Štátny geologický ústav DŠ(pdf, 1,16 MB) - Ministerstvo životného ...

lokálnu seizmickú sieť na východnom Slovensku. Údaje tejto lokálnej siete zvyšujú kvalituseizmického monitoringu pre územie východného Slovenska.Seizmická aktivita od 15. do 20. storočia. Od polovice 15. storočia do roku 1963 bolo naSlovensku sformovaných 11 zdrojových/epicentrálnych oblastí: Bratislava, Pernek-Modra,Dobrá Voda, Trenčianske Teplice, Žilina, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, oblasť Popradskejkotliny a priľahlých pohorí (možno ju rozčleniť na dve čiastkové oblasti: Spišská Stará Ves-Červený Kláštor a Lendak–Kežmarok-Veľká Lomnica), Hornádska kotlina, Humenné-Vranovnad Topľou.Zatiaľ čo východne od Tatier (v oblasti Popradskej a Hornádskej kotliny) došlo k útlmuseizmickej aktivity, od roku 1964 do roku 2002 bolo západne od Tatier makroseizmickypozorovaných 5 zemetrasení o intenzite 3 až 4,5°EMS. V tomto území neboli predtýmmakroseizmicky zaznamenané žiadne zemetrasenia. Zrejme sa tu začínajú formovať dve menšieepicentrálne oblasti, jedna v SV časti Oravskej kotliny a druhá pri obvode Chočských vrchov.V rokoch 1966 až 2004 sa aktivizovala aj nová seizmická oblasť severne od Tatier, v oblastiZakopané-Podzskle, kde bolo v tomto období zaznamenaných 6 zemetrasení s I=3 až 7°EMS.V roku 2005 tu pokračovala slabšia seizmická aktivita, pričom bolo seizmometrickyzaznamenaných 18 zemetrasení s lokálnym magnitúdom prevažne v rozmedzí 1 až 2. Obdobnesa nová epicentrálna oblasť začala formovať aj južne od Vihorlatu, kde bolo v rokoch 2002 až2008 makroseizmicky zaznamenaných 8 zemetrasení, prevažne o intenzite 3 až 4°EMS (jednozemetrasenie malo intenzitu až 6°EMS). Nová epicentrálna oblasť zrejme vzniká aj v územíokolo D. Mladoníc, Čekoviec a Bzovíka, kde v októbri a novembri 1999 bolo makroseizmickypocítených minimálne 8 zemetrasení o intenzite 3 až 5°EMS. V tomto území sa podľahistorických záznamov nevyskytlo v minulosti žiadne makroseizmicky pozorovanézemetrasenie. V okolí Mladoníc predchádzali zemetraseniu diferencované vertikálne tektonicképohyby o rýchlosti až 2 mm za rok, ktoré boli dokumentované presnou niveláciouv predchádzajúcich rokoch.03 – Antropogénne sedimenty charakteru environmentálnych záťažíMedzi sledované lokality tohto podsystému sú zaradené lokality s výskytom antropogénnychsedimentov, ktoré predstavujú významné riziko ohrozenia zložiek geologického prostredia. Cieľom jezabezpečiť kontinuálne zaznamenávanie a hodnotenie informácií o stave týchto antropogénnychsedimentov. Vzhľadom na typ ohrozenia životného prostredia v roku 2010 bol realizovanýenvironmentálny monitoring skládok a odkalísk, ako aj geotechnická pasportizácia a hodnotenieodkalísk. Monitoring zmien vlastností antropogénnych sedimentov sa v roku 2010 nevykonával.Z hľadiska dlhodobej stability sme chceli upozorniť na zvýšené riziko porušenia fyzikálnej stabilityrudných odkalísk Slovinky, okres Spišská Nová Ves a Nižná Slaná, okres Rožňava z dôvodunevykonávania dohľadu a nerealizovania stabilizačných opatrení. Na týchto odkaliskách odporúčamevykonať prieskum na zhodnotenie ich stability a prijatie opatrení.Environmentálny monitoring skládok a odkalísk. Výber lokalít je založený na kritériutypologickom (podmieňujúcom šírenie znečistenia v závislosti od hydrogeologických a podmienokna lokalite a kritériu ekonomickom (podmieňujúcom výber takých lokalít, ktorých monitorovanie je zcelospoločenského hľadiska najdôležitejšie a na ktorých je už k dispozícii aspoň základná sieťmonitorovacích objektov, ktorá sa však musí udržovať, prípadne dopĺňať novými objektmia monitorovacími metódami). Pri výbere monitorovaných lokalít pre rok 2010 sa vychádzalo zoštruktúry podsystému v súlade s aktualizovaným cyklom monitorovania podľa celospoločenskýchpožiadaviek i podľa monitorovaním zhodnoteného stavu lokalít. Ide o nasledujúce lokality: Bojná,Myjava (Surovín a Holíčov vrch), Šulekovo, Krompachy – Halňa, Zemianske Kostoľany –Chalmová, Poša, Modra. V roku 2010 sme lokality doplnili o rekultivovanú skládku Hrabovčík, naktorej boli v roku 2009 pozorované úniky priesakových kvapalín do okolitého prostredia, merania sauskutočnili merania aj na novej lokalite Uzovská Panica.7