Tragická nehoda v Poľsku - ŽSR

Prvé osobné železničné voznez histórie žsrV predošlých článkoch sme sa snažili čitateľom priblížiť najstaršie rušne,zachované na Slovensku. Lenže železnica má slúžiť verejnosti a verejnosťpre svoje potreby viac, než rušne vníma a využíva práve vozidlá za rušňamiprivesené – osobné a nákladné vozne. Marcový článok sme preto zameralina osobné vozne, ktoré sa používali v prvom polstoročí existencie železnícna Slovensku.Prvé osobné vozne boli drevenéPrvou železnicou na Slovensku bola konskáželeznica Bratislava – Trnava – Sereď, pričomverejná prevádzka na prvom úseku z Bratislavydo Pezinka začala 4. októbra 1840. V tom časeuž bola v prevádzke aj neďaleká Severná dráhacisára Ferdinanda, kde premávali parné vlaky.To sa odzrkadlilo aj na konštrukcii vozňov našejkonskej železnice. Kým na prvých konskýchželezniciach mali vozne skôr charakter dostavníkovso železničnými kolesami, u nás koneťahali vozidlá s typickými znakmi vozňov. Malimasívny drevený rám, dvojkolesia boli odpruženélistovými pružnicami, opierajúcimi sa o ložiskovédomky, vedené kovanými rázsochamia nesúce ložiskovú panvu. Drevené skrine vozňovmali obdĺžnikový pôdorys, boli rozdelenéna niekoľko oddielov, pričom do každého oddielusa vstupovalo samostatne zboku vozňa.Podobne vyzerali aj vozne prvej parostrojnejželeznice na Slovensku a na ďalších novobudovanýchtratiach. Väčšinou boli dvoj- alebotrojnápravové, s pevne uloženými nápravami.O niekoľko rokov neskôr sa objavili aj prvéštvornápravové vozne s dvomi otočnými podvozkami.Ich pôvod siahal do ďalekej Ameriky.Vozne v tomto období mali drevené nárazníkya spájali sa pomocou hákov a reťazí. Netrvalovšak dlho a v spájaní vozňov sa uplatnila skrutkovka,ktorá sa používa dodnes. Keďže vlaky,ťahané parnými rušňami dosahovali vyššierýchlosti, bolo nevyhnutné vyriešiť aj brzdenievozňov. Na tento účel poslúžili drevené klátiky.Vzhľadom na predlžovanie prekonávanýchvzdialeností sa začali koncom 50. rokov19. storočia objavovať aj lôžkové vozne. Prváich použila Rakúska spoločnosť štátnej železnicev roku 1858.Trojnápravový vozeň s oddielmi s individuálnymvstupom zboku.10Železo a oceľ vytlačili drevo...Významným míľnikom v stavbe vozňov bolamožnosť uplatnenia železa a ocele v konštrukciirámov vozňov na konci 60. rokov 19. storočia.V ďalšom desaťročí železo a oceľ postupneúplne vytlačili drevo z konštrukcie spodkuvozňov. Drevo sa naďalej používalo na stavbuskríň vozňov. Vďaka zmene v použití materiálurámov vozňov sa mohla zväčšiť dĺžka vozňovejskrine z niekdajších cca 6,8 metra až na 8,6metra.Zachovaný vozeň Ci 4 - 1588 zo zbierok MDC.Ďalšie zmeny v konštrukcii vozňov si v prvejpolovici 80. rokov 19. storočia vynútila rýchlosťprepravy. Vozne, rozdelené na oddielys individuálnym vstupom zboku, neboli vybavenétoaletami. Preto vlaky museli mať vo vybranýchnácestných staniciach dlhšie prestávky,počas ktorých sa cestujúci mohli občerstviťa vykonať nevyhnutné potreby. Takéto prestávkyvýrazne predlžovali prepravu. Problém savyriešil príchodom priechodzích vozňov, v ktorýchsa cestujúci mohli voľne pohybovať počasjazdy aj mimo svojho oddielu, a tým dostalimožnosť navštíviť napríklad spomínanú toaletu.Tá sa v tých časoch začala objavovať najskôrv služobných vozňoch alebo vo vozňoch1. triedy, onedlho sa ale stala neodmysliteľnousúčasťou vybavenia každého osobného vozňa.Osobné vozne tak dostali svoj charakteristickývzhľad s nástupnými predstavkami na koncochvozňa, s prechodovými mostíkmi medzi jednotlivýmivozňami a s pozdĺžnou chodbičkou,Štvornápravový vozeň z polovice 19. storočia.z ktorej bolo možné vstupovať do jednotlivýchvozňových oddielov. Pre miestne železnice bolv tomto období vyvinutý charakteristický typľahkých dvojnápravových vozňov so stredovouchodbičkou a otvorenými plošinami.V 80. rokoch 19. storočia vznikol ešte jedenproblém súvisiaci s vozňami. V tom obdobíuž vlaky mohli technicky dosahovať rýchlosťaj 90 km/h, avšak vozne mali krátky rázvorosí (zhruba 3 – 5 metrov), čo sa prejavovalonepokojným chodom pri vyšších rýchlostiach.Riešením boli tzv. Spolkové samostaviteľnénápravy, ktoré dovoľovali v určitej obmedzenejmiere radiálne nastavovanie náprav účinkomgeometrie ich jazdnej plochy. Dosiahnuté výsledkyboli natoľko dobré, že od roku 1890 saúplne upustilo od pevných osí.Dva zachované vozne v múzeuZ tohto obdobia sa dodnes zachovali v zbierkachMúzejno-dokumentačného centra ŽSRVVÚŽ (ďalej MDC) dva vozne. Prvý z nich bolvyrobený v roku 1885 viedenským výrobcomMilde s označením Ci 3146 pre Rakúske štátneželeznice (K.k.St.B.). Je predstaviteľom prvéhoprakticky jednotného typu priechodzieho vozňas chodbičkou uprostred a plošinami, stavanéhospočiatku pre súkromné a neskôr i štátnerakúske železnice od polovice 70. rokov aždo konca 19. storočia. Z výroby bol vybavenýželezničný semafor