September 2008 - ŽSR

D E Ň Ž E L E Z N I Č I A R O Vpatrí pocta i uznanieV BRATISLAVE SI 74 ŽELEZNIČIAROV PREVZALO NAJVYŠŠIEREZORTNÉ VYZNAMENANIAAkoby prekvapení na oslavách nebolodosť, minister s generálnymiriaditeľmi železničných firiem „načali“obrovskú tortu s veľkou 160,symbolizujúcou výročie železnice.Uznanie ministra dopravy,pôšt a telekomunikácii zazaslúžilý čin.O pekný zážitok sa v závereceloslovenských osláv Dňaželezničiarov 2008 v Bratislavapostarala rozospievaná MartinkaSchindlerová.Dana SCHWARTZOVÁ,foto: Vladimír SALZERMilým prekvapením bolo i vystúpenie speváčky Martiny Schindlerovej.- Dnešné vyznamenanie, jeocenenie pre vás, pre spoločnosť,ktorá vás zamestnáva,ale i pre vašich rodinnýchpríslušníkov, ktorí vytvárajúpre vás také prostredie, abyste boli schopní odovzdať vpráci maximum svojich profesionálnychvedomostí azručností,- povedal na záversvojho príhovoru minister. Ajgenerálni riaditelia troch železničnýchspoločností sa vosvojich príhovoroch poďakovaliza prácu všetkým svojímzamestnancom a zapriali všetkonajlepšie do ďalších rokov.Nasledovalo oceňovanieželezničiarov, ktorí si postupneprichádzali na pódi u m p reberať o ce n e n i a :Poctu ministra dopravy pôšta telekomunikácií, titul ministradopravy Zaslúžilýz a m e s t n a n e c d o p r a v y a3

4A K T U A L I T YŽeleznica - to sú predovšetkým ľudiai keď v spojení s chladnými pásmi koľajnícŽSRPOCTU MINISTRA DOPRAVY, PÔŠT ATELEKOMUNIKÁCII SR prevzali:Anton STANKOVIČ, výpravca v Železničnejstanici Bratislava – hlavná stanica, ORTrnavaJuraj VAŠKO, signalista, Čierna nad Tisou,OR KošiceVladimír LUKÁČ, signalista Zvolen, ORKošiceIng. Jana NOVÁKOVÁ, procesná líderka,sekcia EE, OR KošiceLadislav ŠIMON, prednosta Železničnejstanice Fiľakovo, OR KošiceIng. Ivan LIGDAY, vedúci strediska miestnejúdržby EE Vrútky, Regionálne riaditeľstvoÚŽI ŽilinaMária BERCZIKOVÁ, elektromontérkasilnoprúdových zariadení strediska miestnejúdržby EE Košice, Regionálne riaditeľstvoÚŽI ZvolenJozef TROŠAN, vedúci strediska miestnejúdržby EE Poprad, Regionálne riaditeľstvoÚŽI ZvolenJozef KREMPASKÝ, vedúci prevádzkystrediska miestnej údržby ŽTS, údržbabudov Poprad, Regionálne riaditeľstvoÚŽI ZvolenStanislav HASIČEK, vedúci oddeleniaŽelezničných telekomunikácií BratislavaBc. Štefan KLOBUŠOVSKÝ, vedúci diagnostickéhostrediska mostov, Technickáústredňa infraštruktúry PrešovIng. PhD. Marta TOMAŠOVÁ, vedúcaoddelenia revízií, meraní a diagnostikyŽilina, Technická ústredňa infraštruktúryPrešovIng. Eliška RAPAVÁ, riaditeľka Strediskaželezničnej geodézie BratislavaIng. Pavol MERNICKÝ, vedúci referentdopravy, GR ŽSRKarol RÖTH, manažér elektrotechniky, GRŽSRBc. Pavol KRISTÍNEK, hlavný inšpektorbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,GR ŽSREwaryst WALIGÓRSKI, radca PoľskéhoveľvyslanectvaTITUL MINISTRA DOPRAVY, PÔŠT ATELEKOMUNIKÁCIÍ SR – ZASLÚŽILÝZAMESTNANEC DOPRAVY prevzali:ZOZNAM VYZNAMENANÝCH ŽELEZNIČIAROVPre niekoho je rok dlhý čas, pre niekoho ubehne cvalom, ale keď sa blíži sviatokželezničiarov, potešíme sa spoločenským a športovým aktivitám, ktoré sú nedeliteľnousúčasťou osláv Dňa železničiarov a vtedy čas nemeriame. Niektorí saaž po roku opäť stretávajú a hoc z rovnakého fachu, ale i z rôznych pracovískčasto vzdialených mnoho kilometrov, vieme, že patríme k sebe, že sme súčasťouobrovského kolektívu. Na slávnostne ozdobenom pódiu sa zíde iba hŕstka ocenených,no oni sú akoby našim zrkadlovým obrazom. Pri každom oslovení vyznamenanýchsa pravidelne opakuje veta „ bez mojich spolupracovníkov by somnebol(a) tu, im všetkým patrí vďaka“ a tak podobne. Železnice sa bez snaživých,nesmierne pracovitých a obetavých ľudí nezaobídu. Predstavujeme vám zamestnancovvšetkých troch železničných spoločnosti, ktorí si v Bratislave prevzalinajvyššie rezortné vyznamenania.Bc. Irena DUDÁŠOVÁ, vedúca oddeleniasekcie ľudských zdrojov OR TrnavaLeopold HLÁČIK, dozorca prevádzky vŽelezničnej stanici Žilina, OR TrnavaJaroslav LACKO, elektrodispečer, sekciaEE, OR TrnavaBc. Ján DŽUGAN, kontrolór železničnejinfraštruktúry, sekcia ŽTS, OR TrnavaOľga DVORÁKOVÁ, komandujúca v Železničnejstanici Trnava, OR TrnavaVladimír ČERVENÁK, prednosta Železničnejstanice Úľany nad Žitavou, OR KošiceMarián PETRÍK, kontrolný dispečer, Oblastnériaditeľstvo KošiceRudolf KOMORÁŠ, vedúci traťovéhoobvodu strediska miestnej údržby ŽTSŽilina, Regionálne riaditeľstvo ÚŽI ŽilinaDušan ŠTRBÁK, vedúci traťového obvoduStrediska miestnej údržby ŽTS Vrútky,Regionálne riaditeľstvo ÚŽI ŽilinaOndrej PALACKA, návestný majsterStrediska miestnej údržby OZT Galanta,Regionálne riaditeľstvo ÚŽI ŽilinaMilan ZUŠČIN, hlavný majster Strediskamiestnej údržby zabezpečovacej technikyKošice, Regionálne riaditeľstvo ÚŽI ZvolenIng. Gabriel BARAN, programátor, Železničnételekomunikácie BratislavaJán HYPÍK, prevádzkový elektrikár strediskadistribúcie v Trnave, Centrum logistikya obstarávania BratislavaStanislav FABÍK, manipulačný robotníkstrediska distribúcie Košice, Centrum logistikya obstarávania BratislavaIng. Vladimír KRIŠTOFÍK, námestníkriaditeľa Ústredného inštitútu vzdelávaniaa psychológie BratislavaIng. Jozef LEGÉŇ, vedúci oddelenia Výskumnéhoa vývojového ústavu železnícŽilinaJán SURMÍK, inšpektor, Generálna inšpekciaSprávnej rady ŽSRUZNANIE MINISTRA DOPRAVY, PÔŠT ATELEKOMUNIKÁCIÍ ZA ZÁSLUŽNÝ ČINprevzali:Ing. Cyprián RYCHNAVSKÝ, prednostaŽelezničnej stanice Margecany, OR KošiceAndrej PATKAŇ ml., stavebný strojník,Mechanizačno- dopravné stredisko Trebišov,Regionálne riaditeľstvo ÚŽI ZvolenAndrej PATKAŇ st., stavebný strojník,Mechanizačno- dopravné stredisko Trebišov,Regionálne riaditeľstvo ÚŽI Zvolen.ZSSK CARGOPOCTU MINISTRA DOPRAVY, PÔŠT ATELEKOMUNIKÁCII SR prevzali:Ing. Mária SARVAŠOVÁ – vedúca regionálnehopracoviska, Sekcia personálnychslužieb, pracovisko Zvolen,Ing. Dana FEDORIKOVÁ – vedúca oddeleniapredpisov a taríf, Sekcia služieb zákazníkomKošice,

Ľubica CABUKOVÁ – prednostka, Strediskonákladnej prepravy Vrútky,František MENTO – kontrolór – školiteľ,Oblastná prepravná správa Košice,Július GEMELA – rušňovodič – inštruktor,Stredisko riadenia trakcie Bratislava,Karol JELÍNEK – rušňovodič, Strediskoriadenia trakcie Zvolen,Jozef TÓTH – čatár vozmajstrov, Strediskotechnickej prehliadky Čierna nad Tisou,pracovisko Maťovce,Peter LIPTÁK – elektronik, Opravovňaosobných vozňov, Stredisko ÚaO ŽKVKošice,Peter VAŠEK – systémový špecialista,Stredisko ÚaO ŽKV BratislavaTITUL MINISTRA DOPRAVY, PÔŠT ATELEKOMUNIKÁCIÍ SR – ZASLÚŽILÝZAMESTNANEC DOPRAVY prevzali:Ján GOLIAN – kontrolný dispečer oddeleniadispečingu dopravy, regionálnepracovisko dispečingu Zvolen,Helena GONDÁŠOVÁ – vedúca prepravnéhoobvodu, Stredisko nákladnej prepravyZvolen,Štefan SMOLÁRIK – kontrolný dispečeroddelenia dispečingu dopravy, regionálnepracovisko dispečingu Bratislava,Pavol TRANDŽÍK – vlakvedúci nákladnýchvlakov, Stredisko nákladnej prepravyNitra,Ing. Stanislav VITIAK – vedúci oddeleniaorganizácie práce, Sekcia prevádzky aprepravy Košice,Igor GÚLAČI – čatár vozmajstrov, Strediskotechnickej prehliadky Bratislava, pracoviskoBratislava východ,Ján SUKUPČÁK – vozmajster, Strediskotechnickej prehliadky Nové Zámky, pracoviskoPPS Štúrovo,Dušan VAŇKO – rušňovodič, Strediskoriadenia trakcie Žilina,Jiří WEISZ – systémový špecialista, Strediskoriadenia trakcie Košice,Bc. Jaroslav TÓTH – vedúci tímu zmlúv,Sekcia obchodu ÚaO ŽKV Bratislava,A K T U A L I T YMiroslav MISTRÍK – zámočník, StrediskoÚaO ŽKV Zvolen,Ing. Ján TEMEŠ – prednosta, StrediskaÚaO ŽKV Košice,OCENENIE MINISTRA DOPRAVY, PÔŠTA TELEKOMUNIKÁCIÍ SR – IN MEMO-RIAM:Ing. Juraj VELEBÍR, EUR Ing. – projektovýmanažér ISP, Sekcia ICT pracoviskoKošiceUZNANIE MINISTRA DOPRAVY, PÔŠT ATELEKOMUNIKÁCIÍ ZA ZÁSLUŽNÝ ČINprevzal:Milan TURZÁK – rušňovodič, Strediskoriadenia trakcie Spišská Nová VesZSSKPOCTU MINISTRA DOPRAVY, PÔŠT ATELEKOMUNIKÁCII SR prevzali:Marta HRONSKÁ - vedúca tímu CO reportovAlojz MORAVČÍK – rušňovodičMarián PALACKA – strojmajsterĽubica ŠUTJAKOVÁ - asistentka riaditeľaúsekuIvan TICHÝ - rušňovodič – inštruktorTITUL MINISTRA DOPRAVY, PÔŠT ATELEKOMUNIKÁCIÍ SR – ZASLÚŽILÝZAMESTNANEC DOPRAVY prevzali:Václav HEVERA – rušňovodičJuliana HORVÁTHOVÁ - osobná pokladníčkaŠtefan CHMELAN - komandujúciViera JARUNKOVÁ - odborná asistentkariaditeľa sekcieMilan RYS – vlakvedúciMagda SABOVÁ - osobná pokladníčkaAnton ŽIDZIK - vedúci zmenyUZNANIE MINISTRA DOPRAVY, PÔŠT ATELEKOMUNIKÁCIÍ ZA ZÁSLUŽNÝ ČINprevzali:Nadežda BALÁŽOVÁ - osobná pokladníčkaAdriana PLACHTIČKOVÁ - vlakvedúca5

N A N Á V Š T E V ETAM, kde je všetko tak, ako má byťHISTÓRIA BUDOVANIA ŽELEZNÍC TU ZANECHALA HLBOKÉ BRÁZDY A PEKNÚ ARCHITEKTÚRUPrijímacia budova železničnej stanice v NovýchZámkoch sa začala stavať v novembri 1966 abola ukončená až o šesť rokov. Architektonickýnávrh vyšiel z ateliéru Ing. arch. Fifíka.Rovina s miernymi svahmi však znamená,že pri budovaní tratí nebolo potrebné„presekávať alebo tunelovať“ pohoria.Stráne vytvárajú príjemnú oázu cestovaniarovinatou krajinou, kde je všetko akona dlani. Juh Slovenska je v tomto smerevýrazne odlišný od ďalších regiónov krajiny.Napríklad výškový rozdiel medzikoncovými bodmi trate z Dunajskej Stredydo Komárna je len 12 metrov. V tejtolokalite je história železníc aj s umeleckýmiar tefaktmi pevne zakorenená a namnohých miestach našich pracovísk saprelínajú s aktuálnymi potrebami súčasnosti.Stačí nahliadnuťdo komárňanskej stanicea vestibul s vysokánskymi stropmi pripomínahonosnú sieň. Po stenách okremľudovo-budovateľského obrazu sú dvaPele–mele z juhu SlovenskaKeď sa spomenie Žitný ostrov, rovina na juhu Slovenska, a diskutuje o výstavbetratí v tomto regióne, tak sa prízvukuje nebývalý rozvoj uhorských železníc zčias Rakúsko – uhorskej monarchie. A aj veľké obnovy tratí po záplavách v roku1965.monumenty slovenskej krajiny z roku 1937od Františka V. Podolaya. Od príchoduprvého vlaku do Komárna ubehlo už 112rokov a zo zachovaných zdrojov, dnes užúsmevne znejúcich, sa dozvieme, ako vovozňoch, ťahaných parou, sa 16. novembra1896 usadila maďarsko-slovenská honorácia.Poslanci Uhorského snemu, grófi iurodzené dámy zdravili rozjasaný dav.Cestovanie na 54 km trati z Komárna doDunajskej Stredy vtedy trvalo takmer trihodiny. Postupne pribúdali ďalšie lokálnetrate. O mnoho desaťročí neskôr je užpraktický život na južných tratiach o niečomúplne inom. Teraz sa táto oblasťpopretkávaná koľajnicami môže pochváliťkadečím technicky vyspelejším, je tuPrednosta železničnej stanice v Nových ZámkochIng. Ján Kasáš okrem tejto stanice riadištyri nesamostatné: Bajč, Dvorany nad Žitavou,Pribetu a Palárikovo.všehochuť starého i nového. – Svojmuúčelu stále slúži elektromechanickézabezpečovacie zariadenie z roku 1958.S nezávislými výhybkami, mechanickýminávestidlami. Smerom na DunajskúStredu už funguje modernizované zariadenie,čiže je tu prevádzka bez výpravcu.A Komárno – Komárom je traťriadená poloautomaticky – releovkou,- hodnotia prevádzkovo-technický stavprednosta komárňanskej stanice Ing.Milan Bilický a jeho námestník Peter Muk.Nie je od veci spomenúť, že v tejto lokalitefunguje 75 vlakových spojení. Domaďarského Komáromu po siedmich rokochopäť obnovili železničnú dopravu,ale gro prevádzky je sústredené do nákladnejprepravy v kombinácii s vodnou.Ale to už je iná kapitola.V Nových Zámkoch pred 150 rokmivypravovali prvý vlak s vrúcnou modlitbou„Všemohúci Bože, ochrannou láskou prežehnajtento dopravný prostriedok“. Akoneskôr konštatovali historici, všetky trateaž po Nitru boli postavené v rokoch 1874až 1914, ale Nové Zámky neboli križovatkou,predbehli ich Šurany a Palárikovo.Život okolo stanice v tých časoch ožilnatoľko, že mestskí činovníci tam v nocimuseli kvôli poriadku postaviť dvochhajdúchov. A okamžite sa vynašli i súkromníci,dopravu z mesta na stanicu zabezpečovali30 fiakristi. Dátum postavenianovozámockej stanice sa nezachoval, alev neskorších písomnostiach sa tento objekthodnotí ako ozdoba mesta. Veľké bombardovaniepočas druhej svetovej vojnystanicu aj blízke okolie úplne vyradilo zprevádzky. Až v roku 1971 bola ukončenájej rekonštrukcia, či skôr novopostavenýBudova komárňanskej stanice bola postavená pred 40 rokmi, jej pôvodná verzia je z roku 1910.V roku 1965 bola dramatickým miestom rozlúčok, keď povodne zobrali ľuďom domovy i fabriky aboli prinútení sa usadiť v iných regiónoch Slovenska. A práve na tieto okamžiky si pamätá veľastarších obyvateľov.Okrem komárňanskej železničnej stanice riadiprednosta Ing. Milan Bilický aj nesamostatnéstanice Chotín a Hurbanovo.6

N A N Á V Š T E V EŽelezničná stanica v Palárikove prešla obnovovacími prácami. K historickým pamätihodnostiam patrí tzv. hospodárska dráha – úzkokoľajka.objekt s veľkorysým riešením, ktorý terazrobí vrásky na čele z hľadiska energetickejnáročnosti. – Toho roku sa ukončilaplynofikácia staničnej budovy, doterajšiecentrálne vykurovanie bolo drahé.Dôležité je i to, že teplo budú maťaj vlakové čaty. Vynovením prešla Železničnástanica v Palárikove, pristavenúčakáreň si vynútila celkom slušnoufrekvenciou cestujúcich. Kompletne jezrekonštruovaný dopravný uzol i releovka.Mesto Komárno financuje rekonštrukciudvoch mostov na štúrovskomzhlaví, - s potešením konštatuje novozámockýprednosta Ing. Ján Kasáš. Zároveňvšak objasňuje nespokojnosť tunajšíchcestujúcich s faktom, že zvolenské rýchlikyv Nových Zámkoch nestoja. Opak byspôsobil predlžovanie jazdných časovrýchlikov. Ale otázne je, či si tak vrchovatoumierou neodrádzame verejnosť odvyužívania vlakových spojení.Mária PALIČKOVÁ,foto: autorkaChotín je známa archeologická lokalita a odroku 1953 je vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu.Budova stanice prešla viacerými rekonštrukciami,ale klasický ráz jej zostal. Vchotínskej železničnej stanici je aj byt manželovDikaszových (obidvaja pracujú v ŽSR) a takútookrasu si pestujú priamo v areáli objektu.Železničný most nad Váhom bol dokončený vroku 1953, prešiel viacerými rekonštrukciamia spolu s mostom cez Dunaj bol postihnutýpovodňovými udalosťami. Obyvatelia blízkehookolia z juhu sa tu zvykli plaviť člnmi a mnohohodín tu má natrénovaných aj slávny komárňanskýštvorkajak.7

N A O D B O R N Ú T É M UÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radí ÚIVP radíPlatnosť oddielových návestidielKOMENTÁR K ČLÁNKU 995 PREDPISU ŽSR Ž1PRAVIDLÁ ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKYMilé kolegyne, kolegovia! Verím, že budete súhlasiť s názorom, že celkové zabezpečenie prevádzkovéhoprocesu či už z pohľadu prevádzkovateľa dráhy alebo jednotlivých dopravcov je predovšetkýmo komunikácii.To znamená, že zamestnanci zúčastnenína zabezpečení jazdy koľajovéhovozidla (zamestnanci prevádzkovateľadráhy a zamestnancidopravcu), aby vôbec mohlo dôjsťku predmetnému pohybu a zároveňn e d o š l o k a k e j k o ľ v e k m o ž n o s t iV zmysle Vyhlášky Ministerstvadopravy, pôšt a telekomunikáciíSR č. 250/97 Z.z. a predpisu ŽSRŽ1 – Pravidiel železničnej prevádzkyje hlavné návestidlo technickézariadenie, ktoré svojiminávestnými znakmi dovoľuje alebo z a k a z u j e j a z d u d r á h o v é h ovozidla za toto návestidlo a vlakuzároveň nariaďuje aj jeho najvyššiurýchlosť.Po d ľ a u ž s p o m e n u tého predpisuŽSR Ž1 – Pravidiel železničnej prevádzkyje pomerne jednoduchéurčiť platnosť návestidiel pre konkrétnujazdu vlaku jedným smerom.O niečo náročnejšie, ale nie úplnenemožné je určiť platnosť návestidi e l p re j a z d u v l a k u i d ú c e h o d okilometra na šírej trati a späť (napr.vlečkového). Celú túto problematikurieši predpis ŽSR Ž1 – Pravidláželezničnej prevádzky v článku 995,k t o r é h o j e d n o t l i v é o d s t a v c e s úrozkreslené na priložených obrázkoch.Bc. Emil CHLEBNIČANvzniku nehodovej alebo mimoriadnejudalosti, sú nútení medzi sebouv duchu interných predpisov komunikovaťverbálne, ale aj neverbá l n e . N e v e r b á l n a k o m u n i k á c i aspočíva hlavne v prezentáciiv i z u á l nyc h i n fo r m á c i í f a re b n é h ospektra a jeho kombinácií, alebop o l o h o u u r č i t ý c h p e v n ý c h č a s t ízariadenia, ktorému odborne hovoríme– návestidlo.8

N A O D B O R N Ú T É M UKlasickým serveromodzvonilo- proaktívna ITprevádzka(Časť 2/2)V júlovom čísle sme vám priblížiliproces virtualizácie serverov, ktorýmomentálne realizujú Železničnételekomunikácie (ŽT). Jeho výhodouje redukcia fyzického počtuserverov, konsolidovanie výkonu aspojenie viacer ých ser verov dojedného hardvérového zariadenia.Teraz vám vysvetlíme problematikumonitorovania centrálnych serverov,konfiguračnej databázy ITzariadení, prezradíme čosi o vzdialenejspráve a zálohe serverov, tzv.Disaster recovery.Predstavte si, že by ste vedeli presne definovaťa liečiť choroby ešte predtým, ako sa vo vašomtele objavia prvé príznaky. Ušetrili by ste peniazeza drahé lieky, vyhli by ste sa dlhémučakaniu v ordinácii, či pobytu v nemocnici.Presne takto si môžeme predstaviť aj proaktívnuprevádzku centrálnych IT serverov, ktoráeliminuje poruchy ešte pred ich vznikom.Monitoring serverovNa to, aby bola zabezpečená spoľahlivá prevádzkacentrálnych IT serverov, zaviedli ŽTnové technológie, ktoré neustále monitorujústav činnosti železničných serverov. Aktuálnepracovné stavy všetkých serverov sledujúoperátori ŽT na jednom monitore a na základezobrazených pokynov robia opatrenia eštepredtým, aby sa predišlo výpadku servera.Všetko sa to zaznamenáva v servicedesku,pričom užívateľ ani netuší, že sa vyskytli nejakénekorektné stavy.Na servicedesk je napojená aj konfiguračnádatabáza IT zariadení (CMDB), ktorá slúži naevidenciu zariadení, na ktorých ŽT poskytujúslužby. Naši servisní pracovníci tak majú možnosťoveriť si konfiguráciu ešte pred výjazdomna miesto hlasenej poruchy. Zároveň je prikaždom zariadení história porúch, ktoré sa naňom vyskytli.Odstránenie poruchy na diaľkuĎalším vylepšením našich služieb je zavedenieMS SMS servera, pomocou ktorého dokážemeurčitý druh porúch odstrániť na diaľku, tzv.vzdialenou správou. Ide najmä o softvérové(SW) poruchy, prípadne doinštalácie SW. Mesačnesa takto odstráni približne 400 reklamácií,čo je pri priemernom ročnom počte 12 000reklamácií takmer polovica porúch.Pre zvýšenie bezpečnosti a dostupnosti serverovv rámci ponúkaných služieb v súčasnostizavádzame medzi hlavným datacentrom vBratislave a záložným datacentrom v Čiernejnad Tisou vzdialenú zálohu serverov vybranýchaplikácií, tzv. Disaster recovery. V podstateide o vzdialenú zálohu najdôležitejších úlohinformačných systémov, akými sú elektronickápošta, SAP a PIS.(ŽT)9

Z A U J A L O N Á SCELÝ TVOJ alebo TOTUS TUUS na SlovenskuNajväčšia medzinárodná konferencia vo vlaku zaznamenalaSLOVENSKÝ REKORDV minulých dňoch sme na železnici zaznamenali mimoriadnu udalosť.Našťastie, nie tragickú, naopak, potešiteľnú. V piatok 12.septembra sa na Slovensku po prvýkrát prezentoval Vlak Jána PavlaII. TOTUS TUUS - poľských štátnych železníc. Myšlienku sprevádzkovaniasúpravy, známej aj ako pápežský vlak, vyjadril ako darvďaky za pontifikát Svätého otca Jána Pavla II. animátor Katolickéhozdruženia poľských železničiarov, kňaz Rzyszard Marciniak.Stalo sa tak počas púte železničiarov do sanktuária Božieho milosrdenstvav Krakove - 3. septembra 2005. Ing. Marciniak je bývalýprednosta varšavskej hlavnej stanice.V Žiline prišli vypraviť vlak Jána Pavla II. – TOTUS TUUS na ceste do Košíc najvyšší predstaviteliaželezníc Slovenska a poľských štátnych železníc.Nepretržité napájanie elektrifikovaných tratí, v závislosti od napájaciehosystému, zabezpečujú trakčné napájacie stanice alebo meniarne.Blízko tratí s trakčným vedením však môžete zbadať aj ďalšie nenápadnéobjekty, tzv. spínacie stanice. Jednu z nich, v Senci, dodávateľskýmspôsobom zrekonštruovala Sekcia energetiky a elektrotechniky OR Trnava, k torá v n e j v y m e n i l a technologické z a r i a d e n i e z a t a k m e r10 miliónov korún.10S myšlienkou príchodu „pápežského vlaku“ na Slovenskoprišiel Ewaryst Waligórsky, bývalý poľskýminister dopravy, ktorý bol dlhé roky zástupcompoľských železníc na Slovensku a do dôchodkuodchádzal v roku 2008 z funkcie radcu pre dopravupoľského veľvyslanectva na Slovensku.Zvláštnosťou cesty tohto vlaku na slovenskej železničnejtrati bola najväčšia medzinárodná vlakovákonferencia na svete, ktorá sa uskutočnila počas jazdyvo vlaku pod číslom R 30253 medzi mestami Žilina– Košice na trati dlhej 242 km. Touto akciou sa zároveňdosiahol slovenský rekord, na konferencii sazúčastnilo 123 účastníkov. Keďže nie je známe, že bysa podobná medzinárodná konferencia vo vlaku stakou účasťou uskutočnila inde na svete, je predpoklad,že padol aj svetový rekord.Vladimír SALZER,foto: autorFrancúzske TGV aj Senec majú rovnaké vypínačePo 40 rokoch nepretržitej práce v odvetví EE siobaja zaslúžili zmenu. Kým starú techniku spínacejstanice nahradila nová, Miloslav Prochádzkaodchádza do zaslúženého dôchodku. Od kolegovmu patrí úprimné poďakovanie za serióznu asvedomitú prácu.Počas jazdy na trati medzi Žilinou a Košicami v dĺžke242 km sa vo vlaku R 30253 uskutočnila i najväčšiamedzinárodná konferencia vo vlaku. Účastnícky listso zaznamenaným slovenským rekordom rozdávalMgr. Pavel Kravec z RR ÚŽI Zvolen. Medzi 123 prítomnýmina konferencii bol aj riaditeľ Mostného obvoduKošice Ing. Tibor Matis (pri preberaní listu), a riaditeľOR Košice Ing. Ján Juriga.Spínacia stanica v Senci sa nachádza približne vstrede 50 kilometrového dvojkoľajného úseku sostriedavým jednofázovým napájacím systémom,medzi dvoma trakčnými napájacími stanicami – TNSBratislava Vinohrady a TNS Galanta. - V jej blízkostisú na troleji izolované neutrálne polia, ktorérozdeľujú trakčné vedenie nad každou traťovoukoľajou na 2 napájané úseky. Počas výlukykoľaje, keď musí byť niektorý úsek vypnutý, sielektrodispečer z riadiaceho strediska môžeostatné 3 úseky, práve cez vypínacie prvkyspínačky, vzájomne priečne alebo pozdĺžneprepájať, – vysvetľuje význam spínacej staniceMiloslav Prochádzka, zamestnanec SMS EE ET Trnava.Staré a veľké výkonové maloolejové vypínače,umiestnené vo vonkajšej rozvodni vedľa budovy,slúžili nepretržite 40 rokov. V každom sanachádzalo takmer 60 litrov izolačného transformátorovéhooleja a ovládali sa elektromechanickystlačeným vzduchom, vyrábaným v kompresorovni.Tie nové, vákuové, sa už zmestili do budovyspínačky. - Sú takmer bezúdržbové, majú podstatnevyššiu izolačnú pevnosť, nepotrebujúďalšie ovládacie prvky, ktoré sú bežné v inýchspínačkách. Pri údržbe spínacej stanice sa väčšinouskontroluje len dohľadový systém, či sanevyskytli nejaké nekorektné stavy. Tie saprenášajú aj k dispečerovi, ktorý priebežnesleduje napätia i odberové prúdy v jednotlivýchúsekoch. V prípade skratov vidí, ktorá ochranazareagovala a vďaka tomu môže okamžitekonať, - opisuje výhody novej technológie správcazariadenia. – Bola to rozumná investícia. Parametrevypínačov firmy AREVA sú už dávnooverené, veď sa pre ich spoľahlivosť a prevádzkovúbezpečnosť používajú aj pri napájanífrancúzskych rýchlovlakov TGV, - uzavrel MiloslavProchádzka našu návštevu v spínacej stanici Senec.M. Prochádzka po 40 rokoch svedomitej práce vodvetví elektrotechniky a energetiky odchádza dozaslúženého dôchodku.(balky)foto: autor

T V Á R Ž S RSúťaž je uzavretáa v nasledujúcich riadkoch vám prinášame zopárinformácií o jej ďalšom priebehu.Hlasovanie potrvá do 6. októbraZáujem o štvrtý ročník súťaže a počet prihlásenýchželezničiarok i železničiarov nás ajtento rok presvedčili o tom, že to malo zmysela naplnili sa očakávania tejto akcie. Cieľombolo pripraviť pre vás niečo zaujímavé. Zámersa podarilo naplniť predovšetkým preto, žesme oslovili nielen odvážne železničiarky,podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aleľahostajní nám nezostali ani muži, pre ktorýchbola možnosť súťažiť novinkou.Potešilo nás však predovšetkým to, že smeoslovili aj celé pracovné kolektívy, ktoré námposielali svoje tipy, ale i hlasy svojim favoritom.Sme radi, že 19 žien a 26 mužov v sebe našloodvahu a prihlásili sa. Aj to svedčí o ich jedinečnosti.Rovnako si vážime aj tých menejodvážnych, ktorých museli prihlásiť kolegoviači priatelia.Hlasovanie, ktoré sa uskutočňuje v redakcii,zasa svedčí o tom, ako si ich spolupracovnícivážia a podporujú ich. Hlasy môžete posielaťaj naďalej a možno práve tá „vaša“ alebo ten„váš“ ich bude mať najviac a stanú sa tak víťazkoua víťazom v čitateľskej súťaži.Aj pre vás máme pripravené zaujímavé ceny,ktoré dostanú traja vyžrebovaní.Posielajte hlasy a rozhodnite tak o svojichfavoritoch, alebo o darčeku pre seba!Ceny pre víťazovTitul Tvár ŽSR v ženskej a mužskej kategóriijednotlivo, o ktorej rozhodne porota počasfinálového víkendu v Strečne, získa od hlavnéhosponzora ČD travel víkendový pobyt predve osoby v niektorých z českých kúpeľov,podľa vlastného výberu.Desať žien a desať mužov, ktorých máte možnosťvidieť na nasledujúcich stránkach časopisu,získalo najviac hlasov od porotcov a taksa zúčastnia na finálovom víkende v Strečne,kde je pre nich pripravený zaujímavýprogram.Pre víťazov Čitateľskej súťaže máme tiež pripravenézaujímavé ceny, ale o tom až v ďalšomčísle.Čestné miesto na stránkach Ž semaforu čakánielen na víťazov súťaže, ale aj na ich pracovnékolektívy. Naši redaktori s radosťounavštívia pracovisko víťazov a všetkýmčitateľom priblížia nielen ich pôsobenie naželeznici, ale i pracovnú náplň, atmosférua celé pracovné kolektívy.Predstavujeme porotuO desiatich finalistkách a desiatich finalistochsúťaže rozhodla porota v tomto zložení:Čestný predseda poroty:Ing. Štefan HLINKA, generálny riaditeľ ŽSRČlenovia:Ing. Jozef ANTOŠ, námestník GR pre prevádzkuIng. Zuzana GÁLETOVÁ, riaditeľka Odboru510 GR ŽSRMgr. Martina PAVLIKOVÁ, hovorkyňa a riaditeľkaOdboru 140 GR ŽSRIng. Petra SIVÁČKOVÁ, riaditeľka Odboru 150GR ŽSRIng. Milan SOLÁRIK, riaditeľ OR TrnavaIng. Ján JURIGA, riaditeľ OR KošiceIng. Jarmila KORNIETOVÁ, prednostka Železničnejstanice Banská BystricaIng. Štefan HLINKA,generálny riaditeľ ŽSRIng. Jozef ANTOŠ,námestník GRpre prevádzkuIng. Zuzana GÁLETOVÁ,riaditeľkaOdboru 510 GR ŽSRMgr. Martina PAVLIKOVÁ,hovorkyňa a riaditeľkaOdboru 140 GR ŽSROdborná porota:Dušan ŠINKA, výpravca Zlaté Moravce, modelIvona OREŠKOVÁ, fotografkaAdolf ZIKA, fotografMgr. Petra SIVÁČKOVÁ,riaditeľkaOdboru 150 GR ŽSRIng. Milan SOLÁRIK,riaditeľ OR TrnavaIng. Ján JURIGA,riaditeľ OR KošiceIng. Jarmila KORNIETOVÁ,prednostka Železničnejstanice Banská BystricaPorota počas predlženého finálového víkendu,ktorý bude v dňoch 23. - 26. októbra v SIPStrečno, rozhodne o tom, ktorá žena a mužzískjú titul Tvár ŽSR 2008.Všetkým železničiarom ďakujeme za účasťv súťaži a aj naďalej vám držíme palce!Dušan ŠINKA,výpravca Zlaté Moravce, modelIvona OREŠKOVÁ,fotografkaAdolf ZIKA,fotograf11

FINALISTI SÚŤAŽE479Denisa JANEGOVÁMilada BEŇOVÁElena KLINKOVÁ131622Mgr. Anna TATRANSKÁErika DZURŇÁKOVÁAgneša STIFTEROVÁ27293035Slávka HAŠKOVÁBeata BOĎOVÁAnna JANKULÁROVÁIng. Lucia ĎUBEKOVÁ12

TVÁR ŽSR 2008135Ivan HUPKABc. Ivan WLACHOVSKÝIng. Martin ČECH141923Peter VARGAIng. Peter TABAČKODušan BOBKO26333941Radoslav BEDNARČIKRoman PISARIKMartin LIČÁKPatrik ANTAL13

Z H I S T Ó R I E Ž E L E Z N Í CZelená nie vždy znamenala VOĽNOŽelezničná návestná technikaJedným z charakteristických znakov železničnej dopravy je skutočnosť,že rušňovodič obvykle nemôže ovplyvniť smer jazdy vlaku a ani ho zastaviťna vzdialenosť vlastného rozhľadu. Pri rozhodovaní o riadenírýchlosti vlaku bol preto od začiatku odkázaný na informácie, ktoré muodovzdával „pozemný“, t. j. staničný a traťový personál.Dištančné návestidlo.Schoenbachovo elektrické dištančné návestidlov dobovej teórii ...Pre návestný styk medzi strážnikmi trate avlakovým personálom sa od začiatku uplatňovaliručné, plechové alebo prútené návestnéterče, v noci rôznofarebné svetlá. Je zaujímavé,že počas dňa spočiatku nebola rozhodujúcafarba terča, ale spôsob jeho použitia. Mal obvyklečervenobiele sfarbenie; pokojne držanýterč signalizoval návesť „Pomaly“, mávanie terčomnad hlavou vyjadrovalo návesť „Stoj“. V nociplatila červená farba ako návesť „Stoj“, zelenáako „Pomaly“ a biela ako „Voľno“.Nebezpečenstvo signalizovali výbuškyPre signalizáciu nebezpečenstva sa najneskôrod 60. rokov 19. storočia začali používať lennedávno zrušené výbušky. Spočiatku boli plnenéčiernym prachom, neskôr i traskavou ortuťoua roznecované troma perkusnými roznetkamiv podobe zvláštnych klobúčikov.Použitie vlečných výhybiek na prvých železniciachbolo nemysliteľné bez náležitého signalizovaniaich polohy. Spočiatku boli na výmenníkochumiestňované lampáše, otáčajúce sasúčasne so zmenou polohy výhybky a svietiacedo rôznych strán svetlami rôznych farieb. Odroku 1850 sa začalo používať osvetľované návestnévýhybkové teleso signalizujúce polohuvýhybky tvarom svetelného obrazca (tzv. Benderovoa neskôr i Weichmannovo výhybkovételeso). Blížiaci sa vjazd do stanice signalizovaliobvykle červené zástavky (rušňovodič tumusel zvýšiť opatrnosť, spomaliť a byť pripravenýpodľa potreby i zastaviť). Zástavky spočiatkuneboli v noci osvetľované (predpokladalosa, že osvetlenie stanice je dostatočnýmoznačením jej polohy), rastúca hustota vlakovejdopravy si však už začiatkom 50. rokov19. storočia vyžiadala postaviť pred staniceveľké stabilné lampáše s červeným svetlom.Drôtovody zamŕzali...Z týchto návestidiel sa v prvej polovici 60. rokov19. storočia vyvinuli prvé diaľkovo obsluhovanénávestidlá. Išlo o kruhové terče, otočné obvykleokolo zvislej osi. Obsluhovali sa jednodrôtovýmdrôtovodom zo stanice a dovoľovali, resp.zakazovali vjazd vlaku do stanice. V noci signalizovalitieto tzv. dištančné návestidlá dovolenývjazd svetlom zelenej farby („Pomaly“), zakázanývjazd červeným svetlom. Boli umiestnenécca 500 - 600 metrov pred stanicou, aby aj zanedostatočnej viditeľnosti v prípade potrebyvlak dokázal zastaviť ešte pred prvými výhybkamistanice.V súvislosti s postupným predlžovaním stanícspôsobovala údržba drôtovodných trás prvýchdištančných návestidiel čoraz väčšie problémy.Komplikácie nastávali najmä na križovatkáchtýchto trás s cestnými komunikáciami, kdedrôtovody často zamŕzali. To viedlo ku skúmaniumožností ovládať dištančné návestidlá inýmspôsobom. Schodnú cestu ponúklo využitieelektricky vybavovaného hodinového hnaciehostroja, osvedčeného vo vtedajších zvonkovýchnávestidlách. Možno predpokladať, že prvéelektricky riadené návestidlá sa použili navýznamných tratiach Uhorska niekedy koncom60. rokov 19. storočia. Ďalšiemu rozširovaniuzabránil v roku 1870 zákaz ich prevádzky, motivovanýobavou z ich nekontrolovateľnéhosprávania sa počas búrky.Vyzváňajúci elektrický zvončekZákaz bol napokon odvolaný až o tri roky nazáklade protestov železničných spoločností,elektrické dištančné návestidlá však boli dané... a v železničnej expozícii bratislavskéhoMúzea dopravy.Návestná lávka s trojramennými mechanickými návestidlami bola inštalovaná v Bratislavev roku 1893.14

Z H I S T Ó R I E Ž E L E Z N Í CTrojramenné návestidlo v polohe „voľno dodruhej odbočky“ podľa návestného predpisu zroku 1946.pod dozor generálnej inšpekcie, pričom bolastanovená podmienka signalizovať ich postaveniado polohy „Stoj“ nepretržitým zvonenímv dopravnej kancelárii. Zvonenie zabezpečovaloWagnerovo kladivko alebo pomaly vyzváňajúcielektrický zvonček systému Schefczik.Elektrické vyzváňacie zariadenie umožnilo vytvoriťurčitý druh predzvesti pred dištančnýminávestidlami, nachádzajúcimi sa v polohe „Stoj“.Vyzváňajúci zvonček, zapojený do stanovišťastrážnika pred návestidlom, prikazoval strážnikovidávať v takom prípade vlaku ručnú návesť„Pomaly“. Neustále zvonenie určite muselo ísťvýpravcom poslednej štvrtiny 19. storočia poriadnena nervy.Prvé ramenové, vchodové a odchodovénávestidláPostupný nástup zabezpečovacej techniky od80. rokov 19. storočia umožnil zriaďovať závislosťmedzi polohou návestidla a výhybiek priľahléhostaničného zhlavia, resp. obvodu výhybiek.Vtedy sa tiež objavili prvé ramenové vchodovéa odchodové návestidlá, podobné dnešnýmmechanickým návestidlám. Jedným, dvomaalebo i troma šikmo vztýčenými ramenaminávestili staničnú koľaj, na ktorú vlak vchádza,alebo trať, na ktorú vlak odchádza. Prvé vchodovénávestidlá boli stavané na mieste vyhradenompre doterajšie dištančné návestidlá, t. j.cca 500 - 600 metrov pred prvými výhybkami.Pretože značná vzdialenosť medzi návestidloma vchodovými výmenami umožňovala pripredčasnom prestavení vchodového návestidlado polohy „Stoj“ odblokovať výhybky vo vlakovejceste a prestavovať ich ešte pred alebo podidúcim vlakom, od roku 1887 (kedy bola zavedenátzv. smerová návestná sústava) bolivchodové návestidlá umiestňované vo vzdialenostiiba 50 - 100 metrov pred krajnými výhybkami.Nemožnosť zaručiť zastavenie vlakupred takto postavenými návestidlami si vyžiadalavýstavbu prvých predzvestí - na tento účelboli často používané dovtedy obvyklé dištančnénávestidlá, od ktorých zdedili svoju formuvlastne ešte i dnes používané mechanicképredzvesti. Jednoramenné návestidlá, odvodenésvojou konštrukciou od vchodových návestidiel,sa po zavedení traťového zabezpečovaciehozariadenia sústavy priestorovéhooddielu objavili aj vo funkcii oddielových návestidielna šírej trati. Potreba účelne riadiťposun vo veľkých vlakotvorných staniciach sivyžiadala inštalovať od 80. rokov 19. storočiaprvé zriaďovacie návestidlá. Spolu s ich zavedenímsa objavila na železniciach modrá návestnáfarba s významom „Posun zakázaný“.Najprv biela – neskôr zelenáStav, zavedený v návestnej technike v poslednýchdvoch desaťročiach 19. storočia, zotrvalDvojramenné návestidlo.Najstaršia forma ramenového návestidlaz roku 1896.Svetelné návestidlo ESP.Najstaršia podoba svetelného návestidla ČSD pochádza z polovice 30. rokov 20. storočia.Výhybka vo svojom prirodzenom prostredív areáli MDC Bratislava východ.na našich železničných tratiach prakticky až dopolovice 20. storočia. Určitým oživením bola vroku 1943 snáď iba zmena významu návestnýchfarieb - zelená farba, resp. svetlo bolo odvtedypoužívané pre pojem „Voľno“, pre návesteniepojmu „Výstraha“ bola zavedená žltá farba.Biela farba (dovtedy vyjadrujúca pojem „Voľno“)sa naďalej (a až do dnešných čias) používala ibapre návesť „Posun dovolený“. Krátko po druhejsvetovej vojne sa u nás v súvislosti s montážounových elektrodynamických a reléových staničnýchzabezpečovacích zariadení objavili prvédnes tak rozšírené svetelné návestidlá.Ing. Jiří KUBÁČEK, CSc.15

Ľ U D I Aarný rušeň dýcha ako človek„pôsobili sme na okolie ako mimozemšťania“posolstvo. MDC sa snaží ukázať verejnostipríjemnejšiu tvár železnice.V s ú v i s l o s t i s a r e á l o m m ú z e a s at a k m e r k a ž d é m u v m y s l i v y b a v i azrazy historických železničných vozidielna Rendezi. V júni to bol už 10.ročník. Bude MDC i naďalej pokračovaťv takejto jedinečnej akcii?Pred 10 rokmi boli priestory bývaléhodepa úplne zanedbané, budovy schátrané.Tento komplex bol však pamiatkovochránený, železnica nakoniec predb ú raním u p re d n o s t n i l a revitalizáciuareálu, aby sa tu mohlo oslavovať 150.výročie železníc. Nám však bolo jasné,že keď tento areál nebude mať nejakézmysluplné periodické využitie, ktorýmsa dostane do pozornosti verejnosti,tak financie na ďalšie obnovy nezískame . A t a k v z n i k l i z r a z y v o z i d i e l n aR e n d e z i . D n e s u ž k a ž d ý v i e , k d e s ak a ž d o r o č n e k o n a j ú v ý s t a v y r u š ň o v.Ok rem toho sme sprístupnili aj stáleexpozície múzea, takže v sezóne semmôžu návštevníci kedykoľvek prísť. Aleuž pracujeme aj na projekte Národnéhoželezničného parku, ktor ý by mal byťfinalizovaný k 175. výročiu železníc naSlovensku.Momentálne oslavujeme 160 rokovexistencie železníc na Slovensku. Zaten čas prešli náročným vývojom,bohatým na historické artefakty. Akoich MDC získava?Na jednej strane súhlasí s názormi železničiarov, aby sa prevádzkovalizariadenia a vozidlá adekvátne 21. storočiu. Zároveň sa však poteší, keďsa v prevádzke nájde historický artefakt, súci do zbierok Múzejno-dokumentačnéhocentra v Bratislave (MDC). Pri príležitosti osláv Dňa železničiarovprebiehajúcich v slávnostnej atmosfére 160. výročia železnícna Slovensku sme oslovili vedúceho tohto pracoviska.Ing. Jiří KUBÁČEK, CSc. je totiž fundovaným odborníkom na históriuslovenskej železničnej dopravy a taktiež aj autorom kníh a zaujímavýchpublikácií so železničnou tematikou.Ako vedúci MDC máte znalosti o niekoľkýchtohtoročných železničnýchv ýročiach. Ktoré z nich považujeteza najvýznamnejšie?Určite je to 25 rokov založenia MDC,pretože som stál pri jeho zrode, a zároveňma teší, že sa toto pracoviskodožilo dnešných dní. V niektorých rokochsme na jeho roz voj nemali taképriaznivé podmienky, aké máme teraz,o b č a s s m e d o k o n c a b o j ovali o j e h oexistenciu. Dnes už viacerí pochopilizmysel nášho snaženia, že takéto pracoviskobuduje najmä imidž železnice16a nie je tu iba preto, že si to vyžadujes p o l o č n o s ť . M D C j e v l a s t n e n á s t r o jfirmy na komunikáciu s verejnosťou. Vsúčasnosti má síce verejnosť negatívnypohľad na železnicu, no pod vplyvomvystavených dokumentov a techniky siz á r o v e ň u v e d o m í , ž e t e n t o p o d n i k ,napriek niekoľk ým zmenám režimov,prežil už 160 rokov.Okrem toho, parný rušeň je symbolomželeznice a keď je živý, priťahuje pohľadyľudí ako pojazdný bilboard. Záležíuž len na našej šikovnosti, ako todokážeme využiť a podať ľudom určitéV hektickom čase, ešte pred vznikompodnikového múzea v roku 1983, keďuž boli parné rušne na odchode a bolopotrebné r ýchlo konať, sa zbierkovée x p o n á t y z í s k avali z a d r a m a t i c k ýchokolností, mnohé sa aj takmer ukradli.Vypomáhala aj Slovenská vysoká školatechnick á v Bratislave, ktorá na sebap r e v z a l a 1 0 r u š ň o v. Z á k l a d z b i e r k ymúzea sa zhromažďoval živelne, vyrade n é s t r o j e p o s t á v a l i o d Ž i l i n y p oBratislavu. Keďže MDC bolo vnímanéako prierezové pracovisko jednotnejželeznice, zbierkové predmety sa don a š i c h z b i e rok n e s k ô r p reberali i b aprevodkou, nemenila sa ich majetkovápodstata. Najstaršie exponáty, ktoré sanám podarilo zachovať, sú prvé širokopätnékoľajnice z roku 1850, montované v U h o r s k e j c e n t r á l n e j ž e l e z n i c i ,ktoré možno doteraz ležia na troskáchuhoľnej sk ládk y v Štúrove. Najstaršínákladný vozeň viedenského výrobcup o c h á d z a z r o k u 1 8 6 9 , p a r ný r u š e ň310.433 z roku 1896. Staršia je len košickákultúrna pamiatka, úzkorozchodnáK atk a z roku 1884. Neskôr, ako saž e l e z n i c e rozdelili n a 3 s a m o s t a t n é

Ľ U D I Aa zároveň je to pojazdný bilboardfirmy, skomplikovali sa nám možnostisystematickej zbierkotvorby, ktorá námvyplýva zo zákona. Dnes ich musímeod dopravcov kupovať, občas aj za cenu,ktorá prevyšuje ich šrotovú hodnotu.A to v čase, keď sa vozový park vo veľkomobmieňa a vyraďujú sa celé sérievozidiel. Pričom laická verejnosť nerozlišuje,komu patrí MDC, exponáty propagujúcelú železnicu.V tomto roku oslavujú okrúhlu stovkui Tatranské elektrické železnice.Vzhľadom k špecifickej doprave voVys o k ýc h Ta t rá c h , n e p l á n u j e M D Co p rav i ť a p revádzkovať h i s t o r i c kéelektričky, prípadne zriadiť v Popradenové expozície zamerané na históriuTEŽ?Nemôžeme si dovoliť zriaďovať novépobočky. Pri rekonštrukciách exponátovs m e h ľ a d a l i r i e š e n i a s čo n a j n i ž š í m in á k l a d m i . Po k i a ľ s m e b o l i j e d n o t n áfirma, museli sme využívať iba dielenskék apacity v rušňov ých depách. Ajtak však boli práce závislé na prítomnostinadšencov – železničiarov, tí všakv ä č š i n o u b r a l i d o p a r á d y l e n p a r n érušne, o vozne nebol veľký záujem. Tienám po rozdelení železníc reštaurujúexterné firmy. Dnes sú prevádzkyschopnéhistorické vozidlá odovzdané ôsmimobčianskym združeniam formou dlhodobéhoprenájmu. Externé náklady naich údržbu a spotrebované palivo imv yk r ý vajú tržby z prevádzk y, z v yšokznačného deficitu medzi nákladmi naúdržbu a tržbami kompenzujú svojoudobrovoľnou nehonorovanou prácou.MDC ako reprezentant dopravcu dohliada,aby vozidlá boli v náležitomtechnickom stave.Dôvod na oslavu máte aj vy osobne.Za 50 rokov života ste určite zažiliniekoľko prelomových a významnýchokamihov, spojených so železnicou.Prezradíte nám ich?Hovorí sa, že trojročné dieťa si tohoveľa nepamätá, ale rôzne podnety hoformujú. Keďže dedko bol dopravnýkontrolór v Přerove, tak už v tom vekusom sa neustále prevážal medzi Bratislavoua Přerovom. Bral ma na železničnýmost a z kočíka som sledoval, čosa deje okolo, kde čosi dymilo. Malo tosvoju atmosféru, parný rušeň dýcha akočlovek, má v sebe viac prvkov približujúcichsa k živému organizmu než terajšiebzučiace moderné šk atule. Namňa to zapôsobilo a tak som na ZDŠ–kes partiou potajomky chodil fotografovaťbratislavský uzol. Dnes v archíve fotografiínájdem objekty, ktoré už dávnoneexistujú. V roku 1972 vznikol krúžokv niekdajšom Ústrednom dome pionierovK . G ottwalda, v ktorom sme ako14-roční chalani pod vedením vplyvnýchľudí začali iniciovať aktivity na záchranurušňov. Keď sme v roku 1979 ťahaliprvý parný rušeň zo šrotoviska do žele z i a r n í v Po d b r e z o v e j , a b y h o t a mopravili, pôsobili sme na okolie akom i m ozemšťania. Pre n i c h b o l o n a š emládežnícke úsilie nepochopiteľné, veďv tej dobe sa ostro plánovali odvodyšrotu, končila parná trakcia a desiatkyrušňov odchádzali na rozložiská. Bolisme pioniermi nového pohľadu na veci,k t o r é n i e s ú l e n h r o m a d o u s t a r é h oželeza, ktoré je potrebné zlikvidovať,a l e s t á l e m a j ú a j d o k u m e n t a č n ú , a jestetickú hodnotu. Rok 1983 bol veľmivýznamný, zriadilo sa podnikové múzeumželezníc. Dovtedy sa o zachováva n i e k u l t ú r n e h o d e d i č s t v a s t a r a l ištátom zriadené múzeá, ktoré pre obmedzenérozpočty a priestory nedokázalivytvoriť adekvátnu zbierku železničnýchartefaktov. Keďže železnica topo svojej línii zvládala podstatne elegantnejšie,vznik MDC, vtedy ešte Pamätníkželezničnej dopravy na Slovensku,dostal zelenú. Môžem povedať, ženebyť socializmu, tak táto inštitúcia byuž v súčasnom zriadení nevznikla. Not ým, že stroje mali vtedy 75 rokov adnes po 25 rokoch majú 100, sme asiprekonali inkubačnú dobu, počas ktorejsa na ne verejnosť prestala pozerať akona hromadu starého železa, ale vnímaich ako kus histórie. Za ten čas sme zrušňového cintorína na Východnomv y b u d o v a l i p rezentačné p r i e s t o r y svystavenými exponátmi, oddelené oddepozitu s mašinami, ktoré na opravuešte len čakajú.Ďakujem za rozhovor.Ing. Martin BALKOVSKÝFoto: autor17

S T A L O S ARušňovodič prehral boj o životČierne minúty na železniciŽelezničná stanica Nové Zámky sa nachádza na „križovatke“ dvojkoľajnejtrate Štúrovo - Bratislava a jednokoľajnej trate Komárno - NovéZámky - Šurany. V stanici je reléové zabezpečovacie zariadenie, doplnenédvomi pomocnými stavadlami, z ktorých signalisti pri posune obsluhujústaničné zabezpečovacie zariadenie.V nočnej zmene z 19 na 20. augusta 1998 prebiehala práca v stanici NovéZámky bez mimoriadnosti. Pokojnú atmosféru v stanici však nadránomzmenila nehodová udalosť, ktorá pre niektorých železničiarov ostane vpamäti ako nepríjemná spomienka a pre niektorých aj trauma s následkami...Tesne pred piatou hodinou vedúci posunudruhej zálohy dostal príkaz na vykonanieposunu, ktorý pozostával z vytiahnutiaskupiny 15 vozňov z koľaje č. 401a následnému prestaveniu 12 vozňov navoľnú koľaj č. 507, reláciu Levice, a zvyšnýchtroch vozňov na koľaj č. 504, reláciuN i t ra . Te n to p ra covný p o s t u p d o h o d o lvedúci posunu aj so signalistom pomocnéhostavadla č. 2. Po vytiahnutí uvedenýchvozňov do výťažnej koľaje zaz vonilsignalistovi na stavadle 2 služobný telefón.Počas hovoru signalista zaregistroval,že posunujúci diel je už vo v ýťažnejkoľaji. Na ovládacom pulte otočil radičp o s u n u j ú c e h o d i e l u . S k ô r, n e ž s t i h o lv y ko n a ť a ké ko ľ v e k o p a t r e n i a , d o š l o o5,05 hodine k nárazu posunujúceho dieludo rušňa 751 125-6, ktorý bol odstavenýasi 3- 5 metrov od cestového návestidlana 503. koľaji. A ž po tomto nárazesignalista zistil, že v ýmeny č. 503/504,ktoré majú spoločný radič, neprestavilpre zamýšľanú posunovú cestu. Výmenač. 503 tak ostala postavená na koľaj č.5 0 3 , k t o r á v t o m č a s e b o l a o b s a d e n áhnacím dráhovým vozidlom 751 125-6.Čelo tlačeného posunujúceho dielu tvorilplošinov ý ochranný vozeň 82 56 9614 6 4 9 - 7 . Po n á ra z e d o š l o k o d t r h n u t i uprvého podvozka tohto vozňa a k vniknutiujeho plošiny pod uhlom 40 o d okabíny rušňovo diča, medzi prístrojovúdosku a okno rušňa. Čelo vozňa sa nachádzaloaž za stanovišťom rušňovodiča.V ňom bol zakliesnený rušňovodič, ktoréhonebolo možné ihneď vyslobodiť. Pop r í c h o d e z á c h r a n n ý c h z l o ž i e k s a t a kzačal súboj s časom o záchranu ľudskéhoživota. Po niekoľkých hodinách sa podarilorušňovodiča vyslobodiť a odviezť donemocnice, no napriek enormnej snaheo jeho záchranu, rušňovodič v popoludňa j š í c h h o d i n á c h s v o j i m z r a n e n i a mpodľahol.výmen 27/28 do opačnej polohy a stani č n ý m r o z h l a s o m o z n á m i l v e d ú cemudruhej zálohy „na 507 môže“. A j napriekt o m u , ž e s a n e p r e s v e d č i l o s p r á v n o mpostavení ostatných výhybiek v posunovejceste ( P o z n á m ka : p o r u š e n i e D 2čl.72, 73 a D101/T101 čl. 386). I p otomto oznámení ďalej pokračoval v telefonickomrozhovore.Ve d ú c i p o s u n u n a oznámenie „ n a 5 0 7môže“ dal ručnú návesť „Priblížiť“ a toa j n a p r i e k t o m u , ž e v č e l e t l a č e n é h op o s u n u j ú c e h o d i e l u n e m a l ž i a d n e h ozamestnanca, ktorý by kontroloval posunovúcestu (Poznámka: porušenie D218čl. 196). Túto návesť prevzal posunovačna 14. vozni od čela posunujúceho dielua od neho rušňovodič, ktor ý začal tlačiťp o s u n u j ú c i d i e l n a 5 0 7 . k o ľ a j . P o č a spohybu posunujúceho dielu r ýchlosťou18 k m/h išiel spočiatku vedúci p osunup red p o s u nujúcim d i e l o m . Keď s a če l op o s u n u j ú c e h o d i e l u n a c h á d z a l o p r e dv ýhybkou č. 503, vedúci posunu bol už vúrovni 3- 4 vozňa od čela posunujúcehodielu. V tom zbadal, že sa vozne pohybu j ú k 5 0 3 . ko ľ a j i a n i e n a d o h o d nutú507. Začal dávať návesť „STOJ zastavtevšetkými prostriedkami“. Túto návesť všakzaregistroval a prevzal iba rušňovo dičNásledky: Pr i u vedenej N U d o š l o kťažkej ujme na zdraví a následnémuusmrteniu rušňovodiča, k vykoľajeniua poškodeniu jedného vozňa (navrhnutý n a z r u š e n i e ) a p o š k o d e n i u H D V.Materiálna škoda bola vyčíslená na 4373 387.- Sk.Príčina: Signalista porušil predpisovéustanovenia D2 čl. 72, 73 a D101/T101čl. 386 a vedúci posunu pri vykonávanía zabezpečovaní uvedeného posunuD2 čl. 196.Na záver: Predmetná nehodová udalosťmala aj súdnu dohru na Okresnom súdev Nových Zámkoch. Okresný súd uznaloboch zamestnancov vinných z porušeniaslužobných predpisov a v zmysleTrestného zákona vyniesol rozsudok.Ok resný prokurátor bol s vynesenýmrozsudkom nespokojný (trest sa mu zdalnízky) a odvolal sa na Krajský súd. Rozhodnutiek rajského súdu nám nie jeznáme.Spracované z materiálov Odboru bezpečnostia inšpekcie GR ŽSR.Ing. Ján NASTIŠINFoto: archív odboru

Alexander Marczell bol verný železnici nepretržite47 rokov. Právom mu patrí titul „Služobne najstaršítraťovák“ na Slovensku.Všetko má svoj začiatok i koniec.Všetko raz začína a raz skončí. Týkasa to aj nášho zamestnania. Najlepšieto vedia posúdiť tí, ktorí odišlido zaslúženého dôchodku. Tí, ktorí o s o b n e p o z n a j ú A l e x a n d r aMarczella, donedávna vedúcehoprevádzky SMÚ ŽTS TO Bratislava,nechceli veriť jeho slovám – končím,odchádzam do dôchodku.Chlap v najlepšom veku, s vitalitou a srdcom mladíka,a dôchodca? Čas je však neúprosný, i keď si tomnohí neuvedomujeme. - Veru, je to tak, - začínarozhovor Alexander Marczell,- nechce sa mi veriť,že mám za sebou odrobených štyridsaťsedemrokov nepretržite v jednej firme.Prvé kroky mladého Šaňa po skončení základnejškoly smerovali na bývalú traťovú dištanciu Bratislavajuh. Odborné vzdelanie nadobudol v tamojšomučilišti, z ktorého prešiel priamo na pracovisko. – Bolsom tu „doma“ v podstate od začiatku. Prax smemali na traťovej dištancii, preto som vedel, dočoho idem. Traťovácka robota mi nebola cudzia,mal som dokonca dobrý pocit, že po skončeníškoly tam nastúpim - na pracovisko, ktoré dôvernepoznám.V roku 1973 nastúpil Alexander Marczell po absolvovaníkurzu hlavných majstrov v Gelnici ako hlavnýmajster na traťmajstrovskom okrsku Bratislava východné.Po zlúčení troch traťmajstrovských okrskovsa stal vedúcim traťového obvodu. – Odvtedyuplynulo už tridsaťpäť rokov. Za tie roky sa veľazmenilo. Počas môjho pôsobenia v tomto dopravnomuzle vybudovali automatizovanéĽ U D I AČervenú mu dal jedinevekový limitspádovisko GAC /ARS s 51 koľajovými brzdami,váhomerom a 436 výhybkovými jednotkami,ktoré v čase uvedenia do prevádzky v roku 1980patrilo k najmodernejším v Európe. Pre nástraťovákov to znamenalo najvyššiu úroveňstarostlivosť i a údržby. A teraz sa musím pochváliť,za celé tie roky nevznikla z našej viny anijedna nehodová udalosť a nedošlo ani k jednémusmrteľnému, či ťažkému pracovnému úrazu.Alexander Marczell v tom však nevidí nič zvláštne.Stačí mať len maximálne zodpovedný prístup kpracovným povinnostiam. Veľa sa naučil od bývalýchkolegov, napríklad od vtedajšieho náčelníka traťovejdištancie Juh pána Konečného, ktorý ho prijímal dozamestnania, či od kolegov Chladného, Ing. Forgáča,Ing. Vonkomera, Ing. Margiťáka, Ing. Lukáča, Ing.Bošanského, či Ing. Zaťka. – Veľmi si ich vážim, maliveľký vplyv na môj odborný rast, ktorý som sasnažil dokonale využiť a odovzdať ďalej nasvojom pracovisku.S akými spomienkami a pocitmi odchádza AlexanderMarczell na zaslúžený odpočinok? - Musímpopravde povedať, že som bol veľmi prísny.Niekedy ma to až hnevalo, keď k nám posielaliľudí so slovami: No počkaj, Šaňo ťa naučí... Kumne sa chodilo akoby „za trest“ alebo na prevýchovu...Pritom som nechcel nič iné len zodpovednýprístup k povinnostiam. Nie kolektív samusel prispôsobiť jednotlivcovi, ale jednotliveckolektívu. A kto už neobstál ani u mňa, ten naželeznici skončil. Za tie roky ostali dobré, ale i zléspomienky. Na tie druhé je najlepšie zabudnúť. Akotvrdí, napríklad na časy, keď sa do popredia tlačiliľudia síce s titulmi, ale ktorí toho po pracovnej stránkeveľa nevedeli. Viac na seba upozorňovali bojomo funkcie, ako prácou. – Bolo to škoda pre traťovéhospodárstvo, odbornú úroveň nikto nesledoval.Šaňo, ďakujeme!Pracovné výkony a dosahované výsledky nášhokolegu však neušli pozornosti jeho nadriadených.Za dlhodobo a kvalitne dosahovanú prácu zaslúženedostal rezortné vyznamenania Najlepší pracovníkdopravy a Pocta ministra dopravy.Rozhodcovský dres vyzliekolv 48. a železničiarsku uniformu v 62. rokochA. Marczell (stojí tretí zľava) s ostatnými futbalistami – železničiarmi, ktorí reprezentovali železnicuna medzinárodnej úrovni v rámci USIC.Kto sa zaujíma o šport, konkrétne o futbal, vie, žeAlexander Marczell trinásť rokov rozhodoval našunajvyššiu futbalovú ligu. Rozhodcovský dres vyzliekolvo svojich 48. rokoch, no nie preto, žeby nevládal.„Červenú“ mu dal maximálny vekový limit prípustnýpre rozhodovanie ligových zápasov. Píšťalku a kartyvšak neodložil do kúta ani potom. Ako hráč,funkcionár a rozhodca reprezentoval železnicu namedzinárodnej úrovni v rámci USIC.- Roky nezastavíš, - dodal na záver nášho stretnutiaAlexander Marczell. - Za všetko, čo som v dopravea konkrétne na železnici dosiahol, vďačím svojimkolegom, s ktorými som pracoval. Bez nich bysom sám nedokázal nič. Želám všetkým železničiarom,aby sa im v práci darilo.Vladimír SALZER,foto: autor19

Z A U J A L O N Á SJozef Kroner sa narodil v železničnom domčekuTak tento nenápadný výhybkársky dom v staniciStaškov je súčasťou našej kultúrnej histórie.A skutočne ide o majetok ŽSR, ktorý vminulosti slúžil ako dom pre výhybkára.Isté časové obdobie ho mal v prenájmezamestnanec ŽSR. Po ukončení zmluvyRODNÝ DOM SLOVENSKÉHO HERCA PREDÁMEV slovenských médiách odznela kritika na schátraný rodný dom slávnehoherca Jozefa Kronera. Budova v kysuckom Staškove je devastovanábezdomovcami a hlavnú vinu za tento stav kladie verejnosť a najmäPo kom to dieťa je?Timotej Šulík vlaky sleduje, pozná a kreslí ...Vlaky, rušne, koľajnice, všetko v sýtych farbách, teda asi tak ako môžepäťročné dieťa vnímať pestrú zmes variácií toho, čo ponúkajú naše pracoviskáv teréne. Malý Timotej Šulík vzbudil pozornosť riaditeľky Materskejškoly v Sabinove Gabriely Križanovej, ktorá nás na svojho talentovanéhožiačika upozornila listom aj s priloženými kresbami.kultúrna obec Železniciam SR.začala výmena korešpondencie medziobcou Staškov, ktorá chcela tu zariadiťpamätnú izbu tohto národného umelcaa Strediskom hospodárenia s majetkomŽSR. Najskôr nebola prijateľná cena zaprenájom a neskôr ani symbolická korunaneriešila situáciu, keďže obec sa rozhodlaúplne odstúpiť od svojho zámeru z titulunedostatku finančných prostriedkov. Akovšak vysvetlil riaditeľ SHM Bratislava Ing.Stanislav Hrašna, vzhľadom k tomu, že ideo regionálnu trať, odpredaj je riešenýkomplexne s celým areálom stanice Staškov.S tým súvisí aj vypracovanie geometrickýchplánov, nakoľko sa odpredávajúlen ucelené parcely.Viaceré stanoviská odborných útvarov kuprenájmu boli kladné. Opäť sa objaviliďalší záujemcovia o tento objekt. Pripravujesa zápis do Správy katastra v Čadci.Po splnení všetkých podmienok budenehnuteľnosť ponúknutá železnicami naodpredaj formou verejnej obchodnejsúťaže. A my len môžeme dúfať, že budovastaničky sa dostane do správnych rúka rodný dom Jozefa Kronera bude lákať knávšteve.(pal)foto: balkyTo, že chlapček rád kreslí a maľuje všetko,čo sa pohybuje po koľajniciach, by aninebolo až také neobvyklé, lenže Timotejoznačuje vozidlá číslami, dokresľuje detaily.Riaditeľka usúdila, že dieťa čerpáznalosti od otecka, ktorý pôsobí v rámciželezníc a to nás nasmerovalo k VladimíroviŠulíkovi. – Som zamestnancom ZSSKa môj vzťah k modrej armáde je veľmipevne zakorenený. Teraz ste ma našli vSIP Strečno, kde sa práve pripravujemna dráhu rušňovodiča z predošlej profesievlakvedúceho. Štrnásť rokov sommyslel na tento cieľ a možno tak trochusa z mojej vízie čosi prenieslo aj natroch synov. Všetci zatiaľ kreslia a maľujúvlaky, rušne a všetko, čo súvisí spohybom po železniciach. Dvaja staršíškoláci si zachovajú v očiach to, čo vidiapri našich vlakových výletoch. Neraz sikresby aj vystrihujú a lepia. Vlastnesom prišiel na to, že my si viac všímamepohyb vozňov po trati a v staniciach,ako okolitú prírodu. A to sa asi odraziloaj na Timotejovi, ktorý pozná označeniea typy vozňov i rušňov, - s prekvapením,ale i hrdosťou hovorí VladimírŠulík, keď sme ho upozornili na poštovúzásielku zo sabinovskej škôlky. A abydieťa svoj talent rozvíjalo aj naďalej, učiteľkysa snažia usadiť Timoteja s farbičkamitak, aby dovidel až na trať. On potomcez okno „informuje“ svojich rovesníkov,že sa práve blíži mašina určitého typu.Nuž, aj takéto podoby má spolupatričnosťk otcovmu remeslu, možno je to aj o talentedokonalého pozorovateľa. Ale taktrochu je to aj o nádeji, že práve takýtomalý fanúšik železníc, v nej raz nájdesvoje miesto.(pal)20

Ľ U D I APohotová reakcia prednostuzachránila Aničke životMladá študentka sa narodila po druhýkrát...Medzi desiatkami vyznamenaných na tohtoročných celoslovenskýchoslavách Dňa železničiarov patrilo výnimočné miesto i trojici zamestnancovŽelezníc SR, ktorí z rúk ministra prevzali rezortné ocenenieUznanie ministra dopravy za zaslúžilý čin. O Andrejovi Patkaňovi a jehosynovi Andrejovi, ktorí zachránili mladého muža pred utopením, keďspadol do rieky s osobným autom, sme už písali. Dnes vám predstavímetretieho oceneného, prednostu Železničnej stanice Margecany, Ing.Cypriána Rychnavského. Nebyť jeho pohotového zásahu, v čiernej kronikeby pribudol ďalší tragický zápis.- Bolo to 4. júna v skor ých rannýchhodinách, - spomína na osudný deňprednosta. – Tak ako každý deň, šiel sompeši z obce Kluknava, kde bývam, nazastávku Richnava. I keď nie je ďaleko,dobre mi padlo, keď mi sused, ktorýviezol autom dcéru Aničku na zastávku,ponúkol odvoz. To som ešte netušil, žes mladou slečnou sa v to ráno stretnemešte raz, ale v úplne inej situácii. Stálsom už na zastávke, kým ona si šlakúpiť lístok na osobný vlak do Košíc.Čakal ju náročný deň, pred sebou malaťažkú skúšku na vysokej škole. Tak akovždy som pozoroval dianie na zastávke,ale i dopravnú situáciu. Zrazu vidím,že Anička vyšla z čakárne a pokračovalav tesnej blízkosti vyvýšeného nástupišťapri druhej traťovej koľaji. Stál somod nej vzdialený asi 15 metrov obrátenýtvárou na hlavné traťové koľaje, keďsa po koľaji, vedľa ktorej prechádzala,blížil vlak. Mladá dievčina, hlboko zamyslená,však na to absolútne nereagovala,dokonca začala prechádzať cezkoľajisko.To, čo potom nasledovalo, bolo ako zakčného filmu. Prednosta Ing. CypriánRychnavský začal na ňu volať, kričať azároveň k nej utekal. Tesne pred prejazdomvlaku IC 402 ju stiahol z koľajiska k zábradliuna vonkajšej strane nástupišťa.Vodič vlaku, ktorý vyšiel z neprehľadnéhooblúka, spozoroval nebezpečenstvo ahúkaním stačil dať návesť POZOR. Keby vtej chvíli nebol prednosta zasiahol, určiteby došlo k tragédii. – Dievča ako neprítomnélen pozeralo, čo sa to deje, absolútnesi neuvedomovalo, ako to mohlodopadnúť. Až za niekoľko okamihov shrôzou konštatovalo, že na skúšku,ktorej sa tak bála, už vôbec nemuseladôjsť. A nielen na skúšku. To ráno mohlobyť jej posledným v mladom živote, -dodáva prednosta Ing. Rychnavský.Anička však predsa na skúšku šla. V tendeň sa obaja hlavní aktéri tohto príbehustretli ešte raz. Tentoraz to však bolaZ á c h r a n c a ľ u d s k é h o ž i v o t a , p r e d n o s t aŽelezničnej stanice v Margecanoch, Ing. CypriánRychnavský.úplne iná Anička. Usmiata, rozradostená.A hneď sa svojmu záchrancovi aj pochválila,skúšku urobila na áčko. No oveľa viacsi cenila, že žije, že sa vlastne 4. júna 2008narodila po druhýkrát.Vladimír SALZER,foto : autor- Je pre mňa česť odfotiť sa s hrdinami, ako ste vy,- povedala Martina Schindlerová na celoslovenských oslavách Dňa železničiarov našim kolegom.Zľava: Ing. Cyprián Rychnavský, Andrej Patkaň starší, Martina Schindlerová a Andrej Patkaň mladší.21

A J T O T O S M E M YFrancúzsky petangMinifutbal v Gánisa udomácňuje aj medzi železničiarmis medzinárodnou účasťouNie všetkých športuchtivých železničiarov čakalo naihriskách slnečné počasie. Organizátori športovéhodňa z Atrakčného obvodu Spišská Nová Ves síce bojovalis chladom a vetrom, na dobrej nálade to všaknikomu neubralo. Súťažilo sa v kopaní jedenástok,streľbe zo vzduchovky, stolnom tenise, ale aj petangu.Vedeli ste však, že prvé guľové hry hrali starí Gréci? Najskôr hádzali gulelen do diaľky, až neskôr triafali určený cieľ. Petang mohol zaniknúť vobdobí napoleonských vojen. Vojaci ho totiž hrali s delovými guľamiako hazardnú hru o peniaze a velitelia ho chceli zakázať. Hra sa všakzachovala a Francúzsko sa stalo oficiálnou kolískou lyonských gúľ, akovtedy nazývali petang. Dnešnú podobu dostal, keď najlepší francúzskyhráč ochorel na reumu. Nemohol hodiť gule s obvyklým rozbehom,preto hádzal z miesta. Jeho spoluhráči boli kolegiálni a taktiež hádzalizo stoja s nohami tesne pri sebe. Slovo pétanque tak znamená v jednomz francúzskych nárečí výraz „nohy spolu“. Úlohou hráčov petangu jedostať svoju 650 až 800 gramovú guľu čo najbližšie k cieľu, teda k drevenejguľôčke s priemerom 25 – 35 milimetrov, nazývanej aj košonek,but alebo prasiatko. Petang môžu proti sebe hrať dve družstvá po dvochči troch hráčoch, prípadne jeden hráč na jedného. Sumárny počet gúľje vždy šesť. Zápas sa hrá, kým jedno družstvo nedosiahne trinásť bodov.Za bod sa považuje každá guľa, ktorá je po ukončení hry bližšie k cieľunež prvá najbližšia guľa súpera. Aj keď sa táto hra udomácňuje našportových hrách železničiarov, pri jej rekreačnej podobe ide najmä ozábavu. Ani pri nej však nie je núdza o prejavované emócie radosti zošportového úspechu, ktorými sa nechal unášať i Ján Valigurský z SMSOZT KT Spišská Nová Ves. (na fotografii druhý zprava)(balky)foto: autorUž ôsmy raz organizoval ZV OZŽ Galanta medzinárodnýminifutbalový turnaj, tentoraz pod názvom DHL Cup 2008.Za slnečného počasia sa na futbalovom ihrisku v dedinkeGáň zišli okrem domácich železničiarov z Galanty aj družstváz Pezinka, Szobu (MÁV) a Znojma (ČD). Súťažili aj zástupcoviavlakových čiat z Bratislavy a DHL Logistics Slovakia.Na upravenom trávniku prebiehali súboje všetkých zúčastnenýchmužstiev, pričom najúspešnejší boli futbalisti zo Železničnejstanice Pezinok (na fotografii). Pri rovnosti bodov ďalších trochmužstiev rozhodovali o ich umiestnení až strelené góly dobránok súperov. Najaktívnejší boli strelci DHL Slovakia, nasledovalomužstvo vlakových čiat z Bratislavy a nepopulárnu zemiakovúmedailu získali domáci hráči. Zahraničné mužstváskončili až na chvoste tabuľky - kolegovia zo Szobu na piatoma zástupcovia modrej armády spoza rieky Moravy na šiestommieste. Pre účastníkov aj divákov bol pripravený chutný guláša občerstvenie, pri ktorých sa viedli priateľské rozhovory eštedlho po skončení posledného zápasu.Jozef Bednárfoto: autorAnketa : Ako vnímate prechod na euro ?Ing. Pavol ČANÁDY,koordinátor SMS železničnýchtratí a stavieb, Kraľovany:Mária PREDANOCYOVÁ,odborná referentkakontrolingu, OR Trnava:Ing. Juraj KAŠČÁK,odborný referent ekonomiky,AO Spišská Nová Ves:Monika KVOCHOVÁ,odborný referent,ŽT Bratislava:Zatiaľ ma to osobne zvlášť nezaujíma,nevšímam si ani dvojitécenovky. Keď to bude aktuálne apríde január budúceho roka, taksa iste budeme musieť zorientovať.Myslím si, že je rozpracovaná ažprehnane veľká kampaň ohľadnenovej meny, veď to musí stáť plnopeňazí.Musí to byť, ide o prirodzený vývoj.Súkromne túto zmenu ešte nevnímam.Ale v práci už áno. Smezapojení do prípravy plánu prebudúci rok, do konca decembramusíme zvládnuť plán nákladova výnosov za naše OR. Sme „vyzbrojení“brožúrkami a dostatkominformácií ohľadne eura.Zvyšovanie cien je celoeurópskyproblém, no ak nedôjde k drastickémuzdražovaniu tovarov a služieb,už o niekoľko mesiacov bysme mali pocítiť výhody novejmeny. Mrzí ma, že do eurozónynevstúpili aj susedné štáty z V4,nákupná turistika by bola v euráchjednoduchšia.Vo výmene peňazí nevidím problém.Je jedno, akou menou zaplatímeza tovar, suma po prepočteby mala ostať rovnaká. Doterazsme na bločkoch kontrolovali cenyv desiatkach aj stovkách korún,teraz to budú jednotky eur acenty. Asi sa viac bude platiť kreditkami.22

A J T O T O S M E M YZmerali si svoje sily TUI-kári oslavovalina športoviskáchprácou i športomStretnutie zamestnancov Technickej údržby infraštruktúryzo všetkých sekcií a aparátu riaditeľa napracovnej porade v Ružomberku nebolo len o povinnostiach.Jej súčasťou okrem vyhodnotenia ekonomickýchvýsledkov za mesiac júl a od začiatku roka,ako aj predbežných výsledkov bez rozúčtovania nákladovza august, boli i oslavy Dňa železničiarov. Vyšestočlenný kolektív „tui-károv“ dokázal, že tak, ako savedia obracať v práci, rovnako šikovní sú i na športoviskách.V nádhernom počasí a krásnom prostredí športovéhoareálu FC Kalná nad Hronom sa 22. augusta konaloregionálne kolo V. ročníka športových hier zamestnancovOR Košice, ktoré organizovala Železničnástanice Levice v spolupráci s atrakčnými obvodmiZvolen a Banská Bystrica.Vo volejbalovom turnaji súťažili medzi sebou 4 družstvá zoželezničných staníc vo Fiľakove, vo Zvolene a ORD Zvolen. Prihlásilosa aj spoločné družstvo atrakčných obvodov. Ani tentovýber však nestačil na šikovnosť hráčov zo Železničnej staniceZvolen, ktorí sa stali víťazmi turnaja. Cenu za tretie miesto sispod vysokej siete odnieslo družstvo ORD Zvolen. V minifutbalesi svoje sily zmeralo až 6 mužstiev. Hráči zo železničnýchstaníc z Kozároviec, Levíc, Lučenca, Úľan nad Žitavou, Zvolenaa spoločného družstva oboch atrakčných obvodov bojovali navýborne pripravenom trávniku o každú loptu. Aj v tomto turnajisa výber atrakčných obvodov musel uspokojiť len s druhýmmiestom, pretože najlepšie to kopalo hráčom z Levíc. Tretiemiesto získalo mužstvo z Lučenca. Po vyhodnotení turnajov savšetci zabávali pri hudbe aj priateľských rozhovoroch s kolegami,čo bolo pri súčasnom, uponáhľanom živote najväčšou odmenoupre organizátorov podujatia.Ing. Peter BOSÍNIKlasickým športom na oslavách je futbal. Spomedzi štyrochdružstiev si najlepšie počínal kolektív Diagnostického strediskamostov, ktorí v svojej kategórii získal prvenstvo.Ing. Ľubomír POLAKOVIČ,prednosta Železničnej staniceVarín:Zavedenie meny eura podstatnezjednoduší platobný styk. Výhodnéto bude i pri cestovaní, už nebudememusieť meniť koruny naeurá. Prínos pocíti aj slovenskáekonomika. Nástupu novej menysa neobávam.Bc. Ivan SOVIČ,vedúci oddelenia riadeniadopravy, OR Trnava:Euro je svetová stabilná mena, sktorou obchoduje väčšina štátovEurópskej únie. Jeho prijatie bolojednou z podmienok nášho vstupudo nej. Náš trh je v podstatemalý, takže nám to zjednodušíživot. Novej meny sa netrebaobávať.Rekreačné zariadenie v Ružomberku poskytlo účastníkompracovnej porady, spojenej so športovým podujatím, ktorýmsi pripomenuli železničiarske oslavy, možnosť zasúťažiť si napríkladi v bowlingu.Najlepšie to „triafalo“ kolektívu diagnostiky železničného zvršku.K dispozícii však mali i telocvičňu na squash, zahrali si tiežbiliard, či stolný tenis. Dva dni prešli ako voda a program, ktoríim pripravila Sekcia energetiky a elektrotechniky so Závodnýmvýborom OZŽ pri TÚI Prešov bol podľa viacerých účastníkovvynikajúci. Čo tak zopakovať si niečo podobné i na budúcirok?Vladimír SALZER,foto: autor23

Šanca pre zberateľovS Ú Ť A Žnajstaršiu železničnú pamiatkuTermín uzávierky súťaže sa blíži a tak svoje tipy zasielajte aj naďalej na adresu redakcie alebolehocky.jozef@zsr.sk. Súťaž končí 31. októbra.Listy a fotografie, ktoré prichádzajú do redakcie, nás presviedčajú o tom, že napriek vydávaniunových predpisov si mnohí železničiari archivujú aj tie staré.Nečudo, veď vždy si tam nájdu čosi užitočné, občas aj veľmi zaujímavé či zábavné. V súčasnejdobe modernej techniky je vzácny aj úhľadný rukopis, ktorý na zažltnutých stranách ajdnes pôsobí ako umelecký výtvor.V tomto čísle uverejňujeme fotografie Príručky železničnej traťovej služby, ktoré nám zaslalizamestnanci Strediska miestnej správy železničných tratí a stavieb v Novom Meste nadVáhom. Vydalo ju Riaditeľstvo štátnych dráh v Plzni ešte v roku 1924. Na 420 stranách sadozviete veľa užitočného o stavbe železničných tratí, dopravných predpisoch, dozore natrati, ale aj o účtovníctve či penzijnom fonde.Príručka je teda unikátnym komplexom všeobecných informácií a svojím záberom, jednoduchosťoua výstižnosťou problematiky prekoná aj súčasné predpisy.Aj tieto fotografie sme zaradili do našej súťaže O najstaršiu železničnú pamiatku.Foto: SMS ŽTS Nové Mesto nad Váhom27

ZELEZNICIARIVedeli ste, v ktorých funkciách v ŽSR pracuje najviac železničiarov? Pracujete ako výpravca či výpravkyňa? A viete,že okrem vás je na železnici ďalších 2 078 ľudí, ktorí vypravujú vlaky?Prinášame vám najčastejšie sa vyskytujúce profesie na železnici, ich počet a v krátkosti aj náplň práce. Presnépomenovanie funkcií i náplne sa nachádza v Katalógu typových pozícií ŽSR.1. Výpravca - 2 079 zamestnancov- riadenie, koordinovanie a zabezpečovanie vlakovej dopravy v pridelenom obvodeŽST, trate alebo na diaľkovo ovládanom traťovom úseku. Riadenie a kontrola posunu avlakotvornej činnosti. Riadenie a koordinácia práce prislúchajúcich zamestnancov v ŽST,vlakového personálu pri pobyte v ŽSR a v priľahlom medzistaničnom úseku.2. Vedúci posunu, posunovač – 1 524 zamestnancov- riadenie účelného, bezpečného a hospodárneho posunu v pridelenom obvodepodľa určených technologických postupov práce. Zodpovednosť za správne a včasnézostavenie vlaku,- posun so železničnými vozňami, ich vyvesovanie a zvesovanie s obsluhou bŕzdjednotlivých vozňov alebo ich skupín, zadržovanie spúšťaných a odrážaných vozňov,zabezpečovanie vozňov proti pohybu, dávanie a opakovanie návestí.3. Traťový robotník – 1 236 zamestnancov- zabezpečovanie údržby a opráv železničného zvršku, spodku a umelých stavieb,odstraňovanie porastov v obvode dráhy, demontáž podvalov, koľají a výhybiek,- odstraňovanie snehu a ľadu z prevádzkovaných koľají a výhybiek, pomocné prácepri stavbe a údržbe železničných tratí.4. Signalista - 1 037 zamestnancov- zabezpečovanie dopravnej cesty pre vlaky a posun pomocou ústredne, miestnealebo ručne stavaných výmen, výkoľajok a návestidiel. Sledovanie návestidiel a dávanýchnávestí a jazdy vlakov. Obsluha oznamovacích a zabezpečovacích zariadení a ich kontrola,obsluha koľajových bŕzd. Vedenie dopravných záznamov. Prehliadka a prevádzkovéošetrovanie výhybiek v pridelenom obvode.5. Dozorca výhybiek - 1 033 zamestnancov- samostatná činnosť alebo riadenie práce pridelených výhybkárov pri zabezpečovanívlakovej cesty a posunu ručne ovládanými výmenami a výkoľajkami. Zodpovednosťza bezpečnú prácu výhybkárov, za správne postavenie výmen, voľnosť vlakovej cesty,úschova a stráženie kľúčov od výmen, výkoľajok a koľajových zábran. Prehliadka a prevádzkovéošetrenie výhybiek.6. Elektromontér pevných trakčných a silnoprúdových zariadení – 915 zamestnancov- vykonávanie údržby, obsluhy, komplexných rekonštrukcií a opráv pevných trakčnýcha silnoprúdových zariadení a zariadení diaľkového a ústredného ovládania (riadenia),väzby napájačov, ochrán a automatík elektrických zariadení vrátane prenosových zariadení,- údržba a opravy jednotlivých systémov trakčného vedenia, kontrola úplnosti technickéhostavu vonkajšieho vedenia vysokého napätia a veľmi vysokého napätia.7. Návestný majster – 599 zamestnancov- tvorivé riešenie náročných technických úloh, riadenie, organizácia a koordináciazložitých technologických celkov železničnej prevádzky pri komplexnom zabezpečovanítechnickej údržby, opráv a montáže zariadení oznamovacej, zabezpečovacej a telekomunikačnejtechniky.