolí Rimavy. Tam mal dom, tamzomrel, tam má uprostred dediny pamätníka na cintoríne hrob. Odtiaľsa vydával na svoje cesty po blízkomi vzdialenejšom kraji. Tam zbieralsvoje milované knihy ako vzácne poklady,čo bolo v tom období dosť nezvyčajné.Narodil sa 10. marca 1796 v biednejrodine, pretože otec nemal trvalézamestnanie a nevedel sa postaraťo deti. Navyše mu ako desaťročnémuzomrela matka. A akobynešťastia nebolo dosť, od útlehodetstva strácal zrak a v pätnástichrokoch už takmer nevidel. Chudobnýchlapec nemohol chodiť doškoly, ale túžil po vzdelaní, preto sanapriek veľkému hendikepu vzdelávalsám, pokiaľ ako-tak mohol,čítal sám a potom niekoho prosil,aby mu čítal. Zarábal si ako mendíka dedinský hlásnik. V Hačave sausadil v roku 1829 spolu s manželkouZuzanou, dcérou krokavskýchpastierov, s ktorou žil veľmi krátko,iba viac ako šesť rokov, pretože muzomrela na choleru. Mali spolu dvedeti – syna Štefana Mateja a dcéruJulianu. Pol druha roka bol vdovcoma potom sa druhý raz oženils Annou, s ktorou žil až do smrti.Matej Hrebenda sa do slovenskej históriezapísal ako popredný šíriteľ slovenskýcha českých kníh. Svojou činnosťouovplyvnil kultúrny život na Slovenskuv období národného obrodenia. Prešielcelú rakúsko-uhorskú monarchiu, pešo, navozoch, na pltiach, ako sa pošťastilo. Knihynielen predával, ale o nich vedel aj veľmipútavo rozprávať. Neskôr, keď celkomoslepol, ho na cestách sprevádzali mladíchlapci, väčšinou siroty, ktorým takto pomáhal.Čoskoro sa stal známym a ľudiamu vďačne otvárali dvere a často i darovalinepotrebné knižky. Podarilo sa mu zhromaždiťniektoré veľmi cenné historickétlače, dokumenty a knihy, ktoré potom dávalškolám, spolkovým inštitúciám alebovzdelancom. Mnohých z nich, napríkladJána Kollára, Karola Kuzmányho, ŠtefanaMoysesa, Ľudovíta Štúra, Sama Chalupku,Andreja Sládkoviča či vydavateľa GašparaFejérpataky-Belopotockého poznal osobne.Viaceré hodnotné knihy, ktoré Hrebendazachránil, sú dnes uložené v zbierkeMatice slovenskej, dvanásť cenných zväzkovkníh daroval Ústavu reči a literatúryv Bratislave, päť zväzkov Malohontskejučiteľskej knižnici. Najvzácnejší dar, celúsvoju knižnicu, dal slovenskému gymnáziuv Revúcej. Boli v nej knihy, ktoré vyšliv Čechách a na Slovensku v rokoch 1848– 1870. Už okolo roku 1838 mal do stopäťdesiatkníh, medzi nimi Kollárovu Slávydcéru, Šafárikove Slovanské starožitnostia iné cenné spisy. Revúckemu slovenskémugymnáziu daroval okrem kníh i dvestograjciarov, ktoré sa mu podarilo ušetriť.Z Hrebendovej pozostalosti, ktorú užroku 1852 poslal do Modry ĽudovítoviVansovi, študujúcemu na tamojšom evanjelickomgymnáziu, sa možno presnejšiedozvedieť, ktoré kraje navštívil. V časochveľkého národného útlaku bola jeho činnosťneoceniteľná. V Bratislave sa stretoli s Ľudovítom Štúrom, Jozefom MiloslavomHurbanom a ďalšími mladými štúrovcami.Zablúdil i do Prahy, kde ho nadšeneprivítali českí vlastenci, ale neraz boli v Budapešti.Matej Hrebenda celý život skladal veršovačky,rýmované básničky, piesne, ktorýmipri rozličných jubileách tešilsvojich známych i celkom cudzíchľudí. Zbieral ľudové piesne, ktoré súzaradené v zbierkach Jána Kolláraa Pavla Dobšinského. Životné osudya zážitky z ciest opísal vo Vlastnomživotopise, ktorý je veľmi cennýmdobovým dokumentom. Nájdemetam aj takéto vyznanie. „Knihy somčítal rád, keď som už sám nemohol,užil som si k tomu kdekoho. Pokiaľsom mohol sám, konal som cestui na štvrtú piatu dedinu k takým ľuďom,ktorí mi ochotní boli z knižkypredčítať. A tým dostávala moja pamäťbystrosti.“Možno aj zásluhou niektorých slovenskýchspisovateľov, napríkladĽuda Zúbka či Vincenta Šikula saMatej Hrebenda stal legendárnoupostavou a má v dejinách Slovenskaosobitné miesto ako šíriteľ osvetya vzdelanosti. Na jednej strane to bolprostý človek, ktorý netúžil po slávea poctách, na druhej strane veľkorysýnárodovec. Napriek ťažkému životu,počas ktorého sa striedalo jedno nešťastieza druhým, bol jeho život popretkávanýradosťou a šťastím. To muprinášali jeho milované knihy, v ktorýchnachádzal naplnenie svojichsnov a tajných želaní.Keď mu už nohy zoslabli, stal saMatej Hrebenda trafikantom, predávaltabak, sviečky, ocot a iný potrebnýtovar pre tých najchudobnejších.No aj tu na neho striehlo nešťastie, prepadola zbil ho zlodej. Staručký, ranený,slepý Hrebenda sa z posledných síl dotackalpred dvere svojho domu, kde vysilenýklesol na zem a o tri dni – 16. marca 1880naposledy vydýchol. Splnilo sa mu tak želaniezo životopisu, ktorý ukončil vetou:„Moje obydlie je v Hačave pod Olympom,vrchom zvaným Ostrá, kde by som chcelmať svoj hrob, ak ma tu bude hľadať smrť...Lež to je všetko v rukách Božích.“Jeho básne, vinše, piesne, testamenti Vlastný životopis z roku 1860 s doplnkamiDaniela Z. Laučeka sú uložené v Maticislovenskej. Ďalším generáciách budúpripomínať životné osudy „tatranskéhoHoméra“, prvého slovenského kolportérakníh Mateja Hrebendu. Azda tam nezapadnúprachom, lebo ako hovoril Hrebenda:„Nielen chlebom je človek živý! Čo byz nás bolo, keby sme jedli a pili a svojhoducha nezveľaďovali! Beda národu, ktorýnečíta!“Jozef LeikertFoto: autor62 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

1+1To je môj názorMôže mať, podľa vášho názoru, vyhlásenie nezávislosti Kosova reálny vplyv nazmenu statusu quo v Európe alebo sa riziko tohto sporného kroku preceňuje?Radovan GeistInternetový portál www.EurActiv.skVýsledok sa bude pohybovať niekde medzi troma scenármi. Ten najhorší (z pohľadumedzinárodného spoločenstva, ale aj Srbov a kosovských Albáncov) by sme mohlinazvať „bosniansko-hercegovinský“ scenár. Vybičovaný nacionalizmus na obochstranách v ňom bude tlačiť kosovskú a srbskú politickú elitu do konfliktu. Medzinárodnáintervencia možno dokáže zabrániť prepuknutiu najhoršieho násilia, no konfliktmaximálne utlmí. Čo je horšie, bude naďalej politicky rozdeľovať Európu – krajinypodporujúce kosovskú samostatnosť budú vidieť príčinu konfliktu v neochote Srbska,jej odporcovia (ktorí sa jej boja ako precedensu pre vlastnú situáciu) zas v separatizmeAlbáncov. Táto časť západného Balkánu by ostala neuralgickým bodom európskejpolitiky, pri ktorom by stále hrozilo, že bude destabilizovať bezpečnostnú situáciu.V najhoršom prípade by mohla zabrzdiť európsku integráciu celého západobalkánskehoregiónu (o regionálnej spolupráci ani nehovoriac).Druhý scenár možno nazvať „podnesterský“. Konflikt sa nepreklopí do „horúcej“ fázy,ale aj ako zmrazený bude obom krajinám brániť akokoľvek normalizovať vzťahy. Podobneako v prvom prípade Európa ostane s najväčšou pravdepodobnosťou politickyrozdelená a akákoľvek reálna šanca na významnejšiu politickú integráciu Srbska (aKosova) do európskych štruktúr bude mizivá.Pri tretej možnosti (nazvime ju „cyperský scenár“) by Srbsko nemuselo uznať kosovskúsamostatnosť (čo je, vzhľadom na vnútropolitickú citlivosť otázky, prakticky nemožné)a nemuseli by to urobiť ani viaceré európske krajiny (nebol by to prvýkrát, čoEÚ nebude mať rovnaký postoj). Dôležité by bolo, aby sa hlavní aktéri správali k tejtootázke ako k de facto nedôležitej. Kosovo bude budovať a stabilizovať vnútorné politické a ekonomické štruktúry (pričom medzinárodné spoločenstvo by samalo snažiť zabezpečiť, aby boli čo najmenej destabilizujúce pre región) a Srbsko využije nevyhnutný fakt kosovskej samostatnosti ako stupienok k vyššej úrovniintegračných vzťahov s EÚ. Otázka Kosova by tak mohla strácať svoju relatívnu dôležitosť a to, ako vo vnútropolitickom srbskom, tak aj v medzinárodnom(európskom) kontexte.Bohužiaľ, pri tomto „ideálnom scenári“ je príliš veľa „ale“ – schopnosť srbskej politickej elity odolať lákaniam vybičovaného nacionalizmu, schopnosť EÚ ponúknuťreálne integračné šance, schopnosť kosovskej politickej elity zvládnuť proces vytvárania de facto samostatného štátu... Jedna vec je však jasná: reakcieaktérov na možnosť kosovskej nezávislosti závisia aj od ich predstáv o tom, nakoľko a akým spôsobom zmení status quo v Európe. Status quo v Európe sa všakbude meniť aj podľa reakcií aktérov.Nezávislosť Kosova je už niekoľko rokov skutočnosťou de facto a nijaký realistickýpolitik neveril, že Kosovo ostane súčasťou Srbska. Po dlhodobých skúsenostiach,ktoré so Srbmi mali kosovskí Albánci, už šlo nie o to, či vôbec, ale kedy a ako Kosovovyhlási nezávislosť. V problematike nezávislosti Kosova môžeme odlíšiť dve roviny:jedna je morálna, druhá pragmatická. Morálna dimenzia práva na nezávislosť nepredstavujenijaký problém. Napriek tomu v neprospech samostatnosti Kosova hovorí ajcelý rad pochybností. Aj keď tie západné štáty, ktoré Kosovo uznajú, budú tvrdiť, žeosamostatnenie Kosova bez súhlasu BR OSN sa nestane precedensom, nemusí to takbyť. Na podobnú šancu čakajú vo svete možno desiatky podobných etnických jednotiekv rámci iných štátov, len v Gruzínsku napr. Abcházsko a Južné Osetsko. EÚ všakna nezávislosť Kosova pristúpi z rôznych dôvodov, z ktorých jedným nie zanedbateľnýmbude podpora nezávislému Kosovu Organizáciou islamskej konferencie. Ak by saZápad zdráhal uznať Kosovo, kosovskí Albánci by jednoducho hľadali uznanie a užšieväzby vo vplyvných moslimských krajinách. A toho sa Európa bojí. Aj EÚ však budemusieť predbežne stanoviť Kosovu podmienky. Kosovo musí dokázať, že je funkčnýma právnym štátom schopným zasiahnuť proti korupcii a kriminalite. Na takú podmienkuKosovo rado pristúpi a s pomocou EÚ ju aj môže splniť. Horšie to bude s druhoupodmienkou. Pôjde o uznanie menšinových práv kosovských Srbov. Aj toto kosovskívodcovia radi prisľúbia, ale svoje záväzky najskôr nebudú schopní dodržať, aj kebynaozaj chceli. Po vyhlásení nezávislosti nemá srbská menšina v Kosove bez policajnejči dokonca vojenskej medzinárodnej ochrany šancu. Navyše, množstvo Srbov po vyhlásenínezávislosti z Kosova najskôr dobrovoľne sama odíde, takže etnické hraniceIvo SamsonVýskumné centrum Slovenskej spoločnostiEurópy sa zmenia v každom prípade. Otvorená je aj budúcnosť rýchlo rastúcej albánskejmenšiny v Macedónsku. Ak sa Macedónsko nebude riadiť zásadou, že najlepšiapre zahraničnú politiku, n. o.menšina je spokojná menšina, môže sa kosovský model v budúcnosti obrátiť tak protiMacedónsku, ako aj proti tvrdeniam EÚ, že Kosovo je „výnimka“. Je ešte jeden scenár, totiž odstúpenie severnej (Srbmi obývanej) časti Kosova Srbsku. Lenženie všetci kosovskí Srbi žijú práve tam a navyše s týmto scenárom nesúhlasí ani Belehrad, ani Priština. Hoci dilem je neúrekom, nezávislosť Kosova sa mi zdánajmenej riskantným riešením.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFebruár 200863

CHARITATÍVNY PLESPODNIKATE¼OV1. február 2008banketová sála Hotela Holiday Inn, BratislavaVýažkom z charitatívnej dražbytenisovej rakety Dominika Hrbatého,fotografie Silvie Horváthovej a detských kresiebprispel organizátor plesu nadácii DETSKÝ SEN,ktorá odovzdala poèas veèera finanèný darpre mladého tenistu, rómsky taneèný talenta nadaèný projekt “Usilovný žiaèik“.Ïakujeme partnerom za podporu.Generálni reklamní partneriHlavní reklamní partneriReklamní partneriMediálni partneri

Diplomati tancovaliDiplomatiBratislava sa stáva miestom skvelých plesov, konštatovali veľvyslanci, akreditovaní v SR. Zatancovali si na viacerých a stretli sa ajna svojom, ktorý už po 11. raz usporiadalo ministerstvo zahraničných vecí v Palugyaovom paláci. Atmosféra paláca, jeho výzdoba,árie z najznámejších slovenských opier a dobrá hudba do tanca, to všetko vytvorilo neformálnu príjemnú atmosféru, ktorú sidiplomati užili.O ministrovi zahraničných vecí SR Jánovi Kubišovi je známe,že je dobrý tanečník, tvrdí to aj jeho manželka. Hoci veľvyslanec USA Vincent Obsitnik a veľvyslanec Talianskej republikyAntonino Provenzano (vrpavo) sa na parkete skvele predviedli, našlisi chvíle aj na vzájomný rozhovor.Veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva Brit Lovsethována ples diplomatov v Bratislave chodí rada – najmävďaka jeho príjemnej a družnej atmosfére. Na medzinárodnej konferencii Nemčina ako odborný jazyk v pohraničných oblastiach,na ktorej sa zišli v Bratislave odborníci a germanisti, sa hovorilo nieleno vzájomných kontaktoch a spolunažívaní Nemcov, Slovákov, Čechov a príslušníkoviných národnostných menšín, ale aj o medzinárodných projektoch v pohraničnýchoblastiach. S prejavom na nej vystúpili aj veľvyslanec Spolkovej republikyNemecko Jochen Trebesch (v strede) a veľvyslanec Rakúskej republikyHelmut Wessely. Na otvorení konferencie sa porozprávali s vedúcou jazykovéhooddelenia Goetheho inštitútu v Bratislave Evelyn Regenfusovou. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiText a foto: Tatiana JaglováFebruár 200865

Ľudia a udalostiĽudia a udalostiContinuum v ŠtrasburguV polovici januára 2008 slávnostne otvárali pod záštitou podpredseduvlády SR Dušana Čaploviča v sídle Rady Európyv Štrasburgu výstavný celok Continuum. Výstava prezentujevýtvarný odkaz Vincenta Hložníka a jeho vynikajúcich nasledovníkov– Ľubomíra Zelinu a Zuzany Hložníkovej. Výstavuexponovali vo Foyer de Comitté des Ministres v Paláci Európy.Na vernisáži sa zúčastnil komisár Európskej komisie Ján Figeľa tiež poslanci Európskeho parlamentu zo SR. Od 12. novembra2007 do polovice mája tohto roka pôsobí Slovenská republikapo prvý raz vo funkcii predsedajúcej krajiny vo Výboreministrov Rady Európy.Text: Ladislav SkrakFoto: Ľubomír ŠišákRomano prodi sa stal čestným členom spoločnostiAlexandra dubčekaTalianskemu premiérovi Romanovi Prodimu bolo udelené čestnéčlenstvo Spoločnosti Alexandra Dubčeka. Ceremónia sa konala narektoráte Univerzity v Bologni v prítomnosti Pavla Dubčeka, DušanaČaploviča, podpredsedu vlády SR, Piera Uga Calzolariha, rektora univerzity,Quida Gambettu, prorektora, a mnohých ďalších významnýchosobností spoločenského a politického života.Syn Alexandra Dubčeka Pavol okrem certifikátu odovzdal R. Prodimuaj tašku, ktorú jeho otec používal na rôzne dokumenty. Práve tú, ktorúmal so sebou v Bologni v roku 1988, keď pri príležitosti 900. výročiazaloženia udelila záto alma mater Alexandrovi Dubčekovi čestný doktorátv politických vedách.„Zmeny sa môžu konať naozaj len s nasadením odvahy, pokory a múdrosti,”– to je pre talianskeho premiéra lekcia politiky a ľudskosti, ktorúAlexander Dubček odovzdal histórii.(red.)Dni BSK v Európskom týždni miestnej demokracieNa úvod tohto projektu slávnostne zasadalo zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja v Župnom dome v Bratislave s jediným bodom– odovzdávanie ocenení BSK 2007 – Výročnej ceny Samuela Zocha a Pamätného listu predsedu. Tieto ocenenia každoročne udeľujepredseda BSK na návrh širokej verejnosti po odporúčaní výberovou komisiou. Vladimír Bajan odovzdal ocenenia osobnostiam bratislavskéhoregiónu, ktoré sa výrazne zaslúžili o rozvoj samosprávneho kraja alebo ho príkladne reprezentovali. Text a foto: Miroslav Košírer66 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Reportáž z BologneZačiatkom februára sa v Bologni – PalazzoRe Enzo – uskutočnil galavečerslovenskej kultúry. Išlo o 2. reprezentačnýples Slovákov žijúcich v zahraničí podzáštitou prezidenta SR a za prítomnostipredsedu talianskej vlády Romana Prodiho.K vzácnym hosťom patrili aj rektorbolonskej univerzity Pier Ugo Calzori,podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič,veľvyslanec SR v Taliansku Stanislav Vallo,predsedníčka spolku Slovákov žijúcichv zahraničí Vilma Prívarová a mnoho ďalšíchvýznamných osobností. Za mesto Bolognabola prítomná riaditeľka pre obchodPles Slovákov v Bolognia turizmus Maria Cristina Santandrea.Podujatie sa konalo najmä vďaka podporeÚradu vlády SR a ministerstiev kultúrya zahraničných vecí SR. Za Slovákov žijúcichv zahraničí pozdravila všetkých zúčastnenýchzo siedmich európskych krajínVilma Prívarová.Ako spomienku na tento večer prevzalRomano Prodi od prezidentky AsociácieAllegra Zuzany Solieri a známej slovenskejumelkyne Gordany Turuk dar – sošku zoskla ozdobenú cennými pigmentmi zo zlata,ktorá nedávno získala prvú cenu na medzinárodnomfestivale San Crispino.Na podujatí sa zúčastnili Slováci z VeľkejBritánie, Nemecka, Švajčiarska, Švédska,Chorvátska, Talianska a Slovenska.Súčasťou večera boli prezentácie profesionálnychmuzikantov a tanečníkov i vystúpeniaamatérskych folklórnych skupínSlovákov žijúcich v rôznych európskychkrajinách. Veľkú vďaku chcú organizátorivyjadriť partnerom, ktorí toto podujatiepodporili. Poďakovanie patrí aj za presvedčenie,že toto je cesta dobrej prezentácieSlovenskej republiky, jej kultúry a možnostivytvoriť jednotnosť medzi krajanmižijúcimi v zahraničí.Pod záštitou partneri media partneriVeľvyslanectvo SR v TRMinisterstvo kultúry SRMinisterstvo zahraničných vecí SRÚrad Slovákov žijúcich v zahraničíCamera di Commercio Italo-SlovaccaTaliansko- Slovenskà Obchodnà KomoraorganizátorČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFebruár 200867

Vyslanecmedzikultúrneho dialóguBuďme služobníkmipravdy, spravodlivostia slobodyRok 2008 je Európskym rokom medzikultúrneho dialógu. Jeho zmyslom je okrem inéhoupozorniť na význam kultúry v medziľudských vzťahoch a fakt, že rovnocenný partnerskýdialóg je dôležitý pre budovanie úspechu EÚ. Novinárka Tatiana Jaglová oslovilajedného z veľvyslancov Európskeho roka medzikultúrneho dialógu, hudobníkaa dirigenta Jacka Martina Händlera, umeleckého šéfa Solistes Europeéns Luxemborg.■■ Európa má dejiny plné tragédií národova jednotlivcov, ale aj krásne obdobia pokoja.Dala svetu ľudí, ktorí vďaka svojmu dielunikdy nezomrú. Vy ste jedným z tých, ktoríosud Európy stelesňujú, ste synom židovskýchrodičov, čo prežili koncentračné tábory,ste známym umelcom, tvoríte hodnoty...Možno prestať myslieť na trpkú skutočnosť,hrôzy, ktoré prežila vaša rodina, možno ju odložiťv duši na také miesto, aby nebránila pozitívnepristupovať k životu?Minulosť nie je len mojou genetickou výbavou,ale aj stálou psychickou súčasťou. Jevo mne vždy prítomná, nemôžem a ani nechcemna ňu zabudnúť. Akoby som mal dveduše: jednu, úzko spojenú s minulosťou,ktorá mi nedovolí zabudnúť na to, čo viedlok tragickej minulosti Európy a jej obyvateľov,a druhú, ktorá ma nabáda myslieť na budúcnosťEurópy a urobiť pre ňu čo najviac.Práve my, čo si ešte pamätáme tragédieminulosti, musíme spojiť svoje pozitívnesily, aby sme ďalším generáciám zabezpečiliharmonické spolužitie. Povedané slovamiAlberta Einsteina: Musíme byť služobníkmipravdy, spravodlivosti a slobody. Len takdosiahneme v produktívnej práci výsledkya vytvoríme hodnoty, čo prispejú k zušľachteniuľudstva.Foto: archív■■ V roku 2001 bolo vo vojne 37 štátov sveta.Svet, Európa ani teraz nie sú príjemným miestompre život človeka a jeho šťastie. Zdá sa,akoby sa ľudia nevedeli z chýb poučiť....Spomeňme si na jedenásty september2001. Ten deň zmenil celý svet. Potom prišliďalšie hrozné správy z celého sveta: z Londýna,Madridu, Afriky, Afganistanu, Iraku,Iránu, Blízkeho východu...V tom roku, aleaj neskôr sa udialo veľa zlého. Stále musímebojovať proti rasizmu, antisemitizmu, nacionalizmu,musíme sa zasadzovať za demokratickéhodnoty, ako sú humanita, mier, ľudsképráva, sloboda. Dnes na tento boj mámepriestor. Píšeme rok 2008, máme otvorenúEurópu od Rigy až po Lisabon. Slobodnámigrácia v mieri, ktorý si vážime, dáva možnosťspolužitia bez hraníc. Tento priestor trebaspoločne chrániť, ale aj naplniť hodnotami.Ako? Cez spolužitie, poznávaním toho,čo nepoznáme. Spoločným pestovaním humánnehoodkazu predošlých generácií. Nezabúdať,ctiť tradíciu – spoločne vytvárať aktuálnehodnoty. Rešpekt je málo – základomspolužitia je vzájomné akceptovanie.Všetko, čo sa deje v Európe a vo svete, sama bytostne dotýka. Niekedy si myslím, žeby sme mali jedni pred druhými padnúť nakolená a navzájom prosiť o odpustenie. Prezlo, ktoré si ľudia robia, a pre to, ako deštruktívnesa správajú k hodnotám, čo samivytvorili, a k tým, čo im zanechali otcoviaa dedovia. Som smutný z toho, že mocnítohto sveta využívajú nízke inštinkty človeka,aby uspokojili svoje neskromné želania.Napriek tomu hlboko verím v dobrú budúcnosťEurópy, kvôli našim deťom a vnukom.Veď sú medzi nami ľudia, ktorí majú v dušia srdci zakorenené dobro a lásku k blížnemu.Videli sme to aj 27. januára tohto rokupri odovzdávaní ocenení Spravodliví medzinárodmi v Bratislave. Ocenení bolo ľudia,ktorí sa nebáli nasadiť vlastné životy protizlovôli štátnej moci pri záchrane židovskýchrodín. Musíme osloviť dobro v človeku,preto sa treba usilovať o kultúrny,kultivovaný, humánny dialóg medzi ľuďmiEurópy a sveta.■■ Vy ste vlastne dávno v predstihu začalis multikultúrnym európskym dialógom, založiliste Orchester národov v Luxemburgu,kde bok po boku hrajú umelci rôznych štátov,s manželkou Elenou, koncertnou umelkyňou,ste založili Európsku hudobnú akadémiu. Stevizionárom európskeho dialógu, o ktorý sadnes snažíme a ktorý povedie k ešte hodnotnejšiemuživotu občanov Európy.Vyrastal som v Bratislave. Z toho, čo somčítal a čo som počul od posledných svedkovdoby viem, že Bratislava bola na prelomedevätnásteho a dvadsiateho storočia mestom,kde spolunažívali v mieri vedľa sebaSlováci, Maďari, Nemci, Poliaci, Chorváti,Rómovia, katolíci, evanjelici, pravoslávni,židia. Susedstvo Viedne umocňovalo interkultúrnuatmosféru tohto mesta, kde korunovačnýdóm stál vedľa synagógy. Naši dedoviatu žili so susedmi v mieri a slobodne.Čas do nástupu nacizmu, tá úžasná freudovskádoba, bol asi vrcholom interkultúry.A potom prišiel deň, keď sa z niektorýchsusedov stali židia. Poučenie z minulostiznie: Rozpoznajme začiatky zla! Nečakajme,kým bude doba opäť potrebovaťhrdinov. Lebo nevieme, či nimi dokážemebyť, či sme z takého železa ukutí...■■ Výzvu na multikultúrny dialóg pokladám zasnahu ľudí Európy uvedomiť si, čo im dala minulosť– dobré i zlé a čo s tým treba urobiť,ako sa k tomu postaviť.Dnes si musíme položiť otázku, čo odovzdáme,aký kultúrny priestor vytvorímenašim deťom a vnukom. Aký bude ichsvet? Svet konzumu? Dnes sme, žiaľ, svedkamiaj toho, že humánne hodnoty, akoveda a umenie sa stávajú tovarom. Alebovytvoríme kultúrny priestor, v ktorom súzakotvené ozajstné humánne tradície? Abysme zabezpečili kontinuitu hodnôt minulostia budúcnosti, musíme citlivo zväzovaťposledné jemné nitky. Spomeňme si namotto Beethovenovej Deviatej symfónie:Všetci ľudia budú bratia. Tam by mala Európasmerovať.■■ Multikultúrny dialóg by sa možno mal zaoberaťaj nebezpečenstvom braku, pochybnýchhodnôt, ktoré, ako sa hovorí, vymývajúmozog...Dnes je kopa módnych vecí, ktoré odvádzajúnašu pozornosť od podstaty. Ľudia sakrásne na seba usmievajú veľkými bielymizubami... Ale, čo sa za tým úsmevom skrýva?Naprogramovanie na úspech? Túžba po ziskuprevalcuje harmóniu, rovnováhu a ozajstnéhodnoty.■■ Čo pokladáte za vašu úlohu v tomto procese?Pracujem s mladými ľuďmi a chcem, abynašli harmóniu nielen v hudbe, v umení,ale aj medzi sebou. Európa nám dnes dávaúžasné možnosti. Školstvo ponúka výmennéprogramy, možnosť spoznávať krajiny, ľudí,učiť sa novým veciam. Ponúka vysoké vzdelanie.Bol by som rád, keby sme si uvedomili,že sloboda jedného človeka je garanciou slobodydruhého. So svojím orchestrom chcemrobiť dobré umenie, aby sme spoločne oslovilito pekné v dušiach ľudí.68 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis prezidentskej kancelárieInfoservis prezidentskej kancelárieGenerálny tajomník OSN na oficiálnej návšteveSlovenskej republiky28. január 2008Prezident v príhovore vyzdvihol skutočnosť, že v súčasnosti Ozbrojenésily SR dôsledne realizujú záväzky a opatrenia v obrannom systémeSeveroatlantickej aliancie a výborným spôsobom plnia úlohy prizabezpečovaní mieru a stability v Európe i vo svete.Prezident SR prijal stáleho predstaviteľa SR pri EÚ4. február 2008Slávnostným privítacím ceremoniálom na nádvorí Prezidentskéhopaláca prijal prezident SR s manželkou generálneho tajomníkaOrganizácie Spojených národov Ban Ki-Muna s manželkou, ktorýje na historicky prvej oficiálnej návšteve v Slovenskej republike. Poskončení bilaterálnych rokovaní prezident SR ocenil skutočnosť, žegenerálny tajomník OSN prijal pozvanie na návštevu, a podčiarkol, žeSR ako zakladajúci člen OSN pripisuje kľúčový význam OSN v multilaterálnejdiplomacii a cení si snahu Ban Ki-Muna o reformu OSNa jej prispôsobenie výzvam 21. storočia.Diskutovali aj na aktuálne bezpečnostné témy, konkrétne o blízkovýchodnejtéme či o problematike Kosova, aj o mierových misiáchOSN. Generálny tajomník OSN ocenil činnosť našich jednotiekUNICYP na Cypre a KFOR v Kosove, poďakoval SR za podporu pririešení agendy reformy bezpečnostného sektora a vyjadril presvedčenie,že Slovensko bude naďalej prínosom pre OSN a bude naďalejbudovať na svojej skúsenosti, ktorú získalo ako nestály člen Bezpečnostnejrady OSN.Prezident SR prijal stáleho predstaviteľa SR pri EÚ Maroša Šefčoviča.Témou rokovania bol váhavý postoj opozičných poslancovNR SR pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy a reakcia Európskej únie natento jav. Stály predstaviteľ SR pri EÚ uviedol, že vedenie Európskejkomisie i Európskeho parlamentu situáciu veľmi pozorne sleduje. Sútiež v stálom kontakte s Úradom vlády SR v záujme objektívnej informovanostio vývoji situácie a ponúkajú pomoc na jej vyriešenie. Hlavaštátu je pripravená využiť všetky alternatívy, ktoré pomôžu presadiťtaký závažný európsky dokument v NR SR.Prezident SR prijal predstaviteľov Slovenskéhoparalympijského výboru11. február 2008Prezident SR na vyhodnotení výcvikového roka 200729. január 2008Prezident Ivan Gašparovič ako hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR sazúčastnil na Ministerstve obrany SR na vyhodnotení výcvikovéhoroka 2007 v rámci veliteľského zhromaždenia Generálneho štábu OSSR. Vyhodnotenie plnenia úloh vo výcvikovom roku 2007 predniesolnáčelník Generálneho štábu OS Slovenskej republiky Ľubomír Bulík.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPrezident SR Ivan Gašparovič prijal Jána Riapoša, predsedu Slovenskéhoparalympijského výboru, a Samuela Roška, generálnehosekretár výboru. Informovali o stave príprav na 13. paralympijskéhry v Pekingu, o zložení družstva a o jeho technickom zabezpečenía športovom vybavení. Podľa Jána Riapoša 27 športovcov už splnilonáročné nominačné kritériá na štart v Pekingu a 14 športovcov má reálnušancu tieto kritéria splniť. Foto: M. GarajFebruár 200869

Infoservis Úradu vlády SRInfoservis Úradu vlády SRTlačový a informačný odborÚradu vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 BratislavaTel: +421 7 5729 5248Fax: +421 7 5249 7625mmaruska@government.gov.skjana.riskova@government.gov.skInformácie z tohto InfoServisu a mnohoďalších nájdete na internetových stránkachúradu vlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.skZ komuniké77. schôdza vlády SR(23. januára 2008)78. (mimoriadna) schôdza vlády SR(21. januára 2008)79. schôdza vlády SR(30. januára 2008)80. (mimoriadna) schôdza vlády SR(30. januára 2008)81. schôdza vlády SR(6. februára 2008)82. schôdza vlády SR(13. februára 2008)Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR23. januára 2008Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o vývoji rokovaní a stanoviskáchSlovenskej republiky na jednotlivých ministerskýchformáciách Rady EÚ.Vláda SR prerokovala a schválila správuo stave podnikateľského prostredia v Slovenskejrepublike s návrhmi na jeho zlepšovanie.Správu predložil minister hospodárstvaSR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh na úpravu funkčných platovprednostov krajských úradov životnéhoprostredia na základe nariadenia vlády Slovenskejrepubliky č. 1030/2007 Z. z., ktorýmsa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnychzamestnancov. Návrh predložil minister životnéhoprostredia SR Jaroslav Izák.Vláda SR prerokovala a schválila návrh nauzavretie Dohody medzi Slovenskou republikoua Španielskym kráľovstvom o vzájomnejochrane utajovaných skutočností. Návrhpredložil riaditeľ Národného bezpečnostnéhoúradu František Blanárik.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh strategických zámerovčinnosti Sociálnej poisťovne. Návrh predložilgenerálny riaditeľ Sociálnej poisťovne IvanBernátek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouLegislatívnej rady vlády vyjadrila súhlass návrhom na uzavretie Dohody o stabilizáciia pridružení medzi Európskymi spoločenstvamia ich členskými štátmi na jednej stranea Srbskou republikou na strane druhej.Návrh predložil minister zahraničných vecíSR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a schválila správuo podpise Lisabonskej zmluvy 13. decembra2007 v Lisabone a o priebehu a výsledkochrokovania Európskej rady 14. decembra 2007v Bruseli. Správu predložil minister zahraničnýchvecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o výsledkoch preverenia činnosti spoločnostiVeriteľ, a. s., za celé obdobie jej existencie.Správu predložil minister financií SRJán Počiatek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomievyhodnotenie Akčného plánu pre zabezpečenievstupu Slovenskej republiky do schengenskéhopriestoru. Návrh predložili podpredsedavlády SR a minister vnútra SR RobertKaliňák a štátny tajomník Ministerstvavnútra SR a splnomocnenec vlády SR prezabezpečenie vstupu SR do schengenskéhopriestoru Jozef Buček.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o výsledkoch rokovaní ministrazahraničných vecí Slovenskej republiky JánaKubiša v New Yorku a Washingtone v dňoch16. – 19. 12. 2007 v súvislosti s ukončenímnestáleho členstva Slovenskej republikyv Bezpečnostnej rade OSN. Správu predložilminister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu z 24. zasadnutia Bezpečnostnejrady Slovenskej republiky konaného dňa 9.januára 2008. Správu predložil predseda vládySR Robert Fico.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu k odpočtu Akčného plánu k Národnejstratégii ochrany finančných záujmovEurópskeho spoločenstva v Slovenskej republike.Správu predložil vedúci Úradu vládySR Igor Federič.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR21. januára 2008Vláda prerokovala a vyslovila nesúhlass návrhom skupiny poslancov Národnejrady Slovenskej republiky na vyslovenienedôvery predsedovi vlády Slovenskej republikyRobertovi Ficovi. Návrh predložilpodpredseda vlády SR a minister vnútra SRRobert Kaliňák.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR30. januára 2008Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o vývoji rokovaní a stanoviskáchSlovenskej republiky na jednotlivých ministerskýchformáciách Rady EÚ.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamivyjadrila súhlas s návrhom poslancov Národnejrady Slovenskej republiky RafaelaRafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydaniezákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 507/2001 Z. z. o poštových službáchv znení neskorších predpisov. Cieľom navrhovanéhozákona je vylúčenie pochybnostípri interpretácii významu ustanovení §5 a 7zákona č. 207/2001 Z. z. o poštových službáchv znení neskorších predpisov v súlades platnou a pripravovanou európskoupoštovou legislatívou. Návrh predložil ministerdopravy, pôšt a telekomunikácií SRĽubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády schválila návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskejpôdy a o zmene zákonač. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevenciia kontrole znečisťovania životného prostrediaa o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení zákona č. 359/2007 Z. z. Návrhpredložila ministerka pôdohospodárstvaSR Zdenka Kramplová.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiepriebežné vyhodnotenie plnenia Stratégieprechodu z analógového na digitálne pozemskételevízne vysielanie v SR. Správu predlo-70 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis Úradu vlády SRžil minister dopravy, pôšt a telekomunikáciíSR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerušila rokovanie o návrhu základnýchmetodických a implementačnýchdokumentov súvisiacich s riadením schémytechnickej pomoci pre verejno-súkromnépartnerstvá (PPP). Návrh predložil ministerfinancií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna späťvzatie vládneho návrhu zákona,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajnéhozboru, Slovenskej informačnej služby,Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskejrepubliky a Železničnej políciev znení neskorších predpisov. Návrh predložilpodpredseda vlády a minister vnútraSR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu Aktivity Ministerstva práce, sociálnychvecí a rodiny SR v súvislosti so zvyšovaníminformovanosti verejnosti o novele zákonao sociálnom poistení. Správu predložilaministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SRViera Tomanová.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR30. januára 2008Vláda prerokovala a schválila návrh naodvolanie štátneho tajomníka Ministerstvaobrany Slovenskej republiky. Vláda odvolávaJaroslava Bašku z funkcie štátneho tajomníkaMinisterstva obrany Slovenskej republikydňom 30. januára 2008. Návrh predložil ministerobrany SR František Kašický.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR6. februára 2008Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnomobstarávaní a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisova o zmene zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotnýchpoisťovniach, dohľade nad zdravotnoustarostlivosťou a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.Návrh predložil predseda Úradu pre verejnéobstarávanie Béla Angyal.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády schválila návrhnariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorýmsa mení nariadenie vlády Slovenskejrepubliky č. 81/2007 Z. z. o podmienkachposkytovania podpory v poľnohospodárstveformou jednotnej platby na plochu.Návrh predložila ministerka pôdohospodárstvaSR Zdenka Kramplová.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomienávrh Stratégie plnenia Dlhodobého zámeruštátnej vednej a technickej politiky do roku2015 na obdobie do roku 2010.Návrh predložili podpredseda vlády SRa minister školstva SR Ján Mikolaj a podpredsedavlády SR pre vedomostnú spoločnosť,európske záležitosti, ľudské právaa menšiny Dušan Čaplovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrh základnýchmetodických a implementačnýchdokumentov súvisiacich s riadením schémytechnickej pomoci pre verejno-súkromnépartnerstvá (PPP). Návrh predložil ministerfinancií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o rizikách a navrhovaných opatreniachv rámci implementácie projektov Kohéznehofondu. Správu predložil ministervýstavby a regionálneho rozvoja SR MarianJanušek.Vláda SR prerokovala a schválila návrhkombinovaného systému ochraňovania mobilizačnýchrezerv v rezorte zdravotníctva.Návrh predložili minister zdravotníctva SRIvan Valentovič a predseda Správy štátnychhmotných rezerv SR Marián Čakajda.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomienávrh kľúčových úloh pre oblasť metrológiev Slovenskej republike na rok 2008. Návrhpredložil predseda Úradu pre normalizáciu,metrológiu a skúšobníctvo SR Peter Lukáč.Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciáma o zmene a doplnení niektorých zákonov(zákon o slobode informácií) v zneníneskorších predpisov. Návrh predložil podpredsedavlády SR a minister spravodlivostiSR Štefan Harabin.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizáciištátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnenízákona č. 575/2001 Z. z. o organizáciičinnosti vlády a organizácii ústrednejštátnej správy v znení neskorších predpisova o zmene a doplnení niektorých zákonov.Návrh predložil podpredseda vlády SR a ministerškolstva SR Ján Mikolaj.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna ratifikáciu Dohody o stabilizácii a pridruženímedzi Európskymi spoločenstvamia ich členskými štátmi na jednej stranea Čiernohorskou republikou na strane druhej.Návrh predložil minister zahraničnýchvecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerušila rokovanie o návrhuzásad vlády Slovenskej republiky o pomocia podpore poskytovanej z fondov Európskehospoločenstva. Návrh predložil podpredsedavlády SR pre vedomostnú spoločnosť,európske záležitosti, ľudské práva a menšinyDušan Čaplovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhanalýzy použitia refundovaných mzdovýchprostriedkov z technickej pomoci v programovomobdobí 2004 – 2006 a návrh na využitierefundovaných mzdových prostriedkovv programovom období 2007 – 2013. Návrhpredložil minister výstavby a regionálnehorozvoja SR Marian Janušek.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády schválila návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskejpôdy a o zmene zákonač. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevenciia kontrole znečisťovania životného prostrediaa o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení zákona č. 359/2007 Z. z. Návrhpredložila ministerka pôdohospodárstva SRZdenka Kramplová.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom účasti delegácie SR na 10. mimoriadnomzasadnutí Riadiacej rady/Globálnehoministerského environmentálneho fóraProgramu OSN pre životné prostredie, 20.až 22. 2. 2008, Monako. Návrh predložili ministerživotného prostredia SR Jaroslav Izáka minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiehodnotiacu správu o činnosti Komisie prevedomostnú spoločnosť za rok 2007. Správupredložil podpredseda vlády SR pre vedomostnúspoločnosť, európske záležitosti,ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o priebehu a výsledkoch 15. zasadnutiaMinisterskej rady OBSE Madrid,29. – 30. novembra 2007. Správu predložilminister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o plnení Národného plánu zavedeniaeura v Slovenskej republike k 31. decembru2007. Správu predložili minister financií SRJán Počiatek a splnomocnenec vlády SR prezavedenie eura Igor Barát.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o výsledku kontroly dodržaniapodmienok Rámcovej zmluvy Finančnéhomemoranda 1998 pri vybraných projektoch.Správu predložil vedúci Úradu vlády SRIgor Federič.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR13. januára 2008Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o vývoji rokovaní a stanoviskáchSlovenskej republiky na jednotlivých ministerskýchformáciách Rady EÚ.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieanalýzu sociálno-ekonomickej situácieokresu Brezno a návrhy na zlepšenie v sociálneja hospodárskej oblasti. Banskobystrickýsamosprávny kraj a okres Brezno majúspracované rozvojové programové dokumenty– Program hospodárskeho, sociálnehoa kultúrneho rozvoja Banskobystrickéhosamosprávneho kraja, Akčné plány zamestnanostiBanskobystrického samosprávnehokraja, Diverzifikovaná regionálna politikaBanskobystrického samosprávneho kraja,v ktorých prioritným cieľom je zvýšenie zamestnanosti,zatraktívnenie regiónu pre investorov,rozvoj cestovného ruchu. Návrhpredložil minister hospodárstva SR ĽubomírJahnátek. Prizvaní boli predseda Banskobystrickéhosamosprávneho kraja Milan Murgaš,prednosta Obvodného úradu v BrezneJán Medveď, primátor mesta Brezno JaroslavDemian, primátor mesta Tisovec Peter Mináča poslanec mesta Brezno Ján Račák. Február 200871

Infoservis NR SRInfoservis Národnej radySlovenskej republikyOsemnásta schôdza Národnej rady Slovenskej republikyPokus o druhé odvolanieRoberta FicaAj túto schôdzu zvolal predseda národnejrady Pavol Paška na 19.00 h. Totiž aj prvý pokuso vyslovenie nedôvery predsedovi vládybol 6. decembra 2007 o 19.00 h. Opozíciavtedy na protest proti navrhnutému nočnémutermínu z rokovacej miestnosti odišla.Tentoraz sa schôdza konala 21. januára, rokovalosa do 6.00 h 22. januára, ale poslancihlasovali až o 11.00 h, pretože koaliční zákonodarcoviaschôdzu bojkotovali a väčšinaz nich celú noc spala. Poslanci pritom naúvod schôdze odsúhlasili návrh poslankyneza Smer-SD Jany Laššákovej, ktorý predložilaza celú koalíciu, aby rokovanie parlamentutrvalo bez prerušenia až do konca.Dôvody opozície napodanie návrhuNa začiatku schôdze sa zúčastnili aj koaličníposlanci, no len čo Mikuláš Dzurinda(SDKÚ-DS) začal čítať návrh na odvolaniepremiéra Roberta Fica, ktorý predložilaopozícia, rokovaciu miestnosť opustili.Okrem opozičných poslancov v rokovacejmiestnosti ostala väčšina členov vlády a generálnyprokurátor Dobroslav Trnka. V poslaneckomkresle na začiatku schôdze nesedelbývalý minister pôdohospodárstvaMiroslav Jureňa, ktorý bol jedným z hlavnýchaktérov kauzy Slovenský pozemkovýfond, pre ktorú opozícia žiadala pád premiéraRoberta Fica.Mikuláš Dzurinda vo svojom vystúpenípovedal, že predseda vlády Robert Fico bymal niesť zodpovednosť za kauzu Slovenskýpozemkový fond, nejasností okolo nadobudnutiavinice či za výroky na adresuopozície, že by mala sedieť vo väzení. MikulášDzurinda obvinil vládnu koalíciu, žeklientelizmus čoraz viac bije do očí. Vládevyčítal tender ministerstva obrany na odpratávaniesnehu za miliardu korún. Netrebaaj tender na padanie snehu, spýtal saMikuláš Dzurinda v pléne. Podľa neho RobertFico si zvolil politiku hľadania vnútornéhonepriateľa. „Premiér Robert Fico potrebujevnútorného nepriateľa, na ktoréhobude váľať zodpovednosť,“ vyhlásil MikulášDzurinda. Vláda podľa neho nezvláda plniťvládny program, napríklad nedokáže znížiťceny palív či energií. Robert Fico si preto zanepriateľa určil zlú opozíciu. Mikuláš Dzurindakritizoval Roberta Fica aj za útoky namédiá. „Médiá sú nepriateľom iba diktátorov,“uviedol Mikuláš Dzurinda. Podľa nehovládnym nepriateľom sa stáva všetko, čo jeslobodné a nezávislé od milodarov vlády.Stanovisko vlády tlmočilminister vnútraVláda uviedla, že opozičný návrh na odvolaniepremiéra Roberta Fica destabilizuječinnosť orgánov výkonnej moci, povedalv mene kabinetu minister Robert Kaliňák.Podľa neho opozícia destabilizuje krajinuv citlivom období, keď sa Slovensko pripravujena prijatie eura. Domnieva sa, žeopozícia prekonáva rekordy v podávanínávrhov na pád vlády. „Stanoviská vládyuž môžeme písať cez kopirák, aby smeušetrili životné prostredie,“ konštatoval šéfrezortu vnútra. Obhajoval predsedu vládyRoberta Fica aj tým, že za kauzu Slovenskýpozemkový fond bola vyvodená zodpovednosťvoči tým, ktorí pochybili. Odmietolkritiku Mikuláša Dzurindu, že premiér sizvolil politiku hľadania vnútorných nepriateľov.Obhajoba predsedu vládyPremiér Robert Fico obhajoval svojufunkciu ostrou kritikou opozície a vychvaľovanímúspechov vlády. Pýtal sa, prečomusí opäť čeliť odvolaniu. Podľa nehoopozícii prekáža, že jeho vláda je úspešná,a preto útočí takýmto spôsobom. „Stev kúte, ste demoralizovaní a nemáte žiadnualternatívu,“ povedal opozícii predsedavlády. Opozičným poslancom vyčítal, žesa tvária ako morálne autority a ako svätíza dedinou, ktorí nič zlé neurobili. „Návrhprišiel od ľudí, ktorí osem rokov riadilikrajinu, hoci nikdy nevyhrali voľby,“ povedalRobert Fico o dnešnej opozícii. „Vládaodmieta takúto zákernú politiku,“ hodnotilpremiér opozičný návrh na jeho odvolanie.Koalícia sa podľa neho nikdy neznížina úroveň opozície. Pripustil, že v prípadeSlovenského pozemkového fondu urobilchybu. Podľa neho vláda však konalaa vyvodila zodpovednosť. Politickú zodpovednosťniesol vtedajší minister pôdohospodárstvaMiroslav Jureňa a odvolanéboli orgány fondu. „Ste len slepo závidelikroky, ktoré vláda prijímala a prijíma,“ hovorilopozícii Robert Fico. Vláda sa postaralao vstup Slovenska do schengenskéhopriestoru a pripravuje aj vstup do eurozóny.Robert Fico chválil aj vianočné príspevkydôchodcom. Podľa neho by dnes nemalibyť mimoriadne schôdze o jeho páde, aleo protiústavnom konaní bývalých ministrovpráce.Predseda vlády sa venoval aj privatizáciiSlovenských elektrární. „Odovzdali ste Gabčíkovozadarmo talianskej spoločnosti Enel,ktorá na tom zarába miliardy,“ pripomenulopozícii Robert Fico. Opozičných poslancovsa spýtal, prečo nestavali diaľnice cez PPPprojekty? Rázne odmietol akúkoľvek kritikuza vinicu. „Všetkých vás pozývam na víno,“povedal poslancom Robert Fico. Vláda sapodľa neho dopúšťa aj chýb, ale na rozdielod opozície sa ich snaží riešiť. Avizoval, žeza tender na ministerstve obrany na odpratávaniesnehu „budú padať hlavy“.Robert Fico sa nevyhol ani kritike médií.Denník Sme opätovne obvinil z klamstva.Kritizoval ho za titulok, že poslankyňaSmeru-SD čelí trestnému stíhaniu. Podľaneho to nie je pravda. Myslí si, že médiápíšu klamstvá a falšujú informácie. Domnievasa, že novinári by mali absolvovaťodborné skúšky podobne ako napríkladkominári.Pavol Paška liečil opozičnéhopolitického alzhaimeraNávratom do minulosti sa podujal predsedaparlamentu Pavol Paška liečiť opozičnéhopolitického alzheimera. „Dlhosom hľadal výraz, ako označiť to, čo jeprezentované ako neustála dehonestáciaslovenského parlamentu zo strany opozíciea prázdne slová, ktoré útočia na podstatudemokracie a fungovanie národnéhoparlamentu,“ prezradil predseda národnejrady, ako dospel k spomínanému označeniu.Na adresu opozície povedal, že máplné ústa toho, aká politická kultúra bolaza ich pôsobenia vo vláde, ako fungovalkonsenzus, kooperácia. „Viete, prečo bolatá politická kultúra,“ spýtal sa a zároveňodpovedal, že to bolo preto, lebo „najsilnejšouopozičnou stranou vtedy, v predchádzajúcomobdobí bol Smer-SD“. Podľaneho Smer ako opozičná strana nerobilobštrukciu, ale predkladal alternatívu.„Súčasťou fungovania národnej rady bolasnaha o maximálnu kooperatívnosť prirešpekte väčšiny a menšiny.“Návrhy na vyslovenie nedôvery členombývalej Dzurindovej vlády podľa Pavla Paškuboli vždy spojené s predložením alternatívnychriešení. „Prečo to neviete robiťaj vy,“ spýtal sa predseda parlamentu. Ďalejsa opýtal, kde opozícia berie, že predsedavlády musí sedieť každú sekundu čiminútu v rokovacej sále. „Kde na to berieteopodstatnenie, nikde,“ zdôraznil. Predsedaparlamentu ďalej pripomenul mimoriadneschôdze, ktoré sa v predchádzajúcomvolebnom období konali v nočnýchhodinách.Reakcie poslancovPo vystúpení Roberta Kaliňáka sa hoposlanec za KDH Martin Fronc spýtal, čiide o náhodnú podobnosť medzi jeho výrokom,že opozícia chce destabilizovať orgányvýkonnej moci v čase príprav na euroa citátom z čias socializmu, že Charta 77chce destabilizovať vládu pracujúcich v obdobíbudovania socialistickej spoločnosti.Po prejave Roberta Fica mu poslanec zaSDKÚ-DS Pavol Frešo pripomenul, že on72 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SRa vláda začali konať v prípade kauzy Slovenskýpozemkový fond až po kritike médiía opozície. Poslanec za KDH VladimírPalko po odchode premiéra z rokovacejmiestnosti povedal, že by reagoval, ale nietna koho. „Mladý Fidel zobral samopal, odišielz rokovacej sály do dažďového pralesav blízkosti Havany. Počkáme, kým sa vráti,“dodal Vladimír Palko.V reakcii na vystúpenie predsedu parlamentuPavla Pašku Mikuláš Dzurinda poznamenal,že je normálne a bežné, ak členvlády, ktorý čelí odvolávaniu, sedí v rokovacejsále. „Pán predseda národnej rady,to vám treba vysvetľovať, že sú pravidlá,ktoré sú zapísané, ale aj také, ktoré dosťdobre zapísať nejde, no v normálnom demokratickomrežime ani zapísať netreba,“dodal Mikuláš Dzurinda s tým, že to,čo tu Smer predvádza, je stále výraznejšiaa rastúca arogancia moci.Poslankyňa Jarmila Tkáčová (SDKÚ-DS)reagovala na Pavla Pašku tým, že sa nikdyrokovanie nezačínalo o 19.00 h. Ak sa rokovalopo tejto hodine, bolo to podľa nejpreto, aby sa dokončili niektoré body. Pripomenulatiež postoj Smeru ako opozičnejstrany, ktorá neumožnila po úmrtí koaličnéhoposlanca zložiť sľub novému poslancovia sfunkčniť parlament.Podľa Pála Csákyho (SMK) to, že parlamentrokuje o takých dôležitých veciach,ktoré sú spojené s možným odvolanímpredsedu vlády, v nočných hodinách, jedehonestujúce a svedčí to o tom, že politickáelita našej krajiny sa nevie správať naadekvátnej úrovni. „Je to dehonestujúce ajpre predsedu vlády, ktorého si parlamentneváži ani toľko, aby mu venoval čo i lenniekoľko hodín normálneho rokovaciehočasu,“ povedal Pál Csáky.Miroslav Číž zo Smeru-SD povedal, žeopozičný návrh je obštrukčný a ide protielementárnej logike. „Je to politicky nekorektnýnávrh,“ povedal podpredseda parlamentu.Podľa neho Mikuláš Dzurinda naschôdzi predvádza one-man-show. Venujevšetku energiu na pošpinenie svojich oponentov.„Aby ste nás nemuseli osočovať, ževám zapchávame huby a neviem, čo všetko,tak chceme vám dať priestor, aby steverejnosti mohli oznámiť vaše stanoviská.“dodal Miroslav Číž.Podľa podpredsedu parlamentu MilanaHorta (SDKÚ-DS) vidno, čo všetkosa naučil Robert Fico počas známej nocidlhých nožov, na ktorej zostal sedieť akojediný opozičný poslanec. Predsedu vládykritizoval, že zneužíva moc a v 21. storočísa vyhráža opozícii, že jej zatvorí ústaa uväzní ju.Predseda vlády Robert Fico vie predstierať,že rieši problémy, no v skutočnosti ichnerieši vôbec, uviedol poslanec za KDHDaniel Lipšic. Podľa neho tak premiér postupujepri cenách benzínu, ktoré kritizovalako opozičný politik, no ako premiérnekoná. „Ceny benzínu sú dnes vyššie akopred voľbami,“ zdôraznil. Podľa neho jepostup Roberta Fica rovnaký aj v súvislostis cenami potravín a výstavbou diaľnic.Robert Fico podľa očakávaniaostal vo funkciiRozprava o odvolaní predsedu vládysa skončila 22. januára o 5.45 h. Keďžev rokovacej miestnosti neboli koaličníposlanci, aj napriek prijatému návrhuJany Laššákovej parlament hlasoval ažo 11.00 h. Na hlasovaní sa zúčastnilo 134zo 150 poslancov. Krátko predtým parlamentodmietol návrh Pála Csákyho, abysa hlasovalo tajne. Za vyslovenie nedôverypremiérovi hlasovalo 55, proti bolo 78a jeden poslanec sa zdržal hlasovania. TakRobert Fico ustál aj tretie hlasovanie o dôverea ostáva aj naďalej vo funkcii predseduvlády.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiDevätnásta schôdzaNárodnej Rady – 1. časťSnaha koalície o ratifikáciuLisabonskej zmluvySchôdzu otvoril v utorok 29. januára krátkopo 13.00 h predseda národnej rady PavolPaška. Ešte deň predtým vztýčil pred budovouparlamentu zástavu prvej Slovenskej národnejrady. Následne na schôdzi poslancirozhodli, že tento rok bude rokom prvej Slovenskejnárodnej rady. V tomto roku si pripomíname160. výročie jej vzniku. Konštituovalasa 16. septembra 1848 na zhromaždení voViedni. Jej prvým predsedom bol Jozef MiloslavHurban. Ďalšími členmi úzkeho vedeniaboli Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža.Potom poslanci začali diskutovať o Lisabonskejzmluve. Opozícia avizovala, že sanezúčastní na prerokúvaní zmluvy skôr,kým sa nedosiahne širšia dohoda o podobevládnej predlohy tlačového zákona. Predsedavlády Robert Fico označil túto iniciatívuza vydieranie, ktorému nevyhovie. Poslanecza Stranu maďarskej koalície Pál Csáky povedal,že tento politický subjekt je pripravenýpodporiť návrh reformnej Lisabonskejzmluvy. „Túto zmluvu považujeme za silnýa jednoznačný krok dopredu,“ zdôraznil PálCsáky. Opozícia však podľa neho musí upozorniťna spôsob vládnutia, ktorý nastolilasúčasná vládna koalícia.Nikdy sme vás nevydierali, my totiž niesme na rozdiel od vás vydierači, apeloval naopozičných poslancov premiér Robert Fico.Opozíciu kritizoval za požiadavku, aby sa odložilohlasovanie o Lisabonskej zmluve, kýmsa nedohodne kompromisný návrh tlačovéhozákona. Podľa neho ide o šialený nápad opozície,ktorá sa rozhodla prízemne vydierať a akorukojemníkov si zobrala celé Slovensko.Poslanec za SDKÚ-DS Mikuláš Dzurindauviedol, že na Slovensku je ohrozená demokraciaa Roberta Fica vyzval, aby sa spamätal.Obvinil ho z toho, že rozpráva „veľkélži“. Mikulášovi Dzurindovi sa nepáčili premiérovéslová, že niektorí opoziční poslancinemajú morálne právo sedieť v parlamente.Magdaléna Vášáryová (SDKÚ-DS) upozornilapremiéra, že tlačový zákon kritizujú,odkedy na ňom pracovali úradníci rezortukultúry. Podľa nej návrh tohto zákona jeaj v rozpore s duchom Lisabonskej zmluvy.„Nemáme možnosť zasiahnuť do tohto zákona,“povedala premiérovi poslankyňa s tým,že opozícii neprechádzajú v parlamente pozmeňujúcenávrhy.Kresťanskodemokratické hnutie bude protiLisabonskej zmluve nielen preto, že súohrozené demokratické práva na Slovensku,obávame sa totiž atj o ďalšiu budúcnosť Slovenskejrepubliky v Európskej únii,“ povedalposlanec Pavol Hrušovský. A potom sa poslancovopýtal, koľkí z nich si prečítali tendokument, aby mu mohli venovať patričnúpozornosť.V čase uzávierky tohoto čísla národná radaešte Lisabonskú zmluvu neratifikovala. Pripravil František MelišFebruár 200873

Európsky parlamentEurópsky parlamentFebruárové zasadnutie Európskeho parlamentuTransparentnosť a etikado finančných záležitostíEP prijal nelegislatívnu správu o transparentnostifinančných záležitostí, v ktorej vyzývakomisiu, aby publikovala zoznam príjemcovpomoci z európskych fondov a zvážilamožnosť zavedenia „čiernej listiny“ porušovateľovpravidiel. V súvislosti s návrhom vytvoriť„etický priestor“ v rámci inštitúcií EÚsa poslanci domnievajú, že by nebolo vhodnévytvoriť spoločný poradný orgán pre všetkyinštitúcie, poukazujúc na špecifické postaveniepriamo volených poslancov.Iniciatívna správa EP zastáva názor, žetransparentnosť je úzko spojená s „ľahkouprístupnosťou informácií o príjemcoch,ich spoľahlivosťou a vhodnosťou naďalšie skúmanie“ a vyzýva preto komisiu,aby vo všetkých dokumentoch súvisiacichs rozpočtom EÚ a s projektmi uvádzalainternetové adresy, na ktorých sa nachádzajúinformácie o príjemcoch prostriedkovz fondov EÚ. Komisia má tiež podľaposlancov prijať politickú zodpovednosťza uverejnenie informácií o príjemcochprostriedkov EÚ.Podpora správeo Lisabonskej zmluveEP búrlivým potleskom ocenil hlasovanie,v ktorom pomerom hlasov 525:115:29 schválilsprávu venujúcu sa ratifikačnému procesuLisabonskej zmluvy. Zmluva má prispieťk ochrane občianskych práv, posilneniu zodpovednostiaj k efektívnejšiemu fungovaniueurópskych inštitúcií. Členské štáty by ju pretopodľa EP mali schváliť najneskôr do koncatohto roka, v dostatočnom predstihu predvoľbami do EP naplánovanými na rok 2009.Vo veci výnimiek pre určité členské krajiny saposlanci vyjadrili kriticky.„Európsky parlament je obhajcom európskychhodnôt. Nikdy nedovolíme, abykrik prehlušil demokratickú Európu,“uviedol po úspešnom hlasovaní predsedaparlamentu Hans-Gert Pőttering, pričomreagoval na protesty niektorých euroskeptickýchposlancov, ktorí hlasovalia protestovali proti prijatiu správy zaoberajúcejsa Lisabonskou zmluvou.V menovitom hlasovaní EP odmietolviaceré pozmeňujúce návrhy volajúce poodmietnutí Lisabonskej zmluvy, uskutočneníreferend vo všetkých členských krajináchči vyzývajúce na znovuotvorenieotázky hlasovania v RE.Posilnenie práv EPPodľa nových pravidiel stanovenýchv Lisabonskej zmluve sa Európsky parlamentpri schvaľovaní legislatívy stane, ažna niekoľko málo výnimiek, rovnoprávnymorgánom s radou, a to aj v oblastiach,v ktorých doposiaľ nemal konečnéslovo (napr. v rozpočtovom procese či prinávrhoch legislatívy z oblasti spravodlivostia vnútorných záležitostí). Národnéparlamenty budú mať naopak právomocvzniesť proti návrhu legislatívy svoje námietky,a to v prípade, že podľa nich nebolarešpektovaná zásada subsidiarity.Parlament tiež bude voliť predsedu Európskejkomisie, ktorého navrhne Európskarada na základe výsledkov európskychvolieb.Správa schválená v EP víta skutočnosť,že Lisabonská zmluva posilní práva občanov,či už prostredníctvom právnej záväznostiListiny základných práv EÚ, aleboprostredníctvom práva vlastnej iniciatívyobčanov na európskej úrovni. Toto právoumožní, aby minimálne milión občanovz významného počtu členských štátovmohlo komisiu požiadať o začatie konaniav určitej záležitosti.Poslanci v prijatom texte vítajú skutočnosť,že nová zmluva posilní schopnosťeurópskych inštitúcií plniť svoje úlohy,a zdôrazňujú, že rozšírenie oblastí, v ktorýchbudú zástupcovia vlád zasadajúciv rade odteraz rozhodovať kvalifikovanouväčšinou (namiesto doterajšej jednomyseľnosti),uľahčia výsledky rozhodovaniav tomto orgáne.Okrem toho správa oceňuje novú funkciuvysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnúa bezpečnostnú politiku, ktorý budezároveň podpredsedom Európskej komisiea ktorý bude môcť na medzinárodnejscéne rokovať v mene EÚ o otázkach, kuktorým únia zaujala spoločný postoj.KritikaV súvislosti s Lisabonskou zmluvouvyjadrujú poslanci vo svojej správe aj určitúkritiku. To sa týka tak odklonu od„ústavného prístupu“ (hoci uznávajú, žeto bolo nevyhnutné pre zabezpečenie dohodymedzi členskými krajinami), ako ajvýnimiek pre niektoré členské štáty, vyrokovanév oblasti policajnej spoluprácea trestného práva a v otázke uplatňovaniaListiny základných práv.Nutnosť informovať občanovPoslanci v správe opätovne zdôrazňujúnutnosť ukončiť ratifikačný proces do 1.januára 2009, aby mohla vstúpiť do platnostiešte pred voľbami do Európskehoparlamentu, ktoré sa budú konať v júni2009. Občania majú byť o obsahu Lisabonskejzmluvy jasne a objektívne informovaní,pre čo EP požaduje čo najrýchlejšiezverejnenie konsolidovaných textovvšetkých platných zmlúv EÚ.Ratifikácia v členských štátochK dnešnému dňu (20. 2. 2008) ratifikovaloLisabonskú zmluvu Maďarsko (17.12. 2007), Slovinsko (29. 1. 2008), Malta(29. 1. 2008), Rumunsko (4. 2. 2008)a Francúzsko (7. 2. 2008). Slovensko ratifikáciuv dôsledku vnútropolitických témnaďalej odkladá.Poslanci k LisabonskejstratégiiZdravé hospodárske politiky by mohli pomôcťposilniť dôveru, ktorá bola naštrbenánedávnou situáciou na svetových trhoch,uvádzajú europoslanci v dvoch dokumentoch,ktoré prijali na zasadnutí EP v Štrasburgu.Jedným z nich je spoločné uzneseniek Lisabonskej stratégii, ktorej cieľom je zvýšeniekonkurencieschopnosti EÚ na svetovomtrhu, druhým zas správa o všeobecnýchusmerneniach hospodárskej politiky únie prerok 2008.Schválené uznesenie odporúča dôslednúimplementáciu obnovenej Lisabonskejstratégie a uvádza, že Európa potrebujezlepšiť mieru svojho rastu, ako aj prekonaťnedostatočný domáci dopyt, ktorýmusí podľa parlamentu vyplynúť zo zvýšeniapríjmov spojeného s nárastom produktivitya zamestnanosti.Iniciatívna správa prijatá pomeromhlasov 519:102:31 poukazuje na situáciuna svetových trhoch a uvádza, že zdravéhospodárske politiky by mohli pomôcťposilniť dôveru a obmedziť neistotu. Poslancipreto navrhujú viacero opatrení naposilnenie dlhodobého rastového potenciálua vytvorenie nových pracovnýchmiest.Parlament v správe upozornil, že vysokáúroveň výmenného kurzu eura poškodzujekonkurencieschopnosť európskehohospodárstva a obmedzuje manévrovacípriestor menovej politiky, poslanci všakzároveň vyslovili obranu nezávislosti Európskejcentrálnej banky v určovaní monetárnejpolitiky. Podľa poslancov by väčšinekrajín mohla k zachovaniu dlhodobejfiškálnej udržateľnosti prispieť konsolidáciaverejných financií a modernizácia verejnejsprávy. Rast produktivity musí ísťpodľa EP ruka v ruke so spravodlivejšímprerozdeľovaním ziskov a s posilňovanímsociálnej súdržnosti.74 Február 2008 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Fantastickádovolenka v každomročnom období★ možnosť firemných, športových a relaxačných sústredení a hier★ zasnežovaný svah aj pre najnáročnejších lyžiarov a snowboardérov★ ATRAKCIE: jazda na snežných skútroch, štvorkolkách, snowrafting,snowtubing, SKI CROSS, jazda na koňoch, lyžiarska škola, lyžiarskaškôlka, ľadová stena, klzisko...★ parkovisko, požičovňa lyží, lyžiarsky servis★ výhodné ceny ski pasov pre skupiny★ UBYTOVANIE PRIAMO V STREDISKU – hotel SMREČINA ★ ★ ★ – 137Lôžok, zrekonštruované 2, 3, 4-lôžkové izby, apartmány, fitness, suchásauna, infra sauna, whirlpool, biliard, stolný tenis, šípky, spoločenské hry★ reštaurácia, lobby bar, karaoke★ večerný program★ UBYTOVANÍ HOSTIA MAJÚ ZĽAVU 20% NA SKI PASAKCIA UBYTOVANIEUbytovanie na hoteli SMREČINA ★★★ložko s raňajkami bufetom od 499,- Skinfo@sportcentrumlucivna.skhotelsmrecina@slovakiainn.skwww.slovakiainn.skNonstop bezplatná infolinka: 0800 222 888