Lesník 11 2005 - Lesy SR š.p.

Lesník • 11 • 2005Obsah2 Obsah3 EditorialTéma mesiaca: LESNÍCKE ŠKOLSTVO18 Ľudia a lesy: ŠkôlkárO sadeniciach, brusniciachi podbrezovských haldách20 Blízka exotikaHoverlo4 Rozhovors prof. Ing. Ľubomírom Scheerom, CSc.,prorektorom pre pedagogickú prácu,Technická univerzita Zvolen5 Zánik lesníckeho školstva na Slovensku?7 Učiť sa, učiť sa, učiť sa8 Talentovaní študenti - chceme vaše hlavy!LESY SR lovcami mozgov? Áno.Škola a prax - dve strany tej istej mince9 Projekt Outplacementu laureátomprestížnej súťaže10 „Sme spolupracovníkmi, nie nepriateľmivedenia!“Predseda Dozornej rady .p.LESY SR Ing. Igor OlajecAko je to s notebookmi pre OLH?Vysvet3⁄4uje vedúci Odboru informaènýchtechnológií Ing. Jozef Sámel11 Dlaždička na vodnej ceste22 Lesné hospodárstvo v LotyšskuNewsletter IIIPAWS - pedagogické aktivity v lese,koncept seminárov pre lesníkov23 Kurz lesnej pedagogiky24 Vůně dýmu a jehličí na Hluboké25 Riadenie ľudských zdrojov moderne -systémovým prístupomČo to zas na tom podniku vymysleli?26 J. Beňa: „Nebojím sa, že by sme to nezvládli!“Dnes z Odtepného závodu Trenèín28 Navštívte OZ Čierny Balog29 Etický kódex - pol roka poNazdravíčko, milý strýčko!Prečo mám rád les30 Nový zákon o lesoch31 Kalendár lesníka - november12 Prielom!13 Rytieri kráľa ArtušaDruhé stretnutie za okrúhlym stolom14 Stretnutie vedenia podniku a odborných lesnýchhospodárov15 Čo odznelo na stretnutiach s OLHMalý ekonomický slovníček16 Kolaudácia Zvernice BetliarDni Sv. Huberta na Kysuciach17 Jelenia ruja 2005Streleckí majstri v Kočovciach32 Uveríte?Krížovka33 Poľovnícky receptárFilatelistické okienko34 Pre deti35 Spoločenská kronikaStretnutie vedenia OZ Žarnovica s bývalýmizamestnancamiŽivotné jubileá36 Deň pietyVýbor NR SR pre pôdohospodárstvov Lesníckom skanzene2

AnketaSpýtali sme sa: Ako prijímajú ľudia z vášho okolia zmeny,ktorými podnik v súčasnosti prechádza?Ing. Igor VISZLAI, riaditeľ OZ„Spolupracovníci na lesných správach prijímajú súčasné zmeny s určitými obavamia skepticky, nakoľko postupnosť jednotlivých krokov je nie vždy celkom dobre načasovaná.Tu je potom veľmi dôležitá, ale zároveň ťažká úloha riaditeľov OZ, vytvoriť tenspojovací most medzi víziami a realitou. Celkovo však zmeny už nie sú prijímané akonejaký strašiak, ale pre tých, ktorí chcú pracovať v prosperujúcej firme, pri správnompostupe skôr ako príležitosť.“EditorialLesník • 11 • 2005Ing. Beata JURÍČKOVÁ, riadieľka OZ„Zmeny sa najviac dotkli lesných správ, kde sa značne znížil počet pracovníkov a pochopiteľnepribudli povinnosti. Napriek tomu si myslím, že sa už väčšina pracovníkovprispôsobila zvýšenému pracovnému tempu a hlavne mladší kolegovia prijímajú zmenypozitívne. Netvrdím, že nie je čo vylepšovať, ale všetko je v našich rukách.“Ladislav ALCNAUER, lesník„Zmeny, ktorými podnik v súčasnosti prechádza, sa ma priamo v praxi ako lesníka dotýkajúhlavne výmerou lesného obvodu. Pre naše pomery, kde sa uplatňuje výberkovýspôsob hospodárenia, sú LO veľké. Optimálne výmera je okolo 700 ha.Základ lesníckej práce je na LO a kvalita budúcich výberkových a trvalých lesov závisíod kvality personálu a pracovníkov, ktorí túto prácu priamo vykonávajú. Vyznačovaniuťažby dreva a stromovej sortimentácie ťažbového fondu pri obnovných ťažbách a VÚnad 50 rokov je potrebné pri výberkovom spôsobe venovať veľkú pozornosť, aby tentoprostriedok slúžil v ďalšom výrobnom procese hlavne pri prepojení výroby a obchodu a logistiky.Je potrebné viac sa venovať sprístupneniu porastov približovacími linkami, zvážnicami, zlepšiť kvalitua stav odvozných miest a odvozných ciest /viac investovať do údržby/, aj vzhľadom k zavádzaniunových technológií v lesný výrobnom procese.“Ing. Rastislav VALUŠKA, vedúci LS„Jeden z problémov, ktorý rezonuje medzi pracovníkmi, je sortimentácia, ktorá ma byťzákladom nového obchodno-logistického systému. Nový spôsob sortimentácie možnolen uvítať. Urýchli, spresní a zefektívni náročnú prácu vynaloženú pri meraní OLHv lese kvalitným výstupom z počítača využiteľným pri plánovaní ako aj výpočte predpokladanýchtržieb. Problém však nastal pri aplikácií v praxi. Spracovanie sortimentáciena základe zatriedenia do akostných tried /podľa dodaných tabuliek/ poukázal na nedostatkyresp. nepoužiteľnosť tabuliek pre naše podmienky.“Miroslav BORSEK, vedúci odboru, GR„Reakcia zamestnancov na zmeny, ktorými náš podnik prechádza, je rôzna. Je rozdielnaz pohľadu jednotlivých pozícií, ktorých sa zmeny dotýkajú a závisí mnohokrát odmnožstva informácií, ktoré o zmenách zamestnanci majú. Ako príklad môžem uviesťmojich oblastných kontrolórov, ktorých reakcie na organizačné zmeny sa po tom, akodostali na porade detailné informácie o podstate zmien v oblasti organizácie riadeniasmerom k procesnému prístupu, informácie o zavádzaní výrobno-obchodno-logistickéhosystému s prepojením na plánovanie, sú pozitívne. Ako najpozitívnejšie vnímajú (z vanej SWOT analýzy) zavedenie jednotnej organizačnej štruktúry OZ a LS, jednoznačné stanovenievypracokompetenciía zodpovednosti jednotlivých funkčných miest a previazanie výroby, obchodu a plánovaniav systéme. Na základe rozhovorov, ktoré som absolvoval so zamestnancami z rôznych organizačnýchúrovní sa domnievam, že v rámci celej firmy je pozitívne vnímané vytvorenie funkcieodborného lesného hospodára, ktoré sleduje predovšetkým zabezpečenie lepšieho odbornéhoobhospodarovania lesa a poznania zdrojov.“Ing. Miroslav BREČKA, vedúci LS„Názory na zmeny, ktorými náš podnik prechádza, sa u THZ na najnižšej organizačnejúrovni rôznia v závislosti na tom, do akej miery sa tej ktorej osoby profesne dotkli. Vovšeobecnosti prevláda názor, že reorganizácia sa zatiaľ najviac dotkla práve ich a totým, že sa znížil počet THZ a navýšili sa pracovné povinnosti a zodpovednost, ale nedošlok výraznejšiemu morálnému a finančnému ohodnoteniu (porovnávajú sa napr.s pracovníkmi ústredia OZ). Verím, že aj títo ľudia a tieto profesie, od ktorých vo veľkejmiere závisí stav lesa a výška hodnôt, ktoré táto firma tvorí sa v blízkej budúcnosti dočkajú uznaniazo strany kompetentných. Väčšina z nich však vníma zmeny ako nevyhnutný krok pre ďalší rozvojnašej organizácie a teda napredovania ich samých.“Lesník, èasopis zamestnancov tátneho podnikuLESY Slovenskej republiky Banská BystricaRedakèná rada: Ing. Jozef Hikl, Ing. Ján Mièovský, CSc., Ing. Ján Kovalèík, CSc., Ing. Jana Gerová,Bc. Ruena Vaòousová, Bc. Frantiek Suchanovský, Ing. Berta Ondriová, Ing. Jozef Marko, RNDr. Ivan RuskoPredsedníèka redakènej rady: Ing. Ivana pilákováVýkonný redaktor: Mgr. Peter Gogola, www.lesy.sk; e-mail: gogola@lesy.skRada stálych prispievate3⁄4ov: Jiøí Junek, Ing. Radoslav 1⁄4orko, Ing. Igor Viszlai, Ing. Boris Pekaroviè, Dáa Pavlovièová,Ing. Jaroslav Kobza, Ing. Jozef Sokol, Jozef abo, Ing. 1⁄4ubo Tu3⁄4ak, Ing. Marcel Fiala, Ing. Ladislav Dochán, RomanPodolinský, Ing. Ján Bulla, Ing. 1⁄4ubo Uhrín, Ing. Marek Tabernaus, Ing. Peter Patay, Ing. tefan Beòa, Ing. Ján Vavrek,Duan Dávid, Ing. Jozef Stako, Rudolf HalákNáklad: 1100 výtlaèkovFoto 1. strana obálky: Mgr. Peter GogolaAdresa redakcie: Námestie SNP è.8, 975 66 Banská Bystrica,Tel.: 048/434 42 78, Fax: 048/434 41 91Grafická úprava a tlaè: Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstvavo Zvolene, Sokolská 19, 960 50 ZvolenKeï poèítaèové vírusy Melissaa Love Letters vytvorili celosvetovýchaos, vyuila americká FBI vlastnýchexpertov, aby dolapila páchate3⁄4ov? Nie,tento najväèí vyetrovací úrad na svetebol nútený spolupracova so sedemnásroènýmkandinávskym tudentom hackerom.O èom je vlastne reè? O talentoch.Zdá sa, e téma talentov a talentovaných3⁄4udí je vo firmách, ale aj v celejnaej spoloènosti v súèasnosti ve3⁄4mi frekventovaná.Je to len módna záleitos, alebootázka preitia? Posúïte sami.Výskum realizovaný ekonómomJonathanom Kendrickom ukazuje, e celkovýpomer nehmatate3⁄4ných zdrojov kuhmatate3⁄4ným sa vo firmách presunul v poslednýchrokoch z 30:70 na 63:37. Z tohovyplýva, e na najdôleitejie zdroje firmysi u nemôete fyzicky siahnu prinajmenombez rizika aloby zo sexuálnehoobaovania... Výskum ïalej naznaèuje, etri tvrtiny manaérov na celom svete zaraïuje,pokia3⁄4 ide o strategickú dôleitos,3⁄4udský faktor pred produktivitu a technológiu.Pod3⁄4a tejto túdie a 80 % vedúcichpracovníkov firiem sa domnieva, e v roku2010 priláka a udra si kvalitných talentovaných3⁄4udí bude strategická záleitosèíslo jedna.Keï bola výrobným prostriedkompôda, táty o òu bojovali. Dnes rovnakovedú boj firmy o talentovaných 3⁄4udí. Jeto dané tým, e talentovaní 3⁄4udia h3⁄4adajúspoloènosti, ktoré pod3⁄4a ich najlepíchznalostí s3⁄4ubujú spôsob ivota o akomsnívajú. Inak povedané, 3⁄4udia, ktorí majúnejaký sen, odídu tam, kde ho môu realizova.Peniaze vak nie sú vetko! Ideya ideály doposia3⁄4 naastie nevymreli.Take talenty sa stávajú strategickoutémou... Ale odkia3⁄4 ich vzia? V podstatesú len dve monosti: nájs si vlastnétalenty z radov naich zamestnancov,alebo si ich ulovi z iných firiem (pri dodranívetkých etických princípov), prípadnesi vyhliadnu mladé talentovanémozgy - tudentov vysokých a strednýchkôl ete poèas ich túdia. Èo myslíte, èoje jednoduchie?Ivan RUSKO3

Lesník •11 •2005Téma mesiacaRozhovor s prof. Ing. ĽubomíromScheerom, CSc., prorektorompre pedagogickú prácu,Technická univerzita ZvolenPeter GOGOLAprof. Ing. 1⁄4ubomír Scheer, CSc.Aká je súèasná ponuka tudijnýchprogramov pre záujemcovo túdium na Technickej univerzite voZvolene?V oblasti vysokokolského vzdelávaniana Slovensku a teda aj na TU voZvolene dolo v poslednom období k výraznýmzmenám, ktoré súvisia s uplatòovanímBolonského procesu s cie3⁄4omvytvori spoloèný Európsky vysokokolskýpriestor. Zaviedli sme Európskysystém transferu kreditov (ECTS), ktorýtudentom umoòuje vo3⁄4bu tempa túdia,urèitý stupeò samoprofilácie a monosnárodnej i medzinárodnej mobility,teda absolvovanie èasti túdia na inejvysokej kole doma alebo v zahranièí. Prisúèasných dobiehajúcich odboroch túdia,od akademického roka 2005/2006ponúkame novo akreditované tudijnéprogramy v rámci trojstupòového systémuvzdelávania (bakalársky stupeò, ini-niersky stupeò, doktorandské túdium).Nové tudijné programy sú zameranéna lesníctvo a po3⁄4ovníctvo, drevárstvo,design nábytku a interiéru, ekológiua environmentalistiku, environmentálnea výrobné technológie. Ïalie tudijnéprogramy sú zamerané na odvetvovéekonomiky a management, ekonomikua management podniku, ochranu osôba majetku pred poiarom, hasièské a záchranárskesluby. Novinkou je celouniverzitnýtudijný program Ekonomikaa manament obnovite3⁄4ných prírodnýchzdrojov, na ktorom sa podie3⁄4ajú viaceréfakulty naej univerzity. Pre zahraniènýchzáujemcov o túdium ponúkametudijný program Wood science andtechnology v ininierskom stupni túdiav angliètine na Drevárskej fakulte. Celkovoponúkame v rôznych stupòoch túdia70 tudijných programov, mnohé z nichnielen v dennej, ale aj externej forme túdia.Zvýený záujem o tieto nové tudijnéprogramy sa prejavil u v tomto akademickomroku, keï sa do prvých roèníkovzapísalo o 20 % tudentov viac v porovnanís predchádzajúcim rokom.Technická univerzita, hlavneLesnícka fakulta, je významným partneromtátneho podniku LESY SR. Absolventivaej koly h3⁄4adajú uplatneniev radoch zamestnancov .p. Vnímateistý posun v poiadavkách na profilabsolventa TU (zo strany LESOV i veobecne)?Pri príprave nových tudijnýchprogramov bola èasto diskutovaná otázka,èi máme vychováva absolventov soveobecnejím profilom alebo uie zameranýchpecialistov. Som toho názoru,e súèasná ponuka týchto programovumoòuje uspokoji obidve poiadavky,ako aj vhodne ich kombinova. Ïalie po-iadavky na profil absolventa dokáemevhodne uspokoji prípravou a akreditáciouïalích tudijných programov pod3⁄4aspoloèenskej objednávky a praxe.V poslednom období saobjavujú názory a ïalie poiadavkyna profil absolventov vysokých kôl zostrany ich zamestnávate3⁄4ov. Podnikya firmy u chcú nielen dobrých odborníkovvo svojich oblastiach, ale súèasneaj zdatných manaérov s dobrými komunikaènýmischopnosami, projektovýma tvorivým myslením, schopných pracovav tíme s potrebnými znalosamiv oblasti legislatívy, logistiky, obchodnéhorokovania. Samozrejmosou sa stávapoiadavka komunikova v cudzomjazyku. Platí to aj pre absolventov Lesníckejfakulty, ktorí napr. majú znalostizo zákonov a legislatívy súvisiacej s ichodborným zameraním, avak súèasnosa ich úspené uplatnenie si pod3⁄4a môjhonázoru vyaduje irie právne vedomieso znalosami v oblasti obchodného práva,zákonníka práce, zákona o správnomkonaní a pod.Absolvent spåòajúci vetky uvádzanépoiadavky by bol ideálom, alepraktický ivot nás presviedèa, e ideálnystav existuje len ojedinele. Je vak v na-ich silách k tomuto ideálu sa pribliovanapr. aj úpravou u existujúcich tudijnýchprogramov, zavádzaním nových metóda týlu výuèby (projekty tudentov,prípadové túdie za úèasti odborníkova manaérov z praxe), zlepením spoluprácea intenzívnejou komunikácioumedzi firmami a vysokými kolami v ob-lasti vzdelávania. Za významnú aktivituv tejto oblasti, na ktorej sme sa dohodliso zástupcami .p. LESY SR, pokladámaj pripravovaný projekt manamentutalentov naej univerzity. V rámcitohto projektu budú vyh3⁄4adávanítalentovaní tudenti a zaraïovanído4

Téma mesiacaLesník • 11 • 2005banky talentov ako potencionálni uchádzaèio rôzne pracovné pozície v rámcipôsobnosti váho podniku.Aké vytvárate podmienky pre to,aby tí najschopnejí a najtalentovanejítudenti dostávali príleitos pre rozvojna zahranièných stáach, tudijnýchpobytoch, atï.?V súèasnom období existujúvynikajúce príleitosti pre tudentovzúèastòova sa zahranièných tudijnýchpobytov, stáí, letných kôl, dokoncaabsolvova èas svojho tudijnéhoprogramu v zahranièí. Naa univerzitamá uzatvorené dohody s partnerskýmiintitúciami v zahranièí s monosoumobility tudentov v rámci programuSOCRATES/Erasmus, LEONARDO daVinci, medzinárodný program COCOPmedzi ENSAM Clunny (Francúzsko) a TUZvolen, medzinárodné programy SAIA,DAAD a pod. V rámci týchto programovnai tudenti tudovali v minulom akademickomroku na univerzitách v SRN,Rakúsku, Grécku, Fínsku a Francúzsku.Poèty týchto tudentov nie sú vysoké, elaliby sme si zlepenie aj v tejto oblasti,ale stále existujú urèité problémy a ajfinanèné obmedzenia (poèet tipendií).Problémy súvisia najmä s kompatibilitoutudijných programov a vzájomnýmuznávaním túdia, väèou aktivitoutudentov a ich jazykovými schopnosami.Aj keï k nám u prichádzajú tudovatudenti uèiaci sa cudzie jazyky odzákladnej koly, na ich vedomostiacha hlavne schopnosti komunikova v cudzomjazyku sa to výrazne neprejavuje.O tom, e v tejto oblasti nie je nieèov poriadku, svedèí aj fakt, e v systémenových maturít boli najhorie výsledkydosiahnuté práve z maturitnej skúkyz cudzích jazykov.Odbor riadenia 3⁄4udských zdrojovna GR .p. vypracoval koncepciu celoivotnéhovzdelávania zamestnancov.Vnímate v takto ve3⁄4korysom projektepriestor pre uplatnenie pecialistovz radov vaich pedagógov?Potreba celoivotného vzdelávaniaje v poslednom období zdôrazòovanána národnej i medzinárodnej úrovni.Celoivotné vzdelávanie je povaované zaïalí nástroj pre zvyovanie kvalifikácie,celkovej vedomostnej úrovne obyvate3⁄4-stva, v irom meradle aj zamestnanostia nástroj k odstraòovaniu nepriaznivéhodemografického vývoja. Preto vypracovanietakejto koncepcie mono len uvíta.Dovolím si vak poznamena, e systémceloivotného vzdelávania musí by prezamestnancov motivaèný. Je potrebnévytvori také prostredie, aby sa zamestnanecïalieho vzdelávania zúèastòovalnielen preto, e chce, ale aj preto, emusí, v nadväznosti na kvalifikaèné po-iadavky ako aj kariérny postup.Na naej univerzite existuje dostatoènémnostvo pecialistov, ktorí sú spôsobilíodborne garantova rôzne oblasticeloivotného vzdelávania v komplexe les--drevo-ekológia-environment. Okrem toho,v ponuke náho Centra ïalieho vzdelávaniaTU vo Zvolene je u celý rad akreditovanýchdlhodobých a krátkodobýchkurzov a programov vhodných a potrebnýchaj pre zamestnancov .p. LESY SR.A teraz otázka z opaènej strany:domnievate sa, e by bolo pre tudentovTU prospené, keby sa vo vyuèovacomprocese uplatòovali pecialistiz radov zamestnancov .p. LESY SR?Som o tom presvedèený. Je totie súèas naej spoloènej komunikáciea súvisí to u so spomínanou zmenoua postupným zavádzaním nových metóda týlu výuèby. Je potrebné poveda,e u v súèasnom období sa na výuèbev tudijných programoch TU vo Zvolenepodie3⁄4ajú mnohí externí pecialisti, tienepriamo ako odborní konzultanti aleborecenzenti diplomových prác tudentov.Podiel externých uèite3⁄4ov na naej výuèbeje na úrovni cca 4 %. Zamestnancov.p. LESY SR je vak medzi nimi pomernemálo, preto aj v tejto oblasti naej vzájomnejspolupráce môeme súèasný stavposunú dopredu.Foto: archív TUZánik lesníckeho školstva na Slovensku?Na stredné lesnícke koly v Banskej tiavnici, Liptovskom Hrádkua Preove urèite nedá dopusti ve3⁄4a naich zamestnancov, ktorí v nich pre-ili krásne tudentské roky. V sieti ich spomienok sa okrem huncútstieva prvých lások zachytilo aj nemálo uèite3⁄4ov. Viacerí z nich dokázali pozmenitrajektóriu osudov svojich tudentov, vtepiac im nielen odbornépoznatky, ale tie zásady slunosti a morálky. Takéto osobnostimalo lesnícke kolstvo v minulosti a má ich aj dnes.Ing. Jozef Danko je absolvent a dlhoroèný zamestnanecStrednej lesníckej koly a kolského lesného podniku v Preove.V súvislosti s témou mesiaca som tohto skúseného pedagógapoiadal o nasledovný rozhovor.Ján MIÈOVSKÝTvoje rozhodnutieby lesníckym uèite-3⁄4om malo hlbie korene,alebo ako to èasto v ivotebýva hlavnú roluzohrala náhoda?Popravde nikdysom si nemyslel, e budemuèi a to dokoncana kole, ktorá mi samadala základy lesníctva.Keï som konèil lesníckufakultu, ponúkli mi tumiesto technika vznikajúcehoarboréta. Ani mito nepripadalo, e idem ku kolstvu. Odvtedyuplynulo tvrstoroèie - arborétumpovyrástlo - máme tu 170 taxónov - a jasom sa u asi pomaly stal kolským inventárom...Nikdy som to vak ne3⁄4utoval.Preiel som tu mnohými funkciami: Zaèínalsom funkciou lesníka, 5 rokov somuèil ekonomiku lesného hospodárstva,ochranu lesa, po3⁄4ovníctvo, bol som in-truktorom jazdy na motocykli a intruktoromlyovania, osem rokov po revolúciisom pracoval ako riadite3⁄4 koly, siedmyrok som výrobným námestníkom a OLHkolského lesného podniku na Cemjate......teda dos na to, aby som ti bezIng. Jozef Dankookolkov poloil mono ne3⁄4ahkú otázku:Aké je a kam sa uberá nae stredné lesníckekolstvo?Tvoja otázka nie je ani tak aká,ako skôr ve3⁄4mi vána. A nejde len o lesníckestredné kolstvo, ale odborné strednékolstvo ako celok. Myslím, e preívaaké chvíle, ba mono je ohrozená aj samotnáexistencia niektorých kôl......to je teda na úvod rozhovorudos radikálny názor. Má preò aj argumenty?5

Lesník • 11 • 2005 Téma mesiacaLesníckekolstvoMyslím, e mám. Ale poïme rad-ej pekne po poriadku. Do roku 1989 smeboli prestínou strednou kolou. Hlásilosa k nám trojnásobne viac kolákov akosme mohli prija a tým pádom sme semdostávali naozaj tých najlepích. Po revolúciivzniklo mnoho konkurenènýchkôl, predovetkým gymnázií, ktoré námcelkom prirodzene a trvalo zaèali odèerpávakvalitných uchádzaèov. Druhýmzlomovým faktorom sa stal fakt, e aksme pred tým umiestnili v lesnom hos-podárstve 100 % naich absolventov, totopercento nám zaèalo klesa na súèasnýchmono 20 30 %. Na to sme museli zareagova.Vdy som robil vetko preto, aby situdenti vytvorili návyky, ktoré im umoniauplatni sa v praxi. V tomto prípadesme nau ponuku rozírili o monosnielen vytudova klasické lesníctvo, aleaj zvládnu jazyky a prácu s poèítaèom.Posilnili sme aj ekonomické predmety,aby boli absolventi pripravení na dráhuivnostníkov - veï poiadavka tátnychlesov na zamestnanie naich absolventovje takmer nulová. Na druhej strane smetudentom ponúkli monos získa pilèíckepreukazy, vodièské preukazy na traktorya nákladné auta a podobne.....Týmto ste vak zabàdli do pôsobnostilesníckych uèilí...Iste a oni nám to aj vrátili. Rozírilisvoju akreditáciu o ïalie dvojroèné túdiuma ponúkli tak svojím absolventommonos získa plnohodnotné maturitnévzdelanie. Takýto boj o tudenta priniesolpokles úrovne na vetkých strednýchlesníckych kolách uèòovských i odborných.Univerzalita je vak v takomtoprípade na kodu, vetci predsa nemôurobi vetko! Veï sa len pozrime na nároènosnovej lesnej techniky, napríkladtaké lanovkové systémy, harvestory - vy-adujú pièkových robotníkov, a právetých by mali pripravova lesnícke uèilitia.Súèasný, moderný lesný robotníkby mal ovláda vetky strojové technológielesného hospodárstva od motorovejpíly, krovinorez, traktory, nákladné autás hydraulickými rukami a po lanovkovésystémy a pri tom ovláda základnú teóriuo lese. Takýto absolvent uèilia je narozdiel od rýchleho maturanta ve3⁄4miiadaný. Jeho uplatneniu by pomohloaj to, keby sme nefabrikovali 7 dòovýchpolokvalifikovaných pilèíkov, ktorých jev lesníckych slubách neúrekom. Zamestnávaniekvalifikovanej pracovnejsily v lesníctve je stále podceòované.No, dobre, ak by sa lesníckeuèòovky vrátili k výchove robotníkova neplietli by sa do remesla vám,potom je vaa budúcnos zachránená stredné kádre bude lesníctvo vdy potrebova.Preèo potom tá obava zo zánikustredného odborného kolstva?Vychádzam zo svojich praktickýchpoznatkov i z informácií o predpokladanomvývoji v rámci EU. Najprv tenpraktický poznatok. Máme mnohoroènúspoluprácu so strednou lesníckou kolouv rakúskom Geinfarne. Zaèiatkomdevädesiatych rokov to bola nádhernápièkovo vybavená doslova superkola,dnes kvôli nízkemu záujmu o túdiumje pretransformovaná na obchodnúakadémiu! V Hraniciach v Èesku robiaposledné roky nábor na túdium. Rolustredného odborného kolstva toti v EUpreberá bakalársky stupeò vzdelávaniana vysokých kolách! Tento trend prichádzau aj k nám potvrdil mi to prinedávnom rozhovore aj dekan Lesníckejfakulty pán profesor tefan ih3⁄4avník.Poènúc kolským rokom 2005/2006 zaèínaforma bakalárskeho túdia aj na TUvo Zvolene. Istá skepsa tu teda má svojulogiku dlhodobá spoluexistencia strednéhoodborného a bakalárskeho túdiaje ako predstavite3⁄4ná. Kde by medzinimi prebiehala deliaca èiara?! A ak sito dá do súvislosti s trvalým nárastomzáujmu o túdium na gymnáziu môe dostatéza o zániku stredného odbornéhokolstva celkom prirodzené kontúry!Nie je to predsa len pri tradíciáchnáho lesníckeho kolstva prílinýpesimizmus?Nie je to pesimizmus, ale poh3⁄4adpravde do oèí. Treba to vak vnímav dynamike èasu a najmä komplexne.Transformácia kolstva vidí, nielenvy v tátnych lesoch prechádzate týmtoprocesom vak priniesla u aj svojepozitíva. Prechod kôl spod pôsobnostikrajských úradov pod VÚC sa po poèiatoènýchfinanèných problémoch ukázalako dobrý krok. Odborné koly sú koneèneriadené z jedného centra. Peòazísíce extra nepribudlo, no vidím, e samosprávneorgány majú predpoklady regulovarozvoj kôl, tudijných a uèebnýchodborov pod3⁄4a potrieb regiónu. Iným dobrýmmomentom je stabilizácia mladýchuèite3⁄4ov, ku ktorej po dlhých rokoch koneèneprichádza. Je to naozaj pozitívnydôsledok Froncovej reformy.Cie3⁄4om vzdelávania je získaniezvolenej odbornosti. Tá je dôleitým pilieromuplatnenia sa absolventov v praxi.Rovnocenným pilierom je vak aj ichmorálna zdatnos. Ako to vidí ty?Budem úprimný, nie je vetkov poriadku. Nemusíme hovori hneïo morálke, ale o akejsi spolupatriènostitudentov k odboru, ktorý si zvolili. Dobaje aká a my to cítime. Neprichádzajúk nám záujemcovia z lesnatých oblastíkraja a povedzme z lesníckych rodín,ale skôr z blízkosti Preova. Dôvod jeprozaický - rodièia viac ako druh kolyzoh3⁄4adòujú faktor vzdialenosti. Preto,aby uetrili za drahý internát! iaci akosicítia, e ich anca uplatni sa v lesníctvenie je ve3⁄4ká a z toho pochádza neraz ajich tudijné nasadenie a vyuívanie vo3⁄4-ného èasu. Napríklad vo3⁄4akedy sme malina kole aj 12 záujmových krúkov. Dnesje krúkov aj iakov aktívnych v záujmovejèinnosti alostne málo. Radej idú naprechádzku.... Sám sa venujem lesnièiarskemukrúku. Vediem ho z úcty k zachovaniupo3⁄4ovníckych tradícii a somrád ak sa mi kadý rok prihlási aspoòzopár iakov.To sa mi nechce veri, vae lesnièiarskeúspechy sú predsa dostatoèneznáme.......no oni sú len výsledkom snahya schopností nieko3⁄4kých tudentov. Väè-ina sa mi neprihlási v dôsledku úvahy,e aj tak nebudú robi v lesníctve resp.v po3⁄4ovníctve, tak na èo im to bude...Ale,aby to nevypadalo tak skepticky - mámaj jednu dobrú informáciu. Pred èasompráve vá podnik objavil pre lesníkovhudobného skladate3⁄4a Svetozára túraa objednal u neho skomponovanie novýchlesníckych signálov. Tieto sme zaradilido náho kmeòového repertoáraa - ujali sa! Sú krásne a je dobre, e lesnícimôu pri slávnostných príleitostiachpouíva lesnícke a nie po3⁄4ovnícke signály.Hráme ich aj v zahranièí a myslím, esa páèia. Vïaka za toho túra!Ïakujeme aj my. Trocha somvak stratil orientáciu v najbliích cie-3⁄4och perspektíve stredného lesníckehokolstva...Lesnícke uèilitia by sa maliorientova na výchovu vysoko kvalifikovanýchlesných robotníkov, nenahováraa nesili iakov do tudijných odborov,a tým si riei existenèné problémy. O ichrozírení, alebo zúení rozhodnú potrebyregiónov. Stredné lesnícke koly budúpod tlakom bakalárskeho túdia akopreíva. Musia ma atraktívny tudijnýprogram profil absolventa s predpokladomuplatnenia a zabojova o budúcichtudentov. Regionálna kolská politikaich môe podra. anca dokáza, e ichabsolvent je schopnejí pre lesnícku praxako absolvent bakalárskeho túdia jeotvorená. Nech to vak u dopadne akoko3⁄4vek,predovetkým nesmieme zabudnúna tudentov, ktorých dnes mámena kolách. Venujme sa im naplno, aby toboli dobrí odborníci a èestní 3⁄4udia. Myslí,e je to málo...?Foto: autor6

Téma mesiacaLesník • 11 • 2005Učiť sa, učiť sa, učiť saJana GEROVÁPriamo v teréne to ide najlepieTento známy výrok ete známejiehosúdruha Vladimíra I3⁄4jièaLenina prekonal nielen svoju dobu,ale aj svojho autora. Niè v zlom,trocha irónie nie je obèas na kodu.V tomto konkrétnom prípadevak ukrývajú v sebe slová tohtovodcu proletariátu mnoho pravdy.Celoivotné vzdelávanie je u dnesnevyhnutnosou, bez ktorej sa nezaobídetakmer nikto z nás. A právepreto som sa rozhodla napísa párriadkov o tom, ako to napríklad fungujev Nemecku.Baantí zámoèekako oáza vzdelávaniaV spolkovej krajine Baden Württemberg plní lesnícke vzdelávaciecentrum v Karlsruhe ako centrálnezariadenie pre vzdelávaniea následné zvyovanie kvalifikáciev oblasti lesného hospodárstva irokospektrálnuúlohu Jeho bohatáhistória, plná zmien, sa datuje u odroku 1926. Základy historickej budovy,v ktorej dodnes sídli, boli polo-ené zaèiatkom 18. storoèia. Dnes sapecializuje najmä na poskytovaniesluieb v oblasti lesníckeho odbornéhovzdelávania a doko3⁄4ovania.aiskom jeho èinnosti je organizovaniekolení a ïalieho vzdelávanianielen pre zamestnancov verejnejlesnej správy, ale aj pre pracovníkoviných intitúcií, ako aj ïalích záujemcovz lesníckeho sektora (súkromnívlastníci lesa, spolky atï.).Spoznáva les vetkými zmyslamiÈo teda toto vzdelávacie centrumpre les a ivotné prostredieBudova Lesníckehovzdelávacieho centra v Karlsruheponúka svojim iakom? Okremklasických tematických okruhovako pestovanie a ochrana lesa, po-3⁄4ovníctvo, ekológia a ochrana prírody,tu nájdete aj nie práve to typickélesnícke komunikácia a tímovápráca, marketing, práca s verejnos-ou i ostatné témy z komplexu podnikovéhomanamentu.Pracovníci centra sa taktieangaujú v oblasti lesnej pedagogiky.Spolu s kolegami z okresnéhoa mestského úradu Karlsruhe organizujúlesní pedagógovia vychádzkydo lesa a rôznorodé podujatia predeti, mláde i dospelých. Od roku1996 sa nauèilo spoznáva lesvetkými zmyslami vye 100 000záujemcov.V nadväznosti na túdiummajú absolventi lesníckych odbornýchkôl a univerzít monos zapojisa v rámci prípravnej slubydo cyklu doplòujúceho vzdelávania.Skúsenosti z minulých rokov dokazujú,e takýmto spôsobom si rozíriaviac - menej teoretické poznatkyzískané poèas túdia o praktickéskúsenosti, ktoré môu ïalej vyuívavo svojej kariére.Odborné lesnícke vzdelávanieV roku 2005 boli seminárev oblasti ïalieho vzdelávania rozdelenédo 3 hlavných oblastí, ktorézahàòajú: odborné lesnícke vzdelávanie,lesnú pedagogiku a aktívnev lese.Odborné lesnícke vzdelávanieobsahuje napríklad nasledujúcetémy: podnikové riadenie, podnikováekonomika a controllig, práca v lese,lesná technika a sprístupnenie lesa,bezpeènos práce a ochrana zdravia,vyuívanie lesa a marketing, pestovanielesa a plánovanie, ochranalesa a po3⁄4ovníctvo, ekológia, ochranaprírody a krajiny, právo a správa, poradenstvoa starostlivos v súkromnýcha spoloèenstevných lesoch,práca s verejnosou, lesná pedagogika,les a oddych, komunikáciaa tímová práca, informaèná a komunikaènátechnika. Je toho ve3⁄4aa mnohému sa dá priuèi aj u nás.Zaujali ma vak niektoré z nich,s ktorými sa v naich podmienkachnestretávame a tak èasto.Základy rétoriky, formyinterpretácie a iné zbytoènostiSúèasou vzdelávania v oblastipráce s verejnosou sú napr.základy rétoriky, formy interpretácie,techniky vizualizácie, podporamédií, moné reakcie na tlaèovésprávy, ako s realizáciou certifikáciev tátnych lesoch atï.V oblasti ekológie a ochranykrajiny sú to ochrana druhova biotopov, zhodnotenie pôsobenianepôvodných druhov v chránenýchoblastiach, význam màtveho drevapre les, monitoring màtveho drevaa inventúra, NATURA 2000 (podporahniezd a ich kontrola, biológianetopierov, ïatle) apod.Energetické drevo hudbabudúcnostiPod pojmom aktívne v lesesa okrem iného skrýva monosnavtevova kurz energia z dreva anca pre súkromných vlastníkovlesa. Tu sa záujemcovia dozvediao aktuálnom stave vyuitia energetickéhodreva, o jeho speòaenía spôsobe prípravy, monostiachzískania finanèných podpôr, o vykurovaníenergetickou tiepkou...Dalo by sa toho popísa eteve3⁄4a, ale keïe ná éfredaktortrvá na dodriavaní stanovenéhorozsahu príspevkov, podrobnejieinformácie môete nájs na internetovejstránke http://www.fbzkarlsruhe.de/startseite.htm.Ak siniekedy nájdete kúsok vo3⁄4néhoèasu, vrele odporúèam. V takomvzdelávacom intitúte by veru stálozato strávi i medové týdne... Taktrochu mi pripomína ná katie3⁄4v Palárikove.Foto: Internet7Praktické ukáky v teréne

Lesník • 11 • 2005 Téma mesiacaTALENTOVANÍ ŠTUDENTI -CHCEME VAŠE HLAVY!LESY SR „lovcami mozgov“?Áno.Hokejová legenda Wayne Gretzkykedysi poznamenal, e nie je takédôleité vedie, kde je puk teraz, akokde bude o chví3⁄4u... Hovorí sa tomutalent.ako poveda, èi je to dobrá,alebo zlá správa: významní manaéria ekonómovia predpokladajú trend,e väèina organizácií a firiem budedraná ako rukojemníci malým poètom3⁄4udí... Tieto hviezdy nazývamejadrom schopných 3⁄4udí talenty. Jeto zopár 3⁄4udí, ktorí dávajú veci dopohybu. Vedia, ako vyui svoje silnéstránky a rovnako si vedia poradi sosvojimi slabosami. Preto je dnes vysokoaktuálne vyh3⁄4adávanie talentovzvonka aj znútra a je ivotne dôleitévenova im osobitnú starostlivos.Ide o talenty...Keï ná podnik pozerá dosklenej gule v snahe zisti, èo budemepotrebova na naplnenie naich budúcichancí, zaèína by pre nás ve3⁄4midôleitý poznatok o tom, kde nájstalenty s potrebnými schopnosamia zruènosami. Interné rezervoáreskúseností, ktoré budúcich manaérova pecialistov posunú elate3⁄4nýmsmerom, sú v tomto prípade nesmiernevzácne a je pre nás výzvou intenzívnejieich vyuíva.Zároveò je tu vak ete jedenvýznamný zdroj talentov. Sú to koly.Odhliadnuc od veobecne proklamovanejúrovni náho kolstva èi ustredného, alebo vysokého, akademickápôda je a vdy bude významnouliahòou mladých talentov. Akoteda vyzerá spolupráca Lesov SR sokolami?Aká je súèasnos?Ivan RUSKOV súèasnosti je spolupráca pomerneintenzívna a zásadne ju vidímev dvoch rovinách spolupráca s odbornýmlesníckym kolstvom a spoluprácas nelesníckymi vzdelávacímiintitúciami. V tom prvom prípade sajedná predovetkým o spoluprácus Technickou univerzitou Zvolen. Konkrétneide o participáciu naich zamestnancovna tvorbe diplomovýcha iných kvalifikaèných prác, roèníkové,prípadne diplomové praxe tudentova v neposlednom rade spoluprácanaich odborníkov a akademikov pririeení konkrétnych problémov aplikaènejpraxe. Solídne je rozbehnutáspolupráca aj so Strednou lesníckoutechnickou kolou v Banskej tiavnici,ktorej tudentom poskytujeme dobrézázemie pri realizácii odborných praxí.Pokia3⁄4 ide o nelesnícke kolstvo,spolupráca je orientovaná predovetkýmna Univerzitu Mateja Belav Banskej Bystrici. tudenti a uèiteliaEkonomickej fakulty participujúna rieení reálnych, konkrétnychproblémov v oblasti manamentua riadenia 3⁄4udských zdrojov od motiváciezamestnancov a po systém ichvzdelávania a rozvoja. Podobne smerozbehli spoluprácu s Fakultou prírodnýchvied a Fakultou humanitnýchvied. Tu je orientácia jednak na roèníkovúprax tudentov a èoraz viac participujemeako externí konzultanti pritvorbe diplomových prác.Za dôleitú a prospenú povaujemezatia3⁄4 rámcovú spoluprácus medzinárodnou tudentskou organizáciouAIESEC. Práve tu je vysokýpotenciál a séria pracovných rokovaníso zástupcami tejto organizácie smerujespoluprácu do ve3⁄4mi konkrétnejpodoby, najmä pokia3⁄4 ide o tudentskéodborné stáe a oblas public relations.Ako vidíme budúcnos?Ve3⁄4mi konkrétne a jasne. 6. októbraa následne 14. októbra tohtoroku sme absolvovali rokovania s rektoromTechnickej univerzity vo Zvolenepánom prof. Ing. Jánom Tuèekom,PhD. a prorektormi pánom prof. Ing.1⁄4ubomírom Scheerom, CSc. a pánomdoc. Ing. Jozefom Víglaským, CSc.Na základe týchto rozhovorov budemeposilòova a nastavova spoluprácumedzi naim podnikom a Technickouuniverzitou vo Zvolene v nasledovnýchoblastiach: Projekt talent manamentu tudentov4.-5. roèníkov vetkých fakúlt, evaluáciatudentov a postupné pritiahnutietých najlepích do náho podniku (áno,chystáme sa lovi mozgy...). pecifikácia profilu absolventajednotlivých tudijných programovuniverzity pre podmienky aplikaèneja naej podnikovej praxe. Za ve3⁄4miprínosný povaujeme spoloène poh3⁄4adz praxe - akých absolventov Technickejuniverzity vlastne potrebujeme? Celoivotné vzdelávanie naich zamestnancovv spolupráci s Technickouuniverzitou. Konkrétne vyiaparticipácia uèite3⁄4ov renomovanýchodborníkov univerzity na odbornejlesníckej, ale aj nadodbornej prípravenaich zamestnancov. Reciproène - selektívnezapojenie naich vybranýchpecialistov a manaérov do výuèbytudentov Dôvod je jednoduchý kvalitnejieprepojenie akademickej pôdys praxou, s reálnym ivotom. Realizácia diplomových, dizertaènýcha iných kvalifikaèných práctudentov v spolupráci s naimi odborníkmia zároveò prax, resp. státudentov v naom podniku sú a budúprínosom pre obidve strany.Záverom len jedna kardinálnamylienka. Potrebujeme a budemeh3⁄4ada mladé talenty len v tom jebudúcnos naej firmy.A pre kvalitných a nadanýchtudentov máme ete jedno upozornenie:Pozor na vae hlavy! Máme o nezáujem...RNDr. Ivan Rusko je vedúci Odboruriadenia 3⁄4udských zdrojovŠkola a prax -dve strany tejistej minceJana GEROVÁZachovajme lesy potomstvu, toje odkaz J.D.Matejovie, ktorý zanechalgeneráciám lesníkov, ktorí prili po òom.Jednou z moností, ako naplni toto posolstvo,je zodpovedná príprava absolventovstredných a vysokých kôl lesníckehozamerania. Ako to s odstupom èasu vnímajúniektorí z nich, som sa pokúsilavytiahnu z pracovníkov OZ Èadca.kola a a prax èo vlastne znamenajúa ako sa dajú zladi tieto dve veci,ktoré sú pre nás v ivote tak dôleité?Myslím, e jedna bez druhej urèite ne-8

Téma mesiaca • Lesnícke spravodajstvoLesník • 11 • 2005môu existova. Veï naèo by nám bolakola, keby sme vedomosti v nej získanénemali kde vyui? To sú slová PavlaZatlukala, absolventa Strednej lesníckejkoly J.D. Matejovie v LiptovskomHrádku. Akosa vyjadril,kola mu dalazáklad, na ktorommohol zaèabudova svoju profesionálnu kariérua zároveò rozvíja svoju osobnos. Hocibol s úrovòou výuèby spokojný, privítalby viac praktických ukáok a výuèbuformou záitkového uèenia. Jednoduchoposunú kolu bliie k lesu.Väèia pozornos by sa mala venovai kolským pomôckam a modernizáciiuèebníc a osnov, ktoré by mali zoh3⁄4adninové trendy vývoja v lesnom hospodárstve(moderné abové technológie, biomasaa pod.). Doba ide ve3⁄4mi rýchlo dopredua my by sme nemali zaspa na vavrínoch.Kadý absolvent, ktorý príde po nás, bymal by lepie vyzbrojený vedomosamiako tí predtým. A èo by ete pomohlomladým lesníkom, ktorí kadoroèneopúajú lavice stredných kôl? Rozíriponuku peciálnych kurzov s monosouzíska èo najviac certifikátov (oprávnení).Ide toti o to, e nie vetci absolventi sazamestnajú ako lesníci. Mnohí z nich sastávajú naimi dodávate3⁄4mi prác a právetoto by prispelo k ich lepiemu zaradeniudo kadodenného ivota.Mojou druhou obeou bol PeterÈakajda, absolvent Strednej lesníckejkoly J. D. Matejovie v Liptovskom Hrádkua Technickej univerzity vo Zvolene.Ako zhodnotil, stredná kola sa viac nieslav duchu výchovy lesného robotníkaa menej sa zameriavala na èinnosti súvisiaces výkonom profesie lesníka. I onby rád privítal viac praktických ukáokv teréne. Prvýkrát prièuchol k praxi...„posunúť“ školubližšie k lesupoèas civilnejv o j e n s k e jsluby, ktorúvykonával nalesnej správe.V tom èasesom tam vyuilve3⁄4a vedomostía praktickýchskúseností zo strednej koly. Vysoká kolakládla väèí dôraz na detaily, prièompodstata tudentom unikala. Mnohéz predmetov sa zaoberali problematikou,ktorá sa v skutoènom ivote dá akouplatni a ani sa èasto nevyuíva. Sèastije to pravdepodobne asi aj preto, e zavádzanienových postupov nenachádzav praxi kladnú odozvu a radej sú uprednostòovanéstarie, overené postupy. Aleto je u zase z iného súdku...Na záver asi to3⁄4ko: I za tú krátkudobu, èo pôsobím v praxi, som priielna jedno. Vzdeláva sa musím ïalej, beztoho to nejde. A ja osobne s naím kolegomz Èadce súhlasím.I za tú krátku dobu,čo pôsobím v praxi,som prišiel na jedno.Vzdelávať sa musímďalej, bez toho to nejde.ProjektOutplacementulaureátom prestížnej súťažeKolektív tvorcov z náho podnikusa za svoj Projekt Outplacementuako prejav novej podnikovejkultúry stal laureátom siedmehoroèníka súae Slovenská cena za riadeniea rozvoj 3⁄4udských zdrojov 2005v kategórii personálnych projektov.Vyhlasovate3⁄4mi súae sú Zdru-enie pre riadenie a rozvoj 3⁄4udskýchzdrojov a vzdelávacia spoloènos ibispartner. Cie3⁄4om súae je prispiek rozvoju 3⁄4udského potenciálu v organizáciáchna Slovensku - propagovavynikajúce výsledky a najlepie praktikyv oblasti rozvoja 3⁄4udských zdrojov;orientova pozornos slovenských podnikova organizácií na potrebu investovado tejto oblasti; podnieti výmenuinformácií a skúseností medzi víazmisúae a ostatnými èlenmi profesionálnejsociety. Kadoroène sú ocenenítraja laureáti v kategóriách osobnospersonálneho manamentu a personálnyprojekt.Vyhlásenie výsledkov sa uskutoènilov Bratislave vo tvrtok 29. septembrana konferencii generálnychriadite3⁄4ov a personálnych mana-érov. Cenu v podobe diplomua pamätnej plastiky od autorkyMilice Podstrelencovej prevzala organizaènáriadite3⁄4ka LESOV SRIng. Ivana pilákováa vedúciOdboru riadenia 3⁄4udskýchzdrojov RNDr. Ivan Rusko.Projekt Outplacementuje jedným z prejavovPeter GOGOLAnovej podnikovej kultúry. trukturálnezmeny, súvisiace s prezamestnanosouv tátnych podnikoch, dosia3⁄4nebývali spojené s projektmi, ktoré byreálne dokázali poda pomocnú rukuuvo3⁄4òovaným zamestnancom. My smesa rozhodli pre takýto postup a ocenenienáho projektu Outplacementu jedôkazom, e pomoc pri personálnychredukciách nemusí by len formálna,povedala po prevzatí ceny organizaènáriadite3⁄4ka Ing. Ivana piláková. Ocenenieza projekt patrí vlastne vetkým zamestnancom,ktorí sa na jeho realizáciipodie3⁄4ali. Rád by som sa im za to poïakoval, dodal RNDr. Ivan Rusko.V kategórii osobností personálnehomanamentu boli ocenení: Mag.Regina Ovesny - Straka, generálnariadite3⁄4ka Slovenskej sporite3⁄4ne, Ing.Róbert imonèiè, generálny riadite3⁄4Microsoft Slovakia, s.r.o. a Ján Juhás,personálny riadite3⁄4 VSS, a.s. Koice.V kategórii personálnych projektov siokrem naich kolegov vavríny víazovodniesli Ing. Juraj Ivasuk a kol. za projektNávrh a realizácia systé-mu odmeòovania pod3⁄4avýkonu v ElektrovodeHolding a.s.a Ing. Naïa Tomekováa kol. zaprojekt Changemanagement v spoloènostiJohnsManville Slovakia,a.s..9

Lesník • 11 • 2005 Lesnícke spravodajstvoPredseda Dozornej rady š.p. LESY SR Ing. Igor Olajec:„Sme spolupracovníkmi,nie nepriateľmi vedenia!“Jozef MARKODozorná rada .p. LESY SR má zasebou prvé tri rokovania. Nieko3⁄4ko aktuálnychotázok, týkajúcich sa jej èinnosti,sme preto poloili jej predsedovi, ktorý jezároveò riadite3⁄4om Vysokokolského lesníckehopodniku Technickej univerzityvo Zvolene, Ing. Igorovi OLAJCOVI.Môete nám v krátkosti poveda,aká je hlavná úloha dozornej rady? V prvom rade dozorná rada nie jevýkonným riadiacim orgánom tátnehopodniku, ale jeho kontrolným orgánom.Pôsobnos rady je stanovenáv paragrafe 21 zákona è. 111/1990 Zb.o tátnom podniku. V zásade monopoveda, e hlavná èas jej èinnostispoèíva v dohliadaní na vedenie a hospodáreniepodniku, v kontrole údajovv úètovných knihách, v prerokovanízákladných otázok koncepcie rozvojapodniku a jeho podnikate3⁄4skej èinnosti,v prerokovávaní roènej a mimoriadnejúètovnej závierky a v rozhodovanío rozdelení zisku èi úhrade strát.Èlenovia Dozornej rady Lesov SRabsolvovali tri zasadnutia, take u mô-ete poveda, ako sa vám spolupracujes vedením podniku. Dostávate poadovanéinformácie naèas, v postaèujúcomrozsahu a kvalite? U v otázke ste vystihli to, èo povaujemza najdôleitejie poveda. DozornáIng. Igor Olajecrada spolupracuje s vedením. Sme tedaspolupracovníkmi èlenov vedenia, niejeho nepriate3⁄4mi! Osobne povaujemvzah dozornej rady a vedenia podnikuza nadtandardný. Ako generálny riadite3⁄4,tak aj ostatní pracovníci podnikunám vychádzajú v ústrety a doteraznám poskytli vetky poadované informáciea materiály naèas v dostatoènejkvalite. Spomeniem napríklad správuo hospodárení podniku za I. polrok2005, ktorú sme iadali doplnia niektoré èasti podrobnejie vysvetli.Musím kontatova, e na druhomzasadnutí sa generálny riadite3⁄4 dobrezhostil úlohy a dokázal kvalifikovanevysvetli vetky dotazy rady aj napriektomu, e nie je lesníkom.Na základe materiálov, ktoré steu mali monos pretudova, sa chcemopýta na vá názor na hospodáreniev .p. LESY SR. Hospodárenie podniku za prvý polroktohto roka je pod3⁄4a predloenýchúètovných dokladov vysoko ziskovéa je zrejmé, e vedenie kladie dôrazna ekonomiku a efektivitu. Týka sa toaj spochybòovaných výkonov v pestovnejèinnosti, pretoe náklady na òu boliniie ako v porovnate3⁄4ných obdobiachpredchádzajúcich rokov. Mali sme monospresvedèi sa, e naplánované úlohysa plnia v dostatoènom rozsahu.Zamestnancov podniku zaujíma,èi sa ete v tomto volebnom období podarídokonèi transformáciu tátnehopodniku LESY SR na tátnu akciovúspoloènos. Viem, e nie ste jasnovidec,ale nedá mi neopýta sa, aké ance dávatevy osobne zavàeniu tohto procesu dokonania budúcoroèných parlamentnýchvolieb? Pracoval som urèitý èas na ministerstvea poznám priebeh legislatívnehoprocesu prípravy a schva3⁄4ovania zákonov.V súèasnosti je schválený len legislatívnyzámer návrhu zákona a myslímsi, e do konca volebného obdobianebude parlamentom schválený samostatnýzákon o akciovej spoloènosti.Múdre porekadlo vraví, e nikdy nevravnikdy, lebo teoreticky je moné èasovýpriebeh znaène urýchli v skrátenomlegislatívnom konaní, ale nepredpokladámuplatnenie tejto cesty.Ako je to s notebookmipre OLH?Vedenie .p.LESY SR s3⁄4úbilo zamestnancom,e organizaènézmeny budesprevádza aj technickédovybavenie odbornýchlesných hospodárovIng. Jozef Sámel mobilnými telefónmi,osobnými automobilmia notebookmi. O prvýchdvoch technických prostriedkochu reè na stránkach náho èasopisu bola,dnes sa v rozhovore s vedúcim OdboruVysvetľuje vedúci Odboru informačných technológiíIng. Jozef SámelJozef MARKOinformaèných technológií na generálnomriadite3⁄4stve Ing. Jozefom SÁMELOM venujemetéme notebookov.Je pravda, e vedenie zatia3⁄4 neuvaujeo vybavení OLH notebookmi?- Ak mám najskôr hovori zanás informatikov, my sme vdy hovoriliv tejto súvislosti o vybavení prenosnýmiinformatickými zariadeniami, ktorémôu ma rôzne prevedenia. Na nedávnychstretnutiach vedenia s OLHv Banskej Bystrici sme s nimi hovorilio zabezpeèení poèítaèov do 1.1.2007,teda na najbliích pätnás mesiacov.Dôvodom sú zatia3⁄4 nepostaèujúce znalostipráce s poèítaèmi. Plánujeme tedav prvej fáze vybavi kadú lesnú správudvoma stacionárnymi poèítaèmi prvým do konca tohto roka a druhýmna zaèiatku roka budúceho. Na týchtopoèítaèoch by sa mali vetci postupnedosta na homogénnejiu úroveò znalostí,ako je tomu dnes.Predsa len, boli s3⁄4úbené notebooky,nemôu sa uèi pracova na nich?- Myslím si, e urèite nie, preto-e po prvé by sme mali extrémne nákladyna ich údrbu. Dobre toti vieme, èodokáe neznalý uívate3⁄4 s notebookomurobi. A druhá, nemenej podstatnázáleitos, ktorú teraz rieime, je centrálnespracovanie lesnej hospodárskejevidencie. Tá je v súèasnosti iba na databázachlesnej správy, jej presuny samusia robi disketou, iným médiomalebo prostredníctvom e-mailu. Ak bysme v súèasnosti dali OLH jej intaláciena notebooky, mali by sme ve3⁄4kýproblém ich zosynchronizova. Take(dokonèenie na strane 13) >10

Lesnícke spravodajstvoLesník • 11 • 2005Dlaždička na vodnej cesteV stredu 12. októbra vychádzanad dunajskými ramenami slnko. Pridávana eláne aktérom i hosom, ktoríbudú svedkami otvorenia Náuènéhochodníka Dunajskými luhmi. Tejto chvílipredchádza výborný nápad a úsilie lesníkovz Odtepného závodu v Palárikove.Jedineènos mylienky spoèíva v tom, eide o prvý lesný chodník na Slovensku,k absolvovaniu ktorého bude potrebný- èln! Návtevník sa o takejto ponuke dozviez tabule nachádzajúcej sa v miestevysokej koncentrácie turistov na hrádziVodného diela Gabèíkovo. Osobitná znaèkaho odtia3⁄4 povedie ku Gabèíkovskémuramenu, kde na základe telefonickej objednávkyu bude èaka pätnásmiestnyèln s odborným sprievodcom. Trasa èlnavedúca na Obecný ostrov a spä umonínávtevníkovi spozna èaro luného lesa,ivot jeho rastlinných a ivoèínych obyvate3⁄4ov,a predo-Pri porovnávaní rôznychtopoľových klonov sa naplnoukazuje šľachtiteľské srdcevedátora Vargu.vetkým osobitúprácu lesnéhohospodára. A to bezplatne!Na otvoreníchodníka saschádzajú poverený generálny riadite3⁄4Sekcie lesníckej MP SR Valér CMORIK,zástupkyòa Slovenského vodárenskéhopodniku Mária SLOVÁKOVÁ, pracovníkCHKO Dunajské Luhy Drahomír VOR-LÍÈEK, deti okolitých kôl, médiá... Etepredtým, ako Ladislav VARGA, riadite3⁄4OZ Palárikovo, s nefalovaným poteenímotvorí podujatie, dostávajú vetcipozvaní vkusný perk ruène zhotovenýodznak so symbolom luných lesov orliakommorským. Prítomná je i delegáciavedenia podniku v zloení Karol VIN,Ivana PILÁKOVÁ a Dávid NÉMETH.Slová generálneho riadite3⁄4a LesovSR vystihujú podstatu dòa: ..chodníkako dôkaz, e príroda tu nie prelesníkov, ale lesníci pre vetkých, ktoríju chcú spoznáva a spoloène chráni.Predstavite3⁄4 miestnej CHKO zaujme nielenpriezviskom, ktoré nevdojak pripomínareprezentanta tunajej fauny, alepredovetkým priznaním sa k nedôvere,ktorú voèi podobným poèinom lesníkovJán MIÈOVSKÝpocioval. Vetko napráva kontatovaním,e ivot prináa nové impulzy a na-ím aktivitám niet èo vytýka. Právenaopak! Nu, ocenenie naotvorenej scéne!Ete predtým, akoobaja generálni riaditeliaprestrihnú na brehu Dunajazelenú pásku a hostiasa vydajú na premiérovú plavbu, èakávetkých sviei lesnícky program. Jehomoderovanie dvojicou Ladislav Vargaa Jozef Bielik (správca LS Gabèíkovo)prezrádza nielen znalos problematiky,ale aj nadenie z vlastnej práce. Kolotoèukáok, ktoré títo dvaja bravúrne komentujú,zaèína predvádzaním vysádzaniatrojmetrových topo3⁄4ových sadenièiek,s následnou názornou sortimentácioutejto vysokoproduktívnej a obchodne mimoriadnezaujímavej dreviny.Pri porovnávanírôznych topo3⁄4ových klonovsa naplno ukazuje3⁄4achtite3⁄4ské srdce vedátoraVargu. Mimoriadnerozdiely v prsných priemerochrovnakovekýchtopo3⁄4ov zmaú akéko3⁄4vek pochybnostio tom, e mnohoroèný 3⁄4achtite3⁄4skýprogram má v lesohospodárskej praxiluného lesa svoje významné miesto.Ukáky pokraèujú v logickej nadväznostivýkonným tiepkovaèom typuGrizly ako zhmotnením perspektívnehopodnikového zámeru. Vysvet3⁄4ovaniemoderátorov obèas vecne dopåòa KarolVin, ktorý èíslami dokladuje komplexnúpreviazanos biologických, ekonomickýcha spoloèenských aspektovpodnikových zámerov. Dobre to vyniknepráve pri tiepkovaní, kde skóre 450 Skku 150 Sk za GJ tepla vyrobeného zotiepky, resp. uhlia odha3⁄4uje rozsah na-ich moností.Raritou je vystavená pramica,ktorou sa v minulosti prepravovalo poDunaji a 80 prm dreva. Táto loï tu u trvaloostane ako jeden z exponátov areálu.Prichádza okamih oèakávanejplavby. Vynovený èln vedie skutoèná dunajskálegenda - 77 roèný tefan CSÓKA(pozri 1⁄4udia a lesy, LESNÍK 03/2002).Medzipristátie na Obecnom ostrove (Falusziget)je spojené nielen s ochutnávkourýb, ale aj s diskusiou. Nesporná autoritav biológii luného lesa prof. RNDr. LadislavOMÁKA, DrSc. z ÚK Bratislavaje vyzvaný verejne zodpoveda otázku,èi a ako VD Gabèíkovo pokodilo tunaj-ie luné lesy. Jeho slová opierajúce sao 12 - roènú skúsenos neponechávajúiadny priestorna pochybnosti:Bez vodnéhodiela by tu udnes luný lesv takejto dobrej kondícii nebol! Priehradazvrátila proces postupného poklesuspodnej vody, a tým zabránila vysychaniutunajích lesov. Jedným oèkompri jeho slovách pokukávam po paniTrubíniovej, v minulosti známej postaveGreenpeaceu, dnes predstavite3⁄4ke Bratislavskéhoregionálneho ochranárskehozdruenia. Z jej tváre ve3⁄4a nevyèítam, faktomvak je, e mlèí...Úspený deò sa pomaly konèí.Ete sa nám nestihli vee gabèíkovskejpriehrady strati z obzoru, keï v Rádiournáliu znejú slová Karola Vinao význame toho, èo sme práve samipred chví3⁄4ou zaili. Námu riadite3⁄4ovinemono uprie schopnos kultivovaneformulova pred verejnosou podnikovéstanoviská. Naopak, kolegom z Gabèíkovamono priate3⁄4sky vytknú absenciuinformaèných tabú3⁄4 alebo aspoòinformaèného letáèika ku chodníku, èosi vak v záplave pútavého programu asimálokto vimol. Tak èi tak, tento pohodovýdeò bol ïalou dladièkou na cestesluby pre verejnos, ceste po ktorej námspoloène treba v podniku prejs.Z jej tváre veľa nevyčítam,faktom však je, že mlčí...Foto: autorV rukách dunajského vlka

Lesník 11 2005• • Lesnícke spravodajstvoFoto: Ing. Martin StrmeòKrádee dreva v lesemajú svoju tradíciu a patriamedzi klasiku trestných èinov.Kedysi bol záujem najmäo palivo, dnes je èastým cie-3⁄4om zlodejov predovetkýmkvalitná drevná hmota. Bodajby nie! Staèí trocha odvahya náklad s hodnotou desiatoktisíc korún sa za nieko3⁄4-ko minút presunie na skladodberate3⁄4a, kde dokazovanienelegálneho pôvodu dreva umôe by problém.So zaujímavou iniciatívouprili kolegovia z východoslovenskýchodtepnýchzávodov. Z podnetu prednostupreovského Krajského lesného úraduIng. Jozefa Kulana, sa v kanceláriiriadite3⁄4a Policajného zboru tohto krajastretli riaditelia závodov z Preova, Vranovaa Bardejova.Ide o krok, ktorýznamená istý prielomv doterajejpraxiodha3⁄4ovaniazlodejov dreva.kody spô-sobené krádeamidreva nám stúpajú,doterajíspôsobochranylesnéhomajetku tátu prestávaby úèinný,hovorí riadite3⁄4 vranovskéhozávoduIng. Martin StrmeòMartin Strmeò. Stretnutím u policajnéhonáèelníka kraja sa odhalili istéslabiny v naej spolupráci. Policajtinepoznajú vetky zákonitosti pohybua evidencie dreva. tátna správa im pretododá vzory pouívaných dopravnýchdokladov a predpísaných spôsobovP r i e l o m !Ján MIÈOVSKÝznaèenia dreva. Ïalím krokom bude,e policajtom poskytneme zoznamexpertov - kontaktných osôb, ktorébudú 24 hodín na telefóne a v prípadepodozrivého dreva im budúk dispozícii. Ide o to, aby sapolicajti neobávali zasiahnuaj v nejednoznaèných prípadoch,keï je na prvý poh3⁄4advetko v poriadku. Vybralisme tie expedièné sklady,kde sa zadrané drevo budeumiestòova.Ako povedal vranovský riadite3⁄4,na stretnutí sa tie dohodli spoloèné akcielesníkov s policajtmi, ktoré preventívnezamerajú na najkritickejie èasti svojichzávodov. Na tunajom závode prebehliu tyri takéto záahy a ako ukazuje ajoriginálna fotografia, neboli bez úspechu,hoci ilo len o palivo. Nebudú sa vakspolieha len na cudziu pomoc. Strmeòu urèil v zmysle spoloèných dohôd tzv.DOS: ...sú to dvojèlenné ochranné sluby,ktoré boli vytvorené na kadej lesnejspráve i na ústredí závodu. Tieto dvojicesa pod3⁄4a harmonogramubudú striedavo pohybovana svojom území, a to dennevo veèerných hodinácha v sobotu. Nede3⁄4u sme zatia3⁄4vylúèili, pod3⁄4a doteraj-ích skúseností v tento deòku krádeiam nedochádza.Dvojiciam vznikne za veèernésluby nárok na náhradnévo3⁄4no, soboty sa im budúprepláca. V prípade odhaleniapáchate3⁄4ov krádee saz hodnoty dreva vyplatí dvojicipodielová odmena.Novinkou je aj zriadeniea mediálne zverejneniehorúcej linky, ktorá má obyvate3⁄4omslúi pre nahlasovanie podozrivýchpohybov dreva. Bokom neostal aniiniciátor spolupráce - preovská tátnaspráva na úseku lesného hospodárstva,ktorá z rozhodnutiaprednostuKulana zvýikontrolu drevana skladoch jejspracovate3⁄4ov.Krádeedreva sú dnes u organizovanou zále-itosou a vyadujú si nové spôsobyboja. Nádejnú spoluprácu s policajnýmzborom chceme v kraji rozíri na prokuratúrua súdy, lebo ako sa ukazuje,práve tu dochádza k zastaveniu viacerýchprípadov z titulu nedostatoènéhozdokumentovaniu krádeí, dodávaStrmeò.Ako vo vetkom, aj tu je dôleitý 3⁄4udskýfaktor: Snaili sme sa výber 3⁄4udí doochranných dvojíc nerobi násilne, aletak, aby sa tu stretli tí, ktorí chcú samiv tejto veci pomôc a neboja sa konfliktov,zdôrazòuje vranovský riadite3⁄4.„Krádeže dreva sú dnesuž organizovanouzáležitosťou a vyžadujúsi nové spôsoby boja.O názor k článku sme požiadaliriaditeľov niektorých ďalších našichzávodov:Ing. Ján VAVREK, riadite3⁄4 OZ Roòava:Preovský model je sympatickýzdruením síl: lesník policajt- úradník tátnej správy. Je to kroksprávny smerom, pretoe súèasnýsystém ochrany lesného majetku jezúený len na lesníka, ktorého kompetenciekonèia na tátnej ceste.Policajti nekontrolujú predpísanú dokumentáciupôvodu dreva a väèinaani nevie, èo má kontrolova. Vysokopreto hodnotím prístup prednostuKrajského lesného úradu Ing. JozefaKulana, pretoe ide o správny impulzzo správneho miesta. Myslím, e aktivityz Preova sú hodné nasledovaniaa e ochrana tak rozsiahleho a rozptýlenéhomajetku, aký spravujeme, saináè ani efektívne vykonáva nedá.Ing. Duan CHUDOVSKÝ, riadite3⁄4OZ Povaská Bystrica:Je potrebné privíta takútoiniciatívu orgánov tátnej správy vovzahu ku krádeiam dreva, ktorésa z roka na rok zvyujú. V naomregióne, kde je ve3⁄4ký podiel netátnychlesov, z ktorých ve3⁄4kú èas stáleobhospodaruje OZ (nie je monéodovzda ich vlastníkom), je tentoproblém rovnako horúci. I napriekdobrej spolupráci s OLÚ i OO PZ v PovaskejBystrici spolupráca takéhocharakteru ako v Preove nebola dosiahnutáa je to pre nás inpirácia.Ing. Ján TOMÁ, riadite3⁄4 OZarnovica:I keï lesné porasty OZ arnovicana rozdiel od niektorých regiónovvýchodného Slovenska nie sú tak za-aené týmto druhom trestnej èinnosti,nedá sa poveda, e nás vec necháva3⁄4ahostajnými. Aj nae skúsenosti potvrdzujú,e najväèím problémomje dokazovanie pôvodu dreva. Nie súojedinelé prípady, keï pri obhliadkedreva v súèinnosti s políciou sa námpodozrivý nevie preukáza platnýmidokladmi o jeho nadobudnutí, no uv nasledujúce dni sa preukáe dokladmiod iných subjektov, ktoré aspoòèas lupu legalizujú. Dokazovanie nezákonnéhozískania týchto dokladovje u na orgánoch èinných v trestnomkonaní, ktoré tento, ia3⁄4bohu nerovnýboj, hlavne z èasových dôvodov vzdávajú.Tak sa stáva, e páchate3⁄4 v lep-om prípade zaplatí aspoò zlomokspôsobenej kody. Jednoznaène pretosúhlasím s monosou oboznámipolíciu s náleitosami súvisiacimi sozákonným vývozom dreva z lesa, akoaj s operatívnou spoluprácou pri zabezpeèovanípotrebných dôkazov.12

Lesnícke spravodajstvoLesník • 11 • 2005Kedysi dávno, v stredovekomAnglicku, na bájnom hrade Kamelotsedával krá3⁄4 Artu so svojimi rytiermiza okrúhlym stolom, aby im dalnajavo, e ich pokladá za seberovných.Zaèína sa to ako rozprávka,ale nie je to rozprávka. Prirovnaniek rytierskej druine krá3⁄4a Artua minevdojak prilo na um, keï som zasadolpo boku generálneho riadite3⁄4aIng. Karola Vina a organizaènejriadite3⁄4ka Ing. Ivany pilákovej zoèi voèi ôsmym kolegom, ktorí prejavilizáujem stretnú sa s generálnymriadite3⁄4om a hovori s ním o problémoch,ktoré oni sami vnímajú akodôleité. Pre poriadok dodám, e satak stalo v stredu 26. októbra v banskobystrickejretaurácii Bata.Spoèiatku formálna, neosobnáatmosféra sa zakrátko premenilana priate3⁄4skú debatu, v ktorejsa nikto neostýchal vyslovi svojnázor a èasto kriticky hovori> (dokonèenie zo strany 10)v prvom kroku, v prvej polovici budúcehoroka, pripraví dodávate3⁄4 spoloènosForesta SK centralizované rieenieLHKE.Take a po tom, ako uzrie svetlosveta centrálna databáza, bude monéuvaova o zakúpení prenosných informatickýchzariadení?- Áno, v tej chvíli budú môcby vybavení OLH a lesníci nejakýmzariadením notebookom alebo akýmko3⁄4vekpeciálnym mobilným zariadeníma budú môc s nimi pracova, aksa podarí zabezpeèi vhodné pripojeniena centrálnu databázu. Tým pádombudú môc robi na lesnej správe,doma alebo na inom urèenom mieste.Vráme sa k tomu, e kadá lesnáspráva má najskôr dosta pre potrebyOLH po dva poèítaèe. Pokia3⁄4 viem, ichvybavenos dnes je rôzna niekde majúk dispozícii dva, niekde tyri poèítaèe...- V súèasnosti, teda po zlúèení,má ma tandardná lesná správa minimálnedva poèítaèe. Pravdou je, e tie,ktoré majú zdatných uívate3⁄4ov, sú ajnadtandardne vybavené. Nám to dnesvychádza tak, e na jednu lesnú správupripadá priemerne 2,5 poèítaèa. Pritomsa dnes spracovávajú tie isté údaje akopred organizaènými zmenami, kedybol dostatoèný poèet PC. Tým, e sa zauplynulých pár mesiacov vyselektovalimenej zdatní uívatelia a na správachostali tí zdatnejí, tento poèet poèítaèovu nestaèí. Preto to posilnenie dvomaïalími strojmi, výluène urèenými prepotreby OLH. Jedine, ak v danej chvíliOLH na správe nebude, budú môc nanich pracova iní pracovníci. Na dodr-iavanie tohto pravidla budeme na celomSlovensku pozorne dohliada.Moja posledná otázka sa týkavyhodnotenia odpovedí z dotazníkovk pouívaniu poèítaèov a k poèítaèovejgramotnosti, ktoré vyplnilo pä stovákOLH poèas spomenutých stretnutí v BanskejBystrici. Sú predstavy OLH v súlades rieením, o ktorom ste hovorili?- Najskôr by som rád uviedol,e èo sa týka vedomostí a poèítaèovýchzruèností, odpovede ukázali, eDruhé stretnutieza okrúhlym stolomRytieri kráľaArtušaPeter GOGOLAo svojich problémoch, o starostiachi radostiach kadodenného ivotaOLH-ákov, abárov, pestovate3⁄4ov,vedúcich lesných správ i pracovníkovústredí odtepných závodov.A generál i pani organizaèná riadite3⁄4kapozorne poèúvali, vysvet3⁄4ovali,argumentovali a celkom otvoreneaj priznávali, e v retrukturalizáciifirmy ete ostáva vyriei mnoho detailov,ktoré sú pre fungovanie celkuve3⁄4mi dôleité. Uitoèná a zaujímavábola monos konfrontova skúsenostiz rôznych odtepných závodov úèastníci stretnutia sa boli skutoènereprezentatívnou vzorkou (zilisa z OZ Smolenice, Bardejov, Námestovo,Levice, Rimavská Sobota,Roòava, Èadca a Kriváò). Tém bolonaporúdzi dostatok od poèítaèovejgramotnosti cez biomasu, zásadyodmeòovania, smernice, informaènýsystém, akciovú spoloènos a po víziubudúcnosti tátnych lesov. Stretnutie,pôvodne naplánované na dvea pol hodiny, sa nakoniec pretiahloo viac ako hodinu, a iste by pokraèovaloaj dlhie, keby generálnehoriadite3⁄4a neèakali iné povinnosti.Myslím, e vetci kolegovia odchádzalizo stretnutia s chrobákomv hlave. Ale aj pre vedenie podnikuje stretnutie takéhoto druhu bezpochybyskvelou príleitosou naèúvanázorom tých, ktorí sa kadodennepotýkajú s realitou prevádzkovýchproblémov. Za vetkých úèastníkovstretnutia jeden názor, ktorý vyjadrilMartin Matys, odborný lesnýhospodár z OZ Smolenice: Cenímsi na pánovi riadite3⁄4ovi Vinovi jehootvorenos, lojálnos a patriotizmus.Áno, je to môj riadite3⁄4, riadite3⁄4 odbornýchlesných hospodárov.Poznámka: Ïalie stretnuties generálnym riadite3⁄4om za okrúhlymstolom sa uskutoèní v decembri. Kadý,kto má záujem o stretnutie, môezavola na mobilné telefónne èíslo+421 918 444 121 Ing. Jozefovi Markovialebo ho kontaktova e-mailomna adrese marko@lesy.sk.medzi jednotlivými odtepnými závodmisú ve3⁄4ké rozdiely. Príli ve3⁄4a 3⁄4udíz niektorých závodov odpovedalov dotazníkoch, e pracujú na poèítaèimenej ako raz za týdeò alebo vôbec!Dokonca tento poèet je ïaleko vyí,ako sme pri príprave dotazníka predpokladali.Nali sa vak aj odpovede,z ktorých vyplýva, e niektorí OLH pracujús poèítaèmi ve3⁄4mi èasto. Ale abysom odpovedal priamo na vau otázku.Ich oèakávania sú také, e kadý z nichbude ma sólo poèítaè. Ve3⁄4ká skupinaopýtaných sa vidí v pozícii uívate3⁄4anotebooku, mnohí inklinujú k prenosnémuzariadeniu typu súèasnéhoLatschbachera, ktorý je síce odolný,ale pomerne jednostranne orientovanýpre uívate3⁄4ov v lesníctve. Nájde sai ve3⁄4a takých, ktorí vidia perspektívuv prvom období v nami presadzovanomrieení. Cítia to ako ancu a príleitosdobehnú zamekané.S podrobnejími závermi dotazníkovejakcie budú vetci OLH oboznámenív najbliích týdòoch.13

Lesník • 11 • 2005 Lesnícke spravodajstvoStretnutie vedeniapodniku a odbornýchlesných hospodárovPeter GOGOLAJedným z predpokladov úspenéhozavàenia zmien, prebiehajúcichv súèasnosti v naom podniku, je komunikáciaso vetkými zamestnancami,ktorých sa zmeny týkajú. Vedenie podnikusa podujalo zorganizova stretnutiaso zamestnancami s úmyslom vysvet3⁄4ovaciele a zámery a získava pre ne podporu.V neposlednom rade je pre vedeniedôleitá spätná väzba, ktorá mnohé napovieo miere stotonenia sa so zmenamia o názoroch na ne. Preto po stretnutiachs vedúcimi lesných správ prili na radstretnutia s tými, ktorých sa prebiehajúcezmeny azda najviac dotýkajú s odbornýmilesnými hospodármi.To, e nie je jednoduché porozprávasa s vye pästo OLH, je nadBolo dnešné stretnutie prevás užitočné? Ak áno, v čom?Jozef PINER,LS Niná Slaná,OZ Roòava:Pre mòa bolo dnenéstretnutie ve3⁄4mi uitoèné.Priznám, e somsa naò u dlhie teila v duchu som sa pýtalsám seba, preèo nebolo bené skôr. Ale uskutoènilo sa a ja mámuroteraztaký pocit, e sa uskutoènilo v pravýèas.Vojtech ILÈÍK,LS Hronec,OZ Èierny Balog:Kadé stretnutie,na ktorom máme monosdiskutova s vedenímje uitoèné. Myslímsi, e pre obidve strany jeprospené vzájomné poznávanieproblémov a h3⁄4adanie ich rieení.Matej VANTNER,LS Krám,OZ Èierny Balog:slnko jasnejie. Preto sacelé podujatie uskutoènilona päkrát (3.,4.,5.,10.a 14. októbra) v priestoroch HotelaDixon v Banskej Bystrici. V úvodnompreslove generálny riadite3⁄4 Ing. KarolVin vyjadril záujem vypoèu si vetkypripomienky prítomných, ktoré môuprispie k rieeniu aktuálnych problémov.Oèakávania, pripomienky, názory,postrehy, riziká a skúsenosti OLH v procesezmeny sa podarilo zosumarizovapod taktovkou organizaènej riadite3⁄4kaIng. Ivany pilákovej. Vysvet3⁄4ujúci komentárk novému lesnému zákonu poskytolrozvojovo technický riadite3⁄4 Ing.Ján tefánik a vedúci Odboru usmeròovanialesníckych èinností Ing. Jánvanèara. V popoludòajom programeIng. tefánik hovoril o kritériách a plánovanýchkrokoch v zabezpeèení trvaloDnené stretnutiebolo pre vetkých odbornýchlesných hospo-dárov urèite zaujímavé a uitoèné, pretoesme získali dostatok informácií o tom, èonás èaká v najbliom období. Som rád,e sa hovorilo nielen o naich úlohácha rastúcej zodpovednosti, ale aj rieenínáho finanèného ohodnotenia.Michal KUZMA,LS Stropkov,OZ Vranov:Zaujal ma najmävýklad novéholesného zákona.Bol podaný pútavos jasným prepojenímna povinnosti lesnéhohospodára. U kvôli tomu sa semoplatilo prís. Verím vak, e prís3⁄4ub generálnehoriadite3⁄4a platí a toto stretnutienebolo posledné. Celkom rád by som siho zopakoval napríklad k vykonávacímvyhlákam, ktoré urèite budú nasledovaza novým zákonom a ktoré budú pre náshospodárov ete dôleitejie.Ing. Ján GIMA,LS Stropkov,OZ Vranov: O d c h á d z a ms pocitom, e vedeniepodnikuto so silnou pozíciouOLH myslíváne. Hoci je ete èoudrate3⁄4ného obhospodarovania lesovv èinnosti LSR. Trvalo udrate3⁄4némuobhospodarovaniu lesov a certifikáciisa vo svojom príspevku venoval aj vedúciOdboru lesníckej politiky a certifikácielesov Ing. Frantiek tulajter, CSc.Téme postavenia funkcie OLH v organizaènejtruktúre a nastaveniu organizaènýchvzahov v rámci lesnej správysa venoval vedúci Odboru manamentukvality a kontroly Ing. Miroslav Borsek.Praktické ukáky pilotných skúsenostíz vytvárania nového obchodno logistickéhosystému prezentovali riadite3⁄4 OZPrievidza Ing. Igor tevlík a hlavný logistikpodniku Ing. Ján Grolmus. Záverstretnutia bol venovaný riadenej diskusiiza úèasti úsekových riadite3⁄4ov LSR.O tom, ako stretnutie vnímalisamotní OLHáci a aké poznatky si zostretnutia odniesli, hovorí naa anketa:vylepova, som rád, e neostávame lenpri reèiach. Doteraz sme toti boli taktrocha v tieni technikov na správe, terazto koneène dostáva tvár, ktorá bude naprospech nielen hospodárom, ale predovetkýmlesu. V minulosti nás technicivôbec nepustili k poèítaèom, je dobré, aksa rozhodlo, e budeme ma vyhradenýten svoj, hoci zatia3⁄4 len jeden spoloèný.Dodám ete jeden detail, pre niekohomono nepodstatný: autá pre OLH sarieia, no nezabúdajte, e nás ivia predovetkýmnohy. Privítal by som, kebyhospodári i lesníci dostávali kvalitnúterénnu obuv obdobným bodovým spôsobom,ako uniformy.Slavomír KAÒUK,LS Udavské,OZ Vranov:Pre mòa bolinajdôleitejieslová, ktoré odznelina vrub informaènéhosystému.Bez jeho dorieenia jepráca OLH nepredstavite3⁄4ná. Ja som sinapríklad kúpil za svoje malý PC pocket,prièom program pre LHKE a mapysom si pozháòal tak, ako sa dalo. Verím,e v krátkom èase tieto programy vetcidostanú. Mne sa malý poèítaè ve3⁄4miosvedèil a mám ho denne pri sebe. Nie jeto iadny luxus - nahrádza mi napríkladaj malý LHP, ktorý som nedostal...14

Lesnícke spravodajstvoLesník • 11 • 2005Vybrali sme prenaich èitate3⁄4ov nieko3⁄4-ko zaujímavých citátovzo stretnutí s pästovkouodborných lesných hospodárovv banskobystrickomhoteli Dixon. Uvádzameich bez komentára, pretoepod3⁄4a nás iadny ïalí komentárnepotrebujú.Ing. Karol VIN,generálny riadite3⁄4:OLH sa dnes posúva do pozíciemanaéra, ktorého úlohou budezosúlaïova záujmy lesníckej produkcie,obchodu a logistiky. Bude koordinovamonosti lesa a poiadavkyobchodu. Musí pritom dba nielen nanákladovú èas produkcie ako doteraz,ale musí bra do úvahy aj èasvýnosovú.Zmenili sa podmienky, cielea priority, musí sa zmeni aj nápoh3⁄4ad na les. Nai 3⁄4udia musia mana jednej strane dostatok profesionálnychschopností a skúseností,na strane druhej aj zodpovedajúcevybavenie.Ing. Ján GROLMUS,hlavný logistik podniku:V budúcom roku sa u nemôetemýli v èíslach tak ako tentorok. Vaa práca je základom prefungovanie obchodno logistickéhosystému.Ing. Miroslav BORSEK, vedúci Odborumanamentu kvality a kontroly:Dostali ste vae pracovnénáplne. Máte vak monos vidieaj pracovné náplne vaich kolegov.Tantiéma pohyblivá odmena, ktorú dostávajú èlenoviapredstavenstva a dozorných rád akciových spoloèností.Vypláca sa zo zisku beného úètovného obdobiapred jeho rozdelením akcionárom v podobe dividend.Výku tantiém schva3⁄4uje valné zhromadenie.Teória komparatívnych výhod jej podstatou je poznatok,e krajina (i jednotlivec) môu zvýi svojuivotnú úroveò a reálny dôchodok práve tým, e sapecializuje na výrobu tých produktov, ktoré doká-e vyrobi s najvyou produktivitou práce, a teda ajs najniími nákladmi.Tezaurácia opätovné investovanie úrokov alebo inýchvýnosov z cenných papierov do nových cenných papierov.Pouíva sa aj na oznaèenie hromadenia papierovýchpeòazí obyvate3⁄4stvom.Tieòová ekonomika èas vyrobenej produkcie, ktoránevchádza do hrubého domáceho produktu krajiny,pretoe výrobcovia sa chcú vyhnú daòovému priznaniu(predaj na èierno) alebo preto, e sa vyrába produkcia,ktorá je nelegálna (drogy).Čo odznelona stretnutiach s OLHJozef MARKOV kadom poèítaèi na kadej lesnejspráve je intalovaný tzv. CEROD Centrálny register organizaènejdokumentácie, v ktorom si môetevyh3⁄4ada pracovné náplne vedúceholesnej správy, abára, pestovate3⁄4a,technika, po3⁄4ovného hospodára, OLHi lesníka. Mrzí ma, e zatia3⁄4 sa s týmtozdrojom informácií málo pracuje.K. Vin:Poteili ma vae rastúce po-iadavky na poèítaèovú technikua technické vybavenie. Teí ma vaavô3⁄4a nauèi sa pracova s poèítaèoma túba ho vyuíva v praxi.Èo sa týka rastúceho pracovnéhozaaenia - zvykajme si naò.Vetci sa budeme musienauèi pobi o miesto v LesochSR.Nemudrujme o tom,èo by mal urobi ten druhý,ale zaènime od sebaa robme to, èo sa od násoèakáva.Ing. Jozef SÁMEL,vedúci Odboru informaènýchtechnológií:Odborní lesní hospodárisú najväèou skupinounových uívate3⁄4ovMalý ekonomický slovníčekpoèítaèovej techniky. Poèítaèsa nauèíte obsluhova,keï s ním budete tri kráttýdenne zmysluplne pracova.Ing. Ján TEFÁNIK, rozvojovo technický riadite3⁄4:Váení páni, aksme schopní z roènej aby3,5 milióna kubíkov dreva vytypovapre abu modernou harvestorovoutechnológiou iba 17 000 kubíkov, takje to na hanbu sveta!OLH je dnes bliie k lesu. Máväèiu samostatnos a konkrétne zadanéprávomoci a povinnosti.K. Vin k výzve èasti OLHna prehodnotenie ich mzdového ohodnotenia:Búchate kladivom na dvere,na ktorých staèí stlaèi k3⁄4uèku. Pripravujemenový motivaèný systém sozakomponovaným výkonovým princípomohodnotenia a zvýením pohyblivejzloky mzdy.Tichá spoloènos forma podnikania, ktorá má lendvoch spoloèníkov: majite3⁄4a a tichého spoloèníka.Nevyaduje si zápis do obchodného registra. Existenciatichého spoloèníka nesmie by ani v názve firmy,majite3⁄4 uskutoèòuje èinnos ako jednotlivec.Trasant osoba, ktorá vystavila zmenku.Trasát osoba, ktorá je povinná na základe príkazuna zmenke v uvedenom termíne zmenku uhradi. Prizmenkových vzahoch je to tzv. tretia osoba a najèastejieje òou banka.Trata cudzia zmenka, v ktorej trasant (vystavite3⁄4) dávapríkaz trasátovi, aby namiesto neho zaplatil urèenúsumu vlastníkovi.Trust - forma koncentrácie podnikov pod spoloènýmvedením, ktorá vzniká buï splynutím predtým samostatnýchpodnikov (ich právna subjektivita zaniká),alebo zaloením holdingovej spoloènosti, ktorásvojím kapitálom ovláda trustové podniky. Dôvodomjeho vzniku je získa výhodnejie postavenie na trhu,teda odstraòova konkurenciu.15

Lesník • 11 • 2005PoľovníctvoKolaudácia Zvernice BetliarJán VAVREKV roku 2004 bol vedením LSR,.p. schválený najväèí projekt po3⁄4ovníctvana Slovensku, realizovaný v súèasnostipod názvom Rekontrukciazvernice Betliar. Projekt vypracovalakomisia zloená z pracovníkov Odborupo3⁄4ovníctva a rybárstva GR a OZRoòava. Cie3⁄4om projektu je zriadiintenzívny chov jelenej zveri, ktorývytvorí podmienky pre poplatkový lovnajsilnejích jeleòov (220+ b. CIC),zároveò poèetný a èasovo relatívnenenároèný lov ostatných medailovýchjeleòov pri dosiahnutí rentability èinnosti.Pri výbere Betliara sa vychádzaloz dôkladnej analýzy prírodnéhoa odborného potenciálu, poiadaviekpo3⁄4ovníckej klientely a prognóz vývojajeleních úlovkov na Slovensku.Pred Roòavèanmi sa zrazuobjavila nádherná a po kadej stránkenároèná úloha. Zrealizova v èasovýchhorizontoch nasledujúce kroky: 2005 - technicky prestava existujúcudanieliu a muflóniu zvernicupre potreby jelenej zveri,v jelenej èasti zvernice: 2007 zaloi nový chov jelenejzveri odchytom a cielenou plemenitboupopulácií vo3⁄4ne ijúcej zveri po-3⁄4anského jeleòa, vyznaèujúceho samimoriadnou hrúbkou a èlenitosouparoia z OZ Kriváò a OZ Èierny Baloga karpatského jeleòa, vyznaèujúcehosa výnimoènou dåkou, hrúbkouparoia a nadpriemerným telesnýmrámcom z OZ Bardejov, OZ Vranova OZ Sobrance. Odchyt z vo3⁄4ných revírovvykona v celkovom poète 60 ksa v truktúre jeleò 12 ks, jelenica30 ks, jelienèa 18 ks.- dosiahnu plusový HV vo zvernici, 2009 dosiahnu normovaný kmeòovýstav 146 ks v truktúre jeleò42 ks, jelenica 61 ks, jelienèa 43 ks, 2011 dosiahnu cie3⁄4ovú truktúrupopulácie 150 ks: jeleò 70 ks, jelenica50 ks, jelienèa 30 ks,- dosiahnu návratnos vynaloenýchprostriedkov, 2017 dosiahnu cie3⁄4ovú poèetnosa truktúru vetkých druhov zverivo zvernici, a tým aj cie3⁄4ové výnosyna úrovni cca. 2,9 mil. Sk.Prvá etapa realizácie projektusa zaèala v októbri 2004 a bola ukonèenáv septembri 2005 vybudovaním8 km dlhého nového oplotenia s celkovýminákladmi 3,133 mil. Sk.Dòa 22.09.2005 sa uskutoènilaslávnostná kolaudácia stavebnejakcie, ktorú vykonali:Ing. Ján tefánik, rozvojovo-technickýriadite3⁄4 LSR .p.,Ing. Peter Kuric, vedúci Odboru po-3⁄4ovníctva a rybárstva LSR .p.,Ing. Marcel Lehocký, z Odboru po3⁄4ovníctvaa rybárstva LSR .p.,Ing. Ján Vavrek, riadite3⁄4 OZ Roòava,Ing. Oto Fehér, vedúci lesníckej výrobyOZ Roòava,Emil Klobuník, referent po3⁄4ovníctvaOZ Roòava,Ing. Jozef Trojan, vedúci LS Betliar,1⁄4ubomír Árvay, po3⁄4ovný pecialistaLS Betliar,Duan Schvarz, firma HAVESTA, dodávate3⁄4prác.Okrem zhodnotenia a prevzatiaprác priamo v teréne bola oprá-ená história zverníka v Betliari.Vyzdvihnuté boli dosiahnuté úspechya tradícia zvernicového chovu naOZ Roòava. Záverom bolo vyjadrenépoïakovanie za vykonanie obrovskéhomnostva kvalitnej práce vetkým,ktorí sa prièinili k prestavbe zvernici.Ïalie etapy realizácie projektusú pred Roòavèanmi. Na jehoúspené splnenie je potrebná úzkaspolupráca s odtepnými závodmi,ktoré vykonávajú odchyt zveri z vo3⁄4-nej prírody. Na mesiac november jepripravený odborný seminár na OZRoòava, na ktorý budú pozvaní zástupcoviaOZ Kriváò, ÈiernyBalog, Bardejov, Vranov a Sobrances cie3⁄4om priblíi projekt,zdôrazni potrebu odchytu kvalitnéhogenofondu základuúspechu celého projektu a tieprezentova úroveò po3⁄4ovníckehohospodárenia v podmienkachOZ Roòava.Ing. Ján Vavrek je riadite3⁄4omOZ RevúcaÚlovok 194,83 bodového jeleòa na OZ arnovicaJelenia ruja predstavuje v horskýcha podhorských revíroch Slovenska hlavnúpo3⁄4ovnícku sezónu, kedy sa v priebehu2-3 týdòov rozhodne o výsledku celoroènejpráce v starostlivosti o zver a po3⁄4ovné revíry.Poplatkový lov jeleòov je rozhodujúcou trbonosnoupolokou pre viaceré odtepné závodyLesov SR a jelenia zver je po baantej zveriv poradí druhým najvýznamnejím druhomzveri z h3⁄4adiska trieb v po3⁄4ovníctve Lesov SR.Odtepné závody s dobrými jeleními revírmidosahujú aj najlepie hospodárske výsledkyDniSv. Hubertana KysuciachJaroslava VOJTEKOVÁ1700 návtevníkov prilákaliv nede3⁄4u 18.septembra 2005 do parkupri po3⁄4ovníckom katieli v Oèadnicislávnosti Svätého Huberta. Organizátori- regionálna organizácia Slovenskéhopo3⁄4ovníckeho zväzu v Èadci a Odtepnýzávod Èadca - pripravili pre návtevníkovmnostvo atrakcií: hon na líku v podanídievèat z jazdeckého oddielu UnicomRaková, vzorový zaèiatok a koniec po3⁄4ovaèky,ktoré predviedlo Po3⁄4ovnícke zdru-enie Kremienok z Poviny. Svoje umenies dravcami predviedli sokoliari z Banskejtiavnice. Svoje umenie v hre na lesnicepredviedli hostia lesnièiari z Po3⁄4ska.Nechýbala ani tradièná súa vo vareníguláa. Prvé miesto vyhralo drustvoz Odtepného závodu Èadca s Miòovýmguláom.V po3⁄4ovníckom katieli zase vystavovalisvoje práce s tématikou prírody a po-3⁄4ovaèky umelci z Po3⁄4ska a Slovenska.Ing. Jaroslava Vojtekováje personalista OZ Èadca16

PoľovníctvoLesník • 11 • 2005Jelenia ruja 2005Marcel LEHOCKÝvo výkone 241 po3⁄4ovníctvo, lebo pretrvávaznaèný záujem hostí o lov jeleòov. Pretosa príprave na jeleniu ruju a jej organizaènémuzabezpeèeniu venuje náleitápozornos.Teda aká bola jelenia ruja 2005a aké výsledky sme dosiahli?Jednou vetou sa tohtoroèná ruja dácharakterizova takto: zaèala skoro, pomalysa rozbiehala a ukonèila sa ve3⁄4mi rýchlo.Jej priebeh ovplyvòuje viacero faktorova ako aj pri ostatných èinnostiach v lese jedôleité i poèasie. A práve to nebolo tohtoroku najpriaznivejie. V poslednom septembrovomtýdni, kedy pod3⁄4a kalendáramala jelenia ruja na Václava a Michalavrcholi, bolo teplo. K tomu ete priiel ajdáï, v dôsledku èoho jelene takmer úplneprestali ruèa. Viaceré odtepné závody sau v uplynulých rokoch pouèili a snaia sausmerni po3⁄4ovníkov na lov jeleòov v prvejpolovici ruje, teda v termínoch po 15. septembri.Práve v tomto èase je aj vyiaúspenos a aj vyia anca ulovi starie,trofejovo kvalitné jelene. Tí, ktorí si plánovalilov jeleòov na posledný septembrovýtýdeò, mali poväèine smolu.K 30. 9. 2005 sa v reijných revírochLesov SR poplatkovo ulovilo spolu229 jeleòov, èo je zhruba na úrovnipredchádzajúcich rokov vzh3⁄4adom aj naprodukèné monosti revírov. Z toho 170 jeleòovulovili zahranièní po3⁄4ovníci, kdeprevládali hostia z ÈR, 47 jeleòov ulovilidomáci poplatkoví po3⁄4ovníci a 15 jeleòovsa ulovilo v po3⁄4ovných revíroch so zmluvnýmpredajom lovu. Najviac, 41 jeleòov sapoplatkovo ulovilo na OZ Prievidza. Ve3⁄4midobré výsledky dosiahli aj OZ Koice (20),OZ Topo3⁄4èianky (17), OZ arnovica (16),OZ Revúca (15) a pod. Na okraj spomenieme,e v septembri skonèila aj doba lovusrncov a v naich reijných revíroch saspolu poplatkovo ulovilo 203 srncov, èo jeo 20 viac ako v predchádzajúcej sezóne.Porovnanie poplatkového úlovkujeleòov k 30. septembruPoplatkovýlov (v ks)I.v.t.II.v.t.jeleòIII.v.t.IV.v.t.SA2003 1 94 68 62 2252004 2 100 65 66 2332005 5 87 69 68 229Èo sa týka trofejovej kvality ulovenýchjeleòov, táto po3⁄4ovnícka sezónazaostala za predchádzajúcimi rokmi. Zrejmeto ovplyvnila aj neúroda buka a dubana jeseò 2004, nadpriemerná snehovápokrývka a silná zima 2004/2005. V sezóne2005 sa zlatá jelenia trofej v naichrevíroch nezískala a najsilnejí jeleò s bodovouhodnotou 205,56 b. CIC pochádzaz OZ Levice. Jednou z ciest na zlepovanietrofejovej kvality jelenej zveri a tým aj zvý-enia trieb za poplatkový lov jeleòov jevytváranie, resp. udranie ve3⁄4kých po3⁄4ovnýchrevírov (komplexov) Lesov SR a dodr-iavanie základných chovate3⁄4ských zásad.Od zaèiatku po3⁄4ovníckej sezónydo konca septembra v reijných revírochpo3⁄4ovalo spolu 628 poplatkových hostí(328 zahranièných a 300 domácich),z ktorých 402 hostí bolo úspenýcha v po3⁄4ovných revíroch absolvovali spolu1 728 po3⁄4ovníckych dní. Je treba poveda,e rozhodujúci podiel na dosiahnutýchvýsledkoch v poplatkovom love zveri mápopri po3⁄4ovných referentoch OZ aj lesníckypersonál, ktorý pri plnej prevádzke zabezpeèujedoprovody poplatkových hostí.Záverom len jedno z mnohých vyjadrenípo3⁄4ovníckych hostí v zápisoch o love: Dìkujiza krásné záitky, vzorný a profesionálnípøístup svému doprovodu...Výsledky poplatkového lovu jeleòovk 30. 9. 2005Odtepnýzávodpoplatkovýlov jeleòov(ks)najsilnejiatrofej(b. CIC)01 atín 0 -02 Smolenice 4 177,8503 Palárikovo 0 -04 Levice 12 205,5605 Topolèianky 17 198,1506 Prievidza 41 195,0007 Trenèín 6 177,2508 Pov. Bystrica 1 -09 ilina 9 186,0010 Èadca 1 -11 Námestovo 4 164,7312 Lipt. Hrádok 14 186,3113 Beòu 0 -14 Èierny Balog 12 188,3715 Slov. 1⁄4upèa 9 199,2716 arnovica 16 194,8317 Krupina 7 180,2918 Kriváò 4 196,0019 Rim. Sobota 4 -12 Revúca 15 190,5421 Roòava 7 185,5922 Koice 20 191,9023 Preov 4 190,7424 Bardejov 8 177,5625 Vranov 7 182,0026 Sobrance 7 171,25STRELECKÍMAJSTRIV KOČOVCIACHJarmila HATALOVÁV malebnom prostredí lesnéhoobvodu Koèovce, pod vrchom Sochoò sa29. septembra 2005 uskutoènil u jubilejnýXXX. roèník streleckých pretekovo Putovný pohár riadite3⁄4a OZ Trenèín,spojených s pravidelnom kontrolou po-3⁄4ovných zbraní.Na upravenej, pred nedávnomobnovenej strelnici v Koèovciach, patriacejLesnej správe Nové Mesto n/Váhomsa zúèastnili zamestnanci vetkýchexistujúcich lesných správ a ústrediaOZ Trenèín.V ten deò chladné a u jeseòoupoznamenané poèasie neodradilo zamestnancov,ktorí sa po kontrole po3⁄4ovnýchzbraní postavili na strelecké pozíciea prejavili svoje majstrovstvo v 3 disciplínach:stre3⁄4ba na oblúkovom streliti,stre3⁄4ba na terè diviaka a na srnca.Výsledky jednotlivcov:1. tefan Podolan LS Nové Meston/Váhom2. Jozef Jakubièka hos (LS Moravanyn/Váhom)3. Ing. Jozef ebáò LS DrietomaVýsledky drustiev:1. LS Nové Mesto n/Váhom v zloení:tefan Podolan, Ing. Ivan Jurík, KarolÁbel2. LS Drietoma v zloení: Ing. Jozef ebáò,Ján Cintula, Marián Horný3. LS Dubodiel v zloení: Ing. Rudolf Svrèek,Pavol Hrbáèik, Miroslav PaulenZ výsledkov je zrejmé, e perfektnúmuku potvrdili skúsení a známistrelci OZ Trenèín, ktorí boli za dosiahnutévýkony odmenení hodnotnými vecnýmicenami.Putovný pohár sa z LS Drietomapo tomto dni nachádza na domácej pôde,na Lesnej správe Nové Mesto n/Váhom.Odmenou strelcom i vetkýmúèastníkom na ve3⁄4mi dobre organizaènepripravenej akcii bol výborný gulá, ktorýrozvoniaval po celom okolí strelnice.Ing. Jarmila Hatalováje personalista na OZ TrenèínFoto: Ing. 1⁄4uboslav Bacák17

Lesník • 11 • 2005Ľudia a lesyO sadeniciach, brusniciachi podbrezovských haldáchLesníctvo má ve3⁄4a pecializácií a preto i ten najväèí lesnícky polyhistor mávo svojich vedomostiach aj biele miesta. kôlkarstvo patrí medzi tie lesnícke èinnosti,na ktoré si väèina z nás naposledy siahla na skúke. Je to nároèná panidisciplína, ktorá svoje tajomstvá prezrádza a po viacerých rokoch spoznávania.Koho si vak raz získa, ten jej ostáva verný, hoci by ho ostatní aj vysmievali (alebounudene zívali na pracovných poradách, v èase venovanom výkonu 222...).Igor LEITNER, vedúci kôlkarského strediska Drakiar, si pri rozprávanío svojom vzahu k lesným kôlkam udriava vecný tón. Iba iskra, ktorá sa sem--tam ukáe pri rozprávaní v oku tohto 46 - roèného kolegu prezrádza, e kôlky súmu viac ako len zdroj lesníckeho ivobytia...Pán Leitner, pre oblas výrobysadeníc je typický dlhoroèný boj dvochkoncepcií. Pod3⁄4a jednej biologickej -by sme sadenice mali dopestováva èonajbliie k miestu ich koneènej spotrebya uprednostòova tak malé kôlky.Druhá ekonomická - obhajuje ve3⁄4ko-kôlky, kde je moné jednotkovú cenuvyrobenej sadenice minimalizova. Kdeje skrytá pravda? Niekde uprostred?Nepovedal by som. Koncepciamalých kôlok je neaktuálna u dávno.Stalo sa tak v èase zániku polesí a vznikulesných správ, teda v roku 1973. Lesníkprestal ma èas na kôlku rodinnéhotypu a ve3⁄4ké kôlky sa stali nevyhnutnosou.Smer to bol správny, otázkou je,èi sme to v niektorých prípadoch predsalen neprehnali s ich ve3⁄4kosou. Zlé bolo ajto, e po3⁄4nohospodárska pôda bola vtedytakmer nedotknute3⁄4ná a ve3⁄4kokôlky sapreto èasto zakladali na nevyhovujúcichpôdach. Nehovoriac, e na pôdach majetkovonevysporiadaných, èo sa pre niektoréstalo po roku 1989 osudným.Drakiaru nie?Tu bola prvá tátna kôlka zaloenáv roku 1913, táto èas terajieho strediskaje v poriadku. Máme tu aj pamätnýhájik z roku 1923, vysadený k 10. výroèiu.Horie to bolo s neskorím vznikom kôlkarskéhostrediska koncom sedemdesiatychrokov. Budovalo sa technokraticky,necitlivo. Ornica sa zhrnula, no u nikdynevrátila na plochu! Ostala hluina, s ktoroubojujeme dodnes, pôda tu stále nieje taká ako treba, je hlinitá a aká. Podielhumusu bol na zaèiatku pod 0,5 %,dnes ho máme na spodnej hranici optima- zhruba 4%. Stálo to vak obrovsképrostriedky! Chceme sa pokúsi vyuiaj hroble stiahnutej ornice, je v nej vakve3⁄4ký podiel rôzneho odpadu, èakáme najeho rozklad. Ve3⁄4kou chybou pri výstavbebolo aj postavenie klimatizovaných hál naslneènej, junej strane! Dnes za to platímenemalú daò spotreba elektriny nás roènestoji vye 200 tisíc Sk.Teda samé negatíva?Ale nie, sú tu aj dobré rieenia.Napríklad máme vlastnú vodu ktorúrozvádzame gravitaène na vetky plochy.Je teda zdarma zdroj aj distribúcia,a to je pre lesnú kôlku obrovské plus.Inou výhodou, a tým sme na Slovenskupecifickí, je fakt, e stredisko nepredstavujejednu obrovskú pláò, ale pozostávaz 10 samostatných plôch. Tieto sú oddelenékulisami porastov a tým je na nichudriavaná vhodnejia mikroklíma. Celkovározloha kôlky je 19,23 ha, z tohoprodukèná plocha 14,01 ha - nie smeteda v rámci Slovenska gigantom.Potvrdzujú vae ekonomické výstupyfakt, e výroba sadeníc vo ve3⁄4ko-kôlkach je najefektívnejia?Vdy sme kládli dôraz aj na ekonomickústránku výroby. Mono sanáklady dali ibova niekde v malejkôlke, no tu na stredisku nie! Presnosvýkazníctva bola vdy prvoradá, ininierBruchánik by nám iadne odhady netoleroval.Cena jednej sadenice sa v sedemdesiatychrokoch pohybovala priemerneokolo 0,80 Kès, vlani bola 3,30 Sk, na budúcirok kalkulujeme s cenou 4,30 Sk/kus. Sú to nákladové ceny, v ktorých dodávamesadenice pre potrebu odtepnýchzávodov. Pri predaji cudzím uplatòujemeziskovú priráku, no s citom, pribline10%, pretoe konkurencia je silná, rýchloby nás podsekla. Z naej produkcie idena vlastnú potrebu cca 40% sadeníc, zvy-ok predávame iným subjektom. S týmimáme dlhodobé zmluvy, èo je obojstrannevýhodné: my vieme, pre koho pestujemea kto nám zaplatí, nai partneri vedia,e ani v prípade spotrebného boomu tak ako po terajej kalamite neostanúbez sadeníc. Aj v tomto prostredí vakexistujú rôzne názory a prístupy. Niektorésubjekty, pravdepodobne bez poriadnejanalýzy, si zriadili svoje kôlkárske prevádzkya po nieko3⁄4kých rokoch zistili, evýnosy im nekryjú náklady a lacnejie bysadenice nakúpili.Nedávno vae stredisko opustilomaterský závod Beòu a stali ste sasúèasou OZ Semenoles. Ako hodnotítetúto výraznú centralistickú zmenu?Jednoznaène pozitívne. Je na toskutoène viac dôvodov. Predovetkým saz naej práce vylúèila ivelnos. V rámcipodniku sa vyjasnili vzahy medzi potreboua výrobou sadeníc a tým sa doznaènej miery odstránili zbytoèné previ-ŠkôlkárJán MIÈOVSKÝsy na jednej alebo druhej strane. Osobneve3⁄4mi pozitívne vnímam to, e teraz sapracovne stretáme zainteresovaní kôlkária rieime skutoèné problémy. Odstrihnutieod materského závodu vakmá aj nevýhody, hoci verím, len doèasné.Ide o vyuívanie dopravných prostriedkov,grédrov, nakladaèov, ktoré sa námstali menej dostupné, závod pochopite3⁄4-ne najprv riei svoje problémy. Ale nevravím,e sa vzahy nejako pokazili, tonie. My na oplátku závodu poskytujemeklimatizované haly, veï iadna snehovájama nedokáe sneh podra do polovicejúna. Istým problémom sú aj ozveny zozanikajúcich kôlok, za ktoré nám bývalématerské závody adresujú kritické pripomienky.Ide vak o útlmový program doèasu, kým sa nevyzdvihnú posledné sadenicea preto sa nemono èudova, e imu nevenujeme takú pozornos.Ko3⁄4ko 3⁄4udí tu zamestnávate?Sme tu traja THZ, traja robotnícia 2 stránici.Väèinu prác teda zabezpeèujetedodávate3⁄4sky?Áno, a tento systém sa mi podruhom roku fungovania zdá výhodnejí!Nae úlohy diktujú predovetkým agrotermínya poèasie. Dosta vak kedysi 3⁄4udí dopráce v sobotu bolo takmer nemoné. Bolto preto pre mòa ok, keï sa éfka súkromnejdodávate3⁄4skej skupiny po prvýkrátspýtala, èi môu robi aj v sobotu...! V pl-18

Ľudia a lesyLesník • 11 • 2005nej sezóne tu máme denne vye 100 ien.Dokáeme ich vak efektívne vyui. Inaksa ani nedá, veï jednominútový prestojznamená stratu 100 minút! Keï im dôjderobota tu, okamite sa presúvajú do lesa.Nepreplácame ani minútu za èakanie a tosa v minulosti naozaj nedalo poveda! Vïakadodávate3⁄4skému systému nám odpadlo80 % papierovania a keïe tu máme 2-3konkurenèné skupiny vznikol prirodzeneaj ve3⁄4mi efektívny tlak na kvalitu.Máte tu vetky záhony vzorneevidované, èo sa vak týka garanciepôvodu semena, sú moje poznatky spojenés istou skepsou...Nemôe sa sta, e by u nás do-lo od vstupu semena a po dodávkusadeníc k nejakej zámene. Prísne dodr-iavame semenárske oblasti, hoci naizahranièní hostia obyèajne asnú nadich detailnosou, ktorá je v niektorýchprípadoch naozaj zbytoèná. Zber semenaje síce pod doh3⁄4adom semenárskejkontroly, zberaèi napríklad nechávajúv korunách kontrolné stuky, no je fakt,e istý priestor na falovanie pôvodu semenatu je. Najkritickejia je prvá fáza,ktorá predchádza príchodu semena doSemenolesu. Od tej chvíle garantujemepôvod 100% - ne. Ak sa vak èosi stalopred vstupom, ako to priamo dokáza...Z praktického h3⁄4adiska by som sa prihováralza to, aby v rámci semenárskychoblastí bola väèia vo3⁄4nos pri horizontálnychpresunoch semena, naopakväèí dôraz da na nadmorskú výku privertikálnych presunoch.A ako vypadá na Drakiari kôlkárskamoderna?Vyrábame tu krytokorenné sadeniceviacerými spôsobmi. Ako prvýsa uchytil systém jiffy v r.1996. Zaèalis tým severania, ktorí tak odstránilinedostatky predchádzajúcich systémovoba3⁄4ovaných sadeníc napríklad nisulovaných ktoré mali dobré prírastky,no slabý koreò. Systém jiffy je geniálnytým, e obalová sieka vyvoláva efektvzduchového podrezávania koreòa a týmjeho èlenenie a bujnenie, èo je základombudúcej ujatosti. Sieka, v ktorej jiffypestujeme, by sa mala po troch rokochrozpadnú, zistili sme vak, e sa tak èastonestáva a dochádza následne k zakrteniusadeníc. Nórskych výrobcov smena to upozoròovali márne, a tak sa toriei odstraòovaním sieky pri výsadbe.koda, e prevádzka oba3⁄4ované sadeniceaie prijíma. Kedysi to bolo z dôvodu ve3⁄4-kej váhy, dnes najmä kvôli cene, ktorá jeoproti vo3⁄4òokorenným o korunu vyia.Neboli by vak oba3⁄4ované sadenicev koneènom dôsledku vzh3⁄4adomna vysokú ujatos pre závody výhodnejie?To je vdy trocha lotéria. Ak by smeurobili diagram prelomu, zistili by sme, eoba3⁄4ované sadenice sú aj cenovo výhodnejievtedy, ak ujatos prostokorennýchklesne pod 80%. Závody sú pri plánovanínákladov viazané podnikovým Systémomplánovania pestovnej èinnosti, ktorý obnovnédrevinové zloenie vrátane podieluoba3⁄4ovaných sadeníc urèuje v závislostiod HSLT. Je to ve3⁄4mi praktický materiál,ktorý optimalizuje náklady a vnáado plánovania pestovnej èinnostisystém. Neumoòuje vak nakupovaviac oba3⁄4ovaných sadeníc a pretoniekedy, obzvlá teraz v takýchkalamitných dobách ako je táto, potrebujemevyriei nedostatok prostokorennýchsadeníc a vypestovaich za kratiu dobu ako je to monéklasickou technológiou. Vhodnýspôsob sa naiel, a to vypestovanímdostatoèného mnostva semenáèikovv maloobjemových kontajnerocha ich následným presadím na minerálnupôdu v tom istom roku. Po ïal-ej vegetaènej dobe, by z nich maliby výsadbyschopné sadenice s mohutnýmkoreòovým systémom. Tento spôsobzahròuje v sebe efekt prirýchlenia vofóliovníku a nepreruenia rastu podobneako pri výsadbe krytokorennej sadenice.Teda uetríme èas výrobu vo3⁄4nokorennýchsadeníc stihneme namiesto tyrochza dva roky. Pravda, pri oba3⁄4ovaných sadeniciachje to ete lepie, vieme ich vyrobiza jediný rok a môeme tak ve3⁄4mi operatívnereagova na ich potrebu.Obnova lesa na závodoch jev znamení silného ahu na prirodzenézmladenie. Neohrozuje to vau výrobuv jej samotnej podstate?Je to pochopite3⁄4ne istý boj protikladov.Ak sa zväèuje prirodzené zmladenie,samozrejme klesá potreba sadeníc.A naozaj sa tak aj deje! Pod3⁄4a prieskumuz roku 2001 mala by roèná potreba sadenícpodniku pribline 34 miliónov, dnesju u odhadujeme len na 27 miliónov.Je to jasný dôsledok nárastu prirodzenéhozmladenia. Myslím, e práve v tomtospoèívajú korene rozhodnutia o zruenítyroch podnikových ve3⁄4kokôliek. Odpoveïna potrebu sadeníc nám treba h3⁄4adav stanovení istého stropu podielu prirodzenejobnovy. Mono 40% ? Neviem. Zároveòje to jasný stimul k tomu, aby smeh3⁄4adali odbytové monosti sadeníc aj zahranicami Slovenska!Ako je to s ïalími aktivitamiváho strediska?Máme tu skleník, kde pestujemekvety, v tomto období je plný chryzantém,ktoré sa dobre predávajú. Skleník, to bolave3⁄4mi nároèná investícia a preto musí byintenzívne vyuívaný. Jeho výrobný cykluszaèína zaèiatkom marca prvým výsevomsmreka, v apríli nasleduje druhý výsev,v auguste tam dávame rezky okrasnýchdrevín a cez zimu nasledujú kvety a opäide smrek... Venujeme sa trocha aj pestovaniuokrasných drevín. Je to vak behna dlhú tra. Nechceme pestova benédreviny a tvary, vyh3⁄4adávame preto rôzneanomálie napríklad èarovné metlice ktoré sa po nieko3⁄4kých rokoch stanúklonovým základom pre ïalie mnoenie.Nádej vkladáme aj do výroby odrastenýchkontajnerovaných drevín, po ktorých je ajpri vyej cene znaèný dopyt. Máme u prene vyhradený neúrodný priestor. A zatia3⁄4poslednou novinkou je pestovanie brusnícCORALL, pre ktoré chceme zaloi plantána bývalej lesnej kôlke na Zbojskej. Naekalkulácie hovoria, e pri hektárovom výnosecca 8 ton a predajnej cene 50 70Sk/kg ide o ziskovú záleitos. Vhodnéby bolo, keby Semenoles vlastnil okovúmraziareò drobných plodov, pretoe taktozmrazené brusnice sa dajú preda za ve3⁄4-mi výhodných podmienok. Foto: autorDrakiar je zaujímavé pracovisko. Poèas nieko3⁄4kých hodín môjho pobytu sem potrafilo aj viacero zákazníkov. Maneliaod Nitry prili nakúpi borovice, ktoré chcú vysadi na nevyuívaný pozemok pri dome. Vraj pre okrasu a èasom aj na vianoènéstromèeky. Prekvapuje ma, e prili z takej dia3⁄4ky.Majú pekný tovar za dobré ceny, u sme tu boli a veru sa sem oplatí prís, hovoria.Zaujímavý je aj nákupný zámer pána z Podbrezovských eleziarní:Haldy na vrchu Brezová sme v snahe vyui odpad naruili a rastlinný kryt èiastoène znièili. Máme problém totam teraz znovu ozeleni a stabilizova. Priiel som sa preto sem poradi a nakúpi èo treba.Neviem, aký bol napokon finanèný objem týchto nákupov. Azda je vak dôleitejie nieèo iné: ak na Drakiar prichádzajútakýto ïalekí zákazníci, nebude to celkom náhoda, veï predajcov stromèekov je vade dos. Svedèí to najskôr o tom, esú tu 3⁄4udia, ktorí svojej práci nielen rozumejú, ale ju svojim prístupom vedia aj preda. Kombinácia, ktorá má nielen na tomtopracovisku cenu zlata. A ktorej uplatnenie Igorovi Leitnerovi zjavne nerobí problém.19

Lesník • 11 • 2005Zo zahraničiaBlízka exotikaJán MIÈOVSKÝMoja mienka o Ukrajine nebola práve najlepia. Pozostávala najmä z informáciío mafii, neporiadku a zlých cestách. Nieeby tam tieto peciality chýbali,no týdenný pobyt v Zakarpatskej oblasti ukázal, e to boli predstavynespravodlivo jednostranné. Neli sme sa vak do tejto krajiny príli zamý3⁄4anad jej reáliami, ale skôr nakuknú do lesov a najmä vystúpina najvyiu horu Ukrajiny. A tu treba hneï na zaèiatku s úprimnýmnadením èosi prezradi: ak vás pochytí túba zai trocha exotiky,neotáèajte prive3⁄4mi glóbusom oboje to máme takmer za humnami!Navye navtívite územie, ktoré bolo ako Podkarpatská Rus v rokoch1919 1938 súèasouOpustená hvezdáreòÈeskoslovenska.PRVÉ DOTYKYO tom, e to nebude celkombený výlet, sa presviedèame hneïna hraniènom prechode Ub3⁄4a MalýBereznij. Obyèajná dýka sa stávaproblémom, ktorý spôsobil, e o naepuntíèko sa osobne zaujíma ukrajinskýéf colnice. Pobavený úsmevma rýchlo opúa a iste len vïaka jehodobrej vôli môeme napokon vstúpina územie náho východného susedas cholodnym oruím. Keï si v oumelomVe3⁄4kom Bereznom zamieòame100 dolárov za 495 hrivien, ete netu-íme akou reálnou hodnotou to vlastnedisponujeme.POD KREMENCOMNa známy trojhranièný Kremenecsme v minulosti vystúpili umnohokrát, vdy vak z naej strany.Tento krát to skúame od ukrajinskejdedinky Stuica. Ukazuje sa, e dávnechýry o prísnej hraniènej ochrane bolipravdivé. Cez prvú vojenskú hliadkusíce prechádzame bez väèích problémov,no pouèenie o tom, e na tejdruhej to u bez peciálneho povolenianepôjde, nás vedie k rozhodnutiu otoèisa a pokraèova do ukrajinskéhovnútrozemia.CESTYOpúame hlavnú cestu, ktorátu vypadá ako u nás rozbitá lesná.S naivnou neznalosou skutoènéhostavu cestnej siete odboèujeme podUockým priesmykom k osade Gusnijna vozovku, ktorú aj miestni oznaèujúza nezjazdnú. Faktom je, e naa priemernárýchlos rýchlo klesá k desiatkea najbliie hodiny nestretávameani jediné auto! Obmedzenie rýchlostina 40 km/h na sotva èitate3⁄4nejznaèke je najlepím vtipom náhoprvého pobytového dòa. K3⁄4uèkovaniepo pranej kamenistej ceste vak dostatoènekompenzujú úasné výh3⁄4adyna hlavný karpatský hrebeò. Tento tumá charakter Polonín, o èosi vakmohutnejích ako ich poznáme z na-ich Bukovských vrchov. Udivuje násalpská silueta vrchu Piku3⁄4. Naím cie-3⁄4om je vak tá èas Zakarpatia, kde saspájala hranica predvojnového Po3⁄4ska,Rumunska a Èeskoslovenska, a tak saenieme ïalej na východ.NIKOLA UHAJ LÚPENÍKV horskej dedine Koloèava saod èias Ivana Olbrachta asi ve3⁄4a nezmenilo.Prach, pina a neporiadok súnaozaj takmer vadeprítomné. Uèite3⁄4-ka miestnej koly Natalia Tumarec jevnuèkou Olbrachtovho priate3⁄4a. Právevïaka nej je tu útulné múzeum, ktorézbavilo Olbrachta ideologického nánosua zaujímavo predstavuje jehotunají pobyt v tridsiatych rokochminulého storoèia. Vymeni Prahu zatoto tu, no, musela to by fakt nátura!!Ako to u v takýchto prípadoch býva,dozvedáme sa, e romantika Olbrachtovhorománu mala s realitou máloèospoloèné. Nikola bol skutoèný zbojník,likvidáciou ktorého si èeskoslovenskámoc potrebovala upevni svoje novépostavenie.Historickým faktom je, e hoandári v roku 1921 zastrelili vïakazrade druha, ktorého fotografia sav múzeu na rozdiel od tej uhajovejzachovala. O tom, e pohon na uhajalúpeníka nebola prechádzka okolitýmiprekrásnymi lesmi, svedèia hrobyzbojníkom postrie3⁄4aných èeskýchandárov. Sú za dreveným kostolíkoma miestni sa o ne stále starajú. Na vàkunad obcou nachádzame po dlhomh3⁄4adaní aj hrob samotného Nikolu uhaja.Je od neho po Koloèave prekrásnyvýh3⁄4ad.ÈIERNA HORAKoneène prichádzame cez kedysinajvýchodnejie mesto ÈSR Jasiòpod najväèie ukrajinské pohorieÈierna Hora. Chceme sa dosta doturbázy po miestnej ceste, ktorá jena nepresných ukrajinských mapáchznaèená ako riadna. Gabi, ako naj3⁄4ah-í z nás oféruje, ja s Jánom idemevopred, snaiac sa nájs priechodnústopu. Po dvoch kilometroch to vzdávamea s ú3⁄4avou odstavujeme auto,ktorého pôvodnú farbu pod hrubouvrstvou prachu mono u len tui.Ráno balíme stan a vydávamesa na 2 060 metrovú Hoverlu najvyiuhoru Ukrajiny. Výstupová trasaprechádza malebnými salami, viacako mapa s neexistujúcimi znaèkamisa nám hodí kompas. Nad hornou hranicoulesa vak u vrchol nepustí.Je na òom uloený list Juèenkovýchpriaznivcov. Oce3⁄4ový tubus sa vrajotvorí v roku 2015. Asi pôjde o konfrontáciuterajích s3⁄4ubov a budúcejreality. Verme, e to pre susedov nebudeve3⁄4ké sklamanie...Na Hoverle sme dosiahli výkovémaximum, nie vak cie3⁄4. Tým je avzdialený vrchol Èiernej Hory s tajomnýmhradom v Karpatoch. Naa20

Zo zahraničiaLesník • 11 • 2005trasa vedie nádherným hrebeòom,ktorého výka len málokde klesnepod 2 000 m. Pod nami sú malé plesá,okolo more ukrajinských a rumunskýchhôr a pri nohách staré hraniènékamene oznaèené z jednej stranypísmenom P a z druhej CS. Bisu,koda, e sme o tunajiu nádheru pri-li..! Prespávame priamo na hrebeni,v tomto národnom parku je stanovaniedovolené. Na druhý deò máme utajomný hrad na dosah. Hradomje v skutoènosti ruina observatória,ktoré priamo na vrchole Èiernej Hory(2 020 m) vybudovali v roku 1936 Poliaci.Bolo to miesto ve3⁄4kého významua údajne sa tu urobilo nieko3⁄4ko dôleitýchhviezdnych objavov. Nachádzametu zvyky ústredného kúrenia i otoènéhosystému ïalekoh3⁄4adu. Zostup do40 km vzdialeného Rachiva je ve3⁄4mizdåhavý. Stretávame troch turistov,ako inak Èechov. Sme u poriadneunavení, a preto gruzavik, ktorý satu znenazdajky objavuje, vnímame akomalý zázrak.LESNÍCILesníci v Zakarpatí poívajúmedzi obyvate3⁄4mi väèiu vános akou nás. Budovy lisnicitiev (lesnýchspráv) sú celkom vkusné. Osobitnesa nám páèia tabule oznaèujúce jednotlivélesné obvody: Tento lesnýobvod je pod ochranou lesníka JurijaIvanovièa Franka. Má výmeru 790 ha.Lesy sú bohatstvom i krásou Ukrajiny chráòme si ich . Príjemné je stretnuties lesníkom Jozefom MichailovièomPo3⁄4anèukom. Upútal nás jehorozsadnik. Tak vzorne upravenúkôlku je málokde vidie aj u nás. Pestujev nej hlavne jed3⁄4u, jaseò a jarabinu.éfstvo zo vzdialeného lishospu(lesného závodu) sem ve3⁄4mi nechodí,dobre vraj vedia, e vetko je tak, akomá by. Nie div, Jozef Michailoviè má75 rokov a v tunajích lesoch robíu rovné polstoroèie! Jeho plat predstavuje50 dolárov, na ktoré tu vetcivetko prepoèítavajú. Je to ve3⁄4mi máloaj na tunajie nízke ceny. V prípade koleguPo3⁄4anèuka je to zvládnute3⁄4né lenvïaka dôchodku, ktorý sa po víazstveoranových zvýil na dvojnásobok.Hrozivé sú tu tresty za krádedreva. Za jeden hrubí strom je základnýtróf 100 dolárov, pri väè-om rozsahu sa páchate3⁄4 nevyhneurme. Ve3⁄4ká vrstva snehu v roku1998 a premnoenie vlkov spôsobili,e na Zakarpatí poklesli stavy vysokeja diviaèej zveri. Vyrieili to tu celkomúèinne: na desa rokov platí zákaz akéhoko3⁄4veklovu. Pre kadého. abovéskupiny sú privátne, nimi pouívanéstroje sú ve3⁄4mi staré - 15 a 20 - roèné.Jozef Michailoviè a kagda bylozdes v Zakarpatí najlúèe? spytujemsa ho pri kvapke samohonky na rozlúèku.Vo vremia Èechoslovakii odpovedátento sympatický a zjavne pracovitýa poriadny èlovek. Asi vie, o èomhovorí, od jeho narodenia vládne nadtýmto krajom v poradí u tvrtá mocnos...STRED EURÓPYDomov zamierime juhom poprirumunskej hranici. Kvalita ciest jetu u ove3⁄4a lepia, miestami výborná.V Rachive navtevujeme Múzeumekológie hôr, ktorého diarámy súnaozaj pekné. Neïaleko obce Dilovezastavujeme pri topografickom bodez XIX. storoèia, ktorý bol zameranýako geografický stred Európy. NaeKremnické Bane teda nie sú jediné...Pokraèujeme cez Chust Iravu Mukaèevodo Uhorodu. Krajina je tu urovinatá a trocha nudná. Tankujemebenzín a a teraz sme pochopili, akáto bola hlúpos prís sem s plnou nádrou:liter 95 oktánového Naturaluvyjde na 24 Sk. Rovnako je zbytoènénosi akéko3⁄4vek zásoby, potraviny sútu chutné a obchodov je dos.MAFIAO tom, e ukrajinská mafia nemusíby výmyslom, sa presviedèamev noci na hraniènom prechode v Uhorode.Tri mercedesy s nami poctivo vystálidlhý hodinový rad na ukrajinskejstrane hranice. Preli cez òu bez problémov.Nieèo vak asi nebolo v poriadkuna naej strane. Vetky tri autá sav jednej chvíli vykrútili z radu a bezsvetiel prudko vyrazili spä. Ukrajinskývojak odskoèil a krièal: Stoj!Kdee vak tí zastali!! Èakali sme, esa teraz daèo musí dia poplaný výstrel,telefonát alebo také èosi. Nestalosa vak niè! Ukrajinec len kývol rukoua viac sa dozadu nepozrel.Foto: autorStretnutie v rozsadnikuV pamäti mi ostal rozhovor s milými predavaèkami v Mukaèeve(mimochodom, Ukrajinky sú pekné a dobre sa aj obliekajú). Aj tu súpredovetkým zvedaví na to, èo sa u nás zmenilo po vstupe do Únie. Naoplátku pochválim ich krásnu krajinu.Da, zem3⁄4a krasivaja, no i vy by zdes nechateli, právi3⁄4no?!hovorí jedna z nich.Úprimne asi nie. Treba si nám asi viac vái monosti, ktorémáme doma. Ale ani podceòova naich východných susedov nie jenamieste. Súèasné rozdiely nám síce môu pripada ako ve3⁄4ké, nov budúcnosti sa iste vytratia. Návteva tohto krásneho kraja vak za tobezpochyby stojí u dnes.21Na Èiernu horu

Lesník • 11 • 2005 Zo zahraničia • Lesná pedagogikaNewsletter IIIseptember 2005LESNÉHOSPODÁRSTVOV LOTYSKURozloha 64 589 km 2Nadmorská výška 10 - 25 m n. m.Lesnatosť 2,91 mil. ha (45%)Zásoby 573 mil. m 3Drevinové zloženieIhličnaté dreviny spolu 69%bosm48% 21 %Listnaté dreviny spolu 31%Brostatné24% 7%Ťažba ročná ∅ 11-12 mil. m 3Prírastok ročný ∅ 16,5 mil. m 3Obnova lesa 37 571 haPrirodzená obnova 25 599 ha (68%)Umelá obnova 11 972 ha (32%)Vlastnícke pomery Štátne 50%Súkromné 46%Iné 4%Počet vlastníkov lesa 150 000Priem. vým. lesa na vl. 8,4 haPodiel LH na HDP 10 - 14 %Zamestnanosť v LH 34 000Export LHCertifikácia750 mil.LVL(1SKK = 56,00LVL)1,686 mil. ha FSC98 580 ha PEFCZdroj: UNECE, FAORubriku pripravila Ing. Jana Gerová1⁄4udmila MARUÁKOVÁPAWS pedagogické aktivityv lese, koncept seminárov prelesníkov1. časťS radosou vám predkladámeprvé konkrétne pracovné výsledkyprojektu. Partneri vytvorili rámcovúosnovu kurzu, ktorá zahàòa obsaha rozsah jednotlivých výslednýchproduktov projektu. Rámec kurzuje k dispozícií zatia3⁄4 ako súborPDF v anglickej verzii a je moné sas ním zoznámi na webovej stránkewww.paws.daa-bbo.de v rubrikeNews. Po vytvorení rámca kurzubude projektový tím pracova v jednotlivýchpracovných skupináchna ïalích konkrétnych produktoch.Navye sa jednotliví partneriv projekte spolupodie3⁄4ajú na projektovejpráci v rámci ïalích sietía projektov na národnej alebo regionálnejúrovni, ktoré sa zaoberajúlesnou pedagogikou a ktoré by smechceli v krátkosti predstavi: Úlohou Európskej siete lesnejpedagogiky je rozíri transfer vedomostído nových rozvíjajúcich sa oblastilesnej pedagogiky. Cie3⁄4om sieteje rozirovanie poznatkov, zaisteniekvality a rámcových podmienok preoblas lesnej pedagogiky.(www.waldpaedagogik-europe.com) Výskumná spoloènos Menschund Wald (Èlovek a les) uskutoèòujev Nemecku pre Spolkové ministerstvovzdelávania a výskumu v rámciprogramu Trvalo udrate3⁄4né lesnéhospodárstvo výskum s názvomSociálny marketing a vzdelávaniepre trvalo udrate3⁄4ný rozvoj lesnéhohospodárstva. Majú v òom byrozpracované základy pre stratégiu,komunikáciu a vzdelávanie, ktoréumonia irokej verejnosti lepiepochopi ekologické, sociálne, kultúrnea ekonomické funkcie lesa,akceptova trvalo udrate3⁄4né lesnéhospodárstvo, zvýi dopyt po obnovite3⁄4nejsurovine, stavebnom a výrobnommateriáli, drevnej hmote. Cie3⁄4om rakúskej Platformy presprostredkovanie prírody je oslovivetkých, ktorí sa zaoberajú uèenímo prírode (sprievodcovia v ekoturizme,agroturizme, sprievodcoviav jaskyniach, ekologickí pedagógovia,lesní pedagógovia, sprievodcoviav národných parkoch) a pokúsi sao zjednotenie ich záujmov. Zväz lesných pedagógov Rakúskazaloený v roku 2001 má zaúlohu koordinova a rozvíja aktivitylesnej pedagogiky v Rakúsku. Cie3⁄4om obèianskeho zdrueniaALEA Agentúra pre podporulesníckych a ekologických aktivítpôsobiaceho na Slovensku, je rozvíjalesnú pedagogiku a prácu s verejnosou,publikova metodicképokyny a didaktické zásady v oblastilesnej pedagogiky, pomáhalesníkom pri organizovaní lesnýchexkurzií pre návtevníkov lesa.(www.alea.sk) BDF pracovná skupina Lesníckavzdelávacia èinnos/lesná pedagogikabola zaloená v roku 2003a berie do úvahy fakt, e iroká verejnosmá stále väèí záujem o získaniepoznatkov o lese a o odbornevedenú exkurziu lesom. Lesníci bypreto nemali túto potrebu prehliada.(www.waldpaedagogik.org)Podrobnejie by sa ciele pracovnejskupiny mohli charakterizova:- podporova lesnú pedagogiku v Nemeckua v celej Európe- zasadzova sa o etablovanie lesnejpedagogiky ako súèasti pracovnýchpovinnosti lesníkov- vypracova definície a tandardylesnej pedagogiky- vypracova programy lesnej pedagogiky- podporova vykolenie a ïalievzdelávanie v oblasti lesnej pedagogikya propagova lesnú pedagogiku WWF sa vo Fínsku zaoberá projektompod názvom Pozorovanieprírody. kolské triedy sa môuzúèastni tohoto projektu a deti píu22

Lesná pedagogikaLesník • 11 • 2005eseje o lese v blízkom okolí. Prírodovedný spolok Luonto Liittosa zaoberá projektom Posolstvolesa. V rámci tohoto projektuchodia mladí 3⁄4udia do kôl a vedúvýuèbu o lese.(http://www.luontoliitto.fi/metsa/index.html) Projekt Mesissä mahdollisuusspolupracuje so kolami v súvislostis vhodným výuèbovým materiálom,s výuèbou a spolupracuje priorganizovaní Dòa v lese. (http://www.4h-liitto.fi/p/-46/1571)Tento preh3⁄4ad realizovanýchprojektov zaiste nie je úplný, ale jasnezdôrazòuje dva aspekty:1. Neustále rastúci význam lesnejpedagogiky v európskom priestore.Ten je zrete3⁄4ný aj z úryvkov rôznychrozhovorov, ktoré sme viedliv jednotlivých krajinách a ktorý vámprinesieme v budúcom èísle èasopisuLesník;2. Rozvoj konceptu pedagogickýchseminárov pre lesníkov na európskejúrovni je zabezpeèovaný práveprojektom PAWS.Uèebné materiály zostavené v rámci projektuPAWS budú testované od jari 2006.Záujemcovia o úèas na pilotnom testovacom kurze sa môu prihlási:1⁄4udmila Maruáková, Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkovlesného a vodného hospodárstva SR vo Zvolenee-mail: ludmila.marusakova@eduforest.skNieko3⁄4ko postrehov desaroèných detí z Fínska, ktoré sa zúèastnililesnej exkurzie.„Osy boli hlúpe, ale komáre, ktoré som objavil, boli zaujímavé.“„Páči sa mi pozorovať malé chrobáčiky. Program bol veľmi pekný. Bolo by lepšie,keby bol medzi skupinami väčší odstup.“„Počas výletu som sa dozvedel mnoho nového. Stroj na ťažbu sa mi pri práciveľmi páčil. Taktiež bolo zaujímavé zbierať hmyz do pohára.“„Strávili sme v lese veľmi pekný deň a mnoho sme sa naučili.Najviac sa mi páčilo sadenie stromčekov. Boli tam veľmi sladké čučoriedky.Bolo úžasné vidieť, ako stroj vyťažil strom.“Fínska uèite3⁄4ka Sari Okkonenz Espoo k tomu dodala:Výlet bol úspený, pretoe smesa dôkladne pripravili. Bolo by pekné,keby iaci mali viac moností si taktoosvojova vedomosti. Darilo sa to i iakomso slabou pamäou, pretoe nebolipod tlakom. Ïakujeme za pekný výlet,ktorý stál za to.Kurz lesnej pedagogikyPeter GOGOLADruhá etapa projektu Lesnejpedagogiky, natartovaná stretnutímadeptov lesnej pedagogikyv Banskej Bystrici, napreduje k naplneniucie3⁄4a. Tým cie3⁄4om je vykoleniedostatoèného poètu lesnýchpedagógov pre vetky odtepné závody.Prvá skupina frekventantovkurzu lesnej pedagogiky úspenezavàila osemdòový maratón vzdelávaniaa pod vedením organizaènejgarantky Ing. 1⁄4udmily Maruákovejuskutoènila lesnú vychádzku preiakov zo Základnej koly v Sliaèi.Druháci a tretiaci so svojimitriednymi uèite3⁄4kami zaili predpoludnieplné hier a zábavy spojenejso záitkami v príjemnom prostredílesa. Samotní lesní pedagógoviaskúku ohòom zhodnotili kladne,svoje kvality vak budú ete musieosvedèi pri uskutoènení dvoch vychádzok,èo je predpokladom vypracovaniazávereènej práce absolventakurzu.Garantka kurzu Ing. 1⁄4udmilaMaruáková na záver kurzu poznamenala:Keï sme pred dvoma rokmizaèínali s lesnou pedagogikou, malisme chu a vô3⁄4u, ale chýbala podporaa záujem o prácu s verejnosou zostrany tátnych lesov. Mám príjemnýpocit, e veci sa pohli správnymsmerom.Foto: autor23

Lesník • 11 • 2005Zo zahraničiaVŮNĚ DÝMUA JEHLIČÍNAHLUBOKÉJana BÌHOUNKOVÁLovecký zámek Ohrada - Muzeumlesnictví, myslivosti a rybáøství,by je to jedno z naich nejstar-ích muzeí (veøejnosti pøístupnéod roku 1842), leí tak trochuve stínu své známìjí sousedky zámku Hluboké nad Vltavou. Kromìsvých stálých expozic, které vyplývajíu z názvu, jsou zde poøádány pøíleitostnévýstavy. A právì na jednu z nichbych ráda, nejen eleznièní archeology,pozvala. Jmenuje se Vùnì dýmua jehlièí s podtitulem Putování zakouzlem lesních eleznic: Výstavao historii a vývoji lesního dopravnictví,zejména lesních eleznic, na územíÈeskoslovenska.Poèas storoèí sa v lesoch vystriedalomnoho druhov dopravy. Odsplavovania dreva vodnými mykmia plami, sahovania volským a konskýmpoahom a sánkami k lesnýmelezniciam a lanovkám, a k dnenýmakým automobilom. Existuje vakdokonalejí dopravný prostriedok,ktorý by nenásilne zapadal do prírody,dodával jej romantiku a pritom junenièil, ako je eleznica? Lesné úzkoko3⁄4ajkysi zaslúili lepí osud, ako bypokryté asfaltovým kobercom, s èastou nevyhovujúcou hustotou automobilovejpremávky.Znalci jistì poznali,e jsemcitovala z knihy stejného názvu, jako jenázev výstavy. A samozøejmì, i autor jestejný pan Jiøí Junek, lesnický a elezniènípublicista, v souèasné dobìéfredaktor èasopisu Silva Bohemica(Èeský les).Stìejními exponáty výstavyjsou dobové fotografie, zachycujícístavby, dopravu døeva i ivot kolem ní.Od tzv.suchých smykù, pøes volné splavování,voraøinu, sáòkování, dopravukoòskými potahy, traktory, lanovkami,dráhu zvanou Bremzberk (vyskytujícíse pouze v Jeseníkách), a po lesníeleznice (døevìnkami poèínaje, pøeskoòský a po lokomotivní potah- parní,dieselový i elektrický). Fotografiemapují zejména území Slovenska, kdelesních eleznic bylo nejvíce, nechybívak ani zástupci z Èech i Moravy.Bonbónkem jsou dosud nezveøejnìnéfotografie z let 1894-1930, které poøídilprùkopník lesního dopravnictví naBukovinì (nynìjí území Rumunska aUkrajiny), Slovensku i Vysoèinì prof.Ing. Josef Opletal, dr.h.c. (1863-1953),pozdìjí dìkan a rektor lesnické fakultyv Brnì. Zachycen je i souèasnýmuzejní provoz na dvou slovenskýchlesních eleznicích, které pøeèkaly nepøízeòosudu v podobì ruení (skanzenKysuca Vychylovka), èi znovuvstaly z popela (ÈH Èierný Balog,PL skanzen Pribylina). K vidìní jerovnì sbírka fotografické tablo dopravya zpracování polomového døevav polesí Arnotov (1917) - ocenìná v roce1928 na Jarní hospodáøské výstavìv Praze státní cenou (bronzovou medailí)a vìnovaná autory muzeu Ohrada.Fotografie doplòují mapy a plánky,dobové dokumenty (napø. osvìdèenípro lokomotivy a jízdenky pro osobníprovoz na PL), jako i nìkteré trojrozmìrnéexponáty napø. høeby zesvrku L v Remetských Hámrech, èimodel oplenových vozù. S oplenovýmvozem z L Bøeclav se ostatnì potkátehned ve vestibulu muzea. Stráí jej dvastatní (natìstí vycpaní) medvìdi.Slavnostní vernisá výstavyprobìhla 6.øíjna. A vzhledem k tomu,e výstavu pøichystali lesníci, nemohlychybìt ani slavnostní fanfáry, o kterése postaralo Zámecké trio z Hlubokén.Vlt. Po krátkém úvodním projevu øeditelemuzea Mgr. Martina Slaby pakdostal slovo autor výstavy Jiøí Juneka vyèerpávající, leè poutavou exkurzíprovedl úèastníky po výstavì. Sluíse jetì dodat, e garanty výstavy jsouKrajský inspektorát Lesù ÈR, s.p. ÈeskéBudìjovice, Lesní správa Hlubokán.Vlt. a Lesy Slovenskej republiky, .p.Banská Bystrica.Pokud se pro návtìvu rozhodnete,vøele ji doporuèuji (dìti lze zatímodloit do pøilehlé ZOO), pospìte si.Je otevøena do konce øíjna 2005, v úterý-pátekod 9 14 hod., o víkendech9 -15,30 hod. Dále pak od dubna 2006do 22. èervna. V zimním období je monostnávtìvy na objednávku (tf. 387965 340, e-mail: ohrada@raz-dva.cz.Vstupné do muzea Ohrada je 40 Kè,zlevnìné 20 Kè, rodinné 100 Kè.A jak se do Ohrady dostanete?Nejlépe z eleznièní stanice na trati190 Hluboká n.Vlt. Odtamtud je toasi 20 minut pìky. Autobusy (i MHD)jezdí z Èeských Budìjovic, staví v obciHluboká n. Vlt., nebo na zastávce Loveckýzámek Ohrada, odtud pìky.Pokud jetì váháte, dovoltena závìr pár nej: první lesní eleznice byla postavenav Èechách v roce 1830 (Lány - Brejl) nejdelí L byla Èiernohronská(131,9 km) osobní doprava se provozovalana Èiernohronské, Pováské a LVígla-Kyslinky na L Lubochòa Moèidla bylar.1904 zavedena elektrická trakce24

Zaujalo násLesník • 11 • 2005Riadenie ľudských zdrojovmoderne - systémovýmprístupom(dokonèenie z Lesníka èíslo 9)Kompetenèný modelKompetenèný model budezákladným a východiskovým prekoncipovanie ïalích personálnychèinností, predovetkým hodnoteniaa rozvoja pracovníkov. Kompetenènýmodel je súbor merate3⁄4ných osobnostnýchvlastností a pracovnýchnávykov, ktoré umoòujú a zodpovedajúza výkon na danej pozícii. Vytvárasa ako nástroj riadenia 3⁄4udskýchzdrojov pri výbere, tréningu, rozvoji,hodnotení a plánovaní kariéry.Nábor a výber pracovníkov(externý aj interný)Aj s takouto obavou prili v augustetohto roku pracovníci GR LSR,.p., Ing. Ján Mièovský a Ing. Jana Gerována Odtepný závod Revúca, abyotvorili úvodnú diskusiu a koleniek projektu Lesných informaènýchkancelárií (LIK). Vetci pracovníciústredí lesných správ a vybranípracovníci ústredia OZ vak k témea problematike pristúpili ve3⁄4mi otvorenea ústretovo. Mono preto bol poprojekte Lesnej pedagogiky ná závodvytypovaný ako vhodný na ïalírozvoj a prehlbovanie práce s verejnosou.Zadefinovaním príleitostía rizík sa vytvoril kvalitný základ prediskusiu o zmysluplnosti projektu.Nápaditými pripomienkami sa dotváralpropagaèný materiál o lesníckych,prírodných, historickýcha kultúrnych zaujímavostiachna území náho odtepného závodu.No a po viacerých pracovnýchstretnutiach s grafièkouÚVVPLH vo Zvolene p. Gálovoudnes dríme v rukách mapu doplnenúo texty a fotografie toho,èo stojí zato da do pozornostiIvan RUSKOSystém a tandardná metodikavyh3⁄4adávania a výberu novýchzamestnancov u existujú a v naompodniku ich pouívame v dennejpraxi. Ostáva ete otvorená elektronickáa softvérová podpora.Systém adaptácie zamestnancovVypracovanie systému adaptáciea orientácie nových zamestnancova metodický postup upravujúci procesadaptácie u bol takisto vypracovanýa pouívame ho. Doplníme ho vakete o softvérovú podporu zameranúna riadenie rotácie zamestnancovna základe plánu osobného rozvojaa monitoring úspenosti adaptaènéhoprocesu.Hodnotenie zamestnancovSystém tandardného hodnoteniaexistuje, potrebné je etedoladi metodiku. Novinkou budeprojekt zavedenia systému hodnoteniavybraných zamestnancovprostredníctvom 360-stupòovej spätnejväzby. V tomto prípade okremnadriadeného hodnotia pracovníkaaj jeho podriadení a iní kolegovia tejnávtevníkovi náho regiónu. Pritommoje slová o tom, e staèí len málo- náhodnému turistovi pri zavítanído LIK venova pä minút slunéhosprávania a podaním korektnýchinformácií urèite prispejeme k pozitívnejzmene obrazu tátneho horárav oèiach verejnosti, padli na úrodnúpôdu a prístup kolegov v tejto oblastinaberá nové dimenzie.istej úrovne. To vytvára 360-stupòovýpoh3⁄4ad na jeho výkonnos.Rozvoj a vzdelávaniezamestnancovKoncepcia vzdelávania zamestnancov,vypracovaná zaèiatkomtohto roka, reálne funguje a konkrétnerozvojové a tréningové aktivity sú najmä v súèasnosti - v plnom prúde.Systém rozvoja zamestnancovpod3⁄4a projektu je postavený na rozvojikompetencií. Budujeme otvorenýa ve3⁄4mi pruný systém s vyváeníminterného a externého vzdelávania,sebarozvoja a organizovanéhorozvoja. Dôleitá bude vyváenosklasického a e-learningového prístupu.Projekt presne definuje väzbyna hodnotenie pracovníkov lenprostredníctvom nich je moné sadosta k plánovaniu rozvoja.Záverom sa vrátim k samotnejnosnej mylienke a cie3⁄4om celéhoprojektu implementácie modulov riadenia3⁄4udských zdrojov. Bez dlhéhoteoretizovania, je to predovetkým zavádzaniemanamentu znalostí, aleboinak povedané, aby sme si mohli poveda- sme uèiaca sa organizácia.Take, drme si spoloène palce...RNDr. Ivan Rusko vedúci Odboruriadenia 3⁄4udských zdrojovČo to zas na tompodniku vymysleli?Igor VISZLAIVerím, e novovytvorený propagaènýmateriál a jeho výtvarnérieenie dostane zelenú aj vo vedenípodniku a onedlho bude skompletizovanáséria dvadsiatich iestichmáp, o ktoré bude iste na Slovenskuveobecný záujem.Foto: Ing. Jana Gerová20ODTEPNÝ ZÁVODREVÚCAInformaná mapa 1: 100 00025

Lesník • 11 • 2005Dnes z Odštepného závodu TrenčínJ. Beňa: „Nebojím sa,že by sme to nezvládli!“Jozef MARKORiadite3⁄4 OZ Trenèín Ing. Ján Beòa(vpravo) a vedúci LS KinnáIng. Jaroslav Sednièka v teréne.Expedièný sklad OZ Trenèína Stredisko OZLT v Bánovciach nadBebravou pokrýva vrstva rozjazdenéhoblata. Neèudo, za nami je nieko3⁄4kodadivých a chladných dní, na skladpribúda drevo, aké náklaïáky súv plnej permanencii. Okolo opravovanýchmechanizmov sa presúvames riadite3⁄4om OZ Trenèín Ing. JánomBeòom do zadnej èasti ve3⁄4kého areálu,umiestneného hneï ved3⁄4a bývalejTatrovky. Ete jeden subjekt toti pôsobív tomto priestore. Drevovýroba,v ktorej pracujú výluène bývalí zamestnanciLesov SR vedúcim je ivnostníkJán Vlèko, ktorý si odkrútilv tátnych lesoch 38 rokov. V halepri strojoch zarezáva 17 robotníkov.Trenèiansky riadite3⁄4 akoby mi èítalv oèiach otázku: Preèo sme tu? Dalisme príleitos naim bývalým zamestnancoma ne3⁄4utujeme. Nájomplatia naèas, nestratili prácu a firmaije, hovorí Ing. Beòa.Vyhovejú kadémuDo kancelárie pána Vlèkavchádza zákazník a nesmelo hovorí, epotrebuje kúpi jednu dosku! Na mojeprekvapenie ho éf prevádzky nevysmeje,ale s pochopením ho posielaza svojim kolegom, ktorý mu doskupredá. A potom vysvet3⁄4uje: Snaímesa vyhovie kadému, aj keï chcekúpi èo i len jednu dosku alebolatku. Vieme, e sa k nám rád vráti,keï bude opä potrebova naesluby. Nosný program, nieèo vye50% naej produkcie, samozrejmedodávame trom a tyrom ve3⁄4kýmfirmám. Mesaène reeme viac ako700 kubíkov, nai 3⁄4udia zarábajú 18a 19 tisíc korún hrubého mesaène.Pochva3⁄4ujú si, pretoe na okolitýchpílach je to podstatne menej a 3⁄4udiatam drú od vidím do nevidím. Maláprevádzka pracuje na starých ma-inách. Aby mohla rozíri ponukuproduktov, potrebuje napríklad novúrozmetaciu pílu, ale tá stojí takmerpol milióna korún. Chlapi v Bánovciachsú odhodlaní zainvestova ajz vlastného, len aby si udrali prácu.Najskôr vak prevádzku drevovýrobypotrebujú odkúpi od tátneho podnikuLesy SR. Ing. Beòa poznamenáva,e im to z due praje, pretoe poctivouprácou dokázali, e by bola v týchsprávnych rukách.Vodièák ako podmienkaLesná správa Kinná so sídlomv Uhrovci pripomína vèelí ú3⁄4. Uzávierka.Kto ju zail, vie o èom to je. Napriektomu si vedúci správy Ing. JaroslavSednièka nájde èas a otvorene hovorío skúsenostiach po zmenách kompetenciína úrovni vedúcich lesnýchspráv, OLH a lesníkov. Odborní lesníhospodári si zvykajú na to, e ichhlavná èinnos u nie je zameranána evidenciu a odvoz vyaenéhodreva. Táto povinnos je prenesenána lesníkov. Bez ich vzájomnej súèinnostito ale nepôjde ani v budúcnosti.Lesníci napríklad budú musiepomôc óelhákom pri vyznaèovaníaby. OLH zasa musí pomôc pri odvozedreva. Lesné obvody sú väèiea nie vdy sa nám darí dosiahnu, abysi dokázali OLH a lesníci vzájomne pomôcaj preto, e papierovaèiek je etestále ve3⁄4a. LS Kinná má k dispozíciityri poèítaèe a Ing. Sednièka tvrdí, eim to nateraz staèí. Èo sa týka náhradza pouívanie súkromných áut na slu-obné úèely, v prevádzke by uvítali pauály,ktoré by odbúrali s tým spojenúadministratívu. No a na LS Kinná simusí ete jeden OLH urobi vodièák,pretoe ako dodáva Ing. Beòa, bezneho nemôe poèíta s tým, e ostanena tejto dôleitej pozícii. To je dostvrdé, poznamenávam. Ale nevyhnutné,reaguje lakonicky riadite3⁄4závodu.Ak nemá èo robi, nerob to u nás!Na Lesnej správe Dubodiel mavíta okrem vedúceho Ing. RudolfaSvrèka aj drevená tabu3⁄4ka s vtipnýmtextom: Ak nemá èo robi, nerob tou nás! Tá je tu na rozdiel odo mòa udlho, hovorí správca a vôbec mu nezávidím,keï sa dozvedám, e musí dennedochádza do práce z 28-kilometrovvzdialenej Èiernej Lehoty. Vedúci výrobymá pre vás tie nové výkomery,prináa do Dubodielu dobrú správuIng. Beòa a mòa teí, e riadite3⁄4 dodr-al slovo. Dal ho správcom na kolenío novom prístupe k sortimentácii, ktorésa uskutoènilo pred troma týdòami.OZ Trenèín okrem toho nakúpilpre svojich 3⁄4udí na lesné správy aj relaskopy.Ak nieèo od naich zamestnancoviadame, musíme im vytvorizodpovedajúce podmienky. Vetkoale nejde naraz, vysvet3⁄4uje postoj vedeniazávodu Ing. Beòa. Ale to u sisadáme do starej Nivy spoloène s abáromMilanom Laom a stúpamepo lesných cestách Povaského Inovcado miest, na ktorých vyèíòala prediestimi rokmi veterná smr a zloilak zemi 86 000 kubíkov v prevanejmiere smrekovej hmoty. Ani tí najstarímiestni obyvatelia si na nieèopodobné nepamätajú. Vietor pová3⁄4alvetko, èo mu stálo v ceste nielensmreky, ale aj buky a duby. Terazbojujeme pre zmenu s agresívnoubrezou. Ak ju vèas na zalesnenýchplochách nevysekáme, zadusí námsadenice smreka a buka, varuje pánLao a hneï dostáva prís3⁄4ub riadite3⁄4azávodu, e finanèné prostriedky sa natento úèel predsa len nájdu. Medzitýmpozeráme na rozsiahlu 100-hektárovúholinu, ktorá sa vïaka profesionálnejpráci lesníkov mení z cintorína stromovna nový les. Len oni vedia, ko3⁄4koúsilia a vôle táto premena stojí...Ukáka buko26

Lesník • 11 • 2005vého dreva na Expediènom sklade Trenèianska Turná.Vidíte tú kopu papierov?Tak to je celá dokumentácia, ktorása týka certifikácie len za nausprávu, ukazuje na hrubý, listinaminapechovaný anon vedúca Lesnejsprávy Nemová Ing. 1⁄4ubica Harnièárová.Aj sa pousmeje pri spomienkena záujem audítorov v predauditea hlavnom audite hlavne o chránenéúzemia a chránené rastliny a ivoèíchyv pôsobnosti správy, akoby ani lesníctvonebolo v certifikaènom proceseprioritou. Lesníci z OZ Trenèín nímv systéme FSC spoloène s kolegamiz OZ Povaská Bystrica v tomto rokuúspene preli, ale ako potvrdzuje Ing.Samuel Deván, vedúci lesníckej výrobyna trenèianskom závode, nebolo tovôbec jednoduché. Niekedy sme maliOZ Trenèín má za sebou povinnosaminabité mesiace nielen kvôlicertifikácii, ale aj osobitnému postaveniuv rozvojom programe celéhotátneho podniku, ktorým je výrobaa predaj biomasy, konkrétne energetickejlesnej tiepky. Ete v roku 2004toti Trenèania rozbiehali celý projektzabezpeèenia dodávok tiepky od produkciea po obchod s týmto perspektívnymproduktom vo vlastnej réiiv pozícii výhradného dodávate3⁄4a preTermonovu v Novej Dubnici. V tomtoroku vzniklo Stredisko Biomasa,pre ktoré sme mali pôvodne v tomtoroku doda 4000 ton tiepky, alepotom od nás kolegovia zo strediskaiadali 9000 ton, èo nebudemeschopní splni. U nás je jednoduchoO lesných cestách a novej krviSchádzame prudko sa zvaujúcoulesnou cestou a obèas nás na nejv aute poriadne nadhodí. Je jasné,e cesta potrebuje rekontrukciu.Problém je ale v tom, e zalepenie párvýtlkov síce dokáe odtepný závod vykryz prevádzkových nákladov, väèieopravy je vak zo zákona nutné realizovaprostriedkami z investiènéhofondu. Na rok 2006 máme schválené4 milióny korún na tento úèel, alepotrebovali by sme roène 8 miliónovinvestícií, aby sme boli schopní dalesnú dopravnú sie na teritóriunáho závodu v priebehu piatichrokov do úplného poriadku, informujema neskôr v kancelárii riadite3⁄4azávodu vedúci ekonomiky Ing. JozefPropper.Mylienkami sa ete vraciamk informácii o LS Dubodiel, kde pracujústarí lesníci, tesne pred dôchodkom,take zelenú dostane - a nielentam - u ve3⁄4mi skoro nová lesnícka krv.U dávnejie som si vyhliadol etena lesníckej fakulte dvoch perspektívnychchlapcov, ktorí sú dnes ulesní ininieri a ïalieho absolventastrednej lesníckej koly, ktorý dia3⁄4-kovo tuduje vysokú kolu. Vïakavýbornej spolupráci s personalistkouzávodu Ing. Jarmilou Hatalovou smevetkých troch vyskúali na pozíciáchasistentov na kalamitnom strediskuna OZ Beòu. Obstáli a rátames nimi ïalej. Dnes sa medzi nami ve3⁄4ahovorí o implementácii nového obchodno logistického systémuv praxi. Aj vïaka takýmto lesníkomnemám obavy, e by sme ho nezvládli!,povzbudivo kontatuje Ing. Beòa.Trenèianski lesnícis certifikátom FSCDrevovýroba v Bánovciach nad Bebravou, v ktorej pracuje 18 bývalýchzamestnancov Lesov SR, ije a chlapi zarábajú viac ako na okolitých pílach.pocit, e audítori kladú vyie environmentálnekritériá. Certifikaènýsystém FSC sa snaí dosiahnurovnováhu medzi ekonomikou lesnéhohospodárstva a poiadavkamiochrany prírody, èo je úplne v poriadku.Problém je ale v miere ústupkovoboch záujmov. A ete aie je dostapravidlá FSC do myslenia a konanianaich 3⁄4udí. A nielen ich. Musísa týka aj naich dodávate3⁄4ov práca sluieb. Preto sme pre nich pripravilileták so zásadami certifikácielesov. Systém FSC kladie napríkladve3⁄4ký dôraz na komunikáciu s tretímistranami. Poaduje okrem iného, abylesníci zverejnili vèas obnovu LHP. Ajkeï to nie je pod3⁄4a slovenskej legislatívyv kompetencii podniku, ale tátnejsprávy, lesníci oslovili starostov40 obcí a ïalie záujmové skupinys otázkou, èi majú záujem zúèastnisa obnovy LHP. Na výzvu zareagovaliiba ochrancovia prírody...K biomase viac komunikácieiná situácia ako v porastoch na junomSlovensku, kde v agáèináchmôe by 30% nehrúbia a je tammoné ai stromovou metódou. Nov naich buèinách ju nemôeme pou-i, pretoe by sme pokodili stojacestromy. Oèakávame, e pri plánovaníprodukcie biomasy dospejemes kolegami k efektívnejej komunikácii.Povaujeme za uitoènézaradi biomasu do odbytárskehoprogramu, vychádzajúceho z reálnychzdrojov. Prihovárame sa tie zajednotnú cenu za tonu tiepky a niepouívanie rozdielnych spôsobovjej oceòovania, prízvukuje vedúciobchodu a logistiky Ing. StanislavKoleniè.Aj keï problémov je dos, páèisa mi hrdé kontatovanie Ing. Beòu nazáver náho stretnutia: Kedysi smepomaly museli prosi, aby od nás zákaznícikupovali drevo a dnes nám hodoslova rozchytávajú, take nemámeproblém s odbytom. A ja si uvedomujem,e nebudem ma iadny problémkedyko3⁄4vek sa vráti medzi Trenèianskychlesníkov. Cítil som sa medzinimi tak dobre, e sa nenechám ani nachví3⁄4u prosi pri nejakom ïalom pozvanína návtevu ich závodu.Foto: autor27

Lesník 11 2005• • PozvánkaNavtívteOZ Èierny Balog2. èasBoris PEKAROVIÈZátiie s chatouZ Lomu sa teraz vrátime a zbehnemepoblí prírodnej rezervácie SlatinskýJarok, dolu Kamenistou dolinou,ktorá so svojimi 30 kilometrami je najdlhoudolinou závodu. Pretína na polovicenau èas Chránenej krajinnejoblasti, Biosférickej rezervácie a Chránenejpo3⁄4ovnej oblasti, vetko s názvom Po-3⁄4ana. V polovici doliny vidíme historickútechnickú pamiatku Tajch Hronèok,vybudovanú v r. 1881 na splavovaniedreva z tejto najlesnatejej a najmenejosídlenej èasti závodu. Závodu sa podarilov priebehu minulých rokov vykonavyèistenie nánosov a rekontrukciu priehradnéhomúra. V súèasnosti sa vyuívapre rekreáciu a chov rýb na rekreaènúrybaèku.Cesta k nádri, identická s jednouz najdlhích cyklotrás na závode,nás viedla popod ïalie vzácne chránenéprírodné útvary národné prírodnérezervácie Zadná Po3⁄4ana a HronèeckýGrúò, PR Havranie skaly. Sám Kamenistýpotok je prírodná pamiatka a jehomeandre sú vyhláseným chráneným areálom.V boènej doline Spády je aj jedinývodopád v tejto rudohorskej èasti OZ.A u sme prili k ústiu Kamenistého Potokado Èierneho Hrona z Èierneho Baloguna príjemnom mieste zvanom SvätýJán. Odtia3⁄4to je u len nieko3⁄4ko kilometrovdo obce Hronec, známej v históriia donedávna svojim metalurgickýmpriemyslom. Obec je rodiskom pánaLadislava Chudíka, známeho herca a fanúikalesnej eleznice. Z Hronca sme sapo piatich kilometroch ocitli v obci Osrblie,smutne známej prírodnou veternoupohromou v roku 1996, ale tie biatlonovýmareálom, zaradeným do podujatísvetového pohára. Nachádzajú sa tu tiecyklotrasy. Na jednej z nich sme narazilina historickú elezorudnú pec z 19. storoèiana Troch Vodách, preli popri munièkeÈervená Jama z 2. svetovej vojnya zvánicou sme boli o pár minút vysoko,kde sme rukou doèahovali prírodnú rezerváciu1⁄4ubietovský Vepor.Vrátili sme sa do Hronca a krí-om cez Valaskú a Piesok sme sa ocitliv Bystrej, priamo v centre nízkotatranskéhoturizmu a rekreácie. Popri Bystrianskejjaskyni, penziónoch, golfovomihrisku, moteli, hoteloch a chatách jetu aj ob3⁄4úbená chata Stupka, patriacazávodu. Celou cestou na Trangoku, Srdieèkoi Chopok nás sprevádzal hrejivýpocit: Aj táto krása patrí tátnym lesom,aj tu sme my pánmi. Stade bolo u lenna skok do Jaskyne màtvych netopierov.Hoci je sprístupnený iba zlomokz neuverite3⁄4ného komplexuposchodí a chodieb v tomtovysokohorskom krase (vetko jenad hranicou lesa, útvary vedúpopod hrebeò Tatier z horehronskejstrany a na liptovskú), dalonám to zabra, pretoe pohyb poúzkych rímsach ponad hlboképriepasti, pripútaní lanom s karabínkou,s fasovanými prilbamina hlavách a v hrubýchgumových pláoch precvièí odvahuèloveka...Hoci sme mali nohy otrasenéstrmou cestou dolu Trangokou,v aute sme si trochuodpoèinuli a onedlho sme boliv centre Horehronia, v mesteBrezne, ktoré si pamätá svoje výsady uod r. 1380. Najviac sme sa o òom dozvedelipri návteve Horehronského múzeana námestí M.R. tefánika. Dnes je totoneve3⁄4ké mesto s prekrásnym okolímvýchodzím bodom na vetky exkluzívneturistické trasy Nízkych Tatier a SlovenskéhoRudohoria.Hovoríte, e som sa aj tak nevyholvetkovlastnéchváliacemu syndrómulokálpatriota? Nu, èo narobíte. NemoholBliie informácie o ubytovacíchmonostiach OZ Èierny Balog získatena www.lesy.sk (turizmus)alebo na t.è. 048 / 619 17 16som predsa nechváli a neplesa, keï vy,môj hos, ste boli tým najnadenejímobdivovate3⁄4om, nie? A vy ostatní príïtek nám. Myslím, e mi dáte za pravdu.Ubytovacie monostiv zariadeniach LSR, .p.,na území OZ Èierny BalogMedzi tandardné chaty OZ patria:Chata Stupka-Tále, Tri vody, Sviniarka,Anderlová, Èierny potok a iné. O tejtokategórií chát sú dostatoèné informáciena podnikovom webe www.lesy.sk (asiozaj dostatoèné, pretoe záujem verejnostio niektoré z nich je stále väèí; nalisa záujemcovia u pre rok 2006, ale ia3⁄4,s oh3⁄4adom na neserióznos niektorých znich, prijal závod zásadu rezervovaniaubytovania maximálne na tri mesiacedopredu).Kategória zálesáckych, po3⁄4ovníckychchát a chatiek v tých najkrajíchzákutiach závodu o tej chcem napísapár slov: sú bez elektriky, vodièka peknezo studnièky, ktorá nie je vdy hneï prichate... A predsa majú svojich milovníkov,ktorí uprednostnia drsný dotyk prírodypred pohodlím civilizácie. Zo skúsenostíviem, e takáto chata po pár dòoch pobytuprirastie èloveku k srdcu viac ako iná,ve3⁄4ká, komfortná. A tie sa na òu èlovekrád vracia, aj keï niekedy treba od cestyete pár desiatok minút kráèa peo. Kapacitatýchto zariadení je od 4 do 8 osôb.Nachádzajú sa na kadom závode. Lenich okolie je vade inak podmanivé. A o topráve ide aby sa èlovek nauèil poèúvales ráno, napoludnie, veèer i v noci. Abyz jeho epotu pochopil, aký vzácny priate3⁄4sa v òom skrýva. Aby...aby...aby bolpotom èlovek jednoducho lepí.Z týchto chát nedokáem uprednostniiadnu. Treba prís, pozrie, rozhodnúsa, èi to bude chata pod Veprom,alebo na Blatách, Skalica èi Lopata, Paulína,Bartoka, Jed3⁄4ová, Kýèera èi PodJavor, Penièné, Tále alebo Pai... a varidesiatky ïalích. Jednoducho - navtívteOZ Èierny Balog.Ing. Boris Pekaroviè je vedúci úsekuobchodu a logistikyOZ Èierny BalogZimný chodník28

Názory • Postoje • KomentáreEtický kódex- pol roka poJozef MARKOU pri tvorbe Etického kódexuLesov SR, poèas vysvet3⁄4ovania jeho filozofiea konkrétnych ustanovení na stretnutiachso zamestnancami, ako aj pri jehopredstavení naím klientom, partneroma verejnosti, vedenie podniku zdôrazòovalo,e tento dokument nesmie osta len naKomentárpapieri. Cie3⁄4om bolo, je a bude dosta jehoducha, jeho princípy a pravidlá do vedomiaa konania kadého zamestnanca Lesov SR.Prvé skúsenosti ukazujú, e lesnícky etickýkódex skutoène ije. Etická rada sa zaoberalaviacerými podnetmi poukazujúcimi najeho poruovanie. Niektoré sa ukázali akoneopodstatnené, ale boli aj také, ku ktorýmzaujala etická rada jasné stanoviská smerujúcek náprave. Generálny riadite3⁄4 jejdoporuèujúce stanoviská akceptoval a prijaladekvátne rozhodnutia. Aspoò jedenpríklad za vetky. Na júnovom zasadnutíetická rada odporuèila po zistení porueniazákonníka práce, pracovného poriadkua etického kódexu súèasne zo stranyvedúceho nemenovanej lesnej správy zmenupersonálneho obsadenia tejto pozície.K 1. októbru k tejto zmene aj dolo.Pred nieko3⁄4kými týdòami oslovilgenerálny riadite3⁄4 listom vetkýchpredstavite3⁄4ov naich zákazníkov, tátneja verejnej správy a odbornej verejnosti.Slovom vetkých tých, ktorí sa osobnezúèastnili pred iestimi mesiacmi prezentácienáho etického kódexu s prosbou,aby sa podelili s nami o skúsenosti z jehouplatòovania v praxi. Odpovede zaslali ajtaké autority, akými sú verejný ochrancapráv obèanov Slovenskej republiky èi prezidentSlovenského po3⁄4ovníckeho zväzu.A zareagovali aj top manaéri niektorýchnaich strategických klientov. Je poteite3⁄4né,e ohlasy sú pozitívne. Niektorí upocítili profesionálnejí, korektnejí a zodpovednejíprístup naich zamestnancovk svojej práci, povinnostiam a úlohám.Práve takýto prístup od nás oèakávajúkadý deò vetci, s ktorými prichádzamedo kontaktu. Preto je dôleité, aby il etickýkódex v naich mysliach a èinoch naïalej.Aby tých spokojných partnerov Lesov SRbolo stále viac a viac. Aby obraz tátnychlesníkov v oèiach verejnosti dostal tie kontúry,ktoré si vetci eláme.Nazdravíčko, milý strýčko!Peter GOGOLAPrednedávnom sa vedenie podnikuna svojej porade zaoberalo plnenímpríkazného listu generálneho riadite3⁄4azameraného na Národný akèný plán preproblémy s alkoholom (NAPPA). Bilanciuprvého polroku by sme mohli charakterizovaznámou replikou: Mám pre vás dvesprávy, jednu dobrú, jednu zlú. Ktorú byste chceli vedie ako prvú?Zaènime tou zlou: správa kon-tatuje, e zisovanie pouitia omamnýcha psychotropných látok je vé, pretoe nemáme na tento úèelproblémonázor,e pouitie týchto látok samedzi zamestnancami nevyskytlo, nietechnické prostriedky, ktoré byto objektívne potvrdili. Preto anije moné s istotou potvrdi. Ïalím problémomje kontrola poitia alkoholu. Vykonávasa pomocou detekèných trubièiek,pretoe analyzátory dychu sú ve3⁄4mi drahéa ako kadý merací prístroj podliehajú povinnejpravidelnej kontrole tátneho kontrolnéhoorgánu. Takéto prístroje vlastnílen nieko3⁄4ko OZ. Zdá sa, e investícii dotohto druhu techniky sa zrejme nevyhneme je to v záujme objektívneho sledovaniadodriavania zákazu konzumáciealkoholu pred a poèas pracovnej doby.Spomínaná správa priniesla zaujímavétatistické výsledky: medziroènéporovnanie s minulým, respektíve predminulýmrokom ukazuje, e poèet pozitívnychskúok na alkohol medzi THZ klesá, u kategórieR naopak stúpa. V prvom polrokubolo na GR vykonaných 10 kontrol (vetkynegatívne), na ústrediach OZ 382 kontrol(vetky negatívne), ale na LS a strediskáchbolo u THZ z 1495 kontrol 5 pozitívnycha u robotníkov z 1353 kontrol a 17 pozitívnych.Správa kontatuje, e v prí-Poznámkapade THZ bol v 3 prípadoch rozviazanýpracovný pomer, v 1 prípade sa vec rieilaabsenciou a finanèným postihom a jedenprípad je v rieení. V kategórii robotníkovbolo postihom rozviazanie pracovného pomeruv 9 prípadoch, absencia a finanènýpostih v 3 prípadoch a v 5 prípadoch tobolo písomné upozornenie na nedostatkys monosou výpovede v zmysle Zákonníkapráce. Mono sa v duchu pýtate: stálo im toza to? Ja myslím, e nie.Aby som nezabudol: tá dobrá správaje, e za prvý polrok sa nestal ani jedenpracovný úraz pod vplyvom alkoholu.Prečo mámrád lesHONZA NEDVÌDpesnièkárLesník • 11 • 2005Preèo máte rád les?Les mám rád kvùli jeho vùni,kvùli síle stromù, kvùli tomu, e kdystojíte v lese, tak se mùete podívat pøeslisty anebo jehlièí na mìsíc, který tamsvítí. Les mám rád proto, e jsem silnìpøesvìdèen, e jsou to skuteènì plícesvìta. e ten les vytváøí jakousi pøíznivouatmosféru pro nás. A pak je tu ten nejhlavnìjídùvod, proè mám rád les: les, toje moje dìtství. Je se mnou spojen u odmého mínus prvního roku. Vlastnì jsemv nìm i vznikl. A potom kadé prázdninytémìø do mých dvaceti let jsem pøeívaluprostøed lesa a to v èlovìku mnoho zanechá.Ani neumím najít slova, jak mocmám les rád právì z tohoto dùvodu. Voními teplem rodiny a proto ho povauji zajeden z nejvìtích smyslù mého ivota.Do lesa se vracím stále. Les mám rádi proto, e mi pøipomíná, e je lepí nemy, lidé.Ktoré miesto v Èechách mátenajradej a keïe sa netajíte tým, emilujete Slovensko, ktoré miesto jevae najob3⁄4úbenejie na Slovensku?V Èechách mám nejradi Terchovú(smiech). Já prostì nemám v Èecháchmísto, které by jsem mìl obzvlá rád.Jsem samozøejmì vázán na Sázavu, avakvýstavba dálnice v tomto kraji mnì dostvzala. Kdyby jsem se hloubìji zamyslel,mohly by být tím mým nej místemv Èechách Krkonoe, kde stojíte a koukáte,jak to Pán Bùh dobøe udìlal. Ale opìtøíkám, e Terchová mnì pøivádí k úasu.Jak je nádherná, taková jako pøedtíma jací jsou tam obyèejní a dobøí lidé... Alekdybych mìl øíct, kde si nejvíc odpoèinua kde naèerpám nejvíc síly, tak je to kterýkolivnejblií les s potokem. Já si k tomupotoku a k tìm stromùm sednu a jakokdyby do mne vdychovali energii. Mnohoenergie ztrácím, kdy zpívám pro lidi. Nemámtoti dvacet a kdy zpívám, dávám dotoho vechno. A ten potok s tým lesem mito pak vracejí.Foto: Jano Myiak Mikoviè29

Lesník • 11 • 2005 Čitateľský servisPo tom, ako prezident SR IvanGaparoviè nepodpísal zákon NR SRz 24. 5. 2005 o lesoch a tento svojímrozhodnutím zo 16. 6. 2005 vrátil späna prerokovanie NR SR, po opätovnomprerokovaní tohto zákona vo výbore NRpre pôdohospodárstvo a v Ústavoprávnomvýbore NR, NR SR na zasadnutí dòa23. 6 . 2005 zákon o lesoch schválila.Tento zákon, publikovaný v Zbierkezákonov SR v èiastke 138 z 22. 7. 2005ako zákon o lesoch è. 326/2005 Z. z.,s úèinnosou od 1. 9. 2005 (s výnimkou§69 body 4 a 12, ktoré nadobudnúúèinnos a dòom nadobudnutia úèinnostiveobecne záväzných právnychpredpisov vydaných pod3⁄4a §66) po dlhých28 rokoch nahrádza doteraz platné zákonyè. 61/1977 Zb. o lesoch a zákon SNRè. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesocha tátnej správe les. hospodárstva.O tom, e sa tento zákon od prvéhonávrhu znenia vypracovaného gestorskýmMP SR rodil ve3⁄4mi ako a e sa najeho obsah aj rozsah názory odborneji laickej verejnosti rôznili a ete aj dnes,po jeho koneènom prijatí, stále rôznia,sa v tomto príspevku u ,,rozirovanebudeme, ale na úvod mono len veobecnejie,no potom aj dopodrobna,rozoberieme jeho aktuálne paragrafovéznenie.Návrh lesného zákona vypracovanýMP SR schválila vláda SR vo februári2005 a ako taký ho pod è. 1047 predlo-ila na rokovanie NR SR, prièom s jehoúèinnosou sa pôvodne rátalo u od 1. 7.2005.Pod3⁄4a Dôvodovej správy ,,..napriekèiastkovým novelizáciám doterazplatných právnych predpisov v oblastilesného hospodárstva tieto u celkomnezodpovedajú aktuálnym, spoloèenským,ekonomickým a ani ekologickýmpodmienkam a poiadavkám na hospodáreniev lesoch SR .... V porovnanís doterajími predpismi sú niektoréustanovenia návrhu zákona v dôsledkuirieho uplatòovania mimoprodukènýchfunkcií lesov, zoh3⁄4adòovania lesníckejlegislatívy EÚ, ako aj v súvislostis repektovaním základných práv a slobôdobèanov, podrobnejie a konkrétnejie.Teda konkrétne ku kontrukciínového zákona o lesoch. Jeho 70 paragrafovje rozdelených do 13 dielov takto:I. diel: Základné ustanovenia (§§1 a 2)II. diel: Lesné pozemky a ich ochrana(§§3 -11):1. oddiel: Lesné pozemky2. oddiel: Ochrana lesných pozemkovIII. diel: Diferencované hospodáreniev lesoch (§§12 27): 1. oddiel : Kategorizácialesov2. oddiel: Hosp. tvar lesa a hosp. spôsob3. oddiel: aba a preprava dreva4. oddiel: Lesníckotechnické meliráciea zahrádzanie bystrín v lesochNový zákon o lesochIV. diel: Ochrana lesa (§§28 a 29)V. diel: Vyuívanie lesov verejnosoua iné vyuívanie lesov (§§30 33)VI. diel: Náhrada kody na lesnom majetkua náhrada za obmedzenie vlastníckychpráv (§§34 a 35)VII. diel: Odborné hospodárenie v lesoch(§§36 49): 1. oddiel: Hospodárska úpravalesov2. oddiel: Lesnícky hospodársky plán3. oddiel: Lesná hosp. evidencia,inf. systém les. hod. a národná inventarizácialesa4. oddiel: Odborný lesný hospodára odb. správa lesovVIII. diel: Správa lesného majetku vo vlastníctvetátu a zdruenia vlastníkov lesnéhomajetku (§§50 a 51)IX. diel: Lesná strá (§§52 54)X. diel: Financovanie verejnoprospenýchèinností na zabezpeèenie trvalo udrate3⁄4-ného hospodárenia v lesoch (§55)XI. diel: tátna správa lesného hospodárstvaa tátny dozor v lesoch (§§56 62)XII. diel: Zodpovednos za poruenie povinnosti(§§63 65)Milan VANÈOXIII. diel: Spoloèné, prechodné a závereènéustanovenia (§§66 70).U na prvý poh3⁄4ad je zrejmé, ezákonodarca v zákone poloil dôraz predovetkýmna hospodárenie v lesoch, nahospodárenie diferencované a najmä naodborné hospodárenie bez oh3⁄4adu navlastníctvo, ktoré predovetkým pre mimoprodukènéfunkcie lesov (ekologickéa enviromentálne) tvoriacich jednu zozákladných zloiek ivotného prostredianemono ani v súèasnosti chápa akoneobmedzené panstvo vlastníkov nadnimi. Aj preto, e lesy sú súèasou prírodnéhobohatstva SR, aj preto, e vlastníctvovlastníkov predovetkým zaväzuje!Úèelom zákona (pod3⁄4a jeho§1 ods. 2) je:a) zachovanie, zve3⁄4aïovanie a ochranalesov ako zloky ivotného prostrediaa prírodného bohatstva krajiny na plnenieich nenahradite3⁄4ných funkcií,b) zabezpeèenie diferencovaného, odbornéhoa trvalo udrate3⁄4ného hospodáreniav lesoch,c) zosúladenie záujmov spoloènostia vlastníkov lesov,d) vytvorenie ekonomických podmienokna trvalo udrate3⁄4né hospodáreniev lesoch.Zákon vo svojom §2 vymedzujeobsah zo základných pojmov, z ktorýchviaceré sa v lesníckom zákonodarstveobjavujú po prvýkrát, napr. ekologickástabilita lesa, biologická diverzita, energetickýporast, èi skusná plocha, alenapr. aj pojem ,,vlastník lesa malej výmery(§2 písm. r.).V II. dieli nazvanom ,,Lesné pozemkya ich ochrana zákon taxatívneurèuje, aké pozemky sú lesnými pozemkami,prièom napr. pod3⁄4a jeho §3 ods. 1písm. f) je daná právomoc orgánu SLHza takéto rozhodnutím vyhlási pozemky(okrem po3⁄4nohospodárskej pôdy) sosúhlasom vlastníka alebo správcu v prípadochpod3⁄4a jeho ods. 3.Evidenciu lesných pozemkovpod3⁄4a obhospodarovate3⁄4ov lesov a OLHvedú orgány SLH na úèely zistenia a aktuálnehostavu o úèastníkoch konanípod3⁄4a zákona, s tým spojené povinnostiobhospodarovate3⁄4a lesa uvádzajú ods. 2a 3 §-u 4 zákona.Zásady ochrany lesných pozemkov,povinnosti pri územnej plánovanejèinnosti, vyòatie a obmedzovanie vyuívaniaa rozhodovanie o òom, náhrady zastratu mimoprodukèných funkcií lesa,ochranné pásmo lesa a otázku drobenialesných pozemkov upravuje zákon v §5 11, keï napr. v súvislosti s drobením pozemkovv §11 uvádza, e sa pridrobenímles. pozemku, pri ktorom by vznikol les.pozemok s výmerou menou ako 10 000m 2 , vyaduje súhlas orgánu SLH., odkazujev tejto súvislosti aj na ustanovenie§§2124 zák. è. 180/95 Z.z..Svojmu významu zodpovedározsah úpravy III. a IV. dielu zákona,ktoré sú tak pecificky lesnícke, e ichfundovaný odborný výklad môe podalen pecialista lesník, tejto úlohe sa isterád ujme, rovnako aj pre diely IV. a VI.,rozvojovo technický úsek GR (200).Zákon v §30 ods. 1 výslovne uvádza,e ... kadý má právo vstupova nalesné pozemky ..., prièom vzápätí v ods.2 viae toto právo na plnenie povinnostichráni a nenaruova lesné prostredie,repektova práva a oprávnené záujmyvlastníka, správcu a obhospodarovate3⁄4alesa, èlena lesnej stráe a orgánu tátnejsprávy lesného hospodárstva.Vyuívanie lesov verejnosou sanevzahuje na vojenské lesy.Taxatívny výpoèet niektorých èinnostízakázaných na lesných pozemkochuvádzajú ustanovenia § 31 ods. 1 a 2 zákona,súvisiace výnimky zo zákazova súvisiace oprávnenia orgánov SLHupravujú jeho ods. 3 8.O inom uívaní lesov a opatreniachna zaistenie bezpeènosti osôba majetku vlastníkom nehnute3⁄4nostialebo investorom stavby a zariadenia pojednávajúv V. dieli zákona ustanovenia§§32 a 33.JUDr. Milan VANÈO(dokonèenie v decembrovom vydaní Lesníka)30

LESNÉ PORASTYOCHRANAnovemberV tomto období sa začína venovať pozornosť vyčisteniu a údržbe zariadení a techniky na aplikáciupesticídov, ako aj zaisteniu náhradných dielov. Zároveň sa zisťuje posezónny stav zásob pesticídov,feromónov a iných prípravkov na ochranu lesa. Zabezpečuje sa ich správne skladovanie cez zimnéobdobie.Podkôrny hmyz:Hlavnou aktivitou lesného hospodára v boji s podkôrnimi je v tomto období vyhľadávanie aktívnychchrobačiarov a ich asanácia priamo pri pni odkôrnením a spálením kôry. Naďalej sa pokračuje v spracovanílapákov pre odchyt podkôrnika dubového a pália sa zvyšky po ťažbe, a to tak čerstvé, ako aj tie, ktoré boliv jarnom období pripravené ako lapacie hromady. Intenzívne prebieha odstraňovanie chrobačiarov z porastov.Listoravý a cicavý hmyz:Kalendár lesníkaLesník • 11 • 2005Pokračuje sa v kontrole početnosti populácií dubových piadiviek. Na základe výsledku kontroly jepotrebné predbežne naplánovať obranné opatrenia na jar nasledujúceho roku (apríl).Jesenné a zimné mesiace treba využiť na kontroly početnosti dubových defoliátorov. Počet vaječnýchznášok mníšky veľkohlavej možno kontrolovať Turčekovou metódou už od októbra. Oficiálne, podľa STNmožno škodcu kontrolovať až do apríla budúceho roku. Z praktického hľadiska, najmä pre plánovanieobranného zásahu (v prípade premnoženia škodcu), je vhodnejšie kontrolu ukončiť do konca kalendárnehoroku. V takom prípade sa nezmešká plánovacie obdobie na naplánovanie potrebného množstva finančnýchprostriedkov nutných na rozsiahle obranné opatrenia.Počas celej zimy je možné kontrolovať rúrkovčeka smrekovcového – početnosť húseníc prezimujúcich vovakoch lokalizovaných väčšinou v okolí brachyblastov. Vzorky sa odoberajú z okrajových vetiev (ak sú stromyna okraji porastov) alebo z vrcholovej časti (stromy vnútri porastov). Z každej lokality je potrebné odobraťvzorky minimálne z 5-tich stromov (z každého stromu 4-5 vetiev) a zaslať ich Lesníckej ochranárskej službena rozbor.kody zverou:Dokončieva sa ochrana mladých porastov proti zimnému odhryzu. Repelenty riediteľné vodou jepotrebné aplikovať pri teplotách vyšších ako 0 o C. Tieto prípravky musia po aplikácii zaschnúť, aby ich nezmyldážď. Repelenty nesmú zamrznúť a je zakákané ich nahrievanie nad ohňom. Z tohto hľadiska má výhoduRepelan, ktorý sa dá aplikovať aj za daždivého počasia a pri nižších teplotách, pokiaľ úplne nestuhne (mrázho nepoškodzuje)Hubové ochorenia drevín:V tomto obdobé je zvýšená pravdepodobnosť poranenia stromov pri ťažbe, príp. vzniku mrazových trhlín(vysoké teplotné rozdieli medzi dňom a nocou), čím sa vytvárajú nové vstupné brány pre rôzne hubovéinfekcie.Prítomnosť plodníc, ktoré možno na stromoch makroskopicky zistiť a identifikovať, informuje lesnéhohospodára o výskyte ochorenia a zvyšuje nebezpečenstvo infikovania zdravých jedincov. Obrana vočiširokému spektru drevokazných húb spočíva v odstraňovaní postihnutých stromov, príp. aspoň plodníctýchto patogénov. Rany vzniknuté pri ťažbách, poranení zverou, mrazom a pod. je potrebné ošetriťvhodnými prípravkami obsahujúcimi fungicídne látky.KÔLKYZvýšená pozornosť sa venuje uskladneniu semena. V prípade zistenia napadnutia semien niektorýmbiotickým škodcom alebo niekoľkými škodcami odrazu, treba bezodkladne vykonať potrebné opatrenia.Okrem uvedeného sa v lesných škôlkach vykonáva údržba aplikačnej techniky a kontrolujú sa podmienkyuskladnenia chemických prípravkov.31

Lesník • 11 • 2005 Krížovka • HumorPrednedávnom sa v bulvárnych médiách obja-vila informácia, e na istom spoloèenskom podujatí,na ktorom sa zúèastnil minister pôdohospodarstvaZsolt Simon, mu na kolene sedel Peter Gogola. Podarilosa nám zisti, e táto informácia je pravdivá. Akodôkaz uverejòujeme fotografiu. Na upresnenie je potrebné doda, e mladý mu,sediaci na ministrovom kolene, je Peter Gogola mladí.Rubriku pripravuje: Ferko TárajkoU psychiatra: Myslíte si,e existujú géniovia?(odpoveï je v tajnièke)Lesník príde za nadriadenýma hovorí:- éfe, musíte mi zvýi plat. Triïalie firmy majú o mòa záujem.- Nehovorte, a ktoré sú to?- Daòový úrad, telekomunikáciea elektrárne.Lesník sa vráti veèer z krèmydomov mierne unavený a dohovárasynovi:- Keï som mal ja to3⁄4ko rokov akoty, tak Vladimír Remek vyleteldo vesmíru! A ty si èo dokázal?!Tajnièka kríovky z októbrového èísla Lesníka znie: ... vy ste maliprís vtedy, keï vám robili tú fotografiu. Z korepodenèných lístkov s vylútenoutajnièkou sme tentokrát vyrebovali Alexandru imurkovú z Prievidze,Eugena Szõke zo atína a Emila Indra z Hriòovej. Víazom posielameknihy z produkcie vydavate3⁄4stva IKAR. K výhre im blahoeláme a prajeme príjemnéchvíle pri èítaní.redakcia32

HobbyPoľovnícky receptárLesník • 11 • 2005ZAJAÈIA PATÉTASuroviny: zajac, bravèový bôèik, cibu3⁄4a, cesnak, maslo, tatárska omáèka,so3⁄4, èierne korenie, ïalie koreniny pod3⁄4a chuti.Pracovný postup: nevykosteného zajaca a bôèik (v pomere 1:1) varíme domäkka, poèas varenia pridáme cibu3⁄4u, cesnaku, so3⁄4 a èierne korenie. Po uvarení vykostíme, pomeliemena pastu, pridáme maslo, tatársku omáèku a koreniny, dokonale premieame. Podávame vychladenéa vhodne ozdobené.ZVERINOVÝ ALÁTSuroviny: divina (mladé danèie alebo jelenie pliecko), koreniny, cibu3⁄4a, cesnak,kyslé uhorky, tatárska omáèka, feferóny.Pracovný postup: mäso uvaríme do mäkka, poèas varenia pridámecesnak, cibu3⁄4u, koreniny a so3⁄4. Po uvarení vykostíme, zomelieme (alebona drobno poreeme). Do takto pripraveného mäsa pridáme koreniny(pod3⁄4a chuti), na drobno narezané uhorky a feferóny, tatársku omáèku.Dokonale premiešame a vychladíme.Dobrú chu vetkým èitate3⁄4om Lesníka praje Ján uchta, autorreceptov a majite3⁄4 retaurácie Idea v MichalovciachRUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S POŠTOVÝM MÚZEOM V BANSKEJ BYSTRICIFilatelistické okienkoMedveï hnedýUrsus aretos L.DRAVÁ ZVER10. 7. 2001Autor výtvarného návrhu známok:Igor Benca, akad. maliarRytina známok:Frantiek Horniak, akad. maliarTlaèiareò:Potovní tiskárna cenin, a. s.PrahaTechnika tlaèe: oce3⁄4otlaèv kombinácii s ofsetomNáklad známok: po 126 000 ks2001Autor motívu na FDC:Igor Benca, akad. maliarRytina FDC:Frantiek Horniak, akad. maliarNávrh na peèiatku:Igor Benca, akad. maliarTlaèiareò FDC:Potovní tiskárna cenin, a. s.PrahaTechnika tlaèe FDC:oce3⁄4otlaè z plochých platníNáklad FDC: po 6 000 ksRys ostrovidLynx lynx L.Vlk obyèajnýCanis lupus L.33

Lesník • 11 • 2005Pre deti1. HádankaToto zvieratko je také malé, e sa zmestí doAhoj kamaráti,dlane. Telo má pokryté srsou. Stavia si gu3⁄4até polite mi správnehniezdo, ktoré má v priemere 25 a 30 cm.odpovede. JednéhoZimu prespáva v zemných dutinách medzirieite3⁄4a odmenímkoreòmi stromov, niekedy aj v dutinách stromov. darèekom.Pri spánku sa stoèí v hniezde do klbka a chvostomsi prikryje brucho, hlavu a zátylok. Spí od októbra ado apríla (mája). Ozýva sa vrèivými zvukmi alebo tiahlym melodickýmhlasom. Je veravé.Ako sa volá toto zvieratko? Skús ho nakresli!2. Pozná vtáèiky? Doplò do rámikov pod obrázkami ich názvy.Ï K S S3. Nájdi 10 odliností.4. Vystrihni a poskladaj obrázok.Za správne odpovede posielam odmenu Vilkovi Glézlovi zo Zvolena.Moja adresa je: Veverièka Ryka, LESY SR, Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica.34Teím sa na vás nabudúce. Dovtedy ahoj!

Opustili násSpoločenská kronikaLesník • 11 • 2005Sú 3⁄4udia, ktorí pre nás v ivoteznamenajú viac ako ostatní.O to aie je nauèi sa bez nich i.S hlbokým zármutkom oznamujemevetkým kolegom, priate3⁄4om a známym,e dòa 11. októbra 2005 po krátkeja akej chorobe, vo veku 57 rokov,nás navdy opustil ná dlhoroènýspolupracovníkIng. Milan SLIMÁK,vedúci odbytu na OZ Koice.ivot nám zase raz ukázalsvoju odvrátenú tvár. Po rokoch v3⁄4údnosti,pohody a radosti, ale i rieite3⁄4nýchproblémov, prináa zrazu smútok, bolesa kruté utrpenie pre pozostalých.Zves o Milanovej smrti nás zasiahla nepripravených.Prijali sme ju ako blesk,èo pretrhne pieseò ... ako nám je, keïo òom máme hovori u len v minulomèase.Ing. Milan Slimák sa narodilv prekrásnom prostredí dedinky arbov,èo predurèilo jeho ïaliu ivotnú a profesionálnupú - pracova v prospechnáho zeleného hospodárstva.Od roku 1974 pôsobil v rôznychfunkciách na LZ Preov, nieko3⁄4korokov aj vo funkcii riadite3⁄4a závodu a od1. 1. 1995 bol vedúcim odboru odbytuna Východoslovenských lesoch, . p.Koice, kde po rôznych organizaènýchzmenách pracoval do poslednej chvíle.Bol lesníkom a vánivým po3⁄4ovníkomtelom i duou. Obdivovali sme jeho charakter,rozvános, korektnos a zodpovednospri rieení problémov. Neznáalvo svojom okolí lo a pretvárku, vedel sizíska srdce èloveka hlboko 3⁄4udskýmprístupom, èo dodávalo jeho osobe silnúcharizmu.Bude nám chýba jeho veselýsmiech a zvuèný hlas. Ostane vakmedzi nami vetko to krásne, èo svojouprácou vytvoril, ostanú nám spomienky.Drahý Milan, nech Ti východoslovenskélesy umia tichú pieseò a stráia pokojTvojho odpoèinku!Tvoja pamiatka ostane navdymedzi nami!Kolegovia OZ KoiceStretnutie vedenia OZ Žarnovicas bývalými zamestnancamiV duchu tradície a pri príleitosti Mesiaca úcty k starím sa v piatok21. októbra uskutoènilo stretnutie dôchodcov - zamestnancov bývalého lesnéhozávodu arnovica. Stretnutie zorganizovalo vedenie Odtepného závoduarnovica zastúpené riadite3⁄4om Ing. Jánom Tomáom v spolupráci s Odborovýmzväzom pri odtepnom závode. Bývalí zamestnanci, v úctyhodnom poète 101,sa stretli v kultúrnom dome vo Voznici, kde bol pre nich pripravený bohatýprogram.Po zvítaní a podpise do závodnej kroniky sa im prihovorila Ing. KatarínaDávidová básòou venovanou pokojnej starobe, ktorá vystriedala roky naplnenéprácou. Milým darèekom v podobe recitaèno - taneèného pásma poteili detiz Materskej koly Voznica. Riadite3⁄4 závodu Ing. Ján Tomá v krátkej prezentáciipredstavil zmeny , ktorými preiel Odtepný závod arnovica , ale aj celý tátnypodnik LESY SR, v posledných dvoch rokoch. Prítomným sa prihovorila ajpredsedníèka Odborového zväzu pani Jana Bahnová a hos podujatia - starostaobce Voznica .Po prípitku a slávnostnom obede dôchodcov poteilo temperamentnévystúpenie folklórneho súboru Po3⁄4ana zo Zvolena a domáceho folklórnehosúboru Dolinka. Zvyok popoludnia bol venovaný vo3⁄4nej zábave pri kapelea veru aj bo3⁄4avé nohy oili pri rezkej muzike. Tí, ktorí u do tanca nemali sily, sizaspomínali na spoloèné roky, pri nejednom stole bolo vidie aj staré fotografie.Mnohí sa stretli na tomto mieste po dlhom èase a vetkých prítomných,ktorí sa podie3⁄4ali na príprave stretnutia, hrial príjemný pocit, e sme dali monos3⁄4uïom stretnú sa, porozpráva, na chví3⁄4u zmeni denný stereotyp, priblíi imná dneok, ktorý ijeme a ktorý je plný zmien.Ing. 1⁄4ubica imekováje personalista na OZ arnovicaŽivotné jubileáN o v e m b e r 2 0 0 5 i v o t n é j u b i l e á1⁄4ubica IMEKOVÁ50 rokovIng. Skalský Ján nar. 22 11. 1955, OLH, LS Holíè OZ atínHolèík Dezider nar. 8. 11. 1955, OLH, LS Pezinok OZ SmoleniceKuric Vladimír nar. 15. 11. 1955, OLH, LS Píla OZ SmoleniceIng. Chmelaø Jaroslav nar. 4. 11. 1955, OLH, LS Martin OZ ilinaIng. Kubanda Stanislav nar. 12. 11. 1955, vedúci LS,LS Závadka OZ BeòuIng. Rejko Milan nar. 25 11. 1955, OLH, LS Po3⁄4ana OZ Kriváò60 rokovBöhm Michal nar. 13. 11. 1945, technik, LS Bajè OZ PalárikovoIng. Rusiòák Michal nar. 25. 11. 1945, vedúci LS,LS Sabinov OZ PreovO d c h o d d o s t a r o b n é h o d ô c h o d k uIng. Konèok Rudolf nar. 26. 11. 1944, VOR,odbor obchodu a logistiky GR BBIng. Helena Turská35

Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo v Lesníckom skanzeneDeň pietyMalebné zákutia Symbolického lesníckeho cintorína sa3. novembra 2005 stali miestom spomienok na tých, ktorí lesuobetovali svoje životy. Za blikotu sviečok zaznel v prítmí mohutnýchjedlí hlahol zvona ozývajúceho sa len jedenkrát v roku.Tklivé tóny fujary a slová piesne o „Janíčkovi, ktorého zabila jedlička“boli úvodom k príhovoru Karola Vinša. Spomenul nielentých, ktorým hora už spieva svoju večnú pieseň, ale aj na našuspoločnú zodpovednosť za to, aby tragédií v lese bolo čo najmenej.K symbolickému krížu vystúpilo spolu s predstaviteľmivedenia podniku aj 16 poslancov Národnej rady SR, Dozornejrady LSR, š. p., funkcionári odborov, štátnej správy i obcí. Pietneticho v závere smútočného aktu orámovali zvuky lesníc.V rovnaký deň sa na Odštepnom závode v ČiernomBalogu uskutočnilo aj 55. zasadnutieVýboru NR SR pre pôdohospodárstvo,ktoré viedol jeho predseda Tibor Cabaj.V zasadačke závodu účastníkovvýjazdového zasadnutia privítalriaditeľ Miroslav Engler, následnepodal informatívnu správuo stave spracovania kalamity generálnyriaditeľ Karol Vinš.Súčasťou poslaneckéhodňa bola aj prehliadka Lesníckehoskanzenu. Malú „parlamentnú krízu“,ktorá vznikla krátkym časovýmoneskorením úsmevne vyriešil TiborCabaj rozhodnutím pokračovaťv zaujímavej prehliadke skanzenu ajza cenu posunutia programu schôdzevýboru. Verme, že ide o nádejný signálz radov poslaneckého zboru všetkým,ktorí sa o lesy Slovenskej republikyobetavo starajú.Ján Mičovský