Otvoriť - EUROREPORT plus

členZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. - spoľahlivý garant Vašej investícieAutomobilka PSA PEUGEOT CITROËN TrnavaZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., Stará Vajnorská 16, 832 44 Bratislava 3Tel.: +421 (0)2 / 49241 487, Fax: +421 (0)2 / 49241 420e-mail: zipp@bauholding.sk, www.zipp.sk

ObsahPODPORUJEMEPOLITIKUKONSENZUA SPOLUPRÁCERozhovors M. ČížomOBSAHKAŽDÝ REGIÓNJE ŠPECIFICKÝA MÁ SA ČÍMPOCHVÁLIŤRozhovors B. BerthotymBUDÚCNOSŤ MÁNÁROD, KTORÝPESTUJE KULTÚRURozhovors M. Lapšanským6 28 64Krajské mestá a vyššie územné celky (Ľ. Jurík) ........................................4Koratex, spol. s r. o. ...................................................................................5Podporujeme politiku konsenzu a spolupráce (Rozhovor s M. Čížom) ....6Fiškálna decentralizácia priniesla samosprávam viac peňazí(Rozhovor s V. Faičom) ...................................................................................8Samospráve treba dať šancu na dokázanie životaschopnosti(Rozhovor s P. Abrhanom) ..............................................................................9Máloktorá ryba bude súhlasiť s vypustením rybníka(Rozhovor s V. Bajanom) ..............................................................................10Cieľ by nás mal spojiť (Rozhovor s A. Ďurkovským) ..................................11Podporujem zdravý patriotizmus (Rozhovor s T. Mikušom) ....................12Kde sa pokračuje v nastolenej vízii, je stabilita(Rozhovor so Š. Bošnákom) ..........................................................................13Investície aj vlani prispeli k zníženiu nezamestnanosti(Rozhovor s M. Belicom) ...............................................................................14Hierarchia priorít je jednoznačná (Rozhovor s J. Dvončom) ....................15Investori a financie limitujú úroveň kraja (Rozhovor s P. Sedláčkom) ....16Som skôr manažér než politik (Rozhovor s B. Cellerom) ..........................17Zviditeľnenie kraja prinieslo ovocie (Rozhovor s M. Murgašom) ............18Život mesta musíme zdynamizovať (Rozhovor s I. Saktorom) .................19Úspechom kraja je aj otvorená komunikácia s občanmi(Rozhovor s J. Blanárom) ..............................................................................20Na rozvoj mesta chcú využiť aj peniaze z fondov EÚ(Rozhovor s I. Harmanom) ............................................................................21Rozvojové projekty na prospech občanov (Rozhovor s P. Chudíkom) ....22Úctu seniorom, šancu mladým a priestor schopným(Rozhovor s P. Hagyarim) .............................................................................23Zlepšujeme dynamiku ekonomického rozvoja(Rozhovor so Z. Trebuľom) ............................................................................24Košická cesta k úspechu (Rozhovor s F. Knapíkom) ..................................25Prirodzené regióny sú jadrom samosprávy a komunity(Rozhovor s V. Nižňanským) .........................................................................26Budúcnosť patrí investíciám s vyššou pridanou hodnotou(Rozhovor s P. Hajašom – Agentúra SARIO) ..................................................27Každý región je špecifický a má sa čím pochváliť(Rozhovor s B. Berthotym) ............................................................................28BB EXPO, spol. s r. o. ...............................................................................29Neografia, a. s., pokračuje v pozitívnych trendoch(Rozhovor s M. Sporkom – Neografia, a. s.) ..................................................30Cetus, spol. s r. o. ....................................................................................31Rozvoj informačných technológií nepozná limity(Rozhovor s M. Melicherčíkom a M. Novákom – Datalan, a. s.) .....................32Komunikácia so súčasnou vládou je diametrálne odlišná(Rozhovor s M. Gazdíkom – KOZ SR) ............................................................34Slovakia Inn – hotelová sieť ...................................................................35Služba kultúrnym a národným záujmom Slovenskej republiky(Rozhovor s M. Markušom) ...........................................................................36Hotel MOST SLÁVY – UBC Slovakia, s. r. o. ..........................................37Školstvo potrebuje kvalitný obsah a dobrých učiteľov(Rozhovor s Ľ. Pajtinkom) .............................................................................38Televízia TVA – Panonia Media Production, s. r. o. .............................39Môj kľúč k úspechu? Ísť dopredu a nevzdať sa(Rozhovor s E. Mikurčíkom) ..........................................................................40Financial Summit – Incoma Slovakia, s. r. o. ........................................41Večer „bez kravaty“ s Andrejom Ďurkovským (TOP Events, s. r. o.) .....42KÁVOMATY, s. r. o. ..................................................................................43Spoveď atómového župana (M. Blaha) ...................................................44Lobizmus je absolútne legitímna vec(Rozhovor s V. Bačišinom a A. Tkáčom) ........................................................46V Rusku je novinárstvo pre ľudí so silnými nervami(E. A. Mostovščikovová) ...............................................................................48Zhasnutá Eiffelovka a jablká zadarmo – budúcnosť Európy(S. Motusová) ...............................................................................................50Agentúra Aurum, s. r. o. ..........................................................................52Európsky rozmer pamäti národa (P. Weiss) ............................................53Boh sa hrá (L. Andrášik) .............................................................................54Ekonomické udalosti pohľadom analytika (P. Ondriska) .......................56Nové knihy (D. Janiaková) ..........................................................................59Náš vysnený raj bez detí (A. Hykisch) ......................................................60Osa nie je včela, med nie je jed (L. Ťažký) ..............................................62Budúcnosť má národ, ktorý pestuje kultúru(Rozhovors M. Lapšanským) .........................................................................64Teatro Wüstenrot: Deti v Teatre Wüstenrot sú budúci vďačnídiváci všetkých scén (Ž. Chrenková) .........................................................66Sochárska rehoľa Arpáda Račka (M. Szattlerová) ...................................68Ľudia a udalosti (T. Jaglová) ......................................................................70To je môj názor (E. Jaššová – M. Kollár) ....................................................72Únia potrebuje nové jasné pravidlá (Rozhovor so S. Kozlíkom) ..............73Európsky parlament .................................................................................74Infoservis prezidentskej kancelárie .......................................................75Infoservis Úradu vlády SR .......................................................................76Infoservis NR SR .......................................................................................78Summary ...................................................................................................80Február 2007Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s.r.o., v spolupráci s Kanceláriou prezidenta SR, Vládou SR, NR SR,Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • Adresa redakcie: Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, tel.: 02/44441148-52, fax: 02/44441153,e-mail: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • Reg. č. MK 2718/2002 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík (ljurik@euroreportplus.sk)Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová (vrzgulova@euroreportplus.sk) • Summary: Mária Vrabcová • Vedúca odd. marketingu: EvaJuríková (marketing@euroreportplus.sk), Dušan Ďurkáč (ddurkac@euroreportplus.sk) • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská BystricaCena jedného výtlačku: 69 Sk • Ročník: IX • Obálka: REPUBLICA • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadanérukopisy a fotografie nevraciame.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFebruár 20073

ÚvodníkKRAJSKÉ MESTÁA VYŠŠIE ÚZEMNÉ CELKYsú hlavné témy tohto čísla časopisu EUROREPORTplus.Keď hovoríme o samospráve, o VÚC, keď hovorímeo krajských mestách, vyšších územných celkoch, resp.o hlavnom meste Bratislava, hovoríme o celom Slovenskua vari o všetkých problémoch, ktoré nás sužujúa o všetkých plánoch, predsavzatiach a ambíciách, ktoréočakávame. Na samosprávu a vyššie územné celkysa postupne preniesli (a prenášajú) čoraz väčšie kompetencie,čoraz viac rozhodnutí je v rukách samosprávnychorgánov a predsedov (županov)jednotlivých vyššíchúzemných celkov. V praxi toznamená, že tieto orgány sastávajú kľúčovým činiteľomv živote krajov, že sú – takpovediac– bližšie k občanovia jeho potrebám. Takýmto činomsa ešte väčšmi demokratizujespoločenský systéma správa „vecí verejných“ prechádzaz centrálnych orgánovdo regiónov. Ako je známe,pod správu VÚC sa dostališkolské a zdravotnícke zariadenia,mestá, obce a kraje rozhodujúo regionálnej doprave,o kultúrnych zariadeniach,o výstavbe priemyselných parkova podobne. Prebehol procesfiškálnej decentralizácie,podstatne väčšie sú kompetenciekrajov, no len s problémamimožno hovoriť o spokojnosti a optimálnom fungovanítohto modelu. V snahe zlepšiť a zefektívniť tentosystém sa vláda snaží upraviť a priamo zmeniť niektoréprávne normy, čo však vyvoláva nielen pochybnosti, alepriamo odpor. Únia miest Slovenska otvorene hovorío vážnom znepokojení z krokov vlády, ktoré „ohrozujústabilitu súčasného modelu verejnej správy a smerujúk oslabeniu suverenity územnej samosprávy“. Diskutujesa o financovaní školských zariadení, ktoré síce prešlipod samosprávne orgány, no bez patričnej finančnejpodpory. Takéto „nedorozumenia“ vyvolávajú nezhodya napätie, ktoré oslabujú autoritu oboch zložiek – tedavlády ako aj samosprávy. Na úkor občana.Vskutku treba konštatovať, že napätie medzi vládnymiorgánmi a samosprávnymi orgánmi je neúnosne veľkéa obojstranne kontraproduktívne. Snaha opätovnecentralizovať či obmedzovať niektoré kompetencie samosprávje krokom späť. Riešením je dialóg, ale dialógvecný, nie dialóg smerujúci k politickým bodom a nafúknutýmvoličským preferenciámPritom význam a dôležitosť samospráv stále rastiea nepochybne bude rásť ajnapriek snahám regulovaťa ovládnuť ich politicky. Ajkeď práve politický vplyv nemožnopodceňovať a nikdy nebudemožno politické tlaky vylúčiť,na regionálnej úrovni sarobí iná politika ako na úrovniparlamentnej. Regionálni politici,poslanci či úradníci si uvedomujúväčší tlak občana, pociťujúpriame dôsledky svojichrozhodnutí, sú stále pod kontrolou– a tak sme svedkamiich rastúcej dôveryhodnosti.Osobitné postavenie máhlavné mesto Slovenska Bratislava.Akási nezmyselná a nerazaj umelo vyvolávaná averziasmerom k Bratislave, snahypostaviť proti sebe „vidiek“a naše hlavné mesto, je nielenznakom naivity a frustrácie,ale aj politickým hazardom. Bratislava je predsa Slovenskom,Slovensko je predsa Bratislava. Vari každýz Bratislavy má kdesi kohosi na Slovensku, vari každýodkiaľsi zo Slovenska má kohosi v Bratislave. Bratislavasa mení na výkladnú skriňu Slovenska, takmer navzorové mesto strednej Európy. Spochybňovať tento vývoja tento status je prejavom politickej detinskosti nonplus ultra.Našťastie, vývoj sa nedá zastaviť. Bratislava, ako ajostatné samosprávne kraje celého Slovenska sa riadiavlastnou logikou a potrebami.ĽUBOŠ JURÍKšéfredaktorTÉMA BUDÚCEHO ČÍSLA:Financie a bankovníctvo, informatizácia verejnej správy4 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Spoločnosť KORATEX je renomovaný dodávateľ v oblasti celoplošnýchkobercov, kobercových štvorcov, kusových kobercov, drevených parkiet,laminátových podláh, PVC krytín, linolea, interiérových dverí a športovýchpovrchov.KORATEX spolupracuje s poprednými európskymi výrobcami: AssociatedWeawers, Balta, Dura, Desso, Maltzahn Carpets, Crossley, Orotex,Brink&Campman, Wissenbach, Magnum, Listone Giordano, Kährs, Kronotex,Berry Floor, Objectflor, Armstrong DLW, Sapeli, Polskone, Mondo.KORATEX sa zameriava na rôzne druhy projektov v oblasti bytovejvýstavby, polyfunkčných, priemyselných objektov a hotelových zariadení.Medzi najvýznamnejšie referencie patria administratívne celky ApolloBusiness Centrum a Polus City Center, Unibanka, VÚB Centrála, Slovenskásporiteľňa, Hotel Fórum, Holiday Inn, Hotel Dukla, Hotel Grand.Koratex spolupracuje s takými významnými spoločnosťami ako sú: Zipp,Metrostav, Doprastav, Sekyra Group, Porr, Skanska, Sibamac, Inžinierskestavby, BCI Žilina.Apollo Business Center | BratislavaBratislavská univerzita práva | BratislavaVIP salónik,Hokejový klub Slovan BratislavaTlačové centrum,Hokejový klub Slovan BratislavaBratislavská univerzita práva | BratislavaT-Mobile | Millenium Tower, BratislavaŠportová hala | Dom športu BratislavaKoratex, s.r.o.Tuhovská 16, 830 06 Bratislava 36tel.: 00421 2 49 10 44 44, fax: 00421 2 49 10 44 45, koratex@koratex.skwww.koratex.sk

Národná rada SRPODPORUJEMEPOLITIKU KONSENZUA SPOLUPRÁCEV súčasnosti vykonáva funkciu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republikyza koaličný Smer-sociálna demokracia. V minulom volebnom obdobíbol jedným z najtvrdších kritikov vtedajšej vládnej koalície. Teraz akošpičkový predstaviteľ koalície musí v parlamente odrážať podobné útokysúčasnej opozície. Má veľmi blízko k otázkam komunálnej politiky a k problematikeverejnej správy, pretože sa im v minulosti intenzívne venoval. Rozhovors JUDr. Miroslavom Čížom pripravil publicista František Meliš.■ Vláda, ktorej ste zástupcom v parlamente,má vo svojom programovom vyhlásení uvedené,že chce zastaviť pokračujúci trend regionálnychdisparít. Inými slovami – plánujestierať regionálne rozdiely. Na to chce spracovaťucelenú víziu regionálneho rozvoja naobdobie dvadsiatich rokov. Podmienky podporyregionálneho rozvoja a pôsobnosť orgánovštátnej správy, samosprávnych krajova obcí budú vymedzené v novom zákoneo podpore rozvoja. Už sa niečo v tomto smeredeje?Presne tak. Odstraňovanie regionálnychdisparít je povinnosťou každej štandardnejvlády. Nečinnosť predchádzajúcich vlád jenepochopiteľná. Veď práve pomoc Európskejúnie Slovensku vychádza z tohto princípu.Ústavné systémy „starých“ krajín tentoprincíp aj ústavne fixujú. Rovnako aj teoreticképráce pojednávajúce o „dobrom spravovaníkrajiny“ jednoznačne favorizujú „riadeniepodľa cieľov“, preto tvorba vízii, definujúcichhierarchizáciu hodnôt, identifikujúcichprostredie, prostriedky, rozhodujúcevývojové trendy, vývojové ohrozenia a rizikápodľa nášho názoru patria k nevyhnutnýmštandardom riadenia krajiny a vládapostupne tieto deficitu odbúrava, čím vytvárana to predpoklady. Ucelená vízia regionálnehorozvoja na obdobie dvadsiatichrokov je jednou z aktivít vlády a verím, ževláda disponuje dostatočným potenciálomna spracovanie takéhoto materiálu.■ Poslanec Národnej rady Slovenskej republikyza Slovenskú národnú stranu a primátorTvrdošína Ivan Šaško označil rozhodnutie vládyo tom, že vyššie položené obce dostanú odštátu viac peňazí ako obce položené nižšie,iba za prvý krok k vyrovnávaniu regionálnychrozdielov. Dá sa to pochopiť ako politické rozhodnutiea istý spôsob „pomsty“ voči Stranemaďarskej koalície, ktorá má práve v nižšiesituovaných obciach a mestách väčšinu svojhovoličstva a kam podľa vyjadrenianiektorých koaličnýchzástupcov plynulo v minulomvolebnom období veľa peňazí.S tým však nesúhlasia ani starostoviaa primátori tzv. nižšiepoložených obcí s prevahou slovenskéhoobyvateľstva.Nie, pán redaktor, pokiaľ poznám našeprostredie, nikto týmto spôsobom neuvažuje.Pokiaľ financujeme školy poskytnutímprostriedkov na žiaka, tak je zrejmé,že náklady na energie výrazne ovplyvňujúnákladové položky a vyššie položené obcesú jednoznačne znevýhodnené. Majú menejna platy učiteľov, či na zabezpečovaniekvalitného vyučovacieho procesu aleborekonštrukciu a udržiavanie nehnuteľnéhomajetku. Je faktom, že sme kritizovaliaj klientelistické správanie predstaviteľovStrany maďarskej koalície vo vláde a nadštandardnéposkytovanie prostriedkov dooblastí, kde žijú ich voliči. Avšak politikarevanšu je nerozumná a my chceme pristupovaťrovnako ku každému občanovi štátu.Jednoznačne preferujeme politiku konsenzu,spolupráce a nekonfrontácie.Foto: M. Nemec■ Ďalšou zaujímavou úlohou vlády na totovolebné obdobie je snaha riešiť sociálno-ekonomicképroblémy rómskej komunity s dôrazomna komplexný charakter, aby bolo uceleneriešené širšie územie, na ktorom tietokomunity žijú. Rómsky problém podľa môjhonázoru najkomplexnejšie riešili komunisti.Napríklad aj tým, že všetci vtedajší Cigánimuseli pracovať, väčšinou mali aj dôstojnebývanie a ich deti museli pravidelne chodiťdo školy, pretože inak ich rodičia nedostalidetské prídavky. Hoci aj vtedy tiež boli cigánskeosady s chatrčami. Riešenie tohto problémusi vyžaduje komplexnosť a aj množstvofinančných prostriedkov. Zatiaľ ani jednejz ponovembrových vlád sa nepodarilo výraznejšiepohnúť z miesta. Som presvedčený, žeani táto vláda nebude mať dostatok peňazína zásadnejšie kroky. A tento problém tiežveľmi úzko súvisí s rozvojom regiónov. Nejdeteda aj v tomto prípade iba o nejaké manifestačnévyhlásenie terajšej vlády?Riešenie sociálno-ekonomických problémovrómskej komunity bude ešte dlhoťažkým orieškom aj pre nasledujúce vlády.Pokiaľ sa nám ako spoločnosti nepodarí výraznepokročiť v integrácii tejto komunity,tak ataky na sociálnu sieť a reálne možnostištátu na ich sanovanie prekročia jeho možnosti.Preto ide o strategickú úlohu, kdesom presvedčený, že je potrebné požiadaťo pomoc aj Európsku úniu a internacionalizovaťproblém, pretože naše prostriedkyevidentne nebudú stačiť a každé otáľaniesituáciu len sťažuje. Som presvedčený, žeschopnosť vlády slepšiť stav bude významnýmkritériom pri hodnotení jej úspešnostina konci volebného obdobia.■ Samosprávne kraje volajú po zmene systémurozhodovania a financovania. Regiónyby mali sami rozhodovať o financiách, ktorédostávajú z fondov a od štátu, lebo najlepšiepoznajú vlastné potreby.Nie je to celkom tak. Doterajšia reformaverejnej správy neponúkla ucelený modelštátu s akceptovateľnou vertikálnou štruktúrouorgánov verejnej moci a správy s premyslenoudecentralizáciou verejnej moci.Ak sme unitárny decentralizovaný štát, akoto predpokladá Ústava Slovenskej republiky,potom je potrebné oveľa precíznejšiedefinovať úlohu centrálnych, regionálnychči miestnych orgánov, ich vzájomné vzťahy,zodpovednostné vzťahy, mechanizmus financovaniaa hlavne vecné vymedzenie ichpôsobnosti. Definovať úlohy, kde je najefektívnejšímcentrálne riadenie, úlohy, kde jepotrebná zmiešaná pôsobnosť centra a regiónua v neposlednom rade vzťahové otázkyregiónu a miestnej správy. Súčasnú podobuverejnej správy skôr definovala schopnosťpredstaviteľov vstupujúcich regionálnycha miestnych orgánov formulovať svoje záujmya presadiť ich pri rokovaní ako koncepčnúčinnosť smerujúcu ku konkrétnemu modeluusporiadania štátu. Svoju úlohu zohraliaj záujmy Európskej únie a tiež aj nedostatočnápríprava odborných kapacít.■ Samosprávy napriek tomu tvrdia, že nie jedobré, ak niekto v Bratislave určuje, kam pôj-6 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Národná rada SRdu peniaze. Chystá sa koalícia niečo v tomtoniečo podnikať?Súčasný model bude neustále produkovaťdiskusie o štruktúre regionálnych orgánov,vzájomných vzťahov štátnej správya samosprávy, o formách financovaniaa dúfam, že aj o nákladoch na verejnúsprávu, jej racionalizáciu, jej skvalitňovanie,hlavne v rozhodovacej činnosti, o odstraňovaníkorupcie a podobne.■ No dobre, ale v tomto a v ďalších rokochprídu na Slovensko milióny eur z fondov Európskejúnie. Doteraz sa nestalo, že by smetúto obrovskú šancu takpovediac do špikukosti využili. Som skeptický, ale to sazrejme nestane ani počas tejto vlády.Pokiaľ ide o využívanie fondovEurópskej únie, faktom je, že krajiny,ktoré boli úspešné, ako napríkladÍrsko, Portugalsko či Španielsko,majú centrálnu úroveň rozhodovania.Ide o zložitú otázku, pretožečerpanie z fondov Európskej úniesi vyžaduje mimoriadne dobre pripravenýodborný personál, vzájomnekooperujúci a pravidelne vzdelávaný.Žiaduca je aj dobrá politikana úrovni ministerstiev a využívaniemožnosti celoštátnej politiky. O istýchformách decentralizácie čerpaniaz týchto fondov treba uvažovať.Faktom je, že aj vzájomný vzťah financovaniamiestnej a regionálnejsamosprávy nie je ideálny. Vláde nepomôžeúčelové správanie sa a realizáciastraníckych záujmov. Musínájsť objektívne fungujúci modela vychádzať z logiky celkovej úspešnostiriadiacich procesov.■ Rezort ministerstva financií chcezmeniť systém financovania samospráv.Tie v súčasnosti dostávajú 70percent z daní z príjmov fyzickýchosôb. Ak by sa podarilo presadiť myšlienkuzapojenia výnosov aj z inýchdaní, obce by nedostávali 70 percentako teraz. Z každej dane by dostali určitépercento. Samospráva sa však búria tvrdí, že súčasný systém je nastavenýdobre. Vláda ustúpila a na neštátneumelecké školy a školské zariadeniadá stovky miliónov. Pritom ešte v decembrivláda tvrdila, že obce a krajepeniaze na školské zariadenia majú.Nejde o neskoré uvedomenie si faktu, že najmäSmer má mnoho starostov a poslancovmiestnych i obecných zastupiteľstiev a taktoim treba podržať chrbát?Pokiaľ ide o podnety miestnej samosprávyna Ústavný súd Slovenskej republiky,tak som presvedčený, že nejde o rozumnúaktivitu. Stále sme v prostredí transformácie,keď budeme musieť pokračovať v hľadaníoptimálneho modelu a ústavná fixáciasúčasného stavu bude prinášať problémy.Tak je to aj so systémom financovaniasamosprávy, kde je faktom výrazný nárastpríjmov daní fyzických osôb. Z toho nárastuje potrebné financovať aj nové úlohy, čirealizáciu kompetencií obcí a miest. Pretorast príjmu štátu v iných oblastiach nie jetaký výrazný.■ Niektorí novozvolení primátori ohlásili, žechystajú audity, ktoré by mali preveriť hospodárenieradníc počas funkcionárčenia ichpredchodcov. Minister vnútra a podpredsedaSmeru Robert Kaliňák vraví, že to je prílišdrahá záležitosť a spochybňuje ich hodnovernosť.Domnievam sa, že každý nový primátorči starosta by mal vedieť, v akom stave prebralúrad a vedenie mesta či obce.„Ucelená vízia regionálneho rozvojana obdobie dvadsiatich rokov jejednou z aktivít vlády a verím, že vládadisponuje dostatočným potenciálomna spracovanie takéhoto materiálu.“Audity finančného hospodárenia obcía miest či regionálnej samosprávy sú, bohužiaľ,potrebné. Poukazujú na to viaceríznáme skutočnosti o zlom nakladaní sozverenými finančnými prostriedkami. Poukazujeto však aj na to, že zvolený systémkontroly v samospráve ani zďalekanie je ideálny a dostatočne efektívny a dôveryhodný.Samozrejme, náklady na auditytreba minimalizovať a využiť aj vnútornézdroje a kapacity. Ešte nefunguještandardný systém kontroly spotreby verejnýchfinancií, avšak potrebnej diskusiiČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniičasto bránia záujmové tlaky a politizáciaproblému.■ Zrušenie krajských úradov bola jednaz najčastejšie preferovaných tém predvolebnejkampane Smeru. Po voľbách sa však zrazuzistilo, že to nebude také jednoduché. Ichúlohy by mali prejsť na vyššie územné celkya obvodné úrady. Zmena môže narušiť celýsystém verejnej správy. Nie je napríklad jasnov tom, kto sa postará o obyvateľov v prípadevojny alebo živelnej pohromy. Podľaštátneho tajomníka ministerstva vnútra VladimíraČečota však rezort počíta so zrušenímkrajských úradov až na prelome rokov 2007– 2008. Sú tu dva problémy. Jedným je,že by sa musel zmeniť ústavný zákono bezpečnosti štátu v čase vojny a nadväznenovelizovať asi 40 zákonov. Naústavný zákon koalícia nemá dostatokhlasov. Opoziční predstavitelia užpredostreli názory, že nevidia dôvod,aby podporili tieto koaličné zámery.Druhým problémom sú financie. Ak byniektoré kompetencie prešli na vyššieúzemné celky, tak s novými úlohamibudú žiadať viac peňazí. Vláda ich zrejmenedá.Zrušenie krajských úradov nieje teoretický či technický problém.Skôr ide o celkový kontext. Vládamá pripravenú analýzu vecného stavu,k dispozícii potrebné čísla a začínasa pripomienkové konanie. Existujúnázory, že nie je potrebné meniťústavný zákon, pretože ústavnýzákon iba cituje aktuálne existujúcuštruktúru orgánov pre osobitný prípada jeho úlohou nie je definovaťsystém verejnej správy. Podľa týchtozáverov sa zmenou štruktúry orgánovverejnej správy toto ustanoveniestane obsolentným, teda nevyužívaným.Je však pravdepodobné,že o tomto probléme bude potrebnáďalšia diskusia.■ Vládne strany si môžu od januáradosadiť na miesta v štátnej správe obsadzovanévládou ľudí, ktorí nemusiaprejsť výberovým konaním. Stačí na toodporúčanie politickej strany. Výmenašéfov úradov práce sa už udiala po politickejlínii. Ide o ešte väčšie spolitizovanieverejnej správy, ako to urobilapredchádzajúca koalícia.Od roku 1991 je obsadzovanie vedúcichpostov v štátnej správe politickou záležitosťou.Aj systém výberových konaní, ktorésa uplatňovali u nás v posledných rokoch,bol v značnej miere ovplyvnený politickýmirozhodnutiami z pozadia. Súčasnéprávne riešenie je otvorenejšie. Prípadnánominácia menej kvalitného úradníka navedúce miesto je za novej situácie politickytransparentnejšia. Vyvolá to tlak nanásledné sledovanie a hodnotenie odbornostia korektnosti nominovaných osôb, ajs prípadným vyvodzovaním dôsledkov. ■Február 20077

Národná rada SRFIŠKÁLNA DECENTRALIZÁCIAPRINIESLA SAMOSPRÁVAMVIAC PEŇAZÍRozhovor s Vladimírom Faičom, expertom Smeru-sociálna demokracia na komunálnupolitiku, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a členom jej výboru pre verejnúsprávu a regionálny rozvoj pripravil publicista František Meliš.■ Ako si vláda, ktorej ste zástupcom aj v parlamente,predstavuje zastavenie pokračujúcehotrendu regionálnych disparít?Sú tu na to minimálne dva nástroje. Poprvé, je to Národný rozvojový plán na roky2004 – 2006, kde podľa pravidla n+2 dobiehafinančná pomoc z uvedeného obdobia doroku 2008 a má bezpochyby aj svoje miestov odstraňovaní regionálnych disparít. Na roky2007 – 2013 bude platiť nový prístup k chápaniuregionálnej politiky Európskej únie. Reformovanáregionálna politika v súlade s lisabonskýmicieľmi predstavuje konkrétny prejavúsilia o zníženie regionálnych rozdielov.Má za cieľ uskutočniť zásadnú zmenu obrazueurópskej solidarity. Ďalej je snaha o osvojeniesi politiky súdržnosti všetkými aktérmiparticipujúcimi na tejto politike, ako aj posilneniestrategickej dimenzie tejto politikyv tom zmysle, aby sa priority Spoločenstvalepšie premietli a zahrnuli do národných a regionálnychprogramov. K dosiahnutiu tohtocieľa by mali prispieť samotné členské krajinykoordináciou svojich hospodárskych politík,ako aj Európska únia prostredníctvomsvojich sektorových politík a európskej regionálnejpolitiky. V období rokov 2007 – 2013ide o tri prioritné ciele – konvergencia, regionálnakonkurencieschopnosť a zamestnanosťa regionálna územná spolupráca – ktorébezprostredne súvisia s odstraňovaním regionálnychrozdielov. V týchto dimenziách bolspracovaný Národný strategický referenčnýrámec na roky 2007 – 2013, ktorý bol na záverroku 2006 schválený vo vláde a poslanýna posúdenie do Bruselu. Pripravuje sa zákono podpore regionálneho rozvoja tak, abybol v prvom polroku tohto roka prerokovanýv poradných orgánoch vlády a aj v samotnejvláde.■ Vláda rozhodla, že vyššie položené obcedostanú od štátu viac peňazí ako obce položenénižšie.V programovom vyhlásení vlády sa predpokladádoladiť prípadné disproporcieFoto: M. Nemecv rámci fiškálnej decentralizácie. Koeficientnadmorskej výšky sa pri rozdeľovaní výnosudane z príjmov fyzických osôb obciam a mestámuplatňuje na základe požiadavky Združeniamiest a obcí Slovenska. Tento mechanizmusmá za úlohu riešiť zvýšené finančnépotreby vyššie položených obcí, ktoré súvisianapríklad s náročnejšou údržbou miestnychkomunikácií, alebo so zvýšenou energetickounáročnosťou pri vykurovaní obecnýchbudov a zariadení. Vývoj za rok 2005 ukázal,že kompromisné riešenie premietnuté v pôvodnejlegislatíve dostatočne nezohľadňujezvýšené náklady horských sídiel, preto bolopotrebné pristúpiť k uvedenej úprave.■ Samosprávne kraje volajú po zmene systémurozhodovania a financovania. Regiónyby mali sami rozhodovať o financiách, ktorédostávajú z fondov a od štátu, lebo najlepšiepoznajú vlastné potreby.Pravdou je, že v rokoch 2002 – 2004 samosprávnekraje financovali skoro všetky svojekompetencie z dotácií zo štátneho rozpočtu,čo samozrejme negatívne ovplyvňovalo možnosťich samostatného rozhodovania o svojichprioritách. Krokom vpred v tejto oblastibolo spustenie systému fiškálnej decentralizácie.Od 1. januára 2005 do rozpočtov samosprávnychkrajov plynie 23,5-percentný podielna výnose dane z príjmov fyzických osôba celý výnos z dane z motorových vozidiel.Tieto zdroje v súčasnosti predstavujú asi 50percent z celkových príjmov rozpočtov samosprávnychkrajov a v roku 2006 dosiahli viacako 13 miliárd korún. O použití týchto príjmovmôžu vyššie územné celky rozhodovaťv plnej miere samostatne. V ďalšom obdobísa v súlade s programovým vyhlásením vládybudú posilňovať rozhodovacie kompetenciesamosprávnych krajov, predovšetkým v oblastiregionálnej politiky a zodpovednosti zavyužívanie fondov Európskej únie. Podmienkypodpory regionálneho rozvoja a pôsobnosťorgánov štátnej správy, samosprávnych krajova obcí budú vymedzené v novom zákoneo podpore regionálneho rozvoja.■ Fiškálna decentralizácia nerieši bežné potrebya ani investičné potreby krajov. Od 1.januára 2004 prešli na vyššie územné celkyaj kompetencie v oblasti cestného hospodárstva.Fiškálna decentralizácia zabezpečuje plynuléfinancovanie bežných kompetenciía úloh samosprávnych krajov a čiastočnevytvára zdroje aj na rozvojové investičnéprojekty. Okrem zvýšenej samostatnostiúzemnej samosprávy pri rozhodovanío použití vlastných príjmov preukázateľneprináša do rozpočtov samospráv aj viac finančnýchprostriedkov v porovnaní so starýmsystémom. Skutočnosť za roky 2005a 2006 dokonca ukazuje, že ide o významnevyššie sumy ako sa predpokladalo v pôvodnýchkvantifikáciách. Samozrejme, ženie je možné za rok vyriešiť napríklad nevyhovujúcistav komunikácií v pôsobnostivyšších územných celkov. Niektoré krajena tieto účely už dohodli využitie úverovýchzdrojov z Európskej investičnej banky.Našou ambíciou a cieľom bude účelnoukombináciou centrálnych rozvojových impulzova parciálnych politík samosprávnychkrajov podporiť harmonicky a trvaloudržateľný rozvoj na celom území Slovenskejrepubliky.■ Zrušenie krajských úradov patrilo k najčastejšiepreferovaným témam predvolebnejkampane Smeru. Po voľbách sa však zrazuzistilo, že to nebude také jednoduché.Istotne, zmena systému organizácie verejnejsprávy nie je jednoduchá záležitosť. Ajpreto sa vláda rozhodla vykonať najprv širšiuanalýzu celej problematiky miestnej štátnejsprávy. Tá zdokumentuje organizačné, personálne,finančné a informačné parametre úradova inšpekcií pôsobiacich na miestnej, obvodneja krajskej úrovni. Dokument by malbyť predložený do vlády do konca februára2007. Všeobecné poznanie a predbežné informáciez vypracovanej analýzy potvrdzujúsprávnosť zámeru zaoberať sa opodstatnenosťouúradov v štruktúre 8 krajov. Krajskéúrady sú predovšetkým druhostupňovým odvolacímorgánom, ďalej zabezpečujú aj úlohyna úseku metodického usmerňovania výkonuštátnej správy a spravidla zabezpečujúekonomiku vnútornej prevádzky vlastnéhoúradu a obvodných úradov. Prioritou nášhosnaženia je zabezpečiť stále kvalitnejšie administratívneslužby v prvom styku s občanmia právnickými osobami. Základom miestnejštátnej správy by mala byť naďalej štruktúraobvodných úradov. Kvalita služieb by samala zlepšiť aj postupným horizontálnymzlučovaním doteraz neúnosne roztrieštenejmiestnej štátnej správy do jednej štruktúryobvodných úradov.■8 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Národná rada SRSAMOSPRÁVE TREBADAŤ ŠANCU NA DOKÁZANIEŽIVOTASCHOPNOSTIV Kresťanskodemokratickom hnutí patrí medzi ľudí, ktorí sú považovaní za expertov v oblastikomunálnej politiky, pretože má s ňou dlhoročné skúsenosti. Je poslancom Národnejrady Slovenskej republiky za spomínané hnutie a členom jej Výboru pre verejnú správua regionálny rozvoj. S Ing. Pavlom Abrhanom hovoril publicista František Meliš.■ Ste predstaviteľom Kresťanskodemokratickéhohnutia. Keď sa rozhodovalo o novomúzemnom a správnom usporiadaní Slovenska,boli ste koaličnou stranou, ktorá bola za dvanásťvyšších územných celkov. Ako teda hodnotítedoterajšie fungovanie tých ôsmich?Budeme potrebovať ešte určitý čas na hodnotenieich činnosti. Doterajší vývoj všakukázal, že sme mali pravdu, keď sme presadzovaliväčší počet menších územných celkov.Tvrdili sme, že bude lepšia identifikáciaobčanov s takým menším územným celkom.Žiaľ, tento aspekt sa v súčasnosti nerealizuje,čo sa odzrkadlilo aj v nízkej účasti v regionálnychvoľbách. V minulom volebnom obdobísamospráva nebola vybavená kompetenciamia finančným i prostriedkami a nemohlavoľne narábať so svojimi zdrojmi. Až pofiškálnej decentralizácii samospráva v rámcivyšších územných celkov začína napĺňať svojuúlohu. Sama rozhoduje o tom, ako a kdebude používať svoje finančné prostriedky.■ Ján Slota ešte ako primátor Žiliny navrhovalverejnú diskusiu o počte vyšších územnýchcelkov, pričom vyjadril názor, že je zamaximálne päť a dve mestá so samostatnýmštatútom – hlavné mesto Slovenskej republikyBratislava a Košice.V tomto sa naše názory rozchádzajú, pretožetým by sa vytvorili ešte väčšie územnécelky. Podľa nás by bol ideálny systém dvanástichúzemných celkov. Iná vec je všakpolitická vôľa v parlamente na otvoreniediskusie o novom územnom a správnomčlenení. Tu by sme už narážali aj na oblasťkompetencií a majetku, pretože vyššieúzemné celky ho už vlastnia zo zákona. Akby sme vytvárali nové, tak by bola potrebnádelimitácia. Vieme, aké problémy mámeso školstvom a s cestami, ktoré mali byť delimitovanézo štátu na vyššie územné celkya doteraz tieto veci nie sú majetkovoprávnevysporiadané. Sú s tým problémy pri uchádzanísa vyšších územných celkov o európskegranty. Ak by sme do toho zakomponovaliešte ďalšie členenie, dostali by sme sado neriešiteľnej situácie.Foto: M. Nemec■ Sú však aj názory, že je potrebné definitívnevyriešiť územie celého Slovenska. Prirozhodovaní o súčasnom územnom členeníSlovenska, teda vymedzení samosprávnychkrajov nebolo zohľadnených viacero regionálnychkritérií. Sú rozdelené prirodzené historickéregióny, ako je Spiš a Zemplín, ale ajGemer a Záhorie. Ak teda nebude politickávôľa, tak na tieto nádeje treba zabudnúť.Pre mňa bolo programové vyhlásenie vládyv oblasti verejnej správy veľkým sklamaním.Okrem rušenia krajských úradovv ňom neboli nijaké ambície vládnej koalície,čo by v tomto volebnom období chcelaurobiť. Dala si za úlohu vypracovať dokonca minulého roku analýzu, ktorá eštedoteraz nie je zverejnená, a na jej základechcela navrhnúť ďalšie kroky v oblasti verejnejsprávy. Je otázkou, či súčasťou analýzybude aj presun ďalších kompetencií a ajzmena územného a správneho členenia.Niektoré anomálie sú zrejmé, ako napríkladmedzi košickým a prešovským vyššímúzemným celkom, keď Spišský hrad jev jednom a Spišské Podhradie v druhom.Je tu priestor na diskusiu a Kresťanskodemokratickéhnutie by tieto návrhy podporilo,pretože my sme svojím návrhom dvanástichúzemných celkov chceli zohľadňovať ajtieto historické aspekty.■ Je pravdou, že názov vyššie územné celky jepomerne ťažkopádny a zbytočne zložitý. Možnoby bolo príhodnejšie premenovať vyššieúzemné celky na župy, pretože v praxi sa aj takpre predsedu používa pomenovanie župan.Keď sa hovorí o problematike vyššíchúzemných celkov, rozprávame sa bežne o župácha županoch. Takže v tomto prípade byto nebolo ničím iným iba zosúladením terminológiezo zákona s výrazivom používanýmv praxi. Napokon náš poslanec RudolfBauer predložil návrh novely zákona, ktoráobsahovala aj túto myšlienku a pod novelouboli podpísaní aj poslanci koalície. Takžetáto vôľa tu je, len neviem, či je väčšinová.Z poslancov Kresťanskodemokratickéhohnutia nemá nikto problémy podporiť takýtonávrh, ak znova príde do parlamentu.■ Predstavitelia súčasnej vlády tvrdia, že županimajú priveľa právomocí. Dá sa to nejakorelevantne posúdiť?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPostavenie župana, ale aj primátora a starostuje definované inak ako postavenie poslancovvyššieho územného celku a poslancovmestských a obecných zastupiteľstiev.Vnímam tu určité napätie medzi županom,primátorom i starostom a zastupiteľstvami.Vnímam to však ako dobré pracovné napätie.ktoré musí byť. Samozrejme, že inéúlohy majú župani, primátori a starostoviaako zastupiteľstvá. Niekde sa tie názorymusia stretnúť a nemusia byť rovnaké.Do úpravy týchto vzťahov by som v tomtovolebnom období nevstupoval už aj preto,že je to prvé volebné obdobie, keď vyššieúzemné celky vykonávajú svoje kompetencieúplne samosprávne. Treba ponechaťrozdelenie kompetencií v takom stave, akosú definované a po istom čase treba tietovzťahy podrobiť analýze.■ Vláda rozhodla, že vyššie položené obcedostanú od štátu viac peňazí ako obce takpovediacna dolniakoch. Ozvali sa však aj starostovianižšie položených obcí a označili toza nespravodlivé.Bude o tom úplne prirodzená diskusianielen čo sa týka starostov, ale aj vyššíchúzemných celkov. Regionálne rozdiely jestvujúa je potrebné, aby ich vláda zohľadňovala.Je pravdou, že vyššie položenéobce majú väčšie výdavky na vykurovaniea úpravu ciest, na druhej strane ak nižšiepoložené obce, resp. vyšší územný celokdokážu argumentačne zdôvodniť svoje potrebyv iných aktivitách, vláda má dostatokkompetencií, aby to mohla riešiť.■ Ministerstvo financií uvažuje o zmene financovaniaobcí. Minister uviedol, že obcemajú viac peňazí ako potrebujú. Môžete toposúdiť?V samospráve sme od účinnosti zákonačíslo 369 a potom od vzniku vyššíchúzemných celkov prešli zaujímavý kuscesty v oblasti financovania i fiškálnej decentralizácie.Varujem pred vstupom dozmeny financovania miest a obcí, pretožepri presune kompetencií nie každá bolakrytá aj finančnými zdrojmi. Samosprávasi ich musela nahrádzať. Preto rezolútneodmietam tvrdenie, že obce a mestá majúdostatok financií na vyriešenie svojichproblémov.■Február 20079

Bratislavský samosprávny krajMÁLOKTORÁRYBA BUDE SÚHLASIŤS VYPUSTENÍM RYBNÍKAS bratislavským županom a predsedom SK-8, združenia samosprávnych krajov,Vladimírom Bajanom, hovorí publicista Milan Blaha.■ Jednou z rozhodujúcich úloh, ktorú eštekoncom vlaňajška prijali župani na žilinskomstretnutí s premiérom Robertom Ficom, jeprevzatie kompetencií krajských úradov poich ohlásenom rušení v roku 2007. Ako hodnotítetento dnes už vzájomný záväzok vládya združenia SK-8 v súvislosti s pokračujúcoureformou verejnej správy?Ako veľmi racionálny. Technika, ktorá bolazvolená – aby si jednotlivé rezorty vytvorilišpecializované štátne správy – už možno splnilaúčel.■ V čom predovšetkým?Najmä v tom, že rezorty odporučili reformusamotnú. Zostáva odstraňovať dôsledky nedomysleností,ktoré žneme ďalej, a to aj v podobeneprehľadného systému štátnej správy v území.Je teda úplne logická diskusia, čo ďalej s reformouverejnej správy. Navyše, ak ide o prirodzenýproces, veď s reformou sme azda napolceste.■ Tak či onak, ak zoberieme do úvahy všeobecnéaj špecializované úlohy krajskej štátnejsprávy, ide o poriadnu porciu.To iste, ale župani prijali tento záväzok úplnesi vedomí práve toho, že sú pripravení prevziaťzodpovednosť za výkon tých funkcií krajskýchúradov, ktoré samospráve pripadnú.■ Premiér Fico sa vyjadril, že rušenie krajskýchúradov sa skončí už po letných prázdninách.Je to zvládnuteľné?Je to zvládnuteľné, hoci je tu stále niekoľkootvorených otázok. Môžu o tom hovoriť jednakústavní právnici a jednak špecialisti, no má toaj svoje úplne prirodzené ľudské dimenzie. Máloktoráryba bude súhlasiť s vypustením rybníka.Je to teda aj o tom, že dotknuté rezorty satomuto kroku budú brániť. Ďalší pokrok v tejtooblasti je však nevyhnutný. Ako spoločnosť nemámetakú hospodársku silu, aby sme dokázaliustáť súčasný stav byrokracie...■ ... že vo verejnej správe, teda v štátnej správea samospráve, pracuje po reforme o vyše13-tisíc úradníkov viac ako pred reformou?Foto: archívNapríklad. A pritom nárast v štátnejspráve je rýchlejší ako v samospráve,napriek prechodu viac ako400 kompetencií zo štátu na samosprávu.■ A teraz k legislatívnemu procesu.Až štyri desiatky zákonov sa budú meniť.Ako zaručiť ich kvalitu?Aby spomínané zákony boli kvalitné, jenevyhnutné, aby župani a župy boli pri tomod začiatku a aby sa na tento legislatívnyproces aj dokázali pripraviť. Všetci vieme,že aj samosprávne kraje robia napríklad trojročnéfinancovanie, čiže budú musieť upravovaťrozpočty. Nemôže nastať situácia akov neštátnom školstve, kde bol zákon zverejnený29. decembra a účinný 1. januára, nosamotný rezort nebol pripravený odovzdaťagendu nám do územia, čo napokon skončilotak, že štát si priznal svoju zodpovednosťa vláda následne odklepla vyše 380-miliónovúdotáciu...■ ... avšak dotáciu o temer pol miliardy nižšiu,než je nevyhnutné, ak sa nemýlim. Koľkoto v skutočnosti malo byť?Spomínaná dotácia je schopná pokryť ibatretinu potrieb, čo preukázal aj výpočet, ktorýsme urobili na ministerstve financií a verifikovalina ministerstve školstva.■ Iste aj preto ste v tejto veci ohlásili podaniepodnetu na Ústavný súd a rovnako sa zachovaliaj ZMOS a Únia miest Slovenska. Čos tým?Pre nás je to principiálna záležitosť. Niežeby sme to finančne nevedeli napokonzvládnuť – samozrejme na úkor financovanianiečoho iného – nášho školstva, sociálnychzariadení, ciest.... Po určitých úpraváchrozpočtu a po odsúhlasení poslancami zastupiteľstvasme pripravení problém riešiť. Nodôležitá je tá principiálna poloha. Ak takýtopostup bude pokračovať podobne aj v inýchrezortoch, napríklad v rezorte sociálnychvecí, v doprave a inde bez toho, že by námkvantifikovali peniaze, nie je možné problémyzvládať. Musíme si povedať, ako ďalej.Či budeme pokračovať rešpektujúc Ústavu,a teda presúvať kompetencie aj so zodpovedajúcimifinanciami, alebo či pôjdeme cestou– čo vláda nechce, dá na územie. Toto jevšak cesta späť. Vrátili by sme sa k diskusiám,ktoré sú dávno za nami, čiže čo je regionalizmusa čo samospráva.■ A práve preto, aby sa veci nehýbalispäť, rozhodli ste sa podať podnetna Ústavný súd...Áno.■ Ak už hovoríme aj o peniazoch, povedzte,ako stojí Bratislavský samosprávnykraj s financiami? Presakuje, ževeľmi dobre, keďže je úspešný výber daní...Ako sa to vezme. Vlaňajší nárast peňazíz podielových daní predstavuje 56 miliónovkorún, no až 47 miliónov by malo ísť na financovanieneštátneho školstva. No pýtamsa, čo ostatné povinnosti, ktoré nám vyplývajúzo zákona, čiže povinnosti typu zvyšovaniaplatov učiteľov alebo pracovníkov sociálnychzariadení atď.? Nehovoriac o ďalších oblastiach,ako je napríklad cestná doprava. Skrátkaprichádza obdobie, keď bude nevyhnutnéhovoriť o týchto veciach oveľa vážnejšiea kvantifikovanejšie. Treba však zdôrazniť,že v tejto veci sme ako verejná správa, tedaštátna správa a samospráva, na jednej lodi.Našou úlohou je obslúžiť občana za tie dane,ktoré si platí, čo najefektívnejšie. Neexistujetu nijaká nadriadenosť alebo podriadenosť.My sa hlásime k zodpovednosti za správuúzemia, ale musí to mať hlavu aj pätu.■ Kam prioritne pôjdu peniaze z eurofondova pôžičiek od Európskej investičnej banky?Našou rozhodujúcou prioritou je cestná infraštruktúra,no zatiaľ o europeniazoch z prenás rozhodujúceho eurofondu, teda z operačnéhoprogramu Bratislava, nemá význam hovoriťpodrobne, pretože ešte nemáme definitívu Bruselu.Navyše, peniaze sa budú uvoľňovať pravdepodobneaž na jeseň. Ide teda o zdroj zatiaľneaktuálny, aj keď zaujímavý. I keď v prípadeoperačného programu Bratislavský kraj ide ibao jediné percento zo slovenského objemu eurofondov,čiže z Národného strategického referenčnéhorámca. Hľadáme preto aj alternatívnezdroje. Našťastie, v Bruseli je tristo inýchfondov, je tu aj nórska a švajčiarska výzva, čižehľadáme spôsoby, ako sa dostať aj k týmto peniazom.Sme v rokovaní aj s Európskou investičnoubankou. Tie tri miliardy korún, ktoré dooblasti dopravnej infraštruktúry potrebujeme,môžeme nájsť možno práve tu. Vzhľadom nastav dopravy v našom kraji, ktorá sa z roka narok dynamizuje, je nevyhnutné stavať aj úplnenovú cestnú sieť. Mám na mysli najmä obchvatBratislavy. Ak by sme na tento trend nereagovali,hlavné mesto Slovenska sa v priebehu niekoľkýchrokov stane úplne nepriechodným. ■10 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

CIEĽ BY NÁS MAL SPOJIŤMesto BratislavaS opätovne zvoleným primátorom Bratislavy Ing. Andrejom Ďurkovským sao prioritách ďalšieho začínajúceho sa funkčného obdobia pozhováral nášspolupracovník Milan Valášek.■ Bratislavčania spolu s vami a vašimi spolupracovníkmibudú teda pokračovať v rozbehnutejpráci aj v ďalšom období. Mohli by stepovedať, čo z volebných programov vašichkonkurentov na miesto primátora vás zaujalo,čo by ste z nich mienili zakomponovať dovášho programu?Najviac ma zaujala téma bezplatnej mestskejhromadnej dopravy a musím povedať, žetýmto nápadom som sa zaoberal už pred dvomarokmi. Keďže nie som zástancom „bezplatnosti“ako takej, tento návrh som odmietol.Nič nikdy nie je zadarmo a ak občania nezaplatiacestovný lístok, musia zaplatiť cenuMHD v daniach alebo iných poplatkoch, čoby sa dotklo najmä nízkopríjmových skupín.Čo sa týka iných návrhov, v niektorých sme sazhodli s protikandidátmi, napríklad na zlepšenídopravnej infraštruktúry. V každom prípadevšak budem realizovať predovšetkým svojvolebný program a volebný program politickýchstrán, ktoré ma vo voľbách podporovali.■ V meste rezonuje problematika dopravy.Na jar dostanú občania i návštevníci Bratislavy(aj tranzitní) očakávaný tunel, ktorý grandióznevyrieši dopravu cez uzol na Patrónke.Hovorí sa o ďalšom dopravnom projekte,o železnici, ktorá prepojí železničnú stanicu(ak som dobre informovaný, tak Nové mesto)s Petržalkou s dvoma zastávkami, a mala bysa začleniť do integrovaného systému dopravyv hlavnom meste. Mohli by ste spomenúťaj ďalšie projekty?V prvom rade je to tzv. nultý okruh okoloBratislavy, ktorý je riešením pre tranzitnú dopravu,pretože ju odvedie z hlavného mestaokruhom poza Petržalku, šiestym mostom cezDunaj za Slovnaftom, okolo Vajnor, Rače, tunelompopod Malé Karpaty až späť na stupavskúkrižovatku. Samozrejme projekt za niekoľkodesiatok miliárd korún nemôže postaviť hlavnémesto zo svojich zdrojov. Tu sa musí spoliehaťpredovšetkým na štát. Realizácia projektuprichádza do úvahy zhruba okolo roku 2013.Čo sa týka mestskej hromadnej dopravy, hlavnémesto sa predovšetkým sústreďuje na budovanienosného dopravného systému – rýchlejFoto: archívelektričky, ale aj na modernizáciu MHD v podobenákupu moderných autobusov, trolejbusova električiek. Zámerom je ponúknuť obyvateľomkvalitnejšiu MHD, za ktorú by mohlivymeniť svoje autá.■ Veľmi diskutovaná je električka do Petržalky.Vieme poskytnúť čitateľom a všetkým občanomBratislavy nejaké nové súvisiace informácie?Stavba sa pripravuje, sme pred vypísanímverejnej súťaže, podmienky sú takmer skompletizované,čakáme na definitívny statickýposudok Starého mosta, ktorý bude hotovýv najbližších týždňoch. Pokiaľ hovoríte o veľmidiskutovanej električke, máte na mysli zrejmediskusie okolo železnice, ktorá by nahradilaelektričku na istom úseku. Nestotožňujemsa s týmto názorom, hoci plne podporujemstavbu železničného tunela popod Dunaj ajplánovanú medzinárodnú železničnú trať,ktorej súčasťou je spomenutý tunel. Železnicanám však nevyrieši mestskú hromadnú dopravu,pretože urobí asi 8 % výkonov MHD, a toje príliš málo. Rokujeme preto aj s ministromdopravy o možnej korelácii projektov tak, abysa aj obyvatelia Petržalky spoľahlivo a rýchlodostali na druhý breh Dunaja a aby aj železnicamala podmienky na premávku.■ Určite jestvujú projekty, ktoré je možnéuskutočňovať len v spolupráci s jednotlivýmimestskými časťami, resp. s vyšším územnýmcelkom. Čo ponúkate a v čom očakávate spoluprácus kolegami?Spolupráca s mestskými časťami je samozrejmosťou,ktorá je upravená v zákone o Bratislaveaj v štatúte hlavného mesta. Ak všakhovoríme o spoločných projektoch, musím povedať,že počas uplynulého volebného obdobiasme zostavili na úrovni hlavného mesta plánpriorít, do ktorého prenášali svoje návrhy ajmestské časti, pričom takmer 60 priorít zo 69 jeuž splnených, ďalšie sa budú dokončovať v nasledujúcichrokoch. Na toto štvorročné obdobiepripravíme rozvojový program, ktorý budeodrážať volebné programy primátora, mnohýchstarostov, ale aj politických strán. Občania dalidôveru našim volebným programom a my smepovinní ich splniť v čo najväčšej možnej miere.Čo sa týka spolupráce s VÚC, sme pripraveníspolupracovať napríklad pri príprave spomenutéhonultého okruhu okolo Bratislavy, na realizáciibratislavskej integrovanej dopravy a samozrejmeaj na ďalších projektoch, ktoré súužitočné pre hlavné mesto.■ Problematiku riadenia veľkého mesta nemožnozúžiť len na riešenie situácie v doprave.Mohli by ste sa zmieniť o niektorých ďalšíchprioritách?Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiRozvojový program sa v týchto dňoch intenzívnepripravuje a chceme ho dať naschválenie poslancom mestského zastupiteľstvaasi v apríli tohto roka. Potom budemevedieť jeho definitívnu podobu, a teda konkrétneprojekty. Už dnes však vieme, že vybudujemeveľký mestský park, budeme pokračovaťvo výstavbe nájomných bytov, zvýšimepočet mestských policajtov, posilnímeokrskový systém mestskej polície, sústredímesa aj na pomoc materským centrám, podporímebudovanie národných štadiónov, aleaj budovanie verejných zábavných vodnýchparkov, skoncentrujeme sa aj na pomoc seniorom.Zásadným projektom je spracovanieProgramu hospodárskeho a sociálnehorozvoja Bratislavy do roku 2030, na ktoromsme intenzívne začali pracovať v uplynulýchtýždňoch.■ Jestvujú investičné zámery presahujúcebratislavský rozmer, na ktorých realizáciu jemožné využívať aj európske finančné zdroje?Našou prioritou v tomto smere bude samozrejmedopravná infraštruktúra, ale zanemenej dôležité považujem orientovať sana rozvoj vedecko-technologických parkov.V ďalšom programovacom období sa ajBratislave, našťastie, ujde viac finančnýchprostriedkov z eurofondov, nie ako doteraz,že bola takmer vylúčená z ich čerpania, pretožebola považovaná za bohaté mesto. Aj napriektomu sme čerpali peniaze na niektoréprojekty najmä v oblasti cestovného ruchu,či na záchranu kultúrneho dedičstva.■ Máte predstavu, ako bude vyzerať Bratislavao ďalšie štyri roky?Verím, že o štyri roky sa preveziem z Petržalkydo centra mesta modernou a rýchlouelektričkou, pokochám sa pohľadom na novékrásne štvrte, ktoré vznikajú na dunajskomnábreží, pozriem si koncert v novom CityAuditóriu, peši sa prejdem po obnoveneja zmodernizovanej dunajskej promenáde odmosta Apollo až po most Lafanconi, zaplávamsi vo viacúčelovom športovo-zábavnomkomplexe a budem sa pozerať na záverečnépráce na stavbe hokejovej haly v blízkostimosta Apollo. Taká je moja predstava, prektorú som ochotný urobiť všetko, čo je v mojichsilách, a verím, že rovnako zanietenýchľudí nájdem vo všetkých spolupracovníkochna ktorejkoľvek úrovni, či už vlády, národnejrady, VÚC alebo mestských častí. Kvalitnejšíživot v Bratislave je cieľ, ktorý by nás malvšetkých spojiť.■Február 200711

Trnavský samosprávny krajPODPORUJEMZDRAVÝ PATRIOTIZMUSTrnavský samosprávny kraj nie je rozlohou najväčší, ale z pohľadu Slovenska sadostáva medzi najdôležitejšie najmä ľudskou kapacitou a výrobným, priemyselnýma podnikateľským potenciálom. S jeho predsedom Tiborom Mikušom sa pozhováralnáš spolupracovník Juraj Štaffa.■ Riadite kraj s veľmi vyspelým ľudským i výrobnýmpotenciálom. Ako ho vnímate?Som hrdý na tradície našich otcov, na ľudí,ktorí zakladali všetko, čo v rámci kraja existuje.Takisto chcem, aby sme ho odovzdalinasledujúcim generáciám v lepšom stave,v akom sme ho dostali a aby sme ho svojousprávou zveľadili. Rád by som zvýraznilvýznam patriotizmu – hrdosti na svoj národ,na svoj región, kultúru, mesto či obec. Zdravýpatriotizmus dodáva chuť a iniciatívu pracovaťa spolupracovať s inými. Úcta patriotak svojim koreňom znamená rovnakú úctuk tradíciám a kultúrnym a jazykovým koreňominých.■ Správa vášho kraja vôbec nie je jednoduchá,pretože ide o kraj národnostne veľmičlenený. Ako sa v svojej práci staviate k tejtoskutočnosti?Som zástancom politického ekumenizmua nezáleží mi na rasovej, náboženskejpríslušnosti. Všetci sa navzájom potrebujeme,a preto je v našom vlastnom záujme,aby sme sa naučili spájať a odnaučili rozdeľovať.Som predsedom národnostne zmiešanéhosamosprávneho kraja. Mojou zásadnouprioritou je spolupráca a vecné spravovaniekraja s celým 40-členným zastupiteľstvom,nie politikárčenie. Rokovania ZastupiteľstvaTSK dokázali, že sme schopní spoluprácebez ohľadu na politickú alebo národnostnúpríslušnosť. Vážim si, že svojím hlasovanímpomáhajú k súdržnosti samosprávneho krajaako celku.■ Ako hodnotíte svoje ročné pôsobenie vofunkcii predsedu Trnavského samosprávnehokraja?Moje pôsobenie musia hodnotiť iní. Mámvšak úctu k tejto funkcii a vykonávam ju s pocitomzodpovednosti. Aj z pozície poslancaNR SR cítim, že politické a ekonomické ťažiskosa presúva z centra na regióny. Na úrovniregiónov sa odohráva život, ktorý je následnevýznamný aj z pohľadu celej republiky.Foto: archívUž vo svojom inauguračnom príhovoresom zakotvil rozhodujúcesmery spoločenského vývoja regiónu,viazané na heslo Európskej únie„Zjednotení v rôznorodosti“. Stali sanimi politický ekumenizmus a regionálnatripartita. Základným cieľom sastala prosperita regiónu a pokojný životobčana. Prvé pracovné zastupiteľstvo ukázalo,že sa nevyplnili prognózy o budúcej zlejspolupráci župana a zastupiteľstva. Naopak,napriek politicky odlišným názorom sa poslancidokázali zhodnúť na krokoch, ktorésa stali prínosom pre občanov Trnavskéhosamosprávneho kraja. Ja ako župan som nemuselani raz využiť svoje právo nepodpísaťuznesenie zastupiteľstva. Spoluprácu pretohodnotím ako dobrú a korektnú a verím,že taká bude aj v budúcnosti. Práca ÚraduTrnavského samosprávneho kraja sa v roku2006 zintenzívnila a zefektívnila. V priebehuroka sa podarilo zmeniť organizačnúštruktúru, ako prvému v rámci samosprávnychkrajov, do podoby akceptovateľnej ajz pohľadu Európskej únie. Vypísali sme výberovékonania na nové posty riaditeľovsekcií, odborov a oddelení, prijali sme absolventovstredných a vysokých škôl. Úradpríchodom nových odborníkov nadobudolschopnosť samostatnej implementácie operačnýchprogramov. Rozhodujúcim krokomsa stala ekonomizácia procesov využívaniaverejných prostriedkov. Pripravili sa predpoklady,aby sa maximum finančných zdrojovpresúvalo z oblasti spotreby do investícií.Tieto kroky sa citeľne prejavia v budúcnostinajmä v investičných aktivitách do budovaniaregionálnych komunikácií – ciest II. a III.triedy. Vedenie Trnavského samosprávnehokraja schválilo optimalizáciu počtu škôl,s cieľom zefektívniť vynakladanie prostriedkovna zabezpečenie preneseného výkonuštátnej správy v oblasti školstva a efektívnejšievyužívanie majetku. Dokázali smeminimalizovať dlhy zdravotníckych zariadeníkraja, v niektorých sa podarilo nárastdlhov zastaviť. Organizujeme reprezentačnéFóra zdravotníkov kraja, kde sa stretávajúzástupcovia všetkých zdravotníckych zariadeníkraja bez ohľadu na zriaďovateľa, abyspoločne nachádzali východiská financovaniaa kvality poskytovania zdravotnej starostlivostipre obyvateľov kraja. V roku 2006sme podporili desiatky aktivít občianskychzdružení, neziskových organizácií, spoluorganizovalia spolufinancovali sme športovéa kultúrne akcie poriadané na územíkraja. Pripravili sme akcie, ktorésa stanú, ako verím, tradíciou.■ Približne mesiac po ukončení prevádzkyelektrárne V1 v JaslovskýchBohuniciach hovorí zástupkyňa Európskejkomisie o tom, že práve jadrováenergia je zbraňou proti klimatickým zmenám.Nepriamo sa vám tak dostalo zadosťučinenia,pretože vy presadzujete rozvoj jadrovejenergetiky.Odstavenie prvého bloku V1 v JaslovskýchBohuniciach bolo politickým rozhodnutím,ktoré bolo súčasťou nášho vstupudo Európskej únie. Dávnejšie som tvrdil, žepre hrozbu globálneho otepľovania na našejzemeguli a rastúceho dopytu po energii dostanújadrové elektrárne zelenú. Snaha rozšíriťvýrobu jadrovej energie je tu už dávno.Novinkou je podpora politikov. Uvedomujúsi, že súčasné technológie, ktoré sú priemyselnevyužívané, nedokážu v takej krajineako je Slovensko, zabezpečiť národnú ekonomikuelektrickou energiou, ak ju nebudúprodukovať jadrové elektrárne. Vďaka odstaveniunajlacnejšieho zdroja energie by smemali urýchlene lokalitu Jaslovských Bohunícvyužiť na výstavbu novej jadrovej elektrárne.Odstavená V1 by sa mala využiť ako energeticko-technologickéeurópske centrum.Podľa mňa je však veľmi pravdepodobné,že Európa ešte otvorí otázku opätovného používaniaV1, je tu šanca uviesť ju opäť do prevádzky.Definitívny osud V1 naznačí pripravovanástrategická štúdia, o ktorej by malavláda rokovať približne v júli tohto roka. Verím,že bude kopírovať súčasný spôsob nazeraniana využívanie jadrovej energie.■ Tohto roku sa po prvý raz organizoval župnýples Trnavského samosprávneho kraja.Ako vznikla myšlienka zorganizovať tentoples?Samosprávnemu kraju patrí nielen výkonpovinností vyplývajúci zo zákona, aleaj určitá spoločenská reprezentácia. Takoutoreprezentáciou sa môže stať aj usporiadanieplesu. Želám si, aby ľudia, ktorí sa sosamosprávnym krajom identifikujú, sa prišlina tento ples raz za rok zabaviť a stráviťpríjemné chvíle, pozhovárať sa v neformálnomprostredí. Je totiž dôležité, aby sa ľudiaspoznali nielen z pracovnej stránky, ale ajpri zábave. Je to veľmi dôležitý moment vovylepšovaní spolupráce.■12 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Mesto TrnavaKDE SA POKRAČUJEV NASTOLENEJ VÍZII, JE STABILITAV trinástom storočí bola ako prvé slovenské mesto poctená kráľovskými privilégiami –čo okrem iného znamenalo aj slobodnejšie podnikanie pre tunajších mešťanova remeselníkov. O osem storočí ju francúzska automobilka poctila ďalším privilégiom:závodom PSA Peugeot Citroen. Ako vyzerá „Tyrnavia regalis“ v časoch, keď je slobodnépodnikanie samozrejmosťou? S primátorom Ing. Štefanom Bošnákom sa rozprávalnáš spolupracovník Matej Gašparovič.■ Minulý rok vás zvolili po štvrtýkrát, čím stesa vyrovnali aj vášmu frekventovanému žilinskémuekvivalentu. Nemáte pocit, že funkciaprimátora už nie je pre vás výzvou, ale sprofanovaným„džobom“?Myslím, že nie. Je to vždy výzva, životprináša nové veci a dnes už špekulujemenad tým, ako riešiť veci aj z iného pohľadu.O „džobe“ ťažko hovoriť, lebo primátor nerobí40 hodín týždenne. Časť zastupiteľstva savymenila, prichádzajú od nich i od občanovnové nápady a ak sú zamerané na prospechmesta, nebránime sa inováciám.■ Kontinuita je iste dôležitá – možno aj pretovám na stenách v chodbe visí zopár slušnýchratingov. Nie je však vo funkciách, ktoré majúštvorročný rytmus, lepšie, ak sa čas od časuzmenia a prinesie sa nová vízia?Problémy vznikajú práve v mestách, kde sato strieda. Ale tam, kde sa pokračuje v nastolenejvízii je stabilita, a to ohodnotili aj voliči.Dlhodobo sme si budovali špičkových ľudí,mnohí sú porovnateľní s najlepšími odborníkmina Slovensku. V tomto pohľade je kontinuitalepšia. Ak majú ľudia robiť korektnúprácu, musia cítiť stabilitu.■ Akou zmenou za „vaše“ obdobie prešla Trnava?Predovšetkým výrazným rozvojom. Zažilisme aj nepríjemné veci, kvôli ktorým smemali až príliš vysokú nezamestnanosť. Zakrátkovšak prišla firma SONY a mnohí ďalšíinvestori. Najväčšia zmena nastala po strategickompláne rozvoja mesta. Jednou z priorítbolo práve získanie strategického investora.A ten prišiel – PSA Peugeot Citroen. Smev štádiu, keď ekonomická sila regiónu rastie,ale na druhej strane už pociťujeme nedostatokpracovných síl.■ Spomenuli ste SONY, tí už však teraz pomalybalia.Rok a pol tu ešte budú fungovať, teda ešteneodchádzajú. My si však musíme uvedomiť(na čo ešte nie sme zvyknutí), že investori budúprichádzať a odchádzať.Foto: archív■ To je pozitívna skúsenosť?Mrzí nás to, lebo sme so SONY boliv rokovaní a prvé návrhy s výstavbounového závodu sme vedeli riešiť. Chcelivšak zabezpečiť 1500 pracovníkov, čouž v našej lokalite problémom je.Centrála v Japonsku však vychá-dza aj z dobrých skúseností v Trnave.Po veľmi krátkom čase sa tento závoddostal do čela z hľadiska kvality výroby,vyrábajú sa tu LCD televízory, ľudia sú zapracovaní.Je to ešte otvorené, nebudú maťzáujem mať tu mŕtvy majetok, určite budúhľadať využitie.■ Čo sa týka fluktuácie a zdrojov pracovnejsily, nedosahujú už tieto zdroje svoje hranice?Napríklad v žilinskej KIA, kde sú si tohovedomí, ponúkajú sociálne príspevky či dovolenkovébonusy, aby v získavaní zamestnancovpredbehli konkurenciu.Zdroje nikdy nie sú nevyčerpateľné. Anijeden podnik tu už nemá jednoduchú pozíciuz hľadiska získania kvalitnej pracovnejsily. Konkurencia narastá, v PSA to tiež riešiaprostredníctvom sociálneho programu a kolektívnejzmluvy. Snažia sa, aby si ľudí získalia udržali. Problém vidím v možnostiacha pružnosti odborných škôl reagovať na požiadavkyinvestorov vytvoriť požadované špecializáciev učebných odboroch.■ PSA s plánovanou prídavnou investíciouv Trnave, ktorá by jej výrobné plány zvýšilaz 300 na 450-tisíc napokon vycúvalo – oficiálnepre prehodnotenie situácie na trhu a vlastnýchmožností. Ruku na srdce, ako to rozhodnutieovplyvnila nová vláda?Nemám k tomu informácie a nechcem robiťhypotetické závery, je to otázka pre nich. Objektívne,aj štatistiky dokázali, že v automobilovompriemysle je mierna recesia a PSA tiežnenaplnili niektoré programy. Keď sme všakspracúvali prípravné práce, pracovali sme s perspektívou,že k rozšíreniu môže prísť. A podľamojich informácií je do roku 2010 možné dosiahnuťaj kapacitu 450-tisíc.■ Čiže je šanca, že to opäť prehodnotia?Okrem tohto prvého existuje ešte niekoľkovariantov: napríklad dobudovať len jednu linku– čo by znamenalo rozšírenie o okolo 80 000áut. Závisí to od mnohých faktorov a ja im dokuchyne až tak jasne nevidím, ale občas si viečlovek prečítať aj medzi riadkami. V roku 2008Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniibude PSA prezentovať nový typ vozidla,ktorý sa bude vyrábať v Trnave.Zatiaľ s touto kapacitou počítajúna cieľový rok 2010. Ako bude realizovaná,je na ich rozhodnutí.■ Na budúci rok začne PSA produkovaťtempom 1200 áut denne, čo zaťa-ží aj tunajšiu infraštruktúru. Ako to zerá s dopravou?vy-Zle. Doprava ohľadne Peugeotu nás našťastieaž tak nezaťažuje, väčšinu hotovýchvýrobkov PSA expeduje železnicou. Problémomje narastajúci počet áut a tranzit smeromdo Čiech, ktorý prechádza mestom v tesnejblízkosti s historickým jadrom, je to veľmizaťažená komunikácia. Ale konečne sa rozbehlavýstavba severného obchvatu, ktorá násodbremení od časti tranzitnej dopravy. Otvorilisme tiež rokovania k južnému obchvatu.■ O Trnave, „slovenskom Ríme“ s množstvomkostolov sa hovorí, že sa ju za minuléhorežimu snažili obmedzovať – o čom svedčíaj zničené kultúrne centrum, na ktoromvzniklo zopár architektonických opách „moderného“štýlu. Ako sa dá nadviazať na tradíciehistorického mesta tak výrazne poznačenomsocialistickým spôsobom výstavby?Našťastie vďaka zmene v roku 1989 satieto podstatné zásahy do koloritu staréhomesta podarilo zastaviť, lebo deštrukčné plányešte zďaleka neboli dokonané. Bol zámerzbúrať takmer všetko okrem kostolov a zopárbudov. Postupne sa však robia kompletné rekonštrukciea mnohé veci sa výrazne zmenili;zo zanedbaných dvorov sú dnes pasáže s obchodíkmi.A čo sa týka „skvostov“, sú skrátkapamiatkou na obdobie, ktoré tu bolo, ale aj tusa už hľadajú cesty k úpravám. Každé obdobieprinieslo určitú pečať. Beriem to aj akovýstrahu pre ľudí, ktorí s tým pracujú, aby siuvedomovali aj to, aký to bude mať vplyv nielenna súčasnosť, ale aj na budúcnosť.■ Budete kandidovať aj o štyri roky?Asi nie. Ťažko to povedať už teraz, ale somsi vedomý aj tej vašej pôvodnej otázky, či jeto ešte dobré. Keď skončím obdobie, tak tobude dvadsať rokov – a tie dali zabrať. Tátopráca nie je prechádzka, sú to často stresy,nepochopenie. Ale keď človek ide po mestea ľudia poďakujú, má pocit, že to nerobí zle.Nebude to jednoduchá zmena, ale raz trebaaj skončiť.■Február 200713

Nitriansky samosprávny krajINVESTÍCIE AJ VLANIPRISPELI K ZNÍŽENIUNEZAMESTNANOSTIVyššie územné celky sa po decentralizácii štátnej a verejnej správy dostávajú v mnohýchohľadoch do ťažkých situácií a nie vždy sa stretávajú s porozumením. Na jednej straneobčanov a na druhej zasa s reprezentantmi vládnej moci. Publicistka Mária Šišulákovápožiadala o rozhovor predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Milana Belicu.■ Už viac ako rok trvajú problémy samosprávnychkrajov s hromadnou dopravou,o ktorej ste rokovali ešte s podpredsedomminulej vlády, vtedajším ministrom financiíIvanom Miklošom. Aká je súčasná situáciav Nitrianskom kraji, istotne máte predstavyo možných východiskách a ich súvislostiach?V rámci finančného vysporiadania krytiastraty z prevádzkovania dopravcamiSAD za rok 2005 štátom nám ministerstvofinancií v decembri upravilo záväzný limitdotácií štátneho rozpočtu na rok 2006 vovýške 39 miliónov korún. Pre rok 2007 mánáš samosprávny kraj v rozpočte schválených237 780 tis. korún, požiadavky dopravcovSAD sú vo výške 278 675 tis. korún,pri predpoklade objemu výkonov vovýške 25 525 tis. kilometrov.Boríme sa s tromi problémami: Určenímsi rozdielnych taríf cestovného v danompásme v jednotlivých samosprávnych krajoch(tým, že v niektorých samosprávnychkrajoch došlo k úprave cenových výmerov)dochádza u dopravcov, ktorým linky presahujúúzemie vlastného samosprávnehokraja k porušovaniu zákona o cenách č.18/1996 Z. z. Ďalej, doteraz nikde nie je zadefinovanýspôsob stanovenia ekonomickejceny o preukazovaní predpokladanejstraty z výkonov. Naostatok, novela zákonač. 168/1996 Z. z. ukladá samosprávnymkrajom vypracovať plán dopravných služiebv kraji, teda definovať verejný záujema vytvárať podmienky harmonizácie verejnejdopravy v kraji (autobusová, železničnádoprava) s postupným budovaním integrovanéhodopravného systému. V súčasnostisa pracuje na pilotnom projekte,ktorého garantom je Ministerstvo dopravy,pôšt a telekomunikácií SR. Predpokladukončenia tohto projektu – október 2007.Spolu s ostatnými VÚC sme sa dohodlina potrebe prijať jednotnú metodiku a postuppri uzatváraní Zmlúv o výkonoch voverejnom záujme a pri riešení s tým súvisiacichotázok.Foto: archív■ Ďalším, možno zatiaľ menej vypuklýmproblémom, ktorý je všakčasovanou bombou, je zdravotníctvo,služby nemocníc. Môžete definovaťterajší stav a potreby vášhokraja?Zastupiteľstvo Nitrianskeho samosprávnehokraja k 1. januáru 2006rozhodlo o zániku nemocníc s poliklinikouKomárno, Levice, Topoľčany a Šaľa. Súčasnezriadilo rozpočtovú organizáciu Správazáväzkov a pohľadávok, ktorej predmetomčinnosti je výlučne vymáhanie pohľadávoka úhrada záväzkov z činnosti týchtobývalých nemocníc s poliklinikou. Ich všetokmajetok sme prenajali neziskovým organizáciám,ktoré dostali povolenie na prevádzkovanievšeobecných nemocníc. Terazje v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskehosamosprávneho kraja iba PoliklinikaŠtúrovo. Ústavnú zdravotnú starostlivosťposkytujú aj Fakultná nemocnica v Nitre,Fakultná nemocnica s poliklinikou NovéZámky, Mestská nemocnica prof. RudolfaKorca v Zlatých Moravciach, Všeobecnánemocnica s poliklinikou Šahy, Psychiatrickánemocnica Hronovce, Psychiatrickánemocnica Veľké Zálužie a Špecializovanýodborný ústav TaRCH Nitra-Zobor. VÚCmá prakticky nulovú možnosť ovplyvňovaťsieť zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.Zvažujú sa právne možnosti ako tentostav zmeniť. Navrhovaná reštrukturalizáciasiete ministerstvom zdravotníctva budepreto v Nitrianskom kraji závisieť od toho,do akej miery sa s ňou stotožnia správnerady neziskových organizácií, ktoré prevádzkujúvšeobecné nemocnice v okresochKomárno, Levice, Topoľčany, Šaľa a Šahy,resp. mestské zastupiteľstvo v Zlatých Moravciach.Zníženie počtu lôžok vytvorí lenpredpoklad na efektívnejšie vynakladanieprostriedkov z verejného zdravotného poistenia.V konečnom dôsledku sa však sledovanýcieľ nemusí dosiahnuť, presnejšie jehodosiahnutie môže mať dopad na dostupnosťa kvalitu poskytovanej ústavnej zdravotnejstarostlivosti. Pravdou však je, že občaniavo všeobecnosti majú záujem o veľkúdostupnosť zdravotnej starostlivosti.■ Hovorí sa, že mierna zima veľmi pomohlaregionálnemu školstvu, pretože sa šetria financieurčené na kúrenie. Ale to nie je riešeniedlhodobých problémov ani budúcnosti.Máte ich aj vy?Pre tuhú zimu v roku 2006 bolotreba zvýšiť normatívne finančnéprostriedky Nitrianskemu samosprávnemukraju o vyše 7,5 miliónakorún. Napriek tomu to nestačiloa ešte sme museli na úhradu energiíuvoľniť peniaze z rezervy originálnychkompetencií. Tohtoročná zima nie je silná,ale ešte nevieme, ako sa počasie bude vyvíjaťv nasledujúcich týždňoch a normatívna rok 2007 zatiaľ Ministerstvo školstva SRnevydalo. Vychádzajúc z doterajších skúsenostísi myslíme, že opäť nepostačí na vykrytievšetkých potrebných výdavkov.Národná rada schválila zákon č. 689/2006 Z. z., podľa ktorého neštátne základnéumelecké školy a neštátne školské zariadeniaod 1. januára 2007 budú financovaťobce a vyššie územné celky ako svoju originálnukompetenciu zo svojich daňovýchpríjmov. Ale štát nevykryl náklady na neštátneZUŠ a školské zariadenia v Nitrianskomsamosprávnom kraji ani na 50 percent,a tým zaťažuje náš rozpočet.■ Keď sme sa vlani rozprávali, s potešenímste konštatovali, že nezamestnanosť v Nitrianskomkraji klesla o 4 percentá. Medzitýmsa však podarilo prilákať do regiónu ďalšíchinvestorov. Kde všade prišli a čo priniesli?Výška zahraničných investícií na územíNitrianskeho kraja v roku 2006 predstavovalaspolu 11 163 miliónov korún. Tým savytvorilo 3 756 pracovných miest, najviac– 3 167 – v elektrotechnickom priemysle,pričom výška štátnej pomoci na jedno pracovnémiesto je 844 804 korún. Ide o okresyNitra, Levice, Topoľčany a Štúrovo.■ Ako vidíte perspektívu dobudovania Mochovieca ich efekt pre kraj?Dostavba 3. a 4. bloku SE-EMO predstavujepodľa štúdie najnižších nákladov spracovanejSlovenskými elektrárňami, a. s.,ekonomicky najvýhodnejší variant zabezpečeniaelektrickej energie na pokrývaniespotreby na Slovensku v budúcnosti. Projektje zároveň bezpečný, ohľaduplný k životnémuprostrediu a má množstvo pozitívaj pre ekonomický rozvoj Slovenska. Prenás by okrem iného znamenal ďalšiu zamestnanosťa celkový rozvoj regiónu. ■14 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Trenčiansky samosprávny krajINVESTORI A FINANCIELIMITUJÚ ÚROVEŇ KRAJAPredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja MUDr. Pavol Sedláček, MPH, bojujes problémami svojho regiónu a teší sa s jeho občanmi z úspechov druhý rok. Na to,čo jemu aj kraju vlaňajšok priniesol, aj aké sú tamojšie problémy, sa aktuálne pýtalapublicistka Mária Šišuláková.■ Podľa názoru zástupcov vyšších územnýchcelkov kraje najviac tlačí problematika školstvaa dopravy. Začnime teda školstvom, kdea aké sú ťažkosti v Trenčianskom samosprávnomkraji?Z rozpočtu vyčlenil TSK na školstvo viacako 1,4 miliardy korún, čo jednoznačne nebudestačiť. Preto sa usilujeme v rámci racionalizácieo ďalšie spájanie škôl, aby smepripravili efektívny model fungovania školstva.O koncepcii rozvoja zatiaľ nemôžemehovoriť, pretože normatívne financovaniezo strany rezortu školstva nám neumožňujevyužívať prostriedky, ktoré idú na mzdya prevádzku, aj na rozvoj školstva. V rámcikapitálových výdavkov sa samosprávnykraj zo svojich vlastných peňazí snaží riešiťpredovšetkým havarijné situácie, ktorésú v kontexte modernizačného dlhu takmerv každej jednej budove strednej školy.■ Aká veľká finančná injekcia by bola potrebnána zásadné riešenie a čo vám predbežneministerstvo školstva sľubuje?Ministerstvo školstva nateraz nesľubuježiadne peniaze navyše, iba normatívy.Problémom však je, že rezort nám chce daťdo pôsobnosti súkromné školy a neštátnezariadenia. Mimoriadna dotácia na tentoúčel je nepostačujúca. Takže znovu – novékompetencie – bez primeraných finančnýchprostriedkov.■ Pozrime sa teraz na dopravu. Vraj jedinýváš kraj dostal teraz prostriedky od ministerstvafinancií. Je to tak, a prečo?Nič také nie je pravda. Ak získali samosprávnekraje peniaze, tak to bolo v minulomroku – na vykrytie strát za dopravu voverejnom záujme za kalendárny rok 2005.Tieto financie však dostali všetky kraje.Žiadnu špeciálnu dotáciu sme nezískali. Pokiaľide o dopravu, sú dva rozmery problémov.Prvým je autobusová preprava osôb,kde sme podľa novely cestného zákona č.Foto: archív168 povinní hradiť straty dopravcomza poskytovanie dopravy voverejnom záujme v plnej výške. Natento rok sme si na to určili 269 miliónovkorún. Druhá rovina problémusú cesty. Na opravy ciest bysme momentálne potrebovali minimálne800 miliónov korún. Z kapitálovýchvýdavkov sme tento rok vyčlenili35 miliónov na most v Koši, na opravu cestyvo Veľkých Uherciach 17 miliónov korún.Na správu a údržbu komunikácií vyčlenilkraj 75 miliónov. Keď si to zrátame, jeto podstatne menej ako tých požadovaných800 miliónov, ktoré by sme potrebovali. Alesamosprávny kraj má úlohy aj v sociálnejpolitike, kultúre, regionálnom rozvoji. Takženemôžeme sa sústrediť len na cesty. Snažímesa, aby peniaze, ktoré máme, boli čonajlepšie proporcionálne využité v prospechverejného záujmu.■ Problémom regiónov a VÚC sa postupnestávajú dôchodcovia, o ktorých sa nemá ktostarať. Pociťujete to aj vy, a ako to riešite?Problém starnutia je problémom celejEurópy. Snažíme sa, aby domovy dôchodcova domovy sociálnych služieb sa mohlirozvíjať a prinášať kvalitné služby pre svojichklientov. To je možné iba s dostatkompeňazí. Na tento rok máme viac ako polmiliardy korún práve na sociálnu oblasť.Zároveň sa snažíme pomáhať aj neštátnymzariadeniam pôsobiacim v sociálnomsektore.V tomto i ďalšom plánovacom období nazískanie prostriedkov z európskych fondovsa budeme usilovať aj o to, aby sme prinajmenšomzrenovovali existujúce kapacitysociálnych zariadení a prípadne ich aj rozšírili.Naším cieľom je, aby sociálna politikabola nielen parametrom, ktorý sa používapri verejnej správe, ale aj každodennousúčasťou reality života našich občanov.■ Stotožňujete sa s potrebou rušiť krajskéúrady, čo vám to vezme a čo dá?Rušenie krajských úradov je súčasťouprogramového vyhlásenia vlády. Pokiaľ ideo otázku krízového riadenia je potrebné,aby štát zosúladil právne normy tak, aby sana koordinácii krízového riadenia podieľalštát, ale aj samosprávy – regionálne i miestne.Inak sa to jednoducho nedá. Pokiaľ ideo špecializovanú štátnu správu, je pravda,že niektoré úrady sú nevyhnutné, ale prebudúcnosť by bolo potrebné, aby sa občanianemýlili a aby niektoré výkonyneboli duplicitné. Treba urobiťaudit činností na jednotlivých ministerstvácha potrebné úrady zachovať,nie však ako krajské úrady,ale ako pobočky jednotlivýchministerstiev – tematicky viazanéna výkon svojej činnosti. Aby občaniavedeli, že vykonávajú svoju činnosťna báze jednotlivých ministerstiev a nie nabáze krajských úradov. Ako príklad môžemuviesť Krajský úrad pozemných komunikáciía cestnej dopravy.■ Európska únia kladie mimoriadny dôrazna rozvoj regiónov. Čo všetko by potrebovalTrenčiansky samosprávny kraj, aby sa moholpriblížiť k priemeru v únii?Náš kraj vykazuje znaky veľmi dynamickysa rozvíjajúceho regiónu. V kooperáciis miestnou samosprávou sa pokúšame,aby hospodársky rast bol podmienený prílevominvestícií a aby dynamika hospodárskehorastu bola zachovaná a kontinuálnerastúca. V tomto zmysle bude potrebnévyužiť nastupujúci režim Národného strategickéhoreferenčného rámca na čo najväčšiezískanie prostriedkov z Európskejúnie, a samozrejme, veľmi dôležité a prenás významné je skvalitnenie infraštruktúry,najmä pokiaľ ide o cestnú dopravu. Krajuž dávnejšie upozorňoval na naliehavúpotrebu rýchlostnej komunikácie R2, ktorákľúčovým spôsobom môže riešiť tranzitaj investorov naprieč územím kraja, a týmzdynamizovať rozvoj najmä tých jeho regiónov,ktoré zaostávajú za Považím. Terazje veľmi dôležité, aby rástla úroveň kvalityživota všetkých obyvateľov nášho samosprávnehokraja. O to sa pokúšame zovšetkých síl. Na jednej strane sú tu vlastnépríjmy samosprávneho kraja a tie treba čonajefektívnejšie využívať. Na druhej straneje tu záujem miestnych samospráv, aby sadynamika posunula dopredu. Z hľadiskaúzemného rozvoja považujem za prioritupriemyselné parky, príchod nových a perspektívnychinvestorov. Preto veľmi živoa korektne komunikujeme s agentúrouSARIO. Zároveň považujeme za veľmi dôležitúúzku koordináciu a spoluprácu pribudovaní vedecko-technologického parkuv spolupráci s Trenčianskou univerzitou A.Dubčeka. Mladí a vzdelaní ľudia v našomkraji sú devízou, ktorá môže v budúcnostipriniesť nielen priemer, ale aj nadpriemerživota v porovnaní s Európskou úniou. ■16 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

SOM SKÔR MANAŽÉRNEŽ POLITIKMesto TrenčínNa druhé volebné obdobie si zasadol do primátorského kresla Trenčína BranislavCeller. Opätovné zvolenie svedčí o správnosti krokov uplynulých štyroch rokov,dôvere obyvateľov tohto významného centra Považia. Nielen o úspechoch, alenajmä o nových plánoch sa s ním pozhovárala redaktorka Beata Vrzgulová.■ Aké boli vaše pocity tesne po vyhlásenívýsledkov komunálnych volieb? Mali ste ťažkých„súperov“?Dnes sa nedá podceňovať žiadny kandidát,ale mrzí ma, že niektorí kandidáti si ani nedalinámahu prezentovať svoj program a vlastnévízie rozvoja mesta. Uchýlili sa len k osočovaniua očierňovaniu práce vedenia mesta. Tietometódy sú nám viac známe z tzv. veľkej politikya na regionálnej úrovni sú novinkou.Moje pocity po zvolení boli pocitmi zodpovednostik Trenčanom, práve preto sa cítimbyť väčšmi manažérom ako politikom,a tak chcem naďalej aj v meste pôsobiť. Sompresvedčený, že po zvolení by sa mal každýprimátor stať primátorom všetkých občanovmesta a s touto zodpovednosťou aj riadiťa rozvíjať mesto.■ V decembrovom inauguračnom príhovoreste za prioritu na najbližšie obdobie označilidopravu. Zaiste ste sa týmto problémom užseriózne zaoberali.V najbližšom období chceme uviesť do životagenerel dopravy. Ide o dokument, na ktoréhozáklade sa až do roku 2030 budú plánovaťdopravné stavby. Zaplníme tak vákuum, ktorésa v meste odvíja od prvej polovice osemdesiatychrokov minulého storočia po realizáciizatiaľ najväčších dopravných stavieb – vybudovanínovej Električnej ulice a rekonštrukciiŠtefánikovej ulice v centre mesta, obe ako 4--pruhové. Okrem diaľnice okolo Trenčína saodvtedy priamo v meste nič neurobilo, aninenaplánovalo. Túto chybu musíme odstrániť.Problémy s dopravou v centre vyrieši jedineobchvat, ktorého súčasťou sú nový cestnýa nový železničný most a následne rekonštrukciastarého železničného mosta na účelyautomobilovej dopravy. Jediný cestný most cezrieku Váh v Trenčíne kapacitne nestačí, je užv rokoch, keď by mal prejsť generálnou rekonštrukciou,a doprava je pri dopravnej nehodeFoto: archívna hlavnom ťahu cez mesto ľahkozraniteľná. Výstavba druhéhocestného mosta v Trenčíne sa bysa mala začať na jeseň tohto rokas predpokladaným ukončenímnajneskôr v roku 2010. Na základerozhodnutia Ministerstvadopravy pôšt a telekomunikáciíSR bude investorom stavby Slovenskáspráva ciest, ktorá má tútostavbu v pláne investícií.Problémy v statickej doprave bysom rozdelil do dvoch rovín a oddelil takcentrum mesta od sídlisk. Na sídliskách sakaždý rok vytvárajú nové parkovacie miesta.Najväčšie problémy sú na najväčších sídliskách,na Juhu a Sihoti, ktoré neboli projektovanéna také množstvá áut, aké tam dnes parkujú.Chceme tam vytvoriť taký počet parkovacíchmiest, aby autá nestáli na zeleni či nachodníkoch pred vchodmi do domov. Situáciav centre sa tiež začne lepšiť, pretože v tomtoroku bude dokončený parkovací dom na Palackéhoulici a začne sa výstavba podzemnéhoparkoviska pred bývalým Domom armády.V širšom centre bude veľký parkovací domsúčasťou výstavby polyfunkčného objektuv priestoroch bývalých Masarykových kasární,súkromný investor plánuje vybudovať parkovaciugaráž v okolí tzv. Slovakotexu.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Naštartovali ste však aj ďalšie významnéprojekty, upriamené na zlepšenie kvality životaTrenčanov vo všetkých rovinách. Spomeňteniektoré, prípadne ďalšie strategicképlány, na ktoré ste znovuzvolením dostaliďalší časový priestor.K najväčším investičným akciám mestav tomto roku patria jednoznačne inžinierskesiete v priemyselnej zóne. Čaká nás aj začiatokvýstavby novej letnej plavárne, ďalšie prácena projekte druhej etapy juhovýchodnéhoobchvatu, od Východnej ulice po Kubru. Údržbapozemných komunikácií v podobe kladenianových povrchov si z rozpočtu vyžiada 25mil. Sk, na zimnom štadióne uskutočníme za7 mil. Sk rekonštrukcie najstarších častí. DokončímeCentrum pre seniorov, kde musímepreinvestovať ešte minimálne 6 mil. Sk. Viaceréprioritné projekty chceme financovaťz fondov Európskej únie. V programovacomobdobí rokov 2007 až 2013 chceme pripraviťdobré projekty a uchádzať sa o finančnú podporuna rekonštrukciu všetkých základnýcha materských škôl, rekonštrukciu a budovaniedomovov, ktoré poskytujú sociálne služby.V zásobníku projektov je aj výťah do lesoparkuBrezina k Trenčianskemu hraduv hodnote 80 miliónov korún,rekonštrukcia kina Hviezda za 60miliónov, vybudovanie Múzea antikyVojtecha Zamarovského či rekonštrukciamestského opevneniav hodnote 80 miliónov, ale aj cyklotrasya lávky cez Váh.■ Smerujú do Trenčína významníinvestori?Trenčín má po Bratislave druhú najnižšiunezamestnanosť – na úrovni 3 až 4 %,čo znamená, že k nám prichádzajú investoripomalšie než do regiónov s dvojcifernou nezamestnanosťou.Za významného investorapovažujem takého, ktorý prichádza do oblastivýskumu a vývoja, teda investora z oblasti vedomostnejekonomiky. A taký do Trenčína prišielv uplynulom období – popredná americkáspoločnosť Johnson Controls u nás zriadila Vývojovécentrum pre sektor automotive, kde bymalo pôsobiť cca 600 pracovníkov, pričom 60 %bude vysokoškolákov. To však neznamená, žeostatných odmietneme. Práve v tomto obdobíbudujeme priemyselnú zónu na ploche 110hektárov, kde bude umiestnená nielen spoločnosťJohnson Controls Trenčín, s. r. o., ale ajdomáce perspektívne firmy. Minulý rok smetu vybudovali komunikácie a podali žiadosť nazískanie finančných prostriedkov z eurofondovvo výške 200 mil. Sk. Stále čakáme na vyhodnotenie.Verím, že uspejeme a dobudujemepriemyselnú zónu tak, aby investori v tomtoroku začali v nej realizovať svoje zámery.■ Mesto a Trenčiansky samosprávny kraj riešiamnohé spoločné problémy. Aká je vzájomnákomunikácia, viete si navzájom pomôcť?Musím úplne úprimne a otvorene povedať,že nikdy dosiaľ nebola lepšia ako teraz. A pritoms predsedom Trenčianskeho samosprávnehokraja sme z iných politických zoskupení...Máme každý svoje nezávislé kompetenciea riešime každý svoje oblasti, ale tie sa navzájomprelínajú alebo úzko súvisia, či už sú tooblasti dopravy, školstva, sociálnych vecí aleboregionálneho rozvoja, kde by mal byť Trenčínako krajské mesto hlavným motorom rozvojaregiónu. Napríklad už spomínané budovaniepriemyselnej zóny v Trenčíne nie je prínosomlen pre mesto, ale pre celý kraj, keďže v nej nebudúpracovať len Trenčania. Vzájomná pomocje pre mňa úplne prirodzená a nevyhnutná, akchceme dosahovať úspechy a ak chceme, abybol náš kraj konkurencieschopný k ostatnýmkrajom, a to nielen slovenským.■Február 200717

Banskobystrický samosprávny krajZVIDITEĽNENIE KRAJAPRINIESLO OVOCIEKeď sa vlani postavil na čelo Banskobystrického samosprávneho kraja, hovoril o jehonegatívnych parametroch v ekonomickej i sociálnej oblasti. Kraj mal jednu z najnižšíchpriemerných miezd, veľa ľudí sociálne odkázaných a mieru nezamestnanosti nadpriemerom SR. Čo sa zmenilo, sa naša spolupracovníčka Gabriela Bömchesová opýtalapredsedu tohto kraja doc. Ing. Milana Murgaša, CSc.Banskobystrický samosprávny kraj másvoje špecifiká. Je najvidieckejší a s najmenšouhustotou obyvateľstva v SR. Krajbol akoby mimo záujmu vtedajšej vlády,čo sa prejavilo aj tým, že sem prichádzalomálo investorov. Je jediným krajom, ktorýnemá ani meter diaľnice. Pri nástupe dofunkcie som mal jasnú predstavu o tom,čo a ako chcem riešiť. Prvým krokom bolousporiadanie úradu BBSK tak, aby fungovalefektívne a bol schopný riešiť úlohy, ktorénás čakali a čakajú. Druhým bolo vytvoreniemechanizmu na prepojenie samosprávykraja s miestnou. Vytvorili sme Radupredsedu kraja pre spoluprácu s miestnousamosprávou. Dôležitá bola aj integráciaregionálnych správ ciest, ktoré majú na starosticesty 2. a 3. triedy, ktoré vlastní kraj.Vznikla jednotná príspevková organizáciaBanskobystrická regionálna správa ciest,ktorá sa môže efektívnejšie starať o dopravnúinfraštruktúru.■ Zlepšili sa podmienky pre vstup zahraničnéhokapitálu a na čerpanie peňazí z fondovEÚ?Na zviditeľnenie kraja v podnikateľskýchkruhoch sme vytvorili príslušné mechanizmya tak už vlani prišli prví zahraniční investori.Výsledkom sú investície v Jelšave,Krupine, Zvolene, Banskej Bystrici, v Žiarinad Hronom, i zmluva o spolupráci pri výrobeelektrickej energie z obnoviteľnýchzdrojov. S pomocou BBSK vznikol priemyselnýpark v Hliníku nad Hronom. Investorovoslovujeme prostredníctvom workshopova medzinárodných podnikateľskýchkonferencií. Stretli sme sa s partnermi z Rakúska,Talianska, Ruskej federácie. Krajnavštívili podnikatelia z Grécka. Investovaťv kraji plánujú v Španielsku i Tchajvane.Na úrade sme zriadili Projektovú manažérskujednotku. Vyhľadáva a pripravujeprojekty pre rozvoj kraja, pomáha mestáma obciam pri projektoch na čerpanie peňazíz fondov EÚ. Prílev zahraničných investíciímal vlani hodnotu 2,1 mld. Sk. JeFoto: archívto úspech. Za prvé 4 roky sa v BB-SK nepodarilo realizovať ani jedenmedzinárodný projekt.■ Neobíde diaľnica Banskobystrickýkraj?Osobne ma mrzí, že problematikerozvoja cestnej infraštruktúry sa v minulostipristupovalo skôr politicky ako vecne.Tak vznikol návrh prepojenia poľskej hranices maďarskou rýchlostnou komunikáciou,ktorá by mala ísť cez Žilinu, Martin a Kremnicu.Podľa expertov na budovanie cestnejsiete je takéto trasovanie drahšie minimálneo 400 mil. Sk ako to, čo navrhujeme my,teda poľská hranica, Dolný Kubín, Ružomberok,tunel popod Hiadeľské sedlo, BanskáBystrica, Krupina a Šahy. Veríme, že zvíťazízdravý rozum pred politikárčením a slovenskácestná sieť sa bude rozvíjať efektívnymspôsobom, na minimálnej úrovni nákladov.Podporné stanovisko k nami navrhovanejtrase chválilo zastupiteľstvo BBSK a rokovalisme i s ministrom dopravy. Vyjadril pochopeniea ústretovosť. Ak rýchlostná komunikáciaBanskú Bystricu obíde, bude to pre krajkatastrofálne. Odrezané bude Horehronie,nástupy do turisticky atraktívnych oblastív Nízkych Tatrách a spôsobí to problémyv sociálno-ekonomickom rozvoji kraja.■ Na úrade BBSK ste zriadili odbor cestovnéhoruchu. Aké sú jeho výsledky?Najväčšou slabinou v rozvoji cestovnéhoruchu, nielen v kraji, ale všeobecne v SR,je živelnosť. Neexistuje informačná báza,ani koordinačné mechanizmy na to, aby sacestovný ruch rozvíjal na princípoch trhovejekonomiky a zároveň efektívnym spôsobom.Výsledkom je, že ak v jednej dedine začnúrobiť preteky konských záprahov, o rok ichorganizujú i v ďalších. Niekedy v ten istý víkend.Je pochopiteľné, že to míňa cieľ. Ambíciouodboru je preto koordinovať aktivitytak, aby v kraji vznikla štruktúra, ktorá budedisponovať službami, čo sa budú navzájomdopĺňať. Od kúpeľného cestovného ruchu ažpo zimný v lyžiarskych strediskách. Cieľomkoncepcie rozvoja cestovného ruchu v BB-SK je ďalšie zlepšenie životnej úrovne obyvateľovkraja. O takýto systém majú záujemaj starostovia a primátori, ktorým pomôžemeaj pri spracovaní a realizácii projektovna čerpanie prostriedkov z EÚ, určených narozvoj cestovného ruchu.■ BBSK spravuje takmer celé hospodárstvokraja. Aké sú ciele v jehozveľaďovaní?Úrad BBSK je v pozícii regionálnehoministerstva. Spravuje a riadioblasti od zdravotníctva, cezškolstvo, kultúrne inštitúcie po cestnéhospodárstvo. Je dôležité, aby v riadeníprevládala odbornosť pred záujmamipolitických strán. Preto si cením, že v zastupiteľstveBBSK sa postupne presadzujevecný prístup k riešeniu problémov a úloh.Hranice medzi koalíciou a opozíciou sa postupnedarí prekračovať. Ukážkou je minuloročnézastupiteľstvo, na ktorom 95 %prítomných poslancov hlasovalo za predloženýrozpočet. Verím, že takto budemepokračovať, veď tohto roku máme úlohy,ktoré vyplývajú z implementácie našichkoncepčných a strategických materiálov.Prijali sme koncepciu rozvoja kultúry, stratégiurozvoja cestného hospodárstva, strategickýmateriál rozvoja ľudských zdrojova vzdelávania. Postupne ich ciele musímeuviesť do života. Do rozvoja sociálnych služiebplánujeme zapojiť i súkromný sektor.Lisabonská stratégia hovorí o verejno-súkromnýchpartnerstvách, ktoré treba využívaťna rozvoj ekonomiky v kraji. Venovaťsa budeme aj veľmi dôležitej problematike,rodovej rovnosti. V zdravotníctve chcemevytvoriť integrovaný regionálny systémposkytovania zdravotníckych služieb. Jehosúčasťou musia byť aj nemocnice, ktoré súprenajaté neziskovým organizáciám. Predpokladám,že do konca roka sa vrátia doBBSK. Na dlhodobo zanedbané cesty 2.a 3. triedy máme pripravené projekty v objeme6 mld. Sk.■ Čo považujete za najväčší úspech?Samospráva kraja má zákonom vymedzenékompetencie a preto by mala aktívnymspôsobom pomáhať ekonomickému a sociálnemurozvoju kraja. Plnenie tejto funkcienie je možné bez efektívnej kooperácie so samosprávamimiest a obcí kraja. Podľa môjhonázoru v prvom volebnom období to nefungovalo.Preto za najväčší úspech považujemprepojenie samosprávy kraja so samosprávoumiest a obcí. Pravidelne sme sa stretávali,konzultovali plány, starostovia nám dávalisvoje stanoviská a začali sme tvoriť dobrefungujúcu štruktúru, ktorej cieľom je riešeniereálnych problémov obyvateľov. ■18 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Mesto Banská BystricaŽIVOT MESTAMUSÍME ZDYNAMIZOVAŤZmenu na poste primátora si zvolili aj Banskobystričania. Na čelo mesta sa postavilbývalý prezident Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor. Naša spolupracovníčkaGabriela Bömchesová sa ho opýtala, ako chce svojimi skúsenosťami prispieť k rozvojuBanskej Bystrice.■ Pred voľbami ste sa prezentovali ako človekdialógu a kompromisu. Znamená to, žeproblémy spoluobčanov chcete riešiť spolus nimi?Celé obdobie mojej volebnej kampane somkonzultoval problémy nášho mesta s občianskymiiniciatívami, podnikateľmi, zástupcamišportu, kultúry a celého spoločenskéhospektra mesta. V takejto komunikácii chcempokračovať, čomu nasvedčujú aj moje prvédni v úrade. Prvým krokom boli odpovedea ďakovné karty občanom. Viac ako 600z nich mi opísalo najväčšie problémy, ktoréich ťažia v komunálnej politike. Ambíciounového vedenia mesta je preto komplexneriešiť komunikáciu s občanmi.■ Banskobystričanom ste sľúbili klientskyorientovaný úrad.Ponúknem mestskému zastupiteľstvu 2 etapyriešenia ako preorientovať mestský úrad naklientský. V prvej urobíme novú organizačnúštruktúru, ako predpoklad prechodu celéhoúradu na systém ISO 90001:2000, ktorý sa dávyužiť vo verejnej správe i samospráve. S týmtokrokom súvisia aj niektoré audity. Mestskémuzastupiteľstvu chcem navrhnúť aj určité organizačnézmeny, ktoré prinesú istý úbytok pracovníkov.Verím, že budem mať podporu poslancov,keďže všetci cítia, že niektoré zmeny súnevyhnutné pre kvalitu komunikácie s občanmia ich komfort pri návšteve úradu. Klientskyorientovaný úrad znamená zmenu organizácie,odbúrania byrokracie a časových bariér. Pridanouhodnotou pre občana by mohla byť sobota.Celý proces chceme spúšťať už vo februári2007. Uvažujeme aj o priamom prenose zo zasadanímestského zastupiteľstva cez internet.Foto: archív■ Podporuje vás aj 13 nezávislých poslancov?Myslím si že áno. Programovo sa nelíšime.Komunikovať s primátorom chcú všetci, tedai nezávislí poslanci, ktorí sa združili v klubochBystričan a Banskobystrická alternatíva. Na základedoterajších rozhovorov je zrejmé, že námvšetkým pôjde o nové dimenzie v Banskej Bystrici.Potrebujeme život mesta zrýchliťa zdynamizovať. Preto si myslím,že som schopný dosiahnuť istý veľkýkonsenzus v zastupiteľstve. Takútoambíciu ponúkam aj poslancom.■ Občania očakávajú sľúbené skúsenosti,ale aj investorov zo zahraničia.Investori sa začínajú aktivizovať. Rokovalisme s rakúskymi bytovými neziskovými organizáciami.Ide nám o možnosti výstavby cenovodostupných nájomných bytov, najmä pre mladýchľudí. Chceme ísť aj do väčších investičnýchakcií a ponúknuť investorom potrebné plochy.Otázkou je, či ich bude vyvlastňovať mesto alebosamotní podnikatelia. Osobne som za prvývariant, pretože si myslím, že mesto sa dokáželepšie dohodnúť s vlastníkmi pozemkov. Konaťby sme mali čo najrýchlejšie, aby sme pripravilikvalitné priemyselné parky. Dnes už investoripotrebujú mať tak pripravený pozemok, abymohli rýchlo postaviť objekt a začať produkovať.Potom sa Banská Bystrica stane zaujímavouaj z hľadiska zamestnanosti. Pri získavaní investorov,i zo zahraničia, využijeme všetky formykomunikácie. Či už so súkromným kapitálom,alebo s našimi inštitúciami. Dôležité budevyužitie európskych fondov, ktoré sú jedinečné.Ak si z týchto peňazí „neodkrojíme“ teraz, možnoneskôr už nebudeme mať príležitosť.■ Banskobystričanov trápi MHD, ale i samotnádopravná situácia v meste. Riešilo ju užminulé zastupiteľstvo. Budete v tom pokračovať?Je pravda, že v obyvatelia Banskej Bystricevnímajú dopravu ako svoj najväčší problém.Prvý krok, ktorý pripravujeme, je sprevádzkovanietrolejbusovej dopravy v rámci MHD.Tento problém riešilo mesto už pred voľbamia tak sú isté veci už ukončené zmluvami. Sľúbilsom, že trolejbusovú dopravu v meste obnovímea tento sľub chcem dodržať. Prekonaťvšak musíme určité technické a administratívneproblémy. Niektoré riešime v spoluprácis Banskobystrickým samosprávnym krajoma preto verím, že sa nám to podarí. Optimistickýtermín spustenia sme si stanovilina koniec februára t. r. Je však jasné, že BanskáBystrica nevyrieši svoj dopravný systémbez obchvatu mesta. Cestný úsek pri nábrežíje jedným z najzaťaženejších v rámci slovenskýchkomunikácií. Denne tadiaľ prejde asi53-tisíc áut. Obchvat je nevyhnutný z hľadiskapriechodnosti, ale aj ekológie. Hovoril somo tom už aj s ministrom dopravy Ľ. Vážnym.Hoci mesto nebude realizovať túto stavbu,Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniimusíme byť nápomocní, najmä pripríprave stavby. Peniaze získa lendobre pripravený projekt.■ Banskobystričanov trápia dve budovy– autobusová stanica a Mestskáradnica.Tieto objekty sú stálym a nepríjemnýmproblémom. Autobusová stanica užnie je majetkom mesta. Hneď v úvode funkčnéhoobdobia hľadáme dohody s vlastníkmina ich dostavbu, ale i pomoc pri jej financovaníz externých zdrojov. Radnicu riešimes podnikom MBB.■ Medzi vaše priority patrí starostlivosťo starších a chorých obyvateľov.Som sociálne orientovaný človek a takýmchcem zostať aj ako primátor. Som presvedčený,že jedinečnou príležitosťou získaťprostriedky na vylepšenie sociálnych podmienokobyvateľov sú štrukturálne európskefondy. Chceme ich maximálne využiť. Jednýmz mojich volebných hesiel bolo „Istota prestarších a odkázaných a perspektíva pre mladých“.V duchu tejto ambície chcem smerovaťaj vlastné rozpočtové prostriedky mesta.■ V minulých rokoch zlyhávala komunikáciaposlancov s občanmi. Môže to zlepšiť zmenavolebných obvodov?Zmena volebných obvodov je vážnym krokom,spojeným aj s politickým konsenzomv rámci zastupiteľstva. Cítim tlak na zmenuod občanov aj od občianskych iniciatívv meste. Najmä okrajové časti, bývalé samostatnéobce, pociťujú tzv. majorizáciu ichzáujmov. Vec považujem za otvorenú. Trebahľadať konsenzus a správne načasovaniemožnej zmeny.■ Čo urobíte preto, aby sa Banská Bystricastala európskym mestom kultúry?Do tejto úlohy sa nezapojí len mestský úrad,ale všetci odborníci v oblasti kultúry v meste.Veľkosť projektu je aj v tom, že sa chceme spojiťs banskými mestami, Banskou Štiavnicoua Kremnicou, so susedmi Zvolenom a Breznoma okolitými bývalými banskými obcami.Čo najskôr sa stretnem so všetkými primátormia starostami, aby sme prerokovali technickéveci, pretože to znamená aj nejaké finančnéprostriedky z mestských rozpočtov. Ak sa námrokovania vydaria, začneme tento zaujímavýprojekt realizovať. Máme čo dobiehať za ostatnýmislovenskými mestami, ktoré sa o takétopostavenie v Európe uchádzajú.■Február 200719

Žilinský samosprávny krajÚSPECHOM KRAJA JE AJOTVORENÁ KOMUNIKÁCIAS OBČANMIUplynulý rok bol pre Žilinský samosprávny kraj náročný, ale aj úspešný. Pribudli novíinvestori, nové pracovné miesta. Patrí mu aj prvenstvo v súťaži Zlatý Erb.sk 2006,ktorú vyhlásila Únia miest Slovenska. Aká bola cesta k týmto výsledkom, sa našaspolupracovníčka Gabriela Bömchesová opýtala predsedu ŽSK Ing. Juraja Blanára.Na pozitívach sa Žilinský samosprávny krajpodieľal priamo i nepriamo. Napríklad v cestovnomruchu a jeho rozvoji sme zintenzívniliaktivity smerom do zahraničia. Musíme sa„predať“, avšak nie ako lacná pracovná silaalebo výpredajom našich strategických podnikov,ale ako úžasný región, bohatý na vzdelanýchodborníkov, prívetivých hostiteľov,ako kraj oplývajúci prírodnými a kultúrnymidanosťami. Konkrétnym ocenením našich informačnýchaktivít bola prvá cena a získanieZlatého erbu za našu webovú stránku (www.regionzilina.sk) alebo ocenenie v súťaži Samosprávaa Slovensko bez hraníc za odbúravaniebariér v sociálnych zariadeniach, ktoré súv zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.■ Kraj sa môže rozvíjať po všetkých stránkachkeď má na to vytvorené aj materiálnepodmienky. Ako ste s pridelenými financiamihospodárili?V roku 2006 sme hospodárili podľa rozpočtuschváleného našimi predchodcami. Počas rokasme ho na zastupiteľstvách viackrát upravovalipodľa požiadaviek a potrieb našich organizácií.Tých je 164 a musím konštatovať, že financiínikdy nie je dosť. Ale nesťažujeme sa, právenaopak. Počas roka sme intenzívne pracovalina tom, aby sme sa pripravili na čerpanie eurofondovv novom programovacom období 2007až 2013. Tiež sme sa uchádzali, a naďalej sa budeme,o podporu z ďalších fondov. V strednomodbornom školstve sa snažíme o to, aby smevychovávali odborníkov, schopných uplatniť sana trhu práce. Som presvedčený, že aj oni v budúcnostiprispejú k rozvoju nášho kraja.■ V uplynulom roku ste získali aj prostriedkyz fondov EÚ. Na čo ste ich využili?Pokiaľ je možnosť, treba prostriedky z fondovvyužiť naplno. A musí tomu zodpovedaťaj dostatočná príprava. Vlani sme získali 170miliónov Sk na rozvoj 3 nemocníc, ale mámeaj ďalšie zdravotnícke zariadenia, ktoré trpiana modernizačný dlh. Rovnako je to aj v školstvea v sociálnej oblasti, kde sa do budov zaposledných desať rokov neinvestovalo, a je toFoto: archívna nich vidieť. Majú nevyhovujúceinteriérové vybavenie, a to nehovorímo vysokých energetických stratách.V našej pôsobnosti máme ajhistorické objekty. Z najznámejšíchsú to Oravský hrad, Hrad Strečno,Budatínsky zámok a Likavský hrad.Za zrekonštruovanú Kaplnku sv. Michalana Oravskom hrade sme získali ocenenie Pamiatkaroka. Podarilo sa nám tiež sprístupniťHuňadyho vežu na Likavskom hrade. Začínasa rekonštrukcia Budatínskeho zámku a naSobášny palác v Bytči sme získali z nórskehofinančného mechanizmu 40 miliónov Sk.■ Aké sú perspektívy vstupu ďalšieho zahraničnéhokapitálu?Intenzívne spolupracujeme so Žilinskouuniverzitou na Žilinskej inovačnej politike.Uvedomujeme si, že je to beh na dlhé trate,ale nemôžeme stále čakať, že to za nás niektourobí. Ak začneme so strategickým plánovanímdnes, zajtra môžeme očakávať výsledky.O potrebe dobudovania diaľnic a rýchlostnýchkomunikácií na našom území aninehovoriac. Už teraz cítiť ich nedostatok prizávode KIA, ale aj pri firme INA v KysuckomNovom Meste. Turiec si tiež zaslúži toľkokrátspochybňovanú R 3, ktorá zabezpečí rozvojtohto regiónu. Konverzia zbrojárskeho priemysluv minulosti sa podpísala na zánikumnohých významných zamestnávateľov.■ Objavte Žilinský kraj – klenot Slovenska,pod týmto názvom ste pripravili prezentačnúinfocestu. Darí sa rozvíjať ciele v cestovnomruchu?Aktívne pôsobiť sme začali aj v cestovnomruchu. Infocesty si získali meno aj za hranicamiSlovenska. Minulý rok v septembri sinemeckí, rakúski a grécki touroperátori navlastnej koži mohli vychutnať ponuku poskytovateľovslužieb a na vlastné oči videliŽilinský kraj. Teší nás, že si ho mnohí zaradilido svojej ponuky a tak zahraniční turistispoznajú aj severozápadné Slovensko. Taliansko,ktorému hlavný zdroj príjmov plyniez cestovného ruchu, by malo byť pre násinšpiráciou.■ Poloha predurčuje ŽSK k užšej cezhraničnejspolupráci so susedmi – s Českou republikoua Poľskom. Kde sa spolupráca najlepšie rozvinula?So všetkými štyrmi prihraničnýmiregiónmi máme podpísané dohody,ktoré sa snažíme plniť v rámcinašich kompetencií. Často ten prvýimpulz ďalej rozvíjajú niektoré z našichkultúrnych zariadení a škôl.V rámci Interregu sa realizovalo mnohozaujímavých slovensko-českých aleboslovensko-poľských projektov. Ideálne bybolo, keby sme boli prepojení s Moravskosliezskyma Zlínskym krajom na českej stranea na poľskej s Malopoľským a Sliezskymvojvodstvom kvalitnou infraštruktúrou. Oveľajednoduchšie by sa rozvíjala hospodárskaspolupráca, ktorá je našim krajom už historickydaná. Tiež cestovný ruch si vyžadujekvalitné cesty, dostatok turistických chodníkov,maximálne využitie vodného potenciálua samozrejme kvalitné informačné zdroje.■ Pri nástupe do funkcie ste hovorili aj o cielivytvoriť podmienky na čo najlepšiu komunikácius občanmi. Zriadili ste dôveryhodný úrad?Od môjho nástupu do funkcie budujememoderný komunikujúci úrad. Jeho súčasťouje aj transparentné informovanie a aktívnydialóg s verejnosťou, inštitúciami, tretími súkromným sektorom. Od januára minuléhoroka zverejňujeme podklady k zastupiteľstvámna webovej stránke vopred. V rámciEurópskeho týždňa miestnej demokracie smezačali intenzívnejšie spolupracovať s neziskovýmiorganizáciami, nadáciami, združeniami,ktoré sú vhodným partnerom pre napĺňaniesamosprávnych kompetencií. OtvorenímKancelárie 1. kontaktu sme vytvorili priestornielen pre projekt bezplatnej právnej pomoci,ale aj pre informačno-sprostredkovateľskéslužby. Ďalším rozmerom projektu Komunikujemeje odbúravanie bariér, a to v každejoblasti. Občanov oslovujeme i cez športovéaktivity, ako boli Župná olympiáda, Žilinskákalokagatia, či grantom s názvom „Škola beztabaku, drog a alkoholu“, alebo vydaním informačnéhomateriálu pre nevidiacich a slabozrakýchobyvateľov kraja. Najnovšou aktivitouje Historické kalendárium. Ide o unikátnuprezentáciu historických udalostí, výročí,osobností a zaujímavých podujatí, ktoré majúspoločného menovateľa – Žilinský kraj. Každýdeň si návštevníci našej internetovej stránkymôžu prečítať, čo významné sa v minulostiv ich kraji udialo. Naším zámerom je posilniťpovedomie obyvateľov Žilinského kraja. ■20 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Mesto ŽilinaNA ROZVOJ MESTA CHCÚ VYUŽIŤAJ PENIAZE Z FONDOV EÚŽilinčania sa v komunálnych voľbách rozhodli pre zmenu. Po 16 rokoch vystriedal JánaSlotu nový primátor. Čo presvedčilo občanov a s akými predsavzatiami vstupuje na žilinskúradnicu, sa naša spolupracovníčka Gabriela Bömchesová opýtala novozvolenéhoprimátora Ivana Harmana.■ Prekvapili vás hlasy občanov, ktorí sa porokoch rozhodli pre zmenu na primátorskomkresle?Zmena je výsledkom viacročnej práce vtedajšejopozície, občianskych združení, i jednotlivcov,ale takisto aj výsledkom prácevedenia mesta a mestského zastupiteľstva.Ľudia vo voľbách odmenili každého svojímdielom. Niekomu pridali, inému zobrali. Takýmtospôsobom ocenili aj rozhodnutia žilinskejradnice. Mnohé z nich sa už nezmenia.Pozemky sú predané, stavebné povolenia vydané,zmluvy uzavreté. Každý deň prichádzamna to, že mnohé zmluvy sú nevypovedateľné.Dokonca boli obnovované tesne predmojím nástupom.■ Poznáte fungovanie samosprávy a čo je vašouprioritou?Nikto sa nenarodí ako primátor a nie sú nato ani školy. Najlepšia je škola životom a tamuž niečo mám za sebou. Spolieham sa aj naskúsený tím ľudí okolo mňa. Kolektív je kombináciaskúsených komunálnych politikov,poslancov a nových, s moderným pohľadom.Myslím si, že nový pohľad na komunálnu politiku,na Žilinu, na riadenie a rozvoj mesta jepo 16 rokoch stereotypu veľmi potrebný.Prvé dni môjho pôsobenia vo funkcii primátoraboli hektické. Snažím sa za pochodu riešiťzložité veci, ktoré sa sypú na primátorský stôl.Mojou ambíciou je vytvoriť nový systém prácena úrade a na to sú nevyhnutné aj personálnezmeny. Žiadne čistky však nehrozia. Prvézmeny boli len tam, kde miesta neboli obsadené.Rýchlo chceme zriadiť kanceláriu prvéhokontaktu. Pracujeme na novej internetovejstránke, ktorá by mala byť prehľadnejšia a obsažnejšia.V krátkom čase zriadime oficiálnufunkciu hovorcu mesta a určite budeme meniťaj organizačnú štruktúru na úrade. Tento krokpríde až po právnom a ekonomickom audite.V krátkom čase bude súčasťou mestského úraduaj útvar hlavného architekta, ktorý bol zrušenýv roku 2001, na návrh vtedajšieho primátoraJ. Slotu.Foto: archívDôležité bude zmeniť aj myslenieľudí. Doteraz Žilina fungovalatak, že všetko riešil a o všetkomrozhodoval primátor. Chcem zmeniťtento systém. Nech rozhodujúkompetentní ľudia vo svojej príslušnejoblasti. Primátor nemôže byť odborníkomna všetko. Samozrejme, že dôslednebudem plniť svoje úlohy a kompetencie.■ Ani Žilinu neobišli rôzne kauzy, ako je výstavbaAuparku, predaj štadióna za 110 mil.Sk a iné. Ako ich chcete riešiť?Nebude to jednoduché. Budem musieť postupovaťod prípadu k prípadu a očakávam, žeešte nejaké aj pribudnú. Momentálne sa už začaliprávne analýzy všetkých najväčších problémova treba povedať pravdu, že každý deň sanám sype niečo nové. Každý deň príde nejakázlá správa, ktorá môže finančne zaťažiť mesto.Takými sú aj nezaplatené faktúry vo výške 60mil. Sk. Je to veľa, veď podľa návrhu rozpočtuna rok 2007, ktorý pripravovalo predchádzajúcevedenie, je na investičnú činnosť, teda narozvoj mesta, plánovaných 30 miliónov Sk.Nezaplatené faktúry potrebujeme uhradiť. Peniazemusíme nájsť už v tohtoročnom rozpočte.A voľných zdrojov je v Žiline veľmi málo.Aj preto, že splátky úverov sú vysoké. V tomtoroku budú až dvojnásobné, keďže vlani saniektoré splátky odložili na tento rok. Problémyčakáme i v súvislosti s mestskými obligáciami.Mesto ich vydalo v roku 1999 v hodnote100 mil. Sk, ale splatné sú na budúci rok. Doterazsa nevytváral dostatočný rezervný fond nato, aby ich v roku 2008 mohlo mesto naozaj vyplatiť.Znamená to, že nás čaká zložité obdobiešetrenia, aby sme potrebné zdroje získali..■ Bude to vážny zásah do života mesta.Uvedomujem si to. Navyše je prirodzené,že očakávania verejnosti sú po voľbách veľmivysoké. Ľudia chcú, aby sa ich problémy,ktorých nie je málo, konečne vyriešili. Nedása to zo dňa na deň. Napriek tomu som optimista,lebo zatiaľ sú reakcie pozitívne. Mnohíobčania chcú, aby sa problémy riešili, alechápu, že musia nejaký čas aj vydržať.Veľa očakávam od eurofondov. Žilina ichdoteraz takmer vôbec nevyužívala. Verím, žeaj za pomoci fondov z EÚ sa nám podarí zabezpečiťďalší rozvoj mesta.■ Nové pracovné príležitosti priniesla aj KIA.Aká je situácia v nezamestnanosti?Situácia v Žiline nie je zlá. Miera nezamestnanostisa v meste pohybuje okolo 3-Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii4 percent. Skôr je už problémomnájsť kvalifikovanú pracovnú silu.Pocítila to už aj KIA a iné veľké čimalé firmy. Bol by som rád, kebynový priemysel a noví investori čoprídu do Žiliny boli zo sféry, ktorá sipriamo nevyžaduje veľkú surovinovúnáročnosť, ale má veľkú pridanú hodnotu.Mal som prvé rokovania s potenciálnymizáujemcami o investovanie v tejto oblasti.Novú výrobu, v ktorej nájde prácu asi 500ľudí, bude o mesiac otvárať Siemens.■ Žilina je aj mestom cestovného ruchu a kultúry.Má šance zviditeľniť sa i v zahraničí?Budem sa snažiť, aby bola známa nielenako Detroit, ale keby pripomínala Paríž, tedamesto vzdelané, kultúrne a zaujímavé aj architektonicky.Chcem k tomu prispieť. Veď Žilinamá ideálne predpoklady na využitie cestovnéhoruchu. Žiaľ, zatiaľ mesto veľmi nepomáhalojeho väčšiemu rozvoju. Mojím cieľom je, abymesto pomáhalo podnikateľom v cestovnomruchu. Veď napriek tomu, že máme blízko hranices Poľskom a Českou republikou, v Žilinenie je informačné a turistické stredisko.■ Mestá trápi najmä doprava, Žilinčanovaj parkovanie.Aj Žilinčania sa môžu z týždňa na týždeňpresviedčať o tom, že situácia na cestách sazhoršuje. Takmer celodenné problémy sú užpri vstupe do mesta. Parkovanie je aj právneveľmi zložitým problémom. Je evidentné,že platenému parkovaniu v mestách sa nedávyhnúť. Otázka je však, kto má z toho osoh.Dnes môžem povedať, že mesto to nie je.■ Ponechá si mesto mestské podniky a športovékluby?Ak má podiely v obchodných spoločnostiach,ktoré mu neprinášajú efekt, som za to,aby sa mesto týchto obchodných podielovzbavilo. Hokejový klub je kapitola sama o sebe.Je to akciová spoločnosť so stopercentnouúčasťou mesta, ktoré ho takmer na sto percentaj financovalo. Myslím si, že nikde na Slovenskunie je taký prvoligový hokejový klub, ktorýžije len z mestských peňazí. Chcem, abybol v Žiline hokejový klub a hral sa dobrý hokej,ale aby to mesto stálo menej ako doteraz.Ideálne by bolo, aby existoval z privátnychprostriedkov. Mesto mu poskytne zázemiea priestory za symbolický prenájom. Futbalovýklub v Žiline má generálneho sponzoraa mesto mu prenajalo ihrisko. Aj vyhrievanýtrávnik zaplatil generálny sponzor. ■Február 200721

Prešovský samosprávny krajROZVOJOVÉ PROJEKTY NAPROSPECH OBČANOVV Prešovskom kraji sa začalo s intenzívnou prípravou Programu hospodárskeho a sociálnehorozvoja Prešovského samosprávneho kraja na roky 2008 – 2015, ktorý zahŕňaprogramovacie obdobie Európskej únie na roky 2007 – 2013. Kraj sa potrebuje pripraviťna prílev zahraničných investícií, znížiť nezamestnanosť a vytvoriť pracovné príležitostipre mladých ľudí. Ako? Aj o tom sa s predsedom PSK MUDr. Petrom Chudíkompozhovárala naša spolupracovníčka Marta Szattlerová.■ Na uskutočnenie rozvojových projektovv tomto období možno získať ročne viac akomiliardu korún zo štrukturálnych fondov Európskejúnie. Je možné stanoviť aspoň niektorékonkrétne priority regiónu, ktoré potrebujúnajväčšiu finančnú podporu?Jednou z priorít je rozhodne tvorba novýchpracovných miest, podľa možnostis vyššou pridanou hodnotou. To znamená,naďalej podporovať budovanie priemyselnýcha technologických parkov a inovatívnychcentier. Nie je to možné bez potrebnejcestnej infraštruktúry, bez diaľnic, kvalitnýchciest 1., 2. a 3. triedy. Nesmieme zabúdať,že Prešovský kraj je svojím prírodným,kultúrnym a historickým bohatstvom predurčenýna rozvoj cestovného ruchu rovnakov oblasti infraštruktúry, ako aj v kvalitea škále poskytovaných služieb. Pre obyvateľovkraja, budúcich investorov i turistov chcemevybudovať dostatočnú občiansku infraštruktúru.Je potrebné neustále zvyšovaťvzdelanostnú úroveň obyvateľstva a zvyšovaťkvalitu ľudských zdrojov na trhu práce.Sú to veľké ambície a nezabúdame na trvaloudržateľný rozvoj a ochranu životnéhoprostredia ako horizontálnu tému. Musímesa venovať aj problematike rómskych komunít,podieľať sa na komplexnom riešenívo všetkých oblastiach života, hlavne všakna zvyšovaní zamestnateľnosti a zamestnanostiv nich.■ Úspešne sa skončil pilotný projekt POKER(PrešOv-KošicE-Región), ktorého prvoradýmcieľom bolo posilniť partnerský rámec spolupráceaktérov regionálneho rozvoja na úrovniNUTS II pri tvorbe Rozvojového plánu Slovensko– Východ. Čo všetko sa v jeho rámci – odseptembra 2005 do novembra 2006 – uskutočniloa s akým prínosom?Proces tvorby Rozvojového plánu Slovensko– Východ na úrovni NUTS II, podobneako iné priekopnícke aktivity, niesolso sebou množstvo pozitívnych charakteristík,ale objavili sa aj prvky, ktoré budeFoto: archívpotrebné v blízkej budúcnosti korigovaťa poučiť sa z nich. Oceňujemenajmä fakt, že oba kraje,Prešovský a Košický, spolu s ďalšímiinštitúciami týmto procesomotvorili veľký priestor pre partnerskúspoluprácu nielen v plánovaní,ale neskôr aj v realizácii samotnéhorozvojového plánu. Prostredníctvom tohtoprocesu sa analyzoval potenciál regiónuSlovensko – Východ ako celku bez ohľaduna administratívne hranice a vytýčilisa oblasti, rozvojové témy a priority, ktoréby bolo lepšie či efektívnejšie riešiť naúrovni celého regiónu. Pod vedením skúsenýchodborníkov mnohí účastníci získalinové vedomosti, zručnosti a skúsenosti,ktoré môžu aplikovať vo svojich ďalšíchodborných aktivitách. Navyše zozbieranéa zostavené analytické materiály môžuslúžiť na vytváranie či aktualizáciu plánovacíchdokumentov na nižších územnýchštatistických úrovniach. Podobne ako rozvojovýplán, po prvýkrát v tomto procesebola paralelne vypracovaná Integrovanáštúdia podmienok ďalšieho rozvoja regiónuSlovensko – Východ v oblasti prognózyvývoja regiónu, stratégie zvýšenia jehokonkurencieschopnosti a rozvoja priemyselnejinfraštruktúry, ktorá je podkladompre ďalšie strategické rozhodnutia. Predpokladáme,že ďalšie kroky budú smerovaťk uvedeniu tohto zásadného dokumentudo praktického života prostredníctvompolitickej či odbornej akceptácie, ako ajrozpracovaním navrhnutého implementačnéhomechanizmu a jeho zasadením dosúčasného i očakávaného legislatívnehoa inštitucionálneho rámca.■ Ako prvý samosprávny kraj na Slovenskuste podpísali rámcovú dohodu s Európskouinvestičnou bankou vo výške 1,3 miliardy korúnpredovšetkým na dobudovanie dopravnejinfraštruktúry. Z prvej tranže úveru – 11miliónov eur už boli použité prostriedky naopravu ciest, ako a kde? Čo sa plánuje v tomtoroku?Úverová zmluva umožňuje čerpanie 1,3mld. korún v dvoch samostatných fázach.Zatiaľ realizujeme prvú fázu – sú to investičnéakcie kraja v celkovej výške 1 mld. Skpočas rokov 2006 – 2008. Keďže najväčšívýznam pre rozvoj regiónu má kvalitná dopravnáinfraštruktúra, podstatnáčasť financií z úveru ide práve namodernizáciu cestnej siete. V rámciprvej fázy bola pre Správu a údržbuciest nášho kraja schválená čiastka785,2 mil. Sk na modernizáciuúsekov ciest 2. a 3. triedy a 100 mil.Sk na strojné investície. V roku 2006 sanám napokon podarilo rekonštruovať cesty2. a 3. triedy na 101 úsekoch v celkovej dĺžke124 km. Pripravujeme sa na ďalšiu fázu,v ktorej máme zásobník investičných akciív objeme 300 mil. Sk. Uvažujeme o tom, žeby výrazná časť finančných prostriedkovaj z druhej tranže bola použitá na modernizáciucestnej siete. Tu by malo ísť o modernizáciuúsekov ciest, ktoré sa nedostalido prvej fázy a zároveň opravu narušenýchúsekov ciest po povodniach, odstraňovaniehavarijných stavov mostných konštrukciía narušenia stability svahov. Po povodniachmáme zložitú situáciu na viacerýchmostných konštrukciách – napríklad mostyKomárov, Ruská Nová Ves, Veľký Šariša Ihľany. Povodňové škody na území krajaza posledných päť rokov prevýšili štyristomiliónov korún. To sa musí na cestnej sietiprejaviť a tento problém nemôžeme nechaťnepovšimnutý. Doterajšie skúsenostia ohlasy nám dokazujú, že rozhodnutie investovaťdo ciest bolo správne, preto by smechceli v tejto ceste pokračovať. O všetkomvšak rozhodnú poslanci, ktorí musia zvážiť,čo všetko kraj v jednotlivých okresoch potrebuje.Čerpanie úverových zdrojov z druhejtranže by sme chceli dotiahnuť v prvompolroku tohto roka.■ Prednedávnom ste ocenili iniciatívu novéhoprešovského primátora Pavla Hagyarihona spoluprácu mesta a kraja. Aké možnostia prostriedky má v tomto smere kraj?Budeme spolupracovať v rámci možností,ktoré máme. Krajská samospráva nieje miestnej samospráve nadradená, medzinami je partnerský vzťah. V tejto súvislostina pánovi Hagyarim oceňujem ochotukomunikovať a okamžite riešiť existujúceproblémy. Dohodli sme sa napríkladna prevádzkovaní bazéna pre obyvateľovPrešova, dotkli sme sa aj riešenia dopravyv krajskom meste. Verím, že dokážeme vytvoriťďalšie partnerstvá, ktoré budú na prospechobyvateľov mesta i celého kraja. ■22 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Mesto PrešovÚCTU SENIOROM,ŠANCU MLADÝM A PRIESTORSCHOPNÝMNástup Pavla Hagyariho do funkcie primátora Prešova bol veľmi dynamický. Hneď nazačiatku konkrétne pomenoval hlavné problémy, ktoré mesto ťažia, verejne deklaroval ajprvé pracovné kroky. Pozhovárala sa a ním naša spolupracovníčka Marta Szattlerová.■ Už ste stihli rokovania so zahraničnými investormii s niektorými ministrami slovenskejvlády. Vydrží vám takéto rýchle pracovnétempo celé volebné obdobie?Mesto Prešov dlhý čas veľmi pokojne spalo.V mnohých ekonomických, ale aj inýchaspektoch ho, bohužiaľ, predbehli aj okresnémestečká. Problémy, s ktorými sa musípopasovať, sú obrovskou výzvou nielen premňa, ale predpokladám, že aj pre každého,kto chce žiť v slušnom a hrdom meste. V mojompracovnom programe majú stretnutias investormi aj ministrami veľmi významnémiesto. Už pred oficiálnym nástupom na radnicusom absolvoval mnohé dôležité rokovania,na ktorých sme hľadali možnosti riešeniakonkrétnych problémov. Pred voľbami somveľmi dobre poznal situáciu, v akej sa Prešovnachádza. Uvedomujem si, že mesto potrebujeveľa sily a energie. Vďaka rýchlemu pracovnémutempu sú za mnou výsledky aj v inýchoblastiach. Preto viem, že rovnako tvrdá prácazaručuje výsledky aj na poste primátora.■ Po ustanovujúcom zasadaní mestského zastupiteľstvav závere minulého roka ste si odnovinárov vyžiadali tradičných sto dní. Akúodpoveď dostanú po ich uplynutí?Aj tento rozhovor dokazuje, že som sapred médiami, ani verejnosťou neuzavrel.Pre svoju prácu potrebujem od občanov spätnúväzbu. Každý námet a dobrý názor sipozorne vypočujem. Verím, že po uplynutísymbolických sto dní presvedčím médiá, nopredovšetkým Prešovčanov o tom, že sľubypremením na reálne skutky.Foto: archív■ Spätná väzba od občanov, to znamená ajnadviazanie dialógu s nimi. Na verejnosť prenikliinformácie, že na to chcete zriadiť mestskýrozhlas, televíziu a noviny. Akým spôsobomsa ich prostredníctvom zlepší komunikáciaobčanov s vedením mesta?Mesto prijíma rôzne rozhodnutia a organizujepodujatia kultúrneho, spoločenskéhoa iného charakteru. Základom efektívnejsprávy verejných vecí je vzájomný kontakta výmena informácií medzi tými, ktorírozhodujú a tými, o ktorých sa rozhoduje.Z tohto pohľadu považujem mestské médiáza nástroj výmeny informáciía prostriedok takej komunikácie,aká je predpokladom úspešnej spoluprácevšetkých Prešovčanov narozvoji nášho mesta.■ Iniciovali ste oficiálne stretnuties predsedom Prešovského samosprávnehokraja Petrom Chudíkom. Ocenil nielen vašusnahu riešiť spoločné problémy, ale v Prešovskomvečerníku sa o vás vyjadril, že ste konštruktívnychlap, ktorý má priamy ťah. To užnie je len pochvala od skúseného kolegu.Stretnutie so županom som inicioval preto,lebo mnoho problémov nášho mesta je možnériešiť nielen na úrovni ministerstiev, ale ajspoluprácou so samosprávnym krajom. Musímebyť partnermi rovnako v zákonoch, akoaj pri riešení konkrétnych problémov. Už naprvom stretnutí s predsedom kraja sme vyriešilijeden z mnohých problémov. Prešov dlhéroky nemal verejný bazén. Bývalý primátorchcel bazén, ktorý vlastní Prešovský samosprávnykraj za korunu. Sám si veľmi dobreuvedomujem, že takýto návrh nie je dobrý,a preto som pánu Chudíkovi prezentoval inýnávrh. Na prevádzke bazéna budeme kooperovať,aby slúžil žiakom školy, ktorej patrí,ale aj ostatnej verejnosti. To znamená zmenuprevádzkových hodín a ďalšie investície.Pôjde napríklad o beauty wellness a iné súvisiacečinnosti, ktoré umožnia spolufinancovanieprevádzky bazéna. Ďalším príkladomhľadania spoločných riešení je oblasť dopravy,konkrétne Rusínska cesta – Čierny most.Na tomto úseku musíme urýchlene odľahčiťdopravu. Ide síce o ďalší problém mesta, alepri jeho riešení musíme v samosprávnomkraji vidieť svojho partnera. Župan Chudíkje veľmi konštruktívny a dynamický človek.Preto očakávam, že každé ďalšie stretnutiebude rovnako konštruktívne a úspešné.■ Vo svojom volebnom programe ste sa vyjadrili,že komunálna politika nemá byť šancousľubovať, ale šancou ponúkať. Čo osobnechcete ponúknuť občanom mesta?Prešovu som dal víziu slušného a rýchlosa rozvíjajúceho mesta. Tá sa úspešnýmivoľbami zmenila z volebného programuuž na moju pracovnú agendu. Stojím si zatým, že politika nesmie byť o sľuboch, aleskutkoch. Aj preto som sa rozhodol mesačnepoukazovať 50 percent svojho platu nakonkrétne charitatívne a iné sociálne účely.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPôsobenie v komunálnej politikemusí byť vecou nielen prestíže, aleaj tvrdej práce.■ Zo všetkých slovenských krajskýchmiest má Prešov najvyššiu nezamestnanosť,najslabšiu ekonomiku, nevyhovujúcudopravu, málo aktivít v kultúrea športe. Na prvom stretnutí s poslancamia pracovníkmi radnice ste rázne deklarovali,že sa to musí zmeniť.V skratke sa vám podarilo vymenovaťtakmer všetky negatíva nášho mesta. Už vosvojom inauguračnom príhovore som tlmočilmyšlienku Winstona Churchilla, ktorýsvojim spolupracovníkom ponúkol pot a slzy.Uvedomujem si, že len tvrdou prácoumôžeme premeniť naše slabé stránky nasilné. Neexistuje žiadny zázračný prútik naokamžitú zmenu.■ Nepochybne aj mesto Prešov vníma eurofondyako zdroje, ktoré dokážu riešiť mnohoproblémov. Ako chcete spolupracovať s krajomv tejto oblasti?Mali sme schválené dva projekty. Prvýmje inteligentný región a druhým pilotná sieťverejne prístupných bodov internetu. Odoboch projektov očakávame rozvoj informačnejspoločnosti v rámci verejného sektora.Mesto sa aktívne zapojilo do tvorby Regionálnehooperačného programu, čo je tiež dôkazomnašej ďalšej spolupráce.■ Prešov je jedným zo slovenských miest,ktoré chce súťažiť o titul Európske hlavnémesto kultúry 2013. Aké prednosti má oprotiiným uchádzačom?Nie každé mesto má predpoklady nato, aby sa vôbec uchádzalo o takéto prestížneocenenie. Prešov je multikultúrnemesto s vyše desiatkou rôznych národnostnýchmenšín. Sme sídlom troch biskupstiev.Máme jedinečné Solivary, aj opálové bane.Priamo cez centrum prechádza 49. rovnobežkasevernej geografickej šírky. Táto zemepisnázvláštnosť spája Prešov so SpišskýmPodhradím, Českými Budějovicami, Parížoma inými mestami. Sme mestom turistiky, ajvysokoškolskej mladosti. Každoročne zaznamenávamenárast záujmu turistov. Účasťv súťaži zlepší celkový imidž mesta, kultúrneprostredie, ale znamená aj podporu rozvojaeurópskej kultúrnej spolupráce. Prešov môžebyť úspešným hlavným mestom kultúry. ■Február 200723

Košický samosprávny krajZLEPŠUJEME DYNAMIKUEKONOMICKÉHO ROZVOJAS predsedom Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenkom Trebuľom sapozhovárala naša spolupracovníčka Marta Szattlerová.Foto: archív■ Košický samosprávny kraj v spolupráci s Inštitútomregionálneho a komunálneho rozvojaTechnickej univerzity v Košiciach vypracovalprognózu vývoja investičného prostrediakraja. Čo obsahuje, komu má slúžiť a načo?Tejto prognóze predchádzala prípravaešte jedného rozsiahleho materiálu – Analýzasúčasného stavu investičného prostrediaKSK – na ktorej spolupracovali naši odborníci.Dlhodobo bojujeme s vysokou mierounezamestnanosti, no v poslednom čase výraznerastie záujem investorov o uplatneniesa na našom území. Naším cieľom bolo pretoskvalitniť investičné prostredie a zlepšiťdynamiku ekonomického rozvoja. Z tejtomyšlienky vznikol projekt na zlepšenie podmienokna prílev priamych zahraničných investíciído regiónu. Výsledkom by mali byťkvalitne pripravení odborníci a inštitúcie,ktoré by boli schopné poskytnúť profesionálneslužby. Projekt je spolufinancovanýEurópskou úniou v rámci iniciatívy SpoločenstvaEQUAL. Podľa expertov má Košickýkraj výhodnú štruktúru ekonomickýchčinností, 36 percent tvorí priemysel. V najbližšíchdesiatich rokoch budú pre nás významnéodvetvia založené na báze metalurgickéhoa strojárskeho komplexu. Podobnátradícia a kapacity sú aj v elektrotechnike,potravinárstve, textilnom, chemickom, nábytkárskoma drevospracujúcom priemysle.Predpokladá sa rozvoj malých a strednýchpodnikov drevospracujúceho priemyslu.Novým progresívnym a perspektívnymodvetvím sú pre kraj informačné a komunikačnétechnológie. Nepotrebujú vysokéinvestičné náklady, nie sú závislé od technickejinfraštruktúry a dopravných spojení,podporujú inovácie v iných odvetviachpriemyslu, dokážu pri dobrých platovýchpodmienkach udržať mladých ľudí v regióne.Tri scenáre vývoja investičného prostredia– optimistický, realistický a rizikový – saopierajú o kľúčové faktory ovplyvňujúce budúcivývoj investičného prostrediav Košickom kraji.■ Košický kraj ako druhý na Slovenskurokuje s Európskou investičnoubankou o výhodnom úvere predovšetkýmna dobudovanie dopravnejinfraštruktúry. Je reálne dostať pôžičkuuž v tomto roku?Úverovú zmluvu na 1,4 mld. SK (cca 39mil. eur) som s viceprezidentom Európskejinvestičnej banky zodpovedným za operáciebanky na Slovensku Ivanom Pilipom podpísal7. decembra 2006. Jej čerpanie je naplánovanév niekoľkých tranžiach od začiatkuroku 2007 do konca roka 2009 so splatnosťoutridsať rokov. Pôžičkou budú spolufinancovanéprioritné projekty zahrnuté do investičnéhoprogramu kraja. Vďaka projektomv oblasti dopravy bude opravených viac ako100 úsekov ciest a mostov v regionálnej sieti.Modernizáciou ciest 2. a 3. triedy dôjdek zvýšeniu bezpečnosti premávky na cestáchnášho regiónu. Pôžička nám umožní vyrovnaťsa so zvyšujúcou premávkou a skvalitnenímdopravnej infraštruktúry prispejeme ajk zlepšeniu podmienok na ďalší rozvoj. Prenáš kraj je životne dôležité, aby mal vyhovujúcudopravnú infraštruktúru. Inak sa námnepodarí získať a udržať investorov, ale anipritiahnuť turistov. Úver využijeme aj narekonštrukcie kultúrnych zariadení, medzinimi aj Východoslovenského múzea v Košiciach,ďalšie investičné zámery budú z oblastiškolstva, kultúry, sociálnej starostlivosti.■ Podľa prezentovaných údajov na záverečnejkonferencii projektu POKER (Prešov-Košice-Región)– komunikácia, partnerstvá, spoločnévýchodiská a zámery pre NUTS II, akby tendencia rozvoja regiónu pokračovalatakým tempom ako doteraz, úroveň vyspelýchregiónov by Košický kraj dobehol v roku2065. Určite máte program na zdynamizovanietohto procesu.Samozrejme, budeme sa snažiť využiťvšetky možnosti na to, aby sme regionálnerozdiely vyrovnávali oveľa rýchlejšie. Veľkúperspektívu vidím v novozaloženom združeníprávnických osôb Košice IT Valley, doktorého po ročnom prípravnom procese začiatkomtohto roka vstúpilo desať subjektov– Košický samosprávny kraj, Technická univerzitav Košiciach, Univerzita P. J. Šafárikav Košiciach, T-Systems Slovakia, SiemensPSE, NESS Slovakia, VSE IT služby, CiscoSystems Slovakia, Microsoft Slovakia a SlovakTelekom. Združenie bude vyvíjať svojučinnosť najmä v oblasti podpory sociálno-ekonomickéhorozvoja, vzdelávaniaa zamestnanosti v regiónevýchodného Slovenska, ako aj výskumua vývoja informačných a komunikačnýchtechnológií. Atraktivituregiónu objavili už aj zahraničné firmypodnikajúce v oblasti informačnýcha komunikačných technológií, ktoré si tu užotvorili pobočky, ale aj tie, ktoré tak v blízkomčase plánujú urobiť. Jednou z ich základnýchpožiadaviek je dostatok kvalifikovaných,vysokoškolsky vzdelaných odborníkova práve v tejto oblasti už začínajú pociťovaťnedostatok na trhu práce. Z dlhodobéhohľadiska sa to môže stať prekážkou ich plánovanéhorastu. Riešenie vidia v lepšej spoluprácis univerzitami, regionálnou a miestnousamosprávou. Komunikácia a spoluprácas univerzitami by mala zabezpečiť, žeabsolventi univerzít budú lepšie spĺňať kritériá,ktoré sú dôležité zo strany ich budúcichzamestnávateľov. Spolupráca s tretím kľúčovýmhráčom – samosprávou – by mala okremvzájomnej prospešnosti podporiť priorituvlády rozvíjať znalostnú ekonomiku.■ Koncom minulého roka prijalo zastupiteľstvoKSK koncepciu racionalizácie strednéhoškolstva. Ktorých škôl sa týka a v akom rozsahu?V prvej etape sa dotkne 19 škôl, pre ktoréje navrhnuté vyradenie, zmena sídla alebopresun odborov na iné školy. Predpokladanáúspora pre samosprávny kraj je 20 miliónovkorún ročne. Po presune škôl do novýchobjektov sa bude robiť príprava v rovnakýchodboroch a odstráni sa duplicita. Znížia saprevádzkové náklady škôl a využijú objekty,ktoré sú majetkom KSK. Veľmi vážna jenajmä situácia odborného školstva, chýbajúabsolventi strojárskych profesií. Mnohépodniky márne zháňajú kvalifikovanýchrobotníkov do zváračských, kovoobrábačskýchči montérskych profesií. Je to dôsledokchýbajúcej koncepcie rozvoja učňovskéhoškolstva, ktorú by mal štát urýchlenezačať riešiť. Zástupcovia firiem pôsobiacichv našom kraji prejavili vážny záujem spolupracovaťs nami na príprave učňov, podieľaťsa na priamej podpore výchovno-vzdelávaciehoprocesu, uvažujú dokonca o štipendiáchči garancii budúcich pracovnýchpríležitostí. Bez toho, aby jasnú koncepciuodborného školstva určili a podporili vláda,parlament a ministerstvá, sa však hrozivúsituáciu označovanú aj termínom „časovanábomba“, nepodarí začať riešiť.■24 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Mesto KošiceKOŠICKÁ CESTA K ÚSPECHUPrimátor Košíc Ing. František Knapík predstavil vo svojej volebnej kampanipopri inom aj program Via Cassovia – košická cesta k úspechu s podtitulomDvanásť míľnikov, jeden spoločný cieľ. Podrobnosti zaujímali našuspolupracovníčku Martu Szattlerovú.■ Mohli by ste spomínaný program charakterizovať?Volebný program Via Cassovia, ktorýsom začal rozvíjať už v predošlom volebnomobdobí, je perspektívny programs ústrednou myšlienkou: zlepšiť obraza povesť mesta a túto zvýšenú trhovú hodnotupremietnuť do kvality života občanov.Dvanásť míľnikov je synonymom naznačenejcesty k úspechu. Zahrnujú oblasťbudovania dobrého obrazu a povestimesta na základe historických dispozícií,oblasť hospodárskeho rozvoja i obnovya oblasť duchovných hodnôt a tradícií, naktorých chceme stavať základy modernéhoeurópskeho mesta. Košice v Európeboli, sú a stále budú.■ Mesto čaká v roku 2007 dynamický rozvoj.Z vládnych investičných stimulov dostali firmyv Košiciach a okolí viac ako 675 miliónovkorún. Spoločnosti T-Systems, Ness, Valeoa Handtmann predpokladajú vytvoriť 2 700pracovných miest. S týmito zámermi sú prepojenéaj niektoré aktivity Technickej univerzity.Ako je mesto pripravené na podporutýchto zámerov a akú úlohu v nich chce mať?Mesto privítalo fakt, že vláda schválilaštátnu pomoc pre uvedené firmy, osobitneskutočnosť, že v prípade T-Systemsa firmy Ness ide o spoločnosti, ktoré sazaoberajú informačnými technológiami.To vytvára predpoklady na zotrvaniemladých a vzdelaných ľudí doma. V prvýchfázach etablovania sa týchto firiemsme spolupracovali s TU a s UPJŠ, ale ajs Košickým samosprávnym krajom, keďsme pre firmu Ness spolu zabezpečovalivhodné priestory vrátane ich rekonštrukcie.Podobne sa usilujeme o vytvoreniepodmienok pre firmu Valeo. V rámcipriemyselného parku pre ňu a v súčinnostis ňou pripravujeme územie a technicképodmienky spojené s výstavbouinfraštruktúry. Firma HandtmannFoto: archívmá podpísanú zmluvu s obcouKechnec o kúpe pozemkov.I keď sa etablovala v tejto regionálnejoblasti, mesto budepodporovať jej aktivity, leboobyvatelia Košíc tu nájdupracovné príležitosti. Pre tietofirmy i pre vstup ďalšíchinvestorov, sme pripravenívytvárať podmienky v rám-ci vlastných kompetencií, najmäv oblasti dopravy, bývania, kultúry,školstva tak, aby obyvatelia mestav ňom chceli nielen pracovať, ale aj žiť.S cieľom zatraktívniť sociálne a ekonomicképrostredie vzniklo v našom mestezáujmové združenie právnických osôbKOŠICE IT Valley, ktoré vytvára predpokladya vhodné podmienky na vznikCentra excelencie informačných a komunikačnýchtechnológií na území východnéhoSlovenska. Zakladajúcimi členmisú aj vyššie spomínané firmy, univerzitya Košický samosprávny kraj.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii■ Košice sa začali pripravovať na súťaž o titulEurópske hlavné mesto kultúry 2013. Verejneste vyslovili presvedčenie, že by maliuspieť, hoci o dosiahnutie európskeho rozmeruprogramu sa uchádza aj Bratislava, Nitra,Banská Bystrica, Prešov, Martin. Čím výnimočnýmsa teda chce mesto o tento tituluchádzať?Košice sú nielen krajským mestom, alespoločenským, kultúrnym a historickýmvýznamom boli a sú prirodzenou metropolouširšieho regiónu presahujúcehohranice Slovenska. Najrozsiahlejšia pamiatkovázóna na Slovensku so svojimiarchitektonickými skvostami – Dómomsv. Alžbety, historickou budovou Štátnehodivadla, menšinovými divadlamiRomathan a Thália, najstarším európskymmaratónom či osobnosťou svetovejliteratúry Šándorom Máraiom môžunapovedať, že tu vždy pulzoval tep dobya európskej civilizácie. Košice sú zároveňpovažované za jedno z najtolerantnejšíchmiest v regióne – kde vedľa sebaspolunažíva niekoľko národnostnýcha etnických menšín a kde ekumenizmusmá svoje pevné korene a rôzne prejavy.Mesto je sídlom troch univerzít a patrímladým ľuďom, má potenciál pre dynamickýrozvoj v budovaní informačnejspoločnosti a odvetví kreatívneho priemyslu.Košické letisko, železnica, ale ajdiaľničné spojenie by mali v blízkej bu-dúcnosti vytvárať dobré predpokladyna zvládnutie nárastupočtu návštevníkov z celejEurópy. Ako historická jantárovácesta spájala mestos Európou a bola symbolomprosperity, rozkvetu obchodu,remesiel a umenia, tak ajvstup SR do EÚ a predzvesťekonomického rozvoja aj navýchode Slovenska môžu nať prebudenie veľkého potenciá-znameluv oblasti kultúry.■ Pripravované projekty obnovy a rozvojamesta by mali priniesť aj vyššiu kvalitu životajeho obyvateľov. Ako sa zmení po realizáciiinvestície Auparku na Námestí osloboditeľov,rekonštrukcii Malinovského kasární, hotelovSlovan a Hutník i výstavbou polyfunkčnéhocentra v lokalite bývalého pivovaru?Centrum Aupark predstavuje premesto najvýznamnejšiu investíciu, s ktoroudo Košíc prichádza renomovaná holandskáspoločnosť Rodamco Europeso slovenským partnerom HB ReavisGroup. Dvestomiliardová investícia prinesieobčanom a mestu nielen nové obchodno-spoločenskécentrum, ale ajarchitektonickú premenu vzhľadu námestia,výraznú zmenu dopravy a novéparkovacie miesta, čo podstatne zmeníživot občanov k lepšiemu. V polyfunkčnomcentre v lokalite bývalého pivovaruna Floriánskej ulici existujú plány na výstavbunadštandardných bytov, administratívnehocentra a kongresového hotelavrátane obchodov a služieb. Pripravovanémoderné centrum Cassovar sa pravdepodobnebude prelínať aj s prvkamihistórie vznikom Múzea piva a pôvodnýkomín pivovaru zostane ako výrazná historickádominanta. Podobnou premenouprejdú aj priestory bývalých vojenskýchkasární Malinovského, kde je mesto spoluinvestoromprojektu. K dispozícii užmáme projekt viedenského investora,ktorý je zameraný na výstavbu bytov,obchodov, služieb, galérií, reštauráciía hotela. V prípade hotela Slovan vstúpido procesu rekonštrukcie zahraničnýinvestor, ktorý ráta s vybudovaním parkovaciehodomu a obohatí prednú časťo nákupné zóny situované na prízemí.Návrh talianskych majiteľov hotela Hutníkmá už k dispozícii ÚHA. Projekt rátas výstavbou kongresovej haly a rieši situáciusúvisiacu s parkovaním.■Február 200725

Reforma verejnej správyPRIRODZENÉ REGIÓNYSÚ JADROM SAMOSPRÁVYA KOMUNITYReforma verejnej správy na Slovensku nadobudla už konkrétnu podobu, legislatívne ajprakticky sa do života uviedla aj fiškálna decentralizácia. Máme osem samosprávnychkrajov, po decembrových komunálnych voľbách 2006 nových primátorov, starostova poslancov zastupiteľstiev, ktorí majú oveľa viac kompetencií a peňazí. S bývalým splnomocnencomvlády, dnes prezidentom M.E.S.A. 10, centra pre ekonomické a sociálneanalýzy Ing. Viktorom Nižňanským, sa personifikuje desaťročie hľadania tváre reformya decentralizácie verejnej správy. Rozhovor s ním viedla Želmíra Chrenková.■ Ako sa s odstupom času pozeráte na totoobdobie, ako osobne hodnotíte dnešný stav,výsledok vašich dlhodobých snažení?Úlohy, ktoré sme si vytýčili, ktoré smechceli uskutočniť, sa v zásade naplnili. Dodnessom však presvedčený, že prirodzenéregióny sú jadrom samosprávy a komunitnéhoživota. Veď dnes už samospráva obhospodarujeviac ako 30 percent výdavkovejstránky verejných rozpočtov. Má množstvokompetencií, spravuje obrovské množstvomajetku. Zaradili sme sa medzi krajiny, ktorésa v Európe považujú za dostatočne decentralizované.Ani politické strany, a to sa ukazujeaj teraz, nemali a nemajú veľký záujemzásadne meniť tie princípy, ktoré sme vtedyprijali. Treba však dbať o to, aby sme neporušilizásady, aby sme nerobili kroky, ktoré bysmerovali späť k centralizácii v rámci štátu.Foto: archív■ Nielen vo vysokej politike, v mnohých prípadochaj keď sa povie samospráva zíde človekuna um politická moc a strana. Skôr bysme však v samospráve očakávali, že tu budúpôsobiť šikovní ľudia, ktorí budú dôkladnepoznať prostredie a potreby svojho regiónu,obce, mesta... A bez ohľadu na politickúorientáciu a príslušnosť budú pre ne robiťvšetko potrebné. Myslíte si, že raz to takmôže byť aj u nás?Tí noví, ktorí boli zvolení v komunálnychvoľbách na jeseň 2006, už presne vedia, doakých podmienok idú. Ľudia si musia v podstateviac uvedomiť, že zodpovednosť zato, ako vyzerá ich mesto, ako fungujú služby,ako je zaistená bezpečnosť v meste, akoje zabezpečená údržba a čistota, že to všetkouž je len v ich rukách. Čím viac budú aktívnina lokálnej úrovni, tým väčší tlak budúvytvárať na miestnych politikov, aby ich vecispravovali čo najlepšie, a tým ich budú nútiťaj do väčšej kvality. Ja som presvedčený, žetak ako v iných krajinách, ktoré sú decentralizované,a úspešnosť takýchto krajín je podstatnevyššia ako centralizovaných štátov, aju nás k tomu dôjde.■ Už ste spomínali, že v návrhu zmenyv územnosprávnom členení ste presadzovalivznik 16 regiónov – žúp, vyšších územnýchcelkov. Hovoríte o prirodzených regiónoch,ustálilo a schválilo sa osem VÚC. Myslíte si,že budúcnosť prinesie predsa len návrat k tejtomyšlienke?Idea vytvorenia šestnástich žúp prišla užv porevolučných rokoch. My sme jej verilia ja jej verím dodnes. Mali sme historickúšancu v rokoch u 2000 až 2001, keď sa o tomznovu rozhodovalo, žiaľ, potom časť politikovvládnej koalície v parlamente hlasovalaproti tomuto návrhu. Neverím, že nejakápolitická strana sa dnes dobrovoľne pustído tejto problematiky. A okrem toho, aby sazmenilo územné členenie, budú musieť súhlasiťmestá, obce, aj vyššie územné celky,čiže zdola by musel byť veľmi silný tlak na to,aby politici sediaci v Národnej rade Slovenskejrepubliky pristúpili na takúto zmenu.■ Istý zámer bude pravdepodobne v Európskejúnii, keď sa v programe rozvoja vidieka(najbližšie v rokoch 2007 až 2013), dávajúdohromady samosprávy, podnikatelia, obcea iné inštitúcie, aby získali na projekty zvyšovaniaživotnej úrovne svojho regiónu balíkfinancií...To nám umožní pokračovať, ja tomu hovorím,v tretej etape decentralizácie. Tu je väčšípriestor na diskusiu a hľadanie riešení. Minulýrok sme napríklad so ZMOS zorganizovalistretnutie s predstaviteľmi kantonu Luzernvo Švajčiarsku (všetci by si mysleli, žekonzervatívne Švajčiarsko také veci nerobí,ale aj tam prichádza k zlučovaniu obcí, pretožesú na to reálne dôvody). Väčšia municipalitapriblíži na vidiek služby, ktoré poskytujebuď len mesto, alebo iba vyšší územnýcelok.■ Ten vyšší územný celok. Už sme sa zmierilis názvom?Určite je to nezmyselný názov, pretože v zahraničísa každý pýta – „no a ako sa volá?“.Lebo veď by to malo byť geografické označenie,určenie, a tento názov tomu nezodpovedá.Puritáni z oblasti histórie by mohli povedať,že u nás sa nesmú volať župa, pretoževôbec nekopírujú pôvodné župy, ale určiteby to bol lepší názov. Ľudia si ľahšie zapamätajú,kto je reprezentantom „župy“ a čo má tá„župa“ na starosti. Pri vyššom územnom celkusi to takmer nikto nezapamätá. Mimochodom,už názov najvyššej funkcie – predsedasamosprávneho vyššieho územného celku –veď to sa takmer ani nevojde na vizitku.■ Dodnes chýba moderný a dobrý zákono hlavnom meste Slovenska – Bratislave.Jeho presadenie a prijatie má primátor AndrejĎurkovský ako jednu z priorít. Bratislavskývyšší územný celok zahŕňa viac súčastí– 5 bratislavských okresov, a okresy Senec,Malacky a Pezinok. Skupina okolo primátoranavrhuje odčlenenie vidieka už daného bratislavskéhoVÚC a vznik „čistej“ Bratislavy.Aký je váš názor na túto iniciatívu?Vidíte, to je dôsledok nesprávneho rozhodnutia.Pôvodne sa hovorilo o „16-ke“, tobolo 15 + 1. Treba si uvedomiť, že o záležitostiachBratislavy dnes rozhodujú 4 politickéúrovne: volení zástupcovia mestskej časti,volení zástupcovia mesta, volení zástupcoviaVÚC a ešte aj Národná rada SR. Čiže, kto jevlastne zodpovedný za to, ako funguje Bratislava?Treba presne definovať pravidlá hrymedzi mestskými časťami a mestom. Tie bymali byť zahrnuté v zákone, ďalší mechanizmusby sa dal riešiť všeobecne záväznýminariadeniami (štatútom), ale malo by byťzrejmé, akými formami sa majú financovaťmesto a mestské časti. Veľmi dôležité bude,aby sa našiel dobrý vzťah medzi mestoma mestskými časťami, lebo v prípade, že nastanespor v rámci takéhoto zákona medzimestskými časťami a centrom, Národná radaSR zákon neprijme. Bude treba odolávať ajtlaku politikov z vidieckych okresov bratislavskéhoVÚC. Problematika si žiada poctivúdiskusiu, a aj primátor Ďurkovský avizoval,že si ju želá čím skôr. Má ešte nejakýčasový priestor, pretože tento zákon nebuderealizovaný skôr, než k budúcim komunálnymvoľbám.■26 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

BUDÚCNOSŤ PATRÍINVESTÍCIÁM S VYŠŠOUPRIDANOU HODNOTOURozhovor s generálnym riaditeľom Slovenskej agentúrypre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Ing. Petrom Hajašom.■ Aké sú zmeny v priamych zahraničných investíciáchv posledných rokoch?Dobrým signálom je, že sa počet investičnýchprojektov na Slovensku neustále zvyšuje,rovnako ako narastá počet pracovnýchmiest, ktoré vytvoria. Tu je zaujímavé podotknúť,že sa mení štruktúra prichádzajúcichinvestícií. Éra veľkých investičných projektovzo zahraničia sa posúva smerom k väčšiemupočtu menších projektov, rovnako samení oblasť investícií – od automobilovéhoa strojárskeho priemyslu smeruje čoraz viacinvestícií do elektrotechnického priemyslu,pričom výrazný je nárast aj ďalších investíciís vyššou pridanou hodnotou. Na Slovenskuvznikajú IT centrá, centrá služieb, výskumnéa vývojové centrá a podobne. Čo sa týka investičnýchprojektov, za minulý rok sme zaznamenalidokonca investície slovenskýchpodnikateľských subjektov, ktoré sa rozhodlipre väčšiu investíciu v krajine, čo doteraznebolo. Verím, že zmeny v poskytovaní regionálnejpomoci pomôžu práve slovenskýmpodnikom expandovať a investovať na Slovensku.To je naša vízia do budúcnosti.Foto: archívRok■ Veľa sa hovorí o veľkých zahraničných investíciách,ale pomáhajú aj menej známe investícierozvoju regiónom Slovenska?Čo sa týka úspešných investičných projektovza minulý rok, pri ktorých SARIO aktívneparticipovalo, je zrejmé, že najviac, až13 projektov smerovalo do nitrianskeho regiónu.To je veľký úspech, keďže ide o regións vysokou nezamestnanosťou. V tomtoregióne prevážili investície do strojárskehopriemyslu, nasleduje chémia, guma a plasty.Je podstatné, že investície tu vytvoria1727 pracovných miest, s plánovanouexpanziou na viac ako 2000.Druhý región, do ktorého smerovalonajviac investícií, je trenčianskyregión – 11 projektov. Najviac ichsmeruje do automobilového a elektrotechnickéhopriemyslu. Vytvoria2114 pracovných miest, s plánovanouexpanziou na viac ako 2300. Zaujímavýje bratislavský región, ktorý má istéšpecifické postavenie. Tam už najviac smerujúinvestície s vyššou pridanou hodnotou.■ Čo sa týka zahraničných investícií, akú perspektívumá Slovensko v budúcnosti?V nasledujúcom období sa chceme zameraťna investície s vyššou pridanou hodnotoua veríme, že ich objem bude narastať.V súčasnosti sa sústreďujú najmä do bratislavskéhoa trnavského regiónu, ktoré majúvybudovanú dobrú infraštruktúru, ale najmämajú veľký potenciál kvalifikovanej pracovnejsily. Tá je totiž spolu s dobrým ekonomickýma hospodárskym prostredím najvážnejšoupodmienkou na získanie tohtotypu investícií. Za rok 2006 dosiahli investícies vyššou pridanou hodnotou objem viacako 130 miliónov eur, celkovo išlo o 12 projektovv IT službách a 7 v elektrotechnickompriemysle.PočetprojektovPlánovaná výškainvestícií v mld. eurČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPočet novýchpracovných miest2003 22 1 163 6 8312004 47 1 699 11 7782005 48 692 7 2192006 65 607 11 240spolu 182 4 161 37 068■ Pomáha SARIO domácim podnikateľom?Čo sa týka investícií, k domácim investorompristupujeme rovnako ako k zahraničnýmsubjektom. Poskytujeme komplexnéporadenstvo ohľadom ekonomickej situácie,daňového systému, právne poradenstvo, aleaj informácie napríklad o možnostiach regionálnejpomoci. No na rozvoj slovenských firiemsa špecificky zameriava aj jedna sekciaagentúry, ktorá sa zaoberá zahraničným obchodom.Pomáha exportným aktivitám slovenskýchsubjektov. Podnikateľskú verejnosťinformuje o nami poskytovaných službách,a to permanentne prostredníctvom regionálnychpracovníkov a webovej stránky SARIO,a taktiež realizáciou RoadShow po všetkýchkrajských mestách v spolupráci so SOPKa so ZMOSom. Keďže obe RoadShow maliveľký ohlas, pripravujeme ďalšiu.Jedným zo základných nástrojov, ktoré využívaSARIO na podporu slovenského exportua vyhľadávanie obchodných kontaktov, jeúčinné prepájanie domácej sféry so zahraničím.Smerom do zahraničia agentúra spolupracujes obchodnými radcami MH SR.V spolupráci s obchodno-ekonomickými oddeleniamipri ZÚ SR a partnerskými organizáciamiv zahraničí sme vybavili takmer 1000požiadaviek zo zahraničia. V minulom rokusme vybudovali SARIO informačný systém(SIC), ktorý umožňuje bezplatnú registráciuslovenských a zahraničných firiem a ich požiadavieka ponúk na spoluprácu a zabezpečujetak zapojenie veľkého počtu slovenskýchsubjektov do globálnej zahranično-obchodnejspolupráce. Doteraz bolo v tomto elektronickomkatalógu zaregistrovaných 394 slovenskýcha zahraničných subjektov. Z uvedenéhomnožstva je 274 subjektov podnikajúcichna Slovensku a 120 zahraničných subjektov.Koncom roka 2006 sme evidovali v SIC 430požiadaviek a ponúk, z toho 241 na tovary, 71na subkontrakting, 45 na založenie spoločnéhopodniku, 38 na tendre a 35 investičnýchpríležitostí. Najväčší záujem zo zahraničia jeo tovary zo strojárskej, potravinárskej, textilneja drevárskej výroby. V oblasti subkontraktinguje pretrvávajúci záujem o strojárstvo-kovoobrábaniea lisovanie plastov.■ SARIO sa zaoberá aj štrukturálnymi fondmiEÚ. O aký typ podpory podnikania ide?SARIO administruje dve opatrenia, prvéje na podporu rozvoja priemyselnej infraštruktúrya druhé na podporu zahraničnejspolupráce a imidžu SR. V prvom bolouhradených 38 žiadostí o platbu v celkovejvýške takmer 263 miliónov korún. Tu oceňujemeaktivity samospráv, ktoré pripraviliprojekty. Tieto žiadosti smerovali z Myjavy,Popradu, Sniny, Detvy. Lipian a Senice. Zoštrukturálnych fondov EÚ bolo uhradených207,5 milióna korún, zo štátneho rozpočtu55 miliónov korún.V druhom opatrení boli uhradené finančnéprostriedky v objeme 6,6 milióna korúnv schéme štátnej pomoci a v schéme pomocideminimis 3,5 milióna korún. Išlo o podporu20 projektov.Na nové programové obdobie 2007-2013môžem povedať, že SARIO budejednou z implementačných agentúr,pričom sa podstatne zvýšipočet implementovaných peňazí.SARIO bude administrovať konkurencieschopnosťa hospodárskyrast. Čakáme však na schváleniestrategických dokumentovv Bruseli, potom budeme môcťpovedať viac.■Február 200727

Národná agentúra pre rozvojmalého a stredného podnikaniaKAŽDÝ REGIÓN JE ŠPECIFICKÝA MÁ SA ČÍM POCHVÁLIŤ„Chceme pokračovať v tom, čo Národná agentúra pre rozvoj malého a strednéhopodnikania doteraz robila úspešne a efektívne – napríklad štrukturálne fondy, Phare,monitoring a analýzy podnikateľského prostredia, Euro Info Centrum – a pripraviťa realizovať nové programy a hlavne sa stať garantom rozvoja aktivít rizikovéhokapitálu,“ uviedol v rozhovore pre EUROREPORT plus Bystrík Berthoty, jej generálnyriaditeľ. Rozhovor pripravil publicista Ivan Špáni.■ Čo sa v zámeroch a cieľoch vašej agentúrymení alebo koriguje po nástupe novej vlády?Čo ste si predsavzali dosiahnuť v tomtoroku?V roku 2007 čaká agentúru veľmi rušnéobdobie. Dobiehajú niektoré grantové schémy– najmä PHARE, projekty zo štrukturálnychfondov programovacieho obdobia 2004– 2006 a čaká nás príprava a rozbiehanie novéhoprogramovacieho obdobia 2007 – 2013.Zároveň sa však nechceme spoliehať len nazdroje z alokovaných štrukturálnych fondova z predpokladaného operačného programuKonkurencieschopnosť a hospodársky rast,ale aj sami získavať iné zdroje, aby sme vytváraličo najlepšie programy pre podnikateľov.Roku 2007 sme pripravili 16 novýchprogramov, ktoré by sme chceli financovaťnapríklad aj zo štátneho rozpočtu a súčasnesa chceme zapájať do ďalších medzinárodnýchprojektov a predkladať projekty v rámcivýziev EK.■ Fond fondov pre rizikové podnikanie, ktorýzastrešujete, umožňuje zo štátnych prostriedkovfinancovať podporu pre firmy nevyhovujúcenárokom obozretného podnikania bánk.Ako sa budú kontrolovať prostriedky tohtofondu, aby sa nepremárnili nehospodárne?Odpoveď na túto otázku by si vyžadovalaviac priestoru ako umožňuje takýto rozhovor,no treba povedať, že verejný sektor jevýznamným katalyzátorom týchto činnostív segmente seed a start up investícií, úlohurealizátora štátnych záujmov v tejto oblastiby mala na seba vziať a úspešne realizovaťNárodná agentúra pre rozvoj malého a strednéhopodnikania.Foto: I. Špáni■ Ako doteraz hodnotíte reakcie podnikateľovna vypísané schémy a výzvy a ktoré by stemohli osobne vyzdvihnúť? Koľko prostriedkovvďaka nim podnikatelia získajú z EÚ?Záujem podnikateľov je stále mnohonásobnevyšší, než je objem alokovanýchprostriedkov, samozrejme, ak niekto neuspeje,je nespokojný. Na ilustráciu, v rámci poslednejvýzvy k opatreniu Sektorového operačnéhoprogramu Priemysel a služby: Podporarozvoja nových a existujúcich podnikova služieb z augusta 2006 sme dostali 580 projektov,ktoré sa v súčasnosti hodnotia.■ Aké prostriedky môžu získať podnikateliazo štrukturálnych fondov EÚ? Kedy možnoočakávať ďalšie výzvy na predkladanie projektova z ktorých oblastí?Momentálne sa končí jedno programovacieobdobie a prebieha proces prípravy načerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondovEÚ v budúcom programovacom období2007 – 2013. To je dôvod, prečo v súčasnostinevyhlasujeme žiadne výzvy, cez ktoré simôžu podnikatelia podať žiadosť o nenávratnýfinančný príspevok.Potom, ako bude schválený Národný strategickýreferenčný rámec v Bruseli, očakávamepribližne v apríli dopracovanie a schválenieoperačného programu a opatrení a následneprípravu výziev, takže prvé by mohlibyť aktuálne koncom prvého polroka a potompostupne ďalšie výzvy do konca roka.Po schválení operačných programov jednotlivýchministerstiev sa začne implementačnéobdobie 2007 – 2013, v ktorom bude oveľaviac priestoru a finančných prostriedkov určenýchpre podnikateľov než bolo v skrátenomprogramovacom období 2004 – 2006.■ Ako spolupracuje agentúra pri rozvoji maléhoa stredného podnikania s vyššími územnýmicelkami a ako tento priestor využívajú?Dlhodobejšie spolupracujeme s VÚC hlavnepri informačných kampaniach pri vyhlásenínových výziev. Organizujeme informačnédni a semináre, na ktorých sa podávajúinformácie miestnym podnikateľom o detailochvýzvy ako i užitočné rady a tipy, ako savyvarovať nesprávnemu vypracovaniu projektuk výzvam. Súčasne s nimi spolupracujemepri propagácii súťaží pre podnikateľova verejné inštitúcie, ako je to napríklad v prípadeprojektu Európske podnikateľské ocenenia.■ Malému a strednému podnikaniu sa venujeveľká pozornosť aj vo Výbore regiónov EÚ.Aké možnosti z toho vyplývajú pre slovensképodniky?Práve projekt Európske podnikateľské ocenenia,ktoré boli po prvýkrát vyhlásené EKv minulom roku, je v súčasnosti veľmi aktuálny.Organizuje ho DG Enterprise v spoluprácis Výborom regiónov. Na Slovensku hozastrešuje naša agentúra a Euro Info Centrum.Európske podnikateľské ocenenia sazameriavajú na ocenenie a vyzdvihnutie iniciatíva projektov verejných inštitúcií (miest,obcí, regionálnych združení apod.), prípadneverejno-súkromných partnerstiev, ktoré podporujúzlepšenie podnikateľských podmienokna miestnej a regionálnej úrovni.Všetky slovenské miestne a regionálne inštitúcie,združenia atď. budú mať opäť možnosťzapojiť sa do druhého ročníka súťažea nasledovať príklad obce Slovenský Grob,ktorej projekt Husacina v Slovenskom Grobebol vyhodnotený ako jeden z najoriginálnejšícha najinšpirujúcejších miestnych iniciatív,podporujúcich podnikateľov v regiónea vlani získal Špeciálne uznanie poroty. Súčasnebol prezentovaný na národnej a európskejúrovni ako dobrý príklad pre ostatnémestá a obce v EÚ, ako sa dá využiť a skĺbiťmiestna tradícia s podnikateľskou aktivitou.■ Ktoré výnimočné aktivity slovenských regiónovby ste mohli ešte vyzdvihnúť?Každý náš región je špecifický a má sačím pochváliť. Preto by sme radi povzbudilinositeľov lokálnych a regionálnych iniciatíva projektov, aby sa nebáli osloviť našu agentúruso svojimi projektmi. Radi by sme upozornilinajmä na ich aktivity v cezhraničnejspolupráci so susediacimi regiónmi, iniciatívypri vytváraní a zlepšovaní podnikateľskéhoprostredia (tvorbu priemyselných parkov,lokálnych združení na podporu podnikaniaapod.) a v neposlednom rade na využitie originálnych,pre daný región typických tradíciia zvyklostí, ktoré sa snažia využiť v prospechvšetkých obyvateľov obce a na zvýšenie ichživotnej úrovne.■ Aké problémy vidí agentúra v podporepodnikania najmä pre malé a stredné podnikyna lokálnej a regionálnej úrovni?Najzávažnejším je financovanie regionálnychaktivít. Žiaľ, MH SR nezaradilo aniProgram vzdelávania a poradenstva pre MSPdo programovej štruktúry na rok 2007. Pritommáme na to vybavené štruktúry – centrá,administratívne kapacity, no niet dostatokzdrojov. Na schválenie čaká aj programvzdelávania podnikateľov o financovaní rizikovéhokapitálu.■28 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

NEOGRAFIA, a. s.,POKRAČUJE V POZITÍVNYCHTRENDOCHS martinskou Neografiou sa čitatelia EUROREPORTU plus nestretajú prvýkrát. Článkyv nedávnom období informovali o nových moderných investíciách, postavení na trhocha o dianí v tejto najväčšej slovenskej tlačiarni. Aj rok 2006 priniesol mnoho noviniek.Po dlhom období personálnej stability došlo k zmenám, ktoré súvisia s odchodmido dôchodku. Od 1. 4. 2006 bol menovaný do funkcie generálneho riaditeľa Ing. MilanSporka a nahradil Ing. Alexandra Lilgeho, ktorý momentálne pôsobí v Neografii akopredseda predstavenstva. Ing. Milan Sporka patrí medzi skúsených polygrafov. Do Neografienastúpil v roku 1978. Prešiel riadiacimi funkciami v oblasti techniky a investícií.V nadväznosti na túto zmenu boli menovaní do nových funkcií ekonomický a technickýriaditeľ. Personálne zmeny nezasiahli negatívne do chodu firmy, keďže všetci menovanísú dlhoročnými zamestnancami Neografie a ako zdôraznil predstaviteľ majoritnéhoakcionára, predseda Matice slovenskej Ing. Jozef Markuš, DrSc., jedným z kritérií pri ichvýbere bolo udržanie kontinuity doterajšieho pozitívneho vývoja v tlačiarni.Foto: archív■ Aké pozície má Neografia, a.s., na domácoma európskom polygrafickom trhu?Rok 2006 bol významný aj z podnikateľskéhohľadiska. Neografia realizovala výrobkyv hodnote 2,014 mld. Sk a stala sa tak prvoutlačiarňou na Slovensku, ktorej sa podariloprekročiť dvojmiliardovú hranicu. V stave,keď polygrafia vo vyspelých štátoch svetastagnuje, možno považovať tento výsledokza výborný. Hospodárenie bolo negatívneovplyvnené zostrujúcim sa konkurenčnýmprostredím na Slovensku, ale aj v EÚ. V poslednýchrokoch ovplyvňujú európsky polygrafickýtrh, tak ako aj na iné odvetvia priemyslu,konkurenti z Číny. Európska únia užv niektorých oblastiach reagovala opatreniami,ktoré brzdia import z tejto krajiny. V polygrafiisa tak zatiaľ nestalo napriek tomu, žemnohí naši zákazníci – vydavatelia presunuliaž 30 % svojich zákaziek do čínskych tlačiarní.Všetky tieto vplyvy vyústili do veľkéhotlaku zákazníkov na úroveň cien a nútilimanažment hľadať rezervy v nákladovýchpoložkách.Neografia bola ešte v deväťdesiatych rokochminulého storočia typickým výrobcomkníh, ktoré vtedy predstavovali až 90 % jejprodukcie. Po významných spoločenskýchzmenách došlo aj k výraznému obohateniupolygrafického trhu. Po nástupe mnohýchnových časopisov prišli požiadavky zákazníkovna reklamné tlačoviny. Neografia reagovalana tento vývoj náročnou zmenou v technologickomvybavení, organizácii práce, alehlavne bolo potrebné preškoliť mnohých zamestnancovna nové profesie. Tento náročnýproces sa podarilo zvládnuť a v minulomroku bol celkový objem realizácie rozdelenýdo 38 % v sortimente kníh, 29 % v časopisocha 33 % v reklamných tlačovinách. Takmer60 % produkcie bolo na export, hlavne doštátov EÚ. Na ziskovosť tejto produkcie malonegatívny vplyv posilňovanie kurzu Sk.Neografia je jedným z najväčších zamestnávateľovv Žilinskom kraji. V súčasnostimá 908 pracovníkov. Do zvyšovania kvalifikácieneustále investuje nemalé finančnéprostriedky, pretože vývoj polygrafie v technologickej,ale aj manažérskej oblasti je stáleveľmi intenzívny.Najväčšia investícia v histórii tlačiarnebola spustená do prevádzky 4. 8. 2006. Nákupnového vysokovýkonného rotačnéhotlačového stroja Lithoman 3, výstavba halya doplnkové zariadenia stáli viac ako 10 mil.eur. Svojimi parametrami a efektívnou tlačourôznych formátov produktov, bude môcť Neografialepšie uspokojiť svojich náročných zákazníkovna Slovensku aj v zahraničí. Celúnáročnú investíciu financovala z vlastnýchzdrojov, ale hlavne za pomoci banky. Tu jepotrebné spomenúť, že na finančne podobnúinvestíciu luxemburskej tlačiarne v LadomerskejVieske prispeje slovenská vláda cca200 mil. Sk, čím výrazne znevýhodní všetkyslovenské tlačiarne na našom malom trhu.V tomto roku získala Neografia v privatizačnomprocese tlačiarne Kultúra v BáčskomPetrovci (Vojvodina v Srbsku) majoritné postavenie.Je to jej prvá investícia do polygrafiev zahraničí a Neografia chce týmto preniknúťna balkánske trhy.V lete úspešne prebehol upgrade informačnéhosystému Microsoft Business SolutionNavision, prostredníctvom ktoréhozískala ďalšiu konkurenčnú výhodu hlavnev efektívnejšom riadení a využití informácií.Foto: J. GavuraSlávnostné uvedenie do prevádzky nového tlačovéhostroja za účasti prezidenta SR Ivana Gašparovičaa hostí.■ Aké trendy očakávate v knižnej produkciia aké má Neografia plány na tento rok?Aj keď bol r. 2006 veľmi náročný a znamenalvýznamné zmeny, náročnosť r. 2007nezaostane za rokom predchádzajúcim. Nákupnového tlačového stroja si vyžiada ďalšiefinančne náročné investície do dokončujúcejvýroby. Naďalej budeme rozvíjať výrobuvšetkých sortimentov polygrafických výrobkovpatriacich do portfólia našej výroby,s dôrazom na výrobu reklamných tlačovína periodických publikácií. Staviame aj naperspektívnosť a neopakovateľnosť knižnejvýroby, ktorá naďalej bude patriť k dôležitýmhráčom a sekundantom mediálnej komunikácie.Stabilizácia tuzemského a rastzahraničného knižného trhu naše úvahypotvrdzujú. Privítali by sme zníženie DPHna produkciu kníh, čím predpokladáme, žeby sa kniha ešte viac priblížila k čitateľomvšetkých generácií.Zvýšenie kapacity tlače prinesie množstvonových zákaziek, ktoré bude musieť získaťa vyrobiť ten istý počet zamestnancov. Celkovýobjem realizácie je plánovaný na 2,25mld. Sk a tento plán nie je možné splniť bezvýnimočného úsilia v Neografii. Rovnako, bamožno ešte viac, o úspechu rozhodne spoluprácas okolím, či už sú to naši zákazníci, dodávatelia,banky a štátne orgány, ako aj stabilitapodnikateľského prostredia.■30 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ponúkame vám riešenia: • predaj, modernizáciu a servis počítačov a príslušenstva• správu a údržbu techniky a programového vybavenia(outsourcing)• návrh, montáž, údržbu počítačových sietí LAN a WAN • podnikové informačné systémy(jednoduché, podvojné účtovníctvo) • vedenie účtovníctva a spracovaniemiezd firmám, živnostníkom • webdizajn – návrh a realizácia,výroba www stránok Cetus ® , spol. s r.o.Košická 37, 821 08 Bratislava 2 Tel.: 02/5556 3036, 5556 3037, Fax: 02/5556 3037, e-mail: info@cetus.sk Podrobnejšie informácie získate od našich pracovníkov alebo na www.cetus.sk

ROZVOJ INFORMAČNÝCHTECHNOLÓGIÍ NEPOZNÁLIMITYZačiatkom tohto roka sa dve známe slovenské spoločnosti, ktoré pôsobia v oblastiinformačných technológií (IT), spojili do jednej firmy. Ide o DATALAN, a. s., a AbilityDevelopment SK, a. s. EUROREPORT plus sa na dôvody a očakávané dôsledky tohtokroku opýtal generálnych riaditeľov oboch spoločností: Miroslava Melicherčíkaz DATALANu a Miroslava Nováka z Ability Development SK, ktorí sú aj vrcholovýmimanažérmi nového DATALANu, a. s.M. Melicherčík: Samozrejme mámeambíciu posilniť naše postavenie na trhuv Českej republike, kde už máme svoje aktivity,ale aj preniknúť na ďalšie trhy. Cestya spôsob máme zatiaľ rozpracované v alternatívacha je možné, že ako najvýhodnejšieriešenie sa ukáže akvizícia firiempôsobiacich na týchto trhoch. Na konkrétnychriešeniach intenzívne pracujeme.■ Existujú vo vašom portfóliu produkty, ktoréste mali spoločné a tiež také, ktoré boliodlišné a aj z toho môže nová spoločnosť ťažiť?M. Novák: Prebieha prvé kolo fúzie. Samozrejme,niektoré naše služby sa líšiliv hardvérovej aj v softvérovej oblasti, v ichvývoji či v poskytovaní služieb. Obe spoločnostiprinášajú svoje riešenia a službydo nového DATALANu a v druhom koletu budú nové veci, ktoré vyplynú zo stratégie.Môže ísť o investičné projekty aleboakvizície.M. Melicherčík: Spoločná bola najmäčasť softvérových riešení (Enterprise ContentManagement, Business Process Managementa Portál), ktoré budú kľúčovouoblasťou služieb aj v novom DATALANea ďalej budeme rozvíjať aj oblasť info-komunikačnýchriešení, ktoré boli silnejšierozvinuté DATALANe a rovnako aj oblasťsoftvérového vývoja, ktorý bol dobreetablovaný v Ability Development SK.O tom ako pokryjeme oblasti, ktorým smesa doteraz nevenovali, ale vidíme v nichpotenciál rozvoja, definitívne rozhodnemev najbližších dňoch.■ Prečo sa uskutočnila fúzia týchto dvoch firiem,známeho DATALANu, ktorý pôsobí nanašom trhu prakticky od revolúcie, a troškamladšej spoločnosti Ability DevelopmentSK?M. Novák: Je na to viacero dôvodov. Obespoločnosti sa navzájom veľmi dobre poznajúa dlho pôsobia na trhu. Ide o sesterskéfirmy s niektorými veľmi podobnýmiriešeniami a službami, spôsobom komunikácieso zákazníkmi, prípadne ich určitýmprienikom. Zámerom fúzie je určitá konsolidáciado jednej väčšej silnejšej spoločnostis väčším know-how, ktoré v našomprípade tvoria najmä ľudia. To znamená,že chceme na trhu upevniť postavenie silnejslovenskej spoločnosti, ktorá by malabyť v rebríčku prvých piatich slovenskýchtop firiem. Názov „novej“ spoločnosti jeDATALAN, a. s.M. Melicherčík: Očakávame, že fúzia firiemprinesie najmä vyššiu efektivitu v pôsobenínového DATALANu na trhu. Z tohoby mali vyplynúť pozitívne efekty pre našichzákazníkov, zamestnancov, partnerovaj akcionárov. Logickým dôsledkom synergickéhoefektu fúzie by mala byť vyššiakvalita služieb, rozšírenie portfólia a komplexnostiposkytovaných služieb, zvýšenievýnosov, zníženie nákladov, a tým zvýšeniespokojnosti pre všetkých zainteresovaných.■ Má fúziou vzrásť aj vaša schopnosť konkurenciena Slovensku?M. Novák: Áno. Je to naším cieľom.Momentálne budeme preskupovať silyv oboch pôvodných spoločnostiach tak,aby sme boli v Slovenskej republike dobrýmikonkurentmi existujúcich spoločnostípodnikajúcich v oblasti IT a aby z tohomal výhody zákazník, ktorému chcemepriniesť nové typy služieb, nové riešeniaa poskytovať mu lepšiu podporu.■ Máte ambíciu prenikať aj a zahraničný trh,či už sa tam aj pohybujete?Foto: archív■ Značka Ability Development SK sa týmtokrokom stratí z trhu?M. Novák: Nebude už na trhu figurovať.Pre nás je DATALAN dobrou a známouznačkou na IT trhu a práve to chceme čonajviac využiť. Ability Development SK jeuž na trhu dvanásť rokov, ale jej značkanebola tak výrazne etablovaná ako značkaDATALAN. Nepovedal by som však,že „vtečie“ do nového názvu. Pracujemena nových marketingových aktivitách, novomlogu, na nových vizuálnych prvkocha spôsobe oslovovania zákazníkov a partnerovtak, aby vznik nového DATALANubol vnímaný ako fúzia.■ Ako vidíte perspektívu nového DATALA-Nu?M. Novák: Spoločnosť bude mať približne240 pracovníkov a o dôveru klientov,ktorých mali obe spoločnosti, sa budemesamozrejme usilovať aj naďalej. Boli bysme však zlí manažéri, ak by sme nezískavaliaj nových strategických zákazníkova obchodných partnerov, čo je naším dôležitýmcieľom.M. Melicherčík: Na perspektívu novéhoDATALANu sa pozerám cez prizmu rozvojaekonomiky na Slovensku, cez prizmurozvoja IT na Slovensku a cez prizmu potrebyzvyšovania efektívnosti na všetkých32 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

úrovniach a vo všetkých oblastiach. Z tohomi jednoznačne vyplýva, že potenciál narozvoj je dostatočný a je len na našej šikovnostiako ho dokážeme využiť.■ Ako vidíte budúcnosť iných menších spoločnostís rovnakým predmetom činnosti,teda tých, ktoré na Slovensku fungujú v oblastiinformačných technológií, ale majú menšíobrat – budú sa musieť v budúcnosti spájať?M. Novák: Je to jedna z možností, aleťažko možno tento spôsob výberu ichexistencie predpokladať. Fúzie budú istotneešte pokračovať bez ohľadu na to,či pôjde o spoločnosti podnikajúce v oblastiIT alebo v inom. Súvisí to s určitýmpostavením na trhu, teda je to o dostatkukapacít, know-how, kvalite a vzdelanípracovníkov, o tom, či firmy majú záujemzískavať väčšie a bonitnejšie zákazky.Malé firmy budú pôsobiť na menších zákazníkov,ktorí sú pre ne aj cenovo výhodní.Väčšie podniky si budú vyberať väčšíchobchodných partnerov s ohľadom naich postavenie na trhu a referencie a kvalitu,ktoré majú. Teda trh v oblasti IT samôže v budúcnosti rozdeľovať na väčšiea menšie spoločnosti. Pripúšťam, že maléspoločnosti, ktoré existujú alebo aj budúvznikať, budú viac špecializované na určitédruhy jednotlivých produktov aleboriešení a potom ich môžu tiež väčšie spoločnostiakvizovať.M. Melicherčík: Trh je dostatočne pestrýa členitý, a preto dočasne poskytujemožnosť pôsobiť paralelne firmám poskytujúcimkomplexné IT služby – a takou jeaj DATALAN – a firmám, ktoré sú špecializovanéna konkrétnu oblasť činnosti.Vždy budú existovať firmy patriace dojednej aj druhej skupiny a vždy bude existovaťsnaha veľkých hráčov kúpiť menšiespoločnosti aj s ich trhom a snaha menšíchspoločností rozšíriť oblasť svojho pôsobeniado iných oblastí a na iné trhy. Takžepredpokladám, že ďalšie fúzie a akvizíciebudú pokračovať a pokladám to za úplneprirodzený jav.■ Jednou z priorít Európskej únie a Slovenskejrepubliky je rozvoj IT a čo najvyššia informatizáciaspoločnosti. Poskytujete verejnejspráve v tomto smere svoje služby?M. Novák: Medzi našich partnerov patriaorganizácie verejnej správy. Možnospomenúť napríklad niekoľko vyššíchúzemných celkov, Bratislavský a Nitrianskysamosprávny kraj, niektoré ministerstvá,Zbor väzenskej a justičnej stráže, Generálnuprokuratúru a iných. Pri nich implementujemešpecifické riešenia. Do riešeniaproblematiky informatiky je určenáaj časť finančných prostriedkov z fondovEurópskej únie v rokoch 2007 až 2013. Budemesa uchádzať o poskytovanie služieb,na ktoré sú tieto peniaze určené. To je jedenz potenciálov na ďalšie rozširovanienašej spoločnosti.M. Melicherčík: Už v minulom programovacomobdobí sme realizovali niekoľkoprojektov financovaných z prostriedkovEÚ. Organizácie verejnej správy dosahujúvýrazný podiel na našom obrate a aj v budúcnostisa budeme uchádzať o tento zaujímavýsegment trhu. Chceme sa výraznepodieľať na budovaní eGovernmentu naSlovensku, napr. prostredníctvom projektudigitálna vláda, ktorý už dnes realizujemena Úrade vlády SR a ktorý by smev budúcnosti chceli rozšíriť aj na ostatnéministerstvá a ústredné orgány štátnejsprávy, NR SR a prezidentskú kanceláriu.Ďalšou oblasťou nášho záujmu je digitalizáciapamäťových a fondových inštitúcií,kde sa práve ráta s masívnym využívanímprostriedkov z fondov EÚ.■ Jedným z problémov verejnej správy je,obrazne povedané, informačný guláš, ktorýznemožňuje efektívnu vzájomnú komunikáciumedzi jednotlivými súčasťami verejnej správya potom smerom k občanovi. Ste zainteresovanína jeho riešení?M. Novák: Historicky sme riešili a ešte sazaoberáme projektom na zabezpečenie výmenykomunikácie medzi silovými rezortmi.Vami spomenutý „guláš“ sú historickystanovované priority rezortov a úradov,keďže v tom období neexistoval odbornýgarant, ktorý by zastrešoval budovanie informačnýchsystémov a riešení, určoval spôsobkomunikácie, výmeny dát a ich obsah.Minulý rok sa rozbehol projekt portál verejnejsprávy, ktorý naznačuje určitý spôsobkomunikácie a výmeny dát medzi jednotlivýmiministerstvami. Ale vzhľadomna to, že táto problematika sa nerieši prioritnea flexibilne na základe jednotlivýchpožiadaviek, je potrebné, aby hlavne vládaurčila priority aj z pohľadu ďalšieho rozvojainformatizácie a samozrejme, jednotlivéIT spoločnosti majú eminentný záujem dotohto riešenia vstúpiť. Musia však vedieť,aká bude stratégia, čo je potrebné komunikovať,akým spôsobom sa budú vymieňaťdáta od najvyššej až po najnižšiu úroveň.Sú tu firmy, ktoré rady a spoľahlivo budútieto úlohy riešiť.■ Ako vidíte možnosť čo najrýchlejšieho priblíženiaobčanov a verejnej správy prostredníctvominformačných technológií?M. Melicherčík: Riešenie tohto problémunie je až také zložité ako by sa mohlozdať. Podľa mňa je to len otázka dobréhoČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiriadenia a dostatočného finančného zabezpečenia.V programovacom období 2007až 2013 je z prostriedkov EÚ na informatizáciuvyčlenených cca 40 mld. Sk. Je todostatok prostriedkov na urobenie zásadnéhoprielomu aj v oblasti zlepšenia komunikácieorgánov verejnej správy s občanom,aj v oblasti nastavenia procesov tak,aby komunikácia bola efektívnejšia, rýchlejšia,pohodlnejšia a v neposlednom radeaj lacnejšia. Nevyhnutnými predpokladmisú zavedenie širokopásmového pripojeniana internet a vytvorenie komunikačnýchmechanizmov vnútri štátnej správy, alei samosprávy a vytvorenie elektronickýchslužieb verejnej správy (všetky sú už dnesidentifikované v cestovnej mape zavádzaniaeGovernmentu na Slovensku).M. Novák: Treba si rozdeliť občanov natých, ktorí majú možnosť prístupu na internetako hlavné komunikačné médiuma na tých, ktorí túto šancu nemajú. Analýzytrhu preukazujú, že ľudí, ktorí nemajútúto možnosť a ani vedomosť internet používať,je ešte stále veľmi veľa. Výnimkousú, samozrejme, veľké mestá, Bratislava,Nitra, Trnava, Banská Bystrica, Zvolen, Žilina,Košice a ešte Prešov. Ale vo zvyšnej,drvivej časti Slovenska, ľudia nemajú takýsociálny a často ani osvetový status, abybol pre nich internet samozrejmou potrebou.Aj tu si však treba určiť priority predovšetkýmna inštitucionálnej úrovni.■ Kde sú limity používania IT a kedy na nenarazíme, ak berieme do úvahy fakt, že vývojje mimoriadne rýchly a Slovensko je v rámciúnie na chvoste ich zavádzania a využívania?M. Novák: Nazdávam sa, že momentálneani neexistujú. Stačí sa pozrieť na energetickézdroje, ktoré sú ešte na dlhé rokya už existujú ich alternatívy. Tak je to ajv oblasti informačných technológií, limitynepoznáme a ani sa o nich nedá hovoriť.M. Melicherčík: Limity v používaní IT súpodobne ako v iných oblastiach ľudskéhoživota len v ľudskom myslení. Keď zoberiemedo úvahy, že hybnou silou ľudskéhopokroku boli väčšinou bieda a lenivosť, taklimity sú v podstate neobmedzené, lebo lenivosťvšeobecne a bieda vo väčšej častisveta sa zväčšujú a IT môžu byť riešenímpre jednu aj druhú oblasť.■ DATALAN sa už roky podieľa na organizovanírozličných konferencií a workshopov. Čopripravujete v tejto oblasti na rok 2007?M. Melicherčík: V máji zorganizujemekonferenciu A4U (Ability for you), ktorábola doteraz najväčšou akciou tohto typu,akú organizovala spoločnosť Ability DevelopmentSK. Bude to konferencia o najnovšíchtrendoch a úspešných riešeniachv oblasti softvérových riešení. A v októbrizorganizujeme už 6. ročník konferenciei2s – informatizácia slovenskej spoločnosti,ktorá sa bude venovať víziám a trendomv oblasti informatizácie a využitiu softvérovýchriešení v tomto procese.■Február 200733

Konfederácia odborových zväzovKOMUNIKÁCIA SO SÚČASNOUVLÁDOU JE DIAMETRÁLNEODLIŠNÁRozhovor s novozvoleným prezidentom Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SRPhDr. Miroslavom Gazdíkom pripravil Ladislav Skrak.■ Na základe výsledkov volieb na sneme KOZv októbri 2006 ste začali pôsobiť vo funkciiprezidenta KOZ SR. Čo pre vás znamená prácav KOZ?Myslím, že kolegovia odborári a predsedoviaOZ ma poznajú dostatočne dlho, abymohli posúdiť, a v danom okamihu správnerozhodnúť, či stavili na toho správneho človekaalebo nie. Vo vrcholovej politike odborovpôsobím v Bratislave od roku 1995. Nazačiatok to bolo vo funkcii podpredsedu OZ,a keď M. Mesiarik odišiel do vysokej politiky,v 1998 som prebral kormidlo Odborovéhozväzu pracovníkov baní, geológie a naftovéhopriemyslu, v ktorom som pôsobil aždo snemu 18. októbra 2006. Tam som dostaldôveru podstatnej väčšiny delegátov snemukonfederácie. Asi vnímali našu robotu a výsledkyv ťažkom odvetví baníctva, geológiea naftového priemyslu a myslím, že preto stavilina moju osobu.■ Pravdepodobne nebudete chcieť iba asistovaťsmerovaniam spoločenského vývinu.Preto nastalo previazanie s politickou stranouSmer. Ambíciou a vnútorným pnutímvšak bolo, aby odbory motivačne usmerňovaličinnosť všetkých politických strán, aby existovalavnútorná jednota. Ako z tohto hľadiskahodnotíte súčasnú situáciu a ako mienitepostupovať vy osobne?Treba povedať, že v celej Európe odboryinklinujú trošku viac k sociálnodemokratickýmstranám, ktoré majú skoro totožné alebopribližne rovnaké programy. To isté platíaj na Slovensku. Program konfederácie je veľmiblízky strane Smer-sociálna demokracia,a preto aj v podstate vznikala dohoda, aj keďv minulosti sme oslovili všetky parlamentnéstrany s ponukou na určitú spoluprácu.Veľmi blízko malo k nám aj Ľudová strana--HZDS, ako aj SNS, komunikácia prebiehalav podstate s týmito stranami. Národ v každejkrajine hodnotí vládu cez konkrétnosti a stavsvojej peňaženky. Aj keď reformy, ktoré robilaDzurindova vláda, boli do určitej mierypotrebné, dávkovanie však malo byť asi postupné.Pretože ľudia mimo Bratislavy reformyvýrazne pociťovali na svojej koži, na svojejživotnej úrovni. Najmä reformu v zdravotníctve.Smer prišiel s čímsi novým a ľudia tozačínajú pozitívnejšie chápať. Svedčia o tomaj preferencie, ktoré táto strana v súčasnostimá. Konfederácia má dnes troška lepšiu pozíciu,pretože komunikácia so súčasnou vládouje diametrálne odlišná. A myslím, že komunikáciaje základom k všetkým úspechom,pretože sa dá predísť mnohým nedorozumeniam,skratom atď. Komunikáciaposúva veci dopredu. Nie sme naivní,že všetko, čo budeme požadovať od vlády,nám vláda podá na zlatom podnose, keďžemá svoje obmedzené možnosti. Musíme hľadaťurčitý kompromis, a to najmä v spojitostiso snahou o zavedenie eura od 1. januára2009. V našom priestore budeme musieť zrejmeveľmi seriózne pristupovať, aj vláda, aj zamestnávatelia,a rovnako aj odbory, aby smespĺňali požadované kritériá a efektívnym spôsobomto zabezpečili. Takže uvažuje sa o paktestability, o nejakej generálnej dohode. Alevšetko je to zatiaľ len v rovine príprav, alebotakýchto vstupných úvah, ale ku konkrétnostiamsa budeme musieť ešte iba dopracovať.Takže toto sú veci, ktoré sme začali diskutovať.No a vzniká teraz aj priestor, v ktoromchceme novelizovať sociálne zákony, týkajúcesa slovenských ľudí, zamestnancov, a samozrejmeaj odborárov. Zákonom roka jeZákonník práce. O ňom sa už mnoho popísalo.Mňa len mrzí, že novinári vnášajú do tohoaj určité politikum.■ Dopovedzme ten aspekt: Konfederáciaa strana Smer-sociálna demokracia. Je dostatokčasu, aby sa tie mnohé veci technickyzvládali, prerokúvali a precizovali?Keď som nastúpil do funkcie, bolo to takénie celkom šťastné riešenie, keďže skoro dvamesiace boli kvázi dvaja prezidenti, a pritomnefungoval ani jeden, pretože I. Saktor čerpaldovolenku a ja som nastúpil oficiálne doúradu, keď to tak nazvem, až 1. decembra,čiže bolo to také voľné pôsobenie a niektorévlaky, z môjho pohľadu, začali aj utekať. Požiadalisme preto predsedu strany Smer o prvéstretnutie, kde sme si dohodli systém komunikácie,vyznačili sme, ktoré informačnékanály sú cez príslušné ministerstvá troškuupchaté, ako to signalizovali predsedovia našichodborových zväzov, takže sme si dohodlispôsob spolupráce, že sa budeme pravidelnestretať pred zasadnutiami Národnej radySR. A tento princíp sa v podstate dodržiava,resp. hľadáme takto spolu určité východiská.Určili sme si styčné osoby po línii vládneji straníckej. Boli určení takí, možno povedať,Foto: M. Nemecgaranti sociálneho dialógu. Takže toto celkomdobre funguje.■ Aké sú medzinárodné horizonty odborárskejpráce, najmä z hľadiska zastúpenia KOZSR v orgánoch európskych a celosvetovýchodborových organizácií?Konfederácia odborových zväzov Slovenskejrepubliky je plnoprávnym členom Medzinárodnejodborovej konfederácie (ITUC),Európskej odborovej konfederácie (ETUC)a Odborového poradného orgánu OECD.Máme svoje zastúpenie vo vrcholových orgánoch,napríklad v generálnej rade Medzinárodnejodborovej konfederácie. Slovenskéodbory sú zastúpené v správnych radách významnýcheurópskych nadácií (Európskanadácia pre skvalitňovanie pracovných a životnýchpodmienok so sídlom v Dubline, Európskaagentúra pre bezpečnosť a zdravie sosídlom v Bilbao). KOZ SR má svojich radcovv Európskom ekonomickom a sociálnom výborea poradcov vo výboroch a pracovnýchskupinách Európskej komisie.■ Odbory musia mať svoju autoritu. Predpokladám,že nastupuje obdobie, keď autoritaodborov bude rešpektovaná ...Ja tomu chcem veriť. Už teraz sa zamýšľam,že za posledných osem rokov tu boliprvé máje z pozície tribún a vyhlásení, štrajkova blokácií diaľnic a hraničných priechodov.Myslím si, že nastáva trošku iná kultúra,a aj komunikácia, a to samozrejme aj v povaherozhodnutí vlády, aj v prísľuboch občanom.A tie prvé kroky, ktoré urobila za päťmesiacov, ľudia pozitívne vnímajú. Takže budemelen chcieť, aby sa maximum tých prísľubov,ktoré sú v programovom vyhlásenívlády, podarilo naplniť. Viem, že to nebudeza prvý rok vládnutia, pretože je tam štvorročnéobdobie. Treba to, ako sa povie, rozfázovať,a našim ľuďom aj povysvetľovať, žek niektorým veciam musíme byť ešte troškutolerantní, aby sa aj národné hospodárstvopozviechalo, a samozrejme aby sa aj zamestnanosťvyvíjala pozitívne.■34 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Matica slovenskáSLUŽBA KULTÚRNYMA NÁRODNÝM ZÁUJMOMSLOVENSKEJ REPUBLIKYRozhovor s predsedom Matice slovenskej Ing. Jozefom Markušom, DrSc.,pripravil Ladislav Skrak.■ Uplynulý rok, resp. konštituovanie novejvládnej garnitúry vytvorili pre činnosť Maticeslovenskej nové pomery. Má zmena v skladbevládnych politických strán hlbší dosah na pôsobenieMatice slovenskej?Nuž, sám rok 2006 bol už takpovediacrokom prechodným, ba zlomovým v najnovšíchdejinách Matice slovenskej. Predním však bolo doslova biblických sedemchudobných a hladových rokov 1999 –2005, ktoré nielen z aktuálneho hľadiska,ale aj z hľadiska celej matičnej histórie patrilik najťažším. Rok 2007 bude konečnerokom normálnym, ba ak to sformulujemeoptimisticky, normálne žičlivým, žičlivýmnie pre akési imaginárne matičné ambície,ale pre jej službu národným i patriotickýmkultúrnym a duchovným potrebám i potrebámprejavovania aj prehlbovania slovenskeji slovensko-svetovej spolupatričnosti.Aby som sa však aspoň na chvíľu vrátilk číslam. Štátny príspevok na činnosťMatice slovenskej sa reálne vracia k úrovniroka 1999, ktorý nebol pre nás prajnýmrokom, a prinajmenej tretinu výdavkov nasvoju zákonom vymedzenú činnosť budeMatica hradiť z neštátnych zdrojov. Nepôjdeteda o rok hojnosti či nebodaj prepychu.Predsa však to bude rok, v ktorom sa budememusieť menej zapodievať a sústreďovaťna záchranu a ochranu, viac sa budememôcť zaoberať tvorbou a rozvojovými predpokladmi,podčiarkujem, tvorbou a rozvojovýmiotázkami súvisiacimi so životnýmizáujmami SR.■ Rok 2006 bol aj rokom jubileí – ĽudovítaŠtúra, Karola Kuzmányho a mnohých ďalšíchosobností Slovenska. Aký bol podiel Maticeslovenskej na pomníkových a memoriálnychaktivitách roka 2006?Pre pamäť národa v oblasti široko i hlbokochápaných memoriálových aktivít rôznychforiem urobila Matica slovenská zovšetkých subjektov najviac a predsa je tohocelkovo na Slovensku málo. Ak nás poniektoríkritizujú, že sa „príliš“ venujeme týmtoaktivitám, chcel by vlastne, aby nebolo aniFoto: M. Nemecto málo, aby sa to zredukovalo na nič. Aleto by naozaj nebolo asi dobré, ani kultúrne,slúžilo by to len na popieranie našej historickeja kultúrnej kontinuity. Národ bezpoznania a poznávania svojej minulosti jeaj národ bez budúcnosti, národ nevďačný,nepoučený a slepý. Prevažná väčšina našichvelikánov za svoje obete, za svoje často veľkýmodriekaním a utrpením vykupovanédielo za svojho života nedostala zaslúženúvďaku. Má to pokračovať i po smrti, takpovediacna večné veky?! Ale potom budei s nami, súčasníkmi, zle, veľmi zle, zle navečné veky!Slovensko nenašlo zatiaľ adekvátny pomerani k svojim štátnym sviatkom a k inýmnašej pozornosti hodným výročiam a jubileámudalostí a osobností. Pritom našou matičnoui mojou osobnou ambíciou vždy bolochápať národné slávnosti ako obsažnú kultúrnuudalosť, nie ako dačo, čo treba „odfajknúť“,nie ako aktivitu, vonkajškovo azdaaj pekné, ale bez vnútorného obsahu, naopak:išlo o to, využiť slávnosť pripamätúvaniasi na ponor, na cestu každého z nás ísťsám do seba, a najmä obsahovo konfrontovaťpripamätúvané s dneškom a so slovenskoubudúcnosťou.Pokiaľ by som mal spomenúť memoriálovépodujatia (nezriedka spojené aj s hmotnýmsubstrátom – pomníkom, bustou či pamätnoutabuľou), musím povedať, že okremĽ. Štúra a K. Kuzmányho sa dotýkali napríkladM. Rázusa (Brezno), M. Bakulínyho a J.Francisciho (Rimavská Sobota), M. R. Štefánika(Slovenské Nové Mesto), biskupa F. F.Ruppeldta (Žilina), jazykovedca S. Cambela(Slovenská Ľupča), ale aj A. Pietra (Martin)a dvoch bývalých predsedov Matice slovenskejJ. Vanoviča a J. Janošku (Bratislava). Memoriálovéaktivity, pravdaže, presiahli hraniceSlovenska. Zo zahraničných spomeniemaspoň srbský Báčsky Petrovec (K. Kuzmány),talianske Oriolo Romano (J. C. Hronský),chorvátsky Ilok (biskup A. Vereš) a Rijeku(S. H. Vajanský). Toto je, prirodzene, len zlomoknašich celkových aktivít venovanýchpestovaniu pamäti národa v roku 2006.■ Stále dôležitejším a aktuálnym sa stanedosah Matice slovenskej na rozvíjanie kultúrnycha vzdelávacích aktivít Slovákov v zahraničí.Podarí sa vám získať ministra zahraničnýchvecí, aby sa aj rezort zahraničných vecíaktívne chopil týchto národno-formatívnychideálov a úloh?Matica slovenská chápe náročnosť, aktuálnosťi historickosť tejto úlohy a je na jejplnenie pripravená. Navyše, chceme jej plneniespojiť so šírením poznatkov o Slovensku,slovenčine, slovenskej kultúre a prírode,o slovenských ľuďoch, teda v tom najlepšoma najhlbšom zmysle propagovať našu vlasťa jej hodnoty. Pokiaľ ide o ministerstvo zahraničnýchvecí, vôbec nepochybujem o jehopozitívnom prístupe k tejto problematike.Na druhej strane je to špecifická problematikaa špecifická aj z hľadiska základných úloha základného postavenia Ministerstva zahraničnýchvecí SR.■ Aké predpokladáte zmeny v prístupe Ministerstvakultúry SR k činnosti a požiadavkámMatice slovenskej?Odklad neznesie program nápravy a inovácievytýčený posledným matičným valnýmzhromaždením. Neznesie odklad to, že Maticanemá prístup k svojim vlastným zbierkam;do svojej historickej prvej budovy napriekdohode o spoločnej správe tejto budovysa môže dostávať len na základe žiadostiv každom jednotlivom prípade a hovorí sa leno „výpožičkách“ týchto matičných priestorov(výpožičkách matičných priestorov pre Maticu!);neznesie odklad ani to, že – opäť napriekdohode – je v nedohľadne ŠtudovňaMatice slovenskej v tretej matičnej budovena Hostihore. Verím, že Ministerstvo kultúrySR nájde pozitívny prístup – ani nie takk požiadavkám Matice slovenskej, ako k svojimvlastným písomným záväzkom, ktoré zatiaľnie sú naplnené, a pomôže stať sa Maticislovenskej opäť plnokrvným pamätníkomslovenskej národnej kultúry.■ Ako zneli vaše želania adresované a venovanéSlovákom doma a v zahraničí, avšak ajďalším národnostiam v SR?V závere roka bude valné zhromaždenieMatice slovenskej, ktoré bude ďalej inovovaťnáš program s novým časovým horizontomdo roku 2010 a do roku 2013, roku 150. výročianašej Matice slovenskej. Rok slovenskejzvrchovanosti a spolupatričnosti, rok 2007,bude teda plný až preplnený matičným úsilím,matičnou prácou. V tomto kontexte prajemvšetkým tým, pre ktorých je táto prácaurčená a ktorých ste vymenovali vo svojejotázke, milostiplný rok, rok tvorivej prácei radosti z nej, radosti zo svojich blízkychi z pokroku našej Slovenskej republiky a celéhoslovenského sveta.■36 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

V i t a j t e v h o t e l i M O S T S L Á V YPredstavujeme Vám štýlový, kvalitne vybavený hotelv kúpeľnom mestečku Trenčianske Teplice, ktorý predstavuje ideálnespojenie kongresovej turistiky a oddychu.Súčasťou hotelového komplexu MOST SLÁVYsú vily MIRAMARE-CORFU, DEA a vila VERA.Nájdete tu komfortné ubytovanie, konferenčné služby, reštauráciu,kaviareň, wellness a mnoho ďalších služieb.NovinkyVÍKENDOVÝ RELAXAČNÝ POBYTChcete konečne zmeniť svoje stereotypnévíkendy? Potrebujete si oddýchnuť a zmeniťprostredie? Víkendový relaxačný pobytje určený práve pre Vás!Celkovú atmostéru hotela dotvára jedinečný MOST SLÁVYs menami významných osobností ocenených na medzinárodnomfilmovom festivale ARTFILM.Na Vašu návštevu sa tešíkolektív hotela Most SlávyHotel MOST SLÁVY*** • Ul. 17. novembra 11 • 914 51 Trenčianske TepliceTel.: +421 32 655 2054,56 • Fax: +421 32 655 2229recepcia@hotelmostslavy.sk • www.hotelmostslavy.sk

Štátny pedagogický ústav■ Aké sú konkrétne úlohy a poslanie vamiriadenej inštitúcie?Je to vedeckovýskumné pracovisko s celoslovenskoupôsobnosťou. Okrem množstvainých aktivít napríklad tvorí a experimentálneoveruje pedagogickú dokumentáciu prevšetky školy a školské zariadenia, zabezpečujeceloslovenské a medzinárodné meraniakvality výsledkov vzdelávania, vypracúvaštatistické analýzy zistených výsledkov, stratégiuučebnicovej politiky, plní úlohy štátnejpolitiky v oblasti rezortného výskumu, odbornea metodicky usmerňuje školy a školskézariadenia. Väčšina úloh, ktoré tentoústav zabezpečuje a realizuje má jedinečnýcharakter a nerobí ich žiadna iná inštitúcia.V uplynulých rokoch boli prioritami ŠPÚnajmä príprava nových maturít, Monitor,teda meranie kvality výsledkov našich deviatakov,medzinárodné merania a monitorovanievedomostí v rôznych oblastiach skrývajúcichsa pod skratkami PISA, TIMMS, PIRLSa SITES. Ide o merania kvality na veľkýchvzorkách žiakov, ktoré slúžia na porovnávanienašej práce s inými krajinami celého sveta.Tieto merania nastavujú zrkadlo nášmuškolskému systému a naznačujú aj, kde robímechyby a zaostávame za najlepšími.■ Témou mimoriadneho významu je určite ajobsahová prestavba v slovenskom školstve...To je skutočne mimoriadne vážna téma,a nielen pre Slovensko. V podstate niet v Európeštátu, kde by nebola táto téma aktuálna.Niekde prestavbu obsahu vzdelávaniauž zvládli a majú ju za sebou, niektorých toešte len čaká. V našich zemepisných šírkachsa robila obsahová zmena v školstve predtridsiatimi rokmi. Sústava učebných a študijnýchodborov bola prispôsobená systémusocialistického plánovania – študijné odboryboli úzko špecializované a bolo ich hádam dotisícpäťsto. Chceli sme a v podstate doterazplatí, že všetci žiaci majú vedieť všetko, bezohľadu na ich budúcu profiláciu a záujmy.Nové trendy hovoria o zásadnej zmene tejtofilozofie. Žiak by mal dostať spoločný zmysluplnýzáklad informácií a poznatkov a potomby mal mať možnosť sa profilovať podľasvojich budúcich záujmov a predpokladov.Foto: M. NemecŠKOLSTVO POTREBUJEKVALITNÝ OBSAHA DOBRÝCH UČITEĽOVŠkola a školstvo sú v neustálej zmene a pohybe. Každý úspešný školský systém pracujena inováciách, na permanentnom sebazdokonaľovaní. Pritom má na mysli vlastnéaktivity, ale aj medzinárodné a nadnárodné trendy a odporučenia. Kľúčovou inštitúciou,ktorá plní úlohy v týchto smeroch, je na Slovensku Štátny pedagogický ústav sosídlom v Bratislave. Jeho novým riaditeľom sa stal v októbri minulého roka PhDr. ĽubomírPajtinka, ktorý v posledných rokoch prešiel Ministerstvom školstva SR, ako aj riadenímKrajského školského úradu a Odboru školstva, kultúry, mládeže a športu Bratislavskéhosamosprávneho kraja. Oslovila ho Želmíra Chrenková.Nastaviť sa na túto novú stratégiu školstvanie je jednoduché a bude to aj pri intenzívnejpráci trvať viac rokov. Obsahová zmenanemôže byť samoúčelná, musí byť spojená ajso zmenou metód práce školy a učiteľa. Školamusí smerovať k dimenzii „priateľskej inštitúcie“pre všetkých, ktorí v nej pôsobia.Vylúčiť by sa mal direktivizmus v práci učiteľa,čo však neznamená, že v našich školáchprestanú platiť pravidlá. Profesor Zelina, aleaj ďalší rozpracovali tvorivo-humanistickémetódy práce školy pre najbližšie roky. Aksa má zmeniť obsah i metódy práce učiteľa,bude treba na to učiteľov v našich školáchpreškoliť. Súčasne sa musí zmeniť aj prípravabudúcich učiteľov na fakultách pripravujúcichučiteľov.■ V posledných rokoch sa meno vášho ústavunajčastejšie spomínalo v súvislosti s maturitami...Pri spúšťaní novej maturity sa v minulostistali niektoré chyby, ktoré však necitlivýmprístupom ministerstva spôsobili konfliktya konfrontácie s verejnosťou. Tým sa dosiaholstav, že vo verejnosti sa vytvorila náladaspochybňujúca maturitu. Je to škoda, lebomaturita a jej príprava sú skutočne náročnouvecou, do jej prípravy a realizácie sú zapojenéstovky ľudí. Slovenským problémom je, žesa zmenila forma maturity, ale obsah zostalstarý, lebo obsahová reforma je len v pláne.Verejnosť bude dôverovať maturite hlavnevtedy, ak maturita bude skutočne objektívnaa hlavne akceptovaná vysokými školami,ako základ k prijímaciemu konaniu. Súčasnematurita nemôže byť akousi hrou „na policajtova zlodejov.“ Nemôže byť o tom „za koľkýmimrežami a zámkami budú ukryté úlohy“a o tom, ako sa napriek tomu niekto permanentnesnaží o ich krádež. Pripomeniem, žejestvujú školské systémy, kde žiakom ani nenapadnev škole odpisovať, lebo je to neslušné.Verím, že k takémuto modelu sa raz dopracujemeaj u nás.■ Aký je podiel ŠPÚ pri zabezpečovaní externejmaturity a Monitora...Štátny pedagogický ústav je hlavným organizátorommaturít i Monitora, čo znamená,že nesie aj hlavnú zodpovednosť za procesich prípravy a realizácie. Ide o veľmi náročnéúlohy, na plnení ktorých sa v zahraničí podieľaoveľa väčší počet ľudí ako u nás.■ Akú úlohu by mal mať ústav pri tvorbe novéhoškolského zákona?ŠPÚ sa bude iste podieľať na prácach pripríprave nového školského zákona. Aj keďrozhodujúca zodpovednosť za prípravu tejtokľúčovej právnej normy pre oblasť školstvaje na ministerstve, naši odborníci nebudúpri jeho príprave chýbať. Obsahová reforma,model kariérneho rastu učiteľa, nový školskýzákon sa však musia pripravovať súbežne,aby na seba navzájom nadväzovali.■ Nepochybne priam rozhodujúcu úlohu máústav pri tvorbe základných pedagogickýchdokumentov, učebníc, čo treba v tomto smerezdokonaliť?Všeobecne možno povedať, že učebnice súdnes naozaj pod veľkou paľbou kritiky. Rodičia,ale aj viacerí učitelia kritizujú ich predimenzovanýobsah, ich náročnosť a prílišnáročnú terminológiu. Je skutočne pravdou,že niektoré učebnice nespĺňajú podmienkuprimeranosti veku, nespĺňajú didaktické zásady.V uplynulých dňoch sme začali s kvalitatívnymprehodnocovaním učebníc s tým,že ministerstvu odporučíme, kde treba pozastaviťvydávanie nových titulov, kde robiťreedície, kde nie a pripravujeme aj návrh navydanie viacerých nových titulov. Diskutujesa o tom, či vydávať nové učebnice na starýobsah a či by nebolo vhodnejšie počkaťs vydávaním niektorých učebníc až po obsahovejreforme aj za cenu, že v niektorýchprípadoch žiaci nebudú mať istý čas učebnicuk dispozícii. Príprava učebníc je náročnáa rozsiahla úloha. Vzhľadom na to, že náš pedagogickýtrh je v súvislosti s počtom žiakovv našich školách oveľa menší ako vo Francúzsku,Nemecku či Anglicku, je tu aj obmedzenámožnosť vydávania alternatívnych učebníc,teda viacerých učebníc, z ktorých by sirodičia s učiteľmi mohli vyberať tie najvyhovujúcejšie.Vážnym problémom je niekedynájsť autorov, hlavne dobrých autorov novýchučebníc.■38 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

MarketingMÔJ KĽÚČ K ÚSPECHU?ÍSŤ DOPREDU A NEVZDAŤ SASlovensko zaznamenáva mimoriadny boom mladých manažérov. Okrem kvalitnéhovzdelania sa väčšinou vyznačujú dravosťou a mimoriadnou pracovitosťou. Vnášajúdo firiem ducha nového tisícročia, založeného na informatizácii a túžbe uplatniť novéprogresívne veci. Medzi tými, čo sa podpisujú pod dobré výsledky svojej firmy, je ajMgr. Erik Mikurčík, managing director reklamnej agentúry MARK BBDO a zároveňriaditeľ firmy ARTHUR Real Estate. Zhovárala sa s ním Tatiana Jaglová.Erik Mikurčík má 31 rokov, študoval naFakulte manažmentu UK a neskôr v BerlíneMaster of Biznis Administration, manažérskysmer a marketing. Ešte pred štúdiomv Berlíne začal svoju profesijnú dráhu vo firmeOrange, kde mal na starosti predaj a komunikácius kľúčovými klientmi. Poznatkyz tejto práce mu pomohli v škole, a naopak.Napríklad predmet Vnútorný svet užívateľa,ktorý študoval v Berlíne, teraz v spojení sosvojimi skúsenosťami, vhodne využíva. Ponávrate zakotvil v reklamnej spoločnosti prepriamy marketing – MARK BBDO, oslovil honajmä spôsob práce tejto agentúry. Jej hlavnounáplňou je pripravovať reklamnú stratégiuna základe hĺbkových analýz, čomu satiež počas štúdia v Berlíne venoval. V komunikáciia reklame je hĺbková analýza rovnakodôležitá ako presné zacielenie na zákazníka,dobrá znalosť trhu a príprava na mieru šitejkomunikácie. Erik Mikurčík je presvedčený,že komunikácia so zákazníkom sa nemá zakladaťna intuitívnom hádaní, čo by zabraloa páčilo sa.■ Aký je v súčasnosti stav reklamy na Slovensku?Slovensko je malý trh, ale možno konštatovať,že reklama je na čoraz vyššej úrovni.Napríklad pred desiatimi rokmi sa majiteľfirmy rozhodol, čo bude povedzme na bilbordea nemyslel na to, že reklamu treba presnecieliť a vedieť, čo sa bude páčiť cieľovej skupine,ktorej je určená. V súčasnosti sa s reklamoupracuje odborne, skúma sa trh, jehopodmienky, potreby a záujmy klientov. Marketingje vysoko profesionálny a zakladá sana práci odborníkov.■ Ak vám niekto zadá reklamu, čo urobítev prvom rade?Spýtam sa klienta, kto je jeho prvoradý zákazník,ktorého chce osloviť a o čo mu ide.Môže si napríklad želať zlepšenie imidžusvojej firmy a jej výrobkov, lepšie vnímanieznačky alebo zvýšenie predaja. Na základeFoto: T. Jaglovátoho pripravíme stratégiu, samozrejme pohĺbkovej analýze stavu. Niekedy musíme informáciezískať vlastným prieskumom trhu,alebo vlastnými analýzami. To sú podmienkydobrého účinku reklamy.■ Iste máte niekoľko zaujímavých konkrétnychpríkladov...Napríklad – zadávateľ chce uviesť na trhnový automobil, začať ho predávať, informovaťo jeho vlastnostiach, chce, aby predaj bolúspešný. Musíme teda vedieť, do akej kategóriemáme auto zaradiť (do strednej, či vyššejtriedy), aká je v tejto oblasti konkurencia,treba spoznať klientov, ktorí by mohli maťzáujem práve o toto auto. Niektorá cieľováskupina preferuje bezpečnosť, iná najmäekonomickú stránku, niekomu ide o imidž,ktorý svojím autom získava atď. Teda hľadámekľúčový benefit, čo potom v komunikáciipoužijeme.■ Reklama sa však pohybuje aj v psychologickejoblasti. Niekedy sa niečo podarí, akbrnknete na tú pravú citovú strunu zákazníka.Myslím si, že dôraz treba dávať na hĺbkovúanalýzu, ale pravdou je, že niekedy sa niečomimoriadne vydarí hoci len správnou farebnoubodkou na reklamnej tabuli, hudbouv reklamnom spote, niečím, čo prekvapivozaujme. Je to, pravdaže, otázka psychologickýchznalostí, ale niekedy aj šťastia, či intuícietvorcov. Povedzme, že v dobrej reklametvorí 70 percent úspešnosti hĺbkové poznaniea tridsať intuitívny prístup tvorcu.■ Niektoré reklamy sú priam odpudzujúcoagresívne, či už hlasitosťou, alebo celkovýmpoňatím, iné naopak, sú také milé, že človekich rád vidí aj niekoľkokrát...To, či sa reklama vydarila, alebo nie, saukáže až vtedy keď sa spustí. Je pravda, žeak sa preruší nejaký zaujímavý film v televíziia zrazu sa premelie päť, šesť agresívnychreklám, strácate záujem a možno sa radšejprestanete pozerať a idete si uvariť čaj. Agresivitatak pôsobí proti svojmu určeniu.My sa rozhodne chceme takým veciam vyhnúť.Spomínam si na reklamu, ktorú robiloMARK BBDO pre Eurotel... Začínala sa slovamipadá sniežik padá... A tá mala medziľuďmi neuveriteľný úspech, čo sa odzrkadlilona komercii. Ale nie vždy, ak aj je reklamaemotívna a ľúbivá, vedie k zvýšeniu predajavýrobku. Niektorá reklama síce osloví celýtrh, teda ľudí v produktívnom veku, deti ajstarších, ale to neznamená ešte úspech výrobku,lebo ten je na niekoho zacielený.■ Nie ste len riaditeľom manažmentu v MARKBBDO, ale aj riaditeľom vo firme ARTHURReal Estate, teda realitnej firmy. Čo je náplňouvašej práce tu?Realitný a marketingový biznis sa prelínajú,čo je pre mňa zaujímavé, lebo takto saopäť môžem realizovať. Veď aj pre realitnýchklientov robíme marketingové prieskumy.Na Slovensku je v súčasnosti realitný boom.Napríklad sme i pre bytový dom Aston v Ružinovev Bratislave robili kompletnú komunikácius prípadnými záujemcami. Definovalisme skupinu klientov a navrhli stratégiupredaja. Teraz pracujeme na ďalšom veľkomprojekte. To je teda moja podnikateľská aktivita.Napríklad v Bratislave bude v priebehudvoch-troch rokov dvojnásobný dopyt pokancelárskych priestoroch. Veľmi aktuálnesú teraz bizniscentrá, ako Apollo-bizniscentrum,ktoré je šťastne riešené. Je tam všetko,čo človek potrebuje na jednom mieste. Aleväčšou náplňou našej práce sú byty, rodinnédomy a pozemky v Bratislave a okolí.■ Reklama neraz aj klame v záujme lepšíchvýsledkov predaja...To sa však neoplatí. Urobíte to raz, ľudiato zistia a klienti vám už neveria. Ľudia súuž dosť informovaní a mnohí sa nedajú oklamať.Pravdaže, realita sa neraz prikrášľuje,ale malo by to byť naozaj len o fúz...■ Stačíte sa pritom venovať aj sebe? Čo sa nasebe snažíte rozvíjať?Rozhľad, vedomosti, zlepšovať jazyky,to všetko patrí k môjmu životu, baví ma to,viem, že sa ešte mám čo naučiť. K mojím koníčkompatrí šport, najmä tenis, aj futbal,basketbal, golf, lyžovanie... Musím si udržiavaťdobrú telesnú kondíciu. Snažím sa nezastaťna mieste, stále pokračovať, neuspokojiťsa s dosiahnutým. Cením si svoju bojovnosťa v nijakom prípade sa nevzdávam. Stihnemchodiť do kina, mám rád historické filmy,najmä tie s dobrým koncom. A najradšejv cudzom jazyku, aby som zároveň trénovalreč. Život by mal mať svoju harmóniu... Kebysa tak dal kúpiť čas!■40 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

2007Financial & Marketing Summit 20074. ročník29. marec 2007Bratislava, hotel Holiday Inn• Rok 2006 najviac ovplyvnili zmeny namedzibankovom trhu.• Bude tento rok podobný alebo ho viacovplyvní legislatívne prostredie?•Ako na zmeny a nové trendy reagovalifinančné inštitúcie a ktoré faktory budúnajviac ovplyvňovať správanie ich klientov?Organizátor:Spoluorganizátor:Hlavní partneri:Mediálni partneri:Financovanie v súvislostiachFinancial & Marketing Summit 2007 vytvára pre riadiacich aj výkonnýchpracovníkom vo vyššom a strednom manažmente bánk, poisťovní,lízingových a poradenských firiem možnosť získať odborné informácieo aktuálnej situácii v ich biznise, o plánovaných legislatívnych zmenácha zámeroch Ministerstva financií Slovenskej republiky a Národnej bankySlovenska a trendoch vývoja na trhu aj v spotrebiteľskom správaní.4. ročník odborného podujatiaFinancial & Marketing Summit 2007sa zameria na hlavné témy:Ë Vplyv zmien na medzibankovom trhu naobchodné a marketingové stratégiefinančných inštitúciíË Úverová (ne)nasýtenosť slovenského trhuako priestor pre inováciuË Preferencie klienta - nové produkty alebovíťazstvo komfortného štandardu?Ë Špecifiká komunikácie finančných subjektovZmeny prinášajú ľudiaNa tomto podujatí môžete ako prví získať nielen prehľad o vybranýchtémach, o zámeroch legislatívnych zmien a ich očakávanom uplatňovanív praxi, ale aj získať nové kontakty a skúsenosti expertov z NR SR,Ministerstva financií SR, Národnej banky Slovenska, orgánov štátnejsprávy, odborných asociácií v oblasti podnikania finančných inštitúciía obchodných subjektov pôsobiacich v bankovníctve, poisťovníctve,lízingu, ako aj poradenských aj obchodných firmách.Incoma Slovakia, s.r.o., Mišíkova 10, 811 06 Bratislava, tel. č.: 02/54418969, fax: 02/54418231,email: info@incoma.sk, www.incoma.sk, www.financialsummit.sk

VEČER „BEZ KRAVATY“S ANDREJOM ĎURKOVSKÝMPo takmer trojročnej pauze sa vrátil do života obľúbený projekt neformálnych večerovpod názvom „Bez kravaty“, organizovaným pod značkou TOPEVENTS ® .Svojich priaznivcov si tento komorný event pre V.I.P. získal už v rámci projektu Lídrilídrom (2002), neskôr v rámci follow up projektu Vitajte v Európe (2003), keď boli večeryrealizované ako oddychová súčasť seminárov uvedených projektov. Stali sa však natoľkozaujímavými, že sa spoločnosť TOP Events, s.r.o., rozhodla organizovať ich v roku 2004ako samostatné podujatie.Po úvodnej moderovanej diskusii vždy nasledujúpriateľské rozhovory a vzájomná výmenainformácií, či názorov, (zľava doprava)Andrej Ďurkovský, primátor hlavného mestaSR Bratislavy, Lenka Kmeťová, riaditeľkaTOP Events, s.r.o., a Pavel Vladovič, reprezentantNÖ HYPO-BANK na Slovensku.Prvým v roku 2007, kto prijal pozvanie do „horúceho“ kresla bol Andrej Ďurkovský, primátorhlavného mesta SR Bratislavy, ktorý v nedávnych komunálnych voľbách svoju pozíciusuverénne obhájil.V exkluzívnom a príjemnom prostredí FLOWERS Restaurant & Wine Bar ho 1. februára,pred pozvaným auditóriom, vyspovedala šarmantná moderátorka večera Andrea Vadkerti. Auditórium,V.I.P. komerčnej sféry, politiky, verejnej správy a samosprávy, diplomacie a spoločenskéhoživota, malo príležitosť nahliadnuť za oponu primátora i človeka zároveň.Aj keď je o pánu primátorovi známe, že neobľubujepodujatia, kde je vystavený propagácii svojej osoby,na všetky otázky odpovedal otvorene a s humorom.Celá diskusia sa tak niesla presne v duchu večera –neformálne a uvoľnene, o čom svedčia pocity a reakcieúčastníkov.Príležitosť neformálnej diskusie s pánomprimátorom si nenechal ujsť ani MiroslavBeka (vpravo), podpredseda predstavenstva agenerálny riaditeľ spoločnosti Skanska BS a.s.Toto komorné, neformálne podujatie pri pohári dobrého vínka a drobných chuťovkách vytvára ideálnupríležitosť pre networking – prehĺbenie existujúcich, či nadviazanie nových obchodných a priateľskýchvzťahov. Skúsenosti ukazujú, že vďaka večerom „Bez kravaty“ sa uskutočnili zaujímavé obchodnéaktivity a partnerstvá. Inak to nebolo aj v tomto prípade.Bližšie informácie o cykle večerov, ako aj o možnostiach partnerstva nájdete na www.topevents.skMediálni partneri cyklu v roku 2007PartneriEvent partner42 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ProfilSPOVEĎ ATÓMOVÉHO ŽUPANANa kus reči s poslancom NR SR za ĽS-HZDS a predsedomTrnavského samosprávneho kraja Tiborom MikušomMilan BlahaFoto: M. NemecDedinskí chlapci ovládlipolitiku a je totak správne: Slovenskomá podľa kritérií staršejštatistiky OSN iba dvemestá – Bratislavu a Košice.Zvyšok okresnýcha krajských metropol patrívidieckym mestečkáma dedinám povýšeným namestá. Slovensko je rurálnakrajina. Dnes vari nietjediného reprezentantamoci, ktorý by v mladostinenosil sedliacku košeľu,alebo o ktorom by neplatilo,čo platí najmä o hlavnommeste, že každý poriadnyBratislavčan odniekiaľpochádza... Rokyto platilo aj o poslancoviNR SR Ing. TiboroviMikušovi, ktorý strávilv Bratislave stredoškolskéaj vysokoškolské elektrotechnickéštúdiá, istý časaj ako generálny riaditeľSlovenských elektrární,no a teraz, keď spolu na kus reči sedíme najeho izbe v poslaneckej parlamentnej ubytovni,opäť je všetko nad slnko jasné: rodákzo Zelenča a trnavský župan v jednej osobeako cezpoľný a rovnako ako za mlada – opäťspáva v (lepšom) internátnom prostredí...Politika si vyberá. Kohože?■Mikušovie dom v Suchej nad Parnou ovládolzvláštny rituál: trojročné chlapča, Tiborovmladší syn Tibor Félix, odetý v novučičkombielom kimone, a oproti nemu otec, starýučiteľ karate vo svojom starom kimone,trénujú zatínanie pästí a kopy, no iba pokiaľsa chlapčaťu chce. Tu nejde o tréning – tu ideo výchovu a o pestovanie vzájomnej úcty:„Nikdy som si nepomyslel, že budem ažtak veľmi rešpektovať svoje deti,“ povedalTibor Mikuš, v mysli si premietajúc obrazz tatami: chlapča zatína pästičky a snaží sakopať, ako ho to učí otec, no iba do okamihu,kým ho neupúta niečo iné, alebo nezavolámama, zvýrazňujúc dôležitosť cvičeniavetou, ktorej koloritu rozumie iba Mikuš-senior:„Chlapi, už vari stačilo, nože si poďtevypiť čaj.“ Chlapča sa rozbehne k mame,bežkom narýchlo kopkajúc, pritúli sa a mamaho pohladká po vláskoch a nežne mupovie: „Ty môj malý karatista...“Malý karatista si spokojný uchlipne z čajua ponorí sa do detských hier, vôbec si neuvedomujúc,čo v inom prostredí tak veľmizdôrazňuje veľký karatista – jeho otec:„Tam, kde deti majú mamu, majú všetko.Tam, kde mamu nemajú, prevládne pocit,že nemajú nič, pretože chýba starostliváruka a neha, akú vie dať iba mama.“■Tibor Mikuš vie, čo hovorí. Stratil mamu,ešte nemal štrnásť. Po pohrebe prázdno,rodina napol. Mladšie sestry odišli k tetedo Oreského, lebo otec ako šéfmontér vysokotlakovýchkotlov 1. Brnenskej strojárnestaval elektrárne po celom Československuaj v cudzine, a teda domov chodil takraz-dva razy mesačne. V rodnom Zelenčizostal so staršou sestrou iba Tibor – staraťsa o dom a o záhradu. Život už neplynul,ako mal, ale nezastavíš ho.V dome nechýbalo nič, iba starostlivánežná ruka mamy. Bolo všetko a nebolonič. S chalanmi síce chodil aj Tibor ponezbednom zbojníckom chodníčku, v rukáchprak, za remeňom dýka a „longrífka“,z poplašniaka prerobená pištoľ na nábojeráže 5,6 mm, a kde sa dalo zápasiac,lebo aj v zelenčskej partii výrastkov muselobyť jasné, kto je kapitán, no keď kapitánprišiel večer domov, bolo prázdno.Stereotyp ubíja. V šesťdesiatom ôsmomsa čosi zmenilo. Učiteľka, hodnotiac politicképomery, vraví deviatakom, „božemôj,načo ten obraz s tým človekomvisí na stene...“Tibor Mikuš si pristavujestoličku a obraz súdruhaprezidenta Novotnéhozo steny zvesí, oprúc hona zemi prednou stranouo rám tabule, čiže na trieduzíza iba hnedá lepenkas nápadne bielym číslomDKP (drobné a krátkodobépredmety) – jedináto stopa po súdruhovi prezidentovi...Bolo to v marci.Vo veľkom sa Novotnéhoportréty zvesovali zostien až o niekoľko týždňovneskôr. Po rokoch,to už vo svojej kanceláriiv bohunickej atómke, zvesilzo steny aj obraz pánaprezidenta Havla. Pretožeten nerozumel národnémucíteniu Slovákov. Tiborvtedy ešte nebol známympolitikom, no určiteuž bol uznávaný ako špičkovýatómový energetika najmä ako legenda slovenského karate.■Bolo to v osemdesiatom. Barcelonský európskyšampionát v karate s Čechoslovákmipriveľmi nerátal, čo však reprezentantomspod Tatier, lebo tím tvorili iba slovenskíchlapci, vôbec neprekážalo. Napokon všetkodopadlo úplne naopak: naši karatisti vyradiliŠvédov, ktorí po pobyte vo floridskomtréningovom tábore hollywoodskej filmovejhviezdy Chucka Norrisa prileteli do Španielskav jumbe a natoľko sa stotožnili s víťaznýmhrdinom, že rátali iba so zlatom. Načeskoslovenských karatistov, ktorí sa do Katalánskadoterigal na „embéčkach“, pred zápasomani len nedovideli. Chyba. Narazilina lepších a – nepostúpili. Tibor Mikuš vyraďovaljedného favorita za druhým a predfinále ho zastavil až sporný verdikt rozhodcov:nechali ho prehrať so Španielom v úplnevyhratom zápase. Takpovediac – daň domácemuprostrediu... „Hrialo ma jediné,“spomína barcelonský bronzový medailistaTibor Mikuš, „že som v súťaži družstiev porazilJensena a Mossela, ktorí sa obaja neskôrstali dvojnásobnými majstrami sveta.“Fotografia z barcelonského prideľovaniamedailí obletela svet: bronzový pohár držalvysoko nad hlavou mládenec zo Zelenča TiborMikuš. Nezabudnuteľné. No nezabudnuteľnéje aj to, ako mu na znak úcty spievali44 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Profilv ten večer oslavné samurajské piesne ostrieľaníjaponskí bojovníci – Takeji Ogawa, otecslovenského karate, a Hiromi Suzuki. Ktovie,či aj na to Tibor Mikuš pomyslel, keď sa vstúpiacdo barcelonskej haly v duchu ubezpečoval,zatínajúc päsť, že dnes to tu musí vyhrať.Temer sa mu to podarilo. Tak ako (temer?)všetko v karate, hoci tie začiatky...Ani po druhý raz sa Tibor medzi vyvolenýchkaratistickej liahne bratislavskej Dunajplavbynedostal – nemal kondíciu. Potretí raz tiež priveľmi nedúfal – zmáhalaho chrípka a pomerne vysoká teplota. Novôľa s akou sa púšťal do cvičení, muselapresvedčiť aj prísneho trénera Jana Ňaňka:„Dobre, Tibor, príď...,“ povedal vtedy v telocvičnizákladnej školy na Ulici 1. májastroho a zdalo by sa, že takto sa to celé začalo.No nebola by to pravda.Prvýkrát sa Tibor Mikuš stretol s karatecez brožúrku, ktorú si kúpil v Brne, keď sašiel prihlásiť na prázdninovú brigádu k otcovmuzamestnávateľovi – do 1. Brnenskejstrojárne. Medzi montérmi skúšal, kedy sadalo, brožúrkovú techniku karatistickýchúderov a kopov...Bola to láska na prvý pohľad a na celýživot. Dnes Tibor Mikuš iba napoly žartomhovorí, že sa mu popri karate dobre študovalona priemyslovke aj na vysokej. Tuby sme príbeh úspešného karatistu mohliskončiť – doma vyhrával, čo sa dalo, trénoval.V zahraničí vyhral, čo stihol, reprezentoval.Staral sa o rodinu. No nebolo by toúplné – príbeh by stratil epilóg aj pointu.Epilóg totiž ešte nenastal a pointa je v tom,že karate dalo Tiborovi Mikušovi to najviac,čo mohlo – životnú filozofiu. Práve túchce odovzdať ďalej, lebo znamená vážiť siľudí aj súperov, rešpektovať iných a držaťsa pri zemi, ale aj vedieť úder dať i prijať.Možno Tibor práve na to myslí, keď domaso synčekom Tiborom Félixom (Tibor pootcovi, Félix po dedovi) vstúpia v karatistickomkimone na tatami a izba sa razomzmení na dójo (čítaj dódžo) – samurajskýchrám bojových umení. A možno práve toho bolí, že so svojimi staršími deťmi, Martinkou(29), Marekom (23) a Michaelkou(18) pobývať v dójo nemal dostatok času...■Športové priateľstvá bývajú pevné. Jednotaké sa zrodilo v inom bratislavskom dójo.Karatista a hudobník Fero Hanzel trénovalpod Tiborom, rástol od tréningu ku tréningua zdalo sa, že ho nemôže zastaviť nič. No potom, čo jeho brat Bohuš, kapelník skupiny,prečítal trenčianskemu obecenstvu rovnopo koncerte text Charty 77, sa život obombratom výrazne zmenil. K horšiemu, samozrejme.No na nevydržanie, keď sa eštebácidozvedeli, že Bohuš Hanzel podpísal Chartu77. Nastalo peklo. Emigrácia bola jedinýmriešením. No a keď Olaf Palme napokon voŠvédsku prichýlil disidenta Bohuša Hanzela,bola to príležitosť aj pre jeho brata Fera:„Tibor, poď, vypijeme si, odchádzam zabratom do Švédska a možno ťa už nikdyv živote neuvidím. Ak nepôjdeš aj ty...“Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii„Nemôžem, Ferko, musím sa starať o rodinu.Práve sa nám narodil syn.“Fero Hanzel emigroval, ale zem sa poňom nezľahla: hneď v osemdesiatom siedmomvyhral otvorené majstrovstvá Škandinávie– Budo-cup A potom sa päťkrátstal majstrom Švédska v karate.Koncom osemdesiatych rokov prichádzalpolitický odmäk a disident BohušHanzel sa čoraz častejšie objavoval naSlovensku – chodil do Bratislavy za Dubčekom,do Trenčína za svojou nastávajúcoua cestou sa vždy zastavil aj v Trnaveu priateľa Tibora Mikuša. Hovorili o Ferovia o politike. Napokon sa Bohuš, vtedy užako významný švédsky podnikateľ s obchodnýmizáujmami na Slovensku, podujalpodporovať Smer-SD. Tibor Mikuš zamierildo ĽS-HZDS.Obaja sa stretli v parlamente.■Politika však vstúpila do Tiborovho životaoveľa skôr. Na elektrotechnickej priemyslovkev Bratislave síce uprednostňovalkarate, ale keď prišiel triedny učiteľ, žetreba ísť na družobné priateľské stretnutieso sovietskymi vojakmi, vzbúrila sa Tiborovikrv:„Ja nejdem.“„ Prečo?“„S okupantmi nediskutujem.“„A viete, že vám môžem zariadiť, ževás vyhodia zo školy?“ skúša študentovuodolnosť učiteľ, ale Tiborova odpoveď hozmohla:„Viem, ale aspoň budem vedieť, čo simám o vás myslieť.“Odvaha zabrala.Podobne nezmyselne sa začal aj Tiborovzväzácky príbeh – žiaci nechceli vstúpiťdo SZM, ale ak by nevstúpili, poškodiliby triednemu, a tak vyhútali, že na protestvstúpia do zväzu mládeže všetci do jedného.Zväzácky život sa však Tibora nijakovýraznejšie nedotkol. Jeho cesty už boli nalinkované:škola – telocvičňa – internát.Takto to fungovalo až do piateho ročníkana SVŠT. A odrazu prišiel docent Macko,práve ten učiteľ a báječný človek, čo Tiborazamestnal na katedre ako pomocnú vedeckúsilu, aby mal, mladoženáč, nejakú korununavyše, že možno nastane problém s ukončenímškoly, lebo Tibor ako vysokoškolák nevstúpildo SZM. Bolo to absurdné – premiantnezíska diplom, lebo sa politicky neangažuje.Riešenie sa napokon našlo. Tibor oslovilprevádzkara športovej haly, priateľa PetraKrištofíka, či by nezaložil SZM karatistov:„Jasné, založíme karatistický zväz mládeže,aký komunisti ešte nevideli,“ smial sa Peter.SZM karatistov teda vzniklo, ale v školeho neuznali. Napokon zvíťazila diplomaciadocenta Macka a zdravý rozumvedenia školy. Tibor Mikuš inžinierskydiplom získal a mohol nastúpiť do atómkyv Jaslovských Bohuniciach. Začínal odpiky a skončil ako...... aj ako organizátor generálneho štrajkua líder nežnej revolúcie v bohunickej atómke.Bolo to príliš čerstvé, než aby nezareagoval.Práve sa vrátil z Veľkej ceny Bohemie,kde jeho karatisti v novembri 1989 zvíťazili,ale Praha sa už niesla v úplne inom posolstve– nenežne nastala zamatová revolúcia.A Tibor Mikuš bol v tom 300-tisícovom davena Václaváku. Chcelo to reakciu, a tou bolgenerálny štrajk, ktorý v bohunickej atómkezorganizoval – Tibor Mikuš. No reakciuchcelo aj to, keď sa na pene revolučnej vlnyzačali vznášať hochštapleri pripravení vyhodiťkaždého z vedenia atómky, kto bolv strane. Tibor sa postavil proti: „Kto z vásvie odborne, čo vedia títo páni...“Hromadné prepúšťanie expertov sa nekonalo.No Tibor Mikuš zaplatil daň: do jehoživota vstúpila politika. Prvým dotykoms absolútnymi špičkami nežnej revolúciebolo jeho novembrové stretnutie s VáclavomHavlom v Slovenskom národnom divadle.■Politickým uholným kameňom TiboraMikuša, hoc ako úspešného poslanca parlamentua šéfa Výboru NR SR pre európskezáležitosti, sa stali regionálky – vstúpildo súboja o županský post v rodnom Trnavskomkraji. Riskoval veľa – ak by bolprehral tu, v malej politike, je nad slnkojasnejšie, že by prehral aj vo veľkej politike.Také sú pravidlá politiky.Tibor Mikuš však uspel, a teda moholzačať uplatňovať, čo pri stretnutí s voličmisám nazval politickým ekumenizmom – žev malej politike, teda v regionálnom ponímaní,na rozdiel od veľkej politiky, nezáležíani tak na politickom presvedčení, strane čipríslušnosti k národnostnej menšine, akoskôr na postoji a angažovanosti k vlastnémuregiónu. Podľa toho a podľa zásad vlastnejživotnej filozofie, si vyberal spolupracovníkov.Nastala búrka. Až po obsadeníkľúčových miest vo vedení župy sa vyjasnilo– riadiace punkty obsadili odborníci preverenív konkurzoch a vicežupanom sa stalaj uznávaný odborník maďarskej menšiny:politický ekumenizmus v praxi.Prvé predsavzatie – obsadiť vrcholovébojové pole takpovediac nositeľmi šiestehodanu, aby bolo jasné, kto čo musí vedieťa aj vie, sa podarilo splniť. Ostatné ukážeživot. No jedna úloha je permanentná, pretožeTibor Mikuš si ju dal ešte v predchádzajúcomparlamente: udržať jaslovskobohunickú„véjednotku“ ako úplne funkčnúa bezpečnú atómku v zostave fungujúcicheurópskych jadrových elektrární, a to aspoňako výskumné pracovisko Európskejúnie, ak už vzhľadom na úplne nezmyselnéuznesenie predchádzajúcej vlády, nie jemožné, aby produkovala elektrinu podľa inštalovanéhovýkonu. Po tom, čo Európskakomisia dala atómkam zelenú, svitá nádej,že boj trnavského atómového župana nebudemárny. Aspoň tak Tibor Mikuš pristupovalk problému aj na nedávnej medzinárodnejenergetickej konferencii v Bratislave:„Odstavenie bohunickej véjednotky jeten najväčší nezmysel,“ povedal rozhodneatómový župan.■Február 200745

LobizmusFoto: M. KošírerLOBIZMUS JE ABSOLÚTNELEGITÍMNA VECLoby, lobizmus je termín anglosaského pôvodu. Už v 19. storočí týmto slovom označovaližiadateľov, ktorí prichádzali do štátnych inštitúcií. Vtedy prevládal názor, že týchto ľudínesmú púšťať do miestností, kde sa pripravujú zákony. Preto žiadatelia nemohli prejsť ďalejako do chodieb, alebo predsiení. Volali ich lobisti, pretože slovo loby označuje kuloáreči chodby. Lobizmus v USA je systém veľkých kancelárií a agentúr veľkých monopolov prizákonodarných orgánoch USA, ktoré v ich záujme ovplyvňujú zákonodarnú moc a štátnychúradníkov. Ovplyvňujú ich kvôli prijatiu určitého rozhodnutia pre toho, kto si služby lobistuobjedná. Môže ísť o presadenie zákonov, štátnych objednávok. Niekedy, nie však vždy, je tátoprofesia regulovaná zákonom. Vo vyspelých krajinách je to dobre platená činnosť. Vo VeľkejBritánii dosahujú ročné tržby lobistických firiem 500 miliónov britských libier. Medzi klientovlobistických firiem patria aj najväčší priemyselní a tlačoví magnáti. V krajinách Európskejúnie je oficiálne zaregistrovaných viac ako 10 000 lobistov.Existuje aj širší výklad pojmu lobizmus. Dá sa chápať ako systém a prax realizácie záujmovrôznych skupín občanov, napríklad združení, asociácií, cestou vplyvu na zákonodarnú a výkonnúmoc verejných inštitúcií.O rozhovor na tému lobizmus požiadal náš spolupracovník Marián Kováč VladimíraBačišina a Adama Tkáča, partnerov z poradenskej firmy Bačišin/Tkáč, s. r. o.■ Aké je základné fungovanie lobizmu?Bačišin: Začnem teoreticky, po prvé, prilobizme existuje vždy subjekt a objekt vplyvu.Ako objekty vystupujú zákonodarné orgánymoci a exekutíva. Po druhé, lobistickáčinnosť sa robí vždy v niekoho záujme. Potretie, lobisti sú sprostredkovateľmi či médiamipodnikov alebo skupín s orgánmimoci. Po štvrté, lobizmus poskytuje podnikomalebo skupinám občanov možnosť nepriamosa podieľať na prijímaní a realizáciiprávnych, spoločenských, či ekonomickýchrozhodnutí. Táto činnosť je veľmi dôležitápreto, lebo mnohé špecifické skupiny občanovvôbec nemajú svojich zástupcov v parlamente,alebo v iných verejných inštitúciách.Treba povedať, že ide o jeden z mechanizmovvzájomného pôsobenia, alebo komunikačnýchkanálov, ktorý slúži pre výmenu informáciímedzi vládou a určitými skupinamiobčanov alebo záujmovými skupinami.Musím konštatovať, že podstatné výhodymajú tie podniky alebo skupiny občanov,ktorí výmenu informácií s vládnou mocounenechávajú na náhodu alebo médiá, ale najímajúsi špecialistov, ktorí sa venujú tejtooblasti systematicky.■ Kto môže pôsobiť ako lobista vo svetea u nás?Tkáč: Lobistami môžu byť fyzické, ale ajprávnické osoby. V USA sú to firmy, ale ajfyzické osoby, v Nemecku len právnickéosoby, u nás nie je lobizmus ako taký legislatívneklasifikovaný. V reálnom živote existujúrôzne inštitúcie, organizácie, asociácie,alebo skupiny a asociácie občanov, ktorésa snažia ovplyvňovať zákonodarnú a výkonnúmoc v mene vlastného prospechu.Okrem nich existujú samozrejme špecializovanéfirmy, čo sa touto činnosťou zaoberajúv mene tých skupín, ktoré radšej prenechajútúto činnosť externému prostrediualebo im aspoň lobisti robia podporu. Napriekrozdielom v rôznych krajinách, lobistimajú spoločný znak, konajú vždy v menea v záujme konkrétnych klientov a cieľov.■ Do akých skupín sa teda dajú rozdeliť lobisti?Tkáč: Po prvé sú to politickí lobisti – súto predovšetkým finančné, ekonomickéa sociálne skupiny, ktoré sa snažia dosiahnuťvplyv prostredníctvom investovaniado politického boja. Výsledkom politickejinvestície je dosiahnutie priaznivých podmienokpre fungovanie investujúcich skupínv období po voľbách. Ich fungovanieby malo mať po voľbách priaznivejšie podmienkyako pred nimi.Ďalej sú to takzvaní sociálni lobisti, resp.organizácie združujúce zamestnancov.V našich podmienkach sú to odbory. Ichpotenciál je priamo závislý od toho, akúčasť zamestnancov reprezentujú. Ináč povedané,všetko závisí od toho, aké veľké jeodvetvie, v ktorom sú zamestnaní. Napríkladzamestnanci strojárskeho priemyslumajú väčší potenciál ako zamestnanci, ktorípracujú v poľnohospodárstve. Potenciáloboch skupín zamestnancov je určite väčšíako možnosti ľudí pracujúcich vo vedea výskume. Medzi sociálnych lobistov sadajú zaradiť mládežnícke, ekologické, ženskéa iné organizácie podobného typu.Potom tu máme korporátnych alebo ekonomickýchlobistov – to sú tí, čo sa snažiadosiahnuť také zmeny v správaní sa štátu,ktoré sa týkajú konkrétnych ekonomickýchkrokov. Patria medzi ne korporácie.Štát a korporácie potrebujú jeden druhého.Bez prostredia, ktoré pre podniky vytváraštát, nie je možné ich reálne fungovaniea naopak. Bez korporácií by štát nemaldaňové príjmy a nemal by za čo fungovať.Ich vzájomné súžitie si vyžaduje dobre naladenékomunikačné kanály.Nesmieme zabudnúť na regionálnych lobistov(v našich podmienkach ZMOS) – tísa snažia získať určité výhody pre presneurčené územie, ktoré zastupujú (okres,kraj). Medzi aktívnych regionálnych lobistovprirodzene patria poslanci, ktorí v parlamentevystupujú nielen v mene politickejstrany, ale aj v mene obyvateľov určitéhoregiónu. Lobovanie v prospech jedného regiónumôže a nemusí škodiť inému regiónu,alebo krajine ako celku.V niektorých krajinách sa rozlišujú ajsilné vplyvné skupiny zastupujúce záujmyzahraničných skupín obyvateľov (imigran-46 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Lobizmustov). V USA je to napríklad poľská, židovská,či arabská loby, ktoré vyjadrujú záujmyurčitej diaspóry.■ Čo býva najčastejšie predmetom lobovania?Bačišin: Existuje niekoľko základnýchpredmetov lobovania, ktoré sa klasifikujúrôznym spôsobom. My rozlišujeme tri základnépredmety. Prvým sú verejné zdroje.Vtedy lobistické skupiny robia kroky smerujúcek tomu, aby niekto získal verejné zdroje.Napríklad nevládne neziskové organizáciesa snažili a úspešne získali dve percentáz daňových výnosov na svoju činnosť. Druhýmpredmetom je riešenie problému. Vtedysa robia všetky kroky smerujúce k tomu,aby sa určitý problém vyriešil, alebo odstránil.Môže to byť napríklad odstránenie legislatívnejprekážky v podnikaní, odstráneniepoplatku, ktorý zaťažuje náklady na podnikaniea podobne. Tretím predmetom lobovaniaje pozícia, postavenie vo vzťahu napríkladk vláde. Vtedy sa robia kroky smerujúcek tomu, aby ten ktorý klient lobistickej spoločnostizískal určité postavenie, status, vážnosť,či dôležitosť, z ktorej má priamy alebonepriamy prospech. Predmetom lobovaniasa však môže stať hocičo na čom má niektozáujem. Môže to byť napríklad zápis mandelinkyzemiakovej do zoznamu chránenýchdruhov živočíchov. Väčšinou je to však prijatietakých zákonov alebo odstránenie takýchprekážok, ktoré podporujú rast určitého odvetviaalebo firmy, prípadne zmeny v štátnomrozpočte alebo v rozpočtových kapitoláchjednotlivých ministerstiev, ktoré umožniafinancovanie určitého projektu.Bez lobovania sa v minulosti určite neobišielani jeden privatizačný projekt a rozhodnutieo predaji štátom vlastneného majetkutretím osobám. Znamená to, že akýkoľvekpredmet lobovania, ktorý je v záujme týchčo potrebujú lobovať, sa môže stať predmetomtejto činnosti.■ Kto alebo čo je objektom lobovania?Bačišin: Medzi základné objekty lobistickejčinnosti patria orgány zákonodarneja výkonnej moci. Stupeň vplyvu lobistovna verejné inštitúcie je samozrejme závislýod toho, aké je v konkrétnej krajinespoločenské, kultúrne a politické prostredie.V autoritárskych režimoch, kde nemátakmer žiadnu úlohu parlament, sa úsilielobistov orientuje na vládu, alebo na hlavuštátu. V krajinách, kde funguje parlamentnádemokracia, sa musia lobisti snažiť spolupracovaťs parlamentom a inými lobistickýmisubjektmi.■ Akými prostriedkami dosahujú lobisti záujmy?Tkáč: Existujú rôzne mechanizmy prostredníctvom,ktorých lobisti dosahujú svojeciele. Môže to byť vytváranie zákonov, podzákonnýchnoriem ako sú napríklad vyhláškya ich presadzovanie cez parlament alebovládu. Existuje aj priamy lobizmus, kde sana dosiahnutie určitých cieľovvyužívajú priame osobnéstretnutia. Na západe saim hovorí dobré priateľskévzťahy. Podľa mňa je všaknajdôležitejším faktorompre lobistu dostať objektlobovania do „obrazu“. Toznamená, poskytnúť mu čonajviac informácií o danomprobléme so všetkými pozitívamiaj negatívami. Samozrejmelobista v takomtoprípade argumentuje resp.poskytuje klientove videniedanej problematiky. Potomide len o to, či argumentačnedokáže presvedčiť.Bačišin: Existujú aj nepriameformy, keď objektlobovania dostáva napríkladprostredníctvom tlače informácie, ktoré mupomáhajú získať predstavu o určitom probléme,alebo otázke. Z tohto dôvodu väčšinoulobingové firmy poskytujú služby ajv oblasti public relations, alebo koordinujúsvoje služby so špecializovanými firmamiv tejto oblasti. V moderných ekonomikáchje lobing súčasťou integrovanej komunikácieakéhokoľvek hráča na trhu tovarov, služieb,ale aj myšlienok, či ak chcete politickejideológie.■ Veľa sa hovorí o tom, že lobisti môžu byťškodliví pre spoločnosť a nie vždy z lobinguprofitujú všetci...Tkáč: To však považujem za úplne prirodzenéa legitímne. Každopádne si trebauvedomiť, že lobista sa snaží dosiahnuť čonajlepšie výsledky pre svojho klienta. Jeto veľmi podobné s pozíciou advokáta nasúde a pozíciu advokáta nikto nespochybňuje.Stačí sledovať boj zamestnávateľovs odborármi. De facto ide o boj dvoch lobistickýchskupín. Kde je tá hranica vyváženostiv tomto prípade? Kde je objektivita?Veď každý sa snaží maximalizovať výhodypre seba. A je to tak správne a legitímne.Ďalšou otázkou je, ako klasifikovaťvyváženosť záujmov pre spoločnosť. Pýtamsa, kto ju stanoví? Politici, verejná mienka,médiá alebo svedomie? Možno až čas. Koniec-koncov,aj lobisti sú ľudia a nepôjduproti svojmu svedomiu. Nám sa napríkladtiež stalo, že sme odmietli ponuku na kontrakt,lebo sme mali pocit, že to nie je v záujmekrajiny.Existujú však aj prípady, keď sa záujmydruhej strany nedajú odsunúť bokom. Vtedyprichádzajú na rad riešenia, pri ktorýchzostáva ovca celá a zároveň vlk sýty. Možnopráve toto je moment rovnováhy záujmov.O vyvážených záujmoch sa môžeme baviť,ale myslím si, že záujem na tom, aby lobingnepoškodzoval spoločnosť by mal maťv prvom rade objekt lobizmu, ktorým jev našich podmienkach vláda a parlament.A nakoniec tu máme médiá, ktoré by prirodzenemali nevyvážený lobing odhaľovať.Foto: fotolia.comvČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiKaždopádne, lobista musí byť pragmatický,nie je politik.■ Myslíte si, že je potrebné lobizmus legislatívnezakotviť, ako to pred časom žiadal bývalýminister spravodlivosti?Bačišin: Podľa môjho názoru to neuškodí,ale nie je na to ani dôvod. A podľa môjho názoruto nemusí byť špeciálne zakotvené v zákone.V návrhu napríklad bolo, že lobista ajobjekt lobizmu musia zverejniť na internetovejstránke, čo bolo predmetom ich rozhovoru.Problém môže byť v miere. Neviem si toreálne predstaviť. Napríklad, keď robí vládasprostredkovateľa pri rokovaní zamestnávateľova odborárov a dohodnú sa v priebehu rokovania,že nebudú zatiaľ zverejňovať informácie,išlo by o porušenie zákona alebo nie?Alebo keď nejaké profesijné združenie budechodiť do parlamentu za poslancami s vlastnýmilegislatívnymi návrhmi, bol by to problém?Ale je to na diskusiu. My sa napríkladtomu nebránime, ale ani to nepodporujeme.■ Návrh mal znížiť priestor na korupciu...Tkáč: V USA sa vlani objavil škandál s jednýmz najvplyvnejších lobistov, a to aj napriektomu, že lobizmus je tam legislatívnezakotvený. Zhrnul by som to tak, že ten ktochce korumpovať sa bude o to snažiť aj naprieklegislatíve a koniec-koncov, na korupciutu máme zákony.■ Kto využíva častejšie služby lobistov, domácealebo zahraničné subjekty?Tkáč: Podľa našich skúseností aj informáciísú to predovšetkým zahraničné subjekty.Treba si uvedomiť, že ten, kto prídezo zahraničia, nemá predstavu o spoločenskom,kultúrnom a politickom prostredí naSlovensku a ak, tak iba z médií. Ako všakfungujú naše úrady, ktorý úrad v danej vecirozhoduje, kam podať žiadosti, aké sú pracovno-právnevzťahy, ako je rozdelená politickáscéna a kto koho podporuje, to všetkomusia pochopiť. Teda ak chcú byť úspešní.Bez lokálnej znalosti sú globálne skúsenostii peniaze zbytočné.■Február 200747

ReportážV RUSKU JE NOVINÁRSTVO PREĽUDÍ SO SILNÝMI NERVAMIElena A. MostovščikovováVšade vo svete sa hovorí, že novinárskepovolanie je základným povolaním.Kdekoľvek človek získava najprv to správnekonkrétne vzdelanie. Stáva sa ekonómom,právnikom, jednoducho bohvie čímešte. A potom to príde. Bum bác. Náhle sav ňom z ničoho nič prebúdza láska k publicistikea priťahuje ho tvorba.A tak sa včerajší fyzik, chemik, advokátstáva novinárom. Dobrý deň kolega.Prečo ste sa hneď nestali básnikom, klasikom?Kde ste doposiaľ schovávali svoj talent?Žurnalistika sa v Rusku považuje zazákladnú profesiu. Nie náhodou VladimírIľjič Lenin, ani v jednej ankete nenapísal„revolucionár, vodca prvého na svete štáturobotníkov a roľníkov“. Písal stručne a jasne– novinár a bodka.Znie to ako vtip, dajme tomu. Avšak písalto skutočne tak. V Rusku táto profesiavždy priťahovala energických ľudí. Byť novináromv tejto krajine, znamená byť talentovaným,smelým, zvedavým, čestným,zaujímavým, a tak ďalej. Hovorí sa, žesprávy môže porozprávať každá dôchodkyňana priedomí. Chváľme ju. Je to dobrážena, ale nie je novinárka.Ruský novinár je človek, ktorý sa snažísvojou činnosťou ovplyvňovať každodennosť.Je to jedna z najťažších a najváženejšíchprofesií v Rusku. Určite by nestačiljeden celý výtlačok Hospodárskych novínna to, aby sa čitateľ zoznámil s históriouruskej žurnalistiky. Pozrime sa len na niekoľkoživotopisovČo zmôže zdravá myšlienkaAkýkoľvek viac-menej dôstojný životopisv kádrovom spise komsomolca by malobsahovať bod „ideovosť“. Toto slovo trebaprečítať v tom zmysle, že ideový komsomolecje zástancom ideí strany. Nie jedodnes jasné kedy sa práve a akým spôsobomzačali v hlavách komsomolcov rodiťzdravé myšlienky. Dodnes je záhadou, akostrana začala podporovať záujem mladšíchsúdruhov o podnikanie a obchod.Fakt zostáva faktom. V určitom momentesa v Rusku ukázalo, že v krajine je veľamladých ľudí, ktorí sú schopní generovaťsvetlé kapitalistické myšlienky. Niektoríz nich, ktorí boli veľmi ideoví a tvrdohlaví,samostatne dosiahli také výsledky, ktoréstrana nemohla dosiahnuť ani len od priateľskýchsocialistických kolektívov.Alexander Kaverznev. Moskovčan. Synsovietskeho televízneho zahraničnopolitickéhonovinára Alexandra Kaverzneva, ktorýbol známy svojimi reportážami z miestkonfliktov. Jeho posledný film mala príznačnýnázov Afganský denník. Dorábaliho jeho kolegovia. Novinár zomrel šesťdní po návrate z Afganistanu na neznámuchorobu, ktorej príznaky pocítil ešte naslužobnej ceste v Afganistane. Kaverznevstarší bol laureátom štátneho vyznamenaniaZSSR. Jeho menom je pomenovanámalá planéta 2949 a námorná loď.Alexander Kaverznev mladší absolvovalmedzinárodné oddelenie Fakulty žurnalistikyMoskovskej štátnej univerzity M. V.Lomonosova. Neskôr pracoval ako spravodajcatelevízie v Maďarsku. Okrem tohoštudoval v Cardiffe vo Veľkej Británii. Zaujalaho myšlienka založenia bezplatnýchreklamných novín v Moskve. Kolegoviapovažovali túto myšlienku za nezmysel.Našťastie, nikoho nepočúval. Vydal novinyExtra M. Za niekoľko rokov ich postupnepremenil na jeden z najväčších vydavateľskýchdomov v Rusku s vlastnoudistribučnou sieťou a celou skupinou periodík,ktorých celkový náklad predstavuje34,5 miliónov kusov. Postavil si vlastnútlačiareň. Stal sa laureátom národnej cenyMédiá – manažér Ruska 2005.Prvá hviezda, prvá obeťFoto: fotolia.comSovietska televízia sa snažila ovplyvňovaťmládež od rána do večera. Poučovala,ukazovala príklady, vychovávala. Niekedyv rámci možného dokonca zabávala.Z času na čas sa objavili dobré relácie, ktoréboli aj pravdovravné, väčšinou sa všakvysielali tie ideologizované. Programy premládež mali jednu zvláštnosť. Ich tvorcami48 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Reportážboli dospelí ľudia. Program pre mládež Pohľad(Vzgľad), ktorý sa začal vysielať roku1987 šokoval všetkých. Každý piatok celákrajina prikovala svoj pohľad k televíznemuprijímaču a chytala každé slovo moderátorov.Boli mladí a úprimní. Hovorilio takých veciach, o ktorých dospelí doposiaľlen šepotom hovorili v kuchyni. Moderátorimali trému a niekedy strácali hlas.Boli však živí a skutoční.Medzi všeobecne obľúbenými však žiarilVladislav Lisťjev, absolvent Fakulty žurnalistikyMoskovskej štátnej univerzity M. V.Lomonosova. Bol prvou hviezdou. Kariéruurobil doslova hviezdnu. Do vysielaniapresadzoval jeden nový program za druhým.Čoskoro sa stal generálnym riaditeľomtelevíznej spoločnosti VID.Potom bolo menovaný za generálnehoriaditeľa ORT (Verejná ruská televízia).V tejto funkcii stihol odpracovať 34 dní.Zabili ho vo vchode vlastného domu 1.marca 1995 výstrelmi do chrbta,Ako sa rozprávka stala povesťouFoto: fotolia.comJeden z amerických snov znie: „Zobudiťsa raz ráno známym a bohatým. Slnkosvieti, vtáčiky spievajú a do domu sa snažiapreniknúť paparazzi. Ležíš si šťastnýa spokojný. Život sa vydaril.“ Samozrejmeje to vtedy, ak si obyčajným Američanom.Keď si normálnym Rusom, ležíš sirozmýšľaš: „To je nebodaj všetko?!!“ Dedičnýmruským snom nie je merkantilnávypočítavosť, ale nádej na zázrak, ktorýje len v rozprávkach. V jeden deň by si samal presláviť, zbohatnúť a okrem toho sizobrať za ženu princeznú. Bohužiaľ, anijeden vedec sa nedovtípil určiť, ako sarozprávky menia na realitu. Štatistickýchúdajov niet. Medzi ruskými novinármi jeprinajmenej jeden novinár, ktorému sapodarilo premeniť rozprávku na povesť.Valentín Jumašev sa narodil v provinčnommeste v rodine, ktorá mala príjmynižšie ako priemerné. Keď bol mladý, privyrábalsi ako nočný strážnik. V noci strážilchatu (daču) známeho sovietskeho spisovateľaKorneja Čukovského.Potom sa dostal na Fakultu žurnalistikyMoskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova.Pracoval v denníkoch Komsomoľskajapravda a Moskovskij komsomoleca neskôr v časopise Ogoňok.V roku 1989 sa stal oficiálne editorom,ale fakticky spoluautorom knihy BorisaJeľcina Spoveď na zadanú tému. V roku1994 sa podieľal na vydaní jeho knihy Poznámkyprezidenta.Roku 1996 bol menovaný za poradcuprezidenta a roku 1997 začal viesť Úradprezidenta Ruska. Potom sa oženil s TatianouĎjačenko, dcérou prezidenta BorisaJeľcina. V apríli 2002 sa im narodiladcéra Mária. Dcéra Valentína Jumaševaz prvého manželstva Pavlína absolvovalasúkromnú školu Millfielde vo Veľkej Britániia vydala sa za oligarchu, generálnehoriaditeľa podniku Russkij aľuminij OlegaDeripasku.Kde je stropO tomto človeku prvý a jediný prezidentZSSR Michail Gorbačov povedal: „V poslednomčase sme sa veľmi často stretávali,stávalo sa aj to, že sme sa objímali akoUlrich Honecker s Leonidom Brežnevom.Hovorili sme o všetkých témach – od politickýchaž po osobné.“Hovoríme o Jegorovi Jakovlevovi, najznámejšomnovinárovi čias prestavby, šéfredaktoroviv tom čase najvplyvnejšiehomienkotvorného týždenníka Moskovskijenovosti. Keď po pracovnom čase vyšiel naulicu, ľudia ho spoznávali a začínali tlieskať.Jeho syn Vladimír Jakovlev absolvovalmedzinárodné oddelenie Fakulty žurnalistikyMoskovskej štátnej univerzity M. V.Lomonosova. Do histórie sa dostal ako zakladateľprvých súkromných novín od čiasVeľkej októbrovej socialistickej revolúcie,týždenníka, neskôr denníka Kommersanta rovnomenného vydavateľského domu.Práve Kommersant má „licenciu“ na slovnéspojenie Novyj russkij (Nový Rus).Kommersant je dnes najvplyvnejším denníkom,ktorý musí moc brať na vedomie.Kedysi v rozhovore pre týždenník Moskovskijenovosti Vladimír Jakovlev povedalo svojom otcovi: „Keď novinár začínahovoriť o tom, že moc je zlá a preto sa nemôžezaoberať žurnalistikou, vtedy sa končínovinárstvo.“Najdôležitejšiu otázka, ktorú si kládolv rôznych rokoch znie: „Kde je strop toho,čo sa dá urobiť pri tejto politickej moci,v tejto situácii?“ Dával do chodu všetko čomal k dispozícii. Vedel pracovať s mocoutakým spôsobom, aby dosahoval strop.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiŠtvrtá moc, ktorá sa stala prvouMoc sa dá zachvátiť nielen zvnútra, ale ajzvonka. Sám sa môžeš stať súčasťou moci.Novinárstvo je dobrou profesiou preto,lebo poskytuje rôzne možnosti. Mnohí novináriv Rusku sú natoľko populárni medziľuďmi, že ich volia do orgánov zákonodarnejmoci. Publicisti však nepotrebujú dodatočnúreklamu. Ich myšlienky a činy súvždy videné.Jurij Ščekočichin pracoval ako novinárod sedemnástich rokov. Absolvoval Fakultužurnalistiky Moskovskej štátnej univerzityM. V. Lomonosova. Pracoval v denníkochMoskovskij komsomolec, Moskovskajapravda, neskôr v týždenníku Literaturnajagazeta. Okrem reportáží písal hry,scenáre k filmom, poviedky.Roku 1990 bol zvolený poslancomZSRR. Dva razy po sebe sa stal poslancomŠtátnej dumy (parlamentu). Bol členomBezpečnostného výboru Štátnej dumy, bolčlenom komisie pre boj s korupciou v štátnychorgánoch. Pôsobil aj ako expert OSNv oblasti organizovaného zločinu a korupcie.Zaoberal sa otázkami oslobodenia rukojemníkovv Čečensku. Dostal niekoľkovyznamenaní.Profesia nie pre ženyDaj bože, aby bol tento prípad poslednýmv histórii ruskej žurnalistiky. Profesianovinára nikdy nebola ľahká. Vždysi môžete vybrať – môžete písať o balete,móde alebo počasí. Dá sa byť aj novinároma ochrancom ľudských práv.Anna Politkovskaja pracovala po absolvovaníFakulty žurnalistiky Moskovskejštátnej univerzity M. V. Lomonosovav denníkoch Izvestija, Obščaja gazeta,Novaja gazeta. Stále cestovala do regiónovvojenských operácií na Kaukaze. Napísalaknihu Cesta do pekla, Čečenský denník.Za sériu reportáží z Čečenska dostala cenuZlaté pero Ruska. Dostala cenu Zväzu novinárovDobrý čin – dobré srdce, cenu AndrejaSacharova, cenu Olafa Palmeho a nemeckúcenu za príspevok k slobode tlače.Za prácu v oblasti ochranu ľudských právdostala Svetovú cenu Amnesty International.Zabili ju 7. októbra 2006 vo vchodevlastného domu.Neboli to jediní súčasní novinári, ktorísa stali hrdinami, poslancami, milionármi.Tých čo urobili kariéru a nahrabalimajetok je v Rusku dosť veľa. Veľmi veľaje však bohužiaľ aj tých, ktorí zahynuli zanové Rusko. Taký je život, taká je profesia.Každý rok má však Fakulta žurnalistikyMoskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosovaveľa záujemcov o štúdium na nej.Znamená to, že pre tých, ktorí nie sú ľahostajní,novinárstvo zostáva základným povolaním.■(Autorka je spolupracovníčkouEUROREPORTU plus v Moskve)Február 200749

KomentárZHASNUTÁ EIFFELOVKAA JABLKÁ ZADARMO –BUDÚCNOSŤ EURÓPYSoňa MotusováLen celkom nedávno som videla v istomtýždenníku celostránkovú farebnú reklamucelosvetovej siete zariadení rýchlehoobčerstvenia. Reklama sa sugestívne pýtala:„Chcete, aby sa vaše deti stravovali zdravo?“Nuž, kto by nechcel? Ale práve produktyonej nemenovanej siete pokladajú lekári,odborníci na výživu za to najhoršie, čo môžerýchlo žijúci človek 21. storočia dostať do žalúdka,a tým skôr sa to týka detí. Reklamaje však obrovský fenomén modernej dobya v spojení so skutočnosťou, že produktytejto firmy sú všeobecne dostupné, ľahkodosiahnuteľné, relatívne lacné a navyše ichdeti majú v obľube, pretože nezriedka dostanúk nim zadarmo aj hračku, zdá sa to byťpre túto firmu boj vopred vyhraný a ziskyzaručené.Sú však sily, ktoré vyrážajú do protiútokua jednou z nich sa v posledných dňochukázala byť aj samotná EÚ. V krajináchtohto spoločenstva sa presadzuje myšlienka,že boj proti obezite by sa mal stať jednouz priorít únie. Takmer tretina žien a 27 percentmužov v tejto časti sveta je obéznych,čo je však horšie, na kontinente žije 5 miliónovtučných detí a každoročne ich pribúda300 000. Tento trend sa za posledných 30rokov nezmenil, naopak sa posilňuje. Konzumnáspoločnosť Európy sa amerikanizuje,globalizuje a s tým idú aj vysoko kalorickéfastfoody. Americkí vedci zistili, že aj porciejedla v týchto zariadeniach v posledných desaťročiachnarástli – hamburger, ktorý ste sidali v roku 1960 bol oproti tomu dnešnémusotva tretinový. Vyvíja sa aj závislosť detí odproduktov fastfoodov, keď odmietajú konzumovaťčokoľvek označované za zdravú potravinu.Pritom obezita má vážne zdravotnéa sociálne dôsledky. Občasný boj proti takejtoštandardizácii, napríklad úsilie britskéhokuchára Jamieho Olivera zaviesť doškôl zdravšie stravovanie tak pôsobí ako bojdômyselného rytiera dona Quijota proti veternýmmlynom. Ak však bude inštitucionalizovaný,môže mať aj nádej na úspech.Keď nám pred niekoľkými desaťročiamikomunisti vtĺkali do hláv, prečo máme nenávidieťsvetový imperializmus, jednýmz argumentov bola skutočnosť, že západoeurópskifarmári „plytvali“ s úrodou. Videlisme zábery vína vypúšťaného na cesty, tonypomarančov vysýpané do mora, obilie, ktoréslúžilo ako palivo – a to všetko mali farmárirobiť len preto, aby udržali vysoké výkupnéceny, alebo zlikvidovali lacnejšiu konkurenciu.Prebytky v poľnohospodárskej výrobevšak existujú dodnes. Ale podľa rozhodnutiaEurópskej komisie by mali najmä vo formeovocia a zeleniny putovať do škôl a predškolskýchzariadení. Producentom bude nákladyhradiť práve EK, hoci nie pravda výkupné,ale len výrobné ceny. Uvažuje sa ajo európskej smernici týkajúcej sa priam barnumskejreklamy, ktorá propaguje nezdravýmodel výživy – veď stravovacie návyky sazískavajú práve v detstve.Energetickábudúcnosť kontinentuSymbolická tma zahalila v prvý februárovýdeň parížsku Eiffelovu vežu a vlastnei celé mesto svetiel. Francúzski environmentalistitak chceli upozorniť na zbytočné plytvanieenergiou, pripojili sa aj belgické železnice,ktoré stlmili svetlá vo vlakoch, rakúskaStrana zelených tiež vyzvala obyvateľstvo navypnutie či stlmenie svetiel, iniciatívu privítaliaktivisti britskej skupiny Blackout London.V situácii, keď správa Medzivládnej expertnejskupiny OSN pre klimatické zmenypotvrdila trend otepľovania planéty, ba určilaaj hlavného vinníka, ktorým je samo ľudstvo,je skutočne čas zamyslieť sa. Nemožno poprieť,že pri využívaní fosílnych palív to bolpráve západný svet, ktorý sa osobitne v druhejpolovici dvadsiateho storočia správal,akoby boli zásoby fosílnych palív nevyčerpateľnéa určené len preň. Prvý ropný šok v roku1973 toto nazeranie čiastočne zmenil, aletrend plytvania pokračoval aj naďalej.Lenže fosílne palivá nie sú ani nevyčerpateľnéani neškodné. Skleníkový efekt, o ktoromsa hovorí desaťročia je už skutočnosťou,množstvo emisií, najmä kysličníka uhoľnatéhov ovzduší je alarmujúce. Pritom USAodmietajú prijať Kjótsky protokol o zníženímnožstva emisií vypúšťaných do ovzdušiaa pritom táto najväčšia priemyselná mocnosťsveta sa podieľa na nich obrovským množstvom.EK sa na základe Kjótskeho protokolusnaží do roku 2012 znížiť emisie skleníkovýchplynov o osem percent oproti úrovniroku 1990. V reakcii na v piatok zverejnenézistenia expertov z Medzinárodného paneluo klimatických zmenách (IPCC) komisár preživotné prostredie Stavros Dimas dokoncahovoril o nevyhnutnosti, aby vyspelé krajinydo roku 2020 znížili objem emisií o 30 percentv porovnaní s rokom 1990, tak ako navrhlaEK minulý mesiac.Existujú skupiny, ktoré tvrdia, že k želateľnémuvýsledku sa možno dostať aj postupnými,miernymi, nebolestivými krokmi. Aksi dnes pozrieme zábery priemyselne najrozvinutejšíchoblastí v polovici 20. storočia, zarazínás množstvo smogu a dymu vznášajúcehosa nad mestami. To malo na svedomípredovšetkým spaľovanie nekvalitného uhliav priemyselných závodoch, ale i v domácnostiach.Odvtedy sme však prešli na kúrenieplynom či inými čistejšími médiami, a oblohanad európskymi sídlami na vyjasnila. Načas. Ak dnes prejdete autom po Slovensku,zaiste si všimnete, že v mnohých mestečkácha dedinkách sa ľudia vracajú k spaľovaniudreva a uhlia, pretože plyn neúnosnezdražel. Riešenia, aké prišli v šesťdesiatycha sedemdesiatych rokoch však už nemáme.Napriek tomu, že ľavicová slovenská vládasa snaží udržať ceny energií najmä obmedzenímziskov monopolov, do cien na svetovýchtrhoch veľa hovoriť nemôže. A napriek tomu,že ceny ropy na svetových trhoch už nie súna rekordnej úrovni, nemožno očakávať ichzásadné zníženie.Aj analytikom EÚ je jasné, že energetickábezpečnosť nemôže byť postavená len na využívanífosílnych palív, tým skôr, že pochádzajúčasto z oblastí, ktoré sú nestabilné, činespoľahlivé. Viac ako výrečne to ukázalo januárovéprerušenie dodávok plynu z Ruska.Podobná situácia sa môže kedykoľvek zopakovať.Práve najzodpovednejšie nie sú anidodávky ropy z oblasti Blízkeho a Strednéhovýchodu, zo severnej Afriky, zložité a drahéje dobývanie z hlbín Severného mora. V každomprípade bude v budúcnosti nevyhnutnádiverzifikácia energetických zdrojov, týmskôr, že fosílne palivá sa o niekoľko desiatokrokov úplne vyčerpajú. Pre Európsku úniu toznamená, že si musí vyjasniť vzťahy s Ruskom,musí mať jasnú spoločnú líniu pri rokovaniach,predovšetkým dlhodobú ochranuinvestícií, obojstrannú výhodnosť, transparentnosťa predovšetkým predvídateľnosť.Ďalšou možnosťou je jadrová energetika,ku ktorej však najmä po černobyľskej tragédiipanuje v Európe značná nedôvera. NapríkladFrancúzsko však čerpá viac ako 60percent svojej spotreby práve z týchto zdrojov.Nedá v tejto súvislosti nespomenúť Slovensko,ktoré zásluhou dohôd s Európskouúniou muselo uzatvoriť bloky jadrovej elektrárnev Jaslovských Bohuniciach, hoci novávládna garnitúra tento krok doslova oplakala.Zároveň však EÚ znížila Slovensku množstvoemisií, ktoré môže vypúšťať do ovzdušiaa to sa už Bratislave nepáči, ba je rozhodnutása s EK aj súdiť.Alternatívne zdroje energie zatiaľ predstavujúlen zlomok energetickej potreby krajínEurópskej únie. Najviac sa na európskejpôde presadzujú veterné elektrárne, hociaj proti tomuto spôsobu získavania energieexistujú oponenti. Tvrdia, že pôda, na ktorejsú postavené, nie je už využiteľná na nič iné,ani na poľnohospodársku výrobu, a tak sastrácajú často bonitné pôdy. V každom prípadetvrdenie EK, že „európsky energetický50 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Komentárzásobovací systém by mal byť založený načo najširšom energetickom mixe“ možno lenprijať, ale budovanie geotermálnych, či prílivovýchelektrární je stále hudbou vzdialenejbudúcnosti.Spomínaná správa o klimatických zmenáchmá aj ďalšie pesimistické rozmery.Globálne otepľovanie síce môže v miernompásme znížiť energetickú náročnosť na zimnévykurovanie, ale vo výhľade sú aj ničivévíchrice so silou tornád, ako bol januárovýKyrill, častejšie záplavy, väčšie výkyvy teplôt.V „pláne“ je aj vzostup hladín morí, či rýchlejšiezvyšovanie priemerných teplôt (za celé20. storočie sa priemerná teplota zvýšila o 0,7stupňa, v tomto storočí sa očakáva 1,8 až štyristupne) ako sa očakávalo. O niekoľko desiatokrokov tak môžu byť minulosťou najkrajšiepláže a zjazdovky starého kontinentua môže sa zmeniť tvár prímorských oblastí.Koniec 21. storočia však väčšina z nás už nezažije.Možno našťastie.Polstoročie Európyčo najviac z európskej ústavy, aj v prípade, žeby neprešla ako celok. Je to napríklad funkciaspoločnej zahraničnej politiky reprezentovanejjedným predstaviteľom. Tento človekby mohol byť akýmsi pendantom napríkladministra zahraničia USA, mohol by reprezentovaťspoločnú líniu Európy voči ostatnémusvetu, pravda, ak sa na takej línii budú vedieťeurópske krajiny dohodnúť.Nemálo sa hovorí aj o Európskej komisii,kde väčší členovia presadzujú, aby nie každákrajina mala svojho komisára. Tento „skúšobnýbalónik“ však neprešiel, malé krajinysa zjavne proti podobným zámerom búria ajpre pocit, že ich hlas je v Bruseli málo počuteľný.Dokonca aj pri obsadzovaní postov vovedení Európskeho parlamentu sa naši europoslancimálo presadzujú. Vo vedení výborovEP je napríklad jedinou slovenskou zástupkyňouAnna Záborská, ktorá si udržalapost predsedníčky výboru pre práva žiena rodovú rovnosť. Pritom okolo jej nomináciebolo množstvo diskusií, pretože reprezentujeKresťanskodemokratické hnutie, ktoré jena Slovensku povestné napríklad aj odporomvoči homosexuálom a obranou najkonzervatívnejšíchhodnôt rodiny, odporom vočiinterrupciám či antikoncepcii, čo sa so zameranímvýboru vonkoncom nezhoduje.Pri takejto politike je zrejmé, že malé krajinynechcú prísť o svojho komisára, ktoréhopovažujú nie celkom správne za reprezentantanárodných záujmov. Reforma viacerýchinštitúcií, ale aj politík EÚ však bude v budúcnostinevyhnutná. To, čo stačilo pôvodnej„dvanástke“, či „pätnástke“ už nie je dostatočnépre 27 členských krajín. Protesty sa objavujúaj vo vzťahu k Paktu stability a rastu,najmä k jeho prísnym pravidlám vo vzťahuk rozpočtovým obmedzeniam. Aj preto sanové členské krajiny – snáď okrem Slovenska,neponáhľajú so zavedením spoločnej európskejmeny.Na druhej strane sa darí implementovaťdohodnuté pravidlá vnútorného trhu do národnýchlegislatív. Pokrok v tomto smere jenajväčší od začiatku monitorovania. V priemerelen 1,2 percenta takýchto smerníc, ktorýchčas implementácie už uplynul, nie jesúčasťou národných legislatív. Všetky členskékrajiny zaznamenali pokrok, pričom 19z nich má „resty“ na úrovni sotva 1,5 percentaa Belgicko a Česko sa k tejto hranici približujú.Slovensku zostávajú iba dve neprijatésmernice, ale aj za tie hrozí právne konaniezo strany EK. Nie sme síce na tom tak zle akoTaliansko, proti ktorému sa vedie 161 konaní,alebo Francúzsko (95), či Grécko (91), aleu nich ide ešte o staršie smernice, ktoré smemy prijali s acquis communautaire spolu sovstupom do únie. Pre nás je teraz najdôležitejšie,aby sme sa v posledný deň tohto rokumohli stať súčasťou schengenského priestorus voľným pohybom osôb, kapitálu, tovarua služieb. Práve Slovensko bolo v tejto súvislostinajviac kritizované pre zabezpečenievýchodnej hranice s Ukrajinou a využívaniePred polstoročím boli v hlavnom meste Talianskapodpísané tzv. Rímske zmluvy, ktoréznamenali začiatok vzniku EHS, dnešnejEurópskej únie. Päťdesiat rokov je iste príležitosťouna bilancovanie, tým skôr, že z Európskehozdruženia uhlia a ocele a Montánnejúnie sa dnes stalo spoločenstvo, v ktoréhoradoch sú aj viaceré krajiny z bývaléhosovietskeho bloku. EÚ sa pre ne stalagarantom demokracie a slobodného rozvojaa v rade za bránou stoja ďalšie krajiny, ktorésa chcú uchádzať o členstvo v dnešnej už„dvadsaťsedmičke“. Preto bude už na marcovomsummite EÚ v Berlíne prijatá deklaráciao budúcnosti EÚ. Na nej pracuje dnes nielenNemecko ako predsednícka krajina EÚ, aleaj množstvo expertov z iných krajín spoločenstva,ktorí chcú, aby sa deklarácia stalaodrazovým mostíkom pre inštitucionálnu reformuEÚ.O tej sa, najmä po veľkom rozšírení o desaťnových krajín v roku 2004, veľa hovorí,ale málokto vie, o čo ide. Proti „bruselskýmbyrokratom“ sa zdvíha vo viacerých európskychkrajinách vlna znechutenia. Prejavilosa to napríklad v odmietnutí ústavnej zmluvypre Európu, keď Francúzi, či Dáni pociťovalidirektívy z Bruselu predovšetkým akoohrozenie národného charakteru štátu voviacerých oblastiach vrátane kultúrneho rozvoja,či napokon aj gastronómie. Je možné, žetakto dali Bruselu najavo aj nesúhlas s prílišširokým rozšírením, najmä o krajiny, ktorépovažovali za nepripravené na členstvo a nedostatočneekonomicky rozvinuté, či s nedostatočnýmidemokratickým mechanizmami.V tomto zmysle je januárové prijatie Bulharskaa Rumunska ešte horšou alternatívou.To si uvedomoval aj samotný Brusel, a pretomajú obe balkánske krajiny vlastne podmienenéčlenstvo a rozvoj demokratických štruktúru nich bude sledovaný oveľa ostrejšie akov štátoch, ktoré sa členmi stali v máji 2004.Záujmom európskych politikov je aj udržaťFoto: dreamstime.comČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiinformačného systému SIS II. Ak zmiznúvnútorné hranice v rámci únie aj s krajinamiprijatými v roku 2004, bude to práve slovensko-ukrajinskáhranica, ktorá musí byť najmenejpriepustnou aj po zelenej línii. Je toteda priorita, ktorú ostro sleduje aj vládnykabinet, tým skôr, že k súčasnej vládnej koalíciipanovala zo začiatku v Bruseli nedôvera,najmä pre spojenie so Slotovou SNS. Túpovažujú mnohí v Bruseli za extrémistickú.Náš kabinet teda chce v každom prípade dokázať,že európske hodnoty nie sú ohrozené,a to aj dobudovaním SIS II., alebo skorýmprijatím eura. Otázkou zostáva, či bude nadšenéaj slovenské obyvateľstvo, ktoré budesvoje príjmy počítať v stovkách a porovnávaťsa so svojimi západnejšími susedmi. Ak hlavnýmmotívom stredo- a východoeurópskychrevolúcií v závere osemdesiatych rokov – akoniektorí pozorovatelia tvrdia –, bola vzburaneuspokojených spotrebiteľov, čaká ichpo prijatí eura ďalšie sklamanie, ďalší pocit„druhoradých“ občanov únie.■Február 200751

Vcelom západnom svete vyvolávajúveľké pobúrenie pokusy spochybňovaťalebo bagatelizovať holokaust Židova Rómov a ďalšie prejavy politikygenocídy, ktorú cieľavedome a metodickyuskutočňoval nacistický režim tretejríše. Tieto reakcie sú významnou súčasťouobranných mechanizmov, ktoré sipovojnová európska civilizácia vytvorilavoči hrozbe recidívy katastrofy, spôsobenejHitlerom a jeho pomáhačmi v ďalšícheurópskych štátoch. Nie náhodouchcela súčasná nemecká vláda presadiťpočas svojho predsedníctva v EÚ európskyzákaz svastiky, ktorá bola symbolomnacistického režimu, a postaviť mimozákona aj popieračov holokaustu. Podľaministerky spravodlivosti B. Zypriesovej„Nemecko má morálnu povinnosť pokúsiťsa o celoeurópsky zákaz, lebo tretiaríša je zodpovedná za holokaust“. Ďalšímúčelom návrhu takéhoto zákona jezastaviť vzostup krajnej pravice, ktorý jeviditeľný v niektorých spolkových krajináchSRN, ale aj v ďalších štátoch EÚ.V tejto súvislosti je vhodné pripomenúťsi, že Hitlerovým politickým programombolo dobytie nového životnéhopriestoru na východe a jeho bezohľadnágermanizácia, systematické vyhladeniecelých národov a etnických skupín a zotročenietých skupín obyvateľstva, ktorénemali byť podrobené genocíde. Tietozločinné ciele potrebovali na svoju realizáciuaj zločinecké metódy. Očisťovanieod nežiaducich živlov sa dialo na základeNorimberských rasových zákonova prostredníctvom nacistických koncentračnýchtáborov, ktoré genocídu uskutočňovalipriemyselným spôsobom. „Konečnériešenie“ židovskej otázky malo byť sprevádzanévyčistením východného priestoruo dve tretiny i viac pôvodného obyvateľstvas tým, že zvyšok mal byť ponemčenýtak, aby o 100 rokov žilo v Európe nie 80,ale 250 miliónov Nemcov.Germanizačné plány neobchádzali aniSlovensko. Historici našli dokumenty potvrdzujúce,že Slováci mali byť po odstráneníasi 500-tisíc nežiaducich osôb asimilovaní.A to tak, že z Ríše príde na Slovensko100 000 nemeckých rodín ako vedúcavrstva spoločnosti. O tom, že nacisti tomysleli s čistením Slovenska od nežiaducichživlov vážne, svedčí osud vyše 70-tisícslovenských Židov a Rómov deportovanýchso súhlasom ich vlády do koncentračnýchtáborov.Skutočnosť, že vo vojne išlo doslovao biologické prežitie stoviek miliónovľudí a o zachovanie elementárnych základovdovtedajšieho spôsobu života, viedlak vytvoreniu antifašistickej koalície, ktoránapriek nezmieriteľným ideologickýmrozporom medzi spojencami pretrvalacelú vojnu. To, že, ako napísal historik Ľ.Lipták, „išlo o vojnu, v ktorej bolo ohrozenéjestvovanie nielen jednotlivcov, skupín,tried, ale celých krajín, národov a poFoto: dreamstime.comEURÓPSKYROZMER PAMÄTINÁRODAPeter Weissstáročia formovanej civilizácie,“ bolo týmrozhodujúcim mementom a momentomvedúcim k vzniku strategického riešeniapre západnú Európu v podobe jej integráciena základe spoločného hodnotovéhorámca. Ten jednoznačne odmieta fašizmusa nacizmus ako politickú skúsenosťi politickú ideológiu. Niet v ňom priestorupre obhajobu, spochybňovanie či bagatelizovanieholokaustu ako kvintesenciea hrozného symbolu absolútneho zla, ktorépredstavovala Hitlerova rasistická a genocídnapolitika.Práve z tohto pohľadu treba pristupovaťk výrokom arcibiskupa Sokola, že prezidentaTisa, toho Tisa, ktorý do poslednejchvíle stál na strane Hitlera a vyznamenávalesesákov za potlačenie slovenskéhoprotinacistického povstania, si veľmiváži, že by sa mohol urobiť krok, aby saTiso blahorečil, že za slovenského štátutu bol blahobyt a nič nám nechýbalo. To,že hovorca KBS J. Kováčik postoj vedenianajväčšej cirkvi na Slovensku k obdobius nemeckými nacistami do poslednejchvíle kolaborujúcemu ľudáckemu totalitnémurežimu a vyvezeniu 70-tisíc slovenskýchŽidov a Rómov na smrť vyjadrilslovami: „Cirkev sa od tohto obdobia nedištancovala,lebo k tomu nemala dôvod,“je obrovský škandál, lebo to znamená, žeČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiKomentárKBS odmieta uznať základnú skúsenosťa hodnoty, na ktorých vznikli Európskaúnia i moderná slovenská štátnosť. Tása hlási k odkazu Slovenského národnéhopovstania proti nemeckému nacizmua kolaborantskému fašizoidnému totalitnémurežimu. Kým totalitný charaktera zločiny komunistického režimu KBSnikdy neponechala v kompetencii historikova pokladá ho za odsúdeniahodný,k tomu iba o trochu staršiemu ľudáckemutotalitnému režimu má viac než zhovievavýprístup. Jedno z vysvetlení tohtopostoja ponúka katolícky kňaz a teológK. Moravčík, podľa ktorého je J. Tiso popravenýkňaz a prezident pre klerikálnekruhy „archetyp jednoty trónu a oltárana slovenský spôsob. Preto sa tu ťažkopripúšťa nejaká vina. Už vôbec nie tánajsmutnejšia – spoluvina za smrť tých,čo boli najbezbrannejší“.Základom modernej slovenskej štátnostije však odmietanie totalitného režimuakéhokoľvek druhu. Politická revolúciaroku 1989 sa neuskutočnila predsapreto, aby sa na oprávnenej kritike komunistickéhototalitného režimu vytváralopodhubie na tolerovanie a ospravedlňovanieiného totalitného režimu a jehozločinov. Aj preto je v slovenskomtrestnom zákone paragraf umožňujúcisankcionovať tzv. osvienčimskú lož. Ajpreto Ústav pamäti národa dostal dovienka dokumentovanie spôsobov fungovaniaa zločinov oboch totalitných režimov,ktorými Slovensko prešlo v minulomstoročí.Novozvolený predseda Správnej radyÚstavu pamäti národa I. Petranský vopredrezignoval na tieto hodnotové východiskáa vyvážený prístup k obom totalitným režimom,ktorý vyplýva zo zákona, keď povedal,že v agende ústavu má byť obdobieslovenského štátu iba okrajovou záležitosťou.Vzhľadom na opísaný stav historickejpamäti o tomto temnom období je to očividnechybný prístup. Platí to tým viac, ževiacerými výrokmi a účasťou na spomienkovomzhromaždení k výročiu vzniku slovenskéhoštátu, na ktorom rečnil vodcadnes už zakázanej Slovenskej pospolitostiKotleba, dal nový predseda ÚPN najavo,že k Tisovi a jeho politike má zhovievavýpostoj. Petranského zámer dominantnesústrediť činnosť ÚPN na spoluprácus políciou pri odhaľovaní zločinov, ktorépočas komunizmu uskutočnili bezpečnostnézložky, podpredseda SAV historikD. Kováč nepokladá za správny: „Ústavpamäti národa je predsa o vyrovnávaní sas minulosťou a nie o trestaní.“ Bolo by veľmizlé, keby činnosť ÚPN mala slúžiť nato, aby sa trestanie nositeľov a uskutočňovateľovzločinov komunistického režimustalo zámienkou na tolerovanie a ospravedlňovanieľudáckeho režimu a jeho zločinov.Veď v celej Európe dvíhajú hlavu nacionalistické,xenofóbne, rasistické stranya hnutia.■Február 200753

Úvaha o stave spoločnostiVypočul som si nedávno hlbokomyseľný,ak nie priam filozofický rozhovor dvochdôstojne vyzerajúcich pánov, stojac nad nimiv trolejbuse. Dialóg sa niesol v duchu súčasnýchnezvyčajností, ale nielen o terajších vrtochochpočasia. Spomínal sa vesmír, globálneproblémy, terorizmus, čudná až nerestnápolitika a zrejme aj všeličo iné, ale muselsom už vystúpiť ... takže som sa už nedozvedelčo ešte iné. V istej chvíli dialógu poznamenals povzdychom jeden z nich: „Vidí sami, že sa tu niekto s nami hrá“. „Môžbyť jeto sám Pánboh!“, reagoval po chvíľke uvažovaniaten druhý.S tou hrou a Bohom mi to odvtedy akosinedá pokoja, vŕta mi to hlavou stále. Možnoje nás viac takých, čo sa cítia byť manipulovaníniekým a/lebo niečím neznámym nahováramsi. Takej nepoznateľnej entite, čomusi,čo sa vymyká našej zmyslovej predstavivostisa najľahšie dá prisúdiť, „technologicky“ vzaté,pomenovanie „Boh“. V ranejšom obdobífyziky sa v takýchto situáciách použilo „technologické“pomenovanie „Démon“. Súc ekonóm,nemôžem vynechať ani metaforu AdamaSmitha o „neviditeľnej ruke“.Nevedno, či vpredu spomínaný diskutérmal na mysli technologického alebo náboženskéhoBoha alebo to bol iba číry rečníckyobrat. Tak či onak, podstata výpovede bolao tom, že sa tu (s nami?) niekto hrá. A tenniekto môže byť, zdá sa, celkom dobre aj Bohv úzkom, či priamo v kresťanskom zmysletohto pojmu. Ale čo keď ten neviditeľný, nepoznateľnýBoh sa hrá len tak, iba pre svojepotešenie? Čo ak to berie iba ako kratochvíľu?Tak som si povedal, že na tom všetkom niečomusí byť – čo tak napísať o tom úvahu? A ajnadpis bol hneď naporúdzi.Vieme. Náboženstvo v našom, alebo užšie,v európskom kultúrnom prostredí prijíma,či už vážne alebo len tak, biblický príbeho svete vôbec a osobitne potom aj o jehostvorení. Nechcel by som sa dotknúť anijedných ani druhých. Majú všetci právo nasvoj názor, takže aj ja na rozdiel od tých prvých,ktorí iný názor o danom predmete nežsvoj považujú za rúhanie. „Najprv nebolo nič... len Duch sa vznášal nad vodami ... potom...“ atď. Nuž, neznie to pre nás, teda ako prehomo sapiens, veľmi logicky. Lenže aj viacerívážení fyzici tvrdia, že „svet vznikol z ničoho“a ani si pritom neuvedomujú, že týmpopierajú celú fyziku, priam ju nihilizujú.Oproti tomu, podľa biblie bol najprv Duchvznášajúci sa nad vodami a niečo predsa leniné. A potom, keď sa prestal vznášať? ... začals prečudesnou činnosťou, ktorá sa bežnevolá „Stvorenie sveta“. Uniká mi zmysel toho,prečo by sa všemohúci Boh babral s takými,pre neho drobnosťami, ako je napríklad modelovanieAdama z hliny? Pre neho bolo určitejednoduchšie a samozrejme aj zábavnejšiestvoriť evolúciu, nastaviť jej začiatočné podmienkya potom urobiť „bum“, aby sa rozbehla.Namiesto toho, aby sa unúval so stvorenímmyriády vecí vlastnými rukami stačilomu, po stvorení evolúcie, už len pozorovaťa tešiť sa z toho, čo prinesie. A po istomBOH SA HRÁLadislav Andrášikčase (jeho čas plynie zrejme inak ako náš,lebo ten náš je zakomponovaný do jeho svetaktorý stvoril, takže On je so svojím časomnad ním) s potešením zistil, že istý CharlesDarwin objavil jeho hru (či snáď trik?) s evolúciou.Určite ho muselo potešiť aj to, keď fyziciprišli na to, kedy urobil to veľké „bum“.To „kedy“ už nemerajú subjektívnym časom,ale fyzikálnym. Stále je to však čas, ktorý jevnútorným časom evolúcie. Z hľadiska matematickejlogiky však čas nemôže byť vnútornekonzistentný, pretože nemáme priamemeradlo na jeho meranie, takže v uvedenomzmysle sa aj čas vyvíja, totiž evolvuje. VeľkýStvoriteľ, ktorý sa premenil pre danú hrus geniálnou hračkou „Svet“ na veľkého Pozorovateľavšak vníma Evolúciu konzistentnevo svojom čase. Na rozdiel od neho, my juvnímame v „časovej bubline“, v ktorej právežijeme (do ktorej sme sa narodili a v ktorejaj skončíme). Pravda, podstata evolúcie jev tom, že táto bublina sa valí v čase dopreduako solitón (dlhá, či stojatá vlna alebo cunami)– na jej čele do nej pribúdajú noví a na jejchvoste vypadávajú starí. Všetko ostatné, čoje mimo bubliny vnímame my, čo sme právev nej len ako sprostredkovaní pozorovateliapredovšetkým v prostredí kultúry ako špecifickéhoľudského produktu evolúcie, presnejšiesociálno-ekonomickej evolúcie. Ľudskáspoločnosť je podobne ako vesmír, či akobiologicko-ekologický svet tou istou evolvujúcouentitou. Keďže svet je raz navždy prenás uzavretou entitou, nemôže byť korektnézaoberať sa tým čo je mimo neho, predním a po ňom, pretože to nie je náš priestora náš čas. Môžeme o tom len špekulovať, čosamozrejme aj robíme, ale tým sa nič nerieši,iba ak to, že miernime náš strach z neznáma.Takže aj spomínaná predstava, že „svetvznikol z ničoho“ je z tejto kapsy. Univerzumje priestorovo, hmotne, energeticky, časovoa informačne uzavretá entita a za jej hraniceľudský intelekt nemôže preniknúť z dôvodunemožnosti zistiť čo je za nimi – môže o nichlen špekulovať.Jeden z najvýznamnejších mysliteľov 19.storočia Karol Marx napísal slávnu vetu v Tézacho Feuerbachovi, ktorá znela asi takto:„Filozofi doposiaľ svet len vysvetľovali – ideo to zmeniť ho!“. Navonok sa zdá, že ľudia toaj úspešne robia. Otázka je, či menia naozajsvet, totiž svet v zmysle pojmu „Univerzum“.Univerzum zostáva stále také, aké je – evolvujev rámci daných východiskových podmienok.Zmeny sú možné iba v rámci toho,čo je v tom univerze možné a to je to čo nazývameevolúciou. Čo teda vlastne meníme?Nemeníme zrejme svet, ale iba súčasti v ňoma to len v rámci daných možností a vlastnostíuniverza, ktoré do neho boli vložené na začiatku,pri jeho „stvorení“. Je tu pravda sporv tom, či je ten „niekto“ naozaj len pozorovateľom,alebo ďalej pokračuje v činnosti „stvorenie“.Existujú názory, že nástrojom tohtoprípadného zasahovania je entita zvaná „náhoda“.Boh – (ten niekto, koho nikto nevidel,ani nemohol vidieť či inak vnímať) generujenáhody a tým vraj zasahuje do evolúcie. Takžeje tu otázka či je svet deterministický alebonáhodný (stochastický).Nám ľuďom sa svet naozaj javí ako náhodný.Lenže to čo sa javí ako náhodné, môžebyť dajaká komplexná entita, ktorá je vosvojej podstate deterministická. Vo svojichúvahách som už o takých entitách písal a ajto, že ich vlastnosťou je chaos – presnejšiedeterministický chaos. Už aj najjednoduchšíproces chaosu, ktorý je priťahovaný k jedinečnejpostupnosti bodov sa na prvý pohľadjaví, resp. vyzerá rovnako ako náhodnýproces, hoci ním nie je, čo sa dá jednoznačnematematicky dokázať. Dokonca v prípadesystémov v diskrétnom čase vieme presnevypočítať polohu bodu v ktorých sa systémnachádza v jednotlivých inštanciách časuv danej postupnosti. Takže sa môžeme nazdávať,že svet ako univerzum, či svet v jehokonkrétnych pomenovaniach, ako napríkladživý svet, spoločnosť a podobne je nesmiernekomplexná entita, ale zároveň nemusí byťbezpodmienečne náhodnou entitou. Napríkladniektorí meteorológovia už o počasí nehovoriaako o náhodnom procese, ale uznávajú,že ide o deterministický chaos veľmikomplexného charakteru.Samozrejme, mohlo by sa namietať, žetento problém by mohol byť predmetom veľkejdiskusie v rôznych rovinách, počnúc filozofiou.To je celkom určite oprávnená námietka.Ostatne viacerí veľkí filozofi v dávnejšíchi nedávnych dobách venovali otázkeneurčitosti a pravdepodobnosti veľkú pozornosť,pretože v samej svojej podstate jepravdepodobnosť ambivalentná, resp. máprinajmenšom dve stránky. Na jednej stranetento problém odzrkadľuje neurčitosťnášho ľudského náhľadu na svet. Na druhejstrane pravdepodobnosť práveže už samasa chápe tak, že odzrkadľuje neurčitosť svetaako takého. Pre človeka je svet daný akoneurčitá entita. David Hume v prvej polovici18. storočia písal o tom vo svojom traktáteasi takto: „Pravdepodobnosť má v sebe dvestránky, jednak tú, že objekt sám je vo svojejpodstate neurčitý a treba ho určiť pravdepodobnostne(t. j. pomocou náhody); nadruhej strane však, hoci by aj bol objekt užurčitý, z hľadiska nášho posúdenia je neurčitý,pretože nachádzame početné dôkazy naoboch stranách problému.“. Plejáda filozofovpo ňom sa venovala danému problému, napríkladtakí významní vedci ako R. Carnapa dokonca aj J. M. Keynes, ktorý je v našichkončinách známy iba ako veľký ekonóm, napísaldávno pred svojím slávnym ekonomickýmdielom o zamestnanosti, úroku a peniazoch„Traktát o pravdepodobnosti“, ktorý jemedzi odborníkmi v danej oblasti dodnesveľmi cenený. Nič to však nemení na tom, ževo vzťahu k neurčitosti sveta je problém či54 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Úvaha o stave spoločnostiFoto: dreamstime.comnáhoda alebo chaos doposiaľ nerozhodnutý.Uvediem konkrétny príklad z praktickéhoživota, aby bolo zrejmejšie, v akých pochybnostiachsa potácame.Jeden z ostatných európskych ‚blackout‘--ov veľkého rozsahu, ktorý vyradil elektrizačnúsieť celého Apeninského polostrova a negatívneovplyvnil ešte aj ďalšie lokálne sietea vlastne celú Európu sa niekedy zdôvodňujepráve „náhodou“. V danom prípade išlo o takú„náhodu“, že na istom mieste vo Švajčiarskusa vysokonapäťové vodiče,ktoré boli príliš ovisnuté,dotkli stromov a došlo k javu,nazývaným v bežnej reči iskrenímvedúcim ku skratu. V takejsituácii operátor v rozvodni,postupujúc podľa predpisov,vykoná určité úkony, totižodpojí daný úsek siete, aby saporucha lavínovito neprenášalaďalej. Ako vieme, pružnélano zavesené v dvoch bodochvplyvom gravitácie zaujme polohukrivky, ktorá sa bežnevolá reťazovka. Takže žiadnanáhoda, ale zlý výpočet potrebnejdĺžky vodiča medzi dvomistožiarmi. Ani argument, žeto boli stromy nie je charakteru„náhoda“, pretože sa nepočítalos tým, že stromy rastú,hoci sa malo. Lenže keby ajišlo naozaj o náhodu, nie onabola príčinou spomínanéhoblackout-u, ale nízka odolnosťdaného, príliš veľkého a veľmikomplexného systému, ktorýmje jednotná elektrifikačnásieť, diaľkovými vedeniamispájajúca mnohé lokálne sietes mnohými rozvodovými bodmia mnohými viac, či menejnezávislými operátormi.Takýto veľmi komplexnýsystém je nevyhnutne „nahrane chaosu“, takže existujemnožstvo udalostí, ktoré môžusústavu zhodiť z hrany chaosudo vlastného chaosu, alebo samôže aj úplne zablokovať. Takžepríčiny treba hľadať v kvalitatívnychvlastnostiach celého systému a niev jednotlivostiach, ako je to, že sa neodpílilivčas vrcholce stromov. Tým pravda nemábyť povedané, aby sa aj takéto problémy starostlivoa včas neriešili. Je veľa „keby“, ktorékeby sa v danej situácii neboli prihodili, takby k uvedenému javu nebolo došlo. Z uvedenéhotiež plynie samozrejmý záver, že bysa ktosi s tým systémom mal „pohrať“, abynezostal príliš dlho trčať na hrane chaosu.Pravda v spoločnosti samej sa vyskytujú eštekomplexnejšie situácie a systémy, ktoré sompráve ilustroval. Preto im treba venovať náležitúpozornosť.Z hľadiska ekonómie je viacero spoločensko-ekonomickýchsúvislostí komplexnéhoevolučného procesu, ktoré by si zaslúžili sústredenejšiupozornosť. Ak som v predchádzajúcejeseji o spoločnosti upriamil pozornosťna malthusovskú metaforu, v dnešnomkontexte by bolo potrebné sústrediť sa nadarvinovskú evolučnú metaforu. A to najmäv našich menovitých súvislostiach, keďsa príliš úzko opierame o krátkodobé štatistickéukazovatele a komentovanie pohybučísel v takých tabuľkách, ako sú zverejňovanév štatistických bulletinoch či ročenkácha podobných dokumentoch. Napríklad saneberie dosť do úvahy, že spoločenské hospodárstvoje evolučný učenlivý a učiaci sasystém, ktorý má veľmi osobité vlastnosti,napríklad: – altruizmus verzus egoizmus,– racionalita a ohraničená racionalita, – učeniesociálne a skúsenostné (dôležité právev takom prelomovom období, ako je prechodod centrálno-byrokratického systémuk trhovému hospodárstvu), – motiváciav ekonomických organizáciách, vzťahy zamestnanostia hranice organizácie, – formyvlastníctva, pretrvanie organizácie, rozvoja rast a podobne.V kontexte uvedených vlastností globálnehosociálno-ekonomického systémufungujúceho v podmienkach planéty ZEMmusím povedať, že koncepcia tzv. trvaloČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiudržateľného rozvoja je už len vo verbálno-formulačnomzmysle a tým viac v obsažnejrovine holý nezmysel. Tento druhrozvoja nielenže nie je trvalo udržateľný,či trebárs aj len dočasne nie je udržateľný,ale sám rozvoj v daných obmedzenýchhraniciach, ktoré sa dosiahli je nemožný.Už teraz totiž nesie rozvoj so sebou toľkonegatívnych dôsledkov a sekundárnychproduktov až to spochybňuje ba vyvraciasám cieľ rozvoja. Takže v úzkom zmysle užani nejde o rozvoj, ale o degradáciu.Väčší či menší bohoviana Zemi a hlavne najväčšíboh planéty sa hrá, badovolím si tvrdiť, že on a tíostatní bohovia sú tí, čo sas nami hrajú. Takže nie sú ažtakí neviditeľní, vieme, resp.vedeli by sme, keby námz toho nehrozili vážne osobnépostihy, ich aj pomenovať.Navyše aj my sami, obyčajníľudia zdanlivo bez vplyvusa pohrávame nielen s vlastnýmosudom, ale prispievameku globálnej katastrofickejhre. Boh to pozoruje a ...nezasahuje. Necháva dejomvoľný priebeh. Istý starovekýkazateľ to nazval tak, že „násBoh skúša“.Ako ekonóm musím povedať,že dnes sú tu predovšetkýmveľké disproporciev koordinácii fyzických zdrojova v koordinácii ľudskýchaktivít a medzi nimi navzájom.Ich harmonické riešenie, či riadenieje nevyhnutné už nielenna štátnej úrovni, ale v celostnýchglobálnych súvislostiach.A to si vyžaduje disponovaťnáležitými vedomosťami, vedomosťami,ktoré zatiaľ dosťchýbajú.Svoju predošlú úvahu somkončil asi v tom zmysle, žejesto o čom premýšľať aj u násna Slovensku. Teraz by to bolomožné zdupľovať v duchu postrehumajstra Mariána Labudu(SME, piatok 2. februára 2007, s. 32) asitak, že by bolo o čom diskutovať. On, pravda,mal na mysli efektívne využitie tohtoročnéhoprvomájového sprievodu, ktorým náschce milostivo obšťastniť náš pán premiér.Ja a moji vrstovníci, čo sme ich zažili vyšeštyridsať to veľmi dobre poznáme. Možno todnešná omladina ani nevie, ale najlepšie sadalo, prepytujem, pokecať v prvomájovomsprievode, presnejšie v stánkoch pri pohárikoch,keď sprievod stál na mieste. Oj, koľkožeto bolo zastávok! A akých! Kto by vedelspočítať koľko budúcich zaľúbencov sastretlo práve v prvomájovom sprievode! Hľa,jedno z možných vysvetlení nízkej pôrodnostina Slovensku. Labuda má pravdu: „Mámemúdru vládu!“. Slovač nevymrie.■Február 200755

Slovenská ekonomikaEKONOMICKÉUDALOSTI POHĽADOMANALYTIKAPavol Ondriska, ING dôchodková správcovská spoločnosťRok 2006 máme už niekoľko týždňov za sebou. Avšak vzhľadomna časové oneskorenie zverejňovania ekonomickýchukazovateľov zatiaľ nie sú k dispozícii všetky dáta, ktoré byopisovali kompletných 12 mesiacov minulého roka. Jednako,aj tak sa dá konštatovať, že pre Slovensko bol rok 2006, aspoňz ekonomickej stránky veci, v podstate úspešným obdobím.A niet sa čomu diviť. Napokon efekty vstupu krajiny do Európskejúnie a zlepšené podnikateľské prostredie, aj zásluhouštrukturálnych reforiem predchádzajúcej vlády, prinášajú predomáce hospodárstvo po čase ovocie.Faktor, ktorý v priebehu roka zrejme najviac priťahoval pozornosťnielen finančných trhov, ale aj domácností, bol vývojkurzu slovenskej koruny voči referenčnej mene euro. Postupnétakmer denno-denné prepisovanie historických tabuliek bolozastavené až v posledných dňoch minulého roka, keď centrálnabanka priamo vstúpila na trh a devízovými intervenciamioslabila kurz domácej meny z hodnoty 34,06 SKK/EUR bližšiek hranici 35 korún za euro. Tomuto kroku predchádzali slovnéintervencie členov bankovej rady NBS, ktoré sa však ukázalibyť takmer neúčinné. Mimochodom aktuálna historicky najsilnejšiaúroveň kurzu koruny predstavuje nominálne zhodnotenievoči centrálnej parite (38,455 SKK/EUR) o zhruba 11,4percent. Takže vtedajšia úroveň už nemala až tak ďaleko dohranice oslabenia o 15 percent, čo by mohlo byť za určitýchokolností hodnotené ako porušenie kurzového maastrichtskéhokritéria.V priebehu januára už aktuálneho roka 2007 sa Národnábanka Slovenska snažila nepriamo predĺžiť účinok devízovýchintervencií a udržať tak korunu na slabších úrovniach. Odmietanímčasti dopytu komerčných bánk v pravidelnom dvojtýždňovomsterilizačnom repotendri tlačila NBS na pokles trhovýchúrokových sadzieb. A to bez toho, aby zmenila sadzbykľúčové, t.j. samotnú dvojtýždňovú reposadzbu, ktorá aktuálnepredstavuje 4,75 percenta. Banky tak boli nútené ukladať sisvoje prebytočné zdroje za nižšiu úrokovú sadzbu priamo natrhu, čo čiastočne mohlo odrádzať špekulatívny kapitál, a takzabrániť ďalšiemu zhodnocovaniu sa kurzu koruny (teda aspoňdočasne). Nemožno však zabúdať, že dôležitým vplyvom je ajnaďalej sentiment voči všetkým menám regiónu strednej Európy.Aj za prispenia dočasného zhoršenia pohľadu globálnychinvestorov na rizikovejšie aktíva sa koruna v druhej polovicijanuára dostala ponad úroveň 35 SKK/EUR. A následne totooslabenie domácej meny zrejme domohlo k rozhodnutiu centrálnejbanky obnoviť sterilizácie v dvojtýždňovom repotendri(po 4 týždňoch). Koniec koncov aj guvernér NBS Ivan Šramkooznačil odmietanie ponúk bánk za iba krátkodobý nástroj.Predchádzajúci nie práve štandardný postup centrálnej bankyohľadom repotendrov však viedol k vzniku špekulácií, žeuž na januárovom zasadaní bankovej rady NBS by mohlo dôjsťk zníženiu spomínanej kľúčovej úrokovej sadzby. Navyše aj vyjadreniačlena bankovej rady Ódora, že centrálna banka ukončilaproces sprísňovania menovej politiky (ktoré bolo zabezpečovanéaj posilňovaním sa kurzu koruny) a naopak aktuálnezvažuje mierne uvoľnenie menovej podmienok naznačili možnosťzníženia kľúčových úrokových sadzieb.Napokon sa však tieto špekulatívne očakávania nenaplnili,keď centrálna banka ponechala svoje kľúčové úrokové sadzbynezmenené. Jednako sa však hlasovalo aj o znížení sadzieb,ECONOMIC EVENTSIN SLOVAKIA ATA GLANCEPavol Ondriska, ING d.s.s.The year 2007 has already begun. However, due to certaintime lags in published economic indicators, we have nothad all data, which would characterize the entire year 2006.Nevertheless, it is possible to state that Slovakia experienceda successful period (as far as economic issues are concerned)in the course of 2006. No wonder. The effects resulting fromthe European Union accession together with improved businessconditions, thanks to structural reforms of the previousgovernment, have yielded fruit.Particularly the development of Slovak koruna was attractingan attention of market participants (but also households) overthe year. A gradual strengthening of the koruna against the euroand nearly daily recording of new historical high was stoppedas late as at the end of 2006. The central bank stepped into themarket applying direct interventions to prevent the currencyfrom firming through 34.0 SKK/EUR. Verbal interventionsvoiced by NBS´s board members, which preceded the directinterventions, had missed the target. It is noteworthy that thecurrent historical strongest level of the koruna (34.06 SKK/EUR)represents a nominal strengthening by 11.4 percent from thecentral parity (38.455 SKK/EUR). Hence, the record level wasrather close to the border of 15 percent depreciation, whichmight be considered as a breach of the Maastricht exchange ratecriterion.In the course of January this year, the central bank wasattempting to prolong effects of the December´s directinterventions and keep the koruna at weaker levels. The NBSwas rejecting some bids of commercial banks in the regular 2-week repo auction to push the interest rates in the market lowerwithout changing its basic interest rate. The commercial bankswere induced to deposit their excessive liquidity at lower interestrates, which discouraged speculative capital and prevent froman additional appreciation of the koruna. However, regionalsentiment proves always to be the most significant factorregarding the movements of the currencies in central Europe.The growth in risk aversion among global investors reflectedin koruna weakening over 35 SKK/EUR. And consequentlythis depreciation helped in the central bank decision to renewsterilization in repotenders (after 4 consecutive weeks of partialrejections). Indeed, Ivan Sramko, the NBS governor, labeled thekeeping of excess liquidity in the market as a short-term device.Nevertheless, the non-standard steps of the central bankregarding the rejection of repotender bids raised a speculationthat the NBS might cut its key interest rates already at itsJanuary meeting. In addition, there was a statement by LudovitOdor, bank board member, which signaled a potential rate cut.He said that the central bank had probably finished the processof monetary policy tightening (being delivered mainly by recentkoruna strengthening) and is discussing a possible slight easingof the monetary policy now.After all, the speculation did not come true, since the centralbank left its key interest rate unchanged. Nevertheless, thebank board even surprisingly considered but voted down a ratecut, after the cut was supported only by 2 out of 7 memberspresent. Hence, the basic interest rate has stood at 4.75 percentfor a fourth consecutive month since the last rate hike inSeptember 2006. It is worth to add that a total 175 base pointstightening was delivered over 2006.56 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenská ekonomikaavšak tento návrh nezískal dostatočnú podporu, keď zo 7 prítomnýchčlenov hlasovali len dvaja za zníženie a piati boli proti.Základná úroková sadzba tak už štvrtý mesiac za sebou zostávana úrovni 4,75 percent, kam sa dostala po poslednomsprísnení úrokového kanála menovej politiky. Stojí za zmienku,že celkovo v roku 2006 došlo k zvýšeniu kľúčovej úrokovejsadzby o 175 bázických bodov.Sprievodný komentár prezrádza, že centrálna banka verív splnenie maastrichtského inflačného kritéria, aj v splneniesvojich inflačných cieľov pre rok 2007, ako aj 2008. NBS konštatovalaúspešnosť svojich krokov na peňažnom a devízovomtrhu (ponechania prebytku voľnej likvidity v bankovomsektore a decembrové intervencie), zásluhou ktorých sa vývojvýmenného kurzu stabilizoval. Podľa jej vyjadrenia boli tietoaktivity zamerané na ovplyvnenie sentimentu špekulatívnychinvestorov, v dôsledku ktorého sa vývoj výmenného kurzu začalpodstatnejšie odchyľovať od vývoja ekonomických fundamentov.Vychádzajúc z aktuálneho dynamického rastu ekonomiky,centrálna banka očakáva, že naštartovaná tvorba pridanejhodnoty bude pokračovať aj v najbližších rokoch s dôrazomna zvýšenia exportnej výkonnosti. Štruktúra rastu s výraznejšímvplyvom čistého exportu znamená aj rast potenciálu ekonomiky(a uzatváranie produkčnej medzery), takže by nemalodochádzať k nežiaducemu prehrievaniu ekonomiky a vznikuinflačných impulzov.Nová inflačná správa, zahrnujúc prognózy ekonomickýchukazovateľov, priniesla očakávané zníženie predikcie harmonizovanejinflácie pre koniec roka 2007 (a to pomerne výraznez 2,6 percent na 1,5 percent) pri nezmenenej hodnote v roku2008 na úrovni 2 percent. Naďalej však pretrvávajú riziká, ktorézahrnujú vývoj cien energií vo väzbe na globálne ceny komodíta vývoj miezd vo vzťahu k produktivite práce. Zároveň došlok zvýšeniu očakávaného ekonomického rastu vo všetkýchrokoch, pričom v aktuálnom roku 2007 by malo dosiahnuť až8,6 percenta.Zdá sa, že vývoj cenovej hladiny na Slovensku je momentálnepod kontrolou. Vychádzajúc z údajov zverejnených Štatistickýmúradom, ostatná hodnota rastu spotrebiteľských cienneprekvapila a jej medziročná dynamika zakončila rok 2006na úrovni 4,2 percenta, a teda takmer na nezmenenej úrovnioproti novembrovej hodnote 4,3 percenta. Stojí za zmienku,že celoročný priemer dosiahol 4,5 percenta, keď maximálnehodnoty boli zaznamenávané počas letných mesiacov. Medzimesačnevykázala inflácia nulový rast. Proinflačné faktory, zahrnujúcsezónne zvýšenie cien potravín, ako aj cien odevova obuvi, boli kompenzované poklesom cien pohonných hmôt.Ceny zvyšných odborov spotrebného koša vykázali iba minimálnezmeny. Stagnáciu, respektíve mierne spomalenie rastu,zaznamenali aj očistené cenové indexy, či sa to týkalo jadrovejinflácie (upravená o regulované ceny a zmeny nepriamychdaní) alebo aj čistej inflácie (upravená navyše ešte aj o volatilnéceny potravín). Zároveň aj tzv. medziročná dynamika inflácieharmonizovanej na podmienky EÚ stagnovala, keď zadecember vykázala hodnotu 3,7 percenta rovnako ako v predchádzajúcommesiaci.Januárové výsledky rastu spotrebiteľských cien však prinesúuž iný obrázok. Vďaka poklesu regulovaných cien plynu,vodného a stočného ako aj nezmeneným cenám elektriny predomácnosti (resp. nárastu regulovaných cien na začiatku roka2006) dôjde k výraznému spomaleniu medziročnej dynamikyinflácie pravdepodobne až pod hranicu 3 percent. A navyšev priebehu roka bude rast spotrebiteľských cien naďalej postupnespomaľovať, teda ak nedôjde k neočakávaným okolnostiam,ako opätovný nárast cien ropy na svetových trhoch...Suma sumárum, aktuálny vývoj, ale najmä inflačný výhľadzvyšuje pravdepodobnosť, že inflačné kritérium pre vstup doeurozóny bude splnené. Prvýkrát tak inflačné kritérium nepredstavujenajväčšie riziko, tým je aktuálne kritérium rozpoč-Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiThe accompanied statement conveyed a quite dovish signal.Following the exchange rate development, particularly in the lastquarter of 2006, the monetary conditions were tightened. TheNBS believes that the Maastricht inflation criterion will be metand also the inflation targets for 2007 and 2008, respectively, willbe also fulfilled. The central bank highlighted the success of itsrecent steps in the monetary and foreign exchange market (themaintaining the excessive liquidity in the banking sector as wellas intervention in December), causing that the exchange ratedevelopment was stabilized in January. These activities of theNBS were focused on influencing the sentiment of short-termspeculative investors, because the exchange rate developmentstarted to substantially deviate from the economic fundamentalsdevelopment.Stemming from the recent immense economy growth,the central bank expects the current development of addedvalue will also continue in the years to come putting stress onimproved export output. The structure of GDP growth with astronger position of net exports represents a rise in potential ofthe economy (and closing of current output gap). It means thatthe unwanted overheating of the economy as well as additionalinflationary impulse should not happen, the central banknoticed.The new inflation report, including also updated forecastsof indicators, came up with downward revision in harmonisedinflation prediction for the end of 2007 (to 1.5 percent from 2.6percent) keeping the estimate for 2008 unchanged at a 2 percentlevel. However, some inflationary risks were mentioned includingglobal prices of commodities as well as wage developmentrelated to the labour productivity growth. Besides other revisionsin forecasts, the central bank increased also the GDP growthdynamics estimate for the overall forecasting horizon.At present, the price level development in Slovakia seems tobe under control. According to the Statistical Office data, thepublished growth dynamics of consumer prices did not surprise.The end year value finished at 4.2 percent in December, it meansnearly unchanged from 4.3 percent in November. It noteworthy,that its annual average reached 4.5 percent. Its highest levelswere posted over the summer months. In December, theinflation posted no change as far as month-on-month dynamicswas concerned. Pro-inflation factors, including seasonal growthin prices of food as well as clothing and shoes were offset bydecline in prices of fuels. The prices of remaining classes of theconsumer basket recorded only marginal changes. A stagnationor only soft rise, respectively, was reached also by adjustedinflation indices. It related to core inflation (adjusted by regulatedprices and effects of indirect tax changes) as well as net inflation(in addition, adjusted by volatile food prices). Moreover, theinflation harmonised on condition of European Union stagnatedin December, although at a lower level in comparison with “thenational inflation” due to a slightly different consumer basket.However, January will provide a different picture. Thanks tothe decline in regulated prices of gas, water and sewage as well asunchanged prices of electricity for households (and a significantgrowth in these prices a year earlier) the inflation dynamics willdecelerate likely below a 3 percent level. In addition, the growthof consumer prices should slow down further in the course of2007, if any unexpected inflation trigger does not appear (e.g.new rise in global oil prices…).Summing up, the present inflation development and itsmedium term outlook have increased a probability that theinflation criterion to accept the euro in 2009 will be satisfied.For the first time, the inflation criterion has not represented themost risky criterion. Indeed, the fiscal deficit criterion took suchposition. Nevertheless, the strong economy growth in Slovakiaand tax collection, respectively, holds the probability to meet thefiscal criterion at favourable levels at present.A certain indication of fiscal development is presented bycentral government budget, which recorded a better result inFebruár 200757

Slovenská ekonomikatové. Hoci silný ekonomický rast Slovenska, a tým pádom prílevdaní drží pravdepodobnosť splnenia tohto kritéria v priaznivýchhodnotách.Určitý náznak ohľadom fiškálneho vývoja ponúka samotnýštátny rozpočet. Vskutku, za celý rok 2006 si štátny rozpočet zapísallepší ako očakávaný výsledok. Podľa údajov ministerstvafinancií dosiahol schodok štátneho rozpočtu (v metodike na hotovostnomprincípe) 31,7 mld. Sk v porovnaní s rozpočtovanýmschodkom na úrovni 57,5 mld. Sk. Lepší výkon ekonomiky,a tým aj vyšší výber daní na strane celkových príjmov a nerealizovanie,resp. presun niektorých výdavkových programov nabudúci rok na strane výdavkov stál za priaznivým výsledkomštátneho rozpočtu. Dôležitejšia je však bilancia celého rozpočtuverejných financií (v metodike na akruálnom princípe). Podľaostatných predpovedí ministerstva financií by deficit verejnýchfinancií v roku 2006 mal dosiahnuť 2,5 percenta HDP, resp. 3,7percenta HDP po započítaní vplyvu nákladov druhého dôchodkovéhopiliera. Je to zhruba o 0,5 percentuálneho bodu menej,ako sa plánovalo v schválenom rozpočte na rok 2006.Na pripomenutie, schválený plán rozpočtu verejnej správypre aktuálny rok 2007 predstavuje hodnotu mierne nad 2,9 percentHDP. Takáto úroveň síce spĺňa úroveň rozpočtového kritériapre prijatie jednotnej meny euro, avšak vzhľadom na silnýekonomický rast nie je hranica deficitu určite ambicióznymmantinelom. Navyše je na škodu veci, že sa zvolil čisto politickýprístup a dodatočné zdroje z vysokého rastu hospodárstvabudú rozpustené cez výdavky na plnenie politických sľubov.Z ekonomického uhľa pohľadu by bolo vhodnejšie radšej znížiťdlh cez nižší deficit verejnej správy. Takýto opatrný prístup byzároveň posilnil pravdepodobnosť, že Slovensko splní rozpočtovékritérium pre vstup do Eurozóny udržateľným spôsobom.Veď napríklad aj podľa nedávneho stanoviska Európskej komisieby Slovensko malo využiť súčasný rýchly ekonomický rastna razantnejšie zníženie fiškálnej nerovnováhy.Radosť Slovensku zatiaľ nerobia výsledky zahraničného obchodu.Podľa údajov Štatistického úradu bol schodok aj za novemberopäť horši ako očakávania. Zapísal si úroveň vyše 9mld. Sk, čo predstavovalo viac ako dvojnásobok deficitu predrokom. Kumulatívny 12-mesačný schodok presiahol 106 mld.Sk, teda zhruba na úrovni 6,7 percenta HDP. Zlepšenie bilanciezahraničného obchodu sa tak opätovne odkladá a zrejmeaž prvé mesiace roka 2007 prinesú viditeľné zníženie schodku.Výrazné spomalenie tempa rastu vývozu oproti iba miernemuspomaleniu rastu dovozu sa podieľalo na celkovom prehĺbeníschodku počas novembra. Zaujímavý obrázok ponúka teritoriálnaštruktúra, keď po Rusku je Južná Kórea krajinou, s ktoroumá Slovensko najhoršiu bilanciu pri zanedbateľnom vývoze dotejto krajiny. Obrovské nárasty na strane dovozu sú aktuálneprirodzenou črtou pôsobenia zahraničných investorov, v tomtoprípade z Južnej Kórey (najmä Kia a Samsung). Komoditnáštruktúra býva, ako obvykle, zverejnená až s mesačným oneskorením,takže ťažko poukázať na „vinníka“. Avšak zverejnenéúdaje za priemyselnú produkciu za mesiac november naznačujúpríčiny.Aj dynamika priemyselnej výroby mierne spomalila. A najväčšiuzásluhu na tom malo výrazné zníženie vo výrobe elektrickýcha optických zariadení, hoci aj väčšina ostatných odvetvíspracovateľského priemyslu čiastočne spomalila. Naopakostro sledovaná výroba dopravných prostriedkov dokázala svojumedziročnú dynamiku rastu ešte zrýchliť až na robustných51 percent. Pozitívny výhľad na tento sektor ekonomiky predostierapredstihový indikátor dôvery v priemysle, ktorý si za január2007 pripísal najvyššiu hodnotu od začiatku sledovania.Jeho vývoj výrazne ovplyvnilo očakávanie rastu produkcie nanasledujúce tri mesiace a mierny pokles zásob hotových výrobkov.Priaznivý obrázok priemyslu dopĺňa silný rast produktivitypráce pri miernej dynamike rastu reálnych miezd. Ani prípadnárevízia tempa rastu miezd nahor (ktorá je obvyklá) na predstihurastu produktivity pred rastom miezd zrejme nič nezmení. ■2006 than it had been expected. Indeed, the central governmentbudget (calculated in cash methodology) posted a deficit of SKK31.7bn, while SKK 57.5bn was originally planed. Higher collectedrevenues (mainly corporate income tax and value added tax) onhigher economy growth and lower expenditures than budgeted(might induce higher expenditures in 2007) represented thedriving force for the imbalance narrowing. Nevertheless, totalfiscal deficit (in accrual methodology) is more important thancentral government budget itself. Recently, the Ministry ofFinance expected the general government budget deficit toreach 2.5 percent of GDP and 3.6 percent of GDP respectively(including pension reform costs) for 2006. The result wouldrepresent a narrower deficit by a half of percentage point of GDPcompared to the approved budget law.It is worth to remark, that the approved deficit of generalgovernment budget for 2007 represents 2.9 percent of GDP.Although the level fulfills the required border of the Maastrichtfiscal criterion, the deficit is not ambition enough, if takingthe strong economy growth into account. Unfortunately, thegovernment opted for a strictly political approach and additionalbudget incomes will be spent for additional expenditures tofulfil pre-election promises. In case of an economic view, theadditional incomes would be rather used for a reduction ofdeficit and debt, respectively, including the implicit debt in theform of future pension costs. The economic (and more cautious)approach would strengthen the probability, that Slovakiameets the deficit criterion in a sustainable way. Even the recentstatement by European Commission pointed out to Slovakia thatthe present strong economy growth should be used for a moreambition decline in fiscal imbalance.Foreign trade results have not conveyed a favourable pictureso far. Disappointing the market expectations on a deficitnarrowing, the foreign trade deficit for November reached asmuch as SKK 9.3bn after SKK 5.5bn (revised up). In addition,the gap doubled its volume as of a year earlier. Slowdown inexport growth (18.4 percent from 30.1 percent in October) was aculprit, while import dynamics decelerated only marginally (22.6percent from 26.9 percent). The cumulative 12-month deficitexceeded a SKK 106bn volume representing about 6.7 percentof GDP in November. The market expectations on a significantimprovement in 2007 are still valid, albeit such developmenthad not appeared in 2H06 and fell short the initial estimates.The territorial structure has showed an interesting picture forseveral last months, since South Korea ranked second (behindRussia) regarding the countries with the highest trade deficitfor Slovakia. Indeed, a huge acceleration in imports from SouthKorea reflects an increased presence of its investors (mainlyKIA and Samsung). Although detailed commodity structure ispublished with one month delay, the structure of Novemberindustrial production signalled that a slowdown in electricalequipment manufacturing was mainly behind the Novemberdeep deficit, while car manufacturing witnessed another stronggrowth.As it is indicated above, the dynamics of industrial productionalso decelerated in November. Mainly manufacturing of electricaland optical equipment caused the slowdown, although a majorityof manufacturing branches decelerated, too. On the other hand,manufacturing of passenger cars, the key driver, managedto accelerate to an immense 51 percent growth dynamics.Despite the total deceleration, the current status is favourable.Moreover, leading indicator of confidence in industry signalledalso a favourable outlook. The confidence indicator reachedits historical high in January, being influenced by favourableexpectations of corporate sector over demand and declines instocks. The positive view on industry is highlighted by stronggrowth in labour productivity exceeding a soft real wage growth.Even a potential upward revision of wage growth dynamics(which is usual) would not change the advance of productivityover real wage growth.■58 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Nové knihyNOVÉ KNIHYAnton HykischSÁM V CUDZÍCH MESTÁCHVydavateľstvo H&H, 208 s.Romány, poviedky,literatúra faktu,spomienkové i filozofickéeseje. Celkovodvadsaťdeväť kníh,niekoľko rozhlasovýchhier a množstvonovinových článkov.Dielo, pod ktorým jepodpísaný spisovateľa esejista AntonHykisch. Jeho názorypoznáte aj zo stránokEUROREPORTU plus, kde sa pravidelnevyjadruje k spoločenským javom,ktoré zaujali jeho pozornosť. Pri písaní esejízužitkúva skúsenosti ekonóma, politika,diplomata, pedagóga, predsedu Slovenskéhocentra PEN, člena vedenia Paneurópskejúnie na Slovensku, áno, tým všetkýmv živote bol a teraz vďaka tomu nachádzav udalostiach, ktoré sa dejú, a veciach, ktorénás obklopujú, nové nečakané súvislosti.Najnovšia kniha Antona Hykischa ukazujeautora v prekvapujúcich situáciách – akocestovateľa, ktorý na pracovných i súkromnýchcestách v cudzích krajinách objavujenielen neznáme miesta a ľudí iných kultúri odlišnej mentality, no predovšetkýmseba samého a všeľudské hodnoty, ktorémajú trvalú platnosť. Či už je to v Indii,ktorá miešaním štyroch náboženstiev tvorí„priesečník štyroch ciest k jednej Pravde“.Alebo v Bruseli, kde iracionálny strachprivedie osamelého pútnika k zamysleniusa nad zmyslom písania. Alebo v Jerevane,kde skupina slovenských spisovateľovstretne mladého mnícha, dvojníka Krista,ale ich túžba po najvyššom duchovne saaj tak skončí v pudovom opaku. Alebo počasmystického stretnutia s tajomným Tibeťanom.V Mexiku, v Pekingu, v Moskve,v Amerike, i doma, v Banskej Štiavnici.A najmä v poviedke Vrahovia, kde zazniejednoduchá otázka poznačená krutosťoutej doby: môžu slová vraždiť? Čo na to hovoríautor, ktorému práve slová dávajú živobytie?Poviedka o zodpovednosti za každévyslovené i napísané slovo vyšla v roku1969 v Nemecku, keď sa jej autor dostal naposledné literárne sympózium, na ktoréešte mohol vycestovať. Na Slovensku vyšlalegálne až v roku 1998.■Jefferson BassSVEDECTVO KOSTÍSlovenský spisovateľ, 264 s.Túto knihu prečítatejedným dychom.Hoci téma by sa mohlaniekomu citlivejšiemuzdať morbídna;niekto iný však budejej obsah chváliť kvôlitomu, že mu približujedosiaľ takmer neznámuoblasť skúmaniamŕtvych tiel obetí zločinov.Ak televíznymseriálom na túto tému kraľuje Drzá Jordan,do literatúry pred niekoľkými rokmi vstúpilidvaja spoločne píšuci autori Bill Bass a JonJefferson, známi pod pseudonymom JeffersonBass. Doktor Bass je vedec, uznávanýantropológ, pedagóg, autor a spoluautorviac ako dvesto vedeckých štúdií a sviežo napísanýchspomienkových memoárov. Vďakanemu vznikla na univerzite v Tennesse Telofarma,špecializované laboratórium zameranéna výskum ľudských tiel po smrti. Druhýz autorov, Jon Jefferson, je novinár píšucio vede. Jeho články vychádzajú v New YorkTimes, Newsweek, USA Today a ďalších prestížnychtituloch. Napísal rozhlasové reláciea scenáre k dvom dokumentárnym filmompre National Geographic. V mnohých krajináchsveta sa preslávil najmä jeho dokumento Telofarme doktora Bassa, špičkovomforenznom pracovisku pod holým nebom.Nečudo, že keď tieto uznávané autorityv svojich odboroch dali dohromady profesionálneschopnosti a začali písať detektívky,tak napísali bestsellery. Jedným z nichje aj kniha Svedectvo kostí. Súdny antropológBill Brockton v nej pátra po vrahovimladej ženy, ktorú našli v jaskyni s telomzachovaným ako múmia. Čitateľ sa pri čítanítejto knihy prvýkrát dostáva do kriminologickéholaboratória, spolu s tímomforenzných špecialistov spracúva ľudsképozostatky, podrobne študuje kosti, hľadáv zdravotných záznamoch lekárov a zubárov.A spolu s nimi prežije príbeh vášnivejnenaplnenej lásky a ľudskej tragédie, tovšetko v prostredí hôr a plantáží na pestovanieženšenu i v pitevniach a pri kotlochna vyváranie kostí obetí vrážd.■Rasťo EkkertBLÁZNIVÁ CESTA OKOLO SVETA ZA80 DNÍSPN – Mladé letá, 184 s.Len si spomeňme:aj keď Jules Verne patrilna zoznam povinnej– a teda nanútenej– literatúry, hrdinovjeho kníh sme milovalivšetci. Phileas Fogg,odvážny dobrodruhs čistým srdcom, taktrocha hazardér, nourčite hrdina, patrilk najčítanejším. S prstom na glóbuse smesledovali trasu jeho úžasnej cesty, keď zaosemdesiat dní obišiel celú zemeguľu a vyhraltak jednu podivnú stávku. Päťdesiatrokov potom, ako Verne stvoril túto obľúbenúliterárnu postavu, natočili v Nemeckujej príbeh ako čiernobielu grotesku. V roku1956 sa Hollywoodu podaril onakvejší kúsok.Film, v ktorom si zahrala aj MarleneDietrichová a Frank Sinatra – a mimochodom,aj najväčší počet zvierat, aký sa kedyobjavil v jednom filme – získal piatich Oskarov.Známy je aj trojdielny film, v ktoromžiaril Pierce Brosnan. Z televíznych adaptáciípatrí k najlepším animovaná séria Okolosveta s Willy Foggom, tú sme videli aj naSlovensku. Filmoví fanúšikovia majú k dispozíciifantazijnú verziu z roku 2004.Po Foggových stopách sa odvážili ísťmnohí nasledovníci. Ako prvý obišielsvet za osemdesiat dní excentrický boháčGeorges Train. V roku 1889 nasledovalaprvá žena, novinárka Nelie Blyová. Sto rokovpo jej štarte vyslala BBC na cestu okolosveta štáb s vtipným sprievodcom MichaelomPalinom. No a vlani sa táto „inámachrovina“ podarila Rasťovi Ekkertovizo slovenskej televízie JOJ. Nestavil savšak o anglické libry, ale o vlastné kučery.Keďže sa stihol vrátiť do termínu, o vlasyneprišiel. „Banda oduševnených bláznovdokázala nemožné,“ zapísal si v poslednýdeň do denníka, ktorý nedávno vyšiel ajv knižnej podobe. Rasťo, tento cestovateľskýnezmar si zrejme nedá pokoj, pretožesa práve nachádza medzi Tuarégmi v Afrikea píše ďalší denník, zrejme zárodoknovej knihy rýchlených dobrodružstievna jeho bláznivých cestách okolo ďalšiehokúska nášho sveta.■Danica JaniakováČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFebruár 200759

EsejNÁŠ VYSNENÝ RAJ BEZ DETÍAnton HykischNeviem, čím začať túto nepríjemnútému. Novinovou správou alebo rozčúlenímz diskusnej relácie?Začnem pre istotu s faktami. Koncomjanuára 2007 som sa v mienkotvornomdenníku pod nevinným titulkom NA SLO-VENSKU PRIBÚDA STARŠÍCH ĽUDÍ dočítal,že Slovensko čaká okolo roku 2010rapídne zvyšovanie počtu dôchodcov zosilných povojnových ročníkov. Zároveňbude ďalej klesať počet aktívne pracujúcichľudí. Dnes na sto pracujúcich ľudí pripadá23 dôchodcov. O dvadsať rokov ichbude už 40. Ale, ale... Čo sa na tom našomSlovensku deje?Podľa médií sa nemusíme sa veľmi znepokojovať.Nie sme sami. V ostatnej Európesa odohráva to isté, ba horšie. V európskompriemere na 100 pracujúcich pripadá35 dôchodcov. Do roku 2050 budepomer 100/75. Európski demografi predpovedajú,že ďalšia generácia vstupuje doéry, keď tento pomer bude 100/100. Čižena jedného aktívneho pracujúceho budepripadať jeden staručký dôchodca. No, ďakujempekne. Ani vás mladých, ani nás starých táto vízia nenapĺňanadšením. Stalo sa niečo v Európe?Ako je možné, že na prahu 21. storočia, v ére zníženej detskejúmrtnosti, zvýšenia priemerného veku, v ére úspechov lekárskejvedy, genetiky, farmakológie, vedeckej výžive, v ére joggingua stressingu, sa spoločnosť dostáva do takejto abnormality? Akoje možné, že v ére zvyšujúcej sa produktivity práce, v ére, keď sapočet tranzistorov na čipe každé dva roky zdvojnásobuje a vstupujemedo technologického raja, bude musieť každý štyridsiatnikniesť na chrbte ešte (okrem svojej rodiny) aj nejakú jemu neznámubabičku (resp. deduška) a vyživovať ho? Čo to je za drzosť?Tu sa začína aj môj hnev a zlosť. Všimnite si titulok v novinách!Pribúdajú starší ľudia! Ako by nám autor titulku chcel vsugerovať,že problém je kdesi v tom, že niekto pribúda. Kto? Starší ľudia.Tých chudákov obetí je stále 100. Len tí darebácki, nič nerobiacistarí pribúdajú...Každý uvažujúci človek však príde na to, že sa zamieňa príčinaa následok. Niekto stavia problém na hlavu namiesto na nohy.Skutočný problém Slovenska za ostatných 20 rokov – a rovnakoaj problém Európy – je pokles prirodzeného prírastku obyvateľstva.Za dve desaťročia sklonku uplynulého storočia poklesla pôrodnosť.Starcov je toľko, koľko sa ich narodilo, – ale detí je menej,zdatných štyridsiatnikov je menej.Podrobnejšie údaje sú otrasným čítaním pre každého rozmýšľajúcehočloveka. Každý ekonóm vie, že na úspešnú prácu podniku,firmy, ale čo i len na fungovanie každého jednoduchého stroja,platí, že má pridať nejakú hodnotu, ak chcete, zisk. Musí pracovaťna princípe rozšírenej reprodukcie. Z čiernej skrinku biznisu – z outputumusí vyjsť o niečo viacej než sme do skrinky vložili (input).Ak firma na konci roku vyprodukuje iba toľko, koľko sme do nejvrazili, nie je efektívna. Prežila, ale bez osohu. To je jednoduchá reprodukcia.Ak sa nedosiahne ani jednoduchá reprodukcia, idemedo červených číslic. Do straty. A po čase do krachu, zániku.Čo platí pre firmu, pre prístroj, platí rovnako aj pre živé organizmy,pre rodinu, obec, mesto, národ, štát.Nechcem párovú heterogénnu rodinu nazvať dielňou na výrobuľudí, ale z ekonomického hľadiska je niečím takým. Biologickémuzákonu zrodu a umierania podliehajú aj ľudia.Pre jednoduchú reprodukciu ľudskéhopáru je potrebné po sebe zanechať dve deti.Múdri demografi však rátajú aj s detskouúmrtnosťou, chorobami, autonehodami.Teda je potrebné priniesť na svet aspoň 2,3dieťaťa. To je magické číslo pre prežitie.Prirodzený prírastok na 1000 obyvateľovna Slovensku v roku 1980 bol 8,93, v roku2006 bol iba 0,21. Inak povedané: počet narodenýchdetí na jednu ženu na Slovenskuv roku 1980 bol 2,3, 1985 – 2,2, 1995 – 1,5,2000 – 1,2. V roku 2006 žena v produktívnomveku nám priniesla na svet – 1,2 bábätka.Počas uplynulých dvadsať rokov sa niečostalo. Na Slovensku. Aj v celej Európe. Slovensko,aj Európa idú už dve desaťročia podnormál. Do červených číslic. Firma ide dostraty. Slovensko vymiera. Európa vymiera.Problém je v tom, že nevymiera celý svet.Vlani Fond OSN pre otázky populácie(UNFPA) zverejnil prognózy, ktoré by násmali rovnako znepokojiť, ako údaje o zmeneglobálnej klímy. V najbližších 50 rokochobyvateľstvo Zeme vzrastie o 2,5 miliardy ľudí (pozemšťanov bude9 miliárd!), pričom však Európa ako jediná civilizácia, zaznamenápokles obyvateľstva. Ubudne 75 miliónov Európanov. Nebude to následokvojen, moru, ani hladu – ale nechuti mať deti. Z dnešných728 miliónov počet Európanov klesne na 653 miliónov.Slovensko bude mať len 4,6 miliónov (teraz 5,4), Česku ubudne1,7 miliónov, Maďarsku 1,8 miliónov, Taliansko bude len 45 miliónové(dnes 57,5)... V tom istom čase pribudne Etiópii temer 90,Kongu 128, Nigérii 124 miliónov (k doterajším 134 miliónom). Indiabude mať celkom 1,6 miliardy a predbehne Čínu, ktorá budemať „len“ 1,4 miliardy obyvateľov.Pre Európu nastúpila demografická zima, populačné zmrazenie.Naozaj sa nič pozoruhodného nestalo?■Prichádzam k druhej udalosti, ktorá ma rozčúlila. Koncom januárasom pozeral v istej komerčnej televízii večer talkshow čižebesedu akože populárneho moderátora s dvoma slovenskými politikmi.Jeden bol zo súčasnej vládnej koalície, druhý skúsený harcovníkz opozície. Ako to už na Slovensku býva, nič sa poriadnenerobí, len ako tak. Na hodinovú besedu moderátor určil tri témy(!!), bez logickej súvislosti ich vybral z médií predošlého dňa. Prvátéma bola – Naozaj vymiera Slovensko? Jeden z politikov, presnejšie,jeho strana sa totiž odvážila upozorniť na niekoľko čísiel o demografickomvývoji Slovenska. Rozšafný moderátor urobil z demografickejtémy zábavnú šou, odmeňovanú cvičeným potleskomnazháňaných divákov.V bodrej slovenskej nálade, prešpikovanej vtipmi a vzájomnýmibonmotmi, podarilo sa z veľmi vážnej, osudovej témy, ktorá bysi vyžadovala sériu fundovaných relácií, urobiť hodinku nenáročnéhovtipkovania. Líder strany, ktorej istotne záleží na prežití Slovenskaa jeho štátu v tomto globálnom kolotoči, robil čo mohol.Pán moderátor a – žiaľ ani jeho politický partner – robili naopakvšetko, aby sa o veci vážne nehovorilo. Veď to sú iba také taľafatky,strašenie ľudí, odvádzanie pozornosti od takých „zásadných“problémov ako je obsadenie miesta vládneho úradu, či premiérovacesta do Ázie. Hlboko ma sklamal opozičný sparingpartnerz politickej strany, ktorá podľa mojej mienky ako jedna z mála, sa60 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Esejmohla a mala zodpovedne vyjadriť k príčinám zvláštneho stavu,že my na Slovensku, my v Európe, tak sa hrdiaci našou kresťanskoucivilizáciou, sme sa dostali na demografickú šmykľavku.Ak pri takýchto vážnych témach, keď nám ide o krk, keď „firma“ide do krachu, si nebudeme vravieť pravdu do očí a poriadne sa nepohádame,sme naozajstní hlupáci, čo si nezaslúžia prežiť na zemeguliplnej Číňanov, Indov, Mexičanov či Nigérijčanov. Ak politici,tobôž s nálepkou „kresťanskí“, nie sú schopní sa odosobniť od prízemnýchkoalično-opozičných šarvátok a nepokúsia sa s partnermizamyslieť, ako zastaviť túto demografickú šmykľavku, tak slovenskápolitika Anno Domini 2007 nestojí za nič. Môžeme to zabaliť a čakaťna to, že za ubúdajúcich Slovákov budú pracovať rómske ratolestialebo machri z Čečenska a z Nigérie. Kto vyprodukuje fondy nasociálne zabezpečenie našich dôchodcov,ktorý počet o dvadsať rokov stúpneo 74 %? Koľko budeme potrebovať na topilierov poistenia? Alebo si chýbajúcedesiatky miliárd požičiame vo Svetovejbanke?Náš vysnený raj bez detí – presnejšie– váš raj bez detí, milí mladší čitatelia,vás vyjde poriadne draho!■Pravda o dnešnom euroamerickomideáli žiť si život s minimom detí (najradšejbez nich, na zábavky sú predsavhodnejší psíčkovia a mačky, tí nepotrebujúsociálne zabezpečenie) nie jeani tak ekonomická, ale najmä iná.Pravda je o tom, či vôbec chcemebyť tými, čím sme. Je to otázka identity.Chceme i naďalej, aj po roku 2050,ostať Európanmi, dedičmi nejakej dvetisícročnejcivilizácie, založenej nagréckej predstave demokracie, rímskejpredstave občana, kresťanskej predstavezodpovednosti za svoj krátkyživot, osvietenskej predstave slobodyjednotlivca?Kliknite si na internet. Hľadajte napr. „Demografia, Európa“.Nájdete, povedzme, múdru úvahu, že dnešná západná civilizáciasi zvolil za spoločníka pri technologickom pokroku spôsobživota a myslenia zvaný „sekularizácia“. Nájdete výskumy a štatistikyErica Kaufmana, že religiózne spoločenstvá majú viac detíako spoločenstvá sekulárne. K zhodným záverom sa dopracovalaj Slovák doc. Karol Pastor v štúdiách o religiozite ako demografickomfaktore.Neeurópske civilizácie si volili inú cestu. Modernizovali si technológie,ale nie hodnoty. „I tak še da“, a funguje to. Starí hebrejskípatriarchovia, otcovia Starého zákona, Konfucius, hinduisti, SidhártaBuddha, neboli len takí hlupáci. Sú hodnoty a etické normy,ktoré sa neoplatí odhadzovať, lebo stratíte nielen vlastnú tvár, aleaj schopnosť reprodukovať svoj svet, svoju kultúru a civilizáciu.Nechcem nikomu nanútiť predstavu, že na zastavenie poklesupôrodnosti musí byť každý občan hlboko veriacim kresťanom-katolíkom,luteránom, kalvinistom... slovom fundamentalistom.Pravdou je však, že ak chceme naozaj prežiť ako Slováci, Nemci,Taliani, Európania, musíme sa zamyslieť, či cesta ničím nehatenéhoegoizmu a pohodlia, ktorú nám ponúkol svet voľného trhu,bezbrehého liberalizmu, je naozaj múdrou cestou. Cestou hore.A nie šmykľavkou do čiernej diery historického zániku.Prejde pár rokov, milé dámy a páni, lídri strán, politici, ministria poslanci, iba pár rokov postačí a Slovensko bude pred voľbou, čiskôr vnúteným faktom. Chýbajúcich štyridsiatnikov prídu nahradiťmigranti. S koeficientom pôrodnosti nie 1,2 bábätka na jednuSlovensku, ale s koeficientom 5 – 6 na jednu Neslovenku, nekresťanku.Tí druhí totiž stále majú svoju tvár a veria v svoje hodnoty.Kým prídeme na to, že ich životný štýl, ich postoj, je dokonca hodnýchvály a nasledovania, môže byť pre nás neskoro.Foto: fotolia.comČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiPred tridsiatimi rokmi som napísal rozhlasovú hru Počatie, príbeho svete, kde v záujme slobody a pohodlia ľudí platí Zákon nulovéhorastu. Je zakázané priviesť na svet deti. Ľudia si predlžujúvek oddialením procesu starnutia. Hra bola odvysielaná vo februári1969. Neskôr som ju prepracoval do knižnej podoby. Tie „zaostalé“ženy, ktoré ešte nostalgicky snívajú, že kedysi mohli byťmatkami, poučuje zo všadeprítomnej obrazovky psychológ takto:„Vari sa nemáme tešiť zo zázraku, ktorý sa pred dvadsiatimi-tridsiatimirokmi nemysliteľný? Na väčšine tejto planéty sa nám podarilo oddeliťradosť lásky od bôľu rodenia. Spolužitie muža a ženy už neohrozujúbiologické nevyhnutnosti, čo sa po tisícročia pokladali za železné a nezmeniteľné.Zásady nulového rastu chránia ženu pred strašným poníženímustavičných pôrodov. Nulový rast vytrhol ženu z ponižujúcehopostavenia. Za vrcholné chvíle slasti už nemusí platiť viacmesačnýmznetvorením a nesmiernymi bolesťami. Prakticky všetky krajiny civilizovanéhosveta pristúpili k zásadám nulového rastu a podpísali konvenciuo plánovanej populácii. Paragraf 86 Zákona nulového rastu trestákaždého, kto by akýmkoľvek spôsobom narušil demografickú rovnováhutejto planéty. Po rokoch utrpení a hladomorov na konci dvadsiatehostoročia nové pokolenie dvadsiateho prvého veku už nepozná hlada podvýživu. Milióny ľudí žijú vďaka retardácii starnutia a plánovaniupočatia v blahobyte a spokojnosti, o akej sa im ani nesnívalo. Ľudstvo samôže venovať ďalším tvorivým úlohám – zbližovaniu s inými kozmickýmicivilizáciami, rozvoju osobnosti a rastu.“V žene vzkypela krv a mala chuť vraziť hlavou do telesteny. Od minuléhoroku rozsiahle obrazovky museli mať pružnú fóliu, ktorá bolapo okraji nabitá slabým elektrickým okruhom, lebo niekoľko labilnýchjednotlivcov sa pokúsilo rušiť ranné, poludňajšie a večerné spoločenskékontroly a rady psychológov. (Dobre utajený mozog, Bratislava: Tatran,1979)Ria, hrdinka mojej novely, sa so svojím milencom vzbúri protiparagrafu 86 a chce priviesť na svet svoje dieťa a to napriek krutémuprenasledovaniu a trestom. Odmieta prijať hodnoty sveta,ktorý odmieta detský smiech a plač.Iste, nikto z nás by nechcel dospieť do stavu, keď kukláči v zavýjanísirén so psami prečesávajú lesy, kde sa skrývajú dvojice, čochcú priviesť na svet deti.■Našťastie ide o ľudské veci. Svet bez detí nie je neodvratný. Môžememu zabrániť. Skúsenosť z Francúzska, kde sa podarilo vrátiťpôrodnosť na číslo 2,0 je optimistická.Na Slovensku ide len o to, jasne si povedať, čo vlastne chceme.■Február 200761

KultúraPrišiel deň posledného súdu, na ktoromsa malo rozhodnúť o mojej politickejdefinitíve. Predvolali ma na ÚKRKna oddelenie trestov Ústrednej kontrolneja revíznej komisie. Pre zrozumiteľnosťtreba povedať, že ÚKRK bola, dvoma slovaminazvané, STRANÍCKA POLÍCIA,súd, ktorá mala právo nielen vyšetrovať,odhaľovať priestupky, hriechy a zločinyspáchané proti strane, robotníckej triede,ľudovodemokratickému zriadeniu a protiSovietskemu zväzu, ale priamo a najmäurýchlene a bez zľutovania aj súdiť a odsúdiťbez odvolania. Na tomto oddelenísa udeľovali alebo potvrdzovali, len málokedyrevidovali alebo odpúšťali stranícketresty, najmä toho najvyššieho stupňat. j. vylúčenie. Tento stranícky trest malpre postihnutého ďalekosiahle následky.Plnil sa dôslednejšie ako rozsudokniektorého z občianskych súdov. Vštepilsa do myslenia, morálky a strachu ajnevylúčených. Teda pôsobil „ochranne“a „výchovne“ na miliónové členstvo stranya dokonca aj na nestraníkov. Tí maliprednosť v zamestnaní pred vylúčenými.Vylúčení, to bol odpad spoločnosti, doktorého si mohol hocikto kopnúť, aleboposlať tam, kam patril, „na smetisko dejín“.Boli, existovali vôbec takto postihnutí?Áno, aj to je otázka, či v skutočnostiboli, či si ich niekto nevymyslel.O tom všetkom som vedel, keď somvstupoval do budovy, v ktorej som päť rokovrobil. Dobre som poznal všetky oddeleniasekretariátu ÚV KSS, teda aj ÚKRK.Vedel som, čo ma čaká, a predsa sa mi netriasliani kolená ani hlas, keď som vošieldo predizby vyšetrovacej zasadačky.Na konci stola, ktorý je potiahnutý zelenýmsúknom, sedí na polovicu plešatýAlexander K. Oči má skryté za lesknúcimisklami okuliarov. Prehŕňa sa v spisoch.(Pravdepodobne v mojom fascikli.)Po jeho pravici na stole ležia tri telefóny.Jeden je priame spojenie s Prahou, t. j.generálnym tajomníkom, s ministerstvamia, samozrejme, s nadriadenou českouÚKRKou. Druhá linka spája ÚKRKs krajskými pobočkami ÚKRK a tretia,to je priama linka na prvého tajomníkaÚVKSS.Na ľavej strane zeleného stola v blízkosti„vyšetrovateľa“ sedí František L., bývalýveliteľ ŠTB, kedysi tiež vylúčený, ale podvoch rokoch rehabilitovaný. Pri ňom sedímne neznámy muž. Neskoršie som sa dozvedel,že sa volá Ján S. a že je riaditeľomnejakého významného závodu v Trnave.Pri nich sedí žena, ktorá sa jediná namňa vľúdne díva, ba dokonca sa usmievaa červená sa. Je z niektorého východoslovenskéhokraja. Skrátka, netají sa, že mapozná. Na druhej strane sedí prešedivenýmuž, pracovník ÚKRK, s ktorým sa z videniaa niekoľkých straníckych schôdzípoznáme. Volá sa František H.OSA NIE JEVČELA, MEDNIE JE JEDLadislav ŤažkýJa sedím na konci stola tak, aby mi vyšetrovateľvidel priamo do tváre. FrantišekL., bývalý veliteľ ŠTB, ktorý sa predpár rokmi len zázrakom zachránil predväznením, opovážil sa na mňa pozrieť,lebo vedel, že vyšetrovateľ to nezbadá.Ten pohľad je smutný. Zahryzol si dospodnej pery, preglgol slinu a zažmúriloči, pravým ukazovákom naznačil, že siutiera slzu, opäť na mňa pozrel a sklonilhlavu. Pamätám si, keď bol takto, aleoveľa nebezpečnejšie súdený a vylučovanýza mierne správanie k buržoáznymnacionalistom, najmä k Husákovi, Novomeskému,Okálimu, Holdošovi. Neviem,ako sa z toho dostal. Najskôr veľa tajnýchvedomostí, ktoré mal o všetkých funkcionárochstrany, a k tomu zásluhy z Povstaniaalebo vo väznici za prvej Slovenskejrepubliky.František H. je typický stranícky úradníček,ktorý si váži svoje zamestnanie.Díva sa na jedno miesto na stene oproti.Nepozrie sa na mňa, pretože mnou opovrhujealebo mu je to trápne. Vie, že tusedieť nemám, ale vie aj to, že obvineniav spisoch ÚKRK sú výmyslom čudnýchľudí, ktorí sa vyhlasujú za stranu.Predsedajúci alebo vyšetrovateľ konečneodtrhol pohľad zo spisu a pozrel sa,skôr strnulo ako prísne, do mojej tváre,ale prihovoril sa prísediacim:„Súdružka a súdruhovia! Vítam vás nadnešnom zasadaní ÚKRK, na ktorom akoprvý bod prerokujeme v podstate veľmijasný a už vyriešený prípad tohto súdruha.Myslím, že ho všetci poznáte a poznáteaj jeho neodpustiteľné chyby, ktorýchsa dopúšťal svojimi písačkami a účinkovanímv rozhlase ako pracovník sekretariátustrany a najmä ako podporovateľDubčekovho tzv. socializmu s ľudskoutvárou a najmä tým, ako sa správal, akésúdy vynášal nad osloboditeľskými armádamispojencov, najmä armádou Sovietskehozväzu, a to už od leta 1968 až podnešné dni. Jeho spis ste si všetci preštudovali.Predpokladám, že ste si vytvorilistanovisko, aký trest máme určiť, aleboprijať návrh Mestského výboru stranyi jeho základnej organizácie pri Zväzespisovateľov. Je to trest jednoznačnýa bez diskusie: VYLÚČENIE.“V zasadačke bolo naozaj také ticho, žebolo počuť bzučať žltú osu, ktorá sa zamotalado sieťovej záclony. Práve na ňusa dívam a najradšej by som vstal, otvorilokno a pustil ju na slobodu. Aj ja som takouosou, ktorá pichala, pichla do všeličoho,čo stranu bolelo, a teraz som v jej sieti,jej stanného súdu: POPRAVA! Jej rozsudokbol dávnejšie určený. Tak znie jehoverdikt. Znie síce ako návrh o ktorom sabude hlasovať. Je to návrh „strany“! Ktosa opováži hlasovať proti strane?„Chce niekto niečo k návrhu povedať?“Ticho. Len osa stále bojuje o slobodu.Konečne urobila stoosemdesiat stupňovýobrat, odletela od záclony a začala krúžiťnad plešinkou predsedajúceho. Ten zbystrilpozornosť a ja som si všimol, že vlasylemujúce plešinu sú ryšavé a líca podokuliarmi pehavé. Ostro som sa zadívalna osu i do očí ryšavca. Nevydržal. Opäťsa zadíval do spisu.Ticho prerušil František L. „Ja vidímjedno východisko. Hlbokú sebakritiku.“Kameň zo srdca odpadol aj súdružkez východu. „To by bolo najlepšie. Takéhosúdruha je škoda. Strana by sa ním mohlapýšiť.“K súdružke sa pridal aj riaditeľ z Trnavy:„Nech nám súdruh sebakriticky vysvetlí,čo vlastne urobil, prečo a ako sa nato díva teraz.“„Tak dosť!“ skričal predsedajúci vyšetrovateľAlexander K. „Ak to takto pôjde,tak my sa vlastne predvolanému ospravedlníme.Urýchlene uzavrime tento vyriešenýprípad. Žiadna sebakritika tu nepomôže.Prípad je už aj v Prahe uzavretý.“Opäť ticho. Osa odletela od ryšavo-plešivejhlavy a sadla si na telefón číslo 1. Nemalby sa vyšetrovateľ spojiť s Prahou?Aký som len naivný. Na čo by to spojeniebolo? Aby Bratislava utŕžila hanbua reskírovala dôveru, ktorú má Prahak nej?Úder spisom, v ktorom je napísanýmôj osud, vyšetrovateľ zabil osu a zmietoldo smetného koša. Smrť kosí aj osy.Moja smrť v spisoch... skosí aj mňa. Že62 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

KultúraČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniisa jej nebojím? Ale, bojím, bojím, pravdažebojím, len som nejaký stŕpnutý. Prílišsom si vedomý, akú chvíľku to prežívam,čo práve tento spis a tento likvidačný súdbude pre mňa znamenať. Som ako osa.Moja smrť je tiež v spise.Nečakane sa ozval doteraz mlčiaci neznámymuž, ktorý si väčšinu času držalv dlaniach bledú tvár a všetkých pozoroval.Aj ja som cítil jeho prenikavý pohľad.„Som predsa len za sebakritiku súdruha.Človek musí dostať šancu za každýchokolností.“ A veľavýznamne a mne sa videloaj tvrdo dodal. „Nech sa ukáže, akýje!“Rad bol ešte na Františkovi H., zamestnancoviÚKRK. Jeho bledá tvár mala podobumučeníka. Keby som nebol aspoňprítomný, on by si svoje povedal... Nemalsom dobrý odhad, keď som si myslel,že má morálne zábrany, veď ma predsaroky pozná, naozaj ma prekvapil, keď povedal:„Držme sa návrhu Mestského výborua základnej organizácie... Prípad jejasný!“„Vôbec nie je jasný,“ vzrušene povedalasúdružka z východu. „Nech nám sámsúdruh povie, čo zrobil, že ho vylúčili.“A obrátila sa na mňa a ja som ju v tejchvíli konečne poznal. Bola to riaditeľkaŠtátneho odborného učilišťa, ktoré soms ňou zakladal ešte v roku 1955.A tak som bez súhlasu vyšetrujúcehov rýchlosti, kým sa spamätá v heslách,priznal svoje „hriechy“: „Zabili Clementisa,Žingora, Trojana, Novomeského, Husáka,Holdoša, Horváta, Okáliho, Slánskehoa ďalších dvanásť, dvesto sedemdesiatichzabili, aj ženu, aj troch študentovz Trenčína... aj...“„Tak a dosť! Zahryzni si do jazykaa mlč! Mlč! Zo strany urobíš vrahyňu!A z nás katov! Hovorím dosť! Teba vylúčiťje málo! Teba by bolo...“„Tiež obesiť...?!“„Súdiť by ťa bolo treba! A von! Von!“Reval ako nepríčetný plešivý ryšavec. „Sihorší ako ten najhorší triedny nepriateľ!Von!“Vstal som, ale riaditeľka učilišťa vstalatiež a prikázala mi sadnúť si. „Nechaj súdruha,nech povie všetko, čo chce. Ak honenecháš hovoriť, odídem aj ja.“ Riaditeľkapozrela na mňa so zaslzenými očamia vyzvala ma, aby som hovoril.„Dubčeka ste poslali do vyhnanstva doTurecka. Mysleli ste, že ujde na Západ,ale on sa chcel vrátiť domov, aj sa vrátil,a to vás veľmi rozhnevalo.“„Dubčeka nespomínaj, ten si tiež dostanesvoje!“ Ryšavec sa konečne usmial.„Hovor, súdruh, hovor... Ja chcem o tebevšetko vedieť.“„Už nemám čo povedať. Nemá to anizmysel. Odchádzam.“„Počkáš na chodbe. Poradíme sa. Uznesiemesa. Uzavrieme prípad. S konečnouplatnosťou. Spíšeme zápisnicu. Vyrozumiemeťa. Oboznámime... A teraz opustizasadačku!“Vyšetrovateľ sa zadychčal, vreckovkousi utrel plešinku, rukou pričesal vlasy nazátylku a nervózne niečo pritlačil kamennýmťažidlom. To niečo bola rozmliaždenáosa, ktorá ožila a vyliezla z koša na jehostôl. Ale mohla to byť aj včela robotnica,ktorá môže práve tak uštipnúť ako osa.Na chodbe som bol už naozaj naklonenýveriť, že to naozaj nebola osa, ale včela.A je po nej! A je aj po mne! Na chodbe,na tej istej chodbe, po ktorej som päťrokov chodil a posledné dva roky, keďsom po nej šiel, bál som sa sám seba, tučakám na úradný zápis vylúčenia. Akobysom bol cítil, že raz pôjdem po nej akovyhnanec, vylúčený, vyhodený, zhanobený,na smrť prestrašený. Doparoma! Načo som sa tu päť rokov motal? Na to, abyma nakoniec ako tú osu, možno včelu,ťarchou uznesenia rozmliaždili?Víťazne i opovrhujúco, ale s dávkouzlosti ma vyzval ryšavý vyšetrovateľ AlexanderK. „Vypočuj si naše uznesenie:Tvoj prípad považujeme za vyriešený. Spisyvraciame Mestskému výboru, ktorémuodovzdáš legitimáciu a dostaneš ďalšieinštrukcie, aby si ešte viac nezapadol dobahna kontrarevolúcie. Aj naďalej budešpod dozorom a ochranou strany. Podpíš,že si prijal oznámenie o našom riešení.“„Najprv mi vysvetli súdruh K. čo somto vlastne spáchal, aký zločin na národea keď ide o legitimáciu strany, tak aj nastrane?“ Vyšetrovateľ sa na mňa pozrelpohľadom, ktorý sa vysmieval i opovrhoval,ktorý pľuval i bil. „Ty o tom nevieš?“Zasipel. „Stranícky skapínaš a ešte stálekopeš? Tak si to teda vypočuj a zapamätaj!Pomoc vojsk Varšavskej zmluvy, našichspojencov, ktorí nám zachránili socializmusa spojenectvo s nimi si nazval,dobre počúvaj, okupantmi! Dobre si počul?Okupantmi. Namiesto bratskej pomociokupantmi! Neslýchané! Už to bystačilo..!“„To nie je pravda!“ Urazene som vykríkol.„Ja som len napísal, že nemali prísť,že nám to nemali urobiť, že vpádomk nám sa začal ich pád a možno aj rozpada...“„Mlč a počúvaj! Nepoučuj nás!“Mávol som rukou a povzbudil vyšetrovateľa. „Pokračuj! Budem počúvať.“„Áno, písal si, rečnil si v rozhlase i v televízii,súdil si osloboditeľov. A vysmievalsi sa im... časy, davaj časy... Myslíš, že sana to zabudlo? Alebo román... Perun, kulak,zastával si sa ho, kolektivizáciu maril.Za tými, čo ušli do Viedne, si išiel. Natajnom zjazde v klube Dimitrovky si bol.Súdil...“„A vydával si knihy o okupantoch, slovenskýchokupantoch v Sovietskom zväze,namiesto o partizánoch, písal si o slovenskýchvojakoch. Aj vo filmoch si ichpropagoval. Kameru si dal do kolesa autaa tak si ich zblízka filmoval. Všetko vieme!Chvála... Našťastie naša cenzúraa bezpečnosť bola, je a bude bdelá. Stihlavšetko zničiť... zaistiť. Chceš ešte ďalšiedôvody?“Prikývol som.„Máš toho priveľa na rováši, súdruh...Čudujem sa, že si sa tak dlho udržalv strane a takto rafinovane, nenápadne,ticho jej škodil. A práve ty! Už nijaké odvolaniati nepomôžu. Mestský výbor sarozhodol správne a definitívne. Môžešodísť...“Môj spis zapadol v šuplíku jeho stolaako rakva v krypte. Takto ma definitívnepochoval Pohrebný ústav strany.Kým Alexander K. rozprával, všetci prísediaciaj žena sa dívali na zelené súknostola. Ani jeden jediný raz sa na mňa nepozreli.Chápem ich. Sú v strašnej situácii.Ja som sa díval na kamenné ťažidlona stole vyšetrovateľa, ktorým rozmliaždiloživenú osu. Do čerta! Akú osu? Isteto bola včela... áno, robotnica, ktorá sauž nikdy nevráti do svojho úľa k sestrámrobotniciam. Vyriešili to celkom súdružsky,humánne a čisto. Nech je tým zlýmMestský výbor. Ten to zvalí na základnúorganizáciu pri Zväze spisovateľov a tensa vyhovorí na Mestský výbor a Mestskývýbor na ÚKRK, ÚKRK na Prahu, Prahana Moskvu, Moskva na Prahu, Praha naBratislavu... Pane Bože! Kde vlastne sedíten VŠEMOCNÝ, ktorý s nami hrá tútokatovskú komédiu? Kto komu vládne?Kto koho poslúcha? Kto sa koho bojí?A urobil som poslednú chybu. Keďsom odchádzal, namiesto „Práci česť!“som dosť hlasno a zrozumiteľne povedal“„Zbohom!“ Čosi sa vo mne zlomilo, čosizákladné, nielen hlas. Bolo to srdce.Bože! Veď ja som ešte aj po vylúčení sociálnyidealista. Ja som mal ich, nie onimňa vylúčiť zo svojho strachu. Nemalsom sa podať falošnej a hriešnej disciplíne.Kto koho sa teda v predchádzajúcichchvíľach zbavil, ja ich alebo oni mňa?Kedy sa ich definitívne zbavím ja a kedysa ich konečne naozaj prestanem báť?Kedy a komu poviem alebo sa priznám,či nebodaj pochválim s tým, čo doteraznikto nevedel, že po Stalinovej smrti, žiaľ,až potom, keď nemal moc, keď ho nebolo,som sa stal tajným hrdinom? Koženýobal na straníckej legitimácii s jeho portrétomsom hodil do Dunaja.Koho vlastne zabil plešavo-ryšavý vyšetrovateľAlexander K.? Osu či včelu?Nemalo by mi to byť jedno? Zabil a hotovo!Prečo sa prikláňam k tomu, že to, čorozmliaždilo kamenné ťažidlo, bola včela?Ako to kričal, keď utieral tlačidlo: „Janemám ľudskú tvár? Ja že nemám ľudskútvár?“Osa... osa... či predsa včela!?Pst! Nepočuješ, ako spolu bzučia? Miliónyvčiel a ôs. Trúdy zabíjajú včely. Celázemeguľa hučí a točí sa okolo vlastnejosi.■(úryvky)Február 200763

KultúraHovoríme s generálnym riaditeľomSlovenskej filharmónie Marianom LapšanskýmBUDÚCNOSŤ MÁ NÁROD,KTORÝ PESTUJE KULTÚRUSlovenská filharmónia patrí k základným stavebným kameňom slovenskej kultúry. Počassvojej vyše šesťdesiatročnej histórie sa zapísala do fondu svetovej kultúry a vytvorilatrvalé hodnoty, od ktorých sa odvíja ďalší vývin orchestrálneho umenia. Jej súčasnýmgenerálnym riaditeľom je popredný slovenský umelec, klavirista Marian Lapšanský.Špičkový absolvent Akadémie múzických umení v Prahe, Konzervatória v Moskve. Zaradilsa medzi svetovú interpretačnú špičku. V čase svojho umeleckého vrcholu sa odhodlalv roku 2005 uchádzať o post vedúcej osobnosti tejto významnej kultúrnej inštitúcie.S príznačným zanietením za umeleckú kvalitu a profesionálnym prístupom dosahujeorchester stále pozoruhodnejšie výsledky. O tejto práci sa s generálnym riaditeľomMarianom Lapšanským porozprával Stanislav Bachleda.a teda aj päť symfonických telies z Českejrepubliky, Maďarska, Rakúska, Slovinskaa Slovenska. Bez podpory ministerstvakultúry a bez podpory sponzorov by tietoreprezentačné akcie nebolo možné uskutočňovať.Slovenskej filharmónii úloha reprezentovaťslovenské umenie v zahraničívyplýva zo zákona.Foto: V. Zacharová■ Ako sa podarilo rozbehnúť túto, v poradípäťdesiatu ôsmu, pre vás tretiu sezónuv kresle generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie?Sezóna sa rozbehla v týchto intenciáchs omladeným, personálne obmenenýma stabilizovaným orchestrom i s novýmikoncertnými majstrami. V nej sa usilujemnaďalej zviditeľňovať Slovenskú filharmóniuprostredníctvom nahrávok na kompaktnýchplatniach, ktorých vzniklo zatoto krátke pôsobenie osem. Na najbližšieroky máme naplánované zrealizovať každýrok štyri CD.Je to aj sezóna vynikajúcich osobností.Zvlášť dbáme na to, aby sa za dirigentskýpult a na miesta sólistov postavili skutočnéosobnosti so zmyslom pre pozitívnukomunikáciu, ktoré zanechajú trvalejšiustopu v orchestri. Ide takpovediac o dveparalelné cesty. Jednou je časté účinkovaniena významných zahraničných pódiách,prostredníctvom ktorého sa nielenzískava dobré meno, ale posilňuje sebavedomiejednotlivcov i celého telesa. V tomtoduchu nás v roku 2007 čakajú zájazdydo Talianska, Rakúska, Švajčiarska, Francúzska,Kórey, Japonska, Maďarska, Čiecha Portugalska. Tou druhou cestou je projektvýmeny národných orchestrov strednejEurópy.■ Na akom základe sa zrodil projekt výmenysymfonických telies a ako budú pokryté nákladynaň?Túto výmenu som prezentoval akosvoj konkurzný projekt na miesto riaditeľaa stretol sa so značným pochopeními uznaním. Pôvodne zahrnoval len tri krajinyV4, Rakúšanom sa však veľmi zapáčila riaditeľ viedenského Tonkünstlerorchestrasa preň zapálil, nepochybne aj preto,že žijeme v jednom regióne s pomerne malýmivzdialenosťami, ktoré si nevyžadujúenormné náklady. V tomto čase tvorí potenciálprojektu päť partnerských krajín■ Je známe, že teleso malo obdobia, ktorénevynikali jednoznačnou kvalitou merateľnoumedzinárodnými kritériami. Ako sa uskutočňovalakvalitatívna premena v Slovenskejfilharmónii?Vždy to súvisí s umeleckou úrovňou orchestra.Ak je teleso na nízkej umeleckejúrovni, neposkytuje pre mladých ľudí dostatočnúmotiváciu. Pochopiteľne, že dôležitýmmomentom je materiálna stránka,aká v danej inštitúcii platí. Uvedomujemesi, že platy našich hudobníkov nemožnomerať s tými, aké sú v popredných zahraničnýchtelesách. Predsavzali sme si všakvyužiť potenciál orchestra, ktorý tu bol ajpredo mnou. Keď začal náš orchester presviedčaťdomácu i zahraničnú verejnosťo svojich kvalitách, zistili sme, že o konkurzy,na ktoré predtým nechodili špičkovíhudobníci, začali sa zaujímať len tínajlepší, ba dokonca badáme, že niektoríinterpreti prejavujú záujem vrátiť sa zozahraničného angažmán domov a pôsobiťtu. Povedal by som, že orchester na sebepracuje a je to vidieť.■ Najmä však počuť. Ako na to reagujú hosťujúcidirigenti?Môžem bez nadsádzky povedať, že väčšinaz našich hostí je prekvapená kvalitouorchestra, odchádzajú priam nadšení.Oceňujú nielen úroveň, ale v nemenšejmiere schopnosť jeho komunikáciea schopnosť počas týždňovej práce s hosťujúcimdirigentom kvalitatívne sa posunúťdopredu.64 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Kultúra■ Vrátil by som sa o niekoľko desaťročíspäť, do päťdesiatych, najmä však šesťdesiatycha sedemdesiatych rokov, keď Bratislavaa Slovenská filharmónia bola jedným z miestvysokej koncertnej úrovne nielen v Európskomkontexte, kam chodili svetové dirigentskéosobnosti, ba aj hviezdy – spomeniem lenzopár – Dean Dixon, Jevgenij Mravinskij, ArvidJansons, Aram Chačaturian, Karel Ančerl,Václav Talich, Václav Neumann, Peter Schreier,Yehudi Menuhin, Kurt Masur, Fabio Luisi,Carlo Zecchi, Roberto Benzi, Sergiu Celibidachea rad ďalších, od ktorých získaval orchestertvorivé podnety a nadobúdal na kvalite.Treba však povedať, že kvalitné teleso podnecovaloa obohacovalo aj samých dirigentov.Napokon dirigent rastie s telesom a telesos ním.Tu by som rád pripomenul, že treba citlivorozlišovať kategóriu veľkých osobnostía tzv. hviezd. Našou úlohou nie jenakupovať, ale predstavovať. Preto sa sústreďujemaj na objavovanie nových mien.Samozrejme, že by bolo ľahké a pri dostatkufinančných prostriedkov aj relatívnejednoduché doviezť sem hviezdy typuClaudia Abada či Zubina Mehtu. Vedľanich však žijú a tvoria desiatky vynikajúcichdirigentov, motivovaní prácou s orchestrom,s ktorým sa snažia odovzdaťviac kvalitnej práce, ako napríklad u násneznámy Emmanuel Villaume, ktorý zaznamenalveľký úspech.■ Povedzte niečo o cykloch, ktoré Slovenskáfilharmónia priniesla a má vo svojom programesúčasnej sezóny.V Junior cykle prezentujeme najmämladých interpretov dospelému publiku.Doň pozývame aj mládežnícke orchestrezo zahraničia, čím sa cyklus veľmi zatraktívni.Z umeleckej stránky ho charakterizujevysoká náročnosť. Rodinné koncertysú formou zábavy a relaxu s umeníma o umení pre celé rodiny. V rodinnomprostredí sa najlepšie a najharmonickejšieformuje názor dieťaťa na hodnoty okoloneho a nenásilne, ľahko a pod dobrýmvplyvom si ich dokáže zoradiť. Vnímaťumenie, v našom prípade vážnu hudbuneznamená odopierať si šport, či populárnuhudbu, alebo iné druhy zábavy. Trebaiba vedieť, že tu existuje aj niečo takéa že to má mať v skladačke hodnôt dieťaťasvoje miesto. K tomu sa musí každé dieťa,každý človek dopracovať sám.■ K takým patrí aj projekt Hudobná akadémiamladých. Aký je cieľ a aké prostriedky najeho dosiahnutie sú použité?Jeho úlohou je predstaviť základné hudobnéhodnoty školákom 1. a 2. stupňa.Predstavujeme im orchester, jednotlivénástroje, ich farbu, ako to vyzerá keď hrajúspolu, osobnosť dirigenta. Chceme, abysa dozvedeli, čo to je komorná hudba, čoto je ľudský hlas, aké typy hlasov poznáme,čo to je zborový spev. Slovom, aby savedeli zorientovať a neboli bezradní, keďidú na ozajstný koncert. Pocit, že vchádzamdo neznámeho prostredia podporujevznik predsudkov. Ak mu to nič nehovorí,dospieva k presvedčeniu, že k vážnejhudbe nemá vzťah. Nepoznaním novéhosa zrodí obava, neistota a logicky začínaodmietanie. Ukázalo sa, že účasť na takomtokoncerte nie je nič hrozné, školácisa bavia, sú spontánni a z vlastnejskúsenosti môžem povedať, že sú chvíle,keď ich hudba načisto pohltí – síce len nachvíľu, lebo veď sú to deti – ale tieto momentynastávajú.■ Aká je spolupráca s médiami pri popularizáciivážnej hudby a jej približovaní deťoma mládeži?Dosiaľ minimálna. Bez prítomnostia podpory médií zostane pôsobnosť tohtocyklu a celej našej snahy ohraničená naniekoľko bratislavských škôl, lebo kapacitasály v Redute nie je veľká, len čosiokolo sedemsto miest a my tieto koncertynemôžeme robiť každý deň. Aj keď smeich zdvojili pre veľký záujem, pokúsime sanájsť ešte ďalšie termíny, ale stále to budelen niekoľko škôl v Bratislave, alebo v jejniektorých mestských častiach. Potešiteľnéje, že sa o tento cyklus zaujímala veľmiintenzívne mestská časť Bratislava-StaréMesto a Staromestské kultúrne stredisko.Na ilustráciu podpory médií uvediemznámy cyklus relácií o vážnej hudbe sprevádzanýv šesťdesiatych rokoch svetoznámymdirigentom a skladateľom LeonardomBernsteinom a Newyorskou filharmóniou,ktorý prezentovala aj naša televíziaešte v čierno-bielej verzii. Nebyť tohtomédia, nikdy sa nestane svetovým bestselerom,ktorý vychoval k vážnej hudbe niekoľkogenerácií mladých ľudí, ale aj dospelýchna celom svete. V opačnom prípadeby koncerty mali vplyv len na niekoľkonewyorských škôl.■ Spomínam si, že pred istým časom, dvomi--tromi desaťročiami, bývali koncerty v Slovenskejfilharmónii nielen koncertmi, ale ajspoločenskou udalosťou. Stretávali sa tu známirôznych profesií, názorov, prichádzali dvai tri razy mesačne abonentní návštevníci. Keďsa začali predávať abonentky, ľudia striehlina tomto obdobie a usilovali sa k nim dostať,lebo aj to sa stalo, že kto zaváhal, abonentkysa mu neušli. Viem, že žijeme v inom období,ale napriek tomu si myslím, že na koncert doReduty, rovnako ani do divadla, sa nemá chodiťv rifliach a vo svetri, hoci aj v nich človekmôže vnímať s pôžitkom hodnoty. Žiada si tovšak väčšiu úctu a pokoru k umeniu autorai jeho interpreta a rovnako aj k svojmu okoliu.Myslíte si, že sa aspoň sčasti opäť vraciaoná známa atmosféra, hoci aj v inej podobe?Je to vec životného náhľadu celej jednejgenerácie prichádzajúcej v súčasnosti,hoci nemožno povedať, že pred tromidesaťročiami nikto neprišiel do divadla,či na koncert vo svetri. Najmä zahraničnínávštevníci tak často chodili. Možno prišliČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniispontánne a nepočítali s návštevou koncertu.Pred časom, a i nedávno sme bolisvedkami, že sa na umelecké podujatiachodilo vo veľkej miere preto, že sa to patrilo.Bolo v tom aj kus „pozitívneho“ snobizmu,ktorému sa ale nedá vyhnúť nikdena svete. Aj ja si myslím, že spoločensképostavenie treba nejakou formou a na nejakomfóre prezentovať. A podujatia tohtotypu sú na to veľmi dobrým a veľmi kultivovanýmrámcom.■ Badáte v organizme vašich návštevníkovskutočnú potrebu prijímania umenia ako jednéhoz typických znakov životného štýlu, aleboaj z hľadiska iných potrieb?Myslím si, že sa ocitáme v situácii, keďľudia znovu začínajú pociťovať potrebuumenia ako jednu zo základných vecíduševnej hygieny. Mnoho ľudí súčasnéhosveta si možno ani neuvedomuje podtlakom pretechnizovaného sveta a materiálnejzávislosti prichádzajúcu duševnúotupenosť, únavu, vyúsťujúcu do zlýchživotných pocitov, bez toho, aby si človekuvedomil kedy sa ten mechanizmus naštartovala ako sa rozvíjal. Mám pocit, ževo vedomí návštevníkov koncertov cítiť,že začínajú intenzívne dbať na duševnúhygienu. Umenie je jedným z najočistnejších,najspoľahlivejších a najtvorivejšíchprostriedkov na jej dosiahnutie.■ Spomínali ste časté zahraničné vystúpeniana rôznych kontinentoch. Možno očakávať, žesa v programoch Slovenskej filharmónie natýchto zájazdoch zjavia diela našich klasikovSuchoňa, Moyzesa, Cikkera, či mladších, Zeljenku,Godára a iných skladateľov? Je v tomv súčasnosti nejaký výraznejší pozitívny posunvpred?Určite áno, aj keď aj v tomto treba dodržaťistú postupnosť krokov. Najprv simusím vydobyť uznanie, pozíciu, menoa potom si môžem začať diktovať repertoár.Opačne to nejde. Orchester, ktorýmá zaručené, že sa jeho koncert vypredá,má oveľa ľahšiu pozíciu pri presadzovanívlastnej, pôvodnej domácej tvorby, než teleso,ktoré sa uchádza o miesto na novomtrhu a v novom prostredí. Na vlaňajšejPražskej jari sme premiérovali dielo mladejslovenskej skladateľky Ľubice Čekovskej,čo malo veľký úspech. Pripravujemeviacero projektov, na ktorých budú znieťdiela slovenských skladateľov. V roku2008 je sté výročie majstra Eugena Suchoňa,ktorého diela budeme nahrávať, ale ajuvádzať v zahraničí. Rokujeme o uvedeníSuchoňových Metamorfóz v jubilejnomroku na festivale Pražská jar.Život s hudbou je plný metamorfóz,a teda aj pestrý a bohatý. Takým sa nepochybnejaví aj ten, ktorým žije Slovenskáfilharmónia, jej riaditeľ a všetci, ktorýmzáleží, aby táto naša národná inštitúciaprosperovala a reprezentovala slovenskéhudobné umenie a kultúru doma i vosvete.■Február 200765

BratislavskéhudobnédivadloSrdečne vás pozývame na nový program„Rozprávky v Gullfosse“.v reštaurácii Gullfoss na Čulenovej 5 (oproti novostavbenárodného divadla) o 10.30 h.„Rozprávky v Gullfosse“ sa od 7. januára roku 2007hrajú pravidelne každú nedeľu o 10.30 h.Rozprávky vám prináša a srdečne sa na vás tešíkolektív bratislavského hudobného divadla„Teatro Wüstenrot“.Vstupné: deti 50,- Sk, sprievod (dospeláci) zadarmo.Rozprávky sú vhodné pre deti od 2 – 10 rokov. Dospelí pri kávičke, deti pri chutnejmalinovke. Počas rozprávok je konzumácia povolená!!!Možnosť rezervácie stolov na dolu uvedených kontaktoch.Každú nedeľu nová rozprávkav reštaurácii Gullfoss!Rozprávky uvádza bratislavské hudobné divadlo „Teatro Wüstenrot“za podpory spoločnosti Elektrovod Holding, a. s. a ELV – Servis, s. r. o.Teatro Wüstenrot, Trnavské mýto 1, 832 21 Bratislavawww.gedur.sk, e-mail: gedur@gedur.sk, tel.: 02/50 22 87 39Riaditeľ divadla: Mgr. Rudolf Geri 0903/507 807

KultúraDETI V TEATRE WÜSTENROTSÚ BUDÚCI VĎAČNÍ DIVÁCIVŠETKÝCH SCÉNUž polroka spolupracuje bratislavské hudobné divadlo Teatro Wüstenrot s našou redakciou.Jeho zakladateľ a riaditeľ Rudolf Geri považuje túto symbiózu za veľmi prospešnúnielen pre obe strany, ale aj pre čitateľov, ktorí uprednostňujú seriózne informácieo kultúrnom živote na Slovensku.HIGH LIFEPred dvoma rokmi v tomto divadle bolapremiéra inscenácie High Life – veľkéhozábavného programu v muzikálovom štýle.R. Geri hovorí, že je to zábava „na vysokejnohe“. Teší ho, že mnohé firmy si vzali tentotitul ako predlohu pre svoj štýl zabávania sa.Na konci minulého roka v divadle vyskúšalityp „lido“. Herci hrajú svoje postavy, divácisa zabávajú a popritom sa môžu príjemnepohostiť. Tento pokus dopadol veľmi dobrea v divadle takýmto spôsobom chcúpokračovať aj ďalej. V tomto titule sa našlidnes už známe tváre, či z televíznych obrazoviek,z rozhlasu, alebo z iných hereckýchpríležitostí. R. Geri je rád, že mladí herci,ktorí bodujú u divákov aj inde, sú práve objavyz inscenácie High Life vTeatre Wüstenrot.Skromne považuje za svoj úspech, žebol pri tom, keď sa uchádzali o svoje šancea teraz sú zaujímaví aj pre iných režisérov.A ako hľadajú nové mladé talenty v Teatre?Hudobný skladateľ, aranžér, dirigent a ...hľadač talentov R. Geri tvrdí, že to je trojrozmernázáležitosť. V prvej úrovni sa tomuhovorí – lobistické skupiny, čo znamená, žedá na odporúčanie ľudí, ktorých mienku siváži. Ide o upozornenie na toho-ktorého nadaného,talentovaného interpreta a potom sarozhodne, či mienka radcu je totožná s autorovou.Vtedy ide o časovo kratší proces, ale ajvtedy sa uskutoční konkurz. Druhá možnosťhľadania hercov, tanečníkov, muzikantovje v úplne klasickom vyhlásení konkurzu,prihláškach záujemcov a výbere často celkomneznámych ľudí. O tom, že výber je skutočnenáročný svedčí aj to, že konkurzy niekedytrvajú aj 2 týždne, kým sa podarí nájsť týchpravých predstaviteľov do hier Teatra, ale potomto stojí za to. Tretí spôsob je v osobnomkontakte a poznaní umenia a predpokladovistých umelcov. Tak napríklad boli písanéniektoré roly (Sancha Panzu) priamo „natelo“. Ako podotýka R. Geri, ale aj tí musiaprejsť skúškou, či im postava a nimipoňatý part „sedí“. Takže, takto je možnézačať spolupracovať s hudobným divadlomTeatro Wüstenrot. Rudolf Geri priznáva, žetento typ komunikácie s predstaviteľmi rolí,a najmä na hľadanie osobností, sa naučilu majstra tohto remesla Jozefa Bednárika,s ktorým spolupracoval vyše 15 rokov akoskladateľ a dirigent. V úspešnom titule HighLife vystupuje rad osobností, nie je vlastnepostavený na jednom človeku, ale na generácii,hra je generačnou výpoveďou.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiROZPRÁVKY V GULLFOSSEPopri High Life, Donovi Quijotovi čiMníškach Teatro Wüstenrot pripravuje už ajiné projekty. Novým príspevkom pre všetkygenerácie divákov sú Rozprávky v Gullfosse.Začali sa už v predvianočnom čase a je to jednaz mála možností, ako môžu rodičia a starírodičia, súrodenci a kamaráti, príjemneprežívať nedeľné predpoludnia. V reštauráciiGullfoss na Čulenovej ulici číslo 5 (oprotinovostavbe národného divadla) v Bratislavekaždú nedeľu o 10.30. Cieľom projektu jenaučiť deti od 2 do 10 rokov mestskému spôsobusprávania sa. Podobne ako pri „lide“v High Life, aj tu sú diváci vtiahnutí do deja.Deti od vstupu do miestnosti kaviarenskéhotypu, cez šatňu, toaletu, od usadenia sa a objednaniasi občerstvenia majú priamy kontakts hercami. To všetko umožňuje vnímaťrozprávku inak ako v klasickom divadle. Tamje veľký odstup diváka a herca, tu sa doslovadotýkajú, deti často aj priamo vstupujúdo deja. Pritom sú pod priamym dohľadomsvojich dospelých sprievodcov. „Veľkú radosťnám spôsobuje záujem, a to nehovorímo tých najúspešnejších projektoch – HighLife, Mníškach či Leonovi – sponzorov, ktorínám umožňujú vlastne aj vychovávať diváka,neskôr aj nášho diváka, a tým aj divákov ostatnýchdivadiel v deťoch, ktoré navštevujúrozprávky v Gullfosse. Predstavte si, že niektorírodičia na predstavení s deťmi sú vlastnepo prvý raz v živote v divadle. A to námpomáhajú realizovať ochotní ľudia, ktorí majúveľmi ďaleko k umeleckému svetu, napríkladRozprávky sponzorujú technicky orientovanéspoločnosti Elektrovod Holding, a.s., ELV –Servis, s.r.o.“ a SEPS (Slovenská elektrizačnáprenosová sústava), hovorí R. Geri.NOVINKYDlhé roky bol šéfdirigentom spevohryNovej scény v Bratislave, ktorá už, žiaľ,neexistuje. Bolo to teleso prinajmenšom navýbornej európskej úrovni, a s ním odišlazo Slovenska klasická opereta. Bratislavskéhudobné divadlo Teatro Wüstenrot budev najbližšom období nadväzovať na jehotradíciu a chce priniesť renesanciu tohtona Slovensku veľmi obľúbeného žánru. Súpresvedčení, že opereta má v Bratislave stálesvoj modus vivendi a bola by škoda zanevrieťna ňu. Veď tu ani nie tak dávno vznikali dobréa populárne diela, je teda z čoho čerpaťa čo rozvíjať. Tento rok chcú pripraviť najskôroperetný koncert, ktorý bude reprízovaný,teda nemala by to byť iba jednorazová akcia.Ide o to, potešiť každého, kto má rád tútomuziku. Nuž a navyše, bude prípravou nanovú operetnú inscenáciu, ktorú chce TeatroWüstenrot uviesť na svojich doskách do 2 rokov.Uvažujú o originálnom diele, ktoré budemať svetovú premiéru práve tu a dokázať, žeopereta nie je mŕtvy žáner.Ďalšou novinkou Ruda Geriho – hudobnéhoskladateľa je spolupráca so „snovým“tímom – Ľubomír Feldek, Martin Feldek,Dušan Rapoš a Jaroslav Moravčík. Bude tonová komédia s pesničkami, ktorá uzrie svetlosveta v hekticky krátkom čase – teda eštev tomto polroku. R. Geri nechce prezradiť,kto v nej bude účinkovať, len naznačil, že tobude česko-slovenské obsadenie top špičiekhercov. Dodáva, že to budú hviezdy so zmysloma citom pre humor a darom pre pohyba spev. Titul vzniká na základe predlohy –vynikajúcej poviedky V. Šúplatu Lady 00 aleboLejdy nula nula. Ide o dámu s označením00 na dverách, ktorá sa dostane tak vysoko,že takmer siaha až na označenie dámy 01. Diváksa môže tešiť na perfektnú nadsádzku.Trendy a smerovania divadla hodnotíjeho riaditeľ takto: i keď sa zdá, že všetkoide bez problémov, predsa len je potrebné,aby diváci, ktorí chodia do Teatra Wüstenrota iných kvalitných divadelných scén,ale aj čitatelia EUROREPORTU plus, našliešte bližší kontakt s touto kultúrou, s tvorcamipôvodných slovenských diel. Inakhrozí, že o pár rokov budeme na Slovenskuvnímať a sledovať iba prevzaté diela,inscenácie a knihy. To však potrebuje veľkúdávku odvahy, srdca a duše a okrem iného,aj podpory. Nejde o sledovanosť, píplmetrea finančné zisky. V súčasnosti R. Geri môžeiba poďakovať všetkým, ktorí si doteraz ktomuto divadlu našli cestu.■Želmíra ChrenkováFebruár 200767

KultúraSOCHÁRSKAREHOĽA ARPÁDA RAČKAle už by som konečne chcel pokra-vo svojich zamilovaných té-„Ačovaťmach, lebo keď som dokončil erb Košíc,poslal som ho svojmu dobrému priateľovido Prahy a on mi odpísal: – Arpáde, je tomoc hezká věc, já ti gratuluju, ale chci tiříct, přestaň dělat sochy na náměstí a dělejsi ty krásný holky... Takže chcem sa trochaviac venovať poeticky ladeným figúrkam,ale zakaždým mi do toho príde inárobota.“Napríklad rekonštrukcia 400 centimetrovvysokého poškodeného originálua odliatie alegorickej postavy Aurorys fakľou z roku 1907, ktorá umeleckydotvára exteriér Štátneho divadla v Košiciachči Zverokruh pre fontánu v centremesta, ale aj nová interpretácia heraldickéhoznaku Košíc: trojrozmerná figúraanjela so štítom so sprievodnými erbmi.Alebo monumentálny projekt šiestichsochárskych plastík neskorobarokovéhoautora Jána Antona Krausa na balustrádeStarej radnice v Košiciach. Bola to náročnáa vyčerpávajúca úloha, lebo v archívochsa našli iba torzovité podklady.Pôvodný zvetraný pieskovec, odstránenýroku 1913, nahradil sochár umelým kameňoma dvojmetrovým sochám vdýcholatmosféru vtedajšej doby svojou výtvarnouinvenciou, skúsenosťou i perfektnezvládnutým remeslom. Bude to určiteojedinelý jav, keď sochár ešte za svojhoživota vchádza do histórie mesta, v ktoromžije a pôsobí, oživuje ju a obnovuje.A práve odlial do bronzu Poéziu – sediacudievčinu pre Dom slovenskej kultúryv Békešskej Čabe. Má k nej osobitnývzťah, vychodil tu štyri triedy ľudovejškoly, narodil sa tam jeho otec i starí rodičia.A pripomenie kuriozitu – pred časomtam porazil najvychýrenejších maďarskýchšpecialistov na klobásovomfestivale, keď spomedzi 360 stolov získaldruhú cenu.Doprial si trocha oddychu na medzinárodnommaliarskom plenéri pri Vinianskomjazere alebo v Lipanoch, s istou dávkoupýchy ukazuje krajinky, ktoré tam namaľoval,tu je kostol v Kaluži a tu jeden zostarých mostov, pamiatkovo chránených,od srdca sa zasmeje, keď vraví, že kolegovia-maliariho uznávajú, že nie je farboslepýa cíti motív aj farby. Rovnakým tónomprehodí, že v minulom živote bol určitemaliarom, lebo keď robí čosi okolo obrazov,zakaždým je to spontánne, nikde tonevidel, nikde sa to neučil, vie zvoliť a namiešaťfarby takej intenzity a odtieňa, akoje to potrebné. Už celkom vážne sa vraciamek Júliusovi Bukovinskému a ĽudovítoviFeldovi, u ktorých v Košiciach absolvovalkurzy kreslenia a ešte aj na gymnáziuvšetko smerovalo k tomu, že jeho osudomsa stane maliarstvo. „V poslednom ročníkugymnázia som však začal stružlikať doškolskej kriedy a s úžasnou trpezlivosťousom vytváral miniatúrne figúrky. Urobilsom napríklad drobučkú figúrku múzy,ktorá držala lýru so strunami. Pritom kriedaje mäkká, keby som silnejšie fúkol,strunky by odleteli. Aj do kravskej kostisom vyrezával redisovým perom, nožíkoma všetkým možným. Jednu takúto vec siodo mňa vypýtal Julo Nemčík a zato somsi mohol vybrať jeho obraz.“Dobre kreslil a chcel študovať u profesoraOtakara Španiela (česká sochárskaavantgarda), lebo obdivoval jeho nádhernémedaily. Lenže po skončení gymnáziasa na Akadémii výtvarných umení v Prahedostal k sochárovi Janovi Laudovi. Obdivujejeho tvorbu. „Veľmi sa mi zapáčilijeho portréty, boli úžasne hmotne traktované,mal obdivuhodné priestorové videnie.“Štúdium ukončil v roku 1956 a akotalentovaný absolvent s vyznamenanímdostal navyše „čestný rok“. „Hoci som maldiplom vo vrecku, čestný rok som využilna to, aby som sa zdokonalil. Využíval somškolské modely, materiál, dostával som štipendium,bol som veľmi šťastný. Chodilsom na večerné akty, kreslil som figúry,fascinovalo ma, ako je vytvorené ľudskételo a jednotlivé časti. Často som večer nešielani do kina, ani von, tak ma to kreslenievečerných aktov pohltilo.“Z Prahy prichádza Arpád Račko do Košíc,kde dostáva príležitosť predstaviť saako sochár svojmu mestu. Roku 1959 vznikáMaratónec – pomníkový dokumentpredstavuje nahé ľudské telo, odvážnyi ojedinelý projekt v tomto období, vyjadrujeúnavu po dlhom behu či radosť z ví-68 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Kultúraťazstva? V každom prípade máme predsebou symboliku antického hrdinu. Niekoľkomenších diel vystriedali neskôr rozmernejšiepráce, ich realizácia si vyžiadalai niekoľko rokov.Okrem niekoľkých prác v kameni realizovalsvoje práce do kovu liateho do foriemalebo farebného tepaného, tvarovaného,zváraného plameňom či oblúkom. Kov jemu najbližší možno aj preto, že pozná jehovlastnosti i možnosti opracovania. Každémumateriálu musí človek rozumieť. Nesmieho znásilňovať, treba sa nechať viesťjeho prirodzenými vlastnosťami. Nerád ponechávakonečnú realizáciu nejakému podniku,hoci chápe, že niekedy sa tomu sochárnemôže vyhnúť. Každú prácu sa snaží nepustiťz rúk dovtedy, kým nie je úplne dokončená.„Môj otec bol remeselník. Zákonypoctivého ovládania remesla mi vštepovalod útleho detstva. Som mu za to vďačný.“Arpád Račko sa nikdy nenudí. Aj hluchéobdobia, keď nemal spoločenskú objednávku,využíval na to, že si doplnil vedomostio odlievaní do bronzu. Poslednéroky si svoje diela odlieva do bronzu sám,až na niekoľko drobných vecí zo staršiehoobdobia.Ako je to s dozrievaním sochára? „Nemôžempovedať, že to, čo robím teraz, jeoveľa lepšie ako to, čo som vytvoril kedysi.Nezastávam taký názor, že človek v starobemusí byť veľmi múdry a vyzretý. Jepravda, že v staršom veku máte viac skúseností,ale ja sa vo svojej tvorbe v zásadenemením. Som dosť konzervatívny, niesom experimentátor. Stále zostávam realistom,obdivujem prírodu, čerpám z prírodya nedeformujem ju. Majster Lauda nás naakadémii nabádal, aby sme k tvorbe pristupovalis citom, v ktorom je obsiahnutýaj rozum. Neustále nám opakoval: – Drž saprírody, nič lepšie nevymyslíš. Lenže on túprírodu pretváral svojím srdcom a svojouosobnosťou.“Vzlety a pády – tak chápe kolobeh života– preto vznikol Daidalos a Ikaros,plastika pred školou na sídlisku Nad jazeromv Košiciach. Každá jeho socha mánejaký príbeh, dielo nemôže vzniknúťbez toho, aby si človek nevytvoril jeho filozofiu.Myšlienku nosí v hlave a ruky jupretvárajú do umeleckého diela. Najbližšívzťah má práve k Daidalovi a Ikarovi. Ichsymbolika ho vždy nesmierne vzrušovala.Progresívny odvážny Ikaros – skúsenýrozvážny Daidalos. Každému narastúkrídla, len pokiaľ má odvahu ich použiť,riskovať, chcieť odhaľovať ďalšie priestory,vyššie za obzorom. No túžba po poznaníje aj za cenu pádu silnejšia. Keď dostalúlohu vytvoriť plastiku pred školou, trpeltrýzňou, ako najvýstižnejšie zvýrazniť základnúmyšlienku, ktorú obsahuje škola:Učiť sa, no neuspokojovať sa. Poznaniebolí, myslenie spôsobuje muky, avšak nieje to beznádejná bolesť – aj s tým sa ráta.Premýšľanie – to je zápas. Nebola to náhoda,že vzniklo súsošie Daidala a Ikara.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiOsobitné miesto v jeho tvorbe majú portréty.P. O. Hviezdoslav, Karol Kuzmány,Štefan Moyzes, Pavol Horov, M. R. Štefánik,Ján Kňazovický – známe i menej známetváre, desiatky replík na policiach v ateliérisú svedkami tvorivého hľadania sochára.Každá nová tvár skrýva v sebe hlbokétajomstvá a je na umelcovi, ako z nich dokážepoodhaliť čo najviac a vtlačiť ich prstamido poddajnej hliny. Na rímskej olympiádeho fascinoval výkon legendárnehoetiópskeho bežca Abebe Bikilu a rozhodolsa vytvoriť jeho portrét. Pozháňal si všetko,čo sa dalo, krátky film o ňom si premietalnespočetnekrát. Už mal rozpracovanýportrét, keď sa dozvedel, že Bikila pobežíkošický maratón. Keď sa objavil v meste,Račko ho prenasledoval na každom kroku,tajne ho pozoroval, fixoval si črty jeho tváredo pamäti i do skicára. Potom ho oslovila Bikila prišiel k nemu dvakrát do ateliéru.Keď prvýkrát zazrel svoj ešte len rozpracovanýportrét, nevedel pochopiť, ako moholsochár tak verne vystihnúť jeho podobu,keď sa s ním osobne nestretol.Každý obdivuje jeho múzy v bronzovejpodobe v košickom Jakabovom paláci,vznešenú Hudbu, krehkú Poéziu, ktoré dotvárajúhistorický interiér budovy. Ich replikyspolu s malými plastikami priniesolsochár na výstavu do Vlastivedného múzeav Trebišove. Odtiaľ poputuje výstavado Užhorodu a na jeseň do poľského Jasla.Akademický sochár Arpád Račko sa venujeportrétom, reliéfom, plastikám, ale ajmaľbe a kresbám. Socha je preňho myšlienkavyjadrená tvarom. V hĺbke myšlienkya v jej tvarovej výpovedi je čosi, čo posúvaobjekt do oblasti umenia. Každé jehodielo nesie v sebe vlastný príbeh, aj ten,akú cestu musel umelec prekonať od myšlienkypo hotové dielo.■Marta SzattlerováFebruár 200769

DiplomatiĽUDIA A UDALOSTIOceňujú a obdivujú SlovenskoAko každý rok, aj v januári 2007 prijal prezident SR Ivan Gašparovičdiplomatov, akreditovaných na Slovensku. Poďakoval im za pomoc prišírení dobrého mena Slovenska v zahraničí a za to, že aj ich zásluhousa naša krajina stala platným členom veľkej rodiny demokratickýchštátov Európy a sveta.V mene členov diplomatického zboru vystúpil Henryk Józef Nowacki,apoštolský nuncius (v rozhovore s veľvyslancom švajčiarskejkonfederácie JosephomAreggerom).Zdôraznil, že slovenskýnárod si zaslúžiúctu za to, žesa aktívne zapája do posilňovania mieru vo svete a ochrany dôstojnosti človekaa jeho základných ľudských práv.V kruhu diskutujúcichbol neustále aj veľvyslanecrepubliky Indonézie pánLufti Rauf s manželkou.Pohľady na slovenskú politikuVedec, bývalý politik a veľvyslanec v Taliansku Jozef Mikloško krstil memoáre zo svojho diplomatického pôsobenia Ako sme boliTaliani. Kniha je priam dobrodružným čítaním, ale obsahuje aj mnoho zaujímavých pohľadov na slovenskú a európsku politiku,– hodnotil na krste jeho dielo Anton Hykisch.Slovensko si nielencení, ale aj ako krajinu obdivujeveľvyslanec NigérieBiodun Owoseni. Pán veľvyslanecs manželkou Sallysa tešili najmä záujmunovinárov, ale aj všetkýchprítomných pre svoju bezprostrednosťa dobrú náladu.Bývalá poslankyňaa známa spisovateľkaGabriela Rothmayerovákrstila v Bratislavesvoju novú knihuNaše reality šou.V šarmantne a múdronapísanom diele sapýta: – Vyrástli smena európskej kultúre,ktorá mala svoj mravnýpostulát jasne vytýčený:dobro nie je to,čo je dobré pre mňa,ale čo je dobré pre násspoločne. Vytráca satoto pôsobivé kultúrneposolstvo?Text a foto: Tatiana Jaglová70 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

DiplomatiKeď tancujú diplomatiZdá sa, že diplomati, akreditovaní na Slovensku, sa vedia dobre zabávať a skvelo tancovať. Temperamentne a rutinovane predvádzalirovnako valčík, ako sambu, či tango. Na jubilejnom 10. reprezentačnom plese MZV SR sa stretli v Palugyayovom paláci v Bratislave,kde ich privítal minister Ján Kubiš s manželkou Jaroslavou.Tanečný parket takmer neopúšťali ani veľvyslanec JaponskaMakoto Washizu s manželkou.Dobre si s manželkou zatancoval a atmosféru plesu pochválilaj veľvyslanec Dánskeho kráľovstva Jorgen M. Rasmussen.Prvý a hneď vydarenýOtcom myšlienky usporiadať prvý župný ples Trnavskéhosamosprávneho kraja bol jeho predseda Tibor Mikuš. Príjemnesa na ňom zabávali aj viacerí veľvyslanci akreditovaní naSlovensku, patrila k nim aj Brit Lovsethová, veľvyslankyňaNórskeho kráľovstva.Veľvyslanec Spojených štátov amerických Rodolphe M. Valleeje nielen erudovaný diplomat, dobrý hokejista, ktorý si užzahral aj na Slovensku, ale aj stále zamilovaný manžel, to bolona plese každému jasné.Text a foto: Tatiana JaglováFoto: I. KopčániFoto: Ivan Kopčáni a Ivan KrajčovičČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFebruár 200771

1+1TO JE MÔJ NÁZORAký máte názor na jeden zo sociálno-patologických javov, ktorý je ďalším z danajských darov slobody – naprostitúciu? Máte dojem, že by sme mali o takej chúlostivej téme radšej naďalej svorne mlčať, alebo by sme sa maliusilovať o zákaz, prípadne reguláciu, až po zdanenie a lekárske prehliadky, tak ako sa o to pokúšajú v zahraničí?PhDr. Eva Jaššová, PhD.,vedecká pracovníčkaÚstavu politických vied SAVSex bez lásky je len veselá lož – vraví L. Ferlinghetti. K príčinám prostitúciepatrí i feminizácia chudoby – až 90 % z nich v západnej Európepochádza z postkomunistických krajín. Sú to však aj osobnostné dispozície,či skôr indispozície, lákajúce do bohatého sveta aj s rizikom obetí trestnýchčinov obmedzovania osobnej slobody, vydierania, únosu, agresie, vraždy.Kvôli adrenalínovémuzbohatnutiu telomvšak postačí aj vyjsťna večernú ulicu –v Bratislave sa početprostitútok odhadujena 600, v lete sa ichstavy strojnásobujú.Legálnych masážnychsalónov je asi 15.K využívaniu služiebsa priznáva asi 5 %mužov – za poblúdeniezmyslov, či deviantnúsebarealizáciuriskujú okradnutie,chorobu, lúpež,či uspanie miestoočakávanej poľahoby.A hoci časť z nichkalnými vodami sociálno-patologickýchkontaktov preplávabez ujmy, byť najednej zo strán tohtopodivného obchodus človekom ženskéhorodu je zradou ľudskýchideálov, zradouseba, ako láskyhodnotnejbytosti. KýmMária Terézia holilatýmto devám hlavy, socializmus označenie prostitúcia vypustil zo slovníka,súčasnosť ich nazvala spoločníčkami, masérkami, tváriac sa, že tomutooznačeniu aj verí, aby pouličné výjavy nemusela riešiť. Ako? Represívneako vo Švédsku, kde požiadať o tieto služby alebo ponúknuť ich je trestné?Reglementarizmom, ako v Holandsku – kontrolou, lekárskymi prehliadkami,daňami? Podľa odhadov by sme zdanením týchto ilegálnych sexuálnychpraktík u nás zinkasovali až dve miliardy korún. Toľko, ako z milionárskejdane. Zdanili sme šikovných, zdaníme aj neslušných? Kým v okolitých krajináchsa o tomto probléme otvorene diskutuje, tvorí sa legislatíva, u násobyvatelia dotknutých ulíc píšu petície, žiadajú policajtov o zachovanie verejnéhoporiadku. Komunálni poslanci, ktorí majú zrejme k občanom a ichuliciam bližšie, sa už roky márne pokúšajú o Všeobecne záväzné nariadenie.Chýba im opora v štátnej legislatíve. Tento lascívny problém vyvoláva stáleskôr pobavený úsmev na perách abolicionistov – nič nevidia, riešia nanajvýšdôsledky. Podľa vzoru okolitých krajín by bolo vhodné, aby aj naši najvyššízákonodarcovia vystúpili z áut, prešli sa peši po smutne známych uliciach,ktoré sa odcudzili ich obyvateľom a legislatívne rozhodli, kto má na chodníkuprednosť – deti, bežní slušní občania, alebo temné večernice a ich pasáci.Pozvánka na Krížnu, Vajnorskú, Panónsku, Slovnaftskú, výpadovku naLamač... platí.■Miroslav Kollár,analytik Inštitútu pre verejné otázkyNemyslím si, že v prípade „najstaršieho remesla“, ako býva prostitúcia častonezmyselne označovaná, ide o „danajský dar slobody“. Tento jav tubol prítomný aj v čase „neslobody“, možno nie v takej viditeľnej podobe, aleexistoval. A už vôbec si nemyslím, že by sme mali o tomto probléme „svornemlčať“, naopak, intenzívne a veľa o ňom treba hovoriť.Pozerať sa naň treba podľa môjho názoru z dvoch pohľadov: prvý je o tom,že prostitúcia – ženská či mužská – je nezdravý jav, dostáva ľudí, ktorí skončia„na ulici“ či vo verejných domoch, do zložitej situácie závislosti od tohtoprostredia, z ktorého sa ťažko uniká, navyše sa spája s ďalšími problémami– s drogovou scénou, s organizovaným zločinom... Rôzne romantizujúcepredstavy o exkluzívnych kurtizánach alebo o vysokoškolských študentkáchči študentoch, ktorí si takto „bezprácne“ vylepšujú rozpočet, rozhodne niesú na mieste. Nemyslím si však, že cestou k znižovaniu rozsahu či nebodajk likvidácii prostitúcie je jej zákaz, napokon, pred rokom 1989 prostitúcia rozhodnepovolená nebola, kontrolné a represívne mechanizmy fungovali inaka razantnejšie ako dnes, a predsa existovala. Skôr treba hľadať spôsoby akopomôcť tým, ktorí do tejto pasce závislosti síce spadli, ale chcú z nej uniknúť.A v záujme tých ostatných je zmysluplné premýšľať o spôsobe regulácie, prípadnezdanenia, ale predovšetkým o zabezpečení aspoň minimálnych lekárskycha hygienických štandardov, osvety a pod.Začiatkom 90. rokov som ako novinár pri práci o odložených deťoch slovenskýchprostitútok v severných Čechách spoznal tamojšie prostredie a s prekvapenímzistil, že v niektorých prihraničných oblastiach sa prostitúcia stalabežnou súčasťou miestneho koloritu. Niekedy to malo aj úsmevné prejavy,keď napríklad domáci dôchodcovia chodili dennodenne na pivo do verejnéhodomu, jednoducho z „nevyhnutnosti“, pretože v okruhu piatich kilometrovexistovali len takéto zariadenia, žiadna „obyčajná“ krčma široko-ďaleko. Aleaj tie menej zábavné, keď deti cestou do školy boli v odstavených autách,v ktorých sa „pracovalo“, konfrontované s drsným poučením o realite života,ktorej nemohli celkom dobre rozumieť.Aby som to zhrnul: o probléme prostitúcie treba otvorene hovoriť a hľadaťriešenie na jej zmiernenie, reguláciu (zákaz však tento problém nerieši),pretože ide – ako to vyplýva aj z vašej otázky – o sociálno-patologický jav,ktorý rozhodne nemáme prevziať do prirodzenej výbavy nášho každodennéhoživota.■72 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

ÚNIA POTREBUJE NOVÉ,JASNÉ PRAVIDLÁEuroposlanciSergej Kozlík bol do Európskeho parlamentu zvolený za ĽS-HZDS. Narodil sa 27. júla1950 v Bratislave. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Fakulte riadenia Ekonomickejuniverzity v Bratislave. V rokoch 1993 – 1998 pôsobil ako podpredseda vlády preekonomiku a minister financií SR. V historicky prvých slovenských voľbách do EP boljednotkou na kandidátke ĽS-HZDS a skončil ako najúspešnejší zo všetkých kandidátov.Už pred zvolením na post europoslanca pôsobil v Európskom parlamente ako nezávislýpozorovateľ a pracoval aj ako člen Stálej delegácie Národnej rady do Spoločnéhoparlamentného výboru Európskej únie a SR. Pôsobí v Klube nezávislých poslancovEP. Je členom Výboru pre rozpočet a delegácie pri Spoločnom parlamentnom výboreAKP-EÚ, zároveň pôsobí ako náhradník vo Výbore pre hospodárske a menové veci.O rozhovor ho požiadal Marián Babic.■ V polovici decembra sa skončil rokovacímaratón o rozpočte Európskej únie na roktento rok. Ako člen výboru pre rozpočet stesa zúčastnili na jeho dopracovaní do konečnejpodoby. Čo najviac hodnotíte v novomrozpočte?Predovšetkým to, že došlo ku konečnej dohodea zabezpečilo sa tak premietnutie parametrovdlhodobého finančného rámca EÚ2007 – 2013 už do prvého rozpočtového roka2007. Veď až v záverečnej decembrovej fázevyjednávania došlo k odstráneniu poslednéhootvoreného rozporu medzi Európskou radoua Európskym parlamentom. Dotýkalo sato okrem iného doriešenia prostriedkov nazabezpečenie prekladateľských služieb, čoumožní v dostatočnom rozsahu informovaťobčanov členských krajín o dianí a rozhodnutiachúnie v ich materskom jazyku.■ Ako vnímate prínos schváleného rozpočtupre nové členské štáty, vrátane Slovenska?Čo nám dáva a čo nám berie?V prvom rade, v porovnaní s predchádzajúcimobdobím sa podstatne, viac ako dvojnásobnezvyšuje objem prostriedkov, ktorémôžu nové členské využiť na svoj rozvoj.Dotýka sa to predovšetkým peňazí smerovanýchdo výstavby infraštruktúry, rozvojavidieka, zlepšovania životného prostrediaa pod. Na druhej strane príspevkové povinnostinových členských štátov rastú len mierne,čo prináša výrazný rast ich čistých príjmovz členstva v EÚ.Foto: archív■ Vo svojich vystúpeniach ste viackrát podčiarkliobavy z efektívnosti využitia rozpočtovýchprostriedkov. Poukázali ste najmä naproblémy nových členov, ktorí reálne čerpajúprostriedky len medzi 20 až 30 percentami.Čo sa dá s tým robiť?Európsky parlament a Rada síce rozpočetEÚ schvaľujú, ale jeho realizácia je plnev rukách vlád členských štátov. Z celkovéhoobjemu disponibilných prostriedkov prevyšujúcich100 miliárd eur zostáva každoročnenevyčerpaných zhruba 10 miliárd eur. Jeto výzva pre vlády najmä nových členskýchštátov zvládnuť mechanizmy schvaľovania,realizácie a kontroly užitia týchto prostriedkovtak, aby sa zabezpečilo ich čo najplnšiea čo najefektívnejšie čerpanie. V tomtosmere je potrebné najmä plné dobudovaniea funkčnosť platobných agentúr, ktorésú kľúčovými inštitúciami prerozdeľovaniaprostriedkov v členských štátoch. Európskakomisia tiež avizuje zjednodušenie platobnýchmechanizmov, avšak zároveň požadujezvýšenie zodpovednosti vlád za správnosťčerpania prostriedkov.■ Slovensko má v súvislosti s členstvom v Európskejúnii pred sebou dva dôležité ciele. Prvýmje členstvo v schengenskom priestore.Vidíte naše šance dodržať termín vstupu reálne?Čo treba najviac urobiť?V záveroch Rady EÚ sa konštatovali nedostatkynajmä na úseku hraničnej infraštruktúry,vybavenia a postupov na hraničnýchpriechodoch, infraštruktúry na letiskách,odbornej a jazykovej pripravenosti personálu,ako i dobudovania informačného systémea nezávislého národného úradu SIRE-NE. V Európskom parlamente sme na podporunových členských krajín prijali výzvu,aby sa ich vstup do schengenského priestoruneodďaľoval, čo sa akceptovalo. Je terazna slovenskej vláde, aby urýchlene naplnilavstupné kritériá a Slovensko mohlo byť členomeurópskeho priestoru voľného pohybuod 1. 1. 2008.■ Ešte významnejšie je však naše členstvov eurozóne, a tým aj prijatie eura ako národnejmeny. V súvislosti s členstvom Litvyste kritizovali, že súčasný režim hodnoteniainflačných kritérií preto nevyhovuje a môžedlhodobejšie redukovať šance nových členskýchštátov na vstup do eurozóny, a to napriekdodržaniu všetkých ostatných kritérií.Týka sa to najmä mechanizmu troch členskýchštátov s najlepšími výsledkami v oblasticenovej stability a metód výpočtu referenčnejhodnoty inflácie.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVo svojom vystúpení v Európskom parlamentesom upozornil na fakt, že hospodárskymenej rozvinuté krajiny EÚ, ku ktorýmpatria nové členské krajiny vrátane Slovenska,majú nižší stupeň finalizácie produkciea sú teda zraniteľnejšie pri inflačných pohyboch.Vytvárajú nárazníkový cenový vankúšpre vyspelejšie krajiny, ktorým dodávajú polotovary,ako sú plechy, pneumatiky, montážnedielce a podobne, pričom prvotne zachytávajúnárasty cien vstupných surovín.Preto súčasné kritérium referenčnej hodnotypokladám vo vzťahu k novým členským krajinámza diskriminačné.■ Európsky parlament pracuje od januárapo novom. Je širší o poslancov z Rumunskaa Bulharska, má nové vedenie a kancelárkaAngela Merkelová predstavila prioritynemeckého predsedníctva. Čo z toho na vásnajviac zapôsobilo?Predovšetkým jasné upozornenie, žeEurópska únia potrebuje nové, jasne definovanépravidlá, pretože bez nich nebudemožné ďalšie rozširovanie, ani rast akcieschopnostiEÚ.To sa netýka len Ústavnej zmluvy a jednotnéhozastúpenia Európy v zahraničnýchvzťahoch, ale aj spoločného postupuv takých sférach, ako sú energetika,klimatické zmeny, medzinárodný obchoda sociálne mechanizmy.■ Ako sa pôsobí v europarlamente nezávislémuposlancovi? Pociťujete to na možnostiachsvojho vplývania na rokovania výborov, ktorýchste členom či náhradníkom alebo v pléne?Možnosti prezentovať svoje názory v plénealebo na výboroch nemám o nič menšie akoposlanci zaradení vo frakciách. Čo pokladámza dôležitejšie ako účasť v konkrétnej frakcii,je dosiahnutie vyššej miery previazanostia spätnej väzby medzi europoslancami, Národnouradou SR, vládou a jednotlivými ministerstvami.V tomto výrazne zaostávamenajmä za skúsenými dlhoročnými členmiúnie, kde prepracované kontakty v uvedenomsmere sú samozrejmosťou.■Február 200773

Európsky parlamentEURÓPSKY PARLAMENTFebruárové zasadnutie Európskeho parlamentuNové zloženie výborov EPEurópsky parlament rozhodol o novomzložení svojich parlamentných výborov nadruhú polovicu 6. funkčného obdobia, ktorésa začalo v voľbami do EP v roku 2004a skončí sa v roku 2009. Predsedov a štyrochpodpredsedov si novozvolené výbory následnezvolili na druhý deň na svojich ustanovujúcichzasadnutiach. Zo 14 slovenských europoslancovsi kreslo predsedu udržala doterajšiapredsedníčka Výboru EP pre právažien a rovnosť pohlaví, poslankyňa Anna Záborská(EPP-ED). Doterajší podpredseda Výborupre medzinárodný obchod, europoslanecPeter Šťastný (EPP-ED), bude v druhejpolovici volebného obdobia EP v tomto výboreriadnym členom.V rozhodnutí o zložení parlamentných výborovboli slovenskí europoslanci zaradenítakto:Priezvisko/MenoStranaBACO, PeterNAVýbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidiekaBAUER, EditEPP-EDVýbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci aVýbor pre práva žien a rovnosť pohlavíBELOHORSKÁ, IrenaNAVýbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosťpotravín a Podvýbor pre ľudské právaBEŇOVÁ, MonikaPESVýbor pre zahraničné veciDUKA-ZÓLYOMI, ArpádEPP-EDPodvýbor pre ľudské právaGAĽA, MilanEPP-EDVýbor pre kultúru a vzdelávanieHUDACKÝ, JánEPP-EDVýbor pre priemysel, výskum a energetikuKOTEREC, MilošPESVýbor pre regionálny rozvojKOZLÍK, SergejNAVýbor pre rozpočetMAŇKA, VladimírPESVýbor pre rozpočetMIKOLÁŠIK, MiroslavEPP-EDVýbor pre regionálny rozvojPLEŠTINSKÁ, ZitaEPP-EDVýbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výbor prepráva žien a rovnosť pohlav튍ASTNÝ, PeterEPP-EDVýbor pre medzinárodný obchodZÁBORSKÁ, AnnaEPP-EDVýbor pre rozvoj a Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví– predsedníčkaEP žiada celosvetovémoratórium na trest smrtiEP schválil uznesenie k problematike trestusmrti, na ktorého uplatňovanie žiada Únia celosvetovémoratórium. Prijatý text označuje trestsmrti za „krutý a neľudský trest“, ktorý je potrebnézrušiť „za akýchkoľvek podmienok“. Uznesenietiež odsudzuje popravu Saddáma Husajnaa jej „zneužitie“ médiami a dodáva, že inštitúciea štáty EÚ musia podniknúť „všetky potrebnékroky“ na zabezpečenie čo najväčšej podpory rezolúcieo všeobecnom moratóriu na trest smrti napôde OSN.O celosvetové zrušenie trestu smrti sa EÚdôrazne a vytrvalo zasadzuje prostredníctvomrôznych aktivít. V decembri 2006 napríkladpredstavila túto požiadavku na Valnom zhromaždeníOSN a podarilo sa jej získať podpis85 rôznych krajín. Vo februári tohto roku sazas zúčastní Tretieho svetového kongresu protitrestu smrti v Paríži. K tomu sa pridala iniciatívatalianskej poslaneckej snemovne, ktoráv júli 2006 jednohlasne prijala uzneseniežiadajúce taliansku vládu, aby počas nasledujúcehoValného zhromaždenia OSN predložilanávrh rezolúcie o všeobecnom moratóriu natrest smrti „s cieľom dosiahnuť úplne zrušenietrestu smrti na celom svete“. Urobiť tak mala„po konzultáciách s európskymi partnermi,avšak bez toho, že by bolo potrebné použiťpostup jednohlasnosti“. Európsky parlamentteraz vo svojom uznesení podporuje spomínanúiniciatívu a žiada členské krajiny Únie, abypostupovali rovnako.Diskriminácia žiena dievčat vo vzdelávaníEP schválil iniciatívnu správu o diskrimináciižien a dievčat v oblasti vzdelávania, ktorá sa zaoberáhodnotou vzdelania a jeho celoživotnéhoprehlbovania v súvislosti s uplatnením sa v spoločnosti.Správa okrem iného poukazuje na to, žehoci ženy nemajú horšie predpoklady na získanievzdelania ako muži, stále existujú príčiny, ktoréich v prístupe k vyššiemu a celoživotnému vzdelávaniuznevýhodňujú.Správa zdôrazňuje, že v oblasti vzdelávaniaa výskumu prevyšujú ženy absolventkysvojich mužských kolegov, no ich početrovnomerne klesá s postupom v kariérnomrebríčku. Odporúča preto vyhodnotiť politikuv oblasti rovného prístupu ku vzdelaniuna základe hodnotenia štatistík rozlíšenýchpodľa pohlavia. Keďže povinnosti v domácnostia v rodine ešte stále vykonávajú prevažneženy, správa členským štátom EÚ odporúča,aby svoje študijné programy prispôsobilipotrebám zamestnaných mladých ľudía ženám, ktoré sa venujú starostlivosti o malédeti. Je nevyhnutné presnejšie vyhodnocovaťúdaje týkajúce sa rodových otázok, akoaj ďalších aspektov viacnásobnej diskriminácie,napríklad v prípade etnickej príslušnostižien.Poslanci o zdravomstravovaní a prevencii obezitySpráva upozorňuje, že počet osôb trpiacichobezitou sa v rámci EÚ za posledných 30 rokovneobyčajne zvýšil, čo znamená, že za ľudí s nadváhousa dnes považuje takmer 27 % európskychmužov a 38 % žien. Obezita sa pritom týka viacnež piatich miliónov detí (údaj pre EÚ 25) a mierarastu predstavuje takmer 300 000 nových prípadovza rok.„Tempo rastu fenoménu obezity v EÚ jerovnaké, ako v USA na začiatku 90. rokov,“konštatuje schválená správa, ktorá tiež uvádza,že sociálno-ekonomický vplyv chorôbspojených s problémami nadváhy už predstavuje4 až 7 % celkových výdavkov členskýchštátov na zdravotníctvo.Obezita: politická priorita?Správa žiada, aby bola oblasť zdravéhostravovania a boja proti obezite považovanáza politickú prioritu EÚ a jej členských štátov.Členským krajinám odporúča, aby oficiálneuznali obezitu za chronickú chorobu,predišli všetkým formám diskriminácieobéznych ľudí a aby im zabezpečili prístupk primeranej liečbe. Za „krok správnym smerom“označuje tendenciu potravinárskehopriemyslu zameranú na zavedenie nutričnéhooznačovania nápojov a potravín.Práve škola - keďže je miestom, kde detitrávia väčšinu času - musí nabádať deti narozvoj ich chutí, podporovať pravidelnú telesnúaktivitu a zdravý životný štýl. Vypracovaťmechanizmy na podporu týchto cieľovmá podľa EP Európska komisia. Členskéštáty majú zas poskytnúť dostatok finančnýchprostriedkov na školské stravovaniea umožniť tak školám „podávať čerstvé jedlá,vyrobené najlepšie z ekologického alebo regionálnehopoľnohospodárstva“. V školáchmajú tiež zabezpečiť „dostatočné vybavenieumožňujúce deťom venovať sa športom a telesnejaktivite“.Potravinársky priemyselEP v správe žiada výrobcov nealkoholickýchnápojov v EÚ, aby „bezodkladne realizovalizáväzky, ktoré prijali 20. decembra2005 v rámci svojho etického kódexu, najmäzáväzok obmedziť svoje komerčné aktivityna základných školách“, a uvádza, že rozmiestnenie(ak je povolené) predajných automatovna školách musí byť „v súlade s pravidlamizdravej výživy“.Reklama, médiá a zdravá výživaParlament tiež odsudzuje časté opakovaniea intenzitu televíznych reklamných a propagačnýchkampaní na potraviny zameranýchvýhradne na deti, keďže takéto obchodnépraktiky nepodporujú zdravé stravovacie návyky.Poslanci sa preto domnievajú, že bymali byť riadené na úrovni EÚ prostredníctvomsmernice „Televízia bez hraníc“.EK a európsky mediálny priemysel musiatiež uzavrieť tzv. „džentlmenskú dohodu“,aby boli do tvorby médií (televízia, kino,internet a videohry) zaradené informácietýkajúce sa zdravia a oddychu, dôležitostišportových aktivít a konzumácie ovociaa zeleniny pre zachovanie dobrého zdravotnéhostavu.■74 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis prezidentskej kancelárieINFOSERVIS PREZIDENTSKEJ KANCELÁRIERámcový program prezidenta SR Ivana Gašparoviča od 29. januára do 22. februára 200729. januára – pondelok11.00 – Vrátna dolinaPrezident SR navštívi 26. ročník Medzinárodnýchlyžiarskych pretekovžiakov v alpských disciplínach Skiinterkritérium30. januára - utorok10.00 – Ministerstvo obrany SRPrezident SR sa zúčastní na vyhodnotenívýcvikového roka 200631. januára - streda11.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predstaviteľovSlovenskej lekárnickej komory1. februára – štvrtok11.30 – Prezidentský palácPrezident SR vymenuje VladimíraKrčméryho za rektora Vysokej školyzdravotníctva a sociálnej práce sv.Alžbety v Bratislave14.30 – Prezidentský palácPrezident SR prijme ministra zahraničnýchvecí Španielskeho kráľovstvaMiguela Ángela Moratinosa2. februára – piatok10.00 – Prezident SR prijme ministerku zahraničnýchvecí Spojených Štátovmexických Patriciu E. Cantellanovú3. februára – sobota10.00 – DonovalyPrezident SR bude prítomný na 16.ročníku Pretekov psích záprahov a II.majstrovstvách strednej Európy5. februára – pondelok11.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predstaviteľovÚnie miest Slovenska13.00 – Prezident SR prijme predstaviteľovSlovenskej obchodnej a priemyselnejkomory14.20 - Prezident SR prijme predstaviteľovSlovenského syndikátu novinárov7. februára – streda11.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme zakladateľa,umeleckého vedúceho a choreografaLúčnice, tanečníka, režiséra a pedagógaŠtefana Nosáľa pri príležitostijeho životného jubilea8. februára – štvrtokPracovný výjazd prezidenta SR do Nitry:14.00 – Nitra, Mestský úradStretnutie prezidenta SR s primátorommesta Jozefom Dvončom14.30 – Účasť na zasadnutí mestského zastupiteľstvaza účasti starostov okolitýchobcí, predstaviteľov štátnej správy,samosprávy, zástupcov významnýchinštitúcií a podnikateľov– prezident SR vystúpi s príhovorom16.00 – Prehliadka pešej zóny12. februára – pondelok11.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predstaviteľovKonfederácie odborových zväzov15.45 – Brífing prezidenta SR, na ktorom hlavaštátu oznámi mená sudcov Ústavnéhosúdu SR13. februára – utorok13.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predsedu KDHPavla Hrušovského14.00 – Prezident SR prijme predsedu poslaneckéhoklubu SMK Gyulu Bárdosa15.00 – Prezident SR prijme predseduSDKÚ–DS Mikuláša Dzurindu16.00 – Prezident SR prijme predsedu SNSJána Slotu16.30 – Prezident prijme ústrednú tajomníčkuĽS - HZDS Zdenku Kramplovú.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii15. februára – štvrtok11.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme podpredsedníčkuSNS Annu Belousovovú. Po skončeníprijatia brífing16. februára – piatok10.00 – Prezidentský palácPrezident SR vymenuje sudcovÚstavného súdu SR a následne predsedua podpredsedu Ústavného súduSR11.30 – Prezidentský palácPrezident SR vymenuje ĽudmiluBenkovičovú za predsedníčku Štatistickéhoúradu SR18. februára – nedeľa14.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predsedu spolkovejvlády Rakúska Alfreda Gusenbauera19. februára – pondelok11.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predsedovVyšších územných celkov20. februára – utorok11.30 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predsedu Európskejakadémie vied a umení FelixaUngera14.00 – Hotel Bôrik, BratislavaPrezident SR sa zúčastní na konferencii„Zdravie je bohatstvo“ venovanejzlepšovaniu organizácie zdravotníckejstarostlivosti v SRorganizátori: SAV, Európska akadémiavied a umení, Ministerstvo zdravotníctvaSR a Svetová zdravotníckaorganizácia21. februára – streda11.00 – Prezidentský palácPrezident SR prijme predsedníčkusenátu Belgického kráľovstva Anna--Marie Lizin13.00 – Prezident SR prijme víťazov projektuŠtudentská osobnosť Slovenska školskéhoroka 2005/200622. februára – štvrtokPrezidentovi SR odovzdajú počas nástupnejaudiencie v Prezidentskom paláci svoje poverovacielistiny:10.00 – mimoriadny a splnomocnený veľvyslanecTureckej republiky v SR sosídlom v Bratislave Tunç Űğdül11.00 – mimoriadny a splomocnený veľvyslanecKórejskej republiky v SR sosídlom v Bratislave Yong-kyu Park12.00 – mimoriadny a splnomocnený veľvyslanecSanmarinskej republiky v SRso sídlom v Ríme Severino Bollini ■Február 200775

Infoservis Úradu vlády SRINFOSERVIS ÚRADU VLÁDY SRTlačový a informačný odborÚradu vlády Slovenskej republikyNámestie slobody 1813 70 BratislavaTel: +421 7 5729 5248Fax: +421 7 5249 7625mmaruska@government.gov.skjana.riskova@government.gov.skInformácie z tohto InfoServisu a mnohoďalších nájdete na internetových stránkachúradu vlády Slovenskej republikyna adrese www.vlada.gov.skZ komuniké27. schôdza vlády SR(17. januára 2007)28. schôdza vlády SR(24. januára 2007)29. schôdza vlády SR(31. januára 2007)30. schôdza vlády SR(7. februára 2007)31. schôdza vlády SR(14. februára 2007)Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR17. januára 2007Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 27.schôdzi a rokovala pod vedením predseduRoberta Fica.Vláda SR prerokovala a schválila informáciuo vydaných aproximačných nariadeniachvlády Slovenskej republiky v II.polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačnýchnariadení vlády Slovenskej republikyv I. polroku 2007. Návrh predložil podpredsedavlády a minister spravodlivosti SRŠtefan Harabin.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna uzavretie Prvého dodatku k Dohode medzivládou Slovenskej republiky a vládouAfganskej islamskej republiky o darovanívojenského materiálu. Návrh predložil ministerobrany SR František Kašický.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna vyslanie chirurgického tímu ozbrojenýchsíl Slovenskej republiky do misie OSNUNIFIL na území Libanonu na dve rotačnéobdobia po dobu 2,5 mesiaca. Návrh predložilminister obrany SR František Kašický.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna zmenu predsedov slovenských častízmiešaných komisií vytvorených v zmysleProtokolu medzi Ministerstvom zahraničnýchvecí SR a Ministerstvom zahraničnýchvecí MR z 24. novembra 1998 o vytvorenímechanizmu slúžiaceho napomáhaniu plneniaZmluvy o dobrom susedstve a priateľskejspolupráci medzi Slovenskou republikoua Maďarskou republikou. Návrhpredložil minister zahraničných vecí SR JánKubiš.Vláda SR prerokovala a schválila rámcovýnávrh zabezpečenia príprav a výkonupredsedníctva SR vo Výbore ministrovRady Európy (november 2007 – máj 2008).Návrh predložil minister zahraničných vecíSR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a schválila návrhzákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.254/1998 Z. z. o verejných prácach. Návrhpredložil minister výstavby a regionálnehorozvoja SR Marián Janušek.Vláda SR prerokovala a schválila s pripomienkaminávrh plánu práce vlády Slovenskejrepubliky na rok 2007. Návrh predložilvedúci Úradu vlády SR Igor Federič.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o priebehu a výsledkoch návštevyministra zahraničných vecí Slovenskejrepubliky Jána Kubiša v Čínskej ľudovej republikev dňoch 19. – 21. decembra 2006.Návrh predložil minister zahraničných vecíSR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformácia o priebehu a výsledkoch 14. zasadnutiaMinisterskej rady OBSE Brusel, 4.- 5. decembra 2006. Návrh predložil ministerzahraničných vecí SR Ján KubišZasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR24. januára 2007Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 28.schôdzi a rokovala pod vedením predseduRoberta Fica.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformácie o vývoji rokovaní a stanoviskáchSlovenskej republiky vo Výboroch stálychpredstaviteľov (COREPER) a radách ministrov.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna uzavretie Dohody medzi vládou Slovenskejrepubliky a vládou Poľskej republikyo zmene prílohy č. 3 Dohody medzi vládouSlovenskej republiky a vládou Poľskej republikyo hraničných priechodoch, o prekračovaníštátnej hranice na turistickýchchodníkoch križujúcich štátnu hranicua o zásadách prekračovania štátnej hranicemimo hraničných priechodov. Návrh predložilpodpredseda vlády SR a minister vnútraSR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomienávrh – Medzinárodné zdravotné predpisy(2005), schválené Svetovou zdravotníckouorganizáciou. Návrh predložil minister zdravotníctvaSR Ivan Valentovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhúčasti delegácie SR na 24. zasadnutí Riadiacejrady/Globálneho ministerského environmentálnehofóra Programu OSN pre životnéprostredie, 5.- 9. februára 2007, Nairobi,Kenská republika. Návrh predložili ministerživotného prostredia SR Jaroslav Izák a ministerzahraničných vecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniachpôvodu výrobkov a zemepisnýchoznačeniach výrobkov a o zmene a doplneníniektorých zákonov a o doplnení zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v zneníneskorších predpisov. Návrh predložilapredsedníčka Úradu priemyselného vlastníctvaSR Darina Kyliánová.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom rámcového zabezpečenia účastiSlovenskej republiky na podujatí Európskehlavné mesto kultúry – Slovensko 2013. Cieľompredkladaného návrhu rámcového zabezpečeniaje informovať vládu Slovenskejrepubliky o podujatí a o potrebe príprav napodujatie. Návrh predložil minister kultúrySR Marek Maďarič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna poukázanie mimoriadnej dotácie pre76 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

obce, mestá a vyššie územné celky na financovaniesamosprávnych pôsobností súvisiacichs financovaním neštátnych základnýchumeleckých škôl a neštátnych školských zariadeníNávrh predložili podpredseda vládySR a minister školstva SR Ján Mikolaj a ministerfinancií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu z 15. zasadnutia Bezpečnostnejrady SR konaného 17. januára 2007. Návrhpredložil predseda vlády SR Robert Fico.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR31. januára 2007Vláda Slovenskej republiky sa zišla na29. schôdzi a rokovala pod vedením predseduRoberta Fica.Vláda SR prerokovala a schválila správuo priebehu a výsledkoch rokovania Európskejrady v Bruseli 14. – 15. decembra2006. Správu predložil minister zahraničnýchvecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna zrušenie niektorých úloh vyplývajúcichz Plánu práce Bezpečnostnej rady Slovenskejrepubliky na rok 2006 schválenéhouznesením vlády SR č. 967/2005. Návrhpredložil minister zahraničných vecí SRJán Kubiš.Vláda SR prerokovala a vyjadrila nesúhlass návrhom poslanca Národnej radySlovenskej republiky Martina Pada na vydaniezákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonNárodnej rady Slovenskej republiky č.315/1996 Z. z. o premávke na pozemnýchkomunikáciách v znení neskorších predpisov.Návrh predložil podpredseda vládySR a minister vnútra SR Robert Kaliňák.Vláda SR prerokovala a s pripomienkouschválila návrh na vymenovanie IgoraBaráta do funkcie splnomocnenca vládySlovenskej republiky pre zavedenie euradňom 15. februára 2007. Návrh predložilminister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlass návrhom na schválenie Záverečných dokumentovRegionálnej rádiokomunikačnejkonferencie RRC-06 a Regionálnej rádiokomunikačnejkonferencie RRC-06-Rev.ST61. Návrh predložil minister dopravy,pôšt a telekomunikácií SR Ľubomír Vážny.Vláda SR prerokovala a schválila návrhna vymenovanie Jána Turčana do funkciesplnomocnenca vlády Slovenskej republikypre územnú samosprávu dňom 1.februára 2007. Návrh predložil predsedavlády SR Robert Fico.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR7. februára 2007Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 30.schôdzi a rokovala pod vedením podpredseduvlády SR a ministra vnútra SR RobertaKaliňáka.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformácie o vývoji rokovaní a stanoviskáchSlovenskej republiky vo Výboroch stálychpredstaviteľov (COREPER) a radách ministrov.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamiLegislatívnej rady vlády SR vyjadrila súhlass návrhom Výboru Národnej rady Slovenskejrepubliky pre ľudské práva, národnosti a postaveniežien na vydanie zákona, ktorým samení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 308/1993 Z. z. o zriadeníSlovenského národného strediska pre ľudsképráva v znení neskorších predpisov. Návrhpredložil podpredseda vlády SR a ministerspravodlivosti SR Štefan Harabin.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytova nebytových priestorov v znení neskoršíchpredpisov. Návrh zákona ustanovujetermín a podmienky ukončenia povinnostitransformácie vlastníctva bytového fondu nažiadosť doterajšieho nájomníka bytu, ktorúzákon ukladal štátu, obciam, vyšším územnýmcelkom a niektorým ďalším subjektom.Návrh predložil minister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila správuo plnení Národného plánu zavedenia eurav Slovenskej republike. Predložená hodnotiacaspráva monitoruje obdobie od predloženiaposlednej Správy o plnení Národnéhoplánu zavedenia eura v Slovenskej republike,ktorá sledovala plnenie úloh ku koncu júla2006, do konca decembra 2006. Návrh predložilminister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a schválila zameraniezahraničnej politiky SR na rok 2007. Zameraniezahraničnej politiky Slovenskej republikyna rok 2007 je základný plánovacídokument zahraničnej politiky SR, ktoréhocieľom je definovať krátkodobú víziu zahraničnejpolitiky SR v roku 2007 s dôrazom naakcenty, identifikujúce základné národnéa štátne záujmy SR. Návrh predložil ministerzahraničných vecí SR Ján Kubiš.Vláda SR prerokovala a schválila návrhdodatku č. 1 k štatútu Riadiaceho výborupre potreby koordinácie Schengenského prechodnéhofondu. Návrh predložil podpredsedavlády SR a minister vnútra SR RobertKaliňákVláda SR prerokovala a schválila návrhstratégie popularizácie vedy a technikyv spoločnosti. Návrh predložil podpredsedavlády SR a minister školstva SR Ján Mikolaj.Vláda SR prerokovala a schválila návrh Dlhodobéhoplánu prípravy a rozvoja podporyobrany štátu s výhľadom do roku 2015. Cieľomnávrhu materiálu je vytvoriť podmienkyna zabezpečenie podpory obrany pre ozbrojenésily Slovenskej republiky a sily NATOv rámci podpory hostiteľskej krajiny (HostNation Support) na území Slovenskej republiky.Návrh predložil minister obrany SRFrantišek Kašický.Vláda SR prerokovala a schválila návrhSmerníc pre obranné plánovanie SlovenskejČasopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniirepubliky na roky 2008 až 2013. Návrh predložilminister obrany SR František Kašický.Zasadanie vlády Slovenskej republikyKomuniké z rokovania vlády SR14. februára 2007Vláda Slovenskej republiky sa zišla na 31.schôdzi a rokovala pod vedením predseduRoberta Fica.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformácie o vývoji rokovaní a stanoviskáchSlovenskej republiky vo Výborochstálych predstaviteľov (COREPER) a radáchministrov.Vláda SR prerokovala a schválila návrhnariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorýmsa mení nariadenie vlády Slovenskejrepubliky č. 340/2006 Z. z. o ochrane zdraviaosôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúcehožiarenia pri lekárskom ožiarení.Návrh predložil minister zdravotníctva SRIvan Valentovič.Vláda SR prerokovala a schválila návrhplánu práce Bezpečnostnej rady Slovenskejrepubliky na rok 2007. Schválený dokumenturčuje konkrétne úlohy Bezpečnostnejrade Slovenskej republiky na rok 2007.Návrh predložil predseda vlády SR a predsedaBezpečnostnej rady SR Robert Fico.Vláda SR prerokovala a s pripomienkamischválila návrh Koncepcie kritickej infraštruktúryv Slovenskej republike a spôsobjej ochrany a obrany. Návrh predložilminister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomienávrh Analýzy východísk a praktickýchmožností vytvorenia jednotného informačnéhosystému na sledovanie legislatívnehoprocesu. Návrh predložili podpredsedavlády SR a minister spravodlivosti SR ŠtefanHarabin a vedúci Úradu vlády SR IgorFederič.Vláda SR prerokovala a vyjadrila súhlasnávrh na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskourepublikou a Ukrajinou o podporea vzájomnej ochrane investícií. Návrh predložilminister financií SR Ján Počiatek.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomieinformáciu o úprave predbežného rozpočtuv rámci Národného plánu implementácieEurópskeho roku rovnakých príležitostípre všetkých 2007 na ceste k spravodlivejspoločnosti. Správu predložil podpredsedavlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európskezáležitosti, ľudské práva a menšinyDušan Čaplovič.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiesprávu o činnosti Protimonopolného úraduSlovenskej republiky za rok 2006. Správupredložil predsedníčka Protimonopolnéhoúradu SR Danica Paroulková.Vláda SR prerokovala a vzala na vedomiespotrebiteľský barometer I. (Informatívnusprávu z prieskumu verejnej mienky). Správupredložil podpredseda Štatistického úraduSR Benjamín Berta.■Február 200777

Infoservis NR SRINFOSERVIS NÁRODNEJ RADYSLOVENSKEJ REPUBLIKYSiedma schôdza Národnej rady Slovenskej republikyBola to prvá schôdza Národnej rady Slovenskejrepubliky v roku 2007. Začala sav utorok 30. januára a na jej úvod si poslanciminútou ticha uctili pamiatku svojho koleguMiroslava Chovanca, Smer-sociálna demokracia,ktorý zomrel vo veku 58 rokov.Presuny v poslaneckom zboreNa zaniknutý mandát zosnulého MiroslavaChovanca nastúpila Magda Košútová,ktorá bola náhradníčkou na neuplatňovanýmandát vicepremiéra Dušana Čaploviča. Jejpost zaujal Anton Bobrík, ktorý pôsobil v národnejrade od 1. augusta 2006, keď nastúpilako náhradník za vtedajšieho štátnehotajomníka Mariána Záhumenského. Po jehonávrate do parlamentu mandát AntonoviBobríkovi zanikol.Rok 2007 rokomJozefa Miloslava HurbanaNárodná rada vyhlásila rok 2007 za RokJozefa Miloslava Hurbana pri príležitosti190. výročia jeho narodenia. „Som presvedčený,že všetci poslanci slovenskéhoparlamentu si ctia odkaz historicky prvéhopredsedu Slovenskej národnej rady, odkazčloveka, ktorý položil korene slovenskéhoparlamentarizmu, slovenskej štátnosti a nevdojakaj demokratického vývoja slovenskejspoločnosti,“ povedal v tejto súvislosti predsedaparlamentu Pavol Paška. Zdôraznil, žeštát, ktorý si nepripomína najväčšie osobnostisvojich dejín, zákonite zabúda, a štát,ktorý zabúda na svoju históriu, stráca pôdupod nohami. V histórii sa skrýva kľúč k pochopeniunašej cesty a nášho smerovania,dodal predseda národnej rady. Kancelárianárodnej rady sa v spolupráci s Trenčianskymsamosprávnym krajom bude podieľaťna príprave kultúrnych podujatí a vo vstupnejhale parlamentu bude expozícia historickýchdokumentov a artefaktov týkajúcichsa života Jozefa Miloslava Hurbana.Opozícii sa na úvod schôdze nepodarilopresadiť návrh, aby národná rada vypustilaz rokovania 7. schôdze návrh na zriadenieStálej komisie Národnej rady Slovenskejrepubliky pre Ústavu Slovenskej republikya rokovací poriadok parlamentu, ktorý zaradilšéf národnej rady Pavol Paška. Návrhv mene troch opozičných poslaneckých klubovpredložil Stanislav Janiš zo Slovenskejdemokratickej a kresťanskej únie-Demokratickejstrany. „Nedomnievame sa, že by naSlovensku bola nejaká ústavná kríza,“ povedalposlanec. Predseda parlamentu navrholvznik komisie, ktorá by mala rokovaťo prípadných zmenách týchto dvoch dokumentov.Opozícia ho vyzvala, aby zadefinovalokruhy, ktorých by sa zmeny mali týkať.Opoziční politici zatiaľ nevidia vážne dôvodyna zmenu ústavného systému.Právne normyposunuté do 2. čítaniaPrvou právnou normou, ktorú národnárada posunula do 2. čítania, bola novelazákona o referende. Zosúlaďuje úpravureferenda so zákonom o voľbách do parlamentu.Referendum má byť podľa novelyrovnako ako voľby v jeden deň – vždyv sobotu – a hlasovať v ňom budú môcť ajslovenskí občania s trvalým pobytom v zahraničí,ak budú v čase referenda na Slovenskua preukážu sa pasom. Novela meníaj zákon o voľbách do národnej rady. Voliťbudú môcť aj väzni.Parlament posunul do druhého čítaniaaj novelu zákona o archívoch a registratúrach.Väčšina podnikateľov podľa nej nebudepravdepodobne od mája 2007 povinnávypracúvať registratúrne poriadky. Ministerstvovnútra ňou pristúpilo na požiadavkypodnikateľov, ktorí argumentovalinadmerným byrokratickým i finančným zaťažením.Návrh rieši i niektoré ďalšie problémy,ako je napríklad zamedzenie neodôvodnenémuobmedzovaniu prístupu k archívnymdokumentom.Do druhého čítania sa dostal aj návrh zákonao digitálnom vysielaní, ktorý hovorío podmienkach pre digitálne televízne a rozhlasovévysielanie a slobodné poskytovanieslužieb prostredníctvom digitálneho prenosu.Obsahuje i podmienky prechodu z analógovéhospôsobu šírenia signálu na digitálneterestrické vysielanie, na ktoré by Slovenskomalo prejsť najneskôr v roku 2012.Návrh nerieši prípadnú dotáciu na set-top--boxy. Mal by platiť od 31. marca 2007.Ochranu pred nebezpečnými výrobkamia službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozeniezdravia a života a ohrozenie ekonomickýchzáujmov spotrebiteľa, má zabezpečiťnávrh zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorýparlament posunul do 2. čítania. Zákonjednoznačne špecifikuje práva spotrebiteľaso zvýraznením postupnosti ochrany životaa zdravia spotrebiteľa a jeho ekonomickýchzáujmov. Návrh zakotvuje aj zákaz šikanovaniaspotrebiteľa.Parlament tiež posunul do 2. čítania návrhnovely zákona o vnútrozemskej plavbe, ktorýmsa preberajú príslušné európske smernice.Návrh okrem iného upravuje fyzikálnecharakteristiky preukazu odbornej spôsobilostičlena posádky plavidla a vodcu maléhoplavidla. Navrhuje sa zvýšenie správnehopoplatku pri jeho vydaní zo súčasných 200na 300 korún. Návrh tiež definuje pojem„porucha trhu vo vodnej doprave“.Národná rada postúpila do ďalšieho legislatívnehoprocesu vládny návrh zákonao zákaze biologických zbraní. Norma upravujepráva a povinnosti fyzických osôb,podnikateľov a právnických osôb v oblastizákazu vývoja, výroby, hromadenia, prechovávaniaa používania biologických zbranía ich ničenia. Po schválení normy bude zakázanývýskum, vývoj, výroba biologickýchzbraní ako aj obchodovanie s nimi, dovoz,vývoz či preprava, vrátane tranzitu a financovaniatýchto aktivít.Do 2. čítania sa tiež dostal návrh novelybanského zákona. Podľa neho by sa od aprílamali zrovnoprávniť fyzické a právnickéosoby, ktoré chcú podnikať na Slovenskuv oblasti ťažobného priemyslu, avšak sídloalebo trvalý pobyt majú v krajinách Európskehohospodárskeho spoločenstva alebov štátoch Európskej únie. Zvýšiť by sa malasuma úhrady za dobývací priestor, a to zosúčasných päťtisíc korún na dvadsať tisícza každý aj začatý kilometer štvorcový dobývaciehopriestoru ročne.Národná rada posunula do 2. čítaniavládne návrhy noviel zákonov o orgánochštátnej správy v colníctve a o správe danía poplatkov. Novela zákona o orgánochštátnej správy v colníctve sa týka colnéhokonania pri tovare podozrivom z porušovanianiektorých práv duševného vlastníctvaa opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare,u ktorého sa zistilo, že sa takéto právaporušili.Návrh novely zákona o správe daní a poplatkova o zmenách v sústave územnýchfinančných orgánov je 34. novelou spomínanéhozákona. K tomuto veľkému počtuzmien dochádza predovšetkým z dôvoduzmien hmotnoprávnych daňových zákonov,s ktorými je potrebné zosúladiť tútoprocesnú normu, ale aj z dôvodu prelomeniadaňového tajomstva a iných zmien,ktoré vykonávajú samostatné články privypracovaní osobitných zákonov jednotlivýmirezortmi.Uplatniť smernicu Európskeho parlamentuo transparentnosti v rámci budovaniajednotného finančného trhu Európskejúnie je cieľom vládneho návrhu novely zákonao cenných papieroch a investičnýchslužbách, ktorý národná rada posunula do2. čítania. Novela predovšetkým stanovujezákladné princípy harmonizácie požiadaviekna transparentnosť v súvislosti s vlastníctvomakcií, dlhových cenných papierovalebo hlasovacích práv.Potreba novelizácie zákona o účtovníctve,ktorý parlament takisto posunul dodruhého čítania, vyplynula podľa predkladateľazo zavádzania novej metodikyúčtovníctva v štátnej správe a samospráve.Poslanec Slovenskej demokratickeja kresťanskej únie-Demokratickej stranyAlexander Slafkovský v rozprave poukázalna finančné dosahy potreby preškoliťúčtovníkov obcí na rozpočet a navrhol no-78 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SRvelu stiahnuť z rokovania, čo plénum neakceptovalo.Minimalizovať škodlivé účinky arzénu,kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatickýchuhľovodíkov v ovzduší na ľudskézdravie je cieľom vládneho návrhu novely zákonao ochrane ovzdušia, ktorý parlamentposunul do 2. čítania. Návrh pritom venujeosobitnú pozornosť citlivej časti populáciea životnému prostrediu ako celku, stanovujecieľové hodnoty, ktoré je potrebné dosahovaťv čo najväčšej možnej miere.Do 2. čítania parlament posunul aj vládnynávrh novely zákona o environmentálnomoznačovaní výrobkov. Implementuje sa nímnariadenie Európskeho parlamentu a Rady.Ide o systém Európskeho spoločenstva, ktorýmsa umožňuje dobrovoľná účasť niektorýchsubjektov, najmä výrobcov a poskytovateľovslužieb na určitom spôsobe proaktívnehoenvironmentálne vhodného správania.Nariadenie upravuje postup a podmienkypri udeľovaní a používaní environmentálnejznačky Európsky kvet.Odloženie doregulácie nájomného v nájomnýchbytoch v majetku miest a obcía v reštituovaných domoch o tri roky,ktoré v novele zákona o cenách navrhliposlankyne Ľudovej strany-Hnutia za demokratickéSlovensko Katarína Tóthováa Ľudmila Mušková, posunuli zákonodarcoviado 2. čítania. Zrušenie regulovanejvýšky nájomného sa týka dvoch kategóriíbytov, a to v bytoch v reštituovaných domoch,ktoré tvoria približne 0,2% až jednopercento bytového fondu.Opozícia žiadala dištancpre Annu BelousovovúNajdlhšiu a aj najostrejšiu diskusiu v prvomčítaní vyvolal opozičný návrh ústavnéhozákona o stavebnom dôchodkovom sporení.Predsedajúca schôdze a podpredsedníčkaparlamentu Anna Belousovová odobrala slovovo faktickej poznámke poslancovi TomášoviGalbavému (SDKÚ-DS). „Ja len chcemupozorniť, že ak sa nebudete správať normálne,rokovací poriadok hovorí o tom, ženemusíte byť pán poslanec Galbavý na rokovaní.“Oslovený poslanec reagoval: „Vyprosímsi, aby ste obmedzovali moje práva, janie som váš podriadený.“ Polemika vyústilado zvolania poslaneckého grémia, na ktoromopozícia žiadala, aby Anna Belousovová neviedlaschôdzu národnej rady.Súhlas poslaneckého zboruParlament vyslovil súhlas so stabilizačnoua asociačnou dohodou medzi Európskymispoločenstvami a Albánskou republikou, akoaj s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnostipersonálu Organizácie Spojenýchnárodov a pridruženého personálu.Národná rada odsúhlasila aj uzavretieDohovoru Rady Európy o boji proti obchodovanius ľuďmi a Slovenskou republikou.Dohovor sa sústreďuje najmä na zvýšenieochrany obetí obchodovania a ich práv.Zameriava sa tiež na predchádzanie obchodovaniua na trestný postih páchateľovobchodovania s ľuďmi.Poslanecký zbor tiež vyslovil súhlas soZmluvou medzi Slovenskou republikoua Maďarskou republikou o spolupráci pripredchádzaní cezhraničnej trestnej činnostia v boji proti organizovanej trestnejčinnosti.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiVoľbyVo funkcii verejného ochrancu práv budeaj v ďalšom päťročnom období pôsobiť PavelKandráč. V tajnej voľbe získal 78 hlasov,kým jeho protikandidátka Viera Mrázová 66hlasov. Pavel Kandráč bol do funkcie prvýraz zvolený 19. marca 2002, funkcie sa ujalzložením sľubu do rúk predsedu národnejrady o osem dní neskôr. Pavel Kandráč sa narodil30. septembra 1941 v Prešove. Je ženatýa má jedného syna.Parlament zvolil aj posledného kandidátana post sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,ktorým sa stal Tibor Šafárik. Podporiloho 78 poslancov, zatiaľčo jeho protikandidátkuVlastu Kunovú 62 zákonodarcov.Poslanci zvolili za novú členku Dozornejkomisie Slovenského rozhlasu Kornéliu Beličkovú,ktorá získala 75 hlasov. Miesto sauvoľnilo po Mariánovi Velickom, ktorému sa4. februára skončilo funkčné obdobie.Prvé kolo predsedu Správnej rady Ústavupamäti národa bolo vyhlásené za neplatné.Pri sčítaní hlasov bolo totiž vo volebnejschránke o jeden hlasovací lístok viac, nežich bolo vydaných. Ústav pamäti národa nemalšéfa od 15. júna 2006, keď tragicky zahynulJán Langoš.V opakovanej voľbe bol zvolený IvanPetranský 80 hlasmi poslancov. Druhéhokandidáta – poslanca za Kresťanskodemokratickéhnutie Františka Mikloška –podporilo 62 poslancov.Ivan Petranský sa narodil 30. augusta1976. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku2000 na Filozofickej fakulte UniverzityKomenského v Bratislave v odbore archívnictvo.Doktorandské štúdium absolvovalv Historickom ústave Slovenskej akadémievied Bratislava v odbore slovenské dejiny.Od mája 2005 pôsobil rok ako odborný archivárna Arcibiskupskom úrade v Trnave,od júna 2006 pracoval v Slovenskom historickomústave Matice slovenskej. Je členomSlovenskej historickej spoločnosti a Historickéhoodboru Matice slovenskej.Hodina otázok a odpovedíVytvorenie 2. súkromného piliera rozdeľujea bude rozdeľovať politickú scénu.V rámci pravidelnej rubriky Hodiny otázokpremiérovi a členom vlády to povedal RobertFico. Odpovedal tak na otázku poslancaSmeru-SD Stanislava Kubánka, aby priblížilobsah listu exministerky práce, sociálnychvecí a rodiny Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) exministroviJirkovi Malchárkovi o možnostiinvestovania Dôchodkových správcovskýchspoločností do fondov rizikového kapitálu.„Podľa nás je zákon nevyvážený v prospechDôchodkových správcovských spoločností,preto je legitímne, ak pravicová koalíciapri úvahách vlády dnes zastáva Dôchodkovésprávcovské spoločnosti,“ povedal RobertFico. Zákon podľa neho ukladá povinnosti,preto by mal garanciami chrániť sporiteľov.Zákon však neobsahuje zákonné mechanizmyvkladov, dodal predseda vlády. „Neprekážaloby to, ak by bola účasť v 2. pilieridobrovoľná, čo však pre veľkú časť populácienie je,“ pokračoval Robert Fico. Podľaneho sa pripravovali kroky, aby mohli Dôchodkovésprávcovské spoločnosti investovaťvklady sporiteľov aj do fondov rizikovéhokapitálu, pričom citoval uznesenie vlády,ktoré malo takúto možnosť analyzovať.Odpoveď Roberta Fica sprevádzali hlasnéprejavy nesúhlasu z opozičných radov, keďžeňou navyše predseda vlády vyčerpal celý 15--minútový limit na otázky určené premiérovi.Výčitky opozičných poslancov, že išlo z jehostrany o obštrukciu, Robert Fico odmietol. ■Pripravil František MelišFebruár 200779

SummarySUMMARYExcerpt from an Interview with MiroslavČíž, Vice Chairman of the National Councilof the Slovak Republic■ Self-governed regions call for alteration ofboth decision-making and financing systems.The regions themselves should makedecisions on resources allocated to themsince they know their own needs the best.I would not say so. Current reform ofpublic administration did not providea model in which the State would havean acceptable vertical structure andreasonable decentralization of power. IfSlovakia is a unitarian decentralized State,as it is given by the Constitution of theSlovak Republic, it is necessary to definethe roles of central, regional and/or localauthorities more precisely, to outline theirinterlinks and mechanisms of financingmore clearly, and to set the competences inquestion with more accuracy. In addition,it is necessary to define the roles wherethe central control is the most effective;to specify the roles where the jointcompetence of both centre and regionsis required, and to solve the questions ofinterlinkage between regional and localgovernment. Current shape of publicadministration was rather generatedby the ambition of the self-governmentrepresentatives able to formulate theirinterests and push them through thenegotiation process than by the strategicdecisions aimed at specific system ofadministration. The interests of EuropeanUnion and insufficient preparation ofadministrative professionals also playedroles in this matter.■ Inspite of this, self-government says that itis not good to be dependent on someone inBratislava who determines where to allocatethe funds. Is the present Government Coalitiongoing to take measures in this respect?Present model will raise constantdiscussions concerning the structure ofregional bodies, interlinks between stateadministration and self-government, themodes of financing and I hope, also thecosts to be spent on public administrationwith the aim to rationalize it, to make it ofhigh standard quality, notably in decisionmakingactivities, fight against corruption,etc.■ Well, this year and prospectively in nearfuture, millions Euro coming from theEuropean Union funds will be allocated toSlovakia. We did not make a complete useof the EU funds so far. Notwithstanding, itseems that the present Cabinet will obtaina similar result.As for the EU funds spending, thesuccessful countries like Ireland, Portugal,Spain are of central decision-making.It is obvious. It is a complex issue asspending the EU funds requires welltrainedprofessional teams with senseof cooperation. Good ministerial policy,the advantages taken from the centralpolicy-making is also required. Certainforms of decentralization in spendingthe EU funds have to be also taken intoaccount. In addition, the financig oflocal and regional self-government andthe interlinkage in question is not idealfor so far. To act purposefully and toimplement the interests of political partiesmay only make harms to the policy of theGovernment. The Cabinet has to look foran effective model of administration andto start from the logics of overall efficiencyof administrative processes.■ The Ministry of Finance intends to alter thesystem of financing the self-governments.Currently, they are allocated seventy per centof income taxes of individuals. In the eventthat an idea of incorporating the yieldsalso from other taxes would be successfullyimplemented, communities would not beallocated seventy per cent as nowadays.They would be allocated certain percentageof each tax. But self-government is againstsuch an idea saying that current system is setup well. Cabinet made back-step, allocatinghundreds of millions designed for not publicschools of arts and scholar institutions.Whereby last December the Governmentdeclared that communities and regions weresolvent to cover subsidies aimed at scholarinstitutions and facilities. Isn’t it so that thereare many mayors and deputies in both localand regional governments representing SmerParty and they have to be backed up?If you mean the motions filed by localself-government filed to the ConstitutionalCourt of the Slovak Republic I amconvinced that it is not reasonable. Weare still under transformation process;and seeking an optimum model as well asconstitutional stabilization of present statewill be causing the problems. The same isto be said about the system of financingthe self-government where remarkableincrease of income taxes of individuals isobvious. New tasks and/or implementationof competences of communities andtowns are needed to be financed out ofthis increased amount of income tax.Therefore, an increase of the State incomein other fields is not so spectacular.■ Some newly-elected mayors announcedaudits in order to inspect economy of cityoffices under their predecessors. The Ministerof Interior and Smer Party Vice Chairman,Robert Kaliňák says that such audits wouldbe too costly and he puts them under doubt.I assume that any new mayor should beaware of the standing of an office he tookover.Audits of financial economy of localor regional government are needed.Numerous well-known facts point outon wrong economy or malhandling theentrusted funds. Notwithstanding, itshows a critical attitude that the chosensystem of controlling the self-governmentis far from being ideal and sufficientlyefficient and trustworthy. Of course, costsfor audits are to be minimized and internalresources and capacities are to be appliedas well. Standard system of controllingthe public finance consumption is notfunctioning yet but fruitful discussion ismissing due to the pressures of politicalparties.■ Abolishment of regional offices was oneof the most frequently prefered topics ofpre-electoral rallies of Smer Party. Afterelections it came out not to be easy. Theirtasks are supposed to be transfered toself-governments and district offices. Thealteration may disturb the entire systemof public administration. It is not clear forinstance, who will take care of the citizensin the event of war or natural disaster. Inwords of Secretary of State at the Ministry ofInterior, Vladimír Čečot, the ministry countson abolishment of regional offices in 2007 –2008 only. There are two problems. First, theconstitutional law on security of the State inthe war-time would have to be amended andsubsequently about forty laws to be altered.The Government Coalition lacks sufficientnumber of votes for the constitutional law.Opposition representatives have alreadyintroduced their standpoints that thereis no reason to back up the said coalitionintentions. Second, the funds. In the eventthat some of competences would betransferred to self-governments, they willask for more money due to newly scheduledroles. The Government will not subsidizethem most evidently.Abolishment of regional offices isneither theoretical nor technical problem.The overall context plays here a decisiverole. The Government has prepared ananalysis of the given situation and somefigures to be used. Opinion procedure isabout to commence. Some opinions coveran idea that it is not necessary to amendthe constitutional law as the constitutionallaw just cites topical existing structure ofbodies for a special event and its task is notto define public administration system. Invirtue of the said conclusions, due to thealtered structure of public administrationbodies, this provision will become obsolent,i.e., not applied. Notwithstanding, it isprobable that the issue calls for a furtherdiscussion which is utmost necessary.■ Governmental parties may staff theirpeople on the positions within stateadministration starting from January 2007.These people do not have to pass throughselection procedures. The recommendationof a political party is sufficient. Staffing thepositions of heads in Labour Offices have80 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Summaryalready been carried out. The talk is aboutpolitization of civil service - more intensethan that of previous Government Coalition.Since 1991 the staffing of leadingpositions within state administration hasbeen a political issue. Also the system ofselection procedures having been appliedin our country lately may be characterizedas a system influenced by politicalbackground. Present legal solution is moreopen. Eventual appointment of a lessqualified officer to a leading positionis more transparent now. It certainlywill make pressure on monitoringand evaluation of professionalism andelligibility of appointed persons and raiseeventual counter-measures.Excerpt from an Interview with ViktorNižňanský, former GovernmentPlenipotentiary for public administrationreform in Slovakia; currently President ofM.E.S.A. 10, the Centre for Economic andSocio-Analyses■ How do you perceive the result of yourprevious long-term efforts?The tasks that we had set down werein principle fulfilled. I am still convincedthat the natural regions are to be theheart of self-government. Presently, theself-government manages thirty per centof expenditure of public budgets. It hasplenty of competences, it administershuge property. We have been ranked to thenumber of European countries which areconsidered to be sufficiently decentralized.Political parties, as it is well seen now, didnot have and do not have a serious interestin changing the principles that we hadadopted. However, we must respect theadopted principles and not make the stepswhich would reestablish the centralizationwithin the frame of the State.■ You have already mentioned that youpushed through the creation of sixteenhistorical regions in the draft amendmentof territorial division. You still speak aboutnatural regions. However, eight regions havebeen pushed through. Do you think that thefuture solutions of this issue will come backto your idea?The idea of creating sixteen regionshave come in the period after the velvetrevolution. I adhered to this idea andI believe it until now. We had a historicalchance to put this idea in practice in 2000- 2001, unluckily, some politicians of thethen government coalition voted againstit. I don‘t think, that any political partywill reopen the issue in near future. Nottalking about the fact that any territorialarrangement will have to be approvedby local and regional government or, inother words, there should be a very strongpolitical pressure from the bottom to pushthrough this idea.Excerpt from an Interview with BystríkBerthoty, Director General of theNational Agency for Small and MediumEnterprising■ How can you assess responses ofbusinessmen to published schemes and callsso far? How much of the European Unionfunds the business persons will acquirethanks to the initiatives in question?There are more and more businesspersons interested in the EU funds, sothus, an interest exceeds a volume ofthe allocated funds. The matter is that ifsomeone fails to be allocated it, he/she isnot satisfied. Let me illustrate it, withinthe scope of the latest call related tomeasurement of the Sector OperationalProgramme: Industry and Services – Backupof development of new and the existingenterprises and services as at August 2006,we were delivered 580 projects which arecurrently under assessment procedures.■ What resources out of the EU structuralfunds can be allocated to business persons?When can be expected further calls forproposals concerning the projects and theirfield of application?At the present one programming periodis coming to its end and preparation stage isunder progress related to the EU structuralfunds spending in next programmingperiod of 2007 – 2013. Therefore, we donot publish any calls for the time being incompliance with which business personsmay apply for inreturnable financecontribution.After the National Strategic ReferenceFrame is adopted in Brussels, this Aprilprospectively we expect finalization andapproval of the operational programmeand measurements and subsequentlypreparation of calls, so thus, by the end ofthis June the first calls could be launchedand then step by step further calls by theend of this year. After the operationalprogrammes are approved by respectiveministries, an implementation period of2007 – 2013 will be commenced wherethere will be more opportunities and fundsdesigned for business persons than therewas in the shortened programming periodof 2004 – 2006.■ What is the cooperation between theAgency for Small and Medium Enterprisingand regional authorities? Do they benefitfrom it?We work in association with regionalauthorities notably when launchingthe information campaigns related topublishing the new calls. We organizeinformation days and seminars wherelocal business persons are provided withthe information about details of a call,useful advice and instructions how to avoidincorrect project procedure in relation tocalls.Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej úniiFurther, we collaborate jointly whenpromoting the competitions for businesspersons and public institutions, e.g. inthe event of the project The EuropeanEnterprising Awards.■ Great attention is paid to small andmedium enterprising in the EU Committee forRegions. Can Slovak enterprises benefit fromit?The Project The European EnterprisingAwards which was published for the firsttime by the European Committee last year,is extraordinarily topical at the moment. It isorganized by DG Enterprise in associationwith the Committee for Regions. In theSlovak Republic it is under umbrella ofEuro Info Centre and the Agency for Smalland Medium Enterprising. The EuropeanEnterprising Awards are focused onappraising and highlighting the initiativesand projects of public institutions (of localauthorities, regional associations, etc.), orthe public and private partnerships whichback up improvement of conditions forenterprising at both local and regionallevels.All the Slovak local and regionalinstitutions, associations, etc. will be givenan opportunity again to get involved inthe second year of competition and tofollow the model community of SlovenskýGrob. Local authority introduced theproject named The Goose Meat Festivalin Slovenský Grob which was evaluatedas one of the most sophisticated, originaland inspiring local initiatives, supportingthe business persons within a region,and last year it was awarded The SpecialAcknowledgement of Jury. Concurrentlyit was presented at both national andEuropean levels as a good example forother towns and communities in EuropeanUnion how local tradition can be appliedand joined with business activity.■ Which extraordinarily exceptional activitiesof Slovakia’s regions could you highlight ontop of that?Any of Slovakia’s regions is specific,having its particular advantages, strengthsand opportunities thanks to which each ofthem is exceptional. Therefore, we wouldlike to encourage the holders of localand regional initiatives and projects notto hesitate to approach our Agency forSmall and Medium Enterprising with theaim to submit us their projects. We wouldlike to point out mainly their activitieswithin cross-border cooperation withthe neighbouring regions; the initiativeswhen creating and improving the businessenvironment (creation of industrial parks,establishment of local associations aimedat supporting the businesses, etc.) andlast but not least, the making benefitsfrom original, exceptional traditions andcustoms typical for respective region whichcan be used in favour of all inhabitants ofFebruár 200781

Summarya community with the aim to increase theirstandard of living.■ What problems can the Agency for Smalland Medium Enterprising specify within theback-up of enterprising especially the smalland medium enterprises at local and regionallevels?Financing the regional activities is themost important. Unfortunately, the Ministryof Economy of the Slovak Republic did notincorporate the Educational Programme ofTraining, Consulting and Advisory tailoredfor small and medium businesses in the2007 programming structure. Whereby wehave well-furnished structures availabledesigned, i.e., centres, administrativepremises, but not enough funds. TheEducational Programme of Training theBusiness Persons in Financing the RiskCapital is also awaiting to be approved.Excerpt from an Interview with MarianLapšanský, Director General of the SlovakPhilharmony■ Could you present the cycles introduced bythe Slovak Philharmony which are on in itsrepertoire of this season?In Junior cycle we present youngperformers to adult audience. We are alsoinviting youth orchestras from abroadwith the aim to make the cycle catchy.We are highly demanding what concernsthe artistic point of view. Families maybe entertained and get relaxed enjoyingart in family concerts. In a family, child’sopinion of values can be formed the bestharmoniously, smoothly, spontaneouslyand under favourable conduct any childcan classify the values surrounding him/her. Perceiving the art, particularly theclassical music, is not giving up sports,popular music or other leisures. One has tobe aware of the existence of something likethis knowing that it has to be comprisedin a value hierarchy of children. Any child,any human being has to reach such goalby him/herself.■ The above approach also concerns theProject named Musical Academy of Youth.What is the goal and what means have beenapplied to reach it?Its task is to introduce the fundamentalvalues in music to pupils of basicand primary schools. They are gettingacquainted with orchestra, respectiveinstruments, their colour; how it looks likewhen they are played jointly, personalityof a conductor. We want to make themlearn the notions of chamber music,human voice, what kinds of voices areknown, what is chorus singing like.Briefly, to make them concerned whenthey enjoy scheduled repertoire concertperformance. The feeling, when I enterunknown environment, raises prejudice.If there is no response, he/she may getpersuaded of being not touched by musicand that he/she has no relation to classicalmusic at all. Being not aware of somethingnew raises fear, uncertainty, unawareness,unsureness, so thus, refusal appears. Itwas proved that it was not a disaster totake part in such an educational concert;schoolboys, schoolgirls are entertained,they are spontaneous and I may say fromthe first hand that there are momentswhen they are hit with music, fullyinvolved in tunes. Such precious momentsof being captured by music for couple ofseconds only in childhood pay back intheir adulthood.■ What is the cooperation with mass mediawhile making classical music popular tochildren and youth?Minimum, so far. Without participationand back-up of mass media, existence ofthis cycle and our endeavours will remainlimited to a few Bratislava primary schoolsbecause Reduta Concert Hall housesabout seven hundred seats and we cannotorganize the educational concerts everyday.Although we made them doubled thanksto a deep interest, we will try to schedulesome other performances but still it willbe just a few schools overall in the Cityof Bratislava or in some of its suburbs.Pleasure is ours that Bratislava – Starémesto City district and its Cultural Centrewere interested intensely in the said cycle.Just to illustrate the mass media back-up,let me kindly mention the known cycle ofclassical music programmes conductedin the sixties by outstanding worldwideconductor and composer LeonardBernstein and the New York PhilharmonyOrchestra, which was also TV-broadcastby the Slovak Television in black-andwhite.If there was not this mass mediumavailable at those times it would neverbecome bestseller famous world-wide thathad brought up several generations ofboth young people and adults in relationto classical music in the world. Otherwise,the concerts would had be applicable toa few schools of New York City only.■ Is there a real need of the concert-goersto perceive art as one of typical phenomenaof life-style or are there also needs of otherkind?I think that people commence to feel theneed of art perception again as one of the basicelements of psychical hygiene. Nowadaysmany people may even not recognize underpressure of over-computerized world andmaterial dependence the coming psychicalboreness, fatigue, apathy resulting intofeelings unfriendly to life. It happenswithout recognizing the moment whensuch a mechanism was launched and howit was developed. My feeling is that inconsciousness of concert-goers it is obviousthat they begin to take care of psychicalhygiene. Art is one of the most purifying,reliable and creative means to be reached. ■Translation © Mária VrabcováOBJEDNÁVKAna predplatné asopisuEUROREPORT plus na rok 200711 výtlakov – letné dvojíslo v cene815 Sk vrátane poštovného.V prípade, že ste predplatiteom žiadameo potvrdenie objednávky na rok 2007.V prípade, že naalej nemáte záujem odoberaasopis, oznámte nám túto skutonostelefonicky na tel.: 02/4444 11 48-50alebo faxom: 02/4444 11 53Adresa na zasielanie písomných objednávok:EUROREPORT plus, s.r.o.,Kukuriná . 17, 831 03 BratislavaMeno a priezvisko (firma):IO/I DPH:Adresa:Tel./Fax:Adresa na zasielanie asopisu:Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doruovate Slovenskej pošty.Objednávky do zahraniia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatnéhotlae, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.skPeiatka a podpis:82 Február 2007 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Presné a aktuálne informácie sú predpokladom efektívnehoriadenia a preto VÚC využívajú integrovaný informačnýsystém iSPIN> BRATISLAVA> BANSKÁ BYSTRICA> TRENČÍN> TRNAVA> ŽILINA> PREŠOVViac na www.datalock.sk/vucDATALOCK a.s., Bárdošova 2, 831 01 Bratislavatel: 02/ 20 677 111, 20 677 150