Tragická nehoda v Poľsku - ŽSR

Cudzincov tu vnímajúako plnú chodiacu peňaženku(4. časť cestopisu Ľudevíta Kosťova)Korálový útes a bohatýpodmorský životAqaba ležiaca na brehu červeného mora jenádherné a zároveň rušné mesto, plné hotelova obchodíkov. Snažili sme sa čo najrýchlejšiepresunúť do nášho hotela, ktorý sa nachádzalasi 15 km južne od Aqaby. Chceli smesa vyhnúť miestnym pouličným predavačoma obchodníkom. Keď sa na vás nalepia, je veľkýproblém ich od seba odtrhnúť. Ideálna bola predovšetkýmpoloha hotela. Keď sa človek zahľadelna juh, uvidel kopce Saudskej Arábie, hľadiacna sever mesto Aqaba a izraelské mestoEilat a na západe sa zase rozprestierali brehyEgypta. Pritom more, ktoré hralo troma farbami,prechádzalo zo svetlomodrej cez zelenkavú dotmavomodrej, vzdialené od hotela bolo len 100metrov. No najdôležitejší dôvod, prečo sme sarozhodli pre pobyt v Aqabe nebol na súši, alepod hladinou mora. Rozprestiera sa tu koralovýútes s bohatým podmorským životom. Nakoľkonáš plán cesty bol neskutočne nabitý a prešpikovanýmnohými presunmi s minimálnymčasom na oddych, práve tu, na tomto miestesme si dali priestor pre relax, zregenerovaniea načerpanie nových síl. Doteraz sme na cestáchboli bezmála dva týždne a prešli približne4500 kilometrov. Po všetkých problémoch, ktorýmsme museli čeliť, dva dni strávené šnorchlovanímv Červenom mori, polihovaním na plážialebo pri hotelovom bazéne padli naozaj vhod.Smer IZRAELPo zaslúženom oddychu sme pokračovaliv ceste. Čakal nás prechod do Izraela. Počítalisme s tým, že to nebude jednoduché, veď v našichpasoch sa vynímali odtlačky pečiatok ichnepriateľov. Sú predsa dlhé roky vo vojnovomstave alebo tam vládne len krehké prímerie.Na jordánskej strane hranice sme nemali aninajmenší problém a celá kontrolaprebehla veľmi rýchlo. To sa však nedalopovedať o tej izraelskej. Hneďpo príchode nám najprv vojačkaprezrela pasy (prvá kontrola) a nasmerovalanás do budovy, kde náskompletne preskenovali a poprezeralibatožinu (druhá kontrola). Ďalejsme prešli do akéhosi stanu, kdeboli okienka a jednotlivo sme pristupovalina pasovú kontrolu spojenús vypisovaním vstupných tlačív (tretiakontrola). Po kontrole nám ukázalilavicu a povedali, aby sme čakali.Po nekonečnej hodine a pol prišlaza nami kompetentná osoba a vysvetlilanám, že bude ešte nasledovaťvýsluch každého osobitne (štvrtákontrola). Ten sa odohrával v malej miestnosti,kde ešte pred sadnutím si na pripravenú stoličkuma upozornili na fakt, že sa nemusím obávaťa mám sa uvoľniť. Otázky, ktoré mi budúkladené sú z dôvodu nielen ich bezpečnosti, aleAqaba - západ slnka pri Červenom mori.aj tej mojej. Pýtali sa ma na moje meno, adresutrvalého pobytu, meno otca a matky, menostarého otca, či som ženatý alebo slobodný, akáno tak meno ženy a detí, kde robím, ako dlhosa poznáme jeden s druhým, čo sme robiliv Sýrii a Libanone a aký je dôvod cesty do Izraela.Taktiež ich zaujímali aj naše minulé cesty,hlavne pobyt v Malajzii. Po ukončení výsluchusme počuli staré známe: Sadnite si a čakajte!Po hodinke vyšla pani a v rukách držala našepasy. Konečne, po takmer štyroch hodináchstrávených na hranici, sme mohli pokračovaťďalej. Ešte pri odchode nás skontrolovala jednavojačka (piata kontrola), ktorá nám zároveň zavolalai miestnu taxislužbu.Premiestnili sme sa do Eilatu, odkiaľ námmal ísť autobus do Ein Gedi, mesta ležiacehona brehu Mŕtveho mora. Pôvodný plán bolstihnúť spoj o 14.00, no kvôli zdĺhavej kontrolena hranici sme ho nestihli. Ďalší nám išielo 17.00 a do Ein Gedi sme dorazili až za tmyo 20.30 hod. Vedeli sme, že je tam neplatenýkemp. Po tme je orientácia ťažká, preto sme poprosilivodiča autobusu a ten nám na danommiestne zastal. Po nájdení miesta na prenocovaniesme sa šupli do spacích vakov a relaxovalipod holým nebom. Len čo slnko vykuklospoza hory, už sme boli na nohách a schádzalidole svahom k Mŕtvemu moru. Voda bola skvelá,teplotu mala niečo okolo 30 stupňov. Obsahsoli je jedna ku trom, takže len samotné postaveniesa na nohy vám narobí poriadne problémy.Je to ako ležanie v obývačke na pohovke,pritom v rukách môžete držať novinky a čítať si.18železničný semafor